Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní 443/2010 účinný od 01.01.2011 do 31.12.2013

Vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

11

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Bývanie je jednou zo základných ľudský ch potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. V súlade s vládou schválenou Koncepciou štá tnej bytovej politiky sa v podmienkach trhovej ekonomiky zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania prenáša na občana. Predpokladom fungovania tohto princípu však je, aby štát a obec vytvorili občanom vhodné podmienky na zabezpečenie bývania.

Riešenie takých problémov ako je prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, nie je možné zabezpečiť bez intervencií štátu a iných verejný ch subjektov na trhu s bytmi. Je to dané najmä sociálnou diferenciáciou spoločnosti, ktorá vytvára požiadavku na zapojenie verejných subjektov do oblasti bývania. Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si samy obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky z úrovne štátu. V súlade s Koncepciou štátnej bytovej politiky štát vstupuje do financovania rozšírenia a zveľaďovania bytového fondu. Jednou z foriem podpory štátu je poskytovanie dot ácií pre vybrané oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 8a upravuje, že dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Predmetný zákon ďalej upravuje, že právne vzťahy pri p oskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu nemožno poskytnúť.

V súčasnosti je poskytovanie dotácií na rozvoj bývania upravené vý nosom Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vzhľadom na ustanovenia zá kona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je preto potrebné zákonne upraviť predpisy pri poskytovaní dotácií na rozvoj bývania.

Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet, nakoľko ide o finančné prostriedky rozpočtované v rámci existujúceho programu rozvoja bývania.

Predložený návrh zákona nevyžaduje nové nároky na pracovné sily.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne z áväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie.

Dolo žka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Euró pskej únie.

Vzhľadom na vnútroštá tny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Vyčí slenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Návrhom zákona nevzniknú nové požiadavky na št átny rozpočet. V rozpočte na roky 2010 až 2012 sú rozpočtované finančné prostriedky na realizáciu Programu rozvoja bývania. Pre rok 2010 sa rozpočtujú výdavky vo výške 47 068 977 eur a v rokoch 2011 až 2012 sa rozpočtujú výdavky vo výške 50 786 696 eur.

b) vyčí slenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí

Predložený návrh pri zapojení obcí do obstarania nájomných a sú visiacej technickej vybavenosti znamená finančné dopady na rozpočet obcí vo výške 3,5 až 4,5 mil. eur. Tieto dopady nie sú nové, boli už aj počas doterajšieho spôsobu poskytovania dotácií na rozvoj bývania.

c) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty VÚC

Predložený návrh dáva možnosť, aby aj vyšší územný celok bol žiadateľom o poskytnutie dotácií na rozvoj bývania. Zapojenie si vyžaduje, aby žiadateľ mal k dispozícií cca 50 % oprávnených nákladov, ak obstaráva technickú vybavenosť súvisiacu s obstaraním a následným užívaním nájomných bytov.

Vyššie územné celky v nadväznosti na svoju pôsobnosť môžu pri riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja, riešiť obstaranie bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb.

V súvislosti s plnením týchto úloh dopady na rozpočty vyšších územných celkov budú v rozsahu niekoľko tisíc eur, v závislosti na miere ich zapojenia sa do Programu rozvoja bývania.

d) Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitú cií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II. Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Z predloženého návrhu jeden z účelov – podpora odstránenia systémových porúch, je smerovan ý do obnovy bytového fondu, ktorý je v rozhodujúcej miere vo vlastníctve fyzických osôb. Pri zapojení sa do realizácie je vyžadovaná spoluúčasť vlastných, resp. úverových zdrojov žiadateľa vo výške 50 % až 70 % z oprávnených nákladov. Rozpočtované zdroje na tento účel (cca 10 mil. eur) si vyžiadajú podiel od obyvateľstva v rozpätí od 10 mil. eur do 23 mil. eur.

Návrh nemá dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III. Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh nemá negatívne dopady na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Vzhľadom na to, že ide o investovanie do výstavby a obnovy bytového fondu predloženým ná vrhom sa udrží zamestnanosť alebo prispeje k zvýšeniu zamestnanosti v rozsahu cca 3 pracovných príležitostí na 33 200 eur.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže vytvára nové pracovn é a podnikateľské aktivity.

B. Osobitná časť

K § 1:

Bývanie je uznané ako jedna zo základných ľudských potrieb, ktoré by malo byť uspokojované na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Deklarovanie bývania ako jedného zo základných ľ udských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení.

V súlade s ustanoveniami zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložený zákon upravuje rozsah, spô sob a podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

V súvislosti s bývaním sa v rôznych obmenách používa pojem sociálne bývanie. Jeho vymedzenie nie je však doteraz legislatívne upravené. Predkladaná právna úprava si dala za cieľ vymedziť aj tento účel, a to nie len v súvislosti s poskytovaním dotácií na rozvoj bývania, ale ako všeobecný pojem, ktorý by bolo možné využiť aj v iných väzbách.

K § 2:

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy, ktoré sú používané v zákone v súvislosti s poskytovaním dotácií a ich definovanie je odlišné od pojmov definovaných v iných právnych predpisoch. V prípade definovania bytové domu a rodinného domu ide predovšetkým o to, že tieto stavby nemusia mať spoločný vstup do budovy a súčasne tento vstup nemusí byť z verejného priestoru.

Ïalej v prípade definovania podlahovej plochy bytu sa pre účely tohto zákona do plochy započítava napr. aj plocha balkónu, lodžie alebo terasy.

V rámci definovaných pojmov sa upravuje pojem 'byt bežného š tandardu' pričom ide o byt, ktorý svojím riešením, vybavením a podlahovou plochou bytov zodpovedá technickej norme STN 73 4301 a súvisiacim technickým normám. Predmetná norma upravuje že v prí pade obytnej miestnosti musí táto spĺňať nasledovné kritériá – najmenšia podlahová plocha je 8 m2 (16 m2 ak tvorí byt jedna obytná miestnosť), musí mať priame denné osvetlenie, musí mať dostatočné vetranie a vykurovanie, musí mať dostatočnú tepelnú a akustickú ochranu stavebných konštrukcií, musí mať svetlú výšku najmenej 2,4 m. Ïalej byt bežného štandardu má obsahovať stanovené príslušenstvo, ktorým je vstupný priestor bytu, kuchyňa s podlahovou plochou do 12 m2, priestor pre uskladnenie potraví n, priestor pre osobnú hygienu, priestor pre umiestnenie záchodovej misy a priestor pre uloženie predmetov na upratovanie.

Byty nižšieho štandardu sú taktiež plnohodnotnými bytmi, ktoré však majú úspornejšie riešenia a vybavenia. Napríklad podlahová plocha obytných miestností môže byť v týchto bytoch menšia o 30% ako v bytoch bežného štandardu a plocha spálne a kuchyne môže byť menšia najviac o 20%. Taktiež sa pripúšťa nižšia svetlá výška a to 2,3m. Ïalej v týchto bytoch sa pripúšťa situovanie niektorého príslušenstva (vstupný priestor, priestor na varenie, priestor na ukladanie potravín a priestor na uloženie predmetov na upratovanie) priamo do obytných miestností. Súčasne pri týchto bytoch je možné znížiť štandard vybavenia bytu, a to nenavrhnutím samostatného vstupného priestoru, vytvorením priestoru s mo žnosťou inštalovať zariadenia na varenie a pracovnú plochu, vytvorením priestoru na osobnú hygienu s možnosťou inštalovania zariaďovac ích predmetov, vytvorenie primeraného priestoru na umiestnenie záchodovej misy, vynechanie balkónov a lodžií a navrhnutie lokálneho vykurovanie minimálne v obytných miestnostiach; pričom zariaďovacie predmety sa do týchto bytov inštalujú, až pri poznaní schopnosti a danosti budúcich nájomníkov.

K § 3:

Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, a to do oblastí, ktorými sú obstarávanie nájomných bytov, obstarávanie technickej vybavenosti a odstraň ovanie systémových porúch bytových domov.

Nájomné byty obstarávané s podporou zo štátneho rozpočtu sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín občanov. Významné miesto podpory tvorí poskytovanie dotácií na výstavbu nájomných bytov nižšieho štandardu pre občanov v hmotnej núdzi.

Vybavenosť územia technickou vybavenosťou je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja bytovej výstavby. V rámci štá tnej podpory je preto vytvorená možnosť na poskytovanie dotácií na obstarávanie technickej vybavenosti podmieňujúcej výstavbu a uží vanie nájomných bytov.

Niektoré bytové domy, postavené najmä panelovou technológiou, vykazujú poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby a opráv, ale majú pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch, nesprávne použ itej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého postupu realizácie stavby. Na odstránenie týchto systémových porúch je zo strany štátu poskytovaná dotácia s cieľom zvýšenia statickej a u žívateľskej bezpečnosti bytových domov.

K § 4:

Obstaranie nájomného bytu je možné jeho vý stavbou v bytovom dome alebo rodinnom dome. Poskytovaním dotácie na obstarávanie bytu v rodinnom dome je sledovaný cieľ výstavby radových domov, resp. domov, ktorých byty majú samostatný vstup z verejnej komunikácie. Tak áto požiadavka vznikla z doterajšieho uplatňovania podporných nástrojov v tejto oblasti. Touto formou je tiež možné riešiť podporu obstarania nájomných bytov v menších sídlach.

Ïalej je možné nájomný byt získať aj nadstavbou, resp. prístavbou k existujúcim budovám alebo stavebnými úpravami iných budov na b ývanie a nebytovej stavby na byty. V tomto prípade je možné dotáciu poskytnúť, ak sa obstarávajú aspoň 4 byty.

Žiadateľ môže obstarávať byt aj jeho kúpou. V tomto prípade nie je žiadateľ zodpovedný za investičný proces a okamžite môže riešiť otázku bývania. Z ákon umožňuje, že žiadateľ môže požiadať o poskytnutie dotácie aj na kúpu rozostavaného bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome a na jeho dokončenie. Umožň uje sa poskytnutie dotácie aj na kúpu staršieho bytu, nakoľko cena takýchto bytov je nižšia.

Špecifickou oblasťou poskytnutia dotácie je obnova historicky cenného bytového domu. Zo zákona o ochrane pamiatkového fondu vyplýva povinnosť prispievať zo strany štátu na obnovu nehnuteľného majetku, ktor ý je historicky cenný. Ak ide o obnovu historicky cenného bytového domu so zachovaním bytového charakteru, ktorý je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok UNESCO, je preto navrhnutá možnosť poskytnutia dotácie.

K § 5:

Vzhľadom na príjmy obcí je ne vyhnutné, aby výstavba technickej vybavenosti podmieňujúca obstaranie a užívanie nových bytov bola podporovaná za strany štátu. Osobitné zameranie v tejto oblasti má podpora poskytovaná na výstavbu technickej vybavenosti do rómskych osád.

V prípade obstarávania vodovodu a kanalizácie ide o ich verejnú časť, nakoľko v súlade s § 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec povinná zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. V prípade verejnej kanalizácie je možné, aby súčasťou stavby bola aj čistiareň odpadových vôd, ak to technické rie šenie vyžaduje.

Obec má povinnosť budovať miestne komunikácie, preto súčasťou podpory súvisiacej s obstaraním nájomných bytov je aj podpora obstarania miestnej komunikácie. Vzhľadom na to, že súčasťou miestnej komunikácie, pre zabezpečenie plnenia podmienok príslušných právnych predpisov, sú aj odstavné plochy, navrhuje sa, aby aj budovanie týchto plôch mohlo byť súčasťou stavby. Nevyhnutnou súčasťou miestnej komunikácie je aj verejné osvetlenie, a preto aj toto sa navrhuje podporovať, ako súčasť miestnej komunikácie.

K § 6:

Bytový fond na Slovensku aj napriek nízkemu veku vykazuje zlý technický stav, ktorý je z časti dôsledkom nesprávneho navrhnutia materiálov alebo detailov, nesprávneho použitia technológie výstavby alebo nedodrž ania navrhnutého postupu realizácie stavby. Nakoľko tieto poruchy nie sú a neboli zapríčinené majiteľmi, resp. užívateľmi týchto bytov, ani zanedbaním ich údržby a opráv navrhuje sa na ich odstraň ovanie poskytnutie dotácie. Rozsah definovaných systémových porúch vychádza z výskumných prác realizovaných v uvedenej oblasti.

K § 7:

V súlade s § 4 ods. 3 písm. i) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obec, resp. mesto (ďalej len 'obec') obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentá ciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Ï alej je obec povinná zabezpečovať výstavbu miestnych komunikácií, zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd. Obce v súlade so zá konom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský z ákon) v znení neskorších predpisov sú povinné poskytovať sociálnu pomoc. Pre zabezpečenie týchto úloh spojených s rozvojom bývania v obci je nevyhnutné, aby bola obec jedn ým zo žiadateľov dotácie.

V súlade so zákonom č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytuj úcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. sa zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu poskytované neziskovou organizáciou založenou podľa tohto zákona považuje za všeobecne prospešné služby, pričom táto nezisková organizácia, poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred urč ených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a jej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie vš eobecne prospešných služieb. Ïalším žiadateľom by preto mali byť neziskové organizácie, ktoré v spolu so samosprávou budú plniť úlohy v oblasti rozvoja bývania.

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov upravuje o.i. pôsobnosť samosprávneho kraja. V rámci zákonom vymedzených pôsobností sa vyšší územný celok podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja a spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzický mi osobami pri výstavbe zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych služieb. Riešenie bývania v určitých nepriaznivých sociálnych situ áciách domácnosti alebo riešenie krízovej sociálnej situácie domácnosti je oblasť, kde by malo prísť k spoluprá ci vyššieho územného celku s obcami na území samosprávneho kraja. Pre plnenie tejto pôsobnosti je potrebné, aby boli aj vyššie územné celky mohli byť žiadateľmi o poskytnutie podpory.

Byty, ktoré vykazujú systémové poruchy sú v rozhodujúcej miere vo vlastní ctve fyzických osôb. V súlade so zákonom NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskor ších predpisov správu bytov možné zabezpečovať spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktoré je špecifickou prá vnickou osobou alebo vlastníci bytov môžu poveriť výkonom správy bytov právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá koná v ich mene a na ich účet. Èasť bytového fondu je však stále vo vlastníctve bytových družstiev. Preto aj tieto subjekty sa navrhujú ako žiadatelia o poskytnutie dotácie.

K § 8:

Byty obstarávané s použitím dotácie podľ a tohto zákona sú určené na riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva a občanov v hmotnej a sociálnej núdzi. Preto j e záujmom štátu limitovať výšku nákladov ich obstarávania. Súčasne je nevyhnutné sledovať efektívne a ekonomické vynakladanie štátnych prostriedkov.

Navrhuje sa limitovať poskytnutie dotácie v závislosti od priemernej podlahovej plochy bytov a spôsobu obstarávania nájomné ho bytu. Cieľom tohto návrhu je stimulovať najmä obstarávanie menších nájomných bytov a obmedziť obstarávanie zbytočne nadmerne veľkých nájomných bytov. S prihliadnut ím na to, že do priemernej podlahovej plochy bytov sa započítavajú všetky obstarávané byty, nevylučuje to možnosť obstarania aj jedného, prípadne aj viac väčších bytov (max. však do 80 m2 podlahovej plochy) pre domácnosti s väčším počtom členov.

Pre obstarávanie bytov s menšou priemernou podlahovou plochou, a to do 50 m2 sa navrhuje možnosť z ískania až 30 %-ého podielu dotácie, pričom však oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy zohľadňuje, že obstaranie taký chto bytov je finančne náročnejšie a teda tento náklad je vyšší v porovnaní s ďalšími možnosťami. Ak priemerná podlahová plocha bytov je od 50 m2 do 56 m2, podiel dotácie je limitovaný 25 % a oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší ako pri prvej mo žnosti. Pre obstarávanie bytov s väčšou priemernou podlahovou plochou, a to od 56 m2 do 60 m2 sa navrhuje možnosť získania najnižšieho podielu dotácie, t.j. do 20 % a súčasne aj oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je nižší v porovnaní s menšími bytmi.

V prípade obstarávania bytov nižšieho štandardu je postup obdobný s tým, že sa navrhujú dve pásma, a to prvé do 45 m2 a druhé od 45 m2 do 55 m2. Dotá ciu možné poskytnúť, až do výšky 75 % oprávnen ých nákladov, resp. 70 %. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Taktiež oprávnený náklad na m2 podlahovej plochy je stanovený rozdielne, a to pre menšie byty vyšší ako pre väčšie.

Efektívnosť riešenia projektov má vplyv na užívanie stavieb, preto sa navrhuje, aby v prípade, že je riešenie energeticky úsporné, bol zvýšený podiel dotácie. Úspornosť riešenia v tomto prípade sa posudzuje vo vzťahu k potrebe tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody stanovenej podľa STN 73 0540-2: 2002 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana budov. Èasť 2: Funkčné požiadavky, ktorá je 10 % nižšia ako normová potreba.

Súčasne sa však navrhuje, aby v prípade ak stavba obsahuje vysoký podiel ostatných plôch, ktoré nie sú priamo využiteľné na bývanie (veľké priestory pre schodištia, chodby, spoločné priestory a pod.) bol podiel dotácie znížený.

V prípade obstarávania technickej vybavenosti pre nájomné byty sa navrhuje podiel mož nej dotácie 50 % oprávnených nákladov. Pre určenie dotácie je však rozhodujúce koľko bytov sa predmetnou technickou vybavenosťou podporuje a preto je potrebné výslednú dotáciu prepočítať aj cez poč et nájomných bytov a limit na 1 byt.

Pre výstavbu technickej vybavenosti do rómskej osady sa navrhuje možnosť jej poskytnutia do 80 % oprávnených nákladov. Táto výška je stanovená so zreteľom na zložitosť riešeného problému zo strany obcí. Aj v tomto prípade je výsledná výška dotácie limitovaná merným ukazovateľom, ktorým je dĺžka budovaného vybavenia.

Navrhuje sa, aby podiel dotá cie na odstraňovanie systémovej poruchy predstavoval až 50%, ak ide o poruchy balkónov, atiky, lodžií a pod. V prípade, ak ide o odstránenie systémovej poruchy zateplením, ktoré má pre bytový dom aj ďalš ie prínosy pre ich vlastníkov vo forme úspor pri ich vykurovaní, navrhuje sa podiel dotácie 30 % opr ávnených nákladov. V oboch prípadoch sa navrhuje aj absolútny limit vztiahnutý na m2 podlahovej plochy bytu tak, aby nedochádzalo k neefektívnemu vynakladaniu štátnych prostriedkov.

Na niektorých konštrukčných systémoch alebo stavebných sústavách sa môžu vyskytovať aj dve alebo viac systémových porúch, preto je umožnené poskytnúť dotá ciu na každú z týchto porúch.

Vzhľadom na to, že obstarávanie nájomných bytov a technickej vybavenosti, ako aj odstraňovanie systémových porúch bytových domov je podporované štátnymi prostriedkami, je v zákone upravené čo je možné zahrnúť do oprávnených nákladov. Do oprávnených nákladov sa navrhuje nezapočítavať náklady, ktoré žiadateľovi vznikli pred podaním ž iadosti (napr. obstaranie pozemku), ako ani náklady na časti stavby, ktoré nesúvisia s bývaním (garáže, nebytové priestory – obchody, administratí vne priestory apod.). Oprávnené náklady sa preukazujú rozpočtom stavby pri podaní žiadostí, pre rozhodnutie je však rozhodujúca cena dohodnutá v zmluve uzatvorenej so zhotoviteľom a dokladovaná rozpočtom stavby vypracovaným zhotoviteľom, resp. v kúpnej zmluve, ak ide o kúpu nájomných bytov a prislúchajúcej technickej vybavenosti.

K § 9:

Rast cien stavebných prác a stavebných materiálov a výrobkov si vyžaduje upraviť spôsob prepočtu v zákone stanovených absolú tnych limitov. Absolútne limity sa navrhuje prepočítať koeficientom, ktorý sa vypočíta z indexu rastu cien stavebných prác a indexu rastu cien stavebných materiálov a výrobkov, ako aritmetický priemer týchto hodnôt. V prípade však, ak tento koeficient bude menší ako 1,01 (t.j. dôjde k rastu cien najviac 1 % sumy sa medziročne neupravia.

K § 10:

Vzhľadom na to, že ide o investovanie verejných zdrojov je ž iaduce, aby bol zabezpečená kvalita realizácie stavby a garancie dodržania technologických procesov a postupov. Podmienkou pre poskytnutie dot ácie je preto, aby bol na stavbe zabezpečený investorom (žiadateľom) dohľad odborne spôsobilou osobou, ktorá bude sledovať záujmy investora pri realizácii stavby.

Dotáciu nie je možné poskytnú ť, ak si žiadateľ neplní povinnosti vo vzťahu k štátu, štátnym inštitúciám, štátnym fondom alebo iným veriteľom.

Obstarávanie nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti by malo vychádzať z potrieb obce, ktoré sú premietnuté do jej rozvojový ch programov. Preto aj podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že obec má schválený program rozvoja bývania obce, alebo má tieto požiadavky premietnuté do programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

V zdôvodnení k § 9 sa uvádza, že vyšší územný celok sa podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja . Preto aj v rámci podmienok je upravené, že dotáciu je možné poskytnúť len, ak samosprávny kraj rieši problém viacerých obcí a splnenie tejto podmienky bude deklarovať aj v žiadosti.

K § 11:

Dotáciu na obstaranie nájomných bytov je možné poskytnúť žiadateľovi, ktorý sa zaviaže, že byt získaný s dotáciou poskytnutou podľa tohto zákona, prenajme len domácnosti, ktorá je definovaná týmto zákonom.

Z definovania sociálneho bývania vyplýva, že ide o zabezpečenie primeraného a ľudský dôstojného bývania. To súčasne znamená, že v rámci tohto systému by mali byť domácnostiam poskytované byty, ktoré zabezpečujú bývanie s maximálnym ekonomickým a technickým využitím. Slovenská technická norma (73 4301) upravuje, že pre jednočlennú domácnosť je primeraná vý mera obytnej plochy bytu 16 m2, a v prípade, ak ide o obytnú miestnosť s kuchyň ou je primeranou plochou plocha 20 m2. Po dopočítaní plôch príslušenstva je pre jednočlennú domácnosť primeraná plocha bytu cca 26 m2. Pri dvojčlennej domácnosti je možné primerané bývanie zabezpečiť v byte o ploche cca 38 m2, pre trojčlennú domá cnosť je primeranou plocha 49 m2 a pre štvorčlennú domácnosť je primeranou plocha 63 m2. Pre byty nižšieho štandardu m ôžu byť plochy o 20 až 30 % menšie. Z uvedených plôch bytov vyplýva, že obec pri snahe o riešenie sociálneho bývania vie obstarávať také byty, ktorých skladba bude v priemere dosahovať 60 m2 pri bytoch bežného štandardu a 50 m2 pri bytoch nižšieho štandardu. Obec m ôže obstarávať v prípade nutnosti aj väčší byt s plochou napr. 80 m2, avšak obstaranie takéhoto bytu bude potrebné vykompenzovať obstaraním aj menších bytov.

Obec sa pri poskytnutí dotácie musí zaviazať, že po dobu 30 rokov bude využívať byty na nájomné bývanie tak, aby bolo zabezpečené, že nájomné byty postavené s podporou verejných prostriedkov nemohli byť v kratšej dobe prevedené do vlastníctva nájomníkov. Z uvedeného dô vodu je nevyhnutné, aby obec uzatvorila s ministerstvom záložnú zmluvu na zabezpečenie tejto podmienky.

K § 12 :

Navrhuje sa, aby zákon upravil základné náležitosti nájomnej zmluvy. Jednou zo základných náležitostí je, že tieto byty je možné prenajať len na dobu určitú, nepresahujú cu 3 roky, v prípade prenajímania bezbariérového bytu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím je možné dobu nájmu stanoviť až na 10 rokov. Predpis umožňuje v nájomnej zmluve dohodnúť prá vo na opakované prenajatie bytu v prípade, že nájomník spĺňa podmienky stanovené v zákone a dohodnuté v nájomnej zmluve.

K možnosti zachovania nájmu bytu aj v prí pade, ak súčasný nájomca prekračuje stanovenú hranicu vychádza z niekoľkoročných skúseností fungovania tejto formy podpory obstarávania nájomných bytov z verejn ých zdrojov. V priebehu doby nájmu domácnosť dosahovala nízke príjmy, ktoré jej neumožnili zabezpečiť si zdroje na obstaranie vlastného bývania. Po uplynutí doby nájmu (spravidla 3 roky) domácnosť prekro čila stanovenú hranicu o niekoľko euro. V zmysle stanovených podmienok takáto domácnosť strácala možnosť bývať v nájomnom byte, avšak vzhľadom na svoje príjmy si nevedela zabezpečiť iné bývanie. Obci naďalej zostával problém s riešením bývania týchto domácností. Navrhuje sa preto, aby bolo možné zachovať pri opakovanom nájme nájom aj domácnosti, ktorá prekračuje určenú hranicu avšak len o 0,5 %.

Nájomné byty obstarávané v rámci tejto podpory sú určené pre riešenie bývania sociálne slabších skupín obyvateľstva. Pri prenajímaní týchto bytov sa dáva mo žnosť obci vybrať finančnú zábezpeku, maximálne však do výšky 6 mesačných platieb ná jomného. Okrem tejto finančnej zábezpeky, ktorú môže obec požadovať maximálne 30 kalendárnych dní pred podpísaním nájomnej zmluvy, nemôž e obec požadovať od budúceho nájomcu iné finančné plnenia. Toto obmedzenie sa samozrejme nevzťahuje na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu, t.j. nájomného a úhrad nákladov za poskytovanie slu žieb spojených s bývaním.

K § 13:

Dotá ciu na obstaranie technickej vybavenosti je možné poskytnúť v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov podporovaných podľa tohto zákona alebo obstaranie technickej vybavenosti, ktorá súvisí s obstarávaním nájomných bytov podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.

K § 14:

Účelnosť a efektívnosť vynakladania štátnych prostriedkov je nevyhnutné preukázať aj v prípade odstraňovania systémových porúch bytových domov. To znamená, že je potrebné preukázať nielen jej existenciu, ale aj navrhnúť účinný systém jej odstránenia, ktorý zamedzí možnosť jej ďalšieho výskytu. Dotáciu na odstránenie systémovej poruchy je možné poskytnúť na jeden druh systé movej poruchy daného domu, alebo jeho časti len raz.

K § 15:

Ustanovenie upravuje postup pri predkladaní žiadostí o dotáciu. Tento postup predpokladá nevyhnutnú spoluúčasť krajských stavebných úradov, ktoré budú preberať žiadosti a overovať ich úplnosť. Pri žiadostiach, ktoré splnia podmienky zákona spracuje krajský stavebný úrad aj hodnotenie podľa výberový ch kritérií. Podľa bodového hodnotenia získaného na základe výberových kritérií sa stanoví poradie. Krajský stavebný úrad následne zašle na ministerstvo žiadosti do stanoveného limitu, prič om bude vychádzať z vytvoreného poradia. Ostatné vyhovujúce žiadosti zostanú v zásobní ku pripravených projektov. V prípade, že sa vytvoria zdrojové možnosti na poskytnutie dotácie k žiadostiam zo zásobníka, vyzve ministerstvo na ich dodatočné predloženie, inak oznámi krajským stavebným úradom, aby ich vrátili žiadateľom. Ministerstvo posudzuje splnenie podmienok zákona u predložených žiadostí poskytuje dotáciu do výšky limitu prostriedkov schválených v štá tnom rozpočte na daný účel.

K § 16:

Dot áciu je možné poskytnúť len na základe zmluvy, ktorá upraví základné práva a povinnosti zmluvných strán. Ustanovenie upravuje základné n áležitosti zmluvy o poskytnutí dotácie. Okrem údajov o zmluvných stranách, údajoch o stavbe, výške poskytnutej dotácie a podmienkach jej čerpania, spôsobe plnenia záväzkov zmluvných bude zmluva upravovať postup pri realizovaní úhrad faktúr. Pred realizáciou úhrady faktúry však bude krajským stavebným úradom overený súlad faktur ácie so skutočne vykonanými prácami. Tieto činnosti v súlade so zákonom č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný z ákon) v znení neskorších predpisov sú oprávnené vykonávať krajské stavebné úrady.

K § 17:

Kontrolu dodržiavania podmienok bude zabezpečovať ministerstvo a príslušné stavebné úrady. Sankcie za porušenie finanč nej disciplíny sú dané zákonom o rozpočtových pravidlách.

K § 18:

Vzhľadom na to, že nájomne byty obstarané podľa tohto zákona boli z časti financované z verejných zdrojov je nevyhnutné, aby vlastník zodpovedne pristupoval k správe týchto bytov a zabezpečil kvalifikovanú správu bytov.

K § 19:

Správu údajov o poskytnutých dotáciách a jednotlivých žiadateľoch nie je možné zabezpečiť bez vytvorenia informačného systému.

K § 20:

Zá kon vymedzuje pojem sociálneho bývania v súlade s podmienkami upravenými v krajinách Európskej únie. Deklarovanie bývania ako jedného zo základn ých ľudských práv vytvára záväzok pre verejné subjekty (štát, obce), aby sa angažovali pri jeho riešení. Taktiež sociálna diferenciácia spoločnosti vytvára požiadavku na zapojenie verejný ch subjektov do oblasti bývania. Sociálne bývanie je preto definované ako bývanie s účasťou verejných zdrojov.

Účasť verejných zdrojov na obstaraní b ývania môže byť v rôznych formách, a to v závislosti na skupine podporovaných domácností. Rovnako aj bývanie môže byť zabezpečované v rôznych formách. Zákon upravuje, že sociálne bývanie môže byť zabezpečované v nájomných bytoch alebo v iný ch budovách na bývanie, pričom ide predovšetkým o detské domovy, zariadenia pre seniorov, zariadenia pre podporované bývanie, domovy sociá lnych služieb.

K § 21:

Sú vrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľ adom na charakter bytu ako tovaru nie sú schopné si sami obstarať primerané bývanie. Zasahovanie štátu do bývania, jeho štruktúrovaná podpora jednotlivým skupinám populácie sa rieši prijatím a uplatňovan ím bytovej politiky.

Pre uspokojenie potrieb bývania formou sociálneho bývania sa navrhuje vymedziť domácnosti vo vzťahu k násobku životného minima.

V prípade osobitných skupín fyzických osôb nie je však rozhodný príjem ale iný status. Do tejto skupiny patria predovšetkým osoby, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, n áhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka. Ïalšom skupinou osoby, ktorým sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov.

V prípade poskytovania bývania v nájomnom byte, ako bytovej náhrady za byt vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov, na ktorý sa vzťahuje regulácia cien ná jmu bytu, nejde o riešenie bytových náhrad na základe rozhodnutia súdu o práve na primeranú bytovú náhradu pri výpovedi nájmu bytu. Nejde ani o riešenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády SR č. 640/2009, ale o poskytnutie bytovej náhrady na základe dohody obce a nájomcu dotknutého bytu o poskytnutí bytovej náhrady za vypratávaný byt, ktorej uzatvorenie je aj v súlade s platnou právnou úpravou možné.

Splnenie podmienky príjmu sa skúma z príjmu za prechádzajúci kalendárny rok z dôvodu získania komplexnejšieho pohľadu na dosahované prí jmy v priebehu roka. Pre splnenie tejto podmienky nie je možné akceptovať, ak by sa príjem poberaný len časť roka prepočítaval na celý rok, resp. dochádzalo k iným nepresnostiam. Pre zamedzenie skresľovania prí jmu sa mesačný príjem prepočíta k počtu mesiacov, počas ktorých sa poberal. Splnenie podmienky sa preukáže porovnaním príjmu k životnému minimu domácnosti vypočítaného zo súm platný ch ku koncu roka, v ktorom sa príjem zisťoval.

Vzhľadom na to, že ide o b ývanie financované z verejných zdrojov je nevyhnutné limitovať aj maximálnu podlahovú plochu obstarávaný ch bytov. Navrhuje sa pre byt bežného štandardu dodržať maximálnu podlahovú plochu bytu 80 m2 a 60 m2 pre byt nižšieho štandardu. Stanovenie maximálnych limitov vychádza z poznatkov, ktoré zí skalo ministerstvo za obdobie poskytovania podpory na riešenie sociálneho bývania.

Dodržanie podmienky maximálnej plochy bytu sa neuplatní pri byte určenom pre bývanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, z dôvodu vytvorenia nevyhnutnej mobility obč anov s ťažkým zdravotným postihnutím v priestore bytu.

K § 22:

Navrhuje sa, aby sa podmienky upraven é týmto zákonom vzťahovali aj na zmluvy, ktoré boli uzatvorené podľa predchádzajúcich právnych predpisoch upravujúcich poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 23:

Ustanovením sa ruší súčasný prá vny predpis upravujúci poskytovanie dotácií na rozvoj bývania.

K § 24:

Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR vykonávacím predpisov upraví postup a metodiku pre hodnotenie kvality podporených stavieb nájomných bytov. Hodnotenie kvality bude zamerané na remeselné prevedenie zvislých a vodorovných konštrukcií, obkladov, dlažieb, podláh, apod.

K § 25:

V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2011.

Bratislava 11. augusta 2010

Iveta Radičová

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Juraj Miškov

minister hospodá rstva a výstavby

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu