Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 473/2005 účinný od 01.01.2008 do 30.12.2008

Vládny návrh zákona o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

25

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Činnosť registra trestov upravuje zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 3. novembra 1999 s účinnosťou od 1. januára 2000. Zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 418/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/1999 Z. z., boli vykonané zmeny súvisiace s potrebou ochrany štátu, s novými inštitútmi trestného práva, so zriadením Národného bezpečnostného úradu, s novými kompetenciami obcí a najmä bola zavedená možnosť poskytnúť občanovi na jeho požiadanie odpis registra trestov. Zákonom č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli upravené vzťahy registra trestov k národnému členovi Eurojustu pri poskytovaní informácií z evidencie.

V právnom poriadku Slovenskej republiky však došlo aj k ďalším zmenám, ktoré priamo, či nepriamo významne ovplyvňujú činnosť registra trestov. V dvestotridsiatich platných všeobecne záväzných právnych predpisoch (vrátane medzinárodných zmlúv a vykonávacích predpisov) je zmienka o registri trestov. Množstvo právnych predpisov priamo, či nepriamo ustanovuje občanovi povinnosť (najčastejšie v súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti a spoľahlivosti) predkladať výpis z registra trestov alebo odpis registra trestov.

Viaceré právne predpisy považujú výpis z registra trestov alebo odpis registra za výlučný doklad, ktorým sa preukazuje bezúhonnosť fyzickej osoby. Týmito dokladmi sa však preukazuje iba skutočnosť, či občan bol alebo nebol súdne trestaný, či voči nemu bolo alebo nebolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, či ohľadne ním spáchaného skutku bol alebo nebol uzatvorený zmier a zastavené trestné stíhanie alebo či cudzozemský súd oznámil jeho odsúdenie. Bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby sa však posudzuje aj na základe iných podkladov. Treba mať na zreteli aj tú skutočnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky definuje pojem bezúhonnosti len pre potreby príslušného zákona. Nepozná jednotnú definíciu tohto pojmu, v dôsledku čoho je obsahovo rozmanitý. Za bezúhonnú sa tak nepovažuje napríklad osoba vykonávajúca určitú právnickú profesiu, aj keď má odsúdenie dávno zahladené (tzv. princíp nulovej tolerancie), ale bezúhonným je napríklad ten, kto nebol odsúdený za trestný čin súvisiaci s výkonom určitého zamestnania, povolania alebo činnosti, hoci bol iným rozsudkom odsúdený za obzvlášť závažný zločin.

Občan môže žiadať vydanie výpisu z registra trestov a aj vydanie odpisu registra trestov bez uvedenia účelu napríklad iba preto, že si to bez zákonného oprávnenia a dôvodu praje subjekt, u ktorého sa občan uchádza o zamestnanie. Dochádza tak k tomu, že subjekt podnikajúci v súkromnej oblasti sa z odpisu registra dozvedá také skutočnosti o osobe uchádzača, o ktorých z dôvodov ochrany osobnosti nemá čo mať vedomosť. To sa týka aj cudzozemských podnikateľov v prípadoch, keď občan Slovenskej republiky sa uchádza o sezónnu prácu. Široký obsah odpisu registra trestov a neobmedzený prístup k jeho vydávaniu je spojený s ohrozením práva občana na ochranu jeho súkromia. Zároveň však možnosť vydávať odpis registra trestov priamo osobe, ktorá si o jeho vydanie požiada, je spojená s nebezpečenstvom uvádzania nesprávnych údajov v žiadosti, prípadne s pozmeňovaním údajov v obsahu odpisu registra trestov po jeho vydaní.

Register trestov je v dôsledku platnej právnej úpravy povinnosti občana preukazovať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov alebo odpisom registra kapacitne preťažený, a to aj napriek investíciám do jeho technického zariadenia. Generálna prokuratúra ročne vydáva cca 635 000 výpisov z registra trestov, cca 294 000 odpisov registra trestov a spracúva vyše milióna dokumentov.

Technické vybavenie registra trestov od roku 1999 prešlo významným pokrokom. Vzťahy medzi registrom trestov a oprávnenými domácimi a aj zahraničnými subjektami sa často uskutočňujú elektronickou formou. V blízkej budúcnosti možno očakávať dobudovanie systému priameho elektronického prepojenia okresných prokuratúr, kde občan najčastejšie podáva žiadosť na register trestov.

Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registrov trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) ustanovuje povinnosť všetkým členským štátom Európskej únie zriadiť ústredný orgán pre prijímanie a poskytovanie informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach a vzájomne si tieto informácie poskytovať.

Významnou zmenou, ktorá sa priamo týka činnosti registra trestov, sú zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Týmito právnymi predpismi boli koncipované nové druhy trestov a ochranných opatrení, nové inštitúty hmotnoprávneho a procesného charakteru, ktoré sa v činnosti a v evidencii registra trestov môžu aplikovať iba, ak to ustanoví zákon. Významnou zmenou je nová kategorizácia trestných činov a posilnenie trestnej represie pri ukladaní trestu odňatia slobody páchateľovi zločinu, v dôsledku čoho sa fakticky predlžuje doba potrebná na zahladenie odsúdenia.

Zmyslom a účelom registra trestov bolo a aj je viesť evidenciu o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi, o nimi spáchaných trestných činoch, uložených sankciách a o priebehu ich výkonu. Po roku 2000 sa postupne súčasťou evidencie stali aj údaje o právoplatnom rozhodnutí cudzozemského súdu, ktoré bolo uznané rozhodnutím súdu Slovenskej republiky, údaje vyplývajúce z oznámenia cudzozemského súdu o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o právoplatnom odsúdení osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, údaje o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri, o ktorých môže rozhodnúť nielen súd, ale aj prokurátor. Treba mať na zreteli, že podmienečné zastavenie trestného stíhania a uzatvorenie zmieru nemajú povahu odsudzujúcich rozhodnutí. Ich evidencia má význam len pre postup a rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Aktuálne sa požaduje rozšíriť prijímanie informácií a ich poskytovanie aj pre potreby iných členských štátov Európskej únie.

To sú skutočnosti, ktoré svojim rozsahom odôvodňujú potrebu novej právnej úpravy a nie len zmenu a doplnenie platného zákona.

Navrhuje sa, aby generálna prokuratúra plnila úlohy ústredného orgánu podľa čl. 1 až 3 rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 pre iniciatívne zasielanie informácií z vlastnej evidencie príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie a aby prijímala a vybavovala žiadosti orgánov týchto štátov o také informácie.

Vzhľadom na zmysel poskytovania údajov z registra trestov sa navrhuje zásadná zmena postupov.

Na žiadosť občana a po splnení poplatkovej povinnosti sa vydá občanovi výpis z registra trestov. Pri podaní žiadosti občan nebude povinný uviesť účel, na ktorý výpis žiada. Možno dôvodne predpokladať, že občan bude žiadať o výpis z registra trestov najmä vtedy, ak mu zákon ustanovuje povinnosť takýto doklad predložiť na preukázanie bezúhonnosti a spoľahlivosti. Pre potreby iného ako trestného konania sa navrhuje, aby súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy boli oprávnené vyžiadať na návrh účastníka alebo z úradnej moci výpis z registra trestov. Návrh zákona reaguje aj na uznesenie vlády SR č. 324 z 19. apríla 2006 k návrhu koncepcie vytvorenia siete jednotných kontaktných miest na Slovensku, podľa ktorého by sa postupne mali vytvoriť miesta, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie. Občanovi sa umožní, aby mohol nahliadnuť do vlastnej evidencie registra trestov.

Štátu a jeho orgánom nemožno uprieť oprávnenie vykonať opatrenia na ochranu poriadku vo veciach verejných, v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu a občanov. V záujme čistoty verejného života je aj to, aby zákonom určené funkcie alebo povolania mohli profesionálne vykonávať výlučne osoby, ktoré sú bezúhonné. Musí však ísť o skutočne spoločensky významné funkcie, s ktorých obsadením osobitný zákon spája splnenie podmienky bezúhonnosti. Preto sa navrhuje, aby iba zákonom určené subjekty a iba na zákonom ustanovený účel boli oprávnené žiadať o odpis registra trestov. Takouto úpravou sa zabráni možnému zneužívaniu osobných údajov obsiahnutých v odpise registra trestov, ich nekontrolovateľnému rozširovaniu a prípadnému pozmeňovaniu obsahu.

Podľa zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) môže prevádzkovateľ bezpečnostnej služby a technickej služby zamestnávať len osoby bezúhonné a spoľahlivé. Spoločenským záujmom je, aby v tejto oblasti nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili protiprávnej činnosti. Záujemca o toto zamestnanie je povinný predložiť odpis registra trestov pri podaní žiadosti o prijatie do zamestnania a zamestnanec je povinný za účelom posúdenia bezúhonnosti predložiť prevádzkovateľovi každé dva roky odpis registra trestov. Aktuálne je vydaných viac ako 75 000 preukazov odbornej spôsobilosti a v roku 2006 bolo v bezpečnostných službách zamestnaných 24 168 osôb. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ani krajské riaditeľstvá Policajného zboru nie sú schopné vlastnými silami a prostriedkami zabezpečiť vyžadovanie odpisov registra trestov na uvedený účel. Preto sa navrhuje, aby odpis registra trestov mohol byť v týchto prípadoch vydaný aj oprávnenej osobe.

Predmetom návrhu je tiež úprava postupov v registri trestov, postupov žiadateľov, oprávnených a príslušných orgánov v celom procese evidencie údajov a poskytovania informácií o nich.

Obsahom návrhu v Čl. II až XXIII sú legislatívne zmeny všetkých tých zákonov, ktoré na účely preukázania bezúhonnosti požadujú predložiť odpis registra trestov v tom zmysle, aby túto povinnosť nemala fyzická osoba, ale orgán, ktorý odpis registra trestov potrebuje.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv, ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Jeho aplikácia od 1. januára 2008 bude mať dopad na štátny rozpočet. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet štátnych zamestnancov na generálnej prokuratúre o troch s určením výkonu služby v registri trestov a na krajských prokuratúrach (mimo Krajskej prokuratúry Bratislava) o sedem miest. Potreba bežných výdavkov sa na rok 2008 vyčísľuje na 3 941 274 Sk. Jednorazové kapitálové výdavky sa vyčísľujú na 400 000 Sk. Výdavky v roku 2008 budú činiť celkom 4 321 274 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 3 779 395 Sk a na rok 2010 4 088 432 Sk. Zvýšené výdavky generálna prokuratúra uplatní v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2008 až 2010.

Aplikácia nového zákona bude mať dopad aj na kapitolu „ministerstvo vnútra“ štátneho rozpočtu v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Od roku 2008 vznikne potreba zvýšiť počet policajtov o deväť osôb so zaradením jedného na Prezídiu Policajného zboru a osem na krajských riaditeľstvách. Potreba bežných výdavkov na rok 2008 predstavuje 3 744 389 Sk a jednorazové kapitálové výdavky činia 315 000 Sk. Výdavky na rok 2008 sa tak celkom vyčísľujú na 4 059 389 Sk. Bežné výdavky na rok 2009 predstavujú 3 923 065 Sk. V roku 2010 by bežné výdavky predstavovali celkom 4 110 791 Sk a kapitálové 315 000 Sk. Výdavky na rok 2010 by tak činili celkom 4 425 791 Sk.

Dopad na verejné financie bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zmena povinnosti občana predkladať namiesto odpisu registra trestov výpis z registra nebude mať vplyv na príjem štátneho rozpočtu, pretože poplatková povinnosť vo výške 100,- Sk ostáva zachovaná. Príjem tak bude závislý iba od počtu podaných žiadostí o výpis z registra trestov.

Nový spôsob vyžadovania odpisu registra trestov orgánmi štátu a nová povinnosť matrík poskytovať informácie o úmrtí osôb starších ako 14 rokov sa bude uskutočňovať elektronickou formou a tak nebude mať vplyv na verejné financie. Poplatková povinnosť súvisiaca s vyžadovaním odpisu registra trestov ostane zachovaná neštátnym subjektom.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na verejné financie. Tieto nároky súvisia s potrebou nových štátnozamestnaneckých miest v sídlach krajských prokuratúr a na Generálnej prokuratúre SR v registri trestov, ako aj na Ministerstve vnútra SR a krajských riaditeľstvách Policajného zboru. Ich potreba je zdôvodnená v bode 4.

Generálna prokuratúra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

Zvýšenie počtu funkčných miest štátnych zamestnancov o 10 osôb, z toho 3 na Generálnej prokuratúre SR a 7 na krajských prokuratúrach okrem Bratislavy zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet na rok 2008. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, potreba finančných prostriedkov vzhľadom na uznesenie vlády SR č. 856 z 11. októbra 2006 bola vyčíslená na 12 mesiacov roku 2008 v sume 4 341 274 Sk v nasledovnom členení:

A. Bežné výdavky

1)Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 070,- Sk x 12 mes.) 845 880 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 070,- Sk x 12 mes.) 241 680 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 15 740,- Sk x 12 mes.) 188 880 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 276 440 Sk

b)Osobné príplatky (50% z tarifného platu) 638 220 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 1 914 660 Sk

2)Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 669 174 Sk

3)Tovary a služby

a) Prvotné vybavenie kancelárie (jednorazové výdavky)

(10 osôb x 45 000,- Sk) 450 000 Sk

b) Režijné výdavky na rok (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

Tovary a služby celkom 1 300 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 57 440 Sk

Bežné výdavky spolu 3 941 274 Sk

B. Kapitálové výdavky (jednorazové výdavky)

- Výpočtová technika (10 osôb x 40 000,- Sk) 400 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 341 274 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 470,- Sk x 12 mes.) 879 480 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 470,- Sk x 12 mes.) 251 280 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 16 370,- Sk x 12 mes.) 196 440 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 327 200 Sk

b)Osobné príplatky (60% z tarifného platu) 796 320 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 123 520 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov) 742 170 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 63 705 Sk

Bežné výdavky spolu 3 779 395 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 10 štátnych zamestnancov

a) Tarifný plat (predpokladané zvýšenie tarifných platov o 4%)

KP – 3. platová trieda (7 osôb x 10 890,- Sk x 12 mes.) 914 760 Sk

GP SR – 3. platová trieda (2 osoby x 10 890,- Sk x 12 mes.) 261 360 Sk

7. platová trieda (1 osoba x 17 030,- Sk x 12 mes.) 204 360 Sk

–––––––––––––––––––––

Spolu 1 380 480 Sk

b) Osobné príplatky (70% z tarifného platu) 966 336 Sk

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV celkom 2 346 816 Sk

2) Poistné a príspevky do poistných fondov (34,95%

z objemu mzdových prostriedkov)820 212 Sk

3) Tovary a služby

režijné výdavky (10 x 85 000,- Sk) 850 000 Sk

4) Bežné transfery (3% z objemu mzdových prostriedkov) 70 404 Sk

Bežné výdavky spolu 4 088 432 Sk

Ministerstvo vnútra SR

Rozpočtové dôsledky na rok 2008

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

8. platová trieda (1 osoba x 25 883 Sk x 14 mesiacov)362 362 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 20 906 Sk x 14 mesiacov) 2341 472 Sk

Spolu 2 703 834 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 870 635 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 744 389 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 059 389 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2009

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 27 177 Sk x 14 mesiacov)380 478 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 21 951 Sk x 14 mesiacov) 2 458 512 Sk

Spolu 2 838 990 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 914 155 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 3 923 065 Sk

B. Kapitálové výdavky 0 Sk

Výdavky c e l k o m 3 923 065 Sk

Rozpočtové dôsledky na rok 2010

A. Bežné výdavky

1) Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV pre 9 policajtov

(predpokladané zvýšenie o 5% v dôsledku valorizácie)

8. platová trieda (1 osoba x 28 536 Sk x 14 mesiacov)399 504 Sk

6. platová trieda (8 osôb x 23 049 Sk x 14 mesiacov) 2 581 488 Sk

Spolu 2 980 992 Sk

2) Poistné a príspevok do poisťovní (32,2% z objemu

mzdových prostriedkov) 959 879 Sk

3) Tovary a služby

odevné (9 osôb x 5 000 Sk x 2) 90 000 Sk

stravné (9 osôb x 740 Sk x 12 mesiacov) 79 920 Sk

Spolu169 920 Sk

Bežné výdavky spolu 4 110 791 Sk

B. Kapitálové výdavky

Výpočtová technika (9 osôb x 35 000 Sk)315 000 Sk

Výdavky c e l k o m 4 425 791 Sk

2.Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona bude mať vplyv na zamestnanosť a vyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov. Poskytovanie a prijímanie informácií v rámci členských štátov Európskej únie a aj vybavovanie žiadostí o odpis registra trestov, ktoré budú podávať oprávnené orgány, si vyžiada tri štátnozamestnanecké miesta na generálnej prokuratúre; dve na funkciách odborný referent a jedno vo funkcii radcu. Odborní referenti by mali byť zaradení na úseku spracovania žiadostí a radca by mal plniť úlohy systémového inžiniera.

Postupné dobudovanie siete priameho technického prepojenia registra trestov s krajskými a okresnými prokuratúrami a predpoklad, že občania budú žiadosti o výpis z registra trestov podávať na prokuratúrach v sídle krajských prokuratúr, si vyžaduje posilniť tieto prokuratúry o sedem štátnozamestnaneckých miest vo funkcii odborný referent. Nevznikne potreba obsadiť takéto miesto v rámci Krajskej prokuratúry Bratislava, pretože v Bratislave má občan možnosť priamo sa obrátiť na register trestov. Projekt priameho technického prepojenia je budovaný od roku 1997 a z časti boli náklady hradené z prostriedkov PHARE.

Povinnosť vyžadovať odpisy registra trestov Ministerstvom vnútra SR a krajskými riaditeľstvami Policajného zboru vo veciach súkromnej bezpečnosti vyžiada personálne posilnenie príslušných útvarov. Predpokladá sa obsadiť jedno funkčné miesto na Prezídiu Policajného zboru a po jednom mieste na krajských riaditeľstvách. Pôjde o novú agendu, v ktorej podľa platnej právnej úpravy odpisy registra trestov doteraz predkladali žiadatelia.

5.Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v intenciách uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 324 z 19. apríla 2006 preto, že umožní vyžadovanie výpisu z registra trestov miestami, v ktorých budú sústredené všetky administratívne postupy spojené s podnikaním v oblasti služieb, čím sa zjednoduší a zefektívni prístup podnikateľov na trh v rámci Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu právneho predpisu:

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

3.Problematika návrhu zákona

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom:

-Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia rešpektuje základné práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,

-Čl. 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii,

v sekundárnom:

-Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú.v. Eú L 245, 23.9.2003),

-Rozhodnutie Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005),

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú žiadne záväzky,

b)pre uvedenú oblasť neboli ustanovené žiadne prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

c)lehota na implementáciu rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti v znení rozhodnutia Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 bola splnená prijatím zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov s platnosťou od 9. 10. 2004,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplná,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Účasť expertov nebola využitá.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Vytvára sa zákonný predpoklad na získavanie, zhromažďovanie, spracúvanie a výmenu údajov, uchovávanie a uschovávanie dokumentácie a poskytovanie informácií o osobách, ktoré boli právoplatne odsúdené súdmi v trestnom konaní, o osobách, proti ktorým bolo súdom alebo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, o osobách, vo veciach ktorých bol schválený zmier a zastavené trestné stíhanie a o nadväzujúcich rozhodnutiach a opatreniach, ktoré súvisia s uvedenými rozhodnutiami súdov alebo prokurátorov.

Ak ide o občana Slovenskej republiky alebo o osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, nie je z hľadiska evidencie rozhodujúce, či právoplatné odsúdenie vykonal súd Slovenskej republiky alebo súd iného štátu vrátane súdov iných členských štátov Európskej únie. Ak ide o cudzinca, predmetom evidencie bude iba odsudzujúce rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Právoplatné podmienečne zastavené trestné stíhanie a schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania prokurátorom prokuratúry Slovenskej republiky alebo súdom Slovenskej republiky nemajú povahu odsudzujúceho rozsudku. Ich evidencia je však potrebná pre orgány činné v trestnom konaní a súdy v prípadnom novom trestnom stíhaní tej istej osoby a aj pre orgány posudzujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Schválenie dohody o vine a treste má povahu odsudzujúceho rozsudku. Podmienečným zastavením trestného stíhania sa rozumie aj podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.

Trestný poriadok pozná mimoriadne opravné prostriedky, ktorých prostredníctvom možno rušiť alebo meniť právoplatné rozhodnutia. K zmenám môže dôjsť aj v dôsledku práva prezidenta Slovenskej republiky udeliť milosť alebo vyhlásiť amnestiu, či v dôsledku upustenia od výkonu trestu, prerušenia, či podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Preto sú predmetom evidencie aj nadväzujúce rozhodnutia a opatrenia.

Vytvára sa zákonný predpoklad na to, aby register trestov mohol nakladať aj s inými skutočnosťami, ale iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo osobitný predpis, ktorým sa rozumie právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Dôvodne možno predpokladať využitie registra trestov v systéme opatrení boja proti medzinárodnému organizovanému zločinu, terorizmu a extrémizmu.

Tým sa definuje register trestov, ktorý vedie Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Register trestov nie je samostatným organizačným útvarom, ale iba osobitnou činnosťou generálnej prokuratúry podľa § 40 ods. 2 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Evidencia v registri trestov nie je samoúčelná. Jej zmyslom je použitie údajov a informácií predovšetkým v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov, a tým aj v boji proti zločinnosti. Poskytovanie údajov a informácií sa týka nielen orgánov Slovenskej republiky, ale aj ústredných orgánov iných členských štátov Európskej únie a justičných orgánov iných štátov, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis. Z praxe vyplýva, že údaje a informácie z registra trestov sú potrebné aj v občianskoprávnom konaní a v správnom konaní. Osobitné orgány na základe zákonov pôsobia v oblasti ochrany a bezpečnosti štátu. Množstvo právnych predpisov ustanovuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť alebo spoľahlivosť fyzickej osoby prostredníctvom údajov a informácií z registra trestov.

S ustanovením účelu poskytovania údajov a informácií z registra trestov súvisí aj potreba ustanoviť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené údaje a informácie žiadať a ktorým ich možno poskytnúť. Osoba, ktorej sa údaje a informácie týkajú, bude oprávnená žiadať o výpis z registra trestov a bude oprávnená nahliadať do vlastnej evidencie v registri trestov. Nebude však oprávnená žiadať o vydanie odpisu registra trestov. Výpis z registra trestov budú môcť vyžadovať aj súdy, prokuratúra a orgány verejnej správy pre potreby iného ako trestného konania. Odpis registra trestov sa bude vydávať iba orgánom oprávneným podľa osobitného zákona. Tieto orgány sú uvedené v § 14. V prípade, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo osobitný predpis, budú údaje a informácie z registra trestov poskytnuté súdom a justičným orgánom iných štátov alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie.

K § 2

Z rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005) vyplýva požiadavka určiť ústredný orgán v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra by mala plniť úlohu ústredného orgánu na prijímanie, získavanie a poskytovanie údajov a informácií o odsúdeniach a nadväzujúcich rozhodnutiach alebo opatreniach príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie. Generálna prokuratúra dlhodobo plní tieto úlohy nielen pre orgány Slovenskej republiky. V súčasnosti je register trestov technicky a aj personálne vybudovaný a zabezpečený tak, že plnenie nových úloh zvládne efektívnejšie, ako keby sa mal zriaďovať nový úrad.

Register trestov musí vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Vo svojej činnosti môže využívať informačno-komunikačné technológie a v rozsahu potrebnom na plnenie úloh môže získavať údaje z evidencie obyvateľov, evidencie občianskych preukazov, evidencie cestovných dokladov a z matriky. Reglementuje sa tak možné použitie technických prostriedkov a možné zdroje informácií. Rozhodujúce údaje a informácie však vyplývajú z rozhodnutí súdov a prokurátorov.

K § 3 až 8

V týchto ustanoveniach sa navrhuje úprava podkladov evidencie v registri trestov, náležitosti písomností, ktorými súd a prokuratúra oznamujú registru trestov údaje o trestných činoch a o konkrétnych osobách, ako aj povinnosti uvedených orgánov vo vzťahu k registru trestov. Povinnosti ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie a justičných orgánov iných štátov vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo z osobitného predpisu.

Podkladom evidencie v registri trestov sú trestný list súdu a jeho oznámenie o priebehu alebo o zmenách výkonu trestu, správa súdu alebo prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania a dodatočná správa o priebehu skúšobnej doby a správa súdu alebo prokuratúry o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania. Tieto písomnosti zasielajú do registra trestov súdy a prokuratúry, ktoré rozhodovali v prvom stupni a to aj vtedy, ak sa uskutočnilo konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo ak sa na obvineného alebo odsúdeného vzťahuje amnestia alebo mu bola udelená milosť.

Náležitosti uvedených písomností sa navrhuje upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k zámene údajov o trestných činoch a o osobách.

Podkladom evidencie je aj informácia ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie o odsúdení občana Slovenskej republiky podľa rozhodnutia Rady 2005/876/SVV z 21. novembra 2005 o výmene informácií z registra trestov (Ú.v. Eú L 322, 9.12.2005), ako aj oznámenie súdu iného štátu o odsúdení občana Slovenskej republiky alebo o odsúdení osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek pochybností o tom, aké podklady majú súdy a prokuratúra zasielať do registra trestov, sa v § 7 ods. 1 a 2 navrhuje ich taxatívne vymenovanie. V snahe zabezpečiť aktuálnosť evidencie sa navrhuje uložiť súdom a prokuratúre povinnosť zasielať tieto písomnosti bezodkladne. Pre prípad, že súd alebo prokuratúra nesplnia povinnosť oznámiť, či sa odsúdený alebo obvinený v skúšobnej dobe osvedčil, navrhuje sa, aby generálna prokuratúra vyžiadala od nich správu. Zmyslom tohto návrhu je chrániť osobu, ktorá splnila zákonom stanovené podmienky pre osvedčenie a z rôznych dôvodov nebolo o jej osvedčení rozhodnuté alebo oznámenie o osvedčení nebolo zaslané registru trestov. Takáto úprava je potrebná aj preto, že zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v § 92 ods. 2 spojil s vykonaním všetkých druhov trestov, okrem trestu odňatia slobody, účinok zahladenia.

Navrhuje sa tiež ustanoviť obciam, ktoré vedú matriku, povinnosť oznamovať registru trestov každú zmenu mena alebo zmenu priezviska trestno-právne zodpovednej osoby, ktorá bola vykonaná podľa § 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení zákona č. 13/2006 Z. z. a aj povinnosť oznámiť úmrtie takejto osoby. Ak sa takáto osoba v evidencii nenachádza, bude oznámenie vyradené. Ustanovenie tejto povinnosti obciam je opodstatnené konštitutívnym účinkom zápisu zmeny mena alebo priezviska do matriky.

K § 9

Údaje a informácie o fyzickej osobe sa majú v evidencii uchovávať sto rokov od jej narodenia. Vzhľadom na to, že výskyt zločinnosti osôb vyššieho veku je nízky, bude mať evidencia týkajúca sa tejto kategórie trestaných osôb iba malý význam. Z evidencie možno vyradiť také doklady súvisiace s právoplatnými rozhodnutiami súdov a prokurátorov, ktoré boli v neskoršom konaní zrušené a aj všetky doklady o informáciách, ktoré sa týkajú zomrelých osôb. Tieto doklady sa v registri trestov po vyradení buď uložia do úschovne dokumentácie alebo budú vyradené. Údaje z úschovne dokumentácie bude možno poskytnúť oprávneným osobám iba na ich písomnú žiadosť.

Uchovávanie a uschovávanie dokumentácie má význam najmä pre možné trestné stíhanie organizovanej trestnej činnosti s väčším počtom podozrivých, či obvinených, obnovy trestného konania, súdne rehabilitácie, ale aj pre spory o reštitúcie. Konečná likvidácia uvedených dokladov sa vykoná v režime zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

K § 10 až 12

Podľa predloženého návrhu výpis z registra trestov má byť jediným dokladom, ktorý bude vydaný občanovi na jeho písomnú žiadosť a po zaplatení zákonom stanoveného poplatku.

Občan v žiadosti o vydanie výpisu z registra nebude povinný uvádzať účel, na ktorý o vydanie požiadal. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy z rôznych dôvodov mu povinnosť predložiť výpis z registra trestov ukladá právny predpis, ale nemožno vylúčiť ani prípady, keď občan tak urobí z vlastnej iniciatívy a nie pre potrebu konania orgánov štátnej správy alebo samosprávy. V žiadosti občan bude povinný uviesť iba tie osobné údaje, ktoré identifikujú jeho osobu.

Občanovi sa umožní, aby mu vydanie výpisu z registra trestov sprostredkovala splnomocnená osoba.

Vzhľadom na význam dôsledkov súdnej beztrestnosti, ktorá sa preukazuje výpisom z registra trestov, výpis má mať povahu verejnej listiny a požívať jej trestnoprávnu ochranu v intenciách trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 Trestného zákona.

Návrh upravuje postup pri overovaní správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov rozdielne u občana Slovenskej republiky a u cudzinca. V konaní o vydanie výpisu z registra trestov možno použiť iba originály požadovaných dokladov. Správnosť údajov uvedených v žiadosti podanej na prokuratúre môžu overiť iba organizačnými poriadkami určení zamestnanci prokuratúry. Zužuje sa tak počet osôb, ktoré budú na prokuratúre oprávnené prijímať podania a overovať ich správnosť. Ak občan podá žiadosť o výpis z registra trestov na obci, ktorá vedie matriku alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, správnosť údajov overia a za overenie zodpovedajú tieto úrady. Navrhovaná úprava je totožná so súčasným právnym stavom a vychádza z doteraz overenej praxe.

Správnosť údajov sa u občana Slovenskej republiky overuje z predloženého občianskeho preukazu a u cudzinca z rodného listu preloženého do štátneho jazyka a z predloženého cestovného dokladu. Náhradne možno použiť iný doklad preukazujúci totožnosť. Údaje o rodičoch žiadateľa majú iba pomocnú povahu a overujú sa iba v prípade pochybnosti o totožnosti žiadateľa.

V režime činnosti orgánov prokuratúry pri overovaní údajov a vyhľadaní osoby v evidencii možno použiť skenovanie identifikačného dokladu. Záznam, ktorý ostane v technickom zariadení, je chránený štandardným spôsobom. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané registru trestov elektronicky inou organizačnou zložkou prokuratúry sa zakladajú do osobitnej evidencie tej prokuratúry, na ktorej bola žiadosť podaná a po uplynutí troch rokov od podania sa z evidencie vyradia. Žiadosti o výpis z registra trestov zaslané inými oprávnenými subjektmi elektronicky, ostanú v evidencii tohto orgánu a podliehajú režimu, ktorý sa v ich činnosti uplatňuje.

Vo výpise z registra trestov sa uvedú nezahladené odsúdenia vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení, ak sa podľa rozhodnutia súdu alebo zo zákona nehľadí na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

Okrem osoby, ktorej sa odsúdenie týka, možno výpis z registra trestov vydať aj na žiadosť súdu alebo prokuratúry pre potrebu iného ako trestného konania napríklad pre potreby konania súdov v občianskoprávnych, obchodných, či správnych veciach, prokuratúre v agende prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a aj na žiadosť orgánu verejnej správy pre potrebu správneho konania, ak tak ustanoví osobitný zákon. V takomto prípade súčasťou žiadosti musí byť aj presné označenie orgánu, ktorý o výpis žiada a účel, na ktorý sa výpis požaduje. Overenie správnosti údajov vykoná sudca, prokurátor alebo vedúci orgánu verejnej správy. Na základe Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu má správny orgán, ktorý vydáva oprávnenie na podnikanie, zabezpečiť všetky postupy a formality nevyhnutné na rozhodnutie vrátane zabezpečenia výpisu z registra trestov. Návrh tak vytvára priestor na jej implementáciu v národnej legislatíve.

K § 13

Kým vo výpise z registra trestov sa uvedú len nevykonané a nezahladené odsúdenia, v odpise registra sa uvedú všetky údaje a informácie, ktoré sa o osobe v registri trestov vedú. Okrem rozhodnutí súdu, ktorými bola uznaná vina a uložený trest alebo schválená dohoda o vine a treste a s tým súvisiacich údajov, sa v odpise registra trestov uvedú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, ako aj údaje vyplývajúce z trestných listov o právoplatnom odsúdení občana Slovenskej republiky alebo osoby, ktorá má na jej území trvalý pobyt cudzozemským súdom, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom Slovenskej republiky.

Údaje, ktoré vyplynú z informácií ústredných orgánov iných štátov Európskej únie, sa uvedú v odpise registra trestov iba vtedy, ak ide o právoplatné odsúdenie súdom iného štátu Európskej únie.

Iné ako zákonom dovolené údaje nebudú v odpise registra trestov uvedené.

Občan nebude oprávnený sám požiadať o vydanie odpisu registra trestov. Navrhuje sa takéto oprávnenie priznať iba zákonom ustanoveným orgánom a na zákonom ustanovený účel. Návrh obsahuje taxatívne určené náležitosti žiadosti o vydanie odpisu registra trestov. Zákonom oprávnený orgán bude povinný vopred písomne oznámiť registru trestov meno a priezvisko osoby, ktorú určil na podanie žiadosti a prevzatie odpisu registra trestov. Táto určená osoba bude zodpovedať za správnosť údajov uvedených v žiadosti. Určený zamestnanec generálnej prokuratúry po podaní žiadosti overí oprávnenosť žiadateľa a zákonnosť účelu, na ktorý sa odpis registra trestov žiada. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo vzhľadom na ich špecifické postavenie neuvedú účel, na ktorý odpis registra trestov žiadajú.

K § 14

Účelom, na ktorý sa žiada odpis registra trestov, sú potreby trestného konania, plnenie úloh pri ochrane a bezpečnosti štátu podľa osobitných predpisov a potreby preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov, je Trestný poriadok. Okrem nich však v trestnom konaní majú oprávnenia aj iné orgány štátu alebo ústavní činitelia. Prezident Slovenskej republiky podľa Čl. 102 ods. 1 písm. j) Ústavy Slovenskej republiky odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahladzuje odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky je oprávnený podať dovolanie, zaujať stanovisko k uplatneniu rozhodnutia o amnestii a k žiadosti o milosť, rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku v prípade, ak odsúdený má byť vydaný do cudziny alebo ak má byť vyhostený. Konkrétne povinnosti a oprávnenia mu tiež vyplývajú z medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov.

Plnenie oprávnení prezidenta Slovenskej republiky zabezpečuje Kancelária prezidenta republiky. Úlohy ministra spravodlivosti zabezpečuje príslušný útvar ministerstva. Je tak dôvodné, aby mali oprávnenie na tento účel žiadať odpis registra trestov.

Na účely posilnenia boja proti závažnej trestnej činnosti bol zriadený osobitný orgán Európskej únie Eurojust. Národnému členovi Slovenskej republike v Eurojuste alebo osobe, ktorá ho zastupuje, náleží na plnenie úloh oprávnenie žiadať o odpis registra trestov.

Skupina orgánov štátu plní pri ochrane a bezpečnosti štátu úlohy podľa osobitných predpisov v špecifických podmienkach a špecifickými formami a metódami. Útvary Policajného zboru majú pôsobnosť napríklad v cudzineckej agende, pri previerke spoľahlivosti nositeľov strelných zbraní, či pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Národný bezpečnostný úrad okrem iného vykonáva bezpečnostné previerky fyzických osôb. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo plnia úlohy na úseku ochrany bezpečnosti štátu a na tento účel je dôvodné im poskytovať aj informácie z registra trestov. Uvedené úlohy týmto orgánom vyplývajú z osobitných zákonov. Poskytovanie odpisu registra na služobné úlohy je iba jedným z prostriedkov umožňujúcich plnenie ich zákonom uložených úloh.

Je v záujme spoločnosti a tým aj štátu, aby niektoré zákonom určené funkcie vykonávali iba osoby bezúhonné a spoľahlivé. Týka sa to sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov, právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov, funkcií v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu, funkcií v štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, funkcií v štátnej službe colníkov, notárov, súdnych exekútorov a advokátov. Základným predpokladom na poskytnutie odpisu registra je ustanovenie osobitného zákona, ktorý upravuje status konkrétnej funkcie.

Návrh zákona rešpektuje tento právny stav. Umožňuje tiež vydať odpis registra na účely ustanovenia do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky subjektom, ktoré predkladajú návrh kandidátov prezidentovi Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.

Právna úprava prijímacieho alebo výberového konania, ako aj postup pri odvolaní z uvedených funkcií sú veľmi rozmanité. Preto sa navrhuje, aby o odpis registra mohli požiadať orgány, ktoré vykonávajú prijímacie alebo výberové konanie na niektorú z uvedených funkcií a orgány, ktoré navrhujú odvolanie z takejto funkcie.

Preukazovanie bezúhonnosti alebo spoľahlivosti sa doteraz uvedeným nevyčerpáva. Prezident Slovenskej republiky vymenúva do funkcií rôznych verejných činiteľov. Orgány verejnej správy objektívne potrebujú preverovať osoby, ktorých sa ich činnosť dotýka alebo ktoré majú ich činnosť vykonávať. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky koná o udelení štátneho občianstva a aj vo veciach poskytovania služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, Národná banka Slovenska vykonáva ochranu bankového tajomstva a dohľad, sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a určený orgán, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva povolenie na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, orgány územnej vojenskej správy rozhodujú o zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh, služobný úrad Hasičského a záchranného zboru rozhoduje o vzniku a skončení služobného pomeru v tomto zbore a krajské riaditeľstvo Policajného zboru koná o udelení licencie na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby. Ide o významné konania a funkcie, s ktorými je podľa platnej právnej úpravy spojená aj previerka bezúhonnosti a spoľahlivosti.

K § 15

Zložitý, ale dôvodný systém preukazovania bezúhonnosti a spoľahlivosti u osôb, ktoré majú záujem o zamestnanie v bezpečnostných službách, alebo v týchto službách pôsobia, si vyžaduje osobitnú úpravu vydávania odpisu registra trestov. Navrhuje sa, aby uchádzač o zamestnanie a zamestnanec na účely preukazovania a posudzovania bezúhonnosti a spoľahlivosti bol oprávnený požiadať register trestov o vydanie odpisu. Odpis registra trestov bude vydaný občanovi iba na tento účel a pre iné potreby nebude použiteľný.

K § 16

Občanovi nemožno uprieť oprávnenie mať informácie o záznamoch v registri trestov týkajúcich sa jeho osoby. Výpis z registra trestov poskytuje údaje a informácie o nezahladených odsúdeniach. Vyžadovanie odpisu registra trestov sa má uskutočňovať oprávneným subjektom pre potreby trestného konania, na plnenie úloh ochrany a bezpečnosti a pre potreby preukázania bezúhonnosti a spoľahlivosti. Navrhuje sa, aby občan mal právo bez uvedenia dôvodu nahliadnuť do jeho vlastnej evidencie. O nahliadnutie bude musieť občan písomne požiadať. Generálna prokuratúra nahliadnutie občanovi nemôže odmietnuť, oznámi mu iba dátum, čas a miesto, kde sa nahliadnutie vykoná. Určený zamestnanec registra trestov výkon nahliadnutia poznamená na žiadosti. Občanovi, ktorý bude mať záujem o funkciu alebo o zamestnanie s výkonom, ktorého je podľa osobitného zákona spojená podmienka bezúhonnosti a spoľahlivosti sa tak umožní, aby ešte pred podaním žiadosti sa oboznámil s aktuálnym stavom evidencie v registri trestov. Tým, že sa občanovi nevydá odpis registra trestov, nie sú dotknuté jeho práva v intenciách § 20 a § 21 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

K § 17

Generálna prokuratúra bude oprávnená vyžiadať od príslušného ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie informáciu o odsúdení, ak o to požiada dotknutá osoba, ktorá má alebo mala na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu Európskej únie pobyt, alebo je alebo bola štátnym príslušníkom Slovenskej republiky alebo štátnym príslušníkom iného členského štátu Európskej únie. Oprávnenými orgánmi na vyžadovanie informácie o odsúdení je tiež súd alebo prokuratúra na účely iného, ako trestného konania, orgán verejnej správy a oprávnená osoba uvedená v § 14.

K § 18

V registri trestov sú sústredené informácie z celej doby jeho existencie. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli v súlade s medzinárodnou zmluvou prijaté aj informácie, ktoré boli v evidencii českého registra trestov. Údaje sa týkajú občanov Slovenskej republiky, ktorí boli odsúdení súdmi Českej republiky. Vytvára sa tak zákonný rámec na poskytovanie informácií aj o týchto odsúdeniach.

Generálna prokuratúra objektívne nebude schopná vybaviť všetky podania ku dňu účinnosti nového zákona. Preto sa ustanovuje, že žiadosti podané pred účinnosťou nového zákona budú vybavené v režime, ktorý vyplynie z nového zákona.

K § 19

Navrhuje sa upraviť poplatkové povinnosti súvisiace s vydaním údajov z registra trestov. Poplatkové povinnosti za overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti o výpis z registra trestov bude mať každý, kto podá žiadosť na matričnom úrade alebo v cudzine na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Osobitný poplatok sa navrhuje za vydanie výpisu z registra trestov, za poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, za vydanie odpisu registra trestov neštátnym orgánom, t.j. Notárskej komore, Komore súdnych exekútorov, Slovenskej advokátskej komore, oprávnenej osobe uvedenej v § 15 a za vyžiadanie informácie o odsúdení z ústredného orgánu iného členského štátu Európskej únie fyzickou osobou. Štátne orgány Slovenskej republiky, ktoré požiadajú o odpis registra trestov alebo o výpis z registra trestov a o poskytnutie údajov z úschovne dokumentácie, budú od poplatkovej povinnosti oslobodené. Od poplatkových povinností sú oslobodené aj justičné orgány cudzích štátov a ústredné orgány iných štátov Európskej únie. Výmena informácii z registra trestov tu prebieha na základe vzájomnosti vyplývajúcej z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo z rozhodnutí príslušných orgánov Európskej únie.

Návrh rieši aj používanie informačno-komunikačných technológií vo vzájomnom styku medzi registrom trestov a príslušnými orgánmi Slovenskej republiky alebo príslušnými cudzozemskými orgánmi.

Návrh ukladá generálnej prokuratúre zabezpečiť jednotné tlačivá na podávanie žiadosti a na odovzdávanie údajov.

K § 20

Navrhuje sa dňom účinnosti nového zákona zrušiť zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z. a zákona č. 530/2004 Z. z..

K Čl. II až XXIII

So zreteľom na dôvody uvedené vo všeobecnej časti bolo potrebné navrhnúť zmeny v zákonoch, podľa ktorých sa doteraz bezúhonnosť preukazuje odpisom registra trestov a nejde o prípady ustanovené v § 14. Novelou príslušných zákonov sa teda preukázanie bezúhonnosti a prípadne aj spoľahlivosti prenáša z odpisu registra trestov na výpis z registra trestov. V tomto prípade ide o návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v čl. II (funkcia hlavného kontrolóra), návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. v živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v čl. IV, návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov v čl. VII, návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. X, návrh novely zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v čl. XI, návrh novely zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v čl. XII, návrh novely zákona č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch a o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v čl. XIV, návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. XV, návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov v čl. XVI, návrh novely zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVII, návrh novely zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. XVIII.

Výpis z registra trestov je postačujúci vzhľadom na zákonom chránený záujem štátu premietnutý vo vyššie uvedených zákonoch. Navrhovanými novelami sa súčasne odstraňuje kontraproduktívnosť ich doterajšieho znenia k ustanoveniu § 93 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon o zahladení odsúdenia.

Ďalšiu skupinu navrhovaných noviel zákonov predstavujú zákony korešpondujúce s čl. I § 14 návrhu zákona. V týchto novelách sa premieta základný predpoklad vydávania odpisu registra trestov a to, že odpis sa zásadne vydáva orgánu ustanovenému zákonom a na účel taktiež ustanovený zákonom. Ide o čl. V, VI, VIII, IX a XIX až XXIII. Touto zmenou by sa malo zabrániť zneužívaniu odpisov registra trestov a získavaniu informácií o osobách v prípadoch, kedy takýto rozsah informácií nie je potrebný.

Osobitne bolo nutné upraviť podľa návrhu Národného bezpečnostného úradu návrh novely zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v čl. XIII vo vzťahu k bezpečnostnej previerke I. stupňa, ku ktorej je postačujúci výpis z registra trestov.

Navrhované zmeny zákona sa premietli aj do zmeny zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov čl. III a týka sa najmä možnosti vyžiadať informácie o odsúdení z členského štátu Európskej únie.

K čl. XXIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2008. V čase od nadobudnutia platnosti zákona do jeho účinnosti bude nevyhnutné osvojiť si novú právnu úpravu a prijať organizačné a aj legislatívne zmeny noriem nižšej právnej sily v dôsledku zmien uvedených najmä v čl. II až XXIII.

V Bratislave, 18. apríla 2007

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Štefan Harabin, v. r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

Dobroslav Trnka, v. r.

generálny prokurátor

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

29

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dňa 3. decembra 1997 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách). Zákon upravuje podmienky prevá dzkovania súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1998. V priebehu jeho aplikáci e boli nedostatky riešené prostredníctvom noviel zákona, a to zákonom č. 225/2000 Z.z., zákonom č. 440/2001 Z.z., zákonom č. 418/2002 Z.z., zákonom č. 181/2004 Z.z. a zákonom č. 757/2004 Z.z.

V súčasnej dobe je potrebné riešiť ďalší okruh problémov, novela zákona by však bola značne rozsiahla a zneprehľadňovala by doterajší zákon. Je preto vypracovaný nový návrh zákona, ktorý upravuje spoločenské vzťahy v oblasti poskytovania služieb súkromnej bezpečnosti komplexne, čo je vyjadrené už aj v samotnom názve zákona, ktorý znie 'zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov', pričom sú kromnou bezpečnosťou sa rozumie poskytovanie súkromnej bezpečnostnej služby alebo poskytovanie technickej služby na ochranu majetku a osoby fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

V predloženom návrhu zákona sa zachovávajú všetkydoterajšie inštitúty, ktoré sa osvedčili v zákone o sú kromných bezpečnostných službách, ale zakotvujú sa i početné zmeny, ktoré možno charakterizovať nasledovne:

1.Novo sa ustanovujú povinnosti a súč asne sa ustanovujú nové povinnosti na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, najmä povinnosť, aby aj prokurista a osoby, ktoré konajú za právnickú osobu navonok, spĺňali podmienky ustanovené zákonom.

2.Vymedzuje sa nový druh bezpečnostnej služby, ktorým je odborná príprava a poradenstvo.

3.Režim povoľovania, kontroly a výkonu technickej služby sa podriaďuje jednej právnej úprave.

4.Novo sa upravuje požiadavka odbornosti na prevádzkovanie a výkon bezpečnostnej služby a člení sa podľa obtiažnosti.

5.Upravuje sa postup po zistení, že osoba prestala byť spoľahlivá podľa tohto zákona.

6.Na účely tohto zákona sa upravuje výkon štá tneho dozoru a kontroly a konanie o správnych deliktoch a konania o priestupkoch.

7. Sprístupňujú sa informácie z informačného systému súkromnej bezpečnosti.

Nová právna úprava prevádzkovania technických služieb vyžaduje aj zmenu a doplnenie zákona č . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a jeho prílohy č. 3.

Zavedenie dvoch typov skúšok odbornej spôsobilosti, vydávanie licencií na prevádzkovanie technickej služby si vyžiada aj novú úpravu príslušnej položky Sadzobníka správnych poplatkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na verejný rozpočet, ani dopad na životné prostredie a zamestnanosť. Podnikatelia prev ádzkujúci súkromnú bezpečnosť budú musieť prispôsobiť právne pomery novej právnej úprave v období podľa prechodných ustanovení.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s tým že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa oboznámilo a zobralo na vedomie, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zá konmi Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým Európskou sociá lnou chartou (v revidovanom znení) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri príprave návrhu zákona boli vzaté do ú vahy aj ustanovenia Odporúčania č. (80)2 týkajúce sa správneho uváženia a Rezolúcie č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpe čnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Eur ópskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

bezpredmetné

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktor á je predmetom návrhu právneho predpisu:

bezpredmetné

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, v článkoch 39 a 43 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s výhradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a prá vo na podnikanie za podmienok stanovených národným právom

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

·v nariadení Rady 68/1612/EHS z 15. 10. 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov zo dň a 24. 10. 1995

·v smernici Rady 73/148/EHS zo dňa 21. 5. 1973 o zrušení obmedzenia pohybu v rámci Spoločenstva pre príslušníkov členských štátov s ohľadom na založenie firmy a zabezpečovanie služieb

·v smernici Rady 68/360/EHS z 15. 10. 1968 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci Spoloč enstva

·v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu zo dňa 17. 9. 1996 ( A4-0223/96)

c) je upravená v práve Európskej únie

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, v článku 6 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článku 6 sa zakotvuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločné členským štátom, rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaisťuje Európsky dohovor o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4.11.1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená

v Charte základných práv Európskej únie, v člá nkoch 15, 16, 20, 30, 41, 47, 52; tento dokument uvádza všeobecné princípy rešpektovania práv a slobôd a v citovaných článkoch aj princípy, podľa ktorých má každý právo na slobodný výkon prá ce, slobodné podnikanie, rovnosť pred zákonom, efektívnu ochranu v prípade neoprávneného prepustenia, efektívny opravný prostriedok a spravodlivý proces a na zákonné vymedzenie práv a slobôd.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie:

a) úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu prá vneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultá cie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti.

Osobitná časť

K § 1

V odsekoch 1 a 2 sa pozitívne vymedzuje predmet úpravy zákona a definuje sa pojem súkromná bezpečnosť, ktorého druhové určenie a obsah je uvedený v ďalších ustanoveniach.

V odseku 3 sa prostredníctvom uvedenia činností explicitne určených subjektov negatívne vymedzuje predmet ú pravy zákona.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy. Bezpečnostnú službu tvorí strážna služba, detektívna služba a odborná prí prava a poradenstvo, ktoré sú vykonávané podľa tohto zákona ako komerčná činnosť, t.j. pre tretie osoby alebo sú tieto činnosti vykonávané pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, t.j. ako vlastná ochrana.

K § 3 až 7

Vymedzujú sa jednotlivé formy činnosti strážnej služby, detekt ívnej služby a technickej služby. Sleduje sa tým čo možno najpresnejšie ohraničenie východiskových pojmov, čo má význam pre odlíšenie týchto činností od iných podnikateľských aktivít.

Prvé dve formy strážnej služby sú ochrana majetku. Rozlišuje sa ochrana majetku na verejne prístupnom mieste a na inom, než verejne prístupnom mieste. Pri ochrane majetku na verejne prístupnom mieste je povinnosť strá žnika byť viditeľne označený identifikačným preukazom. Na inom než verejne prístupnom mieste, táto povinnosť nie je stanovená.

Ochrana majetku a osoby pri preprave je činnosť, pri ktorej prevádzkovate ľ bezpečnostnej služby prepravuje majetok alebo osoby a súčasne ich aj ochraňuje.

Ochrana prepravy majetku a osoby je činnosť, pri ktorej prepravu majetku alebo osoby vykonáva iná osoba a prevádzkovateľ bezpečnostnej služby zabezpečuje ich ochranu.

Zabezpečovanie poriadku je najmä pri športových a kultúrnych podujatiach, mítingoch, zhromaždeniach, ale aj na trhoviskách, jarmokoch, burzách a pod.

Pojmy 'zabezpečovací systém' a 'poplachový systém' sú vymedzené v § 8. Strážnou službou je aj prevádzkovanie časti zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a vyhodnocovanie naru šenia chráneného objektu alebo chráneného miesta. Zabezpečovací systém alebo poplachový systém nemožno zamieňať so systémom uvedeným v STN 33 4590. Táto norma stanovuje všeobecné podmienky na zariadenia poplachových systémov na hlásenie narušenia, ktoré sú inštalované v objektoch a má zabezpečiť vzájomnú zlučiteľnosť systémov a optimálnu výkonnosť pri ochrane osô b a majetku.

Detektívna služba sa spravidla vykonáva skrytou formou; ide najmä o hľadanie osoby alebo majetku a zisťovanie informácií rôzneho druhu. Do detektívnej činnosti patrí aj monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. Táto forma detektívnej činnosti je vykonávaná najmä v predajných jednotkách za účelom sledovania osôb, či neodcudzujú tovar. Pri tejto činnosti, ktorú nebude mo žné vykonávať mimo uzavretého priestoru, zákon ukladá povinnosť viesť evidenciu služieb, i keď pri ďalších činnostiach, zahrnutých do detektívnej služby, túto povinnosť zákon neukladá . Detektívna služba je svojou podstatou najcitlivejším druhom bezpečnostnej služby, najmä pokiaľ ide o možnosť zásahu do osobnostných práv, preto sú v nasledujúcich ustanoveniach podrobne upravené podmienky, najmä čoho sa nesmú osoby pri pátraní dopúšťať a čo sú pri povinné pri tejto činnosti plne rešpektovať (§ 58 a 59 návrhu zákona).

Odbornou prípravou a poradenstvom je príprava na výkon strážnej služby a poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby a príprava na výkon detektívnej služby a poskytovanie odborný ch rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.

Vlastnou ochranou sú všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva, ak sú vykon ávané pre vlastnú potrebu. Nemôže však ísť o vlastnú ochranu, ak by tieto činnosti vykonávala osoba sama pre seba. Tieto činnosti musí vykonávať osoba, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k tomu, pre koho sa tieto činnosti (všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva) vykonávajú.

K § 8

Pre spresnenie terminológie sa vymedzujú niektoré pojmy, ktoré sú v zákone používané. Uvádzajú sa napr. dva pojmy na zdanlivo tú istú činnosť, a to 'obchôdzka' a 'stráženie'. Rozdiel je v tom, že pri strážení musí byť stráž nik na mieste, kde má strážiť. Pri obchôdzke sa strážnik premiestňuje z jedného miesta na druhé, ale v tom istom stráženom objekte. Nie je možné obchôdzku vykonávať náhodným premiestňovaní m sa strážnika zo stráženého objektu do iného stráženého objektu. Vymedzenie obchôdzky nepripúšťa zásahy na telefonické zavolanie, prepadové tlačidlá a pod.

K § 9

O udelení licencie rozhoduje krajské riaditeľstvo ako prvostupňový orgán. Obmedzuje sa platnosť licencie na dobu desať rokov. Obmedzenie platnosti licencie vyžaduje osobitosť tohto podnikania. V priebehu desiatich rokov m ôžu nastať rôzne zmeny v tejto oblasti podnikania a je potrebné na ne reagovať. Prevádzkovateľom sa priamo zákonom ukladá povinnosť obnovovať licencie. Obdobný režim, no s oveľa kratš ou dobou platnosti, je u niektorých licencií udeľovaných inými rezortmi. Potreba ochraňovania licencie pred falšovaním je zvýraznená tým, že sa v zákone ustanovuje, že licencia je verejná listina.

K § 10

Ustanovuje sa deň vzniku oprávnenia podnikať. Oprávnenie prevádzkova ť bezpečnostnú služby vzniká doručením licencie. Nepostačuje, aby krajské riaditeľstvo rozhodlo o udelení licencie, ale fyzickej osobe alebo právnickej osobe musí byť licenciu aj doručená. Osoba, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra, môže prevádzkovať bezpečnostnú službu až dňom zápisu do obchodného registra, samozrejme za predpokladu, že tento deň nepredchádza dňu doručenia licencie. Nadv äzne sa ustanovuje povinnosť, ak sa nepodá návrh na zápis do obchodného registra u tých osôb, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra alebo ak sa návrhu na zápis do obchodného registra nevyhovie, r ozhodnutie o udelení licencie a licenciu vrátiť krajskému riaditeľstvu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované podľa tohto zákona. Povinnosť registrovať sa v obchodnom registri majú právnické osoby uveden é v § 27 ObZ.

K § 11

Upravujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

Prevádzkovanie bezpečnostnej služby je špecifické podnikanie, preto sa udelenie licencie obmedzuje na občanov členského št átu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Povahou tejto činnosti je daná aj vyššia veková hranica, ako je všeobecná veková hranica na podnikanie, ustanovená živnostenským zákonom. Osobe, ktorá nedosiahla ustanovený vek, hoci aj požiada o udelenie licencie, licencia nebude môcť byť udelená ani s privolením súdu.

Spôsobilosť na právne úkony má spravidla každá osoba pri dovàšení určitého veku. Spôsobilosť na prá vne úkony vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne ú kony. Ak osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony. Pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vyžaduje spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná spôsobilosť a odborná spôsobilosť je vymedzená v samostatných ustanoveniach zákona.

Podmienky udelenia licencie zakotvené v odseku 1 musí spĺňať aj prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej fyzickej osoby.

Zahraničná fyzická osoba , ktorou je podľa § 21 ods.2 ObZ fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, si musí ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Zodpovedný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1 a musí mať aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zodpovedný zástupca (ak ním nie je manžel alebo manželka prevádzkovateľ a) musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby.

Osobitnou podmienkou udelenia licencie je záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. V tejto podmienke je vyjadrený úzky vzťah medzi predmetom podnikania a verejným záujmom.

K § 12

Udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prá vnickej osobe je upravené obdobne ako udelenie licencie fyzickej osobe. Tiež sa ustanovuje všeobecná podmienka, že tomu nesmie brániť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti; ďalej sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať právnická osoba a fyzické osoby, ktoré konajú za právnickú osobu alebo majú majetkový podiel v právnickej osobe.

Spoľahlivosť právnickej osoby spočíva najmä v tom, že bude dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, vyhlášky, nariadenia) a plniť povinnosti uložené v rozhodnutiach a opatreniach vydaných na základe zákona.

Podmienka, že z obchodného mena právnickej osoby nemôže vyplynúť, že plní úlohy verejnej správy, má chrániť verejnosť pred zameniteľnosťou bezpečnostnej služby s inštitúciami plniacimi ú lohy verejnej správy.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, prokurista a vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej právnickej osoby a zodpovedný zástupca (ustanovený za rovnakých podmienok ako u zahraničnej fyzickej osoby) musia spĺňať podmienky tak, ako fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie.

Fyzická osoba, ktorá ma najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť spoľahlivá a bezúhonná. Táto podmienka má zabrániť vstupu do právnických osôb tým fyzickým osobám, ktorý m z dôvodu, že nespĺňajú podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti bola odňatá licencia. Neustanovuje sa, že táto prekážka sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré majú priamy majetkový podiel, preto podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti musia spĺňať aj fyzické osoby, ktoré napr. prostredníctvom inej právnickej osoby budú mať v právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie licencie, najmen ej 15 % majetkový podiel.

K § 13

Podmienky bezúhonnosti sa vymedzujú negatívne. Bezúhonná je tá osoba, u ktorej nenastali skutočnosti uvedené v § 13. Právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin znamená, že pri tomto trestnom čine nepostačuje zavinenie formou nedbanlivosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v písmene b) nevyž aduje, aby sa tento trest čo i len začal vykonávať. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol uložený.

V oboch prípadoch sa vyžaduje, aby rozsudky boli právoplatné, ak sa osoba nemá považovať za bezúhonnú; v oboch prí padoch sa tiež vyžaduje, aby sa na osobu hľadelo, ako by nebola odsúdená, ak sa má považovať za bezúhonnú.

Tretí dôvod, kedy osoba nie je bezúhonná, je vtedy, ak jej súd alebo správny orgán uložil zákaz č innosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa tohto zákona, alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona až do doby skončenia výkonu tohto zákazu. Môže to byť nielen zákaz č innosti uložený súdom, ale aj správnym orgánom za priestupok alebo správny delikt.

Bezúhonnosť sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 3.

K § 14

Spoľahlivosť je jednou z podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva a vlastnej ochrany. Niektoré ustanovenia úzko nadväzujú na podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona alebo na podmienku spoľahlivosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive.

Na preukázanie toho, či osoba preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, sú potrebné odborné znalosti lekára z odboru psychiatrie. Bude potrebné zabezpečiť lekársku správu, ktorej obsahom bude kon štatovanie, že u osoby existuje závislosť na alkoholických nápojoch a že požívanie alkoholických nápojov možno z lekárskeho hľadiska hodnotiť ako nadmerné. V prípade pochybností bude vhodné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria.

Druhý dôvod, kedy je osoba nespoľahlivá je vtedy, keď bola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou z priestupkov uvedených v zákone. Uznaná vinnou neznamená, že jej musela byť uložená sankcia za priestupok. Postačuje, ak správny orgán vyslovil, že obvinený z priestupku je vinný, ale sankciu neukladá, nako ľko na nápravu obvineného z priestupku postačuje samotné prejednanie priestupku. Uznať osobu vinnou z priestupku možno aj v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní, ktoré sú osobitnými formami prejedná vania priestupkov. V tomto ustanovení nie sú zahrnuté všetky priestupky proti verejnému poriadku a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Dôvod uvedený v písmene c) nadväzuje na § 13. Na osobu, ktorá bola odsúdená za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) a b) sa síce bude hľadieť, ako by nebola odsúdená a táto osoba je bezúhonná, ale počas nasledujúcich troch rokov bude na účely tohto zákona považovaná za osobu, ktorá nie je spoľ ahlivá. Toto ustanovenie je potrebné na zamedzenie vnikania do sfér bezpečnostnej služby osobám, ktoré sa dopustili protispoločenského konania, za ktoré im bol uložený trest a ktoré vykonaním tohto trestu sa už nasledujúcim dňom môžu javiť ako bezúhonné.

Dôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa č l. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhované ho ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) bude považovať za nespo ľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktor á je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: 'Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.'. V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s činnosť ou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala napr. tzv. výpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od spáchania skutku.

Ustanovenia v písmene e) a f) zakladajú nespoľahlivosť osoby, lebo osoba sa dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo trestným činom, ale táto osoba nebola odsúdená z dôvodov schválenia zmieru alebo podmienečného zastavenia trestného stíhania. Lehoty sa počítaj ú odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že sa osoba trestne stíhaná pre trestné činy uvedené v § 13 písm. a) osvedč ila, ak trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené.

Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môžu na základe písmena g) zistiť aj ďalšie závažné skutočnosti, podľa ktorých je osoba nespoľahlivá, preto je v zákone zakotvená možnosť aj z iný ch dôvodov považovať osobu za nespoľahlivú.

Posudzovanie spoľahlivosti ministerstvom alebo krajským riaditeľstvom nem ôže byť výsledkom konania jednej osoby. V záujme zamedzenia subjektívneho posudzovania tejto zákonom ustanovenej podmienky, k spoľahlivosti sa vyjadruje aj polícia a ak nemožno i napriek tomu dospieť k jednoznačn ému záveru, môže podmienku spoľahlivosti posudzovať aj osobitná komisia zriadená z pracovníkov ministerstva. Z uvedeného vyplýva, že osobitná komisia bude posudzovať spoľahlivosť osôb iba vtedy, keď nebude možné jednoznačne vysloviť záver, či osoba je alebo nie je spoľahlivá. Bude to najmä v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g). Týmto postupom sa zabezpečí prehĺbenie objektí vnosti pri posudzovaní spoľahlivosti a aj zvýši sa ochrana práv a slobôd osoby. Osobitná komisia o svojom zistení vydá stanovisko. Osobitná komisia môže spoľahlivosť posúdiť aj z vlastnej iniciatí vy, najmä ak má k tomu podnet od operatívnych súčastí polície alebo iných orgánov, zaoberajúcich sa bojom proti organizovanému zločinu.

V záujme objektívneho posúdenia splnenia podmienky spoľahlivosti má ministerstvo aj krajské riaditeľstvo možnosť vyžiadať si vyjadrenie aj od orgánu verejnej moci (obce, štátneho orgánu). Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť, uložená dotknutým subjektom v odseku 4, takejto žiadosti do 14 dní od jej doručenia vyhovie ť.

Návrh zákona zohľadňuje potrebu sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb, ktoré prevádzkujú bezpečnostnú službu a vo vzťahu k objektom osobitnej dôležitosti aj osôb, ktoré vykonávajú fyzick ú ochranu alebo pátrania v týchto objektoch..

Priamo v zákone je zakotvená povinnosť ministerstva alebo krajského riaditeľstva vyžiadať si od Slovenskej informačnej služby vyjadrenie k spoľahlivosti dotknutých fyzických osôb, a to prevádzkovateľa bezpečnostnej služby, prokuristu fyzickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku fyzickej osoby, vedú ceho podniku zahraničnej fyzickej osoby, zodpovedného zástupcu fyzickej osoby, štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, fyzickej osoby, ktorá má najmenej 15 % majetkov ý podiel v právnickej osobe, prokuristu právnickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku právnickej osoby, vedúceho podniku zahraničnej právnickej osoby, zodpovedného zástupcu právnickej osoby a fyzický ch osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania v objektoch osobitnej dôležitosti. Slovenská informačná služba je povinná žiadosti o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia.

K § 15

Ustanovenie upravuje podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa zákona. Zdravotná spôsobilosť, ktorou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na výkon činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby, sa potvrdzuje lekárskym posudkom.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa robí každé dva roky, ak lekár neurčí alebo právny predpis neustanoví kratšiu lehotu, napr. u osôb pracujúcich v noci.

Súčasne sa ustanovuje povinnosť každého lekára, ktorý na základe vyšetrenia zistí, že osoba trpí chorobou, poruchou alebo stavom, ktorý vylučuje alebo obmedzuje jej zdravotnú spôsobilosť, poučiť ju o tom a oznámiť to krajskému riaditeľstvu. Na oznámenie nadväzuje oprávnenie rozhodovať o opätovnom preskúmaní zdravotnej spôsobilosti.

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a vzor lekárskeho posudku stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Vydanie tohto predpisu bolo prerokovan é s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky počas prípravy návrhu zákona.

K § 16

Odborná spôsobilosť má dve zložky, a to vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a držbu preukazu odbornej spôsobilosti.

K § 17

Prevádzkovať strážnu službu môže len osoba, ktorá dosiahla úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredného odborné vzdelanie.

Na prevádzkovanie detektívnej služby (§ 4 zákona) a na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva (§ 5 zákona) sa z dôvodov požiadavky vyššej odbornej náročnosti ustanovuje podmienka dosiahnutia vysoko školského vzdelania v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb minimálne druhého stupňa, t.j. vzdelanie magisterské. Nedostatok tohto vzdelania možno nahradiť kvalifikačnou skúškou pod ľa § 18. Toto vzdelanie nahrádza aj iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, avšak len spolu so špecializovaným policajným vzdelaním a praxou. Vzdelaním v študijnom odbore v oblasti bezpečnostný ch služieb nie je iba vzdelanie získané v policajných školách. Podľa sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky, vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č . 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 v znení rozhodnutia Ministerstva školstva SR č. CD-2004-8230/16162-1:071 zo dňa 25. 5. 2004 do študijného odboru v oblasti bezpečnostných služieb patrí aj 'ochrana osôb a majetku'. Na priznávanie akademických titulov bakalár, inžinier a doktor v tomto študijnom odbore má akreditáciu aj Žilinská univerzita v Žiline.

K § 18

Praktické skúsenosti ukázali, že prax v príslušnom odbore úspešne nahradí požadované vzdelanie. Umožňuje sa preto osobe, ktorá má prax v odbore právo alebo bezpečnostnú prax minimálne desať rokov a doba od skončenia vykonávania tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov a má vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby nižšie ako druhého stupňa (t. j. bakalár) alebo osobe, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v inom odbore minimálne druhého stupňa, aby si na účely zákona nahradila predpísané vzdelanie vykonaním kvalifikačnej skúšky. Súčasne sa ustanovuje spôsob podania žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky, jej náležitosti (náležitosti dokladu o vzdelaní, potvrdenia o bezpečnostnej praxi a potvrdenia o praxi sú uvedené v § 8 zákona) a zloženie skúš obnej komisie. Rozdiel medzi vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a požadovanou praxou podľa § 17 a 18 je v tom, že podľa § 17 ods.2 písm.c) osoba má aj špecializované policajné vzdelanie, preto nemus í absolvovať kvalifikačnú skúšku.

K § 19

Skúška odbornej spôsobilosti je úkon, ktorý musí spravidla predchádzať tomu, aby osoba získala preukaz odbornej spôsobilosti. Z dôvodov rozdielnych náročností na výkon jednotlivých č inností sa skúška delí na dva typy.

V odseku druhom sa ustanovuje zloženie skúšobnej komisie. Predseda skúšobnej komisie bude z ministerstva a jeden člen skúšobnej komisie bude z krajského riaditeľstva z úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen skúšobnej komisie bude z okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky, čím sa zabezpečí informovanosť aj príslušného okresného riaditeľstva o vykonávaní skú šok, hoci v rámci okresných riaditeľstiev nevykonávajú štátnu službu policajti alebo zamestnanci, ktorí plnia úlohy na úseku bezpečnostných služieb.

Tak ako u kvalifikačnej skúšky prax môže nahradiť požadované vzdelanie, aj u skúšky odbornej spôsobilosti sa umožňuje, aby osoba, ktorá vykonávala bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore minimálne desať rokov a doba od skončenia tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov, nemusela vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Táto právna možnosť sa vz ťahuje na skúšku typu S aj skúšku typu P s tým rozdielom, že na jednotlivé typy sa vyžaduje rozdielny stupeň vzdelania.

Upravuje sa postup prihlásenia na skúšku a náležitosti prihlášky na skúšku. Skúšku možno vykonať najneskôr do šesť mesiacov odo dňa ukončenia odbornej prípravy. Akreditovaná osoba je povinná k prihláške na skúšku pripojiť aj doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača o vykonanie skúšky. Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť ministerstva preverova ť bezúhonnosť a spoľahlivosť budúceho držiteľa preukazu odbornej spôsobilosti. Umožňuje sa vykonať skúšku v jazyku, ktorý osoba ovláda, ak osoba neovláda štátny jazyk. Zvýšené náklady spojené s tlmočením hradí osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku.

K § 20

Preukaz je doklad o úspešnom vykonaní skúšky a súčasne doklad na preukazovanie odbornej spôsobilosti. Po úspeš nom vykonaní príslušného typu skúšky sa osobe vydá preukaz príslušného typu za podmienky, že osoba je bezúhonná a spoľahlivá. Ak osoba požiada o vydanie preukazu bez vykonania skúšky, vydá jej ministerstvo preukaz po preskúmaní podmienok na jeho vydanie. Ak osoba úspešne vykonala skúšku odbornej spôsobilosti alebo spĺňa podmienky na vydanie preukazu bez vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a nie je bezúhonná alebo spoľahlivá, ministerstvo jej preukaz nevydá. O nevydaní preukazu sa nebude rozhodovať v správnom konaní. Osobe sa oznámi, že nespĺňa podmienky na vydanie preukazu. Dotknutá osoba tý mto postupom nie je obmedzená vo svojich právach, nakoľko má možnosť podať sťažnosť na postup príslušného pracovníka. Ak sa osoba bude domnievať, že dôvody, pre ktoré jej preukaz nebol vydaný pominuli, písomne požiada o vydanie preukazu a preukáže, že je bezúhonná a spoľahlivá. Popri tom musí preukázať aj splnenie podmienok ustanovených v § 19 ods. 3, 4 alebo § 21 ods.1 nakoľko by mohla uplyn úť, napr. päťročná lehota od vykonávania ustanovenej činnosti.

Jedna osoba môže byť súčasne držiteľom iba jedného preukazu. Keď požiada o vydanie preukazu (nového alebo duplikátu) a neodovzdá predchádzajúci preukaz, preukaz jej nebude vydaný (ak nejde o prípad, ke ď sa duplikát preukazu vydáva za preukaz stratený alebo odcudzený).

Ak preukaz stratí platnosť z dôvodu uplynutia doby v ňom uvedenej, osoba musí absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti podľa typu v plnom rozsahu. Pred absolvovaním skúšky sa však musí zúčastniť odbornej prípravy. Táto odborná príprava bude vykonávaná v skrátenej forme z predmetov bezprostredne súvisiacich s výkonom bezpečnostnej služby. Ostatné predmety môže osoba študovať individuálne.

Pri zmene typu preukazu z typu S na typ P, je osoba povinná absolvovať odbornú prípravu v plnom rozsahu.

K § 21

V súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES sa ustanovuje spôsob uznávania odbornej spô sobilosti získanej v členskom štáte Európskej únie, aj keď činnosť bezpečnostných služieb nie je priamo uvedená v prílohe A tejto smernice. Orgánom na uznávanie odbornej spôsobilosti je ministerstvo. T ým však nie sú dotknuté oprávnenia a povinnosti iných orgánov (Ministerstva školstva Slovenskej republiky) na uznávanie vzdelania získaného v inom členskom štáte Európskej únie, v inom zmluvnom štá te dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo v Švajčiarskej konfederácii. Uznávanie odbornosti sa nevzťahuje na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

K § 22 až 25

Prvé dva paragrafy vymedzujú náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, t.j. strá žnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva. V prvých odsekoch § 22 a 23 je obsah žiadosti, v druhých odsekoch sú prílohy žiadosti. Obsah žiadosti a prílohy žiadosti sa ustanovujú tak, aby krajské riaditeľstvo mohlo objektívne posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky udelenia licencie ustanovené v § 11 a 12. Okrem týchto náležitostí môže krajské riaditeľstvo na posú denie splnenia podmienok, najmä bezúhonnosti a spoľahlivosti, vyžadovať podľa § 14 zákona vyjadrenia od ďalších orgánov a od žiadateľa o udelenie licencie podľa § 24 aj ďalšie podklady.

Nie je účelné, ani možné, aby zákon ustanovoval všetky podrobnosti, preto v § 25 je nevyhnutné splnomocňovacie ustanovenie.

K § 26

Vecne príslušným na konanie a rozhodovanie o udelení licencie je krajské riaditeľstvo. Osoba, ktorá predkladá žiados ť, musí preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Preberá sa doteraz osvedčený postup pri podávaní žiadosti o udelenie licencie, podľa ktorého osoba predkladá ž iadosť krajskému riaditeľstvu osobne. Osobitosť činnosti bezpečnostnej služby si takýto postup vyžaduje.

K § 27

Postup, keď podaná žiadosť o udelenie licencie nemá predpísané náležitosti sa riadi správnym poriadkom. Lehotu na rozhodnutie o žiadosti môže predĺžiť riaditeľ krajského riaditeľ stva, najviac však o 60 dní.

Krajské riaditeľstvo vydá licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie. Od tohto dňa tiež plynie jednoročná lehota, poč as ktorej je prevádzkovateľ povinný začať vykonávať aspoň jednu povolenú činnosť, inak mu hrozí odňatie licencie podľa § 33 ods.1 písm.d).

K § 28

Úzka spojitosť predmetu podnikania so zásahmi do právnych pomerov tretích osôb, ale najmä ochrana záujmu vnútorné ho poriadku a bezpečnosti, vyžadujú upraviť aspoň rámcovo podmienky prevádzkovania bezpečnostnej služby. Okrem týchto podmienok možno preto ustanoviť aj ďalšie, najmä také, ktoré pozitívne ovplyvnia v ývoj bezpečnostnej situácie a odhaľovanie protiprávnej činnosti. Jednoznačne sa ustanovuje, že podmienky možno ustanoviť aj dodatočne (§ 30), napríklad ako reakciu na zmeny, ku ktorým došlo po udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 29

Povinnosť prevádzkovateľa oznámiť zmeny údajov, ktoré uviedol v žiadosti o udelenie licencie a doložiť tieto zmeny, ako aj doložiť zmenu dokladov, ktoré pripojil k žiadosti o udelenie licencie, umožňuje krajskému riaditeľstvu posúdiť ďalšie trvanie a obsah prevádzkovania bezpečnostnej služby. Lehota na ozn ámenie zmien a predloženie dokladov je stanovená explicitne, a to do 15 dní od týchto zmien.

Žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pripája k žiadosti o udelenie licencie doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť a lekársky posudok. Prev ádzkovateľovi sa ukladá povinnosť predkladať tieto doklady každé dva roky, čím sa vytvárajú podmienky pre objektívne sledovanie, či i naďalej spĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie.

Prevádzkovateľ tieto doklady predkladá krajskému riaditeľstvu nielen za svoju osobu, ale aj za osoby uvedené v § 11 ods. 2 a 3, § 12 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 a 3, za osobu uvedenú v § 12 ods. 1 písm. b) prevádzkovateľ predkladá len doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce jej bezúhonnosť a spoľahlivosť

Krajské riaditeľstvo môže na základe oznámenia alebo dokladov, čestného vyhlásenia alebo lekárskeho posudku zmeniť rozhodnutie o udelení licencie a vydať novú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej slu žby alebo pozastaviť prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo dokonca licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňať. Ak sú však zmeny iného charakteru, krajské riaditeľstvo tieto zmeny iba potvrdí, čo oznámi písomne prevádzkovateľovi.

K § 30

Ustanovenie upravuje právne pomery pri zmenách v rozhodnutí o udelení licencie. Zmeny v rozhodnutí o udelení licencie sa m ôžu týkať rozsahu činnosti alebo činnosti samotnej. Rozsah činnosti, ale aj podmienky činnosti, môžu byť zmenené na žiadosť prevádzkovateľa bezpečnostnej služby alebo z podnetu krajského riadite ľstva. Podmienky činnosti sa môžu ustanoviť aj dodatočne alebo sa môžu zmeniť so zreteľom na povahu záujmov chránených zákonom. Dodatočné ustanovenie alebo zmena podmienok prichádza do úvahy v prí pade, ak dôjde k zmene relevantných okolností na strane prevádzkovateľa v prípade, keď zmenu odôvodňujú nové skutočnosti svedčiace napr. o možnom ohrození života, zdravia osôb alebo si túto zmenu vy žadujú nedostatky v činnosti prevádzkovateľa, ktoré nie je potrebné riešiť pozastavením prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo odňatím licencie. Zmena podmienok činnosti alebo dodatočné urč enie podmienok činnosti môže byť vyvolané aj závažnými zmenami bezpečnostnej situácie.

Jednoznačne sa ustanovuje, že zmenu predmetu činnosti nie je možné vykonať zmenou rozhodnutia o udelení licencie, napr. na žiadosť o zmenu z prevádzkovania strážnej služby na prevádzkovanie detektívnej slu žby alebo na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva alebo na prevádzkovanie technickej služby nemožno aplikovať toto ustanovenie. Túto zmenu je možné realizovať len na základe novej žiadosti o udelenie licencie.

K § 31

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby je dočasné opatrenie, kedy prevádzkovateľ síce nemôže vykonáva ť činnosť, na ktorú má licenciu, ale táto licencia mu nebolo odňatá. Iba v prípade uvedenom v § 31 ods.1 písm. g) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na žiadosť prevádzkovateľa, v ostatných prípadoch je to z dôvodov neplnenia podmienok ustanovených zákonom alebo v prípade naliehavého záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti.

V prípadoch uvedených v § 31 ods.1 písm. a) až c), e), f) alebo i) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na dobu troch mesiacov. Ak sa nedostatky neodstránia, uplatní sa § 33 ods. 1 písm. a), t. j. odn íme sa licencia.

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby na žiadosť prevádzkovateľa sa umožňuje najmä vtedy, ak prevádzkovateľ zo subjektívnych dôvodov nemôže prevádzkovať bezpečnostnú službu, avš ak najdlhšie na dobu jedného roka. Ak by činnosť nevykonával dlhšie ako jeden rok, uplatní sa odňatie licencie podľa § 33 ods. 1 písm. d).

Ak bolo pozastavené prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vo výkone bezpečnostnej služby možno pokračovať len na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva, ktorým sa pozastavenie prevádzkovania bezpeč nostnej služby zruší. Dôvody na zrušenie rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby musí prevádzkovateľ preukázať. Ak tieto dôvody nepreukáže do jedného roka, licencia na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby sa odníme podľa § 33 ods. 1 písm. d). Ak by došlo k závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona, výkon prevádzkovania bezpečnostnej služ by by sa nepozastavil, ale by sa licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňala podľa § 33 ods. 2.

K § 32

Zánik oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu nastáva z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v zá kone.

Platí zásada neprevoditeľnosti licencie na inú fyzickú osobu alebo inú právnickú osobu, preto oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká smrťou prevádzkovateľa, ktorý bol fyzickou osobou alebo zrušením právnickej osoby, ak prevádzkovateľom bezpečnostnej služby je právnická osoba.

Ïalším dôvodom je uplynutie času, na ktorý bola licencia udelená, čo je desať rokov, ak krajské riaditeľstvo neurčilo kratšiu dobu.

Odňatím licencie automaticky zaniká oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu.

Oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká aj písomným oznámením o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a odovzdaním licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevá dzkovateľom.

K zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu však podľa § 32 ods.2 nedochádza, keď sa začalo správne konanie o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo správne konanie o od ňatí licencie; toto konanie sa aj právoplatne ukončí.

Pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu podľa odseku 1 písm.a) až c) a e) sa nevydáva rozhodnutie krajského riaditeľstva.

V prípade, že prevádzkovanie bezpečnostnej služby má zaniknúť uplynutím času, na ktorý bola licencia udelená, prevádzkovateľ je oprávnený požiadať o vydanie novej licencie ešte poč as platnosti už udelenej licencie, avšak len v lehote, ktorú zákon presne vymedzuje.

K § 33

Dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sú ustanovené taxatívne. Sú obligatórne a fakultat ívne. Nadväzujú spravidla na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby.

V prvom odseku sú obligatórne dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. V písmene a) sú uvedené dôvody, keď bol pozastavený výkon licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby z dôvodov prekážok na strane prevádzkovateľa a prekážka nebola odstránená. V písmene b) je dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevádzkovateľovi, ktorý je fyzickou osobou, keď tento prevádzkovateľ prestane spĺňať podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 a nejde o prípad uvedený v § 31 ods.1 písm.d).V písmene c) je dôvod odňatia licencie na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby v prípade, že prevádzkovateľ zamestnáva osobu, ktorá nespĺňa podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti viac ako tri mesiace odo dňa, keď sa túto skutočnosť prevádzkovate ľ dozvedel. V písmene d) je povinnosť krajského riaditeľstva odňať licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ nezačal vykonávať ani jednu povolenú činnosť v priebehu jedné ho roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie (nie doručenia licencie) alebo ani jednu povolenú činnosť nevykonáva nepretržite dlhšie ako jeden rok. Toto opatrenie je potrebné na zamedzenie držby licencie zo špekulatívnych dôvodov. Odňatie licencie, ak prevádzkovateľ nevykonáva ani jednu z povolených činností nepretržite dlhšie ako jeden rok, sa uplatní aj vtedy, ak bolo pozastaven é prevádzkovanie bezpečnostnej služby a pozastavenie trvá dlhšie ako jeden rok.

V odseku druhom a treťom sú dôvody odňatia licencie, keď prevádzkovateľ porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, porušuje podmienky uložené v rozhodnutí alebo opatrení krajského riaditeľstva alebo ministerstva. Iným všeobecne záväzným právnym predpisom je najmä vykonávacia vyhláška k zákonu, ale sú to aj iné právne predpisy, ktoré prevádzkovateľ poruší v súvislosti s prevádzkovaním bezpečnostnej služby. Rozdiel medzi odsekom 2 a 3 je v tom, že v odseku 2 je dôvodom na odňatie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby záva žné porušenie alebo opakované porušenie povinnosti a v odseku 3 je dôvodom na trvalé odňatie licencie opakované závažné porušenie povinnosti; či a kedy porušenie povinnosti bude závažné, závisí od posúdenia správneho orgánu, ktorý bude rozhodovať o odňatí licencie. Každé porušenie povinnosti sa musí posudzovať individuálne. Opakované porušenie je porušenie povinnosti najmenej dvakrát. Nemus í ísť o porušenie tej istej povinnosti.

Podľa odseku 4 sa odníme licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, keď si ju prevádzkovateľ neprevezme.

V odseku 5 sa zákonom vylučuje odkladný účinok rozhodnutia o odňatí licencie, t.j. prevádzkovateľ, ktorému bola licencia odňatá, aj keď proti rozhodnutiu o odňatí licencie podá opravný prostriedok, nebude môcť naďalej prevádzkovať bezpečnostnú službu. Toto opatrenie má zabrániť špekulatívnemu podávaniu opravných prostriedkov a získavaniu času na vybavenie novej licencie.

V ďalších ustanoveniach sú formou zákazu zakotvené právne následky odňatia licencie a trvalého odňatia licencie. Ide o zákazy, ktoré majú zabrániť vstupu fyzických osôb, ktorým bola priamo odň atá licencia alebo ktoré pôsobili v určitých funkciách (napr. ako štatutárne orgány, prokuristi, zodpovední zástupcovia) u prevádzkovateľov, ktorým bola licencia odňatá, do funkcií u iných prevá dzkovateľov bezpečnostnej služby, a to buď trvale alebo po dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie. Prostredníctvom týchto zákazov, ktoré vecne nadväzujú na § 31 ods.1 písm.f), sa má zabrániť aj nežiadúcemu personálnemu prepojeniu dotknutých subjektov.

K § 34

Za účelom zabránenia zneužitia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, porušovania zákona, zneužitia vecn ých bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov sa ustanovuje povinnosť vrátiť licenciu krajskému riaditeľstvu pri vydaní novej licencie, pri pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služ by alebo pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a súčasne sa ustanovujú povinnosti pri nakladaní s majetkom, vecnými bezpečnostnými prostriedkami a inými technickými prostriedkami.

K § 35

V záujme predchádzania možnosti neregistrovania sa v obchodnom registri, neregistrovania sa na daňovom úrade, u orgánu š tatistiky alebo orgánu sociálneho postenia, zakladá sa krajskému riaditeľstvu povinnosť zasielať odpis právoplatného rozhodnutia týmto orgánom. Ak zanikne oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú služ bu, rozhodnutie sa nevyhotovuje, preto sa dotknutým orgánom zašle odpis písomného oznámenia.

K § 36

Zákaz zakotvený v odseku 1 má zabrániť stretu záujmov pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby s inými podnikate ľskými aktivitami a chrániť záujmy zákazníkov, ako aj tretích osôb, ktoré by mohli byť pri poskytovaní bezpečnostnej služby dotknuté. Tento zákaz je prelomený v odseku 3, podľa ktorého je prevá dzkovateľ bezpečnostnej služby oprávnený prevádzkovať všetky druhy bezpečnostnej služby a technickú službu súčasne.

Popri týchto službách zákon umožňuje prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby podnikať v cestnej doprave, ale iba vtedy, ak podnikanie v cestnej doprave bude vykonávané v súvislosti s ochranou majetku a osoby pri preprave. Súčasne sa prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby povoľuje spracúvanie bankoviek a mincí, avšak tiež iba za podmienky, že sa vykonáva v súvislosti s ochranou majetku pri preprave.

Výlučnosť oprávnenia prevádzkovania bezpečnostnej služby sa vzťahuje aj na prípady personálneho prepojenia (analógia s ustanovením § 33 ods.8 až 10).

K § 37

Ustanovujú sa obmedzenia prevádzkovania bezpečnostnej služby, ak na majetok prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz. V odseku prvom ide o prípad, ak konkurz prevádzkovateľ nespôsobil úmyselne. V takom prípade môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu po troch rokoch od ukončenia konkurzu. Ak konkurz spôsobil úmyselne, môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu až po pia tich rokoch od vyrovnania záväzkov, ktoré tvorili predmet konkurzu. Tieto obmedzenia platia aj vtedy, ak sa návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol pre nedostatok majetku.

V záujme zabránenia nežiadúcemu personálnemu prepojeniu a súčasne i v záujme transparentnosti sa zakazuje prevádzkovateľom bezpečnostnej služby mať uzavretú zmluvu o tichom spoločenstve. Ide o prísny z ákaz, preto nie je rozhodujúce kedy sa táto zmluva uzavrela.

K § 38

V záujme umožnenia spätnej kontroly sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby. Táto povinnosť sa vzťahuje na prevádzkovateľov strážnej služ by, prevádzkovateľov detektívnej služby, aj prevádzkovateľov odbornej prípravy a poradenstva a podľa § 79 aj na prevádzkovateľov technickej služby. Na prevádzkovateľov vlastnej ochrany sa táto povinnosť nemôže vzťahovať, nakoľko prevádzkovateľ vlastnej ochrany neuzatvára zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby. Aj poskytovanie odbornej prípravy akreditovanou osobou je poskytovanie bezpečnostnej služ by, preto prevádzkovateľ, ktorý vykonáva odbornú prípravu ako akreditovaná osoba, je povinný viesť evidenciu zmlúv uzavretých s každou osobou, ktorá bola v školiacom zariadení vyškolená. Prevádzkovate ľ je povinný túto evidenciu uschovávať najmenej päť rokov od skončenia zmluvného plnenia. Podrobnosti o vedení evidencie stanoví vykonávací predpis.

V odseku druhom sa ustanovujú náležitosti písomnosti súvisiacej s prevádzkovaním bezpečnostnej služby a v odseku 3 je založená písomná forma zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služ by (pod hrozbou sankcie jej neplatnosti) a povinnosť úschovy zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby a čas ich úschovy.

K § 39 a 40

Správa o činnosti bezpečnostnej služby je výrazným prostriedkom kontroly v tejto oblasti, ako aj pomocným nástrojom pri v ýkone štátneho dozoru. Stanovuje sa povinnosť správu predkladať každoročne, a to aj prevádzkovateľovi, ktorý začne alebo ukončí svoju činnosť v priebehu hodnoteného roka.

Obsahové náležitosti správ o činnosti bezpečnostnej služby sú upravené v § 40.

K § 41

Obdobne, ako v živnostenskom zákone, i tento zákon ukladá povinnosť označovať sídlo prevádzkovateľa právnickej osoby, miesto činnosti fyzickej osoby a prevádzku. Spôsob označ enia je ponechaný na prevádzkovateľa. Podmienkou je, že označenie musí byť umiestnené na viditeľnom a verejne prístupnom mieste a výška písmen označenia musí byť najmenej 35 mm. Uložiť povinnosť označovať sídlo (miesto činnosti, prevádzku) si vyžiadala aplikačná prax, pretože pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly často nebolo možné nájsť sídlo (miesto činnosti, prevádzku) prevá dzkovateľa.

K § 42

Zákon umožňuje, aby jedna a tá istá právnická osoba alebo jedna a tá istá fyzická osoba bola držiteľom licencie na detektívnu službu, aj držiteľom licencie na strážnu služ bu. Bolo by neetické, ak by prevádzkovateľ mal strážiť tú osobu, po ktorej pátra a naopak. Preto sa kombinácia takýchto činností zakazuje priamo v zákone.

K § 43

Na prevádzkovateľa, ale aj jeho zamestnancov sa vzťahuje zásada primeranosti a povinnosť mlčanlivosti pri vykonávaní fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva. Prevádzkovateľ , aj jeho zamestnanci, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Súčasne je však ustanovené, kedy je táto povinnosť prelomená, čiže kto môž e prevádzkovateľa alebo jeho zamestnanca zbaviť povinnosti mlčanlivosti a v ktorých prípadoch sa povinnosť mlčanlivosti nemôže dodržiavať a preto sa jej prevádzkovateľ, ani jeho zamestnanci nemôžu dovol ávať.

K § 44

Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnancov a splnenie ďalších zákonných podmienok (vyplývajúcich napr. z pracovnoprávnych predpisov) je právom, ale i povinnosťou prevádzkovateľ a ako zamestnávateľa. Aplikovať uvedené povinnosti na všetkých zamestnancov by však bolo neopodstatnené, preto sa vyníma skupina zamestnancov, ktorá sa nezúčastňuje na výkone bezpečnostnej služby a nepr íde ani do styku s informáciami, týkajúcimi sa bezpečnostnej služby.

K § 45 a 46

Prostredníctvom zakotvenia práv a povinností sa upravuje postup pri preverovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnanca, vy žadovaného podľa predchádzajúceho ustanovenia. Bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú významné atribúty v činnosti bezpečnostnej služby, preto zákon na jednej strane ukladá prevádzkovateľ ovi povinnosť preveriť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca a za tým účelom vyžadovať od zamestnanca príslušné doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti a na druhej strane súčasne ukladá zamestnancovi povinnosť predložiť tieto doklady. Je žiadúce, aby zamestnanec bol bezúhonný a spoľahlivý po celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu, preto musí doklady o bezúhonnosti a spoľ ahlivosti predkladať každé dva roky a ak došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti, je povinný túto zmenu neodkladne hlásiť.

K § 47

Ako bolo už uvedené pri § 46, bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú závažné atribúty a preto musí by ť umožnené ich preverenie kedykoľvek počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale aj po jeho skončení. Prevádzkovateľovi sa preto ukladá povinnosť doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti uschovávať v s ídle alebo v mieste činnosti od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania a päť rokov od skončenia trvania pracovnoprávneho vzťahu. Za tým istým účelom sa ukladá aj povinnosť uschovávať lek árske posudky a doklady o vzdelaní.

K § 48

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť poverená výkonom bezpečnostnej služby. Podmienky sú ustanovené tak, aby sa v čo najväčšej miere zabezpečoval riadny v ýkon bezpečnostnej služby. Eliminovať zneužívanie odbornej prípravy a poradenstva majú prísnejšie podmienky na výkon týchto činností, ktoré je možné ustanoviť i vďaka tomu, že sa vykoná vanie odbornej prípravy a poradenstva vyčlenilo zo strážnej služby a z detektívnej služby. Na vykonávanie odbornej prípravy v rámci akreditácie bude osoba musieť splniť aj osobitné podmienky vzdelania a praxe, ktoré sú uvedené v odseku 3.

K § 49

Uvádzajú sa podmienky, za ktorých platí zákaz vykonávania fyzickej ochrany, pátrania a odbornej prípravy a poradenstva. Je povinnosťou dotknutej osoby rešpektovať tento zákaz, lebo jeho porušen ím sa dopustí priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti.

K § 50

Je potrebné ustanoviť aspoň rámcovo podmienky výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania, odbornej prípravy a poradenstva.

V § 50 ods. 1 sa zakazuje osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so zákonom alebo s inými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi.

V odseku druhom je ustanovené, kedy osoba môže zasiahnuť a v treťom odseku, čo je osoba povinná robiť po zásahu.

V odseku štvrtom sú zakotvené oprávnenia, ktoré má iba osoba poverená výkonom fyzickej ochrany. Fyzická ochrana je pri výkone strážnej služby alebo pri výkone vlastnej ochrany realizovaná formou obchô dzky, stráženia alebo prevádzkovania zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému. Vyžadovanie preukázania totožnosti osoby je viazané na vedenie evidencie o vstupe alebo výstupe osôb a dopravný ch prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu alebo chráneného miesta. Preukázanie totožnosti možno vyžadovať v súvislosti s vý konom fyzickej ochrany aj od osoby, ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku. To znamená, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany nemôže vyžadovať preuká zanie totožnosti pri zistení akéhokoľvek priestupku a kdekoľvek, ale iba priestupku súvisiaceho s výkonom fyzickej ochrany. Tretím dôvodom vyžadovania preukázania totožnosti je, keď osoba bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do stráženého objektu alebo na strážené miesto alebo neoprávnenom výstupe z nich.

S výnimkou uvedenou v odseku 5, ukladá sa každému povinnosť, aby vyhovel výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany. Kto takej výzve nevyhovie, môže sa dopustiť priestupku proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

K § 51 a 52

V § 51 sa ukladajú povinnosti pri zabezpečení miesta činu. Tieto povinnosti sú uvedené iba demonštratívne, okrem nich to môžu byť aj ďalšie povinnosti, ktoré je potrebné plniť, napr. z kriminalistické ho hľadiska.

V § 52 je zakotvený zákaz maskovania tváre, nosenia vecných bezpečnostných prostriedkov mimo času, keď osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania plní úlohy podľa tohto zákona a použí vania vozidiel so zvláštnymi výstražnými znameniami. Používanie vozidiel s výstražnými znameniami nemožno zamieňať s používaním výstražných znamení.

K § 53

Pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti podľa zákona o obrane Slovenskej republiky sa taxatívne ustanovujú podmienky, ktoré musí plniť prevádzkovateľ, ale aj ministerstvo. Od osôb vykonávajúcich fyzickú ochranu a pátranie sa okrem splnenia všeobecných podmienok, vyžaduje i splnenie ďalších podmienok, napr. absolvovanie prípravy z praktického výcviku a teórie taktiky a techniky vykonávania zásahov, bezpeč nostná prax v dĺžke najmenej troch rokov, ale aj preverenie spoľahlivosti Slovenskou informačnou službou. Vylučuje sa, aby ten prevádzkovateľ, ktorý v posledných troch rokoch opakovane porušil povinnosti vyplývaj úce zo zákona, uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva, vykonával ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Toto vylúčenie sa vzťahuje aj na opakované poruš enie povinnosti vyplývajúcej z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 54

Toto ustanovenia vytvára právne podmienky na rýchlu a riadnu identifikáciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva, čo má význam nielen pre výkon štátneho dozoru a kontroly, ale aj pre verejnosť na verejne prístupnom mieste.

Podľa tohto zákona jeden prevádzkovateľ môže byť súčasne držiteľom troch licencií na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z toho vyplýva, že jeden a ten istý zamestnanec môže síce vykoná vať fyzickú ochranu, pátranie, aj odbornú prípravu a poradenstvo, ale môže byť držiteľom len jedného identifikačného preukazu, a to na tú činnosť, ktorá prevažuje.

K § 55

Je bežné, že bezpečnostné služby pri svojej činnosti používajú rovnošaty, prípadne aj hodnostné označenie, preto je potrebné určiť podmienky používania rovnošiat a hodnostného označeni a tak, aby nemohlo dôjsť k zámene bezpečnostnej služby s orgánmi verejnej moci.

K § 56

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľov strážnej služby. Okrem všeobecnej povinnosti dodržiavať právne predpisy a podmienky uložené v rozhodnutiach a opatreniach ministerstva a krajského riaditeľstva, ide predovšetkým o niektoré evidenčné povinnosti, ktorých zmyslom je uľahčiť výkon štátneho dozoru a kontroly (túto povinnosť nemusia plniť prevá dzkovatelia strážnej služby, ktorých činnosť v rámci poskytovania strážnej služby je obmedzená len na vypracúvanie plánu ochrany podľa § 3 písm. h).

Inými všeobecne záväznými právnymi predpismi treba rozumieť tak, ako pri § 33, najmä vykonávaciu vyhlášku k zákonu, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je povinný prevá dzkovateľ dodržiavať pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Jedným z prostriedkov zabezpečenia súčinnosti bezpečnostných služieb a polície je plnenie oznamovacej povinnosti pri výkone fyzickej ochrany. O niektorých zásahoch je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť aj spracovanie záznamu. Záznam spracuje a vlastnoručne podpíše osoba, ktorá vykonala zásah. Záznam je ďalšou zárukou ochrany práv tretích osôb, ktoré môžu byť dotknuté činnosťou bezpeč nostných služieb. Vedenie inšpekčnej knihy dozoru vytvára podmienky na výkon štátneho dozoru a kontroly.

V treťom odseku je ustanovená povinnosť presvedčiť sa, či ten, kto žiada o ochranu majetku, má k tomuto majetku právo. Toto právo môže byť vlastníckym právom (vlastník sa preukáže napr. vý pisom z katastra nehnuteľností, osvedčením o evidencii motorového vozidla, kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, rozhodnutím o dedičstve) alebo užívacím právom (užívateľ sa preukáže sa napr. ná jomnou zmluvou, zmluvou o výpožičke). Môže však ísť aj o ochranu majetku a osôb pri spoločenskej udalosti v reštaurácii, zábavnom podniku a ochrana sa poskytuje jednorázovo. Tu, podľ a povahy veci, bude postačovať napr. doklad o zaplatení zálohy za poskytnutie priestorov na túto udalosť; spôsob preukazovania tejto povinnosti je na prevádzkovateľovi strážnej služ by. Splnenie tejto povinnosti je povinný preukázať orgánu štátneho dozoru alebo orgánu kontroly spôsobom, ktorý orgán štátneho dozoru alebo orgán kontroly bude objektívne považovať za postačujúci.

Účelom tohto ustanovenia je obmedzenie možnosti za pomoci bezpečnostnej služby odňať, resp. brániť v užívaní majetku oprávnenej osobe. Porušenie tejto zákonom ustanovenej povinnosti možno, podľa konkr étnych okolností, hodnotiť aj ako závažné porušenie povinnosti, čo môže mať za následok až odňatie licencie.

V štvrtom odseku je obdobná povinnosť, ako v predchádzajúcich odsekoch, vymedzená negatívne.

V piatom odseku sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľom strážnej služby, ktorí prevádzkujú zariadenie poplachového systému. Ukladá sa im povinnosť zabezpečiť preverenie signálu dostatočným poč tom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, čo je taký počet, ktorý zvládne preverenie signálu a s tým súvisiaci zásah.

Označenie motorového vozidla alebo motocykla používaného na zásah, nadväzuje na predpisy o premávke na pozemných komunikáciách tak, aby vozidlá, ktoré majú osobitné evidenčné číslo, boli skutoč ne označené nápisom 'ZÁSAHOVÉ VOZIDLO'. Priamo v zákone sa ustanovuje povinnosť, kde má byť označenie umiestnené a v akej veľkosti má byť.

V siedmom odseku sa ustanovujú povinnosti, ktorými sa reaguje na hrozbu bankových lúpeží. Priamo v zákone sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľovi strážnej služby, ktoré musí splniť pri ochrane majetku a osoby pri preprave. Rozsah tejto ochrany je daný hodnotou predmetu ochrany, napr. sumou prevážaných peňazí.

K § 57

Účelom tohto ustanovenia je zabrániť zneužitiu strážnej služby na politické ciele, na riešenie pracovných sporov, náboženské ciele, potláčanie rasovej slobody a pod. Dikcia zákona nevylučuje pritom z ásah v prípadoch, keď to vyžaduje ochrana osôb a majetku. Ustanovenie má zabrániť prípadom zastrašovania osôb strážnou službou.

Požiadavka výslovného súhlasu chránenej osoby má zamedziť možnému zneužitiu strážnej služby na obmedzenie osobnej slobody osoby; výslovný súhlas chránenej osoby je potrebný najmä keď účastn ík zmluvy o poskytovaní strážnej služby nie je totožný s chránenou osobou. Súhlas môže byť daný ústne i písomne, musí však ísť o súhlas výslovný. V prípade osôb, ktoré nie s ú v plnom rozsahu spôsobilé na právne úkony, bude potrebný súhlas ich zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

K § 58

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľa detektívnej služby, ktoré sú obdobné ako pri povinnostiach prevádzkovateľa strážnej služby podľa § 56 ods. 1.

K § 59

Ustanovujú sa pomerne prísne obmedzenia, ktoré však nebránia zisťovaniu skutočností, ktoré sú protiprávne alebo by mohli viesť k protiprávnemu konaniu alebo súvisia s manželstvom. Výnim ka z obmedzenia sledovania sexuálnych stykov platí výlučne iba vtedy, ak službu objednal jeden z manželov; táto výnimka neplatí, ak si takúto objednala milenka na sledovanie svojho milenca.

K § 60

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana účastníkom zmluvy o poskytovaní detektívnej služby. V záujem ich prá vnej istoty zákon ukladá povinnosť pri každej zmluve o poskytovaní detektívnej služby spracovať v písomnej forme záverečnú správu; originál odovzdať druhému účastníkovi zmluvy a kópiu uschov ávať najmenej päť rokov od ukončenia zmluvného plnenia. Priamo v zákone sa rámcovo vymedzuje obsah správy.

K § 61

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie. Vymedzuje, komu možno oznámiť skutočnosti zistené pri poskytovaní detektívnej služby. Samozrejme, týmto obmedzením nie je obmedzená oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa detektívnej služby uložená osobitnými predpismi.

K § 62

Ustanovujú sa obdobné povinnosti, ako pri prevádzkovaní strážnej služby (§ 56) alebo detektívnej služby (§ 58) v rozsahu, v akom to vyžaduje prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva. V zá ujme transparentnosti poskytovania odbornej prípravy a poradenstva a s tým súvisiacimi úhradami sa prevádzkovateľovi odbornej prípravy a poradenstva ukladá povinnosť spracovať informáciu o každom poskytnutí poradenstva a odbornej prípravy. Informácia bude obsahovať obdobné údaje ako záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby a taktiež ju prevádzkovateľ bude povinný uschovávať päť rokov. Neplnenie tejto povinnosti bude možné považovať za závažné porušenie zákona a môže byť dôvodom na odňatie licencie.

K § 63

Prevádzkovanie vlastnej ochrany je prevádzkovaním bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu prevádzkovateľa, čo je vyjadrené v zákone voľnejšou úpravou tohto režimu. Základné ustanovenia o vzniku prev ádzkovania vlastnej ochrany však zodpovedajú základným ustanoveniam o vzniku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu.

O udelení licencie na prevádzkovanie vlastnej ochrany rozhodne krajské riaditeľstvo tak, ako o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Rozdiel je v tom, že počet osôb zabezpečujúcich vlastnú ochranu a vybavenie vlastnej ochrany vecnými bezpečnostnými prostriedkami musí zodpovedať potrebám vlastnej ochrany.

Prevádzkovateľ, ktorý má udelenú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre iné osoby, je oprávnený prevádzkovať aj vlastnú ochranu, avšak len v rozsahu už udelenej licencie (napr. na prevá dzkovanie strážnej služby).

K § 64

Nakoľko prevádzkovanie vlastnej ochrany má menšie bezpečnostné riziká, ako prevádzkovanie bezpečnostnej služby (nehrozí neoprávnené vynucovanie platenia za tzv. ochranné služby, ktoré sa v skutoč nosti neposkytujú), podmienky udelenia licencie na vlastnú ochranu a tým aj náležitosti žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu, sú ustanovené jednoduchšie. Žiadateľ o udelenie licencie na prevá dzkovanie vlastnej ochrany nemusí byť bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý a preto ani tieto náležitosti nepreukazuje pri podaní žiadosti o udelenie licencie. V popise činnosti sa vy žaduje uviesť druh činnosti podľa § 3 až 5 zákona. Splnenie podmienok uvedených v § 63 sa overuje prostredníctvom údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu (zoznam chránený ch objektov alebo chránených osôb a ich adresy, počet osôb vykonávajúcich vlastnú ochranu a prehľad vecných bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov).

K § 65 až 67

Dôvody na pozastavenie prevádzkovania vlastnej ochrany a na odňatie licencie na vlastnú ochranu sú obdobné ako u bezpečnostnej služby vykonávanej pre iné osoby. Týchto dôvodov je však menej, čo zodpovedá rozsahu podmienok stanovených zákonom na prevádzkovanie vlastnej ochrany.

V § 67 sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na prevádzkovanie vlastnej ochrany, nie však bezvýhradne, pretože § 13 až 21 sa vzťahuje aj na zamestnancov prevádzkovateľa vlastnej ochrany.

K § 68

Tak, ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, bezpečnostné riziká prevádzkovania technickej služby sú hlavným dôvodom, prečo je povoľovanie prevádzkovania technickej služ by zaradené pod režim tohto zákona. Technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby.

Licenciu na prevádzkovanie technickej služby vydáva krajské riaditeľstvo na základe právoplatného rozhodnutia o udelení licencie na prevádzkovanie technickej služby. Táto licencia je neprevoditeľná, je verejnou listinou a jej platnosť je desať rokov.

K § 69

Ustanovuje sa vznik oprávnenia prevádzkovať technickú službu. Situácia je obdobná ako pri bezpečnostnej službe.

K § 70

Podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie technickej služby právnickou osobou alebo fyzickou osobou sú rovnaké ako pri podmienkach ustanovených pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby s tým rozdielom, že fyzická osoba, bez ohľadu na to, či je žiadateľom o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby, štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom, vedúcim organizačnej zlo žky podniku, vedúcim podniku zahraničnej právnickej, zodpovedným zástupcom alebo prokuristom, nemusí byť zdravotne spôsobilá a odlišne sa posudzuje odborná spôsobilosť.

U fyzických osôb sa vyžaduje občianstvo členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, vek 21 rokov, spôsobilos ť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Splnenie týchto podmienok sa bude posudzovať podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na bezpečnostnú službu. Zdravotná spôsobilosť sa nevyžaduje.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie technickej služby sa bude posudzovať spôsobom obdobným ako v ž ivnostenskom zákone. Je kombináciou požadovaného vzdelania a dĺžky praxe v danom odbore.

Osoba, ktorá má najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť bezúhonná a spoľahlivá.

K § 71

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby tak, aby bolo možné z nej posúdiť, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby. Nakoľko náležitosti sú takmer zhodné s náležitosťami žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služ by, ustanovenie odkazuje na ustanovenia upravujúce náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 72 až 79

Ide o obdobnú právnu úpravu ako u predchádzajúcich ustanovení upravujúcich prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 80

Cieľom tejto úpravy je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie čo najkvalitnejšej odbornej prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti. Všeobecne je na vykonávanie akejkoľvek odbornej prípravy v oblasti bezpečnostn ých služieb potrebná licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z takto oprávnených osôb môžu byť tie, ktoré majú najlepšie predpoklady, akreditované na vykonávanie odbornej prípravy na skú šku odbornej spôsobilosti.

V záujme zabezpečenia kvalitnej odbornej prípravy je potrebné stanoviť konkrétne požiadavky na akreditovanú osobu.

Platnosť akreditácie sa ustanovuje na dobu najviac desať rokov, rovnako ako platnosť všetkých licencií.

K § 81 až 82

Ako u ostatných žiadostí o udelenie licencie, ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie akreditácie a jej prílohy. Obdobne ako pri predošlých licenciách, ustanovuje sa povinnosť ohlási ť a doložiť všetky zmeny, ktoré nastali od predloženia žiadosti o udelenie akreditácie. Nakoľko vykonané zmeny by nemuseli byť v súlade so zákonom, zakazuje sa pokračovať vo vykonávaní akreditácie a ž dovtedy, kým ministerstvo nepotvrdí zmeny alebo kým nerozhodne o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie. V záujme pružného pokračovania vo vykonávaní odbornej prí pravy akreditovanou osobou sa ustanovuje ministerstvu povinnosť potvrdiť zmeny alebo začať konanie o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia a doloženia zmien. Rozhodnutie o udelen í akreditácie sa zmení iba vtedy, ak oznámené zmeny sa týkajú údajov uvedených v rozhodnutí o udelení akreditácie, t. j. napr. zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena IÈO, zmena adresy š koliaceho zariadenia, zmena doby vykonávania odbornej prípravy.

Ustanovujú sa dôvody zániku akreditácie a dôvody odňatia akreditácie. Keď nastanú dôvody zániku akreditá cie, nebude sa vydávať rozhodnutie o zániku akreditácie, ak nejde o odňatie akreditácie, o ktorom sa rozhoduje v správnom konaní.

Ak bude pozastavené prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva akreditácia nezanikne, ani sa nebude rozhodovať o odňatí akreditácie. Akreditácia sa pozastaví, čo sa akreditovanej osobe iba písomne oznámi. Keď bude zrušené rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva akreditovaná osoba bude môcť pokračovať vo vykonávaní odbornej prípravy.

Ak bola akreditácia odňatá, stanovuje sa povinnosť odovzdať rozhodnutie o udelení akreditácie ministerstvu. Je to obdobná povinnosť, ako pri odňatí licencie, aj keď tu nehrozí vykonávanie odbornej prí pravy bez udelenej akreditácie, nakoľko by bolo zbytočné vykonávať odbornú prípravu, ak by absolventi odbornej prípravy nezískali preukazy odbornej spôsobilosti.

Ak žiadateľ nesplnil podmienky udelenia akreditácie alebo ak mu bola akreditácia odňatá, ustanovuje sa, že o novú akreditáciu môže požiadať až po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia o neudelení akreditácie alebo rozhodnutia o odňatí akreditácie. O novej žiadosti sa nebude rozhodovať. Žiadateľ sa písomne vyrozumie, že nesplnil podmienku ustanovenú v § 82 odsek 7.

K § 83

Umožniť výkon štátneho dozoru a kontroly má uloženie povinnosti oznámiť ministerstvu začiatok odbornej prípravy. Pojem 'doručiť ministerstvu” znamená, ž e zoznam bude ministerstvu v ustanovenej lehote doručený, nie podaný na poštovú prepravu, inak by ustanovenie stratilo význam, lebo zoznam účastníkov odbornej prípravy by bol ministerstvu doručený po skončení odbornej prípravy.

Za týmto účelom sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť vydať osobe prihlásenej na odbornú prípravu záznamník, v ktorom sa uvedú požadované údaje a súčasne sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť viesť predpísané evidencie a tieto následne uschovávať po dobu a spôsobom ustanoveným zákonom.

K § 84

V prvej hlave piatej časti zákona je upravený štátny dozor a kontrola nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom.

Ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy, sa vymedzuje pôsobnosť na celé územie Slovenskej republiky a vecná pôsobnosť v celom rozsahu zákona. Preto sa táto kontrolná činnosť označ uje ako štátny dozor.

Krajské riaditeľstvo má pri výkone kontrolnej činnosti vecnú pôsobnosť v rozsahu ministerstva, miestna pôsobnosť je však obmedzená na územie kraja.

Kontrola činnosti neznamená kontrolovať plnenie administratívnych povinností, ekonomické záležitosti prevádzkovateľa, jeho zmluvné vzťahy a pod. Kontrola činnosti je najmä kontrola výkonu obchôdzky, strá ženia, pátrania. Aj pri výkone kontroly činnosti sa policajt môže oboznamovať s evidenciami, ktoré je prevádzkovateľ povinný viesť pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Výkon štátneho dozoru alebo kontroly podľa tohto zákona znamená, že subjekt poverený štátnym dozorom alebo kontrolou je zákonom splnomocnený vykonať štátny dozor alebo kontrolu v plnom rozsahu u prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby bez rozdielu na to, či táto osoba má alebo nemá udelenú licenciu, ak vykonáva činnosti, ktoré svojim obsahom spĺňajú kritéria určené týmto zákonom pre bezpečnostnú službu alebo technickú službu.

K § 85

Ustanovujú sa oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly a policajta pri výkone kontroly činnosti.

Kontrolór je oprávnený ukladať na mieste pokyny na odstránenie nedostatkov. Na ukladanie týchto pokynov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok. Uloženie pokynov sa zaznamená v inšpekčnej knihe dozoru a v zázname o kontrole činnosti alebo v zázname o výsledku štátneho dozoru alebo v zázname o kontrole. Zá konom je ustanovená ochrana prevádzkovateľa tým, že môže podať proti uloženým pokynom písomné námietky. Námietky musí zdôvodniť. O námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu d ozoru rozhodne orgán dozoru, o námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu kontroly a policajta rozhodne krajské riaditeľstvo.

Ustanovujú sa podmienky na zadržanie preukazu odbornej spôsobilosti a s tým súvisiace úkony.

K § 86

V § 86 až 89 sú ustanovené zásady výkonu štátneho dozoru a kontroly, ktoré sú obdobné, ako zásady kontrolnej činnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o kontrole”). Obdobné preto, lebo zásady cit. zákona o kontrole sa uplatňujú v plnom rozsahu pri kontrolnej činnosti v štátnej správe, kým zásady kontrolnej činnosti podľa tohto zákona sa uplatňujú v súkromnej sfére, v ktorej bezpečnostné služby a technická služba pôsobi a..

V odseku prvom je ustanovený spôsob začatia výkonu štátneho dozoru alebo kontroly. Kontrolór sa preukáže preukazom kontrolóra a služobným preukazom. Preukazovanie sa priamo osobe oprávnenej konať navonok za prev ádzkovateľa robí v praxi značné problémy a marí výkon štátneho dozoru alebo kontroly tým, že osoba oprávnená konať za prevádzkovateľa (konateľ, člen predstavenstva), sa k začatiu štá tneho dozoru (kontroly) nedostaví, ani vopred neoznámi, že sa k začatiu štátneho dozoru (kontroly) nedostaví. Tým znemožní zadokumentovať porušovanie zákona, resp. pri zadokumentovaní nedostatkov ná sledne spochybňuje výkon štátneho dozoru (kontroly) argumentom, že nebol prítomný pri ich výkone. Umožňuje sa preto začať s výkonom štátneho dozoru (kontroly) bez prítomnosti takejto osoby, za účasti zamestnanca kontrolovaného subjektu, ktorý je prítomný na mieste výkonu štátneho dozoru alebo kontroly.

V odseku druhom sa ustanovujú oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav a porovnaný so stavom požadovaným zákonom a opatreniami vydaný mi na jeho základe. Tieto oprávnenia sa nevzťahujú na policajta pri výkone kontroly činnosti.

V treťom odseku sú stanovené povinnosti kontrolóra a v štvrtom odseku sa upravuje predpojatosť a konanie o nej.

Podrobnosti o preukaze kontrolóra ministerstva a kontrolóra krajského riaditeľstva ustanoví vykonávací predpis.

K § 87

Oprávneniam a povinnostiam kontrolóra uvedeným v § 86 musia zodpovedať oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu.

K § 88

Výsledok štátneho dozoru alebo kontroly môže byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré závažným spôsobom môže ovplyvniť ďalšiu činnosť kontrolovaného subjektu. Môže to byť uloženie pokuty až 2 000 000 Sk, pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo odňatie licencie. Je preto potrebné podrobne ustanoviť, ako sa výsledok štá tneho dozoru (kontroly) zadokumentuje. O výsledku štátneho dozoru (kontroly) sa spracuje záznam, ktorého náležitosti sú ustanovené v prvom odseku.

Ak kontrolovaný subjekt nevyužije oprávnenie v ustanovenej lehote sa vyjadriť k zisteniam štátneho dozoru (kontroly), nebude sa predlžovať ukončenie štátneho dozoru (kontroly), ale zo zákona sa bude považovať, že so zadokumentovanými výsledkami súhlasí.

Štátny dozor (kontrola) je ukončený v deň podpísania záznamu. V záujme predchádzania zbytočným prieťahom v ukončení štátneho dozoru (kontroly) a zabráneniu nových možností porušovania z ákona ustanovuje sa, že ak niektorý zo zástupcov kontrolovaného subjektu odmietne záznam o výsledku štátneho dozoru (kontroly) podpísať, považuje sa štátny dozor (kontrola) za ukončenú dňom, kedy sa mal z áznam podpísať.

K § 89

Ide o opatrenia, ktoré možno označiť ako predbežné. Predbežne zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti nebude vrátený, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Až vtedy, ak sa rozhodne vo veci v neprospech osoby, ktorej bol preukaz zadržaný, sa jej preukaz odníme. Inak sa preukaz vráti. Podobný postup je upravený i pre opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Pri pochybnostiach o zdravotnej spô sobilosti sa neodníme preukaz odbornej spôsobilosti, držanie preukazu odbornej spôsobilosti nie je viazané na zdravotnú spôsobilosť. Pokiaľ nebude lekárom vydaný lekársky posudok, ktorým bude jednoznačne vysloven é, že osoba nie je zdravotne spôsobilá, bude treba osoba bude považovaná za zdravotne spôsobilú podľa posledného lekárskeho posudku.

Oprávnenie nariadiť opätovné preskúšanie odbornej spôsobilosti je vhodné v prípade závažných pochybností o odbornej úrovni osoby.

Rozhodnutie podľa odseku 1 písm. d) zakladá povinnosť odovzdať preukaz ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. V prípade ponechania preukazu dotknutej osobe by bolo umožnené, aby tato osoba mohla i naďalej vykonáva ť činnosti podľa zákona.

V odseku 2 je ustanovený postup pri preskúšaní odbornej spôsobilosti. Preukaz, aj keď osoba vykoná skúšku odbornej spôsobilosti, bude platiť iba do doby, na ktorú bol vydaný pri prvej skúške odbornej spô sobilosti.

K § 90

Ustanovenie nadväzuje na § 89. O odňatí preukazu odbornej spôsobilosti sa rozhodne, ak osoba nie je spoľahlivá, bezúhonná a po predchádzajúcom predbežnom opatrení, ak sa vo veci rozhodne v neprospech osoby, čím sa zabráni dotknutej osobe vykonávať činnosti podľa zákona. Najkratšia doba, po ktorú bude preukaz odbornej spôsobilosti odňatý, sa ustanovuje päť rokov. Po tejto dobe osoba môže po žiadať o vydanie nového preukazu odbornej spôsobilosti. Bude však musieť absolvovať odbornú prípravu a vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Nový preukaz odbornej spôsobilosti bude platiť po celú dobu platnosti, teda nie tak, ako v predchádzajúcom ustanovení do doby, po ktorú mal platiť pôvodný preukaz.

K § 91

V súvislosti s týmto paragrafom je potrebné si uvedomiť, že náš právny poriadok (na rozdiel od priestupkov) nemá komplexnú právnu úpravu správnych deliktov.

V odseku 1 sú upravené skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopúšťajú právnické osoby a fyzické osoby- podnikatelia, prevádzkujúci bezpečnostnú službu alebo technickú službu alebo vykon ávajú činnosť, ktorá by inak bola súkromnou bezpečnosťou.. Tieto skutkové podstaty sú rozdelené podľa typovej závažnosti protiprávneho konania do piatich skupín. Vo väzbe na toto rozdelenie sú upraven é i sankcie.

Základnou sankciou je pokuta (až do 2 mil. Sk), ktorú možno do sumy 10 000 Sk uložiť aj v blokovom konaní. Veľmi účinnou sankciou je aj prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ktoré však má povahu ochranného opatrenia. Účinný je tiež zákaz činnosti, ktorý možno uložiť v trvaní až na päť rokov.

Uloženie sankcie nebráni uplatneniu i ďalších opatrení voči prevádzkovateľom, napr. pozastaveniu prevá dzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, ani odňatiu licencie na prevádzkovanie týchto služieb.

K § 92

Ustanovenie upravuje špeciálne skutkové podstaty priestupkov. Rovnako ako u správnych deliktov, vyššej typovej závažnosti zodpovedá aj vyššia horná hranica na ukladanie pokút v porovnaní s iný mi priestupkami.

Za účelom zjednodušenia konania o priestupkoch sa umožňuje priestupky prejednávať v blokovom konaní a v rozkaznom konaní. Na rozdiel od zákona o priestupkoch sa v blokovom konaní umožňuje uložiť pokutu a ž 5 000,- Sk a v rozkaznom konaní až 10 000,- Sk. Inak sa na prejednávanie priestupkov uplatní zákon o priestupkoch.

K § 93

Ako jeden z predpokladov efektívneho výkonu štátnej správy v oblasti súkromnej bezpečnosti je vytvorenie primeraného informačného systému. Údaje v jednotlivých evidenciách tohto informačn ého systému sú vedené tak, aby bol rešpektovaný zákon o ochrane osobných údajov, pretože do týchto evidencií bude možné nahliadať.

Niektoré údaje z evidencie uvedenej v odseku 2 budú uverejnené na internete, čiže verejne dostupné k nahliadnutiu.

K § 94

Spoločné ustanovenia upravujú vzťah tohto zákona k správnemu poriadku, základné náležitosti četného vyhlásenia a vo väzbe na právnu úpravu odbornej spôsobilosti upravujú aj vzť ah k vzdelaniu získanému štúdiom pred 31.decembrom 1992.

K § 95

Ide o ustanovenie, ktoré je spoločné pre tie ustanovenia tohto zákona, ktoré pri rozhodovaní ukladajú povinnosť zohľadniť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. Zohľadnenie tohto zá ujmu je vyjadrené v konkrétnom rozhodnutí, ktoré musí byť riadne odôvodnené uvedením konkrétnych skutočností, ktorými sa rozhodujúci orgán riadil a ktoré napĺňajú pojem záujem vnútorné ho poriadku a bezpečnosti. Toto ustanovenie preto nie je len deklaratívnym, ale má skutočne prispieť k naplneniu právnej istoty všetkých dotknutých subjektov. Vnútorný poriadok nemožno zamieňať s pojmom verejn ý poriadok. Vnútorný poriadok sa týka podstaty štátneho zriadenia Slovenskej republiky. Úzko nadväzuje na bezpečnosť Slovenskej republiky. Je to súhrn predpisov upravujúci spoločenské vzťahy v oblasti bezpe čnosti Slovenskej republiky. Pri zohľadňovaní záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti bude ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo vychádzať zo stavu dodržiavania týchto predpisov na celom území Slovenskej republiky alebo na niektorej jej časti. Pôjde napríklad o hromadné páchanie trestnej činnosti, mimoriadne situácie a mimoriadne udalosti.

K § 96

V tomto prechodnom ustanovení sa zakotvuje prechodný čas, počas ktorého sa má zabezpečiť právna kontinuita medzi právnym stavom založeným doterajším zákonom a týmto zákonom.

Všeobecne je stanovená lehota do 31.decembra 2010, počas ktorej platia udelené licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vrátane vlastnej ochrany.

Táto všeobecná päťročná lehota je prelomená v prípade prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva, kde udelené oprávnenia a akreditácie platia len do 30.júna 2006.

Takto stanovené lehoty umožňujú prevádzkovateľom včas reagovať na nový právny stav a požiadať o udelenie licencie, pretože márne uplynutie týchto zákonom stanovených lehôt bude mať za ná sledok zánik licencie ex lege.

V rovnakej lehote ako prevádzkovatelia odbornej prípravy a poradenstva, t.j. do 30.júna 2006, sú však aj prevá dzkovatelia strážnej služby a prevádzkovatelia detektívnej služby povinní preukázať príslušnými listinami splnenie zákonom stanovených podmienok v § 11 a 12, avšak s tým rozdielom, že v prípade m árneho uplynutia lehoty ich licencia nezaniká ex lege, ale sa im odníme

Toto ustanovenie je významné i preto, že upravuje prechodné obdobie na transformovanie technickej služby z koncesovanej živnosti na licenčné podnikanie. Doterajší živnostník, ktorý chce pokračovať v prevádzkovaní technickej služby, musí mať licenciu podľa tohto zákona, jeho doterajšie živnostenské oprá vnenie zaniká ex lege dňom 31.decembra 2006.

K § 97 a 98

Zákon podmieňuje platnosť zmlúv o poskytovaní technickej služby ich písomnou formou. Ustanovuje sa preto lehota, počas ktorej sú prevádzkovatelia technickej služby povinní zmluvy o poskytovaní technickej služby uzavreté do dňa účinnosti zákona uzavrieť aj písomne, ak sa na ich na základe bude poskytovať plnenie aj po dni jeho účinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty (do 30.júna 2006) dotknuté zmluvy stratia platnosť.

Platnosť doterajších preukazov odbornej spôsobilosti končí 31.decembra 2008. Lehota tri roky je primeraná na získanie odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona. Pri vydávaní nového preukazu sa bude postupovať tak, ako pri prvom vydaní preukazu s tým, že bude postačovať absolvovanie odbornej prípravy v skrátenej forme.

Na označenie sídla prevádzkovateľa právnickej osoby, miesta činnosti fyzickej osoby, prevádzky a označenie motorového vozidla podľa tohto zákona sa ustanovuje lehota šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 99 a 100

Ide o úvodnú vetu k transpozičnej prílohe a zrušovacie ustanovenie.

K čl. II

Podriadenie technickej služby pod režim zákona o súkromnej bezpečnosti je potrebné vyjadriť aj v dotknutých ustanoveniach živnostenského zákona.

K čl. III

Vzhľadom na zaradenie technickej služby do zákona o súkromnej bezpečnosti a zmenu vydávania licencií a preukazov odbornej spôsobilosti, je potrebné upraviť aj položku Sadzobníka sprá vnych poplatkov, ktorá ustanovuje správne poplatky na tomto úseku.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje tak, aby bolo reálne jeho uvedenie do praxe od 1. januára 2006.

V Bratislave 31. mája 2005

Mikuláš DZURINDA v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v.r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu