Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov 458/2003 účinný od 01.05.2004 do 31.08.2004

Vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

24

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu začal podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov realizovať v plnom rozsahu pôsobnosť na plnenie úloh od 1. novembra 2001. V aplikačnej praxi, ako aj v procese tvorby vykonávacích predpisov, spracúvaných podľa splnomocňovacích ustanovení citovaného zákona boli identifikované viaceré nepresnosti, ktoré umožňujú rôznosť výkladu zákona alebo značne sťažujú plnenie úloh na úseku ochrany utajovaných skutočností a najmä neúmerne sťažujú manipuláciu so skutočnosťami nižších stupňov utajenia. Tieto skutočnosti negatívne pôsobia na vytváranie takého prostredia zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike, ktoré je nevyhnutné pre splnenie podmienok vstupu Slovenskej republiky medzi štáty združené v NATO. Vyžadujú si to aj aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré postupne vyúsťujú do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností.

S cieľom odstránenia vyššie uvedených nedostatkov vypracoval Národný bezpečnostný úrad pôvodne iba návrh novelizácie zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR predložený Legislatívnej rade vlády SR. Dňa 6. mája 2003 bolo prerokúvanie tohto návrhu v legislatívnej rade prerušené s tým, že legislatívna rada vzhľadom na rozsah novelizácie odporučila vypracovať úplné znenie zákona.

Nový návrh zákona obsahuje všetky navrhované zmeny zákona č. 241/2001 Z. z. a je vypracovaný tak, aby boli vytvorené zákonné predpoklady pre čo najúčinnejšiu ochranu utajovaných skutočností nachádzajúcich sa v rámci Slovenskej republiky a tiež utajovaných skutočností, postupovaných Slovenskej republike inými medzinárodnými organizáciami.

V návrhu zákona sa odstupuje od určovania utajovaných skutočností na základe zoznamov uvedených v prílohe zákona a navrhuje sa aby utajované skutočnosti určovali ich pôvodcovia (ústredné orgány štátnej správy) s prihliadnutím na následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť podľa stupňov utajenia v oblastiach, v ktorých sa môžu utajované skutočnosti vyskytovať a ktoré vláda určí svojim nariadením.

Dopĺňajú sa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb.

Pre účely posudzovania priemyselnej bezpečnosti sa zavádza všeobecný pojem „podnikateľ“, ktorý má formou legislatívnej skratky obsiahnuť nielen fyzické, ale najmä právnické osoby, ktoré sa pri svojej činnosti môžu dostať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami a preto sa považuje za potrebné vymedziť ich oprávnenia a povinností pri manipulácii s utajovanými skutočnosťami, ktoré im môžu byť postúpené alebo ktoré vzniknú v ich pôsobnosti.

Upravuje sa taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie, ktorý je porovnateľný s členskými krajinami NATO.

Upresňujú a dopĺňajú sa povinnosti vedúcich orgánov a organizácií, pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, upravuje sa ukončenie konania Národného bezpečnostného úradu pri bezpečnostných previerkach, ako aj ustanovenia, ktoré mali nepresný obsah.

Z analýzy praktickej aplikácie doterajšieho zákona a predpisov upravujúcich šifrovú ochranu informácií, prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj snahy o priblíženie sa k štandardom Západoeurópskej únie vyplýva potreba modifikovať niektoré ustanovenia a doplniť právnu úpravu za účelom komplexného riešenia vecných problémov v oblasti šifrovej ochrany informácií.

Úrad je splnomocnený vydať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravia podrobnosti personálnej a administratívnej bezpečnosti, podmienky a požiadavky na bezpečnosť informačných systémov a technických prostriedkov, na ktorých sa spracúvajú utajované skutočnosti, spôsob tvorby a certifikácie bezpečnostných projektov a spôsoby a podmienky fyzickej ochrany a ochrany objektov, kde sa spracúvajú utajované skutočnosti. Návrh zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzných predpisov upravujúcich podmienky zriadenia šifrových orgánov, certifikáciu a schvaľovanie do prevádzky, použitie, nasadenie, prevádzku, evidenciu prostriedkov šifrovej ochrany informácií, používanie kľúčových materiálov, overovanie odbornej spôsobilosti, spracúvanie bezpečnostných projektov ako aj vydávanie a používanie bezpečnostných štandardov.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Dokumentom C-M (2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy, Dokumentom C-M (2002)50 – Opatrenia pre civilné a vojenské orgány NATO, dislokované sily NATO a inštalácie proti teroristickým hrozbám, Smernicou AC/35-D/2000 o bezpečnosti personálu, Smernicou AC/35-D/2001 o fyzickom zabezpečení, Smernicou AC/35-D/2002 o bezpečnosti informácií, Smernicou AC/35-D/2003 o priemyselnej bezpečnosti, Smernicou AC/35-D/2004 základná smernica o INFOSEC a Smernicou AC/35-D/2005 o manažmente INFOSEC pre CIS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou a inými zákonmi Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona je v súlade s medzinárodnými dohodami o ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.

Uplatnenie zákona v praxi predpokladá využitie doterajšieho personálneho, finančného a materiálneho zabezpečenia v oblasti ochrany utajovaných skutočností na ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy tak, ako si ich tieto orgány mali podľa ustanovení doterajšieho zákona č. 241/2001 Z. z. uplatniť v návrhu štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopadu zákona na štátny rozpočet po jeho schválení je možné predpokladať určité výdavky, ktoré môžu vzniknúť najmä aplikáciou ustanovenia § 14 ods. 1 v spojení s prílohou č. 1, ktorá okrem iného určuje za bezpečnostne nespoľahlivú osobu toho, kto bol pracovne zaradený v štruktúrach bývalej ŠtB alebo spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. Keďže tieto osoby po nadobudnutí účinnosti zákona nebudú môcť zastávať funkcie, pri ktorých sa môžu oboznámiť s utajovanými skutočnosťami, je tu reálny predpoklad, že budú musieť tieto funkcie uvoľniť, čo však predpokladá výdavky na vyplatenie odstupného. Vyčíslenie týchto výdavkov však nemožno konkretizovať, pretože v súčasnosti nie je známy počet takýchto osôb.

V rámci posudzovania návrhu zákona s právom Európskej únie je konštatovaný úplný stupeň kompatibility.

Návrh zákona nebol predložený na plenárne zasadnutie Rady hospodárskej a sociálnej dohody, keďže sa nepredpokladá vplyv na tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona :

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona :

Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona :

a)upravená

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, Časť šiesta, čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, Hlava I, čl. 6, Hlava V, čl. 11, Hlava VI, čl. 29, čl. 30, Hlava VII, čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2.10.1997, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.5.1999,

v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995 (Asociačná dohoda), v oddieli II, čl. 6,

v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov,

v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu, pod číslom A4-0223/96 zo dňa 17.9.1996.

4 . Návrh zákona svojou problematikou

b)patrí

medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 – Ochrana osobných údajov,

c)nepatrí

medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.

5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona (tretí bod, písm. a)

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Časť šiesta, v čl. 286, čl. 287, čl. 293, čl. 296 a Zmluva o Európskej únii, Hlava I, v čl. 6, Hlava V, v čl. 11, Hlava VI, v čl. 29, čl. 30, Hlava VII v čl. 43 v znení Amsterdamskej zmluvy zakotvuje ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a pri voľnom pohybe takýchto údajov; zásady slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a slobôd; atribúty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach; užšiu spoluprácu s použitím orgánov, postupov a mechanizmov, stanovených v tejto zmluve.

Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zo dňa 4.10.1993, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.2.1995, v oddieli II čl. 6 uvádza, že rešpektovanie demokratických zásad a ľudských práv podnecuje domácu a zahraničnú politiku zmluvných strán a vytvára podstatné prvky pridruženia.

Smernica o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov uvádza, že ochrana základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, musí pri aproximácii zákonov smerovať k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany v Spoločenstve; údaje, ktoré by svojou povahou mohli rušivo zasiahnuť do základných slobôd alebo súkromia nejakej osoby, by nemali byť spracovávané bez výslovného súhlasu dotknutej osoby, s prihliadnutím na konkrétne potreby, jasne stanoviť prípady, kedy tento zákaz neplatí; že ustanovenie dozorných orgánov s úplne nezávislým výkonom funkcie v členských krajinách je podstatnou zložkou ochrany jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov; je možné dopĺňať a objasňovať princípy ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov, najmä ich práva na súkromie, najmä v prípade určitých rezortov prostredníctvom osobitných predpisov založených na týchto princípov; že spracovanie údajov týkajúcich sa porušenia noriem trestného práva, právoplatných rozsudkov alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou oficiálneho orgánu; ďalej je touto smernicou upravená dôvernosť a bezpečnosť spracovania, predbežná kontrola, opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie, prenos osobných údajov do tretích krajín, dozorný orgán a pracovná skupina na ochranu jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov.

Rezolúcia o rešpektovaní ľudských práv v EÚ zahrňuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, majetku a korešpondencie, rovnaké zaobchádzanie.

6.Vyjadrenie stupňa kompatibility s právom Európskej únie:

a)úplná

7.Záver :

Problematika obsiahnutá v návrhu zákona sa dotýka

-Dohovoru č. 108 o ochrane jednotlivca pri automatickom spracovaní osobných údajov

-Európsky dohovor o občianstve a vysvetľujúca správa

Smernica Európskeho parlamentu a rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovávaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov sa v zmysle jej článku 3 odsek 2 nevzťahuje na spracovateľské operácie súvisiace s problematikou návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto je v tomto prípade možné posúdenie kompatibility iba všeobecných princípov a zásad, ktoré sú úplne kompatibilné.

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje okruhy spoločenských vzťahov, ktoré sú zákonom upravené, postavenie a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu, (ďalej len „úrad“) štátnych orgánov, práv a povinností jednotlivých subjektov pri tejto ochrane a sankcie za porušenie zákona. Súčasne ustanovenie vymedzuje oblasti, na ktoré sa zákon nevzťahuje.

K § 2

Na účely zákona sa vymedzujú niektoré pojmy dôležité pre oblasť ochrany utajovaných skutočností. Upresňuje sa pojem utajovaná skutočnosť tak, že môže byť chránená iba informácia alebo vec, ktorá sa nachádza v oblasti určenej vládou Slovenskej republiky. Platný systém vytvárania zoznamov utajovaných skutočností na základe príloh formou taxatívneho výpočtu utajovaných skutočností jednotlivých rezortov sa v praxi neosvedčil a spôsoboval vzhľadom na nepružnosť a nereálnu nadsadenosť čo do počtu ako aj stupňa označenia utajenia jednotlivých skutočností. Chránené záujmy Slovenskej republiky sú pretransformované do základných oblastí utajovaných skutočností, ktoré budú ustanovené formou nariadenia vlády s tým, že príslušné orgány, resp. vedúci budú zodpovední podľa § 8 za konkrétne určenie utajovaných skutočností v pôsobnosti svojho rezortu aj s príslušným určením stupňa utajenia podľa § 3. Zavedením takejto úpravy sa predpokladá celkové zníženie počtu utajovaných skutočností pri súčasnom zachovaní limitujúceho faktora vo forme ustanovených okruhov informácií, ktoré treba chrániť vzhľadom na záujem Slovenskej republiky.

Určuje sa informácia a vec. Za písomnosť sa na účely zákona považuje písaný text na akomkoľvek hmotnom základe. Pojmovo sa ošetruje oblasť zariadení a systémov, na ktorých sa spracovávajú utajované skutočnosti, a zariadení a systémov, ktorými sa zabezpečuje vstup, resp. prístup nepovolanej osoby k nim, keďže sa považujú za technické prostriedky súvisiace s ochranou utajovaných skutočností.

Upresňuje sa terminológia v oblasti šifrovej ochrany informácií. Osobitne sa vymedzujú pojmy vzťahujúce sa na systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií. V doterajšom zákone sa termín „prostriedok“ používa v univerzálnom zmysle, napr. technický prostriedok, mechanický zábranný prostriedok, technický zabezpečovací prostriedok, systémový prostriedok, aj keď ide o súbor rôznych zariadení tvoriacich určitý komplexný systém. Presne v takom širokom význame sa používa aj termín „prostriedok šifrovej ochrany informácií“. Podľa definície uvedenej v zákone v § 2 je prostriedok šifrovej ochrany informácií určený veľmi úzko iba ako zariadenie, čím sa rozumie jednotlivé zariadenie.

Definuje sa pojem certifikácia ako činnosť pri posudzovaní technického prostriedku a vydávanie certifikátu ako osvedčenia technického prostriedku na spracovávanie utajovaných skutočností a pojem autorizácie ako poverenie na vykonávanie činnosti pri certifikácií technických prostriedkov na spracovávanie utajovaných skutočností, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov používaných pri ochrane utajovaných skutočností.

Zavádza sa nový pojem certifikačná autorita, ktorý predstavuje systém postupov na zaistenie bezpečnosti systémov šifrovej ochrany informácií. Vymedzujú sa pojmy nepovolaná osoba, ktorou sa rozumie každá osoba bez ohľadu na štátnu príslušnosť a cudzia moc, keďže ide len o pojmy, ktoré súvisia s týmto zákonom a nemajú vzťah k trestnoprávnemu konaniu.

Vymedzujú sa pojmy objekt a chránený priestor a upresnením pojmov sa vymedzujú rozdiely medzi technickým prostriedkom, mechanickým zábranným prostriedkom a technickým zabezpečovacím prostriedkom.

K § 3

Utajované skutočnosti sa naďalej členia do štyroch stupňov podľa dôležitosti na Prísne tajné, Tajné, Dôverné a Vyhradené. Základom členenia na jednotlivé stupne je možný následok, ktorý by vznikol pri vyzradení, zneužití, poškodení, zničení, strate alebo odcudzení utajovanej skutočnosti pre chránené záujmy Slovenskej republiky alebo záujmy, ktoré sa Slovenská republika zaviazala chrániť.

Uvedený spôsob členenia je prevzatý zo štandardu NATO – Dokument C-M(2002)49 – Bezpečnosť v rámci organizácie Severoatlantickej zmluvy.

Ustanovenie vychádza z intenzity ohrozenia záujmu chráneného zákonom podľa jeho dôležitosti a dôsledkov, ktoré z ohrozenia môžu vzniknúť. Zároveň sa zohľadňuje aj potreba chrániť záujmy všetkých právnických osôb a nie iba štátnych orgánov, u ktorých sa budú utajované skutočnosti nachádzať alebo sa ich budú dotýkať.

K § 4

Navrhované ustanovenie je negatívnym vymedzením utajovaných skutočností a zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu verejnosti. V tomto smere je usmernením tak pre orgány verejnej správy v procese utajovania informácií, ako aj pre súdy pre poskytovanie informácií a pri preskúmavaní zákonnosti utajenia informácie. Jeho zakotvenie prispeje k stransparentneniu verejného života spoločnosti a bude mať výrazný antikorupčný efekt. Obdobnú právnu úpravu pozná aj právny systém USA a legislatíva viacerých európskych štátov

K § 5

Navrhované ustanovenie špecifikuje koncepciu ochrany utajovaných skutočností, ktorú vypracúva úrad a ktorá je základným dokumentom na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v Slovenskej republike ako materiál obsahujúci základné východiská pre budovanie systému na ochranu utajovaných skutočnosti v budúcnosti.

K § 6

Podstatou ochrany utajovaných skutočností je prijatie preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky pre personálnu bezpečnosť, administratívnu bezpečnosť, šifrovú ochranu informácií, fyzickú a objektovú bezpečnosť, priemyselnú bezpečnosť a bezpečnosť technických prostriedkov.

Aktom prevencie pri ochrane utajovaných skutočností po jej vyhotovení a schválení nadriadeným je povolenie kopírovania a rozmnožovania utajovaných skutočností iba so súhlasom toho, kto je nadriadeným toho, kto takúto skutočnosť vyhotovil. Každý stupeň utajenia určuje osoba, ktorá je tvorcom alebo spracovateľom utajovanej skutočnosti. Určenie stupňa utajenia však podlieha schváleniu.

Osobitný postup pri vytváraní kópií sa vyžaduje pri utajovaných skutočnostiach, ktoré boli Slovenskej republike zverené na zmluvnom základe, okrem prípadov postúpenia v rámci výmeny informácií medzi spravodajskými službami.

Nové vymedzenie priemyselnej bezpečnosti zohľadňuje potrebu zvýraznenia skutočnosti, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Za tým účelom je zavedená aj osobitná legislatívna skratka „podnikateľ“.

K § 7

Navrhuje sa, aby sa v prípadoch, ak nie je potrebné ochraňovať v ustanovenom rozsahu konkrétnu informáciu alebo vec obsahujúcu utajované skutočnosti, stupeň utajenia zmenil alebo zrušil. Ak má utajovaná skutočnosť trvalú dokumentárnu hodnotu a nie je možné utajenie zrušiť, jej uloženie a ochranu zabezpečuje ústredný orgán štátnej správy.

V prípadoch, kedy právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu alebo v prípadoch kedy utajovaná skutočnosť vznikla pred 1.1.1993 v Českej republike, sa jej pôvodca zisťuje obtiažne. Navrhuje sa, aby v takýchto prípadoch rozhodol po dôkladnom posúdení obsahu utajovanej skutočnosti vedúci štátneho orgánu, v ktorého pôsobnosti sa utajovaná skutočnosť nachádza. Vyplýva to tiež z potreby v čo najkratšom čase doriešiť stupne utajenia určené podľa zákona NR SR č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov, ktoré podľa zákona č. 241/2001 Z. z majú nadhodnotený stupeň utajenia. Rovnako sa bude postupovať aj v prípade, ak pôvodca utajovanej skutočnosti nie je známy.

K § 8 a 9

Návrh zákona preberá doteraz osvedčenú zásadu, že za ochranu utajovaných skutočností zodpovedá v každom prípade štatutár. Pre postihnutie všetkých štatutárnych zástupcov je ustanovenie konštruované tak, že za vedúceho v štátnom orgáne je považovaný štatutárny zástupca ústredného orgánu štátnej správy. Osobitne je zvýraznené postavenie štatutárneho orgánu vo vyššom územnom celku a v obci, aj keď ich vo všeobecnosti možno označiť ako právnickú osobou. Osobitné postavenie z hľadiska ustanovovania do funkcií starostu a predsedu vyššieho územného celku sa odráža v odseku 3 tak, že vykonanie bezpečnostnej previerky na tieto osoby sa realizuje podľa § 35 ods. 1.

Súčasná úprava umožňuje, aby sa zodpovednosť za ochranu utajovaných skutočností v právnickej osobe delegovala zo štatutárneho orgánu na radového pracovníka právnickej osoby. Tento stav nie je žiadúci, preto sa ustanovuje povinnosť zodpovedného člena kolektívneho orgánu.

V záujme zabezpečenia jednotného postupu pri aplikácii zákona návrh ustanovuje úlohy a povinnosti vedúceho. Pre uplatnenie zásady zo štandardov NATO, že s utajovanými skutočnosťami sa osoba môže oboznámiť iba v nutnom rozsahu svojej funkcie alebo postavenia, vedúci určuje funkcie, pri ktorých výkone sa majú oprávnené osoby oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, určuje rozsah a potreby oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami.

Zároveň sa umožňuje vedúcemu ako osobe zodpovednej za ochranu utajovaných skutočností rozhodnúť o lehotách, zmene alebo zrušení stupňa utajenia ak ide o utajovanú skutočnosť vytvorenú v organizácii pôvodcu. Toto oprávnenie posilňuje kontrolné právomoci vedúceho a umožňuje mu z titulu jeho zodpovednosti vykonať nevyhnutné opatrenia podľa § 7 ods. 1. Dopĺňa sa povinnosť vedúceho zabezpečiť kontrolu manipulácie s utajovanými skutočnosťami u podnikateľa, ktorému ich postupuje.

Vyjadrenie úradu sa nahrádza osvedčením, ktoré vydáva úrad v osobitnom konaní. Úrad potrebuje mať prehľad o všetkých skutočnostiach, ktoré sú dôležité pre vznik oprávnenia podľa § 10 a preto sa rozširuje rozsah oznamovacej povinnosť vedúceho.

Dopĺňa sa povinnosť kontroly a informovanie úradu o jej výsledkoch. Na základe správ o výsledkoch kontrol bude úrad vykonávať analýzu ochrany utajovaných skutočností v štátnej správe.

Ustanovuje sa aj postup pri podávaní žiadosti na vykonanie bezpečnostnej previerky na vedúceho.

Reaguje sa na všeobecnú požiadavku, aby vedúci mal možnosť na plnenie úloh podľa tohto zákona zriadiť osobitné pracovisko, resp. poveriť viacero bezpečnostných zamestnancov. Z vykonaných kontrol a poznatkov úradu jednoznačne možno skonštatovať nedostatočnú vedomostnú úroveň bezpečnostných zamestnancov. Preto sa navrhuje nahradiť povinné školenie, ktoré bolo pre mnohých iba účasťou, skúškou.

K § 10

Špecifikujú sa predpoklady, ktoré musí spĺňať oprávnená osoba na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Uplatňuje sa princíp, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznamovať iba občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa v tomto zákone ustanovené predpoklady. Významná je tiež otázka dobrovoľnosti a súhlasu na vykonanie bezpečnostnej previerky.

Prekážkou nie je ani dvojité občianstvo, ak je táto skutočnosť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi so štandardov NATO, ktoré rozlišujú občianstvo členských štátov aliancie a občianstvo nečlenov. Z dôvodu jednoznačného výkladu bezúhonnosti správania sa navrhovanej osoby a jej bezpečnostnej spoľahlivosti sú tieto inštitúty rozvedené v § 12, 13 a 14 zákona.

K § 11

Určujú sa dolné vekové hranice osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Výnimky sú dané pre osoby vo vojenskej službe, v služobnom pomere a pre žiakov vojenských stredných škôl. Dôvodom výnimiek je profesijné zameranie týchto osôb a styk s utajovanými skutočnosťami ako podmienka výkonu funkcie alebo povolania.

K § 12 a 13

V navrhovaných ustanoveniach sa konkretizujú všeobecné predpoklady pre oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Štandardne tak ako v iných právnych predpisoch sa v tomto zákone predpokladá splnenie vymedzených kritérií, v ktorých sa odráža doterajšie správanie navrhovanej osoby. Posudzovanie kritérií sa vykonáva na základe súhlasu navrhovanej osoby z dôvodu zachovania práv jednotlivca zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.

V súvislosti s predkladaním odpisu z registra trestov sa upravujú dôvody posudzovania bezúhonnosti pre účely tohto zákona. Osoba odsúdená pre obzvlášť závažný trestný čin a osoba odsúdená pre trestný čin priamo súvisiaci s ochranou utajovaných skutočností by nemala byť osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a to ani v prípade zahladenia odsúdenia. Pokiaľ ide o nedbanlivostný trestný čin ohrozenia utajovanej skutočnosti podľa § 107 Trestného zákona, tu sa bude vzťahovať odsek 1.

K § 14

Ustanovujú sa okruhy, ktoré sú bezpečnostným rizikom u osoby, ktorú nemôžeme považovať za bezpečnostne spoľahlivú pre oboznamovanie sa a prácu s utajovanými skutočnosťami stupňov Prísne tajné, Tajné a Dôverné. Získanie informácií pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vychádza z potreby získania a posúdenia informácií, ktoré môžu mať vplyv na proces vyjadrovania sa Národného bezpečnostného úradu k navrhovanej osobe.

Upresňujú sa dôvody bezpečnostnej nespoľahlivosti osoby. Na základe aplikačnej praxe považujeme za dôležité, aby aj osoba, ktorá vedome uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje pri bezpečnostnom pohovore, nebola považovaná za bezpečnostne spoľahlivú osobu ex lege. Navrhované vymedzenie je potrebné z dôvodov zavedenia jednotného postupu pri výklade jednotlivých bezpečnostných rizík pre účely zisťovania bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb. V záujme zjednotenia kritérií pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti preverovaných osôb je potrebné, aby bezpečnostné riziká boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom pre subjekty vykonávajúce bezpečnostné previerky. Ide o zosúladenie bezpečnostných rizík s rizikami, ktoré sú posudzované pri bezpečnostnej spoľahlivosti osôb v rámci NATO.

K § 15

Keďže utajované skutočnosti sú rozdelené do štyroch stupňov a podľa týchto stupňov aj označované, rozlišuje sa aj stupeň bezpečnostnej previerky, ktorej je navrhovaná osoba podrobovaná. Rôzny stupeň bezpečnostnej previerky predpokladá aj rozdielnu sumu informácií získavaných navrhovanej osobe a rozdielne subjekty, ktoré sú v rámci tejto previerky oslovované. Príslušnému stupňu utajenia, s ktorým sa má navrhovaná osoba oboznamovať, je ustanovená bezpečnostná previerka I. až IV. stupňa.

V prípade, že osoba mení pracovný (služobný) pomer v rovnakom stupni utajenia, nie je potrebná previerka toho istého stupňa. V prípade že pracovný (služobný) pomer mení za taký, kde je potrebné vyšší stupeň utajenia, je túto previerku nutné absolvovať pred zmenou pracovného (služobného) pomeru.

K § 16

Ustanovenie taxatívne určuje podkladové materiály na vykonanie bezpečnostnej previerky. Základom sú materiály predkladané navrhovanou osobou, vyhodnotenie časti materiálov od navrhovanej osoby vedúcim a informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby získané úradom, Policajným zborom, Slovenskou informačnou službou a Vojenským spravodajstvom. Rozsah predkladaných materiálov závisí od stupňa utajenia, pre ktorý má byť navrhovaná osoba určená. Znenie ustanovenia umožňuje okrem štandardne uvedených materiálov získavať informácie v rámci oboznamovania sa iných oprávnených osôb s utajovanými skutočnosťami v prípadoch uvedených v § 35 zákona.

Úprava reaguje na potrebu zabezpečenia čo najúplnejších informácií v súlade s právnym poriadkom. Novo navrhovaný text sa týka osobných údajov osôb blízkych uvedených na dotazníku pod bodom 15. a osobných údajov ďalších rodinných príslušníkov uvádzaných v Doplnkovej časti B v bode 1. Ide o osobné údaje, ktoré do dotazníka poskytne dotknutá osoba za iné osoby bez ich súhlasu. Podmienkou ich spracúvania podľa § 7 ods.5 zákona č. 428/2002 Z. z. je, že osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a podmienky ich poskytovania. Poslednú podmienku sa žiada v návrhu zákona upraviť a to pre prípad, že osoba blízka odmietne poskytnúť svoje osobné údaje, uvedie sa v dotazníku že preverovaná osoba poskytla údaje o inej osobe napriek jej odmietnutiu.

K § 17 až 25

Ustanovuje sa obsah bezpečnostných previerok I. až IV. stupňa, ktorý vyplýva z dôležitosti chráneného záujmu, ktorý sa v stupni utajenia odráža. Bezpečnostnú previerku I. stupňa vykonáva vedúci. Bezpečnostné previerky II., III. a IV. stupňa vykonáva úrad. Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor pri plnení úloh kriminálneho spravodajstva vykonávajú bezpečnostné previerky všetkých stupňov, ak navrhovaná osoba je ich príslušníkom, zamestnancom alebo uchádzačom o služobný pomer alebo zamestnanie. Vojenské spravodajstvo okrem uvedeného vykonáva bezpečnostné previerky II., III. a IV stupňa, ak navrhovaná osoba je v služobnom pomere, pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky, alebo podnikateľom, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky tak, že po sústredení podkladových materiálov ich spolu s vyhodnotením predloží úradu, ktorý ukončí previerku podľa príslušných ustanovení tohoto zákona. Účelom tejto úpravy je, aby pre iné navrhované osoby v rezorte ministerstva obrany ako tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu (služobnom pomere) k Vojenskému spravodajstvu, vydával osvedčenie úrad.

Z dôvodu umožnenia konania vo veci previerok je potrebné poskytnúť úradu, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Policajnému zboru pri bezpečnostných previerkach II. až IV. stupňa oprávnenie požadovať informácie od štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb.

Vykonávanie bezpečnostných previerok Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom a Policajným zborom na navrhované osoby v ich pôsobnosti, sa vzhľadom na osobitné postavenie týchto osôb, umožňuje vlastnou činnosťou uvedených orgánov. Súčasná právna úprava totiž v § 17 obligatórne ustanovuje medzi materiálmi na bezpečnostnú previerku aj "informácie vyžiadané od ďalších štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb" ako aj "informácie vyžiadané od obce, v ktorej má navrhovaná osoba trvalý alebo prechodný pobyt". Prax však ukazuje, že hodnota takto získaných informácií je zanedbateľná v porovnaní s hrozbou úniku informácií o príslušnosti preverovanej osoby k uvedeným subjektom. Keďže nerešpektovanie uvedených ustanovení by mohlo byť označené ako porušenie zákona, navrhuje sa zaradením nového odseku umožniť získavanie uvedených informácií efektívnejším spôsobom a to vlastnou činnosťou uvedených subjektov.

Nie je možné vykonávať preverovanie v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) bez možnosti získavania informácií od fyzických osôb a rovnako je potrebné vzhľadom na nevyhnutnosť získania komplexných informácií ustanoviť možnosť priameho nahliadnutia do materiálov, z ktorých boli informácie čerpané. Táto forma bude najviac využívaná pri postúpení dokumentov Ústavu pamäti národa. Zároveň sa text upravuje tak, aby sa povinnosť umožniť nahliadnutie do podkladových materiálov netýkala spravodajských služieb.

Cieľom bezpečnostného pohovoru s navrhovanou osobou je preveriť skutočnosti, ktoré boli zistené počas previerky z oficiálnych zdrojov a môžu sa chápať nejednoznačne. Ustanovuje sa povinnosť vyhotovenia záznamu z bezpečnostného pohovoru. V doterajšom texte táto povinnosť nebola zakotvená, pričom jej význam je zrejmý najmä pri posudzovaní správnosti postupu úradu. Ide o spresnenie postupu pri obštrukciách navrhovanej osoby a navrhovaným spôsobom možno predísť dôkazovej núdzi. Navrhuje sa zakotviť možnosť vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti, ktoré je odporúčané najmä pri previerkach na oboznamovanie sa osoby s informáciami stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné, členských krajín NATO.

K § 26 až 30

Navrhuje sa, aby úrad na základe žiadosti vedúceho a výsledkov bezpečnostnej previerky vydával osvedčenie. Ak sa zistí u navrhovanej osoby bezpečnostné riziko, vydá úrad rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody prečo sa osobe nemôže vydať osvedčenie.

Navrhujú sa nové doby platnosti osvedčenia, ako aj dôvody jeho zrušenia. Vzhľadom na špecifické potreby v prípade tajných služieb bude osvedčenie „neprenosné“ a jeho platnosť zanikne skončením služobného pomeru.

Za účelom transparentnosti rozhodovania o bezpečnostnej previerke navrhovanej osoby sa odporúča zakotviť do návrhu zákona mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu úradu, ktorým bola zrušená platnosť osvedčenia. Navrhuje sa, aby o odvolaní proti takýmto rozhodnutiam rozhodovala päťčlenná komisia vymenovaná vládou. Ustanovujú sa tiež predpoklady na členstvo v komisii, spôsob rozhodovania komisie, ako aj dôvody zániku členstva v komisii. Rozhodnutie komisie bude ešte preskúmateľné súdom podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní správnych rozhodnutí.

Nenavrhuje sa však možnosť podania odvolania proti rozhodnutiam Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru v prípadoch, keď tieto orgány vykonávajú bezpečnostné previerky vo vzťahu k svojim osobám z dôvodu, aby nedošlo k odhaleniu krytia týchto osôb. Rozhodnutia týchto orgánov týchto orgánov však budú preskúmateľné súdom.

K § 31 a 32

Oprávnenie osoby oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ak to tento zákon neupravuje inak, vzniká až po jej určení vedúcim. Určenie navrhovanej osoby sa vykoná, ak sú splnené všetky podmienky § 10. Ustanovenie upresňuje vykonanie určenia, ak navrhovanými osobami sú aj štatutárne orgány štátneho orgánu a právnickej osoby. Určenie pre vyšší stupeň utajenia oprávňuje na prístup k utajovaným skutočnostiam nižšieho stupňa utajenia iba v rovnakom nevyhnutnom rozsahu. Znenie ustanovenia vychádza zo štandardov NATO, ktoré požadujú dodržiavanie zásady oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami len v nevyhnutne potrebnej miere. Zakladá sa povinnosť úradu určovať vedúceho u podnikateľa ktorému bude utajovaná skutočnosť postúpená alebo ktorý bude o vytvorenie utajovanej skutočnosti požiadaný.

K § 33

Ustanovujú sa podmienky na vedenie bezpečnostného spisu navrhovanej osoby a jeho obsahu. Údaje z bezpečnostného spisu je možné využiť iba na plnenie úloh podľa tohto zákona a na účely trestného konania určené týmto zákonom. V súvislosti so všeobecne platnou právnou úpravou zabezpečujúcou ochranu osobných údajov predpokladá návrh zákona kvalitatívne vyššiu úroveň ochrany údajov vedených v bezpečnostných spisoch, keďže priamo súvisia s ochranou utajovaných skutočností a ich vyzradenie by mohlo predchádzať odtajneniu utajovanej skutočnosti.

K § 34

Navrhovaný taxatívny výpočet osôb oprávnených oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami z titulu svojej funkcie je porovnateľný s členskými krajinami NATO a vychádza tiež z odporúčania (požiadavky) predstaviteľov NATO, ktorí jednoznačne dali najavo svoj názor o neakceptovateľnosti takého množstva osôb, ktorý ustanovuje platné znenie § 31 zákona č. 241/2001 Z. z.. V navrhovanom ustanovení sú uvedené osoby, ktoré sú zo zákona oprávnené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie. Tieto osoby sa stávajú oprávnenými osobami v rozsahu svojej funkcie po zvolení, vymenovaní alebo po zložení predpísaného sľubu. Pokiaľ ide o sudcu, rešpektuje sa inštitút zákonného sudcu. U sudcov špeciálneho súdu vzhľadom na osobitný charakter úloh, bude potrebné vykonanie bezpečnostnej previerky. Takúto úpravu predpokladá i navrhovaný zákon o špeciálnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladá do legislatívneho procesu minister spravodlivosti.

K § 35

Vzhľadom na osobitné postavenie starostov a predsedov vyšších územných celkov z hľadiska ich ustanovovania do funkcie, ako aj s prihliadnutím na vymedzený rozsah utajovaných skutočností, ktoré sú týmto osobám postupované, sa navrhuje pre stupeň utajenia Vyhradené tieto osoby nepreverovať. Upravuje sa však spôsob určovania starostu a predsedu vyššieho územného celku pre trvalé oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa Dôverné až Prísne tajné. V prípade potreby trvalého oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami vyššieho stupňa ako Vyhradené, požiada starosta alebo predseda vyššieho územného celku o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) na svoju osobu sám.

Na zabezpečenie práv občanov v konaní pred štátnym orgánom sa navrhuje umožniť, aby sa osoby uvedené v odseku 2 a 3 mohli v konaní pred štátnym orgánom jednorazovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami po predchádzajúcom súhlase vedúceho, ktorý je pôvodcom prejednávanej utajovanej skutočnosti. Aplikácia ustanovenia § 10 u týchto osôb by mohla viesť k obmedzeniu niektorých základných práv občanov pri riešení veci, kde je najmä potrebné, aby tieto osoby zastupovali občanov. Ustanovenie sa netýka zapisovateľky a ďalších zúčastnených osôb v konaní pred štátnym orgánom, ktoré sú v pracovnom pomere k štátnemu orgánu. Na tieto osoby sa vzťahuje ustanovenie § 10. Upravuje sa postup oboznamovania sa osôb, ktoré plnia určité úlohy pre štátne orgány, kde nie je možné dodržať riadny spôsob vykonania bezpečnostných previerok.

K § 36 a 37

Navrhované ustanovenia vymedzujú ďalšie oprávnené osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa týchto ustanovení sú nimi cudzinec a občan Slovenskej republiky, ktorý je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu so zahraničnou právnickou osobou. Upravuje sa postup pre ich určenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Platné znenia § 34 až 36 boli v praxi nerealizovateľné, vytvárali určitý predpoklad pre cudzincov na získanie oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale v rozsahu a za podmienok ktoré boli nesplniteľné. Navrhuje sa aby základným predpokladom na získanie oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou bola existencia zmluvy s krajinou z ktorej cudzinec pochádza a súhlas príslušného vedúceho. Pre vládu sa navrhuje udelenie možnosti výnimky z existencie zmluvy, pre prípady, keď z hľadiska štátnych záujmov bude potrebné cudzinca v nevyhnutnom rozsahu oboznámiť s utajovanou skutočnosťou a vec neznesie odklad.

K § 38

V tomto ustanovení sú určené základné povinnosti oprávnených osôb, ktoré sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. Tieto povinnosti majú preventívny charakter a ich cieľom je zabezpečiť dôslednú ochranu utajovaných skutočností.

Ustanovenie povinnosti oznámiť vedúcemu skutočnosti majúce vplyv na vznik oprávnenia v nadväznosti na povinnosti vedúceho podľa § 8 ods. 2 v zmysle navrhovanej úpravy súvisí so znením § 31 ods. 2, na základe ktorého je úrad (ale aj iné orgány vykonávajúce bezpečnostné previerky podľa § 18) oprávnený „oznámiť zánik platnosti osvedčenia, ak po jeho vydaní nastanú okolnosti, pre ktoré by osvedčenie nevydal.“ Niektoré skutočnosti, rozhodujúce pre vznik a najmä trvanie platnosti osvedčenia, však úrad bez oznamovacej povinnosti vedúceho a oprávnených osôb nemá možnosť zistiť.

K § 39

Nepovolanej osobe, ktorá sa náhodne oboznámi s utajovanými skutočnosťami, sa ukladá povinnosť zachovať o nich mlčanlivosť pred nepovolanými osobami. Je povinná oznámiť túto skutočnosť útvaru Policajného zboru alebo úradu.

Všetkým osobám sa ukladá povinnosť neodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru alebo úradu, ak získali informáciu alebo našli vec, ktorá obsahuje utajovanú skutočnosť. Najbližším útvarom Policajného zboru na účely tohoto zákona sa rozumie každý útvar Policajného zboru, od základného útvaru až po útvary na vyššej organizačnej úrovni. Z dôvodu poskytnutia ochrany nepovolanej osobe, ktorá prišla do styku s utajovanou skutočnosťou a odovzdala ju Policajnému zboru alebo úradu, sa priznáva právo takejto osobe žiadať vydanie dokladu o odovzdaní utajovanej skutočnosti.

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje spôsob zbavenia povinnosti mlčanlivosti vybraných osôb a osobitné prípady pri zániku orgánu, ktorý bol oprávnený osobu oslobodiť od tejto povinnosti. Vychádzajúc z rôznych spôsobov kreovania najvyšších štátnych funkcionárov je ustanovenie rozčlenené podľa toho, či sú príslušní funkcionári vymenovávaní alebo volení.

Oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti spravidla už obsahujú samotné utajované skutočnosti najmä v určení rozsahu oslobodenia. V prípade oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti obvinených alebo svedkov napr. v trestnom konaní je nežiadúce oboznamovať iný orgán, než orgány činné v trestnom konaní. Ak má dôjsť k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti pri utajovaných skutočnostiach spravodajského charakteru, vie odborne posúdiť dôsledok takého oslobodenia len orgán, z ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť pochádza.

K § 41

Navrhované ustanovenie vymedzuje jednotlivé formy zániku určenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a upravuje ďalšie povinnosti štatutárneho orgánu alebo bezpečnostného pracovníka pri tomto zániku.

K § 42

Vedenie evidencie oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňov utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné a evidencie osôb, ktorým zaniklo toto oprávnenie, sa navrhuje zveriť do pôsobnosti úradu. V evidencii sa vedú údaje o osobe, ktoré boli potrebné pre vydanie vyjadrenia úradu štatutárnemu orgánu.

Evidencia sa vedie v záujme zachovania údajov o osobe ako dôkazného prostriedku na účely trestného konania pri dokazovaní trestných činov súvisiacich s vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením utajovaných skutočností. Vedenie evidencie oprávnených osôb so stupňom utajenia Vyhradené zabezpečí štatutárny orgán a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, vedie ešte 1 rok po zániku tohto oprávnenia. Štatutárny orgán vedie zoznam osôb, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa so stupňami utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

Úrad a štatutárny orgán sú povinní zabezpečiť ochranu údajov, uložených v evidencii, pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a po splnení účelu v zmysle tohto zákona zabezpečiť ich zničenie. Ustanovujú sa výnimky na úseku vedenia evidencií pre Slovenskú informačnú službu, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor, plniaci úlohu kriminálneho spravodajstva.

K § 43 až 45

Ustanovenie upravuje odovzdávanie utajovaných skutočností mimo štátneho orgánu. Utajovanú skutočnosť možno odovzdať podnikateľovi len na základe zmluvy v presne špecifikovanom rozsahu a s určením zodpovednosti za ich ochranu.

Jedným z predpokladov na poskytnutie utajovanej skutočnosti podnikateľovi je, že osoby, ktoré u neho pracujú, sú osobami oprávnenými na styk s utajovanými skutočnosťami. Splnenie tohoto predpokladu podnikateľ dokladuje zoznamom takýchto osôb. Pred vykonaním bezpečnostnej previerky podnikateľa musí byť vykonaná previerka jeho vedúceho. Ak by sa utajovaná skutočnosť mala prenášať na ďalšieho podnikateľa, môže sa to udiať len na základe súhlasu ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, aby tento mal presný prehľad o subjektoch, kde sa utajované skutočnosti, patriace do jeho kompetencie, nachádzajú.

Povinnosť požiadať o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa sa navrhuje presunúť zo štátneho orgánu na podnikateľa. Návrh vychádza z doterajšej praxe pri plnení úloh ochrany utajovaných skutočností na úseku priemyselnej bezpečnosti, ktorá potvrdzuje názor, že pri zabezpečovaní bezpečnostnej previerky podnikateľa je štátny orgán v úlohe sprostredkovateľa medzi podnikateľom a úradom zbytočný. Súčasný stav, kedy úrad vykonáva bezpečnostnú previerku podnikateľa iba na základe požiadavky štátneho orgánu, je predmetom kritiky a nesúhlasu tak podnikateľov, ako i štátnych orgánov. Ďalším nedostatkom súčasného stavu je skutočnosť, že osobitné pracoviská, resp. bezpečnostní zamestnanci štátnych orgánov sú zbytočne zaťažovaní činnosťami a prácami, ktorých plnenie je výlučne v záujme samotných podnikateľov, ale ich plnenie sú podľa súčasného znenia zákona povinní zabezpečiť pracovníci štátnych orgánov. Doterajšia prax ukázala, že väčšina podnikateľov nie je schopná rýchlo a účinne spolupracovať so štátnym orgánom pri zabezpečovaní ich priemyselnej bezpečnosti, nie je pripravená v reálnom čase zvládnuť technické a finančné problémy spojené so zabezpečením ich priemyselnej bezpečnosti a nedokáže včas poskytnúť štátnemu orgánu podkladové materiály nutné na spracovanie žiadosti o vydanie potvrdenia o ich priemyselnej bezpečnosti. Následkom toho vzniká pre štátny orgán rad problémov a ťažkostí, kumulovaných najmä na úseku verejného obstarávania. Vina za tento stav sa zvyčajne neoprávnene pripisuje štátnemu orgánu, ktorý má zo zákona povinnosť žiadať úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky podnikateľa.

Navrhované zmeny by zjednodušili súčasný systém vykonávania bezpečnostných previerok, keď o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiada samotný podnikateľ. Plne postačujúce bude postupovanie utajovaných skutočností podnikateľovi na základe zmluvy o postúpení utajovaných skutočností a dodržanie podmienok priemyselnej bezpečnosti zo strany podnikateľa. Súčasťou žiadosti o vydanie priemyselnej bezpečnosti by sa stal bezpečnostný projekt podnikateľa, ktorý by nahradil rozsah činností s utajovanými skutočnosťami. Bezpečnostný projekt podnikateľa by vypracúvala podnikateľa sama podľa vzoru upresneného vo vyhláške NBÚ o priemyselnej bezpečnosti. V súčasnosti pri bezpečnostnej previerke podnikateľa nemá úrad povinnosť vyžiadať si stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru k preverovanému podnikateľovi. Pritom Slovenská informačná služba v zmysle § 2 ods. 1 písm. f) zákona 46/1993 Z. z. získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o ohrození alebo úniku informácií alebo vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. Tento stav teda neumožňuje Slovenskej informačnej službe aktívne plniť svoje základné úlohy určené uvedeným zákonom. Navrhovaná úprava by zakotvila povinnosť úradu vyžiadať si pri každej bezpečnostnej previerke podnikateľa stanovisko Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru. Slovenská informačná služba tak získa prehľad o podnikateľoch, u ktorých sa nachádzajú utajované skutočnosti, a bude môcť účinnejšie zabezpečovať ochranu utajovaných skutočností.

K § 46

V ustanovení sú definované základné podmienky na vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa, ktoré majú podstatný vplyv na ochranu utajovaných skutočností. Bezpečnostnou spoľahlivosťou sa chápe stálosť štatutárnych orgánov podnikateľa. Aby sa zabránilo postúpeniu utajovanej skutočnosti podnikateľovi, ktorá nie je bezpečnostne spoľahlivá, je potrebné skúmať, či k zmenám v personálnom obsadení štatutárnych orgánov nedochádza zo špekulatívnych dôvodov.

Ustanovenie bolo navrhnuté podľa štandardov platných v krajinách NATO.

K § 47

Ustanovenie vymedzuje prvú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je spôsobilý zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností. Znamená to, že podnikateľ musí splniť všetky podmienky stanovené v tomto zákone na zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností v oblasti personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, bezpečnosti technických prostriedkov a šifrovej ochrany informácií.

K § 48

Ustanovenie vymedzuje druhú základnú podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za ekonomicky stabilného. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ak je podnikateľ ekonomicky stabilný, existuje menšia možnosť ovplyvňovania jeho činnosti a je predpoklad, že úlohy, vyplývajúce so zmluvy so štátnym orgánom, splní.

K § 49

Ustanovenie vymedzuje podmienku, kedy podnikateľ nie je považovaný za bezpečnostne spoľahlivého. Definuje skutočnosti, ktoré zvyšujú bezpečnostné riziko, a teda znižujú bezpečnostnú spoľahlivosť podnikateľa na základe bezpečnostného rizika.

K § 50 až 52

Návrh upravuje vydanie potvrdenia o bezpečnostnej spoľahlivosti podnikateľa, dobu platnosti vydaného potvrdenia, predĺženie platnosti vydaného potvrdenia a zrušenie platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa. Keďže k vydaniu potvrdenia predchádza zisťovanie poznatkov o podnikateľovi od spravodajských služieb nie je možné uvádzať v oznámení o nevydaní potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti dôvody jeho nevydania, keďže môže ísť o informácie získané operatívnymi prostriedkami.

K § 53

Ustanovenie vymedzuje spôsob ochrany objektov a chránených priestorov, kde sa nachádzajú utajované skutočnosti pred prístupom nepovolaných osôb a rozlišuje spôsob ochrany aj podľa stupňa utajovaných skutočností, ktorá sa v objektoch alebo chránených priestoroch nachádza. Podmienka fyzickej ochrany pri stupňoch Prísne tajné a Tajné vychádza z kritérií uvedených v štandardoch NATO.

Problematika objektovej bezpečnosti sa plne prejavila v praxi pri snahe zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle platného právneho stavu. Neopodstatnené nadsadenie označovania utajovaných skutočností jednotlivými stupňami utajenia v spojitosti s prísnymi kritériami zabezpečenia vytvorili nerealizovateľný stav najmä z pohľadu nedostatku finančných prostriedkov v štátnych orgánoch. Navrhované znenie vytvára predpoklad pre variabilnejšie možnosti zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností, ktoré bude upravovať vyhláška.

K § 54

Na zabezpečenie jednotného spôsobu a účinnosti ochrany objektov a priestorov sa navrhuje certifikovať jednotlivé prostriedky ochrany objektov a priestorov. Ustanovenie upravuje spôsob a základné podmienky certifikácie mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov, možnosti použitia prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

V navrhovanom ustanovení o certifikácii mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov sa navrhuje zmena doby platnosti certifikátov a možnosť zrušenia platnosti certifikátov, čo nebolo doteraz v zákone upravené (§ 50). Uvedeným ustanovením sa určuje, že mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky kategórie „Vyhradené“ nemusia byť certifikované. Uvedené ustanovenie zníži rozsah procesu certifikácie. Upravuje, kto bude o certifikáciu typu a certifikáciu jednotlivého prostriedku žiadať. Ďalšie podrobnosti budú uvedené vo vyhláške. Navrhovaná úprava umožňuje používať mechanické zábranné prostriedky a technické zabezpečovacie prostriedky aj po skončení platnosti certifikátu typu, v prípade ich technickej spôsobilosti na ďalšie používanie. Táto technická spôsobilosť sa bude overovať pravidelnými revíziami a kontrolami.

K § 55

Ustanovuje sa, že technické prostriedky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spracúvajú utajované skutočnosti, možno používať iba tak, aby bola zabezpečená ochrana spracúvaných utajovaných skutočností podľa ustanovení tohoto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Ďalej sa ustanovuje, že technické prostriedky je možné používať len po schválení do prevádzky príslušným štatutárnym orgánom, resp. na túto činnosť povereným pracovníkom, a to iba v súlade s bezpečnostným projektom, ktorý musí byť na technické prostriedky vypracovaný. Ďalej sa ustanovuje, že schvaľovať do prevádzky je možné len certifikované technické prostriedky autorizovaným štátnym orgánom alebo autorizovanou právnickou osobou a aká je doba platnosti schválenia technických prostriedkov do prevádzky.

V navrhovaných ustanoveniach sa dopĺňajú podmienky autorizácie, ktoré neboli v súvislosti s fyzickou bezpečnosťou a objektovou bezpečnosťou uvedené v zákone. Potrebné je zosúladiť platnosť certifikátu a platnosť doby schválenia do prevádzky. V pôvodnom znení je použitý bezpečnostný projekt, ale po certifikácii bezpečnostný projekt bude iba u žiadateľa o certifikáciu a nie u osoby, ktorá dostane certifikát s podmienkami a pravidlami používania technického prostriedku. Tieto však v plnej miere odpovedajú podmienkam a pravidlám bezpečnostného projektu a sú postačujúce na vypracovanie smerníc o používaní technického prostriedku.

V predchádzajúcej úprave nebola možnosť zastaviť činnosť technického prostriedku v prípade, že jeho používaním bola ohrozená utajovaná skutočnosť. Všetko bolo podmienené vôľou vedúceho.

Niekedy je potrebné platnosť certifikátu obmedziť aj na kratšiu dobu ako päť alebo sedem rokov vzhľadom na použité informačné technológie (§ 55 ods. 5) .

K § 56

Ustanovenie upravuje subjekty certifikácie, spôsob a základné podmienky certifikácie technických prostriedkov, možnosť použitia technických prostriedkov a dobu platnosti jednotlivých certifikátov.

K § 57

Upresňuje sa tiež činnosť, ktorú bude vykonávať autorizovaná osoba to znamená, že bude vykonávať iba overovanie zhody vlastností mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov s bezpečnostným štandardom.

Navrhovaná úprava reaguje na potrebu uviesť v súhlase s autorizáciou podmienky ustanovené úradom, za akých je autorizovaná osoba oprávnená vykonávať činnosti spojené s certifikáciou, prípadne, za akých podmienok jej bude vydaný ďalší súhlas s autorizáciou. Reaguje tiež na potrebu monitorovať kvalitu výroby u výrobcov mechanických zábranných

K § 58

Ustanovenie popisuje dokument bezpečnostného projektu a jeho základnú funkčnú a obsahovú náplň v procese ochrany utajovaných skutočností. Jadrom bezpečnostného projektu je kvalitatívna analýza rizík, ktorá má obsahovať ohodnotenie utajovaných skutočností z hľadiska ich straty, narušenia utajenia, dostupnosti, integrity a autentičnosti, vypracovanie zoznamu možných hrozieb pôsobiacich na utajované skutočnosti a návrh možných protiopatrení na jednotlivé hrozby z hľadiska prevencie, detekcie a eliminácie.

K § 59

Ustanovuje sa spôsob autorizácie právnických osôb na certifikáciu technických prostriedkov, mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a základné podmienky, ktoré musí štátny orgán alebo právnická osoba preukázať v procese autorizácie, ktoré korešpondujú s predpismi platnými v Európskej únii. Ďalej sú uvedené skutočnosti, ktoré obsahuje rozhodnutie o autorizácii štátneho orgánu alebo autorizácii právnickej osoby, povinnosti a práva autorizovaných štátnych orgánov a právnických osôb pri ich certifikačnej činnosti. Ustanovujú sa aj podmienky kontroly autorizovaných osôb a spôsoby ukončenia, resp. zrušenia činnosti autorizovaných osôb.

K § 60 až 62

Národný bezpečnostný úrad zodpovedá za ochranu utajovaných skutočností v Slovenskej republike. V tomto zmysle je potrebné zmeniť predmetné ustanovenia aj s prihliadnutím na novú úpravu problematiky priemyselnej bezpečnosti.

Ustanovenie upravuje postup pri výmene utajovaných skutočností medzi Slovenskou republikou a zahraničným subjektom, bezpečnostné previerky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodných zmlúv, a výnimky z tohto postupu.

Utajované skutočnosti poskytované a prijímané v rámci medzinárodnej spolupráce sú evidované v registroch utajovaných skutočností.

Pre zabezpečenie výkonu funkcie úradu ako ústredného šifrového orgánu pri riadiacej koordinačnej a kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby pre oblasť medzinárodných vzťahov bol stanovený subjekt zabezpečujúci spoluprácu a výmenu informácií s obdobnými zahraničnými subjektami.

Medzi policajnými službami dochádza k výmene utajovaných informácií pri zabezpečovaní ochrany svedka pričom platný text túto skutočnosť nezohľadňoval, nakoľko pojednáva iba o spravodajských službách.

K § 63 a 64

Pri právnej úprave fotografovania, filmovania alebo iného zaznamenávania priestorov, objektov alebo zariadení sa vychádza zo zásady, že táto činnosť na území Slovenskej republiky je dovolená. Iba v záujme obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať, filmovať, alebo inak zaznamenávať priestory, objekty a zariadenia označené zákazom fotografovania. O zákaze a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.

Upravuje sa aj letecké snímkovanie územia Slovenskej republiky a vykonávanie geodetických a kartografických prác. Pod leteckým snímkovaním sa rozumie fotografické alebo iné obrazové alebo digitálne zaznamenávanie polôh objektov, druhy a stavy javov na území Slovenskej republiky, vykonávané z lietajúceho zariadenia. Toto je možné uskutočniť len na základe povolenia, ktoré vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje postup pre praktické využitie získaného leteckého snímkového materiálu.

K § 65

Navrhuje sa, podľa doterajšej právnej úpravy, zachovať ústredný šifrový orgán. Tento inštitút sa ponecháva za účelom zabezpečenia koordinácie a kontrolnej činnosti ústredných orgánov na úseku šifrovej ochrany informácií. Pre špecifické postavenie Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva v rámci Ministerstva obrany Slovenskej republiky kontrolnú činnosť vykonáva len do úrovne rezortných šifrových orgánov a šifrových orgánov im na roveň postavených (šifrové orgány zriadené v zložkách vojenského spravodajstva).

V prípadoch zistenia závažných nedostatkov na úseku šifrovej ochrany informácií (napr. kompromitácia šifry, ohrozenie, únik utajovaných skutočností) je podľa návrhu ústredný šifrový orgán oprávnený zastaviť prevádzku systému alebo prostriedku šifrovej ochrany informácií. Podanie rozkladu o zastavení prevádzky nemá odkladný účinok. Pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Slovenskú informačnú službu neplatí všeobecná zásada o zastavení prevádzky Ústredným šifrovým orgánom, ale táto právomoc sa deleguje na ich štatutárne orgány, prihliadajúc na osobitné postavenie týchto štátnych orgánov.

K § 66

Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku šifrovej ochrany informácií v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy si podľa návrhu môže štatutárny orgán zriadiť s predchádzajúcim súhlasom ústredného šifrového orgánu rezortný šifrový orgán. Štatutárny orgán zodpovedá za šifrovú ochranu v pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy, určuje rozsah úloh a povinností rezortného šifrového orgánu, schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné a certifikuje a schvaľuje do prevádzky systémy a prostriedky šifrovej ochrany informácií na ochranu utajovaných skutočností stupňa utajenia Dôverné a Vyhradené. Rezortné šifrové orgány boli zriadené na ústredných orgánoch štátnej správy aj podľa doterajšej právnej úpravy. Tento systém organizácie a štruktúry sa osvedčil, a preto sa navrhuje jeho ponechanie aj so zásadnými úlohami a povinnosťami. Mení sa rozsah právomoci schvaľovania systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií v závislosti na rozšírení kvalifikácie stupňov utajenia týmto zákonom.

K § 67

V návrhu zákona sa zavádza inštitút certifikačnej autority a rozširuje sa pôsobnosť ústredného šifrového orgánu o vykonávanie funkcie certifikačnej autority súvisiacej s vykonávaním štátneho dozoru v oblasti šifrovej ochrany informácií. Certifikačná autorita vydáva a overuje digitálne certifikáty verejných kľúčov používaných v asymetrických šifrových systémoch.

K § 68

Pre výkon činnosti na úseku šifrovej ochrany informácií sa ustanovuje, aby osoba bola oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle tohto zákona a spĺňala podmienky odbornej spôsobilosti. O spôsobe zaradenia pracovníka, ktorý spĺňa podmienky pre prácu na úseku šifrovej ochrany informácií, rozhoduje štatutárny orgán.

K § 69

Úrad sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis upravujúci podmienky prevádzky systémov a prostriedkov šifrovej ochrany informácií, zriaďovania šifrových orgánov a ostatných podmienok súvisiacich so šifrovou ochranou informácií.

K § 70

Ustanovenie vymedzuje oprávnenia a povinnosti úradu na úseku ochrany utajovaných skutočností, ochrany zahraničných informácií a šifrovej ochrany informácií.

Pôsobnosť sa rozširuje o výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktorý je bezpodmienečne nutný pre ich nasadzovanie na ochranu utajovaných skutočnosti a pri ich spracovaní technickými prostriedkami, ako aj o vydávanie bezpečnostných štandardov pre všetky oblasti týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností.

Navrhuje sa vytvoriť zákonný predpoklad pre vykonávanie opatrení na zisťovanie, odstraňovanie a predchádzanie rizík, ktoré by mohli mať vplyv na bezproblémový chod úradu. Vzhľadom na špecifické úlohy, ktoré úrad plní, je nevyhnutné zabezpečiť jeho trvalú dôveryhodnosť v Slovenskej republike a tiež v zahraničí a najmä v krajinách aliancie NATO.

Zakotvuje sa možnosť plniť úlohy súvisiace s našim vstupom do NATO a Európskej únie, či už na Misii Slovenskej republiky pri NATO, na pôde rôznych medzinárodných organizácií a národných bezpečnostných úradov iných krajín. Možnosť takéto pôsobenia sa viaže na existenciu uzavretej medzinárodnej zmluvy, resp. dohody zúčastnených strán.

K § 71

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa ustanovujú úlohy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Na vykonanie týchto úloh sa taxatívne vymedzujú ich oprávnenia. Doterajšia právna úprava nedáva dostatočne jednoznačne oprávnenie vykonávať previerky pre spravodajské služby spravodajskými prostriedkami. Administratívny spôsob výkonu previerky sa ponecháva úradu, čo by zodpovedalo jeho charakteru a účelu, na ktorý bol zriadený a Slovenská informačná služba, ako aj Vojenské spravodajstvo by mali používať najmä spravodajské prostriedky. Vychádza sa pri tom nielen z účelu, na ktorý boli tieto dva orgány zriadené, ale aj z podobných úprav bezpečnostných previerok v zahraničí. Osobitné prostriedky pri bezpečnostných previerkach III. a IV. stupňa a právnických osôb je možné použiť aj v Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Význam použitia osobitných prostriedkov je nutné vidieť aj z hľadiska škody, ktorá by mohla vzniknúť pri úniku utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné a Prísne tajné. Nasadením osobitných prostriedkov by bolo možné efektívnejšie a dôkladnejšie vykonávať previerky, doterajšia úprava totiž neumožňuje vždy jednoznačne verifikovať doteraz zistené poznatky a tým vylúčiť alebo potvrdiť akékoľvek pochybnosti o bezpečnej spoľahlivosti navrhovanej osoby alebo priemyselnej bezpečnosti právnickej osoby.

Z dôvodu neustálych pochybností o oprávnenosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva používať pri vykonávaní bezpečnostných previerok osobitné prostriedky sa navrhuje túto skutočnosť ustanoviť v zákone.

K § 72

V súlade s ustanoveniami o podkladových materiáloch bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, vykonávaní bezpečnostnej previerky fyzickej osoby a bezpečnostnej previerky právnickej osoby sa v návrhu zákona ustanovuje pôsobnosť Policajného zboru s výpočtom jeho oprávnení pri plnení úloh podľa tohto zákona. Toto ustanovenie vychádza z konštrukcie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ktorý podmieňuje použitie operatívnych prostriedkov konkrétnou činnosťou, resp. trestnými skutkami.

K § 73

Ustanovujú sa osobitné oprávnenia pre výkon kontrolnej činnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa vzťahujú aj na znaleckú činnosť.

Z dôvodu okamžitého riešenia stavu akútneho ohrozenia utajovanej skutočnosti je potrebné v tomto ustanovení poskytnúť kontrolným orgánom možnosť okamžite odňatím zabrániť ohrozeniu utajovanej skutočnosti.

K § 74

Upravuje sa oblasť priestupkov za porušenie povinností na úseku ochrany utajovaných skutočností uložených týmto zákonom, pričom sa rozlišuje postavenie osoby vo vzťahu k zákonu. Dôvodom na zaradenie tohto ustanovenia priamo do zákona je potreba komplexnej právnej úpravy, ktorú si oblasť ochrany utajovaných skutočností vyžaduje. Priestupky na tomto úseku prejednáva v priestupkovom konaní úrad.

K § 75 a 76

Navrhované ustanovenia upravujú druhy správnych deliktov a ich sankcionovanie. Skutkové podstaty týchto správnych deliktov zodpovedajú povinnostiam, ktoré majú právnické osoby ustanovené v navrhovanom zákone. Výška pokút pri jednotlivých skutkových podstatách sa diferencuje s prihliadnutím na stupeň ohrozenia utajovanej skutočnosti. V rámci tejto výšky sa ustanovujú aj pravidlá na určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci daného rozpätia. Ustanovuje sa tiež objektívna a subjektívna lehota na ukladanie pokút.

K § 77 až 79

Ustanovuje sa aplikácia všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s navrhovaným zákonom a ustanovujú sa štátne orgány, ktoré na účely tohto zákona majú postavenie ústredného orgánu štátnej správy.

Nakoľko Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor vykonávajú bezpečnostné previerky podľa § 18, vymedzujú sa ustanovenia, kde sú v súvislosti s úradom uvedené úlohy, oprávnenia a povinnosti, ktoré platia aj pre tieto orgány.

Vzhľadom na špecifické postavenie a úlohy Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Kriminálneho spravodajstva Policajného zboru je potrebné vymedziť časť práv a povinností pri zabezpečovaní ochrany utajovaných skutočností, ktoré sa podľa tohto zákona na uvedené služby nevzťahujú.

K § 80

Navrhované ustanovenie umožní v prechodnom období zabezpečiť realizáciu opatrení ustanovených týmto zákonom osobám, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa doterajších predpisov.

Prax ukázala, že platný právny stav nedostatočne riešil problém nadobudnutia účinnosti zásadných zmien v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Navrhuje sa preto ustanoviť primerané prechodné obdobia vyplývajúce z novej právnej úpravy a tiež z predložených návrhov.

Prechodné ustanovenie umožňujú používanie necertifikovaných mechanických zábranných prostriedkov a necertifikovaných technických zabezpečovacích prostriedkov, ktoré boli dané do užívania pred nadobudnutím účinnosti novely zákona.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona budú utajované skutočnosti preklasifikované a následne budú zmenené požiadavky na ochranu objektov a chránených priestorov. Prechodné ustanovenie umožňuje zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu objektov a chránených priestorov.

Obdobne je určené prechodné obdobie pre technické prostriedky, na ktoré boli schválené bezpečnostné projekty podľa doterajších predpisov.

Ustanovuje sa pôsobnosť rezortných šifrových orgánov, ktoré boli zriadené podľa doterajších predpisov.

Súbežne pripravovaný návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá, že podmienkou pridelenia resp. vymenovania osoby na plnenie úloh Špeciálneho súdu alebo Úradu špeciálnej prokuratúry bude vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu, že sudca alebo prokurátor je oprávnený sa oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné. Keďže v návrhu tohto zákona o ochrane utajovaných skutočností sa ustanovuje, že žiadosť o vykonanie bezpečnostnej previerky predkladá štatutárny orgán štátneho orgánu, ale v prípade Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú ešte iba vytvoriť, ešte nebude štatutárny orgán, je potrebné výslovne ustanoviť, že v tomto prípade bude žiadať o vykonanie bezpečnostnej previerky predseda výberovej komisie, pretože výberová komisia bude musieť mať pred svojim rozhodovaním vyjadrenie úradu, či kandidát na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry sa môže oboznamovať s príslušnými utajovanými skutočnosťami. Zároveň sa ustanovuje osobitná lehota na rozhodnutie o bezpečnostnej previerke osôb uchádzajúcich sa na funkciu súvisiacu s plnením úloh Špeciálneho súdu resp. Úradu špeciálnej prokuratúry, čím sa reaguje na potrebu urýchleného zriadenia týchto orgánov a začatia ich činnosti.

K § 81

Prijatím tohto zákona sa navrhuje zrušiť článok I zákona č. 241/2001 Z. z. a príslušné vykonávacie predpisy.

K čl. II

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sú príslušníci Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a ďalší oslobodení od poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutí služobných orgánov podľa osobitných predpisov, medzi ktorými je aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. sa preskúmavajú aj rozhodnutia služobných orgánov týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu. Pretože rovnaký služobný pomer by sa mal vzťahovať rovnaký postup, navrhuje sa oslobodiť od poplatku aj konanie týkajúce sa príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. III

Podľa § 15a ods. 3) zákona NR SR č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie občianskych preukazov napr. Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri preverovaní osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, potrebuje aj údaje k ním aj k ďalším osobám. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. IV

Podľa § 38 ods. 1 zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov štátnu správu na úseku ochrany zdravia v rezortoch ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby vykonávajú príslušné ministerstvá a Slovenská informačná služba. Príslušníci Národného bezpečnostného úradu v tomto ustanovení nie sú uvedení. Z dôvodu rovnakého zabezpečenia a racionalizácie činnosti sa navrhuje, aby štátnu správu na úseku ochrany zdravia príslušníkov Národného bezpečnostného úradu aj Slovenskej informačnej služby zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s uvedenými štátnymi orgánmi.

K čl. V

Ustanovenie § 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277 / 1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov upravuje štátnu správu na úseku zdravotníctva pre vybrané subjekty, ktoré majú v zdravotnej a sociálnej oblasti prevažne spoločnú právnu úpravu. Medzi tieto subjekty patrí aj Národný bezpečnostný úrad, ktorý však nie je medzi subjektmi určenými v § 80, a preto navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do písmena e) spolu so Slovenskou informačnou službou aj Národný bezpečnostný úrad, ktorým bude spoločne vykonávať štátnu správu na úseku zdravotníctva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto právna úprava sa navrhuje z dôvodu efektívnosti a úspornosti, nakoľko pre Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad by nebolo efektívne a hospodárne, aby si vykonávali štátnu správu na úseku zdravotníctva samostatne.

K čl. VI

Zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7a ods. 2 okruh subjektov, kde Technická inšpekcia nevykonáva činnosť vzhľadom na špecifickosť technických zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhujeme doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. VII

Zákon č. 280 / 1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 10 ods. 1 okruh osôb, ktoré sú poistené v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na to, že na príslušníkov Národného bezpečnostného úradu sa vzťahujú v sociálnej oblasti rovnaké právne predpisy, ako na ostatné osoby, ktoré su vymenované v § 10 ods. 1, navrhujeme z dôvodu zjednotenia doplniť do ustanovenia aj príslušníkov Národného bezpečnostného úradu.

K čl. VIII

Zákon č. 381 / 1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 7 ods. 1 okruh subjektov, ktoré majú nárok na vydanie diplomatického pasu. Vzhľadom na postavenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu a jeho pôsobnosť je nevyhnutné, aby mal nárok na vydanie diplomatického pasu.

K čl. IX

Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 9 ods. 6 písm. d) okruh subjektov, v ktorých sa môžu vykonávať opravy a údržba energetických zariadení, vzhľadom na špecifickosť týchto zariadení a ochranu utajovaných skutočnosti, len s ich súhlasom. V pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu sa nachádzajú takéto zariadenia a Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený, navrhujeme ho medzi tieto subjekty doplniť. Takisto navrhujeme doplniť Národný bezpečnostný úrad medzi subjekty, kde energetický dozor vykonávajú inšpektori vymenúvaní a odvolávaní vedúcimi týchto orgánov.

K čl. X

Podľa § 25 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa poskytujú údaje z evidencie Policajnému zboru, Vojenskému spravodajstvu a Slovenskej informačnej službe. Národný bezpečnostný úrad pri vykonávaní bezpečnostných previerok podľa zákona č. 241/2001 Z.z. potrebuje tieto údaje k vykonaniu bezpečnostnej previerky. Preto sa navrhuje doplniť medzi uvedené orgány aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XI

Zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje v § 2 ods. 5 písm. a) a b) okruh subjektov, kde sa nevykonáva inšpekcia práce z dôvodu, že v ich objektoch sa nachádzajú utajované skutočnosti. Národný bezpečnostný úrad, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu nebol doteraz medzi tieto subjekty zaradený a preto ho navrhuje doplniť medzi tieto subjekty.

K čl. XII

Podľa § 43, 45, 48 a 66 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi je obmedzený vstup Hasičského a záchranného zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Slovenskej informačnej služby a obmedzená povinnosť poskytnúť mu osobnú a vecnú pomoc. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto orgány zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu zosúladenia zákonov je potrebné zaradiť Národný bezpečnostný úrad medzi orgány uvedené v § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré vykonávajú preventívne protipožiarne kontroly podľa osobitných predpisov, pretože podľa § 138 zákona č. 73/1998 Z. z. problematiku odborného dozoru nad požiarnou ochranou vykonávajú orgány dozoru služobného úradu.

K čl. XIII

Podľa § 8 ods. 3) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore je obmedzený vstup tohoto zboru do objektov ozbrojených síl, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby. Z dôvodov ochrany utajovaných skutočností je potrebné medzi tieto objekty zaradiť aj Národný bezpečnostný úrad.

K čl. XIV

Podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 544/2001 Z. z. o štátnej štatistike sa bezplatne poskytujú štatistické informácie ministerstvám, orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a ďalším. Medzi uvedenými orgánmi však nie je Národný bezpečnostný úrad, ani ostatné ústredné orgány štátnej správy, hoci štatistické informácie tiež potrebujú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť medzi orgány, ktorým sa poskytujú štatistické informácie aj ostatné ústredné orgány štátnej správy.

K čl. XV

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv je verejný ochranca práv oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, čo je potrebné zosúladiť s navrhovaným znením § 37 tohto zákona.

K čl. XVI

Navrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy na 1. februára 2004.

Bratislava 29. októbra 2003

Matej Sudor v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.

riaditeľpredseda vlády

Národného bezpečnostného úraduSlovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

20

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť:

Vládny návrh zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, pričom ide o prioritnú legislatívnu úlohu v zmysle Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie a pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9.10.2002. Návrh zákona bol pred zaslaním do pripomienkového konania prerokovaný aj medzirezortnou súčinnostnou poradou dňa 21.2.2003 za účasti podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, ministra vnútra a generálneho prokurátora.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu – vytvára sa Úrad špeciálnej prokuratúry ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry SR a špecializované útvary Policajného zboru. S uvedeným súvisí zároveň aj vytvorenie Špeciálneho súdu, ktorý bude uskutočňovať v týchto veciach súdne konanie. Tieto orgány budú mať miestnu pôsobnosť pre celé územie Slovenskej republiky. Cieľom je ich lepšia špecializácia a zároveň ochrana a v prípade korupčných trestných činov prelomenie niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch.

Korupcia a organizovaný zločin predstavujú jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým musia štáty čeliť v záujme zachovania bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja. Korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Organizovaný zločin ohrozuje bezpečnosť a ekonomiku jednotlivých štátov, fungovanie spoločnosti, demokraciu, nezávislosť štátnych orgánov a integritu finančných inštitúcií. Pred niekoľkými rokmi bol problém korupcie a organizovaného zločinu vnímaný len ako problém lokálny alebo vnútroštátny. Dnes má korupcia a organizovaný zločin nadnárodný charakter a stáva sa významným globálnym problémom ľudstva, na riešenie ktorého je nevyhnutné prijímať účinné opatrenia.

Z týchto dôvodov zriadil generálny prokurátor Slovenskej republiky v roku 1996 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oddelenie boja s organizovaným zločinom, prokurátori ktorého sa špecializujú na trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania:

- trestných činov proti republike podľa § 91 až 115,

- trestných činov proti mene podľa § 140 až 145,

- trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 (aj v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158),

- trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 179 spáchaných organizovanou skupinou iniciovaním nástražného výbušného systému,

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 až 5, ak nie je spáchaný v súbehu s podstatne závažnejším trestným činom,

- trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 186 a 187,

- trestných činov nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysoko rizikových chemických látok podľa § 187a a 188,

- trestného činu šírenia toxikománie podľa § 188a,

- trestných činov obchodovania s deťmi podľa § 216a a 216b,

- trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 246,

- trestných činov ozbrojených skupinových lúpeží, vrážd na objednávku, brania rukojemníkov a hrubého nátlaku podľa § 234, 219, 235a a 235b,

- trestných činov krádeže umeleckých predmetov a kultúrnych pamiatok spáchaných organizovanou skupinou podľa § 247 ods. 5 a 6,

- trestných činov legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 a § 252a Trestného zákona.

Prokurátori oddelenia boja s organizovaným zločinom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zaoberajú aj koncepčnými prácami týkajúcimi sa prevencie kriminality, organizovaného zločinu a korupcie.

Okrem toho, na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden prokurátor špecializujúci sa na koordináciu boja s korupciou.

K účinnému potláčaniu korupcie a organizovaného zločinu však môže prispieť iba súhrn opatrení na kvalitatívne vysokej odbornej úrovni. Vytvorenie organizačného útvaru špecializujúceho sa na trestnú činnosť proti korupcii a organizovanému zločinu na prokuratúre či poverenie niektorých prokurátorov na vykonávanie činností špeciálne zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu je len jedným z opatrení zameraných na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. K ďalším takýmto opatreniam nepochybne patrí zriadenie odboru boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia Policajného zboru v roku 1998, ktorý je zameraný na odhaľovanie a dokumentovanie trestných činov korupcie predovšetkým v oblasti verejnej správy a privatizácie a tiež uzavretie dohody medzi generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a ministrom vnútra Slovenskej republiky v roku 2001 o zriadení stálej centrálnej jednotky boja proti korupcii, ktorej cieľom je riadenie a koordinácia odhaľovania a vyšetrovania prípadov korupcie, vrátane vlastného vyšetrovania najzávažnejších prípadov korupcie. Túto centrálnu jednotku boja proti korupcii tvoria dvaja prokurátori určení generálnym prokurátorom, dvaja vyšetrovatelia určení ministrom vnútra na návrh generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činnosti Policajného zboru a štyria pracovníci kriminálnej polície určení ministrom vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru.

Proti narastajúcej trestnej činnosti v oblasti korupcie a organizovaného zločinu treba prijímať ďalšie účinné opatrenia. Jedným z týchto opatrení by malo byť prijatie navrhovanej právnej úpravy, ktorá umožní špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní proti korupcii a organizovanému zločinu.

Obdobný prístup k riešeniu tejto problematiky bol prijatý aj v iných krajinách.

V Španielsku je zriadený špeciálny úrad pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou, ktorý je organizačne začlenený v štruktúre Generálnej prokuratúry. Úrad bol zriadený samostatným zákonom, má posilnené prvky samostatnosti, má presne vymedzené vzťahy k polícii a disponuje expertmi vyčlenenými ekonomickými rezortami pre potreby prokuratúry, ktorých stanoviská majú charakter odborných či znaleckých posudkov. Tento úrad pracuje v osobitných režimových podmienkach.

V Taliansku je vytvorený samostatný Národný úrad pre boj s mafiou a terorizmom, ktorý vyšetruje aj súvisiacu korupciu. Podlieha mu špeciálny úrad vyšetrovania (DINA). Má 36 podriadených útvarov po celom území Talianska. Okrem vyšetrovateľov úradu DINA sa členmi vyšetrovacích tímov stávajú aj príslušníci iných druhov polícií a vytvárajú tzv. justičnú políciu. Úrad DINA pracuje tiež v osobitných režimových podmienkach. Taliansko nemá Generálnu prokuratúru, preto označený úrad nemôže byť jeho súčasťou.

V Spolkovej republike Nemecko je pôsobnosť v oblasti boja s korupciou rozdelená medzi spolkovú prokuratúru a prokuratúry jednotlivých krajín. Na všetkých stupňoch sú pre túto oblasť vyčlenení špecialisti, ktorí pôsobia v referátoch s pôsobnosťou na celom území jednotlivej krajiny. Vo svojej činnosti úzko spolupracujú s orgánmi polície.

V Maďarskej republike bol v roku 2001 zriadený príkazom generálneho prokurátora Centrálny úrad vyšetrovania prokuratúry s celoštátnou pôsobnosťou, do pôsobnosti ktorého patrí organizovaný zločin a korupcia. Podstatnú časť agendy tvoria trestné činy vydierania verejných činiteľov, trestné činy spáchané ústavnými činiteľmi a verejnými činiteľmi, hospodárske trestné činy najmä súvisiace s verejným obstarávaním a poskytovaním a využívaním dotácií zo štátneho rozpočtu a akékoľvek iné trestné činy, ak o ich vyňatí a prikázaní rozhodne generálny prokurátor alebo jeho námestník (zväčša ide o organizované závažné prípady hospodárskej kriminality).

V Českej republike ministerstvo spravodlivosti zriadilo vyhláškou č. 311/2000 Zb. v obvode Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci pobočku v Brne a pobočku v Ostrave, do pôsobnosti ktorých patrí vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní a úkony pre začatím trestného stíhania vo veciach

a) úmyselných trestných činov spáchaných pri činnosti banky, investičnej spoločnosti alebo investičného fondu, obchodníka s cennými papiermi, poisťovne, zdravotnej poisťovne, penzijného fondu, stavebnej sporiteľne alebo sporiteľného a úverového družstva, ak bola nimi spôsobená škoda najmenej sto miliónov korún,

b) úmyselných trestných činov fyzických osôb alebo právnických osôb spáchaných v súvislosti s neoprávneným výkonom činnosti subjektov uvedených v písmene a),

c) úmyselných trestných činov, ktorými bola spôsobená škoda na majetku štátu najmenej päťdesiat miliónov korún,

d) úmyselných trestných činov podľa hlavy druhej alebo deviatej osobitnej časti Trestného zákona, ak boli spáchané v prospech zločinného spolčenia alebo ak v súvislosti s ich odhaľovaním či vyšetrovaním bol alebo mal byť spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestné činy podplácania, prijímania úplatku alebo nepriameho úplatkárstva.

Komisia expertov pre otázky postavenia prokuratúry v systéme trestného súdnictva Európskeho výboru pre trestné otázky (CDPC) vypracovala v roku 1996 dotazník s cieľom zmapovať, aké má v jednotlivých štátoch prokuratúra postavenie, pôsobnosť a štruktúru.

Z odpovedí jednotlivých štátov v roku 1996 na dotazník vypracovaný Európskym výborom pre trestné otázky (CDPS) vyplýva, že v niektorých štátoch existuje špecializácia a koordinácia práce prokuratúry podľa určitej kategórizácie trestných činov (napr. terorizmu, korupcie, organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, obchodovania s drogami), napríklad:

- V Anglicku a Walese niektoré zložité alebo špeciálne prípady sa riešia na štrnástej prokuratúre. Ide predovšetkým o teroristické trestné činy, obchodovanie s drogami, vojnové zločiny, podvody, sťažnosti policajtov a iné zvláštne kategórie trestných činov. Pritom na každej oblastnej prokuratúre pracujú prokurátori-špecialisti na uvedené trestné činy. Územná pôsobnosť príslušnej prokuratúry je rozšírená pre niektoré kategórie trestných činov, napríklad vojnových zločinov a sex-turistiky.

- V Cyperskej republike generálny prokurátor prideľuje veci ad hoc.

- V Dánsku sa organizovaným zločinom, najmä hospodárskou kriminalitou zaoberá špeciálna prokuratúra. Za súčinnosť s ostatnými prokuratúrami je zodpovedný generálny prokurátor.

- V Estónsku neexistujú špecifické formy prokuratúry, ani prokurátori - špecialisti na niektorú oblasť trestnej činnosti. Podľa zákona o prokuratúre môžu však byť zriaďované špeciálne prokuratúry. Keďže existujú zvláštne vyšetrovacie orgány, je možné zriadiť aj vojenské a dopravné prokuratúry.

- Vo Fínsku sa niektorí prokurátori špecializujú na hospodársku kriminalitu.

- V Holandsku existujú pre niektoré kategórie trestných činov špeciálne formy organizácie prokuratúry. Je to predovšetkým Rada generálnych prokurátorov, ktorá sa zaoberá závažnými trestnými činmi. Generálny prokurátor zodpovedá za organizovaný zločin. Je predsedom komisie, ktorá koordinuje boj špecializovaných regionálnych tímov proti organizovanému zločinu. Na miestnej úrovni má prokuratúra koordinačné úlohy. Okrem toho pracovníci národnej prokuratúry (Landelijk Bureau OM) vyšetrujú špecifické trestné činy, akými sú pranie špinavých peňazí.

- V Írsku neexistujú prokurátori špecializovaní na niektoré kategórie trestných činov. Vo všeobecnosti, o všetkých záležitostiach týkajúcich sa postupu pri trestnom stíhaní rozhoduje šéf Vrchného štátneho zastupiteľstva po tom, čo ich prediskutuje so svojimi pracovníkmi a políciou.

- Na Islande neexistujú nijaké špecifické formy organizácie prokuratúry, ale jednotliví prokurátori sa špecializujú, napr. na organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí alebo na nezákonné obchodovanie s drogami. Prokuratúra môže ovplyvňovať postup polície a koordinovať jej činnosť. Existujú predpisy i o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry.

- V Lotyšsku zákon o prokuratúre predpokladá možnosť zriadenia špecializovaných prokuratúr. Generálny prokurátor Lotyšskej republiky v rámci právomocí, ktoré mu boli dané, zriadil 7 špecializovaných prokuratúr a príkazom vymedzil ich kompetencie. Tieto špecializované prokuratúry vykonávajú svoje úlohy na celom území Lotyšska. Zriadenie špecializovaných prokuratúr si vyžiadala aktuálna situácia súvisiaca s kriminalitou a zvláštnym charakterom vyšetrovania. Zriadené boli tieto prokuratúry: prokuratúra zaoberajúca sa vyšetrovaním organizovanej a ekonomickej trestnej činnosti, prokuratúra zaoberajúca sa otázkami súvisiacimi s daňami, vojenská prokuratúra, prokuratúra zaoberajúca sa dopravnými vecami a vykonávajúca dohľad nad výkonom trestu, prokuratúra zaoberajúca sa rehabilitáciami a prípadmi zvláštnej služby. Okrem toho bol na generálnej prokuratúre zriadený odbor vyšetrovania zločinov totalitného režimu, ktorý vyšetruje zločiny iniciátorov a vykonávateľov represálií. Existuje aj odbor špecializovaných prokuratúr, ktorý kontroluje činnosť špecializovaných prokuratúr.

- Na Malte neexistujú špeciálne prokuratúry, existujú však predpisy vzťahujúce sa na rozšírenie územnej príslušnosti. Koordináciu a definíciu postupov má na starosti generálny prokurátor.

- V Nórsku na vyšetrovanie závažných trestných činov, najmä hospodárskej kriminality, korupcie, prania špinavých peňazí a závažných environmentálnych trestných činov existuje separátny vyšetrovací orgán, ktorý sa volá Národný úrad vyšetrovania a trestného stíhania hospodárskej a environmentálnej kriminality v Nórsku (OKOKRIM). Tento národný úrad zodpovedá za vyšetrovanie a trestné stíhanie najzávažnejších trestných činov z oblasti hospodárskej kriminality a životného prostredia. K pracovníkom OKOKRIMU patria príslušníci polície, audítori a účtovníci, ako aj tí, ktorí sú oprávnení na trestné stíhanie. Tento úrad s nimi úzko spolupracuje a získava nové skúsenosti. Prípady súvisiace s terorizmom patria k najzávažnejším. Teroristické trestné činy vyšetruje Nórska bezpečnostná policajná služba, ktorá je národným vyšetrovacím orgánom i pre iné druhy trestnej činnosti. V Nórsku existujú aj predpisy o rozšírenej územnej príslušnosti prokuratúry. Týkajú sa najmä prípadov kontinentálneho šelfu a nórskej ekonomickej zóny, vrátane ochranného pásma na rybolov mimo Svalbardu a rybárskych lovíšť okolo Jan Mayenu.

- V Rakúsku nie sú zriadené špeciálne štátne zastupiteľstvá.

- V Spojených štátoch amerických závažné trestné činy, ktoré nedokáže vykoreniť jediná regionálna prokuratúra, majú často za následok zriadenie špecializovaných tímov prokurátorov (nazývaných špeciálni prokurátori alebo prokurátori poverení špecifickou úlohou). Títo môžu pôsobiť krátkodobo alebo dlhodobo, môžu patriť k regionálnej prokuratúre alebo byť k nej pridelení, môžu sa sústrediť na určitý druh trestnej činnosti, páchateľov alebo určité zemepisné oblasti a z radov polície im môžu i nemusia byť pridelení špeciálni vyšetrovatelia. Okrem nich pôsobí na Ministerstve spravodlivosti malý počet prokurátorov-špecialistov, ktorí telefonicky poskytujú rady a pomoc svojim menej špecializovaným kolegom v prípade, ak ich o to požiadajú. Na začatie alebo odmietnutie federálneho vyšetrovania alebo trestného stíhania existuje súhlasná národná a regionálna jurisdikcia. Je typické, že väčšina trestných vecí sa prejednáva na regionálnej úrovni, ak si však nejaké nezvyčajné okolnosti (napríklad nezvyčajne veľké alebo viacregionálne požiadavky na zdroje, regionálne konflikty záujmov, národná publicita, dôverné oblasti práva, zasahovanie cudzích mocností, citlivé politické záležitosti, napríklad ak má byť vykonaný trest smrti) nevyžadujú prejednanie veci na národnej úrovni.

- Vo Švédsku existuje jeden špecializovaný úrad, ktorý sa zaoberá špeciálnymi druhmi trestnej činnosti, zväčša hospodárskou kriminalitou. Existujú i špeciálne formy organizácie prokuratúry, najmä pre oblasť hospodárskej a drogovej kriminality.

- Turecko je podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť rozdelené na 8 regiónov. Tieto súdy sa zaoberajú trestnými činmi proti nedeliteľnej celistvosti štátu a ľudí, demokracii alebo proti republike, ktoré sú definované v ústave a trestnými činmi proti vnútornej a vonkajšej bezpečnosti štátu, teroristickými trestnými činmi a organizovaným zločinom. Sudcovia a prokurátori sú na tieto súdy starostlivo vyberaní spomedzi skúsených členov Najvyššej rady sudcov a prokurátorov na obdobie štyroch rokov. Niektorých sudcov vyberá Ministerstvo obrany z radov vojenských sudcov. Uvedené trestné činy v prípravnom konaní vyšetrujú prokurátori. Vyšetrovanie nesmú viesť bezpečnostné sily. Podľa zákona o zriadení súdov pre štátnu bezpečnosť robí všetky vyšetrovacie úkony (napr. výsluchy, konfrontáciu, svedecké výpovede, domovú prehliadku, zhabanie veci) prokuratúra prostredníctvom polície. Existuje i vojenská prokuratúra. Na úrovni každej brigády sa stíhajú vojenské trestné činy spáchané vo vojenskej zóne.

V súvislosti s poukázaním na riešenie problematiky špecializácie činnosti prokuratúry v jednotlivých štátoch v predchádzajúcom odseku je potrebné zdôrazniť, že uvedené údaje sú z roku 1996. Aktuálnejšie údaje nemá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky k dispozícii. Napriek tomu, z uvedeného prehľadu je zrejmá snaha jednotlivých štátov prijímať účinné opatrenia, ktoré umožňujú špecializáciu a koordinovaný postup orgánov činných v trestnom konaní v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a zvýšené nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie tak, ako je to uvedené v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Zvýšenie nárokov z rozpočtov vyšších územných celkov a obcí nezakladá. Ministerstvo financií SR v pripomienkovom konaní nesúhlasilo s účinnosťou zákona v priebehu roka 2003, keďže podľa jeho stanoviska č. 4533/03-81 zo 14.3.2003 v štátnom rozpočte nie sú zabezpečené všetky požadované zvýšené nároky na štátny rozpočet. Vláda SR návrh zákona schválila s účinnosťou od 1.10.2003.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003,

b)úloha prijať predmetný zákon je súčasťou Prioritných úloh vlády SR vyplývajúcich z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9.10.2002.

4. Problematika návrhu právneho predpisu

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy.

Problematika návrhu zákona súvisí s bojom proti korupcii, na ktorý sa vzťahuje aj:

- Trestnoprávny dohovor o korupcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 375/2002 Z.z.),

- Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci Európskych spoločenstiev alebo členských štátov Európskej únie z roku 1997,

- Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev za účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie z roku 1995,

- Spoločné stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z roku 1998,

- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

- Dohovor Rady Európy č. 141 o praní špinavých peňazí, skúmaní, zhabaní a konfiškácii ziskov zo zločinu.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) žiadna,

b) úplná.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Na príprave návrhu zákona sa aktívne podieľal predvstupový poradca proti korupcii v Slovenskej republiky pán Jorge Ángel Espina Ramos.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava zakladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet. Nároky na rozpočty vyšších územných celkov nezakladá.

Druhá časť - odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Tretia časť - odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť - odhad vplyvu na zamestnanosť:

Návrh zákona zakladá zvýšenie nárokov na pracovné sily a na organizačné zabezpečenie, ktorý je uvedený v priloženom predpokladanom finančnom dosahu navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

Osobitná časť:

K čl. IK § 1

Zefektívnenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje špecializáciu a koordináciu práce všetkých orgánov činných v trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa navrhuje zriadiť Špeciálny súd so sídlom v Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na konanie a rozhodovanie o trestných veciach, ktoré sú špecifikované v čl. VII – novelizácia Trestného poriadku.

Právomoci Špeciálneho súdu, a teda zároveň aj Úradu špeciálnej prokuratúry, by mali podliehať všetky osoby podozrivé zo spáchania

a) trestných činov korupcie podľa § 160 až 162 Trestného zákona, teda

- trestných činov prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 až 160c Trestného zákona,

- trestných činov podplácania podľa § 161 až 161c Trestného zákona,

- trestných činov nepriamej korupcie podľa § 162 Trestného zákona,

b) trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona,

c) obzvlášť závažných trestných činov

1. spáchaných v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch, teda

- trestného činu porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami [§ 124b ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov [§ 140 ods. 4 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru [§ 148c ods. 3 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovoleného ozbrojovania [§ 185 ods. 5 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok [§ 187a ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu kupliarstva [§ 204 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 3 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu vydierania [§ 235 ods. 3 písm. a) Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 4 písm. c) Trestného zákona],

- trestného činu krádeže [§ 247 ods. 6 Trestného zákona],

- trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti [§ 252 ods. 4 písm. b) Trestného zákona],

2. spáchaných zločineckou skupinou, teda

- trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi [§ 187 ods. 7 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s deťmi [§ 216b ods. 4 Trestného zákona],

- trestného činu obchodovania s ľuďmi [§ 246 ods. 5 Trestného zákona],

3. spáchaných teroristickou skupinou, teda

- trestného činu terorizmu [§ 94 ods. 2 písm. a) Trestného zákona],

d) trestných činov hospodárskych (druhá hlava osobitnej časti Trestného zákona alebo trestných činov proti majetku (deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona), ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (v súčasnosti minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou predstavuje 5 570 Sk),

e) trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 až 126b Trestného zákona,

f) trestných činov súvisiacich s trestnými činmi uvedenými v písmene a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.

Ďalej je vymedzená právomoc Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k osobám, ktoré ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z.z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov označuje za ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov okrem prezidenta Slovenskej republiky, ktorého podľa čl. 107 Ústavy Slovenskej republiky možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Naviac ustanovuje právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry aj nad všetkými sudcami všeobecných súdov, teda aj nad predsedom a podpredsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, všetkými prokurátormi, teda aj generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a nad riaditeľom Národného bezpečnostného úradu. Tieto osoby uvedené v odseku 2 podľa navrhovanej právnej úpravy by mali podliehať právomoci Špeciálneho súdu, a tým aj právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, za spáchanie všetkých trestných činov (úmyselných i nedbanlivostných), teda nie iba za trestné činy spáchané v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou alebo za trestné činy uvedené v odseku 1. Špeciálnemu súdu budú podliehať aj tie osoby uvedené v odseku 2, ktoré doteraz podliehali právomoci vojenských súdov.

Súd, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy nepatrí do sústavy súdov Slovenskej republiky, možno zriadiť iba zákonom. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ďalšie súdy možno zriadiť a zrušiť iba zákonom. Navrhovaná právna úprava ustanovenia v čl. I sa obmedzuje iba na zriadenie Špeciálneho súdu s tým, že pôsobnosť a organizáciu Špeciálneho súdu a konanie pred ním, ako aj postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich práva a povinnosti budú ustanovovať osobitné zákony. Zriadenie Špeciálneho súdu ako osobitného súdu s celoštátnou pôsobnosťou tak vyžaduje novelizáciu

- zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (čl. II), v ktorom sa Špeciálny súd zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky, vymedzuje sa jeho postavenie v tejto sústave, jeho pôsobnosť a zloženie,

- zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (čl. III), v ktorom sa upravuje problematika štátnej správy Špeciálneho súdu,

- zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z, ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z. (čl. IV), ktorým sa ustanovuje sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu,

- zákona č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), ktorým sa ustanovuje pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Špeciálnemu súdu,

- zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov (čl. VI), ktorým sa upravuje postavenie sudcov Špeciálneho súdu, ich základné práva a povinnosti, platové pomery a disciplinárna zodpovednosť,

- zákona č. 141/1961 Zb. o trestom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (čl. VII), ktorým sa ustanovuje právomoc Špeciálneho súdu (§ 15a) a konanie pred ním.

K čl. II- k zákonu č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisoch

K bodu 1

Navrhovanou právnou úpravou sa zaraďuje Špeciálny súd zriadený zákonom do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 2

Pôsobnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi sa dopĺňa o pôsobnosť najvyššieho súdu rozhodovať aj o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v prípadoch ustanovených Trestným poriadkom.

K bodu 3

V navrhovaných ustanoveniach § 19a až 19f sa ustanovuje pôsobnosť Špeciálneho súdu, jeho postavenie, nadriadený súd, zloženie Špeciálneho súdu, spôsob rozhodovania, vecná a funkčná príslušnosť na rozhodovanie a otázka zabezpečenia ochrany osôb pôsobiacich na Špeciálnom súde.

K bodu 4

Navrhovaná zmena súvisí s ustanovením § 19a ods. 2 - vzhľadom na právomoc Špeciálneho súdu sa obmedzuje aj právomoc Vyššieho vojenského súdu v oblasti rozhodovania o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov.

K bodu 5

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 6

Ide o doplnenie odkazovacieho ustanovenia týkajúceho sa určenia sídiel a obvodov súdov.

K bodu 7

V navrhovanom ustanovení sa upravuje vymenúvanie súdnych funkcionárov s ohľadom na zriadenie Špeciálneho súdu a jeho zaradenie do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Navrhovaná právna úprava sa týka zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde ako poradného orgánu predsedu tohto súdu pri výkone štátnej správy súdu. Sudcovskú radu Špeciálneho súdu by mal tvoriť minimálne možný počet sudcov vzhľadom na malý počet sudcov, ktorí budú tvoriť zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu.

K bodu 9

Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje zloženie zhromaždenia sudcov Špeciálneho súdu.

K bodom 10 a 11

Vzhľadom na malý počet sudcov, z ktorých sa bude skladať zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu, sa navrhuje, aby časové obmedzenie volebného obdobia len na dve po sebe idúce volebné obdobia sa nevzťahovalo na členov sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom súde.

K čl. III- zákonu Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou uvedená v § 8 ods. 1.

K bodu 2

V navrhovanom znení sa ustanovujú orgány štátnej správy súdov doplnené o orgány štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 3 až 6

Výkon štátnej správy súdov sa dopĺňa o výkon štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 7 až 9

Pôsobnosť orgánov štátnej správy súdov sa dopĺňa o pôsobnosť orgánov štátnej správy Špeciálneho súdu.

K bodom 10, 11, 13 a 14

Právomoc ministerstva spravodlivosti vybavovať sťažnosti na postup krajského súdu sa dopĺňa o jeho právomoc vybavovať sťažnosti aj na postup Špeciálneho súdu. Okrem uvedeného sa odstraňuje legislatívno-technický nedostatok; § 16 nie je členený na odseky. Tá istá chyba sa odstraňuje aj v § 21, 22 a 23 (body 11, 13 a 14).

K bodu 12

Ustanovuje sa právomoc predsedu Špeciálneho súdu vybavovať sťažností proti podpredsedovi tohto súdu, vyšším súdnym úradníkom, štátnym zamestnancom a zamestnancov tohto súdu. Rovnaké oprávnenie má podľa platnej právnej úpravy predseda krajského súdu.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie sťažovateľa požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Špeciálneho súdu.

K bodu 16

Ide o prechodné ustanovenie, podľa ktorého sťažnosti proti sudcom, ktorí sa stanú sudcami Špeciálneho súdu, vybaví orgán príslušný podľa doterajších predpisov, pretože sťažnosť podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona môže smerovať len proti ich doterajšej činnosti.

K čl. IV- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z.z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 481/2002 Z.z.

Ustanovuje sa sídlo a územný obvod Špeciálneho súdu. Špeciálny súd sa zaraďuje do sústavy súdov Slovenskej republiky ako jediný súd príslušný na konanie vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry, preto jeho územným obvodom bude celé územie Slovenskej republiky, vrátane vojenských obvodov.

K čl. V- k zákonu č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Pôsobnosť Súdnej rady Slovenskej republiky sa dopĺňa o pôsobnosť schvaľovať zásady výberového konania aj na funkcie predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu.

K čl. VI- k zákonu č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa, aby rovnako ako na Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj na Špeciálny súd mohol byť pridelený alebo preložený iba sudca, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Zároveň sa ustanovuje sprísnená požiadavka, aby každý sudca Špeciálneho súdu, ešte pred jeho pridelením (preložením) na tento súd, prešiel bezpečnostnou previerkou. V súčasnosti všetci sudcovia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 241/2001 Z.z. sú oprávnenými osobami s osobitným postavením, ktoré majú právom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami priamo zo zákona, bez potreby vykonania bezpečnostnej previerky. Návrh zákona je v prípade sudcov, ktorí majú pôsobiť na Špeciálnom súde prísnejší, keďže sa vyžaduje vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/2001 Z.z., ktorému predchádza bezpečnostná previerka. Rovnaká povinnosť sa pritom vzťahuje aj na sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku v týchto prípadoch, ako aj pre inštitúty dočasného pridelenia a preloženia sudcu. Toto je dôležité a nevyhnutné vzhľadom na charakter trestných činov, o ktorých bude Špeciálny súd rozhodovať.

K bodu 3

Nový dôvod prerušenia výkonu funkcie sudcu súvisí s doplnením ustanovenia § 150a.

K bodu 4

Upravuje sa nesprávny odkaz v zákone.

K bodu 5

Vzhľadom na pôsobnosť Špeciálneho súdu je nevyhnutné zabezpečiť obligatórne právo na ochranu, ako aj ďalších práv uvedených v § 34 ods. 5 a 6.

K bodom 6 a 7

Ustanovuje sa zaraďovanie sudcov Špeciálneho súdu do platovej skupiny a platových stupňov. Navrhuje sa, aby sudcovia Špeciálneho súdu boli zaradení do platovej skupiny a platových stupňov podľa rovnakých kritérií ako sudcovia krajských súdov.

K bodom 8 až 11

Ustanovuje sa funkčný príplatok za riadiacu činnosť predsedovi a podpredsedovi Špeciálneho súdu v rovnakej sume ako predsedovi a podpredsedovi krajského súdu a funkčný príplatok za funkciu predsedovi senátu Špeciálneho súdu a sudcovi tohto súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca v rovnakej sume ako predsedovi senátu krajského súdu a sudcovi krajského súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca.

K bodom 12 a 13

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie sudcu na Špeciálnom súde sa ustanovuje funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu na Špeciálnom súde a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, a to vo výške dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk).

K bodu 14

Ustanovuje sa priznanie základného platu a príplatkov sudcov Špeciálneho súdu podľa rovnakých kritérií ako u sudcov ostatných súdov.

K bodu 15

Ustanovuje sa oprávnenie ministerstva spravodlivosti rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu Špeciálneho súdu vo veciach náhrady škody.

K bodu 16

Ustanovuje sa oprávnenie predsedu Špeciálneho súdu rozhodovať v prvom stupni o náhrade škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania.

K bodu 17

Ustanovenie rieši prípady, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť, ak o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Špeciálneho súdu nebude môcť rozhodnúť žiadny na to určený senát Najvyššieho súdu SR (predpokladá sa, že budú takto určené dva senáty), napr. budú dotknuté senáty vylúčené na základe námietok zaujatosti. Ustanovuje sa, že v tomto prípade môže rozhodnúť v danej veci ktorýkoľvek senát Najvyššieho súdu; príplatok podľa § 69 ods. 2 však v tomto prípade týmto sudcom nepatrí (pôjde o výnimočnú situáciu).

K bodu 18

Predmetné ustanovenie rieši situáciu, keď sudca pridelený na Špeciálny súd počas výkonu funkcie prestane spĺňať podmienku oprávnenosti oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Keďže ide podľa navrhovaného § 11 ods. 3 o podmienku, ktorú musí sudca Špeciálneho súdu spĺňať, upravuje sa, že môže dokončiť konanie v tých veciach, ktoré sú rozpojednávané (samozrejme ak neobsahujú utajovanú skutočnosť, s ktorou nie je sudca oprávnený sa oboznamovať), keďže súdne konanie sa v zmysle Trestného poriadku koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, t.j. v opačnom prípade by bolo nevyhnutné vykonať celé súdne konanie opätovne (nie je možná výmena sudcu v priebehu súdneho konania s výnimkou prípadu, keď je ustanovený náhradný sudca).

Pritom sa navrhuje, aby sa taký sudca preložil s jeho súhlasom na súd, na ktorom pôsobil pred pôsobením na Špeciálnom súde a ak ide o sudcu, ktorý bol pridelený na Špeciálny súd dňom vymenovania (§ 11 ods. 4) na súd, ktorý sa práve na tieto účely určí už pri pridelení sudcu na Špeciálny súd (odsek 1). Ak však sudca s takým postupom nebude súhlasiť, zo zákona sa mu preruší výkon funkcie sudcu, keďže nebude môcť pôsobiť na Špeciálnom súde – nebude spĺňať jednu z podmienok ustanovených zákonom.

K bodu 19

Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú o nevyhnutnú úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na Špeciálny súd, ktorý bude úplne novo zriadeným súdom (na tomto súde predpokladajú sa tri trojčlenné senáty). Preto sa na tieto účely, do zriadenia sudcovskej rady na Špeciálnom súde, upravuje osobitne otázka výberového konania na tento súd, t.j. vymenovania výberovej komisie, vyhlásenie výberového konania a pod..

Taktiež sa prechodné ustanovenia dopĺňajú o úpravu ohľadom uskutočnenia výberového konania na predsedu senátu a sudcov, ktorí budú na najvyššom súde rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu (predpokladajú sa dva trojčlenné senáty).

V zákone sa pritom ustanovuje, že v oboch prípadoch je nutné termín výberového konania určiť tak, aby výberová komisia mala k dispozícii aj vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu ohľadom možnosti kandidátov vo výberovom konaní oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

K čl. VII- k zákonu č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

K bodu 1

Podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním obžaloby. Účinné odhaľovanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a zisťovanie ich páchateľov vyžaduje, aby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol požadovať údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, aj pred začatím trestného stíhania.

K bodu 2

Aktualizuje sa príslušná poznámka pod čiarou, aby zodpovedala platnému právnemu stavu.

K bodu 3

Výklad pojmu "súd" v § 12 ods. 3 sa dopĺňa o Špeciálny súd, ktorý bude zaradený do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ide o interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 5

Ide o ďalšie interpretačné ustanovenie, ktoré sa spresňuje podľa aktuálneho právneho stavu a dopĺňa vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

K bodom 6 až 8

Právomoc Špeciálneho súdu sa bude vzťahovať v rozsahu ustanovenom zákonom aj na osoby, ktoré doteraz podliehajú právomoci vojenských súdov. Uvedená skutočnosť vyžaduje novelizáciu doterajšieho znenia § 14 a 15 Trestného poriadku, inak by dochádzalo v aplikačnej praxi k pozitívnemu kompetenčnému konfliktu.

K bodu 9

Ustanovuje sa právomoc Špeciálneho súdu, od ktorej sa odvádza aj právomoc Úradu špeciálnej prokuratúry a osobitných útvarov Policajného zboru (bližšie pozri odôvodnenie k čl. I).

K bodu 10

V prvej vete § 17 ods. 2 sa rieši stret právomoci krajského súdu a Špeciálneho súdu, v druhej vete sa ustanovuje vecná príslušnosť Špeciálneho súdu na konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci.

K bodu 11

Upravuje sa inštitút spoločného konania pre prípad, že osoba podliehajúca právomoci okresného súdu, krajského súdu alebo vojenského súdu bude súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu.

K bodu 12

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vykonanie spoločného konania v prípade, že aspoň jeden z trestných činov bude patriť do právomoci Špeciálneho súdu.

K bodu 13

Upravuje sa inštitút vylúčenia veci s ohľadom na zaradenie Špeciálneho súdu do sústavy súdov Slovenskej republiky.

K bodu 14

Na účely rozhodovania sporov o príslušnosť sa ustanovuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špeciálneho súdu na druhej strane.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technickú úpravu (doterajší § 17 nebol členený na odseky), ktorá je potrebná aj vzhľadom na navrhované doplnenie § 17 o odsek 2.

K bodu 16

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu tak, aby vo veciach uvedených v § 17 ods. 2 bol príslušný na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní len Špeciálny súd.

K bodu 17

Ustanovuje sa príslušnosť Špeciálneho súdu na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

K bodu 18

Vypustenie predmetnej vety z ustanovenia § 30 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu kritických hlasov aplikačnej praxe súdov požadujúcej jej vypustenie. Vypustenie predmetnej vety nie je v rozpore ani s nestrannosťou súdu, ako ju charakterizuje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „skutočnosť, že sudca urobil určité rozhodnutie pred samotným súdnym konaním nemôže sama o sebe odôvodniť obavu o jeho nestrannosti“.

K bodu 19

Ustanovuje sa oprávnenie Špeciálneho súdu rozhodovať o účasti poškodeného vo veciach patriacich do jeho právomoci.

K bodu 20

Upravuje sa inštitút dožiadania aj vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.

K bodu 21

Zmena v § 146 ods. 3 súvisí s doplnením § 26 ods. 3.

K bodu 22

Úrad špeciálnej prokuratúry musí mať bezodkladne informácie o podaných trestných oznámeniach vo veciach, ktoré sú v jeho pôsobnosti. Za tým účelom sa dopĺňa Trestný poriadok navrhovaným spôsobom.

K bodu 23

V súvislosti s doplnením právomoci Špeciálneho súdu (§ 15a) sa výslovne dopĺňa aj 23. hlava (právny styk s cudzinou) o dotknuté ustanovenie, aby bolo bez pochybností, že vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu, koná podľa 23. hlavy tento súd.

K bodu 24

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a jeho právomocou. Ustanovuje sa postup orgánov činných v trestnom konaní v neskončených veciach.

K čl. VIII- k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

K bodom 1 a 2

Ustanovuje sa povinnosť Policajného zboru zaisťovať osobnú bezpečnosť osôb (bod 1) a ochranu objektov (bod 2) určených zákonom. Uvedené súvisí so zriadením Špeciálneho súdu a Úradu špeciálneho prokurátora.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že minister vnútra vo veciach, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (a teda aj Úradu špeciálnej prokuratúry) zriaďuje na odhaľovanie a vyšetrovanie osobitné útvary s celoslovenskou pôsobnosťou. Uvedené je nevyhnutné pre možnosť aktívnej a efektívnej spolupráce pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov najzávažnejšej trestnej činnosti. Dozor nad zachovaním zákonnosti v zmysle Trestného poriadku bude v týchto prípadoch vykonávať priamo Úrad špeciálnej prokuratúry.

K bodom 4 a 5

Výpočet orgánov, ktorým poskytuje Policajný zbor informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie, ako aj zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejnej prístupných, sa dopĺňa výslovne o prokuratúru, súdy a Ministerstvo spravodlivosti SR. Navrhovaná zmena súvisí s doplnením § 28 do zákona č. 335/1991 Zb. (čl. II) a § 55a do zákona č. 153/2001 Z.z. (čl. IX). Ide o komplex ustanovení, ktoré sa navrhujú v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003 a ktoré umožnia lepšiu výmenu informácií orgánov činných v trestnom konaní, a tým aj zefektívnenie plnenia ich úloh.

K čl. IX- k zákonu č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre

K bodom 1 a 2

Ide o legislatívno-technickú zmenu ustanovení, ktorých úpravu si vyžiadala posledná novela Trestného poriadku a posledná novelizácia Ústavy SR.

K bodu 3

Ide o doplnenie ustanovenia o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia tak, ako je to v prípade úpravy tohto inštitútu aj pri iných obdobných zákonoch.

K bodu 4

Výslovne sa upravuje v zákone, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou Generálnej prokuratúry SR s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Predpokladá sa, že zriadením tohto úradu sa vytvoria lepšie predpoklady pre špecializáciu a koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní na úseku boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry sa odvíja od pôsobnosti Špeciálneho súdu (čl. VII). S týmto zriadením súvisí aj zriadenie Špeciálneho súdu (čl. I) a osobitných útvarov na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII).

K bodom 5 a 6

V súvislosti so zriadením Špeciálneho súdu je potrebné ustanoviť, ktorý prokurátor bude príslušný na konanie pred Špeciálnym súdom. Navrhuje sa, aby príslušným na konanie pred Špeciálnym súdom boli prokurátori generálnej prokuratúry vymenovaní do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Z ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre potom vyplýva, že na konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý bude príslušný na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu a o sťažnostiach pre porušenie zákona, bude príslušný generálny prokurátor a prokurátori generálnej prokuratúry. Výnimku z týchto pravidiel možno uplatniť len za podmienok ustanovených v § 51 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálneho prokurátora, ktorý je na čele Úradu špeciálnej prokuratúry, bol generálny prokurátor Slovenskej republiky.

K bodom 8 a 9

V súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry sa výslovne upravuje otázka nadriadeného prokurátora.

K bodu 10

Za účelom zlepšenej výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konanísa navrhuje vytvoriť nevyhnutné legislatívne predpoklady pre takúto výmenu ako jeden z prostriedkov úspešnejšieho postupu štátnych orgánov v boji s kriminalitou, najmä organizovaným zločinom. Uvedené doplnenie sa navrhuje v zmysle záverov medzirezortnej súčinnostnej porady orgánov činných v trestnom konaní z februára 2003.

K bodu 11

K § 55b

V tomto ustanovení sa špecifikujú jednotlivé oprávnenia, ktorými disponujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55c

Ustanovuje sa povinnosť pre generálneho prokurátora podávať Národnej rade SR aj správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

K § 55d

V odseku 1 sa upravuje označenie funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry – bude ním špeciálny prokurátor.

Špeciálny prokurátor bude zodpovedať za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (odsek 2). Samozrejme, aj na špeciálneho prokurátora sa vzťahuje ustanovenie § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorý upravuje inštitút hierarchického odovzdávania pokynov a ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch je prokurátor povinný alebo môže odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora. V odseku 2 je špecificky upravená otázka ukladania pokynov vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Úprava predpokladá nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, keďže sa neumožňuje uložiť zo strany generálneho prokurátora negatívny pokyn, ktorý je v zákone presne špecifikovaný alebo vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Toto je odôvodnené druhom vecí, ktoré budú v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry – bude trestne stíhať aj ústavných činiteľov.

K § 55e

V tomto ustanovení sa upravuje zloženie Úradu špeciálnej prokuratúry s tým, že počet osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry určí na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky. Ustanovenie umožní centralizáciu, špecializáciu a efektívnu koordináciu práce orgánov činných v trestnom konaní pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry. Všetky osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú podliehať do priamej riadiacej pôsobnosti špeciálneho prokurátora, ktorý bude riadiť a kontrolovať ich činnosť. Týmto ustanovením však nie je dotknuté právo či povinnosť prokurátora odmietnuť splnenie pokynu nadriadeného prokurátora za podmienok ustanovených v § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude musieť veľmi úzko spolupracovať s osobitným útvarom na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov, ktoré sú v právomoci Špeciálneho súdu (čl. VIII) tak, aby sa dosiahli čo najúspešnejšie výsledky pri odhaľovaní, vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov korupcie a najzávažnejšej organizovanej trestnej činnosti.

K § 55f

V navrhovanom znení je upravený spôsob ustanovenia do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry prokurátorov, štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a zamestnancov vo verejnej službe a podmienky na vymenovanie týchto osôb do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry

V ustanovení odseku 1 sa navrhuje, aby do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť ustanovený iba prokurátor generálnej prokuratúry, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry. Podmienky na vymenovanie do tejto funkcie bude ustanovovať § 24a a 24b zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod), podľa ktorého do funkcie vedúceho prokurátora alebo do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry môže generálny prokurátor vymenovať prokurátora len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. Do výberového konania sa môžu prihlásiť všetci prokurátori generálnej prokuratúry, ako aj prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry môžu byť vymenovaní štátni zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere, ktorí vykonávajú stálu štátnu službu na generálnej prokuratúre alebo ktorí boli preložení z iného štátneho orgánu na výkon stálej štátnej služby na generálnu prokuratúru (odsek 2).

Zamestnanci vo verejnej službe (odsek 3) musia byť v pracovnom pomere na generálnej prokuratúre. Na Úrad špeciálnej prokuratúry ich možno prideliť iba s ich súhlasom.

K § 55g

Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje, aby každá osoba určená na plnenie úloh špeciálneho prokurátora mala oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné alebo Tajné, pričom pri prokurátoroch sa vyžaduje stupeň utajenie Prísne tajné. Túto podmienku musí osoba určená na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry spĺňať pred ustanovením do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a po celý čas výkonu funkcie v tomto úrade. Z uvedeného vyplýva, že tieto osoby sa musia podrobiť bezpečnostnej previerke podľa zákona č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Špeciálny prokurátor a ostatné osoby v Úrade špeciálnej prokuratúry musia prejsť bezpečnostnou previerkou ohľadom utajovaných skutočností príslušného stupňa utajenia, a to ešte pred ich vymenovaním, resp. pridelením na Úrad špeciálnej prokuratúry. Až po kladnom vyjadrení Národného bezpečnostného úradu budú môcť tieto osoby pôsobiť na Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvedené je nevyhnutné vzhľadom na charakter vecí, ktoré budú v predmete činnosti tohto úradu. Za tým účelom je v predposlednom článku návrhu zákona novelizovaný zákon č. 241/2001 Z.z..

K § 55h

V odseku 1 je upravená problematika odvolania z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Charakter činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje ustanoviť možnosť odvolania osoby určenej na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry z funkcie v tomto úrade aj bez uvedenia dôvodu. Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 2 je riešená problematika uvoľnenia z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry. Uvoľniť osobu určenú na plnenie úloh v Úrade špeciálnej prokuratúry možno iba vtedy, ak o to sama požiada. Žiadosť musí mať písomnú formu. Každá osoba môže požiadať o uvoľnenie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj bez uvedenia dôvodu. Uvoľnením z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry nedochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

V odseku 3 je upravený zánik oprávnenia vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry. V odsekoch 4 a 5 je ustanovená pôsobnosť zákonov č. 312/2001 Z.z. a 313/2001 Z.z. na vzťahy štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov v Úrade špeciálnej prokuratúry.

Na zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa bude vzťahovať § 24c až 24e zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (čl. X štvrtý bod) – odsek 6.

K § 55i

V tomto ustanovení je upravený inštitút mlčanlivosti. Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojej funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, a to aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade, ak tejto povinnosti neboli zbavené podľa zákona. Za porušenie tejto povinnosti môže byť podľa povahy veci vyvodená disciplinárna zodpovednosť, prípadne trestnoprávna zodpovednosť.

K § 55j

So zreteľom na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry možno dôvodne predpokladať, že plnenie úloh v tomto úrade môže byť spojené s rizikom pre život, zdravie a majetok osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a im blízkym osobám. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť účinnú ochranu týchto osôb a ich majetku, a to nielen počas výkonu funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry, ale aj po zániku oprávnenia vykonávať funkciu v tomto úrade. Bezpečnosť osôb a obydlia bude zaisťovať Policajného zboru. Ostatné náklady spojené so zabezpečením ochrany (ktoré budú závisieť vždy od konkrétneho prípadu ohrozenia) bude znášať generálna prokuratúra.

K § 55k

Osoby určené na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry budú preukazovať svoju funkciu a príslušnosť k Úradu špeciálnej prokuratúry služobným preukazom, ktorý im vystaví generálna prokuratúra.

Špecifická pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry zameraná proti korupcii a organizovanému zločinu vyžaduje, aby osoby určené na plnenie úloh tohto úradu sa mohli preukazovať namiesto služobného preukazu Úradu špeciálnej prokuratúry aj spôsobom, ktorý ustanovujú osobitné zákony upravujúce ich služobný pomer či štátnozamestnanecký pomer.

K § 55l

Nevyhnutný predpokladom pre riadne plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry vyžaduje súčinnosť právnických i fyzických osôb. Rozsah a podmienky poskytovania súčinnosti vymedzuje navrhované ustanovenia s prihliadnutím na pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.

K čl. X- k zákonu č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry

K bodu 1

Týmto ustanovením sa výslovne doplňuje medzi vedúcich prokurátorov aj špeciálny prokurátor a jeho zástupca.

K bodom 2 a 3

Rovnako ako v prípade sudcov Špeciálneho súdu, aj v prípade prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry sa výslovne ustanovuje, že na Úrade špeciálnej prokuratúry môže pôsobiť len taký prokurátor, ktorý je podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

Zároveň za účelom kvalitného obsadenia a vybudovania Úradu špeciálnej prokuratúry sa umožňuje, aby generálny prokurátor na návrh špeciálneho prokurátora mohol udeliť výnimku z požadovanej praxe. Na jej schválenie sa však bude vyžadovať súhlas Rady prokurátorov SR.

K bodu 4

V súvislosti so zriadením Úradu špeciálnej prokuratúry ako osobitnej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je potrebné ustanoviť podmienky na vymenovanie do funkcie v tomto úrade (§ 24a a 24b) a zánik oprávnenia vykonávať takú funkciu (§ 24c až 24e).

K § 24a a 24b

Ustanovenie § 24a ods. 1 upravuje ustanovenie do funkcie osoby, ktorá bude na čele Úradu. Predmetná úprava predpokladá určité nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a zveruje otázku kreovania tejto osoby do pôsobnosti Národnej rady SR, a to na návrh generálneho prokurátora. Generálny prokurátor pritom podáva návrh na základe výberového konania uskutočneného podľa § 24b.

Navrhuje sa, aby do funkcie vedúceho prokurátora (zástupca špeciálneho prokurátora) alebo do funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry mohol byť vymenovaný iba prokurátor generálnej prokuratúry, a to len na základe výberového konania a po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky s tým, že ak rada odmietne udeliť súhlas na vymenovanie, musí sa uskutočniť nové výberové konanie.

Radu prokurátorov Slovenskej republiky, ktorá je orgánom samosprávy prokurátorov, tvoria predsedovia jednotlivých prokurátorských rád. Orgány samosprávy prokurátorov, ich pôsobnosť a funkčné obdobie upravuje dvanásta hlava (§ 218 až 227) zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry bude súčasťou generálnej prokuratúry, preto do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry možno vymenovať iba prokurátora generálnej prokuratúry. To však neznamená, že do výberového konania na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry sa nemôžu prihlásiť prokurátori iných prokuratúr, ktorí spĺňajú podmienky na preloženie na generálnu prokuratúru ustanovené v § 10 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry rovnako ako osoba, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie za prokurátora. V takom prípade však musí byť prokurátor pred vymenovaním do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry preložený na generálnu prokuratúru, resp. osoba vymenovaná do funkcie prokurátora na generálnej prokuratúre, ak ide osobu podľa § 24 ods. 1 písm. c).

K § 24c až 24e

Navrhuje sa, aby oprávnenie prokurátora vykonávať funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry zaniklo z rovnakých dôvodov, ako u ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry, teda

- odvolaním z tejto funkciu,

- uvoľnením z tejto funkcie,

- zánikom služobného pomeru prokurátora.

Osobitne sa ustanovujú podmienky na odvolanie z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d). Dôvodom na odvolanie z tejto funkcie bude okrem právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie aj rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky. V praxi môže totiž nastať situácia, že prokurátora bude treba odvolať z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry bez toho, aby sa čakalo na výsledok disciplinárneho konania, ktoré môže prebiehať dlhšiu dobu. Dostatočnou zárukou pre prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry by mal byť súhlas Rady prokurátorov Slovenskej republiky k rozhodnutiu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jeho odvolaní z funkcie. Osobitná úprava je v § 24d ods. 4 ohľadom špeciálneho prokurátora, ktorého bude možno odvolať z funkcie okrem § 24d ods. 1 písm. a) a b) len, ak zo zdravotných dôvodov nevykonáva funkciu dlhšie ako 6 mesiacov. Táto osobitná úprava ohľadom osoby, ktorá bude na čele Úradu špeciálnej prokuratúry (t.j. špeciálneho prokurátora) je odôvodnená skutočnosťou, že v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry bude okrem iného aj trestné stíhanie ústavných činiteľov, a preto jej potrebné zabezpečiť čo najväčšiu mieru nezávislosti postavenia špeciálneho prokurátora.

Odvolaním z funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry (§ 24d) či uvoľnením z tejto funkcie (§ 24e) nedochádza k zániku služobného pomeru prokurátora. Nové služobné zaradenie prokurátora ustanovuje § 24d ods. 3 a § 24e ods. 3.

K bodu 5

So zreteľom na predpokladané vysoké riziko spojené s výkonom funkcie prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry sa ustanovuje pre prokurátorov príplatok za plnenie úloh v tomto úrade v rovnakej výške ako u sudcov Špeciálneho súdu a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o veciach, ktoré v prvom stupni rozhodoval Špeciálny súd, t.j. dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky (v roku 2002 bola cca 13.500 Sk). Tento príplatok by mal byť jednou zo zložiek, ktoré tvoria funkčný plat prokurátora (§ 94).

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanou zmenou v § 24d ods. 1 písm. b) sa navrhuje zaradiť medzi disciplinárne opatrenia aj preloženie z Úradu špeciálnej prokuratúry na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry alebo na prokuratúru nižšieho stupňa.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou uvedenou v § 24a a § 24d, ktorá podmieňuje vymenovanie prokurátora do funkcie v Úrade špeciálnej prokuratúry a odvolanie z tejto funkcie rozhodnutím generálneho prokurátora Slovenskej republiky súhlasom Rady prokurátorov Slovenskej republiky.

K bodu 8

Ustanovuje sa povinnosť vyhlásiť prvé výberové konanie na Úrad špeciálnej prokuratúry.

K čl. XI- k zákonu č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z.z.

K bodom 1 až 3Napriek skutočnosti, že novela zákona č. 241/2001 Z.z., resp. nový zákon o ochrane utajovaných skutočností je v súčasnosti v legislatívnom procese, navrhuje sa aj zmena platného zákona č. 241/2001 Z.z., keďže predkladateľ predkladá návrh zákona vzhľadom na platný právny stav.

Návrh zákona výslovne upravuje možnosť vymenovania alebo pridelenia osoby na Úrad špeciálnej prokuratúry a na Špeciálny súd len v prípade, ak podľa vyjadrenia Národného bezpečnostného úradu je oprávnená oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. To predpokladá vykonanie bezpečnostnej previerky. Za tým účelom sa novelizuje zákon č. 241/2001 Z.z..

Doplnenie zákona č. 241/2001 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu požiadavky, aby na účely výberového konania ohľadom kandidátov na sudcov Špeciálneho súdu a sudcov, ktorí budú rozhodovať o riadnych opravných prostriedkoch na najvyššom súde proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, ako aj prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, mohol priamo predseda výberovej komisie požiadať o ich bezpečnostnú previerku, keďže jej vykonanie bude podmienkou pridelenia sudcu na Špeciálny súd, resp. možnosti rozhodovania o riadnych opravných prostriedkoch proti jeho rozhodnutiam, rovnako tak aj v prípade pridelenia prokurátora na Úrad špeciálnej prokuratúry.

Zároveň sa ustanovuje, že lehotu 60 dní na vyjadrenie Národného bezpečnostného úradu podľa § 26 zákona č. 241/20001 Z.z. nie je možné na tieto účely predĺžiť.

K čl. XIINavrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť ako celok 1. októbra 2003, pričom ustanovenia, ktoré upravujú výberové konanie by mali nadobudnúť účinnosť čo najskôr (z tohto dôvodu je navrhovaná ich osobitná účinnosť), aby mohlo byť výberové konanie vyhlásené a uskutočnené tak, aby Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry mohli od účinnosti zákona začať pôsobiť bez problémov.

Bratislava, 28. máj 2003

Mikuláš D z u r i n d a, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel L i p š i c, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu