Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.07.2006 do 30.06.2007

Vládny návrh zákona o výkone väzby

23D Ô V O D O V Á S P R Á V A

I. Všeobecná časť

Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 sa predložil do legislatívneho procesu návrh nového zákona o výkone väzby.

Zaistenie osoby na účely trestného konania prostredníctvom väzby predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorú v čl. 17 ods. 1 každému zaručuje Ústava Slovenskej republiky. V čl. 17 ods. 2 ďalej uvádza, že nikoho nemožno pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno podľa čl. 17 ods. 5 vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Týmto zákonom je Trestný poriadok, ktorý okrem iného upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri zaistení osôb, resp. stanovuje, že spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.

V súčasnosti je spôsob výkonu väzby upravený zákonom č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z., ktorého účinnosťou bol vytvorený právny rámec výkonu väzby, ako aj vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 500/2002 Z. z.

Proces rekodifikácie trestno-právnych predpisov a jeho zavŕšenie v podobe nového Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj významné spoločenské trendy a zmeny v prístupe a filozofii zaobchádzania s väznenými osobami priniesli potrebu vypracovať nový zákon o výkone väzby, ktorý by na uvedené skutočnosti primerane reagoval. Návrh zákona bude stanovovať nevyhnutný rozsah obmedzenia základných práv obvinených, ich jednotlivé práva a povinnosti, ako aj zaobchádzanie s nimi takým spôsobom, aby výkon väzby zodpovedal účelu väzby ako zaisťovaciemu úkonu.

Proces demokratizácie a transformácie, ako aj budovanie demokratického právneho štátu po roku 1989, priniesli so sebou požiadavky na kvalitu trestno-právnej ochrany spoločenských vzťahov. Politické, spoločenské a ekonomické zmeny sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, vrátane oblasti trestného práva a následne aj väzenstva. Zmeny sa premietli v postupnom faktickom prehĺbení humanizácie a demokratizácie výkonu väzby.

Primárnymi cieľmi novej kodifikácie zákona o výkone väzby sú:

1.zabezpečiť širšiu ochranu práv a slobôd občana v podmienkach výkonu väzby, resp. rozšírenie práv obvinených, zvláštny dôraz pritom klásť na zachovávanie ľudskej dôstojnosti,

2.zabezpečiť celkové posilnenie právneho postavenia obvinených,

3.orientovať zaobchádzanie s obvinenými tak, aby výkon väzby nebol vnímaný ako sankčný, ale výlučne ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania; vytvoriť a následne zabezpečiť realizáciu programov činností (vzdelávanie, záujmová a športová činnosť, prípadne práca) pre obvinených tak, aby mohli zmysluplne využívať voľný čas a pri dlhodobej väzbe aby sa zabránilo postupnej degradácii ich osobnosti,

4.vytvoriť podmienky na dôsledné uplatňovanie zásady prezumpcie neviny a ďalšiu humanizáciu a demokratizáciu podmienok výkonu väzby s dôrazom na zásadu, že obvineného možno obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na výkon väzby nemôžu uplatniť.

Na dosiahnutie uvedených primárnych cieľov sa navrhuje:

1.Zmeniť celkovú filozofiu chápania výkonu väzby ako inštitútu, ktorý má v súčasnosti fakticky skôr charakter sankčný, aj napriek v právnom poriadku zakotvenej zásade prezumpcie neviny, a chápať ho výlučne ako inštitút so zaisťovacím charakterom.

2.Vytvoriť právne, ekonomické a personálne podmienky na ďalšie prehlbovanie humánneho a ústretového zaobchádzania s obvinenými a aplikáciu účinných moderných prístupov.

3.Obmedziť práva obvinených a uložiť im povinnosti len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie účelu väzby a umožnenie realizácie činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

4.Vytvoriť moderný a efektívny systém výkonu väzby porovnateľný s európskym štandardom, ktorý rešpektuje príslušné medzinárodné konvencie a súčasne zohľadňuje kultúrne a spoločenské špecifiká Slovenska.

Nová kodifikácia rešpektuje neprekročiteľné limity dané Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, medzinárodnými dohovormi a zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifikácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy. Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd predstavuje ústavný základ legitimity štátu, ako štátu demokratického a právneho, štátu, ktorý je členom Európskej únie.

Nová kodifikácia výkonu väzby vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotlivých inštitútov v rámci výkonu väzby a z dostupných poznatkov a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch.

Účel výkonu väzby je formulovaný tak, aby korešpondoval so zaisťovacím charakterom väzby a jeho podstatou je zaistiť obvineného na účely trestného konania z dôvodov, ktoré uvádza Trestný poriadok.Vo významnej oblasti, akou sú práva obvinených, sa navrhuje stanoviť širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

Každému obvinenému vo väzbe sú garantované rovnaké práva.

Ide o základné sociálne práva ako sú ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobná hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u obvinených mladistvých a žien.

V oblasti práva návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so snahou udržiavať a podporovať najmä vzťahy obvineného s primárnym sociálnym prostredím. Obvinený bude mať právo raz za tri týždne na hodinovú návštevu.

Novým právom, ktoré sa bude uplatňovať, je právo telefonovať a tiež takýmto spôsobom sa bude napomáhať udržiavať pozitívne sociálne kontakty.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že predajne zriadené v ústave pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti obvineným sa nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a obvineným sa poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť.

Pri úvahe upraviť právo obvineného vzdelávať sa vychádzal návrh zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, sa navrhuje upraviť aj právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

V oblasti ochrany práv nie je dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Obvinený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom a je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby sa toto právo prísne dodržiavalo a neporušovalo sa.

V oblasti povinností a zákazov obvinených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky obvinení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon by bol v rozpore s účelom výkonu väzby alebo ktoré nebudú môcť byť vzhľadom na výkon väzby uplatnené. V súčasnosti sa obvineným ukladajú povinnosti a zákazy aj vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 114/1994 Z. z.), v novom zákone je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

Navrhuje sa upraviť výkon väzby diferencovaným spôsobom v rámci dvoch režimov, a to štandardného, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia a zmierneného, v rámci ktorého sa väzba bude vykonávať v oddieloch so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V oblasti disciplinárnej praxe sa rozširuje okruh disciplinárnych trestov o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou nevyhnutných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými.

Návrh zákona obsahuje aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone väzby.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné vzhľadom na vnútroštátny charakter upravenej problematike.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

V súvislosti s prijatím zákona sa predpokladá zvýšenie výdavkov zboru v rámci časti rozpočtu pre väzenstvo rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky najmä v nadväznosti na posilnenie práv osôb vo výkone väzby s dôrazom na zaisťovací, nie sankčný charakter tohto inštitútu pre potreby trestného konania s dôrazom na humanizáciu a celkové zlepšenie podmienok výkonu väzby v Slovenskej republike aj v nadväznosti na záväzky vyplývajúce zo vstupu našej krajiny do Európskej únie.

Predložený návrh zákona predpokladá v nadväznosti najmä na rozšírenie práv obvinených a ich personálne a materiálovo – technické zabezpečenie celkový dopad na štátny rozpočet, jeho zvýšenie v roku 2006 v sume o 50 617 tis. Sk , z toho

◊výdavky na personál v objeme o 12.657 tis. Sk. t.j. služobné príjmy, poistné za zamestnávateľa, s tým súvisiace výdavky na výstroj, výzbroj, zaškolenie príspevok na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu vyplývajúce z navrhovaného zvýšenia systemizácie príslušníkov o minimálny počet 29 funkčných miest, pričom požadovaný počet 71 príslušníkov sa korigoval na uvedený počet s riešením prerozdelenia služobných činností a zabezpečenia nových úloh pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru,

◊pravidelné, každoročne sa opakujúce výdavky vo výške 9.670 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v prvom roku účinnosti zákona v sume 2.987 tis. Sk

◊výdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky v sume 37.960 tis. Sk. v tom

◊pravidelné výdavky vo výške 2.000 tis. Sk,

◊jednorázové výdavky v sume 35. 960 tis. Sk.

V roku 2007 a nasledujúcich sa predpokladá dopad na rozpočet ročne vo výške o 15.576 tis. Sk zvýšených výdavkov oproti v súčasnosti platnému stavu.

Výdavky na personál v roku 2007 a nasledujúcich t. j. na príslušníkov zboru majú charakter pravidelne sa opakujúcich výdavkov, (výdavky na služobné príjmy, poistné a výdavky na náhradu odevného za naturálnu výstroj, na stravovanie a príspevok do sociálneho fondu) a ich vyčíslenie zodpovedá dopadu v roku 2006 po vylúčení jednorázových výdavkov, podľa predpokladanej účinnosti zákona a v ďalších rokoch sa každoročne budú vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon väzby.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru sú najmä jednorázové výdavky súvisiace s aplikáciou zákona najmä z hľadiska zriadenia potrebných priestorov a ich vybavenia v roku nadobudnutia účinnosti zákona (zriadenie športovísk, priestorov pre pohybové, záujmové a vzdelávacie aktivity obvinených, zriadenie oddielov so zmierneným režimom a pod.), súčasne je však potrebné upozorniť na to, že ich udržiavanie, prevádzkovanie a postupná obmena si budú v ďalších rokoch vyžadovať priebežné opakujúce sa výdavky, ktoré sú kvantifikované v predpokladanej výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona t. j. od roku 2007sa predpokladá ich obmena v priebehu 10 rokov resp. výdavky na ich údržbu a udržiavanie v prevádzke v takejto podielovej výške vzhľadom na ich intenzívne využívanie z ceny zriadenia resp. obstarania.

Súčasne sa predpokladajú ďalšie výdavky pravidelne vynakladané vecného charakteru a potrebné na financovanie služieb vo vzťahu k zabezpečeniu práv cudzincov vo výkone väzby osobitne preklady dokumentov, oboznámenie s právami a povinnosťami, preklady a komunikácia v jazyku, ktorý rozumie a pod.

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne–právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov obvinených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového charakteru sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska možností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Štruktúra predpokladaných výdavkov a dopadu na štátny rozpočet je uvedená v tabuľkovej prílohe v rozlíšení pre rok predpokladaného nadobudnutia účinnosti nového zákona t. j. rok 2006 a na rok 2007 a ďalšie nasledujúce po roku účinnosti zákona.

V článku II. návrhu zákona sa stanovuje možnosť, aby minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky poveril zbor zabezpečením stráženia zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie alebo detencia, ktoré boli uložené súdom podľa Trestného zákona.

V súčasnom období je pripravovaná dohoda medzi ministrami spravodlivosti a zdravotníctva o zabezpečení ochrany objektu špecializovaného detenčného oddelenia na výkon ochrannej ústavnej psychiatrickej liečby u zvlášť nebezpečných, duševne chorých páchateľov trestnej činnosti v objektovej sústave Psychiatrickej liečebne v Sučanoch príslušníkmi zboru.

Vzhľadom na túto skutočnosť bude potrebné navýšiť systemizované počty príslušníkov v roku 2006 o 23, z toho:

◊4 funkčné miesta v 4 platovej triede (PT)

◊19 funkčných miest v 2 PT.

Mzdové náklady predstavujú ročne sumu 5.451.460,- Sk, z toho v:

4PT 1.054.480,- Sk

2PT4.396.980,- Sk.

Náklady na poistné predstavujú ročne sumu 1.755.370,- Sk, z toho v:

4PT 339.543,- Sk

2PT1.415.828,- Sk.

Náklady na tovary a služby predstavujú ročne sumu 2.724.600,- Sk.

Celkové zvýšené výdavky rozpočtu zboru na rok 2006 predstavujú sumu vo výške 9.931.430,- Sk.

Z výdavkov uvedených v roku 2006 sú výdavky na služobné príjmy (5.451 tis. Sk), odvody poistného (1.755 tis. Sk), stravovanie (239 tis. Sk) a výdavky na sociálny fond (55 tis. Sk) pravidelne, t.j. každoročne sa opakujúce.

Výdavky na výdavky na naturálnu výstroj (617 tis. Sk), inventárnu výstroj (218 tis. Sk), výzbroj (851 tis. Sk), preškolenie (683 tis. Sk), výdavky na spojovací materiál (62 tis. Sk) sú svojím charakterom jednorazové v roku nadobudnutia účinnosti zákona, resp. ich opätovný výskyt alebo potreba je rozložená na dlhšie časové obdobie (obmena materiálu podľa noriem životnosti, u naturálnej výstroje sa obmena zabezpečuje v ďalších rokoch prostredníctvom bežných transferov podľa zákona o štátnej službe a platného výnosu MS SR a pod.)

Z uvedených dôvodov v ďalších rokoch 2007 a nasledujúcich potrebné zvýšenie výdavkov rozpočtu dosahuje ročne výšku 7.747.188,- Sk, t.j. sú oproti roku 2006 nižšie o sumu jednorazových výdavkov.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Ministerstvo financií zobralo na vedomie, že finančné vplyvy návrhu, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorných kapacít zboru, ktoré si ministerstvo spravodlivosti uplatňuje v rámci priorít návrhu rozpočtu verejnej správy na r. 2006 až 2008.

Tabuľková časť

Výdavky na služobné príjmy a odvody poistného za zamestnávateľa na rok 2006

Tabuľka č.1(v Sk)Platová triedaPočet príslušníkovSlužobný platSpolu (p.p.* sl.p.)Za rokOdvody poistného 32,2 %SPOLU 4418 83075 3201 054 480339 5431 394 02321916 530314 0704 396 9801 415 8285 812 808SPOLU2335 360389 3905 451 4601 755 3707 206 830

Výdavky na materiálové zabezpečenie a ostatné náležitosti v rámci kategórie 630 – Tovary a služby na rok 2006

Tabuľka č. 2(v Sk)Vecná položkaKategória výdavkovPočet príslušníkovJednotková cenaS P O L U1. Naturálna výstroj*63023 26 809 616 6072. Inventárna výstroj *630239 492218 3163. Výzbroj *6302336 994850 8624. Stravovanie6302310 400239 2005. Preškolenie *6302329 700683 1006. Spojovací materiál *63023 - 62 0007. Sociálny fond 1 %63023 -54 515SPOLU za rok - 23 -2 724 600* Jednorazové výdavky v roku účinnosti novely zákona

Rekapitulácia výdavkov rozpočtu ZVJS na rok 2006

Tabuľka č. 3(v Sk)Kategórie výdavkovS P O L U610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 460620 Poistné1 755 370630 Tovary a služby2 724 600600 Bežné výdavky9 931 430

Výdavky rozpočtu zboru na roky 2006 – 2008

Tabuľka č.4(v Sk)Kategórie výdavkovR O K S P O L U200620072008610 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania5 451 4605 451 4605 451 46016 354 380620 Poistné1 755 3701 755 3701 755 3705 266 110630 Tovary a služby2 107 993 * 293 715* 293 7152 695 423640 Bežné transfery616 607**246.643**246.6431 109 893600 Bežné výdavky9 931 4307 747 1887 747 18825 425 806

* každoročne sa opakujúce výdavky vynakladané v rámci výdavkov na tovary a služby v rokoch 2007 a 2008 na stravovanie a príspevok z rozpočtu na sociálny fond.

**výdavky na naturálnu výstroj v ďalších rokoch ako náhrada odievania podľa zákona č.73/1998 Z.z. a výnosu MS SR č. 23405/2004-62.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

II. Osobitná časť

PRVÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

K § 1

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet zákona, ktorým je upraviť podmienky výkonu väzby, práva a povinnosti obvinených, dozor a kontrolu nad výkonom väzby.

K § 2

V súlade s medzinárodnými dokumentmi upravujúcimi problematiku ľudských práv a zaobchádzanie s obvinenými vo výkone väzby, ako aj s vnútroštátnymi právnymi predpismi, sú v tomto ustanovení vymedzené základné zásady výkonu väzby.

Zdôrazňuje sa, že obvineného možno počas výkonu väzby obmedziť len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod a podmienky výkonu väzby, ako aj zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa väzba vykonáva, nemôžu uplatniť alebo ich realizácia by mohla viesť k jej mareniu.

Vo výkone väzby sa rešpektuje ľudská dôstojnosť obvineného, nesmú byť použité kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania.

Obvinený nesmie byť diskriminovaný z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 3

Vymedzujú sa miesta, kde sa bude väzba vykonávať. Rovnako ako podľa platnej právnej úpravy sa väzba bude vykonávať predovšetkým v ústavoch na výkon väzby (ďalej len „ústav“). Návrh v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozširuje možnosti miest na vykonanie väzby o samostatné oddelenia výkonu väzby, ktoré bude môcť zriadiť a zrušiť generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ústave alebo ústave na výkon trestu odňatia slobody. V praxi to bude znamenať existenciu tzv. pobočiek výkonu väzby, ktoré sa budú nachádzať mimo sídla ústavu alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ale zároveň budú jeho organizačnou súčasťou .

V prípade, že zdravotný stav obvineného si bude vyžadovať zdravotnú starostlivosť, ktorú nebude možné zabezpečiť v ústave, alebo ak to bude potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“).

Ak zdravotnú starostlivosť nebude možné zabezpečiť v ústave, ani v nemocnici, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas bude vykonávať v inom zdravotníckom zariadení. V takom prípade stráženie obvineného bude zabezpečovať Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Ak súd podľa Trestného poriadku nariadi vyšetrenie duševného stavu obvineného, ktorý je vo väzbe, a nepostačí ambulantné vyšetrenie, obvinený sa dodá na pozorovanie do nemocnice.

K § 4 a 5

Ide o nové ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že stráženie, dozor nad obvinenými, ako aj zaobchádzanie s obvinenými a celkovo podmienky výkonu väzby zabezpečuje zbor, ktorému tieto úlohy vyplývajú zo zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov. Zároveň sa upravujú oprávnenia príslušníkov zboru a zamestnancov zboru vo vzťahu k zaobchádzaniu s obvinenými.

K § 6

S prihliadnutím na skutočnosť, že vzatie osoby do väzby je závažným zásahom do jej práv a slobôd sa zakotvuje, že obvineného možno prijať do väzby len na písomný príkaz súdu vydaný na základe rozhodnutia o väzbe a po overení jeho totožnosti.

Odsek 2 je novým ustanovením, v ktorom sa presne vymedzujú miesta, kde možno obvineného prijať do väzby. Obvinený sa v zásade prijíma do väzby v ústave. V praxi sa doterajšia úprava prijímania obvineného do väzby ukázala ako nedostatočná, keďže nebol určený postup prijímania obvinených, u ktorých zdravotný stav neumožňoval ich prijatie priamo v ústave. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozšíriť možnosť prijatia obvineného do väzby aj v nemocnici. Prijímanie sa vykonáva nepretržite.

Ustanovuje sa, že obvinený musí byť po prijatí do väzby preukázateľne oboznámený so svojimi právami a povinnosťami počas výkonu väzby. Zároveň sa mu v súvislosti s prijatím do väzby ukladajú určité povinnosti, a to podrobiť sa osobnej prehliadke, lekárskej prehliadke, potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam.

K § 7

V tomto ustanovení sa s dôrazom na zachovávanie účelu väzby vymedzujú zásady umiestňovania obvinených do ciel. Úprava jednotlivých zásad je v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby rozsiahlejšia a precíznejšia.

Zároveň zostávajú zachované podmienky umiestnenia obvineného v cele samostatne. Ide o prípady, keď o to obvinený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky, ak o to požiada orgán činný v trestnom konaní alebo tak rozhodne riaditeľ ústavu z dôvodu ochrany bezpečnosti obvineného alebo iných osôb, alebo z iného závažného dôvodu.

K § 8

Ustanovenie na rozdiel od súčasnej právnej úpravy špecifikuje miesta, do ktorých možno obvineného počas výkonu väzby premiestniť. Ide o iný ústav, nemocnicu alebo iné zdravotnícke zariadenie.

V porovnaní s platným zákonom o výkone väzby sa okruh osôb oprávnených nariadiť premiestnenie obvineného do iného ústavu rozširuje. Premiestniť obvineného do iného ústavu možno len na písomný príkaz prokurátora alebo súdu. V odôvodnených prípadoch aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa zboru, o čom je príslušný ústav povinný upovedomiť príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Zároveň sa ústavu ukladá povinnosť informovať bezodkladne obhajcu a v prípade, ak premiestnenie obvineného trvá dlhšie ako 48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného, čím sa zamedzí znemožneniu písomného a osobného kontaktu týchto osôb s obvineným.

Do nemocnice alebo do iného zdravotníckeho zariadenia možno obvineného premiestniť s cieľom poskytnúť mu zdravotnú starostlivosť, ktorú mu nemožno zabezpečiť v ústave, na návrh lekára a s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. V prípade, že je bezprostredne ohrozený život obvineného, ústav si vyžiada súhlas na premiestnenie dodatočne.

K § 9

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce prípady predvedenia obvineného pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd, pred osoby a orgány, ktoré v ústavoch vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti a kontrolu nad výkonom väzby.

V § 4 ods. 4 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je stanovená súčinnosť probačného a mediačného úradníka so zborom vo vymedzených prípadoch. Na základe uvedeného návrh rozširuje okruh osôb, pred ktoré možno obvineného v ústave predviesť, a to o probačného a mediačného úradníka. V prípade, že ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa na prevedenie obvineného pred probačného a mediačného úradníka vyžadovať súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Okruh osôb, pred ktoré možno obvineného predviesť mimo ústav v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby zostáva zachovaný.

Na vykonanie úkonov trestného konania mimo ústavu sa obvinený odovzdáva policajtovi len so súhlasom príslušného prokurátora alebo súdu. Od odovzdania až do návratu obvineného do ústavu zodpovedá za jeho stráženie ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný.

DRUHÁ HLAVA

ZAOBCHÁDZANIE

K § 10

Návrh v tomto ustanovení, v súlade s Európskymi väzenskými pravidlami, zavádza nový inštitút - zaobchádzanie, ktorý definuje ako súhrn aktivít, ktoré sa vykonávajú s obvinenými. Účelom týchto aktivít založených na poskytovaní vhodných programov je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností upravených v zákone a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie obvinených od spoločnosti a obmedzení, ktoré vyplývajú z výkonu väzby.

Takáto úprava poskytovania vhodných programov činností obvineným zabezpečí, aby obvinení trávili primeranú časť dňa mimo cely a mohli sa zaoberať prospešnými aktivitami rôzneho druhu - ako napr. zvyšovaním kvalifikácie, vzdelávaním, športom, rekreáciou, prípadne prácou. Vzhľadom na postavenie obvineného (prezumpcia neviny), ktorý nemôže byť k účasti na uvedených programoch nútený, návrh upravuje povinnosť zboru obvinenému účasť v takýchto programoch ponúknuť.

K § 11

V oblasti práv obvinených, aj vzhľadom na požiadavky a odporúčania niektorých medzinárodných organizácií, návrh upravuje širšiu ochranu, resp. rozšírenie práv obvinených, s cieľom odstrániť existujúcu tvrdosť a rozsiahle obmedzenia vo väzbe v porovnaní s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba je v súlade s novou filozofiou upravená ako zaisťovací inštitút na účely trestného konania, a nie ako inštitút sankčný, zvláštny dôraz sa pritom kladie na zachovávanie ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na uvedené návrh predpokladá obmedzovanie obvineného počas výkonu väzby len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na účel väzby alebo samotný výkon väzby nemôžu uplatňovať.

K § 12

Návrh preberá doterajšiu právnu úpravu, v ktorej sa ustanovovala minimálna ubytovacia plocha na jedného obvineného 3,5 m2.

Zároveň ponecháva možnosť upravenú aj v platnom zákone o výkone väzby, a to že v dôsledku nadmerného zvýšenia počtu obvinených je možné na nevyhnutný čas stanovenú výmeru ubytovacej plochy znížiť.

Zároveň sa v tomto ustanovení definuje vybavenie cely, bezpečnostnej cely a dekompenzačnej cely.

Taktiež v zmysle zákona o ochrane nefajčiarov sa príslušným spôsobom upravuje zriadenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel resp. oddelených fajčiarskych priestorov.

K § 13 až 15

V týchto ustanoveniach sa upravuje právo obvineného na poskytovanie stravy trikrát denne, právo používať vlastný odev, bielizeň a obuv za podmienky, že spĺňajú kritérium hygienickej nezávadnosti a má zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady a právo obvineného na spánok.

Úprava práva obvineného na poskytovanie stravy sa rozširuje o prihliadanie na požiadavky kultúrnych a náboženských tradícií.

Ak bol obvinený prijatý do väzby v odeve, ktorý nezodpovedá klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným odevom a obuvou.

Úprava práva na spánok sa od úpravy v platnom zákone o výkone väzby nemení. Podľa návrhu má obvinený právo na nepretržitý osemhodinový spánok, ako aj na odpočívanie na lôžku mimo nočného pokoja. Zároveň však návrh ponecháva príslušníkom zboru právo kontrolovať obvinených na celách v záujme ochrany ich života a zdravia počas nočného pokoja, a na ten účel na krátky čas tlmene osvetliť celu.

Uvedené ustanovenia vyjadrujú snahu o udržiavanie a rozvoj dobrého fyzického a psychického stavu obvinených počas výkonu väzby, čo si vyžaduje vytváranie podmienok vhodných na uspokojovanie ich materiálnych a zdravotných potrieb.

K § 16

Toto ustanovenie upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti obvineným. Aj naďalej sa bude obvinenému zabezpečovať v rozsahu a za podmienok stanovených osobitnými predpismi.

Návrh prevzal praxou osvedčené ustanovenie platného zákona o výkone väzby upravujúce vychádzky, na základe ktorého obvinený bude mať právo zúčastňovať sa na vychádzkach, a to každý deň v trvaní najmenej jednej hodiny.

Návrh v porovnaní s platnou právnou úpravou vymedzuje právo obvineného na osobnú hygienu podrobnejšie. Úpravu spôsobu uplatnenia práva obvineného sprchovať sa doteraz obsahoval iba Poriadok výkonu väzby, čo nebolo dostatočné. Navrhuje sa preto upraviť sprchovanie obvineného v zákone, a to najmenej dvakrát v týždni, čo predstavuje skrátenie intervalu medzi sprchovaním oproti doterajšej úprave. Ak to vyžaduje zaradenie obvineného do práce alebo iné okolnosti, navrhuje sa mu umožniť sprchovanie podľa potreby.

Návrh tiež zakotvuje povinnosť obvineného podrobiť sa vstupnej a výstupnej lekárskej prehliadke, vrátane nevyhnutných fyzikálnych a laboratórnych vyšetrení, hygienických a protiepidemických opatrení.

Odsek 4 je novým ustanovením, podľa ktorého je lekár povinný podať riaditeľovi ústavu informácie o vážnom ochorení alebo zranení obvineného. Riaditeľ ústavu následne informuje o tejto skutočnosti primerane podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov blízku osobu obvineného a ak takej osoby niet, inú osobu, ktorú určí obvinený.

K § 17

V tomto ustanovení sa na rozdiel od úpravy v platnom zákone o výkone väzby taxatívne vymedzujú veci osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele. Ide o hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, osobnú korešpondenciu, potreby na korešpondenciu, hygienické potreby, veci, ktoré si zakúpil obvinený v predajni zriadenej v ústave, a to v množstve, ktoré zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, ďalej elektrický holiaci strojček, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele elektrická zásuvka a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu.

Ustanovenie reaguje na problémy, ktoré sa objavovali v praxi, keďže absencia taxatívneho výpočtu vecí osobnej potreby, ktoré môže mať obvinený pri sebe v cele, spôsobovala preplňovanie ciel a hrozilo porušovanie hygienických a protipožiarnych predpisov.

K § 18

V návrhu sa upravuje postavenie obvineného počas výkonu väzby takým spôsobom, aby právna úprava korešpondovala so záujmom spoločnosti obmedzovať práva obvineného len v rozsahu nevyhnutnom na splnenie účelu väzby. Obvinenému sa umožňujú uplatňovať tie práva a slobody, ktoré mu zostali zachované a jeho dôstojnosť je chránená v súlade so zásadou prezumpcie neviny pri akceptovaní Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel.

Toto ustanovenie zakotvuje právo obvineného stýkať sa osobne s obhajcom v čase a rozsahu, ktorý v ústavnom poriadku ustanoví riaditeľ ústavu a bez prítomnosti tretej osoby.

Návrh zároveň rozširuje okruh iných osôb (advokát, iná osoba), s ktorými sa môže obvinený stýkať, ak ho zastupujú v inej veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou, pre ktorú je obvinený vo väzbe. Predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu sa bude v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby vyžadovať len v prípade obvineného v kolúznej väzbe. Návrh prevzal osvedčené ustanovenie platnej právnej úpravy o spôsobe výkonu uvedeného styku, pričom riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor medzi obvineným a obhajcom, advokátom alebo inou osobou vidieť, nie však počuť.

K § 19

Ustanovenie zakotvuje právo obvineného prijať návštevu raz za tri týždne, a to v trvaní najmenej jednej hodiny. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa skracuje interval návštev obvinených, a zároveň sa predlžuje dĺžka trvania návštevy zo súčasných 30 minút na jednu hodinu. Navrhovaná úprava je porovnateľná s úpravou práva obvineného na prijatie návštevy v európskych väzenských systémoch a zároveň jej cieľom, vzhľadom na skutočnosť, že obvinený je na neurčitý čas izolovaný od spoločnosti a vytrhnutý zo svojho sociálneho prostredia, je poskytnúť mu možnosť zachovať si kontakty s okolitým svetom, najmä s najbližšou rodinou. Zachováva sa dispozícia riaditeľa ústavu v odôvodnených prípadoch povoliť návštevu aj častejšie. Návštevy sa podľa návrhu môže zúčastniť súčasne najviac päť osôb vrátane detí.

Návrh prevzal ustanovenia platného zákona o výkone väzby o prijatí návštevy obvineným, ktorý je v kolúznej väzbe, podľa ktorých môže obvinený prijať návštevu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Vykonávanie návštevy v štandardnom režime sa navrhuje upraviť bez priameho kontaktu, avšak s dispozíciou riaditeľa ústavu povoliť v odôvodnených prípadoch vykonanie návštevy priamym kontaktom.

Návšteva obvinených, ktorí budú umiestnení v oddieli so zmierneným režimom sa bude spravidla vykonávať priamym kontaktom, čím bude realizovaná požiadavka, aby obvinení mohli prijímať návštevy v primerane voľnejších podmienkach.

V porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby, podľa ktorej návšteva medzi obvinenými navzájom a medzi obvineným a odsúdeným je vylúčená, návrh umožňuje obvinenému návštevu medzi ním a iným obvineným alebo odsúdeným, ak ide o manželov, rodičov a deti, za podmienky, že navštívená osoba bude s takou návštevou súhlasiť a obvinený bude mať na jej vykonanie peňažné prostriedky. V prípade obvineného v kolúznej väzbe sa na jej vykonanie bude vyžadovať súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Ako nové sa navrhuje stanoviť oprávnenie príslušníka zboru prerušiť alebo predčasne ukončiť návštevu v prípade, ak obvinený alebo návštevníci aj napriek upozorneniu budú porušovať ústavný poriadok alebo ohrozovať bezpečnosť v ústave. Ak pôjde o návštevu obvineného v kolúznej väzbe, bude rovnaké oprávnenie priznané príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, ak v priebehu návštevy zistí, že dochádza alebo má dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Odsek 6 je novým ustanovením, v ktorom sa vymedzujú veci, ktoré nie je obvinenému povolené odovzdávať alebo prijímať počas návštevy. Ide o peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo iné veci. Na návšteve sa ale povoľuje obvinenému zabezpečiť si obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi. Zároveň odsek 6 upravuje dispozíciu riaditeľa ústavu povoliť obvinenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nebolo povolené, pominul účel držania takejto veci v ústave alebo jej držanie je v rozpore s účelom výkonu väzby.

K § 20

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky prijímania a odosielania korešpondencie, ktorá môže obsahovať len písomné správy. Obvinený môže prijímať a odosielať korešpondenciu v neobmedzenom rozsahu.

Návrh stanovuje oprávnenie riaditeľa ústavu alebo ním určeného príslušníka zboru nahliadnuť do každej korešpondencie obvineného za účelom preverenia, či neobsahuje nedovolenú informáciu alebo vec alebo jej obsah nezakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti alebo jej doručením by mohol byť marený účel väzby.

Obvinený v kolúznej väzbe môže korešpondenciu prijímať a odosielať len prostredníctvom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, s výnimkou korešpondencie s obhajcom, zasielania sťažností a žiadostí štátnym orgánom, medzinárodným organizáciám, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, sú príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv a korešpondencie zaslanej obvinenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.

Ustanovenie odseku 4 zároveň jednoznačne vymedzuje prípady, kedy je nahliadnuť do korešpondencie obvineného neprípustné.

Návrh ukladá ústavu povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac, ak obvinený nemá peňažné prostriedky.

Návrh v porovnaní s úpravou v platnom zákone o výkone väzby rozširuje ustanovenia týkajúce sa korešpondencie o úpravu práva negramotného alebo nevidiaceho obvineného prijímať a odosielať korešpondenciu, a ukladá zboru povinnosť aktívne participovať na uplatnení tohto práva uvedenou kategóriou obvinených.

K § 21

Návrh aj na základe odporúčania CPT, aby každému obvinenému bol umožnený prístup k telefónu, zakotvuje právo obvineného volať v prítomnosti príslušníka zboru najmenej 10 minút prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave, a to najmenej raz za mesiac.

V prípade, že je obvinený nepočujúci, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby mohol najmenej raz za mesiac v prítomnosti príslušníka zboru odoslať z mobilného prostriedku spojenia textové správy po dobu najmenej 30 minút.

Ak ide o obvineného v kolúznej väzbe, bude sa vyžadovať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.

Pre riaditeľa ústavu z tohto ustanovenia vyplýva možnosť povoliť obvinenému v odôvodnených prípadoch telefonovať aj častejšie, okrem obvineného v kolúznej väzbe.

K § 22 až 24

Tieto ustanovenia upravujú spôsoby zasielania peňažných prostriedkov obvinenému a podmienky uskutočnenia nákupu potravín a vecí osobnej potreby.

Ide výlučne o zasielanie peňažných prostriedkov poštovým poukazom alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu, čím sa vylúčilo ich zasielanie prostredníctvom listovej zásielky, čo v doterajšej praxi spôsobovalo problémy.

V prípade, že obvinený odmietne prijať peňažné prostriedky, ktoré mu boli zaslané, tieto sa vrátia príkazcovi.

Návrh prevzal úpravu platného zákona o výkone väzby stanovujúcu povinnosti obvineného, ako aj ústavu vo vzťahu k dôchodku obvineného. Zmenila sa terminológia, pojem orgánu sociálneho zabezpečenia sa v dôsledku zrušenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zákonom č. 413/2002 Z. z. a zákonom č. 461/2003 Z. z. nahradil pojmom orgánu sociálneho poistenia, ktorý je na účely zákona definovaný v spoločných ustanoveniach.

V ústave sú pre obvinených zriadené predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom a obvinený v nich má právo nakupovať potraviny a veci osobnej potreby najviac raz za týždeň. Návrh zákona oprávňuje riaditeľa ústavu, aby určil sortiment, množstvo a termín nákupu. Obvinený bude môcť na nákup potravín a vecí osobnej potreby použiť peňažné prostriedky v kalendárnom mesiaci najviac do výšky dvojnásobku sumy životného minima. Ustanovenie o obmedzení výšky na nákup použiteľných peňažných prostriedkov je novým a jeho zakotvenie v zákone si vyžiadala prax. Oprávnenie určiť výšku peňažných prostriedkov podľa platného zákona patrí riaditeľovi ústavu, čo sa v praxi premieta do rozdielnej úpravy v jednotlivých ústavoch a je dôvodom sťažností obvinených.

K § 25

Návrh vychádza zo skutočnosti, že obvinený je izolovaný na neurčitý čas od spoločnosti a je vystavený obmedzeniam, ktoré mu bránia v plnom rozsahu vykonávať jeho práva. Tým, že je obvinený uväznený, je obmedzený v možnosti rozširovať si svoje vzdelanie, a to by mohlo byť chápané ako určitý druh trestu. Vzhľadom na to, že väzba nemá sankčný charakter, ale len charakter zaisťovací, ústav podľa svojich podmienok umožní obvineným vzdelávať sa najmä formou individuálneho štúdia a prístupu k odbornej literatúre na základe záujmu zo strany obvinených. Okrem týchto foriem vzdelávania bude ústav pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom zabezpečovať aj krátkodobé vzdelávacie a osvetové aktivity skupinovou formou.

Na základe odporúčania CPT, aby obvinení mali možnosť sa zapájať do rôznorodých prospešných činností, vrátane športových aktivít a relaxácie a za účelom zmiernenia negatívnych účinkov izolácie obvineného od spoločnosti, obsahuje toto ustanovenie právo obvinených zúčastňovať sa na základe ponukových listov, ktoré spracúva ústav, na záujmovej a športovej činnosti.

Vzhľadom na stále narastajúcu hrozbu prieniku nedovolených látok, najmä omamných látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov a liekov, na identifikáciu ktorých nemajú ústavy vhodné detekčné prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä takých, ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb, do ústavov, nevynímajúc hrozbu uskutočnenia teroristických útokov a s prihliadnutím na skutočnosť, že ústavné predajne pre obvinených sú zásobené širokým sortimentom potravín a iným nezávadným tovarom, návrh neobsahuje právo obvineného na prijímanie balíkov s potravinami a vecami osobnej potreby. Ide o podstatnú a závažnú zmenu v porovnaní s platným zákonom o výkone väzby, avšak obvinení by vzhľadom na dostatočné vybavenie ústavných predajní nemali pociťovať zrušenie balíkov ako ujmu.

Ustanovenie odseku 4 však upravuje možnosť obvineného prijímať balík obsahujúci študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť.

K § 26

Toto ustanovenie prináša nové právo obvineného, a to právo používať vlastný prenosný rádioprijímač a televízny prijímač. Právo používať tieto prijímače predstavuje pre obvineného predovšetkým možnosť získavať informácie o celospoločenskom dianí, politickom, ekonomickom i kultúrnom, od ktorého je na neurčitý čas nútene odtrhnutý. Uvedené právo môže obvinený začať realizovať po vykonaní technickej kontroly za účelom zistenia, či do rádioprijímača alebo televízneho prijímača nebolo inštalované zariadenie, ktoré umožňuje nedovolený prenos informácií.

Ustanovenie odseku 3 zakotvuje právo obvineného predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy na vlastné náklady. Zároveň stanovuje, že uvedené právo sa nevzťahuje na tie, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva.

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou je v návrhu zákona ako nová upravená možnosť predplatiť obvinenému dennú tlač a časopisy rodinným príslušníkom obvineného alebo inou osobou. Táto dispozícia je však podmienená tým, že doručovanie dennej tlače a časopisov do ústavu musí byť zabezpečené poštovým podnikom v súlade so zákonom č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.

V každom ústave je zriadená knižnica pre obvinených. Obvinený má právo požičiavať si z nej knihy podľa vlastného výberu, požičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave k dispozícii.

K § 27

V ústavoch sú zriadené strediská psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, ktoré vykonávajú psychologické vyšetrenia právoplatne odsúdených osôb pred ich umiestnením do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Psychológovia zaradení v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti môžu v súčasnosti na požiadanie obvineného alebo riaditeľa ústavu poskytnúť psychologické služby v prípade potreby aj obvineným, čo však platný zákon o výkone väzby neupravuje.

Toto ustanovenie zavádza z dôvodu absencie úpravy predmetnej problematiky v zákonnej podobe možnosť poskytovať psychologické služby tým obvineným, ktorí sa sami nevedia vyrovnať s pobytom vo väzbe a ich psychický stav si vyžaduje odbornú intervenciu zo strany psychológa.

K § 28

V ustanoveniach odsekov 1 a 2 nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, rozširuje len okruh subjektov, ktorým obvinený môže podávať žiadosti, sťažnosti a podnety, a to o medzinárodné orgány a medzinárodné organizácie, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prerokovanie podnetov týkajúcich sa ochrany ľudských práv.

Ako nové je upravené právo obvineného na primeranú ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. V prípade, že príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie tohto práva obvineného alebo ak obvinený takýto prípad oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.

K § 29

Vzhľadom na rešpektovanie ústavných princípov, podľa ktorých povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd je nevyhnutné, aby v zákone o výkone väzby boli povinnosti obvineného presne vymedzené. Z uvedeného dôvodu obsahuje toto ustanovenie taxatívny výpočet povinností, ktoré je obvinený povinný plniť a zákazov, ktoré je povinný rešpektovať.

Na zabezpečenie ochrany poriadku, bezpečnosti osôb a majetku v ústave budú môcť príslušníci zboru použiť proti obvinenému donucovacie prostriedky uvedené v zákone č. 4/2001 Z. z o Zbore väzenskej a justičnej stráže.

K § 30

Ide o ustanovenie, ktoré vymedzuje účel a spôsob vydania ústavného poriadku.

K § 31 až 33

Zaradenie obvineného do práce počas výkonu väzby je významné nielen z psychohygienického, ale aj z ekonomického hľadiska, keďže umožňuje obvinenému vo väčšej miere uspokojovať jeho materiálne potreby, reagovať na prípadný výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a plniť si prípadnú vyživovaciu povinnosť.

Návrh prevzal osvedčené ustanovenia platného zákona o výkone väzby upravujúce zamestnávanie obvinených a doplnil ich o ustanovenia charakterizujúce zaradenie obvineného do práce, a to ako osobitný vzťah medzi ústavom a obvineným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah a vymedzujúce povinnosti obvineného, ktorý je zaradený do práce.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia obvinených pri práci bude podľa návrhu zabezpečovať ústav. Obvinený bude povinný dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

K § 34

Ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje diferenciáciu výkonu väzby, ktorá sa premietne v existencii dvoch druhov režimov, a to štandardného a zmierneného režimu. Typ režimu bude určujúcim východiskom na rozdielny spôsob a rozsah realizácie pohybu, kontaktu a práv obvinených.

K § 35 a 36

V nadväznosti na § 34 sa zavádzajú dva nové režimy, v ktorých sa bude vykonávať väzba.

Prvým typom režimu je štandardný režim, ktorý charakterizuje uplatňovanie a plnenie práv a povinností uvedených v zákone bez akéhokoľvek zmiernenia.

Druhým typom je režim zmiernený, v rámci ktorého sa väzba vykonáva v oddieli so zmierneným režimom. V tomto oddieli sa bude môcť obvinený v určenom čase voľne pohybovať a stýkať sa s ostatnými obvinenými umiestnenými v oddieli so zmierneným režimom. Súčasťou oddielu so zmierneným režimom budú priestory na záujmovú (kultúrna miestnosť vybavená televíznym prijímačom), športovú a vzdelávaciu činnosť, prípadne priestory určené na činnosti smerujúce na zabezpečenie niektorých osobných potrieb obvineného (napr. miestnosť s práčkou a žehličkou, kuchynka).

V § 36 odsek 3 obsahuje demonštratívny výpočet kategórií obvinených, ktorí do oddielu so zmierneným režimom nebudú môcť byť umiestnení.

K § 37 až 42

Ak obvinený zavinene poruší zákon o výkone väzby, Poriadok výkonu väzby a ústavný poriadok alebo sa dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, takéto konanie sa podľa návrhu kvalifikuje ako disciplinárne previnenie. Za disciplinárne previnenie možno uložiť obvinenému disciplinárny trest.

V novom zákone sa okruh disciplinárnych trestov rozširuje o trest zákazu najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí s výnimkou základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu po dobu jedného mesiaca. Tento trest sa zavádza z dôvodu, že platným zákonom o výkone väzby stanovená škála disciplinárnych trestov sa v praxi ukázala ako nepostačujúca na dosiahnutie dodržiavania zákona o výkone väzby, Poriadku výkonu väzby a ústavného poriadku obvinenými. Odňatie práva na nákup potravín a vecí osobnej potreby na určenú dobu je v podmienkach výkonu väzby považované zo strany určitej skupiny obvinených za prísnejšiu sankciu ako samotné umiestnenie do samoväzby, ktoré niektorými obvinenými vôbec nie je považované za trest.

Ak sa obvinený dopustí konania, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov, obvinenému je možné uložiť aj disciplinárny trest – pokutu a zákaz činnosti.

Stanovujú sa podmienky a spôsob ukladania disciplinárnych trestov, ako aj zhabania veci a určuje sa lehota, do ktorej bude možné disciplinárny trest uložiť. Zároveň sa vymedzuje okruh osôb oprávnených ukladať disciplinárne tresty.

Návrh zavádza možnosť trest odpustiť z dôvodu, že jeho výkon nebude vzhľadom na správanie sa obvineného potrebný, obvinený vzhľadom na jeho zdravotný stav nebude môcť disciplinárny trest vykonať alebo z iných vážnych dôvodov. Zároveň upravuje podmienky upustenia od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu, ktorými budú prejavenie ľútosti obvineného nad jeho činom počas výkonu disciplinárneho trestu, preukázanie účinnej snahy obvineného o nápravu alebo iné vážne dôvody. Návrh tiež ako novú upravuje možnosť zahladenia disciplinárneho trestu, ak obvinený bude riadne plniť svoje povinnosti po dobu najmenej dvoch mesiacov po vykonaní disciplinárneho trestu. Obligatórne sa disciplinárny trest zahladí, ak sa obvinený po dobu najmenej jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o disciplinárnom treste nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia.

Určuje sa osoba, ktorá bude oprávnená disciplinárny trest obvinenému odpustiť, upustiť od výkonu jeho zvyšku a zahladiť. Bude to príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil alebo príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou.

K § 43

Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania duchovnej služby obvinenému s odkazom na zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

V porovnaní s ustanoveniami platného zákona o výkone väzby sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje podieľať sa na zaobchádzaní s obvinenými. Ide o organizácie Tretieho sektora a iné subjekty, ktoré pôsobia v súlade s osobitnými predpismi, ktoré môžu po predložení projektu a súhlase riaditeľa ústavu organizovať pre obvinených umiestnených v oddieli so zmierneným režimom krátkodobé vzdelávacie, osvetové a záujmové aktivity.

K § 44 až 49

Ide o ustanovenia, ktoré upravujú podmienky výkonu väzby a postavenie osobitných kategórií obvinených, ktorými sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti.

Mladistvým sa venuje osobitná pozornosť s prihliadnutím na ich osobnosť a vek s dôrazom na vzdelávacie, športové a záujmové aktivity. Osobitne je u mladistvých upravená

rozloha ubytovacej plochy, prijatie návštevy, dĺžka disciplinárneho trestu zákazu najviac dvoch nákupov potravín a vecí osobnej potreby okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu a dĺžka a podmienky výkonu disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby.

Vzhľadom na zníženie vekovej hranice trestnej zodpovednosti v rekodifikovanom Trestnom zákone na 14 rokov veku, stanovuje sa v návrhu zákona povinnosť ústavu zabezpečiť podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky.

Pri výkone väzby žien sa rovnako ako u mladistvých navrhuje osobitne upraviť rozloha ubytovacej plochy, a to na 4m2.

V návrhu sa stanovuje zúžený okruh disciplinárnych trestov, ktoré možno uložiť tehotnej žene.

Ustanovenia upravujúce výkon väzby cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti zakotvujú povinnosť ústavu po prijatí takýchto osôb do väzby poučiť ich o práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad a na medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť záujmy týchto osôb. Zároveň ukladá ústavu povinnosť bezodkladne informovať o prijatí cudzinca do väzby konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, poučiť ho a tiež osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, ako aj poučiť tieto osoby o ich právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu väzby v jazyku, ktorému rozumejú. V oblasti zdravotnej starostlivosti návrh v § 48 ods. 5 zavádza nové ustanovenie, podľa ktorého cudzincom a osobám bez štátnej starostlivosti bude ústav zabezpečovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude hradená v súlade s návrhom zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vyriešiť osobný rozsah, vznik a zánik verejného zdravotného poistenia tejto kategórie osôb, ktorú súčasný právny stav nerieši a v aplikačnej praxi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobuje zdravotníckym zariadeniam a zdravotným poisťovniam dlhodobé problémy.

TRETIA HLAVA – ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU

K § 50 až 52

V oblasti zodpovednosti za škodu sa aj naďalej bude vychádzať zo zásady, že obvinený bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil počas výkonu väzby.

Zároveň bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

V tomto ustanovení sa tiež stanovujú podmienky zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú obvinenému pri plnení pracovných úloh.

ŠTVRTÁ HLAVA – TROVY VÝKONU VÄZBY

K § 53 až 55

Tieto ustanovenia určujú podmienky, spôsob a rozsah úhrady trov výkonu väzby obvineným. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa trovy výkonu väzby navrhujú uplatňovať len za dobu najviac prvých 180 kalendárnych dní trvania väzby.

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že neuhradené pohľadávky zboru nadobúdajú astronomické čísla, ich vymáhanie je nesmierne finančné náročné a efekt je minimálny. Na základe rozsiahlej analýzy pohľadávok zboru vykonanej v roku 2001 bolo zistené, že z celkového objemu všetkých pohľadávok zboru evidovaných voči obvineným a odsúdeným, trovy výkonu väzby tvorili takmer 82 %. V súčasnosti pohľadávky zboru za trovy výkonu väzby predstavujú 180 miliónov Sk a ročne v priemere narastajú o 25 miliónov Sk. Táto situácia je naďalej ťažko udržateľná, keďže vymožiteľnosť pohľadávok sa pohybuje od 1,4 do 1,6 %, čo dostatočne dokumentuje neefektívnosť tejto činnosti. Dôkazom neefektívneho systému vymáhania pohľadávok je aj čerpanie výdavkov súvisiacich s vymáhaním, ktoré presahujú samotnú vymoženú sumu pohľadávok. Na základe komparácie predmetnej problematiky v niektorých európskych krajinách možno uviesť, že systém požadovania náhrady trov spojených s výkonom väzby nie je vo viacerých z nich zavedený a uplatňovaný.

Určuje sa výška trov spojených s výkonom väzby za každý začatý deň väzby na jednu šesťdesiatinu zo sumy životného minima.

V § 53 odsek 3 stanovuje prípady, kedy bude obvinený od povinnosti nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby oslobodený.

Ustanovenie § 54 upravuje povinnosť obvineného uhradiť zvýšené trovy na jeho stráženie, dopravu, pátranie alebo predvedenie vynaložené ústavom v prípade, že si obvinený spôsobí úmyselne alebo inému dovolí spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov odmietne podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas alebo opakovane poruší liečebný režim alebo ak inému obvinenému spôsobí ujmu na zdraví a ústavu vzniknú zvýšené náklady na stráženie, dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia. To isté sa vzťahuje na prípady, keď obvinený bude trvať na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bude na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná alebo navštívi obvineného alebo odsúdeného v inom ústave, ak mu takúto návštevu povolí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd.

Povinnosť uhradiť zvýšené trovy výkonu väzby sa vzťahuje aj na obvineného, ktorý ušiel a ústav alebo Policajný zbor ich musel vynaložiť pri pátraní po ňom.

Ustanovenie § 55 umožňuje upustiť od vymáhania trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a od sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu za podmienky, že tak ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a tiež odpustiť trovy spojené s výkonom väzby. Zároveň stanovuje postup pri vymáhaní trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu v prípade, že obvinený zomrel.

PIATA HLAVA – PREPUSTENIE Z VÄZBY

K § 56

Návrh stanovuje povinnosť ústavu prepustiť obvineného z väzby ihneď ako mu bol doručený písomný príkaz súdu alebo príkaz prokurátora, pričom sa prepúšťanie bude vykonávať nepretržite.

Zároveň návrh upravuje prípad, keď bol obvinený prijatý do väzby v iných klimatických podmienkach, ako sú tie, v ktorých je prepúšťaný a nemá z tohto dôvodu vhodný odev a obuv. V uvedenom prípade ústav obvinenému poskytne primeraný odev a obuv, ak tento nemá peňažné prostriedky na ich zakúpenie.

Odsek 3 ústavu umožňuje poskytnúť obvinenému nenávratný peňažný príspevok alebo cestovný lístok, v prípade, že obvinený nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné a stravné.

ŠIESTA HLAVA – ÚMRTIE OBVINENÉHO

K § 57

Stanovuje sa postup pri úmrtí obvineného, povinnosť každého, kto sa dozvedel o úmrtí obvineného alebo našiel mŕtve telo obvineného v miestach, kde sa vykonáva väzba bezodkladne oznámiť úmrtie alebo nález riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru. Určujú sa subjekty, ktorým ústav úmrtie obvineného oznamuje.

SIEDMA HLAVA – DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM VÄZBY

K § 58 a 59

V týchto ustanoveniach nie sú oproti doterajšiemu stavu zásadnejšie zmeny, dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch naďalej bude vykonávať prokurátor.

Okruh orgánov a osôb, ktoré budú vykonávať kontrolu výkonu väzby, sa navrhuje rozšíriť o právnické osoby alebo fyzické osoby, ak im takéto oprávnenie vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodného dohovoru, ktorým je Slovenská republika viazaná.

ôSMA HLAVA – SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

K § 60

Stanovuje sa zásada, že ustanovenia návrhu zákona sa na obvinených umiestnených zdravotníckom zariadení v ústave, v nemocnici alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatnia primerane podľa zdravotného stavu obvineného, odporúčania lekára a tiež prostredia v ktorom sa obvinený nachádza.

Uvedené sa navrhuje stanoviť z dôvodu absencie takejto úpravy v platnom zákone o výkone väzby, čo spôsobovalo problémy pri výkone väzby v praxi u hospitalizovaných obvinených.

Zároveň sa upravuje, že ustanovenia návrhu zákona sa budú primerane v rozsahu a spôsobom určeným v programe ochrany uplatňovať tiež na ohrozených svedkov a chránených svedkov. Ide o kategóriu osôb, pre ktorých sa budú vytvárať také podmienky vo výkone väzby, aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie ochrany takýmto osobám v súlade so zákonom č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 490/2001 Z. z.

K § 61

Na účely ochrany života a zdravia obvinených, príslušníkov zboru a iných osôb bude nová právna úprava umožňovať cely, v ktorých sa bude vykonávať disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, cely v ktorých bude umiestnený ohrozený svedok a chránený svedok a obvinený, ktorý bude konať spôsobom uvedeným v Trestnom zákone, vybaviť kamerovým systémom.

K § 62Upravuje sa spracovávanie osobných údajov o obvinenom a odoberanie identifikačných znakov. Zbor väzenskej a justičnej stráže v súlade so zákonom č. 4/2001 Z. z., ako aj zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov je oprávnený spracovávať osobné údaje v rozsahu identifikačných znakov a údajov, anamnestických údajov, údajov o mene, priezvisku, rodnom priezvisku, pôvodnom mene a pôvodnom priezvisku, ak ich má obvinený zmenené, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a pobyte obvineného, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu väzby. Uvedené údaje sú nevyhnutné na prípravu špecifických programov pri diferencovanom zaobchádzaní s obvinenými. Osobné údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní obvineného možno spracovávať až po predchádzajúcom súhlase obvineného.

Odsek 2 zakotvuje povinnosť obvineného na výzvu podrobiť sa úkonom súvisiacim so zberom fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov.

K § 63

Ide o nové ustanovenie, ktoré v doterajšej právnej úprave absentovalo. Navrhuje sa ustanovenia návrhu zákona uplatňovať primerane aj na obvinených vo výkone predbežnej väzby a vydávacej väzby, pričom právo na návštevu, korešpondenciu a telefonovanie sa u tejto kategórii obvinených bude uplatňovať s predchádzajúcim súhlasom súdu, ktorý rozhodol o vzatí do väzby.

K § 64

Na konanie podľa tohto zákona sa bude v zásade vzťahovať správny poriadok. V tomto ustanovení sú upravené podrobnosti o konaní o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

Zároveň návrh v odsekoch 7 až 10 stanovuje povinnosť tretích osôb poskytnúť Generálnemu riaditeľstvu zboru súčinnosť pri výkone rozhodnutí o povinnosti obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného nahradiť trovy výkonu väzby, o povinnosti obvineného nahradiť zvýšené trovy výkonu väzby a škodu na majetku štátu v správe ústavu.

K § 65 až 68

V § 65 sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho právneho predpisu. V § 66 a 67 sa ustanovujú prechodné ustanovenia v súvislosti so zmenou podmienok, spôsobu a rozsahu vymáhania trov spojených s výkonom väzby a vo vzťahu k výkonu väzby, o ktorej bolo rozhodnuté pred účinnosťou tohto zákona. V zrušovacom ustanovení sa zrušuje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

K § 69

Upravuje sa účinnosť zákona v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov, ktoré Národná rada SR schválila 20.5.2005 (Trestný zákon) a 24.5.2005 (Trestný poriadok). Osobitná účinnosť troch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon väzby na aplikáciu týchto oprávnení obvinenými (používanie telefónu, oddelené hygienické zariadenia a uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí).

Bratislava, 24. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o výkone trestu odňatia slobody

31

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Schvaľovaním nového Trestného zákona a Trestného poriadku sa významným spôsobom završuje proces rekodifikácie základný ch trestnoprávnych predpisov. Prijatím uvedených zákonov je položený základ v oblasti trestnoprávnych predpisov, na ktorý však musí nadväzovať a z ktorého musí vychádza ť príprava a spracovanie ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich z vecného hľadiska s uvedenými trestnými kódexmi, medzi ktorými významné miesto patrí aj základným predpisom upravujúcim oblasť väzenstva, predovšetkým však výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“). Z tohto dôvodu je predložený do legislatívneho procesu nový zákon o výkone trestu odňatia slobody v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2005.

V súčasnosti platný zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 59/1965 Zb.“) bol od roku 1965, kedy bol prijatý, novelizovaný osemkrá t, čím sa do značnej miery stal neprehľadným. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa niektorými novelami podstatným spôsobom zmenili existujúce inštitúty a zaviedli mnohé nové inštitú ty. Predovšetkým zákonom č. 179/1990 Zb. a zákonom č. 296/1993 Z.z. sa v dôsledku nových spoločensko-ekonomických a politických zmien prehĺbila vnútorná diferenciácia odsúdených vo výkone trestu a zmenilo sa zaobchádzanie s niektorými špecifickými kategóriami odsúdených, precíznejšie sa upravila oblasť právneho postavenia odsúdených a disciplinárnej praxe a v neposlednom rade sa prehĺbila humanizá cia a demokratizácia výkonu trestu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Zmenila sa tiež terminológia, označovanie „nápravnovýchovný ústav“ sa zmenilo na „ústav na výkon trestu odňatia slobody “ a zmenilo sa aj označovanie „nápravnovýchovnej činnosti“ na pojem „zaobchádzanie“, ktoré je z hľadiska pôsobenia na odsúdených v podmienkach výkonu trestu výstižnejšie aj napriek skutoč nosti, že vtedy platný Trestný zákon a Trestný poriadok aj naďalej zaraďoval odsúdených do nápravnovýchovných skupín. Zmenené podmienky si vyžiadali aj zmenený prístup v oblasti zamestnávania odsú dených, disciplinárnej praxe, nákladov výkonu trestu, výkonu doživotných trestov a podobne. Napriek týmto zmenám základné zásady výkonu trestu, na ktorých bol zákon č. 59/1965 Zb. budovaný, sa zá sadnejším spôsobom nezmenili, nezmenila sa ani jeho systematika. Mnohé ustanovenia zostali bez zmien, celkové riešenie bolo nekoncepčné a netransparentné. Z dôvodu, že filozofia zmien sa len čiastoč ne odrazila na celkovom charaktere zákona č. 59/1965 Zb., samotný zákon do určitej miery pôsobil už roztrieštene. Poslednou rozsiahlou novelou (zákon č. 451/2003 Z.z.) sa zákon č. 59/1965 Zb. a príslušné vykon ávacie predpisy ešte viac roztrieštili a to tým, že sa osobitným spôsobom upravil výkon trestu cudzincov, podstatným spôsobom sa zasiahlo do prijímania balíkov, peňažných prostriedkov a nakladania s nimi, ná kupu potravín, zamestnávania odsúdených, pracovnej odmeny a peňažnej odmeny, zmenil sa inštitút úhrady trov výkonu trestu, zavinených nákladov výkonu trestu a zvýšených nákladov výkonu trestu.

Z dôvodu, že v minulosti niektoré trestnoprávne normy boli prijímané do značnej miery nesystémovým spôsobom (naprí klad precíznejšie definovanie kategórie odsúdených za obzvlášť závažný trestný čin, ak takýto trestný čin osoba spáchala ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a v konečnom d ôsledku aj prijatie zákona upravujúceho ochranu svedka, použitie informačno-technický ch prostriedkov a podobne), bolo problematické novelizovať príslušné ustanovenia v predpisoch upravujúcich oblasť väzenstva tak, aby tieto zmeny z hľadiska príslušných právnych predpisov boli transparentné , nenarušili celkovú filozofiu právneho predpisu a v konečnom dôsledku aj jeho štruktúru. Nesystémové zmeny boli tiež jedným z dôvodov rekodifikovať trestnoprávne predpisy a v konečnom dô sledku aj predpisy upravujúce oblasť väzenstva. Najmä v posledných rokoch sa táto požiadavka stala nanajvýš aktuálnou, aj keď neboli vždy vytvorené na všetkých spoločenských úrovniach také podmienky, aby práce na rekodifikácii mohli byť ukončené.

Za štyridsaťročné obdobie uplatňovania zákona č. 59/1965 Zb. sa viacerými novelami zmenili niektoré jeho inštitúty tak, že prešli od etapy zdôrazňovania zvýšeného represívneho pôsobenia cez postupnú humanizáciu a demokratizáciu až po súčasný stav, kedy je potrebné prehodnotiť zaobchádzanie s niektorými kateg óriami odsúdených, najmä s odsúdenými za organizovanú trestnú činnosť, ktorí sú vo výkone trestu podľa zásady „trikrát a dosť“ a podobne. Uplatňovanie mnohých inštitútov v praxi si v dôsledku častých zmien a doplnkov vyžaduje poskytovanie opakovaných výkladov, stanovísk a právnych názorov z dôvodu, že pôvodný zámer zákonodarcu sa stal do značnej miery nejednoznačný v dôsledku neskôr prijatých noviel. Niektoré inštitúty mali častokrát formálnoprávny charakter, v niektorých sa ešte čiastočne zachovali prvky ideologických a politických postulátov z obdobia pred rokom 1989. Ide predovšetkým o oblasť právneho postavenia odsúdených vo výkone trestu, kde napríklad odsúdený nedisponoval právom telefonovať, právom voliť (aj keď toto právo mu žiadnym zákonom nebolo od ňaté, výkon trestu sa považuje za prekážku vo výkone volebného práva podľa zákona č. 80/1990 Zb.) a podobne.

Napriek uvedeným nedostatkom možno však konštatovať, že v čase prijatia zákona č. 59/1965 Zb. Èeskoslovenská republika patrila medzi tie európske štáty, ktoré upravovali výkon trestu samostatným a osobitným zákonom, čo v tom čase bolo pomerne zriedkavým javom. Možno v tom vidieť zámer, že trest odň atia slobody ako závažný a citeľný zásah do základných práv a slobôd občana v spoločnosti, bolo potrebné upraviť osobitným zákonom, ktorý by zabezpečil garanciu ochrany práv a slobôd obč anov. Taktiež je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že pri tvorbe zákona č. 59/1965 Zb. predkladatelia vychádzali a v mnohých smeroch akceptovali Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznený mi osobami, ktoré boli prijaté Organizáciou spojených národov v Ženeve v roku 1955 a neskôr aj ich modifikovanú a zmodernizovanú formu Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v Bruseli v roku 1987.

Rekodifikácia predpisov upravujúcich oblasť väzenstva je bezprostredne spätá s rekodifikáciou trestnoprávnych predpisov, nadväzuje na ňu a je v súlade s jej filozofiou a úpravou jednotlivých inštitútov. Nov é trestnoprávne predpisy v prvom rade reagujú na prognózy spoločenského vývinu v 21. storočí. Na prognózy z trestnoprávneho hľadiska nadväzujú aj prognózy v oblasti väzenstva a to takým spô sobom, aby nebolo potrebné ich v krátkom časovom intervale novelizovať a narúšať ich kompatibilitu a stabilitu.

Novou kodifikáciou sa odstraňujú z výkonu trestu také postupy a tiež niektoré inštitúty, ktoré splnili svoj účel v čase ich platnosti, avšak už sú neopodstatnené a prekonané vzhľ adom na zmeny vo filozofii uplatňovania trestu odňatia slobody ako ultima ratio. Nová kodifikácia je tiež v súlade z medzinárodnými dohovormi a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza z rekodifik ácie trestného práva procesného a trestného práva hmotného, prihliada na odporúčania a stanoviská Rady Európy, garantujú sa v nej základné ľudské práva a slobody, najmä Listina základných pr áv a slobôd a je tiež v plnom súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Nová kodifikácia vychádza tiež z analýzy a zhodnotenia účinnosti doterajšej právnej úpravy, uplatňovania jednotliv ých inštitútov v rámci výkonu trestu a z dostupných poznatkov penologického výskumu a právnej úpravy v niektorých európskych štátoch. V neposlednom rade nová kodifikácia nadväzuje na kodifiká ciu Trestného poriadku a Trestného zákona, predovšetkým na filozofiu a základné zásady, ktoré sú východiskom pre koncipovanie aj základných zásad uplatňovaných vo výkone trestu, predovšetkým vš ak zásady, že trest odňatia slobody musí byť ponímaný ako ultima ratio.

Spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré nastali v našej spoločnosti po roku 1989, sa postupne odrazili vo všetkých spoločenských oblastiach, nevynímajúc ani oblasť trestného prá va, jeho trestno-výkonnú zložku, ktorou je väzenstvo a v neposlednom rade aj oblasť kriminality. V tomto smere sa javí ako zarážajúce, že publikácie odborníkov z oblasti boja s kriminalitou a návrhov na určit é zakonzervovanie, resp. postupné znižovanie kriminality, sú od roku 1989 len veľmi sporadické. I keď v tejto oblasti je do určitej miery pochopiteľná stagnácia spoločnosti, ktorá stála pred riešením mnoh ých zásadných spoločensko-ekonomických zmien, nárast kriminality a najmä jej sústavne sa zhoršujúca štruktúra vyžaduje nekompromisné a zásadné riešenie týchto otázok. Nanajvýš potrebné sa v poslednom období javí prehodnotenie mnohých cenných poznatkov z interdisciplinárnych výskumov kriminality realizovaných pred rokom 1989 a nadviazanie na tieto poznatky z hľadiska perspektívnych zámerov v oblasti boja s kriminalitou. Oblasť trestnoprávneho postihu je len jeden z vektorov určujúcich smerovanie spoločenských aktivít, ktorému by mal predchádzať a naň nadväzovať celý komplex aj ďalší ch celospoločenských aktivít. Ak oblasť základného a aplikovaného výskumu v oblasti kriminality po roku 1989 nezaznamenala takmer žiadne aktivity, je nanajvýš potrebné, aby nové návrhy a opatrenia mohli byť od ôvodnené výsledkami tímu odborníkov, ktorí budú mať nezastupiteľné miesto aj v oblasti prognózovania určitých javov.

Spoločensko-ekonomické zmeny sa v oblasti väzenstva po roku 1989 premietli predovšetkým v prehĺbení humanizácie a demokratiz ácie výkonu trestu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že od roku 1989 bol zákon č. 59/1965 Zb. novelizovaný šesťkrát. Novelizáciou sa reagovalo predovšetkým na zmeny v trestnoprá vnych predpisoch, ale aj na mnohé problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní jednotlivých inštitútov v praxi. K zmenám koncepčného charakteru však došlo len čiastočne ako dôsledok skutočnosti, že v roku 1994 bola vládou Slovenskej republiky prijatá Koncepcia väzenstva v Slovenskej republike.

V súčasnosti zákon č. 59/1965 Zb. už v mnohých smeroch nevyhovuje novým požiadavkám, ktoré sa kladú na vý kon trestu, niektoré požiadavky sú predkladané aj medzinárodnými organizáciami ako je Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „ CPT“). Ide predovšetkým o oblasť ešte širšieho zabezpečenia ochrany práv a slobôd občana v podmienkach výkonu trestu, resp. rozšírenia práv odsúdených, celkového posilnenia ich prá vneho postavenia a orientácie zaobchádzania s odsúdenými tak, aby po prepustení na slobodu viedli riadny život občana.

Nová kodifikácia zákona o výkone trestu nadväzuje na ideový zámer, z ktorého vychádza aj kodifikácia trestných kódexov a to, že ochranu práv a slobôd občanov a ochranu ich ž ivota, zdravia a majetku je treba dosiahnuť predovšetkým mimotrestnými prostriedkami a tiež, že potlačovanie a kontrolovanie kriminality bude možné účinne dosiahnuť vyváženým pôsobení m prevencie a represie. Na protiprávne konanie bude potrebné reagovať prostriedkami trestného práva až v nevyhnutných prípadoch v súlade so subsidiárnou úlohou trestného práva, teda až v takýchto prí padoch ukladať trest odňatia slobody ako ultima ratio. Z tohoto pohľadu väzenstvo ako trestno-výkonná zložka sa významným spôsobom podieľa na realizácii jednej zo zásad ukladania trestov (§ 34 ods. 1 ná vrhu Trestného zákona), podľa ktorej trest zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvára podmienky na jeho vý chovu a na to, aby viedol riadny život a súčasne iných musí odrádzať od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V tomto smere vä zenstvo plní významnú funkciu nielen v oblasti všeobecnej prevencie, ale aj individuálnej prevencie kriminality. Počas výkonu trestu sa tiež musí dbať na to, aby nikto nebol mučený alebo podrobený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a nebola ponižovaná jeho ľudská dôstojnosť.

Kodifikácia predpisov upravujúcich výkon trestu vychádza z nasledovných dokumentov:

a)Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením Organizácie spojených národov.

b)Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v roku 1998 Radou Európy.

c)Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijatý Radou Európy v roku 1987.

d)Štandardné minimálne pravidlá pre zaobchádzanie s väznenými osobami prijaté Organizáciou spojených národov v roku 1955.

e)Európske väzenské pravidlá prijaté Radou Európy v roku 1987.

f)Listina základných práv a slobôd.

g)Ústava Slovenskej republiky.

Ak trestné právo odmieta vychádzať zo zásady, že trest je len odplata za spáchaný

čin, tak aj zákon o výkone trestu vychádza z tohto postulátu a vedľa ochrannej funkcie pôsobí všetkými aktivitami na odsú deného v smere jeho sociálnej reintegrácie. To však nevylučuje opatrenia represívneho charakteru, ak sa odsúdený dopustí konania, ktorým poruší určité pravidlá poč as jeho pobytu vo výkone trestu.

Základným cieľom kodifikácie zákona o výkone trestu je predovšetkým

a)zabezpečiť ochranu ľudských práv a slobôd, ako aj ďalších hodnôt vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd, z ákladných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, Ústavy Slovenskej republiky a transformovať do zákona o výkone trestu tie ustanovenia predovšetkým zo Štandardných minimá lnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami a Európskych väzenských pravidiel, ktorými sa prehĺbi efektívnosť výkonu trestu,

b)prehĺbiť progresívnosť a diferencovanosť výkonu trestu vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených a uplatňovať primeran ý program zaobchádzania,

c)program zaobchádzania vo vzťahu k jednotlivým kategóriám odsúdených orientovať tak, aby boli vytvorené podmienky na sociálnu reintegrá ciu osoby po jej prepustení z výkonu trestu v podmienkach na slobode a tým sa potenciálne podieľať na postupnom znižovaní kriminality,

d)zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi obzvlášť závažných trestných činov a recidivistami,

e)zmeniť filozofiu pasívneho prijímania aktivít odsúdeným na filozofiu ponuky a aktivácie jeho vlastných schopností a snahy smerom k resocializácii tak, aby prostriedky vkladané spoločnosťou boli zmysluplné a efektívne.

Na dosiahnutie uvedených základných cieľov je potrebné:

a)prehĺbiť diferenciáciu a individualizáciu výkonu trestu a zaobchádzanie s odsúdeným na základe najnovších poznatkov najmä z oblasti penitenciárnej pedagogiky, sociológie, psychológie, psychiatrie a medicíny,

b)motivovať odsúdeného v tom smere, aby na základe zmeny postojov spolurozhodoval o svojom právnom postavení, o rozsahu práv a výhod vo vý kone trestu,

c)zmeniť filozofiu výkonu trestu v smere zvýšenia a podpory motivácie odsúdeného, aby zmenenými postojmi sa zásadným spôsobom zlepš ilo jeho právne postavenie vo výkone trestu a tým odsúdený spolurozhodoval o svojej celkovej pozícii,

d)implementovať tie odporúčania medzinárodných dokumentov, ktorými sa prehĺbi humanizácia a demokratizácia výkonu trestu,

e)vytvoriť také podmienky, aby každý odsúdený odchádzal z výkonu trestu do občianskeho života minimálne nie horší, než do vý konu trestu nastúpil a aby sa na základe vlastnej aktivity dokázal plnohodnotne integrovať do spoločnosti a viesť riadny život občana. a jeho znovuzačlenenie bude prínosom nielen pre neho samotného, ale aj pre spoločnos ť.

V návrhu zákona o výkone trestu je akceptovaná požiadavka jeho logického usporiadania z hľadiska zaobchádzania s odsúden ým od jeho nástupu na výkon trestu až po jeho prepustenie na slobodu. Hlavný dôraz sa kladie okrem samotného zaobchádzania najmä na dodržiavanie práv a slobôd odsúdeného, pričom sa vychádza z ústavnej z ásady, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona a tiež, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom.

Základné zásady, ktoré sú v zákone o výkone trestu vyjadrené, možno zhrnúť nasledovne:

1.Vo výkone trestu sa rešpektuje dôstojnosť osobnosti odsúdeného, odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, č i ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Výkonom trestu musí byť zabezpečená tiež ochrana spoločnosti.

2.Trest sa musí vykonávať nestranne. Odsúdený nesmie byť diskriminovaný.

3.S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby sa podporovali také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú pri návrate do spoločnosti a začleneniu sa do nej v súlade so zákonom.

4.Odsúdenému sa môžu na čas výkonu trestu obmedzovať len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom vý konu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť; takéto obmedzenia sa precízne ustanovujú v zákone.

5.Na základe zmenenej vonkajšej diferenciácie (ústavy na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom strá ženia) výkon trestu je založený na diferencovanom bezpečnostnom systéme stráženia odsúdených.

6.Zaobchádzanie s odsúdeným sa vykonáva diferencovane. Diferencované zaobchádzanie je založené na diferencovanom strážení , pohybe a kontakte a diferencovaným spôsobom sa zabezpečuje aj realizácia práv odsúdeného.

7.Za účelom zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdeným sa vykonáva vnútorná diferenciácia; jej účelom je vytvorenie systému, ktorý obsahuje motivačné prvky podporujúce snahu odsúdeného o resocializáciu.

8.Za účelom účinného zaobchádzania s odsúdeným sa v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vytv árajú špecializované oddiely, v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody osobitné kategórie odsúdených.

