Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 01.01.2015 do 31.01.2015

Platnosť od: 20.11.2008
Účinnosť od: 01.01.2015
Účinnosť do: 31.01.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Sociálna pomoc

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST38JUD12778DS31EUPP3ČL0

Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov 447/2008 účinný od 01.01.2015 do 31.01.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 447/2008 s účinnosťou od 01.01.2015 na základe 263/2014 a 219/2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

K predpisu 447/2008, dátum vydania: 13.06.2018

B. Osobitná časť


K Čl. I


K bodu 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 2
K § 3 ods. 1
    Navrhuje sa zmena terminológie v súvislosti so zrušením zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov ktorý nahradil zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov. Pôvodný rozsah účastníkov právnych vzťahov sa rozširuje len o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa        § 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s pripravovaným Štátnym integračným programom pre osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. V zmysle vyššie navrhovanej zmeny by fyzické osoby s udelenou doplnkovou ochranou spĺňali zákonné podmienky pre jednotlivé peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to pri rešpektovaní zásady zákazu diskriminácie v porovnaní s ostatnými účastníkmi právnych vzťahov. Aj naďalej sa navrhuje považovať za účastníka právnych vzťahov aj štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého práva na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva (napr. štátni príslušníci Ruskej federácie).

K bodom 3 až 5
    Ide o legislatívno-technické zmeny podľa § 3 ods. 1.

K bodu 6
K § 11 ods. 7
    Navrhuje sa upraviť nová možnosť, aby pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekár nebol viazaný iba skutočnosťami uvedenými v lekárskom náleze, ktorý vyhotovuje všeobecný lekár, ale mohol vychádzať aj z lekárskeho nálezu odborného lekára. Aktuálnosť odborného lekárskeho nálezu je na posúdení posudkového lekára. Uvedené má za cieľ zefektívnenie lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko nebude potrebné vždy predkladať lekársky nález na účely kompenzácií, ktorý je upravený v prílohe č. 1.

K bodu 7
K § 11 ods.  9
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 7 písm. b).

K bodu 8
K § 11 ods. 13
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie obsahu lekárskeho posudku so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1  o parkovacom preukaze ako aj zavedením prílohy č. 18. Zároveň sa z ustanovenia presúva diagnóza praktická alebo úplná slepota do novo navrhovanej prílohy č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.


K bodu 9
K § 11 ods. 17 a 18
    Navrhuje sa nevyhotovovanie lekárskeho posudku v situácii, ak pri opätovnom posúdení neboli zistené zmeny, ktoré by mali vplyv na mieru funkčnej poruchy alebo na odkázanosť na kompenzáciu alebo na zmenu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe     č. 18. V tom prípade posudkový lekár nevydáva nový lekársky posudok, ale písomne potvrdzuje platnosť posledného lekárskeho posudku.
    V novo navrhovanom ods. 18 sa precizuje určovanie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu tým spôsobom, že posudkový lekár nezohľadňuje len, či môže dôjsť k zmene určenej miery funkčnej poruchy, ale aj predpoklad, či môže prísť k zmene v odkázanosti na kompenzáciu alebo k zmene zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe   č. 18 alebo z zmene odkázanosti na kompenzáciu.

K bodu 10
K § 12 ods. 5
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s vykonanými zmenami v § 11 ods. 18.

K bodu 11
K § 13 ods. 1 písm. d)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Podľa vládneho návrhu zákona parkovací preukaz možno vyhotoviť na základe zdravotného postihnutia uvedeného v novo navrhovanej prílohe č. 18 „Zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu“ a posúdenie zdravotného postihnutia patrí do pôsobnosti posudkového lekára.  

K bodu 12
K § 14 ods. 6
    Precizuje sa ustanovenie definujúce odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tým spôsobom, že sa delí odkázanosť najmä na tri základné časti, a to ťažké poruchy mobility,  duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Uvedené sa navrhuje precizovať aj z toho dôvodu, že v aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy za „inú situáciu“ bolo považované obdobie liečby osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (najmä z dôvodu možných infektov).

K bodu 13
K § 14 ods. 9
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb na účely peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa zosúlaďujú ustanovenia § 14 a § 38 ods. 9.

K bodu 14
K § 15 ods. 1 písm. f)
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie so zmenami v ustanovení § 17 ods. 1.  Diagnóza praktická alebo úplná slepota je upravená v novo navrhovanej prílohe č. 18, ktorej obsahom je zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu.





K bodu 15
K § 15 ods. 7
    Precizuje sa ustanovenie, týkajúce sa straty platnosti komplexného posudku, a to aj v prípade, ak  fyzická osoba prestane spĺňať  podmienku  ťažkého zdravotného postihnutia a teda nový komplexný posudok sa nevyhotovuje, ale vydáva sa len nový lekársky posudok.

K bodu 16
K § 15 ods. 8
    Navrhuje sa vypustiť ustanovenie ako nadbytočné, nakoľko v rámci konania o parkovacom preukaze podľa novo navrhovanej úpravy príslušný orgán neposudzuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

K bodu 17
    Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu prečíslovania odseku  v novelizačnom bode 12.

K bodu 18
K § 17 ods. 1
    Naďalej zostáva zachovaná možnosť vyhotoviť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak spĺňa podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň sa však navrhuje  rozšíriť okruh osôb, ktorým bude možné vyhotoviť takýto  preukaz, a to o osoby, ktoré majú niektorý zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe ustanovenej na tento účel. Ide o zdravotné postihnutia, ktoré nepodmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu, avšak možnosť parkovať v blízkosti vstupu do budov by bola pre osoby s predmetným zdravotným postihnutím významnou pomocou. Táto zmena sa navrhuje na základe požiadavky zástupcov reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím. 
Zároveň sa zjednodušuje administratívny postup pri vyhotovovaní parkovacieho preukazu. U žiadateľov, ktorých odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom už bola posúdená v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu, sa nevyžaduje podanie žiadosti o parkovací preukaz, ale sa im vyhotoví tento preukaz automaticky na základe  ich záujmu, a to bez nutnosti viesť samostatné konanie v tejto veci.

K bodu 19
K § 18  ods. 1 písm. b)
    Na účely posudzovania a zisťovania príjmu  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa navrhuje nepovažovať úvery a pôžičky podľa zákona o dani z príjmov za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Za majetok sa však budú považovať hnuteľné a nehnuteľné veci zakúpené aj z týchto finančných prostriedkov.

K bodu 20
K § 18  ods. 6
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 21
K § 18  ods. 18
    V súvislosti so zmenou ustanovenia § 55  ods. 3 sa znižuje administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia.

K bodu 22
K § 18 ods. 19
Upravuje sa ustanovenie § 18 ods. 1, ktoré upravuje čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím  tak, že sa upúšťa od skúmania či osobné motorové vozidlo táto osoba využíva na svoju individuálnu prepravu.

K bodu 23
K § 20 ods. 2
Navrhované má deklarovať, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia, ale či v danom prípade je naplnený účel osobnej asistencie.

K bodom 24 a 25
K § 21 ods. 3 a 22 ods. 4
    Upravuje sa možnosť poskytovať v určitých prípadoch peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj osobám, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu a ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby. Jednou z takýchto situácií je, ak je potrebná starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečovaná zo strany profesionálneho náhradného rodiča v jeho domácom prostredí. V takomto prípade však nebude možné, aby osobnú asistenciu vykonával profesionálny náhradný rodič. Zároveň sa navrhuje umožniť riešiť vyššie uvedenú odkázanosť prostredníctvom osobnej asistencie aj u plnoletých fyzických osôb, ktorým je aj po dosiahnutí plnoletosti poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Týmto osobám je v detskom domove poskytované len ubytovanie a peňažný príspevok na osobnú asistenciu by podporil ich samostatnosť a nezávislosť.
 
K bodom 26 a 31
K § 22 ods. 5, § 23 ods. 6 až 8
    Navrhuje sa vypustiť z úkonov osobnej asistencie úkony tlmočenia posunkového, taktilného a artikulačného a tým pádom aj kvalifikačné predpoklady, ktoré musí spĺňať  osobný asistent pri týchto  spôsoboch tlmočenia. Je to jediná činnosť osobnej asistencie, pri ktorej je nevyhnutné zo strany osobného asistenta dosiahnuť určitú úroveň znalosti v oblasti tlmočenia. V rámci osobnej asistencie sa činnosť tlmočenie vykonáva pri  úradnom styku, uzatváraní právnych aktov a pod (napr. v banke, pri vybavovaní na úradoch, u lekára). Tlmočníci dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že ide o odbornú činnosť tak ako je to v prípade tlmočníckej služby a  ktorá by mala byť aj primerane odmeňovaná. V záujme zvyšovania kvality tlmočenia sa navrhuje, aby bolo tlmočenie zabezpečované na profesionálnej úrovni prostredníctvom sociálnej služby.  Potreba pomoci inej osoby pri komunikácii, ktorá si  nevyžaduje odbornosť tlmočníka, bude naďalej riešená prostredníctvom peňažného príspevku na osobnú asistenciu v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie, napr. pri bežných rodinných, záujmových, občianskych aktivitách.  Zároveň sa rodinným príslušníkom umožňuje vykonávanie novo navrhovanej činnosti osobnej asistencie – sprostredkovanie komunikácie formou augmentatívnej a alternatívnej komunikácie doplnenej do prílohy č. 4. 


K bodu 27
K 22 ods.10
    Navrhuje sa nastavenie pevnej sadzby  osobnej asistencie na sumu 2,82 eura.  

K bodu 28
K § 23 ods. 2
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že osobnú asistenciu možno vykonávať iba na základe  zmluvy o výkone osobnej asistencii, ktorej forma je písomná.

K bodu 29
K § 23 ods. 3 písm. b)
Upúšťa sa  od uvádzania miesta výkonu osobnej asistencie vzhľadom na skutočnosť, že osobnú asistenciu nie je možné viazať na konkrétne jedno miesto.

K bodu 30
K § 23 odsek 4
    Precizuje sa lehota, v ktorej je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím povinná predložiť príslušnému orgánu zmluvu o výkone osobnej asistencie jej zmeny a zánik zmluvy. Ak fyzická osoba uzavrela zmluvu o výkone osobnej asistencie ešte pred podaním žiadosti, je povinná k žiadosti priložiť existujúce zmluvy o výkone osobnej asistencie. V prípade ak tak nevykoná, na tieto zmluvy a ich dodatky sa neprihliada. V prípade, že zmluva o výkone osobnej asistencie bola uzavretá po podaní žiadosti, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je ju povinná predložiť  do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca odo dňa jej uzatvorenia. 

K bodu 32
K § 23 ods. 6 a 7
    Precizujú sa ustanovenia tým spôsobom, že sa jednoznačne uvádza, že povinnosti podľa uvedených odsekov sa výlučne vzťahujú na fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým bol právoplatným rozhodnutím priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Táto povinnosť neplatí v prípade výkonu osobnej asistencie, ak peňažný príspevok nebol priznaný, nakoľko táto povinnosť slúži na účely výplaty priznaného príspevku. 

K bodu 33
K § 23 ods. 8 a 9
    Navrhuje sa, aby zmluva o výkone osobnej asistencie automaticky zanikla v prípade, ak na jej základe nie je príslušnému orgánu v zákonom stanovenej lehote predložený výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Navrhované má zabezpečiť, aby príslušné orgány evidovali iba zmluvy, na základe ktorých je reálne vyplácaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje, aby povinnosti  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie vykonával ustanovený osobitný príjemca podľa § 44.

K bodu 34
K § 25
    Legislatívno-technická úprava s cieľom zosúladiť ustanovenie so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a v súvislosti s doplnením § 42 o nový odsek 7.


K bodom 35 až 38, 41, 42, 47, 48
K § 28 ods. 2, 5 a 6, § 33 ods. 18, § 34 ods. 21, 22 a 23, § 37 ods. 18 a 19,

    Navrhuje sa upustiť od povinnosti uplatňovať poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho pomernú časť v konaní o dedičstve v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie. Uplatňovanie pohľadávky v konaní o dedičstve zostane zachované len v prípade, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila z dôvodu úmrtia peňažný príspevok na jeho účel, napr. ak bol osobe vyplatený peňažný príspevok na kúpu pomôcky, avšak táto si ju už nestihla zakúpiť.

K bodu 39
K § 34 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že sa medzi taxatívne vymenované osoby, ktoré môžu vyhotoviť doklad o cene osobného motorového vozidla, dopĺňa aj osoba, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovanie predaja (tzv. autobazár, komisionálny predaj).

K bodu 40
K § 34 ods. 14
    Jednoznačne sa upravuje povinnosť fyzickej osobe vrátiť každý poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla v prípade nesplnenia povinností uvedených v odseku 10 a 12, a to bez ohľadu na skutočnosť, či príspevok bol poskytnutý ako prvý alebo ako ďalší.

K bodom 43 a 44
K 37 ods. 9 a 10
    Precizuje sa ustanovenie, tak aby bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť peňažný príspevok sa odvíja od právoplatnosti rozhodnutia.

K bodu 45
K § 37 ods. 12
Navrhuje sa, aby doklad o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže mohla vyhotoviť aj osoba s predmetom podnikania „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien“, ktorá  zabezpečí, že stavebné práce majúce charakter remeselných živností (murárske práce, vodoinštalatérske, elektrikárske práce), ktoré tvoria väčšinu úprav navrhovaných v rámci tohto príspevku, budú vykonané odborne spôsobilými osobami, t.j. osobami so živnostenským oprávnením na vykonávanie remeselnej živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Potreba doplniť toto ustanovenie aj o tieto osoby vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko v súčasnosti majú fyzické osoby s ŤZP veľký problém nájsť odborne spôsobilú osobu, ktorá má oprávnenie vykonávať všetky druhy stavebných prác, čo v praxi znamená, že v rámci jednej úpravy musí každú odbornú prácu (murárstvo, vodoinštalatérstvo, elektrikárske práce) vykonať a teda aj doklad o cene úpravy vyhotoviť každá odborne spôsobilá osoba samostatne. 

K bodu 46
K § 37 ods. 17
    Odstraňuje sa tvrdosť ustanovenia tým spôsobom, že pre povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže je rozhodujúce, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej bol uvedený peňažný príspevok poskytnutý, zmení trvalý pobyt alebo nevyužíva upravený dom, byt alebo garáž.
K bodom 49 a 50
K § 38 ods. 9 a 11
Navrhuje sa, aby peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mohol byť poskytovaný aj osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré nie sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale sú zaradené do chronického dialyzačného programu, do transplantačného programu, alebo ktorým sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj počas udržiavacej liečby.    

K bodu 51
K § 40 ods. 1
    Precizuje sa úprava peňažného príspevku na opatrovanie tým spôsobom, že fyzická osoba vykonávajúca opatrovanie túto činnosť musí vykonať osobne.

K bodom 52 až 54
K § 40 ods. 7 až 9
    Návrhom novely zákona sa zvyšuje výška peňažného príspevku na opatrovanie u skupiny poberateľov v  produktívnom veku. Dôvodom návrhu tejto zmeny je skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie býva u týchto opatrovateľov hlavným, príp. jediným zdrojom príjmu. Zároveň pri stanovení výšky peňažného príspevku na opatrovanie sa u tejto skupiny osôb zohľadňuje aj príjem opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

K bodu 55
K § 40 ods. 10
    Podľa súčasnej právnej úpravy ak opatrovateľ poberá niektorú zo zákonom ustanovených dôchodkových dávok, peňažný príspevok na opatrovanie je ustanovený v paušálnej výške a príjem opatrovanej  fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím neovplyvňuje výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa zvýšiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie. Vzhľadom na zvýšenie výšky peňažného príspevku na opatrovanie tento príspevok je možné znížiť, ak sa opatrovanej osobe poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne.

K bodom 56 a 57
K § 40 ods. 11 a 13
Starobné dôchodkové sporenie upravené zákonom č. 43/2004 Z. z. (druhý pilier) spolu s dôchodkovým poistením (prvý pilier), ktoré je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tvorí základný systém povinného dôchodkového zabezpečenia a má zabezpečiť sporiteľovi druhého piliera príjem v starobe a pozostalým v prípade jeho úmrtia. 

K bodu 58
K § 40 ods. 18
    Výška peňažného príspevku na opatrovanie sa zníži pomernou časťou za dni, počas ktorých bola fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní. Z uvedeného pravidla sa navrhuje výnimka v prípade, že osoba vykonávajúca opatrovanie je sprievodcom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zároveň sa upúšťa od znižovania peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v školskom zariadení typu školy v prírode, za dni pobytu sociálnej rehabilitácie alebo rekreačného pobytu.

K bodu 59
K § 40 ods. 20
    V peňažnom príspevku na opatrovanie sa navrhuje zaviesť  mechanizmus, že v prípade úmrtia opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa vyplatí peňažný príspevok za celý mesiac, v ktorom opatrovaná osoba zomrela, ako aj za nasledujúci mesiac.  Uvedené má za cieľ pomôcť fyzickej osobe vykonávajúcej opatrovanie prekonať obdobie po smrti opatrovanej osoby.

K bodu 60
K § 41 ods. 1
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 61
K § 41 ods. 8
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. Precizuje sa lehota povinnosti fyzickej osoby  predložiť potvrdenie o skutočnosti, že v zákonom stanovenej lehote (tri mesiace,  šesť mesiacov) nebolo možné z objektívnych dôvodov využiť jednorazový peňažný príspevok na stanovený účel. Objektívnosť dôvodov príslušný orgán preskúmava v rámci správneho konania. Za príslušnú lehotu sa považuje pre účel tohto ustanovenia lehota troch alebo šiestich mesiacov.

K bodu 62
K § 41 ods. 10
    Rozširuje sa taxatívny výpočet subjektov, ktorým je možné poskytnúť vrátenú kompenzačnú pomôcku o školu a školské zariadenie.

K bodu 63
K § 42  ods. 2
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 3 ods. 1.

K bodu 64
K § 42 ods. 6 až 8
   
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu účastníkov právnych vzťahov o osoby, ktorým sa poskytla doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné riešiť situáciu, kedy tieto osoby na území Slovenskej republiky môžu mať udelený len prechodný pobyt. Z toho dôvodu sa pre týchto účastníkov právnych vzťahov za trvalý pobyt považuje miesto prechodného pobytu.
Navrhuje sa výšku sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výšku peňažného príspevku na opatrovanie ustanovovať k 1. júlu nariadením vlády Slovenskej republiky.

K bodu 65
K § 43 ods. 2 a 3
    Ide o legislatívno-technické zosúladenie  so zmenami v ustanovení § 40 ods.20.
K bodu 66
K § 43 ods. 9
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou ustanovenia § 17 ods. 1.

K bodom 67 a 68
K § 44 ods. 1, 2 a 4
    Vzhľadom na rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže byť priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa § 21 ods. 3 písm. a) navrhuje sa v zákone ustanoviť výnimku podľa ktorej pri osobnej asistencii bude  zo zákona osobitným príjemcom zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, na ktorého sa povinnosti uvedené v § 23 vzťahujú obdobne ako na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň ostáva zachovaná povinnosť príslušného orgánu dohliadať na plnenie povinností osobitného príjemcu. 

K bodu 69
K § 45 ods. 11
    Precizuje sa ustanovenie tým spôsobom, že aj dodatočne vyplatený príjem opatrovateľa za obdobie poberania peňažného príspevku na opatrovanie sa považuje za príjem, ktorý má vplyv na výšku poskytnutého peňažného príspevku. 

K bodu 70
K § 45 ods. 13
    Rozširuje sa možnosť zúčtovať naviac vyplatené sumy na peňažný príspevok na kompenzáciu bez naviazania na dôvody uvedené v § 45 ods. 9 až 11. 

K bodu 71
K § 45 ods. 14
    Ide o legislatívno-technickú úpravu . 

K bodom 72 a 73
K § 46 ods. 2 a 3
    Povinnosť vrátiť neprávom poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu fyzickou osobou sa delí na dve situácie, a to v prípade, že bol poskytnutý fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jednorazový peňažný príspevok alebo opakovaný peňažný príspevok.
    V prípade poskytnutého jednorazového peňažného príspevku sa navrhuje zmeniť mechanizmus tým spôsobom, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol príspevok neprávom z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov alebo z dôvodu jeho použitia na iný účel, než na ktorý bol poskytnutý, možno priznať ten istý príspevok iba v prípade, že pôvodný jednorazový peňažný príspevok vrátila v plnej výške. Zároveň sa navrhovaným pri jednorazových peňažných príspevkoch ruší lehota 12 mesiacov, počas ktorej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nemožno poskytnúť rovnaký peňažný príspevok.

K bodom 74  až 76
K § 47 ods. 1 až 3
    Ide o legislatívno-technickú úpravu. 

K bodom 77 a 78
K § 52 písm. b) a p)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou v §41 ods. 10. 
K bodu 79
K § 55 ods. 2
    Vzhľadom na zmeny navrhnuté v § 21 ods. 3 písm. a)  sa navrhuje,  aby zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu konalo v mene neplnoletej fyzickej osoby.

K bodu 80
K § 55 ods. 3
    Navrhuje sa upraviť vzhľadom na zmeny vykonané v § 11 kedy je povinnou súčasťou žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku aktuálny lekársky nález a kedy je postačujúci odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Znižuje sa administratívna záťaž na strane žiadateľa a to tým spôsobom, že ak predložil vyhlásenie o majetku k inej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu v období posledných troch mesiacov, nie je potrebné predkladať toto vyhlásenie k ďalšej novej žiadosti a príslušný orgán  bude pri konaní vychádzať z už predloženého vyhlásenia. Lehota troch mesiacov je lehota od podania žiadosti.

K bodu 81
K § 55 ods. 14
    Navrhuje sa nevydávať písomné rozhodnutia vo všetkých  prípadoch, kedy k zvýšeniu výšky peňažného príspevku dochádza výlučne z dôvodu zmeny sumy životného minima alebo z dôvodu vydania nariadenia vlády SR podľa § 42 ods. 7.

K bodu 82
K § 58 ods. 1
Navrhuje sa rozšíriť okruh povinností podľa § 58 fyzickej osoby aj o prípady, ak bol fyzickej osobe poberajúcej peňažný príspevok na opatrovanie alebo fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne vyplatený príjem za obdobie poberania týchto peňažných príspevkov na kompenzáciu a táto skutočnosť bola v lehote oznámená, ako aj pri zmene rozhodujúcich skutočností (napr.  fyzickej osobe s ŤZP poberajúcej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa začala poskytovať celoročná pobytová sociálna služba na dobu neurčitú, ktorá vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav túto skutočnosť neoznámila; neskôr vyplatený príjem zo zárobkovej činnosti než bola zrealizovaná výplata príspevku).

K bodom 83 a 84
K nadpisu § 59 a ods. 3
Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je osobitným príjemcom peňažného príspevku na osobnú asistenciu ako aj vo veci tohto peňažného príspevku koná za maloleté dieťa, navrhuje sa aby toto zariadenie bolo zodpovedné za vrátenie neprávom vyplatenej sumy. Vzhľadom na uvedené sa mení názov nadpisu na „Zodpovednosť pri poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu“.

K bodu 85
K § 60
    Navrhuje sa rozšíriť súčinnosť aj o školské zariadenia z dôvodu potreby spolupráce pri posudzovaní nároku na peňažné príspevky na kompenzáciu  ťažkého zdravotného postihnutia.



K bodu 86
K §67b
    Navrhuje sa opätovne predĺžiť prechodné obdobie, ktoré upravuje výnimku z odbornej spôsobilosti posudkových lekárov nakoľko situáciu s nedostatkom posudkových lekárov sa do súčasnosti nepodarilo  odstrániť.  Obdobie platnosti prechodného ustanovenia navrhujeme do 31.decembra 2021 nakoľko do tohto obdobia by mala byť zjednotená lekárska posudková činnosť, ktorej gestorom je MZ SR.

K bodu 87
K § 67e

K § 67e ods. 1
    Vzhľadom na vypustenie činnosti tlmočenia z činností osobnej asistencie sa úkony tlmočenia budú považovať za činnosť sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby od 1. 7. 2018. Ide o tie prípady, keď fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím vznikol nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu a tento stále trvá aj po 1.7.2018. Pri opätovnom posúdení príslušný orgán odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc pri artikulačnom tlmočení, taktilnom tlmočení a tlmočení v posunkovej reči na účely určenia rozsahu osobnej asistencie nezohľadní, ani v rámci činnosti sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby. Zmena  časového rozsahu osobnej asistencie pri úkonoch sprostredkovania komunikácie pri prehodnocovaní podľa § 21 ods. 6 týmto prechodným ustanovením nie je dotknutá. 

K § 67e ods. 2
    Navrhuje sa, aby pohľadávky, ktoré vznikli podľa zákona účinného do 30. júna 2018 v súvislosti s úmrtím fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a uplatnili sa v konaní o dedičstve pred 1. júlom 2018, sa stali nevymožiteľnými. Na tieto pohľadávky príslušný orgán nebude prihliadať.

K § 67e ods. 3
    Navrhuje sa stanoviť trojmesačnú lehotu od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018, v ktorej je príslušný orgán povinný rozhodnúť o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie ako aj o zmene výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

K § 67e ods. 4
Vzhľadom na vykonané zmeny v § 14 ods. 6 sa navrhuje upraviť prechodným ustanovením, že príslušný orgán nebude prehodnocovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom u osôb, ktorým je poskytovaný peňažný príspevok na prepravu alebo peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny zákona ale iba v prípade ak je potrebné vykonať nové posúdenie z iných dôvodov (napr. v rámci konania o novej žiadosti o niektorý príspevok na kompenzáciu, pri zmene zdravotného stavu). To znamená, že zmena zákona nezakladá dôvod na automatické vykonanie nového posúdenia uvedenej odkázanosti. 

K bodu 88
K prílohe č. 2
Navrhuje sa zosúladiť prílohu č. 2 so zmenami v ustanovení § 11.


K bodu 89
K prílohe č. 4
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti zo zmenou v §§ 22 a 23.

K bodu 90
K prílohe č. 4
Precizuje sa ustanovenie bodu 13 tým spôsobom, že sa dopĺňa o formy komunikácie augmentatívne a alternatívne.   

K bodu 91
K prílohe č. 4
Ide o zosúladenie s pojmami  v zákone  č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 92
K prílohe č. 4
    Zoznam činností osobnej asistencie sa rozširuje o novú činnosť. Ide o snahu napomôcť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa narodilo dieťa, aby zvládla rodičovskú starostlivosť napriek svojmu hendikepu a to do 3 rokov veku dieťaťa.

K bodu 93
K prílohe č.  15
    Legislatívno-technická úprava. Zosúlaďuje sa znenie vyhlásenia s ustanovením § 18. Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na účely všetkých konaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom vyhlásenia.

K bodu 94
K prílohe č.  16
    Vo výkaze o odpracovaných hodinách osobnej asistencie sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Cieľom je zabezpečiť, aby boli peňažné príspevky na osobnú asistenciu poskytované účelne a umožniť v prípade potreby vykonať kontrolu, čo je zákonom stanovenou povinnosťou pre príslušné orgány. Zároveň sa výkaz o odpracovaných hodinách osobnej asistencie zosúlaďuje so zmenami v ustanovení § 23.  Vzhľadom na to, že tlačivo výkazu vypĺňajú každomesačne fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, z praktických dôvodov sa navrhuje nahradiť pôvodné znenie novým tlačivom výkazu.

K bodu 95
prílohe č.  18
    Navrhuje sa zaradenie novej prílohy č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z. z., ktorá obsahuje zoznam zdravotných postihnutí na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím podľa § 17. Fyzické osoby definované v prílohe č. 18 tvoria širšiu skupinu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím než je skupina osôb odkázaných na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. 





K Čl. II

K bodom 1 až 6
K § 15 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 2, § 22 ods. 1 písm. b), § 22 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 3 a   § 229 ods. 1

    V praxi nastáva situácia, že osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne fyzická osoba poskytuje aj takej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá napr. nepožiadala o peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V súčasnosti úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevedú evidenciu takýchto osôb. Ide o porovnateľnú skupinu s osobami, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku a nemajú nárok na rodičovský príspevok. Tieto sú povinné podať prihlášku na dôchodkové poistenie, inak sa o nich Sociálna poisťovňa nedozvie. Z uvedeného dôvodu sa aj osobnému asistentovi fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje uložiť rovnaké povinnosti pri vzniku a zániku dôchodkového poistenia. Dôchodkové poistenie takémuto osobnému asistentovi vznikne odo dňa prihlásenia sa (od dátumu, ktorý uvedie na prihláške podanej v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu osobného asistenta), prihlásiť sa môže aj spätne, ale najskôr od začatia výkonu osobnej asistencie na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie. Dôchodkové poistenie mu zanikne odo dňa, od ktorého prestane vykonávať osobnú asistenciu v potrebnom rozsahu (minimálne 140 hodín mesačne) alebo ju prestane vykonávať úplne.
    Navrhuje sa, aby fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickej osobe, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ktorej dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, vzniklo opätovne bez potreby podania prihlášky.
Rovnako ako osoba, ktorá sa stará o dieťa do šiestich rokov veku a nemá nárok na rodičovský príspevok, bude aj dotknutý osobný asistent povinný podať odhlášku z dôchodkového poistenia do ôsmich dní odo dňa, od ktorého prestal vykonávať osobnú asistenciu (úplne alebo v potrebnom rozsahu).
    Výkon osobnej asistencie na účely vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia osobného asistenta, ktorý má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie v rozsahu najmenej 140 hodín mesačne s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má nárok na peňažný príspevok na osobnú asistenciu, je viazaný na obdobie výkonu osobnej asistencie dohodnuté v zmluve o výkone osobnej asistencie, teda začína dňom uvedeným v zmluve ako začiatok obdobia výkonu osobnej asistencie a končí dňom uvedeným v zmluve, prípadne iným dňom (napr. úmrtím, zánikom právneho vzťahu založeného zmluvou o výkone osobnej asistencie).



K Čl. III


Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2018.


Bratislava 20. apríla 2018


Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky




Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky



 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 263/2014, dátum vydania: 01.10.2014

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'návrh zákona') je reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli pri aplikácii zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťa žkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o peňažných príspevkoch'), a ktoré vyplý vajú z toho, že v súčasnosti sa odmeny, ktoré dostávajú zdravotne postihnutí športovci za dosiahnuté športové výsledky na paralympijských a deaflympijských hrách, považujú za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. Dôsledkom platnej právnej úpravy v zákone o peňažných príspevkoch môže nastať situácia, kedy títo športoví reprezentanti – fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nebudú spĺňať z hľadiska svojho príjmu podmienky na poskytnutie určitých peňažných príspevkov na kompenzá ciu, na ktoré sú odkázaní, resp. sa zníži ich výška. V záujme vytvorenia priaznivejších podmienok pre zdravotne postihnutých športovcov, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku, je potrebné prijať legislatívnu zmenu zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorej by sa ich odmeny za dosiahnuté športové výsledky na paralympijských a deaflympijských hrách nepovažovali za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu.

Slovenský paralympijský výbor eviduje v súčasnosti 73 paralympijských športovcov (56 v letnej a 17 v zimnej paralympiáde), pri čom odmeňuje finančnou odmenou za dosiahnuté športové výsledky na paralympijských hrách š portovcov a družstvá, ktorí získali umiestnenie na 1.- 6. mieste.

Na XI. zimných paralympijských hrách v Soči v roku 2014 sa zúčastnilo 16 zdravotne postihnutých športovcov. Odmeny za dosiahnuté výsledky športovcov sa prideľujú na základe materiálu, ktorý Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predkladá vl áde SR na schválenie a poskytujú sa z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly tohto ministerstva. Odmeny paralympionikov sú od roku 2012 rovnaké ako odmeny olympionikov. Napr. v individuálnych š portoch za 1. miesto 22 500 eur, za 2. miesto 17 500 eur, za 3. miesto 12 500 eur, za 4. miesto 7 500 eur, za 5. miesto 5 000 eur, za 6. miesto 4 000 eur.

V kolektívnych športoch za 1. miesto 7 500 eur, za 2. miesto 6 500 eur, za 3. miesto 5 500 eur, za 4. miesto 4 500 eur, za 5. miesto 3 000 eur a za 6. miesto 2000 eur.

Vzhľadom na nízky počet poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktorých sa dotkne uvedená úprava, predkladaný návrh zákona zakladá zanedbateľné nároky na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, má mierny pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná , ako aj s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 263/2014, dátum vydania: 01.10.2014

B. Osobitná časť

K Èl. I

Slovenský paralympijský výbor a Slovenská federácia nepočujúcich športovcov vyplácajú športov ým reprezentantom Slovenskej republiky so zdravotným postihnutím za ich dosiahnuté športové výsledky na paralympijských a deaflympijsk ých hrách odmeny, ktoré tieto výbory získali z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Ocenení športovci sú často poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu, ktoré sa im poskytujú podľa zákona o peňažných príspevkoch a na ktoré sú z hľadiska svojho ťažkého zdravotného postihnutia odkázaní. Pri vyplatení odmeny dochádza k situáciám, kedy je týmto oceneným športovcom peňažný príspevok na kompenzáciu buď odňatý alebo je znížená jeho výška, pretože táto odmena sa započítava do príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z toho dôvodu je preto potrebné vytvoriť priaznivejšie podmienky pre zdravotne postihnutých športových reprezentantov, ktorí reprezentujú Slovenskú republiku na paralympijských a deaflympijských hrách a prijať legislatívnu zmenu zákona o peňažn ých príspevkoch, podľa ktorej sa ich odmeny za dosiahnuté športové výsledky na týchto hrách, nebudú považovať za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu, t.j. nebudú mať vplyv na poskytnutie alebo výšku peňažných príspevkov.

K Èl. II

Navrhujeme účinnosť predkladaného návrhu zákona od 1. januára 2015.

Na účely peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa zisťuje prí jem ako mesačný priemerný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu a takto zistený prí jem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch vždy v júli bežného roka, pričom príjem sa prehodnocuje za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.

Vzhľadom na dátum účinnosti tohto návrhu zákona sa v júli 2015 pri prehodnocovaní príjmu nebudú považovať za príjem odmeny, ktoré boli vyplatené paralympionikom na XI. zimnej paralympiáde 2014.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 219/2014, dátum vydania: 05.08.2014

15

B. Osobitná časť

Èl. I

K § 1 a 2

Predmet úpravy je navrhnutý tak, aby úprava sociálnej práce a podmienok výkonu sociálnej práce mohla byť využitá pre všetky oblasti (napr. zdravotníctvo, školstvo...), v ktorých sa sociálna práca vykonáva a zároveň, aby sa navrhnuté podmienky výkonu niektorých odborných činností (na účely zákona nazvané pojmom nadstavbové odborné činnosti) týkali výlučne profesií pôsobiacich v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Návrh premetu úpravy zodpovedá cieľu zákona – t. j. popri úprave podmienok nadstavbových odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny, upraviť všetky atribúty, ktoré prináležia etablovanej profesii – podmienky vý konu sociálnej práce v praxi (odbornú spôsobilosť, profesijné tituly, výkon samostatnej praxe, vzdelávanie), ako aj zriadenie, postavenie a pôsobnosť profesijnej organizácie - Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce (ďalej len 'komora ').

Vzhľadom na mnohovýznamnosť pojmu sociálna práca (vedný odbor, študijný odbor, odborná činnosť) sa navrhuje na účely zákona vymedziť sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú, rovnako ako ostatn é odborné pracovné činnosti v iných oblastiach (napr. z oblasti zdravotníctva, školstva a pod.) na účel ustanovený osobitným predpisom v praxi sociálnym pracovn íkom a asistentom sociálnej práce tak, aby vymedzenie zodpovedalo účelu navrhovaného zákona – t. j. vymedziť soci álnu prácu a podmienky jej výkonu výlučne na účely praxe tak, aby bolo zároveň jednoznačne zrejmé, že sociálna práca v praxi je vykonávaná súborom pracovných činností (napr. sociálnej diagnostiky vyžadujúcej použitie metód, postupov a techník sociálnej práce; tvorba, koordinácia tvorby plánov sociálnej pr áce; poskytovanie sociálneho poradenstva za účelom zmiernenia alebo odstránenia nepriaznivej životnej situácie; poskytovanie krízovej intervencie;) na vykonávanie ktorý ch sú potrebné také vedomosti a zručnosti, ktoré je možné získať len absolvovaním konkrétneho stupňa vysokoškolského štúdia sociálnej prá ce.

Vzhľadom na potreby praxe sa navrhuje utvoriť, rovnako ako v iných oblastiach, aj zákonné podmienky na výkon rôznych špecializácií – š pecializovanej odbornej pracovnej činnosti v ustanovenom špecializovanom odbore sociálnej práce tak, aby pre niektoré oblasti výkonu, ktoré to vyžadujú (už dnes existujú preukázateľne oblasti výkonu sociá lnej práce, ktoré vyžadujú prehĺbenie, resp. rozšírenie vedomostí získané v rámci štandardného vysokoškolského študijného programu), mohla byť na dosiahnutie účelu stanoveného osobitný mi predpismi požadovaná príslušná špecializácia k ukončenému vysokoškolskému vzdelaniu druhého stupňa v študijnom programe sociálna práca (vzhľadom na vývoj v oblasti sociálnej práce bude sú stavu špecializovaných odborov, špecializačné akreditované vzdelávanie a jeho štandard upravovať flexibilnejšie nariadenie vlády Slovenskej republiky).

K § 3

Navrhuje sa jasne ustanoviť podmienky výkonu sociálnej práce v praxi tak, aby sociálnu prácu mohli v praxi vykon ávať len fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé.

Nakoľko návrh počíta s výraznou zmenou – navrhuje sa, aby sociálny pracovník (nie asistent sociálnej práce) mohol sociálnu prácu vykonávať aj ako samostatnú prax v profesii sociálny pracovník (§ 7 až 11), je súčasťou ustanovenia aj podmienka povolenia na v ýkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, ak bude sociálna práca vykonávaná ako samostatná prax. Je treba zdôrazniť, že predkladaný návrh je výlučne o odbornosti, ostatné podmienky (s vý nimkou napr. podmienky bezúhonnosti k výkonu samostatnej praxe) upravuje oblasť pracovného práva, osobitné prá vne predpisy, resp. zamestnávateľ.

K § 4 až 6

Návrh obsahuje úpravu odbornej spôsobilosti na výkon profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce. až iskom je úprava kvalifikačného predpokladu a osobitného kvalifikačného predpokladu v § 5 – navrhuje sa, aby kvalifikačným predpokladom pre výkon sociálnej prá ce sociálnym pracovníkom bolo splnenie podmienky vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca a kvalifikačný m predpokladom pre výkon sociálnej práce asistentom sociálnej práce bol ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna prá ca - stanovenie takýchto kvalifikačných predpokladov zohľadňuje rozsah pracovných činností na vykonávanie ktorých na jednej strane pripravuje a na druhej strane aj oprávňuje ukončenie konkrétneho stupňa vysokoškolského štúdia sociálnej práce.

Návrh zákona upravuje aj podmienky pre zavedenie výkonu špecializovaných odborných činností. Dôvodom tohto návrhu je, že praktický výkon v niektorých oblastiach vyžaduje vykonávanie odborných metód práce, na ktoré nepripravuje v požadovanom rozsahu a hĺbke ani vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Prax sa s takýmito požiadavkami na vý kon dlhodobo vyrovnáva sama a je preto potrebné utvoriť podmienky na systémové riešenie odbornosti výkonu aj možnosťou špecializácií. Je potrebné zdôrazniť, že špecializácie sa budú vyžadovať len pre niektoré oblasti výkonu sociálnej práce, len tam, kde rozsah vedomostí získaných vysokoškolským štúdiom nepostačuje. Z tohto dôvodu sa tiež navrhuje ako kvalifikačný predpoklad na výkon š pecializovaných odborných činností vyžadovať ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca a splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu absolvovaním ustanoveného špecializačného akreditovaného vzdelávania v príslušnom špecializačnom odbore. Vzhľadom na vývoj v oblasti sociálnej práce bude sústavu špecializovaných odborov, špecializované akreditované vzdelávanie a jeho štandard upravova ť flexibilnejšie nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Navrhuje sa tiež, aby súčasťou odbornej spô sobilosti sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce bolo aj udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie vedomostí a zručností potrebných na výkon sociálnej práce, t. j. sústavné vzdelávanie v sociálnej práci ako štandardná požiadavka kladen á na všetky profesie. Návrh obsahuje aj osobitnú úpravu k sústavnému vzdelávaniu sociálnych pracovní kov vykonávajúcich samostatnú prax (nakoľko sústavné vzdelávanie zamestnancov zabezpečuje, resp. utvára preň podmienky, sleduje a hodnotí zamestnávateľ), kde sa sledovanie, a ako aj hodnotenie sústavného vzdelávania, zveruje komore.

K § 7 až 11

Navrhuje sa utvoriť podmienky na vý kon samostatnej praxe sociálneho pracovníka. K takému návrhu vedú ministerstvo praktické skúsenosti v oblasti sociálnych vecí rodiny, kde významne pôsobia rôzne druhy neštátnych subjektov, avšak z praktického hľadiska by na niektoré účely bolo vhodnejšie sociálnu prácu zabezpečovať prostrední ctvom fyzických osôb za jednoznačne stanovených podmienok.

K dispozícii boli odbornej verejnosti ponúknuté dve možnosti riešenia – viazaná živnosť alebo výkon slobodného povolania, aj keď sa časť verejnosti priklonila k spôsobu riešenia prostredníctvom viazanej živnosti v zásade bola táto alternatíva vnímaná kriticky s ťažiskom na poukazovanie nevhodnosti vykonávať sociálnu prácu ako klasický druh podnikania. Návrh obsahuje riešenie prostredníctvom výkonu samostatnej praxe s osobitnou ú pravou podmienok výkonu a s vylúčením sociálnej práce zo živnostenských činností (čl. II návrhu zákona). Aktuálne nie je možné predvídať záujem o výkon samostatnej praxe, avšak sú oblasti, pre ktoré by mohla byť táto možnosť vhodná (napr. špecializované sociálne poradenstvo a pod.) a nie je vhodné ju z výkonu sociálnej práce vylučovať.

Podstatou návrhu je, že na výkon samostatnej praxe v profesii sociálny pracovník, by sa vyžadovalo povolenie komory, ktoré by komora mohla vydať, ak by sociálny pracovník splnil ustanovený kvalifikačný predpoklad, vykonával by sociálnu prácu v praxi najmenej 3 roky a splnil by ďalšie podmienky ustanovené zákonom, napr. ak by splnil podmienku bezúhonnosti, spôsobilosti na právne úkony, ak aby úč el výkonu samostatnej praxe, ku ktorej by sa vzťahovalo povolenie, upravoval osobitný predpis (napr. vecný zákon by upravil účel výkonu sociálnej práce sociálnym pracovníkom, napr. sanačný program rodiny by za zákonom ustanovených podmienok mohol vykonávať aj sociálny pracovník ako výkon samostatnej praxe). Vzhľadom na skutočnosť, že supervízia (odborná metóda kontinuálneho zvyšovania profesioná lnych kompetencií odborníkov pracujúcich s ľuďmi, pri ktorej sa supervidovaní učia kvalitnejšie vykonávať svoju prácu a získavajú nové profesionálne schopnosti a zručnosti) je nielen prirodzenou súčasťou skvalitňovania výkonu, ale osobitné predpisy postupne upravujú povinnú suprevíziu pre jednotlivé oblasti vý konu (sociálne služby, sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela) navrhuje sa, aby súčasťou podmienok na vydanie povolenia bolo aj zabezpečenie supervízie.

Návrh upravuje povinnosti držiteľa povolenia, ktoré sa vydáva na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú fyzickú osobu.

Základnými podmienkami na udržanie povolenia budú, okrem plnenia podmienok za ktorých bolo vydané, podmienka členstva v komore, podmienka sústavného vzdelávania, podmienka sústavného výkonu praxe (bude možné za zákonom stanovených podmienok prax pozastaviť na žiadosť držiteľa ak dô vodom nie je, napr. neplnenie podmienky odbornosti alebo pri prerušení členstva v komore z dôvodu disciplinárneho konania).

Navrhuje sa tiež, aby platnosť povolenia zanikla zo zákona na žiadosť držiteľa, ako následok disciplinárneho opatrenia vylúč enie z komory a dňom právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne ú kony alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

Komora bude povinná odňať povolenie vždy, keď držiteľ prestane plniť ustanovený kvalifikačný predpoklad, výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka, na ktorý bolo udelen é povolenie nie je možný, nakoľko sa naň nevzťahuje (už) osobitný predpis, držiteľ prestal plniť podmienku bezúhonnosti, resp. nemá zabezpečenú supervíziu. Možnosť odňať povolenie bude mať komora v prípade opakovaných disciplinárnych opatrení.

Komora bude môcť vydať povolenie fyzickej osobe najskô r po uplynutí piatich rokov od zániku povolenia z dôvodu disciplinárneho opatrenia - vylúčenia z komory alebo odňatia povolenia. Navrhuje sa tiež , aby register povolení viedla, priebežne aktualizovala a zverejňovala na svojom webovom sídle komora (§ 15 ods. 2).

Navrhuje sa, aby sa na konanie o udelení povolenia a odňatí povolenia vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní so zákonom upravenými odchýlkami (§ 39). Vo veciach povolení bude rozhodovať profesijná rada komory a odvolacím orgánom bude predstavenstvo komory. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak komora vydá povolenie, namiesto písomného rozhodnutia vydávala povolenie na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka.

K § 12 a 13

Vzhľadom na pretrvávajúce problémy a pochybnosti praxe (či vôbec a ak, tak ktoré odborné metódy práce, techniky práce a postupy práce, ktoré nie sú súčasťou výbavy sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce získanej štúdiom, môžu a za akých podmienok sociálny pracovník a asistent sociálnej práce vykonávať ), navrhuje sa upraviť aj podmienky vykonávania rôznych odborných činností, ktoré nepatria primárne do oblasti sociálnej práce, ale ktoré môže vzhľadom na ich povahu odborne spôsobilý sociálny pracovní k alebo asistent sociálnej práce po doplnení/získaní určených špeciálnych vedomostí a zručností vykonávať. Na účely zákona sú tieto špecifické odborné činnosti na vykonávanie ktorých je nevyhnutné absolvovanie akreditovaného odborného vzdelávania nazvané pojmom nadstavbové odborné činnosti a ich podstatou je, že nie sú vlastné len sociálnym pracovníkom a asistentom sociálnej práce.

Vzhľadom na skutočnosť, že s rovnakým problémom sa stretávajú aj iné profesie v oblasti sociálnych vecí a rodiny, navrhuje sa upraviť profesijné podmienky výkonu nadstavbový ch odborných činností aj pre profesiu psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a ďalšie profesie pôsobiace v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Navrhuje sa preto osobitne upraviť odbornú spôsobilosť aj na výkon nadstavbových odborných činností. Vzhľadom na špecifickú povahu nadstavbových odborn ých činností sa navrhuje splnenie tak kvalifikačného predpokladu (získané ustanoveného vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore a stupni vysokoškolského štúdia pre príslušnú nadstavbovú odbornú činnosť), splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, ak je pre príslušnú nadstavbovú odbornú činnosť ustanovené splnenie tohto predpokladu, ako aj splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušnú nadstavbovú odbornú činnosť. Rovnako sa navrhuje aby súčasťou odbornej spôsobilosti bolo aj absolvovanie vzdelávania na udrž iavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie vedomostí a zručností potrebných na výkon nadstavbovej odbornej činnosti, t. j. sústavného vzdelávania v nadstavbovej odbornej činnosti počas výkonu nadstavbových odborn ých činností.

Úlohy v oblasti sústavného vzdelávania v nadstavbovej odbornej činnosti zamestnancov zabezpečuje opä ť zamestnávateľ, avšak u sociálnych pracovníkov vykonávajúcich samostatnú prax sa navrhuje, aby spôsob plnenia podmienky sústavného vzdelávania v nadstavbovej odbornej činnosti oznamoval sociálny pracovn ík vykonávajúci samostatnú prax na pož iadanie komore.

Podobne ako pri špecializovaných odboroch sociálnej práce sa navrhuje, aby sústavu nadstavbových odborn ých činností, kvalifikačný predpoklad, osobitný kvalifikačný predpoklad pre príslušnú nadstavbov ú odbornú činnosť, vzdelávacie programy podľa nadstavbových odborných činností, štandardy vzdelá vacích programov a kvalifikačné predpoklady pre prijatie do vzdelá vacieho programu ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 14

Navrhuje sa zriadiť na účely spravovania profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce Slovenskú komoru sociálnych pracovníkov a asiste ntov sociálnej práce tak, aby rovnako ako v prípade iných povolaní, resp. profesií boli utvorené právne podmienky na spravovanie tejto profesie kombináciou zákonnom upravených podmienok vykonávania profesie s utvoren ím právnych podmienok na spravovanie profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej práce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznanými kompetenciami.

Navrhuje sa zriadiť komoru ako právnickú osobu s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. È innosť komory sa bude riadiť štatútom komory a ďalšími predpismi komory.

Navrhuje sa z dô vodu predchádzania možným nezrovnalostiam v budúcnosti z dôvodu neskúsenosti s organizačnými náležitosťami profesijnej organizácie upraviť aspoň rámcovo obsah štatútu komory.

K § 15

Navrhuje sa upraviť úlohy komory tak, aby mohla plniť funkciu profesijnej organizácie. Medzi základné úlohy komory, okrem plnenia ú loh vo veciach zápisu do zoznamu členov (zapísanie, nezapísanie, prerušenia a zániku členstva), rozhodovania vo veciach povolenia, disciplinárneho previnenia a vo veciach uznávania dokladov, konania vo veciach podnetov, návrhov a sťažností svojich členov a pod., je úlohou komory ochrana práv a záujmov členov v súvislosti s výkonom povolania, poskytovanie bezplatného poradenstva v súvislosti s výkonom povolania a sprostredkovanie zastupovania v konaní pred súdmi vo veciach súvisiacich s vý konom povolania v prípade potreby. Pre sociálnu prácu je osobitne dôležitá kompetencia komory vydávať etický kódex profesie a dohliadať nad etikou povolania.

Zároveň sa navrhuje uložiť komore povinnosť viesť , pravidelne aktualizovať a sprístupňovať na svojom webovom sídle zoznam členov komory, hosťujúcich členov komory, čestných členov komory, členov orgánov komory (okrem snemu komory) a register povolení.

K § 16

Navrhuje sa dobrovoľné členstvo v komore (v ýnimku tvorí len sociálny pracovník, vykonávajúci samostatnú prax). Èlenom komory môže byť fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon sociálnej práce a vykonáva sociálnu prácu v praxi. Vyžaduje sa, aby fyzická osoba komoru písomne požiadala o zápis do zoznamu členov komory; to neplatí u tých sociálnych pracovníkov, ktorým bolo vydané povolenie na výkon samostatnej praxe nakoľko sa s vydaním povolenia stávajú automaticky č lenmi komory.

Za náležitosti spojené so zápisom č lena do komory bude zodpovedné predstavenstvo komory. Návrh upravuje povinnosti predstavenstva komory tak pre prípad zapísania do zoznamu členov komory, ako aj pre prípad, že žiadateľ nebude môcť byť do zoznamu č lenov komory zapísaný pre nesplnenie podmienky odbornej spôsobilosti a/alebo nesplnenie podmienky výkonu sociálnej práce v praxi. V takomto prípade bude môcť žiadateľ podať námietku, o ktorej rozhoduje profesijn á rada komory v stanovenej lehote do dvoch mesiacov odo dňa doručenia námietky.

V návrhu je upravená aj možnosť prerušenia č lenstva (na žiadosť člena alebo z dôvodov ulož enia disciplinárneho opatrenia – prerušenie členstva) a zániku členstva (na žiadosť, smrťou č lena komory alebo jeho vyhlásením za màtveho, vylúčením člena z komory v disciplinárnom konaní, nevykonávaním sociálnej práce v praxi dlhšie ako jeden rok a odňatím povolenia na výkon samostatnej praxe).

Pre prípad nečinnosti komory vo veciach zapísania do zoznamu členov sa navrhuje aj opatrenie proti nečinnosti - ak je komora nečinná má sa za to, že dň om zapísania do zoznamu členov komory je deň doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby komore.

K § 17

Navrhuje sa, o. i., aj vzhľadom na discipliná rne kompetencie komory, jasne upravi ť práva a povinnosti členov komory.

K § 18

Vzhľadom na fakt, že sociálna práca nemá syst ém vzdelávania a systematicky sa tejto problematike v oblasti praktickej sociálnej práce nikto nevenuje, sa tiež navrhuje, aby okrem čestných členov bola zavedená aj možnosť tzv. hosťujúceho členstva pre č lena profesijného/stavovského združenia z oblasti vzdelávania, resp. odborníka z oblasti sociálnych vecí rodiny tak, aby hosťujúci člen nemal práva ako člen komory, ale aby mohol riadne pôsobiť v profesijnej rade komory (s výnimkou predsedu profesijnej rady).

K §19

Navrhuje sa, aby orgánmi komory boli snem komory, predstavenstvo komory, dozorná rada komory, profesijná rada komory a disciplinárna komisia komory. Š pecifikom, na rozdiel od iných profesijných združení, by mala byť profesijná rada komory, ktorá je osobitne pre sociálnu prácu dôležitá, nakoľko doposiaľ nikdy neexistoval inštitút, ktorý by dbal na profesijné zabezpečenie sociálnej práce - sociálna práca nemá doposiaľ žiadne skú senosti s budovaním profesie, s odborným vzdelávaním a pod.

Štatutárnym orgánom komory je predseda komory, ktorý je zároveň nielen člen ale aj predseda predstavenstva. Funkcie v orgánoch komory sú navzájom nezlučiteľné, sú čestné a na preukázané výdavky vzniknuté pri výkone funkcie bude môcť byť poskytnutá náhrada podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

K § 20 až 22

V uvedených ustanoveniach sa navrhuje upraviť kompetencie jednotlivých orgánov komory tak, aby bola zabezpečená funkčnosť komory. Návrh kompetencií orgánov zodpovedá rozsahu kompetencií porovnateľných profesijných a stavovských organizácií. Istou výnimku oproti štandardným úpravám je, že predseda komory nie je samostatn ým orgánom komory.

Snem je najvyšším orgánom komory, predstavenstvo je výkonný m a riadiacim orgánom komory, na čele ktorého je predseda komory (štatutárny orgán komory), ktorého volí snem komory dozorná rady komory je kontrolným orgánom komory. Ïalšie vedenie orgánov komory je ponechané na voľbe členov jednotlivých poradných orgánov.

K § 23

Vzhľadom na situáciu v profesijnom zabezpečení sociálnej práce sa navrhuje, aby časť kompetencií smerom k profesii vykonával orgán komory - profesijn á rada komory.

Navrhuje sa, aby členov profesijnej rady komory volil snem komory z č lenov komory a z hosťujúcich členov tak, aby bol zachovaný väčšinový podiel členov komory v profesijnej rade. Úlohou profesijnej rady má byť okrem úloh spojených s etickým kódexom profesie aj rieš enie hodnotenia sústavného vzdelávania členov komory, úlohy spojené s povoleniami na výkon samostatnej praxe v profesii sociálny pracovník (rozhodovacia činnosť k výkonu samostatnej praxe a vedenie registra povolení) a vo veciach uznávania dokladov o absolvovaní vzdelávania (špecializačné vzdelávania a akreditované vzdelávanie na účely splnenia osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon nadstavbových činností) vydaných zahraničnými školami alebo inými oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov príslušného štátu.

K § 24 až 26

Základnou úlohou disciplinárnej komisie komory je rozhodovanie o discipliná rnych opatreniach v disciplinárnom konaní na návrh dozornej rady komory, profesijnej rady komory, z vlastného podnetu alebo na podnet iných osôb.

Disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo porušenie vnútorných predpisov komory alebo etické ho kódexu. Jednotlivé disciplinárne opatrenia sa viažu k disciplinárnym previneniam - písomné napomenutie za porušenie štatútu komory a vnútorných predpisov komory, za porušenie povinností oznamovať predstavenstvu komory skutočnosti rozhodujúce pre členstvo v komore a za porušenie povinnosti riadne a včas platiť členský príspevok; peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie štat útu komory a vnútorných predpisov komory, za opakované porušenie povinností oznamovať predstavenstvu komory skutočnosti rozhodujúce pre členstvo v komore a za porušenie povinnosti vykonávať sociálnu prácu v s úlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom; prerušenie členstva v komore od 2 mesiacov do 2 rokov za závažné alebo opakované porušenie povinnosti vykonáva ť sociálnu prácu v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom a za opakované porušenie povinnosti riadne a včas platiť členský príspevok; vylú čenie člena komory z komory na dobu najviac 5 rokov za opakované závažné porušenie povinnosti vykonávať sociálnu prácu v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom alebo za neplnenie povinnosti platenia členských príspevkov (za obdobie 24 kalendárnych mesiacov).

Navrhuje sa aby disciplinárne opatrenia nebolo možné uložiť súbežne, aby sa výkon disciplinárnych opatrení dal (okrem napomenutia) odložiť na dobu najviac dvoch rokov s vykonaním disciplinárneho opatrenia pri následnom uložení disciplinárneho opatrenia. Navrhuje sa tiež aby disciplinárna komisia mohla upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považ uje za postačujúce vzhľadom na charakter porušenej povinnosti a na spôsob konania.

Na účely disciplinárneho konania sa navrhuje zriadenie najmenej trojčlenného disciplinárneho výboru. Na disciplinárne konanie sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní so zákonom upravenými odchýlkami (napr. lehoty). O odvolaní proti rozhodnutiu discipliná rnej komisie rozhoduje predstavenstvo komory a odvolanie bude mať odkladný účinok. Disciplinárna komisia komory bude môcť uložiť disciplinárne opatrenie do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa poruš enia povinnosti.

K § 27

Návrh úpravy hospodárenia komory zodpovedá štandardným úpravám porovnateľných organizácií . Na podporu existencie komory návrh v prílohe Doložka vplyvov predpokladá dočasnú podporu hospodárenia komory zo štátneho rozpočtu. Komora môže podnikať v oblasti vzdelávania, vydávania odborných časopisov a publiká cií na podporu plnenia svojich úloh.

K § 28

Tretia časť je do n ávrhu zákona zaradená z dôvodu utvorenia podmienok na reálnu tvorbu systému vzdelávania. Primárne je potrebné utvoriť právne podmienky na vznik a zavedenie samotných vzdelávacích programov, nakoľko aktuálne vzdelávacie programy neexistujú , resp. existujú čiastkovo ako iniciatíva vzdelávateľov bez reálnej podpory v zákone.

Nakoľko návrh zákona navrhuje zaviesť ako podmienku špecializácií sociálnej práce a výkonu nadstavbových odborných činností absolvovanie akreditovaného vzdelávania, navrhuje sa, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') rozhodovalo o akreditácii špecializačného vzdelávacieho programu (špecializ ácie v sociálnej práci) a o akreditácii vzdelávacieho programu (nadstavbové odborné činnosti).

Navrhuje sa, aby ministerstvo zriadilo ako poradný orgán akreditačnú komisiu na overovanie skutočnosti, že špecializačný vzdelávací program a vzdelávací program zodpovedajú štandardom ustanoveným nariadením, overovanie podmienky, že špecializačná skúška a odborná skúška bude vykonaná spôsobom ustanoveným týmto zákonom, overovanie podmienky zabezpečenia odborne spôsobilého a lektorsky spôsobilého garanta špecializačného vzdelávacieho programu a vzdelávacieho programu, odborne spô sobilého a lektorsky spôsobilého lektorského zboru na uskutočňovanie špecializačného vzdelávacieho programu a vzdelávacieho programu a na preverovanie plnenia podmienok, ak nastanú zmeny počas platnosti udelenej akreditácie (napr. zmena lektora).

K § 29 a 30

Vzhľadom na úplnú absenciu právnej úpravy akreditácie vzdelávacích programov zodpovedajúcej požiadavkám sociálnej práce ako aj oblasti sociálnych vec í a rodiny sa navrhuje podrobná úprava podmienok akreditácie v oblasti vzdelávania. Navrhuje sa, aby podmienkou udelenia akreditácie bolo, aby vzdelávacia inštitúcia spĺňala podmienky kladené na vzdelávaciu inš titúciu podľa § 5 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby táto vzdelávacia inštitúcia mala spracovaný vzdelávací program zodpovedajúci štandardu vzdelávacích programov ustanovených v nariadení vlády Slovenskej republiky, vrátane spôsobu zabezpeč enia vykonania záverečnej skúšky (napr. spôsob vykonania praktickej časti skúšky, spôsob overenia teoretických vedomostí – písomný/ústny) v súlade so zákonom. Zároveň sa navrhuje, aby podmienkou bolo aj splnenie pomerne prísnych požiadaviek na garanta vzdelávacieho programu a lektorský zbor.

Navrhuje sa, aby odbornou spôsobilosťou garanta vzdelávacieho programu bolo ukončené vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo udelený vedecko-pedagogický titul v odbore zodpovedajúcom vzdelávaciemu programu a najmenej päťro čná prax v odbore, ktorého sa vzdelávací program týka a lektorskou spôsobilosťou bola najmenej trojročná sústavná pedagogická alebo lektorská činnosť (ná vrh je formulovaný tak, aby sa nevyskytovali problémy v praxi pri započítavaní praxe – pod slovom sústavne je zahrnutá aj situácia lektorskej/pedagogickej činnosti na dobu určitú, dohodu a pod, t. j. nebude sa vyžadovať aktuálny výkon ku dňu posudzovania, resp. neprerušený výkon napr. počas prázdnin a podmienka bude splnená aj v prípade ak jednotlivé výkony lektorskej/pedagogickej činnosti nebudú na seba bezprostredne nadväzovať).

U lektora sa očakáva ukončené vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa odbore, ktorého sa týka lektorská činnosť, spolu najmenej tri roky praxe v odbore, ktorého sa týka lektorská činnosť a rok sústavnej pedagogickej alebo lektorskej č innosti. Navrhuje sa tiež, aby sa splnenie podmienky odbornej praxe nevyžadovalo u lektora, ktorý je vysokoškolský učiteľ alebo má udelený vedecko-pedagogický titul a predmetom jeho predpokladanej lektorskej činnosti m á byť predmet, ktorý vyučuje a aby akreditačná komisia mohla odporučiť odpustenie odbornej praxe alebo uznanie podmienky sústavnej pedagogickej/ lektorskej činnosti za splnenú v prípade, že sa nebude jednať o garanta a ak to dovoľuje predmet predpokladanej lektorskej činnosti.

Okrem uvedených podmienok sa navrhuje, aby vzdelá vacia inštitúcia disponovala aj primeranými materiálno - technickými podmienkami na samotnú realizáciu vzdelávania. Splnenie týchto podmienok musí vzdel ávacia inštitúcia dokladovať k žiadosti o akreditáciu.

Návrh obsahuje náležitosti žiadosti a jej príloh a mechanizmu na zachovanie kontinuity akreditácie.

K § 31

Navrhuje sa, aby ministerstvo vo veciach udelenia/neudelenia akreditácií rozhodovalo na základe odporúčania akreditačnej komisie na udelenie akreditácie. Akreditáciu bude možné udeliť na dobu najviac 5 rokov a nebude ju možné previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. V prípade ak ministerstvo udelí akreditáciu bude namiesto písomného rozhodnutia vydané osvedčenie o udelení akreditácie . Navrhuje sa tiež zaviesť mechanizmus na účely zabezpečenia bezproblémového prechodného obdobia pri podaní ďalšej žiadosti o akreditáciu už akreditované ho programu.

K § 32

Navrhuje sa zaviesť dva mechanizmy ukončenia akredit ácie – zánik akreditácie zo zákona (na žiadosť vzdelávacej inštitúcie, ak bola vzdelávacia inštitúcia zrušená alebo zanikla alebo ak zanikol predmet jej činnosti - vzdelávanie, uplynutím platnosti akreditácie) a konaní m ministerstva.

Navrhuje sa taxatívne určiť situá cie, kedy ministerstvo rozhodne o odňatí udelenej akreditácie - poskytnutie nepravdivých alebo neúplných údajov, závažné alebo opakované porušovanie povinností (za závažné porušenie povinností je možné považovať napr. vydanie osvedčenia fyzickej osobe, ktorá sa nezúčastnila vzdelá vacieho programu, nesplnenie dohodnutých podmienok vzdelávacieho programu vo vzťahu k účastníkom vzdelávacieho programu) alebo uskutočňovanie vzdelávacieho programu bez akreditácie (vzdelávacia inštitúcia s udelenou akreditáciou podľa tohto zákona za čne uskutočňovať iný vzdelávací program, na ktorý nemá udelenú akreditáciu hoci sa to vyžaduje). Zároveň sa navrhuje upraviť situácie, kedy ministerstvo môže začať konanie o odňatí udelenej akreditácie (pri porušení povinností ustanovených zákonom - § 33).

K § 33

Vzdelávacia inštitú cia, ktorej ministerstvo vydalo osvedčenie o udelení akreditácie bude povinná uskutočňovať akreditovaný vzdelávací program za takých podmienok, za akých sa osvedčenie o udelení akreditácie vydalo, viesť dokumentáciu akreditovaného vzdelávacieho programu, viesť zoznam vydaných dokladov o ukončenom akreditovanom vzdelávacom programe a oznamovať údaje zo zoznamu ministerstvu a na účely štátnych štatistický ch zisťovaní a zabezpečovať profesionálne vykonávanie vzdelávacieho programu (neprofesionálne vykonávanie praxí, neprofesionálne lektorovanie).

Navrhuje sa zároveň zaviesť mechanizmus pre prípad, ak počas platnosti akreditácie nastanú zmeny v plnení podmienok akreditá cie - zmena lektorov, garantov, miesta výkonu teoretickej časti, resp. praktickej časti vzdelávania a pod., ktoré bude vzdelávacia inštitúcia povinná oznámiť. Spôsob zmeny preverí akreditačná komisia ministerstva.

K § 34

Samostatné ustanovenie je venované osvedčeniam o špecializácii absolventom akreditovaného špecializačného študijného programu a osvedčeniam odbornej spô sobilosti na vykonávanie príslušnej nadstavbovej metódy. Navrhuje sa upraviť aj podmienky samotnej skúšky. Na účely vykonania skúšky bude zriadená najmenej trojčlenná skúšobná komisia zložená zo z ástupcov vzdelávacej inštitúcie, ktorá realizovala vzdelávací program, vzdelávacích inštitúcií uskutočňujúcich akreditovaný vzdelávací program a z menovaných zástupcov profesijnej rady komory.

Navrhuje sa, aby osvedčenie bolo vydané až po ú spešnom absolvovaní špecializačnej alebo odbornej skúšky, aby osvedčenia boli verejnou listinou a vydávali sa na dobu neurčitú s neobmedzenou platnos ťou samozrejme s výnimkou pre prípady, ak osvedčenie vydala vzdelávacia inštitúcia, ktorej bola od ňatá akreditácia z dôvodu, že bola získaná na základe nepravdivých alebo neúplných údajov alebo bolo osvedčenie vydané v rámci vzdelávacieho programu, na ktorý vzdelávacia inštitúcia nemala akreditáciu.

K § 35

Navrhuje sa aby ministerstvo viedlo a na svojom webovom sídle zverejňovalo zoznam vzdelávacích inštitúcií, ktoré uskutočňujú akreditovaný vzdelávací program.

K § 36

Nakoľko sa ustanovenie o profesijných tituloch stalo osobitne pre sociálnu prácu nevyhnutnosťou, navrhuje sa v spoločných ustanoveniach upraviť profesijné tituly sociálnej práce. Enormné množstvo absolventov vysokoškolského študijného odboru sociálna práca jednoducho vyžaduje jasnú a jednoznačnú úpravu toho, kto vlastne je sociálny pracovník – kto si o sebe môže povedať, že je sociálny pracovník a koho tak môžeme oslovovať, t. j. že sociálnu prácu, treba aj prakticky vykonávať a plniť isté podmienky smerom k profesii. Je doslova nevyhnutné začať budovať kredit profesie aj takýmito podpornými opatreniami.

Navrhuje sa teda, aby profesijné tituly 'sociálny pracovník' a 'asistent sociálnej práce' mohli používať len fyzické osoby, ktoré splnili podmienky na výkon tej ktorej profesie podľa tohto zákona. Ná vrh počíta pre budúce obdobie aj s používaním rozšírených profesijných titulov podľa špecializácie či osvedčenia na výkon nadstavbovej odbornej činnosti.

K § 37

Vzhľadom na návrh na úpravu podmienok vý konu profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce ale aj podmienok výkonu nadstavbových odborných metód práce je potrebné osobitne upraviť uznávanie diplomov, vysvedčení, osvedčení a ostatných dokladov o vzdelaní vydaných v zahraničí. Na uznávanie dokladov o kvalifikácii (vysokoškolskom vzdelaní) vydaných zahraničnou strednou školou alebo zahraničnou vysokou školou by bolo tak ako doposiaľ príslušné MŠVVaŠ SR ( zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov). Na porovnanie diplomov, vysvedčení , osvedčení a iných dokladov vydaných zahraničnou školou alebo inými oprávneným orgánmi v zahraničí podľa právnych predpisov príslušného štátu svedčiacich o absolvovaní vzdelávania zodpovedajúceho ustanovenému štandardu špecializačného vzdelávacieho programu alebo ustanovenému š tandardu vzdelávacieho programu by bola príslušná komora, nakoľko doposiaľ takáto kompetencia nie je zverená nikomu. Na toto konanie komory sa vzťahuje zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov.

Na konanie (všeobecný predpis o správnom konaní) o uznávaní dokladov bude príslušná profesijná rada komory, odvolacím orgánom bude predstavenstvo komory.

K § 38

Návrh obsahuje aj časť správnych deliktov – podstatu prípadných priestupkov (napr. neoprávnené užívanie profesijné ho titulu v rozpore so zákonom) plne rieši zákon o priestupkoch. Navrhuje sa, aby sa správneho deliktu dopustila vzdelávacia inštitúcia, ak by uskutočňovala študijný program podľa tohto zákona bez akreditácie a akreditácia sa naň vyž aduje a komora, ak by nepostupovala podľa zákona (napr. nečinnosť) vo veciach členstva v komore, vydávania a odňatia povolenia, uznávania dokladov o absolvovaní vzdelávania vydaných zahraničnou inštitú ciou. Na konanie o správnych deliktoch bude príslušné ministerstvo a na konanie by sa vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní so zákonom upravenými odchýlkami.

K § 39

Na konanie o povolení, na konanie o akreditá cii a na konanie o správnych deliktoch a na disciplinárne konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní so zákonom stanovenými odchýlkami

K § 40

Navrhuje sa v spoločných ustanoveniach upraviť, že splnenie kvalifikačného predpokladu, osobitného kvalifikačného predpokladu a odbornej spôsobilosti sa preukazuje overenou fotokópiou dokladu.

K § 41 a 42

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje podrobne upraviť spôsob vzniku komory. Vzhľadom k tomu, že nie je možné využiť ž iadne inštitucionálne mechanizmy sociálnej práce lebo oblasť sociálnej práce nebola doposiaľ žiadnym spôsobom inštitucionálne zabezpečená, jedná sa o pomerne unikátnu situáciu. Tak, ako na prí pravu ostatných častí zákona, je aj účinnosť ustanovení o komore prispôsobená reálnej možnosti prípravy jej zriadenia, okrem účinnosti ustanovení o komore k 1. septembru 2015, je potrebné v prechodný ch ustanoveniach upraviť aj spôsob vzniku komory prostredníctvom ustanovujúceho snemu.

Na prípravu zriadenia komory sa navrhuje zriadiť prípravný výbor na zriadenie komory (členstvo v prípravnom výbore je čestné, členovia prípravného výboru majú nárok na cestovné náhrady pod ľa osobitného predpisu, ktoré im vzniknú v súvislosti s činnosťou v prípravnom výbore). Návrhy fyzických osôb a právnických osôb na vymenovanie za člena prípravného výboru bude prijímať ministerstvo od 1. janu ára 2015 do 31. januára 2015 písomne na adresu ministerstva. Prvé stretnutie prípravného výboru zvolá ministerstvo. Prípravný výbor sa pri svojej činnosti riadi pravidlami, ktor é si sám určí.

Úlohou prípravného výboru bude vypracovať základné dokumenty komory. Prípravný výbor organizačne zabezpečí ustanovujúci snem komory do 30. septembra 2015 a prípravný výbor bude zrušený momentom zvolenia org ánov komory.

Rokovanie ustanovujúceho snemu komory vedie predseda prípravného výboru. Navrhuje sa, aby ustanovujúci snem komory schvaľoval štatút komory, rokovací poriadok komory, volebný poriadok komory, disciplinárny poriadok komory, hospodársky poriadok komory a etický kódex nadpolovičnou vä čšinou prítomných zakladajúcich členov komory a zvolí orgány komory.

Sociálni pracovníci a asistenti sociálnej práce, ktorí majú záujem o členstvo v komore môžu podať žiadosť (spolu s fotokópiou dokladu o vzdelaní a potvrdením o praxi) o zápis do zoznamu zakladajúcich členov komory prípravnému výboru od 1. febru ára 2015 do 31. júna 2015. Prípravný výbor vedie zoznam zakladajúcich členov komory, určí čas a miesto konania ustanovujúceho snemu komory a zabezpečí doručenie návrhov základných dokumentov komory zakladajúcim členom komory na ustanovujú ci snem komory v lehote 30 dní pred konaním ustanovujúceho snemu komory,

Nakoľko nie je možné odhadnúť záujem sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce o post zakladajúceho č lena komory, je potrebne pripraviť aj variant vyššieho záujmu o ustanovujúci snem komory - ak k 1. júlu 2015 bude vedených v zozname zakladajúcich členov komory viac ako 500 zakladajúcich členov komory, osoby zapí sané v zozname zakladajúcich členov komo ry zvolia do 31. augusta 2015 delegátov na ustanovujúci snem komory podľa kľúča, ktorý určí prípravný výbor - možností je viac, ako reálna prichádza do úvahy najmä možnosť regioná lneho stretnutia zakladajúcich členov a následného delegovania zástupcov podľa určeného kľúča.

Navrhuje sa tiež, aby sociálny pracovník a asistent sociálnej práce, ktorý bude zapísaný v zozname zakladajúcich č lenov komory bol automaticky zapísaný dňom zvolenia orgánov komory za člena komory.

K § 43 a 44

Hoci predkladaný návrh navrhuje upraviť všeobecné podmienky výkonu sociálnej práce na účely a za podmienok ustanovenými konkrétnymi prá vnymi predpismi, je súčasťou prechodných ustanovení aj úprava zohľadňujúca skutočnosť, že sociálnu prácu aktuálne vykonávajú odborníci z rôznych oblastí, t.j. aby jednoznačne mohli tí, ktorí budú plni ť podmienky na výkon svojho povolania (reálne vykonávaného) ku dňu účinnosti zákona, naďalej pokračovať vo výkone svojho povolania.

Navrhuje sa, aby v prípade, ak fyzická osoba, ktorá 31. decembra 2014 vykonávala sociálnu prácu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 a ktorá nespĺň a podmienky odbornej spôsobilosti na výkon profesie ustanovené navrhovaným zákonom, bola považovaná za asistenta sociálnej práce, ak získala vzdelanie v oblasti sociálnej práce (napr. dvojročné pomaturitné štúdium) alebo má ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore psychológia, právo, sociálne služby a poradenstvo, verejná politika a verejná správa alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania. Navrhuje sa tiež, aby fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stup ňa v študijnom odbore psychológia, právo, sociálne služby a poradenstvo, verejná politika a verejná správa alebo v študijných odboroch pedagogického zamerania, bola považovaná za sociálneho pracovníka. Na tieto fyzické osoby, považované za sociálnych pracovníkov a asistentov sociá lnej práce sa bude návrh zákona vzťahovať rovnako (vrátane profesijných titulov a vzdelávania) s výnimkou členstva v komore a výkonu samostatnej praxe.

V ostatných prípadoch (t. j. v prípade iného vzdelania) bude môcť fyzická osoba pôsobiť v pozícii asistent sociálnej práce, avšak bez práva používať profesijný titul a nebudú sa na ňu vzťahovať ani ostatné ustanovenia podľa tohto zákona okrem ustanovení o sú stavnom vzdelávaní.

U fyzickej osoby, ktorá bude spĺňať kvalifikačný predpoklad zodpovedajúci asistentovi sociálnej práce a ktor á vykonáva k 1. januáru 2015 sociálnu prácu na výkon ktorej sa vyžaduje splnenie kvalifikačného predpokladu na výkon sociálnej práce sociálnym pracovníkom, sa bude kvalifikačný predpoklad na výkon sociálnej prá ce sociálnym pracovníkom považovať za splnený.

K § 44

Navrhuje sa tiež vyriešiť situáciu, kedy sociálny pracovník bude vykonávať sociálnu prácu v ustanovenom špecializovanom odbore sociálnej práce (účinné od 1. januára 2016) a reálne nemá možnosť splniť osobitný kvalifikačný predpoklad ustanovený k dňu účinnosti – u sociálneho pracovníka, ktorý bude vykonávať sociálnu prácu v takomto úseku, t. j. špecializovanom odbore sociálnej práce ustanovenom nariadením, sa považuje za sociálneho pracovníka, sa bude považovať podmienka osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon sociálnej práce špecializovanými odbornými činnosťami do 31. decembra 2020 za splnenú.

K § 45 a prílohe k zákonu

Zavádza sa odkaz na zoznam prebraných právne záväzných aktov Európskej únie (Smernica EPaR 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií) vo väzbe na úpravu navrhnutú v § 37 ods. 2 .

Èl. II

V súvislosti s ná vrhom na utvorenie podmienok na zavedenie vý konu samostatnej praxe v profesii sociálny pracovník je potrebné vykonať príslušné zmeny aj v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) tak, aby sa na výkon samostatnej praxe nevzťahoval živnostenský zá kon rovnako ako na iné profesie tohto charakteru. Tento čl. nadobudne účinnosť k 1. októbru 2015.

Èl. III

K bodu l

V súvislosti s novou právnou ú pravou sociálnej práce a podmienok jej výkonu v praxi je potrebné doplniť do všeobecného ustanovenia o sociálnej práci vykonávanej na účely zabezpečenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociá lnej kurately odvolanie na nový zákon.

K bodu 2 až 4

V súvislosti s novou právnou ú pravou sociálnej práce a podmienok jej výkonu v praxi je potrebné jednoznačne doplniť ustanovenia o kvalifikačných predpokladoch na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby zodpovedali odbornej spôsobilosti ustanovenej v novej právnej úprave vrátane jej prechodných ustanovení.

Èl. IV

V súvislosti s novou právnou ú pravou sociálnej práce a podmienok jej výkonu v praxi je potrebné zmeniť ustanovenie o kvalifikačných predpokladoch na vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti na účely peňažných prí spevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby zodpovedali odbornej spôsobilosti ustanovenej v novej právnej úprave vrátane jej prechodných ustanovení.

Èl. V

K bodu 1 a 2

V súvislosti s novou právnou úpravou sociálnej práce a podmienok jej výkonu v praxi je potrebné zosúladiť ustanovenia o kvalifikačných predpokladoch na vykonávanie sociálnej práce na účely sociálnych služ ieb tak, aby úprava kvalifikačných predpokladov zodpovedala novej právnej úprave vrá tane jej prechodných ustanovení.

Èl. VI

Vzhľadom na skuto čnosť, že sa navrhuje významný zásah do aktuálnych podmienok výkonu sociálnej práce, prechodné ustanovenia v kombinácii z rôznou účinnosťou ustanovení zákona utvárajú podmienky na postupne zav ádzanie systému ďalšieho vzdelávania, špecializácií a na konštituovanie a prevádzkovanie komory – navrhuje sa, aby ustanovenia o komore nadobudli účinnosť k 1. septembru 2015, ustanovenia o samostatnej odbornej praxi k 1. októbru 2015, ustanovenia o špecializáciách a celoživotnom vzdelávaní k 1. januáru 2016.

Bratislava 23. apríla 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o sociálnej práci a o podmienkach výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 219/2014, dátum vydania: 05.08.2014

4

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh právnej úpravy sociálnej práce a podmienok výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') ako iniciatívny návrh. Vláda Slovenskej republiky si okrem iných úloh stanovila aj úlohu navrhnúť riešenie profesijného zabezpečenia výkonu sociálnej práce a predkladaný návrh obsahuje riešenie dlhodobo pretrvávajúceho problému spočívajúceho v absencii právnej úpravy profesijných podmienok výkonu sociálnej práce.

Predkladaný vládny návrh zákona v čl. I upravuje sociálnu prácu, právne vzťahy súvisiace s výkonom sociá lnej práce, ako aj právne postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Sociálna práca bola ako študijný odbor vysokoškolského štúdia zavedená na Slovensku začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Ročne končia soci álnu prácu stovky absolventov (v roku 2012 to bolo cca 7 500 absolventov denného a diaľkového štúdia), avš ak len niektorí z nich skutočne sociálnu prácu v praxi aj vykonávajú. Dôvody tohto stavu sú rôzne. V prvom rade je to dôsledok obdobia spred cca dvadsiatich rokov, v ktorom prakticky jedinú odbornú prípravu soci álnym pracovníkom poskytovalo pomaturitné nadstavbové štúdium a samotný výkon sociálnej práce zabezpečovali fyzick é osoby s rôznym vzdelaním, tak vysokoškolským, ako aj stredoškolským. Sociálnu prácu, a to napriek všetk ému pokroku v tejto oblasti, však dnes, ako pred dvadsiatimi rokmi vykonávajú aj ľudia, ktorí nemajú zodpovedaj úce vzdelanie. ažiskovým dôvodom je, že pre sociálnu prácu neexistujú žiadne oficiálne pravidlá výkonu. Sociálna práca nie je ako profesia slovenskou spoločnosťou veľmi oceňovaná a sociálna práca ako profesia má, napriek častému verbá lnemu zdôrazňovaniu významu sociálnej práce, nízky profesijný status.

Skreslený názor laickej verejnosti a žiaľ aj časti odbornej verejnosti na podstatu a význam tak zložitej a hlavne nezastupiteľnej profesie sa nepodarilo za posledných viac ako dvadsať rokov zmeniť. Ani vo vnú tri profesie neboli zaznamenané výrazné úspechy – opakované snahy o uchopenie profesie prostredníctvom profesijných združení, ktoré nemali zodpovedajúce kompetencie neboli úspešné, ako málo efektívne sa ukazujú tiež čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok pre jednotlivé oblasti výkonu vo vecných právnych predpisoch.

V úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa sociálna práca študuje združených v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci, boli pripravené základné východiská budú cej právnej úpravy podmienok výkonu sociálnej práce. Ministerstvo vedomé si nielen potreby takejto právnej úpravy, ale tiež jej jedinečnosti predstavilo návrh budú cej právnej úpravy odbornej verejnosti prostredníctvom odbornej verejnej diskusie k návrhu právnej úpravy sociálnej práce, podmienok výkonu sociálnej práce a podmienok výkonu niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí rodiny. Odborníci z praxe aj z teórie mali možnosť podávať svoje návrhy, námety a názory k návrhu a tieto boli využité pri spracovaní predkladaného návrhu zákona. Samotné výsledky odbornej diskusie ešte viac zdô raznili potrebu právnej úpravy - časť diskutujúcich, okrem odborných pripomienok, zdôrazňovala nízky profesijný kredit sociálnych pracovníkov v spoločnosti.

V rámci diskusie sa objavili aj názory, že sociálnu prácu by mohli vykonávať aj iné profesie, nakoľko práve multidisciplinárnosť je pre riešenie sociálnych problémov nevyhnutná. Táto téza je nespochybniteľná – na riešení sociá lnej problematiky sa musia zúčastňovať rôzne profesie, rovnako ako sa na riešení problémov musia podieľať zo svojho uhlu pohľadu rôzne profesie, avšak každá v postavení, ktorá jej prislúcha - soci álna práca je charakteristická interdisciplinárnym prístupom k regulovaniu a riadeniu sociálnej problematiky, využí va integrované poznatky z oblasti psychológie, psychiatrie, práva, sociológie, politológie, sociá lnej pediatrie, pedagogiky, filozofie, religionistiky a pod. a práve multidisciplinárnosť robí sociálnu prácu nezameniteľnou s inými profesiami. Vzdelanie je elementárnym znakom každej profesie a je preto pochopiteľné, že ani pre profesiu sociálnej práce to nemôže byť inak.

V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že návrh upravuje profesijné podmienky výkonu sociálnej práce a nie profesijné zabezpečenie jednotlivých oblast í praxe – nie je napr. možné zamieňať pojem sociálne služby za pojem sociálna práca, v oblasti sociálnych slu žieb, vzhľadom na povahu odborných činností, ktorými sú sociálne služby napĺňané, pôsobí mnoho profesií a jednou z nich je aj sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu. Tento zákon sa tiež nevzťahuje na poskytovanie informácií, na sprostredkúvanie odbornej pomoci a na ďalšie čiastkové činnosti , ktoré svojim charakterom zodpovedajú činnostiam v sociálnej oblasti.

Predkladaný vládny ná vrh zákona má za cieľ podporu profesionalizácie výkonu všeobecne, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov, nie je to zákon, napr. z oblasti pracovnoprávnych vzťahov či odmeňovania.

Vládny návrh zákona je konštruovaný v základnej logike, že sociálnu prácu v praxi môže vykonávať len ten, kto ju vyštudoval a len ten, kto sociálnu prácu vyštudoval a vykonáva ju v praxi je sociá lny pracovník, resp. asistent sociálnej práce. Nakoľko je potrebné rešpektovať slobodu profesie sociálnych pracovníkov, návrh kombinuje úpravu podmienok výkonu sociálnej práce s utvorením právnych podmienok na spravovanie profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej pr áce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznanými kompetenciami. Navrhuje sa jasne ustanoviť, že sociálnu prácu vykonáva v praxi sociálny pracovník a asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Návrh upravuje zároveň aj všetky atrib úty, ktoré prináležia etablovanej profesii – odbornú spôsobilosť, profesijné tituly, výkon samostatnej praxe, profesijnú organizáciu a jej ú lohy.

Aj keď má byť zákon primárne venovaný sociálnej práci a jej vykonávateľom, neobsahuje žiadne definovanie sociálnej práce – predchádzajúce pokusy o jej zadefinovanie (napr. v zákone o sociálnej pomoci), ako aj absencia takýchto úprav pre iné odbory potvrdzujú, že definície, ktoré nemajú normatívny obsah, resp. nie sú potrebné pre ďalšiu legislatívnu úpravu, patria teórii a ani právna úprava nemôže prebrať, resp. nahrádzať rolu teórie. Akákoľvek definícia, ktorá by svojou formou zodpovedala aj požiadavkám kladeným na zákon, by nebola univerzá lne akceptovateľná vo všetkých oblastiach, v ktorých sa sociálna práca vykonáva. Pokusy o jej formulovanie na účely zákona by i naďalej odvádzali pozornosť od podstaty, ktorou je inštitucionalizácia a profesionalizácia sociálnej práce. Napriek uvedenému je sociálna práca vykonávaná v praxi na účely v návrhu zákona vymedzená ako odborná činnosť vykonávaná sociá lnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom, t. j. ako súbor pracovných činností na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca alebo vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v š tudijnom odbore sociálna práca.

Zároveň sa navrhuje utvoriť zákonné podmienky aj na výkon rôznych špecializácií – špecializovaných odborných pracovných činností v špecializovaný ch odboroch sociálnej práce. Dôvodom tohto návrhu je, aby pre niektoré oblasti výkonu, mohla byť v budúcnosti požadovaná príslušná špecializácia. Už dnes existujú preukázateľne oblasti výkonu sociálnej práce, ktoré vyžadujú prehĺbenie, resp. rozšírenie vedomostí získané v rámci štandardného vysokoškolského študijného programu.

Súčasťou predkladaného vládneho návrhu zákona je aj návrh, aby sociálny pracovník a asistent sociálnej práce a tiež aj rôzne profesie pôsobiace v oblasti sociálnych vecí a rodiny mohli získať a zároveň aj legitímne vykonávať rôzne špecifické odborné znalosti, ktoré nevyžadujú konkrétne primá rne vzdelanie v sociálnej práci, psychológii, pedagogike a pod. Na účely zákona sú tieto odborné činnosti nazvané pojmom nadstavbové odborné č innosti a ich podstatou je, že nie sú vlastné len sociálnym pracovníkom a na ich vykonávanie je nevyhnutné absolvovať akreditované vzdelávanie.

Keďže sa aj v prípade špecializácií aj nadstavbových odborných metód jedná o nové inštitúty, ktorých príprava a zavedenie vyžaduje určit é časové obdobie, navrhuje sa, aby ustanovenia, ktoré sa k nim vzťahujú, boli účinné od 1. januára 2016 s podrobnou úpravou v nariadení vlá dy Slovenskej republiky a so stanoveným prechodným obdobím na doplnenie špecializačného vzdelávania.

Vzh ľadom na potreby praxe, ako aj na inšpiráciu z výkonu ostatných profesií, je súčasťou navrhovanej právnej úpravy návrh, aby sociálna práca mohla by ť vykonávaná aj ako samostatná prax (sociálny pracovník). V rámci verejnej odbornej diskusie ministerstvo osobitne požiadalo o vyjadrenie názoru odbornej verejnosti k dvom možnostiam riešenia vý konu samostatnej praxe sociálneho pracovníka, a to formou viazanej živnosti alebo výkonu slobodného povolania. Názory odbornej verejnosti smerovali k podpore oboch alternatív, z tohto dôvodu návrh zá kona obsahuje pre profesiu vhodnejšiu alternatívu výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v podobe výkonu samostatnej praxe podobne ako v iných profesiách (napr. výkon psychologických činností v oblasti zdravotníctva).

Keďže ministerstvo samo nemôže spravovať profesiu sociálnej práce, navrhuje riešiť spravovanie profesie sociálny pracovník a asistent sociálnej práce, o. i. utvorením právnych podmienok na spravovanie profesie samotnými sociálnymi pracovníkmi a asistentmi sociálnej práce prostredníctvom samostatnej profesijnej organizácie so zákonom priznaný mi kompetenciami. Navrhuje sa zveriť Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce rozhodovanie nielen o členstve v komore, disciplinárnych previneniach, ale tiež aj o povoleniach na vý kon samostatnej praxe a uznávaní dokladov o absolvovaní vzdelávania vydaného zahraničnou inštitúciou na účely preukázania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa zákona. Vzhľadom na závažnosť sa zároveň navrhuje, aby sa na konanie o disciplinárnych previneniach, konanie vo veci vydania povolenia a konanie o odňatí povolenia na výkon samostatnej praxe vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní so zákonom upravenými odchý lkami (napr. lehoty). Súčasne sa navrhuje, aby komora pri uznávaní dokladov uplatňovala postup ustanovený zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikáci í v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na skutoč nosť, že sa navrhuje významný zásah do aktuálnych podmienok výkonu sociálnej práce, prechodné ustanovenia v kombinácii s rôznou účinnosťou ustanovení zákona utvárajú podmienky na postupné zav ádzanie systému vzdelávania, špecializácií a na konštituovanie a prevádzkovanie komory.

Hoci predkladaný vládny návrh zákona navrhuje upraviť všeobecné podmienky výkonu sociálnej práce na účely a za podmienok ustanovenými konkré tnymi právnymi predpismi, je súčasťou prechodných ustanovení aj úprava zohľadňujúca skutočnosť, že sociálnu prácu aktuálne vykonávajú odborníci z rôznych oblastí, tak aby jednoznačne mohli tí, ktorí budú plniť podmienky na výkon svojho povolania (reálne vykonávaného) ku dňu účinnosti zákona, naď alej pokračovať vo výkone svojho povolania.

V čl. II sa navrhuje doplnenie živnostenského zákona, ktoré spočíva v rozšírení činností, ktoré nie sú živnosťou, o sociálnych pracovníkov.

V čl. III až V v súvislosti s právnou úpravou výkonu sociálnej práce sociálnym pracovníkom navrhovanou v čl. I sa navrhujú zmeny v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele v čl. III, v zákone o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v čl. IV a v zákone o soci álnych službách v čl. V.

Finančný, sociálny, environmentálny vplyv a vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v dolož ke vybraných vplyvov.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vládny návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore