Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.07.2005 do 17.08.2005

Vládny návrh zákona o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I.

Problematika autoškôl je v súčasnosti upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, kde zaberá dva ucelené paragrafy a čiastkovo ešte niekoľko ďalších, a v zákone č. 359/2000 Z.z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl, ktorý sa však týka len komory a jej úloh v oblasti výcviku a doškoľovacích kurzov inštruktorov autoškôl. Podstatná čast problematiky autoškôl je upravená vo vykonávacej vyhláške Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 95/1997 Z.z. o výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie, o doškoľovacom kurze držiteľov vodičského oprávnenia, o výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie a o doškoľovacom kurze inštruktorov v znení vyhlášky č. 199/1999 Z.z. a vyhlášky č. 352/2004 Z.z.

Tento stav je potrebné zmeniť z niekoľkých dôvodov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo vyhlášku č. 225/2004 Z.z, ktorá upravuje problematiku vodičských preukazov podľa smernice Rady 91/439/EHS o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/EHS a smernice Rady 2000/56/ES. S nimi súvisí potreba upraviť obsah vodičských testov (príloha II smernice Rady 2000/56/ES).

Ďalším dôvodom je, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 3. septembra 2003 č. 830 schválila zásady činnosti komôr zriadených zákonom a uložila ministrom podstatnú časť existujúcich komôr zrušiť, resp. pretransformovať na občianske združenia. Vo vzťahu k Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl vláda Slovenskej republiky na návrh ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky uznesením zo 14. januára 2004 č. 9 rozhodla o zrušení Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a o pretransformovaní jej personálneho a majetkového substrátu do občianskeho združenia, ktoré v postavení živnostenského spoločenstva môže plniť niektoré úlohy v oblasti výcviku a doškoľovania inštruktorov autoškôl.

Napokon niektoré ustanovenia terajšej vyhlášky č. 95/1997 Z.z. presahujú rámec vykonávacieho predpisu, a preto je potrebné problematiku upraviť formou zákona. Aj po tejto úprave však mnohé podrobnosti týkajúce sa činnosti autoškôl a kurzov budú upravené vo vyhláške v nadväznosti na novú vyhlášku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

V Českej republike už došlo k zákonnej úprave problematiky autoškôl v roku 2000 a problematika je komplexne upravená v zákone č. 247/2000 Sb. o získavaní a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti na vedenie motorových vozidiel v znení zákona č. 478/2001 Sb. V súčasnosti sa pripravuje jeho ďalšia novela.

II.

Navrhovaný zákon komplexne (spolu s vykonávacou vyhláškou) upraví problematiku autoškôl bez toho, aby zasahoval do súčasného rozdelenia kompetencií v oblasti výcviku žiadateľov o vodičské oprávnenie a doškoľovacích kurzov vodičov medzi ministerstvá dopravy a vnútra. Navrhuje sa, aby prevádzkovanie autoškôl bolo viazanou živnosťou, pričom osobitné podmienky prevádzkovania tejto živnosti komplexne upravuje navrhovaný zákon. Zostatok problematiky je vo všeobecnej úprave podľa živnostenského zákona.

Obsah skúšobných testov, obsah vodičských skúšok, rozsah povinností vodičov a vodičské evidencie zostávajú v kompetencii ministerstva vnútra a z hľadiska právnej úpravy zostávajú v zákone č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a jeho vykonávacej vyhláške č. 225/2004 Z.z.

Cieľom navrhovaného zákona je reagovať na viaceré nedostatky zistené v praxi a na nejasnosti a nedostatky platnej úpravy. Základným poznatkom z praxe je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov vodičského výcviku. Napríklad len porovnaním úspešnosti skúšok na oprávnenie viesť motorové vozidlá za ostatných päť rokov sa v celoslovenskom merítku výrazne zvýšil počet neúspešných absolventov vodičských kurzov.

V roku 1998 bolo vyskúšaných 77 870 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky ............................. 6 760 absolventov (8,68 %),

z praktickej jazdy ..................................................................4 281 absolventov (5,50 %),

z konštrukcie vozidiel ..........................................................1 500 absolventov (1,93 %);

V roku 2003 bolo vyskúšaných 98 865 absolventov vodičských kurzov, z ktorých na skúške nevyhovelo

z testu o pravidlách cestnej premávky .......................... 12 025 absolventov (12,16 %).

z praktickej jazdy ................................................................ 9 628 absolventov (9,74 %),

z konštrukcie vozidiel .........................................................3 360 absolventov (3,40 %).

Tieto údaje o celkových počtoch neúspešných absolventov na skúškach sú výrazne rozdielne porovnávaním jednotlivých autoškôl. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí zamestnávajú inštruktorov a ktorí majú vlastnú technickú základňu (autocvičisko, alebo trenažér, vlastné učebne a vlastné výcvikové vozidlá), majú na skúškach spravidla nižšie percento neúspešných absolventov. V kontraste s tým sú novodobé tzv. „kufríkové autoškoly“ o jednej fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva ani jedného inštruktora a nemá vlastnú technickú základňu, a vykonáva sa ako voľná ohlasovaná živnosť popri zamestnaní so sídlom v byte. Absolventi týchto autoškôl spravidla napĺňajú počty neúspešných na skúške.

Pritom inkasované sumy za vodičský výcvik sú na trhu približne rovnaké za výrazne rozdielnu kvalitu poskytovaných služieb. Prevádzkovatelia autoškôl, ktorí investovali do technickej základne a zamestnávajú v pracovnom pomere inštruktorov, majú nepochybne vyššie náklady než tí, ktorí nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu. Takáto benevolencia na jednej strane núti znižovať náklady i nároky všetkých autoškôl a na druhej strane prináša zisky tým, čo nikoho nezamestnávajú a nemajú vlastnú technickú základňu.

Hlavnými príčinami tohto stavu sú nedostatky platnej právnej úpravy, ktoré kladú neúmerne nízke požiadavky na podnikanie v oblasti výučby a výcviku uchádzačov o vodičské oprávnenie. Terajšia právna úprava nekladie prakticky nijaké odborné, finančné a podnikateľské požiadavky na vznik a fungovanie autoškôl a tých málo požiadaviek je nejasne formulovaných, takže ich umožňuje veľmi ľahko obchádzať. V súčasnosti nie je vylúčené, aby „autoškolu“ prevádzkovala fyzická osoba bez vzdelania a náležitej praxe na vypožičanom výcvikovom vozidle s výučbou v akejkoľvek miestnosti (t.j., bez vybavenia výcvikovými pomôckami) a s praktickým výcvikom na hocijakom parkovisku, t.j., bez vlastnej kvalifikácie, bez zamestnávania inštruktorov, bez vlastnej technickej základne a bez vedenia účtovníctva. Takáto benevolencia práva sa v ostatných piatich rokoch prejavila prudkým nárastom celkového počtu autoškôl avšak bez zvýšenia kvality výučby a výcviku.

Na Slovensku bolo k 31. decembru 1998 evidovaných 435 autoškôl s 2940 inštruktormi a k 31. decembru 2003 ich bolo evidovaných už 697 s 3095 inštruktormi. Pritom k nárastu autoškôl o 162 je nárast inštruktorov len 155. Už z tohto údaja je zrejmé, že nárast počtu autoškôl nemohol znamenať nárast kvality, pretože na jednu novú autoškolu pripadá menej ako jeden inštruktor.

Nezamestnávanie inštruktorov a nedostatočná technická základňa mnohých autoškôl spôsobuje, že sa nedodržiavajú učebné osnovy, vykazujú sa vyučovacie hodiny, ktoré sa nikdy neuskutočnili, alebo sa predčasne ukončujú vyučovacie hodiny a nedodržiavajú sa predmetové nadväznosti. To má priamy vplyv na kvalitu výučby a výcviku, čo potvrdzujú vyššie uvedené údaje o počtoch neúspešných absolventov na skúškach. Stále sa znižujúca kvalita výučby a výcviku v autoškolách znižuje úroveň nových vodičov, čo bezprostredne vplýva aj na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Navrhovaná úprava sleduje odstrániť aspoň najkrikľavejšie nedostatky, najmä

- mení podnikanie z voľnej ohlasovanej živnosti na viazanú živnosť s vymedzením požadovanej odbornej spôsobilosti a technickej základne,

- vymedzuje autoškolu ako prevádzkáreň v zmysle živnostenského zákona, ako podnik v zmysle Obchodného zákonníka a ako účtovnú jednotku v zmysle predpisov o účtovníctve,

- ustanovuje tzv. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti, a to odbornú spôsobilosť danú vzdelaním a odbornou praxou, finančnú spoľahlivosť, vybavenosť autoškoly inštruktormi a technickou základňou,

- ustanovuje, že prevádzkovať autoškolu môže len držiteľ živnostenského oprávnenia, a to buď priamo majiteľ osobne (fyzická osoba) alebo prostredníctvom tzv. zodpovedného zástupcu,

- umožňuje, aby jeden majiteľ mohol prevádzkovať viac autoškôl (doteraz tzv. strediská), ak každá z nich spĺňa požiadavky navrhovaného zákona,

- presne ustanovuje požiadavky (spolu s vykonávacím predpisom) na technickú základňu autoškoly (na učebne, na autocvičisko, na trenažér, na výcvikové vozidlá a na učebné pomôcky),

- ustanovuje povinnosť mať technickú základňu v účtovníctve ako hmotný majetok, a to aj v prípade finančného prenájmu v súlade s novým zákonom o dani z príjmov,

- upresňuje požiadavky na získanie inštruktorského oprávnenia a na predlžovanie platnosti inštruktorského preukazu,

- upresňuje kompetencie správnych orgánov v oblasti štátnej správy na úseku autoškôl a tzv. štátneho odborného dozoru nad autoškolami,

- upravuje skutkové podstaty a sankcie za správne delikty a za priestupky,

- transformuje Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl na občianske združenie, ktoré by malo ako živnostenské spoločenstvo plniť úlohy podľa živnostenského zákona, a prípadne ďalšie úlohy, ktoré môže naň preniesť ministerstvo.

III.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej prílohe. Pripomienky zásadného charakteru boli na vzájomných rokovaniach odstránené. Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada vlády SR dňa 29. júna 2004, kedy ho vrátila na dopracovanie. Druhé prerokovanie návrhu zákona sa uskutočnilo v Legislatívnej rade vlády SR dňa 21. septembra 2004 a predkladaný materiál je upravený v zmysle jej pripomienok. Materiál prerokovala a schválila vláda SR dňa 6. 10. 2004.

IV.

Návrh nemá nijaký dopad na štátny rozpočet, ani na plán práce, pretože sa ním nemenia kompetencie orgánov štátnej správy.

Návrh nemá nijaký dopad ani na rozpočty územnej samosprávy, pretože im z návrhu nevyplývajú nijaké úlohy.

Ministerstvo financií SR nemá k návrhu zákona z hľadiska rozpočtových dôsledkov pripomienky.

Návrh nezhorší podnikateľské prostredie, pretože nezavádza nijaké nové obmedzenia podnikania, ani nové povinnosti podnikateľom. Upresnením povinností podnikateľov a jednoznačnosťou právnej reglementácie vzťahov sa utvoria rovnaké podmienky podnikania pre všetkých uchádzačov, a tým sa prispeje k čistote právnych vzťahov v tejto oblasti podnikania, čo by malo byť prínosom.

Návrh vzhľadom na svoju povahu nebol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovujú sa medze zákona. Prvýkrát ide o ucelenú zákonnú úpravu autoškôl. Doteraz bola problematika roztrúsená v rôznych právnych predpisoch – zákonoch i vyhláškach.

K § 2: V ustanovení ide o legálne vymedzenie autoškôl a presné určenie ich postavenia v podnikaní ako prevádzkární. Činnosť autoškôl je podľa návrhu poskytovaním služieb verejnosti na základe zmluvy občianskoprávnej povahy. Vzťahy medzi účastníkmi kurzov a autoškolou budú od začiatku kurzov až do ich skončenia v režime súkromného práva (Občianskeho zákonníka), a preto navrhovaný zákon túto stránku nerieši.

Podľa návrhu je prevádzkovateľ autoškoly živnostník prevádzkujúci viazanú živnosť. Týmto vymedzením sa dokončí historické vyčleňovanie autoškôl pôvodne ako zariadení Zväzu pre spoluprácu s armádou (tzv. Zväzarmu). Pritom aj po prijatí tohto zákona zostane autoškola súčasťou procesu vydávania vodičských oprávnení, keď s podaním prihlášky do autoškoly začína správne konania o vydanie vodičského oprávnenia (vodičského preukazu) na dopravnom inšpektoráte, ktoré končí vydaním vodičského preukazu (t.j., na dopravnom inšpektoráte). Tento relikt socializmu bude možné odstrániť až dôkladnou novelou alebo novým zákonom o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý oddelí výcvik vodičov v autoškole od konania o udelenie vodičského oprávnenia na dopravnom inšpektoráte.

K § 3: Registrácia autoškoly je základným predpokladom na vydanie živnostenského oprávnenia a na prevádzku autoškoly. Vykonávanie kurzov bez registrácie a bez živnostenského oprávnenia bude aj naďalej považované za nedovolené podnikanie.

Ustanovenie upravuje najmä procesnú stránku registrácie – príslušnosť správneho orgánu, náležitosti žiadosti (t.j., návrhu na začatie registračného konania) a kritériá posudzovania spôsobilosti.

Ako vecne príslušný správny orgán sa navrhuje ponechať obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zriadený 1. januárom 2004. Navrhuje sa však, aby ním nebol každý, ale len tie, ktoré sídlia v sídle krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Z hľadiska miestnej príslušnosti sa navrhuje ponechať príslušnosť určenú podľa sídla autoškoly.

Dôvodom navrhovanej zmeny vecnej príslušnosti je skutočnosť, že agenda autoškôl a inštruktorov autoškôl nie je natoľko frekventovaná, aby ju bolo možné plnohodnotne vykonávať na každom zo 46 obvodných úradov. Preto sa musí kumulovať s inými agendami, čo podľa poznatkov z praxe znižuje kvalitu jej výkonu a neumožňuje výkon štátneho odborného dozoru. Táto agenda totiž vyžaduje určitú mieru odborných vedomostí, schopností a skúseností a koncentrácia agendy len na osem obvodných úradov umožní zabezpečiť jej výkon kvalifikovaným úradníkom bez potreby nadmerných kumulácií s inými úradníckymi činnosťami. Sústredenie agendy do ôsmych obvodných úradov uľahčí aj výkon vnútornej kontroly (inštančného dohľadu ministerstva) a štátneho odborného dozoru nad autoškolami, evidenčné spracúvanie údajov a komunikáciu s ministerstvom vo veciach skúšok odbornej spôsobilosti uchádzačov o inštruktorské oprávnenie i skúšok na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov.

Registračné konanie je správnym konaním podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. Znenie § 3 návrhu je konštruované tak, že každý žiadateľ, ktorý splní požiadavky zákona na registráciu autoškoly, bude mať právny nárok na registráciu. Ak žiadateľ splní aj všeobecné požiadavky živnostenského zákona (vek, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť), bude mať právny nárok aj na vydanie živnostenského oprávnenia. Táto konštrukcia prakticky vylúči korupčné prostredie.

Dokladom o registrácii autoškoly bude osvedčenie o registrácii, ktoré bude pre živnostenský úrad dokladom o splnení osobitnej podmienky prevádkovania živnosti (§ 7 živnostenského zákona).

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

K § 4: Odborná spôsobilosť žiadateľa o registráciu autoškoly je jedným zo základných zákonných požiadaviek na vydanie živnostenského oprávnenia. Tak, ako aj pri iných regulovaných činnostiach, vymedzuje sa vzdelaním a praxou. Na prevádzkovanie autoškoly plne postačuje vysokoškolské vzdelanie I. stupňa (t.j., bakalárske) alebo úplné stredné odborné vzdelanie (t.j., stredoškolské s maturitou).

Podľa návrhu sa požaduje, aby požiadavku odbornej spôsobilosti spĺňal žiadateľ (ak bude podnikať ako fyzická osoba). Ak pôjde o právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, ktorá bude chcieť podnikať s viacerými autoškolami, musí mať v súlade so živnostenským zákonom tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti. Tým sa zabezpečí, že každá autoškola bude prevádzkovaná fyzickou osobou, ktorá spĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti, a zároveň sa znemožní zriaďovanie tzv. stredísk, ktoré neprevádzkovala odborne spôsobilá osoba.

Na uznávanie dokladov o vzdelaní a praxe získaných v zahraničí sa použije zákon č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií (§ 23).

K § 5: Ďalšou nevyhnutnou požiadavkou na registráciu autoškoly je požiadavka na úplnosť a vhodnosť technickej základne. Keďže autoškola je z právneho hľadiska prevádzkáreň, v ktorej sa prevádzkuje živnosť, musí spĺňať jednak všeobecné požiadavky na prevádzkáreň podľa živnostenského zákona a jednak osobitné požiadavky vyplývajúce z nevyhnutnosti zabezpečiť náležité prevádzkovanie živnosti zo špeciálneho odborného hľadiska. Tak, ako doteraz, sa bude vyžadovať jednoúčelovosť priestorov a zariadení tvoriacich technickú základňu autoškoly.

Možnosť nahradiť autocvičisko trenažérom vyplýva z pokroku vývoja trenažérov, ktoré sú natoľko dokonalo simulujúce cestnú premávku, že nie je potrebné mať aj autocvičisko. Autocvičisko ako priestor simulujúci cestnú premávku je nákladná inžinierska stavba, a to vstupnými nákladmi vzhľadom na ceny pozemkov a stavebných prác, ale aj z hľadiska zabezpečenia prevádzky, údržby a ostrahy. Pritom výsledky výcviku na autocvičisku nie sú zásadne lepšie ako výsledky výcviku s použitím trenažéra a obstarávacia cena trenažéra je len zlomkom nákladov na obstaranie, výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a ostrahu autocvičiska.

V súhrne technická základňa autoškoly tvorí podnik, ktorý slúži povolenému podnikaniu a ktorý musí byť vedený v účtovníctve ako hmotný majetok (súčasť obchodného majetku). To sa týka najmä výcvikových vozidiel špeciálne vybavených, označených a schválených na výcvik, trenažéra a výcvikových pomôcok vyššej technickej i finančnej náročnosti (napr. rezov alebo modelov motora alebo prevodovky).

Návrh umožňuje premiestňovať výcvikové vozidlá len medzi autoškolami jedného prevádzkovateľa. Dôvodom je skutočnosť, že výcvikové vozidlá, najmä nákladné autá, autobusy, traktory a podobné špeciálne vozidlá sú drahé a ich vyťaženosť v jednej autoškole je spravidla veľmi nízka a tak pre každého prevádzkovateľa autoškoly ide o veľkú finančnú záťaž s minimálnou návratnosťou. Iné premiestňovanie neprichádza do úvahy, pretože by išlo o nejasnosti v účtovníctve a zároveň o porušenie ustanovení živnostenských predpisov o prevádzkárni a jej technickom a technologickom vybavení.

K § 6: Finančná spoľahlivosť je schopnosť podnikateľa zabezpečiť začatie a riadne prevádzkovanie autoškoly (podniku).

Požiadavka finančnej spoľahlivosti je všeobecnou požiadavkou každého podnikania v cestnej doprave. Rezortne patrí výkon činnosti autoškôl do podnikania v cestnej doprave, a preto je náležité, aby aj podnikatelia v oblasti autoškôl spĺňali požiadavku finančnej spoľahlivosti doteraz vyžadovanú od dopravcov.

K § 7: V tomto ustanovení sú zhrnuté základné povinnosti každého prevádzkovateľa autoškoly. Ich nesplnenie je sankcionované pokutou ako správny delikt a zrušením registrácie autoškoly. Nejde o nové povinnosti, ale teraz sú upravené len vo vyhláške.

K § 8: Ustanovenie upravuje dôvody a proces zrušovania registrácie autoškoly. Zrušenie registrácie autoškoly následne má vplyv na existenciu živnostenského oprávnenia.

Výpočet dôvodov je taxatívny, pričom len posledný dôvod (odsek 3 písm. d) má sankčný charakter. Preto len tento dôvod je spojený s ochranným opatrením.

Konanie o zrušenie registrácie autoškoly je správnym konaním a začína sa z vlastného podnetu správneho orgánu (obvodného úradu dopravy).

Odvolanie je vylúčené len pri rozhodnutí, ktorým sa plne vyhovelo jedinému účastníkovi konania, a pri rozhodnutí, ktoré vydal iný orgán (živnostenský úrad) podľa živnostenského zákona.

Odňatie odkladného účinku odvolaniu je motivované tým, aby sa neprevádzkovala autoškola nezákonne s veľkými rizikami pre budúcich vodičov.

K § 9: Ustanovenie vymedzuje, kto sa môže stať inštruktorom autoškoly. Ustanovuje sa, že to môže byť len zamestnanec v pracovnom pomere. Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Bezúhonnosť sa vzhľadom na charakter výučby a výcviku vzťahuje nielen na beztrestnosť, ale aj na bezúhonnosť z hľadiska spoľahlivosti v cestnej premávke. Preto dôvodom straty bezúhonnosti je nielen právoplatné odsúdenie za trestný čin, ale aj právoplatný postih za taký priestupok, ktorý sa eviduje v evidencii dopravných priestupkov. Ide už o doterajší stav, ktorý je však upravený len vyhláškou.

Inštruktorské oprávnenie je základným odborným predpokladom pre vykonávanie činnosti inštruktora autoškoly.

Návrh taxatívnym spôsobom ustanovuje požiadavky na udelenie inštruktorského oprávnenia, pričom každý, kto ich splní, má vynutiteľný nárok na jeho udelenie. Takéto riešenie má predísť korupčným príležitostiam.

Udeľovanie inštruktorského oprávnenia je správnym konaním, ktoré začína podaním žiadosti na obvodnom úrade dopravy po absolvovaní inštruktorského kurzu (výučby a výcviku) v oprávnenej právnickej osobe (živnostenskom spoločenstve) a končí udelením inštruktorského oprávnenia po vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti.

Dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia je inštruktorský preukaz, ktorý v súlade s § 47 ods. 7 a § 51 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. nahrádza písomné vyhotovenie rozhodnutia o udelení inštruktorského oprávnenia.

K § 10: Tak, ako doteraz, podstatným na udelenie inštruktorského oprávnenia je úspešné absolvovanie inštruktorskej skúšky, ktorou sa má overiť úroveň vedomostí a praktických zručností získaná v inštruktorskom kurze. V snahe zabrániť miestnym vplyvom a zabezpečiť jednotnosť obsahu a obtiažnosti skúšky na celom území Slovenskej republiky sa navrhuje, aby ju zabezpečovalo ministerstvo tak, že zostaví skúšobné komisie a že určí obsah inštruktorskej skúšky.

Vykonanie inštruktorskej skúšky je štádiom správneho konania začatého podaním žiadosti na obvodný úrad, ktoré pokračuje absolvovaním povinného inštruktorského kurzu podľa jednotných učebných osnov v poverenom živnostenskom spoločenstve a ktoré skončí rozhodnutím obvodného úradu o udelení, resp. neudelení inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o neudelení inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 11: Inštruktorský preukaz je úradným dokladom o udelení inštruktorského oprávnenia. Držiteľ inštruktorského preukazu sa môže zamestnať u prevádzkovateľa autoškoly ako inštruktor autoškoly. Z doterajšieho právneho stavu sa ponecháva aj časová obmedzenosť platnosti inštruktorského preukazu.

V záujme minimalizácie korupčných príležitostí sa taxatívnym spôsobom ustanovujú dôvody odňatia inštruktorského oprávnenia.

Rozhodnutie o odňatí inštruktorského oprávnenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

K § 12: Po uplynutí vyznačenej platnosti inštruktorského preukazu sa môže jeho platnosť predĺžiť len na základe absolvovania doškoľovacieho kurzu a vykonania skúšky po jeho skončení. To je aj terajší právny stav.

Ustanovujú sa pravidlá na uskutočňovanie doškoľovacích kurzov potrebných na predĺženie platnosti inštruktorských preukazov. Aj ich vykonávanie zabezpečuje ministerstvo dopravy celoštátne vydanými učebnými osnovami, poverovaním ich vykonávaním živnostenské spoločenstvo a výkonom štátneho odborného dozoru.

Lehoty na podanie žiadosti sú potrebné na zabezpečenie kontinuity prevádzkovania autoškôl tak, aby v dôsledku straty platnosti inštruktorského preukazu nezostala autoškola so zamestnancom, ktorý prestal byť inštruktorom autoškoly. V uvedených lehotách bude potrebné zabezpečiť vykonanie doškoľovacích kurzov i vykonanie skúšky.

Aj v tomto prípade je výpočet náležitostí taxatívny. Spolu s ustanovením zákonných lehôt má ísť o obmedzenie korupčných možností.

K § 13: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky je ústredný orgán štátnej správy v upravovanej oblasti verejnej správy a zároveň je orgánom hlavného štátneho odborného dozoru. V ustanovení sa toto jeho postavenie podrobne uvádza podľa jednotlivých úloh. V porovnaní s terajším právnym stavom nejde o nové úlohy.

K § 14 a 15: Aj v tomto prípade ide len o upresnenie už existujúcich úloh krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy, ktoré vznikli od 1. januára 2004.

K § 16: Evidenčné karty inštruktora autoškoly existujú aj teraz, ale ich právny základ a obsa je upravený len vyhláškou. Prevzatím do zákona sa posilňuje právne postavenie inštruktorov autoškôl.

K § 17: Štátny odborný dozor je z obsahového hľadiska výkonom štátnej kontroly podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Nie je preto potrebné jednotlivé kontrolné oprávnenia z tohto všeobecného zákona preberať, postačuje odkaz na všeobecnú úpravu. Napriek tomu sa dopĺňajú špecifické oprávnenia, ktoré dopĺňajú zákon o kontrole v štátnej správe. Ide tu o vzťah všeobecnej úpravy a špeciálnej úpravy.

K § 18: Ide o nové ustanovenie, ktoré presne upravuje skutkové podstaty i ostatné podmienky postihu správnych deliktov. Doterajšia úprava postihu za správne delikty sa ukázala v praxi ako nepresná a nedostatočná, a tým aj ako málo účinná. Terajšia výška možnej pokuty (100 000,- SK) zostala v návrhu zachovaná.

K § 19: Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov na úseku autoškôl, ktoré doteraz chýbali. Dali sa použiť len ustanovenia zákona SNR o priestupkoch upravujúce tzv. všeobecné priestupky vyskytujúce sa na viacerých úsekoch štátnej správy s postihom len do 1000,- SK, resp., výnimočne za splnenia určitých predpokladov do 3000, - SK.

K § 20: V nadväznosti na § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z.z. sa vymedzuje, na ktoré postupy a rozhodovania v oblasti verejnej správy sa nevzťahuje správny poriadok. Na ostatné konania, ktoré v tomto negatívnom výpočte nie sú uvedené, sa správny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu.

Výpočet obsahuje postupy, ktoré nespĺňajú požiadavky na správne konanie podľa definície uvedenej v § 1 ods. 1 správneho poriadku, lebo sa v nich nerozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Vzťah účastníkov kurzov a autoškôl (písmeno a) návrhu) je občianskoprávnym vzťahom (poskytovaním služby na základe zmluvy).

V písmenách b) až e) ide o interné postupy verejnej správy, ktoré sa nevzťahujú na nijaký subjekt mimo verejnej správy.

V písmene f) ide o súčasť správneho konania vedeného na obvodnom úrade dopravy (súčasť konania o registráciu autoškoly), takže nemôže ísť o samostatné správne konanie.

K § 21: Vláda Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2004 č. 9 rozhodla zrušiť Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl ako subjekt zriadený zákonom a pretransformovať ju na občianske združenie združujúce prevádzkovateľov autoškôl.

Komora bola zriadená v roku 2000 s dobrovoľným členstvom. Z hľadiska obsahu svojej činnosti komora plnila v podstate úlohy živnostenského spoločenstva a bežné spolkové úlohy. Transformáciou komory na občianske združenie bude môcť vykonávať všetky doterajšie činnosti.

Ustanovenie návrhu predpokladá aktívnu činnosť doterajšieho predstavenstva komory s cieľom zriadenia nástupníckej právnickej osoby bez potreby likvidácie terajšej komory. Zákon predstavenstvu komory výlučne na tento účel priznáva časovo obmedzené postavenie prípravného výboru (odsek 4).

K § 22: Návrh ustanovuje riešenie situácie pre prípad, že predstavenstvo komory nesplní požiadavku podľa § 21 a nezabezpečí vznik občianskeho združenia ako nástupníckej organizácie komory. V takom prípade bude musieť dôjsť k zániku komory likvidáciou, pretože by nebol právny nástupca.

Keďže komora nie je obchodná spoločnosť, je potrebné zákonom výslovne vztiahnuť ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce likvidáciu obchodných spoločností na likvidáciu komory (odsek 2).

K § 23: Ustanovenie reaguje na skutočnosť, že po vstupe Slovenska do Európskej únie bude môcť prevádzkovať autoškolu na Slovensku aj uchádzač z iného členského štátu Európskej únie. Požiadavky na jeho vzdelanie a prax budú rovnaké, ale uznanie dokladov o nich musí byť právne upravené. Keďže ide o regulované povolanie podľa tzv. horizontálnych smerníc o uznávaní kvalifikácií, upravuje ich uznávanie zákon č. 477/2002 Z.z.

Zároveň treba riešiť aj spôsob preukazovania finančnej spoľahlivosti. Takáto osoba ju bude môcť preukazovať dokumentmi podľa práva štátu, v ktorom býva alebo sídli, pretože tam je daňovníkom, tam podniká a vedie účtovníctvo, a pod.

K § 24: V podstate sa preberajú splnomocňovacie ustanovenia z terajšej právnej úpravy. Bude však potrebné vydať novú vykonávaciu vyhlášku podľa odseku 1, pretože viaceré ustanovenia teraz platnej vyhlášky boli prevzaté do zákona.

K § 25: Ide o štandardné prechodné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť kontinuita teraz činných autoškôl, prebiehajúcich kurzov i platnosti inštruktorských preukazov.

Odsek 4 je reakciou na nový zákon o dani z príjmov, ktorý požaduje, aby veci podnikateľa vo finančnom prenájme boli v účtovníctve podnikateľa od 1. januára 2004 vedené ako hmotný majetok. Vzťahuje sa to len na obchodný majetok obstaraný po tomto dátume. Na odpisovanie a účtovanie finančného lízingu začatom pred 1. januárom 2004 zostávajú v platnosti ustanovenia zrušeného zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, a to až do uplynutia dohodnutej lehoty lízingu.

Posledný odsek má zabezpečiť, aby aj prevádzkovatelia autoškôl a inštruktori autoškôl, ktorí nespĺňajú požiadavku vzdelania, mohli tieto činnosti naďalej vykonávať.

K § 26: Navrhuje sa zrušiť zákon č. 359/2000 Z.z. z dôvodu zrušenia Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl a vyhlášku č. 95/1997 Z.z. z dôvodu, že niektoré ustanovenia sa prevzali do zákona a ďalšie budú novo upravené. Nová vyhláška sa vydá ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

K čl. II: Ide o novelu živnostenského zákona, ktorým sa zrušuje možnosť vykonávať inštruktora autoškoly tzv. Schwarz systémom, t.j., obchádzať zamestnanecký pomer zabezpečovaním základnej úlohy prevádzkovateľa autoškoly živnostníkmi. Týmto ustanovením sa dosiahne súlad s § 7 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti zamestnancami v pracovnom pomere. V prípade autoškôl sú prevažujúci predmet činnosti vodičské kurzy ako hlavný predmet podnikania prevádzkovateľov autoškôl.

Týmto návrhom sa sleduje zabrániť existencii inštruktorov s voľnou ohlasovanou živnosťou, ktorí pendlovali medzi viacerými autoškolami. Sú prípady, keď takýto „lietajúci“ inštruktori vykázali popri zamestnaní (t.j., na živnosť) desiatky hodín výučby a výcviku týždenne pre viaceré autoškoly. Mnohé hodiny výučby a výcviku však boli len vykázané, ale v skutočnosti sa nikdy neuskutočnili alebo sa uskutočnili skrátene.

Požiadavka zamestnávať inštruktorov autoškoly len v pracovnom pomere vyplýva z oddielu 2 prílohy 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej a osobnej dopravy, ktorou sa mení nariadenie Rady (EHS) 3820/85 a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS.

Ďalej sa prevádzkovanie autoškoly zavádza do prílohy č. 2 ako viazaná živnosť namiesto terajšej voľnej ohlasovanej živnosti.

K čl. III: Zmena zákona č. 315/1996 Z.z. a navrhovaná úprava vyžaduje zmenu v systéme správnych poplatkov. Obsahovo nejde o zmenu (zvýšenie alebo zníženie) správnych poplatkov, ale o ich textové upresnenie vzhľadom na zmenu vodičských skupín a podskupín v nadväznosti na právne akty Európskych spoločenstiev vyjadrené v novej vyhláške Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 225/2004 Z.z.

K čl. IV: Novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách je potrebná preto, lebo treba z neho vyňať tie ustanovenia, ktoré upravujú problematiku upravenú v navrhovanom zákone.

Bratislava, 6. októbra 2004

Mikuláš Dzurinda v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Vo vyspelých trhových ekonomikách sa vyskytujú dva základné modely regulácie výkonu činnosti správcov (ďalej len „ RVČS“). Prvý možno charakterizovať ako formálny – t.j. systém, ktorý je presne zákonne upravený a v ktorom regulačným orgánom je buď orgán štátnej správy alebo komora. Naproti tomu druhý model možno charakterizovať ako neformálny – t. j. systém, ktorý je spravidla v rukách súdu a špecializovaných servisných organizáciách. Z pohľadu cudzích právnych úprav je formálny model RVČS typický pre anglosaské štáty (Spojené štáty americké, Kanada, Južná Afrika, Austrália). Naopak s výnimkou niektorých niekdajších socialistických ekonomík – Rusko a Ukrajina, ktoré majú rozvinutý formálny model RVČS, avšak s odlišnosťami od anglosaského modelu – vo väčšine právnych úprav prevláda neformálny model RVČS. Je príznačné, že i keď ekonomiku vyššie spomenutých anglosaských štátov možno označiť ako vysoko liberálnu, majú tieto štáty silne formálny model RVČS. Racionálnym argumentom pre formálny model RVČS je nepochybne i skutočnosť, že bankrot ako taký kontroluje súd, ktorý potom ale nemá dostatočný priestor na účinnú reguláciu správcov. Regulácia správcov je následne spravidla ponechaná na príslušných stavovských komorách, ktoré však regulujú správcu v prvom rade ako svojho advokáta, audítora, exekútora a pod. – a až následne ako správcu. Výkon takejto regulácie však nemôže byť rovnocenný ale ani účinný, nakoľko je vykonávaný u každého správcu podľa príslušnosti ku komore odlišne. Presadzovanie formálneho modelu RVČS je viditeľný v posledných 15 – 20 rokoch v mnohých krajinách. Je to následkom uznania dôležitosti role kvalifikovanosti správcov v stále rastúcej zložitosti ekonomiky, uznania vhodnosti redukovať administratívnu záťaž súdov (všeobecne, ako i z pohľadu monitoringu správcov súdom) a uznania potreby mať systém, ktorý je transparentný a spoľahlivý (t.j. predvídateľný pre užívateľov a chránený pred korupciou). Návrh zákona o správcoch má preto na základe vyššie uvedených argumentov za ciel vytvoriť silne formálny model RVČS.

Ako prvé pri vytváraní formálneho modelu RVČS je potrebné určiť orgán, ktorý bude za reguláciu RVČS zodpovedný. V rámci vytvárania nového modelu RVČS je možné reguláciu zveriť (i) už existujúcemu orgánu alebo (ii) ju delegovať na novovytvorený nezávislý orgán. Pri posudzovaní tohto rozhodujúceho moment je potrebné mať na zreteli súčasnú ne – existenciu RVČS a vysoký počet registrovaných správcov (> 1 000) Na porovnanie vo Veľkej Británii je ročne približne 50.000 bankrotov, s ktorými sa zaoberá približne 2.500 správcov. , čo vyžaduje účinnú, rýchlu a prísnu realizáciu nového modelu RVČS tak, aby bola jeho legitimita a miera úspechu čo najvyššia. Z tohto pohľadu ako najvhodnejšie z možných riešení je zveriť dohľad už existujúcemu štátnemu orgánu. Súčasne sa navrhuje, aby týmto orgánom bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS“).

I keď za hlavný regulačný orgán sa navrhuje MS je vhodné niektoré funkcie RVČS (napr. vzdelávanie) delegovať na súkromný sektor. Po vytvorení fungujúceho modelu RVČS bude preto potrebné delegovať funkcie, ktorých výkon vie súkromný sektor lepšie zabezpečiť a ktoré na druhej strane budú zbytočne administratívne zaťažovať MS, delegovať na tento sektor.

Úplný model RVČS by mal plniť licenčnú funkciu, vzdelávaciu funkciu, monitorovaciu funkciu a disciplinárnu funkciu. Licenčnú funkciu bude vykonávať MS. Na funkciu správcu bude právny nárok po splnení zákonných podmienok. O udelení licencii sa bude rozhodovať podľa správneho poriadku a rozhodnutie MS bude preskúmateľné súdom. Vzdelávaciu funkciu bude vykonávať MS alebo ním poverená osoba. Vzdelanie bude rozdelené na vzdelávanie prípravné (príprava na správcovsku skúšku a správcovska skúška) a vzdelávanie následné (kreditový systém). V prípadné pochybnosti o dostatočnosti vzdelania správcu bude možné nariadiť preskúšanie správcu. Rozsah vzdelávania bude presnejšie vymedzený podzákonným právnym predpisom. Hlavnú monitorovaciu funkciu bude vykonávať MS, tým by však nemala byť dotknutá monitorovacia funkcia konkurzného súdu. Monitorovaciu funkciu bude MS vykonávať periodickými previerkami ako i ad hoc previerkami konkrétnych vecí. Monitoring bude jednak aktívny ako i pasívny. Prípadné zistené porušenia povinnosti správcu vyústia do sankcie, ktorou môže byť pokuta alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov.

Fungujúci model RVČS je prioritne záujmom štátu a preto bude financovaný zo štátneho rozpočtu, čiastočne poplatkami správcov (poplatok za zápis, ročný poplatok) a čiastočne pokutami uloženými v správnom konaní. Vzdelávacia funkcia RVČS bude financovaná výlučne poplatkami správcov; tieto poplatky pritom pripadnú tomu, kto vzdelávaciu funkciu zabezpečil.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, dopad na štátny rozpočet je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon o správcoch

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5, 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)

b)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

c)

d)nie je upravená v práve Európskej únie,

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

II. Osobitná časť

K § 1

Upravuje sa predmet zákona. Tak ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy návrh zákona upravuje jednak postavenie a činnosť správcov, niektoré práva a povinnosti správcu, mlčanlivosť správcu, poistenie správcu, základný rámec požiadaviek kladených na dokumentáciu správcu, požiadavky na zamestnancov správcu a osoby spolupracujúce so správcom, zodpovednosť správcu za škodu, vzdelávanie správcov, postavenie štátnej správy vo výkone správcovskej činnosti, registračné konanie správcov, vybavovanie sťažnosti na postup správcov, dohľad nad činnosťou správcov, sankcie za porušenie niektorých povinností správcu, poplatkovú a príspevkovú povinnosť správcov a v neposlednom rade disciplinárnu zodpovednosť správcov.

K § 2

V ustanovení § 2 návrhu zákona sa definuje osoba správcu. Správcom môže byť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba. Nový zákon o správcoch umožní vykonávať správcovi (FO) správcovskú činnosť samostatne alebo prostredníctvom právnickej osoby. Výkon správcovskej činnosti prostredníctvom právnickej osoby umožní vykonávať správcovskú činnosť efektívnejšie a flexibilnejšie (združenie zdrojov, zamestnancov, vedomostí, skúseností, racionalizácia nákladov, atď.). Zároveň sa tým do budúcnosti dáva priestor, aby na slovenskom trhu vznikli veľké „správcovské spoločnosti“, ktoré budú mať dostatok zdrojov, vedomostí ale i skúsenosti na zvládnutie veľkých bankrotových prípadov. Správca združený v právnickej osobe bude schopný alokovať viac finančných zdrojov pre svoju činnosť a ľahšie prekoná možné recesie v ekonomickom cykle. Mimo toho mu to umožní využívať výhodnejší spôsob zdaňovania ako i existenciu pomerne presnej zákonnej úpravy vzájomných vzťahov spoločníkov. V cudzích právnych úpravách nie sú presne vymedzené podmienky pôsobenia právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť správcu. Všeobecne sa však dajú identifikovať nasledujúce tri podmienky: (i) neobmedzené ručenie správcov (spoločníkov) za záväzky spoločnosti, (ii) prevažná alebo výlučná účasť správcov na spoločnosti a (iii) výlučné pôsobenie správcov v štatutárnych orgánoch spoločnosti. S prihliadnutím k podmienke neobmedzeného ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti prichádzajú do úvahy ako „správcovské spoločnosti“ len verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Aspekt neobmedzeného ručenia je obzvlášť dôležitý a potrebný v prvej etape realizácie nového insolvenčného zákona, ktorý bude vyžadovať silný pocit zodpovednosti jednotlivých správcov.

Správcovskú činnosť podľa návrhu zákonu môže vykonávať len správca. Iné osoby na rozdiel od doterajšej úpravy sú z výkonu správcovskej činnosti vylúčené. Zároveň sa upravuje charakter správcovskej činnosti, ktorá ma nepochybne charakter podnikateľskej činnosti, t. j. činnosti vykonávanej sústavne za účelom dosiahnutia zisku.

K § 3

Upravujú sa základné povinnosti správcu vrátane jeho povinnosti zachovávať nestrannosť pri výkone správcovskej činnosti. Návrh zákona tiež kladie dôraz na profesionalitu správcu najmä s ohľadom na jeho povinnosť vykonávať správcovskú činnosť len v tých veciach, v ktorých ma dostatok skúseností, zručností a odborných vedomostí. Zakazuje sa tiež akokoľvek ovplyvňovanie nestranného spôsobu výberu správcu.

Upravuje sa tiež, kedy môže správca odmietnuť výkon správcovskej činnosti a kedy je povinný odmietnuť výkon správcovskej činnosti. Jednotlivé kvalifikované dôvody budú upravené v etickom kódexe správcu. Opodstatnenosť dôvodov vždy posúdi súd.

K § 4

Upravuje sa vylúčenie správcu z výkonu správcovskej činnosti pre jeho zaujatosť. V odseku 2 sa obligatórne uvádza, ktoré vzťahy sa považujú za také, pri ktorých je správca z výkonu správcovskej činnosti vylúčený vždy.

K § 5

Upravuje sa všeobecná informačná povinnosť správcu vo vzťahu k ministerstvu. Zároveň sa upravuje povinnosť správcu oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní všetky skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, o ktorých sa správca dozvedel v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Správca bude mať preto povinnosť oznamovať aj tie trestné činný, ktorých oznamovanie podľa trestného zákona inak nie je povinnosťou.

K § 6

Upravuje sa mlčanlivosť správcu ako aj iných osôb, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom správcovskej činnosti. Týmito osobami sú najmä zamestnanci správcu ako aj spolupracujúce osoby so správcom. V odseku 3 sa upravuje všeobecné oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k niektorým orgánom alebo osobám a to vždy na vymedzený účel. V odseku 4 sa upravuje možnosť ministerstva zbaviť správcu mlčanlivosti ako aj zánik povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je chránená informácia na verejnosti už bežne dostupná.

K § 7

Upravuje sa povinnosť správcu zriadiť kanceláriu. Správca vykonávajúci správcovskú činnosť ako predbežný správca alebo správca podstaty musí byť dostupný pre všetkých veriteľov ako aj súd. Je preto žiadúce, aby správca mal väzbu s územím, v ktorom vykonáva správcovskú činnosť. Z tohto dôvodu sa upravuje zásada, že správcu do funkcie predbežného správcu alebo správcu podstaty možno ustanoviť len, ak má v územnom obvode dotknutého konkurzného súdu zriadený úrad alebo kanceláriu.

K § 8

Upravuje sa základný rámec vedenia správcovského spisu. Zároveň sa splnomocňuje ministerstvo na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý podrobnejšie upraví vedenie správcovského spisu.

K § 9

Upravuje sa povinnosť správcu priebežne vyhotovovať časovú špecifikáciu práce, ktorú bude správca povinný v termínoch určených ministerstvom predkladať ministerstvu. Časová špecifikácia práce bude slúžiť ministerstvu najmä na vyhodnotenie ďalšieho vzdelávania správcu (praktický výkon správcovskej činnosti). Na požiadanie je správca povinný predložiť odpis časovej špecifikácie práce aj súdu a veriteľskému výboru v rozsahu, v ktorom sa ich časová špecifikácia práce dotýka, čo umožní súdu a veriteľskému výboru kontrolovať práce vykonané správcom.

K § 10

Upravuje sa povinnosť správcu uložiť peňažné prostriedky podliehajúce konkurzu uložiť podľa jednotlivých vecí vždy na samostatný účet. Upravuje sa tiež prechod práva nakladať s týmito peňažnými prostriedkami v prípade výmeny správcu počas konkurzu.

K § 11

Upravuje sa postavenie zamestnancov správcu a spolupracujúcich osôb správcu. Zamestnanca alebo spolupracujúcu osobu môže správca poveriť vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. Podmienku je pritom účelnosť a hospodárnosť vo vzťahu k riadnemu výkonu správcovskej činnosti.

K § 12

Vo všeobecnej rovine sa upravuje základná zodpovednosť správcu za škodu, ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti. Zodpovednosť správcu sa pritom rozširuje aj na konanie jeho zamestnancov a konanie spolupracujúcich osôb. Ide o základné vymedzenie zodpovednosti správcu za škodu – širší rámec úpravy zodpovednosti správcu za škodu bude obsiahnutý v novom zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Exkulpácia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú správcom sa upravuje štandardne v porovnaní s inými profesiami. Ide však len o základnú rovinu zbavenia sa zodpovednosti, ktorú v značnej miere doplní nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Aby v budúcnosti nevznikali pochybnosti, či štát zodpovedá za škodu spôsobenú správcom, výslovne sa v odseku 3 uvádza, že štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

K § 13

Upravuje sa povinné zmluvné poistenie správcov. Nová úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii počíta s väčšou mierou právomocí správcu, čo tiež znamená vyššiu mieru zodpovednosti. Chybné rozhodnutia správcu môžu spôsobiť značnú škodu veriteľom čo vyžaduje ich ochranu prostredníctvom poistenia správcu. Z tohto dôvodu sa výška poistenia správcu upravuje minimálne vo výške 500.000 EUR, resp. 500.000 EUR za každého spoločníka, ak je správcom právnická osoba. Ak však rozsah spravovaného majetku presiahne určitú výšku (cca 600.000.000,- Sk), je správca povinný sa poistiť na poistný limit určený zákonným percentom.

K § 14

Upravuje sa povinnosť správcu na požiadanie preukázať ministerstvu splnenie povinnosti zákonného poistenia. Ak správca nepreukáže zodpovedajúce poistenie ide o jeden z dôvodov vyčiarknutia správcu zo zoznamu správcov. Zároveň sa správcovi ako aj poisťovateľovi ustanovuje povinnosť oznamovať ministerstvu každú zmenu poistenia. Ak správca nesplní túto povinnosť ministerstvo môže správcovi uložiť pokutu až do 100.000,- Sk.

K § 15

Upravuje sa možnosť, aby ministerstvo mohlo uzatvoriť vo svojom mene a na účet správcov kolektívnu poistnú zmluvu. Ak správca prejaví súhlas s kolektívnou poistnou zmluvou, je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy najmä riadne a včas platiť ministerstvu dohodnuté poistné. Zároveň správcovi zaniká povinnosť individuálneho poistenia. Kolektívna poistná zmluva, ktorú ministerstvo uzatvorí, bude obsahovo podobná ako je tomu v prípade individuálneho poistenia s tým, že je predpoklad, že ministerstvo dohodne nižšie poistné ako v prípade individuálneho poistenia.

K § 16

Na zlepšenie postavenia poškodeného sa upravuje – spôsobom podobným ako je tomu v prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla – priami nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi v rozsahu dohodnutého poistenia.

K § 17

Správcovská skúška je skúška, ktorou sa zisťuje, či uchádzač má vedomosti a schopnosti potrebné na riadny vykon správcovskej činnosti. Úspešným zložením skúšky uchádzač preukazuje počas jedného roka svoju spôsobilosť na riadny výkon správcovskej činnosti. Na rozdiel od úprav v iných profesiách sa ustanovuje časové obmedzenie „platnosti“ zloženia správcovskej skúšky. Po uvedenej lehote úspešné zloženie skúšky už nie je dostatočným dôkazom na posúdenie odbornej spôsobilosti žiadateľa o zápis, nakoľko pomery v insolvenčenej praxi alebo pomery absolventa skúšky sa mohli v značnej miere zmeniť. Správcovská skúška sa bude skladať z písomnej a ústnej časti. Písomná časť skúšky bude pozostávať z písomného testu, právnej prípadovej štúdie a ekonomickej prípadovej štúdie. Správcovská skúška bude spravidla trvať dva dni, pričom najväčší dôraz sa bude klásť na riešenie prípadových štúdii.

K § 18

Ďalšie vzdelávanie správcov pozostáva z osobného výkonu správcovskej činnosti a zo vzdelávacej zložky, ktorá ďalej pozostáva z účasti na kurzoch alebo odborných konferenciách týkajúcich sa reštrukturalizačnej alebo konkurznej problematiky (ďalej len „odborné podujatie“), prednáškovej činnosti na týchto odborných podujatiach, publikačnej činnosti a samostatného štúdia. Jednotlivé zložky sústavného vzdelávania sa podľa všeobecne záväzného právneho predpisu budú hodnotiť kreditnými bodmi, ktoré správca spôsobom ustanoveným týmto predpisom bude získavať a ktorými po ich získaní bude správca preukazovať riadne splnenie svojej povinnosti sústavne sa vzdelávať. Sústavné vzdelávanie vyhodnocuje ministerstvo k 20. decembru nepárneho kalendárneho roku. Ak správca za hodnotené obdobie nepreukáže získanie potrebného počtu kreditov, ministerstvo postúpi vyhodnotenie sústavného vzdelávania disciplinárnej komisii, ktorá posúdi či porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať bolo zavinené a či je odôvodnené predpokladať, že porušenie povinnosti sústavne sa vzdelávať môže mať nepriaznivý dopad na vedomosti a zručnosti správcu potrebných na riadny výkon správcovskej činnosti. Následne môže disciplinárna komisia odporučiť ministerstvu nariadenie preskúšania správcu, ktoré je ministerstvo povinné nariadiť. Preskúšanie sa vykoná rovnako ako skúška. Ak správca ani pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo správcu vyčiarkne zo zoznamu správcov.

K § 19

Navrhuje sa, aby vzdelávanie správcov zabezpečovalo ministerstvo alebo ním poverená právnická osoba. Podrobnosti o zabezpečení jednotlivých zložiek vzdelávania upraví vzdelávací poriadok vydaný ministerstvom. Účasť na jednotlivých zložkách vzdelávania sa bude spoplatňovať s tým, že ich cena bude závisieť od ich rozsahu a kvality. Určitý limit ustanoví vzdelávací poriadok, ktorý umožní ministerstvu účtovať len skutočné náklady a poverenej právnickej osobe skutočné náklady a k tomu pripočítaný primeraný zisk.

K § 20

Upravuje sa postavenie ministerstva vo výkone štátnej správy.

K § 21

Upravuje sa zoznam správcov a údaje zapisované do zoznamu správcov. Okrem štandardne zapisovaných údajov sa do zoznamu správcov budú zapisovať aj uložené disciplinárne opatrenia, čo zvýši váhu uložených disciplinárnych opatrení tým, že ich uloženie správcovi bude verejne známe. Podľa návrhu zákona zoznam správcov vedie ministerstvo, ktoré okrem iného má povinnosť zabezpečiť zverejnenie údajov zapísaných v tomto zozname na svojej internetovej stránke.

K § 22

Ustanovujú sa predpoklady zápisu fyzickej osoby do zoznamu správcov. Základný dôraz sa pritom kladie na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť zapisovanej osoby. Rovnako ako v iných profesiách sa zavádza princíp nulovej tolerancie vo vzťahu k trestným činom korupcie. Vo vzťahu k dôveryhodnosti sa vymenúvajú riziká, ktoré spochybňujú dôveryhodnosť fyzických osôb najmä vo vzťahu riadne, čestne a svedomito vykonávať správcovskú činnosť. V neposlednom rade sa definuje odborná spôsobilosť.

K § 23

Upravujú sa predpoklady na zápis právnickej osoby do zoznamu správcov. Do zoznamu správcov možno zapísať verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť Pri verejnej obchodnej spoločnosti je predpokladom na zápis do zoznamu správcov, aby všetci spoločníci boli správcami. Na rozdiel od toho pri komanditnej spoločnosti postačuje, aby správcami boli len komplementári.

K § 24

V súlade so záväzkami Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii, sa umožňuje zapísať do zoznamu správcov aj zahraničnú právnickú osobu, ak splní zákonom predpísané predpoklady.

K § 25

Upravuje sa podávanie žiadosti o zápis do zoznamu. Formálne náležitosti žiadosti ako aj listiny, ktoré sa k žiadosti pripájajú.

K § 26

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti. V odseku 1 a 3 sa ustanovuje obligatórna povinnosť ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti. Naproti tomu v odseku 2 a 4 sa upravuje len možnosť pozastaviť výkon správcovskej činnosti a nie povinnosť ju pozastaviť. V odseku 5 sa oprávnenie ministerstva pozastaviť výkon správcovskej činnosti podľa odseku 2 alebo 4 čiastočne limituje a to tým, že ministerstvo bude musieť skúmať, či sú dané dôvody spochybňujúce riadny, čestný alebo svedomitý výkon správcovskej činnosti.

K § 27

Upravujú sa dôvody, pre ktoré možno správcu vyčiarknuť zo zoznamu správcov. O vyčiarknutí správcu zo zoznamu správcov rozhodne ministerstvo bezodkladne po tom, čo zistí niektorý z dôvodov uvedený v odseku 1 alebo 2.

K § 28

Upravuje sa rozsah dohľadovej činnosti ministerstva nad správcami ako aj predmet dohľadu.

K § 29

Dohľad sa bude vykonávať najmä podľa previerkového plánu ministerstva (pravidelný dohľad) alebo náhodilým výberom priamo v kancelárii správcu. Ak podané sťažnosti alebo zistenia ministerstva budú signalizovať porušovanie povinností správcu, u ktorého nie je naplánovaná previerka, môže ministerstvo vykonať i ad hoc previerku a to ako účelovú previerku. V prípade odseku 1 písm. b) sa upravuje výkon dohľadu inými spôsobmi ako dohľadom priamo v kancelárii správcu, prípadne inak ako bežným vybavením sťažnosti.

K § 30 až 36

Upravuje sa postavenie osôb, ktoré budú vykonávať dohľad. Ministerstvu sa dáva možnosť prizvať si k výkonu dohľadu aj iné osoby ako svojich zamestnancov najmä v prípadoch ak pôjde o posúdenie zložitých (napr. účtovných) vecí. Zároveň sa tiež štandardne upravuje vylúčenie z výkonu dohľadu v prípade zaujatosti osôb vykonávajúcich dohľad. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad zodpovedajú požiadavke efektívneho dohľadu. Obdobné oprávnenia sú obvyklé aj v iných právnych predpisoch upravujúcich dohľad – napr. v zákone č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. Oprávnenia osôb vykonávajúcich dohľad sú však limitované ústavnými právami a preto sa upravuje právo dohliadanej osoby odmietnuť poskytnúť požadovanú súčinnosť ak by tým bolo dotknuté ich právo na nedotknuteľnosť obydlia. Upravujú sa tiež formálne náležitosti protokolu, ktorý sa bude vyhotovovať po každom vykonanom dohľade v úrade alebo kancelárii správcu. Protokol sa v prípade zistených porušení zákona doručuje disciplinárnej komisii, ktorá potom na základe zistení z vykonaného dohľadu môže začať disciplinárne konanie. Ak sa pri výkone dohľadu zisti porušenie povinností v konkrétnej veci doručí sa protokol aj súdu a veriteľskému výboru, aby mali vedomosť o porušení povinnosti správcu a prípadne sa podľa toho zariadili. Nakoľko skutočnosti zistené v súvislosti s dohľadom sa dotýkajú nielen dohliadaného správcu ale aj iných osôb ustanovuje sa osobám vykonávajúcim dohľad povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach zistených pri výkone dohľadu.

K § 37

Upravuje sa sankcia za porušenie povinnosti správcu.

K § 38

Ustanovuje sa všeobecná povinnosť pre orgány verejnej moci informovať o svojich rozhodnutiach, ktoré sa môžu dotýkať oprávnenia správcu vykonávať správcovskú činnosť. Význam tohto ustanovenia je najmä vo vzťahu ku komorám, ktoré v prípade, ak v rámci svojej disciplinárnej právomoci rozhodnú o uložení disciplinárneho opatrenia spochybňujúceho dôveryhodnosť správcu, sú povinné o tom informovať, nakoľko ide o jeden z dôvodov, pre ktorý možno vyčiarknuť správcu zo zoznamu správcov. Rovnako platí táto povinnosť pre orgány činné v trestnom konaní, ak začnú trestné konanie proti správcovi, čo oprávňuje ministerstvo po zvážení pozastaviť správcovi výkon správcovskej činnosti.

K § 39

Splnomocňuje sa ministerstvo na vydanie vzdelávacieho poriadku, ktorý podrobnejšie upraví vzdelávanie správcov ako aj podrobností o náležitostiach a vedení správcovského spisu.

K § 40 až 46

V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje zákonné prepísanie správcov (advokátov) zo starého zoznamu správcov do nového zoznamu správcov. Zároveň sa ustanovuje povinnosť správcov predložiť ministerstvu v lehote 30 dní od účinnosti zákona odpis registra trestov a čestné vyhlásenie o svojej dôveryhodnosti, aby ministerstvo mohlo posúdiť bezúhonnosť a dôveryhodnosť zapísaných správcov. Správcom sa tiež ustanovuje povinnosť do 31. decembra 2005 zložiť správcovskú skúšku, čím správca preukáže svoju spôsobilosť riadne vykonávať správcovskú činnosť. Povinnosť zložiť správcovskú skúšku je odôvodnená aj samou skutočnosťou, že po prijatí nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa konkurzná prax v základoch zmení. Upravuje sa tiež dohľadová právomoc ministerstva vo vzťahu k správcom vykonávajúcich činnosť v starých veciach.

K Čl. II

Správcovská činnosť nie je živnosťou a preto je potrebné vylúčiť použitie živnostenského zákona na správcov.

K Čl. III

Upravuje sa poplatková povinnosť za zápis do zoznamu správcov a ročný poplatok správcu. Výška poplatku za zápis ako aj ročného poplatku sa určuje podľa toho, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. V prípade právnickej osoby sa poplatková povinnosť určuje v závislosti od počtu spoločníkov právnickej osoby.

K Čl. IV

Upravuje sa zákon o advokácii tak, aby aj právnické osoby zriadené za účelom výkonu advokácie mohli vykonávať správcovskú činnosť.

K Čl. V

Vypúšťajú sa niektoré ustanovenia vyhlášky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. ktoré sa týkajú starého zoznamu správcov. Uvedená úprava je potrebná vzhľadom nato, že navrhovaná účinnosť zákona o správcoch je k 1.1.2005 na rozdiel od navrhovanej účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kde sa navrhuje účinnosť až k 1.7.2005.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipnic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu