Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 29.06.2012 do 19.12.2012

§ 72

(1)
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
(3)
Neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.
(4)
Určovanie sumy úhrady najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.
(5)
Ekonomicky oprávnené náklady podľa odsekov 2 a 3 sú náklady na činnosti uvedené v § 16 až 18, ktorými sú
a)
mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu,38)
b)
poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
c)
cestovné náhrady okrem cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách,
d)
energie, voda a komunikácie,
e)
materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov,
f)
dopravné,
g)
rutinná údržba a štandardná údržba okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov,
h)
nájomné za prenájom okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu,
i)
služby,
j)
bežné transfery, z toho len na vreckové, 20) odstupné, odchodné, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,39)
k)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku poskytovateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.40)
(6)
Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za
a)
tlmočenie,
b)
krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných technológií,
c)
vykonávanie
1.
sociálneho poradenstva,
2.
pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,
3.
sociálnej rehabilitácie,
4.
pracovnej terapie.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa neuplatňuje, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.
(8)
Prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely určenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje podľa osobitného predpisu.11) To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej zabezpečenie poskytovania nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.
(9)
Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak.
(10)
Na účely určenia sumy úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu dieťaťu s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa postupuje podľa osobitného predpisu.20)
(11)
Za majetok sa na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu uvedenú v § 31 a § 34 až 41 považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane peňažných úspor, a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty, ktorých súčet hodnoty je vyšší ako suma 10 000 eur. Prijímateľ sociálnej služby a fyzické osoby uvedené v § 73 ods. 10 preukazujú na účely posúdenia majetok, ktorý vlastnia v čase podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a počas poskytovania sociálnej služby. Za majetok prijímateľa sociálnej služby a fyzických osôb uvedených v § 73 ods. 10 možno považovať len podiel majetku pripadajúci na tohto prijímateľa sociálnej služby a na tieto osoby.
(12)
Skutočnosť, či súčet hodnoty posudzovaného majetku presahuje sumu 10 000 eur, sa preukazuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 4b s osvedčeným podpisom. Ak sú pochybnosti o hodnote majetku, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto posudku. Prijímateľ sociálnej služby a fyzické osoby uvedené v § 73 ods. 10 sú povinní pri vypracovaní znaleckého posudku umožniť znalcovi vykonať obhliadku majetku a predložiť doklady týkajúce sa majetku.
(13)
Na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa neprihliada na tento majetok:
a)
nehnuteľnosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva na trvalé bývanie, ak odsek 14 neustanovuje inak,
b)
nehnuteľnosť, ktorú užívajú na trvalé bývanie
1.
manžel (manželka) prijímateľa sociálnej služby,
2.
deti prijímateľa sociálnej služby,
3.
rodičia prijímateľa sociálnej služby,
4.
iná fyzická osoba na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
c)
poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva pre svoju potrebu,
d)
garáž, ktorú prijímateľ sociálnej služby preukázateľne užíva,
e)
hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie a obuv a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
f)
osobné motorové vozidlo, ktoré sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,
g)
hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi.
(14)
Na účely platenia úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu uvedenú v § 34, 35, 38 a 39 sa prihliada aj na nehnuteľnosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva na trvalé bývanie pred začatím poskytovania sociálnej služby.
(15)
U fyzických osôb uvedených v odseku 13 písm. b) sa na majetok uvedený v odseku 13 písm. b) až g) neprihliada. Ak tieto fyzické osoby vlastnia ďalšiu nehnuteľnosť okrem nehnuteľnosti, ktorú užívajú na trvalé bývanie, na túto ďalšiu nehnuteľnosť sa prihliada. Ak prijímateľ sociálnej služby nehnuteľnosť užíva na trvalé bývanie a túto nehnuteľnosť má v podielovom spoluvlastníctve s inou osobou, ako je fyzická osoba uvedená v odseku 13 písm. b), zohľadňuje sa len spoluvlastnícky podiel prijímateľa sociálnej služby.
(16)
Na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa pri posudzovaní nehnuteľného majetku prihliada aj na predaj tohto nehnuteľného majetku prijímateľom sociálnej služby alebo na iný právny úkon prijímateľa sociálnej služby, ktorým sa zmenšil jeho majetok bez primeraného protiplnenia. Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prihliada na predaj nehnuteľného majetku alebo iný právny úkon, ktorým sa zmenšil nehnuteľný majetok prijímateľa sociálnej služby bez primeraného protiplnenia, je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré predchádzajú kalendárnemu roku, v ktorom sa príjem a majetok na účely platenia úhrady podľa odsekov 8, 11 až 18 posudzujú. Hodnota nehnuteľného majetku podľa prvej vety je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu40a) určená ku dňu predaja alebo uskutočnenia iného právneho úkonu prijímateľa sociálnej služby, ktorým sa zmenšil jeho nehnuteľný majetok bez primeraného protiplnenia.
(17)
Právny úkon, ktorým sa zmenšil nehnuteľný majetok bez primeraného protiplnenia, je na účely tohto zákona bezodplatný právny úkon alebo odplatný právny úkon, na ktorého základe prijímateľ sociálnej služby nezískal plnenie alebo získal plnenie, ktorého hodnota je podstatne nižšia ako všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.40a)
(18)
Skutočnosti podľa odsekov 16 a 17 preukazuje prijímateľ sociálnej služby vyhlásením s osvedčeným podpisom a pri predaji nehnuteľného majetku aj kúpnou zmluvou, na ktorej základe bolo zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

§ 110c

(1)
Ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení pre seniorov do 29. februára 2012 na základe zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby celoročnou pobytovou sociálnou službou poskytoval sociálnu službu prijímateľovi sociálnej služby, ktorý po 1. marci 2012 nespĺňa podmienky odkázanosti na túto sociálnu službu podľa § 35, je tento poskytovateľ sociálnej služby povinný naďalej tomuto prijímateľovi sociálnej služby poskytovať túto sociálnu službu podľa zákona účinného od 1. marca 2012.
(2)
Fyzická osoba, ktorá sa na základe právoplatného rozhodnutia vydaného do 29. februára 2012 považuje za odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov a po 29. februári 2012 nespĺňa podmienky odkázanosti na túto sociálnu službu podľa § 35 a táto sociálna služba sa jej k 29. februáru 2012 neposkytuje, sa považuje za odkázanú na sociálnu službu v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári a na opatrovateľskú službu podľa zákona účinného od 1. marca 2012.
(3)
Písomné žiadosti podľa § 78b ods. 1 na rozpočtový rok 2012 sa doručujú do 31. marca 2012.