Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 451/2004 účinný od 01.09.2004 do 30.06.2007

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a v znení neskorších predpisov reaguje na zmeny, ktoré nastali v práve Európskej únie v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov po prijatí smernice 2001/95/ES z 3. decembra 2001, ktorá nahradila dovtedy platnú smernicu Rady 92/59/EHS o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Táto smernica bola premietnutá v § 6a a 7 zákona č. 634/1992 Zb.

V článku 16 smernice Rady 92/59/EHS o všeobecnej bezpečnosti výrobkov bola ustanovená povinnosť Rady aby 4 roky po zavedení tohto predpisu do práva Európskej únie bola vyhodnotená jeho aplikácia. Rada dospela k záveru, že túto právnu úpravu je potrebné zmeniť a posilniť ochranu života a zdravia spotrebiteľa. Výsledkom tohto hodnotenia bola nová smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá pôvodnú smernicu nahradila. Účelom novelizácia zákona 634/1992 Z. z. je zapracovanie tejto smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Oproti súčasne platnej právnej úprave dochádza novelizáciou k jej spresneniu a rozšíreniu. Rozširuje sa okruh výrobkov, na ktoré sa pôsobnosť zákona vzťahuje. Pôjde aj o také výrobky, ktoré síce nie sú primárne určené k ponuke spotrebiteľovi ale za predvídateľných podmienok možno očakávať, že spotrebitelia ich budú užívať. Ustanovujú sa kritéria, či hľadiska, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie bezpečnosti výrobku. Upresňujú sa pravidlá pre označovanie výrobkov a prípady povinnosti informovať spotrebiteľa o bezpečnom nakladaní s výrobkom ak hrozí potenciálne riziko. Rozširujú sa kompetencie dozorných orgánov, ktoré budú môcť nariadiť výrobcovi alebo dodávateľovi spätne prevzatie nebezpečného výrobku od spotrebiteľa a budú tiež môcť obmedziť uvedenie výrobku do obehu, nariadiť jeho stiahnutie z obehu a to aj v situácií keď bude preukázaná zhoda výrobku s platnými predpismi ale bude existovať dôkaz o tom, že výrobok je nebezpečný. Upresňuje sa tiež proces plnenia oznamovacej povinnosti pri výskyte nebezpečného nepotravinárskeho výrobku v rámci rýchlej výmeny informácií (RAPEX) v Európskej únii.

V súvislosti so zmenou právnej úpravy v oblasti všeobecnej bezpečnosti výrobkov a vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, v dôsledku čoho sa rozšíri priestor pre ponuku výrobkov a služieb pre spotrebiteľa, bolo potrebné vykonať v zákone aj ďalšie zmeny.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi ako aj medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná.

Schválením zákona nevzniknú žiadne požiadavky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov. Nevniknú nároky na zvýšenie počtu pracovných miest vo verejnej správe. Aplikácia zákona nebude mať nepriaznivý dôsledok na životné prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – ochrana spotrebiteľa, ochrana zdravia a života ľudí. V čl. 81 ods. 1 SR -prevzala záväzok rozvíjať a posilňovať svoju spoluprácu v oblasti životného prostredia a ľudského zdravia, ktorú strany považujú za prioritnú. V čl. 92 ods. 1 tzv. Asociačnej dohody SR prevzala na seba záväzok spolupracovať za účelom dosiahnutia plného prispôsobenia sa Slovenskej republiky systému ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve

-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA

-problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala na seba záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy a vybudovať orgány trhového dohľadu a na presadzovanie legislatívy

-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv. Bielej knihy, časť 23 – Politika ochrany spotrebiteľa

-problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu, kapitola 23 – Ochrana spotrebiteľov a zdravia

-návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003

-návrh zákona je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády SR na rok 2003

-návrh zákona je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti SR na členstvo v EÚ z 9. októbra 2002

b)V negociačnej pozícii ku kapitole 23 - Ochrana spotrebiteľov a zdravia prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1.januára 2004.

4. Problematika návrhu zákona:

- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v : čl. 2, čl. 3, 28, 29, 30, 152 a v čl. 153 Zmluvy o založení ES v jej amsterdamskom znení.

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v :

-smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov

-smernici 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov

- nie je upravená v práve Európskej únie

Preklad vyššie uvedených smerníc existuje a nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR. Preklad prešiel revíziou CPJ ÚV SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

- čiastočná, úplná zlučiteľnosť sa dosiahne v rámci novelizácie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov Ministerstvom spravodlivosti SR

6.Gestor (spolupracujúce rezorty): Uznesením vlády SR č. 780 z 10.7.2002 bolo Ministerstvo hospodárstva SR určené ako gestor pri smernici 2001/95/ES, ako spolupracujúci rezort pri transpozícii predmetnej smernice bolo určené ÚNMS SR.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:

Na príprave návrhu zákona sa nezúčastnil žiaden expert.

Osobitná časť

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Zmeny v právnej úprave všeobecnej bezpečnosti výrobkov a rozšírenie povinnosti výrobcov a dodávateľov pri uvádzaní výrobkov do obehu bolo potrebné premietnuť aj do predmetu zákona.

V odseku 2 je vyjadrený vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy. Pri posudzovaní všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa vychádza zo zásady, že prednosť má osobitný predpis, v ktorom sú upravené konkrétne požiadavky na osobitný druh alebo typ výrobku a len v prípade, že takýto predpis neexistuje, použije sa právna úprava, ktorú obsahuje zákon 634/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 ods. 1 písm. c))

Smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov obsahuje inú definíciu ako doteraz obsahoval zákon. Nová definícia výrobcu je však už v našom právnom poriadku definovaná zhodne so smernicou a to v zákone č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Preto sa pri definovaní pojmu „výrobca“ použila definícia zo smernice 200/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001, do ktorého sa zapracoval aj splnomocnený zástupca výrobcu ako zodpovedný za eventuálnu škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý na základe splnomocnenia koná v plnom rozsahu menom výrobcu. To isté platí aj na rozšírenú definíciu o iného odborníka v dodávateľskom reťazci, čo v našom alebo v ponímaní Slovenskej republiky znamená subdodávateľov súčastí výrobku ako neoddeliteľných častí výrobku podľa § 120 Občianskeho zákonníka.

K bodu 3 (§ 2 ods. 1 písm. f))

Smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov obsahuje inú definíciu ako doteraz obsahoval zákon. Nová definícia výrobku je širšia ako súčasná, preto sa preberá definícia uvedená v citovanej smernici.

K bodu 4 (§ 2 ods. 1 písm. h))

Do pojmového mechanizmu návrhu zákona sa dopĺňa pojem „závažné riziko“. Závažným rizikom podľa zákona je závažné ohrozenie života, zdravia alebo majetku spotrebiteľa, aj keď toto ohrozenie nemá bezprostredný účinok, ktorý by si vyžiadalo okamžitý zásah orgánov dozoru a kontroly. Ide o podozrenie z eventuálnych následkov možného elektrického alebo iného energetického skratu pri bežnom používaní výrobku, o eventuálnu možnú otravu spotrebiteľa rôznymi dezinfekčnými, deratizačnými a inými chemickými látkami, ktoré sa bežne predávajú spotrebiteľovi, atď.

K bodu 5 (§ 6a)

Ustanovenie v súlade so smernicou vymedzuje požiadavky a kritéria pre hodnotenie bezpečnosti výrobkov. Takto sa má zabezpečiť, aby v rámci voľného obehu tovaru v jednotnom trhu Európskej únie boli výrobky hodnotené podľa rovnakých pravidiel a tak okrem iného, aby sa nevytvárali prekážky voľného obehu výrobkov. Za bezpečný sa predovšetkým považuje taký výrobok, ktorý pri jeho samozrejmom účele použitia, na ktorý je výrobok určený, nepredstavuje pre spotrebiteľa žiadne nebezpečenstvo. Takáto úroveň bezpečnosti však nestačí, pretože výrobok musí spĺňať aj všetky predvídateľné podmienky jeho použitia. Predvídateľnými podmienkami sú také podmienky, ktoré na základe uvažovania podľa postupov formálnej logiky, indukcie alebo dedukcie a vzhľadom na rozumové predpoklady spotrebiteľa znamenajú, že výrobok spotrebiteľ užije alebo použije bezpečným spôsobom na každý účel, na ktorý mu výrobok môže slúžiť.

Odsek 2 rieši posudzovanie bezpečnosti výrobkov v prípade, že ich bezpečnosť je upravená osobitným právnym predpisom, ktorý je harmonizovaný právom Európskej únie. V takomto prípade má osobitný predpis, za predpokladu, že určuje kritéria bezpečnosti, prednosť pred týmto zákonom a bezpečnosť výrobkov sa hodnotí podľa osobitných predpisov.

Odseky 3 až 7 riešia posudzovanie bezpečnosti výrobkov, ktorých bezpečnosť neupravuje osobitný predpis Európskej únie a pre hodnotenie bezpečnosti sa uplatňuje právna úprava členského štátu, v ktorom je výrobok uvedený na trh. Ak neexistuje ani takáto právna úprava, zákon upravuje postup pre hodnotenie bezpečnosti výrobkov podľa nezáväzných, ale všeobecne uznávaných dokumentov ako sú harmonizované právne normy, odporúčanie komisie, pravidlá správnej praxe a pod. Ak neexistujú ani takéto dokumenty alebo pravidlá, bezpečnosť výrobkov sa určuje s prihliadnutím na stav vedy a techniky a rozumné očakávania spotrebiteľov. Ide síce o ustanovenia, ktoré majú všeobecné znenie, ale z hľadiská bezpečnosti výrobkov sú významné a použijú sa najmä pri uvádzaní nových výrobkov do obehu, kde ešte žiadny normatív neexistuje.

Vedecko-technický pokrok v oblasti výroby výrobkov určených spotrebiteľovi má enormne rýchly postup. Z toho dôvodu sa za nebezpečný výrobok nemôže považovať výrobok, ktorý zaostáva svojím technickým riešením za výrobkom vyrobeným na základe najnovších vedecko-technických poznatkov. Pri výrobkoch vyrobených na základe najnovších vedecko-technických poznatkov sa predpokladá aj vyššia úroveň ich bezpečnosti, čo ale neznamená, že výrobky vyrobené k účinnosti tohto zákona už nie sú bezpečné a že by ich bolo potrebné stiahnuť z obehu.

V tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že výrobok nemožno považovať za nebezpečný len z toho dôvodu, že súčasný vývoj výrobných technológií umožňuje dosiahnuť aj vyššiu úroveň bezpečnosti.

Odsek 8 rieši postup orgánov dozoru a kontroly pri uvádzaní výrobku do obehu z tzv. tretích krajín. Pri posudzovaní bezpečnosti orgány dozoru a kontroly priamo uplatnia Nariadenie Rady (EHS) č. 339/1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín.

V odseku 9 sa splnomocňuje Ministerstvo hospodárstva SR na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v záujme dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti pri špecifických druhoch výrobkov, ktoré prichádzajú do priameho styku s pokožkou. S ohľadom na ochranu spotrebiteľa, predovšetkým na osoby mladšie ako 4 roky a osoby staršie ako 60 rokov je potrebné ich pokožku a zdravie chrániť osobitnými ustanoveniami, ktoré sú uvedené v druhej vete § 14a a to tým, že každý príslušný orgán štátnej správy vydá svoj všeobecne záväzný právny predpis v oblasti ochrany života a zdravia ľudí z používania vlákien textilných, usňových, odevných výrobkov z textilu a usne určených pre priamy styk s pokožkou.

K bodu 6 (§ 7 ods. 2)

Výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, ide predovšetkým o výrobky potravinárskeho charakteru, ale aj lieky a veterinárne liečivá, majú určenú dobu spotreby. Táto doba spotreby sa nemôže prekročiť, a preto výrobky, ak počas respiračnej doby neboli uvedené na trh, sa na trh uviesť už nemôžu a nemôžu byť po stanovenej respiračnej dobe ponechané v obehu.

K bodu 7 (§ 7 ods. 3)

Ustanovenie § 7 ods. 3 vychádzalo z princípu zavinenia a porušenia zákazu uvedenia do obehu nebezpečných výrobkov - osoba, ktorá preukázala, že nevedela o tom, že ide o nebezpečné výrobky sa mohla zbaviť zodpovednosti. Smernica vychádza z objektívnej zodpovednosti, takéto ustanovenie by smernici odporovalo a preto je nevyhnutné ho zo zákona vypustiť.

K bodu 8 (§ 9)

Informačné povinnosti výrobcu smerom k predajcovi pozostávajú z povinností upravovaných v odsekoch 1 až 3, a to tak, že výrobca je povinný výrobok zrozumiteľne, viditeľne a vhodnou formou označiť informáciami, ktoré umožňujú zhodnotiť riziká spojené s jeho užívaním alebo inými informáciami, ktoré s bezpečnosťou výrobku súvisia. Ak výrobok svojimi vlastnosťami spĺňa síce požiadavky bezpečnosti, ale určitý spôsob jeho užívania môže bezpečnosť spotrebiteľa ohroziť, a ak nebezpečenstvo nie je zjavné, je výrobca povinný na toto nebezpečenstvo upozorniť v sprievodnej dokumentácii. V takom prípade je výrobca povinný presne určiť časti výrobku, ktoré môžu spôsobiť nebezpečenstvo a popísať spôsob ich bezpečného používania.

Povinnosť vybaviť výrobok sprievodnou dokumentáciou a označiť ho je dôležitý z hľadiska používania výrobku ale aj z hľadiska orgánov dozoru v prípadoch, keď ich treba nebezpečné výrobky identifikovať na trhu. Ustanovenie obsahuje tiež požiadavky na označovanie výrobkov a obsah informácií z hľadiska možných rizík spojených s užívaním výrobku. Údaje a informácie o výrobku musia byť uvedené spôsobom zrozumiteľným spotrebiteľovi, čo znamená, že údaje a informácie môžu byť vyjadrené aj grafickým znázornením (piktogramamy), ktoré sa bežne používajú, či už na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov, ako sú „potravinový kódex“, „zákon o odpadoch“, „zákon o chemických látkach a prípravkoch“. Identifikácia výrobcu je významná aj pre spotrebiteľa v prípadoch ak mu výrobkom bola spôsobená škoda na zdraví alebo majetku na účely uplatnenia škody.

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu a dodávateľa aj v dobe, keď sú výrobku už v obehu, vykonávať priebežne skúšky ich bezpečnosti, a to u autorizovaných osôb. Výrobcom a dodávateľom sa ukladá tiež povinnosť získavať informácie od predávajúcich a spotrebiteľov o bezpečnosti výrobku. Ak sa dozvedia, že výrobok je nebezpečný, sú povinní o tom informovať spotrebiteľa, príslušný orgán verejnej správy a sú povinní výrobok stiahnuť z obehu. Výrobcovi, dodávateľovi a predávajúcemu sa ukladá povinnosť prevziať od spotrebiteľa nebezpečný výrobok späť. Ak túto povinnosť dobrovoľne nesplnia, môže orgán dozoru rozhodnúť o zničení výrobku na náklady povinnej osoby.

K bodu 9 (§ 10 ods. 6)

Zavádza sa legislatívna skratka pre Ministerstvo hospodárstva SR a vkladá sa splnomocnenie ministerstva na vydanie vykonávacieho predpisu týkajúceho sa metód skúšania materiálového zloženia výrobkov. Toto splnomocnenie je potrebné pre dosiahnutie úplnej harmonizácie smernice Rady 69/493/EHS z 15. 12. 1969 , ktorá je premietnutá vo vyhláške MH SR č. 106/2001 Z.z. o označovaní materiálového zloženia výrobkov z krištáľového skla. Podľa čl. VI smernice na overenie vlastností výrobkov z krištáľového skla možno použiť len metódy uvedené v prílohe 2 smernice.

K bodu 10 (§ 11)

Doterajšie znenie ustanovenia umožňovalo používať len štátny jazyk. Doplnením ustanovenia sa na sprístupnenie informácií spotrebiteľom umožňuje používať okrem štátneho jazyka aj iný jazyk, ktorý je spotrebiteľom na danom území zrozumiteľný, ako aj iné označenie, napr. grafickými symbolmi a piktogramami.

K bodu 11 (§ 14 ods. 3)

Okresné úrady dňom 1. 1. 2004 zanikajú a kompetencie z tohto zákona prechádzajú na obvodné úrady podľa zákona č. 515/2003 Z.z.

K bodu 12 (§ 16 ods. 1 písm. d))

Doterajšie ustanovenie obsahovalo len povinnosť druhového označenia výrobku alebo služby v doklade o kúpe. Toto ustanovenie bolo v rozpore s § 2 vyhlášky 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov, pričom úprava, ktorú obsahuje vyhláška je presnejšia a správnejšia. Preto sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že okrem druhu výrobku je predávajúci povinný v doklade o kúpe výrobku, ktorým bude spravidla pokladničný blok, uviesť aj názov výrobku.

K bodu 13 (§ 18)

Medzi ďalšie povinnosti výrobcov, dovozcov, dodávateľov a predávajúcich patria aj povinnosti upravované § 18. Výrobca, dovozca a dodávateľ, ak je to potrebné na obmedzenie rizika, sú povinní odoberať vzorky výrobkov, ktoré sú už uvedené do predaja a vykonávať skúšky ich bezpečnosti podľa osobitného predpisu. Ide spravidla o predpisy o správnej výrobnej praxi a správnej veľkodistribučnej praxi, o správnej laboratórnej praxi a ďalšie. Výrobca, dovozca a dodávateľ musia byť v neustálom kontakte s výrobkom, ktorý umiestnili do obehu. Ak v rámci tohto kontaktu alebo v rámci kontroly vykonanej dozornými a kontrolnými orgánmi zistia, že výrobok vykazuje niektoré znaky nebezpečného výrobku, musia tento výrobok stiahnuť z obehu a informovať o tom spotrebiteľov prostredníctvom elektronických medií.

Medzi iné povinnosti novo upravované povinnosti patrí aj povinnosť výrobcov, dovozcov, dodávateľov a predávajúcich umožniť spotrebiteľovi, aby tento mohol na ich náklady vrátiť nebezpečný výrobok späť a aby mu boli v lehote najneskôr do 3 kalendárnych dní vrátené peniaze vo výške ceny, v ktorej tovar kúpil. Ak spotrebiteľ už nemá doklad o kúpe tovaru, táto povinnosť sa vzťahuje na výrobcu alebo dovozcu.

K bodu 14 (§ 21 až 22)

Tieto ustanovenia určujú jednak pôsobnosť orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa a jednak úlohy orgánov dozoru a kontroly.

Pôsobnosť orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa je doslovne prevzatá zo zákona č. 274/1993 Z.z., ktorý sa článkom IV. tohto zákona zrušuje. Zákon č. 274/1993 Z.z. bol niekoľkokrát novelizovaný, pričom po ostatnej novele zostalo platných len 5 ustanovení. Preto sa celý zákon včleňuje do zákona o ochrane spotrebiteľa. Takýto prístup (pôsobnosť orgánov) je premietnutý aj v podobných zákonoch, napr. v zákone o potravinách.

Medzi základné oprávnenia orgánu dozoru z hľadiska bezpečnosti je možnosť nariadiť stiahnuť nebezpečný výrobok z obehu, povinnosť prevziať naspäť nebezpečný výrobok, prípadne nariadiť jeho zničenie. Pre účely vykonávania kvalifikovaného dozoru a posudzovania bezpečnosti výrobku je nevyhnutné vymedziť oprávnenia dozorných orgánov aj z hľadiska či skutočné vlastnosti výrobkov zodpovedajú ustanoveným kritériám bezpečnosti, lebo v ojedinelých prípadoch výrobok nemusí byť bezpečný ani v situácii, keď zodpovedá predpísaným požiadavkám a je riadne označený.

Zverejňovanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov je základnou podmienkou pre kontrolu nad ich činnosťou zo strany verejnosti a je významným protikorupčným opatrením. Zároveň prispieva k zvyšovaniu právneho vedomia a právnej istoty podnikateľov, ktorí touto formou získavajú právne relevantné informácie o aplikácii právnych predpisov orgánmi štátnej správy. Podobné ustanovenia nie sú v právnom poriadku SR výnimkou. Pozná ich napr. zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.

K bodu 15 (§ 23)

V systéme výmeny výhražných informácií medzi členskými štátmi a Komisiou dochádza od roku 2002 k podstatným zmenám. Smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov upravuje a upresňuje postupy na zaistenie systému rýchlej výmeny informácií a rýchleho zásahu. Z tohto systému sú priamo smernicou vylúčené lieky a liečivá a zdravotnícke pomôcky, ktoré majú osobitný režim. Takisto rýchla výmena informácií o nebezpečných potravinách má samostatný systém (RASFF).

Ustanovenie zakotvuje základné princípy fungovania tohto systému. Podrobnosti súvisiace s odovzdávaním informácií o ich obsahu a forme ustanoví vyhláška MH SR. V súlade so smernicou zákon ukladá zamestnancom príslušných ministerstiev a dozorných orgánov povinnosť mlčanlivosti o informáciách týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov s výnimkou prípadov, ktoré musia byť v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov zverejnené.

K bodu 16 (§ 23a)

Ustanovenie určuje aké doklady sa musia predložiť colným orgánom pri kontrole určitých výrobkov dovážaných z tretích krajín. Ide o osobitne citlivé skupiny výrobkov z hľadiska bezpečnosti pre spotrebiteľa.

K bodu 17 (§ 23b až 23c)

Dňom 1. mája 2004 sa Slovenská republika stáva riadnym členom Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a preto je obzvlášť dôležitá ochrana spotrebiteľa pred nebezpečnými alebo nedostatočne označenými výrobkami dovážanými z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva.

Nezastupiteľnú úlohu pri ochrane vnútorného trhu celého Európskeho spoločenstva a v rámci toho aj ochranu spotrebiteľov zohrávajú colné orgány. Colné orgány si však bez pomoci dozorných orgánov vo viacerých prípadoch nebudú vedieť pomôcť. Preto je potrebná súčinnosť colných orgánov s dozornými orgánmi. Na území Slovenskej republiky týmito dozornými orgánmi sú Slovenská obchodná inšpekcia, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Štátny ústav kontroly veterinárnych prostriedkov a Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky v spolupráci so Štátnym zdravotným fakultným ústavom Slovenskej republiky. Tieto kontrolné a dozorné orgány budú spolupracovať a spolupôsobiť pri ochrane vnútorného trhu nielen Slovenskej republiky, ale aj vnútorného trhu Európskeho spoločenstva.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bude informovať Komisiu Európskej únie o tom, ktoré orgány sú ustanovené ako zodpovedné za vykonávanie dozoru nad trhom, a to v oblasti hračiek, liekov a zdravotných pomôcok pre humánnu spotrebu, výrobkov pre veterinárnu medicínu a potravín.

Ministerstvo financií SR ako ústredný orgán štátnej správy pre poplatky a clo informuje Európsku komisiu o podrobnostiach označovania a o sprievodnej dokumentácii výrobkov, ktoré budú podliehať kontrole colných orgánov a o určení špecializovaných miest colného odbavenia pre kontroly určeného výrobku, a to vtedy, keď sa rozhodne o potrebe takéhoto postupu.

K bodu 18 (§ 24 odsek 1)

Pokuty v doterajšej výške boli ustanovené v roku 1992. Vzhľadom na rozvoj podnikateľského prostredia a nevyhnutnosť účinnejšej ochrany spotrebiteľa je takáto výška pokút nedostatočná. Aby sankcie pôsobili preventívne a motivačne navrhuje sa ich zvýšenie.

K bodu 19 (§ 24 odsek 2)

Legislatívno-technicky sa upravuje slovo Kčs na slovo Sk.

K bodu 20 (§ 25)

S ohľadom na legislatívno-technickú úpravu je potrebné upraviť odkaz č. 15 tak, aby sa samotné číslo nahradilo odkazom č. 2, keďže ide o duplicitný odkaz.

K bodu 21 (§ 26)

V ustanovení § 26 sa dopĺňajú oprávnenia spotrebiteľov a združení voči súdom.

K bodu 22 (§ 26 ods. 2 a ods. 3)

Správanie podnikateľov v rozpore s týmto zákonom poškodzuje spotrebiteľov. Spotrebiteľ ani združenie spotrebiteľov nie sú účastníkmi správneho konania pred orgánmi dohľadu a dozoru podľa tohto zákona a podľa osobitných zákonov, preto sa im umožňuje súdnou cestou dosiahnuť nápravu tak, že im vzniká právo iniciovať súdne konanie vo veci zdržania sa protiprávneho konania a odstránenie protiprávneho stavu. Uplatnenie kolektívnych spotrebiteľských práv prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľa je zároveň harmonizačným opatrením. Podľa smernice 98/27/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov združenia založené na ochranu práv spotrebiteľov musia mať možnosť vyvolať súdne konanie na ochranu spotrebiteľov v tých prípadoch, keď dochádza k porušovaniu ich kolektívnych práv.

K bodu 23 (§ 26a)

Zákon doteraz ustanovoval, že sprostredkovanie riešenia sporov medzi spotrebiteľom a predávajúcim museli združenia poskytovať bezplatne. Takto spotrebiteľské združenia nemali možnosť od spotrebiteľa požadovať ani nevyhnutné náklady, ktoré boli na túto činnosť vynaložené. Ani naďalej nepôjde o zárobkovú, či ziskovú činnosť združení ale vytvára sa možnosť, aby združenia vyžadovali od spotrebiteľa aspoň nevyhnutných nákladov vynaložených na sprostredkovanie.

Po prijatí zákona o mediácii sa budú musieť združenia pri mimosúdnom riešení sporov prispôsobiť novej právnej úprave a mediáciu budú môcť vykonávať len kvalifikované vysokoškolsky vzdelané osoby.

K bodu 24 (§ 28)

Nový § 28 určuje vzťah k správnemu poriadku. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 22 ods. 6.

K bodu 25 (§ 28a)

Záverečné transpozičné ustanovenie sa do zákona dopĺňa na základe požiadavky vyplývajúcej zo smerníc Európskej únie, aby bol zjavný vzťah právneho predpisu Slovenskej republiky k právnemu predpisu Európskej únie.

K Čl. II

Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pre absenciu podriadenosti a nadriadenosti orgánov verejnej správy musel doplniť o podriadenosť Slovenskej obchodnej inšpekcii Ministerstvu hospodárstva SR vo vzťahu k správnemu konaniu. Slovenská obchodná inšpekcia vo výkone kontroly aj naďalej zostáva nezávislým orgánom, ale pri aplikácii správneho poriadku je potrebné, aby vo veciach, v ktorých v 1. stupni rozhodol Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie alebo vo veciach návrhu na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní mohlo rozhodnúť Ministerstvo hospodárstva SR. Takáto úprava v doterajšom návrhu zákona absentuje.

K Čl. III

Slovenská republika je povinná ku dňu vstupu do Európskej únie zosúladiť výšku náhrady škody na veci inej ako je vadný výrobok pri zodpovednosti výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom podľa zákona č. 294/1999 Z. z. s výškou náhrady platnou v Európskej únii. Táto suma je v Európskej únii 500 Euro.

K Čl. IV

Zrušuje sa zákon č. 274/1993 Z.z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa, nakoľko po viacerých novelizáciách bol značne redukovaný. Platné ustanovenia sa včleňujú do tohto zákona.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dobu legislatívneho procesu a predpokladaný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

v Bratislave dňa 3. marca 2004

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol R u s k o

podpredseda vlády

a minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu