Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 472/2003 účinný od 01.07.2005 do 31.05.2006

Platnosť od: 28.11.2003
Účinnosť od: 01.07.2005
Účinnosť do: 31.05.2006
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Veterinárna starostlivosť, Ochrana spotrebiteľa, Potravinárstvo, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Zdravé životné podmienky
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD6DS5EUPP2ČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 472/2003 účinný od 01.07.2005 do 31.05.2006
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 472/2003 s účinnosťou od 01.07.2005 na základe 271/2005

Legislatívny proces k zákonu 271/2005
Legislatívny proces k zákonu 472/2003

Vládny návrh zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon)

K predpisu 271/2005, dátum vydania: 25.06.2005

DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z. z. o krmivách v znení zákona č. 472/2003 Z. z. bol pripravený v Slovenskej republike ako prvý zákon v oblasti krmív a výživy zvierat v rámci všetkých postsocialistických krajín. Zákon vychádzal z legislatívnej bázy v čase jeho prípravy platnej vo vtedajšom Európskom hospodárskom spoločenstve a bol pripravený tak, aby umožňoval transponovať krmivársku legislatívu v tom najširšom slova zmysle.
Účelom zákona bolo vytvoriť podmienky na zachovanie a zlepšovanie úžitkovosti chovaných zvierat, ich zdravia a akosti výrobkov z ich chovu používaním vhodných krmív , ako aj ochrana zdravia ľudí a životného prostredia pred zdravotnou závadnosťou a inými nepriaznivými účinkami používaných krmív.
Analýza súčasného stavu legislatívy v oblasti krmív
Súčasnú legislatívnu bázu v oblasti krmív a výživy zvierat tvoria zákon o krmivách a štyri vykonávacie predpisy, vydané na jeho základe a to:
1.Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 7. októbra 1997 č. 1497/1/1997-100 o kŕmnych surovinách na výrobu kŕmnych zmesí a o hospodárskych krmivách v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 104/1998 Z. z.).
2.Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 7. októbra 1997 č. 1497/2/1997-100, ktorým sa ustanovujú požiadavky na technologické zariadenia a technologické postupy na výrobu kŕmnych zmesí, ktoré sa neoverujú, ukazovatele výživnej hodnoty a použiteľnosti kŕmnych zmesí, ich bližšie hodnotenie a podmienky uvádzania do obehu v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 105/1998 Z. z.).
3.Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, zo 7. októbra 1997 č. 1497/3/1997-100, ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie doplnkových látok do obehu, na ich zloženie, skúšanie a hodnotenie a bližšie požiadavky biologického overovania krmív v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 106/1998 Z. z.).
4.Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo 7. októbra 1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom skúšaní a hodnotení krmív v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 118/1998 Z. z.).
V čase prípravy návrhu zákona v Európskej únii neboli prijaté žiadne predpisy, ktoré by spoločnými ustanoveniami usmerňovali kontrolu krmív v členských štátoch. Až v roku 1995 bola prijatá prvá smernica Rady č. 95/53/ES, ktorá ustanovuje zásady organizácie štátnej kontroly v oblasti výživy zvierat. Obdobne až do roku 1995 v Európskej únii neexistovali žiadne spoločné pravidlá ohľadne registrácie výrobcov alebo krmív. Až smernicou Rady č. 1995/69/ES boli ustanovené podmienky a postup povoľovania a registrácie určitých podnikov a sprostredkovateľov, ktorí pôsobia v krmivárskom sektore.
Keďže v Slovenskej republike kontrola krmív mala tradíciu už desiatky rokov predtým a registrácia krmív bola tiež úspešne zavedená od roku 1976, pri chýbajúcej európskej legislatíve bolo samozrejmosťou princípy kontroly a registrácie krmív budovať na existujúcej báze. Zákon o krmivách umožňoval registráciu všetkých krmív a ich všetkých výrobcov a sprostredkovateľov, čím sa vytvorila vynikajúca databáza. Platná legislatíva neumožňuje

predaj ani používanie žiadneho krmiva, ktoré by pred uvedením do obehu nebolo analyticky kontrolované a súčasne boli preverené a kontrolované všetky informácie, ktoré výrobca alebo sprostredkovateľ krmiva musí uvádzať na označení (etikete, obale, v sprievodných dokladoch).
Tento systém zaručil vysokú účinnosť vo vystopovateľnosti krmív a pri akýchkoľvek problémoch prijať vhodné opatrenia, pretože súbežná evidencia o krmivách a dodávateľoch umožňovala cielene zakročiť a nebolo nutné namáhavo pátrať po dovozcovi alebo výrobcovi. Existujúci systém umožňuje aj ekonomicky lacnejšiu následnú kontrolu tak samotných krmív ako aj výrobných zariadení.
Hlavné dôvody novelizácie zákona
Z analýzy súčasného stavu legislatívy vyplýva, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/93 Z. z. o krmivách v znení zákona č. 472/2003 Z. z. je založený prioritne na schvaľovaní resp. registrácii krmív a keďže v Európskej únii sa všetky krmivá neregistrujú, táto činnosť je nad rámec súčasných predpisov Európskej únie. Toto je hlavným dôvodom prijatia nového zákona, pretože súčasný zákon neobsahuje také ustanovenia, ktoré by boli v priamom rozpore so zásadami predpisov Európskej únie v danej oblasti. Novým zákonom sa plne zharmonizujú práva a povinnosti v Slovenskej republiky z pohľadu plnoprávneho člena Európskej únie.
Princípy novej štruktúry zákona
Princípom na vytvorenie novej štruktúry zákona by mali byť tieto aspekty, ktoré v súčasnom období dominujú v predpisoch Európskej únie:
-schvaľovanie alebo registrácia výrobcov a sprostredkovateľov krmív resp. ich výrobných zariadení (nové nariadenie EÚ v príprave, rozsah nie je úplne objasnený ale sa počíta aj s registráciou prvovýroby – súčasná legislatíva vo veľkej miere spĺňa),
-vytvorenie takého základu podmienok uvádzania krmiva do obehu, ktorý zaistí vystopovateľnosť krmív (súčasná legislatíva spĺňa),
-zabrániť uvádzaniu takých krmív do obehu, ktoré nie sú povolené Európskou komisiou (súčasná legislatíva spĺňa),
-vytvorenie jednotného kontrolného systému v členských štátoch Európskej únie (nové nariadenie Európskej únie o kontrole v príprave) a koordinovaná kontrola prostredníctvom národného kontrolného programu Štátnou veterinárnou a potravinovou správou a Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym podľa analógov krajín Európskej únie alebo prístupových krajín, kde štátnu kontrolu zabezpečuje niekoľko kompetentných autorít a koodináciu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy,
-náhodná, nediskriminačná kontrola krmív z členských krajín (v súčasnosti povinnú registráciu a kontrolu pred prvým uvedením do obehu treba odstrániť),
-hraničná kontrola dokumentácie a identity každej šarže krmiva z tretích krajín a náhodná fyzická kontrola pred uvedením do obehu (nové nariadenie Európskej únie o kontrole v príprave),
-vytvorenie podmienok na zaistenie bezpečnosti krmív (dôraz na označovanie, monitoring nežiadúcich látok, zameranie kontroly na analýzu rizika, sprísnenie podmienok overovania a pod. – mnohé požiadavky sú transponované, ostatné v pripravovaných nariadeniach EÚ).

Text zákona je upravený tak, že schvaľovanie resp. registrácia krmív bude presmerovaná na schvaľovanie resp. registráciu výrobcov a sprostredkovateľov. Pôvodný register krmív, ktorý obsahoval informácie o krmivách a ich výrobcoch sa pretransformuje na register schválených alebo registrovaných prevádzkovateľov krmivárskych podnikov. Informácie o krmivách budú zachytávané ako sekundárne v takom rozsahu, aby to umožnilo posúdiť činnosť krmivárskych podnikov. Ponechá sa povinnosť vyžiadania súhlasu na uvádzanie úplne nového krmiva do obehu.
Zákon si musí zachovať svoj doterajší nadčasový charakter, pretože legislatívnu bázu na základe ktorej budú fungovať výrobné zariadenia, prevádzkovatelia krmivárskych podnikov ale aj celý kontrolný systém, bude upravovaný zákonom a na základe tohto zákona vydanými legislatívnymi predpismi podľa rôznych smerníc Európskej únie ale aj rôznymi nariadeniami priamo aplikovateľnými v členských štátoch Európskej únie. Očakáva sa, že nové nariadenia Európskej únie budú ešte doplňované rôznymi implementačnými predpismi a usmerneniami. Z toho dôvodu zákon vytvára kvalitnú štruktúru vymedzením práv aj povinností prevádzkovateľov krmivárskych podnikov, ako aj rámec štátnej kontroly z pohľadu Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie.
Návrh zákona o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon) je koncipovaný tak, že tovar, ktorý vyhovuje požiadavkám ustanoveným predpismi Európskej únie nemožno obmedzovať v pohybe a taktiež, že živočíšne produkty sú považované za bezpečné ak pochádzajú zo zvierat, ktoré sú kŕmené krmivom, ktoré spĺňa požiadavky predpisov Európskej únie. Súčasne sa ustanovuje, kedy možno napriek takejto zhode prijať opatrenia na obmedzenie pohybu krmív.
Zákon rieši aj vzťahy s Európskou komisiou a ostatnými členskými štátmi. Do zákona nie je možné zahrnúť podrobnosti o podkladoch, ktoré členské štáty musia zasielať Európskej komisii, pretože sú ustanovené v rôznych právnych aktoch Európskej únie (smernice, nariadenia a rozhodnutia), ktoré sa často menia. Okrem toho existujú aj také rozhodnutia, ktoré majú odporúčajúci charakter, a závisí od konkrétnych podmienok toho ktorého štátu v akom rozsahu sa do týchto aktivít zapája. Je na zváženie v akom rozsahu si ministerstvo ponechá funkciu sprostredkovateľa alebo podľa vhodnosti poverí kontrolný ústav s priamym vzťahom v určitých oblastiach. Rozdelenie úloh v oznamovacej povinnosti je uvedené v § 16.
Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov
a vplyvov na zamestnanosť
Prijatie návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životnú úroveň obyvateľstva, naopak pozitívne ovplyvní zvyšovanie kvality života a nebude mať negatívny dopad na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu.
Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky a bude kladne ovplyvňovať životné prostredie, keďže odborne spôsobilí prevádzkovatelia krmivárskych podnikov musia plniť požiadavky na kvalitu krmív pri ich uvádzaní do obehu.
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť a na tvorbu nových pracovných miest.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ministerstvo financií SR listom z 11.6.2004 č. 13988/2004-81 uplatnilo zásadnú požiadavku na dopracovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripomienku akceptovalo a predmetnú doložku dopracovalo.
Návrh zákona sa nepredkladá Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky podľa zákona č. 106/1999 Z. z., nakoľko problematika návrhu sa netýka oblastí ustanovených v § 3 citovaného zákona.
Doložka zlučiteľnosti
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov právneho predpisu: Zákon o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon)
3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
Záväzky vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka Prílohy č. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 6 – Poľnohospodárstvo.
4.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená v:
1.Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho Parlamentu a Rady z 28.januára 2002, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktoré upravuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Toto nariadenie ustanovuje všeobecné zásady bezpečnosti potravín a krmív na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni (Ú.v. ES L 031, 01.02.2002)
2.Nariadenie (ES) č. 1831/2003 o doplnkových látkach pre použitie vo výžive zvierat (Ú.v. EÚ L 268, 18.10.2003)
3.Nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú.v. EÚ L 268, 18.10.2003)
4.Nariadenie (ES) č. 1830/2003 týkajúce sa vysledovateľnosti a označovania geneticky modifikovaných organizmov a vysledovateľnosti a označovania

potravinových a kŕmnych produktov vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov (Ú.v. EÚ L 268, 18.10.2003)
5.Nariadenie Komisie (ES) č. 223/2003 o požiadavkách na označovanie súvisiace s výrobou krmív, kŕmnych zmesí a kŕmnych surovín v ekologickom poľnohospodárstve, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 2092/91/EHS (Ú.v. EÚ L 031, 06.02.2003)
6.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách vykonaných na znenie súladu s krmivárskym a potravinárskym právom a predpismi ohľadne zdravia a prosperity zvierat (Ú.v. EÚ L 165, 30.04.2004)
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES a právom EÚ: úplný
6.Gestor (spolupracujúce rezorty):
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
7.Účasť expertov na príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom ES a právom EÚ:
Bez účasti expertov
Osobitná časť
K § 1
Vymedzuje sa predmet úpravy. Ustanovujú sa požiadavky v súlade s právnymi aktmi Európskych spoločenstiev na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie krmív ako aj právomoci a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti štátnej kontroly krmív vrátane prijatia opatrení pri porušovaní platných predpisov. Zároveň sa ustanovujú výnimky na koho sa tento zákon nevzťahuje.
K § 2
Vymedzuje sa postup a úloha kontrolného ústavu pri registrácii a schvaľovaní a vydávaní osvedčenia o zápise do registra krmivárskemu podniku, ako aj obsah žiadosti o zápis do registra. Tieto ustanovenia sú v súlade s princípmi schvaľovania alebo registrácie krmivárskych podnikov podľa súčasne platnej smernice Rady 95/69/ES ale umožňuje aj uplatnenie nového, teraz pripravovaného nariadenia Európskej únie o hygiene krmív, ktoré zrušuje smernicu Rady 95/69/ES.
K § 3 a 4
Ustanovuje sa definícia registra a systém zverejňovania údajov z neho, ako aj povinnosť pre krmivársky podnik písomne oznámiť kontrolnému ústavu každú zmenu údajov zapísaných v registri, vrátane podmienok, kedy sa krmivársky podnik z registra vyškrtne.
K § 5
Ustanovuje sa, že výrobu krmiva a jeho uvádzanie na trh môže krmivársky podnik uskutočňovať len na základe vydaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovednej osobe.

K § 6
Vymedzujú sa požiadavky na krmivá pri ich uvádzaní na trh. Ustanovuje sa, ktoré krmivo a za akých okolností sa môže odlišovať od predpísaných požiadaviek.
Ustanovuje sa, že v krmivárskom podniku musia byť zavedené také postupy výroby, ktoré zaručujú ciele ustanovené zákonom alebo právom Európskej únie.
K § 7
Ustanovujú sa základné povinnosti krmivárskych podnikov na všetkých stupňoch svojej činnosti. Ide o zásadné povinnosti na účely zaistenia bezpečnosti krmív pri výrobe aj pri ich uvádzaní do obehu.
Osobitne sa zdôrazňujú povinnosti krmivárskeho podniku pri zistení, že krmivo nespĺňa predpísané požiadavky, ale aj vtedy, ak ide len o podozrenie, že krmivo nie je v súlade s požiadavkami. Ide o aplikovanie princípu predbežnej opatrnosti.
Z odseku 4 vyplýva, že všetky krmivá musia spĺňať predpísané požiadavky na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť a súčasne sa ustanovuje, že pri vývoze do tretej krajiny za akých podmienok môžu byť uplatňované aj iné požiadavky. Ustanovujú sa aj podmienky pri dovoze z tretích krajín.
K 8 a 9
Vymedzujú sa orgány štátnej správy v oblasti krmív a ich pôsobnosť.
K § 10
Vymedzuje sa oprávnenie zamestnancov pri úradnej kontrole vstupovať do všetkých priestorov, v ktorých sa krmivá vyrábajú, uvádzajú do obehu alebo používajú a súčasne povinnosti osôb, u ktorých kontrola sa vykonáva.
Súčasne sa vymedzujú základné princípy úradnej kontroly, ktoré sú v súlade so zásadami kontroly vymedzenými v súčasne platnej smernici Rady 95/53/ES z 25. októbra 1995, určujúcej zásady upravujúce organizovanie úradných kontrol v oblasti výživy zvierat v znení neskorších predpisov.
K § 11
Vymedzuje sa právomoci orgánov úradnej kontroly na prijatie opatrení ako aj rozsah a formu prijatých opatrení pri zistení protiprávneho konania.
K § 12
Ustanovuje sa, že za porušenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných predpisov sa ukladá pokuta. Doterajšie predpisy EÚ neustanovili členským štátom povinnosť na ukladanie pokút. Novšie predpisy prijaté vo forme nariadení ako napríklad nariadenie 1831/2003/ES o doplnkových látkach na použitie vo výžive zvierat v článku 24 ustanovuje, že členské štáty príjmu pravidlá na ukladanie pokút, pri zisťovaní nesúladu s ustanoveniami daného nariadenia, ktoré musia byť účinné, proporcionálne a odradzujúce.
K § 13
Európska komisia v rôznych právnych aktoch ustanovuje povinnosť informovať buď Komisiu alebo aj ostatné členské štáty. Orgány štátnej kontroly podľa ustanovených požiadaviek, ako sú koordinované kontrolné programy členských štátov, národné kontrolné programy, správy z týchto činností sa zasielajú prostredníctvom ministerstva.
V prípade nebezpečenstva orgány úradnej kontroly postupujú podľa systému rýchlej výmeny informácií.

K § 14
Ustanovuje sa povinnosť úhrady za analytický rozbor nevyhovujúceho krmiva alebo za opakované rozbory.
K § 15
Na konanie podľa tohto zákona vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní..
K § 16
Ustanovuje sa postup krmivárskeho podniku pri príprave a uvádzaní na trh medikovaných krmív a povinnosť požiadať Ústav štátnej kontroly veterinárnych liečiv o schválenie prevádzkárne v súlade so zákonom č. 488/2002 Z. z.
K § 17
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie vykonávacích predpisov.
K § 18
Ustanovuje sa povinnosť držiteľom osvedčení prispôsobiť svoje právne pomery do jedného roka podľa tohto zákona, inak osvedčenie zaniká.
K § 19
Navrhuje sa doterajší zákon NR SR č. 184/1993 o krmivách v znení zákona č. 472/2003 Z. z. a vykonávacie predpisy vydané na jeho základe zrušiť.
K § 20
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. júla 2005, s uvedením výnimky pre vykonávacie predpisy.
Bratislava, 2. februára 2005
Mikuláš Dzurinda, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Zsolt Simon, v. r.
minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 472/2003, dátum vydania: 28.11.2003
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 1996 okrem § 9 ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1996.
Týmto zákonom sa prvýkrát v Slovenskej republike ustanovili, podobne ako v členských štátoch EÚ, podmienky výroby potravín, manipulácie s nimi a ich uvádzanie do obehu na trh Slovenskej republiky, ako aj úlohy a organizácia potravinového dozoru nad dodržiavaním tohto zákona.
Na základe splnomocňovacích ustanovení v zákone sa postupne od roku 1996 pristúpilo k implementovaniu acquis v oblasti potravín vypracovaním horizontálnej a vertikálnej legislatívy v SR v nadväznosti na Smernice a Nariadenia EÚ a rokovania s Európskou komisiou.
V roku 2001 sa vypracoval prvý návrh na jeho zmenu, ktorý po jeho schválení v decembri 2001 v Národnej rade Slovenskej republiky bol uverejnený v Zbierke zákonov z 23.1.2002 pod č. 23/2002.
Vykonanými zmenami sa odstránil nesúlad s legislatívou EÚ napríklad v používaní pojmov, odstránila sa predtrhová kontrola (predtým povinná certifikácia resp. povinné posudzovanie zhody pred uvedením potravín do obehu), označovanie potravín bolo dané do súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/13/ES.
Ďalšie úpravy sa týkali rozšírenia povinností podnikateľov napríklad o povinnosť vypracovať zásady správnej výrobnej praxe vrátane systému HACCP v súlade so Smernicou o hygiene potravín, ako aj zapracovania problematiky potravín nového typu vrátane ich označovania.
Týmto zákonom sa taktiež upravila organizácia a pôsobnosť, práva a povinnosti orgánov potravinového dozoru na všetkých stupňoch výrobného procesu až po predaj potravín v obchode, čo je v súlade so Smernicou EÚ č. 89/397/EEC o úradnej kontrole potravín. Vytvoril sa integrovaný orgán na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky.
Pri vykonaných zmenách sa vychádzalo z Bielej knihy o potravinovej bezpečnosti z januára 2000 ako aj z návrhu nariadenia EP a Rady Európskej únie o potravinovom zákone.
Predkladaný návrh zákona vychádza z potreby zapracovať do zákona o potravinách niektoré oblasti – články z Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktoré ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. V dňoch 21. až 23. októbra 2002 sa uskutočnilo v Bruseli pracovné stretnutie kandidátskych krajín k všeobecnému potravinovému právu EÚ, bezpečnosti potravín a ku kapitole 1 Voľný pohyb tovaru.

Na základe záverov tohto rokovania existujúce zákony o potravinách nesmú byť v rozpore s Nariadením 178/2002 a kandidátske krajiny sa musia pripravovať na jeho plnú a účinnú implementáciu po vstupe. Na základe odporúčaní sa upravili definície (pojmy) podľa nariadenia, ktoré odporučilo pred vstupom ich zosúladiť. Ďalej sa pri úprave zákona vychádzalo z čl. 5 až 10, v intenciách ktorých sa majú existujúce zákony o potravinách upraviť najneskôr do 1. januára 2007. Napríklad v súlade s článkom 6 Nariadenia – analýza rizika sa dopĺňa § 6b Systém rýchlej výmeny informácií. V tomto ustanovení sa vychádzalo z článkov 50 až 59, ktoré sa aplikovali na podmienky Slovenskej republiky, pretože tieto články zahŕňajú najmä povinnosti a úlohy Komisie a Úradu a členských štátov. Tieto články po prijatí za člena sa stanú záväznými.
V návrhu zákona je zosúladený text § 7 týkajúci sa vývozu a dovozu z čl. 11 a 12 Nariadenia.
Čl. 14 až 20 Nariadenia sa majú uplatňovať od 1. januára 2005. V zákone o potravinách č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sú už zakotvené v zásade požiadavky týchto článkov napríklad požiadavky na bezpečnosť potravín uvádzaných na trh (čl. 14 a čl. 16), zodpovednosť podnikateľov a systém úradných kontrol a prijatie opatrení a pokuty za porušenie zákona (čl. 17 a 19 nariadenia), vysledovateľnosť (čl. 18), čo nie je v rozpore s nariadením. Problematika vysledovateľnosti podľa čl. 18 nariadenia je doplnená v návrhu zákona v § 4 ods. 2 písmeno e). Po vstupe do EÚ budú tieto články priamo aplikovateľné.
Tabuľka zhody – úprava zákona o potravinách sa vyhodnocuje v nadväznosti na nariadenie podľa odporúčaní ako je uvedené vyššie, čo treba pred vstupom zosúladiť najmä čl. 5 až 10 nariadenia.
Ďalšie navrhované zmeny alebo doplnenia ako aj návrhy zmien niektorých zákonov napríklad vychádzajú z požiadaviek misie z Dublinu (§ 21, 22, 23, 25,31), vytvorenia podmienok a prerozdelenia gescií pri označovaní pôvodu a zemepisných označení (§9a), z rezerv pri výkone potravinového dozoru a z poznatkov uplatňovania zákona o potravinách v praxi.
Predpokladá sa, že ďalšie úpravy si vyžiada zákon o potravinách po vstupe SR do EÚ v roku 2005 v nadväznosti na poznatky z aplikácie ďalších článkov nariadenia (spomínané vyššie), na ďalšie pripravované predpisy napríklad smernice o hygiene, o úradnej kontrole potravín a krmív atď., vzhľadom na vyriešenie možnosti odvolávať sa v zákonoch priamo na Nariadenie EÚ a tým i prestavbu a rozsah oblastí.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet. Navrhovaná úprava tiež nebude mať vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z. z., nakoľko sa problematika návrhu netýka oblastí ustanovených v § 3 cit. zákona.

Ministerstvo financií SR v rámci pripomienkového konania listom z 29.4.2003 číslo 8233/2003-81 zaujalo stanovisko, že sa stotožňuje s vyjadrením predkladateľa vo všeobecnej časti dôvodovej správy, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená:
a) nariadením č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktoré ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín,
b) nariadením Rady č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.
4. Problematika návrhu zákona ďalej patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení (ochrana zdravia a života ľudí, zvierat, rastlín a ochrana spotrebiteľa). V súlade s Nariadením 178/2002 rieši problematiku bezpečnosti potravín, jednotnosť používaných pojmov, rozpracováva všeobecné zásady zákona o potravinách, problematiku systému rýchlej výmeny informácií a krízový manažment, menovanie zodpovedných príslušných autorít pri analýze rizika a výmene informácií po vstupe do EÚ. Ďalej sa v návrhu rieši oblasť potravinového dozoru v nadväznosti na závery misií EÚ k uplatňovaniu legislatívy potravinového práva už zapracovanej v zákone o potravinách.
V návrhu sa ďalej rieši prerozdelenie pôsobnosti MP SR, v nadväznosti na Nariadenie 2081/92/EHS v oblasti poľnohospodárskych výrobkov a potravín, a Úradom priemyselného vlastníctva SR, pretože tento pripravuje komplexný návrh zákona o ochrane označenia pôvodu pre výrobky všetkých odvetví hospodárstva nielen z pohľadu EÚ ale i WTO.
5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:
a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktoré ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín upravuje
1.rozsah a definície, všeobecné ciele potravinového práva, princípy analýzy rizika, princíp predvídavosti, princíp transparentnosti, podmienky pre domáce/importované potraviny, odkazy na medzinárodné štandardy, požiadavky na bezpečnosť potravín, kompetencie a zodpovednosti, vysledovateľnosť,
2.zriadenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ide o interné rozhodnutie Komisie – netransponuje sa do národnej legislatívy),

3.systém rýchleho varovania, riadenie krízy (organizuje Komisia).
b) Nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín ustanovuje najmä:
1.pravidlá na ochranu označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov pre ľudskú výživu a potravín,
2.definuje, čo sa rozumie pod označením pôvodu a zemepisným označením a ktoré názvy nemôžu byť registrované,
3.rozsah špecifikácie výrobku, kto môže požiadať o registráciu výrobkov,
4.práva a povinnosti Komisie a členských štátov,
5.kontrolný mechanizmus plnenia špecifikácie, vytvorenie inšpekčných orgánov, ochranu registrovaného označenia.
6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je kompatibilný v rozsahu odporúčania zosúladiť pred vstupom iba niektoré oblasti zo strany kandidátskych krajín najmä definície a čl. 5 až 10 Nariadenia. Termíny uplatnenia jednotlivých článkov členskými štátmi sú až január 2005 resp. 2007. Ďalšie úpravy zákona sa vykonajú po vstupe SR do EÚ. Čiastočne je riešená problematika označovania pôvodu a zemepisného označenia poľnohospodárskych výrobkov a potravín, kde je gestorom za aproximáciu Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.
Osobitná časť
K bodu 1
 
V súlade s článkom 1 bod 3 Nariadenia sa dopĺňa do zákona text, podľa ktorého sa používanie tohto zákona nevzťahuje na oblasti týkajúce sa potrieb súkromných osôb napríklad chov zvierat, pestovanie zeleniny a ovocia atď. až ich spracovanie na hotové výrobky a ak sa vykonáva výlučne pre súkromnú domácu spotrebu.
K bodom 2 a 3
 
Upresňuje sa znenie, čo sa považuje za potraviny a čo medzi potraviny nepatrí podľa čl. 2 Nariadenia. V súčasnosti sa podobne ako v niektorých členských štátoch a po konzultácii so zástupcami Komisie ponecháva tabak a tabakové výrobky v pôsobnosti tohto zákona. Predpokladá sa vypracovanie samostatného zákona o tabaku po vstupe do EÚ (zákon o potravinách si vyžiada ďalšiu novelu v nadväznosti na pripravované zmeny smerníc o hygiene, o úradnej kontrole potravín a krmív a ďalšie zmeny v potravinovom práve spoločenstva ).
K bodu 4
 
Doplňujú sa pojmy z nariadenia, čo v prvom rade požadovala EK doplniť u kandidátskych krajín do existujúcich zákonov o potravinách. Definuje sa, čo treba rozumieť pod systémom rýchlej výmeny informácií o potravinách prostredníctvom oznámení medzi zainteresovanými orgánmi v prípadoch, ak sa preukáže, že sú potraviny zdraviu škodlivé

alebo existuje odôvodnené podozrenie, že môžu predstavovať vážne ohrozenie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov.
K bodu 5
 
V § 2a sú osobitne definované pojmy z nariadenia na účely tohto zákona k problematike „rizika“ vo vzťahu k iným predpisom a pojmy v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a ochrane zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, potrebných pre doplňujúci § 9a tohto návrhu zákona.
K bodu 6
 
V § 4 ods. 2 sa rozširuje text písmena e) o ďalšie skutočnosti súvisiace s vedením evidencie dodávateľov a odberateľov v záujme vytvorenia funkčných systémov a postupov slúžiacich k vysledovateľnosti alebo k identifikácii v prípadoch podozrenia výskytu nebezpečných – rizikových potravín.
K bodu 7
 
V § 6 ods. 1 sa dopĺňa text o zasielanie formulára na ohlasovanie výroby a ostatných činností podľa pôvodného textu zákona.
K bodu 8
 
Z dôvodov, že v EÚ sa predtrhová kontrola potravín nevykonáva u všetkých skupín výrobkov, patriacich do kategórie „potraviny určené na osobitné výživové účely“ bolo potrebné vykonať úpravu tohto bodu.
K bodu 9
 
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 8a.
K bodu 10
 
V § 67 sa vypúšťa odsek 5, ktorý sa po úprave (rozširuje sa o krmivá) presúva do § 6b.
K bodu 11
 
Text § 6b sa dopĺňa v nadväznosti na príslušné články 6 a 50 až 57 Nariadenia. Výstrahy (hlásenia) o nebezpečných potravinách a krmivách sa v rámci EÚ transformujú cez Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá. Organizuje ho Európska komisia (DG XXIV. Ochrana spotrebiteľa a zdravia) ako formu rýchlej informovanosti členských štátov o problémoch a rizikách, týkajúcich sa potravín, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na bezpečnosť potravín alebo ktoré sú nesprávne označené a tak predstavujú pre spotrebiteľa riziko.
Implementácia tohto systému vyplýva zo záväzkov SR v prístupovom procese. V odseku 2 sú vymenované subjekty, ktoré budú v SR zapojené do systému a ustanovuje sa ako kontaktný bod Štátna veterinárna a potravinová správa SR. V odseku 4 sa uvádzajú povinnosti kontaktného bodu. Ďalej sa ustanovuje zodpovednosť MP SR a MZ SR.Riadenie rizika spadá v EÚ do kompetencie ministerstiev ako tvorcov stratégie politiky kvality. Krízové manažmenty sú totožné s riadením rizika a sú vytvárané v prípade kríz na oboch ministerstvách a sú autoritami s rozhodovacími právomocami na dosiahnutie bezpečnej situácie.
Rozpracovaná je zásada preventívnosti podľa čl. 7 nariadenia.

K bodu 12
 
V § 7 sa pôvodný text dopĺňa o text čl. 11 nariadenia a dáva sa do súladu s textom čl. 12 nariadenia..
K bodu 13
 
Ustanovuje sa prerozdelenie pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej „Úrad“) a Ministerstva pôdohospodárstva SR pri administrovaní označenia pôvodu a zemepisného označenia poľnohospodárskych výrobkov a potravín, u ktorých na rozdiel od ostatných výrobkov sa podľa Nariadenia Rady č. 2081/92 vyžaduje odborné posúdenie žiadateľmi predloženej špecifikácie výrobkov. Odborné posúdenie ako aj autorizácia kontrolných orgánov spadá v plnom rozsahu do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Toto vymedzenie pôsobnosti ministerstva na posudzovanie špecifikácií a kontrolu ich dodržiavania na poľnohospodárske výrobky a potraviny vo vzťahu k Úradu, je v súlade s právom EÚ. Do pôsobnosti ministerstva spadá aj posudzovanie a registrácia i najnižšieho stupňa ochrany – vydávanie osvedčení špecifického charakteru podľa Nariadenia Rady č. 2082/92. Úrad pripravuje všeobecný zákon o ochrane označenia pôvodu, ktorý bude túto problematiku riešiť komplexne teda i vo vzťahu k WTO, kde sú pri žiadosti o registráciu určené odlišné podmienky a vzťahuje sa na všetky výrobky.
K bodu 14
 
V § 17 sa upresňuje, ktoré ustanovenia novely v súlade s legislatívou EÚ sa nevzťahujú na tabakové výrobky.
K bodu 15
 
V § 20 ods. 1 písmeno b) sa dopĺňa text na základe pripomienok EÚ o právomoc orgánov potravinového dozoru vyhotovovať z kontrolovanej dokumentácie kópie alebo výpisy.
K bodu 16
 
Návrhom sa upresňuje pôsobnosť zamestnancov orgánov potravinového dozoru pri priamom výkone kontroly a prijímanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, na ktoré sa nevzťahuje § 31 ods. 2 zákona – všeobecné predpisy o správnom konaní.
K bodu 17
 
V roku 2002 sa uskutočnila Misia Potravinového a veterinárneho úradu z Dublinu, ktorá požadovala, aby po vstupe do EÚ bola Národná správa o úradnej kontrole potravín v SR každoročne predkladaná Komisii podľa Smernice o úradnej kontrole potravín č. 89/397/EHS a rozšírená o výsledky kontroly v týchto subjektoch.
K bodu 18
 
V § 22 v nadväznosti na závery z misie a ďalších misií z EÚ a tiež skutočnosti, že po vstupe do EÚ bude potrebné napríklad
-notifikovať orgány alebo organizácie autorizované ministerstvami pre činnosti vyplývajúce zo zákona,
- rozšíriť koordináciu pri vypracúvaní správ i o oblasti, ktoré zastrešuje iný rezort napríklad MZ SR služby spoločného stravovania,
-vytvárať podmienky na optimalizáciu a komplexné využívanie modernej prístrojovej techniky dostupnej v SR,

-ako aj zabezpečenie kontroly dodržiavania špecifikácie u poľnohospodárskych výrobkov a potravín podľa § 9a atď.
Ustanovujú sa úlohy a povinnosti jednotlivých rezortov.
K bodu 19
 
Z § 23 ods. 1 písm. c) sa z pôsobnosti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR vyníma kontrola tabakových výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania.
K bodu 20
 
V § 23 sa dopĺňajú odseky 3 a 6 o podmienkach zrušenia osvedčenia o odbornej spôsobilosti na klasifikáciu tiel jatočných zvierat podľa § 6a a kontrolu potravín rastlinného pôvodu na hraničných priechodoch.
K bodu 21
 
§ 23 ods. 7 sa text písmena d) rozširuje o kontrolu dodržiavania zákazu pridávania rádioaktívnych látok.
K bodu 22
 
Podľa zákona č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov spadá kontrola – zdravotný dozor v zariadeniach spoločného stravovania do gescie orgánov na ochranu zdravia.
V EÚ však predpisy – Smernice, Nariadenia na potraviny zahŕňajú aj potraviny, ktoré sa spracovávajú, podávajú ako pokrmy alebo priamo predávajú pri poskytovaní služieb spoločného stravovania a výsledky kontroly sú súčasťou Národných správ z členských štátov podľa čl. 14 Smernice 89/397/EHS o úradnej kontrole potravín. To znamená, že kontrola orgánmi na ochranu zdravia musí vychádzať i z tohto zákona a najmä potravinového kódexu a výkladu k čl. 14 vyššie citovanej smernice a nielen predpisov vydaných na základe zákona o ochrane zdravia ľudí.
Na základe uvedeného sa dopĺňa predmetný text.
K bodu 23
 
Slová sa vypúšťajú v nadväznosti na zmenu pôsobnosti okresných úradov na úseku ochrany spotrebiteľa.
K bodu 24
 
Kontrolou orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa zistilo neplnenie povinností vyplývajúcich z § 6a zákona. V zákone chýba možnosť postihu podnikateľov udelením pokuty – dopĺňa sa. Rovnako sa dopĺňa vo väzbe na nový § 9a i možný postih za neoprávnené užívanie označenia pôvodu, zemepisného označenia a označenia výrobkov špecifického charakteru.
K bodu 25
 
Ustanovuje sa pre ministerstvo vydať všeobecne záväzný právny predpis.
K bodu 26
 
V nadväznosti na závery z misie z Dublinu sa pristúpilo k prerozdeleniu gescie MP SR a MZ SR v rámci potravinového práva v jednotlivých oblastiach (predpisy EÚ resp. pre vnútroštátnu potrebu) podľa § 3 ods. 1, ktorým sa ustanovuje vypracovanie potravinového kódexu a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy na základe splnomocňovacích ustanovení v zákone.

K bodu 27
 
Predmetným ustanovením sa upresňuje, že na potravinový dozor sa nevzťahujú ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti a zákona o ochrane zdravia, ak sa vykonáva podľa tohto zákona.
K bodu 28
 
V tomto prípade, ak ide o odber vzoriek a ich analýzu, sa na tento výkon všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.
K bodom 29 a 30
 
Vedenie registra potravín považuje EK za bariéru – prekážku pre voľný pohyb potravín, žiadali zrušiť po vstupe do EÚ.
Na základe toho sa zrušuje Vyhláška MP SR č. 240/2002 Z.z. o registrácii vyrábaných a dovážaných potravín dňom vstupu platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do EÚ.
K článku II
 
V článku II sa v § 3 ods. 3 upresňuje text na základe záverov technického stretnutia k monitoringu transpozície legislatívy EÚ so zástupcami EÚ v dňoch 26.-27.2.2003.
Ďalej sa v článku II zvýrazňuje, že štátne laboratória v pôsobnosti rezortu sú zriadené i na účely analýz – skúšania výrobkov podľa zákona o potravinách a nielen pre potreby veterinárneho dozoru. Vzhľadom k tomu, že podľa Smernice 93/99/EHS na analýzu odobratých vzoriek pri potravinovom dozore sú potrební i odborníci nielen z oblasti veterinárnej medicíny, ale i iní odborníci, navrhujeme zrušiť povinnosť menovať riaditeľa laboratória iba z úradných veterinárnych lekárov.
Ďalej sa dopĺňa, kedy sa neplnenie povinností považuje za priestupok alebo správny delikt.
Ďalšia zmena sa vykonáva podľa záverov rokovania so zástupcami EÚ vo februári 2003, aby bolo umožnené prevádzkovateľom dosiahnuť splnenie podmienok EÚ do dátumu pristúpenia SR k EÚ a ustanovuje sa povinnosť prevádzkovateľom prevádzkární, u ktorých sa vyžaduje schválenie podľa § 37 zákona č. 488/2002 Z. z. podať si žiadosť v uvedenom termíne.
Vytvára sa právny rámec pre prevádzkáreň, ktorá je zaradená do prechodného obdobia. Upresňuje sa v prílohe č. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti správne názvy regionálnych veterinárnych a potravinových správ.
K článku III
 
Zmeny navrhované v článku III v zákone č. 274/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vychádzajú z nasledovných skutočností:
-zásady správnej výrobnej praxe – uplatňovanie systému HACCP, vydaný MP SR, na ktorý sa § 4 ods. 3 zákona o potravinách odvoláva, sa týka aj zariadení spoločného stravovania,
-návrh na úpravu vychádza zo zmien vykonaných v zákone o potravinách v predkladanom návrhu pri zmene podmienok uvádzania potravín na osobitné výživové účely do obehu.
K článku IV
 
Návrh na zmenu v článku IV sa predkladá v nadväznosti na § 6b, podľa ktorého v súlade s Nariadením sa ÚKSÚP stáva subjektom, ktorý musí byť zapojený do systému rýchlej výmeny informácií.
K článku V
 
Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. októbra 2003 s výnimkou § 6b ods. 4 písm. b), § 23 ods. 6, § 31a ods. 3 a § 31c, u ktorých sa navrhuje dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Bratislava, 18. júna 2003
Predseda vlády Slovenskej republiky
Mikuláš D z u r i n d a , v. r.
Minister pôdohospodárstva
Slovenskej republiky
Zsolt S i m o n , v. r.
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore