Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.03.2024 do 14.05.2024
| Platnosť od: | 27.11.2003 |
| Účinnosť od: | 01.03.2024 |
| Účinnosť do: | 14.05.2024 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie |
| Originál dokumentu: |
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
K predpisu 28/2024, dátum vydania: 01.03.2024DÔVODOVÁ SPRÁVA
zobraziť dôvodovú správu
A.Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá z dôvodu zamedzenia vzniku značných hospodárskych škôd v poľnohospodárstve a potravinárstve, keďže situácia na agropotravinárskom trhu je v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine a nepredvídateľného vývoja cien vstupov a odbytových cien agrokomodít neistá a vyžaduje si adekvátnu pozornosť zo strany štátu a finančnú podporu.
Obsahom návrhu zákona je predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ vykonávajúci hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2 určenú zákonom č. 274/2023 Z. z., ktorým je novelizovaný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, neplatí za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 700 eur za každého zamestnanca.
Navrhovaným zákonom sa toto obdobie navrhuje predĺžiť aj po januári 2024, a to do 30. júna 2024. Zároveň sa navrhuje rozšírenie okruhu zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava bude uplatňovať za obdobie od 1. februára 2024 do 30. júna 2024. Znamená to, že odvodová úľava pre stanovený okruh zamestnávateľov sa bude uplatňovať aj za kalendárne mesiace február až jún 2024. Odvodová úľava sa navrhuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur za každého zamestnanca, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024. Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore zostávajú naďalej zachované.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy a v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
1
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 293ge
Navrhuje sa predĺženie obdobia uplatňovania tzv. odvodovej úľavy pre zákonom stanovený okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore. Podľa súčasnej právnej úpravy je uplatňovanie odvodovej úľavy zavedené za obdobie od 1. augusta 2023 do 31. januára 2024. Toto obdobie sa navrhuje predĺžiť aj po januári 2024, a to do 30. júna 2024.
Zároveň sa navrhuje rozšíriť okruh zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore, na ktorých sa táto odvodová úľava bude uplatňovať za obdobie od 1. februára 2024 do 30. júna 2024.
Cieľom je podporiť sektory vinohradníctva, zeleninárstva a ovocinárstva, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, ktorej v ostatnom období stúpli mzdové náklady, čo negatívne vplýva na proces ekonomickej stabilizácie uvedených sektorov. Zároveň v uvedených sektoroch je evidovaný významný nedostatok pracovnej sily potrebnej na ručné práce v záujme zachovania kvality finálneho produktu, ako aj nedostatok pracovnej sily v rámci technologického spracovania produktov. Približne 60 % celkových nákladov v sektore ovocinárstva je vynakladaných práve na mzdy pre zamestnancov. V zeleninárstve predstavujú náklady na mzdy približne 20 % a vo vinohradníctve je to okolo 30 %.
Podporením uvedených sektorov je možné zvýšiť ich konkurencieschopnosť a mieru sebestačnosti, ktorá napríklad v rámci produkcie ovocia mierneho pásma klesla na Slovensku v roku 2022 na úroveň 30,5 %.
Cieľom je taktiež podporiť akvakultúru, v ktorej Slovenská republika dlhodobo nedosahuje uspokojivú sebestačnosť napriek prírodným danostiam a bohatej histórii produkcie sladkovodných rýb na území Slovenska. Podpora umožní udržanie akvakultúry, produkcie ovocia, zeleniny, viniča, ktoré sú už v súčasnosti na nízkej úrovni, pričom táto produkcia má pozitívne environmentálne, ekonomické a sociálne benefity.
Zároveň sa navrhuje umožniť aj chovateľom hospodárskych zvierat s rastlinnou výrobou, aby mohli čerpať pomoc vo forme „odvodových úľav“ s cieľom zabezpečiť hospodársku udržateľnosť ich poľnohospodárskej výroby.
Účelom návrhu zákona je uplatňovať odvodovú úľavu pre stanovený okruh zamestnávateľov aj za kalendárne mesiace február až jún 2024. Odvodová úľava sa navrhuje z vymeriavacieho základu mesačne najviac v sume 750 eur, t. j. v sume minimálnej mzdy platnej v roku 2024.
Ostatné zásady uplatňovania odvodovej úľavy pre zamestnávateľov v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore sa navrhujú zachovať:
-pôjde o zamestnávateľa vykonávajúceho hlavnú činnosť vo vybraných triedach divízií SK NACE Rev.2. Hlavná ekonomická činnosť je ekonomická činnosť zapísaná
2
v rozhodujúcom období Štatistickým úradom Slovenskej republiky v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý je referenčným registrom,
-zamestnávateľ nebude platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce a poistné do rezervného fondu solidarity,
-zamestnávateľ nebude platiť poistné za všetkých svojich zamestnancov, teda aj za tých, ktorí vykonávajú činnosť v inej oblasti ako je hlavná činnosť zamestnávateľa vo vybraných triedach,
-charakter právneho vzťahu, na základe ktorého zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa činnosť, nie je rozhodujúci, pôjde tak o zamestnancov na základe napr. pracovnej zmluvy, dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, atď.
-zamestnávateľ nebude platiť poistné z vymeriavacieho základu za kalendárny mesiac, maximálne však z vymeriavacieho základu nepresahujúceho sumu 750 eur za každého zamestnanca,
-ak pôjde o zamestnávateľa, ktorého zamestnanec si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku (200 eur), tak poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. z 550 eur; tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur,
-ak pôjde o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a uplatňuje sa odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci (652 eur v roku 2024), tak poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac nebude platiť z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, t. j. z 98 eur, tzn. v konečnom dôsledku zamestnávateľ nebude platiť uvedené poistné spolu z oboch odvodových úľav zo sumy 750 eur; poistné na nemocenské poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity nebude platiť z vymeriavacieho základu mesačne v sume 750 eur,
-ak zamestnávateľ bude spĺňať podmienky časť kalendárneho mesiaca, taktiež nebude platiť poistné zo sumy 750 eur alebo z rozdielu sumy 750 eur a odvodovej odpočítateľnej položky/odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci,
-zamestnávateľ bude naďalej, aj za obdobie odvodovej úľavy, povinný platiť poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie, a odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnanec,
-súčasne sa navrhuje uplatňovať rovnako ustanovenia § 293fzh ods. 3 až 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 274/2023 Z. z., ktorými sa zabezpečuje, aby sa odpustené poistné považovalo za zaplatené, ako aj, aby sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia opatrením neboli znížené nároky zo systému sociálneho poistenia. Poberateľovi starobného dôchodku a poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bol alebo je sporiteľom v systéme starobné dôchodkového sporenia, sa suma dôchodku bude znižovať za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (§ 66 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že zamestnávateľ z definovaného okruhu nebude mať povinnosť odviesť príspevky na starobné dôchodkové sporenie za svojho zamestnanca, ktorého vymeriavací základ nepresiahne 750 eur mesačne, nepríde k zníženiu sumy dôchodku za uvedené obdobie. Pokiaľ vymeriavací základ zamestnanca, prípadne úhrn vymeriavacích základov spolu s vymeriavacím základom pochádzajúcim z poistenia z iného než poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora presiahne 750 eur mesačne,
3
zamestnávateľ odvedie príspevky na starobné dôchodkové sporenie v nižšej sume. Týmto poistencom sa bude síce znižovať suma dôchodku, suma zníženia podľa uvedeného § 66 ods. 6 sa však pomerne upraví,
-na základe už existujúceho účinného ustanovenia (§ 123bia v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 274/2023 Z. z.) sa budú navrhované zmeny automaticky vzťahovať na zamestnávateľa a jeho zamestnanca aj v súvislosti s platením povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K Čl. II
Účinnosť novely zákona sa navrhuje 1. februára 2024.
Bratislava 10. januára 2024
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Erik Tomáš, v. r.
minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky -
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018Dôvodová správa
zobraziť dôvodovú správu
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.
Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.
Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.
Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.
Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 až 6
Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.
K bodu 7
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. II
K bodom 1 až 3
V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. III
K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. IV
K bodom 1 až 3
Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. V
K bodu 1
V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.
K bodu 2
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VI
K bodom 1 a 2
Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.
K bodu 3
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VII
K bodom 1 až 3
V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
K bodu 4
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. VIII
K bodom 1 až 7
Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).
K bodu 8
Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.
K Čl. IX
Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.