Pri koncipovaní základných zásad sa vychádza z medzinárodných dokumentov prijatých v oblasti vä zenstva ako aj z doterajších teoretických a praktických poznatkov v oblasti penológie, penitenciárnej vedy a iných vedných disciplín. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa musí rešpektova ť dôstojnosť osobnosti odsúdeného a odsúdený nesmie byť podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Trest sa musí vykonávať nestranne a odsúdený nesmie byť diskriminovaný. S odsúdeným vo výkone trestu sa musí zaobchádzať tak, aby boli podporované postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri návrate do spoločnosti a umo žnia viesť po prepustení na slobodu život v súlade so zákonom. V neposlednom rade sa zdôrazňuje zásada, že odsúdenému možno na čas výkonu trestu obmedziť len tie občianske práva, ktorých vý kon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Táto zásada je koncipovaná tak, aby neumožňovala príliš extenzívny výklad a nezasahovala nad zá konný rámec do právneho postavenia odsúdeného.

Účel výkonu trestu je formulovaný v súlade s § 34 nového Trestného zákona a jeho podstatou je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred odsúdeným tým, že sa mu bráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvárajú také podmienky, ktoré umo žnia aktiváciu pozitívnych osobnostných rezerv za účelom resocializácie tak, aby bol po prepustení na slobodu schopný viesť riadny život.

V súlade s vonkajšou diferenciá ciou ustanovenou novým Trestným zákonom trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Vonkajšou, resp. súdnou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnový chovná skupina), v jednom ústave môžu byť zriadené všetky tri stupne stráženia.

V oblasti zaobchádzania sa menia niektoré aspekty filozofie tohto inštitútu a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež je potrebné stimulovať účasť odsúden ého na tomto procese. Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov navrhuje sa uplatňovať aj niektoré výhody a znižovať obmedzenia vo výkone trestu. Týmto spôsobom je potrebn é odsúdeného motivovať, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania a tak dosiahol aj výhody spojené s pozitívnymi výsledkami.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa ústavy odlišujú stupňom stráženia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpe čnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráž enia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru. Výkonom trestu v ústavoch s tromi stupňami stráženia sa sleduje zabezpečenie účelu výkonu trestu diferencovane pre odsúdených s rôznym stupňom kriminálneho a sociálneho narušenia, aby spôsob uplatnenia jednotlivých práv a resocializačných aktivít mohol byť realizovaný efektí vne a neeliminoval snahu menej narušených odsúdených napraviť sa.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody možno zriadiť podskupinu s miernejším režimom pre odsúdených, ktor í vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu.

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdený ch, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených zo strany niektorých medzinárodných organizácii (napríklad CPT). Taktiež je potrebné akceptovať požiadavku, aby navrhovaná úprava bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zmenami filozofie v tom smere, že odsúdený má taký rozsah práv, aký si zaslúž i na základe zmenených postojov a snahy o vlastnú nápravu, teda každý rozhoduje o svojom postavení vo výkone trestu, o rozsahu práv a výhod. Určitý štandard je však potrebn é garantovať každému odsúdenému, poskytovanie nadštandardu závisí od správania a preukázanej snahy odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o stravovanie, ubytovanie, odev, spánok, osobnú hygienu, vychádzky a zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, prič om sa navrhuje zvýšiť ubytovaciu plochu z terajších 3,5 m2 na 4 m2 u odsúdených mladistvých a odsúdených žien.

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúden ými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráženia navrhuje sa, aby odsúdený mal právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla bez dozoru (výnimku tvoria určené kategórie odsú dených ako napríklad odsúdení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z dôvodu neefektívnosti; u týchto odsúdených rozhodne o sp ôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu). Rozšírením tohoto práva sa podporujú kontakty s primárnym sociálnym prostredím, pokiaľ toto prostredie pôsobí pozitívne na odsúdeného.

Novým právom, ktoré sa navrhuje uplatňovať, je právo používať telefón; taký mto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia odsúdených. Aj tu ide o právo, ktorého frekvencia uplatňovania závisí od sprá vania odsúdeného.

Rozsah kultúrno-osvetovej činnosti tiež závisí od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Navrhuje sa, aby odsúdený mal právo na niektoré základné štandardné aktivity, účasť na nadštandardných ponukách bude možná len na základe splnenia určitých podmienok. Naprí klad sledovanie vybraných programov bude určené len pre tých odsúdených, u ktorých boli dosiahnuté pozitívne výsledky v zaobchádzaní.

V predkladanom návrhu sa neuvažuje so zachovaním práva odsúdeného prijať balík. Už poslednou novelou zákona č. 59/1965 Zb. (zákon č. 451/2002 Z.z.) sa znížila frekvencia prijímania balí kov na raz za tri mesiace. Hlavným dôvodom bolo zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených predmetov, najmä omamných látok, psychotropných lá tok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ale tiež výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, ktorými by mohol byť ohrozený ž ivot alebo zdravie osôb a tiež zabrániť možnosti teroristických útokov. V neposlednom rade je potrebné zabrániť tiež hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, keď častokrát balíky obsahujú po domácky vyrobené potraviny. Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrušiť zasielanie balíkov a nákup potravín a vecí osobnej potreby namiesto balíkmi riešiť nákupmi odsúdených v ústavných predajniach. S prihliadnutím na výsledky plnenia programu zaobchádzania odsúdený bude môcť prijať balík na základe povolenia riaditeľa ústavu, avšak na účely obmeny ošatenia, bielizne, na zabezpečenia literatúry za účelom vzdelávania odsúdeného a na zabezpeč enie vecí na prácu v záujmovom krúžku.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka práve poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skúsenosti a odsúdeným sa poskytuje štandardná zdravotná staro stlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb potrebné, odsúdený sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo civilného zdravotní ckeho zariadenia. Počas výkonu trestu sa vykonáva tiež ochranné liečenie.

V oblasti ochrany práv, poskytovania právnej pomoci a ochrany pred neoprávneným násilím a ponižovaním ľudskej dôstojnosti nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúden ý môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti súdom, štátnym orgánom, orgánom Slovenskej republiky a medzinárodným orgánom; v súvislosti s tým je potrebné vytvoriť všetky podmienky na to, aby toto právo bolo prísne dodržiavané a aby nedochádzalo k jeho neporušovaniu.

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal vzdelanie na základnej škole, strednej škole alebo aby sa zúčastnil na ďalších formách vzdelávania (napríklad v akreditovaný ch rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredných učilištiach), čím odsúdený získa alebo si zvýši pracovn ú kvalifikáciu a vytvorí lepšie podmienky na začlenenie do spoločnosti po prepustení na slobodu. Negramotným odsúdeným sa umožňuje absolvovať kurzy pre negramotn ých. Odsúdený zaradený do denného štúdia sa nezaraďuje do práce; pritom sú vytvárané také podmienky a motivácia, aby odsúdený uprednost ňoval vzdelávanie pred zaradením do práce (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny, zvýšením sociálneho vreckového a podobne).

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať individuálne záujmy odsúdených, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky ž ivota na slobode po prepustení z výkonu trestu

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených je potrebné ustanoviť, že niektoré práva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení nebudú môcť uplatňovať a v niektorých právach budú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, avš ak tieto práva fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, kde vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, v predkladanom návrhu je potrebné ustanoviť aj tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia a neupravovať ich vo vykonávacích predpisoch.

V oblasti zamestnávania odsúdených je aj naďalej pozit ívnym výchovným prvkom zaraďovanie odsúdeného do práce ako významný psychohygienický faktor, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyš ovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení na slobodu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do pr áce.

Mení filozofia zamestnávania v tom smere, že odsúden í sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská môžu poskytovať práce a služby aj právnickým osobá m a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného č asu alebo normy spotreby práce, pričom však odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, spravidla je zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác v ústave. Účelom odborných vzdelávacích činností je príprava na zaradenie odsúdeného do života po prepusten í z výkonu trestu na slobodu.

V oblasti disciplinárnej praxe sa navrhuje rozšíriť okruh disciplinárnych trestov a disciplinárnych odmien z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšej disciplinárnej odmeny alebo disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu alebo správanie, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému.

Vzhľadom na to, že cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľ ovanie odsúdených do diferenciačných skupín tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených, je potrebné vypracova ť osobitné programy zaobchádzania pre jednotlivé diferenciačné skupiny, ktoré sa navzájom odlišujú a pre ktoré sú charakteristické určité znaky. Z tohto hľadiska sa mení vnútorná diferenciá cia v smere vytvárania novej vnútornej štruktúry a nových oddielov, kde sa navrhuje uplatňovať zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania. V rámci špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriadiť ná stupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, oddiel disciplinárnych trestov, oddiel pre odsúdených zdravotne postihnutých a výstupný oddiel.

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa nepredpokladajú zmeny zásadnejšieho významu, nadv äzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto špecifickou kategóriou odsúdených, overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vn útornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v závislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti.

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa navrhuje zriaďovať nástupné oddiely, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľ adom na skutočnosť, že trest odňatia slobody zásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčš iu pozornosť. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavným poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatí vnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho narušenie.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa navrhuje, aby odsúdený, ktorému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere viac ako tri roky, bol za účelom plynulé ho prechodu do života na slobode umiestnený pred prepustením z výkonu trestu na výstupný oddiel, pričom dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určí sa s prihliadnutí m na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú také podmienky, ktoré napomáhajú adaptácii odsúden ého na podmienky života po prepustení na slobodu.

Návrh zákona obsahuje aj ďalšie zmeny, ktorých úpravu si vyžiadala aplikačná prax.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom

Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu odňatia slobody.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení ges torstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie a zamestnanosť

Predložený návrh zákona predpokladá čiastočné zvýšenie výdavkov zboru v rámci ozbrojenej časti rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, najmä v nadväznosti na humanizáciu podmienok výkonu trestu. Osobitne ide o zvýšenie zá konom stanovenej minimálnej ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených, t. j. na mladistvých a ženy, čiastočné rozšírenie práv odsúdených vo výkone trestu (zavedenie telefonických hovorov, právo cudzincov na oboznamovanie sa a komunikáciu v jazyku, ktorý rozumie a pod. ) ale aj zaistenia bezpečnostný ch režimov a prevádzku tzv. výstupných oddielov pred prepustením z výkonu trestu.

Dopad na štátny rozpočet v súvislosti s personálnym a materiálovo-technickým zabezpečením a investíciami predstavuje v celkovej výške zvýšenie výdavkov v roku 2006 o 17.346 tis. Sk. Z uvedenej sumy tvoria bežné výdavky sumu 14.946 tis. Sk vrátane tzv. jednorazových výdavkov a kapitálové výdavky 2.400 tis. Sk.

V roku 2006 z predpokladanej celkovej výšky dopadu na výdavky štátneho rozpočtu predstavujú

Øvýdavky na personál sumu 9.646 tis. Sk, t.j. služobné príjmy, poistné a s tým súvisiace výdavky vr átane výdavkov na výstroj, výzbroj, zaškolenie, príspevok na stravovanie a sociálny fond vyplývajúce z navrhované ho zvýšenia systemizácie príslušníkov zboru o minimálny počet 22 funkčných miest, (požadovaný počet 78 príslušníkov zboru sa zredukoval prerozdelením služobných činností pri využití súčasného stavu príslušníkov zboru), za zamestnávateľ a v tom

· výdavky každoročne sa opakujúce (pravidelné) vo výške 7 380 tis. Sk,

· výdavky jednorazové vo výške 2.266 tis. Sk,

Øvýdavky materiálového charakteru a iné vecné výdavky charakteru bežných výdavkov vo výš ke 5.300 tis. Sk., v tom

·pravidelné výdavky 3.000 tis. Sk,

·jednorazové výdavky 2.300 tis. Sk,

Økapitálové výdavky vo výške 2.400 tis. Sk.

V roku 2007 sa predpokladá dopad v celkovom objeme zvýšenia výdavkov o 38 147 tis. Sk. t. j. v tomto roku a aj v ďalších rokoch každoročne bežné výdavky vo výške 7 617 tis. Sk a kapitálové výdavky v závislosti od uvoľňovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2007 (ná vrh zboru 30.000 tis. Sk) a v nasledujúcich rokoch na zvyšovanie ubytovacej plochy na osobitné kategórie odsúdených t. j. mladistvých a ženy, prípadne podľ a postupu realizácie zriadenia špecializovaného oddielu žien vo výkone trestu s deťmi do troch resp. piatich rokov.

Výdavky na personál t. j. príslušníkov zboru príp. s nimi súvisiace výdavky na poistné, stravovanie a príspevok zo sociálneho fondu za zamestnávateľa, maj ú charakter pravidelne sa opakujúcich pravidelných výdavkov, t. j. ich vyčíslenie zodpovedá dopadu na rok 2006 a v ďalších rokoch na jedno rozpočtové obdobie a každoročne sa budú pravidelne vynakladať z rozpočtov ústavov na výkon trestu odňatia slobody.

Vyčíslené výdavky materiálového charakteru a iných vecných výdavkov sú každoročne sa opakujúce (pravidelné) a jednorazové výdavky bežné ho aj kapitálového charakteru. V roku 2006 ide prednostne o výdavky súvisiace s aplikáciou nového zákona, najmä s výkonom služby a rozšírením oprávnení odsúdených vo vý kone trestu, vytvorením potrebných priestorov, osadením prístrojov a vybavením technikou a ostatným zariadením. Súčasne je potrebné poukázať na to, že ich prevádzkovanie, udržiavanie a obmena si bude vyžadovať v nasledujúcich rokoch priebežne sa opakujúce, resp. postupne vynakladané v ýdavky, ktoré sú predbežne vyčíslené vo výške 10 % vynaložených prostriedkov v prvom roku nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. predpokladá sa od roku 2007 ich postupná obmena za cca 10 rokov resp. výdavky na údržbu a udržiavanie v prevádzke v takto vyčíslených podielových nákladoch z predpokladanej ceny obstarania..

Ostatné nevyčíslené výdavky fakultatívneho resp. obligatórneho charakteru, ktoré nadväzujú na aplikáciu zákona resp. vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov sú výdavky hradené z prostriedkov odsúdených resp. z prostriedkov rozpočtu, ktoré sa čerpajú už podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy resp. sú nahradené novým výdavkovým titulom na základe zrušených iných druhov výdavkov a sú kryté v rámci súčasnej úrovne výdavkov rozpočtu zboru.

U časti výdavkov prevádzkového, ale najmä investičného charakteru, sa predpokladá ich rozloženie z hľadiska mo žností štátneho rozpočtu na viacero rokov podľa odsúhlasených priorít a schválených návrhov rozpočtu na príslušné rozpočtové obdobie.

Ministerstvo spravodlivosti SR si uplatňuje vyčíslené finančné dôsledky v rámci priorít návrhu rozpo čtu verejnej správy na roky 2006 až 2008. Ministerstvo spravodlivosti SR, resp. Zbor väzenskej a justičnej stráže si uplatňuje iba tie požiadavky, ktoré nie je možné zabezpečiť prehodnotením vnútorný ch personálnych, vecných a finančných kapacít v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sfé ry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomické ho rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1

Predmet zákona je vymedzený tak, aby z jeho formulácie jednoznačne vyplýval rozsah zákona. Okrem práv a povinností odsúdených, dozoru a kontroly nad výkonom trestu úč elom zákona je upraviť aj podmienky výkonu trestu, pod ktorými je treba rozumieť súhrn všetkých inštitútov a ich uplatňovanie počas pobytu odsúdeného vo výkone trestu.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy používané v zákone.

K § 3

Ustanovujú sa základné princípy výkonu trestu, ktoré majú zásadný charakter z hľadiska uplatňovania jednotlivých inštitútov počas výkonu trestu. Ide o zásady, ktoré sú prevzaté z niektorých medzinárodných dokumentov, predovšetkým zo Vš eobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzani a alebo trestania, Štandardných minimálnych pravidiel pre zaobchádzanie s väznenými osobami, Európskych väzenských pravidiel a Listiny základných práv a slobôd. Taktiež boli prevzaté aj niektoré zásady zo súčasnej právnej úpravy, ktoré sú významné z hľadiska dodržiavania zákonnosti vo výkone trestu a jeho humanizácie.

Základné zásady majú principiálny význam z dôvodu, že určujú filozofiu, riadenie a organizáciu výkonu trestu. Zásady humanity, morálky, spravodlivosti a rešpektovania dôstojnosti odsúdeného s ú neodmysliteľné z hľadiska efektívneho výkonu trestu. Predovšetkým sa zdôrazňuje, že vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť osobnosti, nesmú sa použ ívať kruté alebo ľudskú dôstojnosť ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania a nikto nesmie byť diskriminovaný. Výkon trestu je založený na individuálnom prí stupe. Zmiernenia, ktoré súvisia s diferencovaným výkonom trestu a individuálnym prístupom a zaobchádzaním s odsúdeným, nesmú ohroziť spoločnosť a nesmú sa uplatňovať na úkor iných odsúden ých alebo znevýhodňovať iných odsúdených alebo skupiny. Zdôrazňuje sa, že trest sa vykonáva diferencovane. Pre zvýšenie účinnosti výkonu trestu a zaobchádzanie sa uplatňuje vnútorná diferenci ácia a podporujú sa také postoje a schopnosti, ktoré napomáhajú odsúdenému začleniť sa do spoločnosti po prepustení z výkonu trestu a diferencovaný je aj spôsob zabezpečenia a výkon práv odsúden ých. Taktiež sa zdôrazňuje význam zachovania zdravia odsúdených počas výkonu trestu.

Zdôrazňovanie diferenciácie a zaobchádzania znamená okrem iného aj uplatňovanie všetkých aktivít vo v ýkone trestu prijatých na uchovanie telesného a duševného zdravia, uľahčenie spoločenskej integrácie a humanizácie podmienok výkonu trestu.

K § 4

Ustanovuje sa okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Odsúdený je povinný podrobiť sa obmedzeniam tých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu trestu určenom v § 2, ktoré sa nemôže vzhľadom na charakter výkonu trestu uplatniť alebo ktoré by boli v rozpore s ochranou spoločnosti. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných pí somností a slobodnej voľby povolania. Odsúdený počas výkonu trestu nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu trestu vzh ľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, zakladať odborové organizácie, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdení nemôžu tiež zakladať politické strany, politické hnutia a vykonávať riadiace funkcie. Presné vyšpecifikovanie obmedzen í je významné z hľadiska precízneho určenia právneho postavenia odsúdeného počas výkonu trestu.

K § 5

V súlade s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom sa ustanovuje nov é označenie ústavov, v ktorom sa súčasne premieta aj vonkajšia diferenciácia. Trest sa vykonáva v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, ústavoch so stredným stupňom stráženia a ú stavoch s maximálnym stupňom stráženia a v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Trest možno vykonávať tiež v nemocnici pre obvinených a odsúdený ch, ak je potrebné obvinenému alebo odsúdenému poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v ústave. Ak však v určitých prípadoch nemožno zdravotnú starostlivosť zabezpečiť ani v ústave alebo v nemocnici pre obvinených alebo odsúdených (napríklad jeho zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony), odsúdeného možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia. Trest možno vykonávať aj v ústavoch na výkon väzby; v takom prípade ide o odsúdených, ktorí sú zaradení do vnútornej prevádzky. Generálny riaditeľ môž e zriadiť pri ústave s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. V súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov ústavy a nemocnicu zriaďuje ministerstvo.

Vonkajšou diferenciáciou sa nahrádza diferenciácia podľa nápravnovýchovných skupín (I., II. a III. nápravnovýchovná skupina) a odstraň uje sa tak rozpor v tom smere, že označenie nápravnovýchovných ústavov bolo zákonom č. 4/2001 Z.z zmenené na ústavy na výkon trestu odňatia slobody, avšak nápravnovýchovné skupiny podľa pôvodného Trestného zákona zostali zachované. V jednom ústave môžu vykonávať trest odňatia slobody odsúdení zaradení do rôznych stupňov stráženia, v priestoroch navzájom oddelených za súčasného rešpektovania z ásad platných pre jednotlivé stupne stráženia. Takáto úprava je potrebná z dôvodu napríklad výkonu trestu odsúdených žien, ktorý sa v súč asnej dobe realizuje v jedinom ústave v rámci Slovenskej republiky. Na účely progresívneho výkonu trestu sa pri ústavoch s minimálnym stupňom stráženia zriaďuj ú otvorené oddelenia, ktoré sú aj v súčasnej dobe výrazným humanizačným prvkom v oblasti výkonu trestu.

K § 6

Stráženie, dozor a dohľad nad odsúdenými, zaobchádzanie s odsúdenými a realizáciu podmienok vý konu trestu vyplývajúcich zo zákona zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“).

Výkon trestu zabezpečuje v súlade so zákonom č. 4/2001 Z.z. zbor, jeho príslušníci a zamestnanci. V súlade s týmto zákonom príslušníci zboru sú oprávnení vydávať príslušné pokyny a rozkazy ods údeným za účelom zabezpečenia výkonu trestu a v prípade potreby môžu použiť aj donucovacie prostriedky za podmienok presne vymedzených zákonom č. 4/2001 Z.z. Na plnení úloh sa v súlade so zá konom podieľajú aj zamestnanci zboru, ktorí v tejto súvislosti môžu tiež vydávať rozkazy a pokyny odsúdeným za účelom zabezpečenia výkonu, avšak v rozsahu určenom príslušným nadriadeným.

K § 7 až 10

Vo vzťahu k etape prijímania, umiestňovania, premiestňovania a zmeny spôsobu výkonu trestu sa v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou uvedené inštitútu nemenia. Odsúdený aj naďalej nastupuje výkon trestu v určenom ústave na výkon väzby na základe právoplatného rozsudku sú du, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu trestu. Po prijatí odsúdeného na výkon trestu sa vykonajú nevyhnutné úkony a opatrenia. Ods údený sa podrobí potrebným prehliadkam, opatreniam, výkonom a vyšetreniam O umiestnení odsúdeného na výkon trestu do konkrétneho ústavu rozhoduje Generá lne riaditeľstvo zboru s prihliadnutím na zákonom ustanovené kritéria..

Ustanovuje sa, že odsúdeného možno umiestniť samostatne, ak sú na to v ústave vytvorené podmienky, ak tak rozhodne riadite ľ ústavu z bezpečnostných alebo iných závažných dôvodov (napríklad inštitút chráneného alebo ohrozeného svedka), v prípade uloženia disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu alebo zaradenia odsúdeného na oddiel s bezpečnostným režimom.

Taktiež sa ustanovuje, že trest oddelene vykonávajú muži od žien, odsúdení podľa stupňa stráženia, z hľadiska vnútornej diferenciácie a oddelene vykonávajú trest mladiství od dospelých.

Zachováva sa progresívny spôsob výkonu trestu, to znamená, že ak odsúdený plní program zaobchádzania, môže byť preradený z ústavu s vyšším stupňom stráženia do ústavu s nižší m stupňom stráženia. Ak však odsúdený sústavne a závažným spôsobom porušuje ústavný poriadok, spáchal alebo sa pokúsil počas výkonu trestu spáchať trestný čin, súd ho môže preradi ť do ústavu s vyšším stupňom stráženia. Súčasne sa ustanovujú podmienky zmeny spôsobu výkonu trestu.

V prípade potreby je možné odsúdeného premiestniť do iného ústavu alebo ústavu na výkon vä zby, ak ide o žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ak je potrebné zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení podľa § 4 ods. 1 a ak ide o účasť na aktivitách organizovaných zborom. Taktiež odsúdeného možno premiestniť do iného ústavu za účelom účasti na vzdelávacích, športových a kultúrnych aktivitách, poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak súd zmenil stupeň bezpečnosti (zmena vonkajšej diferenciácie) a je to potrebné z hľadiska účinnejšej vnútornej diferenciá cie, spravidla na návrh riaditeľa ústavu a na základe pokynu generálneho riaditeľa zboru.

K § 11 až 16

V oblasti zaobchádzania a diferenciácie sa menia niektoré aspekty filozofie týchto inštitútov a to v tom smere, že zaobchádzanie je potrebné aplikovať z komplexnejšieho hľadiska ako doposiaľ a tiež významnejšie treba stimulovať účasť odsúdené ho na tomto procese. Účelom zaobchádzania s odsúdeným je podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov, zvyšovanie právneho vedomia a etických a morálnych noriem. Rozvíjaním pozit ívnych osobnostných vlastností odsúdeného sa podporujú a formujú tiež žiadúce sociálne vzťahy v rámci programu zaobchádzania.

Podľa miery účasti odsúdeného na zaobchádzaní a celkových výsledkov sa uplatňujú aj niektoré výhody a zužujú obmedzenia vo výkone trestu. Týmto sa sleduje motivácia odsúdeného tak, aby sa aktívne podieľal na programe zaobchádzania.

Z hľadiska vecnej príslušnosti je potrebné ustanoviť, že vonkajšia a vnútorná diferenci ácia je základným predpokladom na uplatňovanie zaobchádzania, disciplinárnej praxe, teda disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov, podmienečného prepustenia a výkonu trestu u osobitných kategórií odsúdených. Ustanovujú sa prostriedky zaobchádzania, ktorými sú ústavný poriadok, zamestnávanie, kultúrno-osvetová činnosť, vzdelávanie, sociálna práca, disciplinárna pr ávomoc a ďalšie aktivity.

Z hľadiska vonkajšej diferenciácie sa trest odňatia slobody vykonáva v ústavoch s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia. Ústavy sa odlišujú stupňom stráž enia, pričom v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najmiernejšie bezpečnostné opatrenia a v ústavoch s maximálnym stupňom stráženia sa uplatňujú najprísnejšie bezpečnostné opatrenia spočívajúce v určení rozsahu pohybu a ženijno-technických prostriedkov, pričom sa charakterizujú sa jednotlivé stupne stráženia. O zaradení odsúdeného do ústavu s príslušným stupňom stráženia rozhoduje súd, o zaradení do konkrétneho ústavu rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru.

S prihliadnutím na materiálne a technické vybavenie, v jednom ústave môžu byť zriadené viaceré stupne stráženia. V ústave sa odsúdení rozdeľujú v rámci vnútornej diferenciácie do diferenciačných skupín, v rámci ktorých sú spoločne ubytovaní a spravidla aj spoločne pracujú a podieľajú sa na plnení stanovených cieľov zaobchádzania. Pri zaraďovaní odsúdených do diferenciačných skupín sa postupuje tak, aby boli oddelene umiestnení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení a ktorí preukazuj ú snahu o nápravu od ostatných odsúdených. Najdôležitejším kritériom pri uplatňovaní a zmene diferenciačnej skupiny v rámci vnútornej diferenciácie je postoj a výsledky odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania a prístup k plneniu povinností. Zmena diferenciačnej skupiny je možná len v rámci toho istého stupňa stráženia

Vnútorná diferenciácia sa neuplatňuje počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených, na špecializovaných oddieloch a počas premiestnenia odsúdeného do ústavu na výkon väzby.

U odsúdených na doživotný trest odňatia slobody sa zriaďuje podskupina s miernejším režimom pre odsúdených, ktorí vykazujú znaky pozitívneho správania vo vzťahu k účelu výkonu trestu. Odsúden ý za obzvlášť závažný trestný čin, ktorý spáchal ako člen organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny a ktorého súd zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, sa zaradí do diferenciačnej skupiny so sprísneným režimom.

Na splnenie účelu zaobchádzania sa na každého odsúdeného vypracuje individuálny program zaobchá dzania, na čo sa využívajú výsledky psychologického vyšetrenia v stredisku psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti a všetky relevantné poznatky o odsúdenom. Program zaobchádzania je súhrnom výchovný ch, liečebných a iných prostriedkov a foriem zaobchádzania realizovaný diferencovane s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného, jeho prístup k plneniu stanovených povinností, preukázanú snahu a stupeň dosahovania cieľov programu zaobchádzania. Program zaobchádzania spracováva určený príslušník zboru s odborníkmi v ústave. Život odsúdené ho sa organizuje spravidla na komunitných princípoch, pričom každý odsúdený sa spravidla zaradí do diferenciačnej skupiny. Zaobchádzanie sa realizuje prostredníctvom povinných a dobrovoľných aktivít v rá mci realizácie programu zaobchádzania.

K § 17

Ustanovuje sa, že riaditeľ ústavu zriadi v ústave poradný zbor zložený zo špecialistov, ale aj iných odborníkov mimo väzenstva, ktorý posudzuje uplatňovanie nových poznatkov, foriem a met ód zaobchádzania s odsúdenými z hľadiska prehĺbenia účinnosti výkonu trestu.

K § 18 až 23

Vo významnej oblasti, akou sú práva odsúdených, sa navrhuje realizovať určité zmeny, ktorých potrebu vyvolala požiadavka prehĺbenia právneho postavenia odsúdených. Akceptuje sa pož iadavka takej koncepcie a úpravy, ktorá je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými dokumentmi v oblasti väzenstva a zmenami filozofie v tom smere, že podmienky odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody závisia od zmeny postojov a preukázanej snahy o vlastnú nápravu, teda odsúdený môže prístupom k plneniu povinností a cieľov stanoveného programu zaobchádzania ovplyvňovať svoje postavenie vo výkone trestu a rozsah a spôsob realizácie niektorých práv a výhod. Určitý štandard však je garantovaný každému odsúdenému, nadštandard závisí od správania sa a preukázanej snahy každého jedného odsúdeného.

Základné sociálne práva sú garantované každému odsúdenému. Ide predovšetkým o ubytovanie, stravovanie, odievanie, spánok, osobnú hygienu a tiež právo odsúdeného mať pri sebe veci osobnej potreby. Odsúdenému sa garantuje ubytovanie v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a hygienický mi normami, zabezpečenie nevyhnutnej ubytovacej plochy, pričom na jedného odsúdeného pripadá ubytovacia plocha najmenej 3,5 m2. Mladistvým a odsúdeným ženám, sa zvyšuje minimálna ubytovacia kapacita na 4 m2 pre jednu osobu. Zvýšenie ubytovacej plochy u uvedených kategórií je nevyhnutné z hľadiska akceptovania odporúčaní niektorých medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vä zenstva. Tak ako doposiaľ sa zabezpečujú podmienky ubytovania, vybavenie ciel alebo izieb, stravovanie a odev zodpovedajúci klimatickým a mikroklimatickým podmienkam, spánok, podmienky na udrž iavanie osobnej hygieny a vymedzuje sa rámec vecí, ktoré môže mať odsúdený pri sebe v cele alebo izbe.

K § 24

V oblasti návštev sa navrhujú zmeny, ktoré súvisia so zmenou filozofie v oblasti zaobchádzania s odsúdenými. Bez ohľadu na to, či ide o ústav s minimálnym, stredným alebo maximálnym stupňom stráž enia, odsúdený má právo raz mesačne na dvojhodinovú návštevu spravidla kontaktným (bezbariérovým) spôsobom. Určuje sa, u ktorých odsúdených sa návšteva vykoná bez priameho kontaktu (najmä u ods údených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia). Riaditeľ ústavu však môže rozhodnúť o inom spôsobe vykonania návštevy v odôvodnených prípadoch.

V doteraz platnej právnej úprave bola určená rôzna frekvencia návštev v závislosti od zaradenia odsúdeného do nápravnovýchovnej skupiny. Snaha o udržanie a upevňovanie soci álneho zázemia odsúdeného a jeho prípravu na život po prepustení na slobodu neposkytovala rovnaké šance pre všetkých odsúdených. Navrhovan á rovnaká frekvencia a dĺžka trvania návštevy má za cieľ neklásť odsúdeným zákonné prekážky v udržaní sociálnych a najmä rodinných kontaktov a umožniť ľahší návrat do života na slobode. Navrhuje sa vývoj sociálnych vzťahov ponechať na odsúdenom samotnom a jeho príbuzných. Výnimku v spôsobe vykonávania návštev tvoria určené kategórie odsúdených ako napríklad ods údení, u ktorých sa neuplatňuje vnútorná diferenciácia z určených dôvodov; u týchto odsúdených rozhodne o spôsobe vykonania návštevy riaditeľ ústavu. Upresňuje sa počet a okruh osôb, ktoré môžu odsúdeného navštíviť. Z dôvodu, že doterajšia právna úprava s odkazom na § 116 Občianskeho zákonníka pripúšťala príliš široký vý klad pojmu blízke osoby, kde preukázanie takéhoto vzťahu bolo značne problematické, navrhuje sa precízne určiť okruh týchto osôb. Riaditeľovi ústavu sa ponecháva oprávnenie rozhodnúť, že na návš teve sa môže zúčastniť aj iná osoba. Umožňuje sa tak ako doposiaľ návšteva medzi odsúdenými navzájom a odsúdenými a obvinenými, ktorí sú v príbuzenskom vz ťahu, na ich vlastné náklady. Taktiež sa vymedzujú pravidlá priebehu návštevy.

K § 25

V oblasti korešpondencie nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax, ktorá sa osvedčila. Tak ako doteraz odsúdený má právo prijímať a na svoje náklady odosielať koreš pondenciu bez obmedzenia, kontrole nepodlieha najmä korešpondencia s obhajcom, štátnymi orgánmi, medzinárodnými orgánmi a organizáciami, diplomatickou misiou a konzulárnym ú radom cudzieho štátu a súdom. V ostatných prípadoch do korešpondencie môže nahliadnuť riaditeľ ústavu alebo určený príslušník zboru, č i neobsahuje nedovolenú vec alebo informáciu; v takom prípade sa takáto korešpondencia alebo vec zadrží a založí do osobných vecí odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje postup, ak odsúdený nemá peňažn é prostriedky, je negramotný alebo nevidiaci.

K § 26

Novým právom, ktoré sa navrhuje ustanoviť, je právo používať telefón. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať a uľahčiť ná vrat odsúdeného po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Ustanovuje sa právo odsúdeného raz za mesiac použiť telefón v ústave v rozsahu najmenej desať minú t, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo určená osoba povoliť telefonovanie aj častejšie. Z dôvodu, aby nepoč ujúci odsúdený nebol handicapovaný, umožní sa mu odoslanie textových správ z mobilného telefónu.

K § 27

Ustanovuje sa, že prijímanie peňažných prostriedkov je možné len poštovým poukazom alebo prevodom na účet ústavu. Ak odsúdenému boli zaslané peňažné prostriedky, prevedú sa na jeho účet zriadený a evidovaný ústavom. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých odsúdený môže nakladať s peňažnými prostriedkami (najmä nákup potravín, ďalších vecí a iné finančné operácie), aby jeho neuhradené pohľadávky voči zboru nevzrastali neúmerným spôsobom.

K § 28

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa nemení oblasť rozdeľovania dôchodkov odsúdený ch. Aj naďalej odsúdený je povinný z dôchodku uhrádzať trovy výkonu trestu, pričom nástup odsúdeného poberateľa dôchodku a jeho prepustenie z výkonu trestu sa musí oznámiť orgá nu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni

K § 29

Z dôvodu zamedziť opakujúcim sa pokusom o prienik nedovolených vecí a látok, najmä omamn ých látok, psychotropných látok, prekurzorov, jedov, liekov, na identifikáciu ktorých v ústavoch nie sú potrebné technické prostriedky, ako aj výbušných predmetov a iných nedovolených vecí, najmä vecí , ktorými by mohol byť ohrozený život alebo zdravie osôb ako aj v súvislosti s hrozbou teroristických útokov a činnosťou organizovaných zločineckých skupín a taktiež z dôvodu zamedzenia stá le hroziacemu nebezpečenstvu vzniku rôznych potravinových nákaz, (častokrát sú v balíkoch zasielané po domácky vyrobené potraviny), neumožňuje sa, aby odsúdeným do výkonu trestu boli zasielané balíky s potravinami. Uspokojovanie potrieb odsúdených v oblasti obstarávania potravín a vecí osobnej potreby sa rieši nákupmi odsúdených v predajniach v ústave vybavených potrebný m sortimentom. Ustanovuje sa, že odsúdený môže nakupovať potraviny a veci osobnej potreby do výšky dvojnásobku životného minima.

K § 30

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným je v každom väzenskom systéme oblasťou, ktorej je potrebné v enovať mimoriadnu pozornosť z dôvodu, že väčšina sťažností odsúdených sa týka poskytovania zdravotných služieb. V tejto oblasti nová právna úprava nadväzuje na doterajšie poznatky a skú senosti a odsúdeným sa aj naďalej poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak je to z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb odsúdenému potrebné, takáto osoba je premiestnená do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo iného zdravotníckeho zariadenia. Odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, lieč ebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom, na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ústav poskytne na tieto účely nenávratný peňažn ý príspevok.

Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústave zodpovedá lekár, ktorý má tiež povinnosť informovať riaditeľa ú stavu o vážnom ochorení odsúdeného alebo o jeho zranení a tiež informovať aj blízku osobu odsúdeného. Taktiež sa ustanovuje právo odsúdeného zúčastniť sa denne na vychádzke v otvorenom priestore ústavu a v rozsahu jednej hodiny.

K § 31

V oblasti vzdelávania sa podporuje úsilie odsúdeného, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo aby sa zúčastnil na iných formách vzdelávania (napríklad v akreditovaných rekvalifikačných kurzoch, vyučením v odborných a stredn ých učilištiach), čím si získa alebo zvýši pracovnú kvalifikáciu a vytvorí si lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti po prepustení na slobodu. Súčasne sa definuje pojem vzdelávania, č o je významné z hľadiska plnenia tohto inštitútu. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurz pre negramotných. Odsúdený zaradený do denného štúdia nie je zaraďovaný do prá ce; pritom sa vytvárajú také podmienky a motivácia, aby sa odsúdený aktívne vzdelával a zvyšoval si svoju kvalifikáciu (napríklad udeľovaním disciplinárnej odmeny a podobne). Z dokladu o získaní vzdelania akreditovanou inštitúciou nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.

K § 32 až 34

V rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa vo vzťahu k odsúdeným aj na ďalej vytvárajú podmienky a podporuje sa snaha aktivovať a rozvíjať ich individuálne záujmy, zvyšovať ich vzdelanosť a kultúrnosť a pripraviť ich na podmienky života na slobode po prepustení z vý konu trestu. Kultúrno-osvetová činnosť sa realizuje prostredníctvom poskytovania nových poznatkov z oblasti vedy, techniky, kultúry, literatúry a spoločenského života, čím sa prispieva tiež k zniž ovaniu nepriaznivých vplyvov na osobnosť odsúdeného v podmienkach výkonu trestu. V neposlednom rade je z hľadiska uplatňovania tohto inštitútu významná skutočnosť, že sa definuje samotný pojem kultúrno-osvetovej činnosti.

Ustanovuje sa, že odsúdený má právo odoberať dennú tlač a č asopisy, zapožičiavať si knihy z väzenskej knižnice, používať vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, sledovať televízne vysielanie ako i programy zo záznamu a počúvať rozhlasové vysielanie. Uplatňovanie tohto práva závisí však od výsledkov plnenia programu zaobchádzania. Odsúdený má právo na niektoré základné š tandardné aktivity, účasť na širšej ponuke aktivít je možná len na základe splnenia určitých podmienok. Napríklad neregulovaný obsah sledovania televízie je možný len u tých odsúdených, ktorí preukázateľne dosahujú pozitívne výsledky v plnení stanoveného programu zaobchádzania. Odsúdený môže odoberať dennú tlač alebo časopisy na svoje náklady, alebo náklady blízkych osôb. Odsúden ému sa môže povoliť v súvislosti s plnením programu zaobchádzania tiež zakúpenie, zaslanie alebo doručenie predmetov a vecí na zabezpečenie jeho ďalšieho vzdelávania alebo záujmovej a športovej č innosti. Ustanovuje sa, že odsúdený má právo v určenom čase a v stanovenom rozsahu mať pri sebe vlastný rádioprijímač a televízny prijímač, čo v predchádzajúcej právnej úprave absentovalo.

Ustanovuje sa tiež, že odsúdený má právo na prijatie balíka obsahujúceho študijné materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam ich uloženia v ústave. Ide o zabezpečenia potrieb za účelom vzdelávania odsúdeného a práce v zá ujmovom krúžku, ktoré si odsúdený nemôže zakúpiť v ústavnej predajni alebo ktoré nie sú zabezpečené ústavom.

K 35 až 37

V oblasti ochrany práv a poskytovania právnej pomoci advokátom alebo inou osobou nie je osobitný dôvod zásadným spôsobom meniť doterajšiu prax. Odsúdený môže aj naďalej podávať žiadosti a sťažnosti orgánom príslušným na ich vybavenie, medzinárodným orgánom a organizáciám. Rozhovor s osobou poskytujúcou právnu pomoc môže určený príslušník zboru vidieť, nie však počuť , aby sa zachovala diskrétnosť vzájomnej komunikácie. Akékoľvek neoprávnené násilie a ponižovanie ľudskej dôstojnosti musí byť riadne preukázané a vyšetrené. Naďalej je potrebné dbať na to, aby sa odsúdený pre svoje psychické vlastnosti, vek, zdravotný stav alebo fyzický stav nestal obeťou násilia a ponižovania zo strany ostatných odsúdených a najmä, aby sa predchádzalo jeho šikanovaniu.

K § 38 až 40

V oblasti povinností, zákazov a obmedzení odsúdených niektoré pr áva garantované Ústavou Slovenskej republiky odsúdení v súlade s § 4 nemôžu uplatňovať a v niektorých právach sú obmedzení vzhľadom na to, že ich výkon je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré nemôžu byť vzhľadom na výkon trestu uplatnené. Odsúdený síce nestráca tieto práva, len ich fakticky nemôže uplatňovať vzhľadom na skutočnosť, že napríklad jeho právo slobodne sa pohybovať a rozhodovať je obmedzené jeho pobytom vo výkone trestu a tiež skutočnosťou, že nesmie byť ohrozený účel výkonu trestu. Ide predovšetkým o práva a slobody na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a právo slobodnej voľby povolania. Taktiež odsúdený nemá po dobu výkonu trestu právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôžu vo výkone trestu ani zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

Kým v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou vo vykonávacom právnom predpise (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994 Z.z.) sa odsúdeným ukladali povinnosti, zá kazy a obmedzenia, tieto povinnosti, zákazy a obmedzenia sa jednoznačne ustanovujú v zákone a nie vo vykonávacích predpisoch.

Ustanovuje sa, že odsúdený musí dodržiavať zákon a ústavný poriadok, plniť pokyny a príkazy príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, dodržiavať zásady slušného správania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, podrobiť sa určitým obmedzeniam, ktoré súvisia s jeho pobytom vo výkone trestu a ktoré sú presne vymedzené v zákone a ústavnom poriadku, s ktorým musí byť odsúdený oboznámený ihneď po nástupe na vý kon trestu, pracovať, ak je mu pridelená práca, podrobiť sa lekárskej a osobnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným ú konom a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí. Ak odsúdený po výzve alebo napomenutí neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, možno voči nemu použiť donucovacie prostriedky podľa zákona č. 4/2001 Z.z. Ustanovujú sa niektoré nové povinnosti ako povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania, podrobiť sa nevyhnutným diagnostickým a laborató rnym vyšetreniam, a úkonom súvisiacim s jeho identifikáciou. Aj v oblasti zákazov sa ustanovujú niektoré nové zákazy, najmä zákaz vstupovať sa a pohybovať v zakázaných strážených priestoroch bez sprievodu príslušníka zboru, ponechávajú sa obmedzenia súvisiace s nedovolenou výrobou návykových látok, nedovoleným kontaktom s inými osobami prechovávan ím nedovolených predmetov, tetovania sa a podobných úkonov. Taktiež sa ustanovuje, že riaditeľ ústavu v ústavnom poriadku, upraví spôsob výkonu práv, obmedzen í a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa.

K § 41 až 48

Oblasť zamestnávania odsúdených a zaraďovania odsúdených do práce je aj naďalej chápaná ako pozitívny výchovný prvok, ako významný psychohygienický faktor a prostriedok zaobchádzania, pričom jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získavanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifik ácie a vytvorenie predpokladov na zaradenie odsúdeného do života na slobode po prepustení z výkonu trestu. Aj naďalej každý odsúdený je povinný pracovať, ak je zaradený do práce.

Odsúdení sú zamestnávaní len v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov a vo vnútornej prevádzke ústavov, pričom táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Zamestn ávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovania prác a služieb, pričom strediská vykonávajú túto činnosť v ústavoch alebo mimo ústavov. Vlastná výroba stredísk je určená na uspokojovanie potrieb zboru. Strediská poskytujú práce a služby aj právnickým osobám a fyzickým osobám na základe zmlúv uzavretý ch podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce, pričom vš ak odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu. Zaradenie do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Odsúdenému, ktorý je zaradený do práce, vyplývajú z tohto vzťahu povinnosti, ktoré je povinný plniť a tiež je povinný plniť aj predpisy a opatrenia v oblasti bezpeč nosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, je spravidla zaradený do vzdel ávacích a osvetových činností alebo na výkon prác pre ústav. Ide o práce, ktoré v zákone č. 59/1965 Zb. boli označované ako prospešné práce. Účelom vzdelávacích a osvetových činnost í je najmä príprava odsúdeného na zaradenie do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu na slobodu. Výkon prác pre ústav je zameraný na práce potrebné na zabezpečenie bež nej prevádzky ústavu. Účasť odsúdeného na vzdelávacích a osvetových činnostiach, do ktorých je zaradený na základe vlastného záujmu a na výkone prác pre ústav, je povinná. Vo v ýnimočných prípadoch na odstránenie následkov núdzového stavu (napríklad povodeň, požiar, snehová kalamita a podobne) riaditeľ ústavu môže odsúdeného zaradiť na výkon prospešných prá c mimo ústav. Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, vykonáva práce pre ústav v rozsahu najviac štyri hodiny denne, pričom za výkon týchto prác mu nepatrí peňažná odmena. V s úvislosti so zaradením do práce odsúdenému vznikajú povinnosti, ktoré sú presne špecifikované.

K § 49 a 50

V oblasti disciplinárnej praxe prejavujúcej sa predovšetk ým vo forme disciplinárnych odmien a disciplinárnych trestov sa kladie dôraz nielen na správanie odsúdeného, ale aj na plnenie programu zaobchádzania. Disciplinárnu odmenu možno odsúdenému udeliť za výsledky pri plnení programu zaobchádzania, za plnenie pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu. Rozširuje sa okruh disciplinárnych odmien v porovnan í s predchádzajúcou právnou úpravou. Odsúdenému možno udeliť pochvalu, povoliť mimoriadnu návštevu, mimoriadny telefonický hovor, zvý šiť vreckové, udeliť finančnú odmenu a udeliť mimoriadne voľno na opustenie ústavu. Novou disciplinárnou odmenou v porovnaní s predchádzajúcou právnou ú pravou je mimoriadne povolenie telefonického hovoru a úprava výšky vreckového. Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie ústavu a ž na päť dní, a to aj opakovane, mimoriadne voľno na opustenie ústavu však nemožno udeliť odsúdenému umiestnenému do ústavu s maximá lnym stupňom stráženia.

K § 51

Rozširuje sa aj okruh disciplinárnych trestov z dôvodu, aby pri voľbe a ukladaní najvhodnejšieho disciplinárneho trestu sa mohlo prihliadať na individuálne okolnosti prípadu, čo je v súlade s diferencovaný m zaobchádzaním a prístupom k odsúdenému. Pri ukladaní disciplinárneho trestu sa predovšetkým vychádza zo skutočnosti, či ide o zavinené porušenie zákona, Poriadku výkonu trestu odňatia slobody a ú stavného poriadku; v takom prípade je možné odsúdenému uložiť disciplinárny trest. Disciplinárnymi trestami sú pokarhanie, zníženie vreckového, zákaz telefonického volania, zákaz sledovania vybraných televíznych programov, zákaz nákupu potravín a vecí osobnej potreby s výnimkou hygienických potrieb a potrieb na korešpondenciu v predajni v ú stave, umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu, umiestnenie do samoväzby a prepadnutie veci.

K § 52 až 55

Ustanovujú sa podmienky výkonu jednotlivých discipliná rnych trestov. Predovšetkým uloženie disciplinárneho trestu sa musí odsúdenému oznámiť individuá lne alebo pred skupinou odsúdených a s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po ulo žení, najneskôr však do 30 dní z dôvodu, aby nedošlo k oslabeniu výchovného účinku ukladaného trestu.

Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; ak sa však odsúdený dopustí discipliná rneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest.

Vreckové možno odsúdené mu znížiť najviac o jednu tretinu. Suma, ktorá sa však odsúdenému musí ponechať, nesmie byť nižšia ako suma potrebná na základné potreby na korešpondenciu a základné potreby osobnej hygieny.

Ustanovujú sa tiež podmienky ukladania a výkonu nového disciplinárneho trestu, ktorým je zákaz telefonického volania. Doba zákazu telefonického volania sa zač ína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu.

Pri disciplinárnom treste zákazu sledovať televíziu sa odsúdenému nepovolí vstup do priestorov na sledovanie televíznych programov s výnimkou vybraných televíznych programov, ktoré určí pedagóg. Ak bol odsúdenému povolený vlastný televízny prijímač, tento sa mu po dobu výkonu disciplinárneho trestu odoberie. Ak je inštalovaný televí zny prijímač na cele alebo izbe, umiestni sa odsúdený po dobu výkonu discipliná rneho trestu do cely alebo izby, kde televízny prijímač nie je inštalovaný.

Pri disciplinárnom treste zá kazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí, sa musí odsúdenému umožniť v čase urč enom na nákup nakúpiť základné potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu.

Disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť za podmienok uvedených v z ákone o priestupkoch; podľa tohto zákona sa postupuje aj v prípade zhabania veci.

Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých sa vykonávajú disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného. Počas výkonu disciplinárnych trestov uvedený ch v § 51 ods. 2 písm. f) až h) je odsúdený umiestnený do uzavretého oddielu a nemôže sa zúčastňovať na niektorých aktivitách, ktoré sa presne určujú. S výkonom discipliná rneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia do samoväzby možno začať až po lekárskej prehliadke a mnohé oprávnenia odsúdeného počas výkonu týchto trestov sú obmedzené. Odsúdený sa nemôže nezúčastňovať na kultúrno-osvetových, vzdelávacích aktivitách a aktivitách vo voľ nom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci, okrem základných hygienických potrieb a základných potrieb na korešpondenciu, prijať návštevu, telefonicky volať, fajčiť a odpočívať na lôžku mimo doby určenej ústavným poriadkom. Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby odsúdený nepracuje, rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, avšak odsúdený je povinný upratovať na uzavretom oddieli a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstr ánenie havarijného stavu v ústave. Odsúdeného, ktorý vykonáva disciplinárny trest celodenného umiestnenia v uzavretom oddieli alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, musí vyšetriť lekár najmenej raz za tri dni a tiež posúdiť, či je spôsobilý ďalej vykonávať takýto disciplinárny trest.

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v osobitnej budove alebo vo vyčlenenom priestore ubytovne oddelenom od miestností ostatných odsúdených, počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého oddielu odsúdený používa určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených, odsúdený sa musí podrobiť osobnej prehliadke, odoberú sa mu všetky veci, ktoré by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby, strava sa odsúden ému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest umiestnenia do samovä zby sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.

§ 56 až 60

Ustanovuje sa okruh príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou. Precízne sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno uložiť disciplinárny trest. Disciplinárny trest možno uložiť len po objektí vne zistenom skutkovom stave. Pred uložením disciplinárneho trestu sa odsúdenému musí umožniť vyjadriť sa k veci. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada na povahu protiprá vneho konania, na okolnosti, za ktorých bol disciplinárny priestupok spáchaný, následky, mieru zavinenia a postoj odsúdeného. Disciplinárny trest nemožno však uložiť, ak od spáchania discipliná rneho priestupku uplynula doba dvoch rokov. Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku.

Od disciplinárneho trestu alebo jeho zvyšku možno upusti ť a takýto trest možno aj zahladiť. Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľ adom na jeho zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svoj ím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Disciplinárny trest možno zahladiť , ak odsúdený po dobu dvoch rokov po vykonaní disciplinárneho trestu riadne plní svoje povinnosti. Ak bol disciplinárny trest zahladený, hladí sa na odsúdeného akoby mu disciplinárny trest nebol uložený . Zahladenie disciplinárneho trestu sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby

§ 61až 64

Právna úprava podmienečného prepustenia, prerušenia výkonu trestu a upustenia od výkonu zvyšku trestu nadv äzuje na doterajšie pozitívne výsledky v uplatňovaní týchto významných motivačných inštitútov v zaobchádzaní s odsúdenými. Zdôrazňuje sa uplatňovanie týchto inštitútov vo vzťahu k plneniu cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchádzania s odsúdeným. Plnenie cieľov stanovených v tomto programe je významné z hľadiska posudzovania plnenia aj účelu výkonu trestu. Pokiaľ nie s ú plnené ciele stanovené v individuálnom programe zaobchádzania, neplní sa účel výkonu trestu, ústav neodporučí, aby odsúdený bol podmienečne prepustený. Z hľ adiska zaobchádzania s odsúdeným by bolo žiadúce, aby takýto odsúdený nebol súdom podmienečne prepustený, v opačnom prípade sa strá ca angažovanosť a motivácia špecialistov v oblasti penitenciárnej praxe na zaobchádzaní a výsledkoch resocializácie odsúdeného z dôvodu, že tieto sú negované a neakceptované príslušným súdom.

Ustanovuje sa, že odsúdenému mož no prerušiť výkon trestu, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu trestu. Výkon trestu sa však preruší vždy, ak ide o tehotnú ženu a matku dieťaťa mladš ieho ako jeden rok.

Odsúdenému možno z naliehavého rodinného dôvodu (napríklad pri úmrtí blízkej osoby alebo narodení dieťaťa), návštevy kultúrnych, osvetových a športových podujatí povoliť opustenie ústavu až na dobu päť dní; to neplatí, ak ide o odsúdeného zaradeného do ú stavu s maximálnym stupňom stráženia.

K § 65 až 67

Oblasť účasti orgánov a organizácii na zaobchádzaní s odsúdenými sa nemení zásadným spôsobom, zdôrazňuje sa však, že orgány a organizácie, ktoré sa zúčastňujú na výkone trestu a angažujú sa na stanovenom programe zaobchádzania s odsúden ým, musia vykonávať tieto aktivity v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Taktiež je potrebný súhlas a v určených prí padoch aj projekt takejto spolupráce. V zásade sa postavenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a súdneho úradníka vo vzť ahu k odsúdeným nemení v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Na resocializácii odsúdeného sa podieľajú aj naďalej registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, záujmové združ enia občanov, nevládne organizácie a ďalšie orgány a inštitúcie, ktoré napomáhajú vytvárať priaznivé podmienky pre jeho samostatný spôsob života po prepustení na slobodu.

Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej služby v rozsahu a za podmienok podľa vš eobecne záväzných právnych predpisov, pričom však duchovné služby môžu poskytovať len osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo ná boženskej spoločnosti.

K § 68

Cieľom vnútornej diferenciácie je rozdeľovanie odsúdených do diferenciačných skupí n tak, aby boli oddelení odsúdení menej kriminálne a sociálne narušení, ktorí preukazujú snahu o nápravu od ostatných odsúdených a tiež, aby boli odde lene umiestnené osobitné kategórie odsúdených. Jednotlivé diferenciačné skupiny sa navzájom odlišujú kvalitou a kvantitou ponúkaných aktivít pre odsúdených, pričom ich zá klad tvoria aktivity v oblasti zaobchádzania, na ktorých sa odsúdený musí zúčastňovať. Z tohto hľadiska sa zásadným spôsobom mení vnútorná diferenciácia v smere vytvárania novej vnútornej š truktúry a nových oddielov, kde sa uplatňuje zaobchádzanie s osobitnými kategóriami odsúdených, ktorí si vyžadujú aj špecializované prostriedky a metódy zaobchádzania.

Aj naďalej sa osobitne upravuje výkon trestu mladistvých, žien, cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti a novým spôsobom sa upravuje výkon trestu v špecializovaných oddieloch.

K § 69 až 72

V oblasti výkonu trestu mladistvých sa neustanovujú zmeny zásadnejšieho významu, nadväzuje sa na doterajšie poznatky v zaobchádzaní s touto osobitnou kategóriou odsúdených, na overené prostriedky a metódy a v neposlednom rade na vnútornú a už osvedčenú diferenciáciu uplatňovanú v zá vislosti od mentálnej úrovne a prognózy vychovávateľnosti. V súvislosti so zmenami v Trestnom poriadku a Trestnom zákone, kde sa znižuje veková hranica trestnej zodpovednosti mladistvých na 14 rokov, je potrebné reagovať na tieto zmeny v niektorých oblastiach, napríklad vo vzdelávaní (ukončenie povinnej školskej dochádzky), efektívnom uplatňovaní prostriedkov a metód zaobchádzania, disciplinárnej praxe a v mnohý ch ďalších oblastiach.

Mladistvý vykonáva trest v ústave na výkon trestu pre mladistvých, avšak vo výnimočných prípadoch m ôže generálny riaditeľ rozhodnúť, že mladistvý vykoná trest aj v inom ústave, ak je to pre plnenie programu zaobchádzania účelnejšie. Podľa osobnostný ch vlastností, úrovne psychických schopností a resocializačnej prognózy sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú odlišné formy a metódy zaobchádzania. Významným motivačný m prvkom je možnosť, aby za účelom účasti na vzdelávaní a kultúrno-osvetovej činnosti bola mladistvému povolená vychádzku mimo ústav na čas najviac desať hodín.

Účelom výkonu trestu u mladistvých je zabezpečiť ich výchovu, vzdelá vanie a umožniť im odbornú prípravu na budúce povolanie pričom sa zdôrazňuje, že pre mladistvého je účasť na aktivitách programu zaobchádzania povinná. Precí zne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou mladistvého.

Ak súd uložil mladistvému ochrannú výchovu a je zabezpečený jej výkon, dňom ukon čenia výkonu trestu ústav zabezpečí dodanie mladistvého do príslušného výchovného zariadenia.

K § 73

V oblasti výkonu trestu odsúdených žien sa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou neustanovujú zmeny zásadnej šieho charakteru. Naďalej sa zdôrazňuje zásada, že odsúdené ženy vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutím na fyziologické a psychologické osobitnosti a precízne sa ustanovujú podmienky výkonu disciplinárnych trestov spojených s izoláciou odsúdených žien.

K 74

Podmienky výkonu trestu cudzincov a osôb bez štátnej prí slušnosti sú upravené tak, aby sa prihliadalo na skutočnosť, že tieto osoby spravidla neovládajú slovenský jazyk v primeranom rozsahu. Ústav je povinný cudzinca po prijatí do výkonu trestu poučiť o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom. Ústav je tiež povinný pou čiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ú stav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Takýmto osobám sa v primeranej miere umožňuje, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým jazykom alebo obdobný m jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli mať prístup k literatúre v jazyku ich národnosti. Taktiež ústav poučí aj osobu bez štátnej príslušnosti o jeho práve obracať sa na príslušnú diplomatickú misiu alebo medzinárodné organizácie a orgány, ktoré chránia ich záujmy.

K § 75

V oblasti výkonu trestu v otvorených oddeleniach sa navrhuje, aby pre odsúdených, ktorí z hľadiska dosiahnutých vý sledkov plnenia programu zaobchádzania alebo na základe odporúčania strediska psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti spĺňajú podmienky na zaradenie do miernejšieho režimu, boli zaraďovaní do otvorené ho oddelenia pri ústave s minimálnym stupňom stráženia. Doterajšia právna úprava umožňovala zriaďovať a odsúdených umiestňovať aj do polootvorených oddelení, čo sa navrhuje upraviť v rá mci vnútornej diferenciácie pre odsúdených zaradených do ústavov so stredným stupňom stráženia a tým upresniť spôsob zaraďovania odsúdených do týchto oddielov ako i priestory pre ich zriaďovanie. Precízne sa upravuje, ktoré obmedzenia sa zmierňujú u odsúdených umiestnených do otvorených oddelení.

K § 76

Individualizácia výkonu trestu sa prejavuje aj v tom, že odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďal šie metódy a postupy zaobchádzania za účelom prehĺbenia výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa zaradí do špecializovaného oddielu.

V rámci špecializovaných oddielov sa zriaďuje nástupný oddiel, oddiel doživotných trestov, oddiel špecializovaného zaobchádzania, oddiel s bezpečnostným režimom, uzavretý oddiel, oddiel pre odsúdených so zdravotným postihnutím a výstupný oddiel. Základným kritériom je uplatňovanie osobitných prostriedkov a metód zaobchádzania za úč elom individualizácie výkonu trestu.

K § 77

V rámci výkonu trestu v špecializovaných oddieloch sa zriaďujú nástupné oddiely alebo nástupné izby, ktoré plnia dôležitú úlohu v súvislosti s nástupom odsúdeného na výkon trestu a jeho adaptáciou na podmienky výkonu trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že trest odňatia slobody z ásadným spôsobom zasahuje do života odsúdeného, prvému kontaktu s väzenským prostredím je potrebné venovať väčšiu pozornosť, ako tomu bolo doposiaľ. Pritom nejde len o oboznamovanie sa s ústavný m poriadkom a právami a povinnosťami odsúdeného, ale predovšetkým o adaptáciu v tom smere, aby nedošlo k takým negatívnym zmenám v správaní sa odsúdeného, ktoré ešte viac prehĺbia jeho naruš enie. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený na doživotný trest sa do nástupného oddielu nezaraďuje a o zaradený odsúdeného na nástupný oddiel v ústave s maximálnym stupňom strá ženia rozhoduje riaditeľ ústavu.

K § 78

Výkon trestu v oddieloch pre odsúdených na doživotné tresty vychádza z doterajšej právnej úpravy, odsúdení tak ýto trest vykonávajú v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia, kde sú oddelení od ostatných odsúdených. Takýmto odsúdeným nie je možné zmeniť stupeň stráženia, možno ich v šak podmienečne prepustiť najskôr po 25 rokoch vykonaného trestu. V rámci vnútornej diferenciácie na zmiernenie niektorých negatívnych následkov izolácie na odsúdených, ktor í dosahujú pozitívne výsledky v plnení programu zaobchádzania, možno zriadiť diferenciačnú podskupinu s miernejším režimom. Ustanovuje sa, že účelom výkonu trestu doživotného trestu je najmä ochrana spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou izoláciou odsúdeného, usmerňovanie jeho správania a stabilizácia psychického a fyzické ho stavu. Odsúdenému možno povoliť, aby na zmiernenie režimu mohol používať vlastný rozhlasový a televízny prijímač. Taktiež sa ustanovujú podmienky vykonania vychádzky a návštevy.

K § 79

Oddiel so špecializovaným zaobchádzaním doteraz platná právna úprava neupravovala. Ide o oddiel, ktorý sa zriaďuje pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie terapeutické postupy za účelom dosiahnutia cieľov stanovených v individuálnom programe zaobchá dzania, na prekonanie krízových stavov a pre odsúdených, ktorým bolo súdom uložené ochranné liečenie. U takýchto odsúdených sa uplatňujú osobitné spô soby, prostriedky a metódy zaobchádzania, čím sa prehlbuje individualizácia výkonu trestu.

K § 80 a 81

Oddiel s bezpečnostným režimom a osobitný oddiel v doteraz platnej právnej úprave neboli upravené. Oddiel bezpečnostným režimom sa zriaďuje pre odsúdených, ktorí sú stavne porušujú ústavný poriadok, odmietajú plniť svoje povinnosti, negatívne pôsobia na ostatných odsúdených alebo iné osoby, ohrozujú bezpečnosť príslušníkov zboru, ostatných odsúdený ch alebo iných osôb, pokúsili sa o útek z výkonu trestu alebo sa naň pripravovali a tiež osoby odsúdené medzinárodným trestným súdom (Trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu alebo Medzinárodný trestný súd zriadený Rímskym štatútom). Ïalej sem môže byť umiestnený odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol v trestnom konaní o primeranom uplatnení obmedzení podľa § 84 Trestného poriadku. Na nevyhnutne potrebnú dobu môže byť na tento oddiel umiestnený aj odsúdený za obzvlášť závažnú trestnú činnosť, odsúdený, ktor ý takúto trestnú činnosť spáchal ako člen organizovanej alebo teroristickej skupiny, odsúdený, u ktorého je dôvodné podozrenie, že sa vo výkone trestu dopustil závažného priestupku alebo trestného č inu a mohol by mariť riadne objasnenie veci, alebo by mohol pokračovať v protiprávnom konaní.

Účelom zriadenia osobitného oddielu je umožniť, aby za dodržania zákonných podmienok boli garantované osobitné výsady odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom s pou žitím § 39 ods. 2 písm. b), d) a e) Trestného zákona. Od poskytovania výsad a úľav sa upustí, ak odsúdený opakovane porušuje ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, pôsobí nepriaznivo na ostatných odsúdených alebo svojim správaním ohrozuje svoju bezpečnosť, bezpečnosť odsúdených, iný ch osôb alebo majetku. Potreba prijatia takýchto obmedzení alebo odňatie práv a výsad odsúdenému je najmenej raz za šesť mesiacov.

K § 82

Ustanovuje sa, že disciplinárne tresty spojené s izoláciou odsúdeného sa vykonávajú v uzavretom oddiely, ktorý je osobitne umiestnený v priestoroch oddelený ch od ostatných odsúdených. V takomto oddieli sa vykonáva nepretržitá služba príslušníkom zboru.

K § 83

Odsúdení so zdravotným postihnutím vykonávajú trest odňatia slobody s prihliadnutí m na ich zdravotný stav. Ide o osoby, ktoré majú zmenenú pracovnú schopnosť a ťažké zdravotné postihnutie, trpia dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne znižuje ich pracovnú schopnosť alebo u ktorý ch to vyžaduje ich zdravotný stav; tieto osoby na základe posúdenia lekára sa umiestňujú do osobitného oddielu s primeraným programom zaobchádzania, ktorý sa zriaďuje v nemocnici, môže sa v šak zriadiť za splnenia určitých podmienok aj v ústave.

K § 84

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovuje, aby sa ods údený zaradil na výstupný oddiel pred prepustením z výkonu trestu. Na výstupný oddiel sa zaraďuje odsúdený, ktorý je vo výkone trestu viac ako tri roky a za ú čelom plynulého prechodu do života na slobode. Dĺžka pobytu v tomto oddieli je individuálna a určuje sa s prihliadnutím na potreby odsúdeného. Vo výstupnom oddieli sa vytvárajú tak é podmienky, ktoré pripravujú odsúdeného na život po prepustení z výkonu trestu, podporujú zodpovednosť a praktickú starostlivosť odsúdeného o seba samého a tým napomáhajú v adaptá cii na podmienky života po prepustení na slobodu. V odôvodnených prípadoch (napríklad v prípade dlhodobých trestov) sa odsúdenému umožňuje, aby na dobu najviac päť dní opustil ústav (za účelom vybavovania osobných záležitostí na príslušných inštitúciách, zamestnania, ubytovania, nákupu odevu a obuvi alebo v súvislosti s návštevou príbuzných) a aby sa bliž ším kontaktom s podmienkami na slobode eliminovali prípadné stresujúce momenty. V súvislosti s prepustením odsúdeného ústav úzko spolupracuje so štátnymi orgá nmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami.

K § 85

Vymedzuje sa pojem samospráva a ustanovuje sa, že samospráva sa zriaďuje len v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach. V ústavoch so stredným stupňom stráž enia sa samospráva zriaďuje, ak je to účelné z hľadiska plnenia účelu výkonu trestu a zaobchádzania s odsúdenými. Samospráva odsúdených napomá ha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri prá ci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po prepustení z výkonu trestu.

K § 86 až 88

V oblasti zodpovednosti za škodu sa ustanovujú podmienky všeobecnej zodpovednosti odsúdeného, zodpovednosti ods údeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh a zodpovednosti zboru za škodu spôsobenú odsúdenému. Vychádza sa zo zásady, že odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil počas v ýkonu trestu, pričom ústav je povinný vyžadovať od odsúdeného náhradu spôsobenej škody, teda odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil ústavu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej sú vislosti s ním zodpovedá odsúdenému zbor, rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach, pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Výkon prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústav a pracovná terapia sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh. Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti ú razom, nejde o pracovný úraz; v takom prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka.

K § 89 až 92

V oblasti trov výkonu trestu, zavinených trov výkonu trestu a zvýšených trov výkonu trestu sa nadväzuje na doterajš iu právnu úpravu. Aj naďalej je odsúdený povinný uhradiť trovy spojené s výkonom trestu. Od tejto povinnosti je oslobodený po dobu nezaradenia do práce bez jeho zavinenia, do dovàšenia veku skončenia povinnej školskej dochádzky, po dobu zaradenia do vzdelávania, po dobu účasti ako svedka na súdnom konaní a po dobu voľna na opustenie ústavu.

Odsúdený je tiež povinný nahradiť zavinené trovy výkonu trestu v prípade výkonu niektorých discipliná rnych trestov, ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo ak nepodal žiadny pracovný výkon počas pracovnej zmeny, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípadoch, že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo inej osobe dovolil, aby mu spôsobila ujmu na zdraví alebo ak porušil liečebný režim a tiež v prípade, ak neodôvodnene žiadal o predvedenie pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, sú d alebo pred orgán štátnej správy, avšak jeho prítomnosť nebola potrebná; v takýchto prípadoch je odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené trovy výkonu trestu. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež v prípade, ak navštívil odsúdeného alebo obvineneného v inom ústave. Zvýšené trovy vý konu trestu je odsúdený povinný uhradiť tiež ústavu a Policajnému zboru, ktoré vznikli v súvislosti s jeho útekom z výkonu trestu alebo nedovoleným vzdialením sa z pracoviska, otvorené ho oddelenia alebo ak sa včas nevrátil z voľna na opustenie ústavu.

K § 93

V zákone č. 59/1965 Zb. absentovala právna úprava in štitútu prepustenia z výkonu trestu, problematika prepustenia odsúdeného z výkonu trestu bola upravená len vo vykonávacom predpise a to v Poriadku výkonu trestu odň atia slobody. Prepustenie odsúdeného z výkonu trestu je možné, ak uplynula doba výkonu trestu ustanovená v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu a zboru nebolo doručené nariadenie súdu na výkon ďal šieho trestu, ak prepustenie písomne nariadil súd alebo prokurátor, taktiež ak tak rozhodol prezident republiky pri udeľovaní milosti a pí somne tak nariadil minister spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej republiky. Taktiež sa ustanovuje, že ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie, ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv a tiež mu poskytne nenávratný peňažný prí spevok alebo cestovný lístok.

K § 94

Ak odsúdený zomrie počas výkonu trestu, riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti, vždy však informuje generálne riaditeľstvo a príslušný súd. Navrhovanou úpravou sa reaguje na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť zdravotnej starostlivosti.

K § 95 a 96

Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch vykonáva príslušný prokurátor, kontrolu výkonu trestu v ústavoch vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky a osoby ním poverené, generálny riaditeľ zboru a osoby ním poverené a tiež iné osoby (právnické osoby a fyzick é osoby), ak sa tak ustanovuje v osobitnom predpise alebo ide o medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. Zbor však vykonáva v rá mci svojej kompetencie aj vlastnú kontrolnú činnosť.

K § 97

V spoločných ustanoveniach sa na účely zákona definujú niektoré pojmy ako napríklad pojem blízka osoba, kde sa spresňuje okruh osôb, ktorý je rozdielny v porovnaní s § 116 Občianskeho zákonníka. Uvedené vymedzenie je dôležité z dôvodu, že uplatňovanie § 116 v praxi pripúšťalo napríklad v súvislosti s návštevami odsúdených príliš široký výklad. Definujú sa pojmy ako návyková látka, základné a ďalšie potreby osobnej hygieny, upresňuje sa vymedzenie orgánu sociálneho poistenia a št átneho orgánu a tiež sa ustanovuje, že s prihliadnutím na dodržiavanie liečebného režimu počas umiestnenia odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo inom zdravotní ckom zariadení sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú primerane. Okrem personálnej kontroly sa umožňuje zvýšený dozor nad odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody aj pomocou zavedenia kamerov ého systému, ktorý je určený na vytváranie podmienok vyššej miery bezpečnosti a prevencie pred fyzickým násilím alebo inými formami správania ponižujúcimi ľudskú dôstojnosť odsúdených. U vybranej kategórii odsúdených sa zavádza zvýšená kontrola pohybu aj za pomoci zavedenia kamerového systému.

K § 98

Ustanovuje sa, že zbor je oprávnený spracovávať potrebné osobné údaje týkajúce sa odsúdených. Ide predovšetkým o identifikačné znaky a ú daje, anamnestické údaje, údaje o národnostnej a etnickej príslušnosti, ktoré sú významné z hľadiska skúmania efektívnosti výkonu trestu, ale aj poskytovania štatistick ých údajov príslušným orgánom. Uvedené údaje je oprávnené spracovávať stredisko psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti. Zbor pritom postupuje v súlade predovšetk ým s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť ochrany osobných údajov. Súčasne sa ustanovuje, že odsúdený je povinný podrobiť sa úkonom súvisiacim zo zberom uvedených údajov a pravdivo uvádzať príslušné údaje.

K § 99 a 100

V spoločných ustanoveniach o konaní sa ustanovuje, že na konanie sa vzťahuje Správny poriadok. Na účely zákona sa za rozhodnutie považuje rozhodnutie o disciplinárnom treste, zavinených trovách a zvýšených trovách vý konu trestu, náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci, pritom však súčasne sa deklaruje, ktoré rozhodnutia nemajú odkladný účinok. Taktiež sa ustanovuje ako sa postupuje pri vý kone rozhodnutia zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Ak odsúdenému bolo nariadené vykonať viacero trestov, tieto sa vykonávajú v poradí, v akom boli ústavu doručené nariadenia výkonu trestu.

K § 101

V splnomocňovacom ustanovení sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oprávňuje vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška, ustanoviť niektoré podrobnosti výkonu trestu. Ide predovšetkým o postupy v súvislosti s vykonávaním vnútornej diferenciácie, zaobchádzaním s odsúden ými, zabezpečovaním práv a povinností odsúdených, disciplinárnym konaním, nakladaním s peňažnými prostriedkami, trovami výkonu trestu a v neposlednom rade výkonom trestu niektorých kategórií odsúdených.

Taktiež sa umožňuje, aby minister dal súhlas na overovanie nových met ód, ktoré súvisia s efektívnejším zaobchádzaním s odsúdenými, ako aj na zriadenie špecializovaných oddelení výkonu trestu pre odsúdené matky s deťmi do troch rokov.

K § 102 až 105

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia a vzťahy s tým súvisiace. Ide predovšetkým o výkon finančných operácií, výpočet škody na majetku štátu v správe ústavu, výkon zrážok na úhradu trov vý konu trestu a zavinených trov výkonu trestu, výkon disciplinárnych trestov a podobne. Taktiež sa ustanovuje, že ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol uložen ý pred účinnosťou zákona.

V zrušovacom ustanovení sa zruš uje doterajší zákon a vykonávacie predpisy k nemu.

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s navrhovanou účinnosťou nových trestných kódexov. Osobitná účinnosť dvoch ustanovení je viazaná na nutnosť vytvorenia podmienok v ústavoch na výkon trestu na aplikáciu týchto oprávnení odsúdenými (uzamykateľné skrinky na uloženie osobných vecí a používanie telefónu).

Bratislava, 31.máj 2005

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu