Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike 465/2008 účinný od 01.09.2012 do 31.12.2012

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

B. Osobitn á časť

Prvá časť – Spoločné ustanovenia pre alkoholické nápoje

K § 1 – Predmet úpravy Úvodné ustanovenie definuje predmet úpravy zákona, ktorým je zdaňovanie alkoholických nápojov spotrebnou daňou.

K § 2 - Vymedzenie základných pojmov

Na účely zákona sú v tomto paragrafe definované niektoré pojmy používané v zákone, ako je napr. daňové územie, územie Európskej únie, územie tretích štátov, daňový sklad, prevádzkovateľ daňového skladu, pozastavenie dane, oprávnený príjemca, registrovaný odosielateľ a uvedenie alkoholického nápoja do daňové ho voľného obehu. Pre účely dovozu a vý vozu je potrebné definovať územie tretích štátov, ktorým je územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

Pozastavením dane je daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posúva na deň uvedenia alkoholického nápoja do daňového voľné ho obehu, pričom sa tento daňový režim používa na stupni výroby predmetu spotrebnej dane, pri dlhodobom skladovaní predmetu spotrebnej dane, napr. pri skladovaní zásob na účely štátnych hmotných rezerv alebo pri preprave medzi daňovými skladmi, resp. z daňového skladu na vývoz alebo pri dovoze do daňového skladu. Pozastavenie dane umožňuje jednak voľný pohyb predmetu spotrebnej dane na území spoločenstva a z ároveň umožňuje vybrať spotrebnú daň v krajine konečnej spotreby.

Daňový m skladom je miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu za podmienok ustanovených zákonom alkoholický nápoj v pozastavení dane vyrába, spracováva, skladuje, prijíma alebo odosiela v pozastavení dane, pričom ide o samostatné, priestorovo a stavebne ohraničené miesto, ktoré je adekvátne zabezpečené z dôvodu ochrany nezdaneného predmetu dane pred zneužití m.

Prevádzkovateľom daňového skladu je osoba, ktorá v rá mci podnikania a na základe povolenia od príslušných orgánov členského štátu v daňovom sklade vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime pozastavenia dane.

Oprávneným pr íjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príle žitostne alkoholický nápoj na základe povolenia v pozastavení dane prijíma z iného členského štátu, ale nesmie ho v pozastavení dane skladovať ani odosielať. Môže ísť napr. o obchodníka, distributéra alkoholického nápoja, ktorý na daňovom území nakupuje alkoholický ná poj už uvedený do daňového voľného obehu (zdanený).

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu a je oprávnená v pozastaven í dane odosielať alkoholický nápoj po jeho prepustení do colného režimu voľný obeh.

Uvedením alkoholick ého nápoja do daňového voľného obehu sa rozumie akékoľvek vyňatie alkoholického nápoja z režimu pozastavenia dane, jeho vyrobenie mimo pozastavenia dane, prepustenie dovážané ho alkoholického nápoja do voľného obehu (z colného hľadiska), ak za takýmto dovozom nenasleduje pozastavenie dane, vrátane nezákonného dovozu alebo nezákonného odňatia spod colného dohľadu ako i každé nakladanie s alkoholickým nápojom, ktorý nebol preukázateľne zdanený, mimo pozastavenia dane.

Na účely zákona sa definujú aj majetkovo prepojené osoby a personálne prepojené osoby.

K § 3 - Správa dane

Správu spotrebnej dane z alkoholických nápojov vykonáva colný úrad. Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti z ákon č. 563/2009 Z. z. Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto z ákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholických nápojov, ktoré sa u nej nachádzali alebo nachádzajú, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickými nápojmi ako vlastnými tak, ž e miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, ž e Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby (ďalej len 'osoba') alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa daňového poriadku, ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K § 4 - Predmet dane

Predmetom dane je alkoholický nápoj, ktorým sa rozumie víno, medziprodukt, lieh a pivo, ktorý sa na daňovom území vyrobil, dopravil z iného č lenského štátu alebo doviezol z tretích krajín. Súčasne sa na účely tohto zákona sa vínom rozumie, tiché víno, šumivé víno, tich ý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Štruktúra predmetu dane zodpovedá štruktúre vymedzenej smernicou Rady 92/83/EHS.

K § 5 - Zá klad dane, výpočet dane

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je lieh je jeho množstvo vyjadrené v hl a., t. j množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100 % alkoholu pri 20 °C . Súč asne sa ustanovuje jeho odvoden á jednotka, ktorou je liter absolútneho alkoholu (l a.). Daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množ stva liehu vyjadreného v hl a.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je víno a medziprodukt je hektoliter vína alebo medziproduktu, pričom daň sa vypočíta ako súčin sadzby dane a množstva vína alebo medziproduktu.

Základom dane na alkoholický nápoj, ktorým je pivo je hektoliter piva, pričom daň sa vypočíta ako súčin základu dane, % skutočného obsahu alkoholu v pive a príslušnej sadzby dane.

Upravuje sa zaokrúhľovanie základu, ktorý sa pri liehu zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta, víne a medziprodukte na dve desatinné miesta a pri pive na päť desatinných miest.

Súčasne sa upravuje spôsob výpoč tu dane, ak sa na výrobu medziproduktu použije preukázateľne zdanený lieh alebo víno, resp. ak sa na výrobu liehu použije preukázateľne zdanené víno, pivo alebo medziprodukt a takto vyrobený medziprodukt alebo lieh sú dodané na účely oslobodené od dane alebo dodané do iného členského štátu.

K § 6 - Sadzba dane

Ustanovuje sa základná sadzba dane na alkoholický nápoj, ktorá je vo výške 1 080 eur. Zároveň sa ustanovujú sadzby dane pre jednotliv é druhy alkoholických nápojov podľa objemu skutočného obsahu alkoholu, a to percentuálnym podielom na základnej sadzbe dane.Zároveň sa ustanovuje, že v pr ípade akejkoľvek zmeny sadzby dane na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa

vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každé ho druhu alkoholického nápoja.

K § 7 - Oslobodenie od dane

Smernica Rady 2008/118/ES a smernica Rady 92/83/EHS ustanovujú obligatórne a fakultatívne oslobodenia od spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ktoré sú premietnuté v návrhu zákona v jednotlivých hlavách predmetného zákona. V prvej hlave sú oslobodenia od dane, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy alkoholických nápojov. V osobitných ustanoveniach jednotlivým druhom alkoholických nápojov sú upraven é oslobodenia od spotrebnej dane zohľadňujúce špecifiká jednotlivého alkoholického nápoja.

Okrem iných oslobodení od spotrebnej dane je osobitným prípadom oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré vypl ýva so smernice Rady 2008/118/ES nadväzujúce na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to pre osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv a ozbrojenými silami cudzích štátov na použitie v r ámci aktivít na daňovom území. Takáto preprava alkoholického nápoja na daňové územie sa musí uskutočniť so sprievodným dokumentom a musí byť doložená osvedčením o oslobodení zo spotrebnej dane vyhotoven ým podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (ES) č. 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej dane.

K § 8 - Oslobodenie od dane pri dovoze alkoholického nápoja dovážaného cestujúcim z územia tretích štá tov v osobnej batožine

Ustanovujú sa množstvá jednotlivý ch druhov alkoholických nápojov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie od spotrebnej dane v prípade cestujúceho, ktorý dováža alkoholický nápoj z tretích štátov v osobnej batožine. Oslobodenie od spotrebnej dane z alkoholických nápojov si nemôže uplatniť cestujúci mladší ako 17 rokov.

K § 9 - Užívateľský podnik

Užívateľsk ým podnikom môže byť každá osoba, ktorá je na základe odberného poukazu oprávnená odoberať a používať alkoholický nápoj oslobodený od dane. Ustanovenie upravuje podmienky na zaradenie do evidencie užívateľských podnikov, vydanie odberného poukazu, jeho odňatie, postup colné ho úradu pri zaradení osoby do evidencie užívateľských podnikov a vydaní odberného poukazu ako i podmienky na prevádzkovanie osobitného typu užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikateľskej č innosti regeneruje lieh.

Doba platnosti odberného poukazu sa obmedzuje najdlh šie na jeden rok. Odberný poukaz nie je všeobecne platný. Bude sa vydávať žiadateľovi pre odber alkoholického nápoja od konkrétneho dodávateľa a vyhotovuje sa v troch vyhotoveniach. Pri odbere alkoholického nápoja oslobodeného od dane na da ňovom území je užívateľský podnik povinný predložiť odberný poukaz.

Prípade osobitného užívateľského podniku, v ktorom sa v rámci podnikania regeneruje lieh sa ustanovuje povinnosť užívateľskému podniku strpieť prítomnosť zamestnanca finančného úradu a poskytnúť mu nevyhnutnú súčinnosť pri výkone daňového dozoru.

K § 10 - Vznik daňovej povinnosti

Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje prí pady, pri ktorých dochádza k vzniku daňovej povinnosti, pričom podľa zásad ustanovených v smernici Rady 2008/118/ES daňová povinnosť musí vzniknúť najneskô r pri uvoľnení predmetu dane do daňového voľného obehu, t. j. na spotrebu. Využitím daňového režimu pozastavenia dane, ktorý umožňuje smernica Rady č. 2008/118/ES, sa vznik daňovej povinnosti časovo pos úva od momentu výroby na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, napr. uvoľnenia na konečnú spotrebu, ktorou sa rozumie použitie alkoholického nápoja na priamu ľudskú spotrebu. Uveden é je možné realizovať len za podmienok ustanovených zákonom, ktoré zabezpečia ochranu pred možnými daňovými únikmi nezdaneného predmetu dane.

Daňová povinnosť sa viaže na deň, kedy dôjde k vyňatiu alkoholického nápoja z pozastavenia dane, čo v praxi znamená akékoľvek vydanie alkoholického nápoja z priestorov daňového skladu pre odberateľa alebo odberateľovi, ktorý nie je prevá dzkovateľom daňového skladu alebo oprávneným príjemcom v inom členskom štáte, a teda nie je oprávnený odoberať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo registrovaným odosielateľom oprávneným odosielať tovar v režime pozastavenia dane. Vyňatím je tiež vlastná spotreba alkoholického n ápoja. Podľa smernice Rady 118/208/ES daňová povinnosť musí vzniknúť aj v prípade chýbajúceho množstva alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo oslobodeného od dane s v ýnimkou množstva alkoholického nápoja pripadajúceho na výrobné straty, manipulačné straty, prepravné straty a na prirodzené úbytky, ako aj množstva pripadajúceho na nenahraditeľné straty alkoholického ná poja v dôsledku náhodnej udalosti alebo vyššej moci, ale len za predpokladu, že sú tieto straty uznané správcom dane ako oslobodené. Ak bol alkoholický nápoj vyrobený mimo pozastavenia dane, vzniká daňová povinnosť dňom vyrobenia.

Daňová povinnosť vzniká aj v prípade, že správca dane zistí držbu alkoholického nápoja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie osoba preukázať, ako aj dňom dodania alebo použitia alkoholického n ápoja oslobodeného od dane na iný ako určený účel.

K § 11 - Osoba povinná platiť daň

Platiteľom dane je každá osoba, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa príslušných ustanovení zákona. Zákon taxatívne vymedzuje prípady, kedy je platiteľ dane povinný daň vysporiadať.

K § 12 - Zdaňovacie obdobie, daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, splatnosť dane

Ak zákon v osobitných prípadoch neustanov í inak, zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. V prípadoch, keď je platiteľom dane prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľ daňového skladu pre zahrani čných zástupcov alebo ak je platiteľom dane oprávnený príjemca, ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma alkoholický nápoj v pozastavení dane z iného členského štátu, je povinný do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnos ť podať daňové priznanie a zároveň zaplatiť daň. Platiteľ dane je povinný podať da ňové priznanie aj za to zdaňovacie obdobie, v ktorom nedošlo k vzniku daň ovej povinnosti. V ostaných prípadoch platitelia dane podávajú daňové priznanie a aj platia daň do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti.

Formulár daňového priznania vydá ministerstvo všeobecne záväzným prá vnym predpisom. Platiteľ dane je povinný okrem prípadov stanovených zákonom, si daň vypočítať sám.

K § 13 - Vrátenie dane

O vrátenie dane môžu požiadať tie da ňové subjekty, ktoré sú oprávnené nadobúdať alkoholický nápoj v pozastavení dane alebo alkoholický ná poj oslobodený od dane, avšak pri jeho nákupe túto možnosť nemohli z rôznych príčin využiť.

Daň možno vrátiť aj osobe z preukázateľne zdaneného alkoholického nápoja na daňovom území , ak dodala alkoholický nápoj na územie iného členského štátu a predložila potvrdenie správcu dane príslušného pre odberateľa o vysporiadaní dane v inom členskom štáte, ako aj v prí pade, ak uskutočnila vývoz alkoholického nápoja do tretieho štátu a vývoz preukázala príslušným dokladom potvrdzujúcim, že alkoholický nápoj opustil územie spoločenstva.

Daňový subjekt si vrátenie dane úplatní v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a ak sú splnené vš etky podmienky ustanovené zákonom, colný úrad vráti daň do 30 dní odo dňa podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania.

K § 14 - Pozastavenie dane, daňový sklad

V súlade s čl. 4 ods. 7 smernice Rady 2008/118/ES pozastavením dane rozumieme daňový režim, ktorý znamená dočasné odloženie - posunutie vzniku daňovej povinnosti. Tento režim sa uplatňuje v daňovom sklade a pri preprave alkoholického nápoja v režime pozastavenia dane. Podstatné je, že alkoholický nápoj sa musí nachá dzať v daňovom sklade alebo preprava alkoholického nápoja sa musí uskutočňovať medzi daňovými skladmi navzájom alebo medzi daňovým skladom a oprávneným príjemcom v inom členskom štáte alebo ak v ývoz alebo dovoz uskutočňuje prevádzkovateľ daňového skladu, alebo ak alkoholický nápoj, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu a uvedený do colného režimu voľný obeh tento odosiela v režime pozastavenia dane registrovaný odosielateľ.

Cieľom tohto daňového režimu je, aby v odôvodnených prípadoch, t.j. počas výroby a dlhodobého skladovania vä čších objemov predmetu dane nebol predmet dane zaťažený spotrebnou daňou a neefektívne neviazal veľké objemy finančných prostriedkov. Súčasne sa uplatnením tohto daňového režimu napĺň a aj podstata princípu voľného pohybu tovarov v rámci spoločenstva.

Pozastavenie dane sa končí v momente, keď je alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu, t. j. jeho uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Daňovým skladom sa môže v súlade s čl. 4 ods. 11 smernice rady 2008/118/ES stať podnik na výrobu alkoholického nápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na daňovom území, podnik na výrobu alkoholického n ápoja, sklad alkoholického nápoja nachádzajúci sa na území iného členského štátu, časť podniku na výrobu alkoholického nápoja alebo časť skladu alkoholického nápoja, okrem zákonom stanovených výnimiek.

Daňovým skladom nemôže byť liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

§ 15 - Povolenie na prevádzkovanie daňového skladu

Osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad, musí písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Ak chce prevádzkovať viac daňových skladov, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené pre daňový sklad, požiada o povolenie na prevádzkovanie každ ého daňového skladu.

Predtým ako colný úrad žiadateľa zaregistruje a vydá povolenie o prevádzkovanie daňového skladu , je nevyhnutné aby preveril skutočnosti a údaje uvedené v žiadosti a v príloh ách. Kontrola uvedených údajov má zabezpečiť, aby sa povolenie o prevádzkovanie daňové ho skladu vydalo iba subjektom, u ktorých je predpoklad, že budú daňovo spoľahlivé. Preukázanie daňovej spoľahlivosti vo vzťahu k uplatňovaniu jednotlivých ustanovení tohto zákona je mimoriadne dôležité, nakoľko sa žiadateľ ovi poskytuje 'zvýhodnené daňové postavenie', ktoré v praxi znamená, že vznik daňovej povinnosti je posunutý od momentu vyrobenia alkoholického nápoja až na moment uvoľnenia do daňového voľného obehu, t j. uvoľnenia na konečnú spotrebu.

Ustanovenie zároveň upravuje, kedy colný úrad zruší registráciu, odníme povolenie na prevádzkovanie da ňového skladu, resp. prípady kedy registrácia a povolenie na prevádzkovanie daňového skladu zanikne zo zákona.

K § 16 - Zábezpeka na daň

Z dôvodu vysokého daňového zaťaženia alkoholických nápojov, a to najmä liehu, vzniká i vysoké riziko možných daňových únikov. Preto v súlade so smernicou Rady 2008/118/ES je jednou z kľúčový ch podmienok pre vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu povinnosť zložiť zábezpeku na daň za každý daňový sklad osobitne. Vychádzajúc zo smerníc i praxe členských štátov EÚ sa v podmienkach Slovenskej republiky uplatňujú dva varianty zloženia zábezpeky, a to banková záruka podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka alebo vklad finančných prostriedkov na účet coln ého úradu. Účelom zavedenia inštitútu zabezpečenia dane je zabezpečiť pre štát prostredníctvom zlož enej zábezpeky podmienky pravidelného prísunu finančných prostriedkov do rozpočtu i v tých prípadoch, keď prevádzkovateľ daňového skladu neodvedie do rozpočtu splatnú daň. V takom prípade použije št át zloženú zábezpeku na úhradu dane, čím však dôjde k zníženiu zloženej zábezpeky na daň.

Návrh zákona novým spôsobom upravuje problematiku zábezpek na da ň, a to z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň. Uvedené nadväzuje i na Koncepciu boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach. Novým spôsobom sa upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň. Zároveň sa upravujú podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť na účely toho zá kona považovaná za daňovo spoľahlivú.

K § 17 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane na daňovom území

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane , ako aj alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane podľa príslušných ustanovení zákona na daňovom území. Na prepravu alkoholické ho nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický sprievodný dokument (ďalej len 'elektronický dokument'), ktorý je vyhotovený prostredníctvom elektronického systému, ktorý je ďalším prvkom kontroly pohybu nezdaneného alkoholického nápoja napr. na ceste od jeho výroby až po jeho konečnú spotrebu, resp. po jeho vývoz z daňového územia, ak nedochádza k jeho konečnej spotrebe na daňovom území.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukončenie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronick ého dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepravu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka, a to do výš ky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú o soby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať ďalšia zábezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 18 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane na území únie

Ustanovuje sa postup pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane na území únie. Na prepravu alkoholického nápoja v pozastavení dane sa musí používať elektronický dokument vyhotovený prostredníctvom elektronického systému.

Ustanovenie upravuje podrobnosti o vyhotovení návrhu elektronického dokumentu odosielateľom, jeho 'obeh' až po ukonč enie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane a teda i 'uzatvorenia' elektronického dokumentu. Odosielateľ, ktorý uskutočňuje prepra vu alkoholického nápoja na daňovom území a zložil zábezpeku na daň, môže zmeniť príjemcu alebo miesto prijatia alkoholického nápoja prostredníctvom elektronického systému.

Na alkoholický nápoj, ktorý sa prepravuje v pozastavení dane musí byť vždy zložená zábezpeka na daň, a to do výšky dane, ktorá pripadá na množstvo prepravovaného alkoholického nápoja, pričom sa ustanovujú osoby, ktoré ju môžu skladať. Zákon vymedzuje aj prípady, pri ktorých sa nemusí skladať zá bezpeka na daň alebo sa umožní jej zníženie.

K § 19 - Oprávnený príjemca

Oprávneným príjemcom je osoba, ktorá nie je prevádzkovateľom daňového skladu, a ktorá v rámci podnikania opakovane alebo príležitostne prijíma na základe povolenia alkoholický n ápoj v pozastavení dane z iného členského štátu. Oprávnený príjemca však nesmie alkoholický nápoj v pozastavení dane skladova ť, ani odosielať.

Osoba, ktorá chce prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane, musí po žiadať colný ú rad o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane. Osoba, ktorá chce prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane príležitostne, musí na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a po splnení zákonom stanovený ch podmienok a po ich preverení, colný úrad vydá toto povolenie. Na každý príležitostný príjem alkoholického nápoja musí byť vydané povolenie prijať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane a zložená zábezpeka na daň.

K § 20 - Registrovaný odosielateľ

Registrovaným odosielateľom je osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane po jeho prepustení do voľného obehu. Stanovujú sa podmienky, za ktorých je možné povolenie odosielať alkoholický nápoj v pozastavení dane vydať, odňať alebo za ktorý ch toto povolenie zaniká.

K § 21 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane a oslobodeného od dane pri nedostupnom elektronickom systéme

Stanovuje sa postup odosielateľa a colného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupné ho elektronického systému je odosielateľ povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxové ho alebo elektronického oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 22 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane

Za nezrovnalosť sa na účely zákona považujú také skutočnosti, dôsledkom ktorých sa preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane alebo jeho časť uskutočnila inak ako podľa ustanovení zákona.

Daňová povinnosť vznikne na daňovom území , a to dňom vzniku nezrovnalosti a v prípadoch, ak pri preprave alkoholického ná poja v pozastavení dane vznikne nezrovnalosť na daňovom území, aleb o ak sa pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane z iného členského štátu na daňové územie zistí nezrovnalosť na daňovom území a nie je možné určiť miesto vzniku nezrovnalosti.

Zákon ustanovuje prípady, pri ktorých mož no požiadať colný úrad o vrátenie dane. O vrátenie dane však nemožno po žiadať po uplynutí lehoty troch rokov.

K § 23 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri dovoze

Definuje sa pojem dovoz a miesto dovozu. Ak prevádzkovateľ daňového skladu alebo registrovaný odosielateľ uvedie po prepustení do voľného obehu alkoholický nápoj do režimu pozastavenia dane, musí byť takýto alkoholický nápoj umiestnený v daň ovom sklade, resp. oprávnenému príjemcovi na území iného členského št átu.

K § 24 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze

Definuje sa pojem vývoz a miesto výstupu. Preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane sa môže vykonať len s elektronický m dokumentom, okrem prípadov, ktoré sú taxatívne ustanovené v zákone. Pri vývoze je vý vozca povinný vytvoriť návrh elektronického dokumentu a zaslať ho na colný úrad v ývozu. Colný úrad vývozu overí všetky údaje a ak sú správne, pridelí referenčný kód a zašle elektronicky dokument aj s referenčným kódom vývozcovi a colnému úradu výstupu.

Ak preprava alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze bola ukončená a alkoholický nápoj opustil územie únie, colný úrad výstupu vyhotoví o tom elektronické potvrdenie a zašle ho colnému úradu vývozu. Colný úrad vývozu overí údaje, ktoré colný úrad výstupu uviedol v potvrdení o výstupe a vyhotoví sprá vu o vývoze, ktorú zašle vývozcovi.

K § 25 - Postup pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme

Upravuje sa postup odosielateľa (vývozcu) a finančného úradu pri preprave alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze pri nedostupnom elektronickom systéme. V prípade nedostupného elektronického systé mu je odosielateľ (vývozca) povinný písomne, telefonicky, faxom alebo emailom oznámiť colnému úradu vývozu začatie prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane pri vývoze. V prípade telefonického, faxového alebo elektronické ho oznámenia sa písomné, teda listinné potvrdenie oznámenia nevyžaduje.

K § 26 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely

Stanovuje sa postup osoby, ktorá chce prijať alkoholický nápoj uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte na podnikateľské účely alebo alkoholický nápoj uvedený do daňového vo ľného obehu na daňovom území dodať na územie iného členského štátu. Súčasne sa týmto osobám ustanovujú povinnosti pri vzniku daňovej povinnosti.

K § 27 - Zjednodušený sprievodný dokument

Alkoholický ná poj uvedený do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte a prepravovaný na podnikateľské účely do iného členského štátu, musí sprevádzať zjednodušený sprievodný dokument vyhotovený podľa vzoru a spôsobom uvedeným v nariadení komisie (EHS) č. 3649/92 zo 17. septembra 1992 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vo vnútri spoločenstva podliehajú ceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte.

Zjednodušený sprievodný dokument sa použije aj pri preprave alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu z jedného miesta na daňovom území na iné miesto na daňovom území, ak sa preprava alkoholického nápoja uskutoční cez územie jedného alebo viacerých členských štátov alebo pri preprave všeobecne denaturovaného liehu, ktorý sa dodá va na podnikateľské účely na daňovom území. Zjednodušený sprievodný dokument možno použiť aj pri preprave alkoholického ná poja, ktorým je víno vyrobené malým výrobcom vína na územie iného členského štátu, ak na základe predpisov tohto člensk ého štátu sa zjednodušený sprievodný dokument vyžaduje.

K § 28 - Preprava alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely

Ak si fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu sama prepraví na daňové územie alkoholický nápoj uvedený do daňového voľné ho obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého alkoholického nápoja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území, pokiaľ alkoholický nápoj použije len pre vlastnú spotrebu.

Pri posudzovaní, či je alkoholický nápoj určený na súkromné účely alebo na podnikateľské účely je rozhodujúce okrem množstva takto prepraveného alkoholického nápoja aj dôvod nadobudnutia alebo držby a miesto, kde sa alkoholický ná poj nachádza, alebo spôsob, akým bol prepravený.

K § 29 - Zásielkový obchod

Zásielkový m obchodom sa na účely toho zákona rozumie dodanie alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte do iného členského štátu na súkromn é účely odberateľovi, ktorý nie je prevádzkovateľom daňového skladu ani oprávneným príjemcom. Podnikateľský subjekt môže zásielkový obchod uskutočňovať sám alebo prostrední ctvom inej osoby.

Odosielateľovi so s ídlom v členskom štáte odoslania vzniká daňová povinnosť na území členského štátu, v ktorom má sídlo odberateľ, a to dodaním alkoholického nápoja odberateľovi. Odosielateľ je vš ak povinný ešte pred uskutočnením zásielkového obchodu oznámiť miestne príslušnému správcovi dane pre odberateľa príslušné údaje a zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajú cej na množstvo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom dodávky.

K § 30 - Nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely alebo pri zá sielkovom obchode

V nadvä znosti na príslušné články smernice Rady 2008/118/ES sa upravuje miesto vzniku nezrovnalosti pri preprave alkoholického nápoja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely a pri zásielkovom obchode. Súčasne je potrebn é stanoviť povinnosti daňového dlžníka po vzniku tejto nezrovnalosti.

V prípadoch ustanovený ch zákonom, môže platiteľ dane požiadať o vrátenie zaplatenej dane, ak od vzniku nezrovnalosti neuplynula lehota troch rokov.

K § 31 - Osobitná úprava pozastavenia dane a oslobodenia od dane

Alkoholický ná poj, ktorý sa predáva v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a na palubách lietadiel osobám, ktoré bezprostredne opustia územie spoločenstva je oslobodený od dane. Od dane je oslobodený aj alkoholický nápoj dodávaný na paluby lietadiel, ktorý je určený na spotrebu počas letu.

Osoba, ktorá chce uskutočňovať takýto predaj alkoholického nápoja, je povinná požiadať o povolenie na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu a zložiť zábezpeku na daň.

Osoba uskutočňujúca predaj tohto alkoholického nápoja je povinná na predajnom doklade viesť evidenciu, ktorá obsahuje meno osoby, cieľové letisko kupujúceho spolu s číslom letu, ako aj obchodný názov s cenou alkoholického nápoja.

K § 32 a § 33 - Osobitná úprava predaja alkoholického nápoja oslobodeného od dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv

V sú lade so smernicou Rady 2008/118/ES sa upravuje oslobodenie od spotrebnej dane pre osoby, ktoré sú členmi diplomatického zboru, tzv. zahraničný zástupcovia. Oslobodenie do spotrebnej dane sa uplatň uje priamou formou, a to nákupom alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Ustanovujú sa podmienky na prevádzkovanie daňového skladu pre zahraničných zástupcov. Zahraničný zástupca si môže v daňových skladoch pre zahraničných zástupcov kúpiť alkoholický nápoj oslobodený od dane len na zá klade povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od spotrebnej dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov. Predmetné povolenie pre zahraničného zástupcu vydáva colný úrad Bratislava. Pr ílohou povolenia je odpisový list, v ktorom colný úrad Bratislava uvedie limit na nákup alkoholického nápoja oslobodené ho od dane za kalendárny rok.

V prípade, že niektorý štát neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom okrem medzinárodných organizácii a ich úradníkov, neprizná sa zahraničným zá stupcom tohto štátu oslobodenie od dane.

Ustanovuje sa povinnosť viesť evidenciu kópií povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničný ch zástupcov a kópií odpisových listov.

K § 34, § 35, § 36, § 37 a § 38 - Vedenie evidencií

Ïalším z povinných prvkov kontroly vý roby, držby, spotreby a pohybu alkoholického nápoja je vedenie evidencií slúžiacich pre správne určenie dane. Z evidencie musí byť zrejmý najmä obchodný názov, množstvo a dátum vyrobeného, prevzatého, spotrebovaného a vydaného alkoholického nápoja.

V prípadoch výdaja alkoholického nápoja, ktorý je oslobodený od dane musí by ť výdaj doložený odberným poukazom odberateľa alebo kópiou povolenia na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daň ovom sklade pre zahraničných zástupcov a kópiou odpisového listu.

Ustanovujú sa náležitosti, ktoré musí obsahovať evidencia vedená prevádzkovateľom daňového skladu, užívateľským podnikom, oprá vneným príjemcom a registrovaným odosielateľom.

K § 39 – Vedenie evidencií colným úradom a finančným riaditeľstvom

Ustanovenie upravuje vedenie evidencie colným úradom, ktorá obsahuje zoznam prevádzkovateľov daňových skladov, prevádzkovateľov daňových skladov s povolením na denaturáciu, oprávnených príjemc ov, registrovaných odosielateľov, splnomocnencov pre zásielkový obchod, daňových skladov, liehovarníckych závodov na pestovateľské pálenie ovocia, dovozcov spotrebiteľského balenia, príjemcov (odberateľ ov) liehu, register prevádzkovateľov tranzitných daňových skladov, register prevádzkovateľov daňových skladov pre zahraničných zástupcov, zoznam vydaných poukazov na odber kontrolných známok a zoznam výrobn ých zariadení v podnikoch na výrobu liehu.

Finančné riaditeľstvo alebo ním poverený colný úrad vedie centrálnu elektronickú databázu, ktorá obsahuje údaje podľa tohto zákona. Colný úrad Bratislava vedie centrálnu elektronickú databázu vydaných povolení na nákup alkoholického nápoja oslobodeného od dane v daňovom sklade pre zahraničných zástupcov.

Druhá časť – Osobitné ustanovenia pre lieh

K § 40 - Oslobodenie od dane pre lieh

V sú lade so smernicou Rady 92/83/EHS sa ustanovujú osobitné prípady, kedy je lieh oslobodený od dane. Ide najmä o prípady, keď je lieh použitý na vý robu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo je určený na použitie vo výrobnom procese v množstve určenom výrobnou normou spotreby za predpokladu, že konečný výrobok neobsahuje lieh, na výrobu aróm určených na aromatizovanie potravín a nápojov s obsahom alkoholu najviac 1,2 % objemu, na výrobu potravín, ak obsah alkoholu neprekročí množ stvo 8,5 l a. na 100 kg výrobku pre čokoládové výrobky a množstvo 5 l a. na 100 kg výrobku pre ostatné potraviny s výnimkou nápojov s obsahom alkoholu viac ako 1,2% objemu, ako lieh osobitne denaturovaný na výrobu v ýrobkov alebo na iný určený účel použitia v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

K § 41 - Osobitná úprava použitia, prí jmu a výdaja aróm s obsahom liehu oslobodeného od dane

Ustanovuje sa, aby každá osoba, ktorá chce používať, prijímať alebo vydávať arómy oslobodené od dane, bola povinná požiadať coln ý úrad o zaradenie do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane. Zároveň osoby, kto ré boli zaradené do evidencie podnikov, ktoré používajú, prijímajú alebo vydávajú arómy oslobodené od dane s ú povinné viesť evidenciu, z ktorej by bolo zrejmé použitie, príjem alebo výdaj aróm na úč ely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade so zákonom.

K § 42 - Osobitné podmienky na prevádzkovanie daňového skladu na lieh

Okrem podmienok na prevádzkovanie daňového skladu uvedený ch v § 15 je osoba, ktorá chce prevádzkovať daňový sklad na lieh povinná sp ĺňať aj osobitné podmienky týkajúce sa vyrobeného zariadenia na výrobu liehu a podmienok potrebných na spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva liehu. Výrobné zariadenie a zariadenie na spracovanie liehu v daňovom sklade, kde dochádza k výrobe, spracovaniu alebo skladovaniu liehu musí byť usporiadané tak, aby správca dane mohol kedykoľvek zistiť množstvo vyrobeného, spracúvaného alebo uskladneného liehu.

Lieh sa môže vyrábať len v daň ovom sklade a za prí tomnosti zamestnanca colného úradu. Pre použitie syntetického a sulfitového liehu ako aj denaturovaného liehu musia byť ustanovené určité obmedzenia a zákazy, nakoľko takýto lieh nesmie byť použitý na priamu ľudskú spotrebu.

K § 43 - Podnik na výrobu liehu

Podnik na výrobu liehu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania vyrába, spracúva, skladuje, prijíma alebo odosiela lieh , pričom vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným objemovým meradlom na lieh, okrem prípadov stanovených zákonom. Ak sa meria množstvo vyrobené ho liehu meracou zostavou n a lieh, táto zostava musí byť zabezpečená odstavením prietoku liehu pri prekročení maximálnej povolenej teploty liehu a doplnená prietokový m regulátorom liehu pretekajúcim meracou zostavou na lieh a etalónovým gravimetrickým zariadením s nádržou.

Výrobou l iehu je aj získanie liehu ako vedľajšieho produktu pri výrobe droždia a získanie liehu regeneráciou.

Každý podnik na výrobu liehu musí mať zriadený samostatný sklad liehu, okrem liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

K § 44 - Výrobné zariadenie v podniku na vý robu liehu, jeho zabezpečenie a usporiadanie

Lieh sa môže vyrábať len na taký ch výrobných zariadeniach, ktoré zaručujú spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva.

Výrobné zariadenie v podnikoch na výrobu liehu musí byť zabezpečené uzáverami colného úradu a celé vyrobené množstvo liehu musí byť registrované kontrolným liehovým meradlom, okrem droždiarne.

Tam, kde sú technické problémy so zabezpečením výrobného zariadenia (napr. výrobne syntetického liehu), sa použijú uzávery celého priestoru, to znamená uzamknutie všetkých možných prístupových ciest do vý robne liehu po skončení výroby.

K § 45 - Meranie a zisťovanie množstva vyrobeného liehu a zisťovanie zásob liehu

Ustanovuje sa definícia kontrolného liehového meradla, ktorým sa rozumie, buď objemové meradlo na lieh alebo meracia zostava na lieh.

Osoby, ktoré vyrábajú lieh v podniku na výrobu liehu sú povinné merať všetok vyrobený lieh kontrolným liehovým meradlom, ktoré musí byť typovo schválené a overené podľa osobitného predpisu.

Kontrolné liehové meradlo musí byť zabezpečené overovacími značkami metrologického orgánu a uzáverami colného úradu. Kontrolu liehového meradla vykonáva colný úrad a zisťuje a vypočítava množstvo vyrobeného liehu spôsobom, ktorý bude ustanovený vo všeobecne záväznom právnom predpise.

K § 46 - Sklad liehu

Skladom liehu sa rozumie liehovarnícky závod, ktorým je výrobň a liehovín, egalizačná stanica, denaturačný závod alebo plniareň; nachádzajúci sa na daňovom území. V rámci podnikania tento liehovarnícky závod prijí ma, spracováva, plní, skladuje alebo odosiela lieh vyrobený v podniku na výrobu liehu.

Skladom liehu je aj sklad, v ktorom sa pri uskutočňovaní podnikateľskej činnosti lieh prijíma, skladuje a odosiela alebo používa na výrobu aróm, macerátov, extraktov alebo miešaných alkoholických nápojov.

Zákonom sa ustanovujú obligatórne náležitosti, ktoré musí sklad liehu spĺňať. Ministerstvo je súčasne splnomocnené ustanoviť všeobecne záväzným prá vnym predpisom podrobnosti o zariadeniach na skladovanie na skladovanie liehu, ich usporiadaní a o zariadeniach na vyskladňovanie a preberanie liehu.

K § 47 a § 48 - Denaturácia liehu, Povolenie na denatur áciu liehu

Denaturáciou sa rozumie zmiešanie liehu s povolený denaturačným prostriedkom a denaturačný prostriedok nie je možne všeobecne dostupnými metódami oddeliť od liehu.

Lieh môže byť denaturovaný len v da ňovom sklade, ktorého prevádzkovateľovi bolo vydané povolenie na denaturáciu liehu a za prítomnosti zamestnanca finančného úradu. Daňový sklad, v ktorom sa lieh denaturuje, musí byt vybavený dávkovacím, zmiešavacím a iný m podobným zariadením na výrobu denaturovaného liehu.

Zároveň sa zakazuje používať iné, ako ustanovené denaturačné prostriedky a meniť vlastnosti denaturované ho liehu.

Ustanovujú a p odmienky na denaturáciu liehu, pričom každá osoba, ktorá chce denaturovať lieh musí mať okrem povolenia na prevá dzkovanie daňového skladu - denaturačného závodu aj povolenie na denaturáciu liehu, ktoré vydá colný úrad.

K § 49 - Pestovateľské pálenie ovocia

Pestovateľské p álenie ovocia je služba pre pestovateľov, ktorí si môžu dať vyrobiť lieh (destilát) v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia. Osoba, ktorá prevádzkuje takýto liehovarnícky závod mus í mať na túto činnosť povolenie Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR a musí sa zaregistrovať na príslušnom colnom úrade.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá chce prevádzkovať liehovarnícky závod na pestovateľské pálenie ovocia.

Lieh vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia je zdaňovaný zníženou sadzbou dane, ktor á je 50 % základnej sadzby z vyrobeného liehu, najviac do množstva vyrobeného liehu 43 l a. pre jedného pestovateľa a jeho domácnosť za jedno výrobné obdobie. Prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľ ské pálenie ovocia môže vyrobiť pestovateľovi lieh (destilát) len na základe žiadosti.

Platiteľom dane je prevá dzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia, ktorý túto daň vyberá od pestovateľa pri odovzdaní liehu (destilátu). Platiteľ dane je povinný podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujú ceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov, pre ktorých prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie vyrobil v danom zdaňovacom období lieh a kópie žiadostí o výrobu destilátu.

Lieh (destilá t) vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia sa nesmie ďalej predávať a uvádzať na trh. V odôvodnených prípadoch môže colný úrad povoliť opätovnú rektifikáciu ním vyrobeného liehu. V danom prípade sa za deň vý roby bude považovať deň, kedy bol lieh opätovne rektifikovaný.

K § 50 - Osobitná úprava evidencie výrobných zariadení

Ustanovuje sa povinnosť pre osobu, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť a nemá vydané príslušné povolenie na jeho prevádzkovanie alebo jej toto povolenie zaniklo, príp. bolo odňaté, aby v lehote do 15 dní od vzniku tejto skutočnosti písomne oznámila colnému úradu svoje identifikačné číslo, adresu umiestnenia zariadenia alebo jeho časti a technické údaje vr átane fotodokumentácie. Ak sú údaje pravdivé, colný úrad vydá osobe, ktorá má v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, potvrdenie o zaevidovaní drž by výrobného zariadenia alebo jeho časti (ďalej len 'potvrdenie o zaevidovaní'). Držba výrobného zariadenia alebo jeho časti sa nepovaž uje za neoprávnenú, ak sú zachované skutočnosti, za ktorý ch bolo potvrdenie vydané.

Ak osoba už nemá v držbe výrobné zariadenie alebo jeho časť, je povinná v lehote 15 dní odo dňa vzniku oznámiť colnému úradu danú skutočnosť. Colný úrad skutočnosť a údaje preverí a ak sú pravdivé vydá osobe potvrdenie o vyradení z evidencie držby výrobného zariadenia alebo jeho časti.

K § 51 a § 52 - Označovanie spotrebiteľského balenia liehu kontrolnou známkou

Na účely zákona sa definuje sa pojem spotrebiteľské balenie liehu (ďalej len 'spotrebiteľské balenie) a kontrolná známka. Spotrebiteľské balenie kódu 2207 a 2208 smie byť na daňovom území uvedené do daňového voľného obehu len označené kontrolnou známkou, okrem prípadov ustanovených zákonom. Označiť spotrebiteľské balenie môže len odberate ľ kontrolných známok, ktorým je prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, dovozca spotrebiteľského balenia a príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1.

Ustanovuje sa, kedy je spotrebite ľské balenie považované za neoznačené. Zároveň sa ustanovujú podmienky kedy mo žno v daňovom voľnom obehu označiť spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou, pričom sa upravuje i spôsob označenia spotrebiteľského balenia, ak bola z neho colným úradom v rámci daňového dozoru odstránená kontrolná známka.

Ustanovuje sa spôsob nalepenia kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie, pričom musí byť dodržaná zásada, že pri otvorení spotrebiteľského balenia musí dôjsť k pretrhnutiu kontrolnej známky. Pri spotrebiteľských baleniach, ktoré majú miesto určené na otvorenie prekryté priehľadnou ochrannou fó liou, kontrolná známka musí byť nalepená pod touto fóliou.

V odôvodnených prípadoch, môže finančné riaditeľ stvo povoliť nalepenie kontrolnej známky aj na fóliu.

Zakazuje sa predávať spotrebiteľské balenie za cenu nižšiu ako ustanovenú zákonom. Výnimky sú umožnené len na základe povolenia colného úradu.

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí žiadateľ ktorý m je dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) podľa § 26 ods. 1 spĺňať, aby mol byť zaradený do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

K § 53 - Tlač a distribúcia kontrolných známok

Osoba, ktorá chce v rámci podnikateľskej činnosti tlačiť kontrolné známky, musí s finančným riaditeľstvom uzatvoriť zmluvu o dohľade nad tlačou kontrolných známok. Na uzavretie zmluvy na tlač kontrolných známok finančné riaditeľstvo vyhlási verejnú obchodnú súťaž, pri čom sa ustanovujú podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, ak chce uzatvoriť zmluvu na tlač kontrolných známok. Zmluva na tlač kontrolných známok sa uzatvára najviac na obdobie troch rokov.

Keďže lieh patrí k najviac za ťaženým spotrebnou daňou a hlavným kontrolným prvkom pri predaji spotrebiteľských balení je kontrolná známka, finančné riaditeľstvo vykonáva dozor nad tlačou kontrolných známok, nakladaním s kontrolnými známkami, materiálov použitých na výrobu kontrolných známok, likvidáciou vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok a materiálov používaných na tlač kontrolný ch známok. Tlač kontrolných známok sa môže vykonávať iba za prítomnosti zamestnanca finančného riaditeľstva a tlačiareň musí poskytnúť zamestnancovi finančného riaditeľstva potrebnú súčinnosť.

Ustanovuje sa povinnosť pre tlačiareň viesť evidenciu o množstve ceninového papiera použitého na tlač, počte vytlačených tlačový ch listov kontrolných známok, počte vytlačených kontrolných známok, množstve iného materiálu použitého na tlač kontrolných známok, množstve zničeného ceninového papiera pri tlači, o zničený ch alebo poškodených kontrolných známok, množstve kontrolných známok, ktoré tlačiareň uznala pri ich reklamácii zo strany finančného riaditeľstva a o množstve vydaných kontrolných zná mok zamestnancovi finančného riaditeľstva.

Odberateľ kontrolných známok, musí elektronicky požiadať colný úrad o vydanie kontrolných známok a žiadosť musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Colný ú rad bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti a najneskôr nasledujúci deň oznámi odberateľovi kontrolných známok počet kontrolných známok, ktoré môže odobrať, cenu pripadajúcu na objednané kontrolné zn ámky a žiadosť o vydanie kontrolných známok elektronicky zašle zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni. Zamestnanec finančného riaditeľstva vyhotoví o prevzatí kontrolných známok úradný záznam v dvoch vyhotoveniach, z toho jedno odovzdá odberateľovi kontrolných známok a miestne príslušnému colnému úradu odberateľa kontroln ých známok.

Ak sa budú spotrebiteľské balenia označova ť kontrolnými známkami v inom členskom štáte, odberateľ kontrolných známok oznámi colnému úradu najneskôr s predložením žiadosti o vydanie kontrolných známok zoznam liehu uvádzaného do daňového voľného obehu, identifikačné údaje zahraničného dod ávateľa liehu a adresu, kde sa kontrolná známka bude lepiť na spotrebiteľské balenie. Ak odberateľovi kontrolnej známky zaniklo alebo bolo odňaté povolenie podľa tohto zákona, alebo nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok, že odberateľ kontrolných zn ámok už ním prevzaté kontrolné známky nemôže použiť na označenie spotrebiteľského balenia, musí nepoužité kontrolné známky odovzdať colnému úradu.

Colný úrad vedie evidenciu vydaných kontrolných známok podľa odberateľ a kontrolných známok, ako aj známok, ktoré boli odberateľom kontrolných známok odobraté.

K § 54 - Predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu

Predávať spotrebiteľské balenie v daň ovom voľnom obehu možno len na základe povolenia na predaj spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (povolenie na predaj) alebo oprávnenia na distribúciu spotrebiteľského balenia v daňovom voľnom obehu (opr ávnenie na distribúciu). Ustanovenie teda rozlišuje osobu oprávnenú na distribúciu, ktorá môže predávať spotrebiteľské ďalšej osobe oprávnenej na distribúciu, osobe, ktorá má povolenie na predaj, ako aj konečnému spotrebiteľovi a osobu, ktorá je držiteľom povolenia na predaj, ktorá môže spotrebiteľské balenie predávať iba konečnému spotrebiteľovi.

Osoba, ktorá je registrovaná colným úradom ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca príp. je evidovaná ako dovozca spotrebiteľského balenia alebo príjemca (odberateľ) liehu, nemusí písomne požiadať colný úrad o vydanie oprávnenia na distribúciu, ani spĺňať podmienky ustanovené pre držiteľa oprávnenia na distribúciu. Colný úrad jej vydá oprávnenie na distribúciu a pridelí jej aj číslo oprávnenia na distribúciu ku dňu vydania povolenia na prevádzkovanie daňové ho skladu, povolenia na prijatie liehu z iného členského štátu v pozastavení dane, ku dňu zaradenia do evidencie dovozcov spotrebiteľského balenia alebo do evidencie príjemcov (odberateľov) liehu.

Ustanovujú sa povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na distribúciu a povinnosti, ktoré musí spĺňať osoba oprávnená na predaj spotrebiteľského balenia.

K § 55 - Ničenie liehu

Lieh, ktorý sa dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí liehu stane majetkom štátu je colný úrad povinný zničiť. Colným úradom sa zničí, na žiadosť prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia lieh, ktorý je preukázateľne znehodnotený a nevhodný na ďalšie spracovanie ako aj lieh, ktorý pestovateľ neprevzal. Na požiadanie prevádzkovateľa podniku na výrobu liehu možno zničiť pribudlinu pod dohľadom colného úradu. Za zničenie pribudliny pod ľa tohto zákona sa považuje aj jej spálenie v podniku na výrobu liehu prevádzkovateľom daňového skladu, ktorý ju mal v držbe. Lieh je ničený na náklady osoby, ktorá má taký to lieh v držbe.

K § 56, § 57, § 58 a § 59 - Osobitná úprava vedenia evidencií na lieh

Okrem náležitostí uvedených v § 34 až § 38, je osoba, ktorá je prevádzkovateľom podniku na výrobu liehu, skladu liehu, užívateľského podniku, oprávneným príjemcom, prevá dzkovateľom tranzitného daňového skladu, prevádzkovateľom daňového skladu pre zahraničných zástupcov, splnomocnencom pre zásielkový obchod alebo odosielateľom (dodávateľom) povinná viesť aj osobitnú evidenciu a uchovávať ju desať rokov. Evidencia liehu sa uzatvára k 30. septembru príslušného kalendárneho roka, okrem osoby, ktorá je prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia.

Ïalej sa ustanovujú osobitné náležitosti vedenia evidencie prevádzkovateľom daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu liehu, sklad liehu a užívateľský podnik.

Tretia časť - Osobitné ustanovenia pre víno a medziprodukt

K § 60 - Oslobodenie od dane

Ustanovujú sa osobitné prípady, kedy sú víno a medziprodukt oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy sú víno a medziprodukt použit é na výrobu liečiv, aróm, potravín, vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo, alebo ako súčasť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyseln é spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa zároveň ustanovuje oslobodenie od spotrebnej dane na tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný ná poj, ktorý vyrobil malý výrobca fermentovaného nápoja pre svoju domácnosť na da ňovom území, a to najviac v množstve 1000 litrov za hospodársky rok.

K § 61 - Podnik na výrobu vína a medziproduktu

Podnik na výrobu v ína a medziproduktu je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt vyrába, spracováva, prijíma a odosiela.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu vína a medziproduktu ako daňový sklad, musí písomne pož iadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 62 - Sklad vína a medziproduktu

Skladom vína a medziproduktu sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania víno a medziprodukt skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad vína a medziproduktu v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

K § 63 - Osobitná úprava pre tiché víno

Upravuje sa, že osoba, ktorá je výrobcom iba tichého ví na a za hospodársky rok nevyrobí viac ako 1 000 hl tichého vína nemusí výrobu tichého vína uskutočňovať v daňovom sklade. Súčasne nie je povinný takýto výrobca tichého vína byť evidovaný alebo registrovaný colným úradom. Registrácia tohto výrobcu tichého vína ako pre prevádzkovateľa daňového skladu sa vy žaduje len v tom prípade, ak chce táto osoba dodávať tiché víno do iného členského štátu v re žime pozastavenia dane. Súčasne sa upravuje, že na prepravu vína je možné použiť sprievodný doklad podľ a nariadenia Komisie (ES) č. 436/2009 o podrobných pravidlách uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o vinohradnícky register, povinné nahlasovanie a zhromažďovanie informácií na úč ely monitorovania trhu, sprievodné doklady na prepravu výrobkov a evidenciu, ktorú treba viesť v sektore vinohradníctva a vinárstva. Zároveň sa ustanovuje, že ak vedie evidenciu v súlade so zákonom o vinohradní ctve a vinárstve, táto evidencia sa považuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

K § 64 - Osobitná ú prava oslobodenia od dane pre malého výrobcu fermentovaného nápoja

V súlade so smernicou Rady 92/83/EHS sa umožňuje oslobodiť od spotrebnej dane fermentovaný nápoj vyrobený fyzickou osobou, ktorý je určený na jeho spotrebu alebo spotrebu členmi jeho domácnosti, alebo jeho blízkymi osobami. Od spotrebnej dane je oslobodené víno najviac v množstve 1 000 litrov, ktoré bolo vyrobené za hospodársky rok.

Štvrtá časť – Osobitné ustanovenia pre pivo

K § 65 - Oslobodenie od dane pre alkoholický ná poj, ktorým je pivo

Ustanovujú sa osobitné prí pady, kedy je pivo oslobodené od dane. Jedná sa najmä o prípady, kedy pivo použité na výrobu liečiv, aróm, potravín alebo na vedecké účely alebo analytické účely výrobu potravín priamo alebo ako sú časť polotovaru, a ak obsah alkoholu nepresiahne 5 l a. na 100 kg hotového výrobku, alebo na priemyselné spracovanie na výrobky, ktoré nie sú predmetom dane podľa tohto zákona.

K § 66 - Malý samostatný pivovar

V súlade s čl. 4 smernice Rady 92/83/EHS, ktorá umožňuje pre malé samostatné pivovary s ročnou výrobou piva do 200 000 hektolitrov využívať zníženú sadzbu dane, sa v tomto paragrafe definujú podmienky, za ktorých môže byť pivovar považovaný za malý samostatný pivovar. Použitie zníženej sadzby dane má umožniť čiastočnú kompenzáciu vyššej nákladovosti vyplývajúcej z nízkej kapacity výroby v malých pivovaroch v porovnaní s veľkými pivovarmi. Uvedené má zabezpečiť podporu tradície malých pivovarov.

Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac. Ak dôjde k väčšej produkcii piva ako uvedenej v oznámení colnému úradu je povinný t úto výrobu piva malý samostatný pivovar zdaniť príslušnou sadzbou spotrebnej dane.

K § 67 - Podnik na výrobu piva

Podnik na vý robu piva je definovaný ako podnik nachádzajúci sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania pivo vyrába, spracováva, prijíma a odosiela. Výrobou piva sa rozumie aj zmena množstva obsahu mladiny v pive, za predpokladu, že tým dô jde aj k zmene základu dane.

Osoba, ktorá bude chcieť prevádzkovať podnik na výrobu piva ako daňový sklad, musí písomne požiadať coln ý úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.

K § 68 - Sklad piva

Skladom piva sa na účely zákona rozumie taký podnik, alebo časť podniku, v ktorom sa v rámci podnikania pivo skladuje, prijíma a odosiela, prípadne spracováva.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať sklad piva v pozastavení dane, musí požiadať colný úrad o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu, na podanie žiadosti musia byť splnené podmienky ustanovené zákonom.

Piata časť – Daňový dozor a daňová kontrola

K § 69 - Daňový dozor a daňová kontrola

Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má daňový subjekt sídlo alebo trvalý pobyt, alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný prepravný prostriedok alebo kontrolovaný alkoholický ná poj. Správca dane vykoná va daňový dozor i nad tlačou a distribúciu kontrolných známok. Osoba je povinná strpieť výkon daňové ho dozoru.

Pod daňovým dozorom sa na účely zákona rozumie vykonávanie takých opatrení, ktoré majú zabrániť tomu, aby alkoholický nápoj unikol zdaneniu v ktoromkoľvek stupni od výroby cez jeho distribúciu (pohyb, preprava) až ku konečnej spotrebe.

Pri výkone úradného dozoru je colný úrad oprávnený vstupovať do priestorov, kde sa nachádza alkoholicky nápoj alebo sa dá predpokladať, že sa tam nachádza, zisťovať stav zásob a nariadiť vykonanie inventúry, zastavovať vozidlá, v ktorých by sa mohol lieh prepravovať, kontrolovať prepravu alkoholického nápoja, odoberať bezplatne vzorky, kontrolova ť doklady súvisiace s činnosťou daňového subjektu, zisťovať prirodzené úbytky alkoholického nápoja. Daňový dozor môže vykonávať aj finančné riaditeľstvo.

K § 70 - Správne delikty

Ako už bolo vyš šie spomenuté, vysoké daňové zaťaženie liehu spôsobuje, že ide o daňovo vysoko citlivý a rizikový predmet spotrebnej dane. Z uvedených dôvodov je mimoriadne dôležité uplatňovať pri realizá cii zákona v praxi (okrem v zákone upravených mechanizmov kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu) i sankčné opatrenia pri porušení ustanovení zákona. Ich úlohou je nielen sankčne postihovať poruš ovanie ustanovení tohto zákona, ale aj preventívne obmedzovať priestor pre možné daňové úniky. Výška sankcií je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona.

K § 71 - Priestupky

Ustanovenie taxatívne vymedzuje konanie, pri ktorom sa fyzická osoba dopúšťa priestupku a ustanovuje sa výška pokuty.

Šiesta č asť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 72

Ustanovuje sa zoznam preberaných prá vnych aktov Európskej Únie, splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho problematiku výrobných zariadení v podniku na výrobu liehu a v skladoch liehu, podmienky na meranie a zisťovanie vyrobeného množstva liehu, podmienky na zisťovanie stavu zásob liehu. Zároveň sa ustanovuje postup colného úradu pri zaradení daňového subjektu do evidencií veden ých podľa toho zákona. Súčasne sa ustanovuje, že na správu dane sa použije zákon č. 563/2009 Z. z.

K § 73, § 74, § 75 a § 76

V nadväznosti na vykonané zmeny sa ustanovujú prechodné ustanovenia.

K § 77

Zrušovacie ustanovenie.

K § 78

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 8 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov

Dôvodová správa

I.Všeobecná časť

Návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len 'zákon') sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR, na zá klade záverov vyplývajúcich z Koncepcie daňových únikov na spotrebných daniach, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 dňa 4. mája 2011, ako i na základe poznatkov získaný ch pri aplikácii zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 104/2004 Z. z.'), zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 105/2004 Z. z ') a zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva (ďalej len 'zákon č. 106/2004 Z. z.') v praxi.

Legislatívnu úpravu spotrebnej dane z vína, liehu a piva v Slovenskej republike (ďalej len 'SR') a jej aplikáciu v praxi významným spôsobom ovplyvňuje niekoľko skutočností, a to:

-je predmetom legislatívy EÚ v oblasti spotrebných daní, najmä smernice Rady 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (ďalej len 'smernica Rady 2008/118/ES'), smernice Rady 92/83/EHS o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (ďalej len 'smernica Rady 92/83/EHS') a smernice Rady 92/84/EHS o aproximácii sadzieb spotrebnej dane na alkohol a alkoholické nápoje,

-daňové úniky identifikované v Koncepcií daňových únikov na spotrebných daniach, ktoré maj ú nielen významný negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale aj devastačné účinky na zdravú hospodársku súťaž, zníženie celkovej kvality podnikateľského prostredia, miery ziskovosti a uplatnenia legálne podnikajúcich subjektov na trhu a v neposlednom rade nenávratne poškodenie ľudského zdravia konzumáciou nelegálne vyrobeného liehu,

-rýchly vývoj nových výrobných postupov liehu a nových druhov alkoholických nápojov, ktorý ch charakteristiky sa prelínajú rôznymi kategóriami alkoholických nápojov, pričom vznikajú problémy súvisiace s ich zatrieďovaním podľa Harmonizovaného systému kódov kombinovanej nomenklatúry, a to nielen v rámci daňového územia, ale aj v iných členských štátoch EÚ, pričom podstatou je využívanie rôzneho zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov a snahou vyrábať tieto ná poje tak, aby mohli byť zaradené do kategórie alkoholických nápojov s nižším daňovým zaťažením.

Na základe uvedeného, ako aj z dôvodu mnohý ch doterajších legislatívnych zmien najmä zákona č. 105/2004 Z. z., bolo potrebné vypracovať nový zákon, ktorý bude súhrnne riešiť problematiku zdaňovania alkoholických nápojov, ich výroby, monitorovania pohybu, zábezpeky na daň a podobne. Vzhľadom na komplexnosť danej problematiky je nevyhnutý koncepčný prístup spočívajúci v efektívnych legislatívnych zásahoch a v nastavení série účinných nástrojov do rúk štátnej operatívy, avšak pri zohľadnení špecifík jednotlivýc h typov alkoholických nápojov.

Koncepčne úplne novým spôsobom sa navrhuje riešiť i problematika zdaňovania jednotlivých druhov alkoholických nápojov. Ustanovuje sa jednotná sadzba spotrebnej dane na alkoholický nápoj, prič om sadzba dane na jednotlivé druhy alkoholického nápoja, t. j. víno, lieh a pivo, zohľadňuje obsah alkoholu v konečnom výrobku tak, že sú pri zdaňovaní každého druhu alkoholického nápoja dodržané z ákladné princípy smernice Rady 92/83/EHS. Cieľom zavedenia tohto systému je vytvoriť takú štruktúru zdaňovania jednotlivých alkoholických n ápojov, ktorá by zohľadňovala všetky aspekty vplývajúce na ich výrobu, spracovanie, distribúciu a spotrebu.

Predkladaný návrh zákona zohľadň uje aj prijatie nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon č. 563/2009 Z. z'), ako aj nov ého kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, ktorými dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy. Účelom tejto reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistn ých odvodov a zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovan á, s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla. Zmeny v z ákone je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem § 16, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2012 a § 51, 52 a § 53 ods. 4 až 21, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na soci álne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Euró pskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

25

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Nadväzne na zákon č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov boli vypracované novely jednotlivých zákonov za oblasť daní, poplatkov, správy daní, účtovníctva a colnú oblasť. Predkladané návrhy zákonov obsahujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá, spôsob ich zaokrúhľovania tak, aby zohľadňovali princípy zaokrúhľovania ustanovené zákonom č. 659/2007 Z.z., postup prepočtu súm pri použití referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka alebo Národná banka Slovenska a ďalšie nevyhnutné úpravy príslušných ustanovení súvisiace so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K čl. I - návrh novely zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov:

Návrh zákona okrem prepočtu slovenskej meny na eurá konverzným kurzom nahrádza kurz Národnej banky Slovenska kurzom Európskej centrálnej banky a obsahuje ustanovenia, ktoré sa použijú iba na účely prechodu zo slovenskej meny na euro, napríklad povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku pre všetky účtovné jednotky, ktoré nemajú povinnosť zostaviť riadnu účtovnú závierku, spôsob ocenenia aktív a pasív, osobitné ustanovenia k inventarizácii majetku a záväzkov.

K čl. II - návrh novely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o dani z príjmov navrhujú úpravy súvisiace s prechodom na novú menu. Sumy uvedené v zákone o dani z príjmov v absolútnych hodnotách v Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení podľa pravidiel zákona č. 659/2007 Z.z.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje nahradiť ročnú sumu daňového bonusu mesačnou sumou. Súčasne sa v prechodných ustanoveniach upravuje spôsob prepočtu vstupnej a zostatkovej ceny hmotného majetku, ako aj daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku obstaranom v Sk.

K čl. III - návrh novely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov:

V zákone o dani z pridanej hodnoty sa niektoré hodnoty vyjadrené v slovenských korunách prepočítajú konverzným kurzom na eurá, niektoré finančné limity sú určené sumou vyjadrenou v eurách zodpovedajúcou sume uvedenej v príslušných článkoch smernice Európskej únie, a preto boli priamo prevzaté do návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Prechodné ustanovenia k zákonu upravujú postup platiteľov dane pri registrácii, zrušení registrácie, oprave základu dane a prepočtoch peňažných údajov vzťahujúcich sa k obdobiu pred zavedením meny euro.

K čl. IV až VIII – návrh noviel zákonov o spotrebných daniach:

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike sa v zákone o spotrebnej dani z minerálnych olejov, zákone o spotrebnej dani z vína, zákone o spotrebnej dani z liehu, zákone o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákone o spotrebnej dani z piva navrhujú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v týchto zákonoch v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne pri spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje iný spôsob zaokrúhľovania pre sadzby dane a iný spôsob zaokrúhľovania pre pokuty v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro, ako v iných častiach zákona. Osobitná pozornosť bola venovaná prepočtu konverzným kurzom v prípadoch veľmi nízkych hodnôt sadzieb dane, a to v prípade spotrebnej dane z tabakových výrobkov; v tomto návrhu zákona bolo potrebné pristúpiť aj k zmene spôsobu vyjadrenia daňovej sadzby, a to v záujme zabránenia možného výpadku príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania.

Sumy vyjadrené v Sk sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K čl. IX - návrh novely zákona č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 283/2008 Z.z.:

Obsahom návrhu zákona sú úpravy súvisiace s prechodom zo slovenskej meny na euro. Sumy uvedené v tomto návrhu zákona v slovenských korunách sa nahrádzajú sumami v eurách. Súčasne dochádza k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek z kilowathodín na megawathodiny z dôvodu veľmi nízkej peňažnej hodnoty sadzby dane.

K čl. X - návrh novely zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov:

V návrhu novely zákona sa hodnoty nehnuteľností, sadzby dane z nehnuteľností a peňažné sumy prepočítajú zo slovenskej meny na eurá konverzným kurzom a zároveň sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania týchto súm. Osobitne sa upravujú prechodné ustanovenia.

K čl. XI - návrh novely zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa navrhujú prepočty súm zo slovenskej meny na eurá; ide napríklad o sumy sankcií, daňových nedoplatkov daňových dlžníkov, prijatých platieb na daň, úroku vyrubeného za oneskorené vrátenie daňového preplatku daňovému subjektu, započítavania výšky daňovej pohľadávky, majetku daňového dlžníka, ktorý nepodlieha daňovej exekúcii. Prechodné ustanovenie k zákonu upravuje postup uplatnenia základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska pri výpočte sankcií a úroku po zavedení meny euro v Slovenskej republike na prípady, ktoré vznikli pred zavedením meny euro v Slovenskej republike. Sumy, ktoré nie sú v návrhu tohto zákona prepočítané na eurá, sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlia podľa pravidiel o zaokrúhľovaní ustanovených v § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. Ide o ukladanie pokút za porušenie povinností súvisiacich s používaním elektronickej registračnej pokladnice (§ 35 ods. 8 až 12). Dôvodom neprepočítania týchto súm v tomto návrhu zákona je, že tieto ustanovenia boli s účinnosťou od 1. marca 2009 menené a dopĺňané zákonom o používaní elektronickej registračnej pokladnice, schválenom v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 18.06.2008, v ktorom sa novelizuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K čl. XII - návrh novely zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike, tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení na 0,50 eurocentov alebo na celé euro nadol. Navrhované riešenie zaokrúhľovania vychádza z najnižšej hodnoty kolkových známok vydaných v mene euro, t. j. 0,50 euro, ktorými bude možné platiť správne poplatky po zavedení meny euro v Slovenskej republike. Upravuje sa tiež ustanovenie o použití referenčného výmenného kurzu pri prepočte poplatku plateného inou menou.

K čl. XIII - návrh novely zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov:

V predloženom návrhu zákona sa realizujú zmeny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike tak v paragrafovom znení zákona, ako aj v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Úprava súm a sadzieb spoplatňovaných úkonov a konaní uvedených v slovenskej mene sa realizovala prepočtom konverzným kurzom na eurá po zaokrúhlení nadol na 0,50 eura alebo na celé euro tak, aby bolo možné platiť súdne poplatky aj kolkovými známkami v eurách do určenej sumy. Navrhuje sa osobitné zaokrúhľovanie súm prepočítaných konverzným kurzom na eurá v prípadoch, v ktorých sú sadzby poplatkov uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov v sume 2 Sk a 10 Sk a to tak, že tieto sumy sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

K čl. XIV - návrh novely zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

V návrhu zákona je zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku. Ďalej sa navrhuje prepočet peňažných údajov týkajúcich sa sumy skladného, nákladov na colné konanie mimo colného priestoru a sankcií za colné delikty a colné priestupky zo slovenskej meny na eurá vrátane zaokrúhľovania týchto súm.

K čl. XV - návrh novely zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení zákona č. 116/2006 Z.z.

Návrh zákona nahrádza sumu pokút, ktorú možno uložiť ako sankciu za priestupky a iné správne delikty v oblasti porušovania práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, vyjadrenú v slovenských korunách sumou pokút vyjadrenou v eurách.

K čl. XVI - návrh novely zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov:

Prechod na menu euro v Slovenskej republike si vyžaduje úpravu niektorých ustanovení zákona – navrhuje sa prepočet peňažných údajov zo slovenskej meny na eurá v majetkovom priznaní colníka, peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka, náhrad pri presťahovaní colníka a sumy, do ktorej zodpovedá služobný úrad za veci, ktoré colník obvykle nenosí do služby. Pri funkčnom plate, prídavku za výsluhu rokov, príplatku za riadenie a osobnom príplatku sa zároveň navrhuje spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy. Ďalej sa upravujú ustanovenia o poskytovaní služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Spresňujú sa aj ustanovenia o poskytovaní stravného, náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka a vreckového študujúcemu colníkovi v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene – ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny. Zároveň je v návrhu zákona zohľadnený prechod kompetencií v oblasti kurzovej politiky z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku.

K čl. XVII - návrh novely zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov:

Navrhovanými úpravami sa ustanovuje použitie referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok príslušným orgánom Slovenskej republiky.

K čl. XVIII - účinnosť:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

v primárnom práve:

◊čl.◊4 ods.◊2, čl.◊8, čl.◊101, čl.◊102, čl.◊105 až 120, tiež čl. 121 až◊124 a čl.◊249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

◊Protokol (č.18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

◊Protokol (č. 20) o postupe pri nadmernom deficite,

◊Protokol (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom práve:

◊nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch◊104 a 104b ods.◊1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 3604/93 z 13.◊decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku◊104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1103/97 zo 17.◊júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3.◊mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊975/98 z 3.◊mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊rozhodnutie Rady (ES) č. 98/415/ES z 29.◊júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 1/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊2866/98 z 31.◊decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú.◊v.◊ES L◊359 z 31.◊12◊1998),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊01),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1338/2001 z 28.◊júna 2001 stanovujúce opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊nariadenie Rady (ES) č.◊1339/2001 z 28.◊júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č.◊1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 19/zv.◊04),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 6.◊decembra 2001 o vydaní eurobankoviek (ECB/2001/15) v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap. 10/zv.◊03),

◊rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 20.◊marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (ECB/2003/4) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.13/zv. 32),

◊nariadenie Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12.◊septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Mimoriadne vydanie Ú.◊v.◊EÚ, kap.10/zv.◊03),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004),

◊nariadenie Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004 ),

◊usmernenie Európskej centrálnej banky z 10.◊novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (ECB/2006/16) (Ú.◊v.◊EÚ L◊348, 11.◊12.◊2006),

◊smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006),

◊ôsma smernica Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

◊trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9 / zv. 1),

b) je upravená v práve Európskej únie:

◊čl.◊1 ods.◊2 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl.◊2 a čl. 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii,

◊čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v platnom znení.

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG, rok 2004, Zb. roz. ESD (I – 08183),

◊rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C - 359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive, rok 2007, Zb. roz. ESD (I - 00581).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad dopadov na verejné financie

Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet z dôvodu prednostného zaokrúhľovania súm v prospech daňových subjektov v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Možno očakávať, že navrhovaná novela zákona o súdnych poplatkoch bude znamenať mierne zníženie príjmov štátneho rozpočtu z dôvodu zaokrúhľovania súm súdnych poplatkov vo vzťahu k poplatníkom smerom nadol. Rovnako z dôvodu dodržania princípu zaokrúhľovania platieb smerom nadol môže dôjsť k miernemu zníženiu výnosov zo správnych poplatkov, a to vo vzťahu k štátnemu rozpočtu i k rozpočtom územnej samosprávy. Zaokrúhľovanie sankcií a pokút na eurocenty smerom nadol môže tiež spôsobiť zníženie príjmov štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy, avšak vzhľadom na to, že vo viacerých prípadoch ide o pokuty, ktorých výška je ustanovená určitým rozpätím (čo znamená, že sa nie vždy ukladajú v najvyššej možnej výške) bude tento dopad zanedbateľný.

Celkový dopad na daňové príjmy sa odhaduje pre rok 2009 v sume 333,6 mil. Sk.

Z hľadiska dane z pridanej hodnoty sa odhaduje negatívny dopad v roku 2009 vo výške 331 mil. Sk a z dôvodu zvýšenia počtu platiteľov dane v nasledujúcich rokoch je predpokladaný efektívny výnos tejto dane v roku 2010 vo výške 172 mil. Sk a v roku 2011 vo výške 186 mil. Sk. Zvýšenie počtu platiteľov vyplýva zo zníženia sumy dosiahnutého obratu pre povinnú registráciu pre daň podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pri spotrebných daniach sa odhaduje v roku 2009 negatívny dopad na výnos spotrebných daní 0,4 mil. Sk.

Z hľadiska dane z príjmov predovšetkým dani z príjmov fyzických osôb (daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane) sa predpokladá negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu v roku 2009 z dôvodu zaokrúhľovanie pri prechode na menu euro na úrovni 2,2 mil. Sk. V celkovom dopade dane z príjmov neboli zahrnuté tie skutočnosti, ktoré sa nemohli z objektívnych dôvodov kvantifikovať.

V súvislosti s tým, že konečné sumy platových náležitostí colníkov, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, sa v súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. zaokrúhľujú pri prepočte zo slovenskej meny na eurá prednostne smerom nahor v prospech oprávnených príjemcov platieb (colníkov), predpokladá sa vplyv na štátny rozpočet v sume 1,55 mil. Sk. Úhrada výdavkov bude zabezpečená v rámci limitu výdavkov Colného riaditeľstva SR, bez zvýšených finančných požiadaviek na štátny rozpočet a verejné financie.

2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Úprava nadväzuje na znenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého po dni zavedenia eura do obchodného registra môže byť zapísané základné imanie len v eurách.

K bodom 2 až 6, 8 a 9

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 10 a 11

Ustanovuje sa spôsob prepočtu cudzej meny na eurá. Po dni zavedenia meny euro sa v zásade na prepočet cudzej meny na eurá použije kurz Európskej centrálnej banky. Ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu sa použije kurz vyhlásený v deň predo dňom uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje riadna, mimoriadna alebo priebežná účtovná závierka a k inému dňu, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. preceňovanie na dennej báze) sa použije kurz vyhlásený v tento deň. Kurz Národnej banky Slovenska bude možné použiť len v prípade, ak by voči danej cudzej mene nebol kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v rámci ktorej sa slovenská mena nahrádza menou euro.

K bodu 13

Ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura (t.j. k 31.12.2008) sa ustanovuje povinnosť zostaviť priebežnú účtovnú závierku vybraným účtovným jednotkám vrátane vykonania inventarizácie. Určuje sa doba, počas ktorej je možné vykonať inventarizáciu a spôsob prepočtu majetku a záväzkov znejúcich na menu euro na slovenskú menu konverzným kurzom vo všetkých druhoch účtovných závierok zostavených ku dňu, ktorý bezprostredne predchádza deň zavedenia eura t.j. k 31.12.2008. V nadväznosti na vyhlášku, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre prepočet peňažných súm na účely účtovníctva sa ustanovuje spôsob prepočtu aktív a pasív ku dňu zavedenia eura (t.j. k 1.1.2009). Jednotlivé zložky aktív a pasív v slovenských korunách sa prepočítajú na eurá konverzným kurzom na dve desatinné miesta matematicky, pričom prijaté a poskytnuté preddavky vyjadrené v mene euro a základné imanie účtovnej jednotky, ktoré je zapísané do obchodného registra v eurách sa navrhujú prepočítať historickým kurzom.

K bodu 14

Navrhuje sa pokuta za nedodržanie povinností pri prechode na euro.

K bodom 15 a 16

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurách po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol v prospech účtovnej jednotky.

K čl. II

K bodom 1 až 5, 14, 15 a 18

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené na eurocenty nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodu 6

Nahrádza sa suma uvedená v absolútnej hodnote v Sk sumou v eurách zaokrúhlenou na desať eur nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 7 a 8

Nahrádza sa výška vstupnej ceny majetku na účely odpisovania uvedená v absolútnej hodnote v Sk, sumou v eurách, zaokrúhlenou na celé eurá nahor. Takéto zaokrúhlenie je v prospech daňovníka.

K bodom 9 a 17

Nahrádza sa výpočet vyjadrený v Sk vyjadrením v eurách. Takýto výpočet je v prospech daňovníka.

K bodu 10

Slovenská mena (koruna) sa nahrádza eurami, pričom pri prepočte cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz, ktorý určí a vyhlási Európska centrálna banka. Určiť a vyhlásiť ho môže aj Národná banka Slovenska, ak ide o menu, pre ktorú Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz, ktorý daňovník uplatňuje v účtovníctve.

K bodu 11

Spôsob zaokrúhľovania je upravený v bode 21.

K bodom 12, 13 a 16

Nahrádza sa ročná suma daňového bonusu uvedená v absolútnej hodnote v Sk mesačnou sumou v eurách zaokrúhlenou podľa bodu 20.

K bodu 19

Ustanovenie rieši zaokrúhľovanie príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých sa uplatňuje zápočet dane podľa zmluvy a zaokrúhľovanie maximálnej výšky dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné u nás započítať.

K bodu 20

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania základu dane, nepeňažného príjmu [§ 5 ods. 3 písm. a)], nezdaniteľných častí základu dane (§ 11), preddavkov na daň (§ 34, 35, 42 a 44), daňového bonusu (§ 33), zdaniteľnej mzdy (§ 35) a dane (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43).

K bodu 21

Ustanovenie rieši spôsob zaokrúhľovania sumy zodpovedajúcej 2 % zaplatenej dane (§ 50), výpočtu daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iných prepočtov.

K bodom 22 a 23

Nahrádzajú sa sumy uvedené v absolútnej hodnote v Sk sumami v eurách zaokrúhlené matematicky na dve desatinné čísla.

K bodu 24

Ustanovenie odseku 1 rieši uplatňovanie výdavkov (nákladov) preukázateľne vynaložených daňovníkom v súvislosti s prechodom na euro v základe dane, vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie. Tieto výdavky (náklady) sú považované za daňové výdavky, resp. za položky upravujúce základ dane za rovnakých podmienok, ako iné daňové výdavky, a to vrátane ich uplatnenia prostredníctvom odpisov v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona. Ustanovenie v odseku 2 rieši spôsob zahrnutia kurzových rozdielov vzniknutých z dôvodu prepočtu pohľadávok a záväzkov konverzným kurzom ku dňa zavedenia eura tak, aby ovplyvnili základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe alebo odpisu záväzku obdobne, ako je to v prípade iných, resp. ostatných kurzových rozdielov zaúčtovaných v účtovníctve, uvedených v § 17 ods.17 zákona. Toto ustanovenie rieši pohľadávky alebo záväzky vyjadrené v eurách ako aj v cudzej mene. V odsekoch 3 a 4 sa ustanovuje spôsob prepočtu vstupnej ceny, zostatkovej ceny a daňových odpisov pri rovnomernom a zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku v nadväznosti na zavedenie novej meny, ktorý bol obstaraný v Sk v zdaňovacích obdobiach pred zavedením eura. V odseku 5 sa rieši spôsob prepočtu preddavkov zaplatených v eurách v tých prípadoch, keď daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 zákona do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po zavedení eura v eurách, tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor. Ustanovenie odseku 6 upravuje spôsob uplatnenia výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmov (výnosov), o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvnia základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po zavedení eura (napr. obstaranie cenných papierov do 31. decembra 2008 predaných po zavedení eura - § 8 zákona, neprijaté príjmy podľa § 17 ods. 21 zákona v prípade zmluvných pokút, poplatkov z omeškania a úrokov z omeškania, o ktorých bolo účtované do 31. decembra 2008). Tieto sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30 zákona.

K čl. III

K bodu 1

Podľa čl. 287 smernice Rady 2006/112/ES môžu členské štáty, ktoré sa stali členmi ES/EÚ po 1.1.1978, oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nie je vyšší ako ekvivalent hodnôt uvedených v uvedenom článku v národnej mene pri prepočítacom kurze platnom v deň ich pristúpenia. Nadväzne na zavedenie meny euro sa v zákone na účely registrácie zdaniteľných osôb navrhuje ustanoviť obrat, ktorý je záväzný v eurách pre SR podľa uvedeného článku smernice.

Pre registráciu zahraničnej osoby, ktorá dodáva tovar formou zásielkového predaja, sa podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje hodnota takto dodaného tovaru do tuzemska, ktorá je podľa súčasného znenia zákona prepočítaná na slovenské koruny. V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje ustanoviť sumu 35 000 eur ako je uvedená v cit. článku smernice.

V ustanovení určujúcom miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji sa rovnako ako v § 6 zákona navrhuje zmeniť hodnotu takto dodaného tovaru do tuzemska podľa čl. 34 smernice Rady 2006/112/ES uvedením sumy 35 000 eur.

Nadväzne na navrhovanú úpravu hranice obratu v eurách na účely registrácie pre daň v § 4 a 6 zákona, sa navrhuje ustanoviť novú sumu obratu pre zrušenie registrácie vyjadrenú v eurách tak, ako to vyplýva pre Slovenskú republiku z čl. 287 smernice 2006/112/ES.

K bodu 2

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), čl. 3 smernice Rady 2006/112/ES ustanovuje celkovú hodnotu tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov EÚ, ktorá nesmie byť nižšia ako 10 000 eur. Doterajšia hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk túto podmienku spĺňala, preto sa navrhuje uvedenú hodnotu ponechať a len prepočítať konverzným kurzom.

Na účely určenia, kedy nadobudnutie tovaru v tuzemsku nie je predmetom dane, je v uvedených ustanoveniach pri nadobúdateľoch registrovaných pre daň podľa § 7 určená hodnota tovaru bez dane 420 000 Sk, ktorú sa rovnako ako v § 7 ods. 1 a 2 zákona navrhuje nahradiť hodnotou prepočítanou konverzným kurzom.

Na účely registrácie pre daň zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane, alebo právnickej osoby, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nadobúdateľov tovarov), sa navrhuje v § 7 zákona nahradiť hodnotu tovaru bez dane vyjadrenú v slovenských korunách hodnotou vyjadrenou v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Rovnaká úprava sa navrhuje aj na účely zrušenia registrácie uvedených osôb.

K bodu 3

Pri určení, kedy sú bankovky a mince predmetom dane, je potrebné na účely prepočtu ich nominálnej hodnoty ustanoviť, že sa použijú referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Európskou centrálnou bankou a referenčné výmenné kurzy eura k iným menám určené a vyhlásené Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

K bodu 4

V súlade s čl. 16 smernice Rady 2006/112/ES je v tomto ustanovení vymedzené, kedy sa bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu spolu s určením maximálnej hodnoty za jeden kus. S cieľom zachovania rovnakej hodnoty po zavedení meny euro sa navrhuje prepočítať hodnotu tovaru bez dane za jeden kus konverzným kurzom.

K bodom 5 až 8

Po zavedení meny euro, ak bude požadovaná platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku v inej mene ako v eurách, vykoná sa prepočet na účely určenia základu dane podľa referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou a referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska, ak pôjde o meny, pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčné výmenné kurzy.

Zaokrúhľovanie vypočítanej dane sa po zavedení meny euro navrhuje vykonávať na eurocenty matematicky vrátene výpočtu dane pri dovoze tovaru.

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje pri investičnom majetku ustanoviť výšku obstarávacej ceny bez dane alebo vlastné náklady (100 000 Sk a viac) hnuteľných vecí tak, aby sa zachoval doterajší stav, preto sa navrhuje zachovať doterajšiu hodnotu prepočítanú konverzným kurzom.

K bodu 10

V legislatívnej úprave vrátenia dane z pridanej hodnoty zahraničným podnikateľom (refundácia dane) sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú zmeniť sumy dane v slovenských korunách novými sumami v eurách, a to podľa čl. 7 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS a trinástej smernice Rady 86/560/EHS.

K bodu 11

Vo vzťahu k vráteniu dane cestujúcim pri vývoze tovaru neobchodného charakteru v osobnej batožine sa navrhuje v súlade s čl. 147 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES nahradiť minimálnu celkovú hodnotu vyvezeného tovaru uvedenú v doklade o kúpe tovaru v slovenských korunách novou sumou, a to 175 eur.

K bodom 12 až 20

V ustanoveniach upravujúcich vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhujú všetky sumy v slovenských korunách nahradiť sumami v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu. Faktúrou na účely zákona môže byť aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, pričom je v ustanovení určená maximálna cena tovaru alebo služby vrátane dane. Navrhuje sa uviesť túto sumu prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 21

Vo vzťahu k obratu, na základe ktorého sa určuje mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie, navrhuje sa v súvislosti so zavedením meny euro uviesť doterajší obrat v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 22

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodu 23

Ustanovenie o povinnosti platenia preddavku na daň zahraničnou osobou pri predaji tovaru na trhovom mieste určuje minimálnu sumu preddavku. Navrhuje sa túto sumu uviesť v eurách prepočtom podľa konverzného kurzu.

K bodu 24

Rovnako ako pri zmene používanej meny pri vykazovaní údajov v daňových priznaniach sa navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v súhrnnom výkaze (údaje o hodnote tovarov dodaných z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane), a súčasne sa navrhuje ustanoviť spôsob zaokrúhľovania údajov uvádzaných v eurách.

K bodu 25

Vzhľadom na to, že sa ustanovuje nová prahová hodnota obratu pre registráciu pre daň, prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2009 vo vzťahu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona upravuje postup v prípade, ak bol obrat dosiahnutý pred zavedením meny euro.

Pri zisťovaní výšky obratu na účely registrácie pre daň a jej zrušenia za mesiace roku 2008 a aj roku 2009 sa do obratu zahŕňa obrat pred zavedením meny euro a aj obrat po zavedení meny euro, pričom sa ustanovuje postup prepočtu obratu dosiahnutého pred zavedením meny euro v SR.

Prechodné ustanovenia tiež upravujú postup platiteľa dane pri oprave základu dane podľa § 25 zákona vykonanej po zavedení meny euro, ak ide o zdaniteľný obchod, pri ktorom vznikla daňová povinnosť do 31. decembra 2008. V prípade opravy pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v eurách, sa pri oprave základu dane a dane zachováva kurz platný pri vzniku pôvodnej daňovej povinnosti. Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v inej mene ako v slovenských korunách alebo v eurách (napr. v USD), sa pri oprave základu dane a dane prepočet zo slovenskej meny (pôvodný základ dane a pôvodná daň) na eurá vykoná konverzným kurzom.

Pri oprave pôvodného zdaniteľného obchodu, pri ktorom bola požadovaná platba v slovenskej mene, daň môže byť opravená najviac vo výške, ktorá je zhodná so sumou pôvodnej dane po prepočítaní konverzným kurzom. Pri znížení základu dane a dane by z dôvodu zavedenia eura dodávateľ takto nemal žiadať zo štátneho rozpočtu sumu dane vyššiu ako pôvodne priznal.

Prechodné ustanovenia upravujú, že vo vzťahu k vráteniu dane zahraničným osobám sa limity ustanovené v slovenských korunách v doterajšom predpise uplatnia na obdobie, ktoré skončí 31. decembra 2008. Pri vrátení dane cestujúcim pri vývoze tovaru sa limit v slovenských korunách podľa doterajšieho predpisu vzťahuje na tovar kúpený najneskôr do 31. decembra 2008.

Po zavedení eura sa platby medzi podnikateľmi budú realizovať v eurách. Údaje v daňovom priznaní za obdobie pred zavedením eura sa budú uvádzať v slovenských korunách a budú sa týkať obchodov, pri ktorých vznikla daňová povinnosť pred zavedením eura. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby suma základu dane a daň, ktoré sa budú vzťahovať k zdaniteľným obchodom pred zavedením eura boli vyjadrené vo faktúrach v slovenských korunách.

K bodu 26

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť v súčasnosti používané označenie pre slovenské koruny „Sk“ slovom „euro“.

K bodu 27

V súvislosti so zavedením meny euro sa navrhuje v celom texte zákona nahradiť slová „slovenské koruny“ vo všetkých tvaroch slovom „eurá“ v zodpovedajúcom gramatickom tvare.

V ustanoveniach návrhu zákona sú sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené podľa pravidla o zaokrúhľovaní ustanoveného v zákone č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike (na dve desatinné miesta matematicky).

K čl. IV

K bodom 1 až 5 a 8

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Rovnaký postup sa uplatní aj pri zaokrúhlení zníženej sadzby dane uvedenej v § 6 ods. 6.

K bodu 9

V § 14 ods. 11 sa výška daňovej povinnosti, pri ktorej nie je daňový dlžník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň, po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 10, 11, 12 a 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 14

V tlačive žiadosti o vrátenie dane zahraničnej osobe sa v súvislosti so zavedením meny euro navrhuje nahradiť doteraz používané označenie pre slovenské koruny označením používaným pre menu euro.

K čl. V

K bodu 1

Navrhovaná úprava súvisí s prechodom na novú menu euro.

K bodom 2 až 4

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z vína sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z liehu sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V § 10 ods. 35 je definovaná minimálna cena na jeden liter liehoviny. Táto suma sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie minimálnej ceny smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie minimálnej ceny znamenalo jej zvýšenie.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 5 až 13

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. VII

K bodom 1 až 6

Sadzba spotrebnej dane na tabak sa po prepočte konverzným kurzom zaokrúhli na dve desatinné miesta smerom nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a nízku hodnotu minimálnej sadzby dane z cigariet je potrebné pristúpiť pri prepočte zo slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia sadzby dane.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane na cigary, cigarky, cigarety a v ustanovení upravujúcom minimálnu sadzbu dane na cigarety sa prepočet vykoná tak, že hodnoty uvedené v slovenskej mene sa najskôr vynásobia číslom 1 000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Sadzba dane bude vyjadrená v eurách na tisíc kusov cigariet, cigár a cigariek.

Zároveň je potrebné prispôsobiť aj spôsob výpočtu špecifickej časti kombinovanej sadzby dane v zmysle § 5 ods. 7 tak, že sadzba dane stanovená na tisíc kusov cigariet sa prepočíta na jeden kus cigarety.

K bodu 7

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania uvádzaných údajov na eurocenty matematicky.

K bodom 8 až 16

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 17

Zavedením meny euro treba zabezpečiť dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, na ktorých bude kontrolná známka s cenou uvedenou v slovenských korunách alebo bude uvedená duálne. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí dopredaj spotrebiteľských balení cigariet, ktoré sú označené kontrolnou známkou na ktorej nie je uvedený znak pre obdobie platnosti sadzby dane a zároveň je cena je uvedená v slovenských korunách alebo je uvedená duálne. Ide teda o spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré boli uvedené do daňového voľného obehu pred nadobudnutím účinnosti novej sadzby dane, ktorú je Slovenská republika povinná upraviť v zmysle Harmonogramu na dosiahnutie minimálneho daňového zaťaženia cigariet, pričom nová sadzba dane je upravená v návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý je v súčasnosti predložený na rokovanie Národnej rady SR. Uvedené ustanovenie neobmedzuje dopredaj spotrebiteľského balenia cigariet, na ktorých bude cena cigariet uvedená duálne a tieto spotrebiteľské balenia cigariet budú označené kontrolnou známkou na ktorej bude uvedený znak platnosti sadzby dane, t. j. spotrebiteľských balení cigariet zdanených novou sadzbou dane.

K čl. VIII

K bodom 1 a 2

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z piva sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 3

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 4 až 6

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K čl. IX

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane z elektriny, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek. V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane z elektriny sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodu 4

V ustanoveniach upravujúcich daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti sa nadväzne na zavedenie meny euro navrhuje zmeniť menu, v ktorej sa uvádzajú údaje v daňovom priznaní, a súčasne sa navrhuje zmeniť spôsob zaokrúhľovania tak, že sumy vyjadrené v Sk sa nahrádzajú eurom po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 5

V ustanoveniach upravujúcich daňovú povinnosť, ktorá nepresiahne za zdaňovacie obdobie 100 Sk sa suma po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľuje matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 6

V ustanovení upravujúcom sadzbu spotrebnej dane z uhlia sa hodnota po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhli matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 7 až 10

Vzhľadom na nízku hodnotu sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu, je potrebné pristúpiť pri prepočte slovenskej meny na eurá aj k zmene spôsobu vyjadrenia merných jednotiek.

V ustanoveniach upravujúcich sadzby spotrebnej dane zo zemného plynu sa jednotlivé sumy najskôr vynásobia číslom 1000 a po prepočte konverzným kurzom sa zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie sadzieb daní smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zaokrúhľovanie sadzieb dane znamenalo ich zvýšenie. Súčasne dochádza k zmene merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny.

K bodom 11 a 12

V ustanoveniach upravujúcich pokuty sa sumy po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľujú nadol na dve desatinné miesta. Zaokrúhlenie výšky pokút smerom nadol je vykonané v prospech občanov, v opačnom prípade by matematické zokrúhlenie súm pokút znamenalo ich zvýšenie.

K bodu 13

V súvislosti so zmenou merných jednotiek z kilowatthodín na megawatthodiny navrhuje sa v celom texte zákona slovo “kilowatthodiny” vo všetkých tvaroch nahradiť slovom “megawathodiny” v príslušnom gramatickom tvare.

K čl. X

K bodu 1

V ustanoveniach sa suma uvedená v slovenskej korune nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na tri desatinné miesta nadol.

K bodu 2

Suma uvedená v slovenskej korune sa nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhli na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 3

Ide o sumu vyjadrujúcu hornú hranicu, preto sa navrhuje zaokrúhlenie sumy po prepočte na celé euro smerom nadol.

K bodom 4 až 6

Sumy uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.

K bodom 7 až 11

V ustanoveniach sa suma 20 000 Sk nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná štyrmi a suma 250 000 Sk sa nahrádza sumou uvedenou v eurách prepočítanou konverzným kurzom a zaokrúhlenou na celé eurá tak, aby bola suma v eurách deliteľná dvánastimi.

K bodu 12

V ustanovení sa slová slovenské koruny nahrádzajú slovom eurocenty.

K bodu 13

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého v prípade vyrubenia miestnej dane a poplatku za zdaňovacie obdobia pred 1. januárom 2009 správca dane v roku 2009 sumu dane vypočíta podľa predpisov platných do 31. decembra 2008 a prepočíta konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli na dve desatinné miesta.

Prechodné ustanovenie rieši možnosť vrátenia miestnej dane a poplatku, resp. ich pomerných častí, ktoré už boli v roku 2008 zaplatené a daňovník požiada o ich vrátenie v roku 2009.

Pri dani z motorových vozidiel je v prechodnom ustanovení riešený spôsob vysporiadania daňovej povinnosti za rok 2008, ktorú budú daňovníci prepočítavať konverzným kurzom až v roku 2009 pri podaní daňového priznania.

K bodu 14

V celom texte zákona sa slová „slovenské koruny“, ktoré sa viac krát vyskytujú, nahrádzajú slovom „eurá“.

K bodu 15

V nadväznosti na zavedenie meny euro v Slovenskej republike hodnoty uvedené v prílohe č. 1 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na štyri desatinné miesta nadol a hodnoty uvedené v prílohe č. 2 sa po prepočítaní konverzným kurzom zaokrúhlia na dve desatinné miesta nadol. Ide o spôsob zaokrúhľovania výhodnejší pre daňovníka.

K čl. XI

K bodu 1

Suma 5 000 Sk uvedená v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodom 2, 3 a 4

Sumy uvedené v slovenských korunách sa v týchto ustanoveniach nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Ide o sumy 5 000 Sk, 50 000 Sk, 500 000 Sk, 1 000 000 Sk, 5 000 000 a 10 000 000 Sk. Prepočet uvedených súm nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 5

Suma 100 000 Sk sa zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky. Uvedená suma, ako aj prepočet nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 6

V ustanovení sa suma 500 000 Sk nahrádza eurom po prepočítaní konverzným kurzom a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a ostatné sumy 200 Sk, 1 000 Sk a 2 000 Sk uvedené v slovenských korunách sa nahrádzajú eurom po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 7

V ustanovení sa suma 1 500 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu, sumy 10 000 Sk a 50 000 Sk sa nahrádzajú sumami uvedenými v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 200 Sk a 2 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 8

V ustanovení sa sumy 2 000 Sk a 4 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 10 000 Sk a 20 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 9

V ustanovení sa suma 200 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu a sumy 2 000 Sk a 100 000 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodom 10

Sumy 100 Sk a 500 Sk sa nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 11

V ustanovení sa suma 2 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 12

V uvedenom bode sa slová „slovenskej mene“ nahrádzajú slovom „eurách“.

K bodu 13

V uvedených ustanoveniach sa suma 10 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nahor v prospech daňového subjektu.

K bodu 14

V ustanovení sa suma 100 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 15

V ustanoveniach sa suma 1 000 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 16

V ustanovení sa suma 1 000 Sk nahrádza sumou v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 17

V ustanovení sa suma 500 Sk a 500 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 18

V ustanovení sa suma, z ktorej sa vypočítajú exekučné náklady zaokrúhli po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na desiatky eur nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 19

V ustanovení sa suma 50 Sk nahrádza sumou po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení na dve desatinné miesta na najbližší eurocent nadol v prospech daňového subjektu.

K bodu 20

V tomto ustanovení sa rieši spôsob zaokrúhľovania sumy ako je daň, základ dane, preddavky na daň a sankcia (pokuta, sankčný úrok a úrok) tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na desiatky eurocentov nadol v prospech daňového subjektu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

K bodom 21, 22 a 23

V ustanoveniach sa sumy 5 000 000 Sk, 50 000 000 Sk a 10 000 000 Sk nahrádzajú sumami v eurách po prepočítaní konverzným kurzom a zaokrúhlení matematicky na dve desatinné miesta. Uvedená úprava nemá priamy dopad na štátny rozpočet.

K bodu 24

Slová „základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky“ v príslušnom tvare. Táto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na menu euro však nemá vplyv na prípady výpočtu peňažného údaja podľa pôvodnej výšky základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej do 31. 12. 2008.

K bodu 25

Z dôvodu právnej istoty sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri výpočte sankcie (pokuta, úrok a sankčný úrok) po zavedení eura použila základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná pred zavedením eura v tých prípadoch, ak skutočnosť pre jej uplatnenie nastala pred zavedením eura. Touto skutočnosťou je napr. deň doručenia rozhodnutia o vyrubení dane alebo rozdielu dane (§ 35 ods. 2), deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach (§ 59 ods. 7).

K čl. XII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu správneho poplatku pri percentnej sadzbe na celé eurá nadol a správneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

V súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa slová „v slovenských korunách“ nahrádzajú slovami „v eurách“.

K bodom 3 a 4

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pri prepočte cudzej meny na eurá upravuje použitie referenčného výmenného kurzu eura k iným menám určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu správneho poplatku, ktorý sa má vrátiť poplatníkovi, zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

Navrhuje sa minimálnu sumu správneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 7

Navrhuje sa sumu peňažnej pokuty určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 8

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa upravuje prepočet základu poplatku určeného v slovenských korunách a jeho zaokrúhľovanie na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka. Ďalej sa ustanovuje platenie správnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie správneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a to na zaplatenie správneho poplatku kolkovými známkami alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši tiež spôsob vrátenia správneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike a má sa vrátiť po zavedení eura.

Osobitne sa tiež upravuje platenie správneho poplatku v kolkových známkach na prelome rokov 2008 a 2009, resp. v období duálneho hotovostného peňažného obehu a tiež po uplynutí duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 9 až 73

Navrhuje sa sadzby uvedené v jednotlivých položkách sadzobníka správnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení tak, aby bolo možné správne poplatky do určenej sumy platiť aj kolkovými známkami vydanými v mene euro. Sadzby správnych poplatkov sa prepočítajú konverzným kurzom na euro a zaokrúhlia na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Obdobné riešenie sa ustanovuje aj v prípade určenia sumy základu poplatku.

K čl. XIII

K bodu 1

Navrhuje sa zaokrúhľovanie základu súdneho poplatku pri percentuálnej sadzbe na celé eurá nadol a súdneho poplatku na 50 eurocentov alebo celé eurá nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech poplatníka.

K bodu 2

Upravuje sa postup pri prepočte základu súdneho poplatku vyjadreného v cudzej mene na eurá, pri ktorom sa použije referenčný výmenný kurz eura k iným menám určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou.

K bodu 3

Ustanovuje sa minimálna suma súdneho poplatku, ktorá sa má vrátiť poplatníkovi, ak zaplatil vyšší poplatok ako mal zaplatiť, po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 4

Určuje sa suma súdneho poplatku, ktorá sa má minimálne vrátiť po prepočte konverzným kurzom na eurá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta nadol.

K bodu 5

Navrhuje sa sumu poplatku, ktorá sa má vrátiť zaokrúhľovať na dve desatinné miesta nahor, čo je v prospech poplatníka.

K bodu 6

V prechodných ustanoveniach účinných od 1.1.2009 sa navrhuje, aby sa základ súdneho poplatku, ktorý bol určený v slovenských korunách podľa právnych predpisov platných do 31.12.2008, na účely určenia súdneho poplatku po zavedení eura prepočítal konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlil na celé eurá nadol, čo je v prospech poplatníka.

Upravuje sa tiež platenie súdnych poplatkov v prípade, ak bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku vydaná predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike formou kolkových známok alebo v hotovosti. V prechodných ustanoveniach sa rieši aj vrátenie súdneho poplatku poplatníkovi v prípade, ak sa poplatok vybral v slovenských korunách pred zavedením eura v Slovenskej republike. Osobitne sa v prechodných ustanoveniach riešia situácie platenia súdneho poplatku v období duálneho hotovostného peňažného obehu, resp. po uplynutí doby duálneho hotovostného peňažného obehu.

K bodom 7 až 33

Navrhuje sa v prílohe zákona, v sadzobníku sumy uvedené v slovenských korunách v jednotlivých položkách sadzobníka súdnych poplatkov určiť v mene euro po prepočte konverzným kurzom a tieto sumy v eurách zaokrúhliť na 50 eurocentov alebo na celé eurá nadol. Výnimkou z uvedeného zaokrúhľovania sú sadzby súdnych poplatkov uvedené v sadzobníku sumou 2 Sk a 10 Sk, ktoré sa po prepočte konverzným kurzom navrhuje zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol, čo je v prospech poplatníka.

K čl. XIV

K bodu 1

V súvislosti s prepravou peňažných prostriedkov v hotovosti sa navrhovaným znením upravuje použitie referenčného výmenného kurzu, ktorý určuje a vyhlasuje Európska centrálna banka. Ak Európska centrálna banka referenčný výmenný kurz príslušnej meny neurčuje, resp. nevyhlasuje, hodnota peňažných prostriedkov v hotovosti sa určí prostredníctvom referenčného výmenného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska.

K bodom 2 až 5

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy skladného za tovar uskladnený v skladoch colných orgánov uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Navrhuje sa spôsob zaokrúhľovania úhrnnej sumy skladného matematicky na dve desatinné miesta.

K bodom 6 až 8

Rovnako ako v bodoch 2 až 5 sa nahrádzajú peňažné sumy nákladov za colné konanie mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy po prepočte konverzným kurzom sú zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 9

Navrhovaným znením nového § 56b sa ustanovuje matematický spôsob zaokrúhľovania vymeraného cla na dve desatinné miesta.

K bodu 10

Navrhované znenie zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska pri určovaní výšky základnej úrokovej sadzby na Európsku centrálnu banku.

K bodu 11

Návrhom sa nahrádza peňažná suma colného dlhu, ktorý možno uhradiť v hotovosti, uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 12

Peňažná suma pokuty uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 13

Paušálna suma nákladov na prejednanie colného deliktu uvedená v slovenských korunách sa nahrádza peňažnou sumou v eurách. Suma po prepočte konverzným kurzom je zaokrúhlená na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodom 14 až 16

Návrhom sa nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Tieto sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb. Rovnako sa zaokrúhľuje minimálna výška pohľadávky, ktorú možno započítať.

K bodu 17

Z dôvodu právnej istoty sa prechodným ustanovením upravuje použitie základnej úrokovej sadzby (napríklad v prípade oneskoreného prevodu platieb na účty colných úradov).

K čl. XV

K bodom 1 až 6

V súvislosti s prechodom na menu euro sa návrhom nahrádzajú peňažné sumy pokút uvedené v slovenských korunách peňažnými sumami v eurách. Sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nadol v prospech právnických a fyzických osôb.

K bodu 7

Sumy rozhodné pre kvalifikáciu konania fyzických alebo právnických osôb ako porušenia zákona vo väčšom rozsahu sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na dve desatinné miesta nahor v prospech právnických a fyzických osôb.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Peňažné údaje rozhodné z hľadiska podávania majetkového priznania colníka doteraz ustanovené v slovenských korunách sú prepočítané konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlené matematicky na dve desatinné miesta.

K bodu 4

V súvislosti s uvádzaním peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti a vkladov v bankách do majetkového priznania colníka a ich prepočtom na eurá sa navrhovaným znením zohľadňuje prechod kompetencií Národnej banky Slovenska v oblasti kurzovej politiky na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

K bodom 5 a 6

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm funkčného platu colníka zo slovenskej meny na eurá. Funkčný plat sa prepočítava konverzným kurzom a je zaokrúhlený na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Rovnaký spôsob zaokrúhľovania sa použije aj pri zvýšení funkčného platu na príslušný rok, prídavku za výsluhu rokov a osobnom príplatku. Vplyv takéhoto zaokrúhľovania je zohľadnený v doložke vplyvov.

V súvislosti so zavedením meny euro sa upravujú ustanovenia o zaokrúhľovaní služobného platu colníka, príplatkov a odmien za služobnú pohotovosť. Navrhuje sa, aby sa súčasné zaokrúhľovanie na desiatky slovenských korún nahor nahradilo zaokrúhľovaním na päťdesiat eurocentov, rovnako nahor.

K bodom 7 až 10

Dôvodom úpravy je prepočet peňažných súm jednotlivých zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka. Navrhuje sa, aby nadriadený v rámci ustanoveného intervalu sumu príplatku za riadenie určoval zaokrúhlene - na päťdesiat eurocentov.

K bodom 11 až 17

Aj v týchto prípadoch je dôvodom úpravy prepočet peňažných súm ďalších zložiek služobného príjmu colníka zo slovenskej meny na eurá. Sumy príplatku za prípravu colníka čakateľa, príplatku za starostlivosť o prideleného služobného psa, príplatku za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna, príplatku za zmennosť vyjadrené v eurách sú výsledkom prepočítania konverzným kurzom a sú zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 18 až 21

Prechod Slovenskej republiky na eurá si vyžaduje aj úpravu ustanovení týkajúcich sa poskytovania služobného príjmu colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí. Colníkovi vyslanému do štátov eurozóny sa poskytuje služobný príjem v eurách; ak však pôjde o colníka, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby alebo na denné štúdium v zahraničí mimo štátov eurozóny, na jeho písomnú žiadosť mu služobný úrad poskytne časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene.

K bodu 22

Ide o terminologické upresnenie legislatívneho textu vzťahujúceho sa na poskytovanie stravného colníkom vykonávajúcim colnú kontrolu mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 23

V návrhu sa ustanovuje spôsob zaokrúhľovania krátených sadzieb stravného poskytovaného colníkovi vyslanému na služobnú cestu - na najbližší eurocent nahor.

K bodu 24 až 26

Sumy náhrad preukázaných výdavkov v súvislosti s presťahovaním colníka do miesta výkonu štátnej služby pri jeho preložení na inú funkciu vyjadrené v slovenských korunách sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené na päťdesiat eurocentov nahor v prospech colníka.

K bodom 27 až 30

Upresňujú sa ustanovenia o poskytovaní stravného a náhrady výdavkov za pohonné látky pri zahraničnej pracovnej ceste colníka v eurách v štátoch eurozóny alebo v cudzej mene - ak ide o zahraničnú služobnú cestu colníka mimo štátov eurozóny.

K bodom 31 a 32

Ustanovením sa reaguje na zmeny vykonané v bodoch 29 a 30 v súvislosti s potrebou rozlišovať cudzie štáty na štáty eurozóny a ostatné štáty pri poskytovaní stravného colníkovi na zahraničnej služobnej ceste.

K bodu 33

Upresňuje sa poskytovanie vreckového colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí v štátoch eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak ide o štúdium mimo štátov eurozóny.

K bodom 34 a 35

Analogicky s bodom 24 sa navrhuje doplnenie ustanovenia o poskytovaní stravného colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu v zahraničí, ak ide o územie štátov eurozóny v eurách alebo v cudzej mene, ak colník vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny.

K bodu 36

Upresňuje sa ustanovenie o poskytovaní preddavku na náhrady colníkovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu, a to v závislosti od miesta vyslania na zahraničnú cestu (či ide o štát eurozóny alebo štát mimo eurozóny).

K bodu 37

Návrhom sa nahrádza peňažná suma uvedená v slovenských korunách peňažnou sumou v eurách. Suma je po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlená na dve desatinné miesta nahor v prospech colníka.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorej cieľom je nahradenie pojmu “slovenská mena” slovom “eurá” v celom texte zákona.

K čl. XVII

K bodom 1, 4 a 5

Navrhovanými úpravami sa určuje použitie kurzu, ktorým je referenčný výmenný kurz eura k inej mene určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska pri požadovaní pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok od príslušného úradu zmluvného štátu.

K bodu 2

V navrhovanom ustanovení sa upresňujú informácie, ktoré príslušný orgán Slovenskej republiky uvádza v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K bodu 3

V ustanoveniach sa nahrádzajú slová “v slovenskej mene” slovami “v eurách”.

K bodu 6

V prechodnom ustanovení sa navrhuje v súlade so smernicou Komisie č. 2002/94/ES upraviť postup pri prepočítaní zníženej sumy vymáhanej pohľadávky na menu príslušného orgánu zmluvného štátu, kedy sa má použiť kurz, ktorý bol použitý v žiadosti o vymáhanie pohľadávky.

K čl. XVIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2008, okrem čl. I bodov 1 až 12, 15 a 16, čl. II až XVII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 20. augusta 2008.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu