Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov 468/2007 účinný od 01.11.2007

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava BAČÍKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o zhromažďovacom práve“/ upravuje právo občanov Slovenskej republiky na pokojné zhromažďovanie sa, ktoré je ako politické právo garantované Ústavou Slovenskej republiky.

Zákon o zhromažďovacom práve platí od roku 1990, kedy snahou zákonodarcov bolo predovšetkým v tom čase vykonať novú zásadnú zákonnú právnu úpravu zhromažďovacieho práva, ako jedného zo základných politických a občianskych práv tak, aby mohlo zabezpečovať dôležitú úlohu v procese demokratizácie spoločnosti.

I napriek jeho dvom novelám má súčasná právna úprava niekoľko závažných legislatívno-technických nedostatkov a z hľadiska vývoja súčasných spoločenských a právnych vzťahov je nepostačujúca, pretože:

-dáva možnosť zvolávateľom zneužívať zhromažďovacie právo tak, že môžu podaním oznámenia na dlhú dobu dopredu (t.j. napríklad na niekoľko rokov) zablokovať určité atraktívne verejné priestranstvá, a tým zabrániť vo výkone tohto práva iným subjektom;

-nerieši problém anonymity agresívnych jedincov (zakrývajúcich si svoju tvár), ktorí v rámci konaného zhromaždenia porušujú verejný poriadok, ničia majetok a ohrozujú svojimi útokmi život, zdravie, práva a slobody iných;

-nedostatočne vymedzuje prípadný postih za porušenie povinností na úseku práva zhromažďovacieho (tento postih je málo účinný kvôli výške stanovenej pokuty).

Návrh novely zákona v predkladanej podobe odstráni pretrvávajúce legislatívno-technické nedostatky z minulého obdobia, spresnení niektoré ustanovenia zákona o zhromažďovacom práve, vykoná úpravy v tých oblastiach, kde je to potrebné, čím sa zosúladí so súčasným právnym stavom a spoločenským vývojom v Slovenskej republike.

Tento zákon nebude mať dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Taktiež nebude mať finančný, ekonomický a environmentálny vplyv, ako ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako i s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Skrátenie hranice vychádza z reality, nakoľko 100 m je príliš široký okruh, ktorý sa v praxi nedodržiava. V ďalšom ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko Slovenská republika má len jeden zákonodarný zbor. Zmena ustanovenia tohto paragrafu však neohrozí ochranu a bezpečnosť zákonodarného zboru.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisí so vznikom Slovenskej republiky ako zvrchovaného, demokratického a právneho štátu, ktorý sa stal súčasťou Európskej únie.

K bodu 3

Účelom daného ustanovenia je sprehľadnenie a aktuálnosť podaných oznámení. Vzhľadom na poznatky z praxe je potrebné zamedziť účelovému blokovaniu verejných priestranstiev (napríklad i na niekoľko rokov dopredu) a tak nebrániť iným subjektom v realizácii zhromažďovacieho práva.

Z tohto dôvodu sa zvolávateľovi neumožňuje podať oznámenie skôr ako 6 mesiacov pred dňom konania zhromaždenia (na oznámenia podané pred touto lehotou sa neprihliada). Toto ustanovenie bude chrániť prípadných zvolávateľov a účastníkov iných zhromaždení, ktorým by neoprávnené dlhodobé blokovanie určitých verejných priestranstiev zo strany ostatných zvolávateľov mohlo brániť vo výkone ich zhromažďovacieho práva. Je to v súlade so zásadou, že žiadne právo nemožno vykonávať na úkor práv iných subjektov.

K bodu 4

Z dôvodu osobnej zodpovednosti za prípadný priestupok alebo trestný čin sa v danom odseku ustanovuje povinnosť účastníka zhromaždenia nezakrývať si tvár spôsobom znemožňujúcim jeho identifikáciu. Uvedené opatrenie vychádza zo skúseností z posledného obdobia, keďže stále viac narastajú prejavy vandalizmu a násilia a stávajú sa takmer bežným sprievodným javom demonštrácií niektorých skupín obyvateľstva. Iniciátori alebo následní páchatelia takýchto činov prichádzajú alebo môžu prísť na zhromaždenia už s úmyslom takéto situácie vyvolávať, pričom ich nemožno identifikovať, lebo sú spravidla zamaskovaní a zákon im takéto správanie nezakazuje. Splnenie tejto povinnosti sa však bude vyžadovať len v tých prípadoch, keď bude proti takýmto osobám z účastníkov konania vykonávaný služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru. Pokiaľ však z charakteru a priebehu zhromaždenia bude alebo je zjavné, že zakrývanie tvárovej časti hlavy tento účel nesleduje, tak nebude dôvod požadovať od jednotlivých účastníkov zhromaždenia odkrytie tváre.

K bodu 5

Toto ustanovenie vychádza z praxe, nakoľko Policajný zbor doteraz nemusel byť informovaný o konaní zhromaždenia, nakoľko zákon obci takúto oznamovaciu povinnosť neustanovoval. Týmto sa chce predísť situácii, aby Policajný zbor bol v čas informovaný a pripravený koordinovať svoje zložky na prípadný služobný zákrok. Nová právna úprava zlepšuje súčinnosť medzi obcou a Policajným zborom.

K bodu 6

Toto ustanovenie je legislatívno-technickým spresnením pôvodnej úpravy.

K bodu 7

V tomto prípade sa reaguje na situáciu, keď je na zhromaždení prítomný zástupca obce, a je nečinný. Nečinnosť môže vychádzať z objektívnych alebo subjektívnych príčin zástupcu obce, kde v tomto prípade následne koná príslušník Policajného zboru.

K bodu 8

Týmto ustanovením sa sprísňuje sankcia za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu a následne sa stanovuje primeraná pokuta, ktorá môže byť fyzickej osobe uložená obcou za porušenie tohto zákona.

K bodu 9

Tieto ustanovenia riešia problém anonymity agresívnych jedincov a možnosť uložiť pokutu týmto jedincom, ktorí v rámci konaného zhromaždenia porušujú verejný poriadok, ničia majetok a ohrozujú svojimi útokmi život, zdravie, práva a slobody iných. Vymedzuje sa aj ako nová skutková podstata ďalšieho z priestupkov proti zhromažďovaciemu právu.

K bodu 10

Tieto ustanovenia zohľadňujú to, že porušovateľmi tohto zákona môžu byť i právnické osoby ako zvolávatelia. Vymedzuje sa nimi v duchu zásady zákonnosti aj nová skutková podstata iných správnych deliktov na úseku zhromažďovacieho práva, nakoľko teoreticky právnická osoba nemôže spáchať priestupok, len iný správny delikt, konkrétne správny delikt právnickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie. V tejto súvislosti sa stanovuje pre právnické osoby primeraná maximálna pokuta, ktorá im môže byť uložená obcou za porušenie tohto zákona. Ustanovenie o výške tejto pokuty zároveň dáva možnosť obci pri ukladaní pokút zvážiť okolnosti jednotlivých prípadov, následky protiprávneho konania, spôsob, čas trvania a závažnosť porušení tohto zákona. Ukladanie pokút sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Príjmy z týchto pokút budú príjmami obce, nakoľko obec ako správny orgán dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona.

K bodu 11

V tomto bode sa navrhuje vypustenie uvedeného paragrafu z dôvodu, že § 19 má len deklaratórny charakter, nakoľko tento stav upravuje súčasná platná právna úprava v danej oblasti.

K čl. II

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a legisvakančnú dobu sa účinnosť novej právnej úpravy navrhuje od 1. novembra 2007.

zobraziť dôvodovú správu