Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov 475/2005 účinný od 01.04.2008 do 31.12.2008

§ 2
Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
základnými potrebami osobnej hygieny mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,
b)
ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,
c)
základnými potrebami na korešpondenciu papier, obálka, tlačivá poštového podniku, písacie potreby a odoslanie obyčajnej listovej zásielky; tlačivá poštového podniku sa odsúdenému poskytujú bezplatne a písacie potreby sa odsúdenému iba vypožičajú,
d)
blízkou osobou manžel, manželka a ich rodičia, druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa, osvojiteľ, starý rodič, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov z dôvodu výkonu trestu.

§ 4
Obmedzenie základných práv a slobôd

(1)
Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a v práve slobodnej voľby povolania.
(2)
Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.
(3)
Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

§ 8
Umiestňovanie

(1)
O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni na výkon trestu, rozhoduje Generálne riaditeľstvo zboru (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie.
(2)
Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného odkladu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti odsúdeného je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.
(3)
Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene
a)
ženy od mužov,
b)
dospelí od mladistvých odsúdených,
c)
odsúdení podľa stupňa stráženia, ktorý určil súd,8)
d)
odsúdení podľa vnútornej diferenciácie.
(4)
Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby samostatne, ak
a)
o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,
b)
tak rozhodne riaditeľ ústavu z dôvodu ochrany bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb alebo z iného závažného dôvodu,
c)
mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol zaradený na oddiel s bezpečnostným režimom.

§ 18
Ubytovanie

(1)
Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo izbe. Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m2. Ak sa na nadmerne zvýši počet odsúdených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný čas znížiť.
(2)
Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom, prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas, elektrické osvetlenie.
(3)
Na uloženie osobných vecí, odevu a bielizne sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
(4)
Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor určený na ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.
(5)
Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených zaradených do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní na cele, je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým zariadením, umývadlom s pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu umožňujú, aj sprchou.
(6)
Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby si odsúdený nemohol spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni odsúdený na dobu do skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým by mohol ohroziť svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. Kompenzačná miestnosť neslúži na ubytovanie odsúdeného; na vybavenie kompenzačnej miestnosti sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5. Kompenzačná miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom.11)
(7)
Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave, v ktorej je odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou.
(8)
Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie, požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené osobitným predpisom.11)
(9)
Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske cely. V cele určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari. Ak nemožno zabezpečiť oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel, fajčenie sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore.

§ 24
Návštevy

(1)
Odsúdený má právo prijímať návštevy blízkych osôb v čase určenom riaditeľom ústavu najmenej raz za mesiac v trvaní dve hodiny.
(2)
Odsúdeného môže súčasne navštíviť najviac päť osôb vrátane detí; ak má odsúdený viac ako štyri deti, toto obmedzenie neplatí pre deti odsúdeného.
(3)
V záujme plnenia programu zaobchádzania, z naliehavého rodinného alebo z iného závažného dôvodu môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť návštevu častejšie a aj inej osobe; návšteva inej osoby nesmie byť na úkor práva odsúdeného prijať návštevu blízkych osôb.
(4)
Návšteva odsúdeného v ústave s minimálnym stupňom stráženia a v ústave so stredným stupňom stráženia sa vykonáva spravidla priamym kontaktom, návšteva odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia sa vykonáva spravidla bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, či sa návšteva odsúdeného vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.
(5)
Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode umožnia návštevu medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o manželov, rodičov a deti, odsúdený má peňažné prostriedky na jej vykonanie a s návštevou súhlasí; súčasne sa dohodnú o tom, či sa návšteva vykoná s priamym kontaktom alebo bez priameho kontaktu.
(6)
Príslušník zboru preruší alebo predčasne skončí návštevu, ak odsúdený alebo návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť ústavu.
(7)
Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených. Počas návštevy je zakázané odovzdávať alebo prijímať peňažné prostriedky, korešpondenciu alebo prijímať iné veci; to neplatí, ak ide o obmenu vlastného odevu a obuvi. Riaditeľ ústavu môže povoliť odsúdenému na návšteve odovzdať osobné veci, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktorých účel držania sa v ústave skončil.
(8)
Na požiadanie sa blízkej osobe odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podáva oznámenie o správaní odsúdeného.

§ 25
Korešpondencia

(1)
Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať písomné správy v listinnej podobe (ďalej len „korešpondencia“) bez obmedzenia, ak sa ďalej neustanovuje inak. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.11a)
(2)
Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom. Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti.
(3)
Nahliadnutie do korešpondencie je neprípustné, ak je zrejmé, že ide o korešpondenciu
a)
medzi odsúdeným, voči ktorému sa vedie trestné stíhanie, a jeho obhajcom,
b)
medzi odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky alebo verejným ochrancom práv.
c)
medzi odsúdeným a medzinárodným orgánom alebo medzinárodnou organizáciou, ktorá podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, je príslušná na prerokovanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv,
d)
medzi odsúdeným a súdom,
e)
zaslanú odsúdenému diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.12)
(4)
Korešpondencia alebo vec uvedená v odseku 2 sa založí do osobného spisu odsúdeného a na túto skutočnosť sa odsúdený upozorní; ďalej sa postupuje podľa povahy zadržanej informácie alebo veci.
(5)
Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac.
(6)
Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na jeho požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie.
(7)
Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane použije osobitný predpis upravujúci poštové služby.13)

§ 26
Prijímanie balíkov

(1)
Odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.11a)
(2)
Zakazuje sa v balíku adresovanému odsúdenému zasielať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, jedy, omamné látky, psychotropné látky a ich prekurzory a iné obdobné látky, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave. Ďalej je zakázané v balíku zasielať akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za zdraviu škodlivé potraviny v zmysle osobitného predpisu13a) alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať, cigarety, tabak a iné tabakové výrobky a akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom balení, alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich podmienkach, napríklad zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou, solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne.
(3)
Ak balík obsahuje vec uvedenú v odseku 2, tá sa vráti odosielateľovi na náklady odosielateľa alebo odsúdeného. Ak sa takáto vec vracia odosielateľovi prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa osobitného predpisu upravujúceho poštové služby.11a) Ak je podozrenie, že vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom, príslušník zboru je povinný vec neodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu.

§ 27
Používanie telefónu

(1)
Odsúdený má právo najmenej dvakrát za mesiac v trvaní pätnástich minút v čase určenom ústavným poriadkom telefonovať blízkym osobám13a) prostredníctvom telefónneho automatu umiestneného v ústave.
(2)
Odsúdený môže volať najviac piatim osobám, ktoré uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Zbor je oprávnený hovor kontrolovať prostredníctvom kamery a elektronicky zaznamenávať údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru môže obsahovať len údaje o volaných telefónnych číslach, čase a dĺžke hovoru a pretelefonovanej finančnej čiastke. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch povoliť odsúdenému telefonovať aj s inou osobou alebo v inom ako ústavným poriadkom vyhradenom čase.
(3)
Náklady spojené s použitím telefónu uhrádza odsúdený.


§ 28
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

(1)
Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; ak odsúdenému boli peňažné prostriedky zaslané, zaevidujú sa na jeho konto a odsúdený ich príjem potvrdí podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi. Tento postup sa neuplatní, ak boli peňažné prostriedky zasielané poukazmi poštového platobného styku už vyplatené oprávnenej osobe.
(2)
Nákup potravín a ďalších vecí alebo iné finančné operácie s týmito peňažnými prostriedkami sa neumožnia odsúdenému, ktorý má na svojom účte v evidencii ústavu menej peňažných prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného do miesta trvalého pobytu alebo miesta bydliska na území Slovenskej republiky a výška stravného na jeden deň podľa osobitného predpisu14) v dobe prepustenia z výkonu trestu; ak ide o cudzinca, do najbližšieho sídla zastupiteľského úradu štátu, ktorého je držiteľom cestovného dokladu, a ak ide o osobu bez štátneho občianstva, po hranicu v mieste opustenia Slovenskej republiky.
(3)
Odsúdený môže peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho konte použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitných predpisov,15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov na
a)
pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu,
b)
pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave.
(4)
Úložné z čistej pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 a úložné po rozdelení nemocenských dávok15a) a úrazových dávok15b) podľa § 45 ods. 9 môže odsúdený čerpať za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a na účely podľa tohto zákona, len ak jeho úhrn prevyšuje 50 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu.15c)


§ 29
Rozdelenie dôchodku

(1)
Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť ústavu skutočnosť, že poberá dôchodkovú dávku podľa osobitných predpisov16) (ďalej len „dôchodok“). Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne nárok na dôchodok alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému prizná dôchodok so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok starobného dôchodkového sporenia.
(2)
Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný na základe výkonu rozhodnutia generálneho riaditeľa nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50 % dôchodku, najviac však za kalendárny mesiac v sume rovnajúcej sa výške časti mzdy nepostihnuteľnej výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.17) Trovy sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nadol.
(3)
Po nástupe odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku, na výkon trestu, je generálne riaditeľstvo povinné do ôsmich dní vydať rozhodnutie o povinnosti odsúdeného hradiť trovy výkonu trestu z dôchodku a zaslať ho príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu.18) Od doručenia tohto rozhodnutia nie je možné poukazovať dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo na výplatu v hotovosti.
(4)
Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý mesiac bezhotovostným prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení rozhodnutia podľa odseku 2. Zvyšok dôchodku sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.
(5)
Ak bol odsúdený počas výkonu trestu premiestnený do iného ústavu, zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa už poukázali dôchodok alebo úhradu trov výkonu trestu z dôchodku na účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku nenachádza, ústav dôchodok alebo úhradu trov výkonu trestu z dôchodku zašle na účet ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku premiestnený.
(6)
Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu18) prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.
(7)
Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar sociálneho zabezpečenia.
(8)
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4, ústav dôchodok rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 12 % a zostatok, ktorým je úložné z dôchodku. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.
(9)
Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa odseku 1 v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 8.
(10)
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie na základe výkonu rozhodnutia podľa odseku 2 povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa primerane podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.
(11)
Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle do piatich pracovných dní po rozúčtovaní pracovnej odmeny po prepustení príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8.
(12)
Ustanovenia odsekov 1, 5, 6 a 7 sa primerane vzťahujú na poberanie nemocenskej dávky a úrazovej dávky.


§ 30
Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)
Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni v ústave najmenej jedenkrát týždenne v určený pracovný deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke. Nákup je povolený len formou bezhotovostného styku s výnimkou otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok sumy životného minima podľa osobitného predpisu.15c)
(2)
V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom.
(3)
Riaditeľ ústavu môže určiť skladbu, množstvo a termín nákupov odsúdených v predajni v ústave.


§ 31
Zdravotná starostlivosť

(1)
Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.20)
(2)
Ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť nenávratný peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.21)
(3)
Riaditeľ ústavu je povinný odsúdeným zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
(4)
Lekár informuje riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie; riaditeľ ústavu ďalej postupuje podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v mimoriadnych prípadoch obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu.


§ 32
Vzdelávanie

(1)
Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej účasti odsúdeného a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho osobnými a spoločenskými potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje tak, aby v súlade s osobitnými predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním príslušného dokladu akreditovanou inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený ho získal počas výkonu trestu.
(2)
Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady, sa umožní, aby získal základné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné vzdelanie alebo sa zúčastnil iných foriem vzdelávania, ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.
(3)
Negramotnému odsúdenému sa umožní, aby absolvoval kurz pre negramotných. Ak je odsúdený zaradený do takéhoto kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.

§ 28
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné operácie

(1)
Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet cudzích prostriedkov ústavu; ak odsúdenému boli peňažné prostriedky zaslané, zaevidujú sa na jeho konto a odsúdený ich príjem potvrdí podpisom. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky, tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi. Tento postup sa neuplatní, ak boli peňažné prostriedky zasielané poukazmi poštového platobného styku už vyplatené oprávnenej osobe.
(2)
Nákup potravín a ďalších vecí alebo iné finančné operácie s týmito peňažnými prostriedkami sa neumožnia odsúdenému, ktorý má na svojom účte v evidencii ústavu menej peňažných prostriedkov, než je predpokladaná suma cestovného do miesta trvalého pobytu alebo miesta bydliska na území Slovenskej republiky a výška stravného na jeden deň podľa osobitného predpisu14) v dobe prepustenia z výkonu trestu; ak ide o cudzinca, do najbližšieho sídla zastupiteľského úradu štátu, ktorého je držiteľom cestovného dokladu, a ak ide o osobu bez štátneho občianstva, po hranicu v mieste opustenia Slovenskej republiky.
(3)
Odsúdený môže peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho konte použiť len na nákup základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu, na úhradu pohľadávok, súdnych poplatkov a správnych poplatkov, na nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne podľa osobitných predpisov,15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak odsúdený v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci neuhradil zrážku najmenej v sume požadovaného čerpania peňažných prostriedkov na
a)
pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu,
b)
pohľadávky ostatných oprávnených evidovaných v ústave.
(4)
Úložné z čistej pracovnej odmeny podľa § 45 ods. 3 a úložné po rozdelení nemocenských dávok15a) a úrazových dávok15b) podľa § 45 ods. 9 môže odsúdený čerpať za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 a na účely podľa tohto zákona, len ak jeho úhrn prevyšuje 50 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu.15c)

§ 29
Rozdelenie dôchodku

(1)
Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť ústavu skutočnosť, že poberá dôchodkovú dávku podľa osobitných predpisov16) (ďalej len „dôchodok“). Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne nárok na dôchodok alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému prizná dôchodok so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok starobného dôchodkového sporenia.
(2)
Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný na základe výkonu rozhodnutia generálneho riaditeľa nahradiť z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 50 % dôchodku, najviac však za kalendárny mesiac v sume rovnajúcej sa výške časti mzdy nepostihnuteľnej výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.17) Trovy sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nadol.
(3)
Po nástupe odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku, na výkon trestu, je generálne riaditeľstvo povinné do ôsmich dní vydať rozhodnutie o povinnosti odsúdeného hradiť trovy výkonu trestu z dôchodku a zaslať ho príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu.18) Od doručenia tohto rozhodnutia nie je možné poukazovať dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo na výplatu v hotovosti.
(4)
Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý mesiac bezhotovostným prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení rozhodnutia podľa odseku 2. Zvyšok dôchodku sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.
(5)
Ak bol odsúdený počas výkonu trestu premiestnený do iného ústavu, zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa už poukázali dôchodok alebo úhradu trov výkonu trestu z dôchodku na účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku nenachádza, ústav dôchodok alebo úhradu trov výkonu trestu z dôchodku zašle na účet ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku premiestnený.
(6)
Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu18) prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.
(7)
Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar sociálneho zabezpečenia.
(8)
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4, ústav dôchodok rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 12 % a zostatok, ktorým je úložné z dôchodku. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.
(9)
Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa odseku 1 v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna tridsatina sumy podľa odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje podľa odseku 8.
(10)
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť alebo príslušná poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou platnosťou a odsúdený má za toto obdobie na základe výkonu rozhodnutia podľa odseku 2 povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu, postupuje sa primerane podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.
(11)
Preplatok trov náhrady výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle do piatich pracovných dní po rozúčtovaní pracovnej odmeny po prepustení príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8.
(12)
Ustanovenia odsekov 1, 5, 6 a 7 sa primerane vzťahujú na poberanie nemocenskej dávky a úrazovej dávky.

§ 30
Nákup potravín a vecí osobnej potreby

(1)
Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí v predajni v ústave najmenej jedenkrát týždenne v určený pracovný deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v skrinke. Nákup je povolený len formou bezhotovostného styku s výnimkou otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci trojnásobok sumy životného minima podľa osobitného predpisu.15c)
(2)
V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym, drogistickým a priemyslovým tovarom.
(3)
Riaditeľ ústavu môže určiť skladbu, množstvo a termín nákupov odsúdených v predajni v ústave.

§ 31
Zdravotná starostlivosť

(1)
Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.20)
(2)
Ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť nenávratný peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.21)
(3)
Riaditeľ ústavu je povinný odsúdeným zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
(4)
Lekár informuje riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie; riaditeľ ústavu ďalej postupuje podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v mimoriadnych prípadoch obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu.

§ 35

(1)
Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.23)
(2)
Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa vlastného výberu, vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.

§ 39
Odsúdený je povinný

a)
plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom,
b)
plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,
c)
plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,
d)
odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich cenu, množstvo alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore s účelom výkonu trestu, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí majetok,
e)
pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ invalidného, starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby,
f)
zúčastňovať sa na výkone prác pre ústav a výkone prospešných prác mimo ústavu,
g)
dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
h)
podrobiť sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov,6) strpieť úkony súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí,25)
i)
podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom návykových látok,
j)
uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj s výkonom trestu,
k)
v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,
l)
nosiť preukaz odsúdeného.

§ 42
Základné zásady zaraďovania do práce

(1)
Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom sa prihliada na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov programu zaobchádzania.
(2)
Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným, ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do práce odsúdených sa primerane použijú ustanovenia § 85, § 85a, § 93 až 95, § 97, § 98, § 133 ods. 1 a 2, § 147, § 148, § 174, § 175 a § 193 až 198 Zákonníka práce.
(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení, plní povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s osobitnými predpismi a zmluvou s ústavom.

§ 43

(1)
Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce odsúdenými27) v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“) a vo vnútornej prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu.
(2)
Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej výroby a poskytovaním prác a služieb. Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu. Vlastná výroba strediska je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na základe zmluvy poskytuje stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V zmluve sa určia tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.
(3)
Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami27a) môže odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru.
(4)
Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány zboru; tým nie je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.
(5)
Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe uzatvorenej zmluvy pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním práce odsúdenými.

§ 45
Pracovná odmena

(1)
Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(2)
Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza zbor zrážky podľa osobitných predpisov;28) zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,15c) vo výške a v poradí na úhradu
a)
výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,15c) pričom táto suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor; zrážka sa rozdelí rovnakým dielom na výživné každého oprávneného,
b)
trov výkonu trestu u odsúdeného
1.
bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny alebo
2.
s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny,
c)
pohľadávok na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému
1.
bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo
2.
s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny,
d)
pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému
1.
bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo
2.
s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny.
(3)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej odmeny rozdelí na
a)
úložné, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných finančných operácií po prepustení z výkonu trestu v ďalšom občianskom živote, v rozsahu
1.
5 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu,15c)
2.
40 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu,15c)
b)
vreckové, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb odsúdeného počas výkonu trestu, v rozsahu 12 %.
(4)
Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,15c) ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok sa použije podľa odseku 2 písm. b).
(5)
Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) a d) je rozhodujúci deň, keď bolo ústavu doručené rozhodnutie riaditeľa ústavu, nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz. Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. c) a d) rovnaké poradie a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka u predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva v ústave nezmenené.
(6)
Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, nastúpi do výkonu trestu, postupuje sa podľa Občianskeho súdneho poriadku;29) za mzdu povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.
(7)
Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá výkon rozhodnutia zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv na poradie vymáhaných pohľadávok.
(8)
Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa mzdy podľa všeobecného predpisu o občianskom súdnom konaní.29a)
(9)
Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské dávky15a) alebo úrazové dávky15b) odsúdeného.
(10)
Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.30)

§ 50
Disciplinárne odmeny

(1)
Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania, plnení pracovných povinností alebo vykonanie príkladného činu možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.
(2)
Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav odvahy a úsilia.
(3)
Disciplinárnou odmenou je
a)
pochvala,
b)
mimoriadne povolenie návštevy,
c)
mimoriadne povolenie telefonického volania,
d)
finančná odmena do výšky 2 000 Sk,
e)
mimoriadne voľno na opustenie ústavu.

§ 52
Disciplinárne tresty

(1)
Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2)
Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.33)
(3)
Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty:
a)
pokarhanie,
b)
zákaz telefonického volania až na dobu troch mesiacov,
c)
zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
d)
umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu 20 dní,
e)
celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 20 dní,
f)
umiestnenie do samoväzby až na dobu 20 dní,
g)
prepadnutie veci.
(4)
Za konanie, ktoré má znaky priestupku, ktorého sa odsúdený dopustil počas výkonu trestu, možno odsúdenému uložiť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi33) tieto tresty:
a)
pokarhanie,
b)
pokuta,
c)
prepadnutie veci.

§ 53
Výkon disciplinárnych trestov

(1)
Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Disciplinárny trest je uložený jeho oznámením; s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po uložení, najneskôr však do 30 dní.
(2)
Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie; oznámi sa ústne, a to buď individuálne, alebo pred skupinou odsúdených. Ak sa odsúdený dopustí disciplinárneho previnenia opakovane v priebehu šiestich mesiacov, uloží sa mu prísnejší disciplinárny trest ako pokarhanie.
(3)
Doba zákazu telefonického volania sa začína počítať prvým hovorom, na ktorý vznikol odsúdenému nárok bezprostredne po uložení disciplinárneho trestu. Ak pred uložením disciplinárneho trestu zákazu telefónneho volania bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena podľa § 50 ods. 3 písm. c), táto sa vykoná až po vykonaní uloženého disciplinárneho trestu. V obzvlášť závažných prípadoch možno počas výkonu tohto disciplinárneho trestu postupovať podľa § 27 ods. 2.
(4)
Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý vzniká odsúdenému nárok po uložení disciplinárneho trestu.
(5)
Disciplinárny trest prepadnutia veci možno uložiť za podmienok ustanovených pri ukladaní sankcie prepadnutia veci podľa všeobecného predpisu o priestupkoch.34) Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o prepadnutí veci odovzdá ústav vec spolu s opisom rozhodnutia príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza, najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

§ 56
Zhabanie veci

(1)
Ak odsúdenému nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak sú splnené podmienky ustanovené na zhabanie veci podľa všeobecného predpisu o priestupkoch.34)
(2)
Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý sa dopustil konania podľa § 52 ods. 2, a vlastníkovi veci, ak je známy.
(3)
Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o zhabaní veci odovzdá ústav vec spolu s opisom rozhodnutia príslušnému štátnemu orgánu vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza, najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Proti rozhodnutiu o zhabaní veci má odsúdený a osoba, ktorej sa rozhodnutie o zhabaní veci priamo týka, právo do troch dní odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 58

(1)
O disciplinárnom previnení odsúdeného sa pred uložením disciplinárneho trestu spíše záznam na predpísanom tlačive. Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, najmä označenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané. Záznam o uložení disciplinárneho trestu sa po jeho vykonaní založí do osobného spisu odsúdeného. Uloženie disciplinárneho trestu, jeho druh, dôvod a dátum uloženia sa zaznamená do osobnej karty odsúdeného.
(2)
Pred uložením disciplinárneho trestu musia byť objasnené okolnosti spáchania disciplinárneho previnenia a preukázaná vina odsúdeného. Odsúdenému sa pred uložením disciplinárneho trestu musí umožniť, aby sa k veci vyjadril.
(3)
Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie na predpísanom tlačive a predloží sa mu na podpis. Ak odsúdený odmietne vyjadrenie podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis.
(4)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho trestu sa prihliada najmä na povahu a závažnosť disciplinárneho previnenia, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností.
(5)
Disciplinárny trest možno odsúdenému uložiť do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek príslušník zboru alebo zamestnanec zboru v ústave, najneskôr však do jedného roka odo dňa jeho spáchania. Ustanovenie tohto odseku sa nepoužije na konanie o ukladaní sankcie za konanie, ktoré má znaky priestupku; vtedy sa postupuje podľa osobitného predpisu.34)
(6)
Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny trest; to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.
(7)
Ak nie je disciplinárne previnenie závažné alebo odsúdený sa takéhoto konania dopustil prvýkrát, možno previnenie riešiť aj pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu; o pohovore príslušník zboru urobí záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive.

§ 59

(1)
Ak konanie, ktoré má znaky priestupku, spáchané počas výkonu trestu bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota na uloženie disciplinárneho trestu začína plynúť dňom, keď sa ktorýkoľvek z príslušníkov zboru s disciplinárnou právomocou dozvedel o výsledku vyšetrovania.
(2)
Iným orgánom podľa odseku 1 sa rozumie súd, orgán činný v trestnom konaní,35) správny orgán36) a orgán oprávnený vykonávať príslušné prešetrovanie alebo kontrolnú činnosť.

§ 60
Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu

(1)
Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných vážnych dôvodov. Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.
(2)
Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť nad svojím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho trestu.
(3)
Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho zvyšku sa disciplinárny trest považuje za vykonaný.
(4)
O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu rozhoduje príslušník zboru, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou; záznam o upustení alebo odpustení sa vykoná do osobnej karty odsúdeného.

§ 61
Zahladenie disciplinárneho trestu

(1)
Disciplinárny trest sa zahladí, ak odsúdený po dobu jedného roka od vykonania rozhodnutia o disciplinárnom treste riadne plní svoje povinnosti a o zahladenie požiada. Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov popri sebe, nemožno ich zahladiť, kým neuplynie doba na zahladenie disciplinárneho trestu podľa tohto odseku, ak bol uložený.
(2)
Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny, môže mu príslušník zboru, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo príslušník zboru s vyššou disciplinárnou právomocou namiesto jej udelenia zahladiť disciplinárny trest aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, nie však skôr ako tri mesiace po výkone disciplinárneho trestu.
(3)
Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny trest nebol uložený.
(4)
Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odseku 1 až 3 sa vzťahuje aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému v čase, keď bol vo výkone väzby.

§ 74
Výkon trestu žien

(1)
Ubytovacia plocha pre odsúdenú ženu je najmenej 4 m2; u tehotnej ženy ju nemožno znížiť.
(2)
Odsúdenej žene sa umožňuje každodenné sprchovanie.
(3)
Ak bol odsúdenej žene opätovne uložený disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do samoväzby, možno s jeho výkonom začať najskôr po desiatich dňoch od vykonania niektorého z týchto trestov. To neplatí, ak sa odsúdená žena dopustila disciplinárneho previnenia počas výkonu niektorého z uvedených disciplinárnych trestov a bol jej uložený takýto disciplinárny trest; v takom prípade možno odsúdenú ženu podrobiť disciplinárnemu trestu bez prerušenia najviac po dobu 14 dní.
(4)
Minister je oprávnený vydať súhlas na zriadenie špecializovaného oddelenia, v ktorom môže byť odsúdenej žene na jej žiadosť povolené, aby vo výkone trestu mala pri sebe a starala sa o svoje dieťa staršie ako jeden rok spravidla do troch rokov, výnimočne až do piatich rokov jeho veku; to neplatí, ak dieťa bolo súdom zverené do starostlivosti inej osoby.

§ 75
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

(1)
Cudzinca47) po prijatí do výkonu trestu ústav poučí o jeho práve obracať sa na diplomatickú misiu48) alebo konzulárny úrad49) štátu, ktorého je občanom; osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí o práve obracať sa na diplomatickú misiu,49) konzulárny úrad50) alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť jeho záujmy.
(2)
Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o práve prijať návštevu predstaviteľa orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 a vykoná sa priamym kontaktom.
(3)
Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené v § 35 ods. 1.
(4)
Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie.
(5)
Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.50)
(6)
O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.
(7)
Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej národnosti alebo hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní a aby mohli spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.

§ 91
Úhrada zavinených trov výkonu trestu

(1)
Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu
a)
za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby,
b)
ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z jeho pracovnej odmeny,
c)
za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil liečebný režim,
d)
za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná, a z tohto dôvodu nepracoval.
(2)
Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku 1 je jedna štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu;15c) suma sa zaokrúhľuje tak, že halierové sumy do 50 halierov vrátane sa zaokrúhľujú smerom nadol a halierové sumy nad 50 halierov smerom nahor.

§ 92
Úhrada zvýšených trov výkonu trestu

(1)
Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie, dopravu, pátranie alebo predvedenie vynaložené ústavom, ak
a)
si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému spôsobil ujmu na zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia,
b)
trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,
c)
navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.
(2)
Ak odsúdenému, ktorý nemá peňažné prostriedky, bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a z rozpočtu ústavu mu nebol poskytnutý nenávratný peňažný príspevok podľa § 31 ods. 2, je povinný nahradiť ju na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu.
(3)
Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil ústav a Policajný zbor pri pátraní po ňom alebo pri jeho predvedení, ak ušiel, nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska, otvoreného oddelenia alebo sa bezdôvodne včas nevrátil z voľna na opustenie ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. e). Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.

§ 93
Spoločné ustanovenia

(1)
Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených a zvýšených trov spojených s výkonom trestu
a)
odsúdenému, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný vinným a vyhostený alebo vydaný do cudziny, ak je zrejmé, že vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu by bolo neúčelné a nehospodárne,
b)
ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie nákladov spojených s ich vymáhaním,
c)
ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
d)
ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky,
e)
ak sa v období troch rokov bezprostredne po sebe nasledujúcich až doteraz bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia,
f)
ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov odsúdeného.
(2)
Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených a zvýšených trov spojených s výkonom trestu, ak pohľadávka spojená so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu sa premlčala a odsúdený vzniesol námietku premlčania.
(3)
Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas ministerstva.
(4)
Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky neupovedomuje.
(5)
Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu sa postupuje primerane podľa odsekov 1 až 4.
(6)
Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených trov výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka.60)
(7)
Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených trovách výkonu trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.
(8)
Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu môže riaditeľ ústavu na písomnú žiadosť odsúdeného odpustiť, ak to vyžaduje záujem na resocializácii odsúdeného alebo jej dovŕšení.
(9)
Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody odpustenia tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

§ 98
Spoločné ustanovenia

(1)
Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.
(2)
Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici, v zdravotníckom zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú primerane podľa zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v ktorom sa odsúdený nachádza.
(3)
Príbuzenský vzťah je blízka osoba povinná preukázať výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným pred nástupom do výkonu trestu.64)
(4)
Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a iných osôb možno cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele doživotných trestov, určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania a kompenzačné miestnosti vybaviť kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí byť odsúdený oboznámený v ústavnom poriadku.
(5)
Ak sa vedie proti odsúdenému počas výkonu trestu trestné stíhanie, postupuje sa podľa osobitného predpisu.53)
(6)
Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu podľa § 51, opustenia ústavu podľa § 65 alebo § 85 ods. 3 alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 2 písm. f), čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.

§ 99
Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov

(1)
Zbor je oprávnený na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu spracovávať osobné údaje v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa osobitného predpisu,65) ako aj anamnestických údajov, údajov o mene, priezvisku, rodnom priezvisku, predchádzajúcom mene a predchádzajúcom priezvisku, ak ich má odsúdený zmenené, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a pobyte odsúdeného, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní odsúdeného; osobné údaje o príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine a náboženskom vyznaní odsúdeného môže spracovávať po jeho predchádzajúcom súhlase.
(2)
Odsúdený je povinný podrobiť sa na výzvu psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave a úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických identifikačných znakov.

§ 100
Spoločné ustanovenia o konaní

(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, všeobecný predpis o správnom konaní66) sa použije pri rozhodovaní o
a)
zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu,
b)
náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,
c)
zhabaní veci.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 písm. b) až d) vydá riaditeľ ústavu.67)
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
(4)
Rozhodnutie, ktorým sa uložila povinnosť odsúdenému uhradiť zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumu určenú na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu, vykonáva generálne riaditeľstvo alebo ústav, ktorý pohľadávku spravuje.
(5)
Rozhodnutie podľa odseku 1 vykonáva zrážkami zo mzdy ústav, ktorý pohľadávku spravuje, alebo generálne riaditeľstvo podľa osobitných predpisov.
(6)
Štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť generálnemu riaditeľstvu zboru alebo ústavu na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania v správnom konaní.
(7)
Iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na účely rozhodovania v správnom konaní, ak to možno od nich požadovať, sú povinné generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo vypožičať.
(8)
Poštový podnik23) je povinný oznámiť generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania v správnom konaní, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštovým podnikom alebo do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante, alebo umožniť príslušníkovi zboru alebo ústavu alebo zamestnancovi zboru alebo ústavu z generálneho riaditeľstva tieto údaje získať v poštovom podniku a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách.11a)
(9)
Poisťovne sú povinné oznámiť generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení odsúdeným.
(10)
Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná generálnemu riaditeľstvu zboru alebo ústavu na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu68) údaje nevyhnutné na účely výkonu rozhodnutia pri vymáhaní úhrady zavinených trov výkonu trestu, úhrady zvýšených trov výkonu trestu a náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu od odsúdeného, ktorý je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky.

§ 102
Splnomocňovacie ustanovenia

(1)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
a)
prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a prepustení odsúdených,
b)
vnútornej diferenciácii,
c)
zaobchádzaní s odsúdenými,
d)
zabezpečovaní práv odsúdených,
e)
zaraďovaní odsúdených do práce,
f)
zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,
g)
disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch, rozsahu disciplinárnej právomoci, zhabaní veci a disciplinárnom konaní,
h)
účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,
i)
výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom výkone trestu,
j)
podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu trestu,
k)
nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l)
nosení preukazu odsúdeného,
m)
určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,
n)
určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,
o)
určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,
p)
určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,
q)
zrážkach z čistej pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok,
r)
postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a úrazovými dávkami odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,
s)
použití vreckového a úložného,
t)
zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených.
(2)
Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.