Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. 462/2007 účinný od 31.12.2016 do 31.03.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVaRR SR“) vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe bodu B.12. uznesenia vlády SR č. 148/2015.

Na návrhu zákona spolupracovalo MDVaRR SR s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

V súčasnosti platný zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č.

125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.

309/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii pracovného času v doprave“) ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave, pričom ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ harmonizovať európske právo s národným právom v oblasti organizácie pracovného času zamestnancov vo vnútrozemskej vodnej doprave transpozíciou smernice Rady 2014/112/EÚ z 19. decembra 2014, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF). Cieľom právnej úpravy je ochrana zdravia a bezpečnosť zamestnancov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy na úrovni Európskej únie, najmä prostredníctvom úpravy maximálnej dĺžky pracovného času týchto zamestnancov v určitých obdobiach (v dňoch, týždňoch, mesiacoch, počas sezóny a v roku).

Transpozíciou zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS návrh zákona zároveň zabezpečuje zosúladenie právneho poriadku SR s právom EÚ v oblasti cestnej dopravy. Uvedená smernica bola zmenená nariadením Komisie (EÚ) 2016/403 z 18. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1071/2009 v súvislosti s klasifikáciou závažných porušení predpisov Únie, ktoré môžu viest k strate bezúhonnosti prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa mení príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES.

Predmetným návrhom zákona sa zabezpečí aj zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s požiadavkami nariadenia Komisie (EÚ) č. 83/2014 z 29. januára 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 965/2012, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa leteckej prevádzky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 v oblasti obmedzenia letového času a času v službe a odpočinku v obchodnej leteckej doprave s využitím letúnov a zavádzajú sa príslušné

2

sankcie. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie kompetencií MDVaRR SR a Dopravného úradu týkajúce sa udeľovania výnimiek alebo povolení z príslušných právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti civilného letectva, s cieľom určiť, v ktorom prípade „vystupuje“ ako členský štát MDVaRR SR, a v ktorom prípade Dopravný úrad, napríklad v oblasti špecifikácií letových časov posádok. Zároveň sa ustanovuje, ktorý orgán štátnej správy, v tomto konkrétnom prípade ide o Dopravný úrad, je príslušným na udeľovanie sankcií alebo riešenie priestupkov za porušenie povinností ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie v oblasti civilného letectva, napríklad v oblasti obmedzení letového času a času v službe posádok.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Osobitná časť:

K čl. I

K bodu 1:

Zavádza sa povinnosť pre zamestnávateľa viesť záznamy o pracovnom čase rušňovodičov aj v rámci vnútroštátnej dopravy.

K bodu 2:

§ 16 ods. 1 – Predmetným ustanovením sa zabezpečí zosúladenie právneho poriadku Slovenskej republiky s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 83/2014 v oblasti obmedzenia letového času a času v službe a odpočinku v obchodnej leteckej doprave s využitím letúnov.

K bodu 3 :

§ 21 ods. 1 – Zákon o organizácii pracovného času v doprave upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času výkonných a prevádzkových zamestnancov v doprave v členení na Všeobecné ustanovenia týkajúce sa viacerých odvetví a druhov dopravy (okrem námornej dopravy; organizáciu práce námorníkov upravuje samostatný zákon, ako je uvedené v § 2 ods. 2 zákona o organizácii pracovného času v doprave) a na Osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky pre jednotlivé odvetvia a druhy dopravy. Problematika organizácie pracovného času v oblasti vnútrozemskej plavby je osobitne upravená v ustanoveniach § 21 až 24.

Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.

§ 21 ods. 2 – Na plavidlách vykonávajúcich nákladnú lodnú dopravu sú v pracovnom pomere členovia posádky plavidla. Medzi členov posádky plavidla patrí vodca plavidla (t. j. lodný kapitán), kormidelník, kormidelník nákladného člna, lodný strojník, lodník a pomocný lodník. Na plavidlách vykonávajúcich osobnú lodnú dopravu sú v pracovnom pomere okrem členov posádky plavidla aj členovia palubného personálu. Medzi členov palubného personálu sa

3

zaraďujú všetci tí zamestnanci, ktorí nepatria medzi členov posádky plavidla, napr. kuchár, čašník, barman, chyžná, animátor, delegát cestovnej kancelárie a iní. Členovia posádky plavidla a členovia palubného personálu patria medzi mobilných zamestnancov vo verejnej vodnej doprave.

§ 21 ods. 3 – V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy sú zamestnaní nielen zamestnanci, ale pôsobia v ňom aj samostatne zárobkovo činné osoby. Status samostatne zárobkovo činnej osoby sa určuje v súlade s vnútroštátnym právom. Na prevádzkovateľov plavidiel sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, pretože podľa smernice 2014/112/EÚ sa títo prevádzkovatelia nepovažujú za pracovníkov, resp. zamestnancov podľa tejto dohody, ani ak majú vo vlastnom podniku postavenie zamestnancov.

§ 22 ods. 1 – Maximálny pracovný čas vychádza z 52 týždňov v roku, od ktorých sa odrátajú 4 týždne dovolenky (podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne), keďže počas dovolenky nejde o výkon práce, čo je 48 týždňov, ktoré sa vynásobia 48 hodinami (priemerný týždenný pracovný čas, ktorý by nemal byť prekročený). Maximálna dĺžka pracovného času mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave počas 12 mesiacov idúcich po sebe je 2304 hodín. Z tohto základu sa odpočítavajú dni, za ktoré prináleží zamestnancovi náhrada mzdy i keď nepracuje, t. j. sviatky, obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti a obdobia ďalšej platenej dovolenky (napr. podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce je dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, najmenej päť týždňov, tzn. z uvedeného základu sa takémuto zamestnancovi odpočíta ešte 1 týždeň).

§ 22 ods. 2 – Nezmenená zostáva dĺžka pracovnej zmeny. Dĺžka pracovnej zmeny v rozsahu maximálne 14 hodín počas 24 hodín idúcich po sebe je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. Zároveň pracovný čas nesmie byť dlhší ako 84 hodín počas siedmych po sebe idúcich dní. Týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave počas práce v noci nesmie presiahnuť 42 hodín, čím sa zohľadňujú požiadavky, ktoré sú kladené na týchto zamestnancov počas nočnej práce.

§ 22 ods. 3 – Pri plánovaní pracovného rozvrhu zamestnávateľ musí zohľadniť aj to, že ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, potom priemerný týždenný pracovný čas nesmie v období štyroch mesiacov prekročiť 72 hodín.

§ 22 ods. 4 – Zamestnávateľ musí pri rozvrhovaní, aj pri predlžovaní pracovného času zároveň zabezpečiť, aby priemerný týždenný pracovný čas neprekročil 48 hodín v období 12 mesiacov.

§ 22 ods. 5 – Ustanovenie tohto odseku bolo mierne modifikované tak, že vodca plavidla môže nariadiť predĺženie pracovného času aj z dôvodu poskytnutia pomoci iným plavidlám, ktoré sú v núdzi a tiež osobám mimo plavidla, ktoré sú v tiesni, pričom musí dbať na to, aby neboli ohrozené životy a zdravie prepravovaných osôb a zasahujúcich zamestnancov.

Mimoriadnou okolnosťou plavby môžu byť nepriaznivé plavebné podmienky, napríklad príliš nízka alebo príliš vysoká hladina vody, alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická porucha plavidla, ktorá neumožňuje posádke plavidla, aby prestala pracovať bez ohrozenia bezpečnosti plavidla. V stave ohrozenia nie je možné opustiť palubu alebo začať čerpať odpočinok.

4

§ 22 ods. 6 – Pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo pri iných mimoriadnych situáciách z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd je potrebné špeciálne upraviť pracovný čas aj pre zamestnanca v prístave (podľa aktuálnej situácie na vodnej ceste).

K bodu 4:

§ 23 ods. 1 – Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5:

§ 23 ods. 2 – V súlade so smernicou 2014/112/EÚ sa upravuje minimálna dĺžka odpočinku zo 77 hodín v priebehu týždňa na 84 hodín v priebehu týždňa.

K bodu 6:

Jednou z osobitných vlastností odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je, že pracovníci mávajú na palube lode nielen miesto výkonu práce, ale aj svoje ubytovanie alebo obytné priestory. Preto je bežné, že pracovníci trávia doby odpočinku na palube. Mnohí pracovníci v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä tí, ktorí sú ďaleko od domova, pracujú niekoľko po sebe nasledujúcich dní na palube, aby ušetrili čas na cestovanie a aby potom mohli stráviť niekoľko dní doma alebo na inom mieste podľa vlastného výberu (napríklad podľa rozvrhu 1: 1 má pracovník rovnaký počet dní odpočinku a pracovných dní). Z tohto dôvodu môže byť počet po sebe nasledujúcich pracovných dní na palube a počet dní odpočinku vyšší ako v prípade zamestnaní vykonávaných na pevnine.

§ 23a ods. 1 – Mobilný zamestnanec vo verejnej vodnej doprave môže mať v rozvrhu práce stanovených najviac 31 po sebe nasledujúcich dní práce, ktoré nesmie prekročiť.

§ 23a ods. 1 písm. a) – V prípade, že sa v rozvrhu práce mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave nenachádza viac pracovných dní ako dní odpočinku, je rozvrh práce nutné stanoviť tak, aby zamestnanec mal bezprostredne po odpracovaní určitého počtu pracovných dní poskytnutý rovnaký počet dní odpočinku. Výnimky sú možné iba ak sa dodržia obidve ustanovené podmienky.

§ 23a ods. 1 písm. b) – V prípade, že sa v rozvrhu práce mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave nachádza viac pracovných dní ako dní odpočinku, potom je rozvrh práce nutné stanoviť tak, aby boli poskytnuté dni odpočinku podľa schémy:

0,2 dňa odpočinku za každý deň od 1. po 10. pracovný deň, t. j. 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 2 dni odpočinku;

0,3 dňa odpočinku za každý deň od 11. po 20. pracovný deň, napr. 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 5 dní odpočinku a

0,4 dňa odpočinku za každý deň od 21. po 31. pracovný deň, napr. 31 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 9,4 dní odpočinku.

§ 23a ods. 2 – Časti dní odpočinku sa po sčítaní zaokrúhlia na celé dni, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi.

§ 23a ods. 3 – Deň odpočinku je nepretržitý odpočinok v trvaní 24 hodín, ktoré mobilný zamestnanec vo verejnej vodnej doprave môže stráviť na mieste podľa vlastného výberu.

§ 23b ods. 1 – Pracovné a životné podmienky na osobných lodiach sa líšia od podmienok v ostatných druhoch vnútrozemskej plavby, čo je dôvod, aby sa osobitne ustanovili pracovné

5

podmienky na osobných lodiach. Odlišné sociálne prostredie, odlišné pracovné činnosti a sezónny charakter tejto časti odvetvia európskej vnútrozemskej plavby sa premietajú do rozdielov v spôsobe organizácie práce.

Sezóna je podľa tohto zákona obdobie maximálne deviatich mesiacov idúcich po sebe. V zimných mesiacoch nie sú služby osobných lodí tak vyhľadávané, preto ide u členov palubného personálu o sezónnu záležitosť. Avšak členovia posádky plavidla sú na plavidle aj po skončení sezóny (v minimálnom počte, potrebnom na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok) a vykonávajú údržbárske a drobné opravárenské činnosti na plavidle.

§ 23b ods. 2 – Denný pracovný čas člena palubného personálu nesmie presiahnuť 12 hodín počas 24 hodín idúcich po sebe; zároveň týždenný pracovný čas nesmie byť dlhší ako 72 hodín.

§ 23b ods. 3 – Mobilný zamestnanec vo verejnej vodnej doprave môže mať v rozvrhu práce stanovených najviac 31 po sebe nasledujúcich dní práce, ktoré nesmie prekročiť. To platí aj pre rozvrh práce členov palubného personálu, avšak rozdielne od § 23a ods. 1 písm. b) sa vypočítavajú dni odpočinku. Základom pre výpočet dní odpočinku člena palubného personálu na osobnej lodi počas sezóny je 0,2 dňa odpočinku za každý odpracovaný deň. Pritom minimálne dva celé dni odpočinku musia byť členovi palubného personálu poskytnuté v priebehu 31 pracovných dní. Ostatné dni odpočinku čerpá člen palubného personálu po dohode so zamestnávateľom.

§ 23b ods. 4 – Zamestnávateľ môže ustanovenia o pracovnom čase a dobe odpočinku počas sezóny vztiahnuť aj na členov posádky plavidla, nielen na členov palubného personálu.

§ 23c ods. 1 – Aby bolo možné overiť, či sa zo strany zamestnávateľa, ale aj zamestnanca, dodržiavajú ustanovenia zákona o organizácii pracovného času v doprave, je potrebné, aby zamestnávatelia zabezpečili evidenciu a kontrolu pracovného času a doby odpočinku. Na tieto účely je pre členov posádky plavidla zavedený palubný denník, ktorý patrí medzi verejné lodné listiny. Pre členov palubného personálu musí zamestnávateľ zriadiť knihu dochádzky. Palubný personál svoj výkon práce nezosúlaďuje s prevádzkou plavidla, ich rozvrh práce je odlišný od rozvrhu práce členov posádky plavidla a prispôsobuje sa potrebám hostí na osobnej lodi, t. j. cestujúcich, čo je možné prirovnať k práci hotelového personálu.

§ 23c ods. 2 – Kniha dochádzky sa musí nachádzať na plavidle. Je označená názvom plavidla a jednotným európskym identifikačným číslom plavidla (ENI), ktoré je akoby rodným číslom plavidla. Je neopakovateľné a jeho správnosť si kontrolné orgány môžu overiť porovnaním z lodného osvedčenia plavidla. Do knihy dochádzky si každý člen palubného personálu nachádzajúci sa na plavidle zapisuje dátum, svoje meno a priezvisko, či ide o pracovný deň – jeho začiatok a koniec, dobu odpočinku – jej začiatok a koniec, alebo či ide o deň odpočinku.

§ 23c ods. 3 – Zamestnávateľ alebo ním poverená osoba skontroluje a potvrdí zápisy v knihe dochádzky svojim podpisom najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca, vyhotoví kópie z overených záznamov a tie odovzdá každému členovi palubného personálu. Aby bolo umožnené kontrolným orgánom vykonať kontrolu týchto záznamov, uchovávajú sa knihy dochádzky na plavidle počas jedného roka.

K bodom 7 a 8:

6

Spresňuje sa ustanovenie § 34 zákona o organizácii pracovného času v doprave. Inšpektorát práce vykonáva kontroly u zamestnávateľov v podniku a tiež priamo na plavidle na zistenie dodržiavania povinností týkajúcich sa odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy.

Ak inšpektor práce počas kontroly zistí porušenie povinností zo strany zamestnávateľa alebo mobilného zamestnanca, je oprávnený zakázať mobilnému zamestnancovi nástup do služby a prikázať mu okamžite začať čerpať odpočinok.

K bodu 9:

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s bodom 6.

K bodu 10:

Členské štáty sú povinné ustanoviť sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice 2014/112/EÚ a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, ale zároveň nediskriminačné.

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti zamestnávateľov a dopravných podnikov za porušenie ustanovených povinností.

V nadväznosti na povinnosti zamestnávateľov, ktoré vyplývajú zo smernice 2014/112/EÚ, upresňuje sa v existujúcich ustanoveniach, že skutkové podstaty a sankcie za správne delikty zamestnávateľov sa týkajú aj verejnej vodnej dopravy.

Príslušným správnym orgánom je inšpektorát práce príslušný podľa sídla účastníka konania (§ 7 ods. 2 správneho poriadku).

K bodu 11:

Ide o úpravu postupu pri nahlasovaní straty a odcudzení karty vodiča.

K bodu 12:

Ide o doplnenie priestupku, ak vodič úmyselne poskytne kartu vodiča inej osobe a táto karta bola pri cestnej kontrole zadržaná. Za zneužitie karty vodiča sa považuje jazda s kartou iného vodiča.

K bodu 13:

Nadväzne na doplnenie priestupku v § 38 ods. 1 písm. o) sa upravuje možnosť uloženia pokuty.

K bodu 14:

Systém hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov je založený na počte a závažnosti porušení, ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik. Zoznam konaní, ktoré sa považujú za porušenie, bol zmenený nariadením (EÚ) 2016/403. Z tohto dôvodu je potrebné zmeniť prílohu č. 3.

K bodu 15:

Transpozičná príloha sa dopĺňa o preberanú smernicu 2014/112/EÚ a vykonávané nariadenie (EÚ) 2016/403.

K čl. II

K bodu 1 :

Ide o úpravu kompetencie MDVaRR SR. Podľa čl. 4 nariadenia (ES) č. 216/2008 v platnom znení môže byť udelená výnimka z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia v spojení s čl. 5 nariadenia (EÚ) č. 139/2014 na letiská v Slovenskej republike, ktoré sú prevádzkované

7

letiskovými spoločnosťami, čo sa dotkne aj pracovného času zamestnancov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 462/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, konkrétne napr. v oblasti výkonu záchranných a hasičských služieb, opravy alebo údržby prevádzkových plôch, pozemnej obsluhy lietadiel.

K bodu 2:

Ide o úpravu kompetencie Dopravného úradu. Podľa bodu ARO.OPS.235 nariadenia (EÚ) č. 965/2012 v platnom znení Dopravný úrad schvaľuje schémy špecifikácií letových časov, ktoré navrhnú prevádzkovatelia obchodnej leteckej dopravy, ak prevádzkovateľ preukáže súlad s nariadením (ES) č. 216/2008 a podčasťou FTL prílohy III k nariadeniu (EÚ) 965/2012 v platnom znení. Ak sa schéma špecifikácií letových časov, ktorú navrhuje prevádzkovateľ obchodnej leteckej dopravy, líši od príslušných certifikačných špecifikácií, ktoré vydala Európska agentúra pre bezpečnosť letectva, Dopravný úrad postupuje podľa čl. 22 ods. 2 nariadenia (ES) č. 216/2008 v platnom znení a ak sa schéma špecifikácií letových časov, ktorú navrhuje prevádzkovateľ obchodnej leteckej dopravy, odchyľuje od príslušných vykonávacích predpisov k nariadeniu (ES) č. 216/2008 v platnom znení, udelí Dopravný úrad výnimku alebo povolenie podľa čl. 14 nariadenia (ES) č. 216/2008 v platnom znení. Tento bod má vplyv na pracovný čas posádky, ktorú tvoria letová posádka (pilot) a palubní sprievodcovia.

K bodom 3 až 6:

Uvedené body upravujú ustanovenia § 51 až 54 zákona č. 143/1998 Z. z. na účel ustanovenia možnosti Dopravného úradu uložiť sankciu za porušenie povinností (ak ich povinná osoba dobrovoľne neplní) a ktoré vyplývajú z právne záväzných aktov EÚ napr. v oblasti poskytovania leteckých navigačných služieb konkrétne v oblasti nedodržiavania pracovného času riadiacich letovej prevádzky, obmedzení letového času posádky. Predlžuje sa lehota na uloženie pokuty. Taktiež sa rozširuje oblasť právnych predpisov v § 54 ods. 1 o právne záväzné akty EÚ.

K bodu 7:

Ide o vyňatie udeľovania súhlasu na tzv. mokrý a suchý prenájom z dôvodu reagovania na prevádzkové ťažkosti a plánovania pracovného času posádok a o vyňatie udeľovania výnimky na základe právne záväzných aktov EÚ, ktorá sa ustanovuje návrhom tohto zákona (v čl. II bod 1 a 2) zo správneho konania.

K čl. III

K bodom 1 a 3 :

Palubný denník je lodná listina, slúžiaca na evidenciu pracovného času a času oddychu členov posádky plavidla. Do palubného denníka sa počas prevádzky plavidla denne zapisuje čas začatia a ukončenia odpočinku každého člena posádky plavidla. Toto ustanovenie bolo potrebné dať do súladu so smernicou 2014/112/EÚ a uviesť podrobnosti o založení, označení a ukončení vedenia palubného denníka a o zápisoch týkajúcich sa prevádzky plavidla v spojitosti s výkazom práce a odpočinku každého člena posádky plavidla na danom plavidle. Zároveň bola doplnená príloha č. 3a, ktorá ustanovuje vzor palubného denníka.

K bodu 2:

Dopĺňa sa priestupok na úseku vnútrozemskej plavby, ktorého sa dopustí vodca plavidla, ak nedodrží povinnosti týkajúce sa evidencie a kontroly pracovného času a času oddychu členov posádky plavidla.

8

K čl. IV

K bodu 1:

Ide o úpravu kompetencií ministerstva sprístupniť vnútroštátny elektronický register prevádzkovateľov cestnej dopravy všetkým orgánom, ktoré sú povinné zapisovať porušenia podľa kategórií uvedených v nariadení (EÚ) 2016/403 do tohto registra.

K bodu 2:

Nariadenie (EÚ) 2016/403 stanovuje spoločný zoznam kategórií, druhov a stupňov závažných porušení predpisov EÚ v komerčnej cestnej doprave. V tomto nariadení sú upravené závažné porušenia vo viacerých oblastiach, ako napríklad sociálna legislatíva, preprava zvierat, oblasť vodičských preukazov. Ide o spresnenie orgánov, ktoré sú povinné zapisovať porušenia podľa kategórií uvedených v nariadení (EÚ) 2016/403 do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy.

K bodu 3:

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita s § 48 ods. 1 písm. m).

K čl. V

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 31. decembra 2016 v súlade so smernicou 2014/112/EÚ.

Bratislava 17. augusta 2016

Robert Fico v. r.

Roman Brecely v. r.

Vládny návrh zákona o organizácii pracovného času v doprave

27

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zá konov, upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť a nočnú prácu niektorých skupí n zamestnancov v cestnej doprave, v železničnej doprave, v leteckej doprave a vo vodnej doprave (vo vnútrozemskej plavbe), ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevá dzkovateľom dopravnej infraštruktúry. Ostatné pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave upravuje Zákonník práce. Základom pre takúto odchylnú právnu úpravu je § 3 ods. 2 Zákonníka práce.

Účelom úpravy vykonanej zákonom č. 121/2004 Z. z. bolo do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie prevziať do slovenského právneho poriadku obsah vtedy platných právnych aktov Európskych spoloč enstiev, vrátane obsahu nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a 3821/85.

Vstupom do Európskej únie sa od 1. mája 2004 stalo pre Slovenskú republiku priamo záväzné nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociá lnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES, L 370/1, 31.12.1985). Väčšina ustanovení zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zá konov sa tak stala nadbytočnou. Toto nariadenie má podľa čl. 7 ods.2 ústavy prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a bolo ho potrebné aplikovať bez ohľadu na uvedený zákon.

II.

Navrhovaný zákon reaguje na novú právnu situáciu, ktorá nastala po dni vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, najmä na nové právne akty z roku 2006.

Nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, malo harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách.

Pri výklade, uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania ustanovení tohto nariadenia upravujúcich pravidlá o čase jazdy, o prestávkach v práci a o dobách odpočinku vodičov v cestnej doprave nastali ťaž kosti spôsobené širokou formuláciou použitých pojmov a ustanovených pravidiel. Poznatky z jeho uplatňovania preukázali, že nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 umožňuje zamestnávateľom plánovať vodič om denné časy jazdy a prestávky v práci tak, že tým nútia vodičovi viesť vozidlo bez prestávky príliš dlho, čo viedlo k zhoršeniu pracovných podmienok vodičov a k zníženiu bezpečnosti na cestá ch. Preto vznikla v rámci Spoločenstva potreba prijať súbor jednoznačnejších pravidiel, ktoré budú ľahšie pochopené a uplatnené v cestnej doprave, najmä bolo potrebné zjednodušiť základné pravidl á o časoch jazdy vodičov v cestnej doprave, aby bolo možné zabezpečiť ich účinné a jednotné dodržiavanie aj prostredníctvom digitálneho záznamového zariadenia, ako je ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave.

V záujme odstránenia spomenutých nedostatkov v nariadeniach z roku 1985 a naplnenia nových cieľov rozšírenej Európskej únie bolo prijaté nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č . 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Toto nové nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov v doprave a zvýšiť celkovú bezpečnosť na cestách, a preto novo upravuje maximálny čas jazdy za deň, za týždeň a za obdobie dvoch po sebe idúcich týždňov, povinné čerpanie dennej doby odpočinku a pravidelného týždenného odpočinku.

Nové nariadenie nadobudlo účinnosť 11. apríla 2007 a plne od tohto dňa nahrádza nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85. Navrhovaný zákon má ustanoviť na vykonanie tohto nariadenia kompetencie orgánov verejnej sprá vy vo veci kontroly jeho aplikácie a upraviť sankcie za porušovanie pravidiel o časoch jazdy, prestávok v práci a dobách odpočinkov.

Spolu s novým nariadením bola prijatá aj nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykoná vania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Navrhovaný zákon zabezpečuje jej pln ú transpozíciu do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Navrhovaný zákon okrem toho transponuje do slovenského práva aj smernicu Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcu sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilné ho letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteck ých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) a smernicu Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovn íkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc. Transpozícia týchto smerníc spočíva v ustanovení sankcií za porušenie obsahu dohôd zo strany zamestnávateľov. Vo vzťahu k organizácii pracovného času v leteckej doprave ustanovenia navrhovaného zákona budú v podstatnej časti platiť len do nadobudnutia účinnosti článku Q prílohy nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1899/2006 z 12. decembra 2006, ktorá nadobudne účinnosť 16. júla 2008. Na túto právnu skutočnosť sa reaguje v § 40 ods. 5 navrhovaného zákona.

Napokon navrhovaný zákon preberá ustanovenia zákona č. 121/2004 Z. z., ktorými sa v roku 2004 transponovala do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organiz ácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave.

Navrhovaný zákon v súlade s týmito smernicami a nariadením novo upravuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času pracovníkov v doprave, vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch technickej základne prevádzkovateľov cestnej dopravy a pôsobnosť orgánov verejnej správy. Organizáciou pracovného času pracovníkov v doprave je úprava maximálneho týždenného pracovného č asu a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného odpočinku a týždenného odpočinku, prestávok v práci a ročnej dovolenky a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

A. Dopady na štátny rozpočet

Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet predovšetkým vzhľadom na navrhovanú povinnosť orgánov inšpekcie práce vykonávať zvýšený počet kontrol po roku 2007 vyplývajú ci z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES.

Zvýšenie výdavkov bude pozostávať z potreby:

-personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách,

-technického dovybavenia mobilných pracovísk orgánov inšpekcie práce ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania času vedenia motorového vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku vodič ov a povolenej rýchlosti zaznamenanej záznamovým zariadením.

Kontrolný systém musí totiž každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravcov, mobilných pracovníkov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategóri í, na ktorých sa vzťahuje čl. 2 a čl. 5 až 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, pričom sa musí skontrolovať

a) do 31.12.2007 najmenej 1% dní odpracovaných vodičmi, od 01.01.2008 do

31.12.2009 najmenej 2% dní a od 1.1.2010 najmenej 3 % dní,

b) 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a

50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007 najmenej 15% dní z celkového poč tu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov, do 31.12.2007.

Podľa čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 § 34ods. 1 písm. f) a §35 budú inšpektoráty práce na základe žiadosti držiteľ a vozidla používaného na niektorý z účelov podľa osobitného predpisu povoľovať výnimky z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy a časoch prestávok v práci a dôb denných a týždenný ch odpočinkov. Ide o dočasné výnimky na prepravné činnosti vykonávané za mimoriadnych udalostí. Pre inšpektoráty práce v rámci kapitoly MPSVR SR vzniknú tak ešte od 1.7. 2007 zvýšené ná klady spojené s vybavovaním nadväznej administratívnej agendy.

Vzhľadom na vyššie uvedený nárast kontrol a požiadaviek sa navrhuje zvýšiť počet inšpektorov v sústave Národného inšpektorá tu práce od 1.7.2007 o 32 inšpektorov práce, čo je stopercentné zvýšenie. V súčasnosti kontroly vykonáva 32 inšpektorov práce v rámci Slovenskej republiky, nakoľko na rok 2008 je stanovené zvýšenie poč tu kontrol o 100% a v roku 2010 o ďalších 100 %. Je to jednoznačná orientácia na kontroly na pozemných komunikáciách, lebo sa zvyšuje počet skontrolovaných pracovných dní vodičov z dnešných 2 až 7 z áznamových listov na 15, resp. 29 záznamových listov jedného kontrolovaného vodiča a od 1.1.2008 sa mení percentuálny podiel kontrol na pozemných komunikáciách z 15 % na 30 %.

Príprava inšpektora práce v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce je 12 mesiacov, preto je nevyhnutné, vzhľadom na vyššie uvedené s ich prípravou začať od 1.7.2007, aby orgány inšpekcie prá ce boli už v priebehu roku 2008 schopné plniť zvýšené počty kontrol navrhované týmto zákonom (2% od 1.1.2008 a 3% od 1.1.2010).

Predpokladá sa, že v rokoch 2008 a 2009 bude na dobudovanie kontrolného systému pre MPSVR SR potrebných ďalší ch 20 mil. Sk (z toho 9 mil. Sk budú tvoriť kapitálové výdavky. Rovnaká čiastka bude potrebná aj pre MV SR. MV SR okrem toho ešte požaduje finančné prostriedky na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo z áznamových zariadení (tachografov) vo výške cca 1,5 mil Sk. Dotknuté rozpočtové kapitoly (MV SR a MPSVR SR) uplatnia požiadavky na prostriedky na technické vybavenie pracovísk v rámci návrhu rozpoč tu na roky 2008 a 2009.

Okrem toho pri budovaní nových ciest a rekonštrukciách stávajúcich je potrebné poč ítať s budovaním kontrolných stanovíšť s navádzacím systémom, odstavnými plochami pre vozidlá a sociálnym zariadením pre kontrolný personál.

Analýza nákladov na kontrolu na pozemných komunikáciách

PoložkyNáklady na vozidlo ročné [Sk]Náklady na 1 inšpektora práce ročné [Sk]Obstarávacie. náklady - inšpektor [Sk]Obstarávacie. náklady [Sk]Nadobúdacie. náklady na automobil Renault Trafic 900 000,00Vnútorné vybavenia vozidla (odkladacie a vybavovacie priestory) 1 500,005 000,00Diaľničná známka 1 100,00 Zákonné poistenie9 600,00 Havarijná poistka25 880,00 PHM - ročné náklady27 600,00 Pneumatiky 6 500,00 Nabíjačka - k vozidlu 2 100,00OOPP - inšpektori 6 500,00Mobilné telefóny - inšpektori 6 600,00Pečiatky inšpektori 1 200,00Notebooky + software 40 000,00Tlačiareň 14 000,00Hardware na kontrolu digitálnych tachografov 10 000,00USB kľúč 1 000,00Cestovné 20 000,00Mzdové náklady vrátane odvodov 300 000,00Spolu70 680326 500,0060 300,00921 100,00

Celkové zvýšenie výdavkov na činnosť za sústavu NIP

Obstarávacie náklady (vozidlá) 8 x 921 100 = 7 368 800,- Sk

Obstarávacie náklady (výbava inšpektorov) 32 x 60 300 = 1 929 600,- Sk

Obstarávacie náklady (spolu) 9 298 400,- Sk

Ročné prevádzkové náklady na vozidlá 8 x 70 680 = 565 440,- Sk

Ročné náklady na inšpektorov 32 x 326 500 = 10 448 000,- Sk

Ročné náklady(spolu) 11 013 440,- Sk

Výdavky MV SR na zakúpenie software na vyhodnocovanie výstupov zo záznamových zariadení (tachografov)

Cena cieľovo na jednu pracovnú stanicu 45.101,-

Technická podpora na telefóne na 1 rok 2.023,-

Ostatné príslušenstvo94.807,-

SPOLU 141.931,-

Policajný zbor potrebuje 9 zostáv pre každé OŠK po 3 kusy.

Cena 1 kontrolnej kartycca. 2.200,-

Potreba pre Policajný zbor cca. 25-30 ks 30 x 2.200= 66.000,-

Celkové náklady pre Policajný zbor1.277.379,- + 66.000,- = 1.343.379,- SK

Finančné dôsledky vyplývajúce z návrhu zákona na rok 2007 budú zabezpečené a riešené v rámci schválených limitov dotknutých rozpočtových kapitol. Požiadavky na roky 2008 a 2009 budú takisto zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov dotknutých rozpočtový ch kapitol na príslušný rozpočtový rok.

Potreba zvýšeného počtu zamestnancov v dotknutých kapitolách bude riešená v rámci opatrení vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 856 zo dňa 11. októbra 2006 bod C 9 a C.15.

Samosprávnym krajom a obciam nevzniknú nijaké náklady, pretože navrhovaný zákon im nezveruje nijaké úlohy.

B. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnický ch osôb (predpoklad)

Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zákon sa týka iba fyzických osôb – podnikateľov a podnikovej sféry v cestnej doprave, ktoré vlastnia nákladné vozidlá o celkovej hmotnosti väčšej ako 3,5 tony a osobné automobily s viac ako deviatimi miestami na sedenie vrátane miesta vodiča, ak sa na tieto dopravné prostriedky nevzťahuje výnimka podľ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006. Predpokladá sa, že zákon sa bude vzťahovať na cca 150 000 vodičov nákladných vozidiel a 15 000 vodičov osobných vozidiel. Okrem toho sa zá kon dotkne vybraného okruhu pracovníkov v leteckej, železničnej a vodnej doprave. Dopravcovia musia organizovať pracovný čas tak, aby tento zodpovedal ustanoveniam navrhovaného zákona a nariadeniam Euró pskeho parlamentu a Rady. Povinnosti zamestnávateľov vyplývajú však už teraz zo zákona NR SR č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaný zák on má okrem iného za cieľ zamedziť zvýšeniu únavy zamestnancov a predchádzať nehodám, ktoré z nej vyplývajú. Toto sa môže pozitívne prejaviť v kvalite poskytovaných služieb.

C. Odhad dopadov na životné prostredie

Zákon nebude mať priame dopady na životné prostredie.

D. Odhad dopadov na zamestnanosť

Právna úprava organizácie pracovného času v leteckej doprave, v železničnej doprave a vo vodnej doprave sa v porovnaní s terajším prá vnym stavom nemení, a preto dopad na zamestnanosť v týchto odvetviach dopravy nebude nijaký.

Povinnosť dopravcov na účely kontroly dodržiavania pravidiel organizácie pracovného času používať v autobusoch a nákladných vozidl ách len záznamové zariadenia schváleného typu, vydávať k záznamovému zariadeniu záznamové listy alebo papierové kotúčiky na zaznamenávanie údajov a dávať záznamové zariadenie pravidelne prehliadať do autorizovanej dielne vyplývala aj do vstupu Slovenskej republiky do EÚ z Európskej dohody o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) a zo zákona NR SR č . 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najzávažnejšia zmena v práci vodičov autobusov a nákladných vozidlách nastala v súvislosti so zavedením digitálnych tachografov, ktorými musia byť vybavené nové vozidlá od 01.05.2006. Tým, ž e zavedenie týchto tachografov sleduje zabezpečenie účinnej kontroly dodržiavania doby jazdy a odpočinku vodičov motorových vozidiel v prevádzke v premávke na pozemných komunikáciách s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže hlavne v odvetví cestnej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky vodičov a zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, zamedzím zneužitia a manipulácii s tachografom, môže mať tento zákon pozitívny dopad na zamestnanosť (potreba väčšieho počtu vodičov).

IV.

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

V.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu prá vneho predpisu:

Zákon o organizácii pracovného času v doprave (ďalej len 'zákon ').

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-v primárnom práve v Zmluve o zalo žení Európskych spoločenstiev v platnom znení (čl. 3 časti I - Zásady, hlava V - Doprava a kapitola I hlavy XI - Sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež.),

-v sekundárnom práve

·v smernici Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federá cia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv.4),

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobiln é činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4),

·v smernici Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federá ciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2005),

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č . 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ, L 102, 11.4.2006),

·v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociá lnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85(Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev:

·rozhodnutie Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C-46/05 Európska komisia proti Írsku, Zb. roz. ESD 2006, zv. I str.00034,

·rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-184/02 a C-223/02 Španielske kráľovstvo a Fínska republika proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, Zb.roz. ESD 2004, zv. I str. 07789.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)prijatie tohto zákona je plnením záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z článkov 2 , 53 a 54 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b)v rámci Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii nebolo v danej oblasti dohodnuté žiadne prechodné obdobie,

c)z gestorstva smerníc vyplývala a vyplýva pre Slovenskú republiku povinnosť transponovať

·smernicu Rady 2000/79/ES do 1. apríla 2004

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES do 1. apríla 2004

·smernicu Rady 2005/47/ES do 27. júla 2008

·smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES do 1. apríla 2007

Smernica Rady 2000/79/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES boli v úplnom rozsahu transponované do zákona č . 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004. Zákon č. 121/2004 Z. z sa ruší a nahrádza týmto zá konom.

d)v danej oblasti nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)smernica Rady 2000/79/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES, smernica Rady 2005/47/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES sú prebraté týmto návrhom zákona v úplnom rozsahu.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný.

6.Gestor a spolupracujú ce rezorty:

·Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - gestor

·Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo vnú tra Slovenskej republiky - spolugestori pri transpozícií smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o prá vnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS. Spolugestorstvo týchto ministerstiev vyplýva z úlohy B. 21 z uznesenia vlády SR č. 819/2006.

B. Osobitná časť

K § 1

Ide o vymedzenie predmetu úpravy v nadväznosti na právne akty Európskej únie uvedené v prílohe č.5. Zákon upravuje minimálne požiadavky na organiz áciu pracovného času výkonných a prevádzkových zamestnancov v doprave v členení na Všeobecné ustanovenia týkajúce sa viacerých odvetví a druhov dopravy (okrem námornej dopravy) a na Osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky pre jednotlivé odvetvia a druhy dopravy.

Ïalej navrhovaný zákon upravuje v tretej časti vykonávanie cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch cestnej dopravy a napokon vo štvrtej č asti pôsobnosť orgánov verejnej správy vo veciach kontroly a ukladania sankcií (za správne delikty a za priestupky).

Výraz 'dopravný podnik' sa v navrhovanom zákone používa v súlade s terminológiou nariadenia č. 561/2006, v ktorom je jeho definícia. Rozumie sa ním prevádzkovateľ cestnej osobnej (autobusovej) a ná kladnej dopravy (čiže dopravca).

K § 2

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa upresňuje pojem 'organizácia pracovného času v doprave' a 'zamestnanec v doprave'.

Organizáciou pracovného času zamestnancov v doprave sa v návrhu rozumie úprava maximálneho denného a týždenného pracovného času a času pracovnej pohotovosti, minimálnej doby denného a týždenné ho odpočinku, minimálne trvanie povinných prestávok v práci a pravidiel nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutia práce zamestnancov prevádzkovateľov jednotlivých druhov dopravy. Organizácia pracovného č asu sa vzťahuje na zamestnancov v cestnej, dráhovej, leteckej, vodnej a mestskej doprave, ktorých pracovný čas je závislý od prevádzkových podmienok dopravy. Pracovný čas a čas odpočinku námorníkov je rie šený v § 44 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

V súlade s terminológiou právnych aktov Európskych spoločenstiev sa mobilný m zamestnancom (odsek 4) rozumie každý zamestnanec, ktorý je u prevádzkovateľa dopravy (zamestnávateľa) v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ako člen cestujúceho personálu, resp. mobilného personá lu civilného letectva. Ide o všetky osoby, ktoré počas prepravy poskytujú služby cestujúcim alebo prepravujú tovar po ceste, po dráhe, letecky alebo po vnútrozemských vodných cestách, teda nielen o vodič ov motorových vozidiel, ale aj o vodičov trakčných jednotiek, o pilotov, o vodcov plavidiel, o závozníkov, o sprievodcov vo vlakoch, o vlakvedúcich, o letušky a o ďalších členov vlakového personálu, leteckej pos ádky a posádky plavidla; nie sú nimi zamestnanci pozemného personálu zabezpečujúceho prevádzku vozidiel, lietadiel a plavidiel. Zo zamestnancov pozemného (stacionárneho) personálu v doprave sa zákon vzť ahuje len na tých, ktorí sú uvedení v odseku 3 písmenách b) až i).

Definícia týždňa je prevzatá zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES [článok 3 písm. g)]. Druhá veta vzťahuje všeobecn ú úpravu rozsahu pracovného času uvedená v § 85 ods. 3 Zákonníka práce na tých zamestnancov v doprave, ktorý majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas v týždni.

Odsek 6 reaguje na celkovú koncepciu zákona v súlade s transponovanými ustanoveniami, že upravuje len limity, ktoré sú potrebné na zabezpečenie minimálnych podmienok organizácie pracovného času z hľadiska bezpe čnosti a ochrany zdravia pri práci. Akty Európskych spoločenstiev i Zákonník práce vo všeobecnosti upravujú možnosť dohodnúť v rámci kolektívneho vyjednávania v kolektívnych zmluvách alebo dohod ách na podnikovej úrovni priaznivejšie podmienky pre zamestnancov. Pritom za priaznivejšie sa považujú tie, ktoré určujú nižšie limity maximálneho pracovného času a pracovnej pohotovosti, dlhšie alebo č astejšie prestávky v práci a dlhšie doby denného a týždenného odpočinku, pretože umožňujú zamestnancom v doprave menšiu fyzickú a psychickú záťaž v pracovnej zmene a dlhší nepretržit ý odpočinok na regeneráciu síl pred ďalšou pracovnou zmenou. Ïalším efektom takýchto zmlúv a dohôd je zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, pretože sa znižuje riziko nehody v dôsledku vyč erpania.

Takéto dohody možno uzatvoriť kedykoľvek (platia aj tie, ktoré sú uzavreté pred nadobudnutí účinnosti zákona) a na akejkoľvek ú rovni sociálneho dialógu, od najvyššej, cez odvetvovú až po podnikovú úroveň. Existenciu takýchto dohôd, ktoré majú prednosť pred zákonnou úpravou minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovné ho času, vyslovene predpokladajú smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (v článku 10) v cestnej doprave a smernica Rady 2005/47/ES (v článku 2) v železničnej doprave.

K § 3

Pracovným časom sa v súlade so Zákonníkom práce (§ 85 ods. 1) a smernicami (článok 3 smernice 2002/15/ES, článok 2 prvý bod smernice 2003/88/ES), rozumie časový úsek, počas ktorého v súlade s vnútro štátnymi právnymi predpismi zamestnanec v doprave pracuje alebo vykonáva iné činnosti podľa pokynov svojho zamestnávateľa.

Všetci zamestnanci by mali mať tiež primeranú dobu odpočinku. V tejto súvislosti je preto potrebné zaviesť maximálnu hranicu pracovného času s prihliadnutím na špecifiká dopravy, vrátane poveternostných vplyvov na systém dopravy. Ustanovuje sa preto aj jednorazový denný i týždenný pracovný čas, aj priemerný týždenný pracovný čas.

V tomto paragrafe sú v súlade s § 3 ods. 2 Zákonníka práce všeobecne ustanovené maximálne limity pracovného času zamestnancov v doprave. Výnimky z týchto limitov sú pre jednotlivé druhy dopravy a skupiny zamestnancov v doprave ustanovené v druhej časti.

V odseku 1 je maximálny jednorazový týždenný limit a v odseku 2 priemerný týždenný limit v referenčnom období štyroch mesiacov. Na súlad so zákonom musia byť splnené oba limity.

Ustanovenie prihliada aj na zásady Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa organizácie pracovného času, najmä nočnej práce, pretože ľudský organizmus je v noci citlivejší na rušivé vplyvy prostredia a na niektoré zaťažujúce formy organizácie práce a dlhé doby nočnej práce môžu poškodiť zdravie pracovníkov a ohroziť bezpečnosť prevádzky.

V záujme istoty výpočtu limitov podľa jednotlivých odsekov sa uvádza (odseky 5 a 6), ktoré časové úseky dňa patria do pracovného času a ktoré nie.

Odseky 7 a 8 upravujú mimoriadne situácie (najmä rôzne poveternostné kalamity a prevádzkové nehody), keď je nevyhnutné z dôvodu vis maior zachraňovať vozidlá, posádku, cestujúcich alebo tovar a nemožno opustiť vozidlá, cestujúcich alebo tovar pred skončen ím ohrozenia.

K § 4

Pracovná pohotovosť je dôležitou okolnosťou, bez ktorej by nemohol nijaký druh dopravy fungovať. Všetky druhy dopravy musia byť spôsobilé fungovať nepretržite podľa záujmu verejnosti alebo zákazníkov (prepravcov a cestujúcich). Preto je dôležité ustanoviť limity maximálneho prí pustného času pohotovosti zamestnancov v doprave.

V odseku 1 je všeobecné vymedzenie pracovnej pohotovosti platné pre každé odvetvie dopravy, s tým, že osobitné ustanovenia upravujúce odchýlky alebo spresnenia podľa podmienok v jednotlivý ch druhoch dopravy majú prednosť pred týmto vymedzením, napríklad definí cia pracovnej pohotovosti v cestnej doprave prevzatá zo smernice 2002/15/ES (§ 9 ods. 1).

Ustanovenie odseku 1 zakotvuje podmienku, že počas času pracovnej pohotovosti zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale musí byť k dispozícii zamestnávateľovi a byť pripravený na výkon práce, ktorej predvídateľná doba trvania musí byť známa vopred.

V odseku 2 je základný celkový limit času pracovnej pohotovosti pre zamestnanca v doprave v priebehu kalendárneho roka. Vzhľadom na špecifickú povahu činností v doprave, ktoré sú charakteristické tým, že sa musia vykonať s dôrazom na plynulosť dopravy (na dodržiavanie grafikonu a cestovných poriadkov), ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi ť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť bez ich súhlasu v rozsahu najviac 300 hodín v kalendárnom roku, resp. pre podnikových hasičov 400 hodín.

Dôležité pre uvedenú ú pravu je to, že limit času pracovnej pohotovosti podľa odseku 2 je celkový, ktorý zahàňa pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, v rámci pracovnej zmeny i mimo jej rámca.

Odchýlnu úpravu má navrhovaný zákon v druhej časti pre leteckú dopravu – členov posádky lietadla [§ 20 ods. 1 písm. c)] a pre vodnú dopravu – členov posádky plavidla (§ 24). Maximálny limit však možno znížiť kolektívnou zmluvou alebo dohodou zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov (§ 11a Zákonníka práce).

V odseku 3 sú uvedené maximálne týždenné a mesačné limity času pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na pracovisku, odchýlna úprava je pre členov posádky lietadla vyplývajúca z existujú cich medzinárodných pravidiel leteckej dopravy je v § 20 ods. 1 písm. b) a c) a zo smernice Rady 2000/79/ES týkajúcej sa Európskej dohody o organiz ácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civiln ých letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA). Podľa tejto dohody niektoré prvky pracovnej pohotovosti stanovené v § 17 ods. 2 písm. a) a § 20 ods. 2 sa započítajú do maximálneho ročného fondu pracovného času.

Vzhľadom na špecifiká v doprave (čakanie spôsobené dopravnými obmedzeniami, č akanie medzi spojmi podľa cestového poriadku, čakanie na štátnej hranici, čakanie v nepravidelnej doprave, čakanie na nakládku a vykládku tovaru, čakanie z dôvodu prevádzkových a poveternostný ch vplyvov - hmla, plavebné podmienky, nízka alebo príliš vysoká hladina vody) po viacerých rokovaniach na MDPT SR sa zamestnávateľské a odborové zväzy dohodli na úprave pracovnej pohotovosti v rá mci pracovnej zmeny.

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny zamestnanca v doprave, okrem člena posádky lietadla nemôže presiahnuť 24 hodín v priebehu týždňa a 72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca. Maximálne limity s ú stanovené tak, aby zamestnanec pri odpracovaní určeného rozsahu pracovného času mal zabezpečenú podľa odseku 4 aj dobu denného odpočinku a týždenného odpočinku podľa ustanovení zákona.

V odseku 5 konkrétna výš ka náhrady je vecou kolektívneho vyjednávania alebo dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov, nesmie v šak byť nižšia než ustanovený limit. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny na základe dohody sociálnych partnerov patrí zamestnancovi v doprave náhrada najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Podľa odseku 6 čas práce počas plynutia času pracovnej pohotovosti je už vý konom práce. Tento čas sa započítava do pracovného času a zaň nepatrí náhrada, ale mzda.

V súlade s rozhodnutiami európskeho Sú dneho dvora z 3. októbra 2000 (prípad č. C-303/98), z 9. septembra 2003 (prípad č. C-151/02) a z 1. decembra 2005 (prípad č. C-14/04) je súčasťou pracovného času každý pobyt na pracovisku, ktorý nariadi zamestnávateľ, čiže aj čas pracovnej pohotovosti na pracovisku. Èas nariadenej pracovnej pohotovosti na pracovisku sa preto zaratúva do limitu pracovného času na rozdiel od pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.

Na základe dohody sociálnych partnerov podľa odseku 7 je výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas prácou nadčas.

K § 5

Doba odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom. Pojem 'odpočinok' sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách, resp. ich častí. Zamestnancom v doprave v rám ci Spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ro čný čas odpočinku. Uvedené doby sú prevzaté zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady.

V odseku 6 je všeobecné výkladové pravidlo pre plánovanie prestávok v práci a dôb odpočinku zamestnancov v cestnej doprave, na ktoré treba pri organizácii pracovného času vždy brať zreteľ, ako na materiálnu požiadavku ochrany zamestnancov v cestnej doprave, ale aj požiadavku bezpeč nosti cestnej dopravy ako systému.

K § 6

Týmto ustanovením začína osobitná časť navrhovaného zákona upravujúca špeciálne ustanovenia, ktor é platia spolu s ustanoveniami prvej časti. Toto konkrétne ustanovenie rieši kolíziu právnych aktov Európskej únie a medzinárodných dohovorov v oblasti cestnej dopravy a navrhovaného zákona, res p. postavenie navrhovaného zákona ako vykonávacieho predpisu k nariadeniu č. 561/2006 (odseky 2 a 3).

V nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 a na Európsku dohodu o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej dop rave (AETR) sa vymedzuje pôsobnosť zákona v medzinárodnej cestnej doprave ako subsidiárneho predpisu, čiže ustanovenia tohto zákona sa použijú iba vtedy, ak nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 561/2006 alebo Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) problematiku neupravujú alebo odkazujú na vnútroštátnu úpravu.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 sa vzťahuje na medzinárodnú cestnú dopravu vykonávanú výlučne v rámci Spoločenstva alebo medzi Spolo čenstvom a krajinami, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Vo vzťahu k cestnej doprave na území Slovenskej republiky a v medzinárodnej cestnej doprave slovenských dopravný ch podnikov vo vzťahu k tretím štátom platia ustanovenia navrhovaného zákona a subsidiárne aj Zákonník práce.

Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave AETR sa vzťahuje na cestnú dopravu vykonávanú vozidlami evidovanými v ktoromkoľvek š táte, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody, pre celý úsek vykonávanej prepravy, ak takáto preprava prebieha medzi Spoločenstvom a treťou krajinou inou ako Švajčiarskom alebo krajinami, ktoré sú zmluvný mi stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo keď preprava prebieha cez tieto krajiny.

Na cestnú dopravu používajúcu vozidlá evidované v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou dohody AETR, sa ustanovenia dohody AETR vzťahujú na časť prepravy vykonanú v rámci Spoločenstva alebo v rámci krajín, ktoré sú zmluvnými stranami dohody AETR.

Odsek 1 je prevzatý zo smernice 2002/15/ES, ktorá sa teraz vzťahuje len na mobilný ch zamestnancov dopravných podnikov, ale od 23. marca 2009 sa bude vzťahovať aj na pracovné podmienky samostatne zárobkovo činných vodičov.

Odsek 2 vyjadruje, že navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie orgánov vo veciach kontroly organizácie pracovného času v cestnej doprave a sankcie za porušovanie pravidiel v cestnej doprave.

Odsek 3 v súlade s článkom 13 nariadenia č. 561/2006 vyníma z režimu organizácie pracovného času v cestnej doprave podľa navrhovaného zákona dopravu vykonávanú vozidlami v rozsahu uvedenom v člá nku 14 ods. 1 nariadenia. Ide o početný okruh vozidiel a účelov ich používania uvedených v písmenách a) až p) tohto odseku., ktoré sa vzťahujú na dopravu:

a) vozidlami vo vlastníctve orgánov verejnej moci alebo nimi prenajímanými bez vodiča na účely cestnej dopravy, ktor á nekonkuruje súkromným dopravným podnikom;

b) vozidlami používanými alebo prenajímanými bez vodiča poľnohospodárskymi, záhradníckymi, lesníckymi, chovateľskými alebo rybárskymi podnikmi na prepravu tovaru

ako súčasť svojej podnikateľskej činnosti v okruhu do 100 kilometrov od miesta, kde má podnik základňu;

c) poľnohospodárskymi traktormi a lesnými traktormi používanými na poľnohospodárske alebo lesnícke činnosti v okruhu do 100 kilometrov od základne podniku, ktorý vozidlo vlastní, najíma alebo prenajíma;

d) vozidlami alebo jazdnými súpravami s maximálnou prípustnou hmotnosťou nepresahujúcou 7,5 tony, ktoré používajú:

- poskytovatelia univerzálnych služieb v zmysle článku 2 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služ ieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb na dodávku zásielok ako súčasť univerzálnej služby alebo

- na prepravu materiálu, zariadení alebo strojov, ktoré vodič používa počas svojej práce.

Tieto vozidlá sa používajú iba v okruhu 50 kilometrov od základne podniku a pod podmienkou, že vedenie vozidla nepredstavuje hlavnú činnosť vodiča;

e) vozidlami prevádzkovanými výlučne na ostrovoch s rozlohou do 2 300 kilometrov štvorcových, ktoré nie sú s ostatnou časťou štátneho územia spojené mostom, brodom alebo tunelom, ktorý je prístupný motorovým vozidlám;

f) vozidlami používanými na prepravu tovaru v okruhu 50 kilometrov od základne podniku, a ktoré sú poháňané zemným alebo skvapalneným plynom alebo elektrinou, ktorých maximálna prípustná hmotnosť vrá tane hmotnosti prívesu alebo návesu nepresahuje 7,5 tony;

g) vozidlami používanými pri výcviku a preskúšaní vodičov na účely získania vodičského preukazu alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti za predpokladu, že sa nepoužívajú na komerčnú ná kladnú alebo osobnú dopravu;

h) vozidlami používanými v súvislosti s kanalizáciou, ochranou pred povodňami, vodárenskými, plynárenskými a elektrárenskými údržbárskymi službami, údržbou a kontrolou ciest, pri zbere a odvoze domov ého odpadu a v súvislosti so službami likvidácie odpadu, telegrafnými a telefónnymi službami, rozhlasovým a televíznym vysielaním alebo pri zisťovaní rozhlasových a televíznych vysielačov a prijímačov;

i) vozidlami s počtom miest na sedenie od 10 do 17, ktoré sa používajú výlučne na nekomerčnú osobnú dopravu;

j) špecializovanými vozidlami na prepravu zariadení cirkusov a lunaparkov;

k) špeciálne upravenými mobilnými projekčnými vozidlami, ktorých hlavným účelom pri státí je vzdelávanie;

l) vozidlami používanými na zber mlieka z fariem a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko alebo mliečnych produktov určených na kàmenie zvierat;

m) špecializovanými vozidlami na prepravu peňazí a alebo cenností;

n) vozidlami, ktoré sa používajú na prepravu živočíšneho odpadu alebo uhynutých zvierat, ktoré nie sú určené pre ľudskú spotrebu;

o) vozidlami, ktoré sa používajú výlučne v rámci zberných priestorov, ako sú prístavy, terminály intermodálnej dopravy a železničné terminály;

p) vozidlami používanými na prepravu živých zvierat z fariem na miestne trhy a naopak alebo z trhov na miestne bitúnky v okruhu do 50 kilometrov.

K § 7

Ustanovenie preberá z čl. 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES hlavné vymedzenia potrebné pre ďalšie ustanovenia. Smernica sa vzťahuje len mobilných zamestnancov zamestnaných dopravnými podnikmi založenými v členskom štáte, ktorý sa podieľajú na mobilných činnostiach v cestnej doprave, ktoré podliehajú nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, alebo Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR).

K § 8

Definície v odsekoch 1, 3 a 4 sú transponované zo smernice 2002/15/ES, odsek 2 je dopovedaním a s podrobením na praktické používanie v duchu definície podľa odseku 1. Tieto vymedzenia sú nevyhnutné na úpravu maximálneho limitu pracovného času uvedeného v odsekoch 5 a 6.

Limity pracovného času zodpovedajú prípustným limitom podľa tejto smernice, ale možno ich dohodami sociálnych partnerov na ktorejkoľvek úrovni sociálneho dialógu skrátiť v prospech zlepšenia pracovn ých podmienok mobilných zamestnancov, najmä vodičov.

V súlade s čl. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave definuje sa pracovný čas. Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave je čas od začiatku práce do konca práce, po ktorý je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestn ávateľovi.

V zmysle č. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobiln é činnosti v cestnej doprave priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie prekročiť 48 hodín. Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak sa po čas referenčného obdobia štyroch mesiacov nepresiahol priemerný týždenný pracovný čas 48 hodín.

K § 9

Ustanovenie je vo všetkých odsekoch transpozíciou smernice 2002/15/ES.

Do času pracovnej pohotovosti podľa § 4 ods. 1 patrí aj čas, po ktorý mobilný zamestnanec sprevá dza vozidlo prepravované plavidlom alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabí ne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci a doba odpočinku.

Ïalej ustanovenie špecifikuje povinnosti zamestnávateľa informovať mobilných zamestnancov o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku.

V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES, sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť vyžiadať si od vodiča písomne údaj o pracovnom čase odpracovanom pre iného zamestnávateľa na účely jeho sledovania.

K § 10

Aj toto ustanovenie je transpozíciou smernice 2002/15/ES. Na odsek 1 nadväzuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa na samostatne zárobkovo činných vodičov vzťahujú ustanovenia § 7 až 9 až od 23. marca 2009, ak Európska komisia dovtedy neprijme inú úpravu, ako to avízuje v člá nku 2 ods. 1 tejto smernice. Z tohto článku smernice 2002/15/ES totiž vyplýva, že najneskôr dva roky pred týmto dátumom (t.j., do 23. marca 2007), má Európska komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu (analýzu), aké dôsledky malo vylúčenie samostatne zárobkovo č inných vodičov z pôsobnosti tejto smernice vo vzťahu k bezpečnosti na cest ách, k podmienkam hospodárskej súťaže a k štruktúre profesie a zhodnotiť sociálne aspekty. V každom členskom štáte sa musia zohľadniť okolnosti, ktoré sa týkajú štruktúry dopravného podnikania a pracovných podmienok zamestnancov v cestnej doprave. Na zá klade tejto správy Európska komisia predloží návrh, ktorého cieľom môže byť buď

- ustanovenie podmienok, za akých možno zahrn úť samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice vrátane samostatne z árobkovo činných vodičov, ktorí nevykonávajú dopravné činnosti v iných členských štátoch a ktorí z objektívnych príčin podliehajú miestnym obmedzeniam, ako je napríklad periférna poloha, veľké vnútroštátne vzdialenosti a prostredie hospodárskej súťaže, alebo

- nezahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu platnosti tejto smernice.

Keďže doteraz k nijakej zmene nedošlo, zostáva úloha transpozície tejto smernice.

K § 11

Špeciálna úprava pracovného času zamestnancov na pozemných komunikáciách vychádza z nevyhnutnosti utvoriť podmienky na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky v zimnom období a celoročne pri odstraň ovaní následkov poveternostných kalamitných situácií alebo iných mimoriadnych situácii (napríklad dopravných nehôd).

Podľa tohto ustanovenia maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca na pozemných komunikáciách môže byť vo vyššie uvedenom období v jednotlivých týždňoch najviac 60 hodí n za predpokladu, že priemerný týždenný pracovný čas počas roka nepresiahne ustanovený týždenný pracovný čas podľa Zákonníka práce (t.j., 48 hodín). Ak je zamestnanec na pozemných komunikáci ách vodičom motorového vozidla alebo obsluhuje pracovný stroj na zabezpečenie zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií, vzťahujú sa na neho primerane niektoré ustanovenia o pracovnom čase vodiča a o č ase jazdy, ktoré sa vzťahujú na vodičov pravidelnej osobnej (autobusovej) dopravy.

Limit doby nepretržitého odpočinku je upravený v záujme zabezpečenia zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií pri zabezpečení primeraného nepretržitého odpočinku zamestnanca v cestnej doprave. Skrátenie nepretržitého denného a týždenného odpočinku je možné len za splnenia požiadaviek vymedzených v odsekoch 3 až 5.

K § 12

Ustanovenie § 12 až 15 sa týka dopravy na železničných celoštátnych a regionálnych dráhach a na lanových dráhach, na dopravu na mestských dráhach (električkových a trolejbusových dráhach) sa vz ťahuje, ak z úpravy pravidelnej osobnej dopravy (§ 25 až 28) nevyplývajú iné pravidlá organizácie pracovného času..

Z toho § 12 odseky 2 až 4 v súlade so smernicou Rady č. 2005/47/ESz 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železní c (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc vylučuje z re žimu úpravy v nasledujúcich ustanoveniach zákona tých mobilných zamestnancov v dráhovej doprave, na ktorých sa vzťahuje táto Dohoda. Na nich sa vzťahuje táto dohoda a ustanovenia prvej časti; v ostatnom Zá konník práce.

Interoperabilnou cezhraničnou dopravou je cezhraničná železničná doprava, na ktorú prevá dzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve osvedčenia o bezpečnosti; nie je ňou

a) miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej hranice, ani

b) vnútroštátna železničná doprava, ktorá začína a končí na území Slovenskej republiky a prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.

K § 13 a 14

Ustanovenia sa vzťahujú na každého zamestnanca v doprave na dráhe, ktorý osobne zabezpečuje alebo priamo vykonáva činnosti bezprostredne sú visiace s prevádzkou dopravnej cesty (železničnej dráhy vrátane jej prevádzkových zariadení) alebo prevádzkovaním dopravy na dráhe (železničnej osobnej a nákladnej dopravy.

Obsahovo sú tieto ustanovenia prevzaté z terajšej právnej úpravy (zo zákona č. 121/2004 Z. z.), takže navrhovaná úprava neprinesie zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov v doprave na dráhe.

V § 13 ods. 1 sa ustanovuje pre týchto zamestnancov maximálna dĺžka denného pracovného času a umožňuje sa jeho predĺž enie len o čas režijnej cesty aj to len vtedy, ak sa vykonáva na konci pracovného času. Režijné cesty zamestnancov v doprave na dráhe vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú podľa § 220 Zákonníka práce súčasťou tzv. ostatných výkonov a nemožno ich zamieňať s cestou z miesta bydliska na pracovisko a z pracoviska do miesta bydliska. Ustanovenie tak dopĺňa § 3 ods. 6.

Ustanovenie § 90 ods. 7 Zákonníka práce zakladajúce povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred sa pre zamestnancov pracujúcich 'letmo' nahrádza v § 13 ods. 2 podmienkou dohody so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Navrhované znenie umožňuje čerpanie nepretržitého týždenného odpočinku aj v hodinách, čo vyhovuje pož iadavkám praxe (najmä grafikonu vlakovej dopravy).

Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné rozvrhnúť pracovný č as tak, aby zamestnanec na dráhe mal odpočinok v týždni najmenej 48 hodín po sebe nasledujúcich, môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom nepretržitý odpočinok v týž dni skrátiť až na 24 hodín, ktorý musí nadväzovať na nepretržitý denný odpočinok v trvaní osem hodín.

K § 15

Ustanovenie je odchýlkou od § 104 Zákonníka práce v tom, že dovolenku možno čerpa ť aj v iných, ako pracovných dňoch, teda aj v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok. Vyplýva to z podstaty nepretržitej prevádzky na dráhach.

K § 16

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času v leteckej doprave, špeciálne sa vzťahuje na mobilný personál civilného letectva. Ide o členov posádky pracujúcich na palube civilného lietadla, ktorý ch zamestnáva letecká spoločnosť založená v členskom štáte. Ak to nie je ďalej výslovne uvedené, netýka sa pozemného personálu.

V odsekoch 2 až 5 sú nevyhnutné definície času letu ako časti pracovného času posádky a druhov posádok, na ktorých sa navrhovaný zákon vzťahuje.

K § 17

V tomto paragrafe navrhovaný zákon upravuje celkový pracovný čas a čas letu člena posádky konkrétnymi limitmi, čím zohľadňuje špecifiká a náročnosť tejto činnosti s ohľadom na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky. Rozvrhnutie času letu a pracovného času člena posádky lietadla tak, ako to ustanovujú odseky 1 a 3 sú v súlade s Dodatkom 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ku ktorému pristúpila Slovenská republika 15. marca 1993, a s Dohodou o vývoji, prijatí a zavedení jednotných letecký ch predpisov z 11. septembra 1990, ktorej plnenie je pre Slovenskú republiku záväzné.

Ustanovenie odseku 3 oprávňuje veliteľa lietadla predĺžiť dĺžku času letu posádky, a tým aj pracovný čas v dô sledku mimoriadnej okolnosti počas letu, akými môžu byť nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prevádzkovo-technické prekážky v cieľovom letisku, resp. nutnosť použitia náhradného letiska z akýchko ľvek dôvodov. Tento spôsob predlžovania letu však nesmie byť predmetom vopred naplánovaný, ale musí byť vyvolaný okolnosťou počas letu. To isté platí aj pre pozemný personál (odsek 9).

Dĺžka pracovného času riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín (odsek 6) je limitovaná 12 hodinami z dôvodu veľkého psychického zaťaženia týchto zamestnancov počas riadenia letov a komunik ácie s posádkami lietadiel vo vzduchu.

Všetky uvedené limity možno zmeniť v prospech bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov v leteckej doprave buď kolektívnym vyjednávaním, alebo dohodami zamestnávateľov a zá stupcov zamestnancov.

Vzhľadom na rozdielnu úroveň intenzity práce riadiacich letovej prevádzky na jednotlivých pracoviskách sa ustanovuje, že okruh pracovísk, konkrétne podmienky a doby výkonu ťažkej duševnej prá ce s vysokou intenzitou práce bude určovať individuálne Letecký úrad SR na návrh zamestnávateľa, pričom návrh musí byť podaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (s odborovou organizáciou).

Pôsobnosť v oblasti bezpečnosti vyplýva leteckému úradu z § 48 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 37/2002 Z. z. Vyššie zaťaženie riadiacich letovej prevádzky sa zaznamenáva na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb v Bratislave, nižšie zaťaženie sa zaznamenáva na jednotlivých stanoviš tiach letových prevádzkových služieb.

K § 18

Ustanovenie na zaistenie bezpečnosti letu a ochrany zdravia leteckej posádky pri výkone leteckých prác zavádza povinnosť poskytnúť prestávku v práci u ž po uplynutí každých troch hodín letu v trvaní, a to najmenej 20 minút, a u riadiacich letovej prevádzky poskytnutie prestávky v práci už po dvoch hodinách výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce, a to v rozsahu najmenej 30 minút.

K § 19

V súlade s medzinárodnými dohovormi o civilnom letectve ustanovujú sa základné pravidlá nepretržitého odpočinku posádky lietadiel z dô vodu eliminácie pracovnej záťaže a aby sa predchádzalo kumulovanej únave, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť letu. Èlenom posádky lietadla podľa dohody patrí odpočinok, do ktorého sa nezapočítava okrem času služby ani čas pracovnej pohotovosti.

Na rozdiel od Zákonníka práce (§ 93) nepretržitý odpočinok je v odseku 2 písm. b) a c) ustanovený aj na obdobie dlhšie, ako jeden týždeň, aby nemohlo dôjsť k nežiaducim kumuláciám č asov letu a k ohrozeniu bezpečnosti letovej prevádzky.

Definícia miestneho dňa je potrebná na výpočet rozvrhnutia pracovného času na diaľkových linkách, aby v dôsledku časových posunov nedošlo k znevýhodneniu mobilného personálu civilné ho letectva.

K § 20

Rozsah nariadenej pracovnej pohotovosti posádok lietadiel je v záujme ochrany zamestnancov v leteckej doprave limitovaný nielen počas 24 hodín, ale aj v priebehu 28 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, ako aj v kalendárnom roku, pričom musia byť kumulovane dodržiavané všetky limity. Ide o ustanovenie prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z., ktoré nie je dô vod meniť.

K § 21

Ustanovenie upravuje organizáciu pracovného času členov posádok plavidiel vo vnútrozemskej plavbe, pretože organizáciu práce námorní kov upravuje samostatný zákon ako je uvedené v § 2 ods. 2).

K § 22

Dĺžka pracovnej zmeny v rozsahu maximálne 14 hodín (odsek 1) je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Eur ópe. Z hľadiska zosúladenia prevádzky vodnej dopravy na Dunaji a z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských podnikov vodnej dopravy je potrebné túto dĺžku pracovnej zmeny zachovať.

Odsek 2 oprávňuje vodcu plavidla predĺžiť pracovný čas člena posádky plavidla v dôsledku mimoriadnej okolnosti počas plavby. Takou mô žu byť nepriaznivé plavebné podmienky, napríklad príliš nízka alebo príliš vysoká hladina vody, alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická porucha plavidla, ktorá neumožňuje posá dke plavidla, aby prestala pracovať bez ohrozenia bezpečnosti plavidla. v stave ohrozenia nie je možné opustiť palubu alebo začať čerpať odpočinok.

Prácu lodnej posádky je potrebné organizovať v nadväznosti na rozličné okolnosti (poveternostné vplyvy, plavebné podmienky, a pod.) a nie je možné v súlade so Zákonníkom práce oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred. Preto zamestnávateľ dohodne konkrétne podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancov, ktorí pracujú tzv. 'letmo', so zá stupcami zamestnancov alebo so zamestnancom.

Pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd je potrebné špeciálne upraviť pracovný čas aj pre zamestnanca v prís tave v závislosti na konkrétnej aktuálnej situácii na vodnej ceste (odsek 3).

K § 23

Rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel vnútrozemskej plavby v rámci uvedených limitov (odseky 1 a 2) vyplýva z rozdielneho rež imu plavby na hornom toku a na dolnom toku Dunaja.

Skrátenie doby odpočinku zamestnanca v prístave (odsek 3) pri nepriaznivých poveternostných podmienkach, alebo počas mimoriadnej situá cie na vodnej ceste alebo v prístave sa umožňuje len za podmienky, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a že odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrá tenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky, pri ktorých vzniku je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca v prístave z dô vodu, aby sa ustanovenie nemohlo aplikovať ako rutinná úprava, ktorou by zamestnávateľ poškodzoval zamestnancov a ohrozoval ich zdravie.

K § 24

Tak, ako aj pri ostatných druhoch dopravy, limituje sa dĺžka prípustnej pracovnej pohotovosti.

Vzhľadom na rôzne potreby a rôzne kategórie zamestnancov vo vodnej doprave sa pracovná pohotovosť limituje len v rámci kalendárneho roku, a to odchylne od § 96 ods. 2 Zákonníka práce. Vnútorná štruktúra časov dennej a týždennej pracovnej pohotovosti v rámci tohto limitu je vecou kolektívnych zmlúv a dohôd zamestnávateľa so zá stupcami zamestnancov.

Osobitosťou úpravy organizácie pracovného času vo vodnej doprave je, že výkon práce, pracovná pohotovosť, prestávky v práci i doby odpočinku sa vykonávajú na jednom mieste (t.j. na plavidle).

K § 25

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 ustanovuje, že členské štáty by mali upraviť vnútroštátnymi predpismi limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku mobilných zamestnancov vo vozidlách používaných na služby pravidelnej verejnej miestnej dopravy, pri ktorý ch trasa linky nepresahuje 50 kilometrov. Tieto predpisy by mali ustanoviť primeranú ochranu mobilných zamestnancov, aby neboli znevýhodnení v porovnaní s mobilnými zamestnancami v cestnej doprave alebo v doprave na drá he, ale na druhej strane, aby sa dosiahla požadovaná pravidelnosť a bezpečnosť verejnej miestnej dopravy.

Úprava sa týka verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej autobusovej dopravy a mestských električkových a trolejbusových dráh. Základný m pravidlom tejto úpravy je, že v § 26 až 28 sa upravujú len odchýlky od všeobecnej úpravy podľa prvej časti (§ 2 až 7) a podľa druhej časti (§ 6 až 9).

K § 26

Tento paragraf ustanovuje maximálny pracovný čas a z toho čas jazdy mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej doprave uvedených v § 25 ods. 1, ktorý vykazuje odli šnosti vyplývajúce z potreby zabezpečiť plynulosť a pravidelnosť verejnej prímestskej a mestskej pravidelnej osobnej dopravy. Preto je potrebné odchylne vymedziť pracovný čas a čas jazdy (odseky 2 a 3).

K § 27

Vzhľadom na súčasnú prax a potreby plynulosti a pravidelnosti verejnej osobnej dopravy je prestávka v práci upravená inak, ako u vodičov vozidiel v cestnej nákladnej doprave a v diaľkovej, v neverejnej a v nepravidelnej autobusovej doprave. Prestávka na odpočinok a jedenie je rovnaká, ale zamestnávateľ je povinný predĺžiť vodičovi prestávku v práci o čas posúvania vozidla na konečných zastávkach. Ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 28

Aj limit nepretržitého odpočinku je upravený so zámerom rešpektovať špecifiká verejnej pravidelnej dopravy a zohľadňuje súčasnú prax a po žiadavky bezpečnosti dopravy. Aj toto ustanovenie je prevzaté zo zákona č. 121/2004 Z. z.

K § 29

V tzv. Bielej knihe 'Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnúť' Európska komisia uvádza potrebu sprísniť kontroly a sankcie najmä v právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkaj ú cestnej dopravy, a to konkrétne zvýšiť počet kontrol, podporiť systematickú výmenu informácií medzi členskými štátmi, koordinovať inšpekčné činnosti a podporovať odbornú prípravu os ôb zabezpečujúcich dodržiavanie týchto predpisov.

Je preto potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie a harmonizovaný výklad pravidiel v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, prostrední ctvom ustanovenia minimálnych požiadaviek pre jednotné a účinné kontroly vykonávané členskými štátmi zamerané na dodržiavanie príslušných ustanovení nariadenia a tohto zákona. Tie to kontroly by mali viesť k prevencii porušovania predpisov. Ïalej je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý zabezpečí, že dopravné podniky hodnotené ako vysoko rizikové sa budú kontrolovať častejšie a dô kladnejšie. Túto problematiku vo všeobecnosti upravuje nariadenie č. 561/2006 a smernica 2006/22/ES a navrhovaný zákon ju rozpracúva na vnútroštátne podmienky.

Výmena analógových záznamových zariadení za digitálne umožní rýchlejšie a presnejšie skontrolovanie väčšieho množstva údajov a z tohto dôvodu budú môcť členské štá ty vykonávať čoraz väčšie množstvo kontrol. Skúsenosti z vykonávania kontrol v 'starých' členských štátoch ukazujú, že kontroly v priestoroch dopravcov sú efektívnejšie než cestné kontroly a že sa značne znížil počet nehôd a priestupkov najmä zo strany vodičov autobusov.

Pri kontrolách by sa teda percento dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti kontrolovaných právnych predpisov v sociálnej oblasti, malo postupne do konca roku 2009 zvyšovať. Ka ždý členský štát totiž musí organizovať kontroly tak, aby sa do 31. decembra 2007 skontrolovalo 1 % dní odpracovaných vodičmi vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 561/2006 a (EHS) č. 3821/85. Toto percento sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 zvýši najmenej na 2 % a od 1. januára 2010 najmenej na 3 % dní. Okrem toho treba zvýšiť počet kontrol na 50 % dní z celkového počtu skontrolovan ých pracovných dní kontrolou v priestoroch technickej základne dopravcov.

Cieľom kontrolných systémov musí byť rozvoj smerom k európskej interoperabilite a použiteľnosti. Všetky jednotky zabezpečujúce dodržiavanie predpisov by mali mať k dispozícii postačujúce š tandardné kontrolné vybavenie a príslušné právomoci, ktoré im umožnia plniť ich povinnosti efektívne a účinne.

Odseky 3 až 5 upravujú požiadavky na obsah a formu protokolov z kontrol a štatistické údaje pre Európsku komisiu. Ide o transponované ustanovenia zo smernice 2006/22/ES.

V roku 2005 bolo na pozemných komunikáciách Slovenskej republiky skontrolovaných 5 566 vodičov (z toho 1236 zahraničných) a bolo vykonaných 21 796 kontrol (skontrolované tachografové krúžky).

Kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách, ktor é vykonali inšpektori práce, vo všeobecnosti ukázali, že mnohí zamestnávatelia si neuvedomujú povinnosť preukázateľne informovať zamestnancov v doprave o príslušných všeobecne záväzných prá vnych predpisoch, vnútorných predpisoch zamestnávateľa a dohodách medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku. Vodiči nemajú úplné informácie o povinnostiach vyplývajú cich im zo zákona. Nie sú preškolení zamestnanci z návodov na obsluhu príslušného záznamového zariadenia (tachografu), z čoho vyplývajú aj zistené porušenia zákona. Podstatne viac porušení zá kona je zisťovaných u vodičov vo vnútroštátnej doprave, čo vyplýva hlavne z neinformovanosti vodičov a dopravcov o existencii zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave. Vo veľkej miere u vodič ov vo vnútroštátnej doprave a to hlavne u živnostníkov a pri zásobovacích prepravách (pekárne, potraviny atď.) boli zisťované nezabezpečenie montáže záznamového zariadenia resp. jeho nepouží vanie a nepredloženie dokladu o jeho pravidelnej kontrole (certifikácii). Najčastejším nedostatkom bolo nesprávne používanie záznamových zariadení, nesprávne a neúplné vypĺňanie a používanie zá znamových listov a neuchovávanie požadovaného počtu záznamových listov vo vozidle. Ïalšími nedostatkami boli nedodržiavanie bezpečnostných prestávok, nedodržanie nepretržitého času denného odpoč inku a nedodržanie denného času vedenia motorového vozidla.

K § 30

Z dôvodu aproximácie legislatívy Európskej únie v cestnej doprave ustanovenia zákona upravujú vzájomnú spoluprácu a pomoc príslušných orgá nov pri uplatňovaní nariadení č. 561/2006 a č. 3821/85 podľa smernice 2006/22/ES, a to organizáciu cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch a poskytovanie údajov a informácií.

Na základe vzájomnej koordinácie kontrol času jazdy, prestávok v práci a dôb nepretržitého odpočinku vodičov podľa smernice 2006/22/ES Ná rodný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom najmenej šesťkrát ročne musí organizovať cestné kontroly s príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov (odsek 2).

Vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať vozidlá sa navrhuje, aby inšpektoráty prá ce vykonávali cestné kontroly len v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Predmetom cestnej kontroly sú všetky alebo len niektoré prvky uvedené v prílohe č. 1 navrhovaného zákona, ktoré sú prevzaté zo smernice 2006/22/ES.

K § 31

V súlade s článkom 18 nariadenia. 561/2006 a s článkom 19 ods. 1 nariadenia 3821/1985 a podľa článku 6 smernice 2006/22/ES ustanovenie upravuje vykoná vanie kontroly v dopravných podnikoch. Kontrola v dopravnom podniku zahàňa kontrolu mobilných zamestnancov a záznamových zariadení vozidiel. Preto sa fyzicky vykonáva v prevádzkových priestoroch dopravné ho podniku (v priestoroch tzv. technickej základne) a na všetkých pracoviskách vodičov vrátane vozidiel mimo objekty dopravného podniku, napríklad na obratisku konečnej zastávky mestskej linky (odsek 1).

Zákon č.125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje, že kontrolu v priestoroch dopravného podniku nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona budú vykonávať výlučne miestne príslušné inšpektoráty pr áce.

Kontrolou inšpekcie práce nie je dotknutý výkon odborného technického dohľadu nad prevádzkou dopravy inými orgánmi štátnej spr ávy podľa osobitných zákonov, napr. Štátnym dráhovým úradom, Štátnym dopravným úradom, Leteckým úradom SR, Štátnou plavebnou správou, pretože predmetom tohto dohľadu nie je organizácia pracovn ého času zamestnancov.

V súlade s článkom 21 nariadenia 561/2006 členské štáty môžu v prípade potreby odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť licenciu dopravného podniku, ak je usadený v členskom štáte, alebo odňať, pozastaviť platnosť alebo obmedziť vodičský preukaz vodiča. V tejto súvislosti sa vytvára systém hodnotenia rizikovosti dopravn ých podnikov, ktorý je založený na počte a závažnosti porušení predpisov, ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik. Ide o predpisy týkajúce sa presiahnutie maximálneho denného, týždenného a dvojtýždňového času jazdy, nedodržiavanie minimálneho času denného a týždenného odpočinku, nedodržiavanie minimálneho času prestávok v práci a o nesúlad s požiadavkami nariadenia (EHS) č . 3821/85 týkajúcimi sa umiestnenia záznamového zariadenia vo vozidle.

Do kategórie najzávažnejších porušení predpisov sa podľa smernice 2006/22/ES zaraďujú tie porušenia, pri ktorých vzniká vysoké riziko ú mrtia alebo vážnej ujmy na zdraví (napríklad pri dopravnej nehode alebo pri nakládke a vykládke tovaru); sú uvedené v prílohe č. 3 navrhovaného zákona v súlade s prílohou III nariadenia č. 561/2006 a s vyhlásením Európskej komisie (Ú. v. EU L 102, 11.4.2006).

K § 32

Navrhuje sa, aby orgánmi verejnej správy vykonávajúcimi pôsobnosť podľa nariadenia. 3821/85 a nariadenia. 561/2006 boli tak, ako doteraz, orgány inš pekcie práce a Policajný zbor.

K § 33

V súlade s článkom 22 nariadenia č. 561/2006 a s článkami 7 až 9 smernice 2006/22/ES v každom členskom štáte by mal byť jeden orgán pre styk s inými príslušnými orgánmi v rámci Spoloč enstva. Tento orgán by mal tiež zostavovať príslušné štatistiky a podávať Európskej komisii potrebné hlásenia. Èlenské štáty by mali takisto na svojom území uplatňovať súdržnú národn ú stratégiu dodržiavania týchto predpisov a môžu určiť jeden orgán, ktorý bude koordinovať jej vykonávanie.

Spolupráca medzi orgánmi členských štátov zabezpečujúcimi dodržiavanie týchto predpisov by ďalej mala byť podporovaná zosúladený mi kontrolami, spoločnými iniciatívami odbornej prípravy, elektronickou výmenou informácií a výmenou poznatkov a skúseností.

V podmienkach Slovenskej republiky sa navrhuje, aby tieto úlohy plnil tak, ako doteraz, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

K § 34

Ustanovenie vypočítava jednotlivé kompetencie inšpektorátov práce (odsek 1) a ich zamestnancov - inšpektorov práce vykonávajúcich kontroly (odsek 2). V zásade ide o terajší stav, drobné odchýlky sú len v jednotlivostiach a v podrobnostiach úpravy.

K § 35

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 561/2006 môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých š tátov aj na území iného členského štátu udeliť výnimky zo všeobecnej úpravy (z článkov 5 až 9 nariadenia), čiže z povinnosti dodržiavať pravidlá o časoch jazdy, o prestávkach v prá ci a o dobách denných a týždenných odpočinkov, ak ide o dopravné činnosti vykonávané za mimoriadnych okolností. Mimoriadnymi okolnosťami sa rozumie použitie vozidla na záchranné práce, na evakuá ciu obyvateľstva alebo na zásobovanie obyvateľstva pri priemyselných haváriách a živelných udalostiach a na odstraňovanie ich následkov. Ak bude výnimka dlhšia ako 30 dní, bude ju musieť Národný inš pektorát práce oznamovať Európskej komisii.

Toto ustanovenie zakladá individuálnu rozhodovaciu činnosť inšpektorátu práce, ktorý tak bude vystupovať v konaní ako správny orgá n. Tento paragraf ustanovuje náležitosti návrhu na začatie konania. V súlade s § 47 ods. 7 správneho poriadku sa pri kladne vyhovenej žiadosti vydá žiadateľovi osvedčenie (preukaz), ktorý musí mať vodič pri sebe na účely cestnej kontroly (odsek 4). Vzor osvedčenia je v prílohe č. 4.

K § 36

Ustanovuje sa pôsobnosť orgánov a útvarov Policajného zboru. Spôsob výkonu cestných kontrol upravujú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

Predmet cestnej kontroly vykonávanej policajtmi je uvedený v prílohe č. 1 časti A navrhovaného zákona, ktorá je transponovaná zo smernice 2006/22/ES, ale je členený podľa toho, či sa vykonáva spolu s inšpektorátom práce, alebo samostatne. (odsek 1). Cestné kontroly v zásade má vykonávať inšpektorát práce, a preto v spoloč nej cestnej kontrole policajt vykonáva cestnú kontrolu v podstate len z hľadiska dodržiavania pravidiel cestnej premávky.

Oprávnenie policajta podľa odsek 2 a 3 je len modifikáciou existujúceho oprávnenia podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách.

K § 37

Èlenské štáty sú povinné ustanoviť pravidlá o sankciách uplatňovaných za porušenie nariadenia č. 561/2006 a nariadenia č. 3821/85 a zabezpe čiť ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, ale zároveň nediskriminačné.

V záujme jednoznačného a účinného zabezpečenia dodržiavania predpisov je žiaduce, aby boli zabezpečené jednotné ustanovenia o zodpovednosti dopravný ch podnikov za porušenie nariadení. Táto zodpovednosť môže viesť k trestným, občianskym alebo správnym sankciám, aké platia v jednotlivých členských štátoch.

V nadväznosti na povinnosti dopravných podnikov, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 561/2006 a z nariadenia č. 3821/85, ustanovujú sa skutkové podstaty a sankcie za správne delikty dopravných podnikov a v ods eku 4 aj ďalším osobám, ktoré požaduje sankcionovať nariadenie č. 561/2006 a smernica 2005/47/ES.

Príslušným správnym orgánom je inšpektorát práce príslušný podľa sídla účastníka konania (§ 7 ods. 2 správneho poriadku).

Ustanovenie v reaguje aj na Rozhodnutie Komisie z 12. apríla 2007 o formulári týkajúcom sa právnych predpisov v sociálnej oblasti súvisiacich s ◊innos◊ami cestnej dopravy vo veci nevydania potvrdenia vodi◊ovi pod◊a tohto rozhodnutia.

K § 38

Ustanovenie upravuje štandardným spôsobom postih vodičov za priestupky, ktorými sa porušujú povinnosti vodičov podľa navrhovaného zá kona. Na priestupky a ich prejednávanie sa použijú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Príslušným správnym orgánom bude inšpektorát práca a v časti priestupkov Policajný zbor.

K § 39

Ustanovenie upravuje použitie procesných predpisov na konania podľa navrhovaného zákona.

K § 40

Prechodné ustanovenia vyplývajú zo zmeny pravidiel vyplývajúcich zo zrušenia nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 a z prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006 a zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES (odseky 1, 2 a 4), ako aj z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES (odsek 3) .

K § 41

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev (smernice) uvedené v prílohe č. 5.

K § 42

Zrušuje sa teraz platný zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dô vodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy.

K § 43

Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. apríla 2007 okrem

- § 12 ods. 2 až 4, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť až 1. júla 2008; ide o dátum, ku ktorému nadobúdajú účinnosť povinnosti zamestná vateľa vyplývajúce z Dohody medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pô sobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave, a

- § 38 ods. 1 písm. c) (priestupok vodiča), ktorý by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2008, pretože týmto dňom sa bude kontrola obsahu záznamového zariadenia a karty vodiča týkať iných lehôt.

K prílohe č.1

Preberajú sa ňou prvky kontroly podľa prílohy I smernice č. 2006/22/ES. Rozsah cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch vyplýva z článkov 4 a 6 tejto smernice.

K prílohe č. 2

Zákon preberá prílohu II smernice 2006/22/ES, ktorá ustanovuje povinné štandardné vybavenie, ktoré musia mať orgány kontroly pri výkone cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch.

K prílohe č. 3

Zoznam porušenia predpisov je transpozíciou prílohy III smernice 2006/22/ES doplnený o vyhlásenie Európskej komisie (Ú. v. EÚ L 102,11.4.2006).

K prílohe č. 4

Ustanovuje sa vzor osvedčenia o udelení výnimky z povinností dodržiavať limity pracovného času, prestávok v práci a dôb odpočinku z dôvodu mimoriadnych okolností.

K prílohe č. 5

Ide o transpozičnú prílohu preberaných právnych aktov.

Bratislava, 25. apríla 2007

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

¼ubomír Vážny

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu