Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.07.2015 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

42

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo spravodlivosti') predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona').

Návrh zákona bol vypracovaný na zá klade Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (časť Súdnictvo ' V rámci analyzovania možností zlepšenia situácie v oblasti väzenstva sa rezort spravodlivosti osobitne zameria na otázku možností ukladania alternatívnych trestov'), Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 453/2014 k materiálu 'Odpoveď vlády Slovenskej republiky na Sprá vu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v dň och 24. septembra až 3. októbra 2013'.

Cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre reálne využívanie kontroly dodržiavania niektorých (najmä sú dnych) rozhodnutí technickými prostriedkami so zámerom zlepšenia využívania alternatívnych trestov alebo odklonov v trestnom konaní; návrh zákona ďalej na tento účel nanovo vymedzuje inštitút probácie, trest domáceho väzenia a zavádza možnosť premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho vä zenia. Súčasťou návrhu zákona je aj realizácia vybraných opatrení Euró pskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v oblasti výkonu trestu odňatia slobody a väzby.

Prijatím rekodifikovaného Trestného zá kona a Trestného poriadku sa s účinnosťou od 1. januára 2006 zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút kontroly technickými prostriedkami, a to v súvislosti so zavedením (v tom čase) novej trestnej sankcie – trestu domáceho väzenia. Účelom tohto inštitú tu bolo a je zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domá ceho väzenia a napomôcť získať komplexné informácie o dodržiavaní podmienok uloženého trestu. Systém kontroly technickými prostriedkami vš ak nebol k dnešnému dňu zavedený do praxe, dôsledkom č oho je aj pomerne ojedinelé využívanie a ukladanie tohto alternatívneho trestu v porovnaní s inými druhmi ukladaných trestov vzhľadom na celkový počet uložený ch trestov v analyzovanom období.

Ministerstvo spravodlivosti spustilo v roku 2013 projekt Elektronického systému monitoringu obvinených a odsúdených (ESMO), ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Jedným z cieľov projektu je práve naplnenie pôvodných ideí trestných rekodifikácií a zavedenie funkčného systému kontroly technickými prostriedkami, ako aj podpora využívania odklonov a alternatívnych trestov ('V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody nebolo možné úspešne rozvinúť reedukačn é a resocializačné procesy, kým na druhej strane negatívny dopad izolácie páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov mal často negatívny dopad na samotného odsúdeného. Rozší renie alternatívnych trestov má za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest odňatia slobody je 'ultima ratio', ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti zloč innosti, vrátane trestov bez odňatia slobody, zlyhali.').

Vzhľadom na možnosti, ktoré toto technické riešenie ponúka sa súčasne navrhuje rozšírenie využitia kontroly technickými prostriedkami aj pri výkone ďalších rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní. Ide o rozhodnutia, ktorými sa ukladajú niektoré ďalšie alternatívne tresty (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach) alebo ktorými sa ukladajú niektoré primerané obmedzenia alebo povinnosti spravidla v rámci probačného dohľ adu (podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, podmienečné zastavenie trestného stíhania, nahradenie väzby).

V snahe posilniť ochranu obetí domáceho násilia sa súčasne navrhuje umožniť využitie kontroly výkonu rozhodnutia aj v prípade nariadeného predbežného opatrenia v civilnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania (agresorovi) nariaďuje, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Okrem využitia kontroly výkonu rozhodnutia v rámci trestného konania a občianskeho súdneho konania sa navrhuje umožniť použitie technický ch prostriedkov aj v rámci kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

Očakávané prínosy navrhovanej právnej úpravy, resp. ciele, ktoré sa snaží predkladateľ návrhu zákona dosiahnuť, možno zhrnúť nasledovne:

• Zvýšenie bezpečnosti občanov pomocou zavedenia elektronických služieb

Projekt ESMO a predkladaný návrh zákona v konečnom dôsledku vytvára predpoklady k prelomu v boji s drobnou kriminalitou a neprispôsobivým správaním. Tam, kde sa doteraz systém probácie ukázal ako málo efektívny, nová technológia umožní ďaleko flexibilnejšiu a v konečnom dôsledku účinnejšiu kontrolu výkonu rozhodnutí i napríklad tých, ktorými je uložený alternatívny trest.

• Zlepšená sociálna inklúzia odsúdených a zníženie recidívy

Tradičný trest odň atia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je ostrakizujúci a sťažuje prepusteným na slobodu zaradenie do riadneho života. Naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného v obmedzenej miere, ktorá odsúdenému umožňuje ďalej vykonávať svoju prácu a viesť doterajší rodinný život. V skutočnosti alternatívny trest dokonca posilňuje vedenie riadneho života (napr. zákaz vychádzok v noci). Preto aj sociálna inklúzia po skončení trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy nižšia.

• Zefektívnenie práce probačných a mediačných úradníkov

Probační a mediační úradníci budú mať k dispozícii nástroje, ktoré budú namiesto nich vykonávať rutinné úkony zabezpečujúce kontrolu dodržiavania podmienok výkonu rozhodnutia. Rovnako budú mať k dispozícii komplexný agendový informačný systém pre spracovanie agendy probácie, mediácie a technickej kontroly výkonu rozhodnutí.

• Zníženie nákladov na výkon trestu

Alternatívne tresty môžu byť nie len ove ľa efektívnejšie, ale náklady spojené s ich výkonom sú podstatne nižšie.

• Zvýšenie dôvery k alternatívnym trestom

Návrh zákona prináša technológiu dôveryhodnej a spo ľahlivej kontroly výkonu trestu, ktorá umožní reálnejšie využitie alternatívnych trestov. Ukladanie trestu domáceho väzenia je možné od 1. januára 2006 a má rastúcu tendenciu, ale stále je počet takto odsúdených veľmi malý (za roky 2006 – 2012 bolo 222 odsúdených) v porovnaní s asi 2500 odsúdenými, ktorí momentálne vykonávaj ú trest odňatia slobody v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a vzhľ adom na povahu a závažnosť trestných činov by si mohli odpykávať trest v domácom väzení.

• Ochrana pred domácim násilím

Služba elektronické ho monitoringu predstavuje silný nástroj varovania pre obete domáceho násilia. Obeť domáceho násilia môže prostredníctvom využitia technický ch prostriedkov s dostatočným predstihom zistiť, že sa v jej blízkosti nachádza násilník.

Realizácia projektu ESMO, ako aj príprava samotného návrhu zákona bola v pôsobnosti medzirezortnej pracovnej skupiny, v ktorej mali zastúpenie ako ústredné orgány štátnej správy, tak aj súdy, prokuratúra, Zbor väzenskej a justičnej stráže a akademická obec. Pri koncipovaní právnej úpravy sa vychádzalo z obdobných úprav v iných štátoch. V súčasnosti umo žňujú rovnaký alebo obdobný systém kontroly technickými prostriedkami prá vne poriadky týchto štátov: Rakúsko, Švajčiarsko, Èeska republika, Nórsko, Škótsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Kanada, Spojen é štáty americké, Austrália, Nový Zéland, Juhoafrická republika, Singapur a Brazília. V tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nadviazalo účinnú a efektívnu medzinárodnú spoluprácu s Ministerstvom spravodlivosti Èeskej republiky a rovnako aj s úradom Probačnej a mediačnej služby Èeskej republiky, ktorých poznatky a skúsenosti boli cenným príspevkom pri tvorbe slovenskej právnej úpravy. Návrh zákona bol predmetom vnútrorezortného pripomienkového konania.

Návrh zákona ďalej vychádza z Odporúčania CM/Rec(2014)4 Výboru ministrov členských štátov o elektronickom monitoringu (prijaté Výborom Ministrov 19. februára 2014 na 1192. stretnutí zástupcov ministrov), pričom sú časne môže prispieť k lepšiemu uplatňovaniu zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, ktorý predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatí vnymi sankciami (Ú.v. EÚ L 337, 16.12.2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009).

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že kontrolu technickými prostriedkami bude môcť nariadiť súd alebo prokurátor. Výkon nariadenej kontroly technickými prostriedkami bude zabezpečovať probačný a mediačný úradník v spolupráci s operačným strediskom, ktorého činnosť bude zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti, ktoré súčasne bude mať v správe používané technické prostriedky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že kontrola technickými prostriedkami nie je sankčným mechanizmom, ale je nástrojom kontroly výkonu zákonom ustanoven ých rozhodnutí, ktorými sa ukladajú zákazy, povinnosti alebo obmedzenia (sankcie). Kontrolovaná osoba sa bude podieľať na náhrade nákladov, ktoré štátu budú vznikať s prevádzkou technických zariadení.

Z legislatívno-technického hľadiska pristú pil predkladateľ na základe vykonaných analýz k spracovaniu problematiky kontroly technickými prostriedkami formou samostatného zákona, a to aj vzhľ adom na fakt, že Trestný zákon a Trestný poriadok v súčasnosti platnom a účinnom znení nevenuje tejto problematike dostatočnú pozornosť z hľadiska normatívneho vymedzenia. Vzhľadom na to, že návrh zákona sa týka rozhodnutí, ktoré predstavujú vo svojej podstate legálny a legitímny zásah do ústavných práv (napr. obmedzenie slobody pohybu a pobytu, obmedzenie práva na súkromie) je namieste, aby aj systém kontroly dodržiavania týchto rozhodnutí bol upravený právnym predpisom so silou zákona. Z uvedeného dôvodu sa zákonná právna úprava nevyhýba (v nevyhnutnej miere) popri štandardných hmotnoprávnych a procesnoprávnych normách, ani normám technick ého charakteru. Povaha právnej úpravy a jej obsah v konečnom dôsledku vyluč uje jej zakomponovanie do procesných kódexov (duplicitná úprava v oboch procesných kódexoch), a preto je namieste úprava matérie v samostatnom novom zákone.

Návrh zákona v čl. I je rozdelený do štyroch častí. V prvej č asti sa vymedzuje predmet právnej úpravy a základné pojmy používané v návrhu zákona. V druhej časti sa upravujú samotné technické prostriedky a podmienky ich použitia. V tretej časti je upravený priebeh kontroly technickými prostriedkami. Vo štvrtej časti sa navrhuje úprava pôsobnosti orgánov verejnej moci participujúcich na výkone kontroly technickými prostriedkami a spoločných ustanovení. Charakter tohto návrhu zákona je špecifický v tom zmysle, že k jeho aplikácii bude prich ádzať len v prípadoch, ak súd alebo prokurátor vydá rozhodnutie, s ktorým z ákon spája účinok v podobe možnosti alebo povinnosti použitia kontroly technickými prostriedkami a súčasne, ak táto kontrola bude nariadená (okrem prípadu, ak je kontrola povinná zo zákona).

V pripojených novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie zmien a doplnení súvisiacich zákonov. Novelizácia trestných kódexov a Obč ianskeho súdneho poriadku (čl. II, III a IV) má za cieľ vymedziť okruh rozhodnutí , pri ktorých ich výkon možno kontrolovať technickými prostriedkami. Zmenou zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorš ích predpisov (čl. V) sa sleduje rozšírenie pôsobnosti probačných a mediačných úradníkov v oblasti výkonu kontroly technickými prostriedkami. Novelizácia zákona č. 550/2003 Z. z. o probačný ch a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. (čl. VI) reflektuje novú kompetenciu proba čných a mediačných úradníkov a nanovo vymedzuje pojem probácie. Cieľom zmeny a doplnenia zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. VII) a zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (čl. VIII) je umožniť kontrolu odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody pomocou technický ch prostriedkov a realizovať odporúčania Európskeho výboru na zabránenie muč enia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Návrh zákona predpokladá vydanie dvoch nových vykonávacích predpisov a zmenu troch existujúcich vyhlášok ministerstva spravodlivosti; návrhy týchto vykon ávacích predpisov tvoria prílohu návrhu zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právna úprava bude dotváraná metodickými usmerneniami ministerstva spravodlivosti, a to na základe kompetencie zavádzanej v § 29 písm. d) n ávrhu zákona. Tieto metodické usmernenia detailne popíšu postup probačných a mediačných úradníkov pri realizácii ich úloh a oprávnen í ustanovených zákonom.

Účinnosť návrhu zákona je rozdelená, a to od 1. júla 2015 vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie v čl. VII a VIII, a od 1. januára 2016 vo zvyšnej časti (čl. II až VI), a to dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku (od 1. júla 2015) a následnú plnú prevádzku od 1. januára 2016. Zámerom predkladateľa je uskutočniť pilotnú prevádzku projektu ESMO len v obmedzenom rozsahu – v rámci výkonu trestu odňatia slobody. Tomu zodpovedá aj skoršia úč innosť tých zákonov, ktoré sú nevyhnutné pre jej uskutočnenie. Odloženou účinnosťou zákona sa zároveň vytvára priestor pre zabezpečenie riadneho vykonávania novej právnej úpravy v praxi, a to najmä formou školení určených ako pre probačných a mediačných ú radníkov a sudcov, tak aj pre zamestnancov operačného strediska.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona zakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ktoré sú detailne popísané v doložke vybraných vplyvov a v jej prílohách v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a bol dňa 15. decembra 2014 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá bez rozporov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie,

-primárnom

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva– po 30. novembri 2009)

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva – do 30. novembra 2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto ú dajov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/ zv.15) v platnom znení

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia,

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej sprá vy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia

zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. – úplná zhoda

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o kontrole výkonu niektorý ch rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súvislosti s ukladaním alternatívneho trestu 'monitorovaného výkonu trestu domáceho väzenia' možno predpokladať úsporu vzniknutú v súvislosti so znížením počtu osôb vo výkon trestu odňatia slobody. Avšak v tejto sú vislosti je potrebné uviesť, že táto úspora je závislá od rozhodovacej činnosti súdov a ukladanie trestu domáceho väzenia po 1.1.2016. Nakoľko nie je možné predpokladať ako budú súdy rozhodovať, nie je možné ani vyčísliť túto úsporu. To platí rovnako aj pre prípady čiastočnej náhrady nákladov štátu zo strany kontrolovanej osoby. Súčasne je potrebné upozorniť, že úspora vznikajúca so znížením počtu osôb vo výkone trestu odň atia slobody bude využitá pri výkon trestu odňatia slobody u tých osôb, ktoré v súčasnosti čakajú na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý nevykonávajú z kapacitných dôvodov na strane ú stavov na výkon trestu odňatia slobody, resp. u tých osôb, ktoré majú byť vydané na výkon trestu odňatia slobody z cudziny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V § 1 sa vymedzuje predmet právnej úpravy. Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zákonnú úpravu obsiahnutú v trestných kódexoch a v Občianskom súdnom poriadku upraviť detailný postup zainteresovaných subjektov pri kontrole výkonu niektor ých rozhodnutí technickými prostriedkami. Možnosť využitia technickej kontroly výkonu rozhodnutia bude daná práve trestnými kódexmi a Občianskym súdnym poriadkom, ktoré ustanovia konkrétne typy rozhodnutí, ktorých kontrolu výkonu bude možné monitorovať technickými prostriedkami. Predkladaný návrh zákona dotvára túto právnu úpravu, a to tým, že upravuje samotné technické prostriedky, podmienky ich používania a priebeh kontroly. Preto je nevyhnutné pri výklade jeho ustanovení vždy vychádzať aj z citovaných kódexov a sledovať účel ukladaných trestov, či primeraných obmedzení a povinností v prípade trestných kódexov a proporcionalitu zásahu do práv v intenciách predbežného opatrenia týkajúceho sa domáceho násilia v prípade civilného procesného kódexu.

Nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami bude prichádzať podľa súčasne predkladaných novelizácií Trestného zákona, Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (k tomu pozri č l. II a nasl.) do úvahy pri týchto rozhodnutiach:

1.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia alebo ktorým sa premieňa trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia,

2.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu,

3.rozhodnutie, ktorým sa ukladá trest zákazu účasti na verejný podujatiach,

4.rozhodnutie, ktorým sa ukladá ochranný dohľad, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

5.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom odklade výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

6.rozhodnutie, ktorým sa ukladá probačný dohľad pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odň atia slobody, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

7.rozhodnutie, ktorým sa podmienečne zastavuje trestné stíhanie, ak sa súčasne uložili primerané obmedzenia a povinnosti, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami,

8.nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho sú dneho poriadku, ak sa nariadila kontrola technickými prostriedkami.

Z hľadiska uvedeného výpočtu rozhodnutí je zrejmé, že ide výlučne o rozhodnutia vydávané v trestnom konaní súdom (1 až 7) alebo prokurátorom (7) a súdom v ob čianskom súdnom konaní (8).

Kontrola výkonu rozhodnutí, a to najmä v trestnom konaní, má špecifickú povahu. Tento inštitút je upravený v Trestnom poriadku vo všeobecnej rovine, pričom metódy a postupy jej výkonu sú dané kompetenciami proba čného a mediačného úradníka, ktorý je orgánom vykonávajúcim kontrolu výkonu rozhodnutia (trestu, ochranného opatrenia a pod.). Kontrola technickými prostriedkami je jednou z metód výkonu kontroly rozhodnutia v trestnom konaní a jej aplikácia nevylučuje aplikáciu iných metód kontroly toho istého rozhodnutia (napr. návšteva odsúdeného v mieste výkonu trestu domáceho väzenia).

Zo všeobecnej časti dôvodovej sprá vy je zrejmý zámer predkladateľa využiť kontrolu technickými prostriedkami v dvojakom režime – na účely kontroly niektorých rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní a na strane druhej na účely kontroly pohybu odsúdených v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody. Preto sa v odseku 2 navrhuje upraviť používanie technických prostriedkov v mieste výkonu trestu odňatia slobody osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného konceptu teda vyplýva, že zákon v čl. I sa v prípade kontroly odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody použije len primerane. Tento záver odôvodňuje aj tá skutočnosť, že v prípade kontroly odsúdených vo výkon trestu odňatia slobody nejde o výkon rozhodnutia sú du, ale o jednu z foriem, či spôsobov realizácie úloh Zboru väzenskej a justičnej stráže – kontrolovať odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy použí vané v návrhu zákona.

Pojem 'kontrola technickými prostriedkami', ktorý je zohľadnený aj v názve návrhu zákona, je prevzatý z aktuá lneho znenia § 53 ods. 2 Trestného zákona. Jeho obsahové vymedzenie vyplýva z osobitnej zákonnej úpravy v čl. I. Kontrola technickými prostriedkami nepredstavuje sankčný mechanizmus, ale jej účelom je zabezpečiť riadne vykonanie rozhodnutia, ktorým sa ukladá napr. trestná sankcia.

'Rozhodnutie' je vymedzené v kontexte § 1 ods. 1 ako vykonateľné rozhodnutie s údu (trestné konanie, občianske súdne konanie) alebo prokurátora (podmienečné zastavenie trestného stíhania v trestnom konaní). Moment vykonateľnosti rozhodnutia upravuje Trestný poriadok a Občiansky sú dny poriadok. Bez rozhodnutia súdu (prokurátora) nebude kontrola technickými prostriedkami možná. Berúc do úvahy navrhované zmeny v trestných kódexoch bude platiť, že súd (prokurátor) bude kontrolu technickými prostriedkami nariaďovať samostatným výrokom v rozhodnutí , ktorým ukladá sankciu alebo primerané obmedzenia a povinnosti. Jedinou výnimkou je rozhodnutie súdu (rozsudok, trestný rozkaz), ktorým ukladá trest domáceho väzenia. Pri tomto treste sa používa kontrola technický mi prostriedkami priamo zo zákona bez toho, aby ju bolo potrebné osobitne nariaďovať, t.j. je obligatórna, resp. je imanentnou súčasťou trestu domá ceho väzenia. Vo všetkých ostatných prípadoch ide o fakultatívnu možnosť (spôsob) kontroly výkonu rozhodnutia, a preto je potrebné o jej využití rozhodn úť osobitným výrokom (t.j. nariadiť ju).

Pojem 'technické prostriedky' je taktiež prevzatý z platnej právnej úpravy; k tomu pozri § 53 ods. 2 Trestného zákona. Návrh zákona v druhej časti pomenúva jednotlivé technické prostriedky, popisuje ich z ákladnú funkcionalitu a definuje podmienky ich použitia. Podľa návrhu zá kona ide o zariadenia, ktoré má kontrolovaná osoba pripevnené k telu (náramok na členku), ktoré je kontrolovaná osoba alebo chránená osoba povinná len nosiť pri sebe (zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby, zariadenie varovania blízkosti), zariadenia, ktoré sa umiestnia v obydlí kontrolovanej osoby a zariadenie, ktoré používa probačný a mediačný úradník. Všetky tieto zariadenia budú komunikovať s centrálnym monitorovacím systémom, čím sa zabezpečí komplexný prehľad o prípadných porušeniach podmienok vý konu trestu, resp. rozhodnutia.

'Kontrolovaná osoba' je zákonom vymedzená ako fyzická osoba, ktorá je dotknutá rozhodnutím tak, že sa jej ukladá určitý zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a súčasne je zo zákona alebo na základe rozhodnutia povinná podrobiť sa kontrole technický mi prostriedkami (táto povinnosť vyplýva z procesných predpisov). Vzhľadom na možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami v intenciách ú pravy procesných kódexov pôjde buď o obvineného, obžalovaného a odsúden ého v trestnom konaní alebo o osobu, ktorá je dôvodne podozrivá z domáceho násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku]. Prevzatie uvedených procesných pojmov do návrhu zákona nie je účelné, preto je namieste zavedenie nového pojmu. Návrh zákona použí va popri pojme 'kontrolovaná osoba' aj pojem 'chránená osoba'.

Pojem 'chránená osoba' si vyžaduje osobitnú definíciu, a to z dôvodu zamedzenia jeho zamieňania s pojmom chránenej osoby tak ako ho používa Trestný zákon; k tomu pozri § 139 Trestného zákona. O chránenej osobe možno hovoriť len v prípadoch kontroly výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť. Osoba, ktor á je nositeľom povinnosti zákaz priblížiť sa je kontrolovanou osobou, osoba, ktorá je takýmto rozhodnutím chránená, je chránenou osobou. Právna ú prava obsahuje osobitné ustanovenia v prípade, ak je chránenou osobou maloleté dieťa. V týchto prípadoch sa bude uplatňovať osobitný prístup; k tomu pozri najmä § 12 ods. 3.

'Operačné stredisko' je definované ako pracovisko, ktoré prevádzkuje centrálny monitorovací systém a ktoré zabezpečuje pre probačných a mediačných úradníkov technickú podporu pri realizácii ich oprávnení a povinností. Podľa návrhu zákona bude činnosť opera čného strediska zabezpečovať ministerstvo spravodlivosti [§ 29 písm. c) návrhu zákona]. Základnou ú lohou operačného strediska je, zjednodušene povedané, poskytnúť probačným a mediačným úradníkom technickú podporu pri výkone samotnej kontroly technickými prostriedkami, ako aj pri preverovaní splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami. Predkladateľ nevylučuje, že v prípade inštitucionalizácie probačnej a media čnej služby presun tejto pôsobnosti na samostatný štátny orgán, ktorý by perspektívne mohol zastrešovať probačnú a mediačnú službu v Slovenskej republike.

'Centrálny monitorovací systém' je informačný systém, ktorý bude používaný pri výkone kontroly technickými prostriedkami. Tento informačný systém bude komunikovať s jednotlivými technickými prostriedkami a monitorovať priebeh kontroly zaznamenávaním bezpečnostných a prevádzkových incidentov. Centrálny monitorovací systém sa definuje v § 30 ods. 1 ako súčasť Centrá lneho informačného systému súdnictva, čím sa vymedzuje aj jeho detailnejšia regulácia, a to prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v § 79 až 82 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a konečnom dôsledku aj vzť ah k zákonu č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

'Bezpečnostný incident' predstavuje jeden z ústredných pojmov návrhu zákona. Zaznamenanie bezpečnostného incidentu je dôležitý m momentom kontroly technickými prostriedkami, nakoľko poukazuje na porušenie povinnosti, zákazu alebo obmedzenia vyplývajúceho z rozhodnutia. Komplexný prehľad o bezpečnostných incidentoch napĺňa samotnú podstatu inštitútu kontroly technickými prostriedkami. Jeho preverenie probačným a mediačným úradní kom a následné posúdenie sudcom môže viesť napríklad k záveru, ž e kontrolovaná osoba porušuje podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, čo môže viesť k premene trestu na trest odňatia slobody. Podrobnejšia úprava riešenia bezpečnostných incidentov je v tretej časti návrhu zákona. Z hľadiska fungovania centrálneho monitorovacieho systému je dôle žité uviesť, že tento systém je určený na zaznamenávanie bezpečnostných incidentov a prevádzkových incidentov, a teda len tieto informácie budú operačnému stredisku k dispozícii. Zákon týmto spôsobom v konečnom dôsledku vymedzuje rozsah spracúvaných údajov o kontrolovanej osobe alebo chránenej osobe. Zjednodušene povedané, monitor zamestnanca operačného strediska ostáva čierny a neaktívny do momentu vzniku bezpečnostného alebo prevádzkového incidentu.

'Prevádzkový incident' je druhým typom incidentu zaznamenávaným centrálnym monitorovacím systémom. Na rozdiel od bezpečnostného incidentu prevádzkový incident nevedie ku konštatovaniu porušenia podmienok výkonu rozhodnutia. Ako z názvu vyplýva, jeho podstata spočíva v samotnej prevádzke technických prostriedkov, napríklad vybitie batérie zariadenia alebo jeho porucha. Nie je vylúčené, že prevádzkový incident je v skutočnosti bezpečnostným incidentom (napríklad úmyselné poš kodenie zariadenia v snahe vyhnúť sa monitoringu). Z uvedeného dôvodu je použit ý dovetok 'ak nie je bezpečnostným incidentom'. Podrobnejšia úprava riešenia prevádzkových incidentov je v tretej časti návrhu zákona.

Vymedzenie pojmu 'obydlie' vychádza z § 99 ods. 1 Trestného poriadku a § 53 ods. 2 Trestného zákona. Tento pojem je v zákone používaný v dvoch situáciá ch – v súvislosti s povinnosťou strpieť umiestnenie technického prostriedku vo svojom obydlí, a v súvislosti s povinnosťou umožniť vstup do obydlia na ú čely podľa tohto zákona (preverovanie splnenia podmienok použitia technických prostriedkov).

K § 3

Ustanovenie § 3 obsahuje taxatívny výpoč et technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva kontrola výkonu rozhodnutia. Z hľadiska praktickej aplikácie novej právnej úpravy je dôležité uviesť, že podľa typu konkrétneho zá kazu, povinnosti alebo obmedzenia uloženého rozhodnutím sa podľa § 10 použije vhodná kombinácia technických prostriedkov tak, aby bola zabezpečená riadna kontrola výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že súd (prokurátor) nebude rozhodovať o použití konkr étnych technických prostriedkoch, ale vo výroku rozhodnutia 'len' nariadi kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. To, ktoré technické prostriedky sa na základe rozhodnutia majú použiť, definuje priamo zákon v závislosti na povahe rozhodnutia a jeho výroku, ktorý obsahuje predmetn ý zákaz, povinnosť či obmedzenie. Súčasne je potrebné mať na pamäti, že v prípade trestu domáceho väzenia nebude dochádzať k nariadeniu kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri odôvodnenie k § 2 písm. b).

Z hľadiska funkcionality technických prostriedkov je taktiež dôležité uviesť, že tieto sú používané vždy v spojení s centrálnym monitorovacím systémom, ktorý bude komunikovať s technický mi prostriedkami (dátový prenos údajov) a zaznamenávať bezpečnostné a prevádzkové incidenty.

Právna úprava je koncipovaná tak, aby očakávaný technologický rozvoj nemal bezprostredný vplyv na normatívnu úpravu a nevyvolával bezprostrednú potrebu novelizácie zákona pri zavádzaní nových technoló gií, ktoré bude možné postupom času využiť pri kontrole technickými prostriedkami, a teda z uvedeného dôvodu je funkcionalita technických prostriedkov zákonom popísaná s potrebnou mierou zovšeobecnenia.

V § 4 a nasl., ktoré popisujú jednotlivé te chnické prostriedky, sú súčasne vymedzené aj základné povinnosti, ktorý ch splnenie je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je riadna a nerušená kontrola výkonu rozhodnutia. Porušenie týchto povinností bude bezpečnostný m incidentom a podľa svojej povahy bude prinášať rôzne právne následky. Napríklad porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 môže byť posúdené ako porušenie podmienok výkonu trestu domáceho vä zenia a môže viesť k premene tohto trestu na trest odňatia slobody. Ak sa technické prostriedky používajú počas skúšobnej doby, poruš enie povinností podľa § 4 a nasl. môže viesť k záveru, že kontrolovaná osoba sa v skúšobnej dobe neosvedčila. Z hľadiska zrozumiteľ nosti a prehľadnosti právnej úpravy sa tieto povinnosti navrhuje upraviť priamo v tých ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé technické prostriedky – ide o povinnosti vždy spojené s povahou toho ktorého technického prostriedku.

V navrhovanom odseku 2 je riešená problematika vlastníctva technických prostriedkov a ich správy. Technické prostriedky budú majetkom štátu, ktorého sprá vu bude vykonávať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, upravuje sa v § 3 namiesto § 29, ktorý rieši výkon štátnej správy na úseku výkonu kontroly technickými prostriedkami.

K § 4

Základným prvkom v rámci technický ch prostriedkov je osobné identifikačné zariadenie – aktuálne v podobe náramku, ktorý sa upevní na telo kontrolovanej osoby, a to spravidla na jej členok. Úč elom tohto zariadenia je primárne zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu kontrolovanej osoby (zariadenie bude v centrálnom monitorovacom systéme spárované s údajmi konkrétnej fyzickej osoby). Toto technické zariadenie v kombinácii s inými zariadeniami súčasne umožní monitorovanie pohybu alebo pobytu kontrolovanej osoby vysielaním rádiofrekvenčného signálu.

Kontrolovaná osoba bude povinná strpieť upevnenie tohto zariadenia na svojom tele poč as celého trvania kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Prípadné pokusy zasiahnuť do tohto zariadenia alebo poškodiť prípadne zničiť ho budú vyhodnocované ako bezpečnostné incidenty.

K § 5

Zariadenie na kontrolu prítomnosti bude umiestnen é v obydlí kontrolovanej osoby, pričom na základe komunikácie s osobným identifikačným zariadením umožní kontrolovať prítomnosť kontrolovanej osoby v určenom čase na určenom mieste (obydlí). V súčasnosti má toto zariadenie podobu domácej monitorovacej stanice a bude sa využ ívať v prípade trestu domáceho väzenia. Toto zariadenie komunikuje s osobným identifikačným zariadením, ktorého rádiofrekvenčný signál prijíma a vyhodnocuje prítomnosť (neprítomnosť) kontrolovanej osoby na určenom mieste a v určenom čase v súlade s rozhodnutím súdu. V prípade porušenia podmienok výkonu trestu domáceho väzenia bude toto zariadenie signalizovať túto skutočnosť operačnému stredisku, ktoré túto informáciu odovzdá pr íslušnému probačnému a mediačnému úradníkovi.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba strpela jeho umiestnenie v obydlí, v ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia. Tomu zodpovedá povinnosť zavádzaná v odseku 2.

K § 6

Prostredníctvom zariadenia na urč enie polohy kontrolovanej osoby je možné vykonávať kontrolu rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, či kontrolu dodržiavania uložených primeraných povinností a obmedzení, nakoľko toto zariadenie v príslu šnej kombinácii s ostatnými technickými prostriedkami, v tomto prípade s osobným identifikačným zariadením, umožňuje zistenie pohybu a pobytu kontrolovanej osoby vo vymedzenom čase a priestore zaznamenávaním jej aktuálnej geografickej polohy v centrálnom monitorovacom systému. Avšak k analýze údajov spojených s pohybom a pobytom kontrolovanej osoby vo vzťahu ku určitému času alebo priestoru a k zisteniu aktuálnej geografickej polohy ko ntrolovanej osoby v konkrétnom reálnom čase a priestore prichádza až vtedy, ak nastane bezpečnostný incident, t.j. ak kontrolovaná osoba poruší uložený zákaz, obmedzenie alebo povinnosť. Zariadenie má v súč asnosti podobu komunikačného zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Vzhľadom na funkcionalitu tohto zariadenia je nevyhnutné, aby kontrolovaná osoba mala toto zariadenie vždy so sebou

K § 7

V tomto prípade ide o zariadenie, ktoré bude ma ť v dispozícii chránená osoba. Účelom tohto zariadenia je poskytnúť varovanie, a teda aj ochranu chránenej osobe v prípade, ak sa kontrolovaná osoba priblíži ku chránenej osobe. Toto zariadenie súčasne umožní chránenej osobe okamžitý kontakt s operačným strediskom ('panic button'). Zariadenie má v súčasnosti podobu komunikačné ho zariadenia (mobilu), ktoré veľkosťou umožňuje jeho bežné nosenie.

Ak má byť zabezpečený účel vý konu rozhodnutia – v tomto prípade rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíženia sa ku chránenej osobe, je nevyhnutné, aby chránená osoba mala pri sebe toto zariadenie. V opačnom prípade nebude technicky mo žné zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Na tento účel sa v odseku 2 ukladá chránenej osobe povinnosť mať pri se be zariadenie varovania blízkosti. Táto zákonná povinnosť však nebude vynútiteľná, resp. s jej porušením nie je spojená žiadna sankcia – jediný negatívny dôsledok jej poruš enia je riziko bezprostredného kontaktu kontrolovanej osoby a chránenej osoby, a teda vystavenie sa riziku kontaktu s potenciálnym agresorom. Je teda v záujme chránenej osoby nevystavovať sa tomuto riziku a rešpektovať povinnosť chrániť sa tým, že bude mať pri sebe toto zariadenie.

K § 8

Ako už z názvu vyplýva, toto zariadenie je ur čené na kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov. Samotné zariadenie tvorí domáca stanica, ktorá umožňuje jednak sledovať úroveň alkoholu v dychu kontrolovanej osoby a súčasne umožňuje jej jednoznačnú identifikáciu na základe zosnímania jej tváre a porovnania tejto snímky so snímkou ulož enou v centrálnom monitorovacom systéme, čím sa zabezpečí jednoznačná identifikácia kontrolovanej osoby pri vykonaní dychovej skúšky. V tomto prípade bude dochádzať k spracúvaniu biometrických údajov kontrolovanej osoby – biometrická charakteristika tváre. Zariadenie deteguje mno žstvo alkoholu v krvi odsúdeného pomocou analýzy množstva alkoholu v dychu odsúdeného. Tento spôsob detekcie alkoholu využívajú aj bežné alkohol testery používané policajnými orgánmi.

K § 9

Hlasové overenie prí tomnosti kontrolovanej osoby na diaľku v určenom čase a na určenom mieste telefonicky pomocou hlasovej identifikácie založenej na unikátnom hlasovom podpise umožňuje kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým je uložený trest zákazu účasti na verejných podujatiach prípadne trest domáceho vä zenia. Hlasové overenie prítomnosti kontrolovanej osoby prebieha prostredníctvom biometrickej identifikácie založenej na hlasovom podpise ako digitálnej reprezentácii jedinečných vlastností jednotlivca (hlasivky, frekvencia, rytmus).

K § 10

Zariadenie probačného a mediačného ú radníka má špecifickú povahu, nakoľko nie je v dispozícii kontrolovanej osoby ani chránenej osoby, ale používa ho probačný a mediačný úradník. Funkcionalita tohto zariadenia spočíva v tom, že umožňuje proba čnému a mediačnému úradníkovi vykonať kontrolu dodržiavania zákazu, obmedzenia alebo povinnosti 'na mieste' tým, že dokáž e identifikovať prítomnosť osobného identifikačného zariadenia v rozsahu približne 300 m v jeho okolí (podľa miestnych, resp. geografických podmienok), a tým zistiť prítomnosť osôb, ktoré majú toto zariadenie pripojené k telu. V konkrétnom prípade teda umožní napríklad overiť, či sa kontrolovaná osoba nachádza v určenom č ase na určenom mieste (trest domáceho väzenia) alebo či sa naopak nenachádza v určenom čase na určenom mieste (trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a pod.).

Vzhľadom na charakter tohto zariadenia sa navrhuje výslovne vymedziť oprávnenie probačného a mediačného úradníka používať toto zariadenie ako doplnkový spôsob kontroly dodržiavania uložených zákazov, obmedzení alebo povinností.

K § 11

Podľa typu zá kazu, obmedzenia alebo povinnosti uloženej rozhodnutím navrhované ustanovenie predpisuje konkrétne technické prostriedky alebo ich kombináciu, ktorú treba použiť v záujme riadnej kontroly výkonu rozhodnutia. Súd a ani prokurátor teda nebude rozhodovať o použití konkrétnych technický ch prostriedkov, ale primárne uloží zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a nariadi ich kontrolu technickými prostriedkami. Priamo zo zákona bude s takýmto rozhodnutím spojené použitie konkrétnych technických prostriedkov (s vý nimkou trestu domáceho väzenia, kde kontrola technickými prostriedkami sa použije priamo zo zákona bez nutnosti nariaďovať ju). Aj keď je snahou predkladateľ a nastaviť zákon v dostatočne všeobecnej miere a umožniť tak zohľadňovať technologický vývoj bez nutnosti novelizácie zákona, v tomto prípade ide o ustanovenie, ktorého zmeny nemožno do budúcna vyl účiť.

Z praktického hľadiska budú k dispozícii po zavedení novej právnej úpravy nasledovné možnosti využitia technických prostriedkov:

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 1

-trest domáceho väzenia

-zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok [§ 82 ods. 1 písm. e) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 2

-povinnosť nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného [§ 51 ods. 4 písm. a) TZ, § 82 ods. 1 písm. h) TP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 3

-trest zákazu pobytu

-trest zákazu účasti na verejnom podujatí

-zákaz účasti na určených verejných podujatiach [§ 51 ods. 3 písm. a) TZ]

-zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal [§ 51 ods. 3 písm. d) TZ]

-zákaz návštev určených miest [§ 82 ods. 1 písm. c) TP]

-zákaz vstupovať doč asne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia [§ 76 ods. 1 písm. g) OSP]

Technické prostriedky podľa § 11 ods. 4

-zákaz požívania alkoholických nápojov [§ 51 ods. 3 písm. b) TZ]

Osobitná úprava sa nachádza v odseku 5. Vzhľ adom na to, že nie je vylúčené, že súd uloží popri treste domáceho väzenia aj obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov, navrhuje sa, aby v tomto prípade nemal odsúdený umiestnené v obydlí obe zariadenia podľa § 5 a 8 návrhu zákona, ale len jedno z nich. Z technologického hľadiska zariadenie kontroly požitia alkoholu umožňuje plniť aj funkcie domácej monitorovacej stanice, pričom súčasne sa tak rešpektuje požiadavka na minimalizáciu obmedzenia súkromia osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s odsúdeným.

V navrhovaných odsekoch 1 až 3 sa súčasne zvýrazňuje použitie zariadenia probačného a mediačného úradníka ako doplnkovej formy kontroly technickými prostriedkami. V prípade podľa odseku 4 nebude použitie tohto technického prostriedku prípustn é.

K druhej hlave druhej časti – všeobecne

Navrhovaná právna ú prava definuje dva okruhy podmienok, ktorých splnenie je potrebné pre úspešnú realizáciu kontroly technickými prostriedkami. Rozlišujú sa podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami – to znamená splnenie právnych a technických podmienok, bez ktorých súd nemôže nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, t.j. treba ich posudzovať pred rozhodnutím súdu v konaní, z ktorého môže vzísť rozhodnutie, ktoré je podkladom pre samotnú kontrolu technický mi prostriedkami (trestné konanie, občianske súdne konanie). Druhá kategória sú podmienky použitia technických prostriedkov, ktoré hovoria o tom, ako sa môžu a majú technické prostriedky použiť, resp. aké sú medze ich použ itia (ako sa nesmú použiť). V tomto prípade sa teda neskúma ich splnenie, ale urč ujú sa súčasne s rozhodovaním o treste alebo v nadväznosti na rozhodnutie o treste (zákaze, povinnosti, obmedzení).

K § 12

Podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami sú dvojakého charakteru – rýdzo technického alebo osobného (odsek 1) a právneho (odsek 2). V tomto prí pade ide o tie podmienky, ktorých splnenie vyžaduje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok v tých ustanoveniach, v ktorých umožňuje použitie kontroly technickými prostriedkami; k tomu pozri navrhované znenie § 75b ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 2, § 50 ods. 4 písm. d), § 51 ods. 5, § 52 ods. 1 písm. c), § 53 ods. 1 pí sm. c), § 62 ods. 4, § 62a ods. 5, § 68 ods. 1, § 77 ods. 5, § 116 ods. 1 a § 119 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a § 82 ods. 4 a § 216 ods. 4 Trestného poriadku. V týchto prípadoch sa používa dikcia 'ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu'. Týmito podmienkami sú teda podmienky podľa § 12 návrhu zákona.

Základnou podmienkou nariadenia kontroly technickými prostriedkami je ich dostupnosť. Štát, resp. ministerstvo spravodlivosti bude disponovať obmedzeným počtom technických prostriedkov. Preto bude potrebné pred rozhodnutím súdu (prokurátora) v prvom rade skúmať, či sú do úvahy prich ádzajúce technické prostriedky k dispozícii – táto situácia však môže nastať len úplne výnimočne, nakoľko ju však nemožno s absolútnou istotou vylúčiť, je namieste ju v návrhu zá kona predpokladať.

Rovnako je potrebné skúmať, či sú vytvorené v mieste ich použitia vhodné materiálno-technické podmienky typu dostupnosť GPS signálu, pokrytie GSM signálom, prípojka k elektrickej sieti, pevná telefó nna linka, vhodné miesto na umiestnenie domácej monitorovacej stanice a pod. Vzhľadom na technický charakter týchto podmienok sa navrhuje, aby boli ustanovené vykonávacím predpisom, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti; návrh vyhlášky je prílohou návrhu zákona a bude v prí pade schválenie predkladaného zákona predmetom samostatného legislatívneho procesu.

Osobitnú podmienku nariadenia kontroly technický mi prostriedkami predstavuje súhlas chránenej osoby [§ 12 ods. 2 písm. a) návrhu zákona]. Nakoľko bez aktívnej účasti chránenej osoby nie je možné efektívne zabezpečiť kontrolu výkonu rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz priblíž enia sa kontrolovanej osoby k chránenej osobe, navrhuje sa, aby tento typ kontroly technickými prostriedkami bolo možné realizovať len so súhlasom chránenej osoby, v ktorej záujme je práve dosiahnutie stavu, kedy bude možn é efektívne zabezpečiť jej ochranu pred kontrolovanou osobou. S cieľom zvýrazniť dispozíciu chránenej osoby s poskytovanou ochranou sa pripúšťa spä tvzatie už udeleného súhlasu, ktorý musí byť písomný (§ 13 ods. 2 návrhu zákona). Dôsledkom späťvzatia tohto súhlasu bude skonč enie kontroly technickými prostriedkami bez možnosti opätovného udelenia tohto sú hlasu, a teda aj bez možnosti opätovného nariadenia kontroly technickými prostriedkami . Z praktického h ľadiska bude teda platiť, že popri materiálno-technických podmienkach použitia technických prostriedkov, ktoré umožňujú technickú kontrolu tohto typu zákazu sa bude musieť obstarať súhlas chrá nenej osoby. Je však potrebné rozlíšiť úpravu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní. V prípade občianskeho súdneho konania, kde bude súd rozhodovať o zákaze vstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozriv ý z násilia, bude kontrola technickými prostriedkami možná aj na návrh chránenej osoby. Ak chránená osoba navrhne nariadenie kontroly technickými prostriedkami, je bezpredmetné riešiť otázku získania jej súhlasu, nakoľ ko tento možno predpokladať už z titulu podania návrhu na nariadenie kontroly technickými prostriedkami. Preto sa v odseku 3 na roveň súhlasu podľa odseku 2 písm. a) dáva aj samotný ná vrh na nariadenie kontroly technickými prostriedkami, a teda požiadavka na udelenie súhlasu je splnená podaním takéhoto návrhu.

Analogicky sa v odseku 2 písm. b) predpokladá existencia súhlasu osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti, a to v t ých prípadoch, kedy kontrola technickými prostriedkami predpokladá umiestnenie zariadenia do obydlia kontrolovanej osoby. Vychádza sa z predpokladu, že v tomto prípade ide o určitý zásah do práv osôb, ktoré žijú s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. V snahe minimalizovať tento zásah sa navrhuje právny režim získavania súhlasu týchto osôb. Bez súhlasu plnoletých osôb žijú cich s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti nebude možná kontrola technický mi prostriedkami, ak sa používajú technické prostriedky podľa § 11 ods. 1 a 4. Návrh zákona rieši aj časové aspekty zí skavania tohto typu súhlasu. Podľa § 12 bude súhlas obstarávať probačný a mediačný úradník v čase pred vydaním rozhodnutia, a to v lehote určenej súdom (prokurátorom). Bude sa vyžadovať len súhlas tých osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti v čase obstarávania tohto súhlasu. Ak neskôr dôjde k rozšíreniu počtu osôb ž ijúcich v spoločnej domácnosti, ich súhlas sa už nebude vyžadovať, nakoľko si musia byť vedomé tej skutočnosti, že budú žiť v obydlí, v ktorom sa používajú technické prostriedky. Zamedzí sa tak aj prípadnému zneužívaniu inštitútu súhlasu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Takto udelený písomný súhlas nebude možné vziať späť, a to s cieľom zabezpečiť riadny a nerušený priebeh kontroly technickými prostriedkami.

Osobitná podmienka je vyjadrená v odseku 3. Cieľ om tohto ustanovenia je riešiť situácie, kedy je chránenou osobou dieťa. Túto situáciu nemožno vylúčiť, že v praxi nastane. Ak bude chránenou osobou dieťa, nebude sa vyžadovať jeho súhlas, ale o kontrole technickými prostriedkami sa rozhodne na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho schopnosti plniť povinnosti, ktoré zo statusu chránenej osoby vyplývajú (pozri najmä § 7 ods. 2 a § 28). Na tento účel bude súd (prokurátor) povinne zohľadňovať názor dieťaťa, ak je spôsobilé ho formulovať, rovnako aj vyjadrenie jeho zákonných zá stupcov, prípadne opatrovníka, ak bol ustanovený. Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a by ť vypočuté v konaniach, ktoré sa ho dotýkajú, je priznané Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na fakt, že záujem dieťaťa môže byť v niektorých prípadoch (predovšetkým v prípadoch domáceho násilia) v rozpore so záujmom jeho zákonného zástupcu – z uvedeného dôvodu preto návrh zákona nepreferuje názor dieťaťa pred vyjadrením zákonného zástupcu a naopak. Je plne v rozhodovacej právomoci súdu (prokurátora) zvážiť všetky okolnosti prípadu tak, aby bolo splnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa.

Ak niektoré z týchto podmienok po začatí kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami odpadnú alebo sa zmenia, je to dôvodom na postup podľa § 22 (prerušenie kontroly v ýkonu rozhodnutia) alebo podľa § 23 (skončenie kontroly technickými prostriedkami).

K § 13

Zavádza sa prieskumné konanie, ktorého ú čelom je zistiť, či sú splnené podmienky pre rozhodnutie, ktorým sa nariadi kontrola technický mi prostriedkami. Tento prieskum bude vykonávať probačný a mediačný úradník na pokyn sudcu (prokurátora). O výsledkoch prieskumu vyhotoví probačný a mediačný úradník správu, ktorá tvorí podklad pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami.

Je dôležité upozorniť na to, že v tomto prípade ide o osobitný typ prieskumného konania, ktoré nie je možné zamieňať s činnosťou probačného a mediačného úradníka podľa § 3 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o probačných a mediačných úradníkoch'). Èinnosť podľa § 3 cit. zákona vykonáva síce probačný a mediačný úradník taktiež pred rozhodnut ím súdu, ale účelom tejto činnosti je zistiť, či sú vytvorené podmienky pre uloženie alternatívneho trestu, t.j. trestu nespojeného s odňatím slobody, a to najmä s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu. V prípade predkladaného ná vrhu nie je navrhované prieskumné konanie úkonom probácie, aj keď nie je vylúčené jeho súčasné vykonanie popri úkonoch podľa § 3 zákona o probačných a mediačných úradníkoch.

V praxi to bude znamenať, že probačný a mediačný úradník najprv bude zisťovať, či je vôbec účelné uloženie alternatívneho trestu vzhľadom na osobu páchateľa a až potom (príp. súčasne) bude skúmať splnenie podmienok pre kontrolu tohto trestu technickými prostriedkami.

Účelom postupu podľa § 13 je preverenie splnenia podmienok technického charakteru rozhodných pre nariadenie kontroly výkonu rozhodnutia (alternat ívneho trestu) technickými prostriedkami. Rovnako je jeho súčasťou obstaranie súhlasu podľa § 12 ods. 2, ak sa tento vyžaduje v závislosti na type použit ého technického prostriedku, ako aj preverenie podmienky podľa § 12 ods. 3; v tejto súvislosti je namieste poukázať na to, že názor dieťaťa bude zisťovaný pohovorom s týmto dieťaťom.

V odseku 2 sa zavádza povinnosť súčinnosti, ktorá sa ukladá dotknutým osob ám. Použitie pojmu 'dotknutá osoba' je odôvodnenie faktom, že v tomto prípade ešte nemožno hovoriť o kontrolovanej osobe alebo o chrá nenej osobe, keďže rozhodnutie o uložení zákazu, obmedzenia alebo povinn osti nebolo vydané. Dotknutou osobou treba rozumieť obvineného alebo obžalovaného, u ktorého súd skúma podmienky a možnosti uloženia alternatívneho trestu, resp. primeraného obmedzenia alebo povinnosti; dotknutými osobami sú aj osoby žijúce s kontrolovanou osobou v spoločnej domácnosti. Dotknutou osobou je aj 'budúca' chránená osoba. Z praktického hľadiska teda právna úprava predpokladá osobné stretnutie s dotknutými osobami v ideálnom prípade v obydlí, v ktorom sa zdrž iavajú, kde probačný a mediačný úradník za účasti osôb zabezpečujúcich technickú podporu (operačné stredisko) vykoná pohovor s dotknutými osobami a overí splnenie podmienok podľa § 12 ods. 1 a obstará súhlasy podľa § 12 ods. 2. Výsledkom tohto procesu bude správa, ktor ú probačný a mediačný úradník predloží sudcovi, ktorý dal pokyn na vykonanie prieskumu. Vykonať prieskumné konanie bude možné len na základe pokynu sudcu (prokurátora), čím sa zvýrazňuje fakultatívnosť kontroly technickými prostriedkami, ako aj nezávislosť sudcu zvážiť všetky okolnosti prípadu, ako aj mož nosti uloženia trestu, ktorý najlepším spôsobom naplní svoj účel.

Súčasťou zisťovania splnenia podmienok podľa § 12 bude aj poučovacia povinnosť podľa navrhovaného odseku 3. Požiadavka na poučenie všetkých dotknutých osôb a ich informovanosť je logická, nakoľko od nej sa odvíja aj získanie súhlasu podľa § 12 ods. 2. Udelenie sú hlasu musí vychádzať z dostatku informácií o dôsledkoch nariadenia kontroly technickými prostriedkami.

Vzhľadom na to, že od preskú mania splnenia podmienok podľa § 12 je závislé rozhodnutie o uložení trestu domáceho väzenia, resp. nariadenie kontroly technickými prostriedkami v ostatných prí padoch, je potrebné výsledky tohto procesu formalizovať vo forme správy, ktorú vypracuje probačný a mediačný úradník. Sprá va bude podkladom pre rozhodovanie sudcu (prokurátora).

Lehotu na vykonanie úkonov podľa § 13 určí probačnému a mediačnému úradníkovi sudca, príp. prokurátor. Nie je snahou predkladateľa túto lehotu určovať presným počtom dní a priamo zákonom, keďže je namieste zvážiť od prípadu k prípadu všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať nerušený priebeh preskúmania podmienok. Preto sa navrhuje, aby túto lehotu určil probačnému a mediačnému úradníkovi priamo ten, kto dáva pokyn na vykonanie prieskumu podľa § 13. Rovnako je namieste ponechať na úvahe súdu (prokurátora) dĺžku tejto lehoty aj s ohľadom na to, že dôležitosť a urgentnosť požiadavky na urýchlené preverenia splnenia technických podmienok v prípade domáceho násilia bude iná ako v prípade trestu zákazu pobytu. Praktické skúsenosti z Èeskej republiky v prípade trestu domáceho väzenia hovoria, že táto lehota neprekročí 30 dní.

K § 14

Návrh zákona predpokladá, že môž u nastať situácie alebo skutočnosti, ktoré dočasne alebo na trvalo ovplyvnia podmienky, ktoré boli rozhodujúce pre nariadenie kontroly technickými prostriedkami. V týchto prípadoch je potrebné, aby probačný a mediačný úradník preskúmal vzniknutú situáciu a o veci informoval sudcu alebo prokurátora, ktorý nariadil kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami. Následne bude vecou súdu alebo prokurátora, aby rozhodli o ďalšom postupe, t.j. či sa preruší kontrola technickými prostriedkami (dočasná zmena podmienok; napr. dočasná strata obydlia, kde sa vykonáva trest domáceho väzenia, dočasné odpojenie od elektriny a pod.) alebo či sa tá to kontrola ukončí (trvalá zmena/zánik podmienok neumožňujúca ďalšie trvanie kontroly technickými prostriedkami).

K § 15

Účelom tohto ustanovenia je definovať základný právny rámec použitia technických prostriedkov. Technické prostriedky bude možné použiť len v súlade so zákonom, t.j. spôsobom, ktorý predpisuje predkladaný návrh zákona, len na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým sa ukladá zákaz, povinnosť alebo obmedzenie a len v rozsahu v akom určí ten, kto vydáva rozhodnutie.

Právnym základom využitia inštitútu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami je rozhodnutie súdu pri využívaní alternatí vnych foriem trestania a rozhodnutie prokurátora pri využívaní odklonu v trestnom konaní.

K § 16

Navrhovaný inštitút 'režim použ itia technických prostriedkov' bude plniť dve funkcie – zabezpečenie použitia technických prostriedkov len v nevyhnutnom rozsahu a konkretizovanie podstaty zákazu, povinnosti alebo obmedzenia, t.j. výrokovej č asti rozhodnutia, z ktorej bude zrejmé, kto je kontrolovanou a chránenou osobou, kde sa má vykonať trest domáceho väzenia, ktoré sú zakázané priestory, v akom čase trvá povinnosť zdržiavať sa v obydlí, aká bude frekvencia hlasového overovania prítomnosti kontrolovanej osoby a pod. Súčasne bude podkladom pre operačné stredisko pri aktivácii tohto režimu v centrálnom monitorovacom systé me.

K § 17

Navrhované ustanovenie rieši dve základné otázky – kto je kontrolujúcim orgánom (kontrolovanú osobu určuje súd alebo prokurátor v rozhodnutí) a aké všetky čiastkové úkony alebo č innosti sa v rámci kontroly vykonávajú.

Kontrola technickými prostriedkami je v § 2 vymedzená ako určitá činnosť. V nadväznosti na to vymedzuje § 17 kont rolu technickými prostriedkami výpočtom úkonov alebo čiastkových činností, ktoré spadajú do rámca kontroly a ktoré sa poč as kontroly vykonávajú.

Kontrolu bude vykonávať probačný a mediačný úradník, a teda nesie zodpovednosť za priebeh kontroly nakoľko tým napĺňa svoju úlohu kontrolovať výkon niektorých rozhodnutí súdu alebo prokurátora. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dôkladne rozlišovať medzi činnosťou probačného a mediačného úradníka, ktorá v konečnom d ôsledku smeruje k rozhodnutiu súdu (prokurátora) a činnosťou operačného strediska, ktorá nesmie nahrádzať činnosť probačného a mediačného úradníka, nakoľko by tak operačné stredisko mohlo zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu. Operačné stredisko predstavuje vo svojej podstate technickú podporu pre činnosť probačného a mediačného úradníka. Tomuto účelu je podriadená aj dikcia odseku 2. V praxi bude teda zabezpečená technická podpora pre probačné ho a mediačného úradníka najmä formu asistencie pri inštalácii a deinštalácii technických prostriedkov, overovaní ich funkčnosti a pod.

Vzhľadom na navrhovanú kompetenciu ministerstva spravodlivosti metodicky riadiť a usmerňovať činnosť probačných a mediačných úradníkov pri výkone kontroly technickými prostriedkami bude detailný postup pri výkone kontroly popísaný v metodických príručkách vydaných ministerstvom spravodlivosti.

V tejto súvislosti sa navrhuje vstup do Trestné ho poriadku, a to z dôvodu, že aktuálna úprava v § 435 ods. 1 umožňuje poveriť kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného' alebo probačného a mediačného úradníka. Èiže súd si môže vybrať, kto bude kontrolujúci orgá n. Tento koncept je namieste zmeniť tak, že kontrolu technickými prostriedkami vykonáva konkrétny subjekt priamo zo zákona (probačný a mediačný úradník), a teda súd si nevyberá, kto bude vykonávať kontrolu, rovnako odpadá potreba poverovania probačného a mediačného úradníka na výkon kontroly výkonu rozhodnutia.

K § 18

Prvotnými úkonmi, ktorými sa začí na kontrola technickými prostriedkami bude inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu použitia technických prostriedkov. Úkony spojené s inštal áciou technických prostriedkov (odsek 1) bude vykonávať probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačného strediska. Aktiváciu režimu použitia technických prostriedkov vykoná operačné stredisko na pokyn probačného a mediačného úradníka. Vykonaním týchto úkonov možno považovať kontrolu technickými prostriedkami za za čatú.

O týchto úkonoch vyhotoví probačný a mediačný úradník úradný záznam, ktorý bude tvoriť súčasť spisovej dokumentácie k danému prípadu.

Z právnej úpravy vyplýva, že inštalácia technických prostriedkov a aktivácia režimu ich použitia sú dva odlišné úkony, od ktorých vykonania je závislý začiatok kontroly technickými prostriedkami.

K § 19

Ako už bolo naznačené vyššie, samotná kontrola technickými prostriedkami je vždy spojená s centrálnym monitorovacím systémom. Účelom tohto prepojenia je zabezpečiť monitoring priebehu kontroly technickými prostriedkami zaznamenávaním bezpečnostný ch incidentov a prevádzkových incidentov. Jednotlivé technické prostriedky komunikujú s centrálnym monitorovacím systémom na báze odosielania informácií, ktoré vyhodnocuje zaznamenáva operačné stredisko a informuje o nich probačného a mediačného úradníka.

Cieľom právnej úpravy v odseku 2 je umožniť probačnému a mediačnému úradníkovi kedykoľvek si vyžiadať informácie o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Príslušným probačným a media čným úradníkom treba rozumieť probačného a mediačného úradníka, ktorý vykonáva v konkrétnom prípade kontrolu výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami vrátane službukonajúceho probačného a mediačného úradníka. Je teda vylúčené, aby ktorýkoľ vek probačný a mediačný úradník týmto spôsobom získaval informácie o priebehu technickej kontroly v prípadoch, ktoré mu nepatria.

K § 20

Bezpečnostný incident je definovaný ako poru šenie zákazu, obmedzenia alebo povinnosti uložených rozhodnutím [§ 2 písm. h)]. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezodkladné informovanie probačného a mediačného úradníka o všetkých bezpečnostných incidentoch. Informácia o tom, že nastal bezpečnostný incident je určujúca pre probačného a mediačného úradní ka, ktorý je povinný zistiť okolnosti toho ktorého bezpečnostného incidentu a podať o tom informáciu tomu, kto rozhodnutie vydal.

Právna úprava teda nie je koncipovaná v tom zmysle, že bezpečnostný incident automaticky znamená porušenie podmienok výkonu trestu (rozhodnutia). Bezpečnostný incident je potrebné vždy preveriť, čo zabezpečí probačný a mediačný úradní k v spolupráci s operačným strediskom. Výstupom z tohto preverovania je záznam, ktorý sa predloží súdu, ktorý rozhodnutie vydal. V tomto prípade sa vychádza z aktuálnej právnej úpravy trestných kód exov, ktoré s nedodržaním podmienok výkonu rozhodnutia spájajú rôzne následky – vznik trestnej zodpovednosti (trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349 Trestného zá kona), premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody (premena trestu podľa § 54 ods. 4 Trestného zákona) alebo porušenie podmienok v rámci skúšobnej doby pri podmienečných rozhodnutiach. Vzhľ adom na charakter týchto následkov sa navrhuje mechanizmus, podľa ktorého všetky bezpečnostné incidenty ohlási operačné stredisko probačnému a mediačnému úradníkovi, ten ich preverí a získané informácie predloží súdu (prokurátorovi), ktorý rozhodne o ďalš om postupe. Zvýrazňuje sa tak skutočnosť, že jedine súd (prokurátor) je opr ávnený s konečnou platnosťou posudzovať bezpečnostné incidenty, pričom probačný a mediačný úradník a operačné stredisko v tomto prípade zabezpečuje podklady pre toto rozhodnutie.

Osobitne je koncipovaná oznamovacia povinnosť v prípade bezpečnostných incidentov vo vzťahu k Policajnému zboru. navrhuje sa, aby operačné stredisko kontaktovalo Policajný zbor v prípadoch, kedy bezpečnostný incident ohrozuje život alebo zdravie, prí pade je trestným činom.

K § 21

Právna úprava rozlišuje bezpečnostné incidenty a prevádzkové incidenty. Návrh zákona predpokladá, že riešenie bezpečnostných incidentov bude výlučne v pôsobnosti probačného a mediačného úradníka. Prevádzkové incidenty bude rie šiť operačné stredisko s tým, že ak sa ukáže, že prevádzkový incident by mohol byť súčasne bezpečnostným incidentom, bude povinné ohlásiť túto skutočnosť probačnému a mediačné mu úradníkovi; k tomu pozri tiež § 2 písm. j) návrhu zákona.

V záujme efektívnej ochrany detí pred násilím je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie o možnom ohrození dieťaťa dostali aj k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na základe oznámenia uvedené ho incidentu bude môcť orgán vo veci konať a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia. Tejto požiadavke zodpovedá znenie odseku 2.

K § 22

Inštitút prerušenie kontroly technický mi prostriedkami má za cieľ riešiť situácie, ktoré dočasne znemožňujú výkon kontroly technickými prostriedkami.

Z povahy veci je zrejmé, že prerušenie kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s prípadným prerušením výkonu rozhodnutia (trestu). Ak sa preruší kontrola technickými prostriedkami, to neznamená , že sa prerušuje výkon rozhodnutia (trestu), prípadne, že sa vylučujú in é metódy a postupy kontroly výkonu rozhodnutia. Naopak však bude platiť, že ak sa preruší výkon rozhodnutia (napr. prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia), tak bude nutné prerušiť aj kontrolu vý konu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Ïalším dôvodom prerušenia kontroly technickými prostriedkami je vzatie kontrolovanej osoby do väzby. Po prepustení kontrolovanej osoby z vä zby, možno opätovne nariadiť výkon kontroly technickými prostriedkami.

Rovnako prerušenie výkonu kontroly technickými prostriedkami nemožno zamieňať s výnimkou udelenou podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku. Ak proba čný a mediačný úradník udelí výnimku podľa § 435 ods. 5 Trestného poriadku, nepôjde o situáciu, ktorá by odôvodňovala prerušenie kontroly technickými prostriedkami, ale pôjde o situáciu odô vodňujúcu osobitný postup pri vyhodnocovaní dodržiavania povinnosti zdržiavať sa po určený čas na určenom mieste.

Nakoľko prerušením kontroly technickými prostriedkami môže byť dotknutá chránená osoba, navrhuje sa, aby súd (prokurátor) vyrozumel chránenú osobu o tom, že došlo k prerušeniu kontroly.

K § 23

Ako každý proces aj kontrola technickými pr ostriedkami má svoj koniec. Právna úprava rozlišuje tri spôsoby jej ukončenia. V prvom prípade ide o situáciu, kedy sa kontrola skončí ukončení m samotného výkonu rozhodnutia. Z povahy veci je zrejmé, že ak je ukončený výkon rozhodnutia, nemožno vykonávať kontrolu technickými prostriedkami, nakoľko niet čo kontrolovať. Kedy možno považovať vý kon rozhodnutia za skončený vyplýva z procesných predpisov; napr. v prípade trestu domáceho väzenia uplynutím doby, na ktorú bol uložený, príp. premenou trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, v pr ípadoch probačného dohľadu uplynutím skúšobnej doby a pod.

Druhým spôsobom je ukončenie kontroly predtým než sa vykoná samotné rozhodnutie. Ako dôvod takéhoto postupu prichádza do úvahy podľa navrhovaného odseku 2 zmena podmienok použitia technických prostriedkov, ktorá (spravidla trvalo) neumožňuje ich ďalšie použitie. To znamená, že ak natrvalo odpadnú podmienky použitia technických prostriedkov, je to dô vodom pre skončenie kontroly technickými prostriedkami. V tomto prípade ide o objektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technický mi prostriedkami.

Subjektívny dôvod ukončenia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami na strane kontrolovanej osoby je upravený v odseku 3 a jeho využitie prichádza do úvahy vtedy, ak samotná kontrolovaná osoba svojím pozitívnym správaním preukáže, že tento typ kontroly výkonu rozhodnutia nie je naďalej potrebný. Cieľom tejto právnej úpravy je zohľadniť skutočnosť, že v niektorých prípadoch je trvanie trestu alebo skúšobnej doby uloženej súdom pomerne dlhé (napr. výmera trestu zákazu účasti na verejných podujatiach až na desať rokov, skúšobná doba pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odň atia slobody, pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejných podujatiach, od výkonu trestu zákazu pobytu, od výkonu trestu zákazu činnosti v trvaní až päť rokov, pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní až sedem rokov), pričom súčasné trvanie kontroly technickými prostriedkami za predpokladu d ôsledného dodržiavania podmienok uložených trestov alebo iných zákazov, povinností a obmedzení zo strany kontrolovanej osoby nemusí byť proporcionálne účelu, ktorý sa touto kontrolou sleduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje, aby bolo prípustné ukončiť kontrolu technickými prostriedkami aj vtedy, 'ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná'. Ide o fakultatívny inštitút a jeho využitie je na rozhodnutí súdu, resp. prokurátora, ktorí budú rozhodovať na návrh probačného a mediačného ú radníka.

Jeho využitie však nebude možné v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom kontrola technickými prostriedkami je neoddeliteľnou súčasťou tohto trestu.

Osobitne sa formuluje dôvod skončenia kontroly v písmene c). Podobne ako v pr ípade väzby, aj nástup kontrolovanej osoby do výkonu trestu odňatia slobody bude mať za následok skončenie kontroly technickými prostriedkami. V prípade trestu domáceho väzenia je situácia odlišná. V pripojenej novelizácii Trestného poriadku sa navrhuje, aby nastúpením odsúdeného, ktorý vykonáva trest domáceho väzenia, do výkonu trestu odňatia slobody došlo ex lege k prerušeniu výkonu trestu domáceho v äzenia. Nakoľko v tomto prípade dochádza k prerušeniu výkonu trestu, je namieste postup podľa § 22 ods. 1, t.j. dôjde k prerušeniu výkonu kontroly technický mi prostriedkami a nie k jej ukončeniu. Preto sa navrhuje výnimka v časti vety za bodkočiarkou.

K § 24

Logickým dôsledkom prerušenia alebo skončenia kontroly technickými prostriedkami je deaktivácia režimu použitia technických prostriedkov a deinštalácia technických prostriedkov, ktorá nastupuje bezprostredne po prerušení alebo skončení kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami.

Úkony spojené s deinštaláciou technických prostriedkov vykoná probačný a mediačný úradník za asistencie technikov operačné ho strediska.

K § 25

Po skončení kontroly sa navrhuje formalizovať priebeh kontroly technickými prostriedkami do podoby správy o priebehu kontroly technickými prostriedkami. Správu o priebehu kontroly bude probačný a mediačný úradník povinný vypracovať aj pred skončení m kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami kedykoľvek, ak o to požiada sudca alebo prokurátor.

K § 26

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dô vodovej správy, navrhuje sa, aby sa kontrolované osoby podieľali na nákladoch, ktoré štátu vznikajú v súvislosti s výkonom kontroly technický mi prostriedkami.

Návrh zákon preto ustanovuje, že primárne znáša náklady spojené s technickou kontrolou (materiálno-technické a personálne zabezpečenie) štát. Súčasne však návrh zákona ukladá povinnosť kontrolovanej osobe povinnosť čiastočne štátu tieto náklady nahradiť. Výšku týchto nákladov ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou; návrh tejto vyhlášky je prílohou návrhu zákona. Návrh zákona v šak predpokladá, že pôjde o sumu za každý začatý deň kontroly technickými prostriedkami (predpokladaná suma je v súčasnosti jedno euro za každý za čatý deň kontroly; jej výsledné znenie bude závisieť aj od výsledkov verejného obstarávania k servisných služieb a s tým súvisiacich analýz).

Vzhľadom na dikciu odseku 2 je zrejmé, že povinnosť zaplatiť časť nákladov spojených s kontrolou technickými prostriedkami vzniká priamo zo z ákona a nie je potrebné o nej osobitne rozhodovať. Pohľadávka, ktorá takto vzniká je pohľadávkou štátu, pričom jej sprá vcom bude ministerstvo spravodlivosti, ktoré bude realizovať aj výkon práv a povinností vyplývajúcich z postavenia správcu pohľadávky štátu v zmysle schvaľovaného vládneho návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zá konov (tlač 1213, aktuálne v druhom čítaní).

Z praktického hľadiska vyzve probačný a mediačný úradník kontrolovanú osobu na úhradu sumy (počet dní kontroly vynásobený sumou za jeden deň kontroly). Ak táto nie je uhradená, pristúpi ministerstvo spravodlivosti k jej vymáhaniu ako pohľadávky štátu, ktorá vznik á priamo zo zákona.

Z hľadiska lehôt na zaplatenie časti nákladov sa navrhuje dvojaký režim: preferovaná je dohoda probačného a mediačného úradníka na mesa čnej platbe týchto nákladov, t.j. náklady uhrádza za každý vykonaný mesiac kontroly. Ak k tejto dohode nedôjde, uplatní sa zákonom ustanoven ý režim, a to v závislosti na tom, či kontrola technickými prostriedkami presahuje dva kalendárne roky [písmeno a)], ale sa vykonáva v rámci jedného kalendárneho roka [písmeno b)].

K § 27

Navrhované ustanovenie dáva možnosť kontrolovanej osobe v prípade potreby obrátiť sa na probačného a mediačného úradníka. Ide najmä o prípady týkajúce sa náhlych zmien, ktoré by mohli mať vplyv na režim použitia technický ch prostriedkov (zamestnávateľom nariadená práca nadčas, dopravná zápcha a pod.), či prípady technických porúch zverených technických prostriedkov a pod.

K § 28

Navrhuje sa ustanoviť výpočet povinností vypl ývajúcich kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Navrhované povinnosti sú osobitnými pravidlami sprá vania sa kontrolovanej osoby a chránenej osoby počas výkonu rozhodnutia kontrolovaného technick ými prostriedkami s ohľadom na špecifiká týkajúce sa materiálno-technických podmienok výkonu samotnej kontroly a technické prostriedky zverené kontrolovanej osobe a chránenej osobe. Povinnosti osobitne spojené s konkrétnymi typmi technických prostriedkov sú sústredené do § 4 a nasl. návrhu zákona. V prípade § 26 ide o povinnosti spoločné pre vš etky technické prostriedky.

Z hľadiska sankčného mechanizmu za porušenie (nedodržanie) uvedených povinností sa javí, po dôkladnej analýze všetkých do úvahy prichádzajúcich možností, riešenie navrhovan é v odseku 3. Dôsledkom porušenia týchto povinností môže byť trestnoprávna zodpovednosť a/alebo zodpovednosť za škodu [technické zariadenia sú vo vlastníctve štátu, ktorého správu vykoná va ministerstvo spravodlivosti; k tomu pozri navrhované znenie § 29 písm. a)].

Vychádza sa z predpokladu, že má byť vecou súdu zvážiť okolnosti porušenia týchto povinností a rozhodnúť o ďalšom postupe; to platí aj pre postup správcu majetku štátu, v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Porušenie navrhovaných povinností môže podľa okolností prípadu viesť k záveru, že kontrolovaná osoba ich porušuje v snahe vyhnúť sa uloženému trestu alebo primeranému obmedzeniu či povinnosti – v takomto prípade sa budú aplikovať konsekvencie vyplývajúce z Trestné ho poriadku, resp. Trestného zákona (napr. marenie výkonu úradného rozhodnutia, premena trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody, príp. záver, že odsúdený alebo obvinený nevedie riadny život, čo m ôže mať za následok rozhodnutie o tom, že sa neosvedčil v skúšobnej dobe atď.).

Ak dôjde k poškodeniu, zničeniu alebo strate technických zariadení, je namieste vyvodiť zodpovednosť za škodu voči tomu, kto technické prostriedky poškodil, zničil alebo stratil. Nie je nevyhnutné, aby táto pr ávna konštrukcia bola v návrhu zákona výslovne upravená, nakoľko možno bez ďalších pochybností využiť § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za škodu). Okrem aplikácie Občianskeho zákonníka bude ministerstvo spravodlivosti postupovať aj podľa zákona N árodnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto navrhuje, aby probačný a mediačný úradník oznamoval porušenie akejkoľvek povinnosti kontrolovanou osobou tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technický mi prostriedkami. Osobitne sa upravuje oznamovania povinnosť smerom k ministerstvu spravodlivosti, ktorému sa bude oznamovať porušenie povinností zakladajúcich občianskoprávnu zodpovednosť – zodpovednosť za škodu.

Špecifická povinnosť je spojená s vycestovaním osoby, ktorá sa podrobuje monitoringu, do zahraničia. V tomto prípade sa navrhuje, aby táto osoba bola povinná oznámiť svoj zámer vycestovať do zahraničia proba čnému a mediačnému úradníkovi v predstihu piatich pracovných dní. Účelom zavedenia tejto povinnosti je zamedziť vzniku konfliktných situ ácií pri zabezpečovaní monitoringu v zahraničí (na území iného štátu), rovnako aj vytvoriť faktickú možnosť prerušiť kontrolu technickými prostriedkami v týchto prípadoch. V odseku 4 sa definujú obsahové náležitosti oznámenia ohlásenia zámeru vycestovať do zahraničia.

Oznamovacie povinnosti kontrolovanej a chránenej osoby sú koncipované tak, aby sa plnili smerom k probačnému a mediačnému úradníkovi, t.j. aby tu bol len jeden kontaktný bod (bez nutnosti oznamovať to aj operačné mu stredisku). Nakoľko tieto informácie sú dôležité aj pre činnosť operačného strediska, navrhuje sa, aby boli tieto informácie súčasne oznámené zo strany probačného a mediačného úradníka aj operačnému stredisku.

K § 29

Vzhľadom na špecifiká právnej úpravy chrá nenej osoby, ktorou je maloleté dieťaťa sa navrhuje analogicky aplikovať túto právnu úpravu aj v prípade osôb, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právnej úkony, resp. ktorých spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. To znamená, že aj v týchto prípadoch sa bude aplikovať § 12 ods. 3, § 13, § 21 ods. 2, § 22 ods. 1 a § 28 ods. 2 druhá veta.

K § 30

Ministerstvo spravodlivosti je podľa zákona č . 575/2001 Z. z. ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. V širších súvislostiach sa preto navrhuje zveriť štátnu správu kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami prá ve ministerstvu spravodlivosti, ktoré bude najmä prevádzkovať centrálny monitorovací systém, plniť úlohy operačného strediska a metodicky riadiť probačných a mediačných úradníkov pri plnení ú loh spojených s kontrolou výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a vykonávať štatistické zisťovania.

Pôsobnosť ministerstva spravodlivosti ako správcu majetku štátu, ktorý tvoria technické prostriedky je vyplýva z § 3 ods. 2. Nakoľko správa majetku štátu nie je výkonom štátnej správy, je správa majetku upravená mimo § 30.

K § 31

Centrálny monitorovací systém je informačným systémom, prostredníctvom ktorého je umožnená kontrola výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Návrh zákona ho v § 29 ods. 1 definuje ako súčasť širšieho celku, ktorým je Centrálny informačný systém s údnictva. Vytvorením tejto väzby sa použije na zavádzaný centrálny monitorovací systém právna regulácia vyplývajúca z § 79 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

V rámci tohto informačného systému je opera čným strediskom spracúvaný vopred určený okruh osobných údajov. V centrálnom monitorovacom systéme sa bude spracúvať aj osobitná kategória osobných údajov, a to biometrických údajov. Spracová vanie biometrických údajov umožňuje zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len 'zákon o ochrane osobných ú dajov'); k tomu pozri najmä § 13 ods. 5 písm. a) cit. zákona. V súlade so zákonom o ochrane osobných údajov sa vytvára v § 30 ods. 2 právny základ spracovania biometrických údajov.

Z povahy a charakteru údajov spracúvaných v centrálnom monitorovacom systéme tieto nebudú verejne prístupné a bude ich možné použiť len na dosiahnutie účelu tohto zákona, teda na zabezpečenie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. To znamená, ž e tieto informácie nebude možné poskytnúť nikomu inému ako probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. tomu, kto vydal rozhodnutie, ktorého výkon sa kontroluje technickými prostriedkami.

K § 32

Navrhované ustanovenie zabezpečuje priestor pre vz ájomnú súčinnosť osôb participujúcich na kontrole výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami, ako aj ostatných subjektov priamo či nepriamo dotknutých výkonom takejto kontroly.

Zároveň sa navrhuje, aby bola probačným a mediačným úradníkom na základe ich žiadosti poskytnutá ochrana pri výkone činnosti pod ľa tohto zákona zo strany Policajného zboru najmä v prípade, že z konania alebo charakteru predovšetkým kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia probačného a mediačného úradníka.

K § 33

Aj keď návrh zákona nie je vo svojej podstate procesným predpisom, obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré predpokladajú rozhodovaciu činnosť. Účelom tohto ustanovenia je upraviť vzťah novej právnej úpravy a procesných predpisov.

Z povahy veci sa navrhuje explicitne vylúčiť aplikáciu všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona. Účelom návrhu zákona nie je upravovať rozhodovanie orgánov verejnej moci – z tohto pohľadu nejde o predpis procesného práva. Povaha tohto návrhu zákona je daná predmetom jeho úpravy – upravuje sa kontrola technickými prostriedkami, a táto nie je klasickou rozhodovacou činnosťou orgánu verejnej moci. Tomu zodpovedá aj vylúčenie aplikácie správneho poriadku.

Vzhľadom na to, že návrh zákona predpokladá vydávanie troch typov rozhodnutí – prerušenie kontroly vrátane jej pokračovania a skonč enie kontroly, navrhuje sa explicitne forma rozhodnutia, a to uznesenie. Nakoľko kontrola technickými prostriedkami môže byť výsledkom trestné ho konania alebo občianskeho súdneho konania, navrhuje sa subsidiárne použitie ustanovení o uznesení ako procesnej forme, a to buď Trestné ho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v trestnom konaní alebo Občianskeho súdneho poriadku, ak sa kontrola technickými prostriedkami nariadila v občianskom súdnom konaní. Subsidiárne použitie procesných predpisov sa týka len ich ustanovení upravujúcich uznesenie ako formu rozhodnutia.

S prihliadnutím na povahu rozhodnutí o prerušení kontroly a o skončení kontroly technickými prostriedkami sa navrhuje vylúčiť opravné prostriedky proti týmto rozhodnutiam, t.j. subsidiarita procesných predpisov je vylúčená v prípade uplatňovania opravných prostriedkov proti uzneseniu.

K čl. II

(novela Občianskeho súdneho poriadku)

K bodu 1

Na základe vykonaných analýz možností využitia kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami aj mimo trestného konania je vhodným a z hľadiska jeho účelu žiaducim právnym inštitútom, pri ktorom možno využiť kontrolu technický mi prostriedkami, predbežné opatrenie, ktorým súd nariadi účastníkovi, aby nevstupoval do časne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dô vodne podozrivý z násilia.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje, aby súd mohol nariadiť kontrolu tohto predbežného opatrenia technickými prostriedkami za podmienok uvedených v návrhu zákona v čl. I.

Charakteristickou črtou právnej úpravy v občianskom súdnom konaní je fakt, že súd bude môcť o nej rozhodnúť ako na návrh, tak aj bez návrhu. Ak o nej rozhodne na návrh účastníka konania, tak nebude potrebné pri skúmaní podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami obstarávať súhlas tohto účastníka konania (chránenej osoby); k tomu pozri § 12 ods. 3 návrhu zákona v čl. I.

K bodu 2

Účelom navrhovaného prechodného ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo predbežné opatrenie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať nariadené, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. III

(novela Trestného zákona)

Všeobecne

Platná a účinná právna úprava v Trestnom zákone sa zaoberá problematikou kontroly výkonu trestov technickými prostriedkami len v jedinom prípade, a to v prípade trestu domáceho väzenia, pri ktorom umožňuje nariadenie takejto kontroly (§ 53 ods. 1). Cieľom novelizácie Trestného zákona je jednak precizovanie právnej úpravy ukladania trestu domáceho väzenia v nadväznosti na navrhovan ú právnu úpravu v čl. I, a súčasne rozšírenie možnosti využitia kontroly technickými prostriedkami aj v prípade výkonu ďalší ch (alternatívnych) trestov, ochranného dohľadu, resp. tých primeraných obmedzen í a povinností, ktorých povaha pripúšťa kontrolu technickými prostriedkami.

Z hľadiska základnej charakteristiky zmien v Trestnom zákone je potrebné poukázať na to, že kontrola technickými prostriedkami bude obligatórna v prípade trestu domáceho väzenia a v ostatných prípado ch bude ako fakultatívny prostriedok kontroly výkonu rozhodnutí vydávaných v trestnom konaní; o jej nariadení bude rozhodovať sú d, resp. v prípade podmienečného zastavenia trestného stíhania aj prokurátor.

Podmienkou uloženia trestu domáceho väzenia, resp. nariadenia kontroly technickými prostriedkami v iných prípadoch bude preskúmanie splnenia podmienok výkonu kontroly technickými prostriedkami podľa návrhu zákona v čl. I. Bez splnenia týchto podmienok nebude možné uložiť trest domáceho väzenia, resp. nariadiť kontrolu technickými prostriedkami v ostatných prípadoch.

Novým inštitútom, ktorý sa zavádza predkladanou novelou Trestného zákona je premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako alternatívy k podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodom 1 a ž 4

Účelom navrhovanej zmeny je umožniť použitie kontroly výkonu niektorých primeraných obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3 a 4) ukladaných v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinností. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že využitie kontroly technickými prostriedkami prichádza do úvahy len u tých primeraných obmedzení a povinností, ktorých povaha pripúšť a kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, resp. tých obmedzení a povinností, u ktorých je objektívne možné zabezpečiť kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami. Z aktuálneho kataló gu primeraných obmedzení (§ 51 ods. 3) ide o zákaz účasti na určených verejných podujatiach, zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých bol sp áchaný trestný čin. V prípade povinností (§ 51 ods. 4) ide o prí kaz nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 5 a 6

Jedným z inštitútov, kde sa bude využí vať kontrola technickými prostriedkami je podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V tomto prípade pôjde o kontrolu výkonu rozhodnutia súdu, ktorým v rámci podmienečné ho odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloží odsúdenému primerané obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3 a 4). Predmetom kontroly bude v tomto prípade dodržiavanie uložených primeraných obmedzení a povinnost í. K tomu pozri odôvodnenie k bodom 1 až 4.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Všeobecne k trestu domáceho väzenia

Ako už vyplýva z predchádzajúcich čast í dôvodovej správy, trest domáceho väzenia doznáva touto novelizáciou systémových zmien, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

-zmena podmienok uloženia tohto trestu

-výmera trestu sa zvyšuje z jedného na dva roky

-kontroluje sa obligatórne technickými prostriedkami pri zachovaní aj iných foriem kontroly jeho výkonu

-kontrolu výkonu tohto trestu bude vykonávať probačný a mediačný úradník priamo zo zá kona (bez nutnosti poverenia), a to vrátane kontroly technickými prostriedkami

-upúšťa sa od ingerencie 'orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným' ako alternat ívy k činnosti probačného a mediačného úradníka

-zavedenie možnosti premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia

-zmena prepočtu pri nedodržaní podmienok uloženého trestu domáceho väzenia pri premene na trest odň atia slobody, pričom jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody.

K bodu 7

V bode 7 (§ 53 ods. 1) sa nanovo definujú podmienky uloženia trestu domáceho väzenia a jeho výmera. Naďalej zostáva zachovaná úprava ukladania tohto trestu (len) páchateľovi prečinu. V § 53 ods. 1 pí sm. a) sa definuje požiadavka na posúdenie vhodnosti uloženia tohto trestu namiesto trestu odňatia slobody, a to s prihliadnutím na uvádzané okolnosti. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) sa bude vyžadovať pre uloženie tohto trestu písomný sľub páchateľa, že splní podmienky výkonu tohto trestu, ak mu bude uložený, čím sa zvýrazňuje alternatívny charakter tohto trestu, ktorého uloženie bude závisieť aj od ochoty páchateľ a trestného činu podrobiť sa tomuto trestu namiesto trestu odňatia slobody, ktorý mu inak hrozí.

Súčasne je potrené poukázať na to, že podmienky ulo ženia trestu domáceho väzenia je potrebné vnímať v kontexte základných zásad ukladania trestov. Práva úprava v § 53 ods. 1 tieto základné zásady dopĺňa, resp. rozširuje a v žiadnom prí pade nevylučuje ich aplikáciu. Táto skutočnosť je dôležitá najmä z toho pohľadu, že zamedzuje vzniku situácie, kedy by sa trest domáceho väzenia uložil napr. páchateľovi trestných činov ako ublí ženie na zdraví, nátlaku alebo trestnom čine sexuálneho zneužívanie v prípade, ak obeť takéhoto trestného činu žije v spoločnej domácnosti s páchateľom. Nie je žiaduce, aby páchateľovi tohto trestného činu bol uložený trest domáceho väzenia, keďže by hrozilo nebezpečenstvo páchania ďalšej trestnej činnosti a obeť by bola opätovne vystavená páchateľovi. Z § 34 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že 'Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrá ni v páchaní ďalšej trestnej činnosti...'. Ochrana spoločnosti pred páchaním napr. 'domáceho násilia' sa bez ďal ších pochybností nedosiahne, ak sa uloží trest domáceho väzenia. Trest domáceho väzenia by v tomto prípade rovnako nenapĺňal požiadavku zabrániť pá chateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

K bodu 8

Na základe tejto zmeny sa kontrola vý konu trestu domáceho väzenia technickými prostriedkami stáva jeho neoddeliteľnou súčasťou, a teda stráca svoj doterajší fakultatívny charakter. Zefektívnenie kontroly výkonu tohto trestu vytvára predpoklady pre jeho väčšie využitie, pričom tento stav nie je možné dosiahnuť bez využ ívania technológií na to určených.

K bodu 9

V záujme posilnenia výchovného pô sobenia na odsúdeného sa navrhuje možnosť uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia popri povinnostiach vyplývajúcich mu zo samotnej povahy trestu domáceho väzenia i primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4.

K bodu 10

Podľa platnej právnej úpravy participuje na v ýkone trestu domáceho väzenia, okrem samotného súdu, probačný a mediačný úradník a orgán, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným. Podľa § 435 ods. 1 Trestného poriadku poveruje sú d kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného úradníka. Tento koncept sa navrhuje zmeniť tak, že súd nebude poverova ť, ale probačný a mediačný úradník bude priamo zo zákona povinný vykonávať na podklade vykonateľného rozhodnutia súdu kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia. Súčasne sa navrhuje vypustenie mož nosti poveriť vykonaním kontroly orgán spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného, resp. návrh zákona úplne upúšťa od používania pojmu 'orgán spravujúci technické prostriedky kontroly ods údeného'. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia možno vnímať v užšom a širšom význame. V prvom prípade ide len o samotnú kontrolu technickými prostriedkami – jej režim bude upravený mimo trestných kódexov, a to v zákone uvedenom v čl. I. V druhom prípade ide o kontrolu vykonávanú aj iným spôsobom (osobnou návštevou odsúdeného v jeho obydlí a pod.).

K bodu 11

V súvislosti s navrhovanou ú pravou zavedenia možnosti uložiť odsúdenému po dobu výkonu trestu domáceho väzenia obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 sa navrhuje primerane upraviť následok spojený s neplnením povinností vyplý vajúcich z povahy trestu domáceho väzenia prípadne obmedzení a povinností uložených odsúdenému podľa § 51 ods. 3 a 4. V prípade neplnenia povinností vyplývajúce z charakteru trestu domáceho vä zenia alebo uložených obmedzení a povinností sa navrhuje premena trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody obdobne ako v prípade možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia teda, že každý deň nevykonaného zvyšku trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dň u nepodmienečného trestu odňatia slobody.

K bodu 12

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu pobytu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu pobytu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodu 13

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade trestu zákazu účasti na verejných podujatiach fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 14 a 15

V súlade s dôvodmi podľa všeobecnej č asti dôvodovej správy sa navrhuje, aby súd mohol premeniť nevykonaný zvyšok trestu odňatia slobody uložený za prečin za podmienok v novo navrhovanom § 65a. Súd tak m ôže urobiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky podľa odseku 1, čím sa s účasne vymedzuje cieľová skupina odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorých prichádza do úvahy premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne sú dvojakého typu. Prvá je daná v uvá dzacej vete § 65a ods. 1 – primárne musia byť splnené podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Druhú skupinu podmienok tvoria tie, ktor é sú uvedené v písmenách a) až f). Zohľadňuje sa správanie odsúdeného vo výkone trestu, kde sa vyžaduje plnenie povinností a polepšenie – tu ide vyslovene o subjektívnu podmienku na strane odsúdeného [písmeno a)]. Ïalej sa do úvahy berie čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody [pí smeno b)], kde sa vyžaduje vykonanie aspoň jednej tretiny trestu odňatia slobody. Podmienka podľa písmena c) má svoj základ v § 53 ods. 1 Trestného z ákona a je daná hornou hranicou trestu odňatia slobody, nakoľko je nelogické a neprípustné premieňať trest odňatia slobody na trest domáceho väzenia v trvaní dlhšom ako to pripúšťa § 53 ods. 1. Podmienky podľa písmen d) až f) zohľadňujú správanie sa odsúdeného v minulosti, pričom sa vychádza z predpokladu, že premena nebude možná, ak u odsúdeného došlo v minulosti k premene trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody [písmeno e)], resp. k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby [písmeno d)]. Z písmena f) vyplýva, že premena bude prípustná len u prvotrestných osôb.

Súčasne sa v súlade s bodom 13 upravuje mechanizmus premeny trestu domáceho väzenia späť na trest odňatia slobody v prípade nedodrž ania povinností vyplývajúcich z trestu domáceho väzenia a to tým spôsobom, že jeden deň nevykonaného trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu trestu odňatia slobody. Uvedený mechanizmus ná slednej premeny trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody má pôsobiť motivačne na odsúdených na trest domáceho väzenia a súčasne zamedziť neželaným špekulatívnym prepočtom zo strany odsú dených vo vzťahu k nevykonaným zvyškom trestu.

K bodu 16

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci probačného dohľadu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody s probačným doh ľadom fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bez súčasného uloženia probačného dohľadu nebude kontrola technickými prostriedkami prípustná.

K bodu 17

Cieľom navrhovanej zmeny Trestného zá kona je umožniť kontrolu dodržiavania primeraných obmedzení a povinností uložených v rámci ochranného dohľadu technickými prostriedkami.

Kontrola technickými prostriedkami bude v prí pade ochranného dohľadu fakultatívna a jej využitie bude závisieť na úvahe súdu.

K bodom 18 a 20

Vzhľadom na zavádzané možnosti efektí vnej kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, ako aj s prihliadnutím na požiadavku rozširovania možností ukladania alternatívnych trestov sa navrhuje umožniť uložiť trest domáceho väzenia aj mladistvému páchateľovi trestného činu; vždy však len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.

K bodu 19

Účelom tohto ustanovenia je umožniť využ itie kontroly technickými prostriedkami v prípadoch uloženia primeraných obmedzení a povinností, ak sú tieto mladistvému páchateľov uložené v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu peňažné ho trestu.

K bodom 21 a 22

Navrhuje sa umožniť kontrolu uložený ch primeraných obmedzení a povinností uložených mladistvému páchateľovi v súvislosti s rozhodovaním o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 23

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosťou zákona.

K čl. IV

(novela Trestného poriadku)

K bodu 1

Cieľom navrhovaného doplnenia § 82 je umožniť kontrolu dodržiavania uložených primeraných obmedzení a povinností technickými prostriedkami, a to aj v súvislosti s rozhodovaním o nahradení väzby.

K bodu 2

Ak prokurátor rozhodne o podmienečnom zastaven í trestného stíhania obvineného a súčasne mu uloží primerané obmedzenia a povinnosti, navrhuje sa, aby dodržiavanie týchto primeraných obmedzení a povinností bolo možné kontrolovať technický mi prostriedkami, ak o tom prokurátor rozhodne.

K bodu 3

S cieľom zamedziť situáciá m, kedy sa ukladajú niektoré alternatívne tresty bez reálneho zistenia možností pre riadny výkon týchto trestov sa navrhuje ako obligatórnu podmienku uloženia trestu povinnej práce a trestu domáceho väzenia trestný m rozkazom preverenie podmienok pre riadny výkon tohto trestu probačným a mediačným úradníkom.

K bodu 4

Navrhuje sa terminologicky spresniť, že v prí pade obavy, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené prerušenie výkonu trestu, súd uznesením nariadi pokračova ť vo výkone trestu; upúšťa sa od doterajšej dikcie 'odvolať prerušenie výkonu trestu'.

K bodu 5

V nadväznosti na navrhovanú úpravu premeny zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia (čl. III bod 17) sa upravuje procesný postup súdu a príslušnosť súdu na rozhodnutie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa bude rozhodovať len na návrh, pričom tento návrh bude oprávnený podať len riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa vykonáva trest. Predkladateľ zvažoval aj iné možnosti pri určení okruhu osôb oprávnených podať takýto návrh (napr. odsúdený, prokurátor a pod.), pričom z praktického hľadiska sa ako najvhodnejšie riešenie javí byť zverenie návrhového oprá vnenia len riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Zamedzí sa tak zjavne neopodstatneným návrhom. Ak bude návrh riaditeľa zamietnutý, nič nebude brániť tomu, aby bol podaný opakovane.

Lehota na rozhodnutie súdu je ustanovená v odseku 2.

Príslušnosť súdu na rozhodovanie o premene je upravená v odseku 3; v druhej vete je súčasne zohľadnený nový koncept miestnej príslušnosti na výkon trestu domáceho väzenia (k tomu pozri navrhované znenie § 435 ods. 1).

Obdobne ako v prípade podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa navrhuje obligatórny výsluch odsúdeného.

Súčasne s cieľom zabezpečenia nástupu prepusteného odsúdeného na výkon trestu domáceho väzenia sa v odseku 5 upravuje povinnosť odsúdeného dostaviť sa k určenému probačnému a mediačnému úradní kovi, resp. pred príslušný súd v lehote 24 hodín od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

K bodu 6 a 7

Z dôvodu vloženia nového § 435a sa navrhuje označiť spoločným nadpisom príslušné paragrafy upravujúce vý kon trestu domáceho väzenia.

K bodu 8

V súlade § 406 sa navrhuje v prípade trestu domáceho v äzenia zmeniť doterajšiu právnu úpravu miestnej príslušnosti okresných súdov na zabezpečenie výkonu tohto trestu. Z dôvodu praktických, ako aj z dôvodu hospodárnosti, sa navrhuje, aby miestne príslušn ým súdom na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia bol okresný súd, v ktorého obvode sa má tento trest vykonávať. Tento súd bude súčasne príslušný na vydanie aj tý ch rozhodnutí, ktoré súvisia s trestom domáceho väzenia – prerušenie výkonu trestu, premena tohto trestu na trest odňatia slobody a pod. Navrhovaná právna úprava rieši súčasne aj príslušnosť probačného a mediačného úradníka.

K bodu 9

Doterajšia právna úprava poverovania probač ného a mediačného úradníka kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia sa nahrádza priamou zákonnou kompetenciou, v zmysle ktorej bude probačný a mediačný úradník vykonávať kontrolu tohto trestu aj bez poverenia sudcu.

K bodu 10

S ohľadom na rozliš ovanie obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zá kona a povinnosti vyplývajúcej z povahy trestu domáceho väzenia pri jeho uložení podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona sa navrhuje sa terminologicky spresniť doterajšiu právnu úpravu.

K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na prečíslovanie odsekov v § 435.

K bodu 12

Obdobne ako v prípade Trestného zákona, aj v Trestnom poriadku sa upúšťa od pojmu 'orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia'.

Súčasne sa ustanovujú limity pre udelenie výnimky z trestu domáceho väzenia a zvýrazňuje sa skutočnosť, že takáto výnimka má mať krátkodobý charakter. Výnimky z trestu domáceho väzenia umož ňuje povoliť aj súčasná právna úprava. Podľa návrhu bude môcť probačný a mediačný úradník povoliť výnimku najviac v trvaní 48 hodín. Akákoľvek výnimka nad rámec § 435 ods. 5 bude musieť byť riešená prostredníctvom inštitútu prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia.

K bodu 13

Inštitút prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia m á za cieľ reagovať na dve situácie, a to na obmedzenie osobnej slobody z titulu nastúpenia do výkonu väzby a do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvňovať vý kon tohto trestu. Na tento účel sa v odseku 1 vymedzuje zákonné prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia a v odseku 2 fakultatívna možnosť jeho prerušenia.

Z hierarchického postavenia trestu domáceho v äzenia ako významnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odň atia slobody, kedy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je nevyhnutné pá chateľa postihnúť obmedzením slobody, avšak postačuje menšia intenzita zásahu do osobnej slobody ako pri výkone trestu odňatia slobody, sa navrhuje obdobne ako pri výkone trestu odňatia slobody umožniť súdu zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a rozhodnúť o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia, najmä ak nastanú dôležité dôvody hodné osobitného zreteľa (odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest domáceho väzenia, náhle ochorie na ťažkú chorobu, ktorá si vyžiada hospitalizáciu odsúdeného v zdravotníckom zariadení, trest domáceho väzenia sa vykoná va na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok a účel takto uloženého trestu by dočasne nemohol byť naplnený a pod.).

V prípade, že pominú dôvody, pre ktoré bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, súd nariadi pokračovať vo výkone trestu dom áceho väzenia.

Do doby, na ktorú bol odsúdenému uložený výkon trestu domáceho väzenia, sa nebude nezapočítavať doba, na ktorú bol prerušený výkon trestu domáceho väzenia.

Proti uzneseniu o prerušení výkonu trestu domáceho väzenia a uzneseniu o odvolaní prerušenia výkonu trestu domáceho väzenia bude prípustná sťažnosť, ktorá nebude mať odkladný účinok.

Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia bude mať za následok prerušenie kontroly technickými prostriedkami (§ 22 ods. 1 návrhu zákona).

Pri inštitúte prerušenia trestu domáceho väzenia sa vychádza s obdobnej úpravy prerušenia výkonu trestu odňatia slobody (§ 412 Trestného zákona)

K bodom 14 až 16

Trest odňatia slobody je síce najprísnejš ím represívnym nástrojom trestnej politiky štátu, ale jeho výkon musí smerovať rovnako k ochrane spoločnosti po skončení výkonu trestu odsúdeného. V prípade, že odsúdený svojím správaním vo v ýkone trestu odňatia slobody vedome odmieta napĺňať výchovnú zložku trestu (v ústave na výkon trestu odňatia slobody neplní 'prevýchovný' program zaobchádzania) a je obava, že po skončení trestu bude vzhľadom na doterajší postoj k trestnej činnosti (opakovane sa už dopustil úmyselného trestného činu) pokračovať v jej páchaní, existujú preventívne prostriedky, ktorých cieľom je ochráni ť spoločnosť aj po prepustení 'problematického' odsúdeného z výkonu trestu – ochranný dohľad.

V doplnenom ustanovení § 460 (nové odseky 2 a 3) sa precizujú procesné ustanovenia uloženia tohto ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život.

K bodu 17

Účelom navrhovaného prechodné ho ustanovenia je, aby kontrola technickými prostriedkami bola prípustná len v prípadoch, v ktorých bolo rozhodnutie, ktorého výkon sa má týmto spôsobom kontrolovať právoplatne vydané, až po účinnosti z ákona. Zamedzí sa tak prípadným výkladovým nezrovnalostiam v súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy na situácie, ktoré nastali pred účinnosť ou zákona.

K čl. V

(novela zákona o súdnych úradníkoch)

Účelom navrhovanej zmeny zákona o súdnych úradníkoch je umožniť probačným a mediačným úradníkom vykonávať kontrolu rozhodnutí technickými prostriedkami. Zákon o súdnych úradníkoch v súčasnosti vymedzuje pôsobnosť probačných a mediačných úradníkov tak, že vykonávajú úkony probácie a mediácie. Výslovné rozšírenie ich pôsobnosti aj o kontrolu výkonu rozhodnutí technickými prostriedkami odlíši túto činnosť od samotnej probácie (probácia = trestné konanie, kontrola technickými prostriedkami nie je naviazaná len na trestné konanie). Dôvodom pre takto koncipovanú úpravu je aj odlíšenie výkonu probácie od vý konu kontroly technickými prostriedkami aj na participáciu ministerstva spravodlivosti v procese kontroly technickými prostriedkami s cieľom zamedzi ť participácii výkonnej moci na výkone probácie, ktorá je plne v pôsobnosti súdov, aj keď vo svojej podstate nepredstavuje 'klasickú' rozhodovaciu činnosť súdov.

K čl. VI

(novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch)

K bodu 1

V súčasnosti ustanovenie § 2 zákona o proba čných a mediačných úradníkoch nespĺňa podmienky, ktoré sú nastavené novými trestnými kódexmi. Zákon bol spracovaný v čase (2001 až 2002). Cieľom navrhovanej zmeny § 2 ods. 1 pí sm. a) je prehodnotiť súčasný stav tak, aby probačný a mediačný úradník mal jasný a zrozumiteľný mandát na výkon jednotlivých činností v súvislosti so zabezpečení a výkon inštitú tu probácie.

K bodu 2

Účelom navrhovaného doplnenia zá kona je ustanoviť oprávnenie probačného a mediačného úradníka dožadovať sa ochrany zo strany Policajného zboru v súvislosti s splnení m svojich úloh.

K čl. VII

(novela zákona o výkone trestu odňatia slobody)

Všeobecne

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody je umožniť použitie technických prostriedkov ako kontrolného nástroja odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Využitie technických prostriedkov je plánované najmä v rá mci tzv. otvorených oddelení, resp. pri zaraďovaní odsúdených do práce.

Z koncepčného hľadiska nespadá použitie technických prostriedkov v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pod 'kontrolu rozhodnutia technickými prostriedkami' tak ako ho vymedzuje návrh zákona v čl. I, preto nie je ani predmetom návrhu zákona v čl. I; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona.

Vzťah právnej úpravy zákona o kontrole v ýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o výkone trestu odň atia slobody je vymedzený v navrhovanom § 1 ods. 2. To znamená, že nová právna úprava sa použije v rámci výkonu trestu odňatia slobody podporne (primerane). Primeranosť jej použitia je determinovaná povahou kontroly pohybu odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Do úvahy prichádza najmä aplikácia tých ustanovení zákona, ktoré upravujú technické prostriedky a podmienky výkonu kontroly technickými prostriedkami s výnimkou získavania súhlasov dotknutých osôb. Metodika použitia technických prostriedkov je tá istá ako prípade kontroly výkonu rozhodnutí. Úkony, ktoré podľa zákona v čl. I vykonáva probačn ý a mediačný úradník budú v podmienkach ústavov na výkon trestu odňatia slobody zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Èinnosť operačného strediska bude zabezpečovať aj v tomto prípade ministerstvo spravodlivosti.

Novelizácia zákona o výkone trestu ďalej zahàňa zmeny niektorých ustanovení, pri ktorých aplikačná prax poukazuje na ich nedostatky, resp. odstraňujú sa legislatívno-technické nedostatky vzniknuté prechá dzajúci novelizáciami.

K bodu 1

Ide o legislatívno-technické spresnenie nespr ávne použitého vnútorného odkazu.

K bodu 2

V nadväznosti na zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov sa rozširujú kompetencie Zboru väzenskej a justičnej stráže o možnosť využívania technických prostriedkov pri regulácii a kontrole pohybu a činnosti odsúdených v záujme zaistenia bezpeč nosti a účelu výkonu trestu.

K bodu 3

Upravujú sa podmienky použitia technický ch prostriedkov kontroly odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa navrhuje tento spôsob kontroly pohybu využívať v prípadoch, kedy má odsúdený povolený voľný pohyb mimo ústavu na v ýkon trestu odňatia slobody.

K bodu 4

Ide o opravu zjavnej nesprávnosti v texte právnej normy, nako ľko zákon upravuje práva a povinnosti odsúdených nie obvinených.

K bodu 5

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie základných povinností odsúdeného vo výkon trestu odňatia slobody, a to o povinnosť podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto nariadená. Porušenie tejto povinnosti zo strany odsúdeného bude zakladať vznik discipliná rnej zodpovednosti.

K bodom 7 až 10

Účelom novelizácie zákona o vý kone trestu odňatia slobody v bodoch 6 až 9 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižuj úceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

V bode 6 a 9 sa navrhuje skrátenie trvanie samoväzby u odsúdených, pričom horná hranica sa z 20 dní skracuje na 14 dní, resp. z 30 na 21 dní.

V bode 7 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu – stav odsúdeného.

V bode 8 sa vylučuje úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu; tento bude možný vždy.

K bodom 11 a 12

Ide sa o spresnenie a doplnenie pôvodného znenia, nakoľko zbor spracováva hodnotenie nielen ku konaniu o podmienečnom prepustení, ale aj k ďalším inštitútom v zmysle trestnej legislatívy.

Vzhľadom na zavedenie inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť aj v doterajšom nadpise siedmej hlavy.

K bodu 13

Ide o spresňujúce úpravy v texte zákona, k torými sa odstraňujú nezrovnalosti vzniknuté s vykonaním doterajších novelizácií.

K bodu 14

Vzhľadom na zavedenie možnosti premeny trestu od ňatia slobody na trest domáceho väzenia sa rozširujú dôvody prepustenia odsúdeného na slobodu aj o prípad premeny jeho doterajšieho trestu na trest domáceho väzenia.

K bodu 15

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi odsúdeným a oprávneným orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

K bodu 16

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen odsúdenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'odsúdeného' z textu ustanovenia.

K bodu 17

Navrhované rozšírenie splnomocň ovacieho ustanovenia umožní ministerstvu spravodlivosti ustanoviť podrobnosti o použití technických prostriedkov v Poriadku výkonu trestu odňatia slobody.

K čl. VIII

(novela zákona o výkone väzby)

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je upraviť osobitný postup pri úhrade materiálnych nákladov za sprístupnenie informácií.

K bodom 2 a 3

Účelom novelizácie zákona o výkone vä zby v bodoch 1 a 2 je reagovať na odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT).

Zmenou v § 40a ods. 3 sa zavádza nové kritérium, ktoré sa bude brať do úvahy pri ukladaní disciplinárneho trestu.

Zmena § 40c ods. má za cieľ vylúčiť úplný zákaz kontaktu obvineného s rodinou v čase uloženého disciplinárneho trestu.

K bodu 4

Aplikačná prax ukázala, že vydá vanie rozhodnutia o zastavení konania v prípade dohody na dobrovoľné medzi obvineným a oprávnený m orgánom je administratívne nadbytočný úkon. Preto sa navrhuje, aby aj v tomto prípade dochádzalo len k vyznačeniu rozhodnutia v spise.

l

K bodu 5

Poskytnutie vymedzených informácií akejkoľ vek osobe nielen obvinenému môže viesť k mareniu účelu výkonu väzby, preto sa navrhuje vypustenie slovo 'obvineného' z textu ustanovenia.

K čl. IX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislat ívneho procesu, ako aj pre vytvorenie dostatočného časového obdobia pre prípravu realizácie návrhu zákona v praxi sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť v plnom rozsahu 1. januára 2016.

Delená (skoršia) účinnosť sa navrhuje vo vzťahu k návrhu zákona v čl. I a novelizácie zákona o výkone trestu odňatia slobody v čl. VII, a to z dôvodu vytvorenia podmienok pre pilotnú prevádzku kontroly technickými prostriedkami v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.

V Bratislave, 7. januára 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Borec

minister spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody

31

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Schvaľovaním nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom završuje proces rekodifikácie základný ch trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádza ť príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“). Z tohto dôvodu je predložený do legislatívneho procesu nový zákon o výkone trestu odňatia slobody v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2005.

V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 59/1965 Zb.“) bol od roku 1965, kedy bol prijatý, novelizovaný osemkrá t, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli mnohé nové inštitú ty. Predovšetkým zákonom č. 179/1990 Zb. a zákonom č. 296/1993 Z.z. sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizá cia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zmenila sa tiež terminológia, označovanie „nápravnovýchovný ústav“ sa zmenilo na „ústav na výkon trestu odňatia slobody “ a zmenilo sa aj označovanie „nápravnovýchovnej činnosti“ na pojem „zaobchádzanie“, ktoré je z hľadiska pôsobenia na odsúdených v podmienkach výkonu trestu výstižnejšie aj napriek skutoč nosti, že vtedy platný Trestný zákon a Trestný poriadok aj naďalej zaraďoval odsúdených do nápravnovýchovných skupín. Zmenené podmienky si vyžiadali aj zmenený prístup v oblasti zamestnávania odsú dených, disciplinárnej praxe, nákladov výkonu trestu, výkonu doživotných trestov a podobne. Napriek týmto zmenám základné zásady výkonu trestu, na ktorých bol zákon č. 59/1965 Zb. budovaný, sa zá sadnejším spôsobom nezmenili, nezmenila sa ani jeho systematika. Mnohé ustanovenia zostali bez zmien, celkové riešenie bolo nekoncepčné a netransparentné. Z dôvodu, že filozofia zmien sa len čiastoč ne odrazila na celkovom charaktere zákona č. 59/1965 Zb., samotný zákon do určitej miery pôsobil už roztrieštene. Poslednou rozsiahlou novelou (zákon č. 451/2003 Z.z.) sa zákon č. 59/1965 Zb. a príslušné vykon ávacie predpisy ešte viac roztrieštili a to tým, že sa osobitným spôsobom upravil výkon trestu cudzincov, podstatným spôsobom sa zasiahlo do prijímania balíkov, peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, ná kupu potravín, zamestnávania odsúdených, pracovnej odmeny a peňažnej odmeny, zmenil sa inštitút úhrady trov výkonu trestu, zavinených nákladov výkonu trestu a zvýšených nákladov výkonu trestu.

Z dôvodu, že v minulosti niektoré trestnoprávne normy boli prijímané do značnej miery nesystémovým spôsobom (naprí klad precíznejšie definovanie kategórie odsúdených za obzvlášť závažný trestný čin, ak takýto trestný čin osoba spáchala ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a v konečnom d ôsledku aj prijatie zákona upravujúceho ochranu svedka, použitie informačno-technický ch prostriedkov a podobne), bolo problematické novelizovať príslušné ustanovenia v predpisoch upravujúcich oblasť väzenstva tak, aby tieto zmeny z hľadiska príslušných právnych predpisov boli transparentné , nenarušili celkovú filozofiu právneho predpisu a v konečnom dôsledku aj jeho štruktúru. Nesystémové zmeny boli tiež jedným z dôvodov rekodifikovať trestnoprávne predpisy a v konečnom dô sledku aj predpisy upravujúce oblasť väzenstva. Najmä v posledných rokoch sa táto požiadavka stala nanajvýš aktuálnou, aj keď neboli vždy vytvorené na všetkých spoločenských úrovniach také podmienky, aby práce na rekodifikácii mohli byť ukončené.

Za štyridsaťročné obdobie uplatňovania zákona č. 59/1965 Zb. sa viacerými novelami zmenili niektoré jeho inštitúty tak, že prešli od etapy zdôrazňovania zvýšeného represívneho pôsobenia cez postupnú humanizáciu a demokratizáciu až po súčasný stav, kedy je potrebné prehodnotiť zaobchádzanie s niektorými kateg óriami odsúdených, najmä s odsúdenými za organizovanú trestnú činnosť, ktorí sú vo výkone trestu podľa zásady „trikrát a dosť“ a podobne. Uplatňovanie mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel. Niektoré inštitúty mali častokrát formálnoprávny charakter, v niektorých sa ešte čiastočne zachovali prvky ideologických a politických postulátov z obdobia pred rokom 1989. Ide predovšetkým o oblasť právneho postavenia odsúdených vo výkone trestu, kde napríklad odsúdený nedisponoval právom telefonovať, právom voliť (aj keď toto právo mu žiadnym zákonom nebolo od ňaté, výkon trestu sa považuje za prekážku vo výkone volebného práva podľa zákona č. 80/1990 Zb.) a podobne.

Napriek uvedeným nedostatkom možno však konštatovať, že v čase prijatia zákona č. 59/1965 Zb. Èeskoslovenská republika patrila medzi tie európske štáty, ktoré upravovali výkon trestu samostatným a osobitným zákonom, čo v tom čase bolo pomerne zriedkavým javom. Možno v tom vidieť zámer, že trest odň atia slobody ako závažný a citeľný zásah do základných práv a slobôd občana v spoločnosti, bolo potrebné upraviť osobitným zákonom, ktorý by zabezpečil garanciu ochrany práv a slobôd obč anov. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri tvorbe zákona č. 59/1965 Zb. predkladatelia vychádzali a v mnohých smeroch akceptovali Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznený mi osobami, ktoré boli prijaté Organizáciou spojených národov v Ženeve v roku 1955 a neskôr aj ich modifikovanú a zmodernizovanú formu Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v Bruseli v roku 1987.

Rekodifikácia predpisov upravujúcich oblasť väzenstva je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Nov é trestnoprávne predpisy v prvom rade reagujú na prognózy spoločenského vývinu v 21. storočí. Na prognózy z trestnoprávneho hľadiska nadväzujú aj prognózy v oblasti väzenstva a to takým spô sobom, aby nebolo potrebné ich v krátkom časovom intervale novelizovať a narúšať ich kompatibilitu a stabilitu.

Novou kodifikáciou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľ adom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody ako ultima ratio. Nová kodifikácia je tiež v súlade z medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifik ácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy, garantujú sa v nej základné ľudské práva a slobody, najmä Listina základných pr áv a slobôd a je tiež v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nová kodifikácia vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotliv ých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. V neposlednom rade nová kodifikácia nadväzuje na kodifiká ciu Trestného poriadku a Trestného zákona, predovšetkým na filozofiu a základné zásady, ktoré sú východiskom pre koncipovanie aj základných zásad uplatňovaných vo výkone trestu, predovšetkým vš ak zásady, že trest odňatia slobody musí byť ponímaný ako ultima ratio.

Spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, nevynímajúc ani oblasť trestného prá va, jeho trestno-výkonnú zložku, ktorou je väzenstvo a v neposlednom rade aj oblasť kriminality. V tomto smere sa javí ako zarážajúce, že publikácie odborníkov z oblasti boja s kriminalitou a návrhov na určit é zakonzervovanie, resp. postupné znižovanie kriminality, sú od roku 1989 len veľmi sporadické. I keď v tejto oblasti je do určitej miery pochopiteľná stagnácia spoločnosti, ktorá stála pred riešením mnoh ých zásadných spoločensko-ekonomických zmien, nárast kriminality a najmä jej sústavne sa zhoršujúca štruktúra vyžaduje nekompromisné a zásadné riešenie týchto otázok. Nanajvýš potrebné sa v poslednom období javí prehodnotenie mnohých cenných poznatkov z interdisciplinárnych výskumov kriminality realizovaných pred rokom 1989 a nadviazanie na tieto poznatky z hľadiska perspektívnych zámerov v oblasti boja s kriminalitou. Oblasť trestnoprávneho postihu je len jeden z vektorov určujúcich smerovanie spoločenských aktivít, ktorému by mal predchádzať a naň nadväzovať celý komplex aj ďalší ch celospoločenských aktivít. Ak oblasť základného a aplikovaného výskumu v oblasti kriminality po roku 1989 nezaznamenala takmer žiadne aktivity, je nanajvýš potrebné, aby nové návrhy a opatrenia mohli byť od ôvodnené výsledkami tímu odborníkov, ktorí budú mať nezastupiteľné miesto aj v oblasti prognózovania určitých javov.

Spoločensko-ekonomické zmeny sa v oblasti väzenstva po roku 1989 premietli predovšetkým v prehĺbení humanizácie a demokratiz ácie výkonu trestu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od roku 1989 bol zákon č. 59/1965 Zb. novelizovaný šesťkrát. Novelizáciou sa reagovalo predovšetkým na zmeny v trestnoprá vnych predpisoch, ale aj na mnohé problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov v praxi. K zmenám koncepčného charakteru však došlo len čiastočne ako dôsledok skutočnosti, že v roku 1994 bola vládou Slovenskej republiky prijatá Koncepcia väzenstva v Slovenskej republike.

V súčasnosti zákon č. 59/1965 Zb. už v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na vý kon trestu, niektoré požiadavky sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „ CPT“). Ide predovšetkým o oblasť ešte širšieho zabezpečenia ochrany práv a slobôd občana v podmienkach výkonu trestu, resp. rozšírenia práv odsúdených, celkového posilnenia ich prá vneho postavenia a orientácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby po prepustení na slobodu viedli riadny život občana.

Nová kodifikácia zákona o výkone trestu nadväzuje na ideový zámer, z ktorého vychádza aj kodifikácia trestných kódexov a to, že ochranu práv a slobôd občanov a ochranu ich ž ivota, zdravia a majetku je treba dosiahnuť predovšetkým mimotrestnými prostriedkami a tiež, že potlačovanie a kontrolovanie kriminality bude možné účinne dosiahnuť vyváženým pôsobení m prevencie a represie. Na protiprávne konanie bude potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v nevyhnutných prípadoch v súlade so subsidiárnou úlohou trestného práva, teda až v takýchto prí padoch ukladať trest odňatia slobody ako ultima ratio. Z tohoto pohľadu väzenstvo ako trestno-výkonná zložka sa významným spôsobom podieľa na realizácii jednej zo zásad ukladania trestov (§ 34 ods. 1 ná vrhu Trestného zákona), podľa ktorej trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho vý chovu a na to, aby viedol riadny život a súčasne iných musí odrádzať od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tomto smere vä zenstvo plní významnú funkciu nielen v oblasti všeobecnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie kriminality. Počas výkonu trestu sa tiež musí dbať na to, aby nikto nebol mučený alebo podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a nebola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť.

Kodifikácia predpisov upravujúcich výkon trestu vychádza z nasledovných dokumentov:

a)Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov.

b)Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v roku 1998 Radou Európy.

c)Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijatý Radou Európy v roku 1987.

d)Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1955.

e)Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v roku 1987.

f)Listina základných práv a slobôd.

g)Ústava Slovenskej republiky.

Ak trestné právo odmieta vychádzať zo zásady, že trest je len odplata za spáchaný

čin, tak aj zákon o výkone trestu vychádza z tohto postulátu a vedľa ochrannej funkcie pôsobí všetkými aktivitami na odsú deného v smere jeho sociálnej reintegrácie. To však nevylučuje opatrenia represívneho charakteru, ak sa odsúdený dopustí konania, ktorým poruší určité pravidlá poč as jeho pobytu vo výkone trestu.

Základným cieľom kodifikácie zákona o výkone trestu je predovšetkým

a)zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, z ákladných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavy Slovenskej republiky a transformovať do zákona o výkone trestu tie ustanovenia predovšetkým zo Štandardných minimá lnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel, ktorými sa prehĺbi efektívnosť výkonu trestu,

b)prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeran ý program zaobchádzania,

c)program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegrá ciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality,

d)zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami,

e)zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii tak, aby prostriedky vkladané spoločnosťou boli zmysluplné a efektívne.

Na dosiahnutie uvedených základných cieľov je potrebné:

a)prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu výkonu trestu a zaobchádzanie s odsúdeným na základe najnovších poznatkov najmä z oblasti penitenciárnej pedagogiky, sociológie, psychológie, psychiatrie a medicíny,

b)motivovať odsúdeného v tom smere, aby na základe zmeny postojov spolurozhodoval o svojom právnom postavení, o rozsahu práv a výhod vo vý kone trestu,

c)zmeniť filozofiu výkonu trestu v smere zvýšenia a podpory motivácie odsúdeného, aby zmenenými postojmi sa zásadným spôsobom zlepš ilo jeho právne postavenie vo výkone trestu a tým odsúdený spolurozhodoval o svojej celkovej pozícii,

d)implementovať tie odporúčania medzinárodných dokumentov, ktorými sa prehĺbi humanizácia a demokratizácia výkonu trestu,

e)vytvoriť také podmienky, aby každý odsúdený odchádzal z výkonu trestu do občianskeho života minimálne nie horší, než do vý konu trestu nastúpil a aby sa na základe vlastnej aktivity dokázal plnohodnotne integrovať do spoločnosti a viesť riadny život občana. a jeho znovuzačlenenie bude prínosom nielen pre neho samotného, ale aj pre spoločnos ť.

V návrhu zákona o výkone trestu je akceptovaná požiadavka jeho logického usporiadania z hľadiska zaobchádzania s odsúden ým od jeho nástupu na výkon trestu až po jeho prepustenie na slobodu. Hlavný dôraz sa kladie okrem samotného zaobchádzania najmä na dodržiavanie práv a slobôd odsúdeného, pričom sa vychádza z ústavnej z ásady, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a tiež, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom.

Základné zásady, ktoré sú v zákone o výkone trestu vyjadrené, možno zhrnúť nasledovne:

1.Vo výkone trestu sa rešpektuje dôstojnosť osobnosti odsúdeného, odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, č i ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Výkonom trestu musí byť zabezpečená tiež ochrana spoločnosti.

2.Trest sa musí vykonávať nestranne. Odsúdený nesmie byť diskriminovaný.

3.S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby sa podporovali také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú pri návrate do spoločnosti a začleneniu sa do nej v súlade so zákonom.

4.Odsúdenému sa môžu na čas výkonu trestu obmedzovať len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom vý konu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť; takéto obmedzenia sa precízne ustanovujú v zákone.

5.Na základe zmenenej vonkajšej diferenciácie (ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom strá ženia) výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených.

6.Zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane. Diferencované zaobchádzanie je založené na diferencovanom strážení , pohybe a kontakte a diferencovaným spôsobom sa zabezpečuje aj realizácia práv odsúdeného.

7.Za účelom zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdeným sa vykonáva vnútorná diferenciácia; jej účelom je vytvorenie systému, ktorý obsahuje motivačné prvky podporujúce snahu odsúdeného o resocializáciu.

8.Za účelom účinného zaobchádzania s odsúdeným sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vytv árajú špecializované oddiely, v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody osobitné kategórie odsúdených.

Pri koncipovaní základných zásad sa vychádza z medzinárodných dokumentov prijatých v oblasti vä zenstva ako aj z doterajších teoretických a praktických poznatkov v oblasti penológie, penitenciárnej vedy a iných vedných disciplín. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa musí rešpektova ť dôstojnosť osobnosti odsúdeného a odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Trest sa musí vykonávať nestranne a odsúdený nesmie byť diskriminovaný. S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby boli podporované postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri návrate do spoločnosti a umo žnia viesť po prepustení na slobodu život v súlade so zákonom. V neposlednom rade sa zdôrazňuje zásada, že odsúdenému možno na čas výkonu trestu obmedziť len tie občianske práva, ktorých vý kon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Táto zásada je koncipovaná tak, aby neumožňovala príliš extenzívny výklad a nezasahovala nad zá konný rámec do právneho postavenia odsúdeného.

Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú také podmienky, ktoré umo žnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.

V súlade s vonkajšou diferenciá ciou ustanovenou novým Trestným zákonom trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Vonkajšou, resp. súdnou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnový chovná skupina), v jednom ústave môžu byť zriadené všetky tri stupne stráženia.

V oblasti zaobchádzania sa menia niektoré aspekty filozofie tohto inštitútu a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež je potrebné stimulovať účasť odsúden ého na tomto procese. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov navrhuje sa uplatňovať aj niektoré výhody a znižovať obmedzenia vo výkone trestu. Týmto spôsobom je potrebn é odsúdeného motivovať, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania a tak dosiahol aj výhody spojené s pozitívnymi výsledkami.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa ústavy odlišujú stupňom stráženia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpe čnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráž enia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru. Výkonom trestu v ústavoch s tromi stupňami stráženia sa sleduje zabezpečenie účelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s rôznym stupňom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uplatnenia jednotlivých práv a resocializačných aktivít mohol byť realizovaný efektí vne a neeliminoval snahu menej narušených odsúdených napraviť sa.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody možno zriadiť podskupinu s miernejším režimom pre odsúdených, ktor í vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu.

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdený ch, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených zo strany niektorých medzinárodných organizácii (napríklad CPT). Taktiež je potrebné akceptovať požiadavku, aby navrhovaná úprava bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zmenami filozofie v tom smere, že odsúdený má taký rozsah práv, aký si zaslúž i na základe zmenených postojov a snahy o vlastnú nápravu, teda každý rozhoduje o svojom postavení vo výkone trestu, o rozsahu práv a výhod. Určitý štandard je však potrebn é garantovať každému odsúdenému, poskytovanie nadštandardu závisí od správania a preukázanej snahy odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o stravovanie, ubytovanie, odev, spánok, osobnú hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, prič om sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u odsúdených mladistvých a odsúdených žien.

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúden ými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia navrhuje sa, aby odsúdený mal právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla bez dozoru (výnimku tvoria určené kategórie odsú dených ako napríklad odsúdení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z dôvodu neefektívnosti; u týchto odsúdených rozhodne o sp ôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu). Rozšírením tohoto práva sa podporujú kontakty s primárnym sociálnym prostredím, pokiaľ toto prostredie pôsobí pozitívne na odsúdeného.

Novým právom, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón; taký mto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia odsúdených. Aj tu ide o právo, ktorého frekvencia uplatňovania závisí od sprá vania odsúdeného.

Rozsah kultúrno-osvetovej činnosti tiež závisí od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Navrhuje sa, aby odsúdený mal právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na nadštandardných ponukách bude možná len na základe splnenia určitých podmienok. Naprí klad sledovanie vybraných programov bude určené len pre tých odsúdených, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne výsledky v zaobchádzaní.

V predkladanom návrhu sa neuvažuje so zachovaním práva odsúdeného prijať balík. Už poslednou novelou zákona č. 59/1965 Zb. (zákon č. 451/2002 Z.z.) sa znížila frekvencia prijímania balí kov na raz za tri mesiace. Hlavným dôvodom bolo zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných lá tok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ale tiež výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, ktorými by mohol byť ohrozený ž ivot alebo zdravie osôb a tiež zabrániť možnosti teroristických útokov. V neposlednom rade je potrebné zabrániť tiež hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, keď častokrát balíky obsahujú po domácky vyrobené potraviny. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrušiť zasielanie balíkov a nákup potravín a vecí osobnej potreby namiesto balíkmi riešiť nákupmi odsúdených v ústavných predajniach. S prihliadnutím na výsledky plnenia programu zaobchádzania odsúdený bude môcť prijať balík na základe povolenia riaditeľa ústavu, avšak na účely obmeny ošatenia, bielizne, na zabezpečenia literatúry za účelom vzdelávania odsúdeného a na zabezpeč enie vecí na prácu v záujmovom krúžku.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka práve poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa poskytuje štandardná zdravotná staro stlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb potrebné, odsúdený sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo civilného zdravotní ckeho zariadenia. Počas výkonu trestu sa vykonáva tiež ochranné liečenie.

V oblasti ochrany práv, poskytovania právnej pomoci a ochrany pred neoprávneným násilím a ponižovaním ľudskej dôstojnosti nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúden ý môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom; v súvislosti s tým je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby toto právo bolo prísne dodržiavané a aby nedochádzalo k jeho neporušovaniu.

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal vzdelanie na základnej škole, strednej škole alebo aby sa zúčastnil na ďalších formách vzdelávania (napríklad v akreditovaný ch rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím odsúdený získa alebo si zvýši pracovn ú kvalifikáciu a vytvorí lepšie podmienky na začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. Negramotným odsúdeným sa umožňuje absolvovať kurzy pre negramotn ých. Odsúdený zaradený do denného štúdia sa nezaraďuje do práce; pritom sú vytvárané také podmienky a motivácia, aby odsúdený uprednost ňoval vzdelávanie pred zaradením do práce (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny, zvýšením sociálneho vreckového a podobne).

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať individuálne záujmy odsúdených, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky ž ivota na slobode po prepustení z výkonu trestu

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, avš ak tieto práva fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kde vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, v predkladanom návrhu je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

V oblasti zamestnávania odsúdených je aj naďalej pozit ívnym výchovným prvkom zaraďovanie odsúdeného do práce ako významný psychohygienický faktor, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyš ovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení na slobodu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do pr áce.

Mení filozofia zamestnávania v tom smere, že odsúden í sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská môžu poskytovať práce a služby aj právnickým osobá m a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného č asu alebo normy spotreby práce, pričom však odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, spravidla je zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác v ústave. Účelom odborných vzdelávacích činností je príprava na zaradenie odsúdeného do života po prepusten í z výkonu trestu na slobodu.

V oblasti disciplinárnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh disciplinárnych trestov a disciplinárnych odmien z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšej disciplinárnej odmeny alebo disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu alebo správanie, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému.

Vzhľadom na to, že cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľ ovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených, je potrebné vypracova ť osobitné programy zaobchádzania pre jednotlivé diferenciačné skupiny, ktoré sa navzájom odlišujú a pre ktoré sú charakteristické určité znaky. Z tohto hľadiska sa mení vnútorná diferenciá cia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa navrhuje uplatňovať zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. V rámci špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriadiť ná stupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel disciplinárnych trestov, oddiel pre odsúdených zdravotne postihnutých a výstupný oddiel.

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa nepredpokladajú zmeny zásadnejšieho významu, nadv äzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto špecifickou kategóriou odsúdených, overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vn útornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti.

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriaďovať nástupné oddiely, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľ adom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčš iu pozornosť. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatí vnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa navrhuje, aby odsúdený, ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere viac ako tri roky, bol za účelom plynulé ho prechodu do života na slobode umiestnený pred prepustením z výkonu trestu na výstupný oddiel, pričom dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určí sa s prihliadnutí m na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré napomáhajú adaptácii odsúden ého na podmienky života po prepustení na slobodu.

Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu odňatia slobody.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení ges torstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Osobitne ide o zvýšenie zá konom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených, t. j. na mladistvých a ženy, čiastočné rozšírenie práv odsúdených vo výkone trestu (zavedenie telefonických hovorov, právo cudzincov na oboznamovanie sa a komunikáciu v jazyku, ktorý rozumie a pod. ) ale aj zaistenia bezpečnostný ch režimov a prevádzku tzv. výstupných oddielov pred prepustením z výkonu trestu.

Dopad na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálovo-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v celkovej výške zvýšenie výdavkov v roku 2006 o 17.346 tis. Sk. Z uvedenej sumy tvoria bežné výdavky sumu 14.946 tis. Sk vrátane tzv. jednorazových výdavkov a kapitálové výdavky 2.400 tis. Sk.

V roku 2006 z predpokladanej celkovej výšky dopadu na výdavky štátneho rozpočtu predstavujú

Øvýdavky na personál sumu 9.646 tis. Sk, t.j. služobné príjmy, poistné a s tým súvisiace výdavky vr átane výdavkov na výstroj, výzbroj, zaškolenie, príspevok na stravovanie a sociálny fond vyplývajúce z navrhované ho zvýšenia systemizácie príslušníkov zboru o minimálny počet 22 funkčných miest, (požadovaný počet 78 príslušníkov zboru sa zredukoval prerozdelením služobných činností pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru), za zamestnávateľ a v tom

· výdavky každoročne sa opakujúce (pravidelné) vo výške 7 380 tis. Sk,

· výdavky jednorazové vo výške 2.266 tis. Sk,

Øvýdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky charakteru bežných výdavkov vo výš ke 5.300 tis. Sk., v tom

·pravidelné výdavky 3.000 tis. Sk,

·jednorazové výdavky 2.300 tis. Sk,

Økapitálové výdavky vo výške 2.400 tis. Sk.

V roku 2007 sa predpokladá dopad v celkovom objeme zvýšenia výdavkov o 38 147 tis. Sk. t. j. v tomto roku a aj v ďalších rokoch každoročne bežné výdavky vo výške 7 617 tis. Sk a kapitálové výdavky v závislosti od uvoľňovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2007 (ná vrh zboru 30.000 tis. Sk) a v nasledujúcich rokoch na zvyšovanie ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených t. j. mladistvých a ženy, prípadne podľ a postupu realizácie zriadenia špecializovaného oddielu žien vo výkone trestu s deťmi do troch resp. piatich rokov.

Výdavky na personál t. j. príslušníkov zboru príp. s nimi súvisiace výdavky na poistné, stravovanie a príspevok zo sociálneho fondu za zamestnávateľa, maj ú charakter pravidelne sa opakujúcich pravidelných výdavkov, t. j. ich vyčíslenie zodpovedá dopadu na rok 2006 a v ďalších rokoch na jedno rozpočtové obdobie a každoročne sa budú pravidelne vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon trestu odňatia slobody.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru a iných vecných výdavkov sú každoročne sa opakujúce (pravidelné) a jednorazové výdavky bežné ho aj kapitálového charakteru. V roku 2006 ide prednostne o výdavky súvisiace s aplikáciou nového zákona, najmä s výkonom služby a rozšírením oprávnení odsúdených vo vý kone trestu, vytvorením potrebných priestorov, osadením prístrojov a vybavením technikou a ostatným zariadením. Súčasne je potrebné poukázať na to, že ich prevádzkovanie, udržiavanie a obmena si bude vyžadovať v nasledujúcich rokoch priebežne sa opakujúce, resp. postupne vynakladané v ýdavky, ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. predpokladá sa od roku 2007 ich postupná obmena za cca 10 rokov resp. výdavky na údržbu a udržiavanie v prevádzke v takto vyčíslených podielových nákladoch z predpokladanej ceny obstarania..

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov odsúdených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom na základe zrušených iných druhov výdavkov a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového, ale najmä investičného charakteru, sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska mo žností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpo čtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorný ch personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomické ho rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

Predmet zákona je vymedzený tak, aby z jeho formulácie jednoznačne vyplýval rozsah zákona. Okrem práv a povinností odsúdených, dozoru a kontroly nad výkonom trestu úč elom zákona je upraviť aj podmienky výkonu trestu, pod ktorými je treba rozumieť súhrn všetkých inštitútov a ich uplatňovanie počas pobytu odsúdeného vo výkone trestu.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy používané v zákone.

K § 3

Ustanovujú sa základné princípy výkonu trestu, ktoré majú zásadný charakter z hľadiska uplatňovania jednotlivých inštitútov počas výkonu trestu. Ide o zásady, ktoré sú prevzaté z niektorých medzinárodných dokumentov, predovšetkým zo Vš eobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzani a alebo trestania, Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami, Európskych väzenských pravidiel a Listiny základných práv a slobôd. Taktiež boli prevzaté aj niektoré zásady zo súčasnej právnej úpravy, ktoré sú významné z hľadiska dodržiavania zákonnosti vo výkone trestu a jeho humanizácie.

Základné zásady majú principiálny význam z dôvodu, že určujú filozofiu, riadenie a organizáciu výkonu trestu. Zásady humanity, morálky, spravodlivosti a rešpektovania dôstojnosti odsúdeného s ú neodmysliteľné z hľadiska efektívneho výkonu trestu. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť osobnosti, nesmú sa použ ívať kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania a nikto nesmie byť diskriminovaný. Výkon trestu je založený na individuálnom prí stupe. Zmiernenia, ktoré súvisia s diferencovaným výkonom trestu a individuálnym prístupom a zaobchádzaním s odsúdeným, nesmú ohroziť spoločnosť a nesmú sa uplatňovať na úkor iných odsúden ých alebo znevýhodňovať iných odsúdených alebo skupiny. Zdôrazňuje sa, že trest sa vykonáva diferencovane. Pre zvýšenie účinnosti výkonu trestu a zaobchádzanie sa uplatňuje vnútorná diferenci ácia a podporujú sa také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú odsúdenému začleniť sa do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu a diferencovaný je aj spôsob zabezpečenia a výkon práv odsúden ých. Taktiež sa zdôrazňuje význam zachovania zdravia odsúdených počas výkonu trestu.

Zdôrazňovanie diferenciácie a zaobchádzania znamená okrem iného aj uplatňovanie všetkých aktivít vo v ýkone trestu prijatých na uchovanie telesného a duševného zdravia, uľahčenie spoločenskej integrácie a humanizácie podmienok výkonu trestu.

K § 4

Ustanovuje sa okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Odsúdený je povinný podrobiť sa obmedzeniam tých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu trestu určenom v § 2, ktoré sa nemôže vzhľadom na charakter výkonu trestu uplatniť alebo ktoré by boli v rozpore s ochranou spoločnosti. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných pí somností a slobodnej voľby povolania. Odsúdený počas výkonu trestu nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu trestu vzh ľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, zakladať odborové organizácie, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdení nemôžu tiež zakladať politické strany, politické hnutia a vykonávať riadiace funkcie. Presné vyšpecifikovanie obmedzen í je významné z hľadiska precízneho určenia právneho postavenia odsúdeného počas výkonu trestu.

K § 5

V súlade s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom sa ustanovuje nov é označenie ústavov, v ktorom sa súčasne premieta aj vonkajšia diferenciácia. Trest sa vykonáva v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, ústavoch so stredným stupňom stráženia a ú stavoch s maximálnym stupňom stráženia a v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Trest možno vykonávať tiež v nemocnici pre obvinených a odsúdený ch, ak je potrebné obvinenému alebo odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v ústave. Ak však v určitých prípadoch nemožno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť ani v ústave alebo v nemocnici pre obvinených alebo odsúdených (napríklad jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony), odsúdeného možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia. Trest možno vykonávať aj v ústavoch na výkon väzby; v takom prípade ide o odsúdených, ktorí sú zaradení do vnútornej prevádzky. Generálny riaditeľ môž e zriadiť pri ústave s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. V súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov ústavy a nemocnicu zriaďuje ministerstvo.

Vonkajšou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnovýchovná skupina) a odstraň uje sa tak rozpor v tom smere, že označenie nápravnovýchovných ústavov bolo zákonom č. 4/2001 Z.z zmenené na ústavy na výkon trestu odňatia slobody, avšak nápravnovýchovné skupiny podľa pôvodného Trestného zákona zostali zachované. V jednom ústave môžu vykonávať trest odňatia slobody odsúdení zaradení do rôznych stupňov stráženia, v priestoroch navzájom oddelených za súčasného rešpektovania z ásad platných pre jednotlivé stupne stráženia. Takáto úprava je potrebná z dôvodu napríklad výkonu trestu odsúdených žien, ktorý sa v súč asnej dobe realizuje v jedinom ústave v rámci Slovenskej republiky. Na účely progresívneho výkonu trestu sa pri ústavoch s minimálnym stupňom stráženia zriaďuj ú otvorené oddelenia, ktoré sú aj v súčasnej dobe výrazným humanizačným prvkom v oblasti výkonu trestu.

K § 6

Stráženie, dozor a dohľad nad odsúdenými, zaobchádzanie s odsúdenými a realizáciu podmienok vý konu trestu vyplývajúcich zo zákona zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Výkon trestu zabezpečuje v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. zbor, jeho príslušníci a zamestnanci. V súlade s týmto zákonom príslušníci zboru sú oprávnení vydávať príslušné pokyny a rozkazy ods údeným za účelom zabezpečenia výkonu trestu a v prípade potreby môžu použiť aj donucovacie prostriedky za podmienok presne vymedzených zákonom č. 4/2001 Z.z. Na plnení úloh sa v súlade so zá konom podieľajú aj zamestnanci zboru, ktorí v tejto súvislosti môžu tiež vydávať rozkazy a pokyny odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu, avšak v rozsahu určenom príslušným nadriadeným.

K § 7 až 10

Vo vzťahu k etape prijímania, umiestňovania, premiestňovania a zmeny spôsobu výkonu trestu sa v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou uvedené inštitútu nemenia. Odsúdený aj naďalej nastupuje výkon trestu v určenom ústave na výkon väzby na základe právoplatného rozsudku sú du, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Po prijatí odsúdeného na výkon trestu sa vykonajú nevyhnutné úkony a opatrenia. Ods údený sa podrobí potrebným prehliadkam, opatreniam, výkonom a vyšetreniam O umiestnení odsúdeného na výkon trestu do konkrétneho ústavu rozhoduje Generá lne riaditeľstvo zboru s prihliadnutím na zákonom ustanovené kritéria..

Ustanovuje sa, že odsúdeného možno umiestniť samostatne, ak sú na to v ústave vytvorené podmienky, ak tak rozhodne riadite ľ ústavu z bezpečnostných alebo iných závažných dôvodov (napríklad inštitút chráneného alebo ohrozeného svedka), v prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu alebo zaradenia odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom.

Taktiež sa ustanovuje, že trest oddelene vykonávajú muži od žien, odsúdení podľa stupňa stráženia, z hľadiska vnútornej diferenciácie a oddelene vykonávajú trest mladiství od dospelých.

Zachováva sa progresívny spôsob výkonu trestu, to znamená, že ak odsúdený plní program zaobchádzania, môže byť preradený z ústavu s vyšším stupňom stráženia do ústavu s nižší m stupňom stráženia. Ak však odsúdený sústavne a závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, spáchal alebo sa pokúsil počas výkonu trestu spáchať trestný čin, súd ho môže preradi ť do ústavu s vyšším stupňom stráženia. Súčasne sa ustanovujú podmienky zmeny spôsobu výkonu trestu.

V prípade potreby je možné odsúdeného premiestniť do iného ústavu alebo ústavu na výkon vä zby, ak ide o žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak je potrebné zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení podľa § 4 ods. 1 a ak ide o účasť na aktivitách organizovaných zborom. Taktiež odsúdeného možno premiestniť do iného ústavu za účelom účasti na vzdelávacích, športových a kultúrnych aktivitách, poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak súd zmenil stupeň bezpečnosti (zmena vonkajšej diferenciácie) a je to potrebné z hľadiska účinnejšej vnútornej diferenciá cie, spravidla na návrh riaditeľa ústavu a na základe pokynu generálneho riaditeľa zboru.

K § 11 až 16

V oblasti zaobchádzania a diferenciácie sa menia niektoré aspekty filozofie týchto inštitútov a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež významnejšie treba stimulovať účasť odsúdené ho na tomto procese. Účelom zaobchádzania s odsúdeným je podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov, zvyšovanie právneho vedomia a etických a morálnych noriem. Rozvíjaním pozit ívnych osobnostných vlastností odsúdeného sa podporujú a formujú tiež žiadúce sociálne vzťahy v rámci programu zaobchádzania.

Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov sa uplatňujú aj niektoré výhody a zužujú obmedzenia vo výkone trestu. Týmto sa sleduje motivácia odsúdeného tak, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania.

Z hľadiska vecnej príslušnosti je potrebné ustanoviť, že vonkajšia a vnútorná diferenci ácia je základným predpokladom na uplatňovanie zaobchádzania, disciplinárnej praxe, teda disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov, podmienečného prepustenia a výkonu trestu u osobitných kategórií odsúdených. Ustanovujú sa prostriedky zaobchádzania, ktorými sú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie, sociálna práca, disciplinárna pr ávomoc a ďalšie aktivity.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa trest odňatia slobody vykonáva v ústavoch s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Ústavy sa odlišujú stupňom stráž enia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpečnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia spočívajúce v určení rozsahu pohybu a ženijno-technických prostriedkov, pričom sa charakterizujú sa jednotlivé stupne stráženia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru.

S prihliadnutím na materiálne a technické vybavenie, v jednom ústave môžu byť zriadené viaceré stupne stráženia. V ústave sa odsúdení rozdeľujú v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačných skupín, v rámci ktorých sú spoločne ubytovaní a spravidla aj spoločne pracujú a podieľajú sa na plnení stanovených cieľov zaobchádzania. Pri zaraďovaní odsúdených do diferenciačných skupín sa postupuje tak, aby boli oddelene umiestnení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazuj ú snahu o nápravu od ostatných odsúdených. Najdôležitejším kritériom pri uplatňovaní a zmene diferenciačnej skupiny v rámci vnútornej diferenciácie je postoj a výsledky odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania a prístup k plneniu povinností. Zmena diferenciačnej skupiny je možná len v rámci toho istého stupňa stráženia

Vnútorná diferenciácia sa neuplatňuje počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených, na špecializovaných oddieloch a počas premiestnenia odsúdeného do ústavu na výkon väzby.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody sa zriaďuje podskupina s miernejším režimom pre odsúdených, ktorí vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu. Odsúden ý za obzvlášť závažný trestný čin, ktorý spáchal ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a ktorého súd zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, sa zaradí do diferenciačnej skupiny so sprísneným režimom.

Na splnenie účelu zaobchádzania sa na každého odsúdeného vypracuje individuálny program zaobchá dzania, na čo sa využívajú výsledky psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti a všetky relevantné poznatky o odsúdenom. Program zaobchádzania je súhrnom výchovný ch, liečebných a iných prostriedkov a foriem zaobchádzania realizovaný diferencovane s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného, jeho prístup k plneniu stanovených povinností, preukázanú snahu a stupeň dosahovania cieľov programu zaobchádzania. Program zaobchádzania spracováva určený príslušník zboru s odborníkmi v ústave. Život odsúdené ho sa organizuje spravidla na komunitných princípoch, pričom každý odsúdený sa spravidla zaradí do diferenciačnej skupiny. Zaobchádzanie sa realizuje prostredníctvom povinných a dobrovoľných aktivít v rá mci realizácie programu zaobchádzania.

K § 17

Ustanovuje sa, že riaditeľ ústavu zriadi v ústave poradný zbor zložený zo špecialistov, ale aj iných odborníkov mimo väzenstva, ktorý posudzuje uplatňovanie nových poznatkov, foriem a met ód zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska prehĺbenia účinnosti výkonu trestu.

K § 18 až 23

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených. Akceptuje sa pož iadavka takej koncepcie a úpravy, ktorá je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dokumentmi v oblasti väzenstva a zmenami filozofie v tom smere, že podmienky odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody závisia od zmeny postojov a preukázanej snahy o vlastnú nápravu, teda odsúdený môže prístupom k plneniu povinností a cieľov stanoveného programu zaobchádzania ovplyvňovať svoje postavenie vo výkone trestu a rozsah a spôsob realizácie niektorých práv a výhod. Určitý štandard však je garantovaný každému odsúdenému, nadštandard závisí od správania sa a preukázanej snahy každého jedného odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobnú hygienu a tiež právo odsúdeného mať pri sebe veci osobnej potreby. Odsúdenému sa garantuje ubytovanie v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a hygienický mi normami, zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom na jedného odsúdeného pripadá ubytovacia plocha najmenej 3,5 m2. Mladistvým a odsúdeným ženám, sa zvyšuje minimálna ubytovacia kapacita na 4 m2 pre jednu osobu. Zvýšenie ubytovacej plochy u uvedených kategórií je nevyhnutné z hľadiska akceptovania odporúčaní niektorých medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vä zenstva. Tak ako doposiaľ sa zabezpečujú podmienky ubytovania, vybavenie ciel alebo izieb, stravovanie a odev zodpovedajúci klimatickým a mikroklimatickým podmienkam, spánok, podmienky na udrž iavanie osobnej hygieny a vymedzuje sa rámec vecí, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele alebo izbe.

K § 24

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráž enia, odsúdený má právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla kontaktným (bezbariérovým) spôsobom. Určuje sa, u ktorých odsúdených sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu (najmä u ods údených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Riaditeľ ústavu však môže rozhodnúť o inom spôsobe vykonania návštevy v odôvodnených prípadoch.

V doteraz platnej právnej úprave bola určená rôzna frekvencia návštev v závislosti od zaradenia odsúdeného do nápravnovýchovnej skupiny. Snaha o udržanie a upevňovanie soci álneho zázemia odsúdeného a jeho prípravu na život po prepustení na slobodu neposkytovala rovnaké šance pre všetkých odsúdených. Navrhovan á rovnaká frekvencia a dĺžka trvania návštevy má za cieľ neklásť odsúdeným zákonné prekážky v udržaní sociálnych a najmä rodinných kontaktov a umožniť ľahší návrat do života na slobode. Navrhuje sa vývoj sociálnych vzťahov ponechať na odsúdenom samotnom a jeho príbuzných. Výnimku v spôsobe vykonávania návštev tvoria určené kategórie odsúdených ako napríklad ods údení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z určených dôvodov; u týchto odsúdených rozhodne o spôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu. Upresňuje sa počet a okruh osôb, ktoré môžu odsúdeného navštíviť. Z dôvodu, že doterajšia právna úprava s odkazom na § 116 Občianskeho zákonníka pripúšťala príliš široký vý klad pojmu blízke osoby, kde preukázanie takéhoto vzťahu bolo značne problematické, navrhuje sa precízne určiť okruh týchto osôb. Riaditeľovi ústavu sa ponecháva oprávnenie rozhodnúť, že na návš teve sa môže zúčastniť aj iná osoba. Umožňuje sa tak ako doposiaľ návšteva medzi odsúdenými navzájom a odsúdenými a obvinenými, ktorí sú v príbuzenskom vz ťahu, na ich vlastné náklady. Taktiež sa vymedzujú pravidlá priebehu návštevy.

K § 25

V oblasti korešpondencie nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. Tak ako doteraz odsúdený má právo prijímať a na svoje náklady odosielať koreš pondenciu bez obmedzenia, kontrole nepodlieha najmä korešpondencia s obhajcom, štátnymi orgánmi, medzinárodnými orgánmi a organizáciami, diplomatickou misiou a konzulárnym ú radom cudzieho štátu a súdom. V ostatných prípadoch do korešpondencie môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo určený príslušník zboru, č i neobsahuje nedovolenú vec alebo informáciu; v takom prípade sa takáto korešpondencia alebo vec zadrží a založí do osobných vecí odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje postup, ak odsúdený nemá peňažn é prostriedky, je negramotný alebo nevidiaci.

K § 26

Novým právom, ktoré sa navrhuje ustanoviť, je právo používať telefón. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať a uľahčiť ná vrat odsúdeného po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Ustanovuje sa právo odsúdeného raz za mesiac použiť telefón v ústave v rozsahu najmenej desať minú t, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo určená osoba povoliť telefonovanie aj častejšie. Z dôvodu, aby nepoč ujúci odsúdený nebol handicapovaný, umožní sa mu odoslanie textových správ z mobilného telefónu.

K § 27

Ustanovuje sa, že prijímanie peňažných prostriedkov je možné len poštovým poukazom alebo prevodom na účet ústavu. Ak odsúdenému boli zaslané peňažné prostriedky, prevedú sa na jeho účet zriadený a evidovaný ústavom. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých odsúdený môže nakladať s peňažnými prostriedkami (najmä nákup potravín, ďalších vecí a iné finančné operácie), aby jeho neuhradené pohľadávky voči zboru nevzrastali neúmerným spôsobom.

K § 28

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa nemení oblasť rozdeľovania dôchodkov odsúdený ch. Aj naďalej odsúdený je povinný z dôchodku uhrádzať trovy výkonu trestu, pričom nástup odsúdeného poberateľa dôchodku a jeho prepustenie z výkonu trestu sa musí oznámiť orgá nu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni

K § 29

Z dôvodu zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených vecí a látok, najmä omamn ých látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä vecí , ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb ako aj v súvislosti s hrozbou teroristických útokov a činnosťou organizovaných zločineckých skupín a taktiež z dôvodu zamedzenia stá le hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, (častokrát sú v balíkoch zasielané po domácky vyrobené potraviny), neumožňuje sa, aby odsúdeným do výkonu trestu boli zasielané balíky s potravinami. Uspokojovanie potrieb odsúdených v oblasti obstarávania potravín a vecí osobnej potreby sa rieši nákupmi odsúdených v predajniach v ústave vybavených potrebný m sortimentom. Ustanovuje sa, že odsúdený môže nakupovať potraviny a veci osobnej potreby do výšky dvojnásobku životného minima.

K § 30

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné v enovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skú senosti a odsúdeným sa aj naďalej poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb odsúdenému potrebné, takáto osoba je premiestnená do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ústav poskytne na tieto účely nenávratný peňažn ý príspevok.

Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústave zodpovedá lekár, ktorý má tiež povinnosť informovať riaditeľa ú stavu o vážnom ochorení odsúdeného alebo o jeho zranení a tiež informovať aj blízku osobu odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje právo odsúdeného zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore ústavu a v rozsahu jednej hodiny.

K § 31

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo aby sa zúčastnil na iných formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredn ých učilištiach), čím si získa alebo zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí si lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu. Súčasne sa definuje pojem vzdelávania, č o je významné z hľadiska plnenia tohto inštitútu. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia nie je zaraďovaný do prá ce; pritom sa vytvárajú také podmienky a motivácia, aby sa odsúdený aktívne vzdelával a zvyšoval si svoju kvalifikáciu (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny a podobne). Z dokladu o získaní vzdelania akreditovanou inštitúciou nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

K § 32 až 34

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vo vzťahu k odsúdeným aj na ďalej vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať ich individuálne záujmy, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z vý konu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa realizuje prostredníctvom poskytovania nových poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry, literatúry a spoločenského života, čím sa prispieva tiež k zniž ovaniu nepriaznivých vplyvov na osobnosť odsúdeného v podmienkach výkonu trestu. V neposlednom rade je z hľadiska uplatňovania tohto inštitútu významná skutočnosť, že sa definuje samotný pojem kultúrno-osvetovej činnosti.

Ustanovuje sa, že odsúdený má právo odoberať dennú tlač a č asopisy, zapožičiavať si knihy z väzenskej knižnice, používať vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, sledovať televízne vysielanie ako i programy zo záznamu a počúvať rozhlasové vysielanie. Uplatňovanie tohto práva závisí však od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Odsúdený má právo na niektoré základné š tandardné aktivity, účasť na širšej ponuke aktivít je možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad neregulovaný obsah sledovania televízie je možný len u tých odsúdených, ktorí preukázateľne dosahujú pozitívne výsledky v plnení stanoveného programu zaobchádzania. Odsúdený môže odoberať dennú tlač alebo časopisy na svoje náklady, alebo náklady blízkych osôb. Odsúden ému sa môže povoliť v súvislosti s plnením programu zaobchádzania tiež zakúpenie, zaslanie alebo doručenie predmetov a vecí na zabezpečenie jeho ďalšieho vzdelávania alebo záujmovej a športovej č innosti. Ustanovuje sa, že odsúdený má právo v určenom čase a v stanovenom rozsahu mať pri sebe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, čo v predchádzajúcej právnej úprave absentovalo.

Ustanovuje sa tiež, že odsúdený má právo na prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia v ústave. Ide o zabezpečenia potrieb za účelom vzdelávania odsúdeného a práce v zá ujmovom krúžku, ktoré si odsúdený nemôže zakúpiť v ústavnej predajni alebo ktoré nie sú zabezpečené ústavom.

K 35 až 37

V oblasti ochrany práv a poskytovania právnej pomoci advokátom alebo inou osobou nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúdený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti orgánom príslušným na ich vybavenie, medzinárodným orgánom a organizáciám. Rozhovor s osobou poskytujúcou právnu pomoc môže určený príslušník zboru vidieť, nie však počuť , aby sa zachovala diskrétnosť vzájomnej komunikácie. Akékoľvek neoprávnené násilie a ponižovanie ľudskej dôstojnosti musí byť riadne preukázané a vyšetrené. Naďalej je potrebné dbať na to, aby sa odsúdený pre svoje psychické vlastnosti, vek, zdravotný stav alebo fyzický stav nestal obeťou násilia a ponižovania zo strany ostatných odsúdených a najmä, aby sa predchádzalo jeho šikanovaniu.

K § 38 až 40

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených niektoré pr áva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení v súlade s § 4 nemôžu uplatňovať a v niektorých právach sú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, len ich fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že napríklad jeho právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené jeho pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu. Ide predovšetkým o práva a slobody na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený nemá po dobu výkonu trestu právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôžu vo výkone trestu ani zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia sa jednoznačne ustanovujú v zákone a nie vo vykonávacích predpisoch.

Ustanovuje sa, že odsúdený musí dodržiavať zákon a ústavný poriadok, plniť pokyny a príkazy príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, dodržiavať zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, podrobiť sa určitým obmedzeniam, ktoré súvisia s jeho pobytom vo výkone trestu a ktoré sú presne vymedzené v zákone a ústavnom poriadku, s ktorým musí byť odsúdený oboznámený ihneď po nástupe na vý kon trestu, pracovať, ak je mu pridelená práca, podrobiť sa lekárskej a osobnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným ú konom a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí. Ak odsúdený po výzve alebo napomenutí neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, možno voči nemu použiť donucovacie prostriedky podľa zákona č. 4/2001 Z.z. Ustanovujú sa niektoré nové povinnosti ako povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania, podrobiť sa nevyhnutným diagnostickým a laborató rnym vyšetreniam, a úkonom súvisiacim s jeho identifikáciou. Aj v oblasti zákazov sa ustanovujú niektoré nové zákazy, najmä zákaz vstupovať sa a pohybovať v zakázaných strážených priestoroch bez sprievodu príslušníka zboru, ponechávajú sa obmedzenia súvisiace s nedovolenou výrobou návykových látok, nedovoleným kontaktom s inými osobami prechovávan ím nedovolených predmetov, tetovania sa a podobných úkonov. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ ústavu v ústavnom poriadku, upraví spôsob výkonu práv, obmedzen í a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.

K § 41 až 48

Oblasť zamestnávania odsúdených a zaraďovania odsúdených do práce je aj naďalej chápaná ako pozitívny výchovný prvok, ako významný psychohygienický faktor a prostriedok zaobchádzania, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifik ácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce.

Odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestn ávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovania prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretý ch podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce, pričom vš ak odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu. Zaradenie do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce, vyplývajú z tohto vzťahu povinnosti, ktoré je povinný plniť a tiež je povinný plniť aj predpisy a opatrenia v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, je spravidla zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác pre ústav. Ide o práce, ktoré v zákone č. 59/1965 Zb. boli označované ako prospešné práce. Účelom vzdelávacích a osvetových činnost í je najmä príprava odsúdeného na zaradenie do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Výkon prác pre ústav je zameraný na práce potrebné na zabezpečenie bež nej prevádzky ústavu. Účasť odsúdeného na vzdelávacích a osvetových činnostiach, do ktorých je zaradený na základe vlastného záujmu a na výkone prác pre ústav, je povinná. Vo v ýnimočných prípadoch na odstránenie následkov núdzového stavu (napríklad povodeň, požiar, snehová kalamita a podobne) riaditeľ ústavu môže odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prá c mimo ústav. Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, vykonáva práce pre ústav v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za výkon týchto prác mu nepatrí peňažná odmena. V s úvislosti so zaradením do práce odsúdenému vznikajú povinnosti, ktoré sú presne špecifikované.

K § 49 a 50

V oblasti disciplinárnej praxe prejavujúcej sa predovšetk ým vo forme disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov sa kladie dôraz nielen na správanie odsúdeného, ale aj na plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárnu odmenu možno odsúdenému udeliť za výsledky pri plnení programu zaobchádzania, za plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Rozširuje sa okruh disciplinárnych odmien v porovnan í s predchádzajúcou právnou úpravou. Odsúdenému možno udeliť pochvalu, povoliť mimoriadnu návštevu, mimoriadny telefonický hovor, zvý šiť vreckové, udeliť finančnú odmenu a udeliť mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Novou disciplinárnou odmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou ú pravou je mimoriadne povolenie telefonického hovoru a úprava výšky vreckového. Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu a ž na päť dní, a to aj opakovane, mimoriadne voľno na opustenie ústavu však nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximá lnym stupňom stráženia.

K § 51

Rozširuje sa aj okruh disciplinárnych trestov z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšieho disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému. Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa predovšetkým vychádza zo skutočnosti, či ide o zavinené porušenie zákona, Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ú stavného poriadku; v takom prípade je možné odsúdenému uložiť disciplinárny trest. Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, zníženie vreckového, zákaz telefonického volania, zákaz sledovania vybraných televíznych programov, zákaz nákupu potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou hygienických potrieb a potrieb na korešpondenciu v predajni v ú stave, umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, umiestnenie do samoväzby a prepadnutie veci.

K § 52 až 55

Ustanovujú sa podmienky výkonu jednotlivých discipliná rnych trestov. Predovšetkým uloženie disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému oznámiť individuá lne alebo pred skupinou odsúdených a s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po ulo žení, najneskôr však do 30 dní z dôvodu, aby nedošlo k oslabeniu výchovného účinku ukladaného trestu.

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; ak sa však odsúdený dopustí discipliná rneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest.

Vreckové možno odsúdené mu znížiť najviac o jednu tretinu. Suma, ktorá sa však odsúdenému musí ponechať, nesmie byť nižšia ako suma potrebná na základné potreby na korešpondenciu a základné potreby osobnej hygieny.

Ustanovujú sa tiež podmienky ukladania a výkonu nového disciplinárneho trestu, ktorým je zákaz telefonického volania. Doba zákazu telefonického volania sa zač ína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu.

Pri disciplinárnom treste zákazu sledovať televíziu sa odsúdenému nepovolí vstup do priestorov na sledovanie televíznych programov s výnimkou vybraných televíznych programov, ktoré určí pedagóg. Ak bol odsúdenému povolený vlastný televízny prijímač, tento sa mu po dobu výkonu disciplinárneho trestu odoberie. Ak je inštalovaný televí zny prijímač na cele alebo izbe, umiestni sa odsúdený po dobu výkonu discipliná rneho trestu do cely alebo izby, kde televízny prijímač nie je inštalovaný.

Pri disciplinárnom treste zá kazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, sa musí odsúdenému umožniť v čase urč enom na nákup nakúpiť základné potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu.

Disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť za podmienok uvedených v z ákone o priestupkoch; podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade zhabania veci.

Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa vykonávajú disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného. Počas výkonu disciplinárnych trestov uvedený ch v § 51 ods. 2 písm. f) až h) je odsúdený umiestnený do uzavretého oddielu a nemôže sa zúčastňovať na niektorých aktivitách, ktoré sa presne určujú. S výkonom discipliná rneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby možno začať až po lekárskej prehliadke a mnohé oprávnenia odsúdeného počas výkonu týchto trestov sú obmedzené. Odsúdený sa nemôže nezúčastňovať na kultúrno-osvetových, vzdelávacích aktivitách a aktivitách vo voľ nom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci, okrem základných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu, telefonicky volať, fajčiť a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom. Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje, rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, avšak odsúdený je povinný upratovať na uzavretom oddieli a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstr ánenie havarijného stavu v ústave. Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom oddieli alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať takýto disciplinárny trest.

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených, počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu odsúdený používa určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených, odsúdený sa musí podrobiť osobnej prehliadke, odoberú sa mu všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby, strava sa odsúden ému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest umiestnenia do samovä zby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

§ 56 až 60

Ustanovuje sa okruh príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno uložiť disciplinárny trest. Disciplinárny trest možno uložiť len po objektí vne zistenom skutkovom stave. Pred uložením disciplinárneho trestu sa odsúdenému musí umožniť vyjadriť sa k veci. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprá vneho konania, na okolnosti, za ktorých bol disciplinárny priestupok spáchaný, následky, mieru zavinenia a postoj odsúdeného. Disciplinárny trest nemožno však uložiť, ak od spáchania discipliná rneho priestupku uplynula doba dvoch rokov. Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku.

Od disciplinárneho trestu alebo jeho zvyšku možno upusti ť a takýto trest možno aj zahladiť. Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľ adom na jeho zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svoj ím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Disciplinárny trest možno zahladiť , ak odsúdený po dobu dvoch rokov po vykonaní disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti. Ak bol disciplinárny trest zahladený, hladí sa na odsúdeného akoby mu disciplinárny trest nebol uložený . Zahladenie disciplinárneho trestu sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby

§ 61až 64

Právna úprava podmienečného prepustenia, prerušenia výkonu trestu a upustenia od výkonu zvyšku trestu nadv äzuje na doterajšie pozitívne výsledky v uplatňovaní týchto významných motivačných inštitútov v zaobchádzaní s odsúdenými. Zdôrazňuje sa uplatňovanie týchto inštitútov vo vzťahu k plneniu cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchádzania s odsúdeným. Plnenie cieľov stanovených v tomto programe je významné z hľadiska posudzovania plnenia aj účelu výkonu trestu. Pokiaľ nie s ú plnené ciele stanovené v individuálnom programe zaobchádzania, neplní sa účel výkonu trestu, ústav neodporučí, aby odsúdený bol podmienečne prepustený. Z hľ adiska zaobchádzania s odsúdeným by bolo žiadúce, aby takýto odsúdený nebol súdom podmienečne prepustený, v opačnom prípade sa strá ca angažovanosť a motivácia špecialistov v oblasti penitenciárnej praxe na zaobchádzaní a výsledkoch resocializácie odsúdeného z dôvodu, že tieto sú negované a neakceptované príslušným súdom.

Ustanovuje sa, že odsúdenému mož no prerušiť výkon trestu, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu trestu. Výkon trestu sa však preruší vždy, ak ide o tehotnú ženu a matku dieťaťa mladš ieho ako jeden rok.

Odsúdenému možno z naliehavého rodinného dôvodu (napríklad pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa), návštevy kultúrnych, osvetových a športových podujatí povoliť opustenie ústavu až na dobu päť dní; to neplatí, ak ide o odsúdeného zaradeného do ú stavu s maximálnym stupňom stráženia.

K § 65 až 67

Oblasť účasti orgánov a organizácii na zaobchádzaní s odsúdenými sa nemení zásadným spôsobom, zdôrazňuje sa však, že orgány a organizácie, ktoré sa zúčastňujú na výkone trestu a angažujú sa na stanovenom programe zaobchádzania s odsúden ým, musia vykonávať tieto aktivity v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež je potrebný súhlas a v určených prí padoch aj projekt takejto spolupráce. V zásade sa postavenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a súdneho úradníka vo vzť ahu k odsúdeným nemení v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na resocializácii odsúdeného sa podieľajú aj naďalej registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združ enia občanov, nevládne organizácie a ďalšie orgány a inštitúcie, ktoré napomáhajú vytvárať priaznivé podmienky pre jeho samostatný spôsob života po prepustení na slobodu.

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok podľa vš eobecne záväzných právnych predpisov, pričom však duchovné služby môžu poskytovať len osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo ná boženskej spoločnosti.

K § 68

Cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupí n tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení, ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených a tiež, aby boli odde lene umiestnené osobitné kategórie odsúdených. Jednotlivé diferenciačné skupiny sa navzájom odlišujú kvalitou a kvantitou ponúkaných aktivít pre odsúdených, pričom ich zá klad tvoria aktivity v oblasti zaobchádzania, na ktorých sa odsúdený musí zúčastňovať. Z tohto hľadiska sa zásadným spôsobom mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej š truktúry a nových oddielov, kde sa uplatňuje zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí si vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania.

Aj naďalej sa osobitne upravuje výkon trestu mladistvých, žien, cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a novým spôsobom sa upravuje výkon trestu v špecializovaných oddieloch.

K § 69 až 72

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa neustanovujú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto osobitnou kategóriou odsúdených, na overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v zá vislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti. V súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku a Trestnom zákone, kde sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov, je potrebné reagovať na tieto zmeny v niektorých oblastiach, napríklad vo vzdelávaní (ukončenie povinnej školskej dochádzky), efektívnom uplatňovaní prostriedkov a metód zaobchádzania, disciplinárnej praxe a v mnohý ch ďalších oblastiach.

Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých, avšak vo výnimočných prípadoch m ôže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Podľa osobnostný ch vlastností, úrovne psychických schopností a resocializačnej prognózy sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania. Významným motivačný m prvkom je možnosť, aby za účelom účasti na vzdelávaní a kultúrno-osvetovej činnosti bola mladistvému povolená vychádzku mimo ústav na čas najviac desať hodín.

Účelom výkonu trestu u mladistvých je zabezpečiť ich výchovu, vzdelá vanie a umožniť im odbornú prípravu na budúce povolanie pričom sa zdôrazňuje, že pre mladistvého je účasť na aktivitách programu zaobchádzania povinná. Precí zne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou mladistvého.

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu a je zabezpečený jej výkon, dňom ukon čenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného zariadenia.

K § 73

V oblasti výkonu trestu odsúdených žien sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou neustanovujú zmeny zásadnej šieho charakteru. Naďalej sa zdôrazňuje zásada, že odsúdené ženy vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti a precízne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou odsúdených žien.

K 74

Podmienky výkonu trestu cudzincov a osôb bez štátnej prí slušnosti sú upravené tak, aby sa prihliadalo na skutočnosť, že tieto osoby spravidla neovládajú slovenský jazyk v primeranom rozsahu. Ústav je povinný cudzinca po prijatí do výkonu trestu poučiť o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom. Ústav je tiež povinný pou čiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ú stav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Takýmto osobám sa v primeranej miere umožňuje, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým jazykom alebo obdobný m jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli mať prístup k literatúre v jazyku ich národnosti. Taktiež ústav poučí aj osobu bez štátnej príslušnosti o jeho práve obracať sa na príslušnú diplomatickú misiu alebo medzinárodné organizácie a orgány, ktoré chránia ich záujmy.

K § 75

V oblasti výkonu trestu v otvorených oddeleniach sa navrhuje, aby pre odsúdených, ktorí z hľadiska dosiahnutých vý sledkov plnenia programu zaobchádzania alebo na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti spĺňajú podmienky na zaradenie do miernejšieho režimu, boli zaraďovaní do otvorené ho oddelenia pri ústave s minimálnym stupňom stráženia. Doterajšia právna úprava umožňovala zriaďovať a odsúdených umiestňovať aj do polootvorených oddelení, čo sa navrhuje upraviť v rá mci vnútornej diferenciácie pre odsúdených zaradených do ústavov so stredným stupňom stráženia a tým upresniť spôsob zaraďovania odsúdených do týchto oddielov ako i priestory pre ich zriaďovanie. Precízne sa upravuje, ktoré obmedzenia sa zmierňujú u odsúdených umiestnených do otvorených oddelení.

K § 76

Individualizácia výkonu trestu sa prejavuje aj v tom, že odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďal šie metódy a postupy zaobchádzania za účelom prehĺbenia výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa zaradí do špecializovaného oddielu.

V rámci špecializovaných oddielov sa zriaďuje nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, uzavretý oddiel, oddiel pre odsúdených so zdravotným postihnutím a výstupný oddiel. Základným kritériom je uplatňovanie osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania za úč elom individualizácie výkonu trestu.

K § 77

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa zriaďujú nástupné oddiely alebo nástupné izby, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody z ásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavný m poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho naruš enie. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený na doživotný trest sa do nástupného oddielu nezaraďuje a o zaradený odsúdeného na nástupný oddiel v ústave s maximálnym stupňom strá ženia rozhoduje riaditeľ ústavu.

K § 78

Výkon trestu v oddieloch pre odsúdených na doživotné tresty vychádza z doterajšej právnej úpravy, odsúdení tak ýto trest vykonávajú v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde sú oddelení od ostatných odsúdených. Takýmto odsúdeným nie je možné zmeniť stupeň stráženia, možno ich v šak podmienečne prepustiť najskôr po 25 rokoch vykonaného trestu. V rámci vnútornej diferenciácie na zmiernenie niektorých negatívnych následkov izolácie na odsúdených, ktor í dosahujú pozitívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, možno zriadiť diferenciačnú podskupinu s miernejším režimom. Ustanovuje sa, že účelom výkonu trestu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou izoláciou odsúdeného, usmerňovanie jeho správania a stabilizácia psychického a fyzické ho stavu. Odsúdenému možno povoliť, aby na zmiernenie režimu mohol používať vlastný rozhlasový a televízny prijímač. Taktiež sa ustanovujú podmienky vykonania vychádzky a návštevy.

K § 79

Oddiel so špecializovaným zaobchádzaním doteraz platná právna úprava neupravovala. Ide o oddiel, ktorý sa zriaďuje pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie terapeutické postupy za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchá dzania, na prekonanie krízových stavov a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie. U takýchto odsúdených sa uplatňujú osobitné spô soby, prostriedky a metódy zaobchádzania, čím sa prehlbuje individualizácia výkonu trestu.

K § 80 a 81

Oddiel s bezpečnostným režimom a osobitný oddiel v doteraz platnej právnej úprave neboli upravené. Oddiel bezpečnostným režimom sa zriaďuje pre odsúdených, ktorí sú stavne porušujú ústavný poriadok, odmietajú plniť svoje povinnosti, negatívne pôsobia na ostatných odsúdených alebo iné osoby, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru, ostatných odsúdený ch alebo iných osôb, pokúsili sa o útek z výkonu trestu alebo sa naň pripravovali a tiež osoby odsúdené medzinárodným trestným súdom (Trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu alebo Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom). Ïalej sem môže byť umiestnený odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol v trestnom konaní o primeranom uplatnení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku. Na nevyhnutne potrebnú dobu môže byť na tento oddiel umiestnený aj odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, odsúdený, ktor ý takúto trestnú činnosť spáchal ako člen organizovanej alebo teroristickej skupiny, odsúdený, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa vo výkone trestu dopustil závažného priestupku alebo trestného č inu a mohol by mariť riadne objasnenie veci, alebo by mohol pokračovať v protiprávnom konaní.

Účelom zriadenia osobitného oddielu je umožniť, aby za dodržania zákonných podmienok boli garantované osobitné výsady odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom s pou žitím § 39 ods. 2 písm. b), d) a e) Trestného zákona. Od poskytovania výsad a úľav sa upustí, ak odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí nepriaznivo na ostatných odsúdených alebo svojim správaním ohrozuje svoju bezpečnosť, bezpečnosť odsúdených, iný ch osôb alebo majetku. Potreba prijatia takýchto obmedzení alebo odňatie práv a výsad odsúdenému je najmenej raz za šesť mesiacov.

K § 82

Ustanovuje sa, že disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného sa vykonávajú v uzavretom oddiely, ktorý je osobitne umiestnený v priestoroch oddelený ch od ostatných odsúdených. V takomto oddieli sa vykonáva nepretržitá služba príslušníkom zboru.

K § 83

Odsúdení so zdravotným postihnutím vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutí m na ich zdravotný stav. Ide o osoby, ktoré majú zmenenú pracovnú schopnosť a ťažké zdravotné postihnutie, trpia dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje ich pracovnú schopnosť alebo u ktorý ch to vyžaduje ich zdravotný stav; tieto osoby na základe posúdenia lekára sa umiestňujú do osobitného oddielu s primeraným programom zaobchádzania, ktorý sa zriaďuje v nemocnici, môže sa v šak zriadiť za splnenia určitých podmienok aj v ústave.

K § 84

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovuje, aby sa ods údený zaradil na výstupný oddiel pred prepustením z výkonu trestu. Na výstupný oddiel sa zaraďuje odsúdený, ktorý je vo výkone trestu viac ako tri roky a za ú čelom plynulého prechodu do života na slobode. Dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určuje sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú tak é podmienky, ktoré pripravujú odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu, podporujú zodpovednosť a praktickú starostlivosť odsúdeného o seba samého a tým napomáhajú v adaptá cii na podmienky života po prepustení na slobodu. V odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade dlhodobých trestov) sa odsúdenému umožňuje, aby na dobu najviac päť dní opustil ústav (za účelom vybavovania osobných záležitostí na príslušných inštitúciách, zamestnania, ubytovania, nákupu odevu a obuvi alebo v súvislosti s návštevou príbuzných) a aby sa bliž ším kontaktom s podmienkami na slobode eliminovali prípadné stresujúce momenty. V súvislosti s prepustením odsúdeného ústav úzko spolupracuje so štátnymi orgá nmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami.

K § 85

Vymedzuje sa pojem samospráva a ustanovuje sa, že samospráva sa zriaďuje len v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach. V ústavoch so stredným stupňom stráž enia sa samospráva zriaďuje, ak je to účelné z hľadiska plnenia účelu výkonu trestu a zaobchádzania s odsúdenými. Samospráva odsúdených napomá ha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri prá ci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu.

K § 86 až 88

V oblasti zodpovednosti za škodu sa ustanovujú podmienky všeobecnej zodpovednosti odsúdeného, zodpovednosti ods údeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh a zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú odsúdenému. Vychádza sa zo zásady, že odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil počas v ýkonu trestu, pričom ústav je povinný vyžadovať od odsúdeného náhradu spôsobenej škody, teda odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil ústavu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej sú vislosti s ním zodpovedá odsúdenému zbor, rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Výkon prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústav a pracovná terapia sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti ú razom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

K § 89 až 92

V oblasti trov výkonu trestu, zavinených trov výkonu trestu a zvýšených trov výkonu trestu sa nadväzuje na doterajš iu právnu úpravu. Aj naďalej je odsúdený povinný uhradiť trovy spojené s výkonom trestu. Od tejto povinnosti je oslobodený po dobu nezaradenia do práce bez jeho zavinenia, do dovàšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky, po dobu zaradenia do vzdelávania, po dobu účasti ako svedka na súdnom konaní a po dobu voľna na opustenie ústavu.

Odsúdený je tiež povinný nahradiť zavinené trovy výkonu trestu v prípade výkonu niektorých discipliná rnych trestov, ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo ak nepodal žiadny pracovný výkon počas pracovnej zmeny, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípadoch, že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo inej osobe dovolil, aby mu spôsobila ujmu na zdraví alebo ak porušil liečebný režim a tiež v prípade, ak neodôvodnene žiadal o predvedenie pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, sú d alebo pred orgán štátnej správy, avšak jeho prítomnosť nebola potrebná; v takýchto prípadoch je odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené trovy výkonu trestu. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež v prípade, ak navštívil odsúdeného alebo obvineneného v inom ústave. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež ústavu a Policajnému zboru, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útekom z výkonu trestu alebo nedovoleným vzdialením sa z pracoviska, otvorené ho oddelenia alebo ak sa včas nevrátil z voľna na opustenie ústavu.

K § 93

V zákone č. 59/1965 Zb. absentovala právna úprava in štitútu prepustenia z výkonu trestu, problematika prepustenia odsúdeného z výkonu trestu bola upravená len vo vykonávacom predpise a to v Poriadku výkonu trestu odň atia slobody. Prepustenie odsúdeného z výkonu trestu je možné, ak uplynula doba výkonu trestu ustanovená v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu a zboru nebolo doručené nariadenie súdu na výkon ďal šieho trestu, ak prepustenie písomne nariadil súd alebo prokurátor, taktiež ak tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti a pí somne tak nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. Taktiež sa ustanovuje, že ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv a tiež mu poskytne nenávratný peňažný prí spevok alebo cestovný lístok.

K § 94

Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, vždy však informuje generálne riaditeľstvo a príslušný súd. Navrhovanou úpravou sa reaguje na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť zdravotnej starostlivosti.

K § 95 a 96

Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva príslušný prokurátor, kontrolu výkonu trestu v ústavoch vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a tiež iné osoby (právnické osoby a fyzick é osoby), ak sa tak ustanovuje v osobitnom predpise alebo ide o medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Zbor však vykonáva v rá mci svojej kompetencie aj vlastnú kontrolnú činnosť.

K § 97

V spoločných ustanoveniach sa na účely zákona definujú niektoré pojmy ako napríklad pojem blízka osoba, kde sa spresňuje okruh osôb, ktorý je rozdielny v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené vymedzenie je dôležité z dôvodu, že uplatňovanie § 116 v praxi pripúšťalo napríklad v súvislosti s návštevami odsúdených príliš široký výklad. Definujú sa pojmy ako návyková látka, základné a ďalšie potreby osobnej hygieny, upresňuje sa vymedzenie orgánu sociálneho poistenia a št átneho orgánu a tiež sa ustanovuje, že s prihliadnutím na dodržiavanie liečebného režimu počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo inom zdravotní ckom zariadení sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane. Okrem personálnej kontroly sa umožňuje zvýšený dozor nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody aj pomocou zavedenia kamerov ého systému, ktorý je určený na vytváranie podmienok vyššej miery bezpečnosti a prevencie pred fyzickým násilím alebo inými formami správania ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť odsúdených. U vybranej kategórii odsúdených sa zavádza zvýšená kontrola pohybu aj za pomoci zavedenia kamerového systému.

K § 98

Ustanovuje sa, že zbor je oprávnený spracovávať potrebné osobné údaje týkajúce sa odsúdených. Ide predovšetkým o identifikačné znaky a ú daje, anamnestické údaje, údaje o národnostnej a etnickej príslušnosti, ktoré sú významné z hľadiska skúmania efektívnosti výkonu trestu, ale aj poskytovania štatistick ých údajov príslušným orgánom. Uvedené údaje je oprávnené spracovávať stredisko psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Zbor pritom postupuje v súlade predovšetk ým s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený je povinný podrobiť sa úkonom súvisiacim zo zberom uvedených údajov a pravdivo uvádzať príslušné údaje.

K § 99 a 100

V spoločných ustanoveniach o konaní sa ustanovuje, že na konanie sa vzťahuje Správny poriadok. Na účely zákona sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie o disciplinárnom treste, zavinených trovách a zvýšených trovách vý konu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci, pritom však súčasne sa deklaruje, ktoré rozhodnutia nemajú odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje ako sa postupuje pri vý kone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak odsúdenému bolo nariadené vykonať viacero trestov, tieto sa vykonávajú v poradí, v akom boli ústavu doručené nariadenia výkonu trestu.

K § 101

V splnomocňovacom ustanovení sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávňuje vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška, ustanoviť niektoré podrobnosti výkonu trestu. Ide predovšetkým o postupy v súvislosti s vykonávaním vnútornej diferenciácie, zaobchádzaním s odsúden ými, zabezpečovaním práv a povinností odsúdených, disciplinárnym konaním, nakladaním s peňažnými prostriedkami, trovami výkonu trestu a v neposlednom rade výkonom trestu niektorých kategórií odsúdených.

Taktiež sa umožňuje, aby minister dal súhlas na overovanie nových met ód, ktoré súvisia s efektívnejším zaobchádzaním s odsúdenými, ako aj na zriadenie špecializovaných oddelení výkonu trestu pre odsúdené matky s deťmi do troch rokov.

K § 102 až 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia a vzťahy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o výkon finančných operácií, výpočet škody na majetku štátu v správe ústavu, výkon zrážok na úhradu trov vý konu trestu a zavinených trov výkonu trestu, výkon disciplinárnych trestov a podobne. Taktiež sa ustanovuje, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol uložen ý pred účinnosťou zákona.

V zrušovacom ustanovení sa zruš uje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s navrhovanou účinnosťou nových trestných kódexov. Osobitná účinnosť dvoch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon trestu na aplikáciu týchto oprávnení odsúdenými (uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí a používanie telefónu).

Bratislava, 31.máj 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu