Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony 442/2003 účinný od 01.01.2004 do 31.01.2004

Vládny návrh zákona o Slovenskom rozhlase

- 8 -

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časťSlovenský rozhlas (SRo) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase. Týmto zákonom a zákonom č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii sa začala transformácia v oblasti elektronických médií, ktorá mala zabezpečiť podmienky pre slobodné šírenie informácií, rozvoj kultúry a vzdelávania.

Zložitý spoločenský a politický vývoj počas posledných desiatich rokov zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Nedostatky zákona obmedzovali hospodársku činnosť SRo, princípy kreovania riadiacich orgánov spolu s nedostatočným systémom zdrojov nepriaznivo zasiahli do ekonomickej stability Slovenského rozhlasu.

Pôvodné znenie zákona č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase zaviedlo do nášho právneho systému nový pojem „verejnoprávna inštitúcia“, ktorý mal zvýrazniť jej výnimočné postavenie v procese novovznikajúcich organizácií a inštitúcií. Tento termín svojim obsahom zodpovedal termínu „public service“, ktorý by sa dal preložiť ako verejná služba – služba verejnosti – služba obyvateľom a ktorý je používaný v európskej legislatíve. V čase koncipovania a schvaľovania zákona č. 255/1991 sa predpokladalo, že v blízkej dobe bude prijatý samostatný zákon vymedzujúci špecifické právne postavenie a zásady organizačno-ekonomického usporiadania takto definovanej inštitucionálnej formy. Takýto zákon však v spomínanej dobe nevznikol a ani doposiaľ nebol spracovaný a schválený. Na druhej strane Národná rada Slovenskej republiky prijala niekoľko ďalších legislatívnych noriem, opierajúcich sa o inštitút „verejnoprávnej inštitúcie“ – napr. zákon o umeleckých fondoch, zákon o Matici slovenskej, zákon o Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Návrh zákona o spôsobe nakladania s majetkom verejnoprávnych inštitúcií predložený Ministerstvom financií SR pojem „verejnoprávna inštitúcia“ opäť nedefinuje, ale taxatívne vymenúva inštitúcie, ktoré náplňou svojej činnosti takúto službu vykonávajú a na ktoré sa tento zákon vzťahuje. Pri ich porovnaní zistíme, že obsah činnosti a spôsob hospodárenia jednotlivých inštitúcií sú natoľko rozmanité, že pre tvorcov zákona bolo efektívnejšie sa všeobecnej definícii vyhnúť, ako riskovať jej prípadnú nepresnosť.

Absencia očakávaného zákona o verejnoprávnych inštitúciách a absencia výkladu pojmu „verejnoprávna inštitúcia“ spôsobila niekoľko zásadných, smerom k SRo, negatívnych posunov vo výklade tohto zákona. Pri ich spätnom posudzovaní sa nedá poprieť, že mohlo ísť o politicky motivovanú snahu, obmedziť nezávislú činnosť a ekonomickú výkonnosť SRo. V oblasti hospodárskej ide predovšetkým o výklad ustanovenia § 2 odsek 3, ktorý znie: „Slovenský rozhlas je obdobne ako príspevková organizácia priamo zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet Slovenskej republiky, v ktorom má samostatnú rozpočtovú kapitolu.“ Na základe citovaného ustanovenia bol Slovenský rozhlas definovaný ako príspevková organizácia, z čoho sa voči nej odvodzoval aj postoj ministerstva financií a z neho vyplývajúci systém príjmov, výdavkov a odvodov ako aj uplatňovanie zásad hospodárenia príspevkovej organizácie. Takýto výklad zákona obmedzoval možnosti výraznejšej transformácie hospodárenia Slovenského rozhlasu, ktorého špecifický predmet činnosti, výroba a vysielanie rozhlasových programov, si vyžadovala flexibilnejší a konkurencieschopnejší systém hospodárenia. Rovnako negatívne sa výklad zákona preniesol do personálnej a mzdovej politiky SRo a z rovnakého dôvodu je dodnes majetok, ktorý pre svoju činnosť Slovenský rozhlas využíva „len“ majetkom štátu v správe Slovenského rozhlasu, z čoho jej vyplývajú záväzky na jeho údržbu a využívanie, bez ohľadu na efektívnosť týchto činností, alebo na adekvátnu kompenzáciu prevádzkových nákladov zo strany štátu.

Hlavnou náplňou SRo obsiahnutou v pôvodnej forme „verejnoprávnej inštitúcie“ bola predovšetkým tvorba a vysielanie programu. Pri zriadení Slovenského rozhlasu, ale ani v nasledujúcom období sa z legislatívneho a finančného hľadiska nezohľadnila potreba vyváženosti programových povinností a ich adekvátneho finančného zabezpečenia.

Dlhodobá finančná podhodnotenosť rozpočtu Slovenského rozhlasu sa okrem iného odrazila aj na vysokej fyzickej a morálnej opotrebovanosti technológií a zariadení. K tomuto stavu neprispieva ani pasívny vzťah vlády k avizovanej digitalizácii pozemného vysielania, ktoré by nielen „vyčistilo“ a zefektívnilo prevádzku vo frekvenčnom priestore SR, ale zároveň by rozšírilo ponuku služieb a zefektívnilo náklady na vysielanie rozhlasového signálu.

Počas uplynulých dvanástich rokov účinnosti zákona č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase prešla legislatíva dotýkajúca sa jeho pôsobnosti niekoľkými zmenami. Prvou bola zmena zákonom č. 166/1993 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ďalej novelizácia zákonom č. 83/1995 Z. z., zákonom č. 321/1996 Z. z. a napokon zákonom č. 335/1998 Z. z.. Žiadna zo spomínaných právnych noriem však nezasahovala do filozofie zákona.

Návrh nového zákona o Slovenskom rozhlase predpokladá niekoľko zásadných zmien. Jeho hlavným cieľom je zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia SRo s cieľom zvýšiť jeho kvalitu a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných staníc, ale hlavne vytvoriť podmienky pre hlavnú činnosť, ktorá zahŕňa predovšetkým výrobu a vysielanie programov bližšie zadefinovaných týmto zákonom. Hlavnými krokmi ako tento cieľ dosiahnuť je prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe SRo do jeho vlastníctva, presné zadefinovanie poslania a hlavných úloh SRo, rozšírenie možností podnikania SRo, upravenie podmienok hospodárenia SRo (vyňatie SRo spod zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách), zmena voľby Rozhlasovej rady ako vrcholného orgánu SRo, zmena voľby generálneho riaditeľa SRo, ustanovenie Dozornej komisie, ako poradného orgánu Rady SRo pre oblasť hospodárenia, vyčlenenie majetku SRo získaného prevodom zo štátu a z koncesionárskych poplatkov z exekúcií, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa prísne rozdelia príjmy z komerčnej činnosti od ostatných príjmov SRo, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh SRo v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona je svojou koncepciou, systematikou a terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, so zákonom č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všetkými platnými právnymi predpismi a čl. 97 Európskej dohody o pridružení, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona zohľadňuje okrem základných dokumentov Európskej únie aj rezolúciu Rady vládnych predstaviteľov členských štátov o verejnoprávnom vysielaní z 25. januára 1999 (1999/C/30/01), ktorá zdôrazňuje hlavné úlohy a poslanie verejnej služby vo vysielaní. V tomto dokumente sa odporúča najmä:

- zabezpečovať financovanie vysielania tak, aby nebolo v rozpore s obchodnými podmienkami a podmienkami súťaže v Spoločenstve, pokiaľ je v rozsahu, ktorý neodporuje všeobecnému záujmu,

- plnenie poslania vysielania ťažením z prospechu technologického pokroku,

- prístup širokej verejnosti bez diskriminácie a na základe rovnakých možností k vysielacím kanálom a službám, čo je nevyhnutný predpoklad na naplnenie špeciálnej povinnosti verejnej služby vo vysielaní,

- plniť významnú úlohu vysielania pri sprostredkovaní prospechu z nových audiovizuálnych a informačných služieb a nových technológií verejnosti,

- zabezpečiť schopnosť ponúkať kvalitné programy a služby verejnosti a rozvoj diverzifikácie činností v digitálnom veku,

- zabezpečiť poskytovanie širokého záberu programov s cieľom osloviť spoločnosť ako celok.

Dôležitým dokumentom z hľadiska pôsobenia médií verejnej služby je aj odporúčanie č. R (96) 10 Výboru ministrov členských štátov z 11. septembra 1996 o zabezpečení nezávislosti verejnoprávneho vysielania, ktoré vládam členských štátov odporúča zakotviť do svojho právneho poriadku alebo do rámca regulatívov pre vysielacie organizácie verejnej služby také ustanovenia, ktoré budú zaručovať ich nezávislosť. V tomto právnom rámci musí byť jasne formulovaná ich obsahová nezávislosť a inštitucionálna autonómia. V tomto dokumente sa zdôrazňuje najmä:

- zásada nezávislosti vysielania programovej služby,

- poskytnutie záruk nezávislosti vysielania programových služieb na celoštátnej úrovni formou záväzných pravidiel a ich dodržiavania.

Návrh zákona nepredpokladá priame zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočet obcí ani na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu sa navrhuje zmeniť doterajší spôsob poskytovania bežného transferu Slovenskému rozhlasu prostredníctvom samostatnej rozpočtovej kapitoly a prejsť na prípadné transparentné a účelové poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskému rozhlasu formou účelovo určených dotácií.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona sa čiastočne dotýka problematiky upravovanej v § 3 zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) a preto bol ako informácia predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 4. septembra. Vzhľadom na fakt, že sa rokovanie rady neuskutočnilo, nebola informácia o návrhu zákona prerokovaná.

Návrh zákona 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a odporučila ho na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ návrhu legislatívneho zámeru zákona:

vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu legislatívneho zámeru zákona:

návrh legislatívneho zámeru zákona o nadobúdaní a hospodárení s majetkom štátu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)návrh legislatívneho zámeru zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie - Biela kniha

problematika správy majetku štátu nie je prioritou ani podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, screeningu a Partnerstva pre vstup.

návrh legislatívneho zámeru zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Termín predloženia na rokovanie vlády SR je august 2003.

b) bezpredmetné.

4.Problematika návrhu legislatívneho zámeru zákona:

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b) nie je upravená v práve Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu legislatívneho zámeru zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6.Gestor:

bezpredmetné.

7.Účasť expertov:

pri príprave návrhu legislatívneho zámeru zákona nebola účasť expertov.

Osobitná časťK § 1

Ustanovenie vymedzuje základný okruh upravovanej problematiky.

K § 2Ustanovenie upravuje postavenie Slovenského rozhlasu ako právnickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a má svoje sídlo v Bratislave.

K § 3Ustanovenie vymedzuje poslanie Slovenského rozhlasu v súlade so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Definuje pre účely zákona pojem „služba verejnosti v rozhlasovom vysielaní“ najmä vzhľadom charakter programovej služby, ako aj vzhľadom na základné atribúty, ktoré jej jednotlivé programy musia spĺňať.

K § 4Ustanovenie povinnosť Slovenskému rozhlasu vykonávať svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť, rešpektovať nezávislosť tvorcov programu a zakazuje jej previesť svoje práva a povinnosti vysielateľa programovej služby na inú osobu. Ustanovenie tiež stanovuje povinnosť Slovenskému rozhlasu poskytovať archívne diela, ktoré boli vytvorené pred vznikom Slovenského rozhlasu iným právnickým osobám na vysielanie, alebo na vznik nových diel.

K § 5Ustanovenie definuje hlavnú činnosť Slovenského rozhlasu ako činnosť v rozsahu vysielania programovej služby minimálne na piatich celoplošných terestriálnych okruhoch, ďalej zabezpečovať tvorbu, výrobu, nákup programov a ich šírenie, regionálne vysielanie, národnostné vysielanie, vysielanie pre sociálne skupiny, poskytovanie priestoru pre činnosť registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ochranu a archivovania umeleckých diel podľa osobitných predpisov, ako aj oprávnenie spolupodieľať sa na činnosti medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti vysielania.

K § 6 Ustanovenie vymedzuje možnosti podnikania Slovenského rozhlasu nad rámec svojej „hlavnej činnosti“ podľa § 5, len v oblasti, ktorá súvisí s jeho hlavnou činnosťou, pričom spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie Slovenského rozhlasu podľa §3. Ustanovenie ďalej obsahuje obmedzenie uzatvárať niektoré druhy obchodných zmlúv a zakladať niektoré druhy spoločností.

K §7Ustanovenie vymedzuje tri hlavné orgány riadenia a kontroly Slovenského rozhlasu: Rozhlasovú radu, Dozornú komisiu a generálneho riaditeľa. Oproti predchádzajúcemu zákonu sú kontrolné orgány posilnené o Dozornú komisiu, ktorá je poradným orgánom Rozhlasovej rady, je zložená z odborníkov z oblasti hospodárenia, financií a legislatívy.

K §8 - §13Ustanovenia vymedzujú postavenie Rozhlasovej rady, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie záujmov verejnosti v programovej službe Slovenského rozhlasu, ako aj dohliadať na hospodárenie SRo a nakladanie s majetkom SRo.

Do pôsobnosti rady patrí najmä: dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona Slovenským rozhlasom, schvaľovanie štatútu Dozornej komisie, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií Slovenského rozhlasu, použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie, významných investičných zámerov, schvaľovanie spolupráce SRo s treťou osobou pri vysielaní reklamy, poverovať Dozornú komisiu kontrolou hospodárenia a nakladania s majetkom SRo, prijímať uznesenia k zisteniam, návrhom a stanoviskám dozornej komisie, rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa podľa zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhlasová rada je povinná predložiť národnej rade správu o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu, o činnosti rady, činnosti dozornej komisie a o plnení poslania Slovenským rozhlasom v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ustanovenie ďalej vymedzuje právo Rozhlasovej rady voliť, odvolávať riaditeľa SRo a určovať jeho odmenu, udeľovať súhlas k vymenovaniu štatutárnych zástupcov ako aj zaoberať sa sťažnosťami a podnetmi na činnosť Slovenského rozhlasu a jeho orgánov vo vzťahu k tomuto zákonu.

Návrh zvyšuje počet členov rady z pôvodných deviatich na dvanásť členov. Cieľom zmeny je zvýšiť rozmanitosť rady, posilniť jej názorovú i profesijnú rozmanitosť a dosiahnuť tak užší kontakt s verejnosťou. Rovnako zmena nominácií členov rady má zabezpečiť vyššiu politickú rozmanitosť a tým aj vyššiu objektívnosť pri spoločných rozhodnutiach. Deväť členov rady volí národná rada z kandidátov na členov rady, ktorých jej navrhuje príslušný výbor národnej rady. Troch členov rady menuje prezident Slovenskej republiky. Spodná veková hranica kandidáta na člena rady – 25 rokov, zodpovedá konštrukcii vekovej hranice pri voľbe člena Rady pre vysielanie a retransmisiu v zákone č. 308/2000 Z. z.. Z dôvodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaním a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu rady. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov. Zákon zavádza do rady tzv. rotačný princíp, ktorý by mal zabezpečiť, že každe dva roky sa bude obmieňať jedna tretina členov rady. Možnosť opätovného zvolenia je obmedzená dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami. Ustanovenia upravujú ukončenie členstva v Rozhlasovej rade, ako aj možnosť odvolania jednotlivých členov rady, alebo celej rady národnou radou v prípade, že dôjde k naplneniu zákonom vymedzených možností, ako aj povinnosť a termíny vymenovania nových členov rady. Mesačná odmena členov rady sa stanovuje štatútom vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Návrh upravuje rokovanie Rozhlasovej rady, ako aj povinnosť upraviť podrobnosti o vnútornej činnosti v štatúte Rozhlasovej rady.

K§14 - §16Ustanovenia upravujú postavenie Dozornej komisie, ako orgánu plniaceho úlohy spojené s dohliadaním na riadne a účelné hospodárenie Slovenského rozhlasu, nakladanie s majetkom Slovenského rozhlasu a na využívanie verejných zdrojov, v súlade s týmto zákonom. Funkčné obdobie dozornej komisie je stanovené na tri roky. Počet členov Dozornej komisie je stanovený na troch, vymenúva ich vláda Slovenskej republiky. Profesionála kompetencia členov Dozornej komisie umožní členom Rozhlasovej rady získať o skutočnostiach súvisiacich s hospodárením SRo relevantné informácie a na strane druhej ochráni SRo pred nekompetentným nahliadaním do ekonomických dokladov a prípadnými nesprávnymi zisteniami. Kompetenciu nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenského rozhlasu a s nakladaním s majetkom Slovenského rozhlasu dáva návrh zákona len členom Dozornej komisie. Kvalifikačné predpoklady členov Dozornej komisie sú určené v podmienke členstva a členovia dozornej komisie musia spĺňať aj podmienky stanovené v § 10, upravujúce nezlučiteľnosť funkcií.. Členovi dozornej komisie sa za výkon tejto funkcie priznáva mesačná odmena vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Ostatné náležitosti spojené s činnosťou dozornej komisie upraví štatút dozornej komisie, ktorý schvaľuje rada. Do pôsobnosti dozornej komisie patrí najmä predkladať rade stanoviská k investičným zámerom SRo, k návrhom k spolupráci s treťou osobou pri vysielaní reklamy, vykonávať kontrolu a predkladať stanovisko o výsledku kontroly prevedenej na základe podnetu rady, predkladať rade návrhy na kontrolu, oboznamovať radu s výsledkami svojej činnosti a zisteniami, vyjadrovať stanovisko k časti hospodárenie Slovenského rozhlasu vo výročnej správe o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu, v prípade poverenia kontrolou zo strany rady upravuje oprávnenie členov komisie nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením Slovenského rozhlasu a s nakladaním s Slovenského rozhlasu.

K § 17 - §19Ustanovenia upravujú postavenie, pôsobnosť a podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie generálneho riaditeľa, spôsob jeho menovania, menovania jeho zástupcov. Generálny riaditeľ predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja programovej služby Slovenského rozhlasu, návrh rozpočtu Slovenského rozhlasu televízie vrátane programového konceptu, výročnú správu o činnosti a hospodárení Slovenského rozhlasu. Generálny riaditeľ ďalej predkladá Rozhlasovej rade na schválenie návrh na spoluprácu s treťou osobou pri využívaní oprávnenia Slovenského rozhlasu vysielať reklamu, zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení navrhnutých radou alebo príslušnými kontrolnými orgánmi na zabezpečenie nápravy pri porušení povinností Slovenského rozhlasu ustanovených týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predkladá rade na vyjadrenie návrhy na vymenovanie svojich štatutárnych zástupcov, rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa Slovenského rozhlasu, ktoré nie sú podľa tohto zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady. Pri riadení je generálny riaditeľ viazaný uzneseniami rady v jej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa volí rada verejným hlasovaním najmenej dvojtretinovou väčšinou všetkých členov rady na základe verejného vypočutia. Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je päť rokov s možnosťou opätovného zvolenia, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonná, má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej trojročnú prax v oblasti riadenia. Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa dvojnásobku platu poslanca národnej rady. Generálny riaditeľ predkladá rade každoročne majetkové priznanie. Ustanovenie upravuje ukončenie výkonu funkcie generálneho riaditeľa, ako aj podmienky na jeho odvolanie pred uplynutím funkčného obdobia, ak naplní podmienky stanovené v zákone, ako aj povinnosť rady vyhlásiť výberové konanie na nového generálneho riaditeľa 90 dní pred ukončením riadneho a do 15 dní pri ukončení predčasného funkčného obdobia riaditeľa .

K § 20Ustanovenie podrobne upravuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom Slovenského rozhlasu vzhľadom na vyňatie SRo z pôsobnosti zákona č. 303/1995 Z.z o rozpočtových pravidlách. Návrh definuje súhrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Majetok Slovenského rozhlasu je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu, ako aj finančné prostriedky na účtoch SRo určené na plnenie poslania SRo. Pri návrhu tohto opatrenia vychádzal predkladateľ z Nálezu Ústavného súsu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, „že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom“. Účtovníctvo SRo je vedené podľa účtovnej osnovy pre neziskové organizácie, účtovná uzávierka a výročná správa musia byť overené audítorom a po prerokovaní radou zverejnená v Obchodnom vestníku, pričom výročná správa musí byť predložená na schválenie národnej rade, zverejnená na internete a vydaná ako neperiodická publikácia a musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia poslania SRo a ďalšie informácie.

K § 21Ustanovenie definuje zdroje finančného zabezpečenia Slovenského rozhlasu, ich vedenie na účtoch v bankách v Slovenskej republike, spôsob používania finančných prostriedkov a majetku SRo len na činnosť vymedzenú týmto zákonom a v súlade s osobitným zákonom. Návrh stanovuje, že výdavky spojené s činnosťou rady SRo a dozornej komisie sú hradené z rozpočtu SRo.

K § 22Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu a fondu reprodukcie. Rezervný fond sa tvorí zo zlepšeného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti Slovenského rozhlasu po zdanení, zo zisku z podnikateľskej činnosti Slovenského rozhlasu po zdanení, z finančných prostriedkov prijatých zo združenia podľa osobitného predpisu, z darovaných prostriedkov a používa sa na úhradu rozpočtom nezabezpečených potrieb vrátane mzdových prostriedkov, doplnenie zdrojov fondu reprodukcie, úhradu sankcií za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, úhradu zhoršeného výsledku hospodárenia, preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka, obstaranie cenných papierov, finančné investície a kapitálové vklady, združovanie prostriedkov podľa Občianskeho zákonníka, úhrada straty z podnikateľskej činnosti, splátky úverov a úrokov z nich. Fond reprodukcie sa vytvára z odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane zostatkovej ceny pri jeho vyjadrení, z finančných prostriedkov od iných subjektov, prijatých podľa uzatvorených zmlúv o združovaní prostriedkov na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z darov určených na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, z výnosov povolených zbierok, z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu, určených na obstarávanie hmotného majetku a nehmotného majetku, z výnosov z predaja a likvidácie hmotného a nehmotného majetku, z prostriedkov rezervného fondu, z prostriedkov štátnych fondov a štrukturálnych fondov EÚ a používa sa na financovanie obstarávania hmotného majetku a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia, vrátane technického zhodnotenia technického majetku ak doba zhodnotenia trvá aspoň štyri roky po nadobudnutí takéhoto hmotného majetku, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združovaní, na obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na splátky úverov prijatých na financovanie obstarávanie hmotného a nehmotného majetku, na financovanie opráv hmotného a nehmotného majetku.

K § 23Ustanovenie upravuje prechod majetku vo vlastníctve štátu, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v správe Slovenského rozhlasu dňom účinnosti tohto zákona na Slovenský rozhlas. Vzhľadom na zrušenie zákona č. 166/1993 priamo v zákone stanovujeme, že „výkon práv k rozhlasovým dielam, ktoré vyrobil Česko-slovenský rozhlas na Slovensku, patrí Slovenskému rozhlasu. Slovenský rozhlas má právo využívať rozhlasové diela vyrobené Česko-slovenským rozhlasom k 1. júlu 1991. Slovenský rozhlas má právo využívať rozhlasové programy vyrobené Česko-slovenským rozhlasom po 1. júli 1991 v rozsahu určenom na základe zmlúv uzavretých s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom. Autorské práva, práva výkonných umelcov a s nimi súvisiace majetkové práva usporiada tak, ako to vyplýva zo zmlúv s Česko-slovenským rozhlasom a Českým rozhlasom, ak z týchto zmlúv nevyplýva inak prechádza právo využívať rozhlasové programy, ku ktorým právo využívania nadobudol Česko-slovenský rozhlas od zahraničných subjektov, na Slovenský rozhlas“. Rada zvolená pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za radu podľa tohto zákona. Po skončení jej funkčného obdobia sa nová rada zvolí a vymenuje už na základe § 9 tohto zákona. Ústredný riaditeľ sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Dozorná komisia bude menovaná do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

K § 24Zrušovacím ustanovením sa zrušuje predchádzajúci zákon o Slovenskom rozhlase.

K § 25Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. január 2004.

Bratislava, 16. septembra 2003

predseda vlády Slovenskej republiky

M i k u l á š D z u r i n d a v. r.

minister kultúry Slovenskej republiky

R u d o l f C h m e l v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

8

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Zákon o rozpočtových pravidlách je základným a všeobecným finančno-právnym predpisom, upravujúcim hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v Slovenskej republike, ako aj rozpočtový proces vrátane zostavovania štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu.

Jedným z hlavných dôvodov na vypracovanie a predloženie novely zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách je legislatívne zabezpečenie použitia Európskeho systému účtov v sektore verejnej správy - ESA 95.

V rámci prístupového procesu k Európskej únii, predvstupového fiškálneho dohľadu, je každá z kandidátskych krajín povinná k 1. aprílu predkladať Európskej komisii štatistiku deficitu a dlhu verejnej správy, tzv. notifikačné tabuľky, za roky t-2, t-1 a t podľa metodiky ESA 95. Rok t je rozpočtovým rokom. Pre členské krajiny je táto povinnosť stanovená Opatrením Rady č. 3605/1993 a č. 1467/1997 o postupe pri nadmernom schodku, ktoré sa primerane aplikujú aj na kandidátske krajiny. Po pristúpení k Európskej únii bude Slovenská republika, ako členská krajina, povinne predkladať notifikačné tabuľky dvakrát ročne, a to k 1. marcu a aktualizované k 1. septembru. Údaje uvádzané v notifikačných tabuľkách sú základným východiskom pri hodnotení krajiny Európskou komisiou podľa maastrichtských kritérií pre schodok a dlh.

Metodika ESA 95 uplatňuje oproti doteraz používanej metodike MMF, založenej na cash princípe (hotovostný princíp), akruálny princíp (princíp časového rozlíšenia) pri sledovaní transakcií. Bilancovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu bežného roka podľa metodiky ESA 95 vylučuje oproti doteraz používanej metodike MMF akékoľvek finančné transakcie z bilancie príjmov a výdavkov.

Vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka ESA 95 a jej doplnok ESA 95 Príručka vládneho deficitu a dlhu. (Nariadenie Rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95.) Systém zaznamenáva toky na základe zásady zachytenia transakcie v čase vzniku nároku (accrual basis), to znamená vtedy, keď je ekonomická hodnota vytvorená, transformovaná alebo likvidovaná, alebo vtedy, keď nároky a záväzky vznikajú, sú transformované alebo zrušené.

Vzhľadom na uvedené je potrebné túto skutočnosť zohľadniť už pri spracovaní strednodobého finančného výhľadu a spracovaní návrhu verejného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, k čomu je nevyhnutné vytvoriť potrebné právne prostredie.

Ďalšou dôležitou zmenou je zavedenie tvrdého rozpočtového obmedzenia v hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorým sa sprísňuje doterajšie ustanovenie v hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií vo vzťahu k vytváraniu záväzkov v bežnom roku. Súčasťou navrhovaného sprísnenia je aj zavedenie sankčného mechanizmu, pretože dodržiavať sprísnené podmienky v hospodárení sa ustanovuje ako povinnosť rozpočtovej a príspevkovej organizácie. To znamená, že ak sa rozpočtová alebo príspevková organizácia zaviaže v bežnom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rok a týmto záväzkom zaťaží nasledujúci rozpočtový rok, pretože nerozpočtuje takúto úhradu v bežnom roku z dôvodu nedostatku zdrojov, poruší povinnosti určené zákonom o rozpočtových pravidlách. Za takéto porušenie môže ministerstvo financií uložiť v súlade s § 48 tohto zákona pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

Ďalšie navrhované úpravy v návrhu vyplývajú z posúdenia doterajšej aplikácie jednotlivých ustanovení. Návrh na zrušenie niektorých rozpočtových kapitol vyplýva z požiadaviek príslušných pripomienkujúcich miest predložených v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh novely zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu.

Predkladaný návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými zákonmi Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody a je zaradený na jej rokovanie dňa 30.5.2003.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Návrhom sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 2c) o zákon č. 386/2002 Z. z. z dôvodu úpravy financovania schodku štátneho rozpočtu a správy štátneho dlhu v zákone o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktorý bol prijatý v priebehu roku 2002.

K bodu 2

Navrhuje sa zrušiť rozpočtové kapitoly pre Najvyšší súd SR a Generálnu prokuratúru SR. Rozpočet Najvyššieho súdu SR ako aj Generálnej prokuratúry SR sa stanú súčasťou rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR v záujme zníženia počtu rozpočtových kapitol. Uvedený návrh vyplýva z požiadavky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré považuje ponechanie týchto samostatných rozpočtových kapitol za neopodstatnené.

K bodu 3

V rámci postupujúceho procesu decentralizácie verejnej správy v rokoch 2003 – 2006 sa predpokladá zrušenie okresných úradov s účinnosťou od 1.1.2004 a k tomuto termínu aj reorganizácia krajských úradov. Táto skutočnosť sa v návrhu novely premieta zrušením krajských úradov ako rozpočtových kapitol, čím dôjde k zníženiu počtu rozpočtových kapitol.

K bodu 4

Navrhuje sa zrušiť samostatné rozpočtové kapitoly pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu (po prečíslovaní bodov v § 2 ods.1 písmeno a) podľa bodu 3 návrhu zákona sú to body 6 a 7), z dôvodu, že v týchto kapitolách ide len o finančný vzťah štátneho rozpočtu k týmto verejnoprávnym inštitúciám a Tlačovej agentúre, ktorý je objemovo bezvýznamný, resp. zanedbateľný.

K bodu 5

Úprava v nadväznosti na bod 3.

K bodu 6

Navrhovaným ustanovením sa precizuje v súlade s inštitucionálnym vymedzením verejnej správy podľa ESA 95 okruh subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet v podmienkach Slovenskej republiky.

K bodu 7

Vo vzťahu k bodu 6 je potrebné rozšíriť uplatňovanie rozpočtovej klasifikácie na všetky subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, z dôvodu potreby zostavenia verejného rozpočtu a vyčíslenia schodku v jednotnej metodike.

K bodu 8

Navrhovaná zmena vyplýva z nového ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu prijatého v priebehu roku 2002 ako aj zo záverov 39. schôdze Rady obrany štátu, ktorá uložila ministrovi financií úlohu upraviť v nadväznosti na nové právne predpisy predmetné ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách.

K bodu 9

V nadväznosti na vypustenie bodov 6 a 7 z § 2 ods. 1 písm. a) je potrebné vykonať úpravu aj v § 5 ods. 1 písm. f), kde sú definované príjmy štátneho rozpočtu ako príjmy rozpočtových kapitol a zároveň sú výnimkované príjmy rozpočtových kapitol finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, k Slovenskému rozhlasu a k Slovenskej televízií.

K bodu 10

V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 bol v kapitole MZV SR na rok 2003 vytvorený medzinárodný program „Oficiálna rozvojová pomoc“ (ORP). Na financovaní uvedeného programu participujú okrem MZV SR aj MK SR a MP SR. Táto skutočnosť sa zohľadňuje aj v návrhu zákona.

K bodom 11 a 12

Navrhovaná úprava v novej druhej vete súvisí s postupom prípravy projektu decentralizácie verejnej správy pre ďalšie obdobie a požiadavkou vytvorenia predpokladov na ďalšie posilnenie rozhodovacích právomocí obcí a vyšších územných celkov pri určení priorít financovania ich potrieb. Predloženým návrhom použitia dotácie bez účelového určenia na financovanie bežných a kapitálových výdavkov sa vymedzuje jej určenie na úhradu výdavkov vyplývajúcich z hospodárenia príslušného rozpočtového roka a zamedzuje sa jej využitie na úhradu splátok a istín návratných zdrojov financovania.

Podľa doplnenej úpravy poslednej vety ustanovenia § 6 ods. 3 obce s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí nebudú odvádzať výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých týmto obciam ako dotácia na samosprávne funkcie a decentralizačná dotácia na prenesený výkon pôsobností štátnej správy na obce a prechod pôsobností z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky určených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Touto úpravou sa u malých obcí do 3000 obyvateľov sleduje zníženie administratívnej a ekonomickej náročnosti pri vykonávaní finančných operácií, ako aj efektívnejšie využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie rozšírených kompetencií obcí.

K bodu 13

Navrhuje sa umožniť do sumy 100 Sk neodviesť do štátneho rozpočtu vratku vyplývajúcu zo zúčtovania konkrétnej dotácie alebo príspevku so štátnym rozpočtom. Navrhovanou úpravou sa reaguje na zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti pri jej hradení aj vzhľadom na zvýšené poplatky za vykonávané finančné operácie v jednotlivých peňažných ústavoch a bankách.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na schválenie nového zákona v priebehu roku 2002.

K bodu 15

Prostriedky, ktoré budú po pristúpení Slovenskej republiky k EÚ poskytované z rozpočtu ES na financovanie spoločných programov SR a ES budú rozpočtované v súlade s platným znením § 6 ods. 12 v štátnom rozpočte. Návrh na doplnenie § 6 ods. 12 sa vzťahuje na úpravu rozpočtovania výdavkov v prípade spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Aj tieto výdavky budú súčasťou príslušnej rozpočtovej kapitoly.

K bodom 16 a 17

Doterajšia úprava v štvrtej vete § 8 ods. 2 sa nahrádza novým textom; vo vzťahu k zabezpečeniu jednotného postupu pri zostavení verejného rozpočtu v metodike ESA 95 je potrebné definovať jednotný spôsob úpravy v návrhoch rozpočtov subjektov, t.j. definovať v časti príjmov a výdavkov finančné transakcie, ktoré sa vylučujú z príjmov resp. výdavkov. Za finančné transakcie vylučované z príjmovej strany jednotlivých zložiek verejného rozpočtu sa považujú

-prijaté pôžičky (hlavná kategória 500 Prijaté úvery ekonomickej klasifikácie),

-splátky poskytnutých pôžičiek (kategórie 410 Z domácich úverov a pôžičiek - istín a 420 Zo zahraničných úverov a pôžičiek – istín ekonomickej klasifikácie),

-predaj akcií (kategórie 430 Z predaja majetkových účastí a 440 Z predaja Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu ekonomickej klasifikácie),

-zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka (podpoložka 292010 Zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka ekonomickej klasifikácie) a tá časť prostriedkov z podpoložky 292004 Z prevodov z peňažných fondov obcí a vyšších územných celkov ekonomickej klasifikácie, ktorá zodpovedá objemu prevodu prostriedkov z predchádzajúceho roka (pri zostavovaní rozpočtu) resp. objemu použitých prostriedkov z predchádzajúceho roka (pri sledovaní skutočnosti).

Za finančné transakcie vylučované z výdavkovej strany jednotlivých zložiek verejného rozpočtu sa považujú

-poskytnuté pôžičky (kategória 810 Úvery a účasť na majetku bez položky 814 Účasť na majetku ekonomickej klasifikácie),

-splátky prijatých pôžičiek (kategória 820 Splácanie istín ekonomickej klasifikácie),

-nákup akcií (položka 814 Účasť na majetku ekonomickej klasifikácie).

V zmysle metodiky ESA 95 je schodok/prebytok nahradený pre účely hodnotenia krajiny Európskou komisiou podľa maastrichtských kritérií pojmom čisté výpožičky/čisté pôžičky.

Podľa metodiky ESA 95 čisté výpožičky predstavujú záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami očistenými o finančné transakcie vylučované z príjmovej strany a výdavkami očistenými o finančné transakcie vylučované z výdavkovej strany rozpočtu.

Pri vykazovaní skutočnosti za bežný rok je potrebné pristúpiť k časovému rozlíšeniu výdavkov. Údaje za časovo rozlíšené výdavky za všetky zložky verejného rozpočtu sa budú získavať zo štatistických výkazov, ktoré predkladajú jednotlivé zložky verejného rozpočtu.

K bodom 18 a 19

Navrhovaným doplnením sa rozširuje povinnosť predkladania potrebných údajov aj pre potreby strednodobého finančného výhľadu a pre hodnotenie plnenia rozpočtu; pre účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sa navrhuje údaje predkladať v štruktúre príjmov a výdavkov a aktív a pasív na štvrťročnej báze. Rozsah, usporiadanie a obsahové vymedzenie požadovaných údajov ustanovujú vzory účtovných výkazov uvedené v Opatrení MF SR z 25.2.2003 č. 1407/2003-92 (uverejnené vo FS č. 6/2003) a vzory finančných výkazov uvedené v prílohách č. 1 až 4 a 9 k Pokynu MF SR z 28.2.2003 (uverejnené vo FS č. 7/2003. Na účely zostavenia verejného rozpočtu budú zdravotné poisťovne a verejné vysoké školy predkladať všetky požadované údaje prostredníctvom príslušného ministerstva, ktoré ich následne ako sumár predloží ministerstvu financií.

K bodu 20

Navrhovaným doplnením odseku 6 sa zabezpečí a zároveň určí povinnosť vymenovaným subjektom prerokovať návrhy svojich rozpočtov s ministerstvom financií skôr, ako ich predložia na prerokovanie vo svojich orgánoch a na schválenie Národnej rady SR, resp. vlády. Uložením takejto povinnosti sa zabezpečí vypracovanie návrhov rozpočtov týchto subjektov na základe východísk v súlade s návrhom štátneho rozpočtu schváleného vládou, čím sa umožní ministerstvu financií vstupovať do procesu tvorby verejného rozpočtu tak, aby sa zabezpečilo dodržanie podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte, stanovené na daný rozpočtový rok v súlade s § 8 ods. 1.

K bodu 21

Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je návrh finančných vzťahov štátneho rozpočtu k ostatným subjektom, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Vzhľadom na nutnosť zabezpečiť previazanosť finančných tokov medzi návrhom štátneho rozpočtu a návrhmi rozpočtov ostatných zložiek verejného rozpočtu, sa precizuje ustanovenie odseku 7 v nadväznosti na spracovanie návrhov príslušných rozpočtov. Návrhy rozpočtov jednotlivých subjektov sa predkladajú na schválenie národnej rade, resp. vláde v zmysle osobitných predpisov a spracované v súlade s návrhom štátneho rozpočtu schváleného vládou na príslušný rozpočtový rok.

K bodom 22, 23, 29, 39

Navrhované úpravy vyplývajú zo zrušenia rozpočtových kapitol v § 2.

K bodu 24

Predloženým návrhom v ustanovení § 10 ods. 5 písm. d), sa reaguje na potreby praxe pri poskytovaní preddavkov v prípadoch obstarávania špeciálnych strojov, prístrojov a zariadení; výšku preddavku určuje jedna z podmienok určených vo výnose MF SR č. 22044/2002-48, po prijatí novelizovaného znenia sa táto podmienka nebude vzťahovať na tieto špeciálne stroje, prístroje a zariadenia. Ide napríklad o obstaranie majstrovských hudobných nástrojov, špeciálnych zdravotníckych prístrojov, špeciálnych meracích prístrojov v prípadoch, ak neexistujú domáci výrobcovia a je nevyhnutné obstarať takýto prístroj v zahraničí a zahraničný výrobca v zmluve žiada o poskytnutie preddavku na výrobu takéhoto zariadenia vzhľadom na dlhú výrobnú lehotu, ktorá prevyšuje 1 rok.

K bodu 25

Návrh na vypustenie poslednej vety § 10 ods. 7 vyplýva z predloženého návrhu v bode 32.

K bodu 26

Navrhovaným doplnením ustanovenia sa zabezpečí rovnaký postup vo vzťahu k prostriedkom Európskym spoločenstiev, t.j. zabezpečuje rovnakú ochranu na tieto prostriedky ako na prostriedky štátneho rozpočtu.

K bodu 27

Navrhuje sa nové znenie odseku 10 v dôsledku potreby zapracovať v tomto ustanovení viaceré zmeny. Precizuje sa znenie druhej a tretej vety a ďalšie zmeny sa navrhujú s cieľom špecifikovať postup pri zmenách programov. Zaradenie nového programu a zrušenie schváleného programu je dané na rozhodnutie vlády vychádzajúc z princípu, že vláda schvaľuje programy rozpočtových kapitol pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu.

Schváleniu ministrom financií, bez rozhodnutia vlády bude podliehať len také vytvorenie nového programu, ktoré súvisí s používaním (prideľovaním) výdavkov z programu schváleného vládou právnickým a fyzickým osobám na základe osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení zákona č. 132/2002 Z. z., plnením úloh programov bývalých štátnych fondov a vytvorenie nového programu, vyplývajúce z realizácie výdavkov rozpočtových kapitol, ktorých správcom je minister financií podľa § 9 ods. 1.

Zmeny v schválených programoch, ktoré sú bližšie špecifikované v Metodickom pokyne pre implementáciu programového rozpočtovania, je možné vykonať v príslušnom rozpočtovom roku na návrh správcu rozpočtovej kapitoly so súhlasom ministra financií.

Všetky vyššie definované postupy pri schvaľovaní nového programu, zrušení schváleného programu ako aj zmeny programov sa vzťahujú aj na medzirezortné programy.

K bodu 28

Navrhovanou zmenou tohto ustanovenia správca rozpočtovej kapitoly vydá všeobecne záväzný právny predpis na poskytovanie dotácií v prípadoch, ak poskytovanie dotácií nie je upravené zákonom. Z uvedeného vyplýva, že každý rezort, ktorý dotácie poskytuje, ich bude poskytovať v súlade s právnym predpisom. Predložený návrh reaguje na zmenu pravidiel poskytovania dotácií vyplývajúcich z pripravovaných zámerov rezortu zameraných na boj proti korupcii v súlade s úlohou B.2. uznesenia vlády SR č. 159 zo 4.3.2003. Navrhovanou zmenou sa odstráni subjektívne posudzovanie poskytovania dotácií, t.j. novelizáciou zákona sa zruší možnosť určovania podmienok poskytovania dotácií bez vydania všeobecne záväzného právneho predpisu príslušným rezortom, v ktorého vecnej pôsobnosti je poskytovanie dotácií.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na schválenie nového zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

K bodu 31

Navrhovanou úpravou sa vytvára legislatívny priestor pre ministerstvo financií na vydávanie zmeniek vo vzťahu k medzinárodným inštitúciám v nadväznosti na zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ktorého úprava sa súčasne navrhuje v článku III zákona.

K bodu 32

Navrhovaným ustanovením sa oproti doterajšiemu ustanoveniu (v § 10 ods. 7 posledná veta, ktorá sa súčasne s týmto návrhom vypúšťa) zavádza tvrdšie rozpočtové obmedzenie s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok v rozpočtových a príspevkových organizáciách, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať organizácia oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Schválením navrhovaného ustanovenia v časti práva a povinnosti rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa vytvára pre ministerstvo financií sankčný nástroj uložením pokuty za nedodržanie tejto povinnosti a to až do 1 milióna korún podľa § 48 rozpočtových pravidiel, čo v praxi znamená pre organizáciu škodu, z ktorej sa v zmysle príslušných právnych predpisov (zákonník práce, zákony o štátnej a verejnej službe) vyvodzuje osobná zodpovednosť v príslušnej organizácii.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na schválenie nového zákona v priebehu roka 2002.

K bodu 34

Navrhovanou úpravou sa vytvára priestor pre možnosť poukázania prostriedkov na činnosť zastupiteľských úradov v zahraničí aj v hotovosti do pokladne zastupiteľského úradu z dôvodu, že v praxi je nutné v nestabilných krajinách, ktoré sú v krízach (politických, hospodárskych), neotvárať bežné účty a zasielať tam preddavok „iným vhodným spôsobom“, napr. kuriérom v hotovosti a pod. Zároveň sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie z dôvodu preukázania jeho nadbytočnosti v praxi.

K bodom 35 a 36

V zmysle Nariadenia ES 1260/1999 je povinnosťou aj prístupových krajín zabezpečiť spolufinancovanie projektov podporených z rozpočtu ES minimálne vo výške 25% pre ich investičnú časť. Spolufinancovanie programov ISPA a SAPARD je legislatívne upravené v súlade so stanovenými finančnými tokmi. Pre program PHARE Európska komisia nepožadovala striktne pre finančné memorandá rokov 1998 a 1999 uplatnenie spoločného financovania prostredníctvom implementačných agentúr. U finančného memoranda 2000 a ďalších dôslednejšie sleduje vykonanie spolufinancovania z národných zdrojov (zrejme na základe niektorých negatívnych zistení všeobecne v kandidátskych krajinách). V súčasnosti je pre spolufinancovanie finančných memoránd dôsledne požadované spoločné, tzv. joint spolufinancovanie. Tento systém je rovnaký ako u programov SAPARD a ISPA. V Project Fiche (vykonávací dokument k jednotlivým projektom z finančných memoránd ) sú zadané pre projekty PHARE podmienky na prevedenie spolufinancovania a na ich vykonanie je potrebná navrhovaná úprava.

Pre zabezpečenie transparentnosti používania zdrojov z predvstupovej pomoci EÚ aj prostriedkov štátneho rozpočtu sa súčasne pre ministerstvo financií ustanovuje úloha zverejňovať informácie o finančných tokoch národného fondu. Predpokladá sa zverejňovať údaje za štvrťrok. Týmto spôsobom budú aj príslušné rezorty informované o aktuálnej situácii v realizácii spoločných projektov, ktoré vecne spadajú do ich pôsobností.

K bodu 37

Ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia tak, aby všeobecné pravidlá uvedené v odsekoch 2 a 3 § 20a platili rovnako na predvstupové prostriedky ako aj na prostriedky poskytnuté po vstupe SR do EÚ.

K bodu 38

V nadväznosti na vypustenie krajských úradov z pojmu ústredný orgán a zrušenie rozpočtových kapitol krajských úradov je úprava v § 21 ods. 4 písm. b) nadbytočná.

K bodu 40

Precizuje sa možnosť použitia príjmov kapitálového rozpočtu na splácanie istín návratných zdrojov financovania v hospodárení obcí a VÚC.

K bodu 41

Nutnosť doplnenia súčasnej právnej úpravy vyplýva z dôvodu, aby poskytovateľom decentralizačnej dotácie spoločným obecným úradom alebo založeným združeniam obcí podľa osobitného zákona nebolo viazané zákonom o rozpočtových pravidlách len na ministerstvo financií. Podľa osobitných zákonov poskytujú obciam a VÚC účelovú decentralizačnú dotáciu aj iné právnické osoby, ktoré v zmysle doplnenej úpravy budú môcť túto poskytovať aj spoločným obecným úradom alebo združeniam obcí, (v súčasnosti krajské úrady alebo okresné úrady, po ich zrušení špecializovaná štátna správa).

K bodu 42

V novom § 33a sa precizuje postavenie mestských častí v Bratislave a Košiciach vo vzťahu k zákonu o rozpočtových pravidlách.

K bodu 43

Legislatívno-technické úpravy vo vzťahu k prijatiu nových zákonných úprav.

K bodu 44

Navrhuje sa zmeniť doterajšie predkladanie správ o hodnotení plnenia štátneho rozpočtu v štvrťročnej periodicite na polročné. Vláda, ktorá podľa zákona zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu jej predloží za prvý polrok správu o jeho plnení a po skončení roka vypracuje a predloží na schválenie štátny záverečný účet.

Predložený návrh vychádza z postupného približovania sa aplikácie praktík v Európskej únii, kde základným východiskom pri hodnotení krajiny Európskou komisiou podľa maastrichtských kritérií je stav deficitu a dlhu verejnej správy. Z hľadiska vývoja ekonomiky je dôležité hodnotenie celkového okruhu verejných financií a štátny rozpočet je len jednou zložkou verejných financií, takže štvrťročné hodnotiace správy za štátny rozpočet sú z tohto pohľadu bezvýznamné.

K bodu 45

Precizuje sa ustanovenie vo vzťahu k oprávneniu ukladania sankcií za porušenie rozpočtovej disciplíny príslušnou správou finančnej kontroly vo vzťahu k platnému zneniu v odseku 5.

K bodu 46

Precizuje sa ustanovenie vo vzťahu k definovaniu štátneho záverečného účtu ako súhrnného dokumentu.

K bodu 47

Návrh reaguje na zrušenie samostatných kapitol pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. Návrhom sa zabezpečuje legislatívna úprava hospodárenia týchto verejnoprávnych inštitúcií do nadobudnutia účinnosti nových zákonov o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízií.

K bodu 48

Návrhom v § 54 ods. 1 písm. f) sa zjednocuje časové použitie programovo nealokovaných prostriedkov s prostriedkami určenými na programy, ktorých úprava je v § 10 ods.10. Schválením tohto ustanovenia sa obmedzuje pre ministra financií povoľovanie výnimiek z časového použitia prostriedkov štátneho rozpočtu len v roku ich poskytnutia a to do nasledujúceho roka. Navrhovaným znením sa zároveň vylučuje doterajšia možnosť predlžovať výnimku z časového použitia do ďalších rokov.

K bodu 49

Navrhuje sa splnomocniť ministra financií povoliť pri oficiálnych zahraničných návštevách uskutočniť nevyhnutný osobitný výdavok, ktorý výnos Ministerstva financií SR neupravuje, a to v rámci schválených záväzných ukazovateľov rozpočtu príslušnej kapitoly.

K bodu 50

Navrhovaný posun uplatnenia ustanovenia § 26 ods. 4 a 26a ods. 4 vo vzťahu k rozpočtom obcí a rozpočtom vyšších územných celkov nadväzuje na schválený časový harmonogram ďalšieho postupu decentralizácie verejnej správy a jeho legislatívne zabezpečenie v zmysle uznesenia vlády č. 142/2003 k návrhu ďalšieho postupu decentralizácie verejnej správy.

K bodu 51

Navrhovaným doplnením prechodných ustanovení zákona sa v odseku 1 reaguje na poznatky z kontrolných zistení. Súčasný právny stav umožňuje uložiť sankciu za porušenie rozpočtovej disciplíny len subjektu, ktorý disciplínu porušil. Nemožno aplikovať sankčné ustanovenia na prípady porušenia rozpočtovej disciplíny napr. štátnymi vysokými školami pretransformovanými na súčasné verejné vysoké školy. Zákon o vysokých školách neupravuje prechod zodpovednosti za prípadné porušenie rozpočtovej disciplíny fakultami a vysokými školami, ktoré hospodárili ako rozpočtové organizácie, rovnako túto problematiku neupravuje zákon o premene niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie, na základe ktorého došlo k premene organizácií. Rovnako zákon o majetku obcí a zákon o majetku vyšších územných celkov je na riešenie povinnosti vrátiť neoprávnene použité prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny neaplikovateľný. Zámerom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť prechod zodpovednosti na tie subjekty, ktoré po nadobudnutí účinnosti tohto zákona zmenia právnu formu hospodárenia alebo prejdú do inej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podľa navrhovaného ustanovenia sa sankcia (viazanie, resp. odvod) uloží v závislosti od právnej formy nového subjektu.

Znením v odseku 2 sa zabezpečuje do obdobia zavedenia funkčného systému Štátnej pokladnice, kedy na základe zmluvy s NBS obchody so SR vykonáva NBS, aby úlohy uvedené v § 50 ods. 10 a 12 zabezpečovalo ministerstvo financií.

Navrhnutým znením odseku 3 sa zabezpečí zostavenie jednotlivých zložiek verejného rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok podľa upravenej rozpočtovej klasifikácie na nasledujúci rok.

V odseku 4 sa navrhovanou legislatívnou úpravou vytvára priestor pre príspevkové organizácie na možnosť v roku 2003 uhradiť stratu z minulých rokov vykázanú k 31. decembru 2002 na ťarchu fondu reprodukcie. Ide o jednorazovú možnosť, ktorá sa navrhuje výnimočne s cieľom eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií, vykázaného k 31.12.2002.

Prechodným ustanovením v odseku 5 sa reaguje na zmenu vykonanú v § 16 ods. 1 písm. c). Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov príslušnými správcami kapitol sa navrhuje s účinnosťou od 1.9.2003 tak, aby do konca roku mohli byť príslušné právne predpisy vydané a mohlo sa podľa nich postupovať od 1.1.2004.

K čl. II.

V nadväznosti na úpravu v § 8 ods. 5 tohto návrhu je potrebné zabezpečiť v zákone o vysokých školách povinnosť predkladania návrhu rozpočtu verejnej vysokej školy ministerstvu školstva tak, aby Ministerstvo školstva SR mohlo predkladať za verejné vysoké školy súhrnné údaje podľa požiadavky Ministerstva financií SR.

K čl. III

Navrhovanou úpravou sa rozširuje výkon správy štátneho dlhu o vydávanie zmeniek, ak je ich vydanie pre štát výhodnejšie ako priama platba do medzinárodnej inštitúcie.

K čl. IV

Cieľom úpravy v nadväznosti na zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode 2 návrhu zákona je zapojenie rozpočtu kancelárie Súdnej rady na rozpočet rozpočtovej kapitoly VPS.

K čl. V

Úprava vyplýva zo zrušenia samostatnej rozpočtovej kapitoly TASR, ktorej ako príspevkovej organizácii je potrebné určiť finančný vzťah na orgán, ktorý bude voči nej plniť funkciu zriaďovateľa.

K čl. VI

Navrhuje sa zrušiť splnomocňovacie ustanovenia v § 16 zákona NR SR č. 325/1993 Z. z., podľa ktorých príslušné rezorty vydávali všeobecne záväzné právne predpisy na poskytovanie dotácií; návrh reaguje na úpravu vykonanú v bode 28.

K čl. VII a VIII

V nadväznosti na zrušenie samostatných rozpočtových kapitol pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu sa navrhuje v osobitných zákonoch zrušiť ustanovenie o samostatných rozpočtových kapitolách pre Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu.

K čl. IX a X

Navrhovanými článkami sa zosúlaďujú osobitné predpisy so zákonom o rozpočtových pravidlách v spôsobe predkladania údajov potrebných na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu, strednodobého finančného výhľadu a hodnotenia plnenia verejného rozpočtu prostredníctvom ministerstva zdravotníctva.

K čl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. septembra 2003 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré z dôvodu nutnosti ukončenia rozpočtového roka bez zmien v priebehu roka môžu nadobudnúť účinnosť od 1.1. 2004 a čl. I bod 15, ktorý v nadväznosti na zákon č. 427/2002 Z. z. nadobudne v tomto ustanovení účinnosť až pristúpením k Európskej únii.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 21. mája 2003.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu