Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2015 do 31.01.2015

Platnosť od: 20.11.2008
Účinnosť od: 01.01.2015
Účinnosť do: 31.01.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Živnostenské podnikanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD6916DS28EUPP2ČL1

Zákon o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov 448/2008 účinný od 01.01.2015 do 31.01.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 448/2008 s účinnosťou od 01.01.2015 na základe 219/2014


§ 61

(1)
Ak je fyzická osoba v krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, poskytne sa jej sociálna služba podľa povahy nepriaznivej sociálnej situácie.
(2)
Zariadenia možno účelne a vhodne zlučovať.
(3)
Sociálnu službu v zariadení nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej zdravotný stav si vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34 až 40 nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej súd uložil ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ochrannú výchovu alebo jej nariadil umiestnenie v detenčnom ústave podľa osobitného predpisu,28a) a to do skončenia vykonávania týchto ochranných opatrení. Posudková činnosť podľa tohto zákona sa u fyzických osôb podľa druhej vety nevykonáva; to neplatí počas jedného roka pred dovŕšením osemnásteho roku veku mladistvého, ak ochranná výchova trvá do dovŕšenia osemnásteho roku veku mladistvého alebo počas jedného roka pred dovŕšením devätnásteho roku veku po predĺžení ochrannej výchovy alebo ak bolo začaté konanie o
a)
zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia,
b)
upustení od výkonu ochranného liečenia,
c)
prepustení z ochranného liečenia,
d)
ukončení ochranného liečenia,
e)
upustení od výkonu ochrannej výchovy,
f)
podmienečnom umiestnení mimo výchovného zariadenia,
g)
prepustení z ochrannej výchovy,
h)
prepustení z detenčného ústavu, ak súd preskúmava dôvodnosť detencie.
(4)
Ak má poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 34 až 36 a 39, na to vytvorené podmienky, môže na prechodnú dobu poskytnúť, na účel udržiavania sociálnych väzieb s rodinou, partnerom a širším spoločenským prostredím, ubytovanie pre člena rodiny, partnera alebo fyzickú osobu, ktorú si prijímateľ sociálnej služby sám určí. Podmienky poskytnutia ubytovania podľa prvej vety poskytovateľ sociálnej služby určí v prevádzkovom poriadku alebo v domácom poriadku.
(5)
Poverený zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby má právo v zariadení vstúpiť do obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti aj bez súhlasu fyzickej osoby, ktorej sa v nej poskytuje ubytovanie, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku tejto fyzickej osoby, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia.
(6)
Poskytovanie sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 40 s kapacitou nižšou ako 40 miest má prednosť pred poskytovaním sociálnej služby v zariadení s vyššou kapacitou.
(7)
Ak má poskytovateľ sociálnej služby na to vytvorené podmienky, môže vykonávať na účel zvýšenia kvality poskytovanej sociálnej služby muzikoterapiu, arteterapiu, hipoterapiu, canisterapiu, biblioterapiu, hydroterapiu, aromaterapiu a činnostnú terapiu.
zobraziť paragraf
§ 84

(1)
Plnenie kvalifikačných predpokladov potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb sa posudzuje podľa osobitných predpisov,45) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Činnosti v oblasti sociálnych služieb podľa tohto zákona vykonáva fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a odborne spôsobilá na výkon týchto činností.
(3)
Na účely posudzovania bezúhonnosti na výkon pracovných činností v oblasti sociálnych služieb platí § 63 ods. 2 rovnako.
(4)
Základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov vykonáva fyzická osoba, ktorá má
a)
vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu23) v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, andragogiku, sociálnu a humanitárnu prácu, sociálno-právnu činnosť a charitatívno-misijnú činnosť,
b)
vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu, sociálne služby a poradenstvo, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, psychológiu akreditovanom podľa osobitného predpisu46) alebo uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,
c)
akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písmenách a) a b) v rozsahu najmenej 150 hodín a prax pri výkone povolania v oblasti sociálnej práce v trvaní najmenej troch rokov, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré nie je uvedené v písmene b).
(5)
Špecializované sociálne poradenstvo vykonáva fyzická osoba, ktorá má trojročnú prax s cieľovou skupinou a má
a)
vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu alebo sociálne služby a poradenstvo akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) alebo
b)
vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu,46) zameranom na činnosť, ktorá sa poskytuje v rámci špecializovaného sociálneho poradenstva.
(6)
Špecializované sociálne poradenstvo pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva aj fyzická osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného zamerania, ak má byť súčasťou špecializovaného sociálneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostredníctvom činností, na vykonávanie ktorých sa nevyžaduje vzdelanie podľa odseku 5, a ak táto fyzická osoba má jednoročnú prax zodpovedajúcu obsahu činnosti v rámci poskytovaného špecializovaného sociálneho poradenstva.
(7)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon sociálnej práce sa vzťahuje osobitný predpis.46a)
(8)
Supervíziu vykonáva fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a absolvovala odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce.
(9)
Opatrovateľ podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a)
má vyššie odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b)
má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
c)
má stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
d)
má nižšie stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, alebo
e)
absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.
(10)
Tlmočnícku službu podľa tohto zákona vykonáva
a)
tlmočník posunkovej reči,
b)
artikulačný tlmočník, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje za upravených podmienok jednosmernú komunikáciu alebo obojsmernú komunikáciu pre sluchovo postihnutú fyzickú osobu, ktorá nepočuje hovorenú reč a má záujem o túto formu tlmočenia,
c)
tlmočník pre hluchoslepé osoby, ktorý využívaním svojich špecifických schopností, zručností a skúseností umožňuje komunikáciu s fyzickou osobou, ktorá má kombinované postihnutie zraku a sluchu.
(11)
Tlmočník uvedený v odseku 10 preukazuje absolvovanie tlmočníckeho minima certifikátom vydaným subjektom, ktorý má oprávnenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky na vzdelávanie tlmočníkov posunkovej reči, artikulačných tlmočníkov alebo tlmočníkov pre hluchoslepé osoby.47)
(12)
Tlmočník uvedený v odseku 10 sa zúčastňuje ďalšieho vzdelávania najmenej raz za päť rokov.
(13)
Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností podľa tohto zákona vykonáva len fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, psychológia, právo alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania, alebo má uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.
(14)
Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca47a) v zariadení sociálnych služieb sa vzťahuje osobitný predpis.47b)
(15)
Činnosť pracovnej terapie môže podľa tohto zákona vykonávať fyzická osoba, ktorá získala stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore v závislosti od vykonávanej činnosti, najmä v odbore záhradníctvo, aranžérstvo, drevovýroba, hrnčiarstvo, maliarstvo, košikárstvo a fotografia, a ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín.
(16)
Sociálny pracovník, asistent sociálnej práce, špeciálny pedagóg alebo fyzická osoba s úplným stredným vzdelaním, ktorá absolvovala akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej rehabilitácie v rozsahu 150 hodín, je na účely tohto zákona inštruktor sociálnej rehabilitácie.
(17)
Koordináciu výkonu poskytovania sociálnej rehabilitačnej činnosti podľa tohto zákona vykonáva sociálny pracovník alebo fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b) a c).
(18)
Posudzovanie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 vykonáva
a)
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo,48)
b)
lekár zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo,
c)
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo49) alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria,50) ktorý je zaradený do certifikačnej prípravy v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo,51)
d)
lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore geriatria, neurológia, psychiatria alebo ortopédia, ktorý má odbornú prax v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej desať rokov, alebo
e)
sestra s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktorá má odbornú prax v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej desať rokov a špecializáciu v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite, ak ide o posudzovanie plnoletej fyzickej osoby, alebo sestra s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktorá má odbornú prax v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti najmenej desať rokov a špecializáciu v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii, ak ide o posudzovanie neplnoletej fyzickej osoby.
(19)
Zdravotnícky zamestnanec v zariadení musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.24)
(20)
Ďalšie vzdelávanie na účely tohto zákona je prehlbovanie kvalifikácie odborných zamestnancov. Cieľom ďalšieho vzdelávania je priebežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činností v oblasti sociálnych služieb.
(21)
Ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb sa môže realizovať ako
a)
špecializačné vzdelávanie zabezpečované strednými školami alebo vysokými školami nadväzujúce na získanú kvalifikáciu,
b)
účasť na akreditovaných kurzoch,
c)
účasť na školiacich akciách v sociálnej oblasti,
d)
účasť na sociálno-psychologických výcvikoch, alebo
e)
pravidelná lektorská činnosť a publikačná činnosť.
(22)
Pri uznávaní odbornej kvalifikácie alebo inej spôsobilosti štátnych príslušníkov štátov Európskeho hospodárskeho priestoru sa postupuje podľa osobitného právneho predpisu.52)
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore