Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov 474/2005 účinný od 01.10.2007 do 31.12.2011

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

29

16

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon”) bol naposledy novelizovaný zákonom č. 265/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005. Od účinnosti tejto novely zá kona bolo možné dostatočne posúdiť jej vplyv na aplikačnú prax. Novela zaviedla niektoré nové prvky do zákona, ktoré sú nesporne pozitívom pri jeho aplikácii, avš ak aj napriek tomu sa vyskytuje viacero ustanovení zákona, ktoré si vyžadujú jeho ďalšiu zmenu a doplnenie v záujme sprehľadnenia a zefektívnenia všetkých činností pri nadobúdaní, strate a osvedčovan í štátneho občianstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení z augusta 2006 zakotvila prijatie úpravy pravidiel udeľovania štátneho občianstva S lovenskej republiky cudzincom s cieľom dôkladnejšieho preverovania žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. Táto úloha bola zakomponovaná následne do Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2007.

Navrhovanou novelou zákona sa reaguje aj na potreby vyplývajúce z praktickej aplikácie zákona, najmä na platný právny stav, ktorý nastal po prijatí ostatnej novely tohto zákona úč innej od 1. septembra 2005. Touto novelou sa podrobnejšie upravili podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o zisťovanie určitých skutočností týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktoré musia byť dokladované na základe stanovísk nielen iných štátnych orgánov Slovenskej republiky, ale aj prostredníctvom dožiadaní cez medzinárodné inštit úcie. V záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu, najmä plnenia povinností zo strany žiadateľov, je potrebné rozšíriť rozsah predkladaných dokladov preukazujúcich tieto skutočnosti a predĺži ť dĺžku povoleného pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je predpokladom dostatočnej integrácie žiadateľa do spoločnosti, eliminovania prípadných pochybností o jeho bezúhonnosti a preukázania pr ínosu pre Slovenskú republiku v konkrétnej oblasti. Uvedený proces si vyžaduje nároky na zaobstaranie všetkých príslušných dokladov, čo má zásadný vplyv na dĺžku rozhodovacieho procesu o udelenie št átneho občianstva Slovenskej republiky.

V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a iných bezpečnostných orgánov, ktoré zisťujú potrebné informácie prostredníctvom informácií v databázach medzinárodných bezpečnostných inštitúcií. Vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzin árodného terorizmu vrastá potreba dôsledného preverovania všetkých relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľov o štátne občianstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti je ministerstvo vnú tra v rámci konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky povinné postupovať aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujú ce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom, ako aj ďalších súvisiacich právnych predpisov Európskej únie. Doterajšie znenie zákona upravuje d ĺžku lehoty na rozhodovanie, ktorú nemožno z uvedených dôvodov dodržať, a preto je potrebné ju predĺžiť v záujme objektívneho posúdenia veci. Súčasná dĺžka lehoty je nedostačujúca aj vzh ľadom na to, že stanoviská niektorých štátnych orgánov, ktoré sú rozhodujúce pre konanie vo veci, nemožno vypracovať a doručiť v priebehu niekoľkých mesiacov tak, aby správny orgán mohol vo veci rozh odnúť včas.

Ustanovenie o podmienkach na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je potrebné doplniť o preukazovanie plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov, ktoré nadväzujú na pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky. Z hľadiska zistenia stupňa integrácie cudzinca do spoločnosti a jeho stotožnenia sa s právnym poriadkom štátu je potrebné získavať aj informácie o jeho soci álnom postavení, pokiaľ ide o zamestnanie, podnikanie alebo inú zárobkovú činnosť a z toho vyplývajúce plnenie povinností voči štátu.

Nakoľko zákon obsahuje aj niektoré povinnosti fyzických osôb, je potrebné v záujme možnosti vynútiteľnosti splnenia týchto povinností v prípade ich dobrovoľného nesplnenia doplniť do zákona aj sankcie v podobe postihu za priestupky .

V rámci konania podľa zákona dochádza k problémom pri doručovaní písomnost í do vlastných rúk z dôvodu neohlásenia zmeny pobytu, čo následne spôsobuje prieťahy v konaní a neodôvodnené zaťažovanie správneho orgánu, ako aj zbytočné zvyšovanie finančných ná kladov na doručovanie. V tejto súvislosti je vhodné upraviť spôsob doručovania písomností priamo v zákone so zohľadnením všetkých osobitostí vyplývajúcich z konania o štátnom občianstve.

Doterajšie znenie zákona si vyžaduje aj drobné legislatívne úpravy, ktoré spresnia text zákona a umožnia jeho jednoznačný výklad pri aplikácii v praxi.

Zákonom sa stručne novelizuje vzhľadom na požiadavky praxe, občanov ako aj novo vydávané osobné doklady zákon o mene a priezvisku tak, aby mohli občania používať v úradnom styku všetky mená uvedené v matrike.

V samostatnom článku sa navrhuje novelizovať zákon o správnych poplatkoch. Na základe tejto novely sa zvýšia niektoré poplatky vyberané obcami a orgánmi štátnej správy, pretože súčasné poplatky u ž nezodpovedajú náročnosti úkonov a ich finančnému pokrytiu.

Na základe medzirezortného pripomienkového konania bola do návrhu zapracovaná požiadavka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a bol doplnený nový článok IV, ktorý m sa novelizuje zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a to v prechodných ustanoveniach tak, aby zostali preukazy vydávané podľa doterajšej právnej úpravy aj po 1. auguste 2007 v platnosti, aby nedošlo k obrovskému nárastu administratívy, ako aj zvýšeniu finančných nárokov na štátny rozpočet ako aj súkromné financie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, Európskym dohovorom o občianstve a ďalšími medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

a)zvýšený príjem rozpočtov obcí nemožno kvantifikovať, pretože neexistuje evidencia úkonov a štatistický prehľad o nich od jednotlivých obcí, ktoré sú matričnými úradmi,

b)zvýšenie cca 1,1 mil. Sk príjmov rozpočtu štátu v súvislosti s poplatkami za registrácie a ú kony súvisiace s nimi oproti roku 2006, pri predpokladanom počte úkonov

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a in ých právnických osôb

Minimálny, len v súvislosti s individuálnymi podaniami a výberom príslu šných správnych poplatkov za vykonané úkony

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

Piata časť: Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Bez dopadov

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ prá vneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev

Keďže problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4 až 6.

II . Osobitná časť

Èl. I

K bodu 1

Cieľom je spresnenie úpravy predmetu zákona tak, aby korešpondoval so skutočným obsahom, pričom sa vzhľadom na navrhované doplnenie zákona o priestupky na úseku štátneho občianstva predmet zákona dopĺňa aj o túto skutočnosť.

K bodom 2, 11, 12, 14, 20, 26, 30, 32, 35, 36, 41, 42, 47, 52, 62, a 65

Ide o precizovanie doterajšieho textu a zjednotenie používanej terminológie vzhľadom na existujúcu právnu úpravu. Cieľ om je predchádzanie možnému nejednoznačnému výkladu ako aj následnej aplikácii predmetných ustanovení a upraviť dĺžky pobytu v súlade so všeobecným predĺžením pobytu.

K bodu 3

Vzhľadom na ústavnú úpravu, podľa ktorej nie je možné štátne občianstvo Slovenskej republiky odňať, sa sprísň uje jedna zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, a to dĺžka trvalého pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky pred podaním žiadosti o udelenie štátneho obč ianstva Slovenskej republiky z päť na osem rokov. Počas dlhšieho pobytu na území Slovenskej republiky bude možné dôkladnejšie preveriť zžitie sa žiadateľa s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s na šim kultúrnym prostredím.

K bodu 4

Zmena ustanovenia o bezúhonnosti reaguje na nové zákonné úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Zároveň umožn í kvalifikovanejšie a presnejšie posudzovanie osoby žiadateľa z hľadiska jeho protiprávneho konania, ktorého posúdenie je nevyhnutné na účely rozhodovania o udelení štátneho občianstva.

K bodu 5

Úprava je potrebná vzhľadom na prijatie nového Trestného zákona a Trestného poriadku.

K bodu 6, 24 a 25

Navrhovanou úpravu sa konkretizujú a spresňujú pravidlá preukazovania ovládania slovenského jazyka žiadateľ om ako jednej zo zákonných podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 7

Konkretizujú sa povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z osobitných právnych predpisov, ktoré je povinný žiadateľ dodrž iavať.

K bodu 8

Vypúšťa sa výnimka ovládania slovenského jazyka pre okruh žiadateľov o udelenie štátneho obč ianstva Slovenskej republiky uvedených v § 7 ods. 2 zákona.

K bodu 9

Jednoznačne sa ustanovuje, že manželstvo žiadateľa so štátnym občanom Slovenskej republiky musí v čase rozhodovania trva ť a zároveň sa text zosúľaďuje s terminológiou používanou aj v iných právnych predpisoch.

K bodu 10

Rozširuje sa okruh oblastí, v ktorých sa môže žiadateľ významne zaslúžiť o prínos pre Slovenskú republiku a z tohto dôvodu mu možno udeliť štátne občianstvo. Navrhuje sa, aby udelenie štátneho občianstva po novele zákona bolo možné aj osobám, ktoré sú významné v spoločenskom živote a to najmä z d ôvodu, že ich činnosť na území Slovenskej republiky má zásadný vplyv na konanie najvýznamnejších kultúrnych a ekonomických ustanovizní, ktoré ovplyvňujú svojou pôsobnosťou celospoločenské dianie, ale aj reprezentujú Slovenskú republiku doma i v zahraničí.

K bodu 13

Aj v prípadoch, ak je žiadateľom o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky azylant, sa ustanovuje minimálna dĺž ka pobytu azylanta na území Slovenskej republiky na päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti. Uvedená dĺžka pobytu je potrebná na dostatočné preskúmanie integrácie azylanta do spoločnosti, nakoľko skutočná identita týchto osôb je počas konania udelenia azylu na území Slovenskej republiky často nezistiteľná.

K bodu 15

Navrhovanou úpravou sa zjednodušujú zákonné podmienky na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ako bývalým občanom Slovenskej republiky prepustených podľa § 9 zákona (bývalí štátni občania Slovenskej republiky, ktorí o prepustenie zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky boli nútení požiadať v súvislosti s nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu, ktorého právny poriadok neumožňoval dvojaké štátne občianstvo), tak isto aj osobám, ktorých jeden z rodičov bol v čase ich narodenia československým štátnym občanom a podľa vtedajšej právnej úpravy nevykonal úkon smerujúci k získaniu č eskoslovenského štátneho občianstva pre dieťa. Doterajšia právna úprava takýmto žiadateľom nepriznávala osobitné postavenie.

K bodu 16 a 22

Navrhovaná úprava sa vykonáva z dôvodu účinnosti zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorým sa zaviedla nová terminológia a ktorú je potrebné používať aj v tomto zákone. Zároveň sa predlžuje dĺžka nepretržitého pobytu bezprostredne predchádzajúceho podaniu ž iadosti žiadateľom s priznaným postavením Slováka žijúceho v zahraničí z dvoch rokov na tri roky.

K bodu 17

Ustanovenie sa dopĺňa o ďalších žiadateľov, ktorých doterajšia právna úprava neriešila.

K bodu 18

Spresňuje sa znenie § 7 ods. 6 a vypúšťa sa lehota, ktorá bola potrebná podľa doterajšieho prá vneho stavu.

K bodu 19

Podľa terajšieho stavu o všetkých žiadostiach o udelenie št átneho občianstva Slovenskej republiky rozhoduje podľa organizačného poriadku ministerstva vnútra odbor štátneho občianstva sekcie verejnej správy. Odvolacím orgánom je minister.

Navrhuje sa, aby o žiadostiach podľa § 7 ods. 2 písm. b) t.j., v prípadoch, v ktorých možno udeliť výnimku, ak ide o žiadateľa, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o prínos pre Slovenskú republiku v niektorých spoločenských oblastiach rozhodoval priamo minister vnútra. Ide vo všetkých prípadoch o to, že udelenie štátneho občianstva podporujú priamo ministri prípadne ďalší iní ústavn í činitelia. Návrh sa odôvodňuje aj tým, že ide o priamu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi.

Taktiež aj podľa právnych poriadkov iných krajín Európskej únie rozhoduje v obdobných prípadoch o udelení štátneho občianstva priamo ústavný činiteľ alebo člen exekutívy (n apr. prezident, minister). Podľa evidencie ministerstva vnútra ide o desať až dvadsať prípadov ročne.

Odbor štátneho občianstva preskúma pred rozhodnutím ministra všetky ostatné okolnosti, ktorý ch splnenie sa inak zákonom vyžaduje.

K bodu 21

Zakotvuje sa povinnosť predložiť pri žiadosti doklad o bezúhonnosti nie starší ako 6 mesiacov každého št átu, ktorého je alebo bol žiadateľ štátnym občanom, ako aj štátov, v ktorých mal žiadateľ v posledných 15 rokoch pred podaním žiadosti povolen ý pobyt.

K bodu 23

Taxatívne sa vymenúvajú ďalšie doklady, ktoré je žiadateľ povinný predložiť pri podaní ž iadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, s ktorých je možné zistiť plnenie povinností vyplývajúcich z právneho poriadku Slovenskej republiky resp. skutočností o osobnom stave žiadateľa a zdroji jeho príjmov.

K bodu 27

Zakotvuje sa povinnosť aj pri žiadostiach maloletých detí do 14 rokov predkladať potvrdenie zdravotnej poisťovne o zaplatení poistného a dĺžke trvania poistného vzťahu.

K bodu 28

Ustanovenie reaguje na právny stav, ktorý vyplynie z nového zákona o registri trestov od 1. mája 2007.

K bodu 29

V konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa zakotvuje obligatórna súčinnosť ministerstva s osobitným útvarom Policajného zboru vo forme stanoviska k žiadosti a v prípade potreby aj stanoviska od Slovenskej informačnej služby resp. iného štátneho orgánu. Výslovne sa uvádza, že pri rozhodovaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa berie zreteľ na verejný záujem a osobitne na bezpečnostné hľadisko vyplývajúce zo stanovísk dožiadaných orgánov.

K bodu 31

Uvedená zmena je nutná z dôvodu zosúladenia jednotlivých ustanovení tohto zákona, pretože niektorí ž iadatelia spĺňajúci podmienky podľa § 7 ods. 2 až 6 nemusia mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ako jednu z podmienok na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ale postačuje u nich iná forma povoleného pobytu (prechodný, tolerovaný).

K bodu 33

Predlžuje sa lehota správneho orgánu potrebná na rozhodnutie o žiadosti, pretože doterajšia lehota je nedostačujúca. V rámci správneho konania o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky je ministerstvo vnútra povinné si vyžiadať stanoviská od orgánov Policajného zboru a v prípade potreby aj od iných bezpečnostných orgánov vzhľadom na neustále narastajúce nebezpečenstvo organizovaného zločinu a medzinárodného terorizmu. Z dôvodu dôsledného preverenia všetký ch relevantných informácií týkajúcich sa žiadateľa je potrebné lehotu na rozhodnutie vo veci predĺžiť.

K bodu 34

Doplnením § 8a o odsek 8 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o udelení štátneho obč ianstva Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 9 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o udelení štátneho obč ianstva Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú štátne občianstvo Slovenskej republiky neudeliť. Uvedená úprava je nutná vzhľadom na ú stavou zakotvenú nemožnosť odňatia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Na takéto prípady nemožno preto aplikovať ustanovenia správneho poriadku o tzv. mimoriadnych opravných prostriedkoch proti právoplatn ým rozhodnutiam správnych orgánov v prípade zistenia nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

K bodu 37

Predĺžením lehoty sa sleduje možnosť dôkladnejšieho posúdenia opakovanej žiadosti o udelenie štá tneho občianstva Slovenskej republiky, po uplynutí ktorej bude možno znovu posúdiť mieru integrácie žiadateľa do spoločnosti a jeho zžitie sa s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

K bodu 38

Vylučuje sa možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam o zastavení konania podľa tohto zákona. Ide o tie pr ípady, kedy žiadateľ buď nespĺňa jednu zo základných podmienok na udelenie štátneho občianstva, a to potrebnú dĺžku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ďalej ak mu v čase konania o žiadosti zaniklo povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky, ako aj vtedy, keď si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky do 6 mesiacov od doruč enia písomnej výzvy na jej prevzatie.

Možnosť použitia mimoriadnych opravných prostriedkov podľa správneho poriadku touto zmenou nie je dotknutá.

K bodu 39

V praxi sa vyskytujú prípady, že po odovzdaní listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvo vnú tra zistí, že cudzinci, ktorí nespĺňajú podmienky zákona, predložili príslušnému krajskému úradu sfalšované alebo inak pozmenené doklady (napr. doklad o pobyte cudzinca, osvedčenie preukazujú ce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, a pod.). Je preto potrebné na tieto skutočnosti reagovať. Týmto návrhom sa ustanovenie rozčleňuje kvôli prehľadnosti do jednotlivých písmen a zároveň sa dopĺňa aj o prípady, kedy žiadateľ v konaní predložil doklady inej osoby, za ktorú sa vydáva, ako aj prípady, kedy bola listina vydaná bez znalosti skutočností, ktoré mohli mať na rozhodnutie podstatný vplyv, avšak tieto skutočnosti žiadateľ počas konania neoznámil, hoci takúto povinnosť mal.

Keďže Ústava Slovenskej republiky neumožňuje odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti vôli občana, je potrebné výslovne v zákone ustanoviť, že v takýchto prípadoch štátne obč ianstvo nevzniklo.

Riešenia reagujúce na takéto konanie žiadateľa o štátne občianstvo má aj právny poriadok iných št átov, napr. Maďarská republika po takomto odhalení zrušuje štátne občianstvo, čo však náš právny poriadok vzhľadom na znenie ústavy neumožňuje.

K bodu 40

Ustanovenie sa rozširuje o ďalší štátny orgán, ktorému sa oznamuje skutočnosť, že štátne obč ianstvo Slovenskej republiky osobe, ktorej bola vydaná listina, nevzniklo.

K bodu 43

Náležitosti žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ustanovením sa zavádza potreba podania samostatnej žiadosti o prepustenie zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky aj pre maloleté deti od 14 rokov veku.

K bodu 45

Novým znením odseku 9 sa taxatívne ustanovujú obsahové a formálne náležitosti listiny o prepustení zo š tátneho zväzku Slovenskej republiky.

K bodu 46

V ustanovení odseku 9 sa navrhuje upraviť šesť mesačná lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nakoľko lehota podľa sprá vneho poriadku je vzhľadom na charakter uvedeného konania príliš krátka.

Ustanovením odseku 10 sa riešia tie prípady, kedy po vydaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky pred jej prevzatím žiadateľom sa zistia nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú neprepustiť štátneho občana zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Odsekom 11 sa špecifikuje deň straty štátneho obč ianstva Slovenskej republiky a ustanovuje sa postup príslušných štátnych orgánov pri odovzdávaní listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Ustanovením odseku 12 sa obdobne ako v konaní o žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zakotvuje povinnosť zastaviť konanie ak si žiadateľ listinu o prepustení zo št átneho zväzku Slovenskej republiky bez vážneho dôvodu neprevezme v zákonom ustanovenej lehote pričom sa zároveň v odseku 13 ustanovuje, že sa proti takémuto rozhodnutiu nemožno odvolať.

K bodu 48

Ustanovením sa upresňuje nutnosť osobného podania žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky, ako aj miesta, kde je možné takúto žiadosť podať.

K bodu 49

Náležitosti žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodn é priezvisko, rodné číslo a o adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 50

Ustanovenie má za cieľ predchádzať prípadom, keď nie je možné na základe zákonom ustanovený ch dokladov, ktoré sa predkladajú ku žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zistiť či žiadateľ je štátnym občanom alebo nie je, a preto sa ustanovuje možnosť krajské mu úradu vyžiadať si aj iné potrebné doklady na posúdenie žiadosti o vydanie osvedčenia.

K bodu 51

Náležitosti osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa dopĺňajú o rodné priezvisko a adresu posledného pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky.

K bodu 53

Upravuje sa postup v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom obč ianstve Slovenskej republiky, s tým, že zamietnutá žiadosť musí byť písomne odôvodnená z hľadiska jednoznačnosti vyjadrenia dôvodov zamietnutia a možnosti jej následného preskúmania.

K bodu 54

Zavádza sa povinnosť krajskému úradu viesť evidenciu okrem vydaných osvedčení o štátnom občian stve Slovenskej republiky aj o zamietnutých žiadostiach o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 55 a 56

Doplnením odseku 11 sa zavádza povinnosť ministerstvu vnútra viesť evidenciu neplatn ých osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Táto povinnosť sa ukladá v súvislosti s možným zneužitím takýchto osvedčení.

Na účely informovanosti je ministerstvo vnútra povinné podľa odseku 12 oznámiť tieto skutočnosti obci podľa miesta trvalého pobytu, príslušnému útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu, subjektom vykonávajú cim sociálne poistenie a príslušnej zdravotnej poisťovni.

V odseku 13 sa dopĺňa kompetencia krajského úradu na vydávanie potvrdenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky za účelom preukázania tejto skutočnosti ku dňu úmrtia osoby alebo k inému dňu v minulosti na účely konania pred inými orgánmi verejnej moci. Štátne občianstvo Slovenskej republiky ku dňu podania žiadosti sa preukazuje osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré sa vydáva podľa predchádzajúcich odsekov.

K bodu 57

Doterajšia prax ukázala, že aj v tejto oblasti dochádza ku konaniam zo strany niektorých osôb, ktoré poruš ovali povinnosti ustanovené týmto zákonom a ktorých nesplnenie môže mať zásadný vplyv na konanie ďalších fyzických a právnických osôb, obcí, štátnych orgánov a pod. Toto konanie často spo čívalo v zneužití neplatných verejných listín týkajúcich sa štátneho občianstva.

Skutkové podstaty a sankcie sledujú cieľ zamedziť takýmto konaniam a zjednať nápravu tak, aby evidencia o udelených štátnych občianstvach a osvedčeniach o štátnom občianstve nevykazovala chybovosť, pretože sa z nej poskytujú informácie orgánom verejnej moci na ich konanie.

K bodu 58 a 60

Osobitný charakter konania o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky a o prepustení zo štátneho zvä zku Slovenskej republiky vyžaduje vykonať viaceré odchýlky od všeobecných pravidiel doručovania ustanovených všeobecným predpisom, t.j. zákonom o správnom konaní. Tieto úpravy sú vyvolané praxou a opodstatnené z hľadiska konštitutívnych účinkov doručenia. Úpravy ďalej reagujú na skutočnosti, že sa mnohí žiadatelia s vedomím možného zamietavého rozhodnutia vyhýbajú jeho prevzatiu.

K bodu 59

Upravuje sa súčinnosť orgánov verejnej moci pri konaniach upravených týmto zákonom a osobitne sa upravujú oprávnenia bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky na získavanie informá cií za účelom vydania stanoviska k žiadostiam o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

K bodu 61

V doterajšom ustanovení chýba vzťah o ustanovení príslušnosti orgánu štátnej správy na podanie vyhl ásenia podľa § 3 ods. 3 a § 12 zákona č. 165/1968 Zb. o zásadách nadobúdania a straty štátneho občianstva. V praxi sa totiž objavili ďalšie prípady takéhoto konania.

K bodu 63

V súvislosti s novou úpravou doručovania je potrebné v § 16a ods. 2 vykonať uvedenú zmenu.

K bodu 64

Zmena osobných údajov a zmena osobného stavu žiadateľa môže mať zásadný vplyv na rozhodovanie o udelen í štátneho občianstva Slovenskej republiky. Napriek všeobecným pravidlám administratívneho konania sa javí potrebné vyslovene zakotviť povinnosť navrhovanú v § 18 a nedodržanie tejto povinnosť sankcionova ť ako priestupok podľa § 9b.

K bodu 66

Prechodným ustanovením sa navrhuje postupovať v konaniach podľa zákona účinného od 15. júla 2007 s výnimkou ustanovenia § 7 a 8, okrem § 8 ods. 1. Pri žiadostiach o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podaných pred 15. júlom 2007 sa budú posudzovať podmienky na udelenie štátneho občianstva a doklady predkladané k žiadosti podľa doterajších predpisov.

Èl. II

K bodu 1

Navrhovaná úprava reaguje na podnety z praxe, nakoľko podľa súčasného zákona o mene a priezvisku nemá osoba, ktorej bolo určené druhé alebo tretie meno, možnosť zrušenia druhého alebo tretieho mena po nadobudnutí plnoletosti. Taktiež sa navrhuje, aby takúto zmenu mohol maloletému vykonať jeho zákonný zá stupca. Takýto úkon nie je považovaný za úkon, na ktorý je potrebné povolenie, ale vykoná sa na základe oznámenia matričnému úradu.

K bodu 2

Ide o zosúladenie používania mien uvedených v osobných dokladoch so zápisom mien osoby uvedených v matričný ch dokladoch. Doterajšia právna úprava neumožňovala používanie druhého a tretieho mena osoby zapísaných v rodnom liste v úradnom styku. Uvedená zmena je potrebná aj vzhľadom na vydávanie obč ianskych preukazov formátu Európskej únie, ktoré by sa mali začať vydávať od 1. júla 2007.

K bodu 3

Upresňuje sa používanie priezviska alebo priezvisk osôb v úradnom styku.

K bodu 4

Novou úpravou sa síce umožňuje štátnym občanom Slovenskej republiky používať v úradnom styku všetky mená, ktoré má osoba zapísané v matrike v knihe narodení. Je vš ak potrebné na účely vydávania osobných dokladov v určitých prípadoch toto právo obmedziť a to výlučne z dôvodov znakovej kapacity na vydávanom doklade kedy by nebolo možné všetky mená alebo priezviská štátneho občana Slovenskej republiky ako aj cudzinca do dokladu zapísať. Mená a priezviská štátneho obč ana Slovenskej republiky sa do dokladov zapisujú v tvare a poradí zapísanom v matrike v knihe narodení alebo v knihe manželstiev a u cudzinca v tvare a poradí uvedenom v doklade, ktorý predkladá na účely vydania po žadovaného dokladu, a to tak aby nemohlo dôjsť k zámene identity osoby.

Èl. III

K bodu 1

Poplatky v položke 18 týkajúce sa uzavretia manž elstva neboli upravované od roku 2000. Ich výška už nezodpovedá nákladom na úkony spojené so zabezpečením sobášneho obradu obcami. Text položky sa zároveň spresňuje tak, aby bolo zrejmé, ktoré ú kony sa spoplatňujú, pretože položka nebola vykonávaná obcami jednotne. Pokiaľ ide o občanov Slovenskej republiky, zvýšenie predstavuje 300,- Sk (zo 700,- Sk na 1000,- Sk) a pre cudzincov nárast o 1000,- Sk.

K bodu 2

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v čase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený spr ávny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

K bodu 3

Navrhuje sa zjednotiť výška správneho poplatku za podanie žiadosti o vydanie osvedč enia o štátnom občianstve Slovenskej republiky tak, aby suma poplatku bola rovnaká pre žiadateľov o vydanie osvedčenia na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.

V súvislosti s vydávaním potvrdení o štátnom občianstve Slovenskej republiky krajským úradom podľa § 9a ods. 13 je potrebné zaviesť sprá vny poplatok za vydanie tohto potvrdenia, ktorý sa navrhuje v rovnakej výške ako za podanie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 4

Dôvodom navrhovanej zmeny v bode 2 je zjednotenie sumy spr ávneho poplatku pre tie právne formy právnických osôb, ktorých registrácia je v pôsobnosti ministerstva vnútra.

K bodom 5, 6 a 8 až 11

Zmeny, ktoré sa navrhujú v týchto bodoch, vyplývajú z prijatia nových právnych predpisov a odstrá nenia legislatívnych chýb.

K bodu 7

Zmena v bode 8 sa navrhuje z dôvodu odstránenia nejednotnosti aplikácie v praxi.

K bodu 12

Správne poplatky podľa položky 63a písm. b) sa vyberajú najmä od ťažko zdravotne alebo ť ažko pohybovo postihnutých osôb odkázaných na individuálnu prepravu. V tejto položke nebol doteraz riešený prípad vydania preukazu za preukaz odcudzený. Vykonaním navrhovanej úpravy bude možné za podanie ž iadosti o vydanie preukazu osobitného označenia vozidla za preukaz odcudzený vyberať správny poplatok vo výške 30,- Sk, tak ako je tomu v ostatných prípadoch podania žiadosti o vydanie náhradného preukazu. Obstará vacie náklady predmetných preukazov sa pohybujú vo výške niekoľkých desiatok halierov, takže výška správneho poplatku 30,- Sk je dostatočná.

K bodu 13

Spresňuje sa platenie správneho poplatku pri žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky už pri samotnom podaní žiadosti bez ohľadu na to, či bude ž iadosti vyhovené alebo bude zamietnutá. Položka sa zosúlaďuje s položkou 22 sadzobníka správnych poplatkov (bod 3 tohto článku) vzhľadom na jej doplnenie o potvrdenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

K bodu 14

Umožňuje sa nadobudnutie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe, ktorej aspoň jeden s rodičov bol v č ase jej narodenia československým štátnym občanom za znížený správny poplatok rovnako ako bývalým československým alebo slovenským štátnym občanom.

Èl. IV

Preukaz zahraničného Slováka a osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí sú doklady s rovnakými účinkami pre ich držiteľov, ak preukážu Slovenskú národnosť a splnia ostatné zákonom stanovené záležitosti.

V prípade ak ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z.z. zostane naďalej v platnosti, znamená to, že držitelia približne 12 000 preukazov by museli žiadať o ich výmenu za osvedčenia. Pri ich rovnakom v ýzname by to znamenalo napr. enormné zvýšenie administratívy, neefektívnosť a nehospodárnosť aj pokiaľ ide o finančné prostriedky na zabezpečenie väčšieho počtu osvedčení a v neposlednom rade aj nároky na držiteľov už vydaný ch preukazov, ktorí by museli predložiť nevyhnutné doklady k výmene. Okrem administratívneho zaťaženia držiteľov vydaných preukazov by došlo aj k nárastu finančných nákladov v súvislosti so zabezpeč ením zasielania nevyhnutných dokladov. Rovnako treba mať na pamäti predovšetkým možnosť straty evidencie našich Slovákov v jednotlivých štátoch, ktorí by mohli byť postupom výmeny dokladov znechutení a nepožiadali by o výmenu dokladu a mohla by sa očakávať ich kritika na takýto postup.

Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí úzko súvisí so zákonom o štátnom občianstve Slovenskej republiky a nevykonaním navrhovanej zmeny by došlo k administratívnemu zať aženiu osôb, ktorým už bol v minulosti vydaný preukaz zahraničného Slováka a požiadali o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky pričom doteraz nebolo o ich žiadosti rozhodnuté.

Ide tiež o jednu z úloh vlády Slovenskej republiky, je v súlade s politikou štátu vo vzťahu k týmto osobám, pričom východiská a zásady štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí určuje vláda.

Navrhovaný postup nemá žiadne nároky na zvýšenie finančných prostriedkov štátu ale naopak sa predpokladá úspora.

Èl. V

Vzhľadom na početnosť nových ustanovení, ktoré návrh zákona do zákona prináša, sa navrhuje vyhlásenie jeho úpln ého znenia.

Èl. VI

Navrhovaná účinnosť zákona sa ustanovuje s ohľadom na zánik krajských úradov. Èl. IV nadobúda účinnosť skôr vzhľadom na dôvody uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy k predmetnému článku.

V Bratislave 4. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Robert Kaliňák, v. r.

minister vnútra

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov

297

Dôvodová správaVšeobecná časť

Návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov sa predkladá na základe úlohy č. 7 v mesiaci február Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Prvý summit európskych diaspór, ktorý sa uskutočnil pod záštitou gréckeho predsedníctva Európskej únie v Solúni 2003 svoju pozornosť zameral na význam diaspór Európy a na podnietenie procesu vytvorenia pevnejších väzieb medzi EÚ a jej diaspórami.

Veľké skupiny zahraničnej diaspóry sú dnes prirodzeným fenoménom života spoločnosti väčšiny krajín sveta. V podmienkach slobody pohybu osôb v demokratickej spoločnosti preto ani Slováci žijúci v zahraničí nemôžu byť vnímaní iba ako kategória, resp. relikt minulosti. Základňa, ktorá sa dnes tvorí preto musí mať charakteristiky, ktoré umožnia Slovenskej republike nielen riešiť zdedené problémy z minulosti, ale aj vytvoriť postupne mechanizmus pre podchytenie migračných trendov, minimalizujúci škody, ktoré vznikajú v tejto etape vývoja únikom „mozgov“ do vyspelých krajín sveta. Podľa dostupných údajov odhadujeme, že počet Slovákov a osôb slovenského pôvodu žijúcich v zahraničí je v súčasnosti viac ako dva milióny.

Vláda Slovenskej republiky od roku 1993 do súčasnosti prerokovala niekoľko na seba nadväzujúcich koncepčných materiálov, ktoré postupne spracovali Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva SR, splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov a Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR, týkajúcich sa problematiky Slovákov žijúcich v zahraničí.

Odhodlanie rozvíjať pozitívne vzťahy so Slovákmi v zahraničí formulovala vláda už v roku 1993 ako programovo vyjadrený záujem štátu a v nadväznosti na to schválila uznesením č. 678/94 vládnu koncepciu spolupráce so Slovákmi v zahraničí. V jej rámci boli aktualizované otázky štátnej politiky SR vo vzťahu k zahraničným Slovákom a navrhnutý model inštitucionálneho zabezpečenia na úrovni ústrednej štátnej správy. Model etapovitého riešenia sa premietol v uplynulých 10 rokoch v následných krokoch, ktoré smerovali k návrhu na zriadenie Rady vlády SR pre krajanské záležitosti, k vytvoreniu inštitútu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, k vypracovaniu programu kultúrnej pomoci zahraničným Slovákom, k zriadeniu Domu zahraničných Slovákov, k vypracovaniu koncepcie udeľovania štipendií vlády SR krajanom, k vypracovaniu komplexných programov starostlivosti a pomoci zahraničným Slovákom do roku 1998, k postupu migračnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom, k prijatiu zákona NR SR o zahraničných Slovákoch.

Vláda SR uznesením č. 1146/1999 z 22. decembra 1999 schválila návrh transformácie systému zabezpečenia vzťahov SR k zahraničným Slovákom. V rámci Úradu vlády SR s účinnosťou od 1. 1. 2002 bol zriadený Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov.

Návrh zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov sa predkladá aj na základe uznesenia vlády SR č. 438 z 24. apríla 2002 prijatého k návrhu dlhodobej koncepcie činnosti Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov.

Koncepcia predpokladá, že monitorovanie efektivity zákona NR SR č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, poznatky z jeho aplikácie v praxi, podnety z rezortov a krajanských organizácií budú využité pri zmenách tejto právnej normy resp. pri spracovaní právnej normy týkajúcej sa Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá bude v súlade s právom Európskej únie. Na vypracovaní takejto normy mali participovať relevantné rezorty.

Z iniciatívy Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov bola v roku 2002 vytvorená špeciálna medzirezortná pracovná komisia, ktorá na svojom zasadnutí 11. 9. 2003 vyhodnotila súčasný stav účinnosti zákona č. 70/1997 Z. z. a konštatovala, že zákon v súčasnej podobe má už len symbolický charakter. Komisia podporila prípravu nového zákona o Slovákoch v zahraničí.

Predkladaný návrh zákona reaguje na zmeny vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Súhrnná Správa a odporúčania zo summitu európskych diaspór Solún 2003, ktorú organizovala EÚ, zameriava svoju pozornosť na význam diaspór Európy, na úlohu, ktorú môže hrať pri formulovaní politík EÚ na podnietenie procesu, ktorého výsledkom bude vytvorenie pevnejšej väzby medzi EÚ a jej diaspórami.

Hlavným cieľom predkladaného zákona je aktívny prístup Slovenskej republiky k tvorbe takejto politiky a snaha o vypracovanie nekonfliktného modelu praxe uplatňovanej v rámci národnej politiky jednotlivých štátov vo vzťahu k príbuzenským menšinám.

Návrh zákona rešpektuje odporúčania obsiahnuté v Správe o preferenčnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami príbuzenskými štátmi, prijatou Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia) Rady Európy v roku 2001.

Návrh zákona nahradzuje zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2002 Z. z., je jeho transformáciou, ktorá vychádza z poznatkov a komparácie obdobných právnych noriem iných štátov vo vzťahu k ich príbuzenským menšinám a komunitám v zahraničí (Kolokvium k správe Benátskej komisie o kin-minorities. Atény, 2002).

Návrh zákona predpokladá presun všetkých už jestvujúcich finančných, ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré sú v súčasnosti dislokované po jednotlivých rezortoch a inštitúciách do jedného orgánu, ktorý už aj v súčasnosti zabezpečuje prevažnú časť týchto činností t. j. Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR. Cieľom je zlepšenie koordinácie činností, ktoré sú v tejto oblasti zabezpečované viacerými subjektami a tiež dosiahnutie väčšej efektivity pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí.

V doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť je vyjadrené, že realizácia zákona bude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona sa navrhuje od 1. augusta 2005.

Doložka zlučiteľnostiprávneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu

Problematika návrhu zákona nie je prioritou z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a ani screeningu. V pláne legislatívnych úloh vlády je predloženie návrhu zákona uvedené ako úloha na mesiac február 2004.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu:

Niektoré aspekty predmetu úpravy návrhu zákona boli prerokovávané počas negociácií v kapitole č. 2 (slobodný pohyb osôb), v kapitole č. 13 (zamestnanosť) a v kapitole č. 24 (policajná a justičná spolupráca v trestných veciach).

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

b) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES/EÚ:

bezpredmetné.6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu:

nezúčastnili sa žiadni experti.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Dopad na verejné financie v roku 2005

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať len mierne zvýšený dopad na štátny rozpočet za podmienky, že dôjde k zlúčeniu rozpočtových prostriedkov z rozpočtových kapitol Ministerstva kultúry SR a Úradu vlády SR účelovo určených na podporu a starostlivosť Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, do rozpočtovej kapitoly Úradu vlády SR.

Dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočty obcí a nebude mať vplyv na podnikateľskú sféru.

Dopad na životné prostredie

Realizácia tohto zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie.

Dopad na zamestnanosť

Realizácia tohto zákona a dopad na zamestnanosť, neprinesie úbytok pracovných miest. Zlúčením doterajších štátnych orgánov a organizačných štruktúr zabezpečujúcich danú problematiku a delimitáciou zamestnancov bude zachovaný celkový počet pracovných miest.

Na zabezpečenie materiálno-prevádzkovej činnosti Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR bude potrebné v roku 2006 zvýšiť počet zamestnancov o 4 a na zabezpečenie odborných činností zvýšiť počet zamestnancov o 5. Celkový počet zamestnancov by mal byť približne 30.

Osobitná časť

Čl. I.

K § 1

Obsah ustanovenia tvorí predmet úpravy, ktorým je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti vzťahov SR a Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len „Slovák v zahraničí“) a úprava štátnej podpory Slovákov v zahraničí.

K § 2

V súlade s názorom Benátskej komisie, podľa ktorého „je vhodnejšie, aby príslušná vnútroštátna legislatíva uvádzala presné kritériá, ktoré treba použiť pri posudzovaní národnostného pôvodu“ sú v návrhu zákona vymedzené kľúčové pojmy a to aj v súlade s terminológiou článku 7a Ústavy Slovenskej republiky.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa postavenie Slováka v zahraničí neviaže na vydanie preukazu. Slovákom v zahraničí je každá osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je buď štátnym občanom SR, alebo má (on alebo jeho predok v priamom rade) slovenskú národnosť a uchováva si národné povedomie.

V písmenách b) sa definuje pojem národné povedomie. V písmene c) sa definuje štátne podpora Slovákov v zahraničí, ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov v zahraničí. Štátna politika (pozri aj § 3) je pojem širší ako štátna podpora a predstavuje ucelenú koncepciu a stratégiu vzťahov Slovenskej republiky k Slovákom v zahraničí. Štátna podpora predstavuje už konkrétne opatrenia prijímané v súlade s vládou určenou štátnou politikou.

K § 3

Toto ustanovenie ustanovuje vládu, ako orgán, ktorý určuje a rozhoduje o štátnej politike starostlivosti o Slovákov v zahraničí a zároveň rozhoduje o opatreniach štátnej podpory Slovákov v zahraničí s výnimkou poskytovania dotácií.

Odsek 1 predstavuje čiastočne deklaratórne ustanovenie, ktoré okrem iného demonštratívne ustanovuje, v ktorých oblastiach vláda realizuje štátnu politiku – ide o oblasť uzatvárania medzinárodných zmlúv smerujúcich k zlepšovaniu postavenia a vzťahov so Slovákmi v zahraničí a k oceneniu tých osôb, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o podporu Slovákov v zahraničí a upevňovanie väzieb medzi nimi a Slovenskou republikou.

Odsek 4 ukladá vláde povinnosť predkladať každoročne do 1. septembra správu Národnej rade SR o štátnej politike a štátnej podpore Slovákov v zahraničí spolu s návrhmi smerovania a opatrení štátnej politiky na ďalší rok s predpokladaným finančným zabezpečením jej realizácie.

K § 4

Predmetný paragraf ustanovuje pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Pri ustanoveniach o pôsobnosti sa vychádzalo z platného právneho stavu (zákon č. 70/1997 Z.z.) a štatútu splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov.

K § 5

Ide o ustanovenie, ktoré taxatívne ustanovuje oblasti štátnej podpory Slovákov v zahraničí. Následne v ods. 2 ustanovuje základné zásady tejto štátnej podpory.

Zásada rovnakého zaobchádzania ako všeobecná zásada medzinárodného práva je zakotvená vo všetkých významných medzinárodnoprávnych dokumentoch, napr. v Charte OSN, Všeobecnej deklarácii ľudských práv (článok 7), Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (článok 26), Rámcovom dohovore o ochrane národnostných menšín, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 1 a 14), Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (článok 13) a nakoniec aj v samotnej Ústave Slovenskej republiky (článok 12). V súlade s touto zásadou sa pri poskytovaní štátnej podpory zakazuje diskriminácia z dôvodov tu uvedených.

Zásada teritoriality rešpektuje, že štáty požívajú úplnú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim štátnym územím. Samotná skutočnosť, že adresátmi právneho predpisu sú občania cudzieho štátu, podľa názoru Benátskej komisie, nepredstavuje porušenie zásady územnej zvrchovanosti. "Štát môže legitímne vydávať zákony alebo právne predpisy týkajúce sa občanov cudzích štátov bez toho, aby sa predtým usiloval získať súhlas štátu, o ktorého občanov ide, pokiaľ účinky týchto zákonov alebo právnych predpisov nastanú len v rámci jeho hraníc" (správa Benátskej komisie z roku 2001). Pokiaľ by išlo o podporu poskytovanú mimo územia SR, je túto možné poskytovať len v súlade s právnym poriadkom druhého štátu, čo vyjadruje aj zásada teritoriality.

Zásada špecifického prístupu berie do úvahy, že množstvo disponibilných zdrojov na pokrytie určitých potrieb je vždy obmedzené a spravidla vždy nedostatočné. Avšak nie všetky krajanské komunity existujú v rovnakých podmienkach a nie všetky potrebujú rovnaký rozsah podpory. Napr. v roku 2003 bolo Úradu vlády SR pre poskytovanie dotácií na krytie aktivít zahraničných Slovákov vyčlenených zo štátneho rozpočtu len 2 650 tis. Sk, hoci požiadavky na Úrad vlády SR zo strany krajanských komunít predstavovali čiastku 22 593 tis. Sk a v roku 2004 už dokonca čiastku 40 530 tis. Sk. Do úvahy treba vziať aj finančné prostriedky, ktoré na aktivity súvisiace s potrebami Slovákov v zahraničí vynaložilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Uvedené finančné prostriedky však boli v niektorých prípadoch vynakladané plošne, zamerané na potreby všetkých krajanských komunít, bez akýchkoľvek preferencií, resp. bez akéhokoľvek špecifického prístupu k tej-ktorej krajanskej komunite. Špecifický prístup ku krajanským komunitám (Slovákom v zahraničí) je jednou zo základných zásad tohto zákona, ktorá sa v praxi bude realizovať prostredníctvom koordinačnej úlohy Úradu vlády SR vo vzťahu k všetkým ústredným a iným orgánom štátnej správy.

K § 6

Všeobecná úprava poskytovania dotácií, ako formy štátnej podpory Slovákov v zahraničí, je upravená v zákone o rozpočtových pravidlách verejne správy. Tento zákon preto len upresňuje podmienky, resp. náležitosti ich poskytovania a určuje základné zásady, ktorými sa úrad pri poskytovaní dotácie riadi (ods. 3). Platí, že ide o účelové dotácií, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok, je ich možné poskytnúť na základe písomnej žiadosti formou zmluvy.

Pokiaľ ide o podrobnosti o poskytovaní dotácií, tieto môže, v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia § 8 ods. 2 tretia veta zákona č. 523/2004 Z.z., ustanoviť správca príslušnej rozpočtovej kapitoly všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 7 až 9

Predmetné ustanovenia predstavujú úpravu vydávania osvedčení Slováka v zahraničí. Osvedčenie osvedčuje, že ide o osobu, ktorá je Slovákom v zahraničí a na základe neho môže uplatňovať práva alebo výhody, ktoré zákony SR priznávajú Slovákom v zahraničí.

§ 7 ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť na to, aby mu bolo vydané osvedčenie a taktiež ustanovuje, akým spôsobom sa splnenie jednotlivých podmienok preukazuje. Žiadosť sa podáva na úrade, alebo prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v zahraničí. Konanie o vydanie osvedčenia je limitované lehotou 60 dní.

§ 8 ustanovuje náležitosti osvedčenia. § 9 ustanovuje, kedy platnosť osvedčenia zaniká a kedy môže úrad zrušiť platnosť osvedčenia. Dôvody zániku zostávajú rovnaké ako v platnej právnej úprave preukazov s tým rozdielom, že nadobudnutie štátneho občianstva, ako dôvod zániku, je nahradený povolením alebo prihlásením sa k trvalému pobytu na území SR.

K § 10

§ 10 ustanovuje prednosť medzinárodnej zmluvy pred ustanoveniami tohto zákona. Rovnako ustanovuje, že týmto zákonom, najmä ustanoveniami o štátnej podpore, nie sú dotknuté ustanovenia zákona o štátnej pomoci.

K § 11

Konanie podľa tohto zákona bude správnym konaním s niektorými odchýlkami, nevyhnutnými vzhľadom na osobitosť konania o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí.

K § 12

Úprava sa týka typických spoločných a prechodných ustanovení. S cieľom zamedziť tvrdosti zákona voči osobám, ktorým už bolo priznané postavenie zahraničného Slováka podľa doterajšieho zákona, by sa malo toto postavenie naďalej považovať aj za postavenie Slováka žijúceho v zahraničí bez ďalších administratívnych prieťahov. Preto sa nevyžaduje opätovné preukazovanie splnenie týmto zákonom ustanovených podmienok a vydané preukazy budú považované za osvedčenia podľa nového zákona do 1. augusta 2007. Podľa platnej právnej úpravy je konanie o vydaní preukazu zahraničného Slováka limitované lehotou 60 dní, čo zaručuje, že v prechodnej dobe (do 1. augusta 2007) skončia všetky konania, začaté podľa doterajšieho predpisu.

§ 12 obsahuje aj generálne ustanovenie vo vzťahu k osobitným zákonom, ktorým sa nahrádza doterajšia terminológia novou.

K § 13:

Vzhľadom na to, že sa zlučujú a sústreďujú činnosti a finančné prostriedky na pomoc krajanom, ktoré sú v súčasnosti okrem Úradu vlády Slovenskej republiky zverené aj iným ústredným orgánom štátnej správy, je potrebné vyriešiť prechod na Úrad vlády SR.

K § 14

V derogačnom ustanovení sa uvádza právny predpis, ktorý sa navrhuje zrušiť.

K čl. II a III

Vypúšťajú sa kompetencie predmetných orgánov, ktoré by mal odo dňa účinnosti tohto zákona vykonávať Úrad vlády SR.

V čl. II sa dopĺňa aj informačná a oznamovacia povinnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v záujme náležitej transpozície európskych smerníc.

K čl. IV

Vzhľadom na novú právnu úpravu sa navrhuje upraviť aj zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. V

Účinnosť sa navrhuje ustanoviť od 1. augusta 2005.

Schválené vládou Slovenskej republiky v Bratislave 31. mája 2005.

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c, v.r.

podpredseda vlády a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu