Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) 435/2001 účinný od 01.08.2002 do 28.02.2007

§ 5
Patentovateľnosť vynálezov

(1)
Patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
(2)
Patenty podľa odseku 1 sa udeľujú i na biotechnologické vynálezy týkajúce sa výrobku pozostávajúceho z biologického materiálu alebo obsahujúceho biologický materiál, alebo spôsobu, ktorého prostredníctvom je biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý, a to aj v prípade, ak sa vynález týka
a)
biologického materiálu, ktorý je izolovaný zo svojho prirodzeného prostredia alebo vyrábaný technickým spôsobom, aj keď sa už v prírode vyskytol,
b)
rastliny alebo zvieraťa, ak technická uskutočniteľnosť vynálezu nie je obmedzená na určitú odrodu rastlín alebo určité plemeno zvierat,2)
c)
mikrobiologického alebo iného technického spôsobu alebo výrobku získaného takýmto spôsobom,
d)
prvku izolovaného z ľudského tela alebo inak vyrobeného technickým spôsobom vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu i v prípade, ak štruktúra takého prvku je identická so štruktúrou prirodzene existujúceho prvku.
(3)
Za vynálezy podľa odseku 1 sa nepovažujú najmä
a)
objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b)
estetické výtvory,
c)
plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
d)
programy počítačov,
e)
podávanie informácií.
(4)
Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 3 sa vylučujú z patentovateľnosti len v rozsahu, v akom sa prihláška vzťahuje na tieto predmety alebo činnosti.

§ 9
Priemyselná využiteľnosť


Vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

§ 35
Deň podania prihlášky

(1)
Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.
(2)
Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a)
údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b)
údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,
c)
časť opisu zjavne vyjadrujúcu podstatu vynálezu.
(3)
Povinnosť prihlasovateľa podľa § 79 ods. 7 neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2 písm. c).
(4)
Ak úrad zistí, že časť podania podľa odseku 2 písm. c) chýba, vyzve prihlasovateľa, aby chýbajúcu časť podania v určenej lehote doplnil.
(5)
V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej časti podania.
(6)
Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak
a)
v pôvodnom podaní sa uplatnilo právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti podania podľa odseku 2 písm. c) požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo
b)
po doplnení podania podľa odseku 4 prihlasovateľ v určenej lehote vezme späť svoje podanie v časti doplnenej podľa odseku 4.

§ 36
Právo prednosti

(1)
Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a)
dňom podania prihlášky alebo
b)
dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru6) vyplývajúceho zo staršej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.
(2)
Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru,6) musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.
(3)
Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť, ak je skoršia prihláška podaná v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru6) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.7) Inak toto právo možno uplatniť len vtedy, ak je splnená podmienka vzájomnosti.
(4)
Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 2, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však
a)
v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,
b)
v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (§ 41 ods. 2).
(5)
Ak prihlasovateľ podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti za predpokladu, že
a)
prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote 14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,
b)
prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky bez jeho zavinenia.
(6)
Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
(7)
Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu za predpokladu, že
a)
žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,
b)
žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.
(8)
Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do slovenského jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu prihlasovateľa.
(9)
V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 5 a 7 môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(10)
Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok (§ 79 ods. 8).
(11)
Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.
(12)
Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 8) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

§ 46

(1)
Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že
a)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,
b)
vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť,
c)
predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky,
d)
rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,
e)
majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
f)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.
(2)
Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
(3)
Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.
(4)
Návrh na zrušenie patentu možno podať aj po zániku patentu, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.
(5)
Úrad môže čiastočne zrušiť patent podľa odseku 2 aj na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1.
(6)
Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.
(7)
Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 54
Trovy konania

(1)
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane správneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov, trovy dôkazov a odmena za zastupovanie patentovým zástupcom,16) advokátom17) alebo komerčným právnikom.18)
(2)
Každý účastník sám znáša trovy konania, ktoré vznikli jemu osobne a jeho právnemu zástupcovi.
(3)
Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde.
(4)
Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká znalcovi právo na náhradu hotových výdavkov a odmenu podľa osobitných predpisov.19)
(5)
Ten, komu úrad uložil pri dokazovaní povinnosť, najmä aby predložil listinu, alebo umožnil obhliadku veci, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom.
(6)
Úrad môže uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazov, ktoré navrhol, vo výške predpokladaných nákladov, ak uloženie takejto povinnosti nepredstavuje podstatnú prekážku účelného uplatňovania práva.
(7)
Ak účastník výzve na zloženie preddavku v určenej lehote nevyhovie, úrad pokračuje v konaní tak, akoby návrh na dokazovanie nebol podaný.
(8)
Ak úradu vzniknú v konaní trovy, ktoré nie sú kryté preddavkom podľa odseku 6, úrad má právo na ich náhradu proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech.
(9)
Účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, úrad môže priznať náhradu trov vynaložených na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi neúspešnému vo veci. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, úrad náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne účastníkom právo na náhradu trov neprizná.
(10)
Náhradu trov konania musí účastník uplatniť najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci samej.

§ 55
Opravné prostriedky

(1)
Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
(2)
Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b)
v prípade spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov na jednej strane.
(3)
Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa
a)
vyhovelo žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
b)
zastavilo konanie podľa § 79 ods. 5.
(4)
Spolu s podaním rozkladu je účastník povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8).

§ 58
Medzinárodná prihláška

(1)
Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku1)
a)
fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,
b)
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
(2)
Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 8) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci.1)
(3)
Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, je povinný predložiť túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 8) a predložiť jej preklad do štátneho jazyka.
(4)
Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3.

§ 69
Úrad udeľuje dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá na akékoľvek liečivo, ktoré je súčasťou lieku podliehajúceho pred uvedením do obehu registrácii podľa osobitného predpisu23) za predpokladu, ak

a)
liečivo je chránené základným patentom na území Slovenskej republiky,
b)
liečivo je súčasťou lieku registrovaného podľa osobitného predpisu,23) pričom ide o prvú registráciu na území Slovenskej republiky,
c)
na liečivo nebolo v predchádzajúcom období udelené dodatkové ochranné osvedčenie na liečivá,
d)
základný patent nebol udelený na základe prihlášky vynálezu podanej podľa § 82 zákona č. 527/1990 Zb.

§ 79
Spoločné ustanovenie

(1)
Účastníci majú v konaní pred úradom rovnaké postavenie, ale účastníci, ktorí nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpení oprávneným zástupcom26) s výnimkou úkonov
a)
predchádzajúcich a spojených s určením dňa podania podľa § 35,
b)
spojených s platením poplatkov,
c)
spojených s preukázaním práva prednosti podľa § 36.
(2)
Pri uplatnení výnimky z povinného zastúpenia podľa odseku 1 je účastník konania povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu na doručovanie, budú úradné správy týkajúce sa konania ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa uloženia. S týmto dôsledkom musí byť účastník oboznámený.
(3)
Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
(4)
Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Na tento následok musí byť účastník vo výzve upozornený.
(5)
Ak ďalej nie je uvedené inak, úrad môže konanie zastaviť aj na návrh účastníka, ktorého prihláška, návrh alebo žiadosť je predmetom konania. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť.
(6)
V prípade návrhu na zastavenie konania o prihláške alebo žiadosti o udelenie osvedčenia, ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.
(7)
Ak tento zákon alebo všeobecne záväzný predpis (§ 80) neustanovuje inak, podanie na úrad sa robí písomne, v štátnom jazyku.27)
(8)
Za úkony podľa tohto zákona a za udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu a osvedčenia sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.28)
(9)
Podrobnosti týkajúce sa podania prostredníctvom elektronických prostriedkov ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá úrad. Na podanie, ktoré podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80) musí byť doplnené predložením písomného originálu v ustanovenej lehote, úrad v prípade nesplnenia tejto povinnosti v konaní neprihliada.