Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) 455/1991 účinný od 01.01.2005 do 28.02.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a potreby transpozície delegovaného rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017,ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov (Ú. v. EÚ L 317, 1.12.2017).

Účelom predloženého návrhu novely zákona je špecifikovanie účelu poskytovania účelovo viazaných finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva zdravotníctva                             na rezidentské štúdium, ktoré je určené doplnenie špecialistov vo vybraných špecializačných odboroch v regiónoch, v ktorých je ich nedostatok. Ustanovuje sa nová povinnosť                          pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008, na základe ktorého  zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien.

Uvedeným návrhom sa transponuje Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/2113 z 11. septembra 2017, ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov.

Obsahom návrhu zákona v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe je definovanie podmienok na zaradenie zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, určenie náležitostí žiadosti o zaradenie a postupu vzdelávacej ustanovizne pri zaraďovaní rezidenta. Ustanovujú sa povinnosti pre rezidenta, zamestnávateľa rezidenta a  dopĺňajú sa povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá získala akreditáciu na uskutočňovanie študijného programu. Ustanovujú sa podmienky pre poskytovateľov všeobecnej ambulancie a špecializovanej ambulancie, v ktorej sa uskutočňuje praktická výučba rezidentského štúdia.

Navrhuje sa zmena názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorá reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a na výsledky analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje duplicita, administratívne a finančné zaťaženie  zdravotníckeho pracovníka pri predkladaní dokladov o odbornej spôsobilosti stavovskej organizácii.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh novely zákona má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Účinnosť návrhu novely zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a legisvakanciu.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1   
Ide o zmenu názvu zdravotníckeho povolania „asistent výživy“ na „nutričný terapeut“, ktorý lepšie vystihuje výkon pracovných činností zdravotníckeho pracovníka pri výkone služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Požiadavka na zatraktívnenie zdravotníckeho povolania vyplynula z aplikačnej praxe, analýzy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o súčasnom stave vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ako aj               v súvislosti s potrebou zostavovania nutričných plánov v oblasti zdravej a liečebnej výživy pri riešení prevencie obezity ako celospoločenského problému. Uvedený názov je používaný aj         v zahraničí.

K bodu 2   
Platná úprava sa rozširuje o výkon povolania na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sú orgánmi verejného zdravotníctva vykonávajúce činnosti zamerané na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia v rozsahu stanovenom zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade § 3 ods. 1 zákona o poskytovateľoch.

K bodu 3   
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s precizovaním ustanovení o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odbornej kvalifikácie.

K bodu 4     
Navrhovanou úpravou sa bližšie špecifikuje účel použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v rámci ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. 

K bodu 5   
Vypustenie odsekov 4 až 12 v § 39a v súvislosti s  komplexnou úpravou rezidentského štúdia v novom § 39b.   

K bodu 6   
    Ustanovenia § 39b sa dopĺňajú na základe požiadaviek aplikačnej praxe a z dôvodu doterajšej absencie úpravy podmienok týkajúcich sa rezidentského štúdia.
Ide o zjednotenie podmienok týkajúcich sa zaradenia zdravotníckeho pracovníka do rezidentského štúdia, povinností vzdelávacej ustanovizne uskutočňujúcej príslušný akreditovaný študijný program v rámci rezidentského štúdia, špecifikácie použitia účelovo viazaných finančných prostriedkov.
V súvislosti s potrebou informovania odbornej verejnosti sa stanovuje povinnosť ministerstvu zdravotníctva prostredníctvom webového sídla zverejňovať informácie o špecializačných odboroch rezidentského štúdia a samosprávnych krajoch, v ktorých sa po skončení rezidentského štúdia dobrovoľne zaväzuje rezident poskytovať zdravotnú starostlivosť. Súčasná platná právna úprava navodzovala dojem, že súčasťou finančných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené pri porušení zákonných podmienok, mala byť aj náhrada mzdy za absolvovanú praktickú časť štúdia rezidenta u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (náhrada mzdy), čo nebolo zámerom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené ministerstvo pristúpilo k prehodnoteniu a zvýšeniu motivácie vstupu lekárov do rezidentského štúdia znížením sumy, ktorú mali rezidenti vrátiť, zníženú o náhradu mzdy. 

K bodu 7   
Terminologické precizovanie textu vo vzťahu k študijnému poriadku ďalšieho vzdelávania.

K bodu 8   
Ustanovením sa dopĺňajú povinnosti pre vzdelávaciu ustanovizeň, ktorá uskutočňuje akreditovaný program.

K bodu 9   
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa povinnosť pre ministerstvo zdravotníctva zverejňovať v zozname vzdelávacích ustanovizní, ktoré získali akreditáciu aj údaj o dátume zániku platnosti osvedčenia o akreditácii a údaj o zdravotníckom povolaní. 

K bodu 10   
Navrhovaná úprava zabezpečí administratívne a čiastočne finančné odťaženie zdravotníckych pracovníkov v tom, že nebudú musieť opakovane predkladať stavovskej organizácii v inom konaní osvedčenú kópiu dokladu o odbornej spôsobilosti, ak ju  už predložili pri registrácii.

K bodu 11   
Navrhuje sa nová povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a rady. Vo vzťahu k Nariadeniu Európskeho parlamentu a rady zubní lekári od 1. júla 2018 nesmú používať zubný amalgám na ošetrenie mliečnych zubov, zubov detí mladších ako 15 rokov a tehotných alebo dojčiacich žien, okrem prípadov, ak to zubný lekár považuje za nevyhnutné z dôvodu osobitných liečebných potrieb pacienta.
Od 1. januára 2019 môžu zubní lekári používať zubný amalgám len vo forme kapsúl 
s vopred určenou dávkou. Používanie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi sa zakazuje.
Od 1. januára 2019 poskytovatelia špecializovanej zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti, ktorí používajú zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové výplne alebo zuby obsahujúce takéto výplne zabezpečia, aby ich zdravotnícke zariadenia boli vybavené odlučovačmi amalgámu na zachytávanie a zber amalgámových častíc vrátane tých v použitej vode. Taktiež zabezpečia, aby: a) odlučovače amalgámu uvedené do prevádzky poskytovali úroveň zachytávania najmenej 95 % amalgámových častíc. Odlučovače amalgámu sa udržujú v súlade s požiadavkami výrobcu, aby sa zabezpečila čo najvyššia možná úroveň zachytávania.
Zubní lekári sú taktiež povinní zabezpečiť, aby ich amalgámový odpad vrátane amalgámových zvyškov, častíc, výplní a zubov alebo ich častí, kontaminovaných zubným amalgámom, bol spracovaný a zhromažďovaný v zariadeniach alebo podnikoch spĺňajúcich príslušný súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom. Zubní lekári nesmú za žiadnych okolností uvoľňovať priamo alebo nepriamo takýto amalgámový odpad do životného prostredia.

K bodu 12   
Legislatívno-technická úprava, ktorá ustanovuje, že uvedené povinnosti sa vzťahujú len na poskytovanie zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti.


K bodu 13   
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou zubných lekárov je zodpovedné v lehote do 1. júla 2019 vypracovať plán opatrení, ktorého obsahom bude postupné ukončenie používania zubného amalgámu u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  v odbore zubé lekárstvo. Zároveň zabezpečí, aby boli tieto opatrenia sprístupnené verejnosti webovom sídle a zaslané Komisii do jedného mesiaca po ich prijatí.

K bodu 14     
Ustanovuje sa výška pokuty pre zdravotníckeho pracovníka za porušenie povinností oznamovať ministerstvu niektoré údaje.

K bodu 15   
Uvedeným ustanovením sa má zabrániť, aby v centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní boli uvedené nesprávne údaje, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na plánovanie ľudských zdrojov v zdravotníctve a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16   
Navrhuje sa, že za porušenie povinnosti ustanovenej Nariadením Európskeho parlamentu a rady bude môcť vyšší územný celok uložiť sankciu do 3319 eur.

K bodu 17   
    Ustanovuje sa, čí príjem je pokuta vzťahujúca sa k porušeniu povinností pri vedení centrálneho registra ďalšieho vzdelávania.

K bodu 18   
Do ustanovenia o obsahu centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa dopĺňa aj údaj o zdravotníckom pracovníkovi, ktorý bol prijatý do rezidentského štúdia potrebný na štatistické účely a plánovanie ľudských zdrojov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 19   
Ministerstvo zdravotníctva dohliada na dodržiavanie podmienok realizácie akreditovaného študijného programu vrátane dodržiavania dĺžky štúdia v súlade s minimálnymi štandardami ustanovenými v osobitnom predpise. Je potrebné, aby údaje zadávané vzdelávacou ustanovizňou do centrálneho registra ďalšieho vzdelávania boli správne a aktuálne vzhľadom aj na komunikáciu v IMI systéme.

K bodu 20
Nakoľko hrozí, že centrálny register nebude do lehoty ustanovenej v tomto ustanovení funkčný, bolo potrebné tieto lehoty predĺžiť.

K bodu 21
Prechodné ustanovenia je potrebné upravovať v súvislosti so zmenou názvu zdravotníckeho povolania asistent výživy, registráciou a vydanými licenciami v tomto zdravotníckom povolaní. Navrhuje sa termín, do kedy je povinná Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave odovzdať register zaradených zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a do prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike ministerstvu zdravotníctva. Ustanovuje sa termín dokončenia špecializačného štúdia začatého podľa predpisov účinných do 27. marca 2002. Ďalej sa ustanovuje, že účelovo viazané finančné prostriedky na rezidentské štúdium sa poskytujú vzdelávacej ustanovizni iba do 31. decembra 2020. Ustanovuje sa prechodné ustanovenie, ktorým sa určuje, že špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria začaté od 1. mája 2017 do 31. júla 2018 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2018. Odstraňuje sa neistota, ktorú vzbudzovalo ustanovenie § 39a ods. 4 s účinnosťou od 1. mája 2017, podľa ktorého zdravotnícky pracovník, ktorý začal špecializačné štúdium za určitých podmienok, musí toto štúdium dokončiť za nových podmienok. Týmto prechodným ustanovením sa vyslovene ustanovuje, že sa na neho nevzťahuje ustanovenie o vracaní finančných prostriedkov za porušenie niektorej z povinností účinnej od 1. mája 2017.

K bodu 22
 
Na základe aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch (Dánsko, Holandsko) sa v prílohe č. 3 časti A písmene a) v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v zdravotníckom povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2, v ktorej jednotlivé členské štáty taktiež zmenili, doplnili názvy špecializačných odborov. Najčastejšie išlo o úpravy v prípade Švédska napr. v odbore rádiológia, cievna chirurgia, endokrinológia, v prípade Talianska napr. v odbore gastroenterológia, endokrinológia atď. Celkovo bolo v uvedených tabuľkách vykonaných v tomto bode vyše 30 zmien a teda vzhľadom na uvedenú početnosť boli tabuľky kompletné vymenené.    

K bodu 23
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B písmene a)  v tabuľke č. 1 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú  ako diplom o špecializácii v  špecializačnom odbore  čeľustná ortopédia v zdravotníckom povolaní  zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K bodu 24
Na základe početných aktualizácií legislatívnych, regulačných a správnych ustanovení týkajúcich sa vydávania dokladov v jednotlivých členských štátoch sa v prílohe č. 3 v časti B v písmene b)  v tabuľke č. 2 menia označenia názvov udeľujúcich orgánov ako aj názvov dokladov, ktoré sa uznávajú ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore  maxilofaciálna chirurgia v zdravotníckom povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike.

K Čl. II

    Ustanovenie o účinnosti sa časovo zosúlaďuje s posunutím účinnosti presunu registra zo Slovenskej zdravotníckej univerzity na ministerstvo zdravotníctva.









K Čl. III

Zjednocuje sa systém zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania. Zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do ďalšieho vzdelávania bude uskutočňovať iba vzdelávacia ustanovizeň.
 
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.


V Bratislave, 20. apríla 2018





Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Andrea Kalavská v. r.
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky




 

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časť:

Základný legislatívny rámec v energetike je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem neho sú právne vzťahy medzi účastníkmi trhu s elektrinou upravené vykonávacími predpismi vydanými na základe energetického zákona a zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetviach a predpismi, ktoré nemajú povahu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Vzhľadom na prekonanosť a nedostatky existujúceho legislatívneho rámca, najmä z dôvodu liberalizácie v tomto odvetví a vstupom SR do EÚ, sa Ministerstvo hospodárstva SR rozhodlo pripraviť nový zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavnými nedostatkami súčasnej legislatívy sú tieto skutočnosti:

-neboli dostatočne riešené požiadavky smerníc EÚ, dotýkajúce sa otvorenia trhu s elektrickou energiou, alebo s plynom tz. slobodnej voľby dodávateľa týchto špecifických tovarov, rešpektujúc ich špecifické vlastnosti (najmä pri elektrickej energii – neskladovateľnosť),

-stanovený model trhu s elektrinou a s plynom nevyhovuje súčasnému stavu ( trh nie je otvorený a nie je zabezpečený transparentný prístup),

-chýbajú podrobnosti týkajúce sa poskytovania podporných služieb a odoberania systémových služieb, ktoré vedú ku komplikáciám pri uzatváraní obchodných vzťahov,

(tieto služby je potrebné poskytnúť, z dôvodu špecifického charakteru tovaru),

-jednotný nákupca elektriny (§ 18 Zákona o energetike) sa v praxi nevyužíva, po liberalizácii trhu nebude,

-model trhu s elektrinou a plynom nepočíta s viacerými účastníkmi a konkurenciou na strane výroby, resp. dodávok, (čo je zásadnou požiadavkou preto, aby sa mohla rozvinúť konkurencia a hospodárska súťaž),

-plošný presun kompetencií z ministerstva na ÚRSO neumožňuje pomocou bežných nástrojov (napr. povoľovanie výstavby nových energetických zdrojov) kontrolovať dodržiavanie energetickej politiky štátu, (ústredný orgán štátnej správy, u ktorého je v kompetencii formulovanie koncepcie energetickej politiky štátu nemôže byť bez kompetencií – bez nástrojov, ktoré toto umožnia),

-chýbajú zmocnenia prevádzkovateľa prenosovej sústavy ako systémového operátora po jeho právnom odčlenení od výroby, (túto potrebu vyvoláva aj prax, nakoľko dnes už energetika nie je organizovaná formou štátneho monopolného podniku, a nie je právna istota o tom, že dôjde aj k zaplateniu za poskytnuté služby),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobov podpory obnoviteľných zdrojov energie, ( čo je základná požiadavka, resp. smerovanie energetickej politiky EÚ do budúcnosti),

-absencia legislatívnej úpravy spôsobu podpory kogenerácie, resp. združenej výroby elektriny a tepla (ide o možnosť efektívnejšieho využívania výrobných kapacít s cieľom znižovania nákladov),

Vzhľadom k tomu, že v priebehu prípravy návrhu zákona došlo k prijatiu nových smerníc pre trh s elektrinou a trh s plynom

-Smernica č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES zo dňa 26. 06. 2003,

-Smernica č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorou sa ruší Smernica č. 98/30/ES zo dňa 26. 06. 2003,

je cieľom predloženia návrhu zákona úplná implementácia nových smerníc. Ich implementácia je základnou požiadavkou preto, aby slovenská energetika bola konkurenčne schopná na trhu Európskych spoločenstiev.

Návrh nového zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

-novo upravuje podmienky podnikania v súlade s citovanými smernicami, výkon štátnej správy, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri podnikaní v energetike (ide o tie práva a povinnosti, ktoré sú špecifické, resp.vyplývajúce zo špecifickosti tohto odvetvia).

-zabezpečuje harmonizáciu slovenskej legislatívy v energetike s legislatívou Európskej únie, (zavedením tých inštitútov, ktoré sú potrebné na to, aby fungoval spoločný trh, napr. povinnosť oddeliť distribúciu elektriny alebo plynu od obchodovania s elektrinou alebo s plynom, s cieľom zabrániť vzniku krížových dotácii, alebo podmienok poškodzujúcich hospodársku súťaž).

-zavádza trhové prostredie vrátane vymedzenia príslušných inštitútov s cieľom dosiahnutia spoľahlivej a kvalitnej dodávky energie. (Ide o presnú definíciu administratívnych kapacít, potrebných na zabezpečenie dozoru nad trhom - URSO formou regulácie transparentným a nediskriminovaným voči niektorým subjektom).

-vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju energetiky.

Súčasne platný legislatívny rámec v energetike vymedzený zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1999 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov parciálne reflektuje na Smernice č. 96/92/ES a 98/30/ES, vzťahujúce sa na vnútorný trh s elektrinou a plynom. Uvedené smernice mali veľký podiel na vytvorení vnútorného trhu, ako aj na postupnej liberalizácii trhu s energetickými komoditami a zabezpečovaní likvidity trhu.

Smernice č. 2003/54/ES a 2003/55/ES tvoria komplex modifikovaných spoločných pravidiel pre vnútorný trh s elektrinou a plynom, ktorý reaguje na možnosti zlepšenia fungovania vnútorného trhu a eliminuje nedostatky, na ktoré poukazujú skúsenosti z aplikácie smerníc 96/92/ES a 98/30/ES. Nespornou výhodou tvorby novej energetickej legislatívy je implementácia smerníc, ktoré značnej miere už optimalizujú fungovanie trhu s elektrinou a plynom. Hlavným cieľom smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES je úplná liberalizácia energetického trhu, vo forme urýchlenia liberalizácie a dokončenia tvorby vnútorného trhu v odvetviach elektriny a plynu.

Vzhľadom k tomu, že súčasne zavedený model s elektrinou a plynom, ktorý vychádza z doposiaľ platnej právnej úpravy v zákone č. 70/1998 Z .z. o energetike nepočíta s viacerými účastníkmi ani konkurenciou na strane výroby a dodávok, je nutné odstrániť nevyhovujúci stav a vytvoriť nový model trhu s energiou, ktorý bude plne otvorený, akceptujúci nevyhnutné štandardy transparenntnosti, nediskriminácie a princípy hospodárskej súťaže.

V našom legislatívnom rámci je potrebné nanovo upraviť spôsob fungovania trhu, subjekty trhu a vzťahy medzi účastníkmi trhu. Nový model fungovania trhu s elektrinou a plynom súvisí s nadväzujúcou právnou úpravou jednotlivých práv a povinností účastníkov trhu.

Významnú úlohu zohráva zabezpečenie stability navzájom prepojených sústav vo vnútornom trhu a právo pripojenia do sústavy na nediskriminačnom základe. Energetický trh v súčasnosti akcentuje reálne zabezpečenie rovnováhy ponuky a dopytu.

V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa mení i postavenie odberateľa na vnútornom trhu. Vytvára sa inštitút oprávneného odberateľa, ktorému sa v nadväznosti na postup liberalizácie trhu zakotvuje právo na výber dodávateľa energie. Je potrebné zároveň riešiť ochranu tých odberateľov, ktorí v určenom časovom priestore nemajú technicky ani právne možnosť voľby svojho dodávateľa elektriny alebo plynu.

Implementáciou smerníc č. 2003/54/ES a 2003/55/ES sa upravujú nielen vzťahy medzi účastníkmi trhu s energiou, ale je tiež potrebné zaviesť v upravenom legislatívnom rámci aj množstvo nových pojmov, ktoré z uvedených smerníc vychádzajú.

Z preberania smerníc vyplývajú nové kritériá a princípy, ktorými sa upravuje pôsobnosť štátnej správy v oblasti energetiky, osobitne vo vzťahu k Európskej komisii, ako aj novoupravené kompetencie regulačných orgánov voči subjektom, ktoré budú v energetike podnikať.

Taktiež je potrebné právne v súlade s určenými kritériami garantovať spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok a v prípade krízy na trhu s elektrinou a plynom realizovať potrebné ochranné opatrenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je nutné novým spôsobom upraviť podmienky podnikania v energetike, čím sa zabezpečuje v potrebnej miere aj jednotné postavenie subjektov, ktoré podnikajú na vnútornom trhu s energiou.

Navrhovaná právna úprava v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie a je v súlade s cieľmi štátnej environmentálne politiky.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, ktorá na svojom zasadnutí dňa 26. marca.2004 s návrhom zákona súhlasila.

Návrh zákona bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády SR dňa 6. júla 2004.

Návrh zákona bol prerokovaný v Porade ekonomických ministrov dňa 16. augusta 2004.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskejúnii:

a)

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa či. 70 Európskej dohody o pridružení,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA,

- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup,

- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu

- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004

- návrh zákona nie je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti na členstvo v EU z 9. novembra 2002

b)

V negociačnej pozicii ku kapitole l4 - Energetika prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EU.

4.V práve Európskej únie je problematika upravená

-Smernicou 2003/54/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou, ktorá ruší Smernicu 96/92/ES,

-Smernicou 2003/55/ES Európskeho parlamentu a Komisie o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktorá ruší Smernicu 98/30/ES,

-Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

úplná zlučiteľnosť

6.Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť:

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

3.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Nebude mať dopad.

4.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nebude mať dopad.

5.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Nebude mať dopad.

Osobitná časť:

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorým sa rieši stanovenie podmienok podnikania v energetike, odchýlne upraveného v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Návrh zákona neobsahuje už úpravu podnikania v teplárenstve, nakoľko táto oblasť podnikania sa navrhuje upraviť samostatným zákonom. Do obsahu zákona sa zavádza úprava práv a povinností účastníkov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na stanovené aspekty liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť výkon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v preberaných smerniciach č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a 2003/55/EC o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom.

K § 3

Toto ustanovenie upravuje pôsobnosť štátnej správy v energetike, ktorú je podľa tohto zákona oprávnené zabezpečovať Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inšpekcia. Navrhujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systému ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia ukladalo. Na uvedené opatrenia sa navrhuje uplatniť všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľa tohoto zákona. Okrem oprávnení sa na pôsobnosť ministerstva vzťahujú tiež i osobitné povinnosti, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých, vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike je potrebné definovať. Návrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

K § 5

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, bolo potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na vstup jednotlivých subjektov do podnikania v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon takéto povolenie nevyžaduje.

K § 6

Zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Určuje sa ďalšia podmienka na výrobu elektriny z jadrového paliva a to súhlas Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa požadovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Navrhuje sa ustanoviť výnimku pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky podľa § 11 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podmienok, ustanovených v tomto zákone.

K § 7

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme žiadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastočne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Navrhuje sa, aby vydané povolenie na podnikanie v energetike podľa § 5 bolo zosúladené s predmetom podnikania v obchodnom registri. Zápis do obchodného registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

K § 8

Navrhuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľa tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečiu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 9

Navrhuje sa ustanoviť postup pri zmene vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa navrhuje vykonať na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vydávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Navrhuje sa tiež možnosť odňatia povolenia úradom z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 10

V prvej časti zákona sa navrhuje úprava práv a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Navrhuje sa určiť, aby jednotlivé oprávnenia držiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súčasne platnom zákone o energetike.

K § 11

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schválenej koncepcie sa zavádza inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Navrhuje sa obligatórne vymedziť postup pri vydaní osvedčenia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej koncepcie energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia navrhuje určiť ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení.

K § 12

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Navrhuje sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schválenej koncepcie energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa navrhuje taxatívne vymedziť tiež určenie ostatných podmienok na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

K § 13

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s výstavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. Navrhuje sa obligatórnym spôsobom určiť postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 14

Navrhuje sa upraviť konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku energie na celom území SR, alebo na jeho časti, resp. nedostatok jednotlivých druhov energie hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka energie má strategický význam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov.

K § 15

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť výberového konania pre nové energetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatívne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u súčasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K § 16

Navrhuje sa definovať pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike na základe aplikovania smerníc EÚ č. 2003/54/ES a 2003/55/ES a osobitného postupu, ustanoveného zákonom. Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevádzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejším účastníkom trhu.

K § 17

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do siete a pripojenia k sústave a sieti, ako konkrétne určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa navrhuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok sa navrhuje vymedziť všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 18

Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpečenie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií smerníc 2003/54/ES a 2003/55/ES. Prístup na trh sa vzťahuje na oprávnených odberateľov od účinnosti zákona na rozdiel od domácností, ktoré budú odberateľmi oprávnenými na výber dodávateľa od 1. 7. 2007. Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využívania sústavy alebo siete.

K § 19

Ustanovuje opatrenia na zavedenie povinnosti viesť samostatnú evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď právnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie výsledkom ktorého je porušenie princípu nezávislého vzťahu pri obchodných podmienkach Uvedené má negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie pravidiel pre možný vznik krížových dotácií.

Práve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať túto možnosť. Dotýka sa to odvetví elektroenergetiky pre činnosti prenos a distribúciu elektriny a v plynárenstve pre prepravu a distribúciu a uskladnenie plynu. Rovnako bude povinné takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností, v týchto prípadoch môže byť účtovníctvo podnikateľského subjektu konsolidované. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ňou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Týmto ustanovením nebude dotknutá povinnosť právnických alebo fyzických osôb vyplývajúca zo zákona o účtovníctve.

Povinnosť postupovať v súlade s týmto ustanovením sa vzťahuje na subjekty (právnické osoby podnikajúce v elektroenergetike a v plynárenstve, ktoré predávajú elektrinu alebo plyn, resp. dodávajú tento špecifický druh tovaru pre ďalšie podnikateľské subjekty alebo pre domácnosti.

Uvedené ustanovenie definuje aj časový horizont, kedy budú povinné subjekty podnikajúce v elektroenergetických odvetviach uplatňovať tento postup voči oprávneným odberateľom a voči ostatným odberateľom (teda aj voči domácnostiam).

Nadobudnutím účinnosti zákona bude táto povinnosť platiť pre distribúciu elektriny a obchod z elektrinou, ako i pre distribúciu a prepravu plynu voči oprávneným odberateľom a od 1. 7. 2007 pre všetkých odberateľov.

K § 20

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany domácností ako najzraniteľnejšieho účastníka trhu, pričom práva domácnosti sú v upravené v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ. Oprávnenia domácností sú ustanovené v oblasti zmluvnej, spôsobov a foriem platby za dodávky energie a uplatnenia si nárokov na informácie v cenovej oblasti. Podstatným charakterom ochrany domácnosti je taxatívne vymedzenie obsahu zmluvy o dodávke, ktorú je oprávnená uzatvoriť domácnosť s dodávateľom elektriny alebo s dodávateľom plynu.

K § 21

Týmto ustanovením začína osobitná časť upravujúca podmienky podnikania v energetických odvetviach.. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného výrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

K § 22

Prenosová sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy stanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpečovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť.

K § 23

Ustanovenie obsahuje základné požiadavky na oddelenie prenosovej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Požiadavka nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa upravuje v súlade s implementovanými smernicami EÚ 2003/54/ES a 2003/55/ES.

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne i organizačne nezávislým subjektom, ktorý by bol aj vo svojom rozhodovaní nezávislý od činností, netýkajúcich sa prenosu elektriny.

Tiež je vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, ktoré sa týkajú majetku, potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, pokiaľ spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik. Táto požiadavka však neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

K § 24

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej sústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostných parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sa navrhujú v zákone vymedziť taxatívne.

K § 25

Upravujú sa základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných činnostiach, ako distribúcia elektrickej energie.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 26

Navrhuje sa vymedziť povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Návrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sústavy.

K § 27

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou a súčasne je povinný zabezpečiť za zákonom ustanovených podmienok dodávku elektriny všetkým odberateľom, ktorí ho požiadajú o dodávku elektriny na jemu vymedzenom území..

Významnou povinnosťou v zmysle uvedeného ustanovenia je povinnosť evidovať a poskytovať odberateľom elektriny konkrétne údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov resp. paliva na vyrobenej a dodanej elektrickej energii v súlade so smernicou 2003/54/ES.

K § 28

V návrhu zákona sa zavádza pojem obchodníka s elektrinou, ktorý je novým prvkom na liberalizovanom trhu s elektrickou energiou. Práva a povinnosti obchodníka je potrebné vymedziť taxatívne. Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť obchodníka s elektrinou voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o začatí resp. ukončení výkonu činnosti.

K § 29

Definuje sa pojem oprávneného odberateľa ako nový, progresívny prvok liberalizovaného trhu. Ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny.

K § 30

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantnému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vychádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. Navrhuje sa upraviť povinnosti vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie.

K § 31

Ustanovenie zavádza pojem kombinovanej výroby elektriny a tepla. Kombinovaná výroba má z dôvodu vyššej účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov stanovené právo na prednostné zabezpečenie prenosu alebo distribúcie elektriny v súlade s technickými podmienkami sústavy, čo sa nevzťahuje na medzištátne vedenia. Toto právo je v súlade s požiadavkami implementovanej smernice 2003/54/ES.

K § 32

Návrh definuje pojem výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Navrhuje sa stanoviť prednostné právo pre výrobcu na prenos, distribúciu a dodávku elektriny, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Súčasne sa navrhuje upraviť právo na vydanie potvrdenia o pôvode vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Uvedené oprávnenia sú v súlade s požiadavkami smernice č. 2003/54/ES.

K § 33

Navrhuje sa zákonným spôsobom upraviť uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množstva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodávky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 34

Elektrickú prípojku môže realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. Upúšťa sa od doterajšej platnej úpravy, podľa ktorej zriadenie prípojky hradil odberateľ a prípojka sa previedla do vlastníctva rozvodného podniku. Podľa navrhovanej úpravy vlastníkom prípojky sa stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

K § 35

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania navrhuje zaviesť pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

K § 36

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetických zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

K § 37

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovením sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 38

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.K § 39

Navrhuje sa vymedziť pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, navrhuje sa splnomocniť ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 40Týmto ustanovením začína druhá hlava, ktorá v druhej časti zákona upravuje plynárenstvo.

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Novou dôležitou skutočnosťou v zákone je stanovenie povinnosti umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslušnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie.

Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťažobnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštaláciu určeného meradla. Navrhuje sa riešiť tiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 41

Zavádza sa pojem prevádzkovateľa prepravnej siete a upravujú sa jeho práva a povinnosti.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatívne vymedzených podmienok.

Dôležitým novým prvkom v súvislosti s fungovaním trhu s plynom je povinnosť umožniť prístup k akumulácii plynu a k podporným službám.. Ďalšími povinnosťami z hľadiska fungovania trhu je zabezpečovať vyváženosť prepravnej siete, ako aj zabezpečovať zúčtovanie odchýlok množstva plynu vstupujúceho do prepravnej siete a vystupujúceho z prepravnej siete. Za odchýlku je považovaný rozdiel medzi plynom dodaným do siete a skutočným odberom.

K § 42

Pre zabezpečenie efektívneho a nediskriminačného prístupu do siete je vhodné, aby prepravná sieť bola prevádzkovaná právne samostatným subjektom. Je tiež vhodné, aby prevádzkovateľ prepravnej siete mal účinné rozhodovacie právomoci, týkajúce sa majetku potrebného na údržbu, prevádzku a rozvoj siete, ak spomínaný majetok vlastní a prevádzkuje vertikálne integrovaný podnik.

Ak je prevádzkovateľ prepravnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť z hľadiska svojej právnej organizácie a rozhodovania nezávislý od iných činností, ktoré sa netýkajú prepravy plynu.

To neznamená požiadavku na oddelenie vlastníctva majetku prevádzkovateľa prepravnej siete od vertikálne integrovaného podniku, ani k takejto požiadavke nesmeruje.

Navrhujú sa ustanoviť základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 43 a § 44

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službám, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie plynu. Pre oddelenie činností pri distribučnej sieti sa stanovuje zákonná lehota do 30. 6. 2007. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 45

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom ministerstvo určí držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučných sietí prostredníctvom tohto dispečingu.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s výnimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti so stavmi núdze a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri činnostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom stavu núdze. Je oprávnený navrhovať ministerstvu vyhlásenie stavu núdze, pokiaľ sú splnené podmienky ustanovenia § 14 návrhu zákona. Vyhlasuje odberové stupne plynu v distribučnej časti a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri núdzových stavoch.

K § 46

Navrhovaná úprava definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladňovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu.

Novou dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

K § 47

Navrhovaná právna úprava zavádza pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevádzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombinácie siete.

K § 48

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučných sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

K § 49

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu a koncového odberateľa plynu, ktorý nie je oprávneným odberateľom podľa príslušnej dikcie zákona. Ďalej sa navrhujú určiť povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa tiež vymedziť právo oprávneného odberateľa slobodne si vybrať dodávateľa plynu, pričom za zmenu dodávateľa plynu nemôže byť oprávnený odberateľ spoplatnený. Práva domácností ako odberateľov sú stanovené v § 13. Tieto práva zohľadňujú minimálne práva, stanovené plynárenskou smernicou, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K § 50

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady.

K § 51

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynového zariadenia a určeného meradla.

K § 52

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanovené týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zákona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu „take or pay“, teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnosťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Návrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 53

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

K § 54

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

K § 55

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktoré činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 56

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 57

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynového zariadenia v závislosti od ich parametrov.

K § 58

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

K § 59

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniklej neoprávneným odberom plynu sa navrhuje upraviť podzákonnou normou..

K § 60

Vzhľadom k tomu, že zákon č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov upravuje aj oblasť skvapalnených plynných uhľovodíkov a niektoré práva k nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania pri výstavbe potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, ako aj z dôvodu komplexnosti a skvalitnenia koncepcie zákona, navrhuje sa osobitným spôsobom upraviť podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len „LPG“) vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na základe povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 61

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 62

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 63

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 64

Navrhuje sa negatívne vymedziť činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanoviť obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

K § 65

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v druhej časti zákona. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

K § 66

Navrhuje sa určiť výšku pokút, ktorú môže Štátna energetická inšpekcia udeliť fyzickej osobe alebo právnickej osobe za porušenie ustanovení tohto zákona.

K § 67

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak.

K § 68

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu.

K § 69

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s otváraním trhu, dobou platnosti povolení na podnikanie v energetických odvetviach, vydaných podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ako aj časové vymedzenie povinností, ustanovených v druhej časti návrhu zákona.

K § 70

Ustanovenie obsahuje transpozičný odkaz na prílohu zákona.

K§ 71

V tomto ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy,

K čl. II.

Na základe zásadnej pripomienky zo strany MV SR, že okresné úrady boli zrušené a od 1.1.2004 nemá vo veci prešetrovania priestupkov na úseku energetiky kompetenciu žiaden správny orgán, je navrhnuté zrušenie § 41 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z hľadiska konania o priestupkoch vo veci poškodenia alebo zničenia zariadení na úseku energetiky teplárenstva a plynárenstva postačuje platné znenie ustanovenia § 50 zákona o priestupkoch a navrhované znenie dotknutých ustanovení tohoto zákona.

K čl. III.

Navrhuje sa upraviť § 3 odsek 2 písm. d) zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. IV.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona o správnych poplatkoch, ktorá sa týka položiek 206 až 209 Sadzobníku správnych poplatkov.

Terajšie znenie týchto ustanovení by v prípade schválenia zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezodpovedalo jeho terminológii. V návrhu sa tiež zohľadňujú zmenené ekonomické pomery od roku 1998 a pri navrhovaní výšky správnych poplatkov sa prihliadalo na náročnosť poplatkových úkonov a na prínos pre poplatníka z činnosti, na ktorú sa poplatok viaže.

K čl. V.

Navrhuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave dňa 18. augusta 2004.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Rusko, v. r.

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

8

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 830 zo dňa 3. septembra 2003 bol schválený návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory a z jeho bodu B.4, okrem iných, aj ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja vyplynula úloha do 31.decembra 2003 predložiť na rokovanie vlády návrh na zrušenie komôr v pôsobnosti ministerstva a ich transformáciu na dobrovoľné združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. V pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len MVRR SR) sa to dotýka Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov. Tieto komory boli založené na základe zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o architektoch a inžinieroch) a boli zo zákona poverené výkonom verejnej moci vo väzbe na zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platí, že vybrané činnosti vo výstavbe môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali oprávnenie podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je zákon o architektoch a inžinieroch.

MinisterstvoMVRR SR so zámerom plnenia úlohy vyplývajúcej z bodu B. 4 uvedeného uznesenia analyzovalo úpravu uvedených profesijných komôr v zákone o architektoch a inžinieroch vo väzbe na príslušné ustanovenia stavebného zákona a porovnalo ju s kritériami nevyhnutnosti regulácie komôr uvedenými v Zásadách činnosti profesijných komôr, ktoré sú obsahom materiálu schváleného vládou.

Na základe vyhodnotenia jednotlivých kritérií nevyhnutnosti regulácie komôr bolo preukázané, že

-regulácia vybraných činností vo výstavbe je nevyhnutná z dôvodov ochrany verejných záujmov v oblasti výstavby (zabezpečenie kvality stavieb pri ich navrhovaní a ochrany záujmov stavebníkov, pre ktorých sú odborné činnosti vo výstavbe ako regulované profesijné služby vykonávané),

-štát zákonom preniesol na komory výkon verejnej moci v oblasti registrácie fyzických osôb vykonávajúcich vybrané činnosti vo výstavbe (projektová činnosť a vedenie uskutočňovania stavieb) a profesijný dohľad nad kvalitou a etikou výkonu regulovaného povolania,

-uvedené komory vykonávajú funkcie, ktoré by nemohli vykonávať ako dobrovoľné združenie,

-je v záujme štátu, aby ich vykonávali, pretože ich výkon odbornými samosprávami je z hľadiska celkových nákladov a z hľadiska sledovaných cieľov efektívnejší,

-na udelenie autorizácie a zapísanie do zoznamu autorizovaných osôb vzniká právny nárok za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok. Podmienky sú objektivizované a primerané požiadavkám na výkon odborných činností vo výstavbe.

Možno konštatovať, že existencia uvedených komôr zodpovedá podmienkam na zriadenie komôr ustanoveným v kritériách nevyhnutnosti regulácie komôr vládou schválených Zásad činnosti profesijných komôr, výkon verejnej moci v predmetnej oblasti komorami je efektívnejší a neexistujú riziká, pre ktoré by si právomoc mal ponechať výhradne štát, aj so zreteľom na to, že by sa tým zvýšili výdavky štátu na štátnu správu.

Závery z tejto analýzy zároveň preukázali opodstatnenosť novelizácie zákona o architektoch a inžinieroch v intenciách uvedených zásad. Vzhľadom na to bola úloha novelizovať tento zákon zaradená do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004 s termínom predloženia do vlády v máji 2004.

Navrhované zmeny sa dotýkajú najmä týchto okruhov riešení:

◊nahradenie odbornej skúšky autorizačnou skúškou s upresnením spôsobu jej vykonania v zákone - písomný test a verejná rozprava,

◊ustanovenie obsahu autorizačnej skúšky , ktorým sú znalosti a vedomosti z právnych predpisov vzťahujúcich sa na odbornú činnosť, s tým, že ich rozsah určí ministerstvo,

◊prehĺbenie práva ministerstva vykonávať dohľad nad komorami v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti.

Novelizácia sa dotýka najmä týchto okruhov riešení:

◊nahradenie odbornej skúšky autorizačnou skúškou,

◊ustanovenie predmetu, obsahu autorizačnej skúšky a spôsobu overenia a preverenia odbornej spôsobilosti priamo v zákone,

◊prehĺbenie práva MVRR SR vykonávať dohľad nad komorami v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti.

Zároveň rieši aj opätovnú úpravu autorizácie krajinných architektov, ktorí tiež vykonávajú vybrané činnosti vo výstavbe a ustanovuje ich práva a povinnosti. Sú začlenení v samospráve Slovenskej komory architektov, ktorá je oprávnená viesť zoznam autorizovaných krajinných architektov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa stotožňuje s vyjadrením predkladateľa v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť:Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet VUC ani rozpočty obcí.

Druhá časť:Odhad dopadov na hospodárenie obyvateľov, podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude mať dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť:Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

Štvrtá časť:Dopad návrhu zákona na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať dopad na tvorbu pracovných miest.

DOLOŽKA

zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Zákon, ktorým s mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Záväzky boli v celom rozsahu už splnené novelizáciou predmetného zákona zákonom č. 533/2003 Z.z., ktorá v časti nadobudla účinnosť 1. januára 2004 a v celom rozsahu sa stala účinnou dňom nadobudnutia zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

4. Problematika návrhu zákona:

je upravená v práve Európskej spoločenstiev:

a)Čl. 49, 57 a 66 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

b)rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „rozhodnutia ESD“): C 310/90 Nationale Raad van de Orde van Architecten v Ulrich Egle, C 166/91 Gerhard Bauer v Conseil National de l'Ordre des Architecte, C 447/93 Nicolas Dreessen v Conseil National de l'Ordre des Architectes, C 421/98 Commission of the European Communities v Kingdom of Spain, C 31/00 Conseil National de l'Ordre des Architectes v Nicolas Dreessen, C 340/89 Vlassopoulou

c)smernica Rady č. 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v architektúre, vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby v znení smernice Rady 2001/19/ES,

d)rozhodnutie Rady č. 85/385/EHS z 10. júna 1985, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti architektúry,

e)smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnej úprave pre uznávanie vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy,

f)smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhej všeobecnej úprave pre uznávanie odborného vzdelávania a prípravy doplňujúca Smernicu 89/48/EHS,

g)smernica Rady 2001/19/ES z zo 14. mája 2001,ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rrady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice Rrady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS, a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie uvedeným ad 4 je:

úplný

Návrh zákona sa nedotýka ustanovení, ktorými sa už transponovali uvedené smernice EHS/ES. Úplná zhoda novelizovaného zákona sa dosiahla novelizáciou uskutočnenou zákonom č. 533/2003 Z.z. účinným v celom rozsahu nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ.

6. Gestor:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je spolupracujúcim rezortom, zodpovedným za transpozíciu smernice 2001/19/ES, ktorá predstavuje zmenu a doplnenie smernice 85/384/EHS.

7. Bez účasti cudzích expertov

B. Osobitná časť

K čl. I:

K bodu 1:Požiadavka opätovného zavedenia inštitútu autorizovaného krajinného architekta do zákona vzišla od odbornej verejnosti pôsobiacej v oblasti tvorby diel záhradnej a krajinnej architektúry s odbornou podporou dekana Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý sa s touto požiadavkou obrátil aj na poslancov NR SR. Úprava je navrhovaná v súlade so závermi z rokovania s predstaviteľmi oboch komôr.

K bodu 2:Ide o legislatívno-technickú úpravu – skratku vzhľadom na rozsiahlosť obsahu nadpisu; pojem „oprávnené osoby“ zahŕňa autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, ktorí nadobudli potrebné oprávnenie.

K bodu 3:Ustanovenie obdobne ako pri architektoch a inžinieroch vymedzuje pojem autorizovaného krajinného architekta.

K bodu 4: Je potrebné vypustiť zo zákona kategóriu tzv. spolupracujúcich osôb, nakoľko 1.januárom 2004 takáto kategória nepriamej účasti rodinných príslušníkov na podnikaní zanikla a zákony uvedené v poznámke pod čiarou 4a) boli k tomuto dňu zrušené.

K bodu 5:Ustanovenie podrobne vymedzuje oprávnenia autorizovaného krajinného architekta v oblasti predprojektovej činnosti a prípravy projektovej dokumentácie najmä v oblasti prípravy územno-plánovacej dokumentácie a dokumentácie pre územné konanie.

K bodu 6:

Upresňujú sa oprávnenia autorizovaných inžinierov vo vzťahu k inžinierskym stavbám.

Medzi oprávnenia autorizovaných inžinierov sa dopĺňa vykonávanie projektového manažmentu, odborného autorského dohľadu a stavebného dozoru, najmä pre kategóriu inžinier autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva a súvisiaceho technického poradenstva zahŕňajúcich odborné činnosti vo výstavbe – inžinier pre pozemné stavby a inžinier pre inžinierske stavby.V súvislosti so zmenami sa z dôvodu prehľadnosti a zrozumiteľnosti novelizovaného ustanovenia sa navrhuje nové znenie.K bodu 7:Medzi oprávnenia autorizovaných inžinierov sa dopĺňa vykonávanie projektového manažmentu, odborného autorského dohľadu a stavebného dozoru, najmä pre kategóriu inžinier autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva a súvisiaceho technického poradenstva zahŕňajúcich odborné činnosti vo výstavbe – inžinier pre pozemné stavby a inžinier pre inžinierske stavby.

K bodu 78:

Ustanovenie obsahuje povinnosti autorizovaných osôb pri výkone odborných činností vo výstavbe dbať na ochranu verejných záujmov napĺňaním ústavných práv na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva (čl. 44 ústavy) a navrhovaním architektonických diel v súlade s požiadavkami na ochranu ľudského zdravia, prírody, kultúrnych pamiatok a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi (čl. 20 ods. 3 ústavy). Obdobné ustanovenie bolo vložené aj do zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (§ 1 ods. 1) na odôvodnenie potrebnosti komory zo zákona.

K bodu 98:Vkladá sa odkaz na príslušné ustanovenia zákona o autorskom práve upravujúce zmluvy medzi objednávateľmi architektonických diel a architektmi, resp. inžiniermi.

K bodu 910:V odkaze sa vypúšťajú neaktuálne predpisy.

K bodu 101:Z hľadiska úplnej liberalizácie v oblasti odmien (honorárov) za služby autorizovaných osôb sa navrhuje vypustenie ustanovenia, na základe ktorého komora určovala svojim členom záväzný honorárový poriadok.

K bodu 112:

Ustanovenie je sa dopĺňa z dôvodu umožnenia kolektívneho (hromadného) poistenia členov prostredníctvom komory (ako v § 27 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Úprava je v prospech členov komôr.

K bodu 122:

Doplnením úpravy sa prehlbuje ochrana autorských práv.

K bodu 133:

Vo väzbe na znovukonštituovanie autorizovaného krajinného architekta sa upravujú príslušné ustanovenia, ktoré sa budú vzťahovať aj na krajinných architektov.

K bodu 144:Legislatívne úpravy ustanovení vyplývajúce v dôsledku navrhovaných zmien a úprav.

K bodu 155:Práva a povinnosti architektov a inžinierov sa v celom rozsahu vzťahujú aj na krajinných architektov.

K bodu 166:Legislatívne úpravy ustanovení vyplývajúce v dôsledku navrhovaných zmien a úprav.

K bodu 177:Legislatívne úpravy ustanovení vyplývajúce v dôsledku navrhovaných zmien a úprav.

K bodu 188:Legislatívna úprava ustanovenia.

K bodu 199:Upravujúe sa podmienky pre zápis do zoznamu autorizovaných krajinných architektov.

Na uznávanie odborných kvalifikácií pre povolanie krajinný architekt sa vzťahuje zákon č. 477/2002 Z.z., ktorý transponoval smernice EÚ o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií.

K bodu 2020:Dopĺňajú sa nové dôvody na vyčiarknutie zo zoznamu porovnateľné s právnou úpravou platnou podľa zákona o advokácii. Takéto dôvody vyčiarknutia boli schválené aj v návrhu nového zákona o patentových zástupcoch a sú aj v návrhu Ministerstva spravodlivosti SR na novelu zákona o notároch.

K bodu 211:Ako ďalší dôvod na vyčiarknutie zo zoznamu sa určuje okolnosť, že autorizovaná osoba sa pri výkone odbornej činnosti dostala do konkurzu alebo likvidácie.

K bodu 222:

Dopĺňajú sa dôvody na vyčiarknutie hosťujúcich architektov z registra z dôvodu, že už nie je poistený, dodatočne sa zistilo, že nespĺňa požiadavky na zapísanie (nepravdivé údaje, zamlčanie údajov, nepravdivé čestné vyhlásenie, falošný diplom, atď.), alebo ak sa dostal do konkurzu alebo likvidácie.

K bodu 233:

Úpravou sa zabezpečuje ochrana osobných údajov.

K bodu 244:V intenciách schválených Zásad činnosti profesijných komôr sa nanovo upravujú podmienky vykonania odbornej skúšky, ktorá je podmienkou pre autorizáciu. Vzhľadom na to bola nahradená autorizačnou skúškou. V zákone sa ustanovuje spôsob a forma skúšky a jej obsah a zároveň sa zakladá oprávnenie ministerstva určovať obsah písomného testu. Ústna časť skúšky je verejnou rozpravou v záujme jej objektivizácie a transparentnosť a čím sa predchádza prípadnému obmedzovaniu slobody podnikania a zamedzenia vstupu nových subjektov na trh.

K bodu 255:

Zavádza sa kratšia lehota na opakovanie autorizačnej skúšky (6 mesiacov).

K bodu 26:

Zakladá sa právo na preskúšanie zavedením opravného prostriedku proti výroku skúšobnej komisie oboch komôr; členov odvolacieho senátu určí priamo minister výstavby a regionálneho rozvoja z členov skúšobnej komisie, ktorých sám vymenoval. Vzhľadom na technické zameranie odbornosti činností vykonávaných autorizovanými osobami ide o adekvátny spôsob zabezpečenia a kontroly výkonu práva z hľadiska štátu. Zavádza sa kratšia lehota na opakovanie autorizačnej skúšky (6 mesiacov).

K bodu 27:

Vzhľadom na pôsobnosť Ministerstva životného prostredia SR v oblasti krajinného plánovania v intenciách požiadavky ministra životného prostredia SR členov skúšobnej komisie na autorizáciu krajinného architekta je oprávnený navrhnúť minister životného prostredia SR.

K bodu 28:Medzi úlohy Slovenskej komory architektov sa dopĺňa aj úloha viesť zoznam krajinných architektov.

K bodu 29:

Terminológia sa harmonizuje so zákonom o verejnom obstarávaní a upresňuje sa úprava aj vo väzbe na súťaže vykonávané na základe iných právnych predpisov popri verejnom obstarávaní.

K bodu 30:

Rovnako ako autorizovaní architekti aj autorizovaní krajinní architekti sa v dôsledku autorizácie stávajú členmi Slovenskej komory architektov.

K bodu 31:

Vzhľadom na narastajúce náklady a na nedostatočný záujem členov o činnosť v orgánoch komory sa navrhuje zníženie počtu členov predstavenstva porovnateľne s orgánmi iných komôr (advokátskej, patentových zástupcov, notárov) majú nižšie počty.

K bodu 32:

Oprávnenia autorizačnej komisie ako výkonného orgánu sa zúžili na veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania autorizovaných osôb s tým, že podrobnejšia úprava bola ponechaná vnútrokomorovým predpisom.

K bodu 33:

Vzhľadom na narastajúce náklady a na nedostatočný záujem členov o činnosť v orgánoch komory sa navrhuje zníženie počtu členov autorizačnej komisie porovnateľne s orgánmi iných komôr (advokátskej, patentových zástupcov, notárov), ktoré majú nižšie počty.

K bodu 34:

Vzhľadom na zrušenie kategórií architektov s účinnosťou od 1. januára 2004 sa zastupovanie podľa jednotlivých kategórií stalo neaktuálnym. Ide o legislatívnu úpravu.

K bodu 35:

Terminológia sa harmonizuje so zákonom o verejnom obstarávaní a upresňuje sa úprava aj vo väzbe na súťaže vykonávané na základe iných právnych predpisov popri verejnom obstarávaní.

K bodu 36:

V súlade s úpravou v predmete zákona sa pre činnosť vedenia a uskutočňovania stavieb nahrádza „odborná skúška“ „skúškou odbornej spôsobilosti“.

K bodu 37:V súlade s úpravou v predmete zákona sa pre činnosť vedenia a uskutočňovania stavieb nahrádza „odborná skúška“ „skúškou odbornej spôsobilosti“.K bodu 368:

V podmienkach pre vykonávanie činnosti vedenia a uskutočňovania stavieb sa požadované vzdelanie upravuje tak, že výkon sa umožňuje aj osobám s vysokoškolským vzdelaním I. stupňa – bakalári.

K bodu 379:Vzhľadom na narastajúce náklady a na nedostatočný záujem členov o činnosť v orgánoch komory sa navrhuje zníženie počtu členov predstavenstva porovnateľne s orgánmi iných komôr (advokátskej, patentových zástupcov, notárov), ktoré majú nižšie počty.

K bodu 40:

Oprávnenia autorizačnej komisie ako výkonného orgánu sa zúžili na veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania autorizovaných osôb s tým, že podrobnejšia úprava bola ponechaná vnútrokomorovým predpisom.

K bodu 3419:Vo väzbe na novelu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (§ 1 zavedený zákonom č. 527/2003 Z.z.) sa zaraďuje nový samostatný § 41a, podľa ktorého platí, že na všetky konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecná úprava o správnom konaní. Preto doterajšia úprava len pre disciplinárne konanie prestala byť aktuálna.

K bodu 420:

Predpisy v odkaze 19) sa nahrádzajú predpismi podľa platného práva.

K bodu 431:Vo väzbe na novelu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (§ 1 zavedený zákonom č. 527/2003 Z.z.) sa zaraďuje nový samostatný § 41a, podľa ktorého platí, že na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecná úprava o správnom konaní. Preto doterajšia úprava len pre disciplinárne konanie prestala byť aktuálna.

K bodu 442:V prechodnom ustanovení sa rieši spôsob autorizácie – zapísanie do zoznamu autorizovaných krajinných architektov - tých osôb, ktoré autorizáciu na túto činnosť nadobudli podľa právnej úpravy platnej pred 1. januárom 2004. Na týchto sa nevzťahuje povinnosť vykonať autorizačnú skúšku.

K bodu 453:

V celom zákone sa pojem „pracovník“ nahrádza pojmom „zamestnanec“ v súlade s pojmami používanými v oblasti pracovnoprávnych predpisov.

K bodu 464:

Legislatívna úprava vyplýva z transformácie odbornej skúšky na autorizačnú skúšku.

K bodu 475:Zoznam prebratých právnych aktov Európskych spoločenstiev sa dopĺňa o príslušnú časť Aktu o pristúpení SR.

K bodu 485:Novelizáciou ustanovenia § 4 účinnou od 1. januára 2004 bola zrušená kategorizácia architektov. Uvedenú úpravu je potrebné premietnuť aj do prílohy zákona, nakoľko v autorizačných osvedčeniach vydávaných Slovenskou komorou architektov už nie sú uvádzané odbory a v tých intenciách boli upravené aj pôvodné autorizačné osvedčenia vydané pred 1. januárom 2004 v odbore „pozemné stavby“ a „územné plánovanie“. MVRR SR na výzvu Ústavu informácií a prognóz školstva, strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelaní uplatnilo požiadavku upraviť prílohu novej smernice EÚ o uznávaní kvalifikácie v oblasti povolania architekt vo vzťahu k zrušeniu kategorizácie architektov v predmetnom zákone.

K článku II:

Činnosť krajinných architektov je vyňatá zo živností a spolu s činnosťou architektov a stavebných inžinierov zaradená medzi povolania, ktoré nie sú živnosťou. Nahradenie „odbornej skúšky“ „skúškou odbornej spôsobilosti“ pre činnosť vedenia a uskutočňovania stavieb v zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov je potrebné premietnuť do príslušných ustanovení zákona o živnostenskom podnikaní.

K článku III:

Vzhľadom na početné novely zákona ustanovenie splnomocňuje predsedu NR SR na vydanie úplného znenia Zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch.

K článku IV:Účinnosť zákona je navrhovaná s ohľadom na prebiehajúci legislatívny proces na začiatok roka 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 718 zo dňa 14. júla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

László Gyurovszky v. r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu