Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 473/2005 účinný od 01.01.2026

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Z Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie vyplynula v priebehu III. štvrťroku 2021 pre rezorty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky legislatívna úloha a to pripraviť nový Zákon o registri trestov, z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/884 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV, pokiaľ ide o výmenu informácií o štátnych príslušníkoch tretích krajín a pokiaľ ide o Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), a ktorou sa nahrádza rozhodnutie Rady 2009/316/SVV (ďalej len „smernica“).

Dňa 17. apríla 2019 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (ďalej len „nariadenie“). Toto nariadenie upravuje spracúvanie informácií o totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, ktorí boli odsúdení v členských štátoch, s cieľom identifikovať členské štáty, v ktorých boli odsúdenia vynesené. Nariadením sa ďalej zriaďuje systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a stanovujú sa podmienky využívania systému ECRIS-TCN ústrednými orgánmi členských štátov na získanie informácií o takýchto predchádzajúcich odsúdeniach prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rozhodnutím Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ako aj podmienky využívania systému ECRIS-TCN Eurojustom, Europolom a Európskou prokuratúrou.

V súvislosti s vyššie uvedenou smernicou, nariadením a s poukazom na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 491 z 2. októbra 2019 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bolo ministrovi spravodlivosti uložené v zmysle bodu B.14. predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice a zároveň sa v bode C.2. odporučilo generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice.

Primárnym cieľom návrhu zákona je teda implementácia nariadenia a transpozícia smernice. Taktiež sa transponuje rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi v platnom znení a rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní.

Kľúčovú zmenu predstavuje minimalizácia počtu oprávnených subjektov a účelov pre poskytovanie odpisu registra trestov, predovšetkým s poukazom na nález Ústavného súdu

2

Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/06-95, ktorý poukazuje na nedôvodnosť široko nastaveného rozsahu preukazovania miery bezúhonnosti. Súčasne sa v súlade s predchádzajúcou vetou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou praxou explicitne stanovuje obsah špecializovaného výpisu z registra trestov, výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu a odpisu registra trestov pre vybrané povolania. Cieľom návrhu zákona je zúžiť okruh subjektov, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov vyžadujú na preukázanie bezúhonnosti údaje z odpisu registra trestov a oboznamujú sa s nimi. Samotné posudzovanie žiadostí v platnej právnej úprave odpisu registra trestov je personálne, časovo a ekonomicky náročné, a problémom sa javí byť aj kvalifikované posúdenie jednotlivých trestných činov vo vzťahu k posudzovanému úseku výkonu verejnej správy. V rámci výkonu verejnej správy sa v jednotlivých oblastiach a úsekoch verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom zmena právneho postavenia osoby je v mnohých prípadoch viazaná na preukázanie bezúhonnosti. Návrhom zákona sa docieli, že osoba, ktorá nie je v zmysle právnych predpisov upravujúcich konkrétny úsek výkonu verejnej správy bezúhonná, nebude môcť nadobudnúť nové práva a osobe, ktorá požíva určité oprávnenie, po strate bezúhonnosti takéto oprávnenie zanikne.

Nakoľko je nevyhnutné zosúladiť potrebu poskytovania špecializovaných výpisov na iný účel ako trestné konanie, dochádza návrhom zákona k zjednoteniu podmienok bezúhonnosti, a to s poukazom na európsku legislatívu, napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV.

V neposlednom rade návrh zákona upravuje okruh subjektov, ktoré môžu žiadať o odpis registra trestov, zužuje okruh právnych predpisov, v zmysle ktorých sa vyžaduje odpis registra trestov, nakoľko pre účely konkrétneho osobitného predpisu postačuje výpis z registra trestov, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou podľa osobitného predpisu alebo špecializovaný výpis z registra trestov. Zjednotením výpočtu trestných činov sa zohľadňujú podmienky bezúhonnosti pre vybrané úseky verejnej správy, čo znamená, že určitá skupina trestných činov je pre konkrétny právny vzťah vymedzená dostatočne a presne. Výsledkom je jednoduchší a prehľadnejší postup pri posudzovaní splnenia podmienok bezúhonnosti, a to nielen pre správne orgány, ale aj pre účastníkov správneho alebo obdobného konania.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. júla 2023. Oddelená účinnosť návrhu zákona v časti vydávania nových typov verejných listín sa navrhuje od 1. januára 2026, z dôvodu predpokladanej dĺžky obstarania nového informačného systému evidencie odsúdených osôb a zosúladenia osobitných predpisov jednotlivých oprávnených orgánov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pozitívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe a

3

pozitívne vplyvy služieb verejnej správy na občana. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. februára 2023.

4

B.Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Generálna prokuratúra plní úlohy pri získavaní, zhromažďovaní, spracúvaní a výmene údajov, uschovávaní a poskytovaní informácií, vrátane citlivých informácií o osobách právoplatne odsúdených súdmi v trestnom konaní, ako aj o osobách, proti ktorým bolo prokurátormi alebo súdmi právoplatne podmienečne zastavené trestné stíhanie. Súčasťou registra trestov sú aj informácie o zmieroch schválených v trestnom konaní. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky síce nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku, avšak ich evidencia je potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby. Generálna prokuratúra realizuje prostredníctvom registra trestov činnosti na účely trestného konania, civilného procesu, správneho súdneho procesu alebo správneho konania, ochrany a bezpečnosti štátu a osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti osoby.

Návrh zákona používa v súvislosti s registrom trestov primárne pojem „informácie“ čo zodpovedá terminológii právne záväzných aktov Európskej únie regulujúcich výmenu informácií o odsúdeniach medzi členskými štátmi. Z hľadiska Európskej dátovej stratégie a súvisiacimi platnými i pripravovanými právne záväznými aktmi EÚ, a tiež v nadväznosti na platné a účinné znenie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je pod pojem „informácie“ potrebné zahrnúť aj pojem „údaje“, s ktorými pracujú uvedené dokumenty, či právne predpisy regulujúce e-Government. To znamená, že informácia je pojmom, ktorý je na účely návrhu zákona pojmom širším ako pojem údaje a je preto potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa môžu subsumovať pod pojem „údaje“ z dôvodu kategorizácie a následného zápisu v evidencii registra trestov štruktúrovaným spôsobom alebo voľným prepisom.

Zmyslom použitia údajov a informácií z evidencie registra trestov je predovšetkým konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj ich využitie v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu, extrémizmu a všeobecne v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Doposiaľ získané informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín neboli v rámci Európskej únie zhromažďované, ako je to pri štátnych príslušníkoch členských štátov, ale uchovávali sa len v tom členskom štáte, v ktorom bolo vynesené odsúdenie. Úplný prehľad o trestnej minulosti štátneho príslušníka tretej krajiny je preto s určitosťou možné získať len v tom prípade, že sa takéto informácie vyžiadajú zo všetkých členských štátov. Za týmto účelom bol vytvorený systém, prostredníctvom ktorého môže ústredný orgán členského štátu rýchlo a efektívne zistiť, ktoré iné členské štáty majú informácie z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny. Existujúci rámec ECRIS sa následne využije na zaslanie žiadosti o

5

informácie z registra trestov daných členských štátov podľa Rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi.

Cieľ poskytnúť občanom Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb osôb, si tiež vyžaduje úplné informácie o odsúdeniach občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň aj štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vzhľadom na možnosť, že tieto osoby sa môžu prezentovať tak, že majú jednu alebo viaceré štátne príslušnosti a že v odsudzujúcom členskom štáte alebo v členskom štáte štátnej príslušnosti sa môžu uchovávať rôzne odsúdenia, bolo potrebné do pôsobnosti nariadenia ECRIS-TCN zaradiť aj občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Vylúčenie takýchto osôb by malo za následok, že informácie uložené v systéme ECRIS-TCN by boli neúplné, čo by ohrozilo spoľahlivosť tohto systému. Keďže sú však takéto osoby občanmi Európskej únie, podmienky, za ktorých sa údaje o ich odtlačkoch prstov môžu začleniť do systému ECRIS-TCN, by mali byť porovnateľné s podmienkami, za ktorých sa môžu medzi členskými štátmi vymieňať údaje o odtlačkoch prstov občanov Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS zriadeného rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV. Preto sa musia údaje o odtlačkoch prstov týkajúce sa občanov Európskej únie, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, začleniť do systému ECRIS-TCN, ak sa získali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania, pričom platí, že členské štáty by mali mať možnosť na takéto začlenenie použiť údaje o odtlačkoch prstov získané na iné účely ako na účely trestného konania, ak je takéto využitie prípustné podľa vnútroštátneho práva.

Informácie z registra trestov sa poskytujú oprávneným orgánom na účely, na ktoré ich oprávňuje osobitný predpis. Oprávnené orgány vrátane odkazov na príslušné osobitné predpisy sú uvedené v § 13, § 21 a § 30.

S ustanovením účelu poskytovania informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude môcť využiť právo nahliadať do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie špecializovaného výpisu z registra trestov, odpisu registra trestov pre vybrané povolania a odpisu registra trestov, a to ani v prípade, ak ide o uchádzača o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanca bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzača o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej moci pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba oprávneným orgánom uvedených v § 21 a § 30 návrhu zákona. V prípade, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

Evidencia registra trestov sa vedie aj elektronickými prostriedkami v špecializovanom informačnom systéme, ktorého obsahom sú podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov údaje, osobné údaje a informácie, vrátane citlivých informácií, ktorých spracúvanie je nevyhnutné z dôvodu verejného záujmu na základe § 16 ods. 2 písm. g) v spojitosti s § 17 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), Nariadenia Rady (EÚ)

6

2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry alebo Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30), ktorým je Slovenská republika viazaná, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu osobných údajov a ustanovujú vhodné a konkrétne opatrenia na zabezpečenie základných práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby. Prevádzkovateľom na účel spracúvania osobných údajov v registri trestov môže byť len štátny orgán. Spracúvať osobné údaje týkajúce sa uznania viny za spáchanie trestného činu alebo priestupku alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení možno len na základe osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Zároveň sa v tomto ustanovení odkazuje na čl. 9 ods. 2 písm. g) a čl. 10 Nariadenia 2016/679, čo sa vzťahuje na situácie upravené v tomto zákone, keď sa budú údaje z registra trestov poskytovať na „iné účely ako je trestné konanie“.

K § 2

Generálna prokuratúra plní úlohy ústredného orgánu pre výmenu informácií o odsúdeniach a ostatných súvisiacich rozhodnutiach s inými členskými štátmi Európskej únie a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Generálna prokuratúra prevádzkuje Európsky informačný systém registra trestov (ECRIS) pre výmenu údajov medzi ústrednými orgánmi členských štátov a zabezpečuje plnenie legislatívnych a technických úloh súvisiacich s riešením problematiky štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (Third country nationals – TCN). Generálna prokuratúra spolupracuje s orgánmi Európskej únie, členskými štátmi a agentúrou eu-LISA, ako aj s ďalšími subjektmi v rámci medzinárodnej spolupráce pri výmene údajov o odsúdeniach a ďalších súvisiacich rozhodnutiach.

S poukazom na Dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie rámcuje nové partnerstvo Európskej únie so Spojeným kráľovstvom najmä Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (ďalej len „Dohoda o obchode a spolupráci“), ktorá stanovuje aj nový rámec presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach. Podľa Hlavy IX Dohody o obchode a spolupráci je cieľom umožniť výmenu informácií z registra trestov medzi členskými štátmi na jednej strane a Spojeným kráľovstvom na strane druhej a zároveň sa dopĺňa článok 13 a článok 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkové protokoly zo 17. marca 1978 a z 8. novembra 2001 a nahrádza sa článok 22 ods. 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach doplnený článkom 4 jeho dodatkového protokolu zo 17. marca 1978. Takýmto spôsobom je zachované dlhodobé partnerstvo a spolupráca i napriek vystúpeniu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie. Samotné vyhlásenie Slovenskej republiky k Dohode o obchode a spolupráci subsumuje presadzovanie práva a justičnú spoluprácu v trestných veciach, v zmysle ktorého sa oznamuje Register trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako ústredný orgán zodpovedný za výmenu informácií z registra trestov podľa hlavy IX [Výmena informácií z registra trestov] a za výmenu informácií uvedených v článku 22 ods. 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.4.1959 (ETS 30).

Za účelom elektronickej výmeny informácií z registra trestov v súlade so smernicou sa zaviedol decentralizovaný systém informačných technológií založený na databázach registrov trestov v každom členskom štáte – systém ECRIS. Jeho súčasťou je referenčné vykonávanie

7

systému ECRIS a spoločná komunikačná infraštruktúra medzi ústrednými orgánmi, ktorá poskytuje šifrovanú sieť. S cieľom zabezpečiť dôvernosť a integritu informácií z registra trestov zasielaných iným členským štátom sa uplatňujú vhodné technické a organizačné opatrenia, pričom sa zohľadňuje aktuálny technologický vývoj, náklady na vykonávanie a riziká spojené so spracúvaním informácií. Všetky údaje z registra trestov sa uchovávajú len v databázach prevádzkovaných členskými štátmi. Ústredné orgány členských štátov nemajú priamy prístup k databázam registrov trestov iných členských štátov. Za referenčné vykonávanie systému ECRIS a uchovávanie databáz, zasielanie a prijímanie informácií z registra trestov zodpovedá dotknutý členský štát. Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726, poskytuje členským štátom podporu v súlade so svojimi úlohami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816. Za prevádzku spoločnej komunikačnej infraštruktúry zodpovedá Komisia Európskej únie. Táto infraštruktúra musí spĺňať nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a plne zodpovedať potrebám systému ECRIS.

Generálna prokuratúra využíva informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje a informácie z informačných systémov verejnej správy a z matriky. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3

V tomto ustanovení sa vymedzujú podklady evidencie, ktorými súd a prokuratúra na účely evidencie v registri trestov oznamujú generálnej prokuratúre informácie o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa smernice, ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom ustanovení sa tiež reflektuje potreba evidovať v registri trestov aj údaje o osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z informácií ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky súdom iného členského štátu Európskej únie, pričom na takéto odsúdenia sa hľadí ako na odsúdenia súdom Slovenskej republiky. Toto však neplatí, ak mestský súd Bratislava, na základe podnetu osoby, ktorej sa odsúdenie týka rozhodne inak. Pôjde najmä o prípady, ak bude dotknutá osoba,

8

ktorej sa odsúdenie týka, namietať, že nejde o skutok, ktorý je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Takýto podnet na mestský súd Bratislava za účelom zosúladenia podkladov evidencie môže podať aj generálna prokuratúra.

K § 4 až 7

Náležitosti uvedených písomností, ktoré sú podkladom evidencie registra trestov, sú upravené tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o právoplatne odsúdenej fyzickej osobe alebo právoplatne odsúdenej právnickej osobe.

V § 4 ods. 1 písm. a) bod 6 návrhu zákona sa ustanovuje nová obligatórna náležitosť trestného listu, ktorou je identifikátor biometrických údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto zmena reaguje na legislatívnu úpravu nariadenia, podľa ktorého by sa mali spočiatku vyobrazenia tváre v systéme ECRIS-TCN využívať iba na účely potvrdenia totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu identifikovania členského štátu alebo členských štátov, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach daného štátneho príslušníka tretej krajiny. V budúcnosti by sa vyobrazenia tváre mohli využívať na automatizované porovnávanie biometrických údajov, ak sa splnia technické a politické požiadavky, ktorými sa to umožní. Komisia by po zohľadnení nevyhnutnosti a proporcionality, ako aj technického vývoja v oblasti softvéru na rozpoznávanie tvárí mala posúdiť dostupnosť a pripravenosť požadovanej technológie, než prijme delegovaný akt o využívaní vyobrazení tváre na účely identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín s cieľom identifikovať členské štáty, ktoré majú informácie o predchádzajúcich odsúdeniach uvedených osôb. Využívanie biometrických údajov je potrebné, pretože predstavuje najspoľahlivejšiu metódu na identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, ktorí často nemajú doklady totožnosti ani iné prostriedky identifikácie, a umožňuje spoľahlivejšie porovnávanie údajov o štátnych príslušníkoch tretích krajín.

Povinnosť ustanoviť identifikátor biometrických údajov ako jednu z náležitostí trestného listu vychádza aj z ustanovenia § 207 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, podľa ktorého platí, že „Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.“

Navrhované znenie § 4 písm. d) upravuje priraďovanie príznaku k trestnému činu, t. j. kritérium pri posudzovaní, či prítomnosť štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od povinnosti mať pri prekračovaní vonkajších hraníc víza na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálneho prisťahovalectva alebo vysoké epidemiologické riziko. Na tento účel sa zriaďuje „Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia“ (ďalej len „ETIAS“), na základe ktorého sa posúdi, či sa cestovné povolenie pre štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo zamietne. Samotné spracúvanie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny je podmienené lustráciou aj v informačných systémoch Európskej únie (ECRIS), ktoré sú konzultované a sú overované s poukazom na obsah žiadosti žiadateľa, v ktorej okrem iného uvádza, či bol za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018), a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej

9

krajine. Priradenie takéhoto príznaku k trestnému činu podľa uvedenej prílohy je kritériom pri overovaní a posudzovaní žiadosti štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ktorého má byť vydané cestovné povolenie pre vstup a pobyt pre určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov. Interoperabilita medzi informačným systémom ETIAS a ďalšími informačnými systémami Európskej únie by sa mala zabezpečiť v plnom súlade s acquis Európskej únie, pokiaľ ide o základné práva. Ak sa na úrovni Európskej únie zriadi centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú k dispozícii informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, systém ETIAS by mal mať možnosť v ňom vyhľadávať. V prípade, že sa v rámci automatizovaného procesu spracúvania žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom systému ETIAS dosiahla pozitívna lustrácia, overujú sa osobné údaje žiadateľa aj v informačnom systéme ECRIS. S poukazom na navrhované znenie § 4 písm. d) je možné zistiť, či bol žiadateľ o cestovné povolenie za posledných 15 rokov odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v prílohe nariadenia ETIAS, a v prípade teroristických trestných činov za posledných 25 rokov, a ak áno, kedy a v ktorej krajine.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa ukladá súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby si od nich generálna prokuratúra vyžiadala dodatočnú správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie sa a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení sa nebolo zaslané do registra trestov. Takáto úprava je potrebná aj s poukazom na § 92 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) Trestného zákona, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.

K § 8

Platná právna úprava určuje povinnosť obcí, ktoré vedú matriku, oznamovať generálnej prokuratúre do registra trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska fyzickej osoby staršej ako 14 rokov, ktorá bola vykonaná podľa § 6 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Veková hranica fyzickej osoby staršej ako 14 rokov je ustanovená v zmysle trestnej zodpovednosti fyzickej osoby podľa § 22 ods. 1 Trestného zákona. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie zlikvidované. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

Z praxe však vyplynula potreba subsumovať do navrhovaného ustanovenia aj povinnosť oznamovať zmenu pohlavia alebo rodného čísla fyzickej osoby, nakoľko rodné číslo je trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť nielen v evidencii registra trestov, ale všeobecne v informačných systémoch verejnej správy, na základe ktorého je možné jednoznačne identifikovať fyzickú osobu (§ 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle).

Návrh zákona taktiež reflektuje povinnosť stotožňovať a referencovať údaje z registra fyzických osôb podľa § 10 a § 49 a nasl. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o

10

e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorá vyplýva pre orgány verejnej moci z vyššie uvedeného zákona.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa v evidencii registra trestov uchovávajú sto rokov od jej narodenia. V prípade právnickej osoby sto rokov od jej zániku, to neplatí, ak sa vykoná trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku uložený právnickej osobe, vtedy sa podklad evidencie nevyraďuje. Táto právna úprava vyplýva analogicky s poukazom na zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napriek skutočnosti, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, má evidencia v úschovni dokumentácie týkajúca sa tejto kategórie osôb svoje opodstatnenie a význam najmä pri trestnom stíhaní organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie alebo pri dedičskom konaní.

Uchovávanie, úschovu a vyraďovanie uvedených dokladov v úschovni dokumentácie zabezpečuje generálna prokuratúra v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.

Z evidencie registra trestov sa vyraďujú podklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky podklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto podklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo sa vyraďujú podľa registratúrneho poriadku. Údaje a informácie z úschovne dokumentácie nie sú obsahom verejných listín podľa § 11. Tieto sa však poskytnú oprávneným orgánom podľa § 21 ods. 1 a 2 a § 31 ods. 2 a 3 iba na ich písomnú žiadosť.

K § 10

Návrh zákona priznáva právo vyžiadať odpis registra trestov len oprávneným orgánom. Nakoľko s poukazom na § 20 a 21 zákona o ochrane osobných údajov nie je možné odoprieť právo poskytovať informácie dotknutej osobe a právo na prístup k osobným údajom, bolo potrebné ponechať možnosť fyzickej alebo právnickej osobe nahliadnuť do elektronickej podoby záznamov registra trestov. Nakoľko výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie len o nezahladených odsúdeniach a vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať len oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti, musí mať dotknutá osoba právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do svojej vlastnej evidencie.

Žiadosť o nahliadnutie do elektronickej podoby záznamov registra trestov sa podáva registru trestov písomne s tým, že sa následne žiadateľovi oznámi dátum a čas vykonania nahliadnutia.

Pred nahliadnutím do elektronickej podoby záznamov registra trestov určený zamestnanec generálnej prokuratúry overí totožnosť osoby, ktorá žiada o nahliadnutie a následne vykoná zápis o výkone nahliadnutia do spisu. Osoba si môže pri výkone

11

nahliadnutia urobiť zo záznamov vlastnoručný výpis; potvrdenie alebo elektronický výstup register trestov nevydáva.

K § 11

Ustanovuje sa vydávanie nových verejných listín. Okrem platnej právnej úpravy, ktorá upravuje vydávanie verejnej listiny výpis z registra trestov a odpis registra trestov, verejnými listinami je aj výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou v zmysle smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, špecializovaný výpis z registra trestov a odpis registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces. Toto ustanovenie reaguje na vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Európskej únie.

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú a podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Tým sa však nevylučuje právo členského štátu, ktorým sa vymedzujú okolnosti špecifických spracovateľských situácií vrátane presnejšieho stanovenia podmienok, za ktorých je spracúvanie osobných údajov v súlade so zákonom, vrátane pravidiel spracúvania osobitných kategórií osobných údajov (citlivých údajov). Podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) osobné údaje, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé v súvislosti so základnými právami a slobodami, si zasluhujú osobitnú ochranu, keďže z kontextu ich spracúvania by mohli pre základné práva a slobody vyplývať významné riziká.

Osobitné predpisy oprávňujú orgány verejnej moci vyžiadať si odpis registra trestov pre potreby preukázania bezúhonnosti, či fyzická osoba splnila alebo nesplnila podmienky bezúhonnosti. Nakoľko sa v odpise registra trestov v súčasnosti uvádzajú všetky údaje o každom odsúdení osoby, ktorej sa odpis registra trestov týka, je možné považovať takéto oboznamovanie sa s úplným obsahom odpisu registra trestov za neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe žiadateľa. Každé spracúvanie osobných údajov by malo byť zákonné a spravodlivé, relevantné a obmedzené na rozsah, ktorý je nevyhnutný vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. To si vyžaduje najmä zabezpečenie toho, aby obdobie, počas ktorého sa tieto osobné údaje uchovávajú, bolo obmedzené na nevyhnutný rozsah.

Právo na ochranu osobných údajov nie je absolútne právo; musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vyvážené s ostatnými základnými právami, a to v súlade so zásadou proporcionality. V zmysle osobitných predpisov musia byť preto trestné činy, ktoré vymedzujú podmienku bezúhonnosti, formulované jasne a jednoznačne. Cieľom zavedenia jednotlivých výstupov z registra trestov je jednoznačne vymedziť okruh trestných činov, ktoré sú dostačujúce pre posúdenie splnenia podmienky bezúhonnosti osoby.

V prípade poskytovania odpisu registra trestov sú explicitne uvedené oprávnené orgány, ktorým sa vydáva táto verejná listina, a to z dôvodu, že trestné činy, ktoré sú obsahom odpisu registra trestov je nutné posudzovať komplexne v rámci všetkých údajov nachádzajúcich sa

12

v odpise registra trestov. V tomto prípade, kedy sa orgán verejnej moci oboznámi s celým odpisom registra trestov, nepôjde o neoprávnené zhromažďovanie údajov o osobe, keďže informácie v odpise registra trestov sú nevyhnutné na riadny výkon verejnej správy, ktorý súvisí so zabezpečením verejného poriadku, bezpečnosti, ochrany života a zdravia osôb. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní týchto osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti alebo jeho predchádzania a voľný pohyb takýchto údajov podlieha osobitným právnym predpisom.

Originál výpisu z registra trestov na účel vyššieho overenia verejnej listiny podľa § 14f zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov opatrí generálna prokuratúra úradnou pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby na základe žiadosti. Žiadosť môže podať a verejnú listinu prevziať aj osoba splnomocnená žiadateľom.

K § 12

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia súdom Slovenskej republiky, súdom iného členského štátu Európskej únie ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky, vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo v zmysle Trestného zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Keď štátny príslušník členského štátu alebo štátny príslušník tretej krajiny požiada ústredný orgán iného členského štátu o informácie o svojom zázname v registri trestov, tento ústredný orgán podá na ústredný orgán členského štátu, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, žiadosť o informácie a súvisiace údaje z registra trestov, a zaradí tieto informácie a súvisiace údaje do výpisu, ktorý sa má poskytnúť dotknutej osobe. Možnosť poskytnutia takejto kompletnej informácie vyplýva z článku 6 smernice.

Verejné listiny pre iné ako trestné konanie sú v zmysle navrhovanej právnej úpravy verejné listiny, ktoré budú vydané osobe na jej písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov“).

Osoba v žiadosti o vydanie výpisu z registra trestov nie je povinná uvádzať účel, na ktorý o vydanie žiada. Najčastejšie ide o prípady, kedy jej povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá osobitný právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď tak osoba urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti je osoba povinná uviesť tie osobné údaje, ktoré identifikujú jej osobu za účelom stotožnenia fyzickej alebo právnickej osoby voči údajom v informačných systémoch verejnej správy. V návrhu zákona pribudla povinnosť fyzickej osoby uvádzať v žiadosti o výpis z registra trestov aj druh a číslo dokladu totožnosti. Tento údaj bol síce povinnou položkou na tlačive generálnej prokuratúry, na základe ktorého si osoba vyžiadala výpis z registra trestov, avšak absentovala v samotnom ustanovení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V prípade údajov, ktoré musí obsahovať žiadosť o výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, bola vyňatá povinnosť uviesť identifikačné číslo právnickej osoby „ak bolo

13

pridelené“. Tým, že podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPO“), sa identifikačné číslo prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe – podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci, každému odštepnému závodu, každému podniku zahraničnej osoby a každej organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby a každej zapísanej organizačnej zložke, bola takáto podmienka nadbytočná. Identifikačné číslo organizácie je povinný údaj, na základe ktorého sa zabezpečí presná identifikácia právnickej osoby, na ktorú sa má výpis z registra trestov vydať. Výpis z registra trestov, ak ide o právnickú osobu, generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej totožnosť musí byť overená, a táto možnosť nie je podmienená žiadnym pracovným alebo iným právnym vzťahom k právnickej osobe, na ktorú si osoba žiada výpis z registra trestov.

S poukazom na transpozíciu smernice bolo potrebné upraviť aj postup pri overovaní údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov. Rozdiel v overovaní je medzi občanom Slovenskej republiky, občanom členského štátu Európskej únie a štátnym príslušníkom tretej krajiny, pri ktorom sa overuje totožnosť aj z biometrických údajov.

Ak sa žiadosť podáva elektronicky, je pri overení totožnosti potrebné v súlade s čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES zabezpečiť uznávanie prostriedkov elektronickej identifikácie vydaných v inom členskom štáte Európskej únie. Navrhuje sa, aby sa na overenie totožnosti pri elektronicky podanej žiadosti vyžadoval autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“, čomu v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá autentifikátor uvedený v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z., t. j. ,,úradný autentifikátor, ktorým sú občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu alebo doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostný osobný kód podľa osobitného predpisu“.

V EÚ sa však používajú rozličné prostriedky na overenie totožnosti, preto sa vo vzťahu k občanom členských štátov EÚ navrhuje s ohľadom na povinnosť vzájomného uznávania prostriedkov elektronickej identifikácie uznať akýkoľvek autentifikátor s úrovňou zabezpečenia ,,vysoká“.

V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti môžu overiť iba určení zamestnanci generálnej prokuratúry, poštového podniku vykonávajúceho činnosť osvedčujúcej osoby, zastupiteľských úradov Slovenskej republiky alebo orgánov verejnej moci podľa zákona o RPO.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba. Uvedené ustanovenie vylučuje možnosť vyžiadať výpis z registra trestov osobe, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, nakoľko by bez jej fyzickej prítomnosti nebolo možné overiť totožnosť z biometrických údajov.

Rodný list občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny musí byť v prípade listinne podanej žiadosti predložený s úradne osvedčeným prekladom do štátneho jazyka. Údaje o rodičoch, uvedených v rodnom liste žiadateľa, majú iba pomocnú povahu, avšak rodným listom žiadateľa sa overuje správnosť údajov v žiadosti o výpis z registra trestov v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa. V prípade pochybnosti, pri overovaní správnosti údajov, ak ide o právnickú osobu a nepostačujú údaje z registra

14

právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, žiadateľ predkladá výpis z registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

Po overení správnosti údajov podľa odsekov 4, 5, 7 až 14 na mieste podľa odseku 6 sa žiadosť o výpis z registra trestov zasiela poštou alebo elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov. Je potrebné podotknúť, že elektronická komunikácia v zmysle návrhu zákona neznamená vybavovanie žiadostí prostredníctvom e-mailu, prípadne e-desk komunikácie, nakoľko by nebolo možné overiť totožnosť v zmysle návrhu zákona. Elektronická komunikácia môže prebiehať pre oprávnené orgány integráciou na informačný systém registra trestov. Pre vyžiadanie si aktuálneho výpisu z registra trestov pre fyzickú osobu bude i naďalej možné využiť elektronické služby Generálnej prokuratúry, ktoré umožňujú prostredníctvom elektronického formulára podať žiadosť o výpis z registra trestov. Žiadosť bude môcť byť podaná tak ako aj v súčasnosti iba žiadateľom, ktorý má prístupové práva a oprávnenia na využívanie elektronických služieb Generálnej prokuratúry. Pre sprístupnenie služieb sa musí žiadateľ autentifikovať prostredníctvom svojho občianskeho preukazu a eID karty s príslušnou čítačkou. Služba je spoplatnená podľa zákona o súdnych poplatkoch.

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v platnom znení umožňuje vyžiadať si na účely previerky bezúhonnosti a spoľahlivosti prostredníctvom uvedenej elektronickej služby Generálnej prokuratúry aj odpis registra trestov, a to oprávnenej fyzickej osobe, ktorou je uchádzač o zamestnanie v bezpečnostnej službe alebo technickej službe alebo zamestnanec bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo uchádzač o vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti. Toto v zmysle návrhu zákonu už nebude možné.

Samotné žiadosti o výpis z registra trestov v listinnej podobe sa zakladajú do osobitnej evidencie a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú registratúrnemu režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje. Nakoľko súčasná právna úprava nevymedzuje lehotu na uchovávanie logov na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania bolo nevyhnutné určiť zákonnú lehotu na uchovávanie údajov, ktoré sú obsiahnuté v elektronickej žiadosti. Dĺžka lehoty „po dobu 20 rokov od podania“ bola vyhodnotená vo vzťahu k možnej dĺžke trestného konania, ktoré nemusí byť ani v tejto lehote ukončené. Určenie dĺžky lehoty je plne v súlade so zásadou minimalizácie uchovávania údajov v nadväznosti na dĺžku lehoty zahladenia odsúdenia v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

K § 13

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry alebo na žiadosť orgánu verejnej moci, služobného úradu alebo zamestnávateľa pri výkone práce vo verejnom záujme pre potrebu iného ako trestného konania, a to napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a aj na žiadosť orgánu verejnej moci pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii). Uvedený právny predpis (zákon proti byrokracii) zaviedol povinnosť pre všetky

15

orgány verejnej moci získavať, využívať a navzájom si bezodplatne poskytovať údaje vedené v informačných systémoch verejnej správy pri svojej úradnej činnosti, nielen pri výkone verejnej moci teda pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, v rozsahu nevyhnutnom na naplnenie účelu, na ktorý sa poskytujú. Všetky takto získané údaje a výpisy z informačných systémov verejnej správy, okrem údajov a výpisov z registra trestov, ktoré sú špecifickej povahy, sa považujú za skutočnosti všeobecne známe a sú použiteľné na právne účely. Zákon proti byrokracii primerane dopĺňa rozsah subjektov aj o služobné úrady a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko ide o špecifické činnosti štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, ktoré nie sú výkonom verejnej moci ani úradnou činnosťou. Je potrebné podotknúť, že zákon proti byrokracii vyňal Slovenskú informačnú službu spod tohto režimu, nakoľko ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda i údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej moci. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Výmena informácií súvisiaca predovšetkým s dobrým menom poskytovateľa, nepredpokladá iniciatívu v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a trestnými registrami členských štátov. Návrh zákona tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

Sudca, prokurátor alebo určený zamestnanec orgánu verejnej moci overuje totožnosť osoby, ktorej výpis z registra trestov sa žiada elektronicky prostredníctvom elektronickej komunikácie v informačnom systéme verejnej správy alebo aj listinne z dokladov podľa § 12 ods. 5, ktoré osoba predložila. Presné označenie orgánu, ktorý o výpis z registra trestov žiada, meno a priezvisko osoby určenej orgánom verejnej moci, ktorá o výpis z registra trestov žiada a účel, na ktorý sa výpis z registra trestov požaduje musí žiadosť obsahovať predovšetkým z toho dôvodu, aby bola v prípade akýchkoľvek pochybností preukázaná dôvodnosť a zákonnosť, na základe ktorej určená osoba žiada výpis/odpis registra trestov. Podľa § 69 zákona o ochrane osobných údajov musí každý orgán pri získavaní, zmene, prehliadaní, poskytovaní vrátane prenosu, kombinovaní a vymazaní osobných údajov v systéme automatizovaného spracúvania uchovávať logy. Z logov o prehliadaní a poskytovaní musí byť možné určiť dôvod, dátum a čas prehliadania alebo poskytovania a identifikačné údaje osoby, ktorá tieto osobné údaje prehliadala alebo ich poskytovala, ako aj totožnosť príjemcov. Generálna prokuratúra využíva a uchováva logy výlučne na účely overovania zákonnosti spracúvania osobných údajov, vlastného monitorovania, na účely zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov a na účely trestného konania. Generálna prokuratúra na požiadanie sprístupní logy Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

S cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje neuchovávali dlhšie, než je to nevyhnutné, generálna prokuratúra stanovila lehoty na vymazanie alebo pravidelné preskúmanie. Prijímajú sa všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava alebo vymazanie nesprávnych údajov. Osobné údaje sa spracúvajú tak, aby sa zabezpečila primeraná bezpečnosť a dôvernosť osobných údajov vrátane predchádzania neoprávnenému prístupu k osobným údajom a zariadeniu používanému na spracúvanie, alebo neoprávnenému využitiu týchto údajov a zariadení. Aby bolo spracúvanie zákonné, osobné údaje sa spracúvajú na legitímnom základe,

16

ktorý je stanovený v právnych predpisoch, s poukazom na nevyhnutnosť plnenia zákonných povinností.

K § 14

V nadväznosti na zmeny zákona č. 330/2007 Z. z. vyplývajúce zo zákona č. 221/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menili a doplnili niektoré zákony bola na účel overenia bezúhonnosti a spoľahlivosti právnickej osoby upravená možnosť vydávania verejnej listiny, výpisu z registra trestov na právnickú osobu.

Za výpis z registra trestov právnickej osoby sa považuje aj zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb (ďalej len „zoznam“), ktorý je zverejnený na webovom sídle generálnej prokuratúry, je možné si ho elektronicky stiahnuť vo formáte PDF, je podpísaný zaručenou pečaťou generálnej prokuratúrya opatrený časovou pečiatkou, čiže je použiteľný na právne účely v plnom rozsahu v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Uvedený zoznam právoplatne odsúdených právnických osôb má rovnakú právnu silu ako výpis z registra trestov právnickej osoby v listinnej podobe.