Zákon o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) 435/2001 účinný od 01.01.2008 do 31.01.2009

§ 6
Výluky z patentovateľnosti

(1)
Patenty sa neudeľujú na
a)
odrody rastlín a plemená zvierat,
b)
v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
c)
chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na výrobky, najmä na látky alebo zmesi využiteľné pri niektorom z uvedených spôsobov liečenia, diagnostiky alebo prevencie chorôb,
d)
vynálezy, ktoré sa týkajú ľudského tela v rôznych štádiách vzniku či vývoja, alebo sa týkajú len objavenia niektorého z prvkov ľudského tela vrátane sekvencie alebo čiastkovej sekvencie génu s výnimkou podľa § 5 ods. 2 písm. d),
e)
vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Samotný zákaz využívania vynálezu zákonom sa nepovažuje za rozpor s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia.
(2)
Podľa odseku 1 písm. e) sa patenty neudeľujú najmä na
a)
spôsoby klonovania ľudských jedincov,
b)
spôsoby úpravy genetickej identity zárodočnej línie ľudských jedincov,
c)
využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely,
d)
spôsoby úpravy genetickej identity zvierat, ktoré zvieratám môžu spôsobiť utrpenie, pričom nemajú podstatný medicínsky úžitok pre ľudí alebo zvieratá a ani na zvieratá, ktoré sú výsledkom takýchto spôsobov.

§ 7
Novosť

(1)
Vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky.
(2)
Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
(3)
Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah prihlášok úžitkových vzorov podaných v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj pre medzinárodné prihlášky s určením pre Slovenskú republiku, keď za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje zverejnenie vo vestníku (§ 41), a pre európske patentové prihlášky s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška"); keď za zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru. Utajovaná prihláška (§ 59 ods. 10) sa považuje na účely tohto ustanovenia za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
(4)
Za stav techniky sa nepovažuje také sprístupnenie vynálezu verejnosti, ku ktorému nedošlo skôr ako šesť mesiacov pred podaním prihlášky a ktoré priamo alebo nepriamo vyplýva
a)
zo zrejmého zneužitia vzhľadom na prihlasovateľa alebo na jeho právneho predchodcu,
b)
zo skutočnosti, že prihlasovateľ alebo jeho právny predchodca vystavil vynález na úradnej alebo úradne uznanej výstave podľa medzinárodného dohovoru.3) V tomto prípade je prihlasovateľ povinný pri podaní prihlášky uviesť, že vynález bol vystavený, a do štyroch mesiacov po podaní prihlášky doložiť osvedčenie o vystavení vynálezu podľa medzinárodného dohovoru.3)
(5)
Podľa odsekov 1 až 3 sa nevylučuje patentovateľnosť látok alebo zmesí,
a)
ktoré sú súčasťou stavu techniky, na ich využitie pri spôsoboch uvedených v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c), ak také využitie nie je súčasťou stavu techniky,
b)
uvedených v písmene a) na ich akékoľvek špecifické využitie pri spôsoboch uvedených v § 6 ods. 1 písm. c), ak také špecifické využitie nie je súčasťou stavu techniky.

§ 11

(1)
Ak pôvodca vytvoril vynález v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu, právo na riešenie prechádza na zamestnávateľa, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.
(2)
Pôvodca, ktorý vytvoril vynález podľa odseku 1, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu.
(3)
Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 2.
(4)
Ak zamestnávateľ neuplatní písomne právo na riešenie v ustanovenej lehote podľa odseku 3, prechádza toto právo späť na pôvodcu. Zamestnávateľ, ako aj pôvodca sú v tejto lehote povinní zachovávať o vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám.
(5)
Pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Na určenie výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení vynálezu, ako aj na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Ak odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením vynálezu, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie.
(6)
Práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení odsekov 1 až 5 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.

§ 16
Vyčerpanie práv

(1)
Majiteľ patentu nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom, ktorý je predmetom patentovej ochrany, po tom, ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore; to neplatí, ak sú dané dôvody na rozšírenie práv z patentu na také nakladanie.
(2)
Odsek 1 sa vzťahuje aj na biologický materiál získaný reprodukciou chráneného biologického materiálu za predpokladu, že takáto reprodukcia nevyhnutne vyplýva z použitia, pre ktoré bol biologický materiál uvedený na trh, ak takto získaný biologický materiál nie je následne použitý na jeho ďalšiu reprodukciu.
(3)
Nadobudnutie chráneného rastlinného reprodukčného materiálu pestovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo pestovateľa použiť produkt jeho práce na reprodukciu tohto produktu na jeho hospodárstve. Na určenie rozsahu práva pestovateľa podľa vety prvej a podmienky uplatňovania tohto práva sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.6a)
(4)
Nadobudnutie chráneného živočíšneho reprodukčného materiálu chovateľom v rámci obchodného vzťahu s majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom zahŕňa právo chovateľa použiť chránený dobytok na poľnohospodárske účely vrátane použitia živočíšneho reprodukčného materiálu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti chovateľa s výnimkou predaja živočíšneho reprodukčného materiálu v súvislosti s podnikaním alebo na účel podnikania5) vo forme následnej reprodukčnej činnosti.

§ 18

(1)
Práva majiteľa patentu nie sú porušené, ak sa vynález využije
a)
na lodiach iných krajín, ktoré sú členmi medzinárodného dohovoru6) alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie7) (ďalej len „úniové krajiny“), ktorých je Slovenská republika členom, v lodnom telese, v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve, ak sa tieto lode dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a vynález sa využije výlučne pre potreby lode,
b)
pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel úniových krajín, alebo pri súčastiach či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky,
c)
pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy,8) ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,
d)
pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,
e)
pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,
f)
pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely, za ktoré sa považujú aj štúdie a skúšky nevyhnutné na registračné konanie podľa osobitného predpisu.8a)
(2)
Osoby využívajúce vynález podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú za osoby oprávnené využívať vynález podľa § 15 ods. 1 písm. d).

§ 27

(1)
Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu komukoľvek, kto preukáže spôsobilosť využívať na území Slovenskej republiky vynález, ktorý je predmetom udeleného patentu, za predpokladu, že
a)
uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od udelenia patentu, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr,
b)
navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi patentu pred podaním návrhu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom patentu do troch mesiacov od jej podania prijatá, a
c)
vynález nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa patentu na území Slovenskej republiky využívaný alebo je využívaný nedostatočne, pričom predmet patentovaného vynálezu ako výrobok nedodáva na trh Slovenskej republiky v dostatočnom množstve. Neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak.
(2)
Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb domáceho trhu.
(3)
Ak je predmetom patentu technológia polovodičových výrobkov, nútenú licenciu možno udeliť len na verejné neobchodné využitie alebo na zabránenie ďalšieho konania majiteľa patentu, ktoré na základe rozhodnutia príslušného orgánu možno považovať za konanie zneužívajúce alebo obmedzujúce hospodársku súťaž,13) alebo v prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu.
(4)
V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez ohľadu na odsek 1 písm. a) a b).
(5)
Bez ohľadu na predpoklady podľa odseku 1 a podmienky podľa odseku 2 môže súd na návrh udeliť nútenú nevýlučnú licenciu na využívanie biotechnologického vynálezu, ak šľachtiteľ2) nemôže využívať alebo nadobudnúť právo na odrodu rastliny bez porušovania staršieho práva k patentu, ak navrhovateľ preukáže, že
a)
pred podaním návrhu dal majiteľovi patentu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom túto ponuku majiteľ patentu do troch mesiacov od jej podania neprijal, a
b)
odroda rastliny predstavuje dôležitý technický pokrok značného ekonomického významu porovnateľného s vynálezom, ktorý je predmetom návrhu na udelenie nútenej licencie.
(6)
V prípade udelenia nútenej licencie podľa odseku 5 má majiteľ patentu právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu.2)
(7)
Ak bola majiteľovi patentu udelená nútená licencia na využívanie odrody rastliny podľa osobitného predpisu,13b) má majiteľ šľachtiteľského osvedčenia právo na udelenie krížovej nútenej licencie na využívanie biotechnologického vynálezu.
(8)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe nútenej licencie využíva.
(9)
Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ nútenej licencie vzdáva svojich práv.

§ 31
Zánik patentu

(1)
Patent zanikne
a)
uplynutím jeho platnosti,
b)
márnym uplynutím lehoty ustanovenej na zaplatenie správneho poplatku za udržiavanie platnosti patentu (ďalej len „udržiavací poplatok“) (§ 79 ods. 9),
c)
odo dňa účinnosti vzdania sa patentu podľa § 30 ods. 3.
(2)
Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra (§ 50 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

§ 35
Deň podania prihlášky

(1)
Konanie o prihláške sa začína podaním prihlášky na úrad.
(2)
Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a)
údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b)
údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom,
c)
časť, ktorá sa javí ako opis.
(3)
Povinnosť prihlasovateľa podľa § 79 ods. 8 neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k údajom podľa odseku 2 písm. c).
(4)
Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby prihlášku v ním určenej lehote doplnil.
(5)
V prípade podľa odseku 4 sa za deň podania prihlášky považuje deň doplnenia chýbajúcej časti podania.
(6)
Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak po doplnení podania z dôvodu neúplnosti podľa odseku 4 prihlasovateľ pred zverejnením prihlášky vezme späť svoje podanie v časti takto doplnenej.

§ 36
Právo prednosti

(1)
Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne
a)
dňom podania prihlášky alebo
b)
dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru6) vyplývajúceho z prvej prihlášky, z prihlášky úžitkového vzoru, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti.
(2)
Právo prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru,6) musí prihlasovateľ uplatniť v prihláške.
(3)
Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť, ak je prvá prihláška podaná v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru6) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.7) Inak toto právo možno uplatniť len vtedy, ak je splnená podmienka vzájomnosti.
(4)
Ak prihlasovateľ, ktorý podal prihlášku v lehote 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, neuplatní právo prednosti podľa odseku 2, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti podanej v lehote 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, najneskôr však
a)
v lehote štyroch mesiacov odo dňa podania prihlášky,
b)
v deň podania žiadosti o skoršie zverejnenie prihlášky (§ 41 ods. 2).
(5)
Ak prihlasovateľ napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, podá prihlášku po uplynutí 12 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti, úrad prizná právo prednosti na základe žiadosti o dodatočné priznanie práva prednosti za predpokladu, že
a)
prihláška, ako aj žiadosť o dodatočné priznanie práva prednosti boli podané v lehote 14 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti,
b)
prihlasovateľ vo svojej žiadosti primerane odôvodní oneskorené podanie prihlášky a najmä uvedie skutočnosti, ktoré bránili včasnému podaniu prihlášky.
(6)
Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby uplatnené právo prednosti preukázal dokladom o práve prednosti (ďalej len „prioritný doklad“) v lehote určenej úradom, najskôr však po uplynutí 16 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
(7)
Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 6, úrad prizná právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie prioritného dokladu za predpokladu, že
a)
žiadosť o vydanie prioritného dokladu bola podaná príslušnému úradu najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy úradu podľa odseku 6,
b)
žiadosť o dodatočné uznanie prioritného dokladu spolu s prioritným dokladom bola podaná v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia prioritného dokladu prihlasovateľovi.
(8)
Ak posúdenie patentovateľnosti vynálezu závisí od priznania práva prednosti, úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad prioritného dokladu do slovenského jazyka alebo do jedného z úradných jazykov Európskeho patentového úradu podľa výberu prihlasovateľa.
(9)
V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odsekov 5 a 7 môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(10)
Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za žiadosť podľa odsekov 4, 5 a 7 správny poplatok (§ 79 ods. 9).
(11)
Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa tohto ustanovenia a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, úrad v konaní neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.
(12)
Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa patentu po zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 9) úrad vydá prioritný doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky, z medzinárodnej prihlášky alebo z európskej patentovej prihlášky podanej na úrade.

§ 37
Prihláška

(1)
Prihlášku môže podať osoba alebo osoby, ktoré majú právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1.
(2)
Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene i jedna alebo niektoré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na podanie prihlášky podľa odseku 1, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.
(3)
Prihláška smie obsahovať len jeden vynález alebo skupinu vynálezov, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú vynálezcovskú myšlienku.
(4)
Vynález musí byť v prihláške opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť.
(5)
Prihláška musí obsahovať:
a)
žiadosť o udelenie patentu,
b)
opis vynálezu, anotáciu, prípadne výkresy,
c)
aspoň jeden uplatnený patentový nárok,
d)
identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,
e)
identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov vynálezu,
f)
doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca.
(6)
Prihlasovateľ je povinný zaplatiť za podanie prihlášky správny poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 38
Osobitné ustanovenie o prihláške biotechnologického vynálezu

(1)
Ak je predmetom vynálezu biologický materiál alebo použitie biologického materiálu, ktorý nie je prístupný verejnosti a ktorý nemožno opísať v prihláške tak, aby odborník mohol vynález uskutočniť, považuje sa opis za dostatočný len za predpokladu, že
a)
biologický materiál bol uložený v uznávanej ukladacej inštitúcii najneskôr ku dňu podania prihlášky,
b)
prihláška v pôvodnom znení obsahuje informácie o vlastnostiach uloženého biologického materiálu, ktoré mal prihlasovateľ k dispozícii,
c)
prihláška uvádza názov a sídlo ukladacej inštitúcie, ako aj depozitné číslo uloženej vzorky.
(2)
Uložený biologický materiál je odo dňa zverejnenia prihlášky do udelenia patentu prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti. Prihlasovateľ je oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky obmedziť prístup k uloženému biologickému materiálu len pre nezávislých expertov.
(3)
Po udelení patentu, bez ohľadu na jeho zrušenie alebo zánik, je uložený biologický materiál prístupný prostredníctvom poskytnutia vzorky na základe žiadosti.
(4)
Vzorku možno poskytnúť len v prípade, ak sa osoba, ktorá o ňu žiada, prípadne nezávislý expert podľa odseku 2 druhej vety, zaviaže, že počas platnosti patentu
a)
neposkytne vzorku ani materiál z nej odvodený tretej osobe a
b)
vzorku a materiál z nej odvodený bude používať len na experimentálne účely, ibaže ho prihlasovateľ alebo majiteľ patentu tohto záväzku výslovne zbaví.
(5)
Prihlasovateľ je oprávnený na základe žiadosti podanej úradu pred zverejnením prihlášky obmedziť prístup k uloženému biologickému materiálu na dobu 20 rokov odo dňa podania prihlášky len pre nezávislých expertov pre prípad, že bude prihláška zamietnutá alebo konanie o prihláške bude zastavené; odsek 4 sa použije primerane.
(6)
V prípade pochybností o prístupnosti biologického materiálu verejnosti alebo dostatočnosti opisu podľa odseku 1 platí, že podmienka prístupnosti alebo dostatočnosti opisu nie je splnená, kým sa nepreukáže opak.
(7)
Ak je predmetom prihlášky sekvencia alebo čiastková sekvencia génu, musí sa priemyselná využiteľnosť vynálezu v prihláške vysvetliť.
(8)
Uznávaná ukladacia inštitúcia je inštitúcia na ukladanie biologického materiálu, ktorá nadobudla štatút podľa medzinárodnej zmluvy,15) alebo bola na to uznaná úradom.
(9)
Na opätovné uloženie biologického materiálu v uznávanej ukladacej inštitúcii sa vzťahujú podmienky ustanovené medzinárodným dohovorom.15)

§ 40

(1)
V rámci predbežného prieskumu prihlášky úrad zisťuje, či
a)
sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa § 35,
b)
sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36,
c)
prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59,
d)
prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80),
e)
prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa § 79 ods. 9,
f)
je prihlasovateľ zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1,
g)
prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6.
(2)
V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný.
(3)
V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 9, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený.
(4)
Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
(5)
Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

§ 41

(1)
Úrad prihlášku zverejní bez zbytočného odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.
(2)
Prihláška sa môže zverejniť pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak o to prihlasovateľ požiada najneskôr v lehote 12 mesiacov od vzniku práva prednosti a ak zaplatí správny poplatok (§ 79 ods. 9). Úrad prihlášku zverejní pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1, ak bol už na vynález udelený patent; bez súhlasu prihlasovateľa však úrad prihlášku nezverejní pred uplynutím 12 mesiacov od vzniku práva prednosti.
(3)
Úrad môže spolu s prihláškou zverejniť správu o stave techniky (rešerš) vzťahujúcu sa na vynález uplatnený v prihláške.

§ 43

(1)
Na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom.
(2)
Žiadosť o vykonanie úplného prieskumu sa musí podať najneskôr do 36 mesiacov odo dňa podania prihlášky (§ 35) a nemožno ju vziať späť. Žiadateľ je povinný spolu so žiadosťou zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).
(3)
Ak žiadosť o vykonanie úplného prieskumu nebola riadne podaná v lehote podľa odseku 2 alebo ak v tej istej lehote úrad nezačal úplný prieskum prihlášky z úradnej moci, úrad konanie o prihláške zastaví.
(4)
Začatie úplného prieskumu na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu oznámi prihlasovateľovi.

§ 44

(1)
Ak podmienky ustanovené na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.
(2)
Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.
(3)
Ak je podaných viac prihlášok so zhodným predmetom, môže sa jednému prihlasovateľovi udeliť len jeden patent.
(4)
Ak predmet prihlášky spĺňa ustanovené podmienky a prihlasovateľ zaplatí príslušný správny poplatok (§ 79 ods. 9), úrad udelí prihlasovateľovi patent a prihlasovateľ sa stáva majiteľom patentu. Úrad vydá majiteľovi patentu patentovú listinu a udelenie patentu oznámi vo vestníku.
(5)
Za udržiavanie patentu je majiteľ povinný platiť udržiavací poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 45
Úprava a rozdelenie prihlášky

(1)
Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.
(2)
Až do doby udelenia patentu podľa § 44 ods. 4 môže prihlasovateľ prihlášku rozdeliť. Úrad prizná vylúčeným prihláškam deň podania, prípadne aj právo prednosti z pôvodnej prihlášky, ak nejdú nad jej rámec.
(3)
Ak dôjde k vylúčeniu prihlášky po začatí úplného prieskumu podľa § 43, považuje sa vylúčená prihláška za prihlášku, v ktorej bola podaná žiadosť o úplný prieskum.

§ 46

(1)
Úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že
a)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa § 5 až 9,
b)
vynález nie je v patente opísaný a vysvetlený tak jasne a úplne, aby ho mohol odborník uskutočniť,
c)
predmet patentu presahuje obsah prihlášky v jej pôvodnom znení. To platí aj v prípade, ak predmet patentu udeleného na základe vylúčenej prihlášky presahuje obsah pôvodného znenia prihlášky,
d)
rozsah ochrany vyplývajúcej z patentu bol rozšírený,
e)
majiteľ nemá právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
f)
neboli splnené podmienky na jeho udelenie podľa predpisov platných v čase jeho udelenia.
(2)
Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
(3)
Ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom zrušením nedošlo.
(4)
Úrad môže patent zrušiť aj po jeho zániku, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.
(5)
Úrad môže čiastočne zrušiť patent podľa odseku 2 aj na návrh jeho majiteľa bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1.
(6)
Rozhodnutie o zrušení alebo čiastočnom zrušení patentu úrad oznámi vo vestníku.
(7)
Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 5 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 47

(1)
Ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu (ďalej len „návrh na zrušenie“) neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, alebo nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 9), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť navrhovateľ vo výzve upozornený.
(2)
Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny.
(3)
Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe obsahu spisu.
(4)
Úrad postupuje podľa odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril.
(5)
Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu.
(6)
Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní.
(7)
Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní podľa § 46 ods. 1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.
(8)
V čase konania o zrušenie patentu podľa § 46 ods. 1 sa konanie o návrhu majiteľa podľa § 46 ods. 5 preruší.

§ 48
Odňatie patentu a prepis

(1)
Úrad na návrh odníme patent majiteľovi patentu zapísanému v registri a ako majiteľa patentu zapíše osobu navrhovateľa, ak
a)
právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1,
b)
návrh podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca,
c)
návrh bol doručený v lehote troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(2)
Za predpokladu splnenia podmienky podľa odseku 1 písm. a), ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný alebo nebol podaný oprávnenou osobou, či v určenej lehote, úrad zruší patent z úradnej moci, z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e).
(3)
Na odňatie práv z prihlášky a ich prepis na oprávnenú osobu sa primerane použije odsek 1. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne podľa § 40 ods. 4.
(4)
Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa primerane použije § 47 ods. 1 až 6.
(5)
Spolu s podaním návrhu podľa odsekov 1 a 3 je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 49
Určovacie konanie

(1)
Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu patrí do rozsahu ochrany určitého patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“).
(2)
Na základe výslovného návrhu navrhovateľa je účastníkom konania podľa odseku 1 aj ten, koho práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím o určení dotknuté.
(3)
V prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi určovacieho konania sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním a rozhodovaním vo veci dotknuté.
(4)
Na určovacie konanie, ktorého účastníkom je výlučne navrhovateľ, sa primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na určovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6.
(5)
Spolu so žiadosťou o určenie je navrhovateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 50
Zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu a súdneho sporu do registra

(1)
Na konanie o žiadosti o zápis licencie, záložného práva, prevodu alebo prechodu patentu (ďalej len „žiadosť o zápis práva“) či súdneho sporu do registra sa primerane použije § 47 ods. 1.
(2)
V prípade pochybností môže úrad žiadať predloženie overenej kópie, prípadne originálu listiny preukazujúcej nadobudnutie práva alebo ďalšie doplňujúce údaje.
(3)
Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o jej udelení sa nevzťahujú odseky 1 a 2.
(4)
Na základe žiadosti účastníka súdneho konania, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, doloženej súdom potvrdeným rovnopisom podania na súd, úrad zapíše do registra skutočnosť, že prebieha súdne konanie, ako aj predmet konania, s účinnosťou dňom doručenia žiadosti na úrad.
(5)
Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 a 4 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).

§ 51
Pokračovanie v konaní

(1)
Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.
(2)
Ak účastník konania pred úradom zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a zároveň urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu, vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.
(3)
Spolu s podaním žiadosti podľa odsekov 1 alebo 2 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).
(4)
Nemožno vyhovieť žiadosti podľa odseku 2 v prípade lehoty podľa § 47 ods. 1 a 2.
(5)
Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 alebo 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá.
(6)
Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(7)
Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti podľa odseku 1 do dvoch mesiacov od jej doručenia a správny poplatok bol zaplatený riadne a včas podľa odseku 3, platí, že žiadosti bolo vyhovené.

§ 52
Uvedenie do predošlého stavu

(1)
Ak účastník konania pred úradom napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a zároveň urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty a v prípade zmeškania lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku podľa § 79 ods. 9 najneskôr do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej dodatočnej lehoty podľa medzinárodného dohovoru15a).
(2)
Spolu s podaním žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).
(3)
Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť, uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, a deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1, úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada.
(4)
V prípade dôvodných pochybností o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 3 môže úrad vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(5)
Nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu v prípade zmeškania lehôt na
a)
podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 51 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1,
b)
dodatočné priznanie a preukázanie práva prednosti podľa § 36 ods. 4, 5 a 7,
c)
podanie opravného prostriedku v konaní pred úradom podľa § 55 ods. 1,
d)
vykonanie úkonov podľa § 47 ods. 1 a 2.
(6)
Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 5, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá.
(7)
Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(8)
Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 7 využívala vynález, ktorý bol predmetom prihlášky alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu tohto vynálezu, môže vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu.
(9)
Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 8 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález využíva.

§ 55
Opravné prostriedky

(1)
Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
(2)
Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí
a)
vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b)
v prípade spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov na jednej strane.
(3)
Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým sa
a)
vyhovelo žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
b)
zastavilo konanie podľa § 79 ods. 6.

§ 58
Medzinárodná prihláška

(1)
Úrad je miesto, kde môžu podať medzinárodnú prihlášku1)
a)
fyzické osoby, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky,
b)
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko, sídlo, podnik alebo organizačnú zložku na území Slovenskej republiky.
(2)
Prihlasovateľ je povinný za úkony spojené s podaním medzinárodnej prihlášky zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9) a prostredníctvom úradu zaplatiť poplatky ustanovené Zmluvou o patentovej