Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2022 do 20.02.2022

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 20.02.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST141JUD>999966DS132EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2022 do 20.02.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 431/2021, 385/2019 a 317/2018

Legislatívny proces k zákonu 431/2021
Legislatívny proces k zákonu 385/2019
Legislatívny proces k zákonu 317/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 431/2021, dátum vydania: 26.11.2021

 

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvodom vypracovania uvedeného návrhu zákona je najmä na základe poznatkov z aplikačnej praxe novelizovať na jednej strane niektoré ustanovenia, ktoré sa týkajú pôsobnosti orgánov finančnej správy, resp. oprávnení ozbrojených príslušníkov finančnej správy. Návrhom zákona dochádza k presunu kompetencie v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov príslušníkov finančnej správy a zamestnancov finančného riaditeľstva z Kriminálneho úradu finančnej správy na Finančné riaditeľstvo SR, precizuje sa úprava príslušnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, posilňujú sa kompetencie a oprávnenia Kriminálneho úradu finančnej správy v boji proti nedovolenému obchodovaniu medzi členskými štátmi Európskej únie s omamnými a psychotropnými látkami a so zbraňami a ustanovuje sa oprávnenie príslušníka finančnej správy na snímanie identifikačných znakov (napr. daktyloskopické odtlačky).

Na strane druhej je potrebné novelizovať aj ustanovenia týkajúce sa služobného pomeru príslušníkov finančnej správy. Ide napríklad o zavedenie ďalšej možnosti vykonávať dočasnú štátnu službu, ďalej o výberové konanie a s tým súvisiace osobitné ustanovenie, ak sa do výberového konania prihlási okrem občana aj príslušník finančnej správy, o úpravu ustanovení týkajúcich sa zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Zakotvuje sa aj možnosť výkonu štátnej služby na inej adrese, ako je miesto výkonu štátnej služby, zosúlaďuje sa vek dieťaťa so všeobecnou právnou úpravou (11 rokov) pri poskytnutí služobného voľna s nárokom na služobný plat a precizujú sa ustanovenia tak, aby reflektovali súčasnú situáciu a zohľadňovali vyhlásenie karanténnych opatrení. Návrhom zákona sú dotknuté aj niektoré ustanovenia týkajúce sa konania vo veciach služobného pomeru.

Novelou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa umožňuje Finančnému riaditeľstvu SR pri odhaľovaní a dokumentovaní trestnej činnosti príslušníkov finančnej správy pri výkone ich činnosti požiadať banku o správu ohľadom náležitostí, ktoré predmetom bankového tajomstva jej klienta. V nadväznosti na rozšírenie možností pre ozbrojených príslušníkov finančnej správy, aby sa na základe vlastného rozhodnutia mohli stať neozbrojenými príslušníkmi finančnej správy, sa korešpondujúcim spôsobom navrhuje novelizovať zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z . z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Novelou zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa medzi osoby, ktorým Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydáva diplomatický pas, zaraďuje aj pridelenec finančnej správy. Návrhom zákona zároveň dochádza k úprave vo vymedzení orgánu príslušného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách poskytovať ochranu osobám v súvislosti s výkonom štátneho dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier.

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na

informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok uvedených v bode II stanoviska. V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022 okrem ustanovení týkajúcich sa nových kompetencií Finančného riaditeľstva SR v oblasti vyšetrovania a systematicky prepojených ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júna 2022.

 

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2 [§ 4 ods. 3 písm. y) a § 4 ods. 3 písm. z)]

Úpravou sa precizujú kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), ak ide o odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov zamestnancov finančného riaditeľstva, resp. o inšpekčnú činnosť súvisiacu s porušovaním ich povinností.

K bodom 3, 4 a 8 [§ 4 ods. 3

písm. aa), § 4 ods. 7 a § 9 ods. 2 písm. i)]

Medzi kompetencie finančného riaditeľstva sa ustanovujú aj kompetencie v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby a trestných činov zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy a v nadväznosti na uvedené sa upravuje aj kompetencia Kriminálneho úradu finančnej správy. Uvedené kompetencie v rámci organizačnej štruktúry finančného riaditeľstva bude vykonávať jeho osobitný útvar.

K bodu 5 [§ 6 ods. 3 písm. b)]

Navrhovanou úpravou sa precizuje zánik príslušnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 ods. 2 písm. a) g) zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o FS“).

K bodom 6 a 7 [§ 9 ods. 2 písm. e) a h)]

Rozširuje sa pôsobnosť Kriminálneho úradu finančnej správy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s nedovoleným dovozom, vývozom a tranzitom predmetov kultúrnej hodnoty a v súvislosti s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje nová povinnosť Kriminálneho úradu finančnej správy bezodkladne informovať určené pracovisko Policajného zboru, ak ide o plnenie a zabezpečovanie úloh v oblasti odhaľovania trestných činov v súvislosti s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

K bodu 9 (§ 9 ods. 6)

Ide o rozšírenie procesnej spôsobilosti Kriminálneho úradu finančnej správy obdobne, ako je to pri daňových úradoch a colných úradoch.

K bodu 10 (§ 12 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava, ktorá zároveň v poznámke pod čiarou identifikuje osobitné predpisy upravujúce takúto spoluprácu.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Rozširuje sa právny základ, na základe ktorého môžu príslušníci finančnej správy plniť úlohy finančnej správy v zahraničí.

K bodu 12 [§ 12 ods. 5 písm. a)]

2

Legislatívno-technická úprava, ktorá zároveň v poznámke pod čiarou konkretizuje právne záväzný akt EÚ, ktorý sa vzťahuje na pôsobenie príslušníka finančnej správy v zahraničí.

K bodu 13 (nadpis druhej hlavy druhej časti)

S ohľadom na obsah právnej úpravy druhej hlavy druhej časti zákona o FS sa upravuje nadpis tejto hlavy.

K bodu 14 (§ 14 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie ozbrojených príslušníkov finančnej správy použiť informačno-technické prostriedky tak, aby ich mohli použiť aj pri odhaľovaní zločinov spáchaných v súvislosti s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi.

Zároveň sa navrhuje, aby ozbrojení príslušníci finančnej správy boli oprávnení použiť informačno-technické prostriedky aj pri odhaľovaní úmyselných trestných činov verejných činiteľov a trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky.

K bodu 15 (§ 15 ods. 1, § 16 ods. 2 a § 19 ods. 1)

Spresňuje sa okruh osôb, voči ktorým môžu ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo Kriminálnom úrade finančnej správy vykonávať operatívno-pátraciu činnosť, ako aj použiť prostriedky operatívno-pátracej činnosti. Zároveň sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje aj ustanovenie o osobách konajúcich v prospech finančnej správy.

K bodu 16 (§ 30 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie odseku 9 v § 71 zákona o FS.

K bodu 17 (§ 37 ods. 1)

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa ustanovuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné vysvetlenie aj od osoby, ktorá môže prispieť k odhaleniu porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce.

K bodom 18 až 21 (§ 37 ods. 2, 5, 6 a 7)

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmenu odseku 1 v § 37 zákona o FS.

K bodu 22 (§ 38)

Rozširuje sa možnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie aj trestnej činnosti páchanej príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa upraviť, v akom prípade osoba môže poskytnutie informácie odmietnuť, ako aj, od akej osoby nie je možné poskytnutie informácie žiadať.

K bodu 23 (§ 40a)

3

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania ustanovuje oprávnenie príslušníka finančnej správy na snímanie identifikačných znakov, ktorými daktyloskopické odtlačky, telesné znaky, meranie tela, a s tým súvisiace vyhotovovanie obrazových, zvukových a obdobných záznamov a odoberanie vzoriek biologických materiálov. Takéto oprávnenie sa navrhuje priznať len ozbrojeným príslušníkom finančnej správy (podľa predchádzajúceho právneho predpisu mali oprávnenie odoberať daktyloskopické odtlačky colníci) služobne zaradeným na Kriminálnom úrade finančnej správy. Zároveň sa navrhuje ustanoviť postup ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri snímaní identifikačných znakov a zakotvuje sa, v ktorých prípadoch vykonáva odber identifikačných znakov odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník alebo aj samotná dotknutá osoba.

K bodu 24 [§ 41 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaistiť aj osobu, ktorá sa nachádza na mieste spáchania trestného činu uvedeného v § 4 ods. 3 písm. y) zákona o FS.

K bodu 25 (§ 42 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu v § 37 ods. 1 zákona o FS.

K bodom 26 a 27 (§ 42 ods. 4 a 5)

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy predviesť osobu aj na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu podľa Trestného poriadku. V odseku 5 ide o legislatívno-technickú zmenu nadväzujúcu na zmenu v odseku 4.

K bodu 28 (§ 43 ods. 1)

Rozširuje sa možnosť využívania služobných psov ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o FS aj na vyhľadávanie alkoholických nápojov.

K bodu 29 (§ 44 ods. 1)

Dôvodom navrhovanej zmeny je to, že v súčasnosti ustanovená maximálna 60-dňová doba na zaistenie veci nie je v praxi dostačujúca, pretože pri zaistení väčšieho množstva tovaru alebo vecí neumožňuje ich náležité posúdenie a také zistenie skutkového stavu, ktoré by umožňovalo kvalifikovane rozhodnúť o ďalšom zákonnom postupe pri nakladaní so zaistenou vecou. Navrhuje sa preto predĺžiť hornú hranicu doby zaistenia veci podľa zákona o FS zo 60 na 90 dní analogicky, ako je to v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje oprávnenie na zaistenie veci ozbrojeným príslušníkom finančnej správy rozšíriť o situácie súvisiace s porušením povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce.

K bodu 30 (§ 54)

Navrhuje sa, aby oprávnenie použiť ochrannú kuklu mali aj osoby priamo nevykonávajúce služobný zákrok, ktoré sa však nachádzajú v mieste služobného zákroku a vykonávajú činnosti, ktoré priamo so služobným zákrokom súvisia.

K bodom 31 až 33 [§ 56 ods. 1 písm. g), § 63 a § 64 ods. 1 písm. e)]

Navrhované ustanovenia sa precizujú z dôvodu presnejšieho vyjadrenia donucovacieho prostriedku. Je potrebné konkretizovať, že pod hrozbou zbraňou sa rozumie namierenie strelnej zbrane, teda, že za takúto hrozbu nemožno považovať napr. držanie strelnej zbrane v ponose

4

alebo v puzdre. Pri doterajšej formulácii môže mať dotknutá osoba pocit hrozby strelnou zbraňou už len z toho, že ju má ozbrojený príslušník finančnej správy v puzdre na opasku.

K bodu 34 (§ 65 ods. 1)

Výpočet špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní sa rozširuje o špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože, a to z dôvodu nutnosti prekonania odporu utvorenej prekážky a odpútania pozornosti nebezpečného páchateľa počas vykonávania služobného zákroku ozbrojeným príslušníkom finančnej správy.

K bodu 35 (§ 70)

Navrhuje sa terminologické zosúladenie s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý používa pojem osoba so zdravotným postihnutím. Zároveň ide o rozšírenie osobitnej skupiny osôb (napríklad o osoby so zjavným zmyslovým postihnutím), voči ktorej musí príslušník finančnej správy zmieriť intenzitu zákroku, t. j. použiť voči takejto osobe prioritne hmaty, chvaty a putá, ak útok takejto osoby bezprostredne neohrozuje jeho život a zdravie.

K bodu 36 (§ 71 ods. 6 a § 84 ods. 7)

Úprava v nadväznosti na úpravu § 113 ods. 6 a § 262 ods. 4 zákona o FS.

K bodu 37 (§ 71 ods. 9)

Predmetné ustanovenie sa navrhuje vypustiť ako nadbytočné, ktoré navyše spôsobuje neodôvodnené prekážky v aplikačnej praxi. Účelom je zamedziť situáciám, keď ozbrojeného príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii so zbraňou (hoci prezident finančnej správy určil, že dotknutá funkcia byť funkciou bez zbrane) nemôžu počas jeho neprítomnosti zastupovať podriadení z ním riadeného útvaru, keďže nie ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy. Ozbrojeného príslušníka finančnej správy vo funkcii so zbraňou totiž môže v súlade s § 112 ods. 3 zákona o FS zastupovať iba ozbrojený príslušník finančnej správy. Poukazujeme pritom na skutočnosť, že predmetná zmena nebude mať žiaden vplyv na status dotknutého nadriadeného ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy. Podľa § 71 ods. 6 zákona o FS totiž ozbrojený príslušník finančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy aj, ak je neskôr zaradený do zálohy alebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou.

K bodu 38 (§ 74 ods. 1)

V záujme predídenia interpretačným problémov sa explicitne ustanovuje možnosť čerpať finančné prostriedky na služobné príjmy aj z iných zdrojov, ako je štátny rozpočet schválený na príslušný rok, napríklad finančné prostriedky z rôznych grantov, prostriedky Európskej únie a spolufinancovanie.

K bodu 39 [§ 74 ods. 6 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o FS.

K bodu 40 (§ 77 ods. 4)

Upravuje sa v nadväznosti na nový § 156a zákona o FS.

K bodu 41 (§ 78 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. e) zákona o FS.

5

K bodom 42 až 44 [§ 79 ods. 2 písm. a), b) a e)]

Ustanovuje sa, že dočasná štátna služba je určená aj na dočasné obsadenie funkcie príslušníkov finančnej správy, ktorí čerpajú dovolenku nasledujúcu bezprostredne po čerpaní materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa umožňuje prostredníctvom dočasnej štátnej služby riešiť aj situácie, keď je potrebné dočasne obsadiť funkciu príslušníka finančnej správy dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

K bodu 45 (§ 79 ods. 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. e) zákona o FS.

K bodu 46 [§ 87 ods. 2 písm. a)]

Navrhuje sa z dôvodu, že služobný pomer príslušníka finančnej správy nemusí byť ukončený, príslušník finančnej správy môže byť aj preložený, resp. prevedený, a obsadzovaná funkcia sa tak uvoľní v priebehu dvoch mesiacov.

K bodu 47 [§ 87 ods. 2 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o FS.

K bodu 48 (§ 95 ods. 3)

Navrhovaným ustanovením sa upravuje možnosť, aby neozbrojený príslušník finančnej správy pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou mohol byť vymenovaný do vyššej hodnosti než hodnosť, ktorá by zodpovedala doterajšej dobe trvania jeho služobného pomeru, ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, ktorý zodpovedá tejto funkcii so zbraňou.

K bodu 49 (§ 96 ods. 2)

Úprava v nadväznosti na úpravu § 113 ods. 6 a § 262 ods. 4 zákona o FS.

K bodu 50 (§ 97 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava a oprava nesprávne uvedeného odseku.

K bodu 51 (§ 101 ods. 3)

Navrhovaná úprava reaguje na to, že medzi spracovaním a schválením služobného hodnotenia dochádza k časovému odstupu a vznikla by doba, počas ktorej by príslušník finančnej správy hodnotený nebol.

K bodu 52 (§ 101 ods. 6)

Vypúšťa sa ako nadbytočná povinnosť vykonať služobné hodnotenie vždy po uplynutí skúšobnej doby.

K bodu 53 (§ 105 ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o FS.

K bodu 54 (§ 106 ods. 5)

Úprava v nadväznosti na nový § 156a zákona o FS.

K bodu 55 [§ 107 ods. 1 písm. i)]

6

Zmena sa navrhuje vzhľadom na to, že dôvodom preloženia alebo prevedenia príslušníka finančnej správy, ktorý je osobou blízkou inému príslušníkovi finančnej správy než svojmu nadriadenému, je splnenie kumulatívnej podmienky, že podlieha pokladničnej alebo účtovnej kontrole takejto blízkej osoby.

K bodom 56 a 57 [§ 107 ods. 1 písm. l) a m)]

Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na zmeny v § 79 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o FS.

K bodu 58 (§ 107a)

Navrhované ustanovenie umožňuje aj príslušníkovi finančnej správy zúčastniť sa výberového konania. Upravuje sa aj situácia, keď sa v priebehu výberového konania skončí služobný pomer príslušníka finančnej správy. Žiadosť o zaradenie do výberového konania sa v tomto prípade bude považovať za žiadosť o prijatie. Zároveň sa upravuje postavenie príslušníka finančnej správy zaradeného v stálej štátnej službe, ktorý požiada o zaradenie do výberového konania na obsadenie funkcie v dočasnej štátnej službe.

K bodu 59 (§ 110a)

Navrhované ustanovenie zakotvuje nadriadenému možnosť, aby príslušníkovi finančnej správy umožnil výkon štátnej služby na inej adrese, ako je určené miesto výkonu štátnej služby, kde je príslušník finančnej správy zaradený na výkon štátnej služby. Takýto výkon štátnej služby sa nepovažuje za služobnú cestu (príslušníkovi finančnej správy nepatria náhrady). Toto ustanovenie sa týka aj ozbrojených príslušníkov finančnej správy aj neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

K bodu 60 (§ 112 ods. 4)

Cieľom navrhovanej úpravy je vyjasniť otázku, komu je príslušník finančnej správy, ktorý je poverený na zastupovanie príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti alebo ktorý je poverený na výkon dočasne neobsadenej funkcie, povinný podať majetkové priznanie, resp. ktorý nadriadený spracuje a ktorý nadriadený schvaľuje jeho služobné hodnotenie.

K bodu 61 (§ 113 ods. 6)

Navrhovaným znením sa upravujú možnosti ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie ako neozbrojeného príslušníka finančnej správy; rovnako ako v platnom § 107 ods. 5 a § 108 je to naviazané na písomnú žiadosť, resp. písomný súhlas dotknutého príslušníka finančnej správy.

K bodu 62 (§ 114 ods. 1)

Navrhuje sa precizovať ustanovenie tým spôsobom, že za výkon štátnej služby v zahraničí sa považuje aj vyslanie príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby do medzinárodnej organizácie.

K bodu 63 [§ 115 ods. 1 písm. i)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v § 79 ods. 2 písm. a), b) a e) zákona o FS.

K bodu 64 (§ 115 ods. 5)

Precizuje sa (berúc do úvahy vloženie nového odseku 7) legislatívny text pozitívnym vymedzením, ktorý príslušník finančnej správy zaradený do zálohy pre prechodne

7

nezaradených príslušníkov finančnej správy nárok na služobný plat vo výške 80 % naposledy priznaného služobného platu.

K bodu 65 (§ 115 ods. 7)

V súvislosti s vyslaním príslušníka finančnej správy na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie sa zodpovedajúcim spôsobom upravujú ustanovenia týkajúce sa zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaraďujú takí príslušníci finančnej správy, pri ktorých finančné riaditeľstvo záujem o pôsobenie v určitých medzinárodných organizáciách a vyšle ich tam. Príslušník finančnej správy bude môcť naďalej pôsobiť v medzinárodných organizáciách aj bez predmetného vyslania, napr. v prípadoch, keď finančná správa záujem na vyššie uvedenom vyslaní mať nebude alebo ak pôjde o medzinárodnú organizáciu, ktorej predmet činnosti nesúvisí s úlohami, ktoré plní finančná správa, a to za predpokladu prerušenia funkcie tohto príslušníka finančnej správy podľa § 116 ods. 4; v takom prípade bude ale príslušník finančnej správy zaradený do neplatenej zálohy. Zároveň sa upravuje, akým spôsobom sa určuje služobný plat príslušníkovi finančnej správy počas jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy z uvedeného dôvodu.

K bodu 66 (§ 115 ods. 9)

Navrhovanou úpravou sa precizuje, kedy nemožno príslušníka finančnej správy zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Predmetné ustanovenie systematicky nadväzuje na § 258 ods. 2 zákona o FS.

K bodu 67 (§ 116 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na § 147 ods. 7 zákona o FS.

K bodu 68 [§ 116 ods. 2 písm. c)]

Navrhuje sa rozšíriť taxatívne stanovený okruh funkcií, počas výkonu ktorých sa výkon funkcie príslušníka finančnej správy prerušuje, aj o funkciu poslanca Európskeho parlamentu. Počas tohto prerušenia je príslušník finančnej správy zaradený do neplatenej zálohy.

K bodu 69 (§ 117 ods. 5)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 70 (§ 117 ods. 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nový § 156a zákona o FS.

K bodu 71 [§ 119 ods. 1 písm. d)]

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 72 [§ 119 ods. 2 písm. s)]

Základné povinnosti príslušníka finančnej správy sa rozširujú o povinnosť dodržiavať nariadené karanténne opatrenie.

K bodom 73 a 74 (§ 119 ods. 2 písm. u) a ods. 3)

Medzi základné povinnosti príslušníka finančnej správy sa zakotvuje povinnosť podrobiť sa opakovanému psychologickému vyšetreniu, ak požiadal, ako aj povinnosť pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy pravidelne sa zúčastňovať výcviku a previerok. Zároveň sa zakotvuje výnimka z povinnosti absolvovať previerku fyzickej zdatnosti, ktorá reflektuje

8

dosiahnutie stanovenej vekovej hranice ozbrojeného príslušníka finančnej správy, resp. ozbrojenej príslušníčky finančnej správy.

K bodu 75 (§ 119 ods. 10)

Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú a upravujú výnimky zo zákazu vykonávania inej zárobkovej činnosti a zároveň sa vypúšťa obmedzenie výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti obsiahnuté v druhej vete predmetného ustanovenia.

K bodom 76 až 81 (§ 122 ods. 1 a 4 až 8)

Navrhovanou úpravou sa precizuje, že príslušníkom finančnej správy oprávneným vykonávať previerku dodržiavania služobnej disciplíny je príslušník finančnej správy zaradený na osobitnom útvare finančného riaditeľstva. Zároveň sa ustanovuje postup, ako zamedziť situáciám, keď by počas vykonávania previerky dodržiavania služobnej disciplíny mohlo byť ohrozené splnenie účelu prebiehajúceho trestného konania, ako aj úlohy uvedené v § 4 ods. 3 písm. y) alebo písm. aa) zákona o FS.

K bodu 82 (§ 123 ods. 8)

Navrhovanou úpravou sa vylúči možnosť nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením, ak od podania posledného majetkového priznania uplynulo 5 rokov.

K bodu 83 (§ 143 ods. 5)

Situácie, počas ktorých nemožno nariadiť služobnú pohotovosť, sa dopĺňajú aj o karanténne opatrenie.

K bodu 84 [§ 146 písm. d)]

Navrhuje sa, aby sa ako čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku posudzoval aj čas služobného voľna poskytnutého z dôvodu prekážok na strane služobného úradu.

K bodom 85 až 87 (§ 147 ods. 5, 6 a 8)

Navrhovanými ustanoveniami sa určuje, že nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky ani počas nariadeného karanténneho opatrenia. Ak existujú výnimočné dôvody, pre ktoré si príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka, nevyčerpaná dovolenka (v rozsahu najviac 10 dní) sa mu poskytne v ďalšom kalendárnom roku. Zároveň sa upravuje poskytovanie dovolenky po dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre karanténne opatrenie.

K bodu 88 (§ 148 ods. 1)

Navrhovaná úprava rozširuje výpočet situácií, keď sa prerušuje dovolenka príslušníka finančnej správy, aj o karanténne opatrenie.

K bodu 89 (§ 153 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na nový § 153a a § 156a zákona o FS.

K bodu 90 (§ 153a)

Cieľom navrhovaného znenia je ustanoviť poskytovanie služobného voľna s nárokom na služobný plat takému príslušníkovi finančnej správy, ktorý podľa výsledku psychologického vyšetrenia nie je duševne spôsobilý, resp. nie je spôsobilý vykonávať štátnu službu ako ozbrojený príslušník finančnej správy, a tým preklenúť čas do momentu, keď sa na závery týkajúce sa jeho duševnej spôsobilosti bude môcť prihliadať v súlade s § 120 ods. 6 zákona o FS.

9

K bodu 91 [§ 155 ods. 1 písm. d) druhý bod]

Navrhuje sa terminologické zjednotenie pojmu „zariadenia sociálnych služieb“ so zákonom č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

 

živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

. Zároveň sa navrhuje možnosť sprevádzania dieťaťa rozšíriť na všetky typy škôl, nielen na „špeciálne školy“ vzhľadom na to, že inkluzívne vzdelávanie umožňuje deťom so zdravotným postihnutím vzdelávať sa aj v bežných typoch škôl.

K bodu 92 [§ 155 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa zvýšenie veku dieťaťa z 10 rokov na 11 rokov pri poskytnutí služobného voľna s nárokom na služobný plat pri starostlivosti o dieťa. Úprava veku dieťaťa sa zosúlaďuje so všeobecnou právnou úpravou v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň sa aktualizuje terminológia tak, aby korešpondovala s príslušnou právnou úpravou.

K bodu 93 [§ 155 ods. 2 písm. c)]

Terminologická úprava textu.

K bodu 94 (§ 155 ods. 3)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 95 (§ 155 ods. 4)

Navrhovaná úprava modifikuje zákon o FS tak, aby korešpondoval s príslušnou úpravou ošetrovania člena rodiny v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

K bodu 96 (§ 155 ods. 9)

Navrhované znenie ustanovuje, že neprítomnosť príslušníka finančnej správy sa ospravedlní po dobu dočasnej neprítomnosti aj z dôvodu karanténneho opatrenia.

K bodu 97 [§ 156 ods. 1 písm. d)]

Navrhovaný text sa vypúšťa z dôvodu, že na účely zákona o FS je tento stupeň vzdelania neopodstatnený.

K bodu 98 (§ 156 ods. 6)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 99 (§ 156 ods. 9)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 100 (§ 156a)

Navrhovaná úprava zakotvuje služobné voľno s nárokom na služobný plat, ak príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu z vážnych prevádzkových dôvodov na strane služobného úradu. Medzi takéto dôvody patrí napr. nahlásenie umiestnenia bomby v objekte finančnej správy, výpadok elektrického prúdu, oprava plynovodného alebo vodovodného potrubia a pod.

K bodu 101 (§ 157a)

10

Navrhované znenie ustanovuje dôsledky neospravedlnenej absencie príslušníka finančnej správy v službe. Zároveň sa vymedzujú aj ďalšie doby, ktoré sa považujú za neospravedlnenú neprítomnosť.

K bodu 102 (§ 167 ods. 3)

Precizuje sa legislatívny text tak, aby korešpondoval s odsekom 1 zmeny v osobnom príplatku závisia nielen od kvality, ale aj od množstva plnenia služobných úloh.

K bodu 103 (§ 171 ods. 4 a 5)

Ustanovuje sa, že právnou skutočnosťou, na ktorú sa viaže vznik nároku na príplatok za vedenie služobného motorového vozidla alebo jednostopového služobného motorového vozidla, špeciálneho vozidla alebo motorového člna, je uzatvorená dohoda o prechodnom používaní týchto vozidiel.

K bodu 104 (§ 173 ods. 4)

Navrhovaná úprava precizuje, že príplatok vo výške 51 eur 75 eur mesačne patrí príslušníkovi finančnej správy v prípade vykonávania činností zaradených do tretej kategórie a súčasne do štvrtej kategórie.

K bodu 105 (§ 183)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 106 (§ 183 ods. 1)

Medzi príslušníkov finančnej správy, ktorým sa poskytuje zahraničný plat, sa zaraďuje aj príslušník finančnej správy, ktorý je vyslaný do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie.

K bodu 107 (§ 183 ods. 3)

Precizuje sa legislatívny text v súvislosti so zmenami v § 183 ods. 1 zákona o FS.

K bodu 108 (§ 183 ods. 4)

Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa odkaz na § 115 ods. 7 a zároveň úprava nadväzuje na nový § 153a a 156a zákona o FS.

K bodom 109 a 110 (§ 183 ods. 5 a 7)

Legislatívny text sa dopĺňa o vyslanie do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie.

K bodom 111 a 112 (§ 183 ods. 8 a 9)

Precizuje sa legislatívny text, keďže plnenie úloh v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií alebo v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou, nie je výkonom štátnej služby.

K bodu 113 (§ 183 ods. 10)

Precizuje sa doterajší text a ako ďalší dôvod neposkytovania zahraničného príspevku sa dopĺňa karanténne opatrenie.

K bodu 114 (§ 183 ods. 11)

Precizuje sa legislatívny text.

11

K bodu 115 (§ 184 ods. 4)

Precizuje sa doterajší text tak, aby bolo jednoznačné, že príslušníkovi finančnej správy vyslanému na výkon štátnej služby v zahraničí alebo vyslanému na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie patria aj tie náhrady, ktoré zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ustanovuje pri výkone práce v zahraničí.

K bodu 116 (§ 184 ods. 5 a 6)

Precizuje sa legislatívny text.

K bodu 117 (§ 192)

Navrhovaná úprava ustanovuje, že príslušníkovi finančnej správy patria náhrady ako pri služobnej ceste, ale len vtedy, ak ide o liečebno-preventívnu starostlivosť alebo o výkon fyzickej práce v prospech služobného úradu. Ak príslušník finančnej správy absolvuje preventívnu rehabilitáciu formou aktívneho odpočinku, náhrady mu nepatria.

K bodom 118 a 119 (§ 203 ods. 1 a 2)

Navrhovanou úpravou sa v § 203 ods. 1 a 2 vypúšťajú osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej služby z dôvodu, že tieto sa bezplatne poskytujú v rámci starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby podľa § 209 ods. 2 písm. d) zákona o FS.

K bodu 120 (§ 203 ods. 11)

Spresňuje sa legislatívny text tak, aby bolo jasné, že doba materskej a rodičovskej dovolenky sa do doby rozhodnej pre vznik nároku na obnovu naturálnych náležitostí, resp. na peňažný príspevok, nezapočítava.

K bodu 121 (§ 204 ods. 7)

Navrhovaná úprava nahrádza pojem „služobný plat“ pojmom „služobný príjem“ vzhľadom na to, že služobný plat neobsahuje napríklad odmenu.

K bodu 122 (§ 204 ods. 9)

Návrhom sa zabezpečí, že ak sa príslušníkovi finančnej správy počas kalendárneho roka skončí služobný pomer (napr. končí mu dočasná štátna služba a bezprostredne mu vzniká nová dočasná štátna služba), na účely dôležitých osobných prekážok v štátnej službe sa nároky v rámci jedného kalendárneho roka započítavajú spolu tak, aby v kalendárnom roku čerpal takéto služobné voľno s nárokom na služobný plat len v takom počte dní, ako ustanovuje § 155 ods. 1 zákona o FS.

K bodu 123 [§ 209 ods. 2 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu textu, ktorá zjednocuje terminológiu používanú v rámci úpravy starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby.

K bodu 124 (§ 220 ods. 7)

Ide o legislatívno-technické spresnenie doterajšieho znenia, aby bolo zrejmé, že poskytnutie preventívnej rehabilitácie nie je zlučiteľné s poskytnutím kúpeľnej starostlivosti bez ohľadu na právnu úpravu jej poskytnutia. Zároveň sa upravuje aj situácia, keď je príslušníkovi finančnej správy v priebehu kalendárneho roka najprv poskytnutá preventívna rehabilitácia a až následne mu je poskytnutá kúpeľná starostlivosť.

12

K bodu 125 (§ 221 ods. 1)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania sa navrhuje ustanoviť zakázané činnosti len tehotným príslušníčkam finančnej správy, matkám príslušníčkam finančnej správy do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam finančnej správy.

K bodu 126 (§ 229)

Návrhom sa zabezpečuje, aby služobný úrad a rovnako aj príslušník finančnej správy v dočasnej štátnej službe, ktorý dočasne obsadil funkciu príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej správy, ktorí na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke, vedeli v primeranom časovom horizonte, že dotyčná príslušníčka finančnej správy, resp. príslušník finančnej správy, bude bezprostredne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky čerpať ešte dovolenku.

K bodu 127 (§ 242 ods. 2)

Navrhuje sa precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že nadriadený môže v dohode o náhrade škody s príslušníkom finančnej správy dohodnúť alebo v rozhodnutí povoliť náhradu škody aj v splátkach.

K bodu 128 (§ 257 ods. 4)

Vzhľadom na určité nejasnosti, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi ohľadne otázky, kedy je o žiadosti rozhodnuté (kedy nastávajú účinky rozhodnutia), sa možnosť späťvzatia žiadosti viaže na moment oznámenia rozhodnutia.

K bodu 129 [§ 258 ods. 1 písm. p)]

Precizuje sa vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie zákona o FS, t. j. na § 119 ods. 3 zákona o FS.

K bodu 130 (§ 258 ods. 4)

Vzhľadom na aplikačnú prax sa navrhuje možnosť prepustiť ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý po tom, čo stratil zdravotnú alebo duševnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou, odmietne dať súhlas s ustanovením do funkcie bez zbrane ako neozbrojený príslušník finančnej správy. V tomto prípade nemá zaradenie do zálohy žiadne opodstatnenie.

K bodu 131 (§ 261 ods. 1)

Medzi dôvody, počas ktorých nemôže byť príslušník finančnej správy prepustený zo služobného pomeru, sa zaraďuje aj doba karanténneho opatrenia.

K bodu 132 (§ 262 ods. 4)

Navrhovaným ustanovením sa upravuje možnosť zmeny statusu príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na neozbrojeného príslušníka finančnej správy vždy len s jeho písomným súhlasom alebo na jeho písomnú žiadosť.

K bodu 133 (§ 264 ods. 2)

Navrhovaná úprava zjednodušuje doterajšie vyjadrenie skončenia služobného pomeru v dočasnej štátnej službe. Zároveň v súlade s úpravou v § 79 ods. 2 písm. a) a b) navrhovaná úprava reflektuje aj ďalšie trvanie dočasnej štátnej služby, počas ktorej si príslušníčka finančnej

13

správy, resp. príslušník finančnej správy, čerpajú dovolenku bezprostredne nadväzujúcu na skončenie materskej/rodičovskej dovolenky 226 ods. 1) alebo na skončenie rodičovskej dovolenky 226 ods. 2). Zároveň sa úprava dopĺňa o skončenie dočasnej štátnej služby príslušníka finančnej správy, ktorý vykonával funkciu, do ktorej bol skôr ustanovený príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.

K bodu 134 (§ 270 ods. 2)

Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe sa explicitne ustanovuje, že v situáciách subsumovateľných pod predmetný odsek sa za posledný priznaný plat neozbrojeného príslušníka finančnej správy bude považovať služobný plat podľa § 107 ods. 11 zákona o FS (ak mu taký plat patrí), ktorý zodpovedá výške služobného platu príslušníka finančnej správy pred jeho prevedením alebo preložením.

K bodu 135 (§ 271 ods. 8)

Navrhovanou úpravou sa precizuje splnomocňovacie ustanovenie.

K bodom 136 až 141 (§ 278)

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa upravuje diapazón vzťahov, o ktorých sa bude rozhodovať podľa § 278 a nasl. zákona o FS. Zároveň sa precizuje text § 278 vo vzťahu ku konaniu, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie alebo priestupok príslušníka finančnej správy.

K bodu 142 (§ 283 ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novou úpravou § 278 ods. 1 písm. d) a e) zákona o FS.

K bodu 143 (§ 289)

Dopĺňa sa ďalší dôvod na zastavenie konania – prekážka res iudicata.

K bodom 144 a 145 (§ 293 ods. 7 a § 294 ods. 1)

Precizuje sa moment, od ktorého začína plynúť lehota na autoremedúru, resp. na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu, ako aj lehota na rozhodnutie odvolacieho orgánu.

K bodu 146 (§ 296 ods. 3)

Z hľadiska právnej istoty sa spresňuje ustanovenie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 147 (§ 303 ods. 1)

Berúc do úvahy povahu predmetného ustanovenia nie je v danom momente adekvátne vydávať rozhodnutie zamýšľaný cieľ bude uspokojivo dosiahnutý uzavretím dohody s príslušníkom finančnej správy.

K bodu 148 (§ 308 ods. 4)

Ustanovuje sa, že lehota na podanie odvolania, resp. návrhu na obnovu konania, je zachovaná aj, ak je predmetné podanie adresované príslušnému nadriadenému odovzdané na poštovú prepravu.

K bodu 149 (§ 320a)

Predmetné ustanovenie zabezpečuje, že na účely § 78, § 79 a § 96 sa predchádzajúci služobný pomer colníka, resp. štátnozamestnanecký pomer v služobnom úrade finančné riaditeľstvo,

14

bude považovať za predchádzajúci služobný pomer podľa zákona o FS. Zároveň sa na rovnaké účely ustanovuje aj uznanie príslušných kvalifikačných predpokladov a výsledkov služobného hodnotenia.

K bodu 150 (§ 331b)

Prechodné ustanovenie týkajúce sa úpravy zaistenia veci a vyslania príslušníka finančnej správy do zahraničia.

K bodom 151 a 152 (príloha č. 4)

V súlade s § 73 ods. 3 v spojení s § 165 zákona o FS sa ustanovením príplatku za riadenie v prílohe č. 4 pre funkciu zástupcu vedúceho oddelenia na colných úradoch a pre funkciu zástupcu vedúceho oddelenia na daňových úradoch vytvára legálny základ pre vytvorenie týchto riadiacich funkcií v rámci organizačnej štruktúry colných úradov a daňových úradov.

K čl. II (zákon č. 483/2001 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať § 91 ods. 4 písm. s) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách takým spôsobom, že okrem Kriminálneho úradu finančnej správy banka alebo pobočka zahraničnej banky podáva správu o náležitostiach, ktoré predmetom bankového tajomstva a týkajúce sa ich klienta, aj na písomné vyžiadanie finančného riaditeľstva. Uvedenú správu je finančné riaditeľstvo oprávnené žiadať z dôvodu vykonávania odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce.

K čl. III (zákon č. 328/2002 Z. z.)

K bodom 1 a 2

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o FS sa mení aj § 106 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov tak, aby reflektoval novú úpravu v § 113 ods. 6 a § 262 ods. 4 zákona o FS.

K čl. IV (zákon č. 461/2003 Z. z.)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 9 v § 71 zákona o FS.

K bodom 2 a 3

Navrhovaná zmena v § 113 a 262 zákona o FS upravuje možnosť ustanovenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie ako neozbrojeného príslušníka finančnej správy na písomnú žiadosť, resp. písomný súhlas dotknutého príslušníka finančnej správy, ako aj možnosť zmeny statusu príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, na neozbrojeného príslušníka finančnej správy s jeho písomným súhlasom alebo na jeho písomnú žiadosť. Vzhľadom na to, že sa na neozbrojených príslušníkov finančnej správy vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je potrebné túto navrhovanú zmenu reflektovať aj v tomto zákone, a to ustanovením situácií uvedených v § 113 a 262 zákona o FS ako skutočností, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Zároveň sa upravuje znenie poznámky pod čiarou.

K čl. V (zákon č. 647/2007 Z. z.)

15

Navrhuje sa novelizovať § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch - rozšíriť výpočet osôb, ktorým Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydáva diplomatický pas, aj o pridelenca finančnej správy (aby pridelenci finančnej správy mali rovnakú možnosť a podmienky získať diplomatický pas ako policajní pridelenci, napr. pri vyslaní do Europolu).

K čl. VI (zákon č. 30/2019 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na to, že ozbrojení príslušníci finančnej správy tvoria ozbrojený zbor a nie ozbrojený bezpečnostný zbor, vypúšťa sa kompetencia Kriminálneho úradu finančnej správy a colných úradov týkajúca sa ochrany osôb poverených výkonom štátneho dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami v rozsahu vymedzenom zákonom č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách pri výkone takéhoto dozoru. Zároveň sa upravuje znenie poznámky pod čiarou.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022 okrem ustanovení týkajúcich sa nových kompetencií finančného riaditeľstva v oblasti vyšetrovania a systematicky prepojených ustanovení, ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júna 2022.

Bratislava 7. júla 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava BAŠKU, Dušana BUBLAVÉHO, Márie JANÍKOVEJ, Milana PANÁČKA a Ľubomíra ŽELlEZKU na vydanie zákona o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 385/2019, dátum vydania: 19.11.2019

A.Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti, ako aj zabezpečenie nákladov poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

V procese transformácie uhoľného regiónu zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach. U mladších zamestnancov, ktorí pracujú v ťažobnom priemysle kratšie, sa dá očakávať väčšia flexibilita, čo sa týka ich možností rekvalifikácie, ako aj hľadania si nového uplatnenia na trhu práce. U starších zamestnancov, ktorí navyše pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou, komunikáciou s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nového zamestnania. Skorším ukončením ťažby – útlmom, bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom k veku nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania.

Predkladaný návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a taktiež nezakladá vplyv na služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1 a 2

V návrhu sa zavádza inštitút kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončili pracovný pomer v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorý vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vylučuje sa priznanie kompenzačného príspevku osobám, ktoré poberajú osobitný príspevok baníkom podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a predčasného alebo starobného dôchodku.

K § 3

Návrh určuje trvanie poskytovania kompenzačného príspevku a spôsob výpočtu zvýšenia kompenzačného príspevku, kde konštanty 17,5 a 23,33 stanovené na základe vzorcov v prílohe zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov. Výsledná suma kompenzačného príspevku je uvedená v tabuľke:

Odpracovaná doba v rokochVýška príspevku Doba poberania v rokochOdpracovaná doba v rokochVýška príspevku Doba poberania v rokoch3200 €111350 + 23,33 = 373,33 € 34 200 + 17,5 = 217,5€ 112350 + 23,33 × 2 = 396,66 €35200 + 17,5 × 2 = 235,0 € 113 350 + 23,33 × 3 = 419,99 € 36 200 + 17,5 × 3 = 252,5 € 214350 + 23,33 × 4 = 443,32 €37200 + 17,5 × 4 = 270,0 €215350 + 23,33 × 5 = 466,65 €78 200 + 17,5 × 5 = 287,50€216350 + 23,33 × 6 = 489,98 €79 200 + 17,5 × 6 = 305,0 € 220350 + 23,33 ×10 = 583,30 € 710350 €330 350 + 23,33 × 20 = 816,60 € 7

Podmienky vzniku nároku na poberanie zníženého kompenzačného príspevku vylučujú možnosti súbehu kompenzačného príspevku s invalidným dôchodkom a úrazovou rentou, ak je vyššia ako suma kompenzačného príspevku. Oprávnenej osobe sa ukladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky neoprávnene vyplatené alebo vyplatené v nesprávnej výške. Ak tak neurobí dobrovoľne, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže vymáhať túto sumu v lehote troch rokov od zistenia neoprávneného vyplatenia príspevku, najneskôr však do desať rokov od vyplatenia príspevku.

3

K § 4

Navrhuje sa, aby sa na proces konania o priznaní kompenzačného príspevku vzťahoval zákon o správnom konaní. Podrobne upravené podmienky vzniku nároku na kompenzačný príspevok, povinné náležitosti žiadosti, spôsob podania žiadosti, proces posudzovania žiadosti a vydanie rozhodnutia spolu s rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje súbeh poberania kompenzačného príspevku s osobitnom príspevkom baníkom podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov z titulu útlmu banskej činnosti.

K Čl. III

Navrhovaná úprava zabezpečuje garanciu poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Oprávnená osoba, ktorá priznaný kompenzačný príspevok baníkom bude dôchodkovo poistená ako poistenec štátu, ak nebude dôchodkovo poistená ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu. Štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni poistné na dôchodkové poistenie a do rezervného fondu solidarity.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. januára 2020.

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 317/2018, dátum vydania: 19.11.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2018. Úloha prijať do konca roka 2018 legislatívu s cieľom zavedenia ročného zúčtovania sociálneho poistenia ako efektívneho nástroja na zamedzenie odvodovej optimalizácie subjektov vo forme motivácie vykazovať vysoké odmeny v jednom mesiaci, vďaka čomu bude odvodové zaťaženie práce spravodlivejšie a príjmy štátu vyššie, vyplýva z Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2017.
Účelom navrhovanej právnej úpravy v článku I je zavedenie ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) pri rešpektovaní zásad a princípov ustanovených v sociálnom poistení zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Základné zásady, z ktorých sa pri príprave ročného zúčtovania vychádzalo, sú nasledovné
a)zaviesť ročné zúčtovanie čo najskôr, teda do súčasného právneho stavu tak, aby k plateniu preddavkov poistného na sociálne poistenie došlo za obdobie od januára 2021 a ročné zúčtovanie bolo vykonané v roku 2022,
b)nezvyšovať administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, práve naopak, znižovať ju,
c)dosiahnuť spravodlivosť pre všetky subjekty, ktorých sa ročné zúčtovanie bude týkať, tak, aby sa predišlo vzniku preplatkov alebo nedoplatkov ako výsledku ročného zúčtovania.
Predloženým vládnym návrhom zákona sa navrhuje, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa, čím sa predíde nadmernému zvýšeniu administratívnej záťaže podnikateľských subjektov a poistencov. V zmysle návrhu poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity budú platené a odvádzané preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) a prebehne nad nimi ročné zúčtovanie. Vzhľadom na osobitný charakter úrazového poistenia a garančného poistenia, ktoré sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľa, sa ročné zúčtovanie nad nimi nebude vykonávať. Z uvedeného dôvodu sa poistné na úrazové poistenie a na garančné poistenie bude spravovať v zásade rovnakým režimom ako doteraz. V zmysle predloženého návrhu sa začnú platiť a odvádzať preddavky na poistnom za obdobie od januára 2021 a Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
Ročné zúčtovanie sa navrhuje zaviesť za nasledovných podmienok:
-Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa robí ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka,
-ročné zúčtovanie sa bude vzťahovať na poistenca, ktorým je zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a na zamestnávateľa. Za zamestnávateľa sa vykoná ročné zúčtovanie na základe výsledkov ročného zúčtovania všetkých jeho zamestnancov. Ročné zúčtovanie sa nebude vzťahovať na štát (poistenci štátu), na Sociálnu poisťovňu (poberatelia úrazovej renty) a na dobrovoľne poistené osoby,
-dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie nebude mať vplyv na už vykonané ročné zúčtovanie,
-navrhuje sa zrušiť maximálny mesačný vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa na platenie preddavkov na poistnom a zároveň sa navrhuje ustanoviť maximálny ročný vymeriavací základ, ktorý sa bude uplatňovať na zamestnávateľa a zamestnanca pri platení preddavkov ako aj pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať aj na samostatne zárobkovo činnú osobu pri ročnom zúčtovaní. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
-platenie preddavkov na poistnom za zamestnanca a zamestnávateľa sa zastaví zaplatením preddavkov na poistnom zo sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu v priebehu kalendárneho roka, v ktorom je zamestnanec povinne poistený. Ak má fyzická osoba viac zamestnaní v priebehu kalendárneho roka, tak uvedené platí pre každého jej zamestnávateľa (pre každý právny vzťah) osobitne. To znamená, že mesačné preddavky na poistnom sa budú platiť zo skutočných príjmov zamestnanca zúčtovaných na výplatu za daný mesiac až dovtedy, pokiaľ výška príjmov zúčtovaných na výplatu u tohto zamestnávateľa kumulatívne za daný rok nepresiahne maximálny ročný vymeriavací základ. Poistné zaplatené zamestnancom z viacerých právnych vzťahov z vyššieho ako z maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude predmetom ročného zúčtovania,
-ruší sa súčasné vylúčenie povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, ak mu bol za obdobie výkonu jeho činnosti zúčtovaný na výplatu príjem napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Dôvodom je zamedzenie vzniku nedoplatkov na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, ako aj zamedzenie optimalizácie príjmov prostredníctvom tohto inštitútu,
-súčasná úľava na poistnom na povinné dôchodkové poistenie, ktorú si môžu uplatniť študenti – dohodári a od 1. júla 2018 aj dôchodcovia – dohodári, bude zachovaná v podobe odvodovej odpočítateľnej položky; v porovnaní so súčasným stavom budú dohodári, ktorí si ju uplatnia, povinne dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody. Toto podstatne zníži administratívnu záťaž pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním takéhoto dohodára, keďže sa dnešná povinnosť zamestnávateľa spočívajúca v povinnosti podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia z dôvodu prekročenia hranice príjmu nahradí oveľa jednoduchšou, a to tým, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody,
-ak si dohodári odvodovú odpočítateľnú položku v priebehu kalendárneho roka neuplatnia v plnej výške (200 eur za každý kalendárny mesiac trvania dôchodkového poistenia z dohody v kalendárnom roku), tak im bude suma odvodovej odpočítateľnej položky uplatnená pri vykonaní ročného zúčtovania, ak nepožiadajú o výnimku z uvedeného postupu,
-Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných odvodových odpočítateľných položiek vytváranú najmä na základe informácií poskytnutých zamestnávateľom v prihláške/odhláške dohodára a sprístupňovať zamestnávateľovi nemožnosť uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode, čím sa odstráni dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business,
-upravuje sa spätné rozpočítanie príjmu vyplateného po skončení dôchodkového poistenia študenta – dohodára a dôchodcu – dohodára, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku tak, aby sa znížil počet prípadov spätného otvárania výsledkov ročného zúčtovania,
-samostatne zárobkovo činnej osobe bude zachovaný súčasný model vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, bude však platiť preddavky na poistnom, ktoré budú zúčtované na základe príjmov vykázaných v daňovom priznaní za obdobie, za ktoré platila preddavky na poistnom,
-Sociálna poisťovňa zašle výsledok ročného zúčtovania v podobe rozhodnutia poistencovi (zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba) a zamestnávateľovi, v ktorom sa bude konštatovať preplatok/nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie alebo vyrovnaná nulová bilancia,
-nedoplatok na poistnom bude poistenec a zamestnávateľ povinný zaplatiť v lehote 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, rovnaká lehota bude platiť aj pre Sociálnu poisťovňu na vrátenie preplatku na poistnom; navrhuje sa, rovnako ako v daniach a vo verejnom zdravotnom poistení, aby preplatok a nedoplatok v sume nižšej ako 5 eur nezaložil povinnosť vrátiť preplatok alebo zaplatiť nedoplatok na poistnom,
-z dôvodu, že ročnému zúčtovaniu budú podliehať jednotlivé právne vzťahy, je nevyhnutné, aby evidencia v sociálnom poistení bola vedená na úrovni právneho vzťahu. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa bude povinne prideľovať identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktoré bude zamestnávateľ povinný viesť v evidencii zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a zároveň bude slúžiť na komunikáciu vo veciach tohto právneho vzťahu,
-ak sa v dôsledku ročného zúčtovania zmení vymeriavací základ, z ktorého bola určená výška dávky dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti (dávka), dávka sa znovu určí z tohto zmeneného vymeriavacieho základu. Zmena v sume vyplácanej dávky sa vykoná od bežnej splátky. Ak sa suma dávky zníži, poistenec nebude mať povinnosť vrátiť rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny. Ak sa suma dávky zvýši, Sociálna poisťovňa doplatí poistencovi rozdiel v sume dávky vyplatenej za obdobie do vykonania jej zmeny.
Predkladaným vládnym návrhom zákona sa v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania vstupuje článkami II až V do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem ustanovení priamo súvisiacich s ročným zúčtovaním sú súčasťou pripravovanej novely aj precizované ustanovenia týkajúce sa dávky nemocenského poistenia – materského.

V súvislosti s potrebou aplikačnej praxe sa spresnilo ustanovenie týkajúce sa súbežného poberania materského oboma rodičmi na viacero detí súčasne. Zároveň boli sprecizované ustanovenia týkajúce sa tzv. „reťazových pôrodov“, tak aby táto úprava mala pre poistenca pozitívny vplyv na výpočet denného vymeriavacieho základu a teda aj na výšku priznanej dávky.
Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne a negatívne sociálne vplyvy, pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
(§ 4 ods. 1)
V súvislosti so zavedením odvodovej úľavy v sociálnom poistení do príjmu 200 eur mesačne aj pre dôchodcov - dohodárov, bola od 1. júla 2018 prijatá právna úprava, ktorá založila v zákone č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov potrebné zásady.
K najväčšej zmene z tohto dôvodu dôjde u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí, na rozdiel od súčasnosti, si budú môcť privyrobiť popri poberaní tohto dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, až kým úhrnný príjem z dohody v kalendárnom roku nepresiahne 2 400 eur.
V súvislosti s uplatnením tejto úľavy pre predčasných starobných dôchodcov dohodárov, ktorým bola zastavená výplata predčasného starobného dôchodku sa navrhuje vykonať zmeny v definícii zamestnanca a zamestnávateľa na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti tak, aby pojmy zamestnanec a zamestnávateľ boli jednoznačné pre aplikačnú prax vo vzťahu ku všetkým dôchodcom, ktorý má priznaný niektorý z dôchodkov, bez rozdielu.
K bodom 2 a 4
(§ 4 ods. 2 a § 7 ods. 3 a 4)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhujú vypustiť ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.
K bodom 3, 43, 55, 81, 82, 84 a 85
(§ 4 ods. 5, § 138a, § 147b ods. 4 a 5, § 227a ods. 1, § 227a ods. 2, § 227a ods. 4 a § 227b)
V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.
OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v mesiaci. Cieľom navrhovaného spôsobu priebežného uplatňovania OOP je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov sa navrhuje, aby si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určil len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.
OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa - to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.
Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.
Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.
V zmysle uvedeného sa navrhuje uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12x200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.
Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak
1.dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2.dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.
Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne
-zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
-vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 (§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
-následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
-ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP vznikalo a zanikalo v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, navrhuje sa v § 227a viazať plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypustiť odsek 4 pre nadbytočnosť.
V § 227b sa navrhuje zavedenie práva dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.
Navrhovaným konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.
K bodom 5 a 46
[§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4, § 108 ods. 3 a § 139a]
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.

K bodu 6
[§ 19 ods. 3 písm. b)]
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.
K bodom 7 až 9
(§ 20 ods. 1 a 2)
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby dohodár s OOP bol dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca. V zmysle uvedeného sa navrhujú úpravy v týchto ustanoveniach.
K bodu 10
[§ 20 ods. 3 písm. a)]
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 11
(§ 20 ods. 5)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.
K bodom 12, 14 a 40
[§ 21 ods. 2, § 21 ods. 4 písm. a) a § 138 ods. 3]
Navrhuje sa zosúladenie s postupmi ustanovenými daňovým poriadkom v prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
V § 21 ods. 2 ide tiež o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s novou úpravou § 138.
K bodom 13, 28, 50 a 101
[§ 21 ods. 3, § 78 ods. 2, § 142 ods. 6, § 233 ods. 6 písm. c)]
V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa navrhuje zosúladiť pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.
K bodu 15
(§ 31a)
Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .
K bodu 16
[§ 49 ods. 2 písm. d)]
Navrhuje sa spresnenie a zjednoznačnenie textu tohto ustanovenia, ktoré ustanovuje jednu z podmienok nároku na materské pre otca. Jeho účelom je odstrániť interpretačné problémy súvisiace s nárokom otca na materské, ak po dohode s matkou prevzal do starostlivosti dieťa a matka sa súčasne stará o ich ďalšie dieťa. Účelom tohto ustanovenia je priznať v tejto situácii súbežný nárok na materské obom rodičom.
K bodu 17
(§ 54 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.
K bodom 18, 29 a 35
[§ 55 ods. 3, § 78 ods. 3 a § 108 ods. 8]
Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.
Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
K bodu 19
(§ 57 ods. 4)
Z aplikačnej praxe vyplynulo, že pri tzv. reťazových pôrodoch sa stáva, že v rozhodujúcom období poistenkyňa nemá vymeriavací základ nie len z dôvodu poberania materského alebo obdobia rodičovskej dovolenky (pri samostatne zárobkovo činnej osobe z dôvodu čerpania rodičovského príspevku), ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá súvisí s jej tehotenstvom. Cieľom právnej úpravy je, aby suma materského takejto poistenkyne nemusela byť vypočítaná pri ďalšom dieťati z tzv. minimálneho vymeriavacieho základu, ale z predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by mala v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečuje, aby pravdepodobný denný vymeriavací základ pri ďalšom dieťati nebol nižší ako denný vymeriavací základ alebo pravdepodobný vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Stáva sa totiž, že zamestnávateľom nahlásený vymeriavací základ pri ďalšom dieťati, ktorý je rozhodujúcim na určenie ďalšieho materského je nižší ako vymeriavací základ, z ktorého bolo určené predchádzajúce materské. Uvedená zásada sa uplatňuje aj pri určovaní denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
K bodom 20 a 23
(§ 60 ods. 1 a § 66 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné.
K bodu 21
(§ 60 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 22
(§ 60 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s posudzovaním obdobia dôchodkového poistenia zamestnancov s OOP.
K bodu 24
(§ 67 ods. 4)
Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká.
K bodu 25
(§ 67 ods. 5)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 26
(§ 67 ods. 6)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravami vykonanými v § 227a a v § 139c.
K bodom 27 a 30
(§ 73 ods. 5 a 6 a § 78a)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 31
(§ 84 ods. 1)
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodom 32 až 34
[§ 84 ods. 5 písm. a), § 84 ods. 5 písm. b) a § 108 ods. 2]
Legislatívno–technické zmeny.

K bodu 36
(§ 128 ods. 4)
Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax navrhuje, aby účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastali vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky.
K bodu 37
(§ 128 ods. 12)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované
-na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
-pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.
Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného, navrhuje sa pre ne uplatňovanie rovnakého režimu, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.
K bodu 38
(§ 138 ods. 1)
Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).
K bodom 39, 41 a 42
(§ 138 ods. 2, 5 až 14)
Navrhuje sa vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zosúladiť s potrebami ročného zúčtovania. Okruh príjmov, z ktorých sa určuje vymeriavací základ. ako aj spôsob výpočtu vymeriavacieho základu, zostávajú nezmenené. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na platenie preddavkov, sa rovnako ako v súčasnosti, od 1. júla kalendárneho roka použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok až do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu vymeriavacieho základu na vykonanie ročného zúčtovania sa použijú údaje o príjmoch z daňového priznania za kalendárny rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie vykonáva.
Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu zamestnávateľa s tým, že sa zachováva zásada, podľa ktorej vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnávateľom je vymeriavací základ jeho zamestnanca, a to bez ohľadu na to, či sa poistné platí preddavkovo. Súčasne sa vecne zachováva aktuálna právna úprava, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie, pre ktoré sa navrhuje nevykonávať ročné zúčtovanie, zahŕňa aj príjem plynúci z dohôd s OOP, t.j. vymeriavací základ zamestnanca neznížený o OOP.
Navrhované odseky 7 a 8 nepredstavujú zmeny súvisiace s ročným zúčtovaním. Ide iba o zmenu poradia odsekov.
Navrhuje sa zachovať minimálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie.
Navrhuje sa zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Tento sa použije pre platenie poistného dobrovoľne poistenou osobou, pretože ročné zúčtovanie sa pre túto skupinu poistencov navrhuje nevykonávať. Tiež sa navrhuje zachovať maximálny mesačný vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činnú osobu na platenie poistného preddavkami z dôvodu zamedzenia vzniku vysokých preplatkov na poistnom ako výsledku ročného zúčtovania na strane samostatne zárobkovo činných osôb s vysokými príjmami. V súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom, ako aj na účely určenia výšky dávky, sa navrhuje, aby aj vymeriavací základ na dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a vymeriavací základ, z ktorého platí Sociálna poisťovňa poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa tohto zákona, bol ohraničený sumou maximálneho mesačného vymeriavacieho základu. Uvedenou zmenou sa zabezpečí rovnaký prístup k dotknutým osobám. Vzhľadom na to, že do účinnosti navrhovanej právnej úpravy nebol vymeriavací základ v týchto prípadoch obmedzený maximom, platenie poistného za dobu pred účinnosťou sa realizuje v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, za ktorý sa platí alebo dopláca poistné.
Navrhuje sa zaviesť inštitút maximálneho ročného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. Maximálny ročný vymeriavací základ sa navrhuje ustanoviť z dôvodu navrhovaného právneho režimu ročného zúčtovania, a to pre platiteľov poistného, pre ktorých sa navrhuje vykonávať ročné zúčtovanie. Účelom zavedenia maximálneho ročného vymeriavacieho základu je dosiahnutie hlavného cieľa navrhovanej právnej úpravy ročného zúčtovania, a to zamedzeniu odvodovej optimalizácie subjektov v sociálnom poistení. Pri zachovaní maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie by dochádzalo k situáciám, kedy výsledkom ročného zúčtovania by boli nedoplatky na poistnom, ktoré by zamestnanci a ich zamestnávatelia museli zaplatiť v čase, kedy tento príjem môže byť spotrebovaný. Dôsledkom uplatňovania navrhovanej právnej úpravy maximálneho ročného vymeriavacieho základu bude skutočnosť, že povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie zamestnanca a zamestnávateľa zanikne za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa v úhrne v zúčtovacom období dosiahla suma maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Napr. ak úhrn vymeriavacích základov zamestnanca dosiahnutých za kalendárne mesiace január až marec zúčtovacieho obdobia dosiahne sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity jeho zamestnávateľom zanikne za kalendárny mesiac apríl.
Z právnej úpravy navrhovanej v odseku 11 okrem iného vyplýva, že maximálny ročný vymeriavací základ sa bude uplatňovať osobitne na každý právny vzťah, ktorý fyzickej osobe založí právne postavenie zamestnanca v sociálnom poistení z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti platenia poistného preddavkami v zúčtovacom období. To znamená, že ak fyzická osoba bude viackrát v právnom postavení zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa v zúčtovacom období navrhuje sledovať z každého takéhoto právneho vzťahu. Úhrn vymeriavacích základov tohto zamestnanca vo vzťahu k prekročeniu maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnanca. Vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v zúčtovacom období zamestnáva zamestnanca, ktorý v zúčtovacom období prekročí sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, sa pri vykonaní ročného zúčtovania zohľadní maximálny ročný vymeriavací základ osobitne na každý právny vzťah. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou a preto zamestnávateľ bude naďalej platiť poistné na úrazové poistenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov neobmedzených maximálnym ročným vymeriavacím základom. To znamená, že aj po prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu určeného pre ostatné podsystémy sociálneho poistenia, platenie poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa sa nezastaví. Z právnej úpravy ustanovenia § 138 sa navrhuje vypustiť súčasný odsek 11, ktorým sa ustanovuje poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v prípade súbežného výkonu viacerých zárobkových činností alebo súbehu dobrovoľného poistenia so zárobkovou činnosťou. Dôvodom je, že v zmysle zásad ročného zúčtovania sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie z každej činnosti osobitne až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Súbeh platenia poistného na sociálne poistenie nad poistencom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania.
V súvislosti so zachovaním vylúčenia povinnosti platiť poistné pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu sa navrhuje, aby sa jej mesačný vymeriavací základ v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu upravil v závislosti od reálneho počtu dní, za ktoré má zaplatiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné v prípadoch, keď u nej nastala zákonom definovaná sociálna udalosť, alebo ak poistenie netrvalo celý kalendárny mesiac, sa použije tak pri platení poistného preddavkami ako aj pri ročnom zúčtovaní. Pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sa zachováva zásada pomerného zníženia vymeriavacieho základu v rozpätí minimálneho až maximálneho vymeriavacieho základu v závislosti od reálneho počtu dní v kalendárnom mesiaci, za ktoré má zaplatiť poistné v zákonom ustanovených prípadoch.
K bodom 44, 45, 47 a 51
(§ 139 ods. 1 a 3, § 139b a § 143 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. .
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.
V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.
(§ 139c)
Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa navrhuje ustanoviť postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).
K bodu 48
(§ 140)
S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa navrhuje vypustiť súčasnú právnu úpravu vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské. Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nemusela platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.
K bodu 49
(§ 142 ods. 2 a 3)
Na rozdiel od súčasného právneho stavu sa navrhuje, platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom, zastaviť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.
K bodu 52
(§ 144 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou § 139c.
K bodu 53
(§ 145)
Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.
V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.
Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa navrhuje zavedenie hraničnej sumy na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.
Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

K bodu 54
(§ 146 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena.
K bodu 55
(§ 147a až § 147e - všeobecne)
Navrhujú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.
Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami - dohodármi.
K bodom 55, 65 a 90
[§ 147a, § 194 ods. 5 a § 231 ods. 1 písm. f)]
Navrhuje sa, aby ročné zúčtovanie vykonávala Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.
Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.
V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.
Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

K bodu 55
(§ 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9 a 10)
Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.
Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).
Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.
V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.
Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.
Navrhuje sa, aby sa na účely ročného zúčtovania zohľadňovalo obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,
Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).
V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.
Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.
V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného sa navrhuje, aby v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, poskytovala údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania.
K bodom 55, 63, 67, 70 a 71
(§ 147c, § 147d, § 147e, § 184 ods. 8, § 212 ods. 3, § 215 ods. 2 a § 218a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.
Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.
Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.
Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení a dani z príjmu).
K bodu 56
[§ 151 ods. 2 písm. c)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 57
(§ 152a)
Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa doplniť rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.
K bodom 58, 91 až 93 a 98
[§ 170 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. p), § 231 ods. 2, § 231 ods. 3 a § 232a]
V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.
V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).
Údaje sa navrhuje zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.
V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.
K bodu 59
(§ 170 ods. 8)
Ustanovenie § 170 ods. 8 rieši za účelom uznania odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia poskytovanie údajov Ministerstvu vnútra SR, ktoré sú potrebné na overenie údajov na preukázanie splnenia podmienok, ktoré sú ustanovené živnostenským zákonom, podľa ktorého sa odborná prax nadobudnutá na území Slovenskej republiky preukazuje dokladmi o skutočnom a zákonnom vykonávaní príslušnej odbornej činnosti. Navrhovaným doplnením § 170 ods. 8 by malo dôjsť k úprave prípadov, keď sa fyzická osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie rozhodne vykonávať činnosť, ktorá je živnosťou v týchto štátoch a potrebuje v nich preukázať, že na území Slovenskej republiky vykonávala prax v týchto činnostiach. Osvedčenie o tejto praxi vydáva živnostenský úrad, ktorým je okresný úrad. Sociálna poisťovňa bude okresnému úradu v sídle kraja poskytovať požadované údaje v rozsahu, v ktorom ich eviduje vo svojom informačnom systéme v súvislosti s výkonom sociálneho poistenia.
K bodu 60
(§ 170 ods. 10)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 61
(§ 172 ods. 5)
Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci, rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237 nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.
V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.
K bodu 62
[§ 178 ods. 1 písm. a) dvadsiaty bod]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje zveriť pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.
K bodu 64
(§ 193 ods. 3)
Legislatívno-technická zmena za účelom zosúladenia s pojmom použitým v § 195.
K bodu 66
(§ 196 ods. 7)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 68
(§ 212 ods. 10)
Navrhuje sa vypustiť z dôvodu neaktuálnosti.
K bodu 69
(§ 214 ods. 2)
Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.
K bodu 72
(§ 222 ods. 4)
Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa navrhuje doplniť o ďalšie opodstatnené situácie. V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..
K bodu 73
(§ 223a)
Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.
K bodom 74, 77, 79 a 83
[§ 226 ods. 1 písm. e) a o), § 226 ods. 5 a § 227a ods. 2 písm. c)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa viedla evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.
K bodu 75
[§ 226 ods. 1 písm. f)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.
K bodom 76, 78, 79, 96, 102 a 103
[§ 226 ods. 1 písm. n), § 226 ods. 5, § 232 ods. 2 písm. c) a § 235 ods. 2]
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou.
Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.
K bodu 80
(§ 227)
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 86 a 87
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Z dôvodu, že sa navrhuje, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.
K bodu 88
[§ 231 ods. 1 písm. b)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 89
[§ 231 ods. 1 písm. d)]
Navrhuje sa zrušiť povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa navrhuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.
K bodu 95
[§ 232 ods. 2 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 94
(§ 231 ods. 5)
Navrhuje sa zosúladiť znenie ustanovenia so zmenami, ktoré boli vykonané v definícii zamestnávateľa v predchádzajúcom období.
K bodu 97
[§ 232 ods. 2 písmeno e)]
Legislatívno-technická zmena súvisiaca s vypustením právnej úpravy maximálneho mesačného vymeriavacieho základu.
K bodu 99
(§ 233 ods. 3)
V nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje rozšíriť oznamovaciu povinnosť ustanovených kontrolných orgánov voči Sociálnej povinnosti na všetky skutočnosti (nie len výsledky vyšetrovaných pracovných úrazov), ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia.
K bodu 100
[§ 233 ods. 6 písm. a)]
V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa navrhuje rozšíriť okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.
K bodom 104 a 106
(§ 239 a § 241 ods. 1)
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 142.
K bodu 105
(§ 240 ods. 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa navrhuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa navrhuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].
K bodu 107
(§ 242 ods. 4)
Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa navrhuje viazať ju na pracovné dni.
K bodom 108 až 110
[§ 244 ods. 2 a ods. 4 písm. b) a § 245 ods. 5 písm. c)]
Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa navrhuje zaviesť povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.
Navrhuje sa vypustiť povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu sa navrhuje vypustiť aj písmeno c) v § 245 ods. 5.
K bodu 111
(§ 293ed)
V súvislosti so zavedením povinnosti Sociálnej poisťovne prideliť a sprístupniť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca v § 226 ods. 1 písm. n) je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť aj voči už existujúcim právnym vzťahom zamestnancov, ktorí boli prihlásení do Sociálnej poisťovne pred 1. januárom 2020 a poistenie im k tomuto dňu trvá.
(§ 293ee)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa v bode58 navrhuje vypustiť v § 145 odsek 2, t.j. povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní z dôvodu nadbytočnosti. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania. Túto povinnosť Sociálnej poisťovne je však potrebné zachovať pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní za obdobie do 31. decembra 2020. Rovnako to platí aj pre vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2020 fyzickou osobou alebo právnickou osobou povinnou odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi.
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2022 za rok 2021.
V súvislosti so zavedením povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca podľa § 232a je potrebné, aby sa zabezpečila rovnaká povinnosť zamestnávateľa aj voči už existujúcim právnym vzťahom, z ktorých vzniklo dôchodkové poistenie zamestnancov alebo právny vzťah fyzickej osoby podľa § 4 ods. 1 písm. d) pred 1. januárom 2020 a k tomuto dňu trvá.
K Čl. II
V súvislosti so zmenou v bode 60 (§ 147d ods. 1) sa vstupuje v článku II do § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorým sa navrhuje rozšíriť vyberanie dane z príjmu zrážkovou daňou z preplatkov na poistnom priamo Sociálnou poisťovňou pred vrátením preplatku na poistnom zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti plní aj ďalšie povinnosti platiteľa dane.
K Čl. III
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa navrhuje neprihliadať na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K Čl. IV
K bodu 1
(§ 23 vypustenie odseku 4, 5 a 6)
Vypúšťa sa z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že sa pri vymeriavacích základoch v ostatných odsekoch tohto paragrafu zákon odkazuje na celé ustanovenie § 138 zákona o sociálnom poistení, nie je potrebné špecificky upravovať minimálny vymeriavací základ. Vypúšťa sa úprava maximálneho vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby ako nadbytočná. Táto úprava je už zahrnutá v § 23 ods. 2 a 3, ktoré sa odkazujú na celý § 138 zákona o sociálnom poistení.
Keďže v zmysle zásad ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa v zúčtovacom období navrhuje platiť poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie z každej činnosti osobitne, a to až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu, pričom súbeh platenia poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nad poistencom - sporiteľom sa vykoná až v rámci ročného zúčtovania, toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné.
K bodu 2
(§ 23 odsek 4)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 4 v § 23.

K bodu 3
(§ 23 odsek 5)
Text ustanovenia sa upravuje z dôvodu zosúladenia určenia vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 4
(§ 23 odsek 9)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ktoré sa bude vykonávať aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená a zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení, sa dopĺňa ustanovenie o vymeriavacom základe, ktorý sa použije pre vykonanie ročného zúčtovania. Tento vymeriavací základ sa použije na výpočet prípadného preplatku alebo nedoplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a to tak, že sa porovná s vymeriavacím základom z ktorého sa platili povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami.
K bodu 5
(§ 23a)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 6
(Poznámka pod čiarou k odkazu 30 a 31)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 140 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 7
(§ 25 vypustenie odseku 3)
Z dôvodu, že sa zo zákona o sociálnom poistení vypúšťa úprava vylúčenia povinnosti platiť poistné zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ako aj vzhľadom na to, že sa poistné na starobné poistenie platí spolu s povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, sa z § 25 vypúšťa vylúčenie povinnosti zamestnávateľa platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 8
(§ 27 odsek 1)
V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa navrhuje ustanoviť povinnosť platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preddavkami rovnako ako poistné na starobné poistenie, t. j. pre zamestnávateľa a samostatne zárobkovo činnú osobu. Dôvodom tejto zmeny je, že sa povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platia spolu s poistným na starobné poistenie z rovnakého vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania vykoná aj ročné zúčtovanie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
K bodu 9
(§ 27 odsek 6)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 23.
K bodu 10
(Poznámka pod čiarou k odkazu 36)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 143 zákona o sociálnom poistení.
K bodu 11
(§ 28a odsek 2)
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti aj vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Je potrebné zamedziť negatívnym vplyvom na hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré by mohli vzniknúť, ak by Sociálna poisťovňa po vykonaní ročného zúčtovania vrátila sumu preplatku na poistnom vrátane sumy preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie odvádzateľovi poistného, no sama by nemohla tieto príspevky zúčtovať mechanizmom podľa odseku 1 ani vyžiadať od dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Preto sa ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyžiadať si povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak sporiteľovi nevznikne nová účasť na starobnom dôchodkovom sporení do jedného roka od jej zániku. Vzhľadom na to, že niektorí sporitelia môžu odísť do dôchodku aj v nižšom veku a Sociálna poisťovňa by nemala vytvorené podmienky na vrátenie preplatku na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, navrhuje sa, aby si tieto príspevky mohla vyžiadať vždy po vykonaní ročného zúčtovania v sociálnom poistení, ak má sporiteľ viac ako 53 rokov.
K bodom 12 a 13
(§ 28a odseky 3 a 5)
Zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení môže dôjsť k situácii, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne preplatok na poistnom a ak je táto osoba sporiteľom tak aj na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Tento preplatok môže byť v sume, ktorá by v rámci existujúceho mechanizmu zúčtovania rozdielu medzi postúpenou sumou príspevkov a sumou zistenou v ročnom zúčtovaní mohla znamenať, že by tejto osobe Sociálna poisťovňa nepostúpila povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že po vykonaní ročného zúčtovania by Sociálna poisťovňa vrátila samostatne zárobkovo činnej osobe sumu preplatku na poistnom vrátane príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, no sama by ich od dôchodkovej správcovskej spoločnosti žiadať nemohla, čím by dochádzalo k zhoršeniu jej hospodárenia. Zároveň by sa dlhým obdobím nepostupovania príspevkov na starobné dôchodkové sporenie narušil princíp pravidelného sporenia, čo by sa mohlo negatívne odraziť vo výške nasporenej sumy sporiteľa.
Z uvedených dôvodov sa zavádza mechanizmus vyžiadania povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie od dôchodkovej správcovskej spoločnosti v závislosti od výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa si vyžiada vrátenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak preplatok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie presiahne sumu príspevkov platených preddavkovo, ktoré má samostatne zárobkovo činná osoba zaplatiť na základe vymeriavacieho základu, ktorý sa použil pre vykonanie ročného zúčtovania a to buď do 30. júna alebo 30. septembra, dva roky po kalendárnom roku, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo. Sociálna poisťovňa tento vymeriavací základ pozná a okrem ročného zúčtovania ho použije aj na oznámenie výšky preddavkov samostatne zárobkovo činnej osobe. Týmto mechanizmom sa zabezpečí, že Sociálna poisťovňa nebude žiadať vrátenie sumy preplatku za všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čím sa minimalizuje negatívny vplyv na likviditu dôchodkových fondov a úspory sporiteľov. Zároveň sa výrazne nezhorší hospodárenie Sociálnej poisťovne, keďže postupné zúčtovanie preplatku na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie bude prebiehať najviac 9 mesiacov.
K bodom 14 a 15
(§ 28a odsek 7 a § 95 odsek 2)
Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenami v § 28a.
K Čl. V
K bodu 1
(§ 13 ods. 3 úvodná veta)
Gramatická úprava.
K bodu 2
[§ 13 ods. 3 písmeno a)]
Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania v sociálnom poistení sa ustanovuje, že príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce sa aj naďalej určujú z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové sporenie, ktoré sa však zavedením ročného zúčtovania bude platiť preddavkami a následne zúčtovávať prostredníctvom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že systém doplnkového dôchodkového sporenia nie je previazaný na systém sociálneho poistenia a doplnkové dôchodkové spoločnosti nebudú mať informácie o prípadnej zmene vymeriavacieho základu zamestnanca na základe vykonaného ročného zúčtovania, výsledok ročného zúčtovania nebude mať vplyv na povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Uvedenou úpravou sa zabezpečí zachovanie súčasného stavu pri povinnosti zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov vykonávajúcich tzv. rizikové práce.

K Čl. VI
Účinnosť ustanovení, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania sa navrhuje od 1. januára 2021. Dôvodom navrhnutej účinnosti je zabezpečenie dostatočne dlhej legisvakačnej lehoty na zavedenie navrhovaných zmien do praxe, pričom realizácia navrhovaných opatrení spadá najmä do pôsobnosti Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu potreby aplikačnej praxe nadobudne zmena definície zamestnanca účinnosť 1. novembra 2018 a zmeny týkajúce sa právnej úpravy materského nadobudnú účinnosť 1. januára 2019. Z dôvodu efektívneho zavedenia ročného zúčtovania do praxe, nadobudne právna úprava týkajúca sa prideľovania, sprístupňovania a evidovania identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca účinnosť 1. januára 2020.

 

Bratislava 23. mája 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore