Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. 470/2000 účinný od 01.06.2006

Vládny návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadväzuje na zmeny v organizácii štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2004 v rámci plnenia programového vyhlásenia vlády a transformačných krokov v rezorte zdravotníctva. Návrh zákona zohľadňuje pripomienky Komisie Európskej únie v poslednej hodnotiacej sprá ve pred vstupom do Európskej únie a pripomienky expertov z hľadiska úplnej transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Príprave zákona predchádzalo vypracovanie Koncepcie verejné ho zdravotníctva, ktorá bola predložená vláde Slovenskej republiky v marci 2004, a ktorá vychádzala z analýzy stavu riešenia problematiky verejného zdravotníctva vo svete a z potrieb Slovenska, ako aj z rozhodnutia č. 1786 Európskeho parlamentu a Rady Európy zo dňa 23. 9. 2002 o programe a činnostiach v oblasti verejného zdravia na roky 2003 – 2008 v rámci Európskej únie (zlepšiť informovanosť a vedomosti pre vývoj verejného zdravia, zvýšiť schopnosť rýchlejšieho reagovania proti ohrozeniu zdravia, vrátane bioterorizmu koordinovaným spô sobom, podporovať zdravie a predchádzať chorobám sledovaním a hodnotením determinantov zdravia).

Problematikou ochrany verejného zdravia v súčasnosti upravuje zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Tento zá kon bol niekoľkokrát novelizovaný vzhľadom na prudký rozvoj a zmeny v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon č. 272/1994 Z.z. tvoril základnú bázu, z ktorej vychádza aj predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide však skutočne len o základ, ktorý nám umožnil využiť vš etky praktické vedomosti s výkonom verejného zdravotníctva v podmienkach Slovenskej republiky a vyhnúť sa tak chybám pri príprave nového návrhu zákona, ktorý bude prvým zákonom o verejnom zdravotníctve v podmienkach samostatnej Slovenskej republiky. Hlavný rozdiel medzi novo predkladaným návrhom zákona a zákonom NR SR č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov je v smerovaní a filozofii zákona, ktorý opúšťa zažitý systém verejného zdravotníctva vychádzajúci z modelu hygienicko-epidemiologickej starostlivosti, ktorý je plne orientovaný na výkon činností zameraných na ochranu verejného zdravia, represívnych činností, v tomto prí pade reprezentovanej štátnym zdravotným dozorom.

Predkladaný návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov plne akcentuje najnovšie trendy vo výskume a výučbe verejného zdravotníctva a prenáša najnovšie poznatky a potreby do každodennej praxe práve prostredníctvom návrhu tohto zákona. Základnou charakteristickou črtou tohto zákona je jeho zameranie na zdravie a všetky jeho aspekty a nie na chorobu. Zákon sa zameriava na základné zložky verejného zdravotníctva, ktorými sú ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia.

Ochrana verejného zdravia je zachovaná prostredníctvom výkonu štátneho zdravotného dozoru, ale je obohatená aj o prvky podpory a rozvoja zdravia ako súčastí verejného zdravotníctva. Cieľom podpory a rozvoja zdravia je zvýšiť osobnú zodpovednosť každého občana i celej spoločnosti za zdravie ako jedné ho zo základných ukazovateľov rozvoja a prosperity každej rozvinutej spoločnosti. Návrh zákona sa snaží aktívne pristupovať k verejnému zdraviu, ako k javu, ktor ý by nemal byť cieľom pri aplikovaní všetkých činností a funkcií verejného zdravotníctva v praxi, ale mal by by ť každodennou súčasťou života každého jednotlivca i celej spoločnosti.

Dôležitou úlohou verejného zdravotníctva je taktiež vytvorenie systému, ktorý bude priamo ovplyvňovať všetky oblasti života spoločnosti, ktorých činnosti môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť vývoj verejné ho zdravia. Tento systém práce povedie k väčšiemu zainteresovaniu celej spoločnosti ako i jej jednotlivých zložiek a súčastí k podpore a rozvoju verejného zdravia na všetkých úrovniach (lokálnej, region álnej, národnej). Jedine takýmto spôsobom bude možné efektívne ovplyvňovať determinanty zdravia ako základné zložky zdravia a využívať všetky vynalo žené zdroje (finančné, materiálne, ľudské). Výsledkom takéhoto postupu by mala byť efektívnejšia primárna prevencia a pozitívny rozvoj verejného zdravia aj prostredníctvom tvorby politiky zdravia na lok álnych a regionálnych úrovniach so zainteresovaním lokálnej a regionálnej samosprávy a zástupcov občanov a implementovanie problematiky zdravia do verejnej politiky (zdravá verejná politika).

Štátnu správu na úseku verejného zdravotníctva budú plniť orgány verejného zdravotníctva, ktorými budú Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a krajské úrady verejného zdravotníctva.

Sieť krajských úradov verejného zdravotníctva sa mení z 36 úradov s právnou subjektivitou na osem krajských úradov verejného zdravotníctva zo s ídlom v krajskom meste. S ohľadom na reštruktualizáciu štátnej správy a zmeny v počte krajských úradov verejného zdravotníctva je možné očakávať úspory vo výdavkoch na štátny rozpočet. Úsporu finančn ých prostriedkov prinesie aj zmena organizácie pracovísk krajských úradov verejného zdravotníctva, ktoré budú zriadené v obci mimo krajského mesta, pretože tieto nebudú obsahova ť úseky hospodárskych a technických činností, ktoré bude mať krajský úrad verejného zdravotníctva, a tak sa náplň týchto pracoví sk bude sústreďovať len na výkon odborných činností v ochrane, podpore a rozvoji zdravia. Takýto systém nám umožní zvýšiť flexibilitu pri zriaďovaní pracovísk krajských ú radov verejného zdravotníctva, ich štruktúra a náplň činností pritom bude vychádzať plne s lokálnych potrieb, úrovne verejného zdravia a determinantov zdravia.

Prijatím zákona a jeho vykonávacích predpisov sa dosiahne kompatibilita s právom Európskej únie v oblasti verejného zdravotníctva. Zákon sa člení do samostatných častí z hľadiska riešenej problematiky. Vzhľ adom na šírku problematiky je potrebné k zákonu vydať viacero vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom sa navrhuje vydať niektoré z nich formou aproximačných nariadení vlády. N ávrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Súčasťou materiálu sú aj návrhy vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zá konmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej ú nii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh právneho predpisu je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: Záväzky z gestorstv a smerníc nemajú vzťah k návrhu zákona.

4.Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

a)v primárnom práve v čl. 153 Zmluvy o Európskej únii v amsterdamskom znení

b)v sekundárnom práve:

1.Smernica Rady 98/83/ES z 3.novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu.

2.Smernica Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie.

3.Smernica Rady 96/29 EURATOM z 13. mája 1996, ktorou sa ustanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

4.Smernica Rady 90/641 EURATOM zo 4. decembra 1990 o zabezpečení ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činností vykonávaných v kontrolovanom pásme.

5.Smernica Rady 97/43 EURATOM z 30. júna 1997 o ochrane zdravia jednotlivcov pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vo vzťahu k lekárskej expozícií.

6.Smernica Rady 92/3 EURATOM z 3. februára 1992 o dozore a kontrole preprav rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami vrátane preprav do a mimo Spoločenstva.

7.Smernica Rady 89/618 EURATOM z 27.novembra 1989 o informovaní verejnosti a prijatých opatreniach na ochranu zdravia v prípade radiačnej havárie

8.Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii práva členských štátov v oblasti kozmetických výrobkov v znení smernice 76/661/EHS, 82/147/EHS, 82/368/EHS, 83/191/EHS, 83/341/EHS. 83/496/EHS, 83/574/EHS, 84/415/EHS, 85/391/EHS, 86/ 179/EHS, 86/199/EHS, 87/137/EHS, 88/233/EHS, 88/667/EHS, 89/174/EHS, 89/679/EHS, 90/121/EHS. 91/184/EHS, 92/8/EHS, 92/86/EHS, 93/35/EHS, 93/47/EHS, 94/32/ES, 95/34/ES, 96/41/ES, 97/1/ES, 97/18/ES, 97/45/ES, 98/16/ES, 98/62/ES, 2000/6/ES, 2000/11/ES a 2000 /41/ES, 2002/34/ES, 2003/1/ES, 2003/15/ES, 2003/16/ES, 2003/80/ES, 2003/83/ES, 2004/87/ES, 2004/88/ES, 2004/93/ES, 2004/94/ES.

9.Smernica Rady 74/556/EHS zo 4. júna 1974, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prechodných opatreniach týkajúcich sa činností, ktoré súvisia s obchodovaním a distribú ciou toxických výrobkov, a činností, ktoré zahàňajú odborné využitie takýchto výrobkov, vrátane činností sprostredkovateľov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoloč enstiev a právom Európskej únie: Úplná zhoda

6.Gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti n ávrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie: Pri príprave zákona sa experti nezúčastnili

.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územn ých celkov

Návrh zákona mení organizáciu štátnej správy vo verejnom zdravotníctve smerom k znižovaniu poč tu jednotlivých pracovísk. Zákonom bude zriadených 8 krajských úradov verejného zdravotníctva s možnosťou že na výkon niektorých činností štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva mô žu byť zriadené jeho pracoviská aj mimo krajského mesta. Predpokladá sa zriadenie pracovísk vo vybraných okresných mestách, v ktorých v súčasnosti existujú regionálne úrady verejného zdravotní ctva. Zriadenie týchto pracovísk na báze súčasných regionálnych úradov verejného zdravotníctva umožní Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky využiť existujúcu infraštruktúru. S ohľ adom na túto skutočnosť je možné predpokladať úsporu na mzdovom fonde vo výške 6 840 tis. a na odvodoch 2 380. tis., čo je spolu, po odrátaní nákladov spojených so zrušením cca 38 pracovných miest (1 700 tis.), 7 520 tis. v roku 2006. V ďalších rokoch sa predpokladá s úsporou na mzdovom fonde a na odvodoch 9 220 tis. ročne.

2.Odhad dopadov na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry

Finančný dopad na obyvateľov sa neočakáva. Návrh zákona o verejnom zdravotní ctve upravuje aj problematiku zdravia pri práci, ktorá obsahuje povinnosť zamestnávateľa uhradiť náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci. Nejde o zavedenie novej povinnosti pre zamestnávateľa, pretož e takáto povinnosť bola zavedená zákonom NR SR č. 330/1996 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci § 8a ods. 1 písm. n), ktoré ukladá zamestnávateľovi zabezpe čiť podľa miery ohrozenia zdravia a pre vybrané povolania pravidelné lekárske preventívne prehliadky a lekárske prehliadky ustanovené osobitnými predpismi. Osobitnými predpismi podľa odkazu v tomto zákone je aj z ákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Právna úprava, ktorá sa nachádza v návrhu zákona o verejnom zdravotníctve nahrádza zákon č. 272/1994 a presne š pecifikuje podmienky výkonu a frekvenciu preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci s ohľadom na špecifiká pracovného prostredia, zdravotné riziká, a to v akej kategórií sa daná práca nachádza (pozn. š tyri kategórie z toho III. a IV. sú rizikové práce). V súčasnej dobe sa náklady na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci pohybujú v rozmedzí od 1 500,-Sk až 2000,-Sk. Vo vybraných prípadoch, najmä keď sa práca nachádza v tretej a štvrtej kategórií však môže cena preventívnej prehliadky stúpnuť na 4000,-Sk až 5000,-Sk. Výšku nákladov na preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci je s oh ľadom na variabilitu rizikových faktorov (hluk, vibrácie, nadmerná fyzická záťaž, zvýšená prašnosť, karcinogénne látky atď.) a typov prác takmer nemožné presne vypočítať a je pre každ ý typ pracoviska individuálna.

3.Odhad dopadov na zamestnanosť

Zmena organizácie štátnej správy vo verejnom zdravotníctve spôsobí, že dôjde k zníž eniu asi 38 pracovných miest.

4.Odhad environmentálnych vplyvov

Prijatie návrhu zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona. Predmet úpravy sa člení do ôsmich okruhov, ktoré zákon pokrýva z hľadiska vecnej problematiky. Oblasti, ktoré návrh zákona upravuje sú organizácia a výkon verejného zdravotníctva, podmienky ochrany verejného zdravia, z ákladné charakteristiky determinantov zdravia, opatrenia orgánov verejného zdravotníctva pri mimoriadnych udalostiach, podmienky prevencie ochorení u ľudí, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru a ukladanie sankcií .

K § 2

Do základných pojmov sú zaradené tie pojmy, ktoré sú dôlež ité pre správne vymedzenie problematiky upravenej zákonom a dotýkajú sa viacerých častí zákona. Oproti z ákonu NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, návrh zákona o verejnom zdravotníctve zmenšuje a zjednodušuje počet uvádzaných defin ícií a zavádza niektoré nové pojmy. Medzi nové pojmy patrí verejné zdravotníctvo, verejné zdravie, determinanty zdravia, podpora zdravia, prevencia, hodnotenie dopadov na zdravie, epidemiologický dohľad, epidemiologicky závažná činnosť, systém rýchleho varovania pri ohrození verejného zdravia a prevádzkový poriadok. Najvýznamnej šie definície z hľadiska organizácie a výkonu verejného zdravotníctva a jeho smerovania a cieľov sú definície verejného zdravotníctva ako systému zameraného na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia a definícia verejného zdravia. Definícia verejného zdravia vymedzuje pojem verejné zdravie ako stav telesnej a duševnej pohody, ktorý je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a determinantami zdravia. Termí n verejné zdravie sa nachádza už aj v platnej koncepcii verejného zdravotníctva a zavedenie tohto pojmu aj prostredníctvom legislatívneho predpisu nám umo žňuje ľahšiu orientáciu (anglický ekvivalent public health verzus slovenský verejné zdravotníctvo, verejné zdravie).

K § 3 až 6

Znenie týchto paragrafov určuje syst ém verejného zdravotníctva reprezentovaný v oblasti štátnej správy prostredníctvom orgánov verejného zdravotníctva. Ako orgány verejného zdravotníctva určuj ú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a krajské úrady verejného zdravotníctva, ktoré majú možnosť zriaďovať pracoviská mimo sídla krajského úradu, ktorým je krajské mesto. Kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sú smerované do oblasti metodického riadenia a kontroly verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, kým výkon prvého stupňa štátnej správy zabezpečujú krajské úrady verejného zdravotníctva a výkon druhého stupňa štátnej správy vykonáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Orgánmi verejného zdravotníctva sú i Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba. Veľmi významnou kompetenciou org ánov verejného zdravotníctva, ktorá je bezpodmienečne nutná pre plnenie úloh verejného zdravotníctva hlavne v podpore zdravia a pri tvorbe intersektorálnej politiky zdravia, je definovanie partnerov pre spoluprácu. Týmito sú pre orgány verejného zdravotníctva ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štá tnej správy, obce, samosprávne kraje, vysoké školy, školy, výskumné, výchovnými a vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, právnické osoby a fyzické osoby, medzinárodné organizácie a právnické osoby založené podľa osobitných predpisov. § 4 až 7 vymedzujú kompetencie jednotlivých orgánov verejného zdravotníctva.

K § 7

Znenie § 7 upravuje problematiku výkonu verejného zdravotníctva orgánmi verejného zdravotníctva, ktoré sú konš tituované mimo rezortu zdravotníctva. Súčasná právna úprava tejto problematiky sa nachádza v § 38, zákona NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Štátnu spr ávu na úseku verejného zdravotníctva vykonávajú v pôsobnosti ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba, Národného bezpečnostného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom.

Text § 38 obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzných predpisov, ktoré ustanovia podrobnosti o organizácií a úlohách orgá nov verejného zdravotníctva mimo rezortu zdravotníctva. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy by mali byť vydané po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava, ktorá sa nachádza v § 7 presne špecifikuje úlohy orgánov verejného zdravotníctva mimo rezort zdravotníctva. Dôvodom k takejto úprave je skuto čnosť, že všetky inštitúcie sú orgánmi štátnej správy a ich úlohy by mali byť stanovené zákonom. Navrhovaná právna úprava taktiež neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie k vydaniu všeobecne z áväzných právnych predpisov, pretože úprava organizačnej štruktúry je právomocou každého rezortu a k vydaniu takéhoto predpisu došlo len v rezorte vnútra. Text § 7 bol vytvorený na zá klade pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a je výsledkom konsenzu všetkých zainteresovaných rezortov.

K § 8

Upravuje sa tu problematika zriaďovanie a činnosti národných referenčných centier. Tieto odborné, vysoko špecializované pracoviská, zriadené pre vybrané ochorenie (napr. AIDS, Hepatitída, Biologické zbrane a pod.) alebo determinant zdravia, už v súčasnosti de facto existujú, de iure však nie. Dnes existujúce národné referenčné centrá boli zriadené rozhodnutí m ministra zdravotníctva v zmysle zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štá tnej správy a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti ako zriaďovateľ organizácií v odvetví zdravotníctva. S ohľadom na v ýznam národných referenčných centier je potrebné ich vznik, postavenie, činnosť a zánik legislatívne upraviť.

Národným referenčným centrom je špecializované pracovisko úradu verejného zdravotníctva, krajského úradu verejného zdravotníctva, vedeckej inštitúcie, pedagogickej inštitúcie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonáva špecializované činnosti pre niektoré ochorenie alebo pre niektorý determinant zdravia. Zriaďovateľom národných referenčných centier ostane ministerstvo. Národné referenčné centrum sa zriadi na základe žiadosti najdlhšie na dobu šesť rokov a financovať ho bude jeho prevádzkovateľ z vlastných zdrojov.

O zriadenie národného referenčného centra môže požiadať úrad verejného zdravotníctva, krajský úrad verejného zdravotníctva, vedecká inštitúcia, pedagogická inštitú cia alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak jeho špecializované pracovisko má dostatočné personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, platné osvedčenie o správnej laboratórnej praxi (č o sa nevzťahuje na národné referenčné centrá, ktoré nemajú laboratórium) a minimálne posledné tri roky sa špecializuje na ochorenie alebo determinant zdravia, pre ktorý sa má n árodné referenčné centrum zriadiť.

Ak žiadateľ o zriadenie národného referenčného centra spĺňa vyššie spomenuté podmienky a žiadosť má požadované náležitosti podľa § 8 odseky 3 a 4, Ministerstvo zdravotníctva SR vydá rozhodnutie o zriadení národného referenčného centra. Následne Ministerstvo zdravotníctva SR zaregistruje národné referenčné centrum do registra národných referen čných centier, a to do 30 dní odo dňa zriadenia národného referenčného centra. Na registráciu národného referenčného centra do registra národných referenčných centier sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Prevádzkovateľ národného referenčného centra musí najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bolo národné referenčné centrum zriadené, požiadať Ministerstvo zdravotníctva SR o predĺženie platnosti rozhodnutia o zriadení národného referenčného centra. Rozhodnutie o predĺžení platnosti môže vydať Ministerstvo zdravotníctva SR najdlhšie na dobu šesť rokov a to aj opakovane. Ak prevádzkovateľ národného referenčné ho centra nepožiadal o predĺženie rozhodnutia o zriadení národného referenčného centra, národné referenčné centrum zanikne zo zákona. To isté platí v pr ípade, ak zanikne prevádzkovateľ národného referenčného centra.

K § 9

Znenie paragrafu upravuje problematiku osvedčení o odbornej spôsobilosti. Ustanovenie odsekov 4 a 5 taxatívne vypočítava okruh činností, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydal na základe žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti po úspešnom vykonaní skúšky pred sk úšobnou komisiou zriadenou úradom verejného zdravotníctva alebo krajským úradom verejného zdravotníctva alebo na základe predloženia dokladu o odbornej spô sobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie (v prípade štátneho občana iného členského štátu Euró pskej únie) osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Na vykonávanie kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životn ého prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie a na vykonávanie hodnotenia zdravotných rizík zo životného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie (okrem osvedčenia o správnej laborat órnej praxi) sa okrem skúšky pred skúšobnou komisiou vyžaduje aj ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo a najmenej štvorročná odborná prax alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v technickom, prírodovednom alebo lekárskom odbore štúdia a najmenej päťročná odborná prax.

O osvedčenie o odbornej spôsobilosti je potrebné požiadať. Žiadosť musí spĺňať obsahové nále žitosti vrátane príloh (odseky 6 a 7). O priebehu a výsledku skúšky skúšobná komisia vyhotoví najneskôr v deň vykonania skú šky zápisnicu, ktorú podpisujú všetci prítomní členovia skúšobnej komisie. Súčasťou zápisnice je aj písomný test účastníka skúšky, ktorý slúži ako podklad na vydanie osvedčenia. Výsledok skúšky sa hodnotí dvomi klasifikačnými stupňami: „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Účastník skúšky, ktorý “nevyhovel“, musí byť skú šobnou komisiou poučený o možnostiach a podmienkach opakovania skúšky. Skúšku možno opakovať najskôr o jeden mesiac na základe žiadosti o opakovanie skúšky. V prípade žiadosti o opakovanie skúšky je potrebné opakovane uvádzať všetky údaje, ktoré boli uvádzané v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a prikladať prílohy podľa odseku 7, ak sa pred vykonaním opakovanej skúšky zmenili skutočnosti uvedené v pôvodnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti alebo v prípade druhej a každej ďalšej opakovanej skúšky.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je tri roky od jeho vydania. Osvedčenie o odbornej spô sobilosti ex lege zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti (alebo jeho vyhlásením za màtveho) alebo uplynutím doby jeho platnosti. V dvoch prípadoch však môže orgán verejn ého zdravotníctva, ktorý osvedčenie vydal toto odňať. Ide o prípad, ak sa dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spô sobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje alebo držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti z ávažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia.

Osoby, ktorým bolo vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa zapisujú do registra odborne spôsobilých osôb, ktorý vedie Úrad verejného zdravotníctva a všetky krajské ú rady verejného zdravotníctva.

Občan členského štátu Európskej únie (okrem Slovenskej republiky), ktorý chce vykonávať na území Slovenskej republiky niektor ú z činností podľa odsekov 4 a 5, nie je povinný vykonávať skúšku pred skúšobnou komisiou, za predpokladu, že sa svoju odbornú spôsobilosť preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu Európskej únie, z ktorého pochádza. Na základe takéhoto dokladu Úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydá takémuto občanovi členského štátu Európskej únie osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odseku 2.

Rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti, podrobnosti o zriaďovaní a činnosti skúšobných komisií ako aj obsah osvedčenia o odbornej spôsobilosti ustanoví, podľa splnomocňovacieho ustanovenia § 44 písm. a), vyhláška, ktor ú vydá ministerstvo.

K § 10

Rozhodovacia činnosť je proces vyhodnocovania zdraviu škodlivý ch faktorov výrobkov, strojov, zariadení, technologických a pracovných postupov. Návrh zákona ustanovuje, v ktorých prí padoch úrad verejného zdravotníctva alebo krajský úrad verejného zdravotníctva vydáva záväzn é stanovisko z hľadiska možného negatívneho vplyvu na zdravie a v ktorých vydáva rozhodnutie ako konečný orgán. Špecifickou oblasťou, v ktorej vydá va rozhodnutia úrad je problematika kozmetických výrobkov. Paragraf taktiež upravuje aj lehoty, ktoré sú odlišné od lehôt stanovených zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K § 11 a 12

Zásadným predpokladom prevzatia a implementácie Smernice Rady 98/83/ES z 3.11.1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu je, aby upravenie požiadaviek na kvalitu pitnej vody, jej ochranu, monitorovanie bolo zakotvené v záväznom právnom predpise. Podobne akceptovanie pož iadaviek Smernice Rady 76/160/EHS z 8.decembra 1975, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na vodu na kúpanie si vyžaduje ich upravenie v záväznom právnom predpise. Plnením ustanovených povinností sa sleduje, aby boli vytvorené priaznivé podmienky na rekreáciu, posilňovanie zdravia ľudí a predchádzaniu ochoreniam. Predpokladom ochrany zdravia na kú paliskách je zabezpečenie vyhovujúcej kvality vody, pretože nevhodné chemické a biologické vlastnosti vody môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie a zapríčiniť výskyt prenosných ochorení, alergických a toxických reakcií. Prijatím ustanovení zakotvených v § 11 zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadväzujúcou prípravou všeobecne záväzného vykon ávacieho predpisu o požiadavkách na kvalitu vody na kúpanie a kúpaliská sa dosiahne zhoda legislatívy SR na úseku vody na kúpanie so Smernicou Rady 76/160/EHS týkajúcej sa kvality vody určenej na kúpanie.

K § 13

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby budovy a ich vnútorné prostredie zodpovedali požiadavká m na zabezpečenie zdravých životných a pracovných podmienok a to v štádiu ich navrhovania, projektovania a výstavby, alebo v štádiu rekonštrukcie, údržby a užívania budovy. Dôraz sa kladie na použ ívanie stavebných výrobkov a výrobkov určených na zariadenie stavieb vzhľadom na ochranu zdravia ľudí pred zdraviu škodlivými látkami, ktoré sa z použitých výrobkov môžu uvoľňovať. Pož iadavky na tepelno–vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie musia byť v súlade s fyziologickými potrebami a momentálnymi pocitmi človeka, nesmú pre organizmus človeka predstavovať zbytočnú záťaž. Návrh ustanovuje základné požiadavky na osvetlenie vnútorného prostredia budov. Spôsoby zabezpečenia denného osvetlenia–preslnenia, presvetlenia a umelého osvetlenia. Aktuálna situácia vyž aduje riešiť problematiku vnútorného prostredia budov s nedostačujúcim denným osvetlením, alebo vnútorného prostredia budov bez denného osvetlenia. Preto návrh úpravy ustanovuje osobitné pož iadavky na novonavrhované budovy, v ktorých sa trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať. Splnomocň ovacie ustanovenie je predpokladom prípravy všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví požiadavky na chemické, mikrobiologické a biologické faktory vnútorného ovzdušia budov, pož iadavky na tepelno–vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie, vetranie a osvetlenie budov.

K § 14

Zásady navrhovania foriem bývania nižšieho štandardu sú v súčasnosti upravené len v informatívnej prílohe STN 73 4301 Budovy na bývanie, ktorá rovnako ako ostatné STN nie je záväzná. Aktuálna sociálna situácia si vyžaduje budovanie bývania nižšieho štandardu, určené najmä na bý vanie občanov v hmotnej núdzi alebo sociálne neprispôsobivých, pričom je z hľadiska ochrany verejného zdravia potrebné do platných právnych úprav zakotviť technické požiadavky, ktoré môžu ovplyvniť zdravie užívateľov.

Nevyhnutné je najmä uprednostniť požiadavky na ochranu zdravia pred požiadavkami na komfort. Prijatím ustanovení zakotvených v zákone a nadväzujúcou prípravou vykonávacieho všeobecne záväzného právneho predpisu o najnižších hygienických požiadavkách na bývanie v bytoch nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia, bude zabezpečené splnenie uznesenia vlády SR č. 408 z 19.5.1999 k správe o plnení zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky. Citovaným uznesením vlády bolo v bode B.2, uložené ministrovi zdravotníctva v nadväznosti na pripravovan ú novelizáciu zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znen í neskorších predpisov pripraviť všeobecne záväzný právny predpis o zdravých životných podmienkach, v ktorých bude riešená aj problematika hygienický ch požiadaviek na zriaďovanie a prevádzku hromadných ubytovní, vrátane ubytovní nižšieho štandardu.

K § 15

Navrhovanou právnou úpravou sa sleduje, aby telovýchovné zariadenia (kryté budovy pre šport, nekryté športové ihriská a pieskoviská) zodpovedali požiadavkám na zabezpečenie zdravých životných podmienok už v štádiu ich umiestňovania, aby sa predchádzalo nepriaznivému ovplyvňovaniu prevádzok pri kolízii rô znych funkcií hlukom, prachom a pod. Telovýchovné zariadenia zaznamenali v posledných rokoch prudký rozvoj čo do druhov, ale i používaných prístrojov a telovýchovn ého náradia. Je preto potrebné, aby záväzná právna úprava riešila základné povinnosti prevádzkovateľov telovýchovných zariadení tak, aby sa tieto služ by poskytovali v účelových priestoroch a za podmienok, ktoré umožnia ich spr ávne prevádzkovanie a prevenciu vzniku poškodenia zdravia. Na zabezpečenie plnenia týchto povinností je nutné, aby ministerstvo vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorý bude konkretizovať požiadavky na takýto typ zariadenia

K § 16

Zákon NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v platnom znení zaviedol pojem „zariadenia starostlivosti o ľudské telo“. K takýmto zariadeniam patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá , masážne salóny a ďalšie zariadenia. Týmto návrhom zákona sa mení tento term ín na zariadenia, pri prevádzke ktorých dochádza ku kontaktu s ľudských telom, ku ktorým však naďalej patria kaderníctva, holičstvá, kozmetiky, manikúry, pedikúry, soláriá, masážne salóny a ďalšie zariadenia, v ktorých sa poskytujú osobné služby obyvateľstvu, ktoré v posledných rokoch zaznamenali prudký rozvoj, čo do druhov i metód v nich poskytovaných služieb. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a stanovuje hlavné zásady ochrany zdravia v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a s tým súvisiace povinnosti fyzických osô b podnikateľov a právnických osôb, ktoré takéto zariadenia prevádzkujú.

K § 17

Návrh zákona v tomto ustanovení upravuje základné povinnosti pri posudzovaní a usmerňovaní environmentálneho hluku. Predmetom navrhovaných ustanovení je zistenie dlhodobého priemerného zaťaženia vonkajšieho prostredia environmentálnym hlukom, v ktorom sú ľudia vystavení tomuto hluku, a to najmä v obytných lokalitách, vo verejných parkoch alebo iných tichých oblastiach v aglomerácii, v tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných na hluk citliv ých budov a oblastí. Jednotný postup pri obmedzovaní, prevencii a znižovaní negatívnych účinkov environmentálneho hluku spočíva v posúdení úrovne hlukového zaťaženia prostredia vo vybratých lokalitách pomocou hlukového mapovania na základe jednotných metód merania a stanovenia hodnôt hlukových indikátorov, v sprístupnení informácií o environmentálnom hluku a jeho účinkoch verejnosti. V prijatí akčných plánov na základe výsledkov hlukového mapovania, ktorých cieľom bude prevencia a znižovanie environmentálneho hluku tam, kde je to potrebné a najmä tam, kde ú roveň zaťaženia prostredia môže vyvolávať negatívne účinky na ľudské zdravie.

K § 18

Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie a preto je nutné vydať všeobecne záväzné právne predpisy pre túto oblasť. V najbližšom období možno o čakávať vzhľadom na aktuálnosť problematiky, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

K § 19 a 20

Návrh zákona upravuje oblasť zdravia pri práci z pohľadu špecifických faktorov práce a pracovného prostredia. Zákonná úprava sa zameriava hlavne na fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré môžu spôsobiť poškodenie zdravia zamestnancov. Zákon neupravuje problematiku nebezpečenstva a ohrozenia zdravia, ktorá je upravená osobitný m predpisom – zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

Medzi faktory práce a pracovného prostredia patria hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, ionizujúce a neionizujúce ž iarenie. Ustanovenie § 19 upravuje povinnosti zamestnávateľa. Okrem iného ukladá zamestnávateľovi povinnosť vykonávať diferencované hodnotenie zdravotných rizí k, na základe ktorých je práca zaraďovaná do kategórií. Cie ľom takéhoto diferencovaného hodnotenia je zabezpečiť opatrenia na ochranu zdravia všetkých zamestnancov, ktoré zohľadňujú výrobné a prevádzkov é možnosti zamestnávateľa tam, kde preukázateľne existuje zdravotné riziko. Ïalšou povinnosťou zamestnávateľa je povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, ktoré sa vykonávajú pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia a pri skončení pracovné ho pomeru. Periodicita týchto prehliadok závisí od kategória, do ktorej je konkrétna pracovná činnosť zaradená. Odsek 5 vymedzuje, lekári s akou špecializáciou a certifikačným odborom môžu lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávať. Výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci sa spolu s posudkom o zdravotnej spôsobilosti na výkon práce zapisujú do zdravotnej dokumentácie a záver posudku bez údajov o zdravotnom stave zamestnanca sa odovzdá zamestnávateľovi v písomnej forme.

Text § 20 upravuje problematiku rizikových prác. Za rizikové práce sa považujú pracovné činnosti zaradené do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do kategórie rozhoduje krajský úrad verejného zdravotní ctva na základe výsledkov hodnotenia zdravotných rizík a výsledkov zdravotného stavu zamestnancov. Zaraďovanie prác do jednotlivých kategórií je pre práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie časovo obmedzené na najkratší možn ý čas. V prípade, že technologické a iné faktory práce neumožňujú odstránenie najvýznamnejších zdravotných rizík a preradenie prá ce do nižšej kategórie musí zamestnávateľ urobiť všetky možné opatrenia na zníženie expozície zamestnancov zdravotným rizikám. Znenie ustanovenia taktiež ukladá zamestnávateľovi povinnosť vies ť a uchovávať evidenciu zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu za účelom spätného zisťovania možných príčin poškodenia zdravia z práce, ako aj záznamy o zdravotnom stave vo vzťahu k zdravotným rizikám.

K problematike zdravia pri práci bude vydaných 8 nariadení vlády, ktoré upravia jednotlivé špecifické oblasti práce a pracovného prostredia. Jeden z vykonávacích predpisov bude upravovať aj kritéria na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií.

K § 21

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb na úseku ochrany zdravia pred optickým žiarením, ako aj požiadavky na osvetlenie pri prá ci. Problematika ochrany zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa a pred lasermi, ultrafialovým a infračerveným žiarením doposiaľ nebola upravená smernicami Európskej únie, preto sa vydajú všeobecne z áväzné právne predpisy. Očakáva sa v najbližšom období, že bude vydaná aj smernica Európskej únie.

K § 22 a 23

Do znenia tohto navrhovaného zákona sa premietajú požiadavky doposiaľ upravené len predpismi ni žšej právnej sily. Ide najmä pracovnú fyzickú záťaž, psychickú záťaž a senzorickú záťaž pri práci, ale aj tepelnú a chladovú záťaž pri práci, ako jedny zo základných pož iadaviek na mikroklímu v pracovnom prostredí.

K § 24

V súčasnej dobe sú požiadavky na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami ionizuj úceho žiarenia ustanovené v zákone NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Pôsobeniu ionizujúceho žiarenia sú vystavení všetci obyvatelia. Zdroje ionizujúceho ž iarenia, cesty ožiarenia a úroveň ožiarenia sú však značne rôznorodé. Základný rámec pre zabezpečenie radiačnej ochrany v členských krajinách Európskej únie upravuje zmluva EURATOM a smernice Eur ópskej komisie vydané na základe jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s kompetenciami Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri uplatňovaní dotknutých článkov zohľad ňuje tieto rámcové požiadavky a ustanovuje základný právny rámec na zabezpečenie radiačnej ochrany obyvateľov Slovenskej republiky. Systém zabezpečenia radiačnej ochrany vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť problematiky predpokladá, že okrem právneho rámca uvedeného v predloženom návrhu zákona budú smernice Európskej únie aproximované do nášho právneho systému aproximačnými nariadeniami vl ády SR a ďalšie podrobnosti a požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany budú upravovať vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vydané na základe splnomocnenia v zákone o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Väčšina podrobností o zabezpečení ochrany zdravia pred ionizujú cim žiarením je v aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky.

Uvedený systém právnych predpisov ustanoví požiadavky a podmienky na zabezpečenie ochrany zdravia pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia komplexne. Rieši problematiku ochrany zdravia pred prírodný m ionizujúcim žiarením, problematiku ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením pri všetkých spôsoboch využívania zdrojov ionizujúceho žiarenia a stanovuje tiež rámec na zabezpečenie ochrany zdravia pred škodlivými účinkami ionizujúceho žiarenia v prípade mimoriadnych radiačných udalostí.

Návrh zákona stanovuje podľa závažnosti č inností vedúcich k ožiareniu, na ktoré činnosti vedúce k ožiareniu je potrebné povolenie a ktoré činnosti sa budú vykonávať na základe oznámenia a evidencie.

K § 25

§ 25 v odseku 1 ustanovuje, že činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva. O vydanie povolenia môže požiadať len fyzick á osoba – podnikateľ alebo právnická osoba.

V odsekoch 2 až 4 sú taxatívne vymedzené činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré je možné vykonávať len na základe povolenia vydaného úradom verejného zdravotníctva.

Aby bolo možné vydať povolenie na vykoná vanie niektorej z činností podľa odsekov 2 až 4, žiadateľ musí splniť určité podmienky. Predovšetkým žiadateľ musí mať odborného z ástupcu, t.j. osobu, ktorá spĺňa všetky podmienky podľa odseku 6. V prípade, že žiadateľom je fyzická osoba – podnikateľ a tento sám spĺňa požiadavky kladené na odborného zástupcu, je ž iadateľ zároveň aj odborným zástupcom. Odborný zástupca musí byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu, byť zdravotne spôsobilý, byť bezúhonn ý, mať požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax, mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie. Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami leká rskych preventívnych prehliadok. Bezúhonnou je na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestn ý čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie. V odseku 9 je definované, čo sa považuje na účely vydávania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 4 za požadovanú kvalifikáciu.

Odseky 10 a 11 vymedzujú obsahové náležitosti žiadosti a jej príloh. V prípade, že žiadateľ alebo odborný zástupca žiadateľa spĺňa podmienky podľa odseku 6 a žiadosť má požadované nálež itosti, Úrad verejného zdravotníctva vydá povolenie. Povolenie sa vydáva najdlhšie na päť rokov. Na žiadosť držiteľa povolenia však môže Úrad verejného zdravotníctva predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, za predpokladu, že drž iteľ povolenia v uplynulom období reálne vykonával činnosť, na ktorú bolo vydané povolenie. Platnosť povolenia zaniká uplynutí m doby platnosti povolenia, smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za màtvu alebo zánikom právnickej osoby. Úrad verejného zdravotníctva však povolenie vždy zruší, ak držiteľ povolenia požiada o zruš enie povolenia, prestal ak držiteľ povolenia spĺňať podmienky podľa odseku 6 alebo ak držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné pr ávne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

Odseky 20 až 22 vymedzujú povinnosti držiteľov povolení na činnosti uvedené v odsekoch 2 až 4. Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich prevzatie na úpravu a na ukladanie zodpovedá vždy pôvodca týchto odpadov. V prípade, že pôvodca týchto odpadov nie je zná my, nakladať s nimi môže len právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ , ktorý má na takúto činnosť povolenie a súčasne bol na to určený Úradom verejného zdravotníctva. Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhrá dza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi s možnosťou následného regresného postihu pôvodcu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, v prípade, že sa tento dodatočne zistí.

K § 26

V odsekoch 1 a 2 sú vymedzené činnosti vedúce k ož iareniu, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu ale stačí ich oznámiť Úradu verejného zdravotníctva. Oznámenie o plánovanom vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu mus í byť doručené na úrad verejného zdravotníctva najneskôr posledný pracovný deň pred začatím plánovanej činnosti. Každú takto oznámenú činnosť Úrad verejného zdravotn íctva zaeviduje a do 30 dní odo dňa oznámenia vydá subjektu, ktorý takúto činnosť oznámil, o zaevidovan í potvrdenie.

Odseky 5 a 6 definujú údaje, ktoré je potrebné Úradu verejného zdravotníctva oznámiť. V odseku 7 sú vymedzené povinnosti fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby vykonávajúcej na základe oznámenia niektorú z činností podľa odseku 1.

Na oznamovanie a evidenciu činností vedúcich k ožiareniu sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

K § 27

Starostlivosť o deti a mladistvých sa musí uskutočňovať dodržiavaním a uplatňovaním zásad pri všetkých činnostiach pre deti a mladistvých. Z hľadiska prevencie vzniku a šírenia prenosných ochorení v kolektí vnych zariadeniach sa uplatňujú postupy primárnej prevencie. Táto časť bola analogicky pokrytá v doterajšej právnej úprave. Smernice Európskej únie neupravujú túto problematiku.

Odsek 3 vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa výchovného alebo výchovno-vzdelávacieho zariadenia pre deti a mladistvých, pričom podrobnosti o požiadavkách na výchovné a výchovno-vzdelávacie zariadenia pre deti a mladistvých ustanoví vyhláška Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky.

K § 28

Zotavovacím pobytom je organizovaný pobyt pre najmenej 15 detí vo veku do 15 rokov na čas dlhší ako štyri dni. Organizátor takéhoto pobytu musí z hľadiska ochrany zdravia detí dodržať povinnosti uvedené v odseku 2. V odseku 3 sú upravené minimálne požiadavky na organizovaný pobyt, ktorý nie je zotavovacím podujatím, pričom tieto povinnosti sa nevzťahujú na podujatia organizované pre deti v rodinnom alebo ob dobnom pomere. Podrobnosti o požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na použitie epidemiologicky rizikových potravín na zotavovacích podujatiach ustanoví op äť vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 29

Upravuje sa problematika stravovacích služieb pre rôzne skupiny obyvateľstva. Zariadeniami spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prí pravou a podávaním pokrmov a nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania a na zotavovacích a in ých hromadných podujatiach. Každý prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný dodržiavať povinnosti vymedzené v odseku 3.

Stravovacie služby je možné poskytovať len v zariadeniach spĺňajúcich požiadavky na prevá dzku, stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie. Podrobná úprava týchto požiadaviek sa zveruje na úpravu vykonávaciemu predpisu, ktorý vydá Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 30 a 31

Upravuje sa definícia mimoriadnej udalosti a vymedzujú sa kompetencie a úlohy Úradu verejného zdravotníctva v prípade vzniku mimoriadnej udalosti. Pod mimoriadnou udalosťou sa chápe každé nepredvídané a nekontrolované ohrozenie verejného zdravia chemickými, fyzikálnymi, biologickými alebo in ými faktormi. V odseku 3 sa vypočítavajú opatrenia vykonávané pri mimoriadnych udalostiach a v odseku 4 návrhy na opatrenia pri mimoriadnych udalostiach. § 31 upravuje problematiku mimoriadnej radiačnej udalosti. Mimoriadne radiačné udalosti sa delia podľa stupňa závažnosti na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

K § 32 a 33

Ustanovenie definuje všeobecné zásady prevencie ochorení . Ustanovenie špecifikuje činnosti Úradu verejného zdravotníctva a krajského úradu verejného zdravotníctva pri prevencii ochorení a iných porúch zdravia, v ýkon podpory zdravia a procesu hodnotenia dopadov na zdravie. Cieľom ustanovení je upriamiť pozornosť všetkých rezortov na zdravie ako na stav, ktorý ovplyvňujú svojou činnosťou. Ustanovenia § 33 obsahujú opatrenia na zabránenie vzniku a šíreniu prenosných ochorení vyskytujúcich sa u jednotlivcov alebo hromadne. Opatrenia vychádzajú z teoretických a praktických poznatkov o vlastnostiach šírenia prenosných ochorení. Špecifickou skupinou, na ktorú sa toto ustanovenie taktiež vzťahuje sú deti, ktoré sú umiestňované do predškolského zariadenia. Ustanovenie taktiež obsahuje problematiku epidemiologicky závažných činností. Epidemiologicky závažné činnosti sú také činnosti pri, ktorých hrozí riziko vzniku prenosného ochorenia, takýmito činnosťami sú napríklad činnosti v úpravniach vody a pri obsluhe vodovodných zariadení, v zariadeniach špecificky ošetrujúcich ľudské telo a pri výrobe kozmetických výrobkov a činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín.

Ustanovenie upravuje aj povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú okrem opatrení ustanovených v § 32 upravujúcich prevenciu prenosných ochorení povinní hlásiť výskyt prenosného ochorenia, ktor é podlieha povinnému hláseniu. Ustanovenie paragrafu taktiež ukladá poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom povinnosť vykonávať epidemiologický dohľad a predch ádzať nemocničným nákazám, vykonávať a kontrolovať opatrenia na predchádzanie vzniku prenosných ochorení a nemocničných nákaz vrátane okamžitého hlásenia epidémi í a iných mimoriadnych epidemiologických udalostí krajskému úradu verejného zdravotníctva, hlásiť krajskému úradu verejného zdravotníctva profesijné otravy a iné hromadné ochorenia podmienené prácou, zaznamenávať všetky dôležité údaje v súvislosti s predchádzaním vzniku a ší reniu prenosných ochorení do zdravotnej dokumentácie. Ustanovenie ďalej upravuje aj povinnosti fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktoré vykonávajú dezinfekciu alebo ničenie živočíšnych škodcov. Návrh zákona upravuje problematiku surveillance prenosných ochorení. Táto problematika je v súčasnosti upravená v zákone 272/1994 o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov avšak bez presného stanovenia, ktoré prenosné ochorenie a v akom čase od jeho zistenia ma byť hlásené. Návrh zákona ustanovuje vo svojich prílohách zoznam povinne hlásených prenosných ochorení a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov (príloha č. 2), vzor tlačiva individuálne hlásen ého prípadu prenosného ochorenia lekárom (príloha 3), vzor tlačiva individuálne hláseného prípadu prenosného ochorenia pracovníkmi mikrobiologického laboratória (príloha č. 4) a vzor hromadného hlásenia akú tnych respiračných ochorení (príloha č.5).

K § 34

§ 34 vymedzuje povinnosti fyzických osôb pri ochrane verejného zdravia. Každá fyzická osoba je povinná dodržiavať bezpečné pracovné postupy a schválené prevádzkové poriadky, oznámiť lekárovi okolnosti dôležité na predchádzanie šíreniu prenosný ch ochorení a ich zmenu vrátane informácií o svojom bacilonosičstve,spolupracovať s krajským úradom verejného zdravotníctva pri výkone protiepidemických opatrení v ohnisku nákazy, plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 33 ods. 5 tohto zákona, podrobiť sa leká rskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci, oznámiť nález rádioaktívnej látky.

Na určité kategórie fyzických osôb sa vzťahujú ďalšie povinnosti, ktoré sú nad rámec povinností uvádzaných v odseku 1. Ide o fyzické osoby s prenosným ochorení m vylučujúce choroboplodné zárodky a fyzické osoby vylučujúce choroboplodné zárodky bez príznakov prenosného ochorenia sú okrem opatrení podľa odseku 1 povinn é zdržať sa činnosti, pri ktorej bacilonosičstvo ohrozuje verejné zdravie, informovať o svojom bacilonosičstve pri prijatí do zariadenia sociálnych služieb, oznamovať lekárovi údaje o zamestnaní a zmeny v týchto údajoch. V prípade, že ide o neplnoletú osobu mladšiu ako 14 rokov, zodpovedá za splnenie vyššie uvedených povinností jej zákonný zástupca.

K § 35

V § 35 sú vymedzené niektoré ďalšie povinnosti fyzických osôb – podnikateľov a právnických osôb, ktoré neboli uvedené v štvrtej alebo v piatej časti zákona. Predovšetkým sa zakotvuje povinnosť týchto osôb spolupracovať s orgánmi verejného zdravotníctva pri plnení ich úloh vrátane výkonu štátneho zdravotného dozoru. V odseku 1 sú vymedzené aj ďalšie povinnosti, napr. povinnosť predkladať na posúdenie orgánom verejného zdravotníctva návrhy podľa § 10 ods. 3 až 6, povinnosť vypracovať a predložiť na schválenie krajskému úradu verejného zdravotníctva prevádzkový poriadok, povinnosť predávať a vydáva ť jedovaté látky a prípravky výhradne osobám starším ako 18 rokov, atď.

Osobitne je vymedzený zákaz predávania a vydávania veľmi jedovatých látok a prípravkov fyzickým osobám s ohľadom na riziko poškodenia zdravia pri nakladaní s takýmito látkami a prípravkami.

Zákon zároveň ustanovuje, že na výkon kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie nestačí len získať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na túto činnosť a na jej základe živnostenské oprávnenie, ale vyžaduje sa aj osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania alebo osvedčenie o akreditácii na odber vzoriek podľa § 26 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických pož iadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinnosť mať takéto osvedčenie sa nevyžaduje len v prípade, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov. O osvedčenie o akredit ácii laboratórneho skúšania alebo osvedčenie o akreditácii na odber vzoriek je potrebné požiadať do 18 mesiacov odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie.

K § 36

Tento paragraf upravuje oprá vnenia a povinnosti obcí v oblasti verejného zdravotníctva. Obec je oprávnen á všeobecne záväzným nariadením alebo individuálnym rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nariaďovať na svojich územiach alebo v určitých častiach svojho územia opatrenia na ochranu zdravia. Vymedzujú sa vš ak aj niektoré povinnosti obce uvedené v odseku 2. Návrh zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezakladá zvýšené ná roky na rozpočet obcí v porovnaní so súčasnou právnou úpravou. V súčasnosti platný zákon NR SR č. 272/1994 o ochrane zdravia v znení neskorších predpisov upravuje povinnosti obcí v § 13x a oprá vnenia obcí v §10. Znenie § 10 a § 13x je plne identické s textom § 36 Návrhu zákona o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 37

Ustanovenia § 37 obsahujú problematiku výkonu štátneho zdravotného dozoru. Podľa ustanovenia tohto paragrafu je štátny zdravotný dozor kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaný ch na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia úradom verejného zdravotníctva a krajskými úradmi verejného zdravotníctva. Na výkon štátneho zdravotného dozoru sa vo veciach neustanovených týmto zákonom primerane vzťahujú ustanovenia druhej časti a tretej časti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor sú oprávnené požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho zdravotného dozoru, vstupova ť do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných subjektov, ak bezprostredne súvisia s predmetom štátneho zdravotného dozoru. Nevyhnutným oprávnením, bez ktoré ho by nebolo možné efektívne vykonávať štátny zdravotný dozor je oprávnenie odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie. Za takto odobraté vzorky sa neposkytuje náhrada.

Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor môže opatrením zakázať alebo obmedziť umiestnenie na trh, distribúciu, predaj a použí vanie kozmetických výrobkov, ak sú nebezpečné pre verejné zdravie, zakázať používanie zdraviu škodlivej vody ako pitnej vody, zakázať používanie prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie, nariadiť uzatvorenie prevádzky alebo jej časti, ak zist í riziko z poškodenia zdravia, nariadiť vykonanie opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľov, nariadiť bezpečn é odstránenie nepoužívaných alebo poškodených zdrojov ionizujúceho žiarenia, rádioaktívnych odpadov alebo rádioaktívnych látok, nariadiť vypracovanie špeciálnych prevádzkových poriadkov, pracovných postupov a metodík na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, zakázať činnosti alebo prevádzky, zakázať výrobu a uvádzanie do obehu zdravotne závadných požívatín alebo iných výrobkov, nariadiť vykonanie špeciá lnych meraní, analýz alebo vyšetrení na účely hodnotenia zdraviu škodlivých faktorov a ich vplyvu na zdravie.

K § 38 a 39

Ôsma časť návrhu zákona ustanovuje skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov, ku ktorých naplneniu môže dôjsť. Skutkové podstaty priestupkov sú vymedzené v § 38 ods. 1. Priestupky prejednávajú a sankcie za ne ukladajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva a krajský úrad verejné ho zdravotníctva. Sankciou za priestupok je pokuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 1 000 Sk do 50 000 Sk. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje zákon o priestupkoch. Konštrukcia tejto časti zákona plne korešponduje s konštrukciou novely zákona o priestupkoch z dielne rezort vnútra, ktorý je súčasnosti v legislatívnom procese.

Skutkové podstaty iných správnych deliktov sú vymedzené v § 39 ods. 1 až 9. Sankciou za iný správny delikt je p okuta, ktorú je možné uložiť v rozmedzí od 5 000 Sk do 1 milióna Sk.

Na konanie a rozhodovanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje zá kon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Pre začiatok konania o uloženie pokuty je ustanovená dvojročná subjektívna lehota a trojročná objektí vna lehota.

K § 40

Zrušujú sa regionálne úrady v prílohe číslo 5, t. j. všetky tie, ktorých sídlo je mimo krajského mesta.

K § 41

Odborná spôsobilosť pracovníkov verejného zdravotníctva je nutnou podmienkou kompetentné ho plnenia odborných činností a výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K § 42

Orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chr ánených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (sprá vny poriadok), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

K § 43

Orgány verejného zdravotníctva disponujú informáciami, ktoré môžu mať zásadný význam pre predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosný ch ochorení, pri epidémiách a pri nebezpečenstve ich vzniku, pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach. Informácie sprístupňujú verejnosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, zároveň je upravená aj povinnosť zamestnancov úradu zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho povolania.

K § 44

Text § 44 obsahuje splnomocň ovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov upravujúcich podrobnosti o jednotlivých oblastiach, v ktorých budú orgány verejného zdravotníctva vykonávať ochrana zdravia.

K § 45

V prechodných ustanoveniach sa upravujú podrobnosti o prechode práv a povinností z právnych vzťahov v súvislosti so zrušením regionálnych úradov sídliacich mimo krajských miest a so vznikom novej organizácie orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

K § 46

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.

K § 47

Vypočítavajú sa právne predpisy, ktoré sa zrušujú týmto zákonom.

K Èl. II

V nadväznosti na úpravu obsiahnutú v zákone o verejnom zdravotníctve je potrebn é novelizovať zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Dochádza k vyňatiu činnosti - kvalitatívne a kvantitatívne zis ťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí z § 3 ods. 2, t.j. spomedzi činností ktoré nie sú živnosťou a k jej následnému zaradeniu medzi viazané živnosti. Rovnako je medzi viazané živnosti zaradená aj činnosť - hodnotenie zdravotných rizík zo životného prostredia.

K Èl. III

V článku II je upravená zmena subjektu oprávneného vyberať správne poplatky, ktorá sú visí so zmenou kompetencií v rámci rezortu zdravotníctva, právomoc vydávať povolenia, posudky a osvedčenia prešla z ministerstva na úrad.

Zároveň sa do sadzobníka poplatkov zaraďujú poplatky za povolenia vydané Úradom verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov.

K Èl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje na 1. januára 2006 okrem ustanovení upravujúcich oblasť hodnotenia dopadov na zdravie, ktoré nadobú dajú účinnosť 1. januára 2010.

K prílohe č. 1

Príloha číslo 1 obsahuje Zoznam chemický ch látok na odborné využívanie ktorých sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 13 písm. a), c) a e) tohto zákona.

K prílohe č. 2

Príloha číslo 2 obsahuje Zoznam povinne hlásených prenosný ch ochorení, podozrení na ochorenia a nosičstiev choroboplodných mikroorganizmov. Uvedenie tohto zoznamu priamo v zákone je nutné, pretože pri prenosných ochoreniach

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie prenosnej choroby ošetrujúcimi lekármi, ktoré sa zasiela krajskému úradu verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 4

Príloha číslo 4 uvádza vzor tlačiva pre individuálne hlásenie pracovníkmi mikrobiologických laboratórií.

K prílohe č. 5

Príloha číslo 5 uvádza vzor tlač iva pre hromadné hlásenie akútnych respiračných ochorení.

K prílohe č. 6

Príloha č. 6 obsahuje Zoznam zrušovaných regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

K prílohe č. 7

Príloha č. 7 obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoloč enstiev a Európskej únie, ktorých ustanovenia sa týmto zákonom transponujú do slovenského právneho poriadku.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu