Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 473/2009 účinný od 01.01.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obrane“) je vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladiť ustanovenia § 10, 11 a 16 zákona o obrane s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zabezpečenie osobných údajov v stave bezpečnosti je v súčasnosti nevykonateľné, nakoľko poskytovanie osobných údajov fyzických osôb obcami pre potreby obvodných úradov nie je upravené v zákone o obrane. Uvedená skutočnosť by spôsobovala problémy obvodným úradom pri ukladaní pracovnej povinnosti v čase vojny alebo vojnového stavu podľa § 10 ods. 1 zákona o obrane.

Zákon o obrane reaguje aj na pripravovaný návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) a na návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).

Navrhovaná úprava rieši aj personálne doplňovanie občanov do ozbrojených síl a vedenie ich evidencie.

V čl. II a čl. III sa navrhuje v súvislosti s utajením služobného pomeru príslušníkov Slovenskej informačnej služby ustanoviť výnimku z povinnosti oznamovať vznik a zánik služobného pomeru príslušníkov Slovenskej informačnej služby územným vojenským správam a navrhujú sa zmeny súvisiace s touto výnimkou.

Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov a nebude mať vplyv ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb okrem možného nepriaznivého vplyvu v prípade vyvolaných investícií v súvislosti s realizáciou § 24b. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a v prípade vyvolaných investícií podľa § 24b môže mať pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/20734/2009-81 z 22. júla 2009 súhlasilo s návrhom zákona za podmienky, že výdavky súvisiace s objektami osobitnej dôležitosti budú zabezpečené v rámci schválených limitov bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na to, že v rámci rozporových konaní nedošlo k dohode v ustanoveniach týkajúcich sa objektov osobitnej dôležitosti, boli tieto novelizačné body z návrhu zákona vypustené.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložkao posúdení vplyvov1.Vplyvy na verejné financie: Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a rozpočty verejnoprávnych inštitúcií.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb: Návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov a nebude mať vplyv ani na hospodárenie iných právnických osôb. Návrh zákona môže mať nepriaznivý vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby.3.Vplyvy na životné prostredie: Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. 4.Vplyvy na zamestnanosť:Návrh zákona môže mať v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby pozitívny vplyv na tvorbu pracovných miest.5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:Návrh zákona môže mať nepriaznivý vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry v prípade vyvolanej investície pri realizácii výstavby náhradnej stavby.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

V súvislosti s pripravovaným stavebným zákonom sa navrhuje ustanoviť, že dotknutým orgánom verejnej správy, ktorý zabezpečuje ochranu záujmov na úseku obrany štátu v činnostiach a konaniach podľa uvedeného zákona, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”).

Rozsah kompetencií ministerstva ako dotknutého orgánu chrániaceho svoje záujmy pri umiestňovaní a povoľovaní stavieb bude upravený v súlade s § 175 ods. 3 návrhu nového stavebného zákona, ktorý splnomocňuje ministerstvo vydať po dohode s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví zoznam katastrálnych území, na ktorých možno umiestňovať a povoľovať stavby len so súhlasom ministerstva a tiež špecifikuje stavby, ktoré možno umiestniť a povoliť na celom území Slovenskej republiky len so súhlasom ministerstva.

Takýmto spôsobom ministerstvo vymedzí katastrálne územia, na ktorých sú umiestnené objekty a zariadenia rezortu ministerstva obrany, ktorých prevádzka a činnosť môže byť výstavbou nevojenského charakteru negatívne ovplyvnená a súčasne vymedzí stavby, ktoré svojím dispozičným, technickým riešením a technologickým vybavením, účelom a inými charakteristikami môžu byť v kolízii s činnosťami ministerstva zabezpečovanými na úseku obrany štátu a môžu negatívne ovplyvňovať plnenie úloh vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov a dohôd.

Územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady sú základnými plánovacími dokumentmi, v rámci ktorých sa určujú záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia. Ministerstvo v rámci ich prerokúvania zabezpečuje ochranu svojich záujmov a predchádza prípadnej kolízii so záujmami obrany štátu na územiach, pre ktoré sú tieto dokumenty spracúvané (napr. v súvislosti s navrhovaným rozvojom dopravy, technických sietí, občianskej vybavenosti a pod).

K bodu 2

Novo sa definuje vedenie evidencie fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Zároveň sa ustanovujú subjekty, ktoré predkladajú podklady potrebné na vydávanie rozhodnutí obvodnými úradmi.

Spresňuje sa ukladanie pracovnej povinnosti fyzickým osobám, a to na návrh územnej vojenskej správy alebo na návrh obce v územnom obvode obvodného úradu.

K bodu 3

Spresňujú sa úlohy obvodného úradu v sídle kraja vo vzťahu k obciam a ostatným obvodným úradom a zároveň sa mu ustanovuje kontrolné oprávnenie.

K bodu 4

Dopĺňa sa povinnosť obciam navrhovať obvodným úradom fyzické osoby, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Súčasne sa dopĺňa povinnosť pre obce viesť evidenciu o vybraných fyzických osobách. Obec podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov doručuje povolávacie rozkazy na odvod, povolávacie rozkazy na výkon mimoriadnej služby, povolávacie rozkazy na výkon alternatívnej služby a rozhodnutia obvodného úradu podľa § 10 ods. 1 písm. f), h) a i), pričom túto úlohu môže obec plniť vlastnými zamestnancami alebo inými fyzickými osobami, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby okrem času vojny a vojnového stavu územné vojenské správy vykonávali personálne doplňovanie občanov do ozbrojených síl Slovenskej republiky a viedli ich evidenciu. V nadväznosti na novonavrhované znenie § 10 ods. 1 písm. f) sa navrhuje precizovanie pôsobnosti územnej vojenskej správy aj o navrhovanie osôb – pre potreby obvodného úradu, ktorým môže byť uložená pracovná povinnosť.

K bodu 6

Upravujú sa náležitosti evidencie, ktorú vedú obvodné úrady, územné vojenské správy a obce. Poskytovanie osobných údajov fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, sa navrhuje ustanoviť v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K bodom 7 a 8

Inštitút vyvlastnenia je upravený v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) ako aj v osobitných právnych predpisoch. Navrhovaná právna úprava stavebného zákona upravuje všeobecne účely, pre ktoré možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Súbežne pripravovaný zákon o vyvlastňovaní upravuje podmienky pre vyvlastnenie, náhrady a vyvlastňovacie konanie. Navrhuje sa v ňom, aby osobitnými zákonmi boli vymedzené účely, pre ktoré je možné vyvlastniť stavbu alebo pozemok. Takýmto osobitným zákonom je aj zákon o obrane.

Platný zákon o obrane umožňuje vyvlastňovanie vo verejnom záujme na účely obrany len v čase vojny alebo vojnového stavu. Vzhľadom na úlohu ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti bezpečnostnej politiky a s tým súvisiacou obrannou infraštruktúrou Slovenskej republiky sa navrhuje, aby bolo možné aj v stave bezpečnosti vyvlastniť vo verejnom záujme nehnuteľnosti, ktoré budú slúžiť ozbrojeným silám Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje, aby bolo možné aj v stave bezpečnosti majetkovoprávne vysporiadať formou vyvlastnenia pozemky pod existujúcimi stavbami nachádzajúcimi sa vo vojenských objektoch, ktoré slúžia ozbrojeným silám Slovenskej republiky a nie je možná dohoda s vlastníkom. Pôjde napr. o pozemky na vojenských letiskách, kasárenských celkoch, atď. Pri pozemkoch, ktoré sú nevyhnutné pre prístup k stavbám pre obranu štátu je popri vyvlastnení, ako najzásadnejšom zásahu do vlastníckych práv, upravená aj možnosť v prípadoch, kde to bude postačujúce, vlastnícke právo len obmedziť.

Ustanovenie § 24b reaguje na možnosť zrušenia stavby pre obranu štátu v dôsledku výstavby, ktorú by investor výstavby mohol nadobudnúť vyvlastnením. Navrhovaným postupom sa má zamedziť ohrozeniu bezpečnostných záujmov štátu. V záujme zachovania počtu stavieb slúžiacich na obranu štátu sa navrhuje, aby budúci investor pred zrušením pôvodnej stavby bol povinný zabezpečiť výstavbu náhradnej stavby. V súčasnosti správca majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky nemá možnosť sa s investorom ani dohodnúť o vybudovaní náhradnej stavby. Postup správcu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v súvislosti s možnosťou vyvlastnenia majetku, ktorý je v jeho správe, upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného zákona v prípade, ak ide o majetok, ktorý by investor mohol nadobudnúť vyvlastnením a podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie, správca prevedie majetok priamo budúcemu investorovi výstavby za cenu primeranú v zmysle citovaného zákona. Iný postup nie je možný.

Navrhuje sa, aby investor náhradnej stavby bol povinný jej výstavbu zabezpečiť na vlastné náklady. Realizácia tohto postupu by sa uskutočnila bez vynaloženia finančných prostriedkov zo strany správcu, príp. vlastníka takejto stavby. Keďže výstavbu náhradnej stavby bude investor tejto výstavby zabezpečovať v mene jej budúceho vlastníka alebo správcu, upravuje sa, aby bol investor splnomocnený na konanie vo veciach projektovej prípravy, povoľovania, realizácie výstavby a uvedenia stavby do trvalého užívania na základe dohody s budúcim vlastníkom alebo správcom. Táto dohoda bude tiež obsahovať podrobné technické a kapacitné parametre stavby. Účelom navrhovaného postupu je zachovanie stavieb pre obranu štátu.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Ustanovením sa navrhuje výnimka z povinnosti evidovaného občana oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby.

K bodom 3 a 4

Legislatívnotechnické úpravy.

Čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa, aby príslušníci Slovenskej informačnej služby po skončení služobného pomeru neboli zaradení do evidencie územnej vojenskej správy ako vojaci v zálohe. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 2 a 4

V súvislosti s úpravou pôsobnosti územných vojenských správ je potrebné upraviť aj zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby územná vojenská správa nevyradila občana z národnej registrácie pri vzniku služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa úprava pre postup občana, ktorému bol doručený povolávací rozkaz na odvod a ktorý je z dôvodu trvania jeho služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby oslobodený podľa § 17 ods. 2 od výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 7

Navrhuje sa zo záloh ozbrojených síl vypustiť občanov, ktorí skončili služobný pomer príslušníkov Slovenskej informačnej služby a branná povinnosť im trvá. Uvedené sa navrhuje v súvislosti s úpravou § 17 ods. 5, podľa ktorého Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nebude mať povinnosť oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodom 8 a 9

Navrhuje sa úprava pre postup občana, ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby a ktorý je z dôvodu trvania jeho služobného pomeru príslušníka Slovenskej informačnej služby oslobodený podľa § 17 ods. 2 od výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 10

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby Slovenská informačná služba ako zamestnávateľ podľa § 17 ods. 2 písm. c) nepodliehala povinnosti oznamovať územnej vojenskej správe vznik a zánik služobného pomeru svojich príslušníkov z dôvodu ochrany utajovaných skutočností.

K bodu 12

Z ustanovenia sa navrhuje vypustiť príslušníkov Slovenskej informačnej služby z dôvodu, že územné vojenské správy ich pri skončení služobného pomeru nebudú zaraďovať do záloh.

K bodom 13 a 14

Legislatívnotechnické úpravy.

Čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2010 okrem čl. 1 prvého bodu a ôsmeho bodu, pri ktorých sa navrhuje účinnosť v nadväznosti na predpokladanú účinnosť stavebného zákona a zákona o vyvlastňovaní.

Bratislava 19. augusta 2009

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Baška, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu