Zákon o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. 462/2007 účinný od 01.12.2014 do 30.12.2016

§ 16
Základné ustanovenia

(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. a) až c), h) a i) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
(2)
Čas letu na účely tohto zákona je čas medzi prvým pohybom lietadla zo svojho parkovacieho miesta na účely vzlietnutia až do odstavenia na určenom parkovacom mieste a zastavenia všetkých motorov a vrtúľ.
(3)
Základnou posádkou na účely tohto zákona je minimálny počet členov posádky lietadla určený výrobcom lietadla alebo Dopravným úradom pre typ lietadla.
(4)
Zosilnenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci každého člena posádky vystriedať počas letu.
(5)
Zdvojenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci zdvojenie všetkých pracovných funkcií základnej posádky tak, aby bolo možné vystriedanie všetkých členov základnej posádky počas letu.

§ 17
Maximálny pracovný čas

(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla tak, aby celkový čas letu vrátane časov letu pre iných zamestnávateľov nepresiahol
a)
900 hodín počas kalendárneho roka,
b)
110 hodín počas kalendárneho mesiaca alebo počas 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
c)
12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na diaľkových linkách,
d)
10 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na ostatných linkách a pri ostatnej leteckej činnosti,
e)
4 hodiny počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, ak ide o pilota vo výcviku mimo traťového výcviku.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla podľa odseku 1 tak, aby
a)
súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska podľa § 20 ods. 2 nepresiahol v kalendárnom roku 2000 hodín,
b)
pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nepresiahol
1.
12 hodín, ak ide o letecké práce,
2.
12 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je viac ako šesť,
3.
14 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je najviac šesť,
4.
16 hodín, ak ide o zosilnenú posádku,
5.
18 hodín, ak ide o zdvojenú posádku.
(3)
Ak je to nevyhnutné v dôsledku mimoriadnej okolnosti, ktorá nastala počas letu, veliteľ lietadla môže predĺžiť čas letu podľa odseku 1 písm. c) a d) a pracovný čas podľa odseku 2 písm. b) druhého až piateho bodu až do bezpečného dokončenia letu. Zamestnávateľ nesmie vopred plánovať takéto predĺženie letu.
(4)
Zamestnávateľ môže základnej posádke počas leteckých prác vzhľadom na poveternostné podmienky alebo na technické prevádzkové problémy rozdeliť pracovný čas podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu v jednej pracovnej zmene najviac na tri časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a)
čas prerušenia je najmenej tri hodiny,
b)
celkový pracovný čas a celkový čas letu počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie je presiahnutý a
c)
posádka lietadla má počas prerušenia utvorené podmienky na odpočinok vrátane nerušeného odpočinku na lôžku.
(5)
Obmedzenie pracovného času podľa odseku 2 písm. b) tretieho bodu sa nevzťahuje na člena posádky vykonávajúceho leteckú záchrannú službu alebo let potrebný na záchranu života. Zamestnávateľ je povinný utvoriť pre tohto člena posádky vhodné podmienky na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku na lôžku.
(6)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas riadiaceho letovej prevádzky tak, aby dĺžka pracovnej zmeny vrátane nočnej pracovnej zmeny nepresiahla 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(7)
Pracovný čas zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b), písm. c) druhého bodu a písm. e) a h) možno počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo počas mimoriadnej okolnosti predĺžiť najviac na 16 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(8)
Pracovný čas, čas letu a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom pracovných časov, časov letu a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ je povinný vyžiadať od člena posádky lietadla písomný údaj o odpracovanom čase, čase letu a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Člen posádky lietadla je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.

§ 18
Prestávka v práci

(1)
Prestávka v práci podľa odseku 2 je súčasťou pracovného času člena posádky lietadla a riadiaceho letovej prevádzky. Prestávku v práci nemožno rozvrhnúť na začiatok a na koniec pracovnej zmeny.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť
a)
čas letu tak, aby člen posádky lietadla počas leteckých prác a počas výcvikových alebo skúšobných letov mal po uplynutí troch hodín letu prestávku v práci v trvaní najmenej 20 minút,
b)
pracovný čas tak, aby riadiaci letovej prevádzky počas výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce mal po uplynutí dvoch hodín práce prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút.
(3)
Okruh pracovísk, podmienky výkonu a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce určuje Dopravný úrad na návrh zamestnávateľa podaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

§ 41

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

Príloha č. 5 k zákonu č. 462/2007 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1.
Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúca sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 302, 1. 12. 2000).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 80, 23. 2. 2002).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).

4.
Smernica Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27. 7. 2005).

5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006).

6.
Smernica Komisie 2009/4/ES z 23. januára 2009 o protiopatreniach na prevenciu a odhaľovanie manipulácie so záznamami tachografov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 21, 24. 1. 2009).

7.
Smernica Komisie 2009/5/ES z 30. januára 2009, ktorou sa mení a dopĺňa príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 29, 31. 1. 2009).