Zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach 442/2002 účinný od 01.07.2005 do 31.12.2008

§ 2
Vymedzenie základných pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,
b)
verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd,
c)
hromadným zásobovaním vodou zásobovanie viac ako 50 osôb alebo zásobovanie, ktorého priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 vody,
d)
hromadným odvádzaním odpadových vôd príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd od viac ako 50 osôb alebo ak priemerná denná produkcia je viac ako 10 m3 odpadovej vody,
e)
komunálnymi odpadovými vodami (ďalej len „odpadové vody") odpadové vody obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd z domácností, zariadení priemyslu, zo služieb, sociálnej vybavenosti a vody z povrchového odtoku, ako aj všetkých ostatných vôd vtekajúcich do verejnej kanalizácie,
f)
voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou,
g)
kalom zmes vody a tuhých látok odstránených z rôznych druhov vôd prirodzenými alebo umelo iniciovanými procesmi,
h)
revíznou kanalizačnou šachtou šachta určená na vstup do kanalizácie alebo do kanalizačnej prípojky na účely kontroly a vykonania potrebných prevádzkových úkonov,
i)
vodohospodárskou činnosťou súvisiacou s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „vodohospodárska činnosť") odber, zachytávanie a úprava surovej vody, zhromažďovanie, akumulácia a dodávka pitnej vody, ako aj príjem, odvádzanie a čistenie odpadovej vody v zariadeniach, z ktorých je následne vypúšťaná do povrchových vôd,
j)
stokovou sieťou sieť potrubí a pridružených objektov na príjem a neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd; stoková sieť môže byť jednotná sústava, delená sústava alebo polodelená sústava,
k)
stokovou sieťou delenej sústavy stoková sieť pozostávajúca aspoň z dvoch sústav stôk na oddelené odvádzanie odpadových vôd, z ktorých jedna oddelene odvádza vody z povrchového odtoku,
l)
aglomeráciou územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nej odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania,
m)
štátnym monitorovacím a informačným systémom verejných vodovodov a verejných kanalizácií sústava priebežnej kontroly stavov a činností na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ktorá využíva referenčné metódy merania, zberu, prenosu a vyhodnocovania nameraných údajov a tvorí podklady pre sústavu informácií a informačných činností, ktorá slúži na zabezpečenie plnenia úloh štátu,
n)
zaústením kanalizačnej prípojky technické zariadenie alebo úprava potrubia verejnej kanalizácie umožňujúca pripojenie kanalizačnej prípojky.

§ 3
Zriaďovanie a vlastníctvo verejných vodovodov a verejných kanalizácií

(1)
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zriaďujú a prevádzkujú vo verejnom záujme najmä na účely hromadného zásobovania obyvateľov pitnou vodou a hromadného odvádzania odpadových vôd zo sídelných útvarov. Voda vo verejnom vodovode musí spĺňať požiadavky na kvalitu pitnej vody, ak orgán na ochranu zdravia ľudí1) nerozhodne inak.
(2)
Vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií môže byť z dôvodu verejného záujmu iba právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
(3)
Za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú
a)
vodovody, ktoré neslúžia na hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou,
b)
vodovody na samostatné zásobovanie jednotlivých objektov a zariadení vodou, ako aj zariadenia slúžiace na účely požiarnej ochrany,
c)
odberné zariadenia na vodárenských nádržiach a vodných tokoch,
d)
hydroforové stanice zásobujúce jednotlivé vyššie budovy alebo ich skupiny, alebo priemyselné stavby a poľnohospodárske stavby a hydroforové stanice, ktoré sú súčasťou viacúčelových zariadení,
e)
vodovodné prípojky.
(4)
Za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú
a)
kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd,
b)
samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení,
c)
dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu,
d)
kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy,
e)
záchytné priekopy,
f)
domové čistiarne odpadových vôd a žumpy,
g)
kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti,
h)
kanalizačné prípojky.
(5)
Ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti, obvodný úrad životného prostredia môže určiť, že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.
(6)
Vlastník vodovodu môže previesť vlastníctvo vodovodu na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizácie môže previesť vlastníctvo kanalizácie na vlastníka verejnej kanalizácie.
(7)
Verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu.2)

§ 4
Vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky

(1)
Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navrtávacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.2)
(2)
Kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis.2)
(3)
Odberateľom vody (ďalej len „odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
(4)
Producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
(5)
Ak sa prevádzkovateľ verejného vodovodu rozhodne osadiť meradlo na vodovodnú prípojku, z ktorej sa doteraz odber vody nemeral, odberateľ je povinný vykonať podľa pokynov prevádzkovateľa verejného vodovodu potrebné úpravy na vodovodnej prípojke.
(6)
Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.
(7)
Vlastník vodovodnej prípojky je povinný
a)
odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu,
b)
zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode,
c)
zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
(8)
Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný
a)
odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie,
b)
zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby nedošlo ku zmenšeniu prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená,
c)
zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady.
(9)
Vlastník vodovodnej prípojky môže previesť vlastníctvo vodovodnej prípojky na vlastníka verejného vodovodu a vlastník kanalizačnej prípojky môže previesť vlastníctvo kanalizačnej prípojky na vlastníka verejnej kanalizácie.
(10)
Vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnené hadicové zariadenie alebo odberné miesto,3) je povinný umožniť odber vody hasičským jednotkám pri zásahu. Veliteľ zásahu3) je povinný dodatočne nahlásiť vlastníkovi vodovodnej prípojky, vlastníkovi verejného vodovodu a vlastníkovi verejnej kanalizácie čas, miesto a množstvo odobratej vody.
(11)
Meradlo umiestnené na vodovodnej prípojke je príslušenstvom verejného vodovodu.

§ 6
Odborná spôsobilosť

(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností a ovládanie technických alebo technologických postupov, ktoré musí spĺňať žiadateľ o osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie príslušnej kategórie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(2)
Odbornú spôsobilosť preukazuje žiadateľ o prevádzkovanie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo ním ustanovený odborný zástupca osvedčením o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie príslušnej kategórie verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
(3)
Ministerstvo vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti na
a)
prevádzkovanie verejného vodovodu I. až III. kategórie,
b)
prevádzkovanie verejnej kanalizácie I. až III. kategórie.
(4)
Verejný vodovod, ktorý zásobuje vodou
a)
menej ako 2 500 obyvateľov, je verejným vodovodom III. kategórie,
b)
od 2 500 do 50 000 obyvateľov, je verejným vodovodom II. kategórie,
c)
viac ako 50 000 obyvateľov, je verejným vodovodom I. kategórie.
(5)
Verejná kanalizácia, ktorej výhľadová projektová kapacita je
a)
menej ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou III. kategórie,
b)
od 2 000 do 25 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou II. kategórie,
c)
viac ako 25 000 ekvivalentných obyvateľov, je verejnou kanalizáciou I. kategórie.
(6)
Podmienky na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona sú:
a)
spôsobilosť na právne úkony,
b)
bezúhonnosť,
c)
splnenie požiadavky na vzdelanie,
d)
splnenie požiadavky na odbornú prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví,
e)
úspešné vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti pred odbornou komisiou.
(7)
Splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. c) a d) sa preukazuje
a)
dokladmi o skončení úplného stredného odborného vzdelania príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní desaťročnej odbornej praxe,
b)
dokladmi o skončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe,
c)
dokladmi o skončení vysokoškolského vzdelania 1. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe,
d)
dokladmi o skončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní päťročnej odbornej praxe alebo
e)
rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie5a) a dokladom o vykonaní odbornej praxe podľa písmen a) až d).
(8)
Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť skúškou pred odbornou komisiou a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti alebo zabezpečí overovanie odbornej spôsobilosti skúškou pred odbornou komisiou a vydávanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti prostredníctvom právnickej osoby (ďalej len „osvedčovateľ"), ktorá nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť na úseku prevádzkovania verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
(9)
Odborná komisia preveruje znalosti týkajúce sa predmetu tohto zákona v oblasti technickej, technologickej, právnej a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.
(10)
Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia.
(11)
Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.
(12)
Podrobnosti o preukazovaní vzdelania a odbornej praxe, o rozsahu skúšky odbornej spôsobilosti, o zriaďovaní a činnosti odborných komisií a o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 7
Odborný zástupca

(1)
Odborným zástupcom je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborný výkon vodohospodárskych činností pri prevádzkovaní verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
(2)
Ministerstvo môže prevádzkovateľovi určiť povinnosť ustanoviť jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov, pričom prihliada najmä na charakter, veľkosť a zložitosť prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak dôjde k zmene charakteru, veľkosti a zložitosti prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ministerstvo prehodnotí počet ustanovených odborných zástupcov. Prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie ustanoví ďalších odborných zástupcov do 90 dní od prehodnotenia počtu odborných zástupcov ministerstvom.
(3)
Funkciu odborného zástupcu môže tá istá osoba vykonávať len pre jednu fyzickú osobu alebo pre jednu právnickú osobu.
(4)
Odborným zástupcom právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom nemôže byť člen dozornej rady alebo iného kontrolného orgánu tejto právnickej osoby.
(5)
Ak odborný zástupca prestane v priebehu prevádzkovania verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie vykonávať svoju funkciu, prevádzkovateľ, ak sám nie je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti, je povinný do 90 dní ustanoviť nového odborného zástupcu, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona, a neodkladne to oznámiť ministerstvu.
(6)
Práva a povinnosti fyzických osôb konajúcich v mene právnickej osoby podľa osobitného predpisu6) nie sú týmto zákonom dotknuté.

§ 8
Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1)
Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak
a)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti písomne požiada o jeho zrušenie,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia,
c)
držiteľ osvedčenia prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom,
d)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti vykonáva funkciu odborného zástupcu pre dve a viac fyzických osôb alebo pre dve a viac právnických osôb,
e)
sa držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti bezdôvodne nezúčastnil preškolenia.
(2)
Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak
a)
sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

§ 9
Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti

(1)
Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „evidencia osvedčení") a ich zmien.
(2)
Evidencia osvedčení obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
b)
predmet a rozsah prevádzkovania podľa § 6 ods. 3 až 5,
c)
dátum vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
(3)
Evidencia osvedčení je verejne prístupná.

§ 11
Verejné kanalizácie

(1)
Verejné kanalizácie musia byť navrhnuté a vybudované v súlade s poznatkami stavu technického pokroku tak, aby negatívne neovplyvnili životné prostredie a bola zabezpečená dostatočná prevádzková kapacita pre nepretržité odvádzanie a čistenie odpadových vôd od producentov pri všetkých štandardných miestnych klimatických podmienkach aj so zohľadnením sezónnych výkyvov v zaťažení a aby spĺňali požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd ustanovené osobitnými predpismi.7)
(2)
Verejné kanalizácie musia byť vodotesné, chránené proti zamrznutiu a pred poškodzovaním vonkajšími vplyvmi.
(3)
Podrobnosti o technických požiadavkách pre návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných kanalizácií vrátane čistenia odpadových vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Kanalizačné potrubia na odvádzanie odpadových vôd s výnimkou kanalizačných potrubí na odvádzanie vôd z povrchového odtoku, ako aj kanalizačných prípojok, ak nie sú vodnou stavbou,2) musia byť pri súbehu alebo krížení uložené hlbšie ako vodovodné potrubia na dodávku pitnej vody. Výnimku môže povoliť obvodný úrad životného prostredia za predpokladu, že sa vykoná také technické opatrenie, ktoré zamedzí možnosti kontaminácie pitnej vody odpadovou vodou, a to ako pri bežnej prevádzke, tak aj v prípade poruchy verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu.

§ 13
Kvalita pitnej vody a sledovanie kvality vôd

(1)
Pitná voda dodávaná verejným vodovodom musí spĺňať požiadavky na zdravotnú bezchybnosť pitnej vody ustanovenú osobitným predpisom.1)
(2)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť sledovanie kvality vody odoberanej z vodného zdroja počas jej odberu, akumulácie, úpravy a dopravy k odberateľovi a zistené hodnoty výsledkov odovzdávať príslušnému orgánu na ochranu zdravia1) a obvodnému úradu životného prostredia. Početnosť odberov vzoriek a požiadavky na rozsah a výkon rozborov pitnej vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie je povinný zabezpečiť vykonávanie odberu vzoriek odpadových vôd, ich rozbory a zistené hodnoty výsledkov odovzdávať obvodnému úradu životného prostredia. Rozsah a početnosť odberov vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Najvyšším metodickým centrom na kontrolu kvality vody a s vodou súvisiacich matríc na všetkých stupňoch nakladania s vodou v zmysle tohto zákona a na odborné posudzovanie účinnosti technologických riešení a použitých zariadení v oblasti úpravy a čistenia povrchových vôd, podzemných vôd, odpadových vôd a kalov je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku.
(5)
Požiadavky na kontrolu kvality vody a metodiky určené Národným referenčným laboratóriom pre stanovovanie jednotlivých ukazovateľov vo vode sú záväzné pre všetky orgány verejnej správy a prevádzkovateľov verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Požiadavky na kontrolu kvality vody a metodiky určené Národným referenčným laboratóriom uverejní ministerstvo vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 14
Nútená správa

(1)
Ak to vyžaduje verejný záujem a ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, ochrany zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia, krajský úrad životného prostredia môže vyhlásiť nútenú správu, ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ktorý je povinný zabezpečiť nepretržitú dodávku pitnej vody alebo plynulé a bezpečné odvádzanie odpadových vôd, túto povinnosť neplní.
(2)
Krajský úrad životného prostredia rozhodne, ktorý prevádzkovateľ v rámci nútenej správy preberá na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Túto správu, prevádzku alebo údržbu obstaráva prevádzkovateľ v rámci nútenej správy na náklady povinného vlastníka verejného vodovodu alebo vlastníka verejnej kanalizácie, prípadne ich právneho nástupcu, za ktorého tieto povinnosti plní.

§ 15
Povinnosti vlastníka verejného vodovodu

(1)
Vlastník verejného vodovodu je povinný zabezpečiť
a)
nepretržitú dodávku pitnej vody,
b)
aby verejné vodovody spĺňali technické požiadavky uvedené v § 10,
c)
aby pri nakladaní s kalom vznikajúcim v procese úpravy pitnej vody nebolo ohrozené životné prostredie,8)
d)
rozvoj verejného vodovodu v súlade so schváleným plánom rozvoja [§ 36 ods. 3 písm. b)] a s ohľadom na ekonomické možnosti,
e)
vypracovanie a aktualizáciu prevádzkového poriadku verejného vodovodu,
f)
vybudovanie, opravu a údržbu pripojenia vodovodnej prípojky na verejný vodovod na vlastné náklady.
(2)
Vlastník verejného vodovodu je povinný z dôvodu verejného záujmu a zabezpečenia ochrany zdravia ľudí zabezpečiť kontinuálne prevádzkovanie verejného vodovodu, a to aj za okolností prípadného zániku alebo zrušenia živnostenského oprávnenia a do 90 dní zabezpečiť nového prevádzkovateľa. Počas tejto doby je vlastník verejného vodovodu oprávnený zabezpečiť prevádzkovanie verejného vodovodu prostredníctvom odborného zástupcu (§ 7) aj bez udeleného živnostenského listu.
(3)
Vlastník verejného vodovodu môže prevádzkovať verejný vodovod len v prípade, ak spĺňa aj všetky podmienky vzťahujúce sa na prevádzkovateľa verejného vodovodu podľa tohto zákona a osobitného predpisu,5) inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa (§ 5).
(4)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu zastupuje vlastníka v povinnostiach podľa odseku 6 a odseku 7 písm. b) a h), § 4 ods. 3, § 12 ods. 4, § 13 ods. 2, § 22 ods. 1, 2 a 4, § 24 ods. 2 a 3, § 26 ods. 1 písm. a) a h) a ods. 2, § 27 ods. 3 a 6, § 29 ods. 3, § 30 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 35 ods. 2, § 42 ods. 2 a 4.
(5)
Vlastníci verejných vodovodov prevádzkovo súvisiacich upravia svoje vzájomné práva a povinnosti v písomnej zmluve tak, aby sa zabezpečilo kvalitné a plynulé prevádzkovanie verejného vodovodu. Ak nedôjde k písomnej zmluve, rozhodne o úprave vzájomných práv a povinností medzi nimi príslušný súd.
(6)
Vlastník verejného vodovodu je povinný poskytovať ministerstvu a príslušným orgánom verejnej správy údaje potrebné na spracovanie situačných správ za uplynulý rok na úseku verejných vodovodov, údaje na koncepčnú činnosť v oblasti verejných vodovodov a údaje z majetkovej a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu. Podrobnosti o poskytovaní potrebných údajov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný
a)
po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa umožniť pripojenie na verejný vodovod, ak sa pripájaný objekt alebo nehnuteľnosť nachádza na území s vodovodnou sieťou a ak je pripojenie technicky možné,
b)
uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa a pre jeho prípadného právneho nástupcu,
c)
poskytnúť prevádzkovateľovi verejného vodovodu dokumentáciu potrebnú na zabezpečenie prevádzky verejného vodovodu,
d)
oznámiť ministerstvu do desiatich dní od začatia prevádzkovania verejného vodovodu
1.
meno prevádzkovateľa verejného vodovodu,
2.
predmet a rozsah prevádzkovania,
3.
dobu platnosti živnostenského listu,
4.
meno, priezvisko, trvalý pobyt odborného zástupcu, ak bol ustanovený,
5.
dátum začatia prevádzkovania verejného vodovodu,
e)
umožniť prístup k verejnému vodovodu osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
f)
umožniť prístup k požiarnym hydrantom verejného vodovodu a odber z nich hasičským jednotkám pri zásahu; veliteľ zásahu3) je povinný po skončení zásahu zahlásiť vlastníkovi verejného vodovodu a vlastníkovi verejnej kanalizácie čas, miesto a množstvo odobratej vody,
g)
vyžiadať súhlas prevádzkovateľa na vykonanie akejkoľvek úpravy na verejnom vodovode,
h)
pri akomkoľvek rozširovaní vodovodnej siete predkladať Hasičskému a záchrannému zboru tieto zmeny okamžite.

§ 17
Povinnosti a práva prevádzkovateľa verejného vodovodu

(1)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný
a)
prevádzkovať verejný vodovod v súlade s osobitnými predpismi,9) všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejného vodovodu, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy,
b)
vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejného vodovodu,
c)
odovzdať vlastníkovi verejného vodovodu a dotknutej obci na ich vyžiadanie prehľad a hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality vody najneskôr do 30 dní odo dňa vyžiadania,
d)
na základe rozhodnutia krajského úradu životného prostredia prebrať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejného vodovodu,
e)
zabezpečiť vyznačenie podzemného vedenia verejného vodovodu podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejného vodovodu prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie,
f)
umožniť prístup k verejnému vodovodu a umožniť odber vody hasičským jednotkám pri požiarnom zásahu.
(2)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu je ďalej povinný
a)
umožniť prístup k objektom a zariadeniam verejného vodovodu osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a spĺňajú kritériá ustanovené osobitnými predpismi,10)
b)
viesť majetkovú a prevádzkovú evidenciu o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a poskytnúť údaje z tejto evidencie vlastníkovi verejného vodovodu,
c)
poskytovať vlastníkovi verejného vodovodu potrebné údaje na spracovanie situačných správ a údaje na koncepčnú činnosť podľa § 15 ods. 6,
d)
oznámiť ministerstvu a vlastníkovi verejného vodovodu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených podľa tohto zákona a osobitného predpisu5) do 15 dní od vzniku týchto zmien,
e)
udržiavať a zvyšovať odbornú úroveň svojich zamestnancov,
f)
bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejný vodovod,
g)
bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania vodovodnej prípojky,
h)
poskytnúť za odplatu technické podklady na zriaďovanie alebo odstraňovanie vodovodnej prípojky,
i)
vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na zásobovanie pitnou vodou do 30 dní odo dňa vyžiadania,
j)
na žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejného vodovodu do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do siedmich dní odo dňa vyžiadania,
k)
zabezpečiť archivovanie údajov z prevádzkovej evidencie najmenej počas desiatich rokov,
l)
plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
m)
hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z úhrad za dodávku vody, ak sa úhrada za dodávku vody neplatí vlastníkovi verejného vodovodu,
n)
poskytovať ministerstvu zoznam odborných zástupcov a jeho zmeny.
(3)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu
a)
je oprávnený požadovať od odberateľa, aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejného vodovodu; inak odberateľ zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil,
b)
rozhoduje o technickom riešení, umiestnení a parametroch vodovodnej prípojky, o mieste a spôsobe jej pripojenia na verejný vodovod a o umiestnení a technických podmienkach osadenia meradla na vodovodnej prípojke,
c)
má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
(4)
Osoby poverené prevádzkovateľom sú oprávnené vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejného vodovodu, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, vykonania kontrolného merania množstva a kvality vody, zistenia technického stavu vodovodnej prípojky a na kontrolu činností a monitoringu v ochranných pásmach vodárenského zdroja.

§ 18
Povinnosti a práva prevádzkovateľa verejnej kanalizácie

(1)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je povinný
a)
prevádzkovať verejnú kanalizáciu v súlade s osobitnými predpismi,9) všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy,
b)
vykonávať riadnu a pravidelnú údržbu verejnej kanalizácie,
c)
odovzdať vlastníkovi verejnej kanalizácie a dotknutej obci na ich vyžiadanie prehľad a hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality vody najneskôr do 30 dní odo dňa vyžiadania,
d)
na základe rozhodnutia krajského úradu životného prostredia prebrať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu verejnej kanalizácie,
e)
zabezpečiť vyznačenie podzemného vedenia verejnej kanalizácie podľa skutočného vyhotovenia stavby graficky na mapách, a to polohu, výšku, ako aj ich opis a ich zmeny; na to poskytne vlastník verejnej kanalizácie prevádzkovateľovi potrebné časti dokumentácie.
(2)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je ďalej povinný
a)
umožniť prístup k objektom a zariadeniam verejnej kanalizácie osobám, ktoré sú na to oprávnené podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov a spĺňajú kritériá ustanovené osobitnými predpismi,10)
b)
viesť majetkovú a prevádzkovú evidenciu o objektoch a zariadeniach verejnej kanalizácie a poskytnúť údaje z tejto evidencie vlastníkovi verejnej kanalizácie,
c)
poskytovať vlastníkovi verejnej kanalizácie potrebné údaje na spracovanie situačných správ a údaje na koncepčnú činnosť podľa § 16 ods. 6,
d)
oznámiť ministerstvu a vlastníkovi verejnej kanalizácie všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených podľa tohto zákona a osobitného predpisu5) do 15 dní od vzniku týchto zmien,
e)
udržiavať a zvyšovať odbornú úroveň svojich zamestnancov,
f)
bezodplatne stanoviť technické podmienky pripojenia alebo odpojenia nehnuteľnosti na verejnú kanalizáciu,
g)
bezodplatne stanoviť technické podmienky zriaďovania alebo odstraňovania kanalizačnej prípojky,
h)
poskytnúť za odplatu technické podklady na zriaďovanie alebo odstraňovanie kanalizačnej prípojky,
i)
vyjadrovať sa za odplatu k projektovej dokumentácii týkajúcej sa výstavby rodinných domov, sídelných celkov alebo inej investičnej činnosti, ako aj k zmenám vo výrobnom procese fyzických osôb alebo právnických osôb z hľadiska požiadaviek na odvádzanie a čistenie odpadových vôd do 30 dní odo dňa vyžiadania,
j)
na žiadosť projektanta alebo stavebníka za odplatu zakresliť smer a výšku podzemného potrubia verejnej kanalizácie do jeho dokumentácie do 15 dní odo dňa vyžiadania alebo smer a výšku vytýčiť v teréne do siedmich dní odo dňa vyžiadania,
k)
zabezpečiť archivovanie údajov z prevádzkovej evidencie najmenej počas desiatich rokov,
l)
plniť si ďalšie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
m)
hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami získanými z úhrad za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd, ak sa úhrada za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd neplatí vlastníkovi verejnej kanalizácie,
n)
poskytovať ministerstvu zoznam odborných zástupcov a jeho zmeny.
(3)
Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie
a)
je oprávnený požadovať od producenta, aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejnej kanalizácie; inak producent zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobil,
b)
rozhoduje o technickom riešení, umiestnení a parametroch kanalizačnej prípojky, o mieste a spôsobe jej pripojenia na verejnú kanalizáciu, o umiestnení a technických podmienkach osadenia meradla na kanalizačnej prípojke a o umiestnení kanalizačnej šachty,
c)
má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len „stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
(4)
Osoby poverené prevádzkovateľom sú oprávnené vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov na účely zabezpečenia spoľahlivej funkcie verejnej kanalizácie, zistenia stavu meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny, vykonania kontrolného merania množstva a kvality vypúšťaných odpadových vôd, zistenia technického stavu kanalizačnej prípojky.

§ 19
Pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií

(1)
K bezprostrednej ochrane verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany"), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodných zdrojov podľa osobitného predpisu11) týmto nie sú dotknuté.
(2)
Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany
a)
1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane,
b)
2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm.
(3)
Pásma ochrany podľa odseku 2 určí rozhodnutím obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia na základe žiadosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.
(4)
Pri vydávaní rozhodnutia prihliadne obvodný úrad životného prostredia alebo krajský úrad životného prostredia na technické možnosti riešenia pri súčasnom zabezpečení ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a na technicko-bezpečnostnú ochranu záujmov dotknutých osôb.
(5)
V pásme ochrany je zakázané
a)
vykonávať zemné práce, stavby, umiestňovať konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b)
vysádzať trvalé porasty,
c)
umiestňovať skládky,
d)
vykonávať terénne úpravy.
(6)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.

§ 23
Všeobecné podmienky pripojenia sa na verejnú kanalizáciu a vypúšťanie vôd do verejnej kanalizácie

(1)
Žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.
(2)
Vlastník nehnuteľnosti, na ktorej vznikajú odpadové vody, je povinný pripojiť nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, je zriadená a vlastník nehnuteľnosti nemá povolenie príslušného orgánu štátnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. V prípade, že sa kanalizačná prípojka považuje za vodnú stavbu,2) vlastník nehnuteľnosti túto povinnosť nemá.
(3)
Vlastník verejnej kanalizácie uzatvorí zmluvu, ak
a)
žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu spĺňa technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu vrátane technických podmienok na umiestnenie meradla a
b)
kapacita verejnej kanalizácie to umožňuje.
(4)
Nehnuteľnosť možno pripojiť na verejnú kanalizáciu podľa systému sústavy verejnej kanalizácie jednou kanalizačnou prípojkou. So súhlasom prevádzkovateľa verejnej kanalizácie možno v odôvodnených prípadoch vybudovať jednu kanalizačnú prípojku pre viac nehnuteľností alebo viac kanalizačných prípojok pre jednu nehnuteľnosť.
(5)
Do verejnej kanalizácie možno vypúšťať alebo odvádzať iba odpadové vody mierou znečistenia a množstvom zodpovedajúce prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie, ak sa ich producent nedohodne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie inak.
(6)
Odpadové vody, ktoré presahujú najvyššiu prípustnú mieru znečistenia podľa prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie, sa môžu vypúšťať do verejnej kanalizácie až po ich predčistení u producenta odpadových vôd na mieru zodpovedajúcu prevádzkovému poriadku verejnej kanalizácie alebo rozhodnutiu obvodného úradu životného prostredia.
(7)
V prípade, že súčasťou verejnej kanalizácie je čistiareň odpadových vôd, ktorá zabezpečuje zodpovedajúce čistenie odpadových vôd v súlade s povolením na nakladanie s vodami,7) je zakázané vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie cez domové čistiarne odpadových vôd a žumpy.
(8)
Producent odpadových vôd je povinný v mieste a v rozsahu stanovenom prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie kontrolovať mieru znečistenia vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z domácností.
(9)
Odvádzanie odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a ich zneškodňovanie z nehnuteľnosti, ktorá slúži na výkon samosprávy obce14) alebo na verejné účely, alebo z verejných priestranstiev, zabezpečuje vlastník nehnuteľnosti na vlastné náklady.
(10)
Vlastník verejnej kanalizácie môže odmietnuť pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ak
a)
zneškodňovanie odpadových vôd je účelnejšie u ich producenta,
b)
zneškodňovanie odpadových vôd mimo verejnú kanalizáciu nepoškodí povrchové a podzemné vody,
c)
zneškodňovanie odpadových vôd vo verejnej kanalizácii je technicky nemožné alebo ekonomicky neúnosné,
d)
odvádzanie vôd z povrchového odtoku je možné mimo verejnej kanalizácie,
e)
obsahujú látky toxické pre kal, látky inhibujúce biologické procesy čistenia odpadových vôd alebo látky kumulujúce sa v kale do tej miery, že limitujú proces ďalšieho nakladania s ním,
f)
to neumožňuje kapacita verejnej kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
g)
zariadenia producenta nespĺňajú technické podmienky pripojenia na verejnú kanalizáciu vrátane meradla.
(11)
Dôvody odmietnutia pripojenia na verejnú kanalizáciu alebo odvádzania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa odseku 10 je prevádzkovateľ povinný preukázať žiadateľovi o pripojenie na verejnú kanalizáciu alebo producentovi.
(12)
Ak verejná kanalizácia má delenú sústavu, treba odpadové vody a vody z povrchového odtoku z jednotlivých nehnuteľností odvádzať v delenej sústave.

§ 28
Vodné a stočné

(1)
Konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
(2)
Spoluproducent odpadových vôd (ďalej len „spoluproducent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vypúšťa odpadové vody prostredníctvom producenta (§ 4 ods. 4).
(3)
Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
(4)
Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.
(5)
Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.
(6)
Za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.
(7)
Ak sa producent so spoluproducentmi nedohodne inak, producent rozpočíta spoluproducentom vypúšťané množstvo odpadových vôd podľa smerných čísel spotreby vody.
(8)
Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
(9)
Cenu za 1 m3 dodanej vody a cenu za 1 m3 odvedenej odpadovej vody upravuje osobitný predpis.17)
(10)
Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
(11)
Na náhradu výdavkov a škody pri požiarnom zásahu nahlásené veliteľom zásahu sa vzťahuje osobitný predpis.3)

§ 29

(1)
Meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
(2)
Meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie zabezpečuje producent svojím meradlom, ak to ustanovuje prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie.
(3)
Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného.
(4)
Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd.
(5)
Ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.
(6)
Pri zisťovaní množstva vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom je producent povinný poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie všetky údaje potrebné na tento výpočet.
(7)
Ak sa určuje množstvo vody dodanej verejným vodovodom meradlom alebo sa odpadové vody vypúšťajú do verejnej kanalizácie cez meradlo, musí takéto meradlo spĺňať požiadavky určené osobitným predpisom.18)
(8)
Opravy a údržbu meradla je povinný vykonávať vlastník meradla na vlastné náklady.
(9)
Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie a smerné čísla spotreby vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 30

(1)
Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie. Vlastník verejného vodovodu je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu.18) Výsledok preskúšania vlastník verejného vodovodu neodkladne písomne oznámi odberateľovi.
(2)
Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej odberateľom zistí, že
a)
meradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí ten, komu bola odchýlka podľa odseku 4 na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou odpočtu meradla uskutočneného pred podaním žiadosti; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí vlastník verejného vodovodu,
b)
meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitnými predpismi18) alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla odberateľ.
(3)
Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla odberateľom alebo zásahom odberateľa, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí odberateľ.
(4)
Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje odberateľa povinnosti zaplatiť v určenej lehote vodné. Ak nemožno presne zistiť množstvo odberu vody za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo odberu vody za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa odberu vody v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, podľa množstva dodávanej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s odberateľom.

§ 31

(1)
Ak má vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistí poruchu na meradle, má právo požiadať producenta o jeho preskúšanie. Producent je povinný do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla podľa osobitného predpisu.18) Výsledok preskúšania producent neodkladne písomne oznámi vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo jeho prevádzkovateľovi.
(2)
Ak sa pri skúške meradla vyžiadanej vlastníkom verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie zistí, že
a)
meradlo je nefunkčné z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo že jeho údaje sa odchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis19) uhradí ten, komu bola odchýlka podľa odseku 4 na prospech, druhej strane finančný rozdiel, a to odo dňa posledného poruchou odpočtu meradla uskutočneného pred podaním žiadosti; v tomto prípade náklady na preskúšanie a výmenu alebo opravu meradla hradí producent,
b)
meradlo spĺňa požiadavky stanovené osobitným predpisom18) alebo jeho údaje sa neodchyľujú od skutočnosti viac, ako pripúšťa osobitný predpis,19) uhradí náklady spojené s preskúšaním meradla vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie.
(3)
Ak bola nefunkčnosť alebo poškodenie meradla spôsobená nedostatočnou ochranou meradla producentom alebo zásahom producenta, ktorý spôsobil poškodenie meradla, náhradu škody a náklady spojené s výmenou alebo opravou meradla hradí producent.
(4)
Žiadosť o preskúšanie meradla nezbavuje producenta povinnosti zaplatiť v určenej lehote stočné. Ak nemožno presne zistiť množstvo vypúšťaných odpadových vôd za čas poruchy meradla, vypočíta sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd za príslušné obdobie alebo jeho časť podľa množstva vypúšťaných odpadových vôd v porovnateľnom období minulého roku. Ak ide o nové vypúšťanie odpadových vôd alebo zmenu vo vypúšťaní odpadových vôd, podľa množstva vypúšťanej odpadovej vody v nasledujúcom porovnateľnom období, prípadne iným spôsobom dohodnutým s producentom.

§ 32
Prerušenie alebo obmedzenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou

(1)
Prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie
a)
z dôvodu mimoriadnej udalosti,15)
b)
pri poruche na verejnom vodovode alebo na verejnej kanalizácii,
c)
pri ohrození života a zdravia ľudí alebo majetku,
d)
pri vykonávaní plánovaných opráv, údržbárskych a revíznych prácach,
e)
pri obmedzení zásobovania vodou,
f)
pri vyhlásení regulačných stupňov odberu vôd,
g)
ak nevyhovuje zariadenie odberateľa alebo producenta technickým požiadavkám tak, že kvalita vody vo verejnom vodovode môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo spôsobiť škodu na majetku,
h)
ak zariadenie odberateľa alebo producenta alebo spôsob odberu vody alebo odvádzania odpadových vôd je v rozpore s dohodnutými technickými podmienkami tak, že môže ohroziť zdravie, bezpečnosť osôb alebo majetok, prípadne spôsobiť neprípustné technické alebo technologické zmeny v dodávke vody, v odvádzaní odpadových vôd alebo čistení odpadových vôd,
i)
ak neumožní odberateľ alebo producent prevádzkovateľovi prístup k meradlu alebo vodovodnej prípojke alebo ku kanalizačnej prípojke,
j)
ak sa zistilo neoprávnené pripojenie vodovodnej prípojky alebo kanalizačnej prípojky,
k)
ak odberateľ alebo producent nezabezpečí odstránenie zistenej poruchy na svojich zariadeniach alebo na svojej vodovodnej prípojke, alebo na svojej kanalizačnej prípojke v lehote stanovenej prevádzkovateľom, ktorá nesmie byť kratšia ako tri dni,
l)
pri preukázaní neoprávneného odberu vody alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd,
m)
v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti,
n)
v prípade neplnenia iných povinností odberateľom alebo producentom, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo z prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie alebo zo zmluvy uzavretej s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
o)
pri poruche na vodovodnej prípojke alebo kanalizačnej prípojke v prípade, ak je vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka majetkom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie,
p)
z iných dôvodov podľa osobitných predpisov.20)
(2)
Prevádzkovateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku pitnej vody alebo odvádzanie odpadových vôd bez predchádzajúceho upozornenia iba podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e). Prerušenie alebo obmedzenie dodávky pitnej vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) a c) je prevádzkovateľ povinný bezodkladne oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, príslušnému orgánu na ochranu zdravia,1) príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, nemocniciam, nemocniciam s poliklinikou, hasičským jednotkám a obci; prerušenie alebo obmedzenie dodávky pitnej vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) a e) je prevádzkovateľ povinný oznámiť do 24 hodín dotknutým odberateľom alebo producentom.
(3)
V prípade prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. b) až e) a o) je prevádzkovateľ oprávnený stanoviť podmienky tohto prerušenia alebo obmedzenia a je povinný zabezpečiť náhradné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo náhradné odvádzanie odpadových vôd, a to spôsobom dohodnutým s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie v medziach technických možností a miestnych podmienok alebo ustanoveným v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie; to neplatí, ak došlo k prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky vody z verejného vodovodu alebo odvádzania vôd podľa odseku 1 písm. g) až n).
(4)
V prípade prerušenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) prevádzkovateľ postupuje podľa osobitného predpisu.21)
(5)
Prevádzkovateľ je povinný bezodkladne odstrániť príčinu prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody alebo odvádzania odpadových vôd podľa odseku 1 písm. a) až d) a bezodkladne obnoviť dodávku vody alebo odvádzanie odpadových vôd.
(6)
Ak o to požiada odberateľ a technické podmienky to umožňujú, prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný v nevyhnutnom rozsahu obmedziť alebo prerušiť dodávku vody.
(7)
Prevádzkovateľ je povinný oznámiť
a)
odberateľovi alebo producentovi najmenej tri dni vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa odseku 1 písm. f) až n) a podľa odseku 1 písm. f) aj dotknutej obci,
b)
odberateľovi alebo producentovi a dotknutej obci najmenej 15 dní vopred obmedzenie alebo prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu alebo obmedzenie alebo prerušenie odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s uvedením doby trvania vykonania plánovaných opráv, údržbárskych prác a revíznych prác podľa odseku 1 písm. d).
(8)
V prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.

§ 33
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie

(1)
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu obsahuje zoznam významných odberov vody a rozhodujúcich odberateľov vody z verejného vodovodu, údaje o množstve vody v jednotlivých odberových miestach, prehľad potreby vody, upravuje podmienky zásobovania vodou z verejného vodovodu a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejným vodovodom a vodovodnou prípojkou.
(2)
Prevádzkový poriadok verejnej kanalizácie upravuje najvyššiu prípustnú mieru znečistenia odpadových vôd z priemyslu a osobitných odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie, meranie množstva vody odvedenej do verejnej kanalizácie a podrobnejšie podmienky odvádzania a čistenia odpadových vôd a obsahuje vymedzenie činností súvisiacich s verejnou kanalizáciou a kanalizačnými prípojkami.
(3)
Prevádzkový poriadok verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie schvaľuje vlastník verejného vodovodu alebo vlastník verejnej kanalizácie po prerokovaní so správcom vodného toku11).
(4)
Náležitosti prevádzkových poriadkov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 36
Orgány verejnej správy

(1)
Orgány verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií sú:
a)
ministerstvo,
b)
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví24) (ďalej len „úrad"),
c)
krajské úrady životného prostredia,
d)
obvodné úrady životného prostredia,
e)
vyššie územné celky,25)
f)
obce.
(2)
Ústredný orgán štátnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií je ministerstvo.
(3)
Ministerstvo
a)
riadi výkon štátnej správy vykonávanej krajskými úradmi životného prostredia a obvodnými úradmi životného prostredia na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
b)
zabezpečuje vypracovanie, vyhodnocovanie a aktualizovanie plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „plán rozvoja") vrátane časových harmonogramov jeho plnenia,
c)
schvaľuje plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja,
d)
zabezpečuje budovanie, riadenie, spravovanie a aktualizovanie štátneho monitorovacieho a informačného systému o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o využívaných vodných zdrojoch a zdrojoch vhodných na potencionálne využitie pre verejné vodovody; touto činnosťou môže poveriť právnickú osobu, ktorá má v predmete činnosti budovanie a spravovanie informačných systémov vo vodnom hospodárstve,
e)
zabezpečuje úlohy technickej normalizácie,
f)
zabezpečuje spracovanie a zverejnenie situačných správ na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
g)
vyjadruje sa k investičnej činnosti, ak ovplyvňuje využitie významných zdrojov vôd vhodných na verejné zásobovanie väčších územných celkov,
h)
zabezpečuje vedenie centrálnej evidencie o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
i)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
j)
usmerňuje, prípadne zabezpečuje financovanie výskumu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
k)
určuje odborné požiadavky pre osoby, ktoré môžu prevádzkovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu,
l)
zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti,
m)
vykonáva dohľad (§ 38),
n)
určuje povinnosť prevádzkovateľovi ustanoviť jedného odborného zástupcu alebo viacerých odborných zástupcov.
(4)
Úrad
a)
vykonáva dohľad (§ 38),
b)
ukladá pokuty (§ 39).
(5)
Krajský úrad životného prostredia
a)
vypracúva plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie kraja (ďalej len „plán rozvoja kraja") (§ 37),
b)
rozhoduje o vyhlásení nútenej správy (§ 14),
c)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným obvodným úradom životného prostredia (§ 36 ods. 6),
d)
vykonáva dohľad (§ 38),
e)
vydáva rozhodnutia o pásmach ochrany (§ 19 ods. 3).
(6)
Obvodný úrad životného prostredia
a)
vydáva rozhodnutia podľa tohto zákona,
b)
rozhoduje v pochybnostiach, či sa vodovod alebo kanalizácia považuje za verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu podľa tohto zákona,
c)
určuje pásma ochrany verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií (§ 19),
d)
vykonáva dohľad (§ 38),
e)
ukladá pokuty (§ 39),
f)
prejednáva priestupky (§ 40),
(7)
Ak sa verejný vodovod alebo verejná kanalizácia nachádza v územných obvodoch dvoch alebo viacerých obvodných úradov životného prostredia alebo krajských úradov životného prostredia, je miestne príslušný ten orgán štátnej správy, pre ktorého územný obvod slúži väčšia časť kapacity verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Spory o miestnu príslušnosť rozhoduje spoločne najbližšie nadriadený orgán štátnej správy.
(8)
Vyšší územný celok vyjadruje sa k plánu rozvoja kraja.
(9)
Obec
a)
zabezpečuje podmienky na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou z verejného vodovodu, na odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou od jej obyvateľov a ďalších osôb v obci, na vyprázdňovanie obsahu domových žúmp v obci, v ktorej nie je verejná kanalizácia, na núdzové zásobovanie pitnou vodou,21) na náhradné zásobovanie pitnou vodou a na odvádzanie odpadových vôd,
b)
všeobecne záväzným nariadením dočasne obmedzuje alebo zakazuje užívanie pitnej vody na iné účely, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie zásobovania pitnou vodou v obci v čase jej nedostatku,
c)
vydáva všeobecne záväzné nariadenie26) o spôsobe náhradného zásobovania vodou a náhradného odvádzania odpadových vôd a o zneškodňovaní obsahu žúmp podľa miestnych podmienok,
d)
vydáva pre obvodný úrad životného prostredia stanovisko v konaní o povolenie osobitného užívania vôd, zmene alebo zrušení, o povolenie zhotoviť, zmeniť alebo zrušiť vodnú stavbu a uviesť ju do prevádzky alebo ju z nej vyradiť,
e)
ukladá pokuty (§ 39).

§ 37
Plán rozvoja a plán rozvoja kraja

(1)
Ministerstvo vypracúva plán rozvoja a rámcovo vytvára podmienky na jeho realizáciu. Plán rozvoja zohľadňuje Vodný plán Slovenska a Plány manažmentu povodí.26a)
(2)
Plán rozvoja obsahuje koncepciu riešenia zásobovania pitnou vodou vrátane vymedzenia zdrojov povrchových vôd a podzemných vôd na účely úpravy na pitnú vodu a koncepciu odkanalizovania a čistenia odpadových vôd.
(3)
Krajský úrad životného prostredia vo svojej pôsobnosti vypracúva plán rozvoja kraja. Pri vypracúvaní plánu rozvoja kraja krajský úrad životného prostredia vychádza z plánu rozvoja a z územného plánu veľkého územného celku.
(4)
Návrh plánu rozvoja kraja pred jeho predložením ministerstvu [§ 36 ods. 3 písm. c)] prerokuje krajský úrad životného prostredia s obvodnými úradmi životného prostredia, vyššími územnými celkami, obcami, vlastníkmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ich prevádzkovateľmi a s dotknutým správcom vodného toku v kraji.
(5)
Ak sa plán rozvoja kraja týka ochranných pásiem prírodných liečivých vôd a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd,27) krajský úrad životného prostredia si vyžiada stanovisko k návrhu plánu rozvoja kraja od Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Ak sa týka plán rozvoja kraja chránených území a ochranných pásiem v oblasti ochrany životného prostredia,28) prerokuje krajský úrad životného prostredia návrh plánu rozvoja kraja s ministerstvom.
(6)
Plán rozvoja kraja schvaľuje ministerstvo na obdobie šiestich rokov. Ministerstvo plán rozvoja kraja neschváli, ak
a)
nie je v súlade s plánom rozvoja,
b)
nerieši vzťahy k plánom rozvoja krajov vypracovaným pre susediace kraje,
c)
obsahuje nehospodárne alebo nevyhovujúce technické riešenie,
d)
nezodpovedá požiadavkám na rozsah a spôsob jeho spracovania.
(7)
Krajský úrad životného prostredia odovzdá jedno vyhotovenie schváleného plánu rozvoja kraja obvodným úradom životného prostredia v danom územnom celku, dotknutým správcom vodného toku, fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré sa podieľali na vypracovaní plánu rozvoja kraja, vlastníkom verejných vodovodov a verejných kanalizácií, v územnej pôsobnosti ktorého sa má plán rozvoja kraja realizovať.
(8)
Ak po schválení plánu rozvoja kraja došlo k zmene podmienok, za ktorých sa schválil, krajský úrad životného prostredia vypracuje zmenu plánu rozvoja kraja. Na vypracúvanie a schvaľovanie zmeny plánu rozvoja kraja sa vzťahujú odseky 3 až 7.

§ 38
Dohľad na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií

(1)
Dohľad na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií (ďalej len „dohľad") vykonáva ministerstvo, úrad, krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia v rámci svojej pôsobnosti.
(2)
Ministerstvo
a)
zabezpečuje preventívnu kontrolu podmienok na trvalé dosahovanie požadovaných kvalitatívnych ukazovateľov v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, odvádzania a spravidla aj čistenia odpadových vôd a touto činnosťou môže poveriť nezávislú odbornú organizáciu,
b)
nariaďuje odstránenie zistených nedostatkov a upustenie od činnosti, ktorá je v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom.
(3)
Úrad
a)
kontroluje oprávnenosť vynaložených prevádzkových nákladov, ako aj nadobúdacích nákladov a nákladov navrhovaného rozvoja verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií,
b)
vykonáva cenovú reguláciu,
c)
ukladá pokuty (§ 39).
(4)
Krajský úrad životného prostredia zabezpečuje kontrolu technického a technologického stavu verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií.
(5)
Obvodný úrad životného prostredia
a)
kontroluje plnenie povinností a podmienok ustanovených týmto zákonom,
b)
ukladá pokuty (§ 39),
c)
prejednáva priestupky (§ 40).
(6)
Osoby vykonávajúce dohľad sú pri výkone dohľadu oprávnené vstupovať na pozemky alebo do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú.
(7)
Kontrolované osoby sú povinné na svoje náklady poskytnúť osobám vykonávajúcim dohľad všetky požadované informácie a doklady a umožniť skontrolovať verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.
(8)
Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi orgánom dohľadu a kontrolovanými osobami spravujú základnými pravidlami kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.29)

§ 39
Správne delikty

(1)
Úrad uloží pokutu
a)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi verejného vodovodu za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2 písm. m),
b)
do 500 000 Sk prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 18 ods. 2 písm. m).
(2)
Obvodný úrad životného prostredia uloží pokutu do
a)
10 000 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za neplnenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm. a),
b)
1 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. 1 písm. c) a g) a § 27 ods. 1 a 2,
c)
500 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 7, 8 a 10, § 23 ods. 5, § 25 ods. 1 a 3 a § 27 ods. 3,
d)
500 000 Sk prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 2 a 5, § 17 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 1 písm. d) a § 32 ods. 3 a 5,
e)
500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 12 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1 písm. c), odseku 6, odseku 7 písm. d), e), a f), § 16 ods. 1 písm. b), odseku 6 a odseku 7 písm. d) a e),
f)
500 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá porušila povinnosti vyplývajúce z § 23 ods. 2 a § 27 ods. 7,
g)
100 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 1 písm. d),
h)
100 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2 s výnimkou písmen f) a g) a z § 18 ods. 2 písm. b) a k),
i)
100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 8,
j)
50 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 1 písm. c) a § 18 ods. 1 písm. c),
k)
50 000 Sk právnickej osobe za porušenie povinností vyplývajúcich z § 23 ods. 7,
l)
25 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 15 ods. 7 písm. c) a § 16 ods. 7 písm. c),
m)
25 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi, ak tak vyplýva zo zmluvy uzatvorenej podľa § 15 ods. 3 a § 16 ods. 3, ak bezdôvodne neumožní pripojenie sa na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu [§ 15 ods. 7 písm. a) a § 16 ods. 7 písm. a)] alebo neposkytne požadované informácie podľa § 19 ods. 6,
n)
25 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 1 písm. e) a § 18 ods. 1 písm. e),
o)
10 000 Sk prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 17 ods. 2 písm. f) a g), § 18 ods. 2 písm. f) a g) a § 38 ods. 2 a 7,
p)
10 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z § 35 ods. 3.
(3)
Obec uloží pokutu do 100 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie za porušenie všeobecne záväzného nariadenia vydaného podľa § 36 ods. 9 písm. b).
(4)
Orgány štátnej správy vykonávajúce dohľad podľa § 38 uložia pokutu do 500 000 Sk vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi, ak marí výkon dohľadu (§ 38).
(5)
Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinnosti, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu povinnosti došlo.
(6)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo, úrad, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia alebo obec dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov, keď k porušeniu došlo.
(7)
Za opakované protiprávne konanie uvedené v odsekoch 1 až 5 možno uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku hornej hranice pokút uvedených v tomto ustanovení.
(8)
Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak ministerstvo, úrad, krajský úrad životného prostredia, obvodný úrad životného prostredia alebo obec neurčí v rozhodnutí dlhšiu lehotu splatnosti.
(9)
Výnos z pokút uložených ministerstvom, úradom, krajským úradom životného prostredia a obvodným úradom životného prostredia je príjmom Environmentálneho fondu.
(10)
Výnos z pokút uložených obcou je príjmom rozpočtu obce.

§ 40
Priestupky

(1)
Priestupku na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa dopustí
a)
vlastník vodovodnej prípojky, ak neodstráni vodovodnú prípojku na svoje náklady spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu,
b)
vlastník vodovodnej prípojky, ak nezabezpečí, aby sa vodovodná prípojka vybudovala tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode,
c)
vlastník vodovodnej prípojky, ak nezabezpečí opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady,
d)
ten, kto vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie cez domové čistiarne odpadových vôd a žumpy v prípade, že súčasťou verejnej kanalizácie je čistiareň odpadových vôd, ktorá zabezpečuje zodpovedajúce čistenie odpadových vôd v súlade s povolením na nakladanie s vodami,
e)
vlastník nehnuteľnosti, na ktorej vznikajú odpadové vody, ak nepripojí nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu a nesplní technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a neuzatvorí zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, je verejná kanalizácia zriadená a vlastník nehnuteľnosti nemá povolenie príslušného orgánu štátnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami; v prípade, že sa kanalizačná prípojka považuje za vodnú stavbu,2) vlastník nehnuteľnosti túto povinnosť nemá,
f)
odberateľ, ktorý bez súhlasu vlastníka verejného vodovodu využíva dodanú vodu z verejného vodovodu v rozpore so zmluvou a dodáva vodu ďalšiemu odberateľovi,
g)
producent, ktorý bez súhlasu vlastníka verejnej kanalizácie a v rozpore so zmluvou odvádza odpadové vody od ďalšieho producenta.
(2)
Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. a) až d), f) a g) obvodný úrad životného prostredia uloží pokutu od 500 Sk do 25 000 Sk.
(3)
Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. e) obvodný úrad životného prostredia uloží pokutu od 500 Sk do 10 000 Sk.
(4)
Ak sa v tomto zákone neustanovuje inak, vzťahuje sa na priestupky a ich prejednávanie všeobecne záväzný právny predpis o priestupkoch.30)

2)  § 52 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

3)  Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

7)  Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 587/2004 Z. z.

9)  Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11)  Zákon č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 587/2004 Z. z.

12)  Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

28)  Zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.