Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.11.2004 do 31.12.2004

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Všeobecná časť

Predkladaná novela leteckého zákona v súlade s prístupovým procesom Slovenskej republiky do Európskej únie prispôsobuje našu legislatívu Nariadeniam Európskeho spoločenstva v civilnom letectve a odstraňuje rozporné, či dvojité úpravy. Ide hlavne o dokončenie implementácie predpisu o licencovaní, zodpovednosti, zrušenie prekážok voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v oblasti leteckej dopravy, čím sa zabezpečuje požiadavka článku 3 písm. c) zmluvy o Európskej únii.

Hlavnou zmenou preto prechádza ôsma časť leteckého zákona upravujúca leteckú dopravu, ktorá v prípade licencovania tuzemských leteckých dopravcov plne implementuje Nariadenie Rady 2407/92 a v prípade leteckej dopravy vykonávanej zahraničnými dopravcami stanovuje osobitný režim pre vykonávanie dopravy dopravcami Spoločenstva, liberalizujúc tak vnútorný trh leteckej dopravy EÚ podľa Nariadenia Rady 2408/92. Podobne boli upravované ustanovenia vykonávania leteckej dopravy, týkajúce sa taríf v rámci spoločenstva a poistenia zodpovednosti dopravcov, prenájmu lietadiel.

Následne sa však upravujú aj ďalšie časti, ktoré v súlade s európskymi predpismi

-legislatívne umožňujú poverovanie fyzických osôb – examinátorov overovaním odbornej spôsobilosti leteckého personálu a výcvik leteckého personálu do úrovne súkromného pilota letúnov fyzickými osobami na základe ohlásenia

-umožňujú výkon štátneho odborného dozoru aj inšpektorom Európskych inštitúcií a zamestnancom ministerstva dopravy.

V súvislosti s otvorením legislatívneho procesu sa navrhujú riešiť aj ďalšie oblasti. Predkladaná novela leteckého zákona reaguje na vývoj v oblasti civilného letectva od poslednej novelizácie, ako aj na integračné prvky aj v oblasti spoločnej obrany Európskej únie. Preto ďalej :

-vo vymedzenom rozsahu rozširuje predmet zákona aj na vykonávanie letov štátnych lietadiel a rieši integráciu vojenského a civilného letectva v oblasti poskytovania služieb riadenia letovej prevádzky,

-spresňuje a dopĺňa pojmy, reaguje na novú legislatívu (napr. zákon o elektronických komunikáciách)

-upravuje použitie donucovacích prostriedkov štátnymi lietadlami v prípade, ak lietadlo nezmení dráhu letu alebo nepristane na určenom letisku alebo ohrozuje bezpečnosť a suverenitu Slovenskej republiky,

-vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov sa rozširuje aj na štátne lietadlá, ktoré mali vplyv na bezpečnosť prevádzky civilných lietadiel,

-register lietadiel sprístupňuje verejnosti a umožňuje sa výmaz lietadiel leteckým úradom aj bez žiadosti majiteľa z dôvodov určených v zákone,

-posilňuje bezpečnosť leteckej prevádzky - v ochranných pásmach sa ukladá povinnosť vlastníkom budov strpieť umiestnenie leteckého prevádzkového zariadenia a mimo ochranných pasiem sa na prevádzkovanie zariadenia a činnosti s klamlivými svetlami a lasermi vyžaduje povolenie leteckého úradu,

-posilňuje bezpečnostnú ochranu civilného letectva - riešia sa postihy právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní a používaní letiska v prípade nedodržania bezpečnostného programu letiska a legislatívne sa upravuje aj povinnosť spolupráce rezortov obrany, vnútra a Policajného zboru pri plnení opatrení podľa Nariadenia ES č. 2320/2002,

-jednotne upravuje iné podnikanie v civilnom letectve.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu a nezakladá nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej

únii

a)identifikácia predmetu návrhu:

-návrh zákona podľa Európskej dohody o pridružení patrí medzi prioritné oblasti podľa čl. 70 a 82 – doprava

-návrh zákona podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire patrí medzi prioritné úlohy v Kapitole 9 – Dopravná politika

-návrh zákona podľa Partnerstva pre vstup patrí medzi priority v oblasti doprava

-návrh zákona patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha) podľa kapitoly 6 – Doprava (VI. Letecká doprava)

-návrh zákona podľa Screeningu patrí medzi prioritné úlohy v Kapitole 9 – Dopravná politika

-návrh zákona je zahrnutý do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

b)Identifikácia záväzkov:

v negociačnej pozícii ku Kapitole 9 – Dopravná politika Slovenská republika prevzala na seba záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu do Európskej únie

4.Problematika návrhu právneho predpisu

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-Nariadenie Rady (ES) č. 295/91 zo 4. februára 1991 stanovujúce spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave,

-Nariadenia Rady (ES) č. 2407/92 z 23.júla 1992 o licencovaní leteckých dopravcov,

-Nariadenie Rady (ES) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva,

-Nariadenie Rady (ES) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách,

-Nariadenie Rady (ES) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva,

-Nariadenie Rady (ES) 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd,

-Nariadenie Rady (ES) 1592/2002 z 15. júla 2002 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA),

-Nariadenie Komisie (ES) č. 1486/2003 z 22. augusta 2003, ustanovujúce postupy pre vykonávanie inšpekcií Komisie v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 z 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva,

-Nariadenie Komisie (ES) č. 622/2003 z 4. apríla 2003 o ustanovení opatrení na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany civilného letectva v znení nariadenia Komisie (ES) č. 68/2004 z 15. januára 2004.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná

6.Gestor

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Nie.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

V odseku 1 a 3 sa rozširuje predmet zákona. Tento zákon sa tak vzťahuje aj na vykonávanie letov štátnych lietadiel (lietadlá v službách policajných alebo vojenských, bez ohľadu na vlastníctvo). Plní sa tým záväzok Slovenskej republiky daný Dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý v článku 3 zaväzuje štáty pri prevádzke týchto lietadiel zabezpečiť bezpečnosť civilnej prevádzky. Štátne lietadlá tak vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky prístupnom pre civilné lietadlá budú dodržiavať pravidlá lietania platné pre civilné letectvo. Spôsob zabezpečenia výkonu osobitných úloh, ktoré neumožňujú dodržiavať tieto pravidlá upravuje § 4.

K bodom 3 a 6

Spresňujú sa dva pojmy, u ktorých dochádzalo často k zámene. Výrobkami leteckej techniky sú len tie technické zariadenia a programové prostriedky, ktoré sú súčasti lietadiel. Technické zariadenia a programové prostriedky, ktoré slúžia na zabezpečenie leteckých navigačných služieb sú už leteckými pozemnými zariadeniami. Ich posudzovanie je odlišné od posudzovania spôsobilosti súčastí lietadiel, posudzujú ich iní špecialisti na leteckom úrade. Nakoniec stavby leteckých pozemných zariadení sa posudzujú špeciálnym stavebným úradom na leteckom úrade.

K bodu 4

Osobitne sa definuje pojem leteckého prevádzkovateľa. Ide o užší pojem k pojmu prevádzkovateľ lietadla. Leteckým prevádzkovateľom sa rozumie ten prevádzkovateľ lietadla, ktorý používa lietadlo na podnikanie v civilnom letectve. Ide nielen o držiteľa osvedčenia leteckého prevádzkovateľa (letecký dopravca), ale aj subjekt, ktorý vykonáva letecké práce alebo vedie leteckú školu. Pri získavaní povolenia alebo osvedčenia na výkon leteckej činnosti za odplatu sa preukazuje leteckému úradu vo forme prevádzkovej príručky najmä výkon činnosti a spôsob zabezpečenia systému údržby leteckej techniky využívanej na podnikanie.

K bodu 5

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách možno označenie pošta použiť len na označenie prístupových miest verejnej poštovej siete (stále prevádzkárne určené na vyberanie a poštových zásielok a na predaj poštových cenín, kontaktné miesta – osoby, ktoré sú na základe zmluvy s poskytovateľom univerzálnej služby oprávnené vyberať poštové zásielky). Rovnako aj v § 42 ods. 2 sa hovorí o preprave poštových zásielok, a nie o preprave pošty.

K bodu 7

Definícia verejného letiska sa upravuje tak, aby bolo prístupné aj iným lietadlám ako civilným v prípade, že sa tieto budú správať podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo.

K bodu 8

Súhrnne sa zavádza jednotný pojem letecké navigačné služby pre vymenované služby, obdobne medzinárodnej terminológii.

K bodu 9 a 10

Dopĺňa sa možnosť zriadiť medzirezortnú komisiu ako nástroj na koordináciu postupov a činností civilných a vojenských zložiek. Doterajšia právna úprava v odseku 2 predpokladala túto činnosť vyčlenenými príslušníkmi vojenského letectva na leteckom úrade, čo po prijatí súčasnej koncepcie branných síl na Slovensku už nie je splniteľné.

K bodu 11

V nadväznosti na rozšírený predmet zákona sa rieši vyčleňovanie vzdušného priestoru (vyhradený priestor) výlučne pre lety štátnych lietadiel. Ide o vyčleňovanie priestoru v reálnom čase, ktoré dokáže vykonať v riadenom vzdušnom priestore poskytovateľ riadenia letovej prevádzky. Myslí sa tým subjekt poverený podľa § 8 ministerstvom dopravy po dohode s ministerstvom obrany. Týmto je možné reagovať na aktuálne požiadavky ministerstva obrany resp. ministerstva vnútra pre plnenie osobitných úloh štátnych lietadiel. Tento prístup zároveň zabezpečí optimálnejšie využitie vzdušného priestoru civilným letectvom znížením požiadaviek na dlhodobé plánovanie a vyblokovanie priestorov. Využitie obmedzených priestorov podľa § 6 ako nástroj plánovaného využívania vzdušného priestoru ostáva nedotknuté a naďalej možné.

K bodu 12

Upravuje sa integrácia civilného a vojenského letectva v oblasti spoločného poskytovania služieb riadenia letovej prevádzky. Poskytovateľ letových prevádzkových služieb poverený na základe § 8 poskytuje služby riadenia všetkým lietadlám v priestore prístupnom pre civilné lietadlá. Na riadenie štátnych lietadiel vo vyčlenených, obmedzených a zakázaných priestoroch plniacich osobitné úlohy sa špecializuje personál rezortu obrany. Tieto úlohy sú nezastupiteľné civilnými zložkami, spôsob riadenia letov je odlišný od riadenia letovej prevádzky, s inou zodpovednosťou veliteľa lietadla; úlohy zároveň podliehajú utajovaniu.

K bodu 13

Zmeny v odseku 3 dopĺňajú povinnosť veliteľovi lietadla samostatne konať, ak je prevádzka lietadla vykonávaná v rozpore s týmto zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. V opačnom prípade zákon umožňuje použitie donucovacích prostriedkov. Ide o nutnú právnu úpravu v nadväznosti na septembrové udalosti roku 2001.

K bodu 14

V odseku 4 je nutná úprava spojená s rozšírením predmetu zákona. Pravidlá lietania platné pre civilné letectvo sú medzinárodne upravené a plne prevzaté do nášho právneho systému.

K bodu 15

Zákaz alebo obmedzenie vykonávania letov sa zužuje len na civilné lietadlá. Ide o nutnú úpravu spojenú s rozšírením predmetu zákona aj na štátne lietadlá. Obmedzenie priestorov z iných ako obranných a bezpečnostných dôvodov (nízke lety nad chránenými územiami) je možné rešpektovať obdobne aj zo strany vojenského resp. policajného letectva. Na to nie je nutné na to zákonné ustanovenie.

K bodu 16

Spresňuje sa znenie v nadväznosti na platnú legislatívu.

K bodu 17

Upresňuje sa znenie v nadväznosti na rozšírenie predmetu zákona a na zmenu v § 4.

K bodu 18

Zmena je vykonaná v súvislosti s novým prístupom k problematike prostredníctvom zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Letecký úrad prideľuje iba frekvencie z vymedzeného rozsahu frekvenčného pásma.

K bodu 19

Dopĺňa sa odsek 5, ktorý rieši vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov, v ktorých štátne lietadlo malo vplyv na bezpečnosť lietania civilných lietadiel. Vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov nemá trestno-právny rozmer, slúži na prevenciu a zvyšovanie bezpečnosti lietania. Takéto rozšírenie pôsobnosti je v súlade s požiadavkami článku 3 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve.

K bodu 20

Preukaz odbornej spôsobilosti vydáva letecký úrad na základe posudzovania, pri ktorom musí žiadateľ preukázať teoretické znalosti a praktické schopnosti podľa požiadaviek na jednotlivé odbornosti leteckého personálu. Následné overovanie odbornej spôsobilosti sa najmä u posádky lietadla vykonáva na palube lietadla počas letu, pričom sa ustanovuje oprávnenie leteckého úradu poveriť týmto overovaním fyzickú osobu – examinátora. Ide o medzinárodný trend prenosu niektorých odborných činností na externistov pod dohľadom administrátorov splnomocňujúcej autority. Bližšie upravuje predpis JAR-FCL 1.

Zároveň sa dopĺňa, v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z., že osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu rádiových zariadení posudzuje Telekomunikačný úrad.

K bodu 21 až 24

Obdobne prístupu v § 19 európsky predpis JAR-FCL 1 umožňuje vykonávanie výcviku do úrovne súkromného pilota letúnov na to spôsobilým fyzickým osobám, ktoré vykonávanie tejto činnosti leteckému úradu len oznamujú. Činnosť leteckej školy je podnikaním podľa tohto zákona. Zmenou v odsekoch 2 a 3 sa určuje, že pre vlastnú potrebu môžu výcvik leteckého personálu vykonávať iba leteckí prevádzkovatelia – prísnejšia úprava voči pôvodnému zneniu.

K bodu 25 a 26

Úpravou odseku 3 sa register lietadiel stane verejne prístupným na leteckom úrade.

V odsekoch 5 a 6 sa dopĺňa možnosť zo strany leteckého úradu vykonať výmaz lietadla z registra lietadiel. Ide najmä o prípady, keď lietadlo stratí letovú spôsobilosť a jeho majiteľ nekoná. Na zamedzenie dôsledkom neoprávneného nakladania s lietadlom zo strany prevádzkovateľa je umožnený vzťah k registru iba zo strany vlastníka lietadla.

K bodu 27

Odsek 3 upravuje povinnosť zniesť dodatočné umiestnenie a udržiavanie leteckého prekážkového značenia aj na objektoch už postavených v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení. Obdobne, ako je to u stavieb a zariadení mimo ochranných pásiem v § 30 ods. 3. Na nových stavbách v ochranných pásmach sa povinnosť umiestniť a udržiavať letecké prekážkové značenie zabezpečuje v stavebnom konaní, kde je dotknutý aj letecký úrad ako špeciálny stavebný úrad.

K bodu 28

Rozširuje sa, v súlade s medzinárodnými požiadavkami, výpočet stavieb a zariadení nestavebnej povahy, ktoré môžu svojimi vlastnosťami ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky a na ktorých prevádzku je potrebný súhlas leteckého úradu. Ide hlavne o klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje - lasery.

K bodu 29

Doplnením odseku 5 sa riešia postihy právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na prevádzkovaní a používaní letiska v prípade porušenia povinností, ktoré im ukladá bezpečnostný program letiska. Doterajšia právna úprava riešila len postih osoby, ktorá sa odmietla podrobiť osobnej kontrole a kontrole prepravovaných vecí (§ 36).

K bodu 30

V odseku 7 je odkazom na Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva vykonané priame previazanie zákona v danej oblasti na právny predpis EÚ.

K bodu 31 a 32

Odplaty sa vyberajú nielen za letové prevádzkové služby, ale aj za ďalšie poskytované služby, ktoré sa spoločne nazývajú letecké navigačné služby. Táto zmena si vyžiadala doplnenie definície pojmu letecké navigačné služby v § 2 písm. l).

K bodom 33 až 39

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2320/2002 upravuje spoločné pravidlá v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Kladie požiadavky na zodpovedné zložky v jednotlivých členských krajinách. Tie majú byť detailne upravené národnou legislatívou a národným programom bezpečnostnej ochrany.

Doterajšia právna úprava riešila len koordináciu postupov a činnosti všetkých zložiek zúčastnených na ochrane civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania, ale neukladá povinnosť ostatným silovým zložkám štátu na nej aj spolupracovať. Súčasne sa rozširuje pôsobnosť leteckého úradu hodnotiť spôsob zaistenia bezpečnostnej ochrany a koordináciu všetkých zúčastnených zložiek, v súlade s Nariadením č. 2320/2002.

K bodu 40 a 41

Doplnenie odseku 2 je vykonané z dôvodu odstránenia rozporu s Nariadením Rady (ES) č. 2407/92 o licencovaní leteckých dopravcov, ktoré stanovuje v danej oblasti leteckú dopravnú politiku Spoločenstva, zabezpečuje voľný pohyb kapitálu v rámci vnútorného trhu bez hraníc a vytvára inštitút „leteckého dopravcu spoločenstva“. Z uvedeného dôvodu zákon poskytuje rovnaké podmienky pre všetkých žiadateľov o udelenie licencie v rámci EÚ a implementuje možnosť majoritného vlastníctva leteckého dopravcu subjektami členského štátu alebo členských štátov EÚ.

K bodu 42

Odsek 5 plne implementuje ekonomické a finančné kritériá a požiadavky na finančnú spôsobilosť leteckého dopravcu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2407/92.

K bodu 43

Zmenou v § 45 sa splnomocňujúce ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu presúvajú do tejto, vecne príslušnej časti.

K bodu 44

Vzhľadom na leteckú dopravnú politiku spoločenstva, vnútorný trh EÚ bez vnútorných hraníc, zabezpečenie voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k leteckým trasám v rámci spoločenstva bol v zákone stanovený nový odsek 7. Tento odsek určuje rovnaké, nediskriminačné a zjednodušené pravidlá pre leteckých dopravcov spoločenstva pre získavanie prepravných práv na vykonávanie leteckej dopravy.

K bodu 45

Dopĺňa sa ustanovenie vytvárajúce väzbu a súlad zákona s Nariadením Rady (ES) č. 2409/92 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách.

K bodu 46

Dopĺňa sa ustanovenie vzťahujúce sa k Nariadeniu Rady (ES) č. 295/91 stanovujúcemu spoločné pravidlá systému náhrad pri odmietnutí nástupu do lietadla v pravidelnej leteckej doprave.

K bodu 47 a 49

Rozširuje sa možnosť prenajímania leteckej techniky aj od leteckého prevádzkovateľa. Doplnenie je v súlade s európskym predpisom JAR-OPS, ktorý detailne rieši všetky kombinácie a upravuje požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti vykonávania letov.

K bodu 48

Zavádza sa odkaz na Nariadenie Rady (ES) č. 2408/92 o prístupe leteckých dopravcov spoločenstva k letovým trasám v rámci spoločenstva, pretože letecký dopravca potrebuje pre používanie spoločných letových kódov s dopravcom z tretích krajín predchádzajúci súhlas ministerstva, zatiaľ čo pre používanie uvedených kódov s dopravcom spoločenstva predchádzajúci súhlas nemusí byť vyžadovaný.

K bodu 50

Vzhľadom na jednotný vnútorný trh EÚ a právny poriadok EÚ sa mení charakter doteraz definovanej vnútroštátnej dopravy. Po 1.5.2004 máme charakterizovanú v leteckej doprave medzinárodnú dopravu vo vzťahu k tretím štátom a dopravu v rámci spoločenstva (EÚ), v rámci ktorej je aj doteraz charakterizovaná vnútroštátna doprava. V tomto zmysle upravuje zákon aj zodpovednosť leteckých dopravcov, s odvolaním sa na Nariadenie Rady (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd.

K bodu 51

Spresňuje sa znenie v nadväznosti na platnú legislatívu.

K bodu 52

Letecké práce sa vynímajú zo živnostenského zákona a sú podnikaním podľa tohto zákona. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Doterajší vnútorný predpis leteckého úradu upravujúci túto činnosť je potrebné relevantne voviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 53

V odseku 1 sa jednoznačne vymedzujú druhy iného podnikania v civilnom letectve. Vypúšťa sa predaj leteckých prepravných služieb a dopĺňa sa údržba pohybových plôch letísk.

Ide o činnosti, na prevádzkovanie ktorých je potrebné povolenie leteckého úradu, ktorý ho vydá po preukázaní schopnosti plniť požadované náležitosti. Tieto sa na základe medzinárodných štandardov upravia vo všeobecne záväznom právnom predpise. Zodpovedajúco sa mení odsek 4.

Odsek 2 vyníma z iného podnikania činnosti prevádzkovateľov, na ktoré sú títo oprávnení z titulu udelenia ich prevádzkových povolení.

K bodu 54 a 55

Nadpis desiatej časti zákona sa mení v nadväznosti na doplnenie nového odseku 4 v § 46, podľa ktorého aj ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra vykonáva štátnu správu vo vzťahu k prevádzke štátnych lietadiel.

K bodu 56

Medzi kompetencie ministerstva sa dopĺňa aj výkon štátneho odborného dozoru podľa § 49.

K bodu 57 a 62

Úprava je vykonaná v súvislosti so zmenou v § 10 ods. 2.

K bodu 58

Zmena je vykonaná v súvislosti s vypustením písmena b) v § 45 odsek 1.

K bodom 59, 63, 64, 65 a 67

V nadväznosti na vykonané zmeny sa spresňujú odkazy v zátvorkách.

K bodom 60, 70, 77 a 81

Zmena je vykonaná v súvislosti so zavedením novej definície v § 2 písm. l).

K bodu 61

V odseku 1 písm. a) bod 4. sa vypúšťa vzhľadom na zmeny v § 4.

K bodu 66

V písm. o) sa vypúšťa slovo letové. Letecký úrad povoľuje prevádzkovanie leteckého pozemného zariadenia podľa § 32 ods.1. V povolení určí podmienky prevádzkovania a periódu overovania jeho spôsobilosti. Overovanie vykonáva letecký úrad. Ako podklad mu slúži aj letové meranie, ktorým sa letecky overuje činnosť zariadenia a merajú jeho charakteristiky. Nie je však nutné pre všetky typy leteckých pozemných zariadení. Meranie je možné vykonať aj iným subjektom, pokiaľ ho letecký úrad uzná za hodnoverný. Nové znenie je širšie a zahŕňa aj pôvodnú možnosť vykonávania letových overovaní zo strany leteckého úradu. V súlade s medzinárodnými trendmi nie je nevyhnutná úprava, že letové overovanie je možné vykonávať len leteckým úradom.

K bodu 68

Rozširuje sa pôsobnosť leteckého úradu hodnotiť spôsob zaistenia bezpečnostnej ochrany a koordináciu všetkých zúčastnených zložiek, v súlade s Nariadením č. 2320/2002.

K bodu 69

Rozširuje sa pôsobnosť leteckého úradu v nadväznosti na európsku legislatívu. Predmetné nariadenie konštituuje EASA ako nadnárodnú agentúru Európskej únie, ktorý vo vymedzenej oblasti zabezpečuje bezpečnosť prevádzky civilného letectva. Za týmto účelom spolupracuje s národnými leteckými úradmi.

K bodu 71

Upravuje sa pôsobnosť ministerstva obrany ako orgánu štátnej správy v nadväznosti na znenie § 46 odsek 4. Ide o výpočet činností súvisiacich s rozšírením predmetu zákona a úpravami v § 4.

K bodu 72 až 76

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa štátneho odborného dozoru. Ministerstvo rovnako ako letecký úrad vykonáva pôsobnosti štátnej správy vo vzťahu ku tretím osobám. Udeľuje licencie, vydáva povolenia a poveruje výkonom činností, ktoré je potrebné dozorovať. Za týmto účelom je potrebné umožniť aj zamestnancom ministerstva vyžadovať dokumentáciu, podklady a informácie, ako aj vstupovať do priestorov súvisiacich s predmetom povoľovanej činnosti – odsek 4.

Zároveň s nutnosťou umožniť inšpekcie aj povereným pracovníkom Európskych inštitúcií (doplnený odsek 7) je nutné umožniť v inšpekčných tímoch aj účasť zamestnancov ministerstva ako riadiaceho orgánu štátnej správy v civilnom letectve. V odseku 2 sa rozširuje rozsah činností, ktoré podliehajú dozorovaniu. V odseku 4 sa medzi dozorované subjekty dopĺňajú leteckí dopravcovia, ktorých doterajšia zákonná úprava opomenula.

K bodu 78 a 79

Zmena sa vykonáva v nadväznosti na zmenu v § 45. Zároveň sa v odseku 1 zvyšuje maximálna výška pokuty, ktorú môžu uložiť ministerstvo. Obrat prevádzkovateľov v civilnom letectve je vyšší ako u iných typov podnikania a súčasná možná výška pokuty tak nemá požadovaný preventívny účinok.

K bodu 80

Rozširuje sa okruh priestupkov, ktoré následne prejednáva a sankcionuje letecký úrad.

K bodu 82

Odstraňuje sa nepresnosť, ktorá bola spôsobená poslednou novelizáciou zákona.

K bodu 83

V prechodných ustanoveniach sa upravuje povinnosť ministerstva obrany a ministerstva vnútra plniť úlohy podľa tohto zákona v čase, ktorý si uvedené rezorty určili.

K čl. II

Z dôvodu zmeny § 45 - iné podnikanie v civilnom letectve sa vyžaduje úprava zákona o živnostenskom podnikaní. Upravuje sa tak § 3 ods. 2 písm. w), ktoré vymenúva činnosti podľa leteckého zákona, ktoré nie sú podnikaním podľa živnostenského zákona. V nadväznosti na to sa upravuje príloha č. 2 a príloha č. 3 živnostenského zákona.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004.

Bratislava 16. júna 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

17

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov nadväzuje na novelu banského zákona vykonanú zákonom č. 558/2001 Z. z. Zároveň reaguje na zmeny ekonomických, právnych a politických pomerov v našej spoločnosti, najmä v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Podľa doterajšieho znenia zákona fyzické osoby s bydliskom alebo právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (zahraničné osoby) nemajú rovnaké podmienky na podnikanie v banskej činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov ako slovenské osoby. V návrhu zákona sa podmienky podnikania upravujú tak, aby boli rovnaké pre všetkých podnikateľov, podobne ako sú upravené v živnostenskom zákone.

Zároveň sa dávajú do súladu s inými právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z., podmienky na uvedenie na trh pre technické zariadenia používané pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a pre výbušniny. Podľa súčasného stavu zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z. túto oblasť upravujú odlišne, čím vznikol dvojitý režim. Navrhovaná novela túto oblasť upravuje jednotne. Tým sa vytvárajú podmienky pre voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie. Návrh zákona neodporuje „Protokolu o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. (Do textu Protokolu možno nazrieť na Ministerstve životného prostredia SR).

Návrh zákona ďalej reaguje na smernice Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993 k harmonizácii ustanovení o uvádzaní výbušnín do obehu a ich kontrole pre civilné účely a na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na výbušniny na civilné použitie v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. tak, že odstraňuje rozdielne úpravy.

V návrhu sa ustanovuje, aby plastické trhaviny obsahovali detekčné látky, ktoré umožnia ich zistenie a zakazuje sa výroba a dovoz neoznačených plastických trhavín. Týmto sa plní Dohovor o značkovaní plastických trhavín pre účely detekcie, prijatý v Montreali 1. marca 1991, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika. Dohovor zaväzuje každú zmluvnú stranu na prijatie nevyhnutných a účinných opatrení pre zákaz a zamedzenie výroby neoznačených trhavín na svojom území.

Návrh zákona upravuje aj oblasť pyrotechnických výrobkov. Návrhom sa sleduje zvýšenie účinnosti dozoru nad výrobou a používaním pyrotechnických výrobkov určených najmä na zábavné a oslavné účely. Tým sa reaguje na známe mimoriadne udalosti vo svete aj v Slovenskej republike, ku ktorým došlo pri výrobe, uskladňovaní a používaní pyrotechnických výrobkov. Zároveň sa zjednocujú niektoré pojmy s inými právnymi predpismi, najmä s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na pyrotechnické výrobky v znení nariadenia vlády SR č. 297/2000 Z. z.

Aj keď u novely zákona ide o pomerne rozsiahlu novelu, predkladateľ návrhu zákona nezvolil možnosť vypracovať nový zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe z dôvodu, že v rokoch 2005 – 2008 sa podľa pripravovanej štátnej surovinovej politiky sa má vypracovať kódexový zákon zahŕňajúci do spoločných ustanovení hmotno-právne ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. banský zákon v znení neskorších predpisov, zákona č. 51/1988 Zb., zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon). Na doterajší zákon č. 51/1988 Zb. nadväzuje viacero vykonávacích predpisov, spolu s banským zákonom celkom 312, ktoré sa v rámci predpokladanej trojročnice prípravy novej banskej legislatívy upravia v súlade s ňou.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ani na rozpočty vyšších územných celkov a na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.

Návrhom zákona sa okrem iného sleduje zvýšenie bezpečnosti pri používaní pyrotechnických výrobkov a nebude mať zásadnejší dopad na hospodárenie podnikateľských osôb a iných právnických osôb.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a je v súlade s Aarhuským dohovorom.

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

V rámci tohto návrhu sa novelizuje aj zákon Národnej rady SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

Novelizáciu týchto právnych predpisov si vyžiadala úprava vykonávaná v zákone SNR č. 51/1988 Zb. Ide hlavne o zvýšenie správnych poplatkov, o vypustenie skutkových podstát, priestupkov zo zákona o priestupkoch a o ich presun do zákona č. 51/1988 Zb., ako aj o kompetenčnú deklaráciu postavenia Ministerstva hospodárstva SR pri implementácii štrukturálnych fondov Európskej únie a Európskeho spoločenstva v oblastiach priemyslu, energetiky, teplárenstva a plynárenstva, ťažby a úpravy tuhých palív, ťažby ropy a zemného plynu, ťažby rudných a nerudných surovín, podpory malého a stredného podnikania, vnútorného obchodu, zahraničného obchodu, cestovného ruchu a ochrany spotrebiteľa. Všetky tieto oblasti sú svojím spôsobom previazané na zákon č. 51/1988 Zb. a preto je ich potrebné novelizovať.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej

dohody o pridružení

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa

aktualizovaného znenia NPAA

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup – Slobodný

pohyb tovaru

- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv.

Bielej knihy

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu, kapitola

1 – Slobodný pohyb tovaru, časť 01.20 – Chemikálie (smernica rady 93/15/EHS)

- návrh zákona nie je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 5. novembra 2003

b) V negociačnej pozícii ku kapitole 1 – Slobodný pohyb tovaru prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004.

V negociačnej pozícii ku kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004, s výnimkou kompenzačnej schémy pre investorov.

4. Problematika návrhu zákona:

- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v článku 2, 3, 14, 28 – 30, 31, 43-48 Zmluvy o založení ES v jej amsterdamskom znení a v znení Zmluvy z Nice.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená čiastočne v :

-smernici Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o harmonizácii predpisov týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné použitie

- nie je upravená v práve Európskej únie

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

-úplná

6.Gestor( spolupracujúce rezorty ) : bezpredmetné

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 (§ 2 písm. a))Ide o legislatívnoprávnu úpravu, ktorá súvisí s predchádzajúcimi úpravami banského zákona a geologického zákona. Navrhuje sa zjednotenie pojmov medzi banským zákonom, geologickým zákonom a zákonom Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 písm. h))Navrhuje sa rozšírenie banskej činnosti o sprístupňovanie banských diel pre muzeálne účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave. Vychádza sa z požiadaviek praxe. V minulosti došlo k ukončeniu dobývania na lokalitách s bohatou baníckou históriou. Sú snahy zachovať toto historické dedičstvo pre budúce generácie. Táto oblasť doteraz nebola upravená, čo by mala zabezpečiť navrhovaná úprava. K bodu 3 (§ 4a)Úprava v odseku 1 reaguje na rozšírenie banskej činnosti podľa bodu 2. To znamená, že aj organizácia, ktorá vykonáva sprístupňovanie banských diel pre muzeálne účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave musí mať banské oprávnenie.Podľa návrhu v odseku 2 sa sprísňujú podmienky na získanie banského oprávnenia. Sprísnenie spočíva v tom že sa vyžaduje bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá žiada o vydanie banského oprávnenia a u právnickej osoby sa žiada bezúhonnosť osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Sprísňujú sa požiadavky aj na zodpovedného zástupcu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorý musí byť bezúhonný, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a musí s vykonávaním funkcie zodpovedného zástupcu vyjadriť písomný súhlas. Tým sa niektoré podmienky na získanie banského oprávnenia upravili obdobne ako pre získanie živnostenského oprávnenia.

V odseku 3 sa podobne ako v živnostenskom zákone upravuje, že banské oprávnenie môžu získať za rovnakých podmienok slovenské osoby aj zahraničné osoby, vysvetľujú sa pojmy slovenská osoba, zahraničná osoba a bydlisko na účely banského oprávnenia. Obsah žiadosti o vydanie banského oprávnenia zahraničnej právnickej osobe podľa odseku 5 sa rozširuje v tom, že zahraničná právnická osoba musí v žiadosti uviesť aj adresu podniku alebo organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a osobné údaje vedúceho podniku alebo organizačnej zložky. Tieto údaje sú potrebné pre zabezpečenie styku úradu s podnikateľom na území Slovenskej republiky. Obdobnú úpravu obsahuje aj živnostenský zákon.

V odseku 4 sa upravuje bezúhonnosť fyzických osôb alebo zodpovedných vedúcich zamestnancov fyzických osôb alebo bezúhonnosť štatutára alebo člena štatutárneho orgánu alebo zodpovedného vedúceho zamestnanca právnickej osoby. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

V odseku 6 sa upresňujú doklady, ktoré sa pripoja k žiadosti o vydanie banského oprávnenia a zároveň sa upravuje predkladanie výpisu z registra trestov u zahraničných fyzických osôb. Navrhuje sa postupovať podľa zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení zákona č. 445/2003 Z. z...Úpravou, aby výpis z registra trestov nebol starší ako tri mesiace sa táto požiadavka upravuje obdobne ako v iných právnych predpisoch. Takáto úprava v zákone chýbala.

V odseku 7 sa obvodnému banskému úradu ukladá vydať banské oprávnenie, ak sú splnené podmienky na jeho vydanie, čím sa sleduje zabrániť prieťahom v konaní. Zároveň sa upravujú podmienky na zastavenie konania v prípadoch, kedy sa podľa doterajších predpisov nedalo konanie o vydanie banského oprávnenia ukončiť rozhodnutím.

V odseku 9 sa obsah banského oprávnenia vydaného zahraničnej právnickej osobe rozširuje podobne ako žiadosť o jeho vydanie. Sú to dôležité údaje o zahraničnej právnickej osobe, ktoré je potrebné do banského oprávnenia uviesť.

V odseku 11 ide o legislatívnoprávnu úpravu, ktorú si vyžiadali predchádzajúce úpravy v oblasti zdravotných poisťovní a sociálnej pomoci.

V odseku 13 sa ukladá obvodnému banskému úradu, aby na základe oznámenia o zmene v údajoch, na základe ktorých bolo banské oprávnenie vydané, vydal vždy rozhodnutie o zmene alebo zrušení banského oprávnenia. Precíznejšie sa tým upravuje postup obvodných banských úradov pri oznámení zmeny údajov a zjednocuje sa ich postup.

V novom návrhu odseku 4a sa vypúšťajú ustanovenia, ktoré umožňovali v jednom spoločnom konaní rozhodnúť o žiadosti o vydanie banského oprávnenia a o žiadosti o povolenie činnosti, na ktorú sa žiada vydať banské oprávnenie, alebo o žiadosti o určenie dobývacieho priestoru. Tieto ustanovenia sa v aplikačnej praxi nepoužili a po ostatnej novele banského zákona takýto postup nie je možný.

K bodom 4 a 5 (§ 4b ods. 4)Podľa navrhovanej úpravy bude musieť obvodný banský úrad konať o zrušenie banského oprávnenia aj v prípadoch, keď doterajšia úprava dávala možnosť, aby obvodný banský úrad sám zvážil či začne alebo nezačne konanie o zrušenie banského oprávnenia. Ide o prípady keď držiteľ banského oprávnenia závažným spôsobom porušuje podmienky určené v banskom oprávnení, alebo povinnosti vyplývajúce zo zákona, alebo nevykonáva činnosť podľa banského oprávnenia dlhšie ako dva roky. Nová úprava zabezpečuje priehľadnejší priebeh konania.

K bodu 6 (§ 4b ods. 6 a 7)Podľa nového odseku 6 držiteľ banského oprávnenia, ktorému bolo zrušené banské oprávnenie, lebo závažným spôsobom porušoval podmienky určené v banskom oprávnení alebo povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a predpisov uvedených v 39 ods. 1, bude môcť znovu požiadať o vydanie banského oprávnenia až po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o jeho zrušení. Podobnú úpravu má aj živnostenský zákon. V doterajšom znení zákona takéto obmedzenie chýbalo. Nakoľko po zrušení banského oprávnenia organizácia, ktorá je držiteľom dobývacieho priestoru, stratí jednu z podmienok na určenie dobývacieho priestoru podľa § 24 ods. 1 banského zákona, bolo potrebné riešiť zrušenie dobývacieho priestoru, alebo určenie dobývacieho priestoru inej organizácii podobne ako rieši banský zákon v prípade, že sa do troch rokov od určenia alebo prevodu dobývacieho priestoru nezačalo s dobývaním výhradného ložiska.

K bodu 7 (§ 4c ods. 2 písm. b))Upresňuje sa obsah banského registra o dôležitú informáciu o spôsobe konania osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby a v jej mene konajú. Toto ustanovenie by malo prispieť k zníženiu sporov o platnosť právnych úkonov vykonaných v mene právnickej osoby.

K bodu 8 (§ 4c ods. 3)Rozčlenením banského registra na verejnú a neverejnú časť sa zabezpečuje ochrana osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z.z.

K bodu 9 (§ 5 ods. 7)Podľa navrhovanej úpravy Hlavný banský úrad bude vydávať, prípadne odnímať oprávnenia organizáciám na vykonávanie poradenstva, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany

práce pri činnostiach upravených týmto zákonom ako podnikateľskú činnosť. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov túto problematiku upravuje odkazom na zákon SNR č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, neustanovuje konkrétne ktorý orgán štátnej banskej správy bude oprávnenia vydávať, prípadne odnímať, preto sa to navrhuje upraviť v tomto návrhu zákona.

K bodu 10 (§ 8 ods. 1)Doplnením § 8 ods. 1 podľa návrhu sa dosiahne, že platnosť tohto ustanovenia sa rozšíri na všetky činnosti upravené týmto zákonom, napr. aj na výrobu a spracovanie výbušnín.

K bodu 11 (§ 8 ods. 2)Podľa navrhovaného znenia § 8 ods. 2 sa spôsobilosť technických zariadení a pomôcok bude preverovať aj typovou skúškou, ktorá sa vykoná pri výrobe viac kusov vyhradeného technického zariadenia. Podľa novej úpravy pravidelné prehliadky, skúšky, typové skúšky a revízie budú môcť vykonávať fyzické a právnické osoby na to oprávnené, čím sa vytvára možnosť vykonávať ich dodávateľsky. Podľa doterajšieho znenia ich mohli vykonávať len zamestnanci organizácie na to oprávnení a odborne spôsobilí.

K bodu 12 (§ 8 ods. 3, 4)

Navrhovanou úpravou sa reaguje na zmeny v postupe pri uvádzaní typov vybraných banských strojov, zariadení, prístrojov a pomôcok do používania, ktoré boli vyvolané zákonom č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak sú vybrané banské stroje, zariadenia, prístroje a pomôcky určenými výrobkami podľa zákona č. 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov, v súlade so zásadou uvádzania určených výrobkov na trh a ich voľného pohybu, nebudú tieto výrobky podliehať ďalšiemu režimu povoľovania. Hlavný banský úrad bude určovať podmienky používania určených výrobkov považovaných za vybrané banské stroje, zariadenia, prístroje a pomôcky z hľadiska rôznorodosti pracovných, prírodných a technických podmienok ich použitia. Ak určenými výrobkami nie sú, režim ich povoľovania sa nemení. Budú sa môcť používať len na základe povolenia Hlavného banského úradu. Úpravou § 8 ods. 4 podľa návrhu sa dosiahne akceptovanie stavu, že výrobná sféra je regulovaná formou posudzovania zhody (takmer všetky vyhradené technické zariadenia sú určené výrobky. Vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 23/1979 Zb., 24/1979 Zb., 25/1979 Zb. a 26/1979 Zb. o vyhradených technických zariadeniach ustanovujú, že vyrábať tieto zariadenia je možné len na základe oprávnenia vydaného obvodným banským úradom ale zároveň neustanovujú požiadavky na odbornú spôsobilosť organizácie (jej zamestnancov) pre výrobu. Doplnenie slov „montovať, rekonštruovať, vykonávať opravy a údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky“ vyplýva z uvedených ustanovení uvedených vyhlášok a potreby, aby činnosť údržba bola vykonávaná len na základe oprávnenia. Doplnené slovo „navrhovať“ vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a i overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.

K bodu 13 (§ 8 ods. 6 písm. a))Zmena ustanovenia bola vyvolaná zmenami podľa bodu 12.

K bodu 14 (§ 10 ods. 1)Posledná veta vypustená z § 10 ods. 1 sa navrhuje začleniť do nového odseku 6 v § 17, čím sa zákaz na vykonávanie banskej činnosti bez príslušného povolenia rozširuje na všetky druhy banskej činnosti .K bodu 15 (§ 10 ods. 2)Navrhované nové ustanovenie sa prispôsobuje aplikačnej praxi. Často sa vyskytovali prípady, že rozhodnutia iných orgánov štátnej správy obmedzovali povolenie banskej činnosti na určité časové obdobie, čo zákon doteraz neupravoval. Navrhovaná úprava umožňuje organizáciám, aby aj plány otvárky, prípravy a dobývania prispôsobili časovým obmedzeniam, ktoré vyplynuli z rozhodnutí orgánov štátnej správy alebo z iných požiadaviek. K bodu 16 (§ 12)Navrhované ustanovenia § 12 nadväzujú na rozšírenie banskej činnosti podľa bodu 2 a upravujú povoľovanie sprístupňovania banských diel pre múzejné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave podobne, ako pri iných druhoch banskej činnosti.

K bodu 17 (§ 14 ods. 2)

Nová úprava zaväzuje obvodný banský úrad, aby nariadil vyhotovenie, alebo doplnenie banskomeračskej alebo geologickej dokumentácie, ak zistí že dokumentácia chýba, prípadne je neúplná, alebo sú v nej závady. Tým sa odstraňuje možnosť voľby pre obvodný banský úrad.

K bodom 18 a 20 (§ 15 ods. 1 a § 17 ods. 1)

Navrhované úpravy nadväzujú na úpravy podľa bodu 2 a 17 a vytvárajú pre vykonávanie sprístupňovania banských diel pre muzeálne účely a prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave rovnaké podmienky pre vstup na cudzie nehnuteľnosti a pre konanie o povolenie banskej činnosti ako pre ostatné druhy banskej činnosti.

K bodu 19 (§ 16 ods. 4)Podľa poznatkov orgánov štátnej banskej správy sa toto ustanovenie v praxi nepoužilo, preto sa navrhuje jeho vypustenie. Po vypustení poslednej vety z § 16 odsek 4 bude spory o jednorazovú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľností rozhodovať príslušný súd.

K bodu 21 (§ 17 ods. 6 až 8)Presunutím poslednej vety z § 10 ods. 1 do § 17 ods. 6 sa zabezpečuje, aby sa zákaz vykonávania banskej činnosti bez príslušného povolenia rozšíril na všetky druhy banskej činnosti a na dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, nielen na otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk. Vytvárajú sa tak rovnaké podmienky pre všetky druhy banskej činnosti a pre dobývanie ložísk nevyhradených nerastov.

Obvodné banské úrady zisťovali vykonávanie banskej činnosti alebo dobývanie ložísk nevyhradených nerastov bez platného povolenia. Aby sa zabránilo vzniku ďalších škôd a nebol ohrozený verejný záujem a životy a zdravie ľudí bolo potrebné nepovolenú činnosť zastaviť, na čo v zákone nie je jednoznačné zmocnenie. Preto sa v § 17 ods. 7 navrhuje, aby mohli obvodné banské úrady vykonávanie takejto činnosti rozhodnutím zastaviť. Aby sa zabránilo vzniku ďalších

škôd, obvodnému banskému úradu sa ukladá odňať odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o zastavení vykonávania činnosti.

Doterajšie znenie zákona neumožňovalo predĺžiť dobu platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti alebo o povolení dobývania ložísk nevyhradených nerastov, ktoré bolo vydané na dobu určitú, hoci s takouto možnosťou počíta zákon o správnych poplatkoch. Navrhovaná úprava v § 17 ods. 8 umožňuje, pri splnení určených podmienok, predĺžiť časovú platnosť rozhodnutia. Takáto možnosť je upravená aj v stavebnom zákone

K bodu 22 (§ 18 ods. 5)Toto ustanovenie bolo doteraz vo vyhláške Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení vyhlášky SBÚ č. 16/1992 Zb. V súlade s článkom II odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje, aby bolo prevzaté do zákona.

K bodu 23 (§ 21)V § 21 ods. 1 sa navrhuje nová definícia pojmu „výbušnina“, ktorá bola prevzatá zo smernice Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993 k harmonizácii ustanovení o uvádzaní výbušnín do obehu a ich kontrole pre civilné účely a z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na výbušniny na civilné použitie v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. Zabezpečuje sa tým zjednotenie pojmov v právnych predpisoch.

V upravenom znení odseku 2 sa uvádza definícia pojmu „pyrotechnické výrobky“, ktorá bola doteraz vo vykonávacom predpise a v zákone chýbala. Doterajšie znenie odseku 2 upravovalo, že zákon sa vzťahuje na pyrotechnické výrobky a výbušniny obsahujúce výbušniny, ak môžu výbuchom ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, teda upravovalo obmedzenú platnosť zákona na pyrotechnické výrobky. Navrhovaná úprava definuje pojem pyrotechnické výrobky a upúšťa od obmedzenej platnosti zákona na pyrotechnické výrobky len na pyrotechnické výrobky, ktoré môžu výbuchom ohroziť bezpečnosť osôb a majetku. Zároveň sa upúšťa od delenia pyrotechnických výrobkov na pyrotechnické predmety a výbušné predmety. Tým sa vytvára stav, že všetky pyrotechnické výrobky v celom rozsahu spadajú pod režim zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, od výroby po ich použitie, prípadne ničenie. Odstránia sa tým odborné spory o rozsahu dozoru v oblasti pyrotechnických výrobkov. Uvedené je v súlade so zaradením pyrotechnických látok do triedy I podľa Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).

Výklad pojmu „trhacie práce“ bol doteraz uvedený vo vyhláške SBÚ č. 71/1988 Zb. o výbušninách v znení neskorších predpisov. Z dôvodov uvedených k bodu 23 sa navrhuje, aby bol prevzatý do zákona.

V odseku 4 sa navrhuje upresnená definícia pojmu ohňostrojné práce. Tento pojem bol vykladaný vo viacerých predpisoch rôzne. Podľa návrhu sa upúšťa od delenia na ohňostrojné práce a ohňostroje podľa toho, aké pyrotechnické výrobky sa použijú. V novom návrhu zostávajú len ohňostrojné práce, do ktorých sa začlenili aj ohňostroje. K takejto úprave sa pristúpilo na základe poznatkov z doterajšej aplikačnej praxe. Dochádzalo k sporom, či sa vykonal ohňostroj alebo ohňostrojné práce a bola obmedzená možnosť vykonania kontroly ohňostrojov. Naviac boli zaznamenané mimoriadne udalosti pri takýchto prácach so škodami na majetku a zdraví.

V odsekoch 6 a 7 sa uvádzajú nové pojmy, ktoré doteraz v zákone neboli a ktoré vyplynuli zo smernice Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993 a z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z., v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z.

K bodu 24 (§ 23 ods. 1) Ustanovenie § 23 ods. 1 upravovalo, že činnosti tam uvedené mohla organizácia vykonávať len na základe súhlasu vydaného Hlavným banským úradom. Chýbala tu však úprava podmienok, ktoré musí organizácia splniť aby jej mohol Hlavný banský úrad udeliť súhlas, čo tento návrh upravuje.

K bodu 25 (§ 23 ods. 2)V novom odseku 2 sa uvádza, že výroba pyrotechnických výrobkov sa považuje za spracovanie výbušnín. Tým sa zdôrazňuje, že výroba pyrotechnických výrobkov spadá pod režim zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, teda pod dozor orgánov štátnej banskej správy, tak ako spracúvanie výbušnín.

K bodu 26 (§ 23 ods. 3)Jednoduché druhy trhavín, ani zhotovovanie jednoduchých druhov trhavín nie je v právnych predpisoch definované. V doterajšej praxi išlo najmä o zhotovovanie trhavín pre vlastnú spotrebu jednoduchým zmiešaním komponentov. Podľa zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z. aj jednoduché druhy trhavín sa považujú za určené výrobky. Pre zaraďovanie výrobkov medzi určené výrobky nerozhoduje, či sú určené na trh alebo na vlastnú spotrebu. Preto kategória jednoduchých druhov trhavín nemá ďalšie opodstatnenie v zákone.

K bodu 27 (§ 23 ods. 3 písm. a))Organizácia ktorá vyrába, spracúva alebo dováža výbušniny alebo pomôcky je povinná odberateľovi odovzdať vyhlásenie o zhode výbušniny alebo pomôcky s technickými požiadavkami. Vyhlásením o zhode sa nahrádza osvedčenie o akosti dodávanej výbušniny alebo pomôcky, ktoré sa odovzdávalo doteraz. Táto zmena vyplynula zo zásadnej zmeny v uvádzaní výbušnín na trh. K bodom 28 a 29 (§ 23 ods. 3 písm. b) a ods. 7)Návod na používanie výbušniny alebo pomôcky nebude schvaľovať Hlavný banský úrad ako doteraz, ale bude súčasťou dokumentácie o posudzovaní zhody. Vzhľadom na riziká ohrozenia bezpečnosti osôb a majetku pri používaní výbušnín je aj naďalej potrebné, aby návod na používanie výbušniny alebo pomôcky riešil vybrané základné otázky bezpečnosti pri ich používaní. Preto sa navrhuje, aby všeobecne záväzný právny predpis ustanovil minimálny rozsah návodu. Na vydanie predpisu sa splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Aj táto úprava súvisí so zásadnou zmenou v uvádzaní výbušnín a pomôcok na trh.

K bodu 30 (§ 24)Novelou sa oproti doterajšej praxi zásadne mení uvádzanie výbušnín a pomôcok do obehu. Výbušniny a pomôcky pred ich uvedením do obehu už nebude povoľovať Hlavný banský úrad, ale budú uvádzané na trh ako určené výrobky podľa zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvádzanie výbušniny alebo pomôcky na trh sa tým prispôsobuje zákonu č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov a odstraňuje sa dvojitý režim.

V ods. 2 sa ustanovuje, že plastické trhaviny musia obsahovať detekčné látky, ktoré umožnia ich zistenie. Týmto sa do právneho poriadku Slovenskej republiky dostávajú požiadavky Dohovoru o značkovaní plastických trhavín pre účely detekcie, prijatého v Montreali 1. marca

1991, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika. Dohovor zaväzuje každú zmluvnú stranu na prijatie nevyhnutných a účinných opatrení pre zákaz a zamedzenie výroby neoznačených plastických trhavín na svojom území. Zároveň sa splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, aby všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovilo druhy detekčných látok.

K bodu 31 (§ 25)Navrhované vypustenie odsekov 5 a 6 vyplynulo zo zmeny v uvádzaní výbušnín a pomôcok na trh.

K bodu 32 (§ 26)V dôsledku rozšírenia ust. § 26 odseky 5 až 8 je potrebné zmeniť aj nadpis pod § 2 a doplniť ho o prevoz výbušnín.

K bodu 33 (§ 26 ods. 5 až 8)V navrhovaných ods. 5 až 6 sa pri povoľovaní prevozu výbušnín rešpektuje smernica Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993 k harmonizácii ustanovení o uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole pre civilné účely a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a o postupoch posudzovania zhody na výbušniny na civilné použitie v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. Po prijatí novely budú orgány štátnej banskej správy vydávať povolenie na prevoz výbušnín, postupom podľa § 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. Nariadenie vlády síce upravuje, že povolenie na prevoz vydá príslušný orgán, bližšie ho však neurčuje. Preto sa navrhuje aby tento zákon ustanovil, že príslušným orgánom na povolenie prevozu je Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady podľa toho, či ide o prevoz výbušnín na území Slovenskej republiky alebo o tranzit, vývoz alebo dovoz výbušnín. Uvedené orgány štátnej banskej správy sa navrhujú aj na povoľovanie prevozu výbušnín, lebo do ich kompetencie patrí celá problematika výbušnín.

K bodu 34 (§ 27 ods. 1)

Zmena v § 27 ods. 1, dotýkajúca sa povoľovania ohňostrojných prác, nadväzuje na zmenu v definícii ohňostrojných prác uvedenú v navrhovanom znení § 21 ods. 4. Povoľovanie ohňostrojných prác, pri ktorých sa použijú pyrotechnické výrobky triedy IV doteraz vyplývalo z vyhlášky Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch. Keďže sa navrhla nová definícia pojmu ohňostrojné práce, ktoré zahŕňa aj doterajšie ohňostroje, bolo treba upresniť v zákone, ktoré ohňostrojné práce bude povoľovať obvodný banský úrad.

Zároveň sa umožňuje povoliť predĺženie časovej platnosti rozhodnutia o povolení trhacích prác alebo ohňostrojných prác, ak sú na to splnené podmienky. Dôvody sú obdobné, ako v bode 22 , k § 17 ods. 8. Tento návrh vychádza z požiadavky praxe.

K bodu 35 (§ 28 ods. 2)Požiadavka na predloženie dokumentácie vo dvoch vyhotoveniach vychádza z praxe. Pri povoľovaní trhacích prác alebo ohňostrojných prác je potrebné, aby jedno vyhotovenie dokumentácie dostal žiadateľ spolu s rozhodnutím o povolení a druhé vyhotovenie dokumentácie, aby zostalo na obvodnom banskom úrade, ktorý vydal rozhodnutie.

K bodu 36 (§ 28 ods. 2 písm. a))Navrhovaným doplnením § 28 ods. 2 písm. a) sa sleduje presnejšie označenie dokumentácie, ktorá sa predkladá spolu so žiadosťou o povolenie.

K bodu 37 (§ 28 ods. 3)Upravuje sa postup obvodného banského úradu v prípade, že žiadosť alebo dokumentácia nie sú úplné, alebo sa z nich nedajú spoľahlivo posúdiť navrhované trhacie práce alebo ohňostrojné práce. Zároveň sa obvodnému banskému úradu umožňuje ukončiť v takomto prípade konanie rozhodnutím o zastavení konania.

K bodu 38 (§ 28a až 28c) Nadobúdanie, uskladňovanie a používanie pyrotechnických výrobkov bolo doteraz upravené vo vykonávacích predpisoch a týmto návrhom sa príslušné úpravy, po niektorých zmenách, preberajú do zákona, pretože ustanovujú povinnosti, ktoré môže ustanoviť len zákon.

Nová úprava uvedená v § 28a ods. 1 vyplynula zo zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.V § 28a ods. 3 sa uvádza základné delenie pyrotechnických výrobkov podľa stupňa nebezpečenstva. Toto delenie je rozhodujúce pre nadobúdanie, predaj, uskladňovanie a používanie pyrotechnických výrobkov, preto sa navrhuje upraviť ho v zákone.

Návrhy upravujúce prepravu pyrotechnických výrobkov, ich uskladňovanie, predaj, a nadobúdanie boli prevzaté z vykonávacích predpisov, v praxi sa osvedčili a preto sa z dôvodov uvedených k bodu 23 navrhuje aby boli z vykonávacích predpisov prevzaté do zákona.

Vyhláška Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z. v § 9 ods. 3 upravuje, že pyrotechnické predmety triedy I a podtriedy T0 môžu nadobúdať aj osoby mladšie ako 18 rokov, ak to nie je v návode na ich obsluhu zakázané. V návrhu sa v § 28a ods. 6 odporúča ponechať uvedenú úpravu. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky pyrotechnickými výrobkami na zábavné a oslavné účely triedy I sú pyrotechnické hračky spravidla určené pre deti, najmä prskavky, pištoľové kapsle, traskavé bonbóny, malé tyčinky s farebnými plameňmi, ohňopády, blikavky, malé ohnivé kolesá a fontánky, lietajúce motýle, búchacie guľôčky, vystreľujúce konfety. Ich zloženie musí zabezpečiť, aby úlomky a časti pyrotechnických predmetov s traskavým účinkom neodleteli viac ako 0,5 m od miesta rozpadu; pritom ich zvyšky nehoria a netlejú.

Pyrotechnické výrobky na technické účely podtriedy T0 sú podľa stupňa nebezpečenstva porovnateľné s pyrotechnickými výrobkami triedy I. Sú to najmä zápalky, vulkanizačné vložky, žeraviče naftových motorov, zahrievacie prostriedky, dymové prostriedky na ochranu rastlín, proti hmyzu alebo škodlivým hlodavcom.

Preto sa aj v novele odporúča ponechať ustanovenie, ktoré umožňovalo pyrotechnické výrobky triedy I a podtriedy T0 nadobúdať a používať aj osobám mladším ako 18 rokov, ak to nezakazuje návod na ich používanie.

Vyhláška Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. umožňovala predávať pyrotechnické výrobky triedy I a podtriedy T0 v stánkoch. Predaj pyrotechnických výrobkov na trhových miestach, medzi ktoré patrí aj ambulantný predaj v stánkoch, sa zakazuje v § 6 zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Zákaz sa navrhuje riešiť odkazom na zákon č. 178/1998 Z. z.

V § 28c ods. 1 sa jednoznačne a presnejšie ako doteraz vyjadruje, ktoré pyrotechnické výrobky môžu používať fyzické osoby individuálne, mimo rámca ohňostrojných prác. Takáto jednoznačná úprava doposiaľ chýbala.

Podľa § 28c ods. 2 sa ohňostrojné práce budú oznamovať nielen obci a Policajnému zboru, ale aj obvodnému banskému úradu, čím sa umožňuje orgánom štátnej banskej správy vykonať kontroly prípravy a vykonania ohňostrojných prác za účelom zvýšenie bezpečnosti občanov a majetku. Ohňostrojné práce, na ktoré nebude potrebné osobitné povolenie obvodného banského úradu bude možné podľa § 28c ods. 2 vykonať až po súhlase obce.

Ohňostrojné prác sa vykonávajú spravidla za zníženej viditeľnosti a v časovej tiesni, preto je v záujme ich bezpečného vykonania, aby ich vykonávali najmenej dvaja odpaľovači ohňostrojov, z ktorých vedúci odpaľovač bude práce na príprave a vykonaní ohňostrojných prác organizovať.

Oproti doterajšej úprave, ktorá chráni vybrané skupiny obyvateľov proti nežiadúcim účinkom používania pyrotechnických výrobkov sa v § 28c ods. 5 navrhuje odlišne ako doteraz upraviť zákaz používania pyrotechnických výrobkov pri športových podujatiach. Zákaz platí pre neplánované individuálne použitie pyrotechnických výrobkov. Nová úprava zároveň umožňuje plánované vykonanie ohňostrojných prác pri významných športových podujatiach, čo je vo svete bežné.K bodom 39 a 40 (§ 32 ods. 1 a ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa rozširujú kompetencie orgánov štátnej banskej správy pri povoľovaní skladov výbušnín aj na povolenie zrušenia, alebo odstránenia skladov výbušnín. V praxi sa vyskytovali prípady, že nebolo možné povoliť zrušenie, alebo odstránenie stavby skladu výbušnín, najmä pri banskej činnosti pod povrchom, lebo na to nebolo zmocnenie v zákone.

K bodu 41 (§ 33)Názov § 33 sa rozširuje o evidenciu organizácií, čím sa vyhovuje požiadavkám na evidenciu podnikateľov v oblasti výbušnín, podľa článku 14 smernice Rady 93/15/EWG z 5. apríla 1993.

K bodu 42 (§ 33 ods. 1)

Zmena súvisí so zmenami uvedenými v bode č. 27.

K bodu 43 (§ 33 ods. 3)Upresňuje sa uschovávanie dokladov o evidencii výbušnín, pri ktorom sa zohľadňuje požiadavka uvedená v § 8 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 179/2001 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 294/2002 Z. z. na uschovávanie dokladov po dobu desiatich rokov.K bodu 44 (§ 33 ods. 5)Zmena súvisí so zmenami v bode 27.

K bodu 45 (§ 33 ods. 6 a 7)Úprava nadväzuje na zmenu podľa bodu č. 41 a upravuje ktoré organizácie eviduje Hlavný banský úrad a ktoré evidujú obvodné banské úrady.

K bodom 46 a 47 (§ 34 ods. 1 a 2)Bezúhonnosť a preukazovanie bezúhonnosti sa pri posudzovaní spôsobilosti pri zaob-chádzaní s výbušninami upravuje tak, ako pri vydávaní banských oprávnení.

K bodu 48 (§ 35 ods. 2)Vzhľadom na riziká, ktoré hrozia pri vykonávaní ohňostrojných prác sa pre získanie oprávnenia odpaľovača ohňostrojov ustanovuje dosiahnutie veku 21 rokov tak, ako je ustanovené pre získanie oprávnenia strelmajstra a pyrotechnika.

K bodu 49 (§ 35 ods. 3)

Týmto návrhom sa vyhovuje požiadavke Ministerstva vnútra slovenskej republiky, ktorá vychádza z potrieb praxe. V súvislosti s prevodom bývalých výcvikových priestorov armády do vlastníctva obcí, prípadne súkromných osôb je nevyhnutné riešiť otázku sanácie priestorov bývalých vojenských strelníc. Je nutné vytvoriť podmienky na to, aby tieto činnosti mohli vykonávať fyzické osoby a právnické osoby. Doteraz tieto činnosti v zmysle platnej legislatívy nebolo možné takýmito osobami vykonávať. Navrhované ustanovenie vytvára základ pre riešenie problému a pre presnejšiu úpravu vo vykonávacom predpise.

K bodu 50 (§ 36 ods. 4)Kompetencia na poverenie organizácie na výučbu predavačov pyrotechnických výrobkov bola doteraz upravená vo vykonávacom predpise. Týmto sa navrhuje, aby bola upravená v zákone pre Hlavný banský úrad, analogicky ako pri výučbe strelmajstrov, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov a pyrotechnikov.

K bodu 51 (§ 36 ods. 5 až 8)Doteraz neboli upravené podmienky, za ktorých možno vydať organizácii poverenie na organizovanie výučby strelmajstrov, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov a pyrotechnikov, čo mohlo ovplyvniť konanie pri vydávaní poverenia. Preto sa v odseku 5 upravujú požiadavky, ktoré musí organizácia žiadajúca o poverenie splniť. V odseku 6 sa upravuje postup úradu v prípade, keď žiadateľ nespĺňa podmienky na vydanie poverenia a upravuje podmienky na zastavenie konania, čo umožní rozhodnutím ukončiť konanie aj v prípade ak sa nedostatky podania neodstránia. Podľa odseku 7 budú poverené organizácie povinné ohlasovať Hlavnému banskému úradu zmeny v údajoch, ktoré boli podkladom na vydanie poverenia, ako aj konanie každého kurzu. Tieto oznámenia sú potrebné na účely dozoru nad vykonávaním výučby. V odseku 8 sa upravujú podmienky na odňatie poverenia, čo doteraz upravené nebolo. Hlavný banský úrad nemohol doteraz poverenie odňať aj keď poverená organizácia neplnila podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie vydané, alebo hrubo porušovala predpisy.

K bodu 52 (§ 37)Návrhom ustanovenia sa vychádza v ústrety požiadavkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré vyplynuli zo zmeny v organizácii Hasičského a záchranného zboru. Dňom 1. 01.2003 sa stali súčasťou Hasičského a záchranného zboru aj vojenské záchranné útvary civilnej ochrany na základe zákona č. 438/2002 Z. z.., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 o Hasičskom a záchrannom zbore a mení zákon č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi.. Úlohy Hasičského a záchranného zboru boli rozšírené o úlohy, ktoré vykonávali vojenské záchranné útvary civilnej ochrany. Navrhovaná zmena zabezpečuje zachovanie stavu pri manipulácii a používaní výbušnín, ako bol pred zmenou v organizácii Hasičského a záchranného zboru. Zároveň zabezpečuje rovnaké podmienky v oblasti manipulácie a používania výbušnín v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K bodu 53 (§ 39 ods. 1 písm. a))Návrh upresňuje pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy pri výučbe strelmajstrov, technických vedúcich odstrelov, odpaľovačov ohňostrojov, pyrotechnikov a predavačov pyrotechnických výrobkov tak, aby sa odstránila možnosť sporov o vykonávanie dozoru.

K bodom 54 a 55 (§ 40 ods. 5 písm. b) a d) až f) a k bodu 56 až 59 ( § 41 ods. 2 písm. g), h), j) a k až m))V § 40 ods. 5 a 41 ods. 2 sa upresňujú kompetencie Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov v súlade so zmenami navrhnutými v tejto novele.

K bodu 60 (§ 42 ods. 3)V doterajšej právnej úprave neboli upravené základné povinnosti banského inšpektora pri vykonávaní inšpekcie, preto sa navrhuje doplnenie § 42 novým odsekom, v ktorom sú základné povinnosti banského inšpektora upravené.

K bodom 61 až 65 (§ 44)Navrhuje sa, aby Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady vždy konali o uloženie pokuty ak sú splnené podmienky zákona. Odstraňuje sa možnosť voľby, čo by malo zabezpečiť priehľadnosť konania. Zároveň sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu pokuty z 500 000 Sk na 1 000 000 Sk, čím sa výška pokuty prispôsobuje výške pokuty upravenej v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V praxi sa často vyskytovali prípady vykonávania banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom právnickými osobami alebo fyzickými osobami bez príslušného povolenia. Na takúto činnosť v mnohých prípadoch upozorňovali rôzne subjekty, napríklad obce, občania, vlastníci pozemkov, ochrancovia prírody, rôzne záujmové spolky a pod. Za takúto činnosť bolo problematické uložiť pokutu najmä v prípadoch, keď nepovolenú činnosť vykonávali právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré z rôznych dôvodov nebolo možné označiť pojmom organizácia podľa § 3a zákona. Vnikla tak potreba širšie vymedziť okruh subjektov, ktorým možno uložiť sankciu, čo sa zabezpečuje v odseku 2 pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi. Pre fyzické osoby sa to rieši v bode 67. Naviac, vzhľadom na to, že nepovolenou činnosťou môžu vzniknúť značné škody, odporúča sa v odseku 2 stanoviť aj najnižšiu hranicu pokuty za takéto protiprávne konanie a to vo výške 100 000 Sk.

Odporúča sa zvýšiť pokutu v blokovom konaní z 500 Sk na 1 000 Sk. Zvýšená výška pokuty je v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K bodu 66 (§ 45)Návrh v súlade so zákonom upresňuje dokumenty, ktoré môžu orgány štátnej banskej správy odňať.

K bodu 67 (§ 45a))V navrhovanom § 45a sa navrhuje upraviť priestupky. V odseku 1 písmeno a) až e) sa navrhuje prevziať priestupky z § 39 a 40 zákona o priestupkoch a v písmene f) sa navrhuje upraviť nový priestupok, ktorého úprava vyplynula z požiadaviek praxe.

K bodu 68 (§ 46)

Návrhy na úpravu § 46 vyplynuli zo zmien v bode 24 a 26.K bodu 69 (§ 47a ods. 5 a 6)Návrh v odseku 5 zabezpečuje zjednotenie pojmov medzi banským zákonom, geologickým zákonom a zákonom SNR č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Návrhom v odseku 6 sa pojem „celospoločenský záujem“ nahrádza pojmom „verejný záujem“. Tento pojem je zavedený v Ústave Slovenskej republiky a v iných právnych predpisoch.

K bodu 70 (§ 47b a § 47c)V odseku 1 sa navrhuje, aby Hlavný banský úrad bol orgánom na vydávanie rozhodnutí o uznávaní odbornej spôsobilosti na vykonávanie funkcií a povolaní podľa § 10 a 11 zákona č. 477/2002 Z. z. Orgány štátnej banskej správy osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydávajú, preto Hlavný banský úrad môže kvalifikovane posúdiť aj osvedčenie vydané v členskom štáte Európskej únie a rozhodnúť o jeho uznaní.

V odseku 2 sa zvýrazňuje, že Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady sú orgánmi dohľadu podľa § 30 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z. Návrhom sa odstraňujú pochybnosti, ktoré vyplynuli z toho, že v odkaze po čiarou 11) uvedeného zákona, v ktorom sú ako príklad uvedené zákony, ktorými sú zriadené orgány štátnej správy ktoré sú orgánmi dohľadu, nie je uvedený zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona SNR č. 499/1991 Zb., zákona NR SR č. 154/1995 Z. z. a zákona č. 58/1998 Z. z., hoci orgány štátnej banskej správy bez pochybností paria medzi orgány dohľadu.

V § 47c bolo potrebné upraviť platnosť doterajších povolení na uvedenie výbušniny a pomôcky do obehu a povolení na zhotovovanie jednoduchých druhov trhavín po nadobudnutí účinnosti zákona. Zároveň sa stanovuje sedem mesačná lehota na uvedenie jednoduchých druhov trhavín na trh. Ďalej bolo potrebné upraviť dokončenie konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K bodu 71 (§ 48a)Zrušenie vyhlášky, ktorá platí už len pre oblasť hlavného dozoru vykonávaného orgánmi štátnej banskej správy vyplynulo z nových skutočností v oblasti voľného obchodu a pohybu tovarov na trhu.

K bodu 72

Navrhuje sa aktualizovanie poznámok pod čiarou k uvedeným odkazom, ktoré vyplynulo zo zmien všeobecne záväzných právnych predpisov.

K Čl. II

Navrhované zmeny v zákone o správnych poplatkoch vyvolali navrhované zmeny zákona SNR č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

K Čl. III

Navrhované zmeny v zákone o priestupkoch boli vyvolané úpravou priestupkov v tomto zákone a súčasne sa zapracúva do § 47 ods. 1 priestupkového zákona nová skutková podstata priestupku a to priestupku spojeného s použitím pyrotechnického výrobku v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore s návodom na ich používanie. Pod pojmom všeobecne záväzný predpis sa rozumie aj „Všeobecne záväzné nariadenie“ obce alebo mesta, ktoré upravuje podmienky používania pyrotechnických výrobkov na území konkrétnej obce alebo konkrétneho mesta.

K čl. IV

V súvislosti s novelou zákona č. 51/1988 Zb. v jeho § 36 odseky 5 až 8, podľa ktorých Hlavný banský úrad je orgánom štátnej správy, ktorý vydá poverenie ne výučbu organizácií je potrebné novelizovať aj prílohu č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v jej bode číslo 22, ktorý sa dopĺňa o § 5 odsek 7 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

K Čl. V

Nakoľko je navrhovaná pomerne obsiahla novela zákona a je to štvrtá novela, navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe vyplývajúce zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z., zákonom č. 58/1998 Z. z. a týmto zákonom.

K Čl. VIÚčinnosť zákona sa navrhuje na deň 1. októbra 2004, tak aby nemuselo byť použité ustanovenie § 89 zákona o rokovacom poriadku NR SR o skrátenom legislatívnom konaní.

V Bratislave dňa 19. mája 2004

Mikuláš D z u r i n d a , v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o , v.r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu