Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 474/2005 účinný od 10.06.2022 do 30.11.2022

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA, Milana LAURENČÍKA a Jozefa PROČKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

474/2005 Z. z.

o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, Milan Laurenčík a Jozef Pročko.

V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 až 2024 sa uvádza, že vláda prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom návrhu zákona je

✓opätovne priznať Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí také postavenie a pôsobnosť, aké mal od svojho vzniku (1. 1. 2006) až do roku 2012, t.j. postavenie štátneho orgánu, ktorý zabezpečuje tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí; tento úrad zostáva zapojený na rozpočtovú kapitolu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí,

✓zveriť kompetencie v oblasti prevencie korupcie Úradu vlády SR, čím dôjde k zosúladeniu doterajšieho stavu so znením zákona, keďže problematika prevencie korupcie v súčasnosti nie je formálne v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy.

V nadväznosti na tento cieľ návrhu zákona sa vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí spresňuje aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov tak, že ministerstvo bude mať všeobecnú pôsobnosť v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. V rozsahu tejto pôsobnosti sa však bude podieľať na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí rovnako ako ďalšie ministerstvá, a to na právnom základe § 3 ods. 3 zákona č.

474/2005 Z. z.

o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky,

2

medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o formulačné spresnenie dotknutého ustanovenia zákona, ktoré súvisí so zmenami zavedenými novelou zákona č.

474/2005 Z. z.

o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí“) z roku 2012. Táto novela v podobe zákona č. 287/2012 Z. z. nahradila v § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí „štátnu politiku starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí“ za „štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“, avšak neudialo sa tak dôsledne, čoho príkladom je ustanovenie § 2 písm. c) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. V dotknutom ustanovení bola zákonom č. 287/2012 Z. z. vypustená akákoľvek zmienka o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorej vyjadrením je aj systém opatrení vrátane štátnej podpory týchto osôb. Preto je potrebné aj v § 2 písm. c) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí vyjadriť, že opatrenia vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí vychádzajú z vopred zadefinovanej štátnej politiky vo vzťahu k nim rovnako, ako je to vyjadrené v § 3 toho istého zákona. Formulácia „štátna politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí“ bola použitá už v zákone č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol zriadený zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí od 1. 1. 2006 a prevzal na seba postavenie a právomoci dovtedajšieho splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov a jeho generálneho sekretariátu, ktorý pôsobil pod Úradom vlády SR, ako aj Domu zahraničných Slovákov ako rozpočtovej organizácie Ministerstva kultúry SR.

Postavenie a právomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho predsedu z obsahového hľadiska zodpovedali tomu, čo bolo priznané splnomocnencovi vlády SR pre zahraničných Slovákov; predpokladalo sa totiž, že vznikom uvedeného úradu sa stabilizuje, zefektívni a väčšmi profesionalizuje zázemie splnomocnenca, ktorý sa stane predsedom úradu s celoštátnou pôsobnosťou pre agendu slovenského zahraničia, najmä pokiaľ ide o koordináciu procesov spojených s tvorbou štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a so zabezpečením výkonu tejto štátnej politiky.

3

Uvedenému zodpovedala aj právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zakotvená v § 4 ods. 6 písm. a) v znení platnom od 1. 1. 2006 až do 1. 10. 2012. Po tomto dátume sa uplatňoval zákon o Slovákov žijúcich v zahraničí v znení jeho novely v podobe zákona č. 287/2012 Z. z., ktorá Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí odňala jeho koordinačnú právomoc v oblasti slovenského zahraničia a priznala mu len právomoc podieľať sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Takýto zásah do kľúčovej kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol nielen popretím dôvodu jeho vzniku (splnomocnenec vlády SR, v prospech ktorého sa zriadil úrad, môže mať nepochybne koordinačnú právomoc v zmysle § 2 ods. 1 druhej vety zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov), ale novelizovaná zákonná úprava vykazovala tiež legislatívne nedostatky a v praxi sa v priebehu rokov 2013 – 2020 ukázala ako menej vhodná a zmysluplná než pôvodne zákonom zakotvené riešenie.

Legislatívne nedostatky novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí z roku 2012 spočívali najmä v tom, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa síce odňala právomoc koordinovať tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale táto právomoc sa nepriznala žiadnemu inému úradu ani samotnému Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré prevzalo gesciu nad týmto úradom. Tento nedostatok bolo potrebné vo volebnom období 2016 – 2020 zmierniť zriadením Rady vlády SR pre krajanské otázky ako poradného orgánu vlády SR, keďže minister zahraničných vecí a európskych záležitostí už v uvedenom volebnom období nebol zároveň podpredsedom vlády SR a tak koordináciu tvorby štátnej politiky vykonával namiesto Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prostredníctvom tohto poradného orgánu vlády. Okrem toho, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bola v roku 2012 odňatá aj právomoc zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a táto bola presunutá na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, hoci uvedený úrad aj naďalej plnil úlohy podľa § 4 ods. 6 písm. b) a j), ktoré nemožno charakterizovať inak ako zabezpečovaním výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

Prehodnotením postavenia a právomocí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí formou tohto návrhu zákona sa napĺňa nielen volebný program niektorých koaličných politických strán a Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, ale zároveň sa aj odstraňujú vyššie uvedené nedostatky platnej právnej úpravy zavedenej formou novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí v roku 2012. Návrh zákona sa predkladá tiež v súvislosti s novou Koncepciou štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 – 2025.

K Čl. II

K bodu 1

4

Novelizácia zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „veľký kompetenčný zákon“) bezprostredne súvisí s novelou zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a to konkrétne s Čl. I § 4 ods. 6 novým znením písmena a).

Vzhľadom na to, že sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí opätovne priznáva právomoc komplexne zabezpečovať tvorbu, koordináciu a výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, právomoc výkonu tejto štátnej politiky by malo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR duplicitne. Ministerstvo však bude mať všeobecnú pôsobnosť v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a v rozsahu tejto pôsobnosti sa bude podieľať na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí rovnako ako ďalšie ministerstvá, a to na právnom základe § 3 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zapojenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na rozpočtovú kapitolu ministerstva ani personálna pôsobnosť ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie sú týmto zákonom dotknuté.

K bodu 2

Uznesením vlády č. 168/2011 z 9. marca 2011 bol ako preventívny orgán podľa článku 6 Dohovoru OSN proti korupcii, ktorý bol prijatý v New Yorku 31. októbra 2003 notifikovaný Úrad vlády SR. Kompetencie Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie však neboli riadne zapracované do zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (kompetenčný zákon) v platnom znení. Problematika prevencie korupcie v súčasnosti formálne nie je v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy. Vzhľadom na jej význam pre riadne fungovanie verejnej správy v súlade so zásadami právneho štátu je však potrebné, aby sa jej venovala náležitá pozornosť aj tým, že kompetencie v oblasti prevencie korupcie budú riadne zverené kompetenčným zákonom do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy. Navrhuje sa doplniť kompetenčný zákon tak, aby sa doň premietol súčasný stav a pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti prevencie korupcie. Ide o formálne zosúladenie právneho stavu s aplikačnou praxou.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. apríla 2022. K tomuto dátumu by vzhľadom na presun koordinačných právomocí v oblasti štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí mala byť zrušená Rada vlády SR pre krajanské otázky ako poradný orgán vlády SR.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, Milan Laurenčík a Jozef Pročko

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

474/2005 Z.

z.

o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

6

7

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

474/2005 Z.

z.

o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

8

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

Vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov

297

Dôvodová správaVšeobecná časť

Návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov sa predkladá na základe úlohy č. 7 v mesiaci február Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Prvý summit európskych diaspór, ktorý sa uskutočnil pod záštitou gréckeho predsedníctva Európskej únie v Solúni 2003 svoju pozornosť zameral na význam diaspór Európy a na podnietenie procesu vytvorenia pevnejších väzieb medzi EÚ a jej diaspórami.

Veľké skupiny zahraničnej diaspóry sú dnes prirodzeným fenoménom života spoločnosti väčšiny krajín sveta. V podmienkach slobody pohybu osôb v demokratickej spoločnosti preto ani Slováci žijúci v zahraničí nemôžu byť vnímaní iba ako kategória, resp. relikt minulosti. Základňa, ktorá sa dnes tvorí preto musí mať charakteristiky, ktoré umožnia Slovenskej republike nielen riešiť zdedené problémy z minulosti, ale aj vytvoriť postupne mechanizmus pre podchytenie migračných trendov, minimalizujúci škody, ktoré vznikajú v tejto etape vývoja únikom „mozgov“ do vyspelých krajín sveta. Podľa dostupných údajov odhadujeme, že počet Slovákov a osôb slovenského pôvodu žijúcich v zahraničí je v súčasnosti viac ako dva milióny.

Vláda Slovenskej republiky od roku 1993 do súčasnosti prerokovala niekoľko na seba nadväzujúcich koncepčných materiálov, ktoré postupne spracovali Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, týkajúcich sa problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí.

Odhodlanie rozvíjať pozitívne vzťahy so Slovákmi v zahraničí formulovala vláda už v roku 1993 ako programovo vyjadrený záujem štátu a v nadväznosti na to schválila uznesením č. 678/94 vládnu koncepciu spolupráce so Slovákmi v zahraničí. V jej rámci boli aktualizované otázky štátnej politiky SR vo vzťahu k zahraničným Slovákom a navrhnutý model inštitucionálneho zabezpečenia na úrovni ústrednej štátnej správy. Model etapovitého riešenia sa premietol v uplynulých 10 rokoch v následných krokoch, ktoré smerovali k návrhu na zriadenie Rady vlády SR pre krajanské záležitosti, k vytvoreniu inštitútu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, k vypracovaniu programu kultúrnej pomoci zahraničným Slovákom, k zriadeniu Domu zahraničných Slovákov, k vypracovaniu koncepcie udeľovania štipendií vlády SR krajanom, k vypracovaniu komplexných programov starostlivosti a pomoci zahraničným Slovákom do roku 1998, k postupu migračnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom, k prijatiu zákona NR SR o zahraničných Slovákoch.

Vláda SR uznesením č. 1146/1999 z 22. decembra 1999 schválila návrh transformácie systému zabezpečenia vzťahov SR k zahraničným Slovákom. V rámci Úradu vlády SR s účinnosťou od 1. 1. 2002 bol zriadený Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov.

Návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov sa predkladá aj na základe uznesenia vlády SR č. 438 z 24. apríla 2002 prijatého k návrhu dlhodobej koncepcie činnosti Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov.

Koncepcia predpokladá, že monitorovanie efektivity zákona NR SR č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, poznatky z jeho aplikácie v praxi, podnety z rezortov a krajanských organizácií budú využité pri zmenách tejto právnej normy resp. pri spracovaní právnej normy týkajúcej sa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá bude v súlade s právom Európskej únie. Na vypracovaní takejto normy mali participovať relevantné rezorty.

Z iniciatívy Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov bola v roku 2002 vytvorená špeciálna medzirezortná pracovná komisia, ktorá na svojom zasadnutí 11. 9. 2003 vyhodnotila súčasný stav účinnosti zákona č. 70/1997 Z. z. a konštatovala, že zákon v súčasnej podobe má už len symbolický charakter. Komisia podporila prípravu nového zákona o Slovákoch v zahraničí.

Predkladaný návrh zákona reaguje na zmeny vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Súhrnná Správa a odporúčania zo summitu európskych diaspór Solún 2003, ktorú organizovala EÚ, zameriava svoju pozornosť na význam diaspór Európy, na úlohu, ktorú môže hrať pri formulovaní politík EÚ na podnietenie procesu, ktorého výsledkom bude vytvorenie pevnejšej väzby medzi EÚ a jej diaspórami.

Hlavným cieľom predkladaného zákona je aktívny prístup Slovenskej republiky k tvorbe takejto politiky a snaha o vypracovanie nekonfliktného modelu praxe uplatňovanej v rámci národnej politiky jednotlivých štátov vo vzťahu k príbuzenským menšinám.

Návrh zákona rešpektuje odporúčania obsiahnuté v Správe o preferenčnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami príbuzenskými štátmi, prijatou Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy v roku 2001.

Návrh zákona nahradzuje zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2002 Z. z., je jeho transformáciou, ktorá vychádza z poznatkov a komparácie obdobných právnych noriem iných štátov vo vzťahu k ich príbuzenským menšinám a komunitám v zahraničí (Kolokvium k správe Benátskej komisie o kin-minorities. Atény, 2002).

Návrh zákona predpokladá presun všetkých už jestvujúcich finančných, ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dislokované po jednotlivých rezortoch a inštitúciách do jedného orgánu, ktorý už aj v súčasnosti zabezpečuje prevažnú časť týchto činností t. j. Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR. Cieľom je zlepšenie koordinácie činností, ktoré sú v tejto oblasti zabezpečované viacerými subjektami a tiež dosiahnutie väčšej efektivity pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí.

V doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť je vyjadrené, že realizácia zákona bude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1. augusta 2005.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu

Problematika návrhu zákona nie je prioritou z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a ani screeningu. V pláne legislatívnych úloh vlády je predloženie návrhu zákona uvedené ako úloha na mesiac február 2004.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu:

Niektoré aspekty predmetu úpravy návrhu zákona boli prerokovávané počas negociácií v kapitole č. 2 (slobodný pohyb osôb), v kapitole č. 13 (zamestnanosť) a v kapitole č. 24 (policajná a justičná spolupráca v trestných veciach).

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

bezpredmetné.6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu:

nezúčastnili sa žiadni experti.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Dopad na verejné financie v roku 2005

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať len mierne zvýšený dopad na štátny rozpočet za podmienky, že dôjde k zlúčeniu rozpočtových prostriedkov z rozpočtových kapitol Ministerstva kultúry SR a Úradu vlády SR účelovo určených na podporu a starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR.

Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočty obcí a nebude mať vplyv na podnikateľskú sféru.

Dopad na životné prostredie

Realizácia tohto zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie.

Dopad na zamestnanosť

Realizácia tohto zákona a dopad na zamestnanosť, neprinesie úbytok pracovných miest. Zlúčením doterajších štátnych orgánov a organizačných štruktúr zabezpečujúcich danú problematiku a delimitáciou zamestnancov bude zachovaný celkový počet pracovných miest.

Na zabezpečenie materiálno-prevádzkovej činnosti Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR bude potrebné v roku 2006 zvýšiť počet zamestnancov o 4 a na zabezpečenie odborných činností zvýšiť počet zamestnancov o 5. Celkový počet zamestnancov by mal byť približne 30.

Osobitná časť

Čl. I.

K § 1

Obsah ustanovenia tvorí predmet úpravy, ktorým je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti vzťahov SR a Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „Slovák v zahraničí“) a úprava štátnej podpory Slovákov v zahraničí.

K § 2

V súlade s názorom Benátskej komisie, podľa ktorého „je vhodnejšie, aby príslušná vnútroštátna legislatíva uvádzala presné kritériá, ktoré treba použiť pri posudzovaní národnostného pôvodu“ sú v návrhu zákona vymedzené kľúčové pojmy a to aj v súlade s terminológiou článku 7a Ústavy Slovenskej republiky.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa postavenie Slováka v zahraničí neviaže na vydanie preukazu. Slovákom v zahraničí je každá osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je buď štátnym občanom SR, alebo má (on alebo jeho predok v priamom rade) slovenskú národnosť a uchováva si národné povedomie.

V písmenách b) sa definuje pojem národné povedomie. V písmene c) sa definuje štátne podpora Slovákov v zahraničí, ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Štátna politika (pozri aj § 3) je pojem širší ako štátna podpora a predstavuje ucelenú koncepciu a stratégiu vzťahov Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí. Štátna podpora predstavuje už konkrétne opatrenia prijímané v súlade s vládou určenou štátnou politikou.

K § 3

Toto ustanovenie ustanovuje vládu, ako orgán, ktorý určuje a rozhoduje o štátnej politike starostlivosti o Slovákov v zahraničí a zároveň rozhoduje o opatreniach štátnej podpory Slovákov v zahraničí s výnimkou poskytovania dotácií.

Odsek 1 predstavuje čiastočne deklaratórne ustanovenie, ktoré okrem iného demonštratívne ustanovuje, v ktorých oblastiach vláda realizuje štátnu politiku – ide o oblasť uzatvárania medzinárodných zmlúv smerujúcich k zlepšovaniu postavenia a vzťahov so Slovákmi v zahraničí a k oceneniu tých osôb, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o podporu Slovákov v zahraničí a upevňovanie väzieb medzi nimi a Slovenskou republikou.

Odsek 4 ukladá vláde povinnosť predkladať každoročne do 1. septembra správu Národnej rade SR o štátnej politike a štátnej podpore Slovákov v zahraničí spolu s návrhmi smerovania a opatrení štátnej politiky na ďalší rok s predpokladaným finančným zabezpečením jej realizácie.

K § 4

Predmetný paragraf ustanovuje pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri ustanoveniach o pôsobnosti sa vychádzalo z platného právneho stavu (zákon č. 70/1997 Z.z.) a štatútu splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov.

K § 5

Ide o ustanovenie, ktoré taxatívne ustanovuje oblasti štátnej podpory Slovákov v zahraničí. Následne v ods. 2 ustanovuje základné zásady tejto štátnej podpory.

Zásada rovnakého zaobchádzania ako všeobecná zásada medzinárodného práva je zakotvená vo všetkých významných medzinárodnoprávnych dokumentoch, napr. v Charte OSN, Všeobecnej deklarácii ľudských práv (článok 7), Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (článok 26), Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 1 a 14), Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (článok 13) a nakoniec aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky (článok 12). V súlade s touto zásadou sa pri poskytovaní štátnej podpory zakazuje diskriminácia z dôvodov tu uvedených.

Zásada teritoriality rešpektuje, že štáty požívajú úplnú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim štátnym územím. Samotná skutočnosť, že adresátmi právneho predpisu sú občania cudzieho štátu, podľa názoru Benátskej komisie, nepredstavuje porušenie zásady územnej zvrchovanosti. "Štát môže legitímne vydávať zákony alebo právne predpisy týkajúce sa občanov cudzích štátov bez toho, aby sa predtým usiloval získať súhlas štátu, o ktorého občanov ide, pokiaľ účinky týchto zákonov alebo právnych predpisov nastanú len v rámci jeho hraníc" (správa Benátskej komisie z roku 2001). Pokiaľ by išlo o podporu poskytovanú mimo územia SR, je túto možné poskytovať len v súlade s právnym poriadkom druhého štátu, čo vyjadruje aj zásada teritoriality.

Zásada špecifického prístupu berie do úvahy, že množstvo disponibilných zdrojov na pokrytie určitých potrieb je vždy obmedzené a spravidla vždy nedostatočné. Avšak nie všetky krajanské komunity existujú v rovnakých podmienkach a nie všetky potrebujú rovnaký rozsah podpory. Napr. v roku 2003 bolo Úradu vlády SR pre poskytovanie dotácií na krytie aktivít zahraničných Slovákov vyčlenených zo štátneho rozpočtu len 2 650 tis. Sk, hoci požiadavky na Úrad vlády SR zo strany krajanských komunít predstavovali čiastku 22 593 tis. Sk a v roku 2004 už dokonca čiastku 40 530 tis. Sk. Do úvahy treba vziať aj finančné prostriedky, ktoré na aktivity súvisiace s potrebami Slovákov v zahraničí vynaložilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Uvedené finančné prostriedky však boli v niektorých prípadoch vynakladané plošne, zamerané na potreby všetkých krajanských komunít, bez akýchkoľvek preferencií, resp. bez akéhokoľvek špecifického prístupu k tej-ktorej krajanskej komunite. Špecifický prístup ku krajanským komunitám (Slovákom v zahraničí) je jednou zo základných zásad tohto zákona, ktorá sa v praxi bude realizovať prostredníctvom koordinačnej úlohy Úradu vlády SR vo vzťahu k všetkým ústredným a iným orgánom štátnej správy.

K § 6

Všeobecná úprava poskytovania dotácií, ako formy štátnej podpory Slovákov v zahraničí, je upravená v zákone o rozpočtových pravidlách verejne správy. Tento zákon preto len upresňuje podmienky, resp. náležitosti ich poskytovania a určuje základné zásady, ktorými sa úrad pri poskytovaní dotácie riadi (ods. 3). Platí, že ide o účelové dotácií, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok, je ich možné poskytnúť na základe písomnej žiadosti formou zmluvy.

Pokiaľ ide o podrobnosti o poskytovaní dotácií, tieto môže, v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia § 8 ods. 2 tretia veta zákona č. 523/2004 Z.z., ustanoviť správca príslušnej rozpočtovej kapitoly všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 7 až 9

Predmetné ustanovenia predstavujú úpravu vydávania osvedčení Slováka v zahraničí. Osvedčenie osvedčuje, že ide o osobu, ktorá je Slovákom v zahraničí a na základe neho môže uplatňovať práva alebo výhody, ktoré zákony SR priznávajú Slovákom v zahraničí.

§ 7 ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť na to, aby mu bolo vydané osvedčenie a taktiež ustanovuje, akým spôsobom sa splnenie jednotlivých podmienok preukazuje. Žiadosť sa podáva na úrade, alebo prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Konanie o vydanie osvedčenia je limitované lehotou 60 dní.

§ 8 ustanovuje náležitosti osvedčenia. § 9 ustanovuje, kedy platnosť osvedčenia zaniká a kedy môže úrad zrušiť platnosť osvedčenia. Dôvody zániku zostávajú rovnaké ako v platnej právnej úprave preukazov s tým rozdielom, že nadobudnutie štátneho občianstva, ako dôvod zániku, je nahradený povolením alebo prihlásením sa k trvalému pobytu na území SR.

K § 10

§ 10 ustanovuje prednosť medzinárodnej zmluvy pred ustanoveniami tohto zákona. Rovnako ustanovuje, že týmto zákonom, najmä ustanoveniami o štátnej podpore, nie sú dotknuté ustanovenia zákona o štátnej pomoci.

K § 11

Konanie podľa tohto zákona bude správnym konaním s niektorými odchýlkami, nevyhnutnými vzhľadom na osobitosť konania o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

K § 12

Úprava sa týka typických spoločných a prechodných ustanovení. S cieľom zamedziť tvrdosti zákona voči osobám, ktorým už bolo priznané postavenie zahraničného Slováka podľa doterajšieho zákona, by sa malo toto postavenie naďalej považovať aj za postavenie Slováka žijúceho v zahraničí bez ďalších administratívnych prieťahov. Preto sa nevyžaduje opätovné preukazovanie splnenie týmto zákonom ustanovených podmienok a vydané preukazy budú považované za osvedčenia podľa nového zákona do 1. augusta 2007. Podľa platnej právnej úpravy je konanie o vydaní preukazu zahraničného Slováka limitované lehotou 60 dní, čo zaručuje, že v prechodnej dobe (do 1. augusta 2007) skončia všetky konania, začaté podľa doterajšieho predpisu.

§ 12 obsahuje aj generálne ustanovenie vo vzťahu k osobitným zákonom, ktorým sa nahrádza doterajšia terminológia novou.

K § 13:

Vzhľadom na to, že sa zlučujú a sústreďujú činnosti a finančné prostriedky na pomoc krajanom, ktoré sú v súčasnosti okrem Úradu vlády Slovenskej republiky zverené aj iným ústredným orgánom štátnej správy, je potrebné vyriešiť prechod na Úrad vlády SR.

K § 14

V derogačnom ustanovení sa uvádza právny predpis, ktorý sa navrhuje zrušiť.

K čl. II a III

Vypúšťajú sa kompetencie predmetných orgánov, ktoré by mal odo dňa účinnosti tohto zákona vykonávať Úrad vlády SR.

V čl. II sa dopĺňa aj informačná a oznamovacia povinnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v záujme náležitej transpozície európskych smerníc.

K čl. IV

Vzhľadom na novú právnu úpravu sa navrhuje upraviť aj zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť od 1. augusta 2005.

Schválené vládou Slovenskej republiky v Bratislave 31. mája 2005.

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c, v.r.

podpredseda vlády a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu