Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2021 do 31.12.2021

Platnosť od: 19.11.2010
Účinnosť od: 01.01.2021
Účinnosť do: 31.12.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna hospodárska politika, Sociálna pomoc, Štátne fondy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST11JUD4DS9EUPP7ČL0

Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2021 do 31.12.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 443/2010 s účinnosťou od 01.01.2021 na základe 358/2020

Legislatívny proces k zákonu 358/2020



§ 2
Základné pojmy

(1)
Na účely tohto zákona
a)
bytový dom je stavba, v ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie a pozostáva zo štyroch alebo z viacerých bytov,1)
b)
rodinný dom je stavba, v ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na rodinné bývanie a ktorá má najviac tri byty, najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie,
c)
obytná miestnosť je miestnosť priamo osvetlená a priamo vetrateľná, s podlahovou plochou aspoň 8 m2, ktorá je priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovaná a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie; za uvedených podmienok sa považuje za obytnú miestnosť aj kuchyňa s podlahovou plochou nad 12 m2,
d)
príslušenstvo bytu je najmä miestnosť určená ako vstupný priestor bytu, kuchyňa s podlahovou plochou do 12 m2, priestor na uskladnenie potravín, priestor na osobnú hygienu, priestor na umiestnenie záchodovej misy a priestor na uloženie predmetov na upratovanie, ak sú tieto miestnosti umiestnené v rámci bytu,
e)
byt bežného štandardu je byt, ktorého plošná výmera a vybavenie zodpovedajú technickej norme alebo obdobnej technickej špecifikácii a povrchové úpravy sú v konečnej úprave,
f)
byt nižšieho štandardu je byt, ktorého plošná výmera a vybavenie sú odlišné od bežného štandardu a zodpovedajú technickej norme alebo obdobnej technickej špecifikácii, spĺňajú podmienky osobitného predpisu2) a povrchové úpravy sú v konečnej úprave,
g)
podlahová plocha bytu je súčet plochy jeho obytných miestností, plochy príslušenstva bytu a plochy lodžií, balkónov a terás,
h)
plocha príslušenstva bytu je plocha miestnosti určenej najmä ako vstupný priestor bytu, kuchyne s podlahovou plochou do 12 m2, priestoru na uskladnenie potravín, priestoru na osobnú hygienu, priestoru na umiestnenie záchodovej misy a priestoru na uloženie predmetov na upratovanie, ak sú tieto miestnosti umiestnené v rámci bytu,
i)
celková podlahová plocha bytovej budovy3) je súčet podlahovej plochy bytov, spoločných priestorov, pivníc, lodžií, balkónov, terás, garáží a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove a súvisiacich s bývaním; do plochy sa nezapočítava plocha výťahov a schodiskových ramien,
j)
spoločným priestorom sú priestory určené na spoločné užívanie obyvateľmi domu a priestory na technické zariadenie domu,
k)
priemerná podlahová plocha bytov je podielom celkovej podlahovej plochy bytov a počtu bytov,
l)
základné funkcie bývania sú funkcie zabezpečujúce potreby spánku, odpočinku, prípravy potravy, osobnej hygieny a úschovy osobných vecí,
m)
systémová porucha bytového domu je porucha, ktorú nezavinili užívatelia bytov, ale má pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použitej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby,
n)
nebytový priestor je priestor, ktorý je rozhodnutím stavebného úradu určený na iný účel ako bývanie,
o)
technickou vybavenosťou je
1.
verejný vodovod4) a vodovodná prípojka,
2.
verejná kanalizácia5) vrátane čistiarne odpadových vôd6) a kanalizačná prípojka,
3.
miestna komunikácia vrátane verejného osvetlenia (ďalej len „miestna komunikácia“),
4.
odstavná plocha vrátane príjazdu k odstavnej ploche z miestnej komunikácie,
5.
garážové stojisko určené ako priestor v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome na odstavenie motorového vozidla,
p)
štartovací byt je nájomný byt bežného štandardu podľa písmena e), ktorého podlahová plocha neprevyšuje 50 m2 a pri ktorom doba nájmu oprávnenej fyzickej osobe podľa § 22 ods. 3 nepresiahne dobu šiestich po sebe nasledujúcich rokov pri dodržaní podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Do plochy obytných miestností a plochy príslušenstva bytu podľa odseku 1 písm. h) sa
a)
započítava plocha
1.
zastavaná kuchynskou linkou,
2.
zastavaná zariaďovacími predmetmi,
3.
zastavaná kachľami alebo inými vykurovacími telesami,
4.
arkierov,
5.
výklenkov, ak sú aspoň 1,20 m široké, 2 m vysoké a 0,30 m hlboké,
b)
nezapočítava plocha
1.
schodiskových ramien nachádzajúcich sa v byte,
2.
dverných ústupkov a okenných ústupkov.
zobraziť paragraf
§ 4

(1)
Dotáciu na obstaranie nájomného bytu podľa § 3 písm. a) možno poskytnúť na
a)
výstavbu nájomného bytu v bytovom dome, polyfunkčnom dome7) alebo v rodinnom dome,
b)
výstavbu nájomného bytu získaného nadstavbou alebo prístavbou bytovej budovy7a) alebo nadstavbou alebo prístavbou nebytovej budovy,8) ak vznikne bytový dom, rodinný dom alebo polyfunkčný dom,
c)
stavebnú úpravu budovy, ak po vykonaní stavebnej úpravy vznikne byt v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome,
d)
kúpu nájomného bytu v bytovom dome, polyfunkčnom dome alebo v rodinnom dome,
e)
stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou10) alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva,11)
f)
stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý žiadateľ podľa § 7 písm. a) a b) nadobudol prevodom vlastníctva nehnuteľného majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na základe darovacej zmluvy.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) až d) možno poskytnúť, ak sa v rodinnom dome nachádzajú najmenej dva byty.
(3)
Dotáciu na kúpu nájomného bytu podľa odseku 1 písm. d) možno poskytnúť, ak ku dňu podania žiadosti o poskytnutie dotácie na obstaranie nájomného bytu od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nájomného bytu neuplynuli viac ako tri roky.
(4)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. f) možno poskytnúť aj vtedy, ak sa stavebnou úpravou bytu zmení počet bytov v bytovom dome.
zobraziť paragraf
§ 5
Obstaranie technickej vybavenosti

Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 3 písm. b) možno poskytnúť na
a)
výstavbu technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a užívanie nájomného bytu, na ktorého obstaranie sa poskytla dotácia podľa tohto zákona alebo podpora podľa osobitného predpisu,12)
b)
výstavbu technickej vybavenosti pre zvýšenie sociálno-kultúrnej úrovne rómskej osady,
c)
kúpu technickej vybavenosti podmieňujúcej kúpu a užívanie nájomného bytu, na ktorého obstaranie sa poskytla dotácia podľa tohto zákona alebo podpora podľa osobitného predpisu.13)
zobraziť paragraf
§ 6
Odstránenie systémovej poruchy bytového domu

(1)
Dotáciu podľa § 3 písm. c) možno poskytnúť na odstránenie systémovej poruchy
a)
vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu,
b)
predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu,
c)
predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu,
d)
balkónov a lodžií bytového domu,
e)
atiky bytového domu,
f)
predsadenej lodžie bytového domu a súvisiaceho obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu.
(2)
Druh systémovej poruchy bytového domu podľa odseku 1 vrátane popisu jej výskytu, sprievodného znaku a povinného spôsobu jej odstránenia je uvedený v prílohe č. 1.
zobraziť paragraf
§ 7
Žiadateľ

Žiadateľom o poskytnutie dotácie môže byť
a)
obec; v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť,
b)
vyšší územný celok,
c)
bytové družstvo,14)
d)
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zastúpení správcom,15) ktorý vykonáva správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa osobitného predpisu15a) a je zapísaný v zozname správcov podľa osobitného predpisu,15b)
e)
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,16)
f)
nezisková organizácia16a) poskytujúca všeobecne prospešné služby na zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu (ďalej len „nezisková organizácia“), ktorej zakladateľom alebo ktorej jedným zo zakladateľov je obec alebo vyšší územný celok, ak ich vklad tvorí najmenej 51 % majetku neziskovej organizácie a v správnej rade neziskovej organizácie ich zastupuje nadpolovičný počet členov.
zobraziť paragraf
§ 8
Výška dotácie

(1)
Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) bežného štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu
a)
40 % obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 52 m2,
b)
35 % obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov prevyšuje 52 m2 a neprevyšuje 60 m2.
(2)
Na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) nižšieho štandardu možno poskytnúť dotáciu v rozsahu 75 % obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nájomných bytov neprevyšuje 55 m2.
(3)
Na stavebnú úpravu podľa § 4 ods. 1 písm. e) možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do 80 % obstarávacích nákladov.
(4)
Ak sa v rámci obstarávania nájomných bytov súčasne obstarávajú nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu, dotácia podľa odsekov 1 a 2 sa určí osobitne pre nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu.
(5)
Podiel dotácie podľa odsekov 1 a 2 možno
a)
znížiť o 5 %, ak celková podlahová plocha bytov je menej ako 75 % z celkovej podlahovej plochy budovy na bývanie,
b)
zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva nájomný byt v najmenej rozvinutom okrese,
c)
zvýšiť o 10 %, ak sa obstaráva štartovací byt a neuplatňuje sa zvýšenie podľa písmena b),
d)
zvýšiť o 5 %, ak zhotoviteľom nájomného bytu je registrovaný sociálny podnik.16b)
(6)
Na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. a) a c) možno poskytnúť dotáciu do výšky 70 % obstarávacích nákladov jednotlivých druhov obstarávanej technickej vybavenosti.
(7)
Na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. b) možno poskytnúť dotáciu do výšky 80 % obstarávacích nákladov jednotlivých druhov obstarávanej technickej vybavenosti.
(8)
Na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do výšky 70 % obstarávacích nákladov.
(9)
Pri odstraňovaní dvoch systémových porúch podľa § 6 ods. 1 na jednom bytovom dome sa výška dotácie určí ako súčet dotácie vypočítanej podľa odseku 8 na jednotlivé systémové poruchy.
(10)
Sumy dotácie vypočítané podľa odsekov 1 až 8 sa zaokrúhlia na celé desiatky eur nadol.
(11)
Obstarávacím nákladom na účel podľa § 4 ods. 1 písm. a) až c), e) a f) sú všetky skutočne vynaložené náklady
a)
na uskutočnenie stavby vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác,17) ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom, a
b)
na vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane dane, preukázané zmluvou o dodávke projektových prác.17)
(12)
Obstarávacím nákladom na účel podľa § 5 písm. a) a b) a § 6 ods. 1 sú všetky skutočne vynaložené náklady na uskutočnenie stavby vrátane dane, ktoré sa preukazujú rozpočtom stavby a zmluvou o dodávke stavebných prác,17) ktorej súčasťou je rozpočet stavby vypracovaný zhotoviteľom. Do obstarávacích nákladov možno zahrnúť aj náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane dane, preukázané zmluvou o dodávke projektových prác.17)
(13)
Obstarávacím nákladom na účel podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c) je cena dohodnutá v kúpnej zmluve alebo v zmluve o budúcej kúpnej zmluve vrátane dane, ktorá sa preukazuje kúpnou zmluvou18) alebo zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Žiadateľ predkladá všetky kúpne zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré súvisia s účelom dotácie podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c).
(14)
Do obstarávacích nákladov podľa odsekov 11 až 13 sa nezahŕňajú náklady na inžiniersku činnosť, expertízne posudky, obstaranie pozemkov, obstaranie garáže, obstaranie nebytového priestoru alebo podiel týchto nákladov a ani žiadne ďalšie súvisiace náklady, ktoré určí Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom, ak odsek 16 neustanovuje inak.
(15)
Do obstarávacích nákladov podľa odsekov 12 a 13 na účel podľa § 5 písm. a) a c) sa nezahŕňajú ani náklady na vodovodnú prípojku alebo kanalizačnú prípojku, ak sú tieto náklady zahrnuté v obstarávacích nákladoch na účel podľa § 4.
(16)
Do obstarávacích nákladov podľa odsekov 11 a 13 na obstaranie nájomného bytu nižšieho štandardu podľa § 4 ods. 1 je možné zahrnúť aj náklady na obstaranie nebytového priestoru, ak nebytový priestor
a)
je stavebnou súčasťou bytovej budovy, v ktorej žiadateľ obstaráva minimálne šesť nájomných bytov nižšieho štandardu, a
b)
svojím stavebno-technickým usporiadaním a vybavením zabezpečuje špecifické potreby žiadateľa v súvislosti s prenájmom podporených nájomných bytov, a to poskytovanie sociálnych služieb,18a) služieb ochrany objektu alebo ďalších služieb, ktoré súvisia s poskytovaním bývania.
zobraziť paragraf
§ 10
Všeobecné podmienky na poskytnutie dotácie

(1)
Dotáciu podľa § 3 možno poskytnúť, ak
a)
žiadateľ preukáže, že má zabezpečené zdroje vo výške rozdielu medzi obstarávacími nákladmi a dotáciou vypočítanou podľa § 8,
b)
žiadateľ nezačal s realizáciou stavby pred podaním žiadosti o poskytnutie dotácie s výnimkou žiadosti, ktorou sa rieši odstránenie následkov živelnej udalosti,19)
c)
sa žiadateľ zaviaže, že pri realizácii zabezpečí na stavbe dohľad odborným technickým dozorom, ktorým je fyzická osoba oprávnená vykonávať funkciu stavebného dozoru podľa osobitného predpisu;20) pričom ide o fyzickú osobu, ktorá nemá zmluvný vzťah, pracovný vzťah alebo iný obdobný vzťah so zhotoviteľom stavby,
d)
žiadateľ spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom;21) ak ide o žiadateľa uvedeného v § 7 písm. d), splnenie podmienok preukazuje správca podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Dotáciu podľa § 3 písm. a) na obstaranie toho istého nájomného bytu je možné poskytnúť iba raz.
(3)
Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. d) možno poskytnúť, ak obstarávaný nájomný byt, ktorý predávajúci získal stavebnými úpravami ostatných budov na bývanie9) alebo stavebnými úpravami nebytového priestoru, spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu podľa osobitného predpisu.24a)
(4)
Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. c) a f) možno poskytnúť, ak žiadateľ preukáže, že stavba po stavebných úpravách bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa osobitného predpisu.24a)
(5)
Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. c), d) a f) možno poskytnúť iba vtedy, ak všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac 5 rokov pred podaním žiadosti alebo budú vymenené počas realizácie stavebných úprav.
(6)
Podmienka poskytnutia dotácie podľa odseku 5 sa uplatní na účel podľa § 4 ods. 1 písm. d) len vtedy, ak ide o kúpu bytu, ktorý vznikol prestavbou nebytovej budovy alebo ostatnej budovy na bývanie.
(7)
Technickým zariadením budovy sa na účely tohto zákona rozumie rozvod plynu, elektriny, kanalizácie, vody a tepla, kotolňa, výmenníková stanica a výťah.
(8)
Dotáciu podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 5 písm. c) možno poskytnúť aj, ak žiadateľ uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne kúpnu zmluvu uzavrie najneskôr do konca mesiaca december v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o poskytnutí dotácie. Súčasťou následnej kúpnej zmluvy musí byť právoplatné kolaudačné rozhodnutie obstarávaného nájomného bytu.
zobraziť paragraf
§ 11

(1)
Dotáciu na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), b) a f), ak
a)
sa v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže, že
1.
nájomný byt prenajme fyzickej osobe podľa § 22 ods. 3,
2.
fyzickým osobám podľa § 22 ods. 3 písm. b) tretieho bodu prenajme maximálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov; ak sa obstaráva menej ako desať nájomných bytov, podmienka sa považuje za dodržanú, ak sa prenajme najviac jeden nájomný byt,
3.
pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu dodrží podmienky ustanovené v tomto zákone,
4.
zachová nájomný charakter bytov obstaraných podľa tohto zákona,
5.
zriadi záložné právo na zabezpečenie vrátenia poskytnutej dotácie a na zachovanie nájomného charakteru bytov obstaraných podľa tohto zákona v prospech ministerstva,
b)
priemerná podlahová plocha nájomných bytov vypočítaná z nájomných bytov obstarávaných podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) pri
1.
bežnom štandarde nepresiahne 60 m2,
2.
nižšom štandarde nepresiahne 55 m2,
c)
obstarávací náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu neprevýši výšku ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo,
d)
sú dodržané minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa osobitného predpisu.24a)
(2)
Ak sa pri obstarávaní nájomných bytov súčasne obstarávajú nájomné byty bežného štandardu a nájomné byty nižšieho štandardu, splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. b) a c) sa posudzuje osobitne pre nájomné byty bežného štandardu a osobitne pre nájomné byty nižšieho štandardu.
(3)
Ak sa počas obstarávania nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) zmení sadzba dane, podmienka podľa odseku 1 písm. c) sa považuje za dodržanú, ak sa obstarávací náklad na 1 m2 podlahovej plochy nájomného bytu upraví o hodnotu vyvolanú zmenou sadzby dane.
(4)
Za nedodržanie podmienky zachovania nájomného charakteru bytov podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je žiadateľ povinný vrátiť poskytnutú dotáciu a uloží sa mu odvod vo výške 10 % z poskytnutej dotácie. Odvod a vrátenie poskytnutej dotácie ukladá a vymáha ministerstvo. Pri ukladaní a vymáhaní odvodu a povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu ministerstvo postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.24b)
zobraziť paragraf
§ 12
Nájomná zmluva

(1)
Na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä
a)
začiatok nájmu,
b)
dobu nájmu,
c)
výšku mesačného nájomného,
d)
podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy,
e)
výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu,
f)
opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu,
g)
podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu,
h)
skončenie nájmu,
i)
spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej zábezpeke podľa odseku 7,
j)
zoznam osôb žijúcich v byte spolu s nájomcom,
k)
vyhlásenie nájomcu, že nájomný byt alebo jeho časť nie je oprávnený prenechať do podnájmu tretej osobe.
(2)
Doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov,
a)
ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom;25) pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo
b)
ak nájomcom je osoba podľa § 22 ods. 3 písm. e), ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.
(3)
V nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy žiadateľ informuje nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.
(4)
Pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu
a)
nie je vyšší ako štvornásobok životného minima oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a),
b)
nie je vyšší ako päťnásobok životného minima oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. b) a c).
(5)
Nájomnú zmluvu na užívanie nájomného bytu, ktorý spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom,25) uzavrie len s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti, ktorej členom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, a ak nemá žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy od takejto fyzickej osoby, môže uzavrieť nájomnú zmluvu na takýto nájomný byt aj s inou fyzickou osobou uvedenou v § 22 ods. 3 najviac na jeden rok.
(6)
Ak o uzavretie nájomnej zmluvy nepožiada fyzická osoba uvedená v § 22 ods. 3, môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s inou fyzickou osobou najviac na jeden rok.
(7)
Nájomná zmluva môže ďalej obsahovať aj dohodu o finančnej zábezpeke, ktorá nesmie presiahnuť výšku maximálneho šesťmesačného nájomného ustanoveného podľa osobitného predpisu25a); lehota na zloženie finančnej zábezpeky nájomcom nesmie byť dlhšia ako 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy. Ak nedôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, je žiadateľ povinný už zloženú finančnú zábezpeku bezodkladne vrátiť. Žiadateľ v súvislosti s uzavretím nájomnej zmluvy nesmie požadovať od nájomcu iné finančné plnenia, ktoré priamo nesúvisia s užívaním nájomného bytu.
(8)
Finančná zábezpeka podľa odseku 7 slúži na zabezpečenie platenia dohodnutého nájomného, dohodnutých úhrad spojených s užívaním nájomného bytu a nepoškodzovania užívaného nájomného bytu. Finančnú zábezpeku za užívanie nájomného bytu vedie žiadateľ na osobitnom účte zriadenom na tento účel v banke.
(9)
Nájomnú zmluvu možno uzavrieť najskôr po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na bytovú budovu.
(10)
Pred uzavretím nájomnej zmluvy je žiadateľ povinný umožniť nájomcovi prehliadku nájomného bytu.
(11)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa neuplatnia pri uzatváraní nájomnej zmluvy s oprávnenou fyzickou osobou podľa § 22 ods. 3 písm. f).
zobraziť paragraf
§ 13
Podmienky na obstaranie technickej vybavenosti

(1)
Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), b) a f).
(2)
Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť, ak táto súvisí s obstarávaním nájomných bytov alebo so zvýšením sociálno- kultúrnej úrovne rómskej osady; túto dotáciu možno poskytnúť len jedenkrát.
(3)
Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 písm. a) a c), ktorá podmieňuje obstarávanie nájomných bytov podľa § 4 ods. 1, možno poskytnúť, len ak bolo rozhodnuté o poskytnutí dotácie na obstarávanie nájomných bytov podľa tohto zákona alebo podpory podľa osobitného predpisu.26)
(4)
Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti podľa § 5 možno poskytnúť, len ak na jej obstaranie nebola poskytnutá podpora podľa osobitného predpisu26a) okrem podpory, ktorou sa zabezpečuje splnenie podmienky podľa § 10 ods. 1 písm. a).
(5)
Pre obstarávaný nájomný byt možno poskytnúť dotáciu len na jeden z druhov technickej vybavenosti uvedenej v § 2 ods. 1 písm. o) štvrtom bode a piatom bode.
zobraziť paragraf
§ 14
Podmienky na odstránenie systémových porúch bytových domov

(1)
Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), c), d) a e), ak
a)
existenciu systémovej poruchy preukáže odborný posudok vypracovaný autorizovanou osobou27) uvedenou v zozname podľa osobitného predpisu,28) ktorý obsahuje
1.
výsledky diagnostiky bytového domu s popisom systémovej poruchy, s rozsahom a stupňom poškodenia,
2.
návrh spôsobu odstránenia každej systémovej poruchy, ktorým sa zamedzí jej opakovaný vznik,
3.
orientačnú výšku nákladov na odstránenie systémovej poruchy,
b)
sa na stavbe budú realizovať minimálne činnosti uvedené v prílohe č. 1,
c)
na stavbu bude spracovaný evidenčný list systémovej poruchy, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3,
d)
pri odstraňovaní systémovej poruchy zateplením obvodového plášťa alebo štítovej steny
1.
sa stavba navrhuje uskutočniť tepelnoizolačným systémom na vonkajšiu tepelnú ochranu stien, na ktorý vydal vyhlásenie zhody výrobca systému,
2.
stavbu realizuje zhotoviteľ, ktorý má na systém podľa prvého bodu potvrdenie vydané akreditovanou osobou,29) a
3.
súčasťou projektového riešenia zateplenia sú nevyhnutné súvisiace stavebné úpravy pozostávajúce najmä z opravy vystupujúcich častí stavby, ako sú lodžia, balkón, prekrytie vstupu, strojovňa výťahu a z opravy alebo výmeny otvorových výplní, stavebnej úpravy vstupných a schodiskových priestorov stavby.
(2)
Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy podľa § 6 ods. 1 možno poskytnúť,
a)
ak už nemožno uplatniť právo zo zodpovednosti za poruchy u zhotoviteľa stavby,
b)
jedenkrát počas životnosti bytového domu, jeho ucelenej sekcie alebo vstupu,
c)
ak na bytový dom, jeho ucelenú sekciu alebo vstup nebola poskytnutá podpora na odstránenie systémovej poruchy podľa osobitného predpisu,30)
d)
ak právoplatné kolaudačné rozhodnutie pre bytový dom bolo vydané pred 1. januárom 1994.
(3)
Dotáciu možno poskytnúť na odstránenie jednotlivých systémových porúch bytového domu osobitne alebo súčasne.
zobraziť paragraf
§ 15
Žiadosť

(1)
Dotáciu možno poskytnúť na základe žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“), ktorú predkladá žiadateľ ministerstvu v listinnej podobe prostredníctvom okresného úradu v sídle kraja, príslušného podľa miesta stavby (ďalej len „úrad“). Úrad overí úplnosť náležitostí žiadosti, ktorými sú najmä
a)
identifikačné údaje žiadateľa,
b)
údaje o stavbe,
c)
výpočet požadovanej výšky dotácie,
d)
preukázanie finančného krytia na realizáciu účelu,
e)
dokladovanie splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví ministerstvo opatrením vydaným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Prílohou k žiadosti sú doklady uvedené v príslušnom tlačive. Doklady sa prikladajú v origináli, úradne osvedčenej kópii32) alebo v kópii, ktorej zhodu s originálom vyznačí zamestnanec úradu.
(3)
Zhodu kópie s originálom vyznačí zamestnanec úradu, ktorý má v pracovnej náplni posudzovanie žiadostí tak, že na fotokópii uvedie:
a)
či fotokópia súhlasí doslovne s originálnou listinou, z ktorej bola vyhotovená,
b)
počet listov fotokópie originálnej listiny,
c)
dátum vyznačenia zhody originálnej listiny s fotokópiou,
d)
na každej strane čitateľne svoje meno a priezvisko, podpis a odtlačok úradnej pečiatky.
(4)
Žiadosť sa úradu predkladá od 15. januára do 31. mája príslušného roka; to neplatí na predkladanie žiadosti, ktorou sa rieši odstránenie následkov živelnej udalosti,19) ktorú možno predkladať v priebehu roka.
(5)
Ak obstaranie nájomného bytu podmieňuje aj obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti, predloží sa spoločná žiadosť na obstaranie nájomného bytu a prislúchajúcej technickej vybavenosti; to neplatí, ak žiadateľ vyhlási, že obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti zabezpečí bez dotácie podľa tohto zákona.
(6)
Úrad bezprostredne po doručení žiadosti zaeviduje žiadosť v informačnom systéme vedenom ministerstvom podľa § 19 a do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti overí úplnosť jej náležitostí v poradí podľa doručenia žiadosti. Ak žiadosť nespĺňa predpísané náležitosti, úrad vyzve žiadateľa v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky, aby v primeranej lehote najviac do 30 pracovných dní od doručenia výzvy odstránil nedostatky žiadosti.
(7)
Overenie úplnosti náležitostí žiadosti vyznačí na žiadosti zamestnanec úradu uvedením dátumu doručenia úplnej žiadosti, odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom. Úplnú a overenú žiadosť úrad bezodkladne zašle ministerstvu v poradí podľa dátumu doručenia úplnej žiadosti.
(8)
Žiadosť, v ktorej žiadateľ ani po výzve podľa odseku 6 neodstránil nedostatky, alebo žiadosť, ktorá nie je v súlade s podmienkami tohto zákona, úrad bezodkladne vráti žiadateľovi. Žiadosť na riešenie následkov živelnej udalosti, v ktorej žiadateľ ani po výzve podľa odseku 6 v určenej lehote neodstránil nedostatky, alebo žiadosť na riešenie následkov živelnej udalosti, ktorá nie je v súlade s podmienkami tohto zákona, úrad bezodkladne vráti žiadateľovi.
(9)
Žiadateľ, ktorému bola žiadosť vrátená podľa odseku 8, môže podať podnet na preskúmanie postupu úradu. Podnet sa predkladá ministerstvu prostredníctvom úradu v lehote do 20 pracovných dní odo dňa doručenia vrátenej žiadosti. K podnetu je žiadateľ povinný doložiť žiadosť, ktorá bola predmetom posudzovania úradu. Zhodu žiadosti potvrdí úrad v stanovisku spracovanom k podnetu.
(10)
Ministerstvo preskúma v lehote do 20 pracovných dní odo dňa doručenia podnetu postup úradu pri posudzovaní žiadosti. Ak zistí nesprávny postup úradu, ponechá si žiadosť na ďalšie posudzovanie a za dátum úplnosti žiadosti sa považuje dátum doručenia podnetu na preskúmanie postupu úradu na ministerstvo. Ak ministerstvo nezistí nesprávny postup úradu, podnet zamietne ako neopodstatnený a vráti žiadosť žiadateľovi.
(11)
Ministerstvo po posúdení žiadosti poskytuje dotáciu v poradí podľa doručenia úplnej žiadosti, a to do výšky limitu ustanoveného ministerstvom pre jednotlivé kraje v rámci schváleného rozpočtu zverejneného na webovom sídle ministerstva, pričom o žiadosti rozhodne najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka. Ak sa na účel podľa § 3 požaduje aj poskytnutie podpory podľa osobitného predpisu,32a) ministerstvo o možnosti poskytnutia dotácie bezodkladne informuje Štátny fond rozvoja bývania.
(12)
Ak pre rozhodnutie o poskytnutí dotácie je nevyhnutné odstrániť nedostatky žiadosti, ministerstvo vyzve žiadateľa v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky na ich odstránenie v primeranej lehote.
(13)
Rozhodnutie ministerstva o poskytnutí dotácie k žiadosti doručenej neskôr ako žiadosť, ku ktorej ministerstvo vyzvalo žiadateľa na odstránenie nedostatkov žiadosti, sa nepovažuje za porušenie poradia podľa odseku 11.
(14)
Ministerstvo rozhodne o neposkytnutí dotácie a vráti žiadosť žiadateľovi, ak
a)
žiadosť nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom alebo
b)
sú vyčerpané disponibilné finančné prostriedky na príslušný účel podľa § 3.
(15)
Na poskytnutie dotácie podľa tohto zákona nie je právny nárok.
(16)
Posudzovateľ nesmie byť žiadateľom, ani nesmie byť zaujatý vo vzťahu k žiadateľovi a pridelené žiadosti posudzuje nezávisle. Posudzovateľ ani jemu blízka osoba33) nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu žiadateľa, ani spoločníkom právnickej osoby, ktorá je žiadateľom.
zobraziť paragraf
§ 17
Kontrola


Kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy vykonáva ministerstvo a príslušný úrad. Kontrolná pôsobnosť iných kontrolných orgánov týmto nie je dotknutá.35) Žiadateľ je povinný počas výkonu kontroly poskytnúť kontrolným orgánom súčinnosť potrebnú na vykonanie kontroly.
zobraziť paragraf
§ 18
Starostlivosť o nájomný byt

(1)
Vlastník nájomného bytu obstaraného podľa tohto zákona (ďalej len „vlastník nájomného bytu“) je povinný umožniť po predchádzajúcom oznámení, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do nájomných bytov zamestnancom ministerstva, príslušného úradu a iných kontrolných orgánov s cieľom výkonu kontroly technického stavu nájomného bytu; to platí aj pre nájomcu a osoby, ktoré nájomný byt užívajú na základe nájomnej zmluvy podľa tohto zákona.
(2)
Vlastník nájomného bytu je povinný tvoriť z dohodnutého nájomného osobitný rezervný fond ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacích nákladov na obstaranie nájomného bytu. Z osobitného rezervného fondu uhrádza preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv tvoreného podľa osobitného predpisu35a) vo výške podľa rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome. Rozdiel, ktorý vznikne pri tvorbe osobitného rezervného fondu podľa prvej vety a úhradou preddavkov podľa druhej vety, môže vlastník nájomného bytu použiť na úhradu zvýšených platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Ak vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v bytovom dome alebo v polyfunkčnom dome rozhodnú o vyššej výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, ako je výška tvorby osobitného rezervného fondu podľa prvej vety, je vlastník nájomného bytu povinný tvoriť osobitný rezervný fond vo výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.
(3)
Ak byty a nebytové priestory v bytovej budove nie sú vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov podľa osobitného predpisu,35b) vlastník bytovej budovy s nájomnými bytmi tvorí na účely tohto zákona z dohodnutého nájomného fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy ročne minimálne vo výške 0,5 % obstarávacích nákladov na obstaranie nájomných bytov. Z fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí bytovej budovy vrátane opráv balkónov a lodžií, spoločných zariadení bytovej budovy, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu bytovej budovy, ktoré prislúchajú k bytom. Pri prvom prevode vlastníctva takéhoto nájomného bytu na inú osobu je doterajší vlastník bytovej budovy s nájomnými bytmi povinný zostatok prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy poukázať do fondu prevádzky, údržby a opráv vytvoreného podľa osobitného predpisu.35a)
(4)
Ak bola na obstaranie nájomného bytu poskytnutá dotácia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010, vlastník takéhoto nájomného bytu je povinný zriadiť osobitný rezervný fond a pri nakladaní s ním postupovať podľa odseku 2 alebo zriadiť fond prevádzky, údržby a opráv bytovej budovy a pri nakladaní s ním postupovať podľa odseku 3.
zobraziť paragraf
§ 21
Sociálne bývanie

(1)
Sociálne bývanie je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Sociálne bývanie je aj bývanie alebo ubytovanie financované s použitím verejných prostriedkov a poskytované v rámci starostlivosti podľa osobitných predpisov.37) Sociálne bývanie poskytované obcou alebo vyšším územným celkom je všeobecne prospešnou službou.
(2)
Za primerané a ľudsky dôstojné bývanie podľa odseku 1 sa považuje bývanie, ktoré spĺňa základné funkcie bývania.
(3)
Verejné prostriedky na účely podpory sociálneho bývania možno poskytnúť najmä formou
a)
dotácií na obstaranie bývania,
b)
zvýhodnených úverov alebo pôžičiek na obstaranie bývania,38)
c)
nenávratných príspevkov znižujúcich náklady súvisiace s bývaním,
d)
nenávratných príspevkov na prevádzku budovy, v ktorej sa poskytuje sociálne bývanie.
(4)
Sociálne bývanie možno zabezpečovať v
a)
byte,
b)
inej budove na bývanie, ak tak ustanoví osobitný predpis.37)
zobraziť paragraf
§ 22
Podmienky a rozsah poskytovania sociálneho bývania v byte

(1)
Sociálne bývanie v byte je bývanie poskytované oprávnenej fyzickej osobe v byte, ktorého podlahová plocha neprevyšuje 80 m2 pre byt bežného štandardu alebo 60 m2 pre byt nižšieho štandardu.
(2)
Podlahovú plochu podľa odseku 1 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak ide o byt stavebne určený na bývanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 alebo ak ide o byt, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v Zozname svetového dedičstva.
(3)
Oprávnenou fyzickou osobou podľa odseku 1 je
a)
osoba, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac vo výške trojnásobku životného minima,
b)
osoba, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac vo výške štvornásobku životného minima, ak
1.
osoba žijúca v byte je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
2.
ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom,
3.
aspoň jedna z osôb žijúcich v byte zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,
c)
osoba, ktorá žije v byte sama a ktorej mesačný príjem je najviac vo výške štvornásobku životného minima,
d)
osoba, ktorá nepresiahla vek 30 rokov a
1.
ktorej sa skončilo poskytovanie starostlivosti v zariadení na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, výchovnom opatrení alebo ústavnej starostlivosti,
2.
ktorej zanikla náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobná starostlivosť poručníka podľa osobitného predpisu,39) alebo
3.
ktorá bola zverená do starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča na základe neodkladného opatrenia a pred dovŕšením jej plnoletosti bol podaný návrh na zverenie tejto osoby do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo na ustanovenie poručníka tejto osobe podľa osobitného predpisu,39)
e)
osoba, ktorej sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný podľa osobitného predpisu,40)
f)
osoba, ktorej sa poskytuje bývanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
(4)
Mesačný príjem oprávnenej fyzickej osoby a ostatných osôb žijúcich v byte podľa odseku 3 sa vypočíta z príjmu42) za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nájom bytu, ako podiel tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberal.
(5)
Životné minimum podľa odseku 3 sa vypočíta ako súčet súm životného minima pre plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu42) za každú plnoletú fyzickú osobu, ktorá žije v byte a súm životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu42) za každé zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa, ktoré žije v byte. Pri výpočte sa vychádza zo súm životného minima platných k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol nájom bytu.
(6)
Podmienky ustanovené v odseku 3 sa posudzujú pri uzavieraní nájomnej zmluvy a na zmeny podmienok počas platnosti nájomnej zmluvy sa neprihliada.
(7)
Žiadateľ podľa § 7 písm. a) a b) ustanoví vo svojom všeobecne záväznom nariadení okruh oprávnených fyzických osôb podľa odseku 3 písm. f) vrátane dôvodov hodných osobitného zreteľa. Fyzickým osobám podľa prvej vety môže žiadateľ prenajať najviac 20 % z počtu podporených nájomných bytov vo svojom vlastníctve. Za podporený nájomný byt sa považuje nájomný byt, na ktorého obstaranie bola poskytnutá dotácia podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných do 31. decembra 2010.
zobraziť paragraf
§ 23
Splnomocňovacie ustanovenie


Výšku dotácie na účel podľa § 4 ods. 1 písm. e), § 5 a 6 a výšku obstarávacích nákladov na účel podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) a f) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
zobraziť paragraf
Nový paragraf
§ 24d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2021


Ustanovenie § 18 ods. 4 sa prvýkrát použije od 1. januára 2022.
zobraziť paragraf
Poznámka
1)
§ 43b ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
2)
§ 21 ods. 1 a § 62 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 43b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
4)
§ 2 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
5)
§ 2 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z.
6)
§ 2 písm. o) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
7)
§ 6 ods. 2 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
7a)
§ 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
8)
§ 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
9)
§ 43b ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
10)
§ 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
11)
Čl. 11 druhý bod dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb.).
12)
§ 6 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 150/2013 Z. z.
13)
§ 6 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 150/2013 Z. z.
14)
§ 221 až 260 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
15)
§ 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
15a)
§ 8a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15b)
§ 7 zákona č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
16)
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16a)
§ 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
16b)
§ 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17)
§ 536 až 565 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
18)
§ 588 až 610 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
18a)
Napríklad § 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
19)
§ 15 ods. 24 zákona 150/2013 Z. z.
20)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
21)
§ 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 383/2008 Z. z.
24a)
§ 4 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24b)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
25)
§ 143 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
25a)
§ 11 ods. 1 a § 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
26)
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2013 Z. z.
26a)
§ 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 150/2013 Z. z. v znení zákona č. 244/2017 Z. z.
27)
§ 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvý a tretí bod zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
28)
§ 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 624/2004 Z. z.
29)
§ 5 zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30)
§ 6 ods. 1 písm. c) druhý bod zákona č. 150/2013 Z. z.
32)
§ 56 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 562/2004 Z. z.§ 4 zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
32a)
Zákon č. 150/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
34)
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
35)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
35a)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35b)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 151/1995 Z. z.
36)
§ 8 až 13 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
37)
Napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z.
38)
Napríklad zákon č. 150/2013 Z. z.
39)
§ 45 až 59 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
42)
§ 4 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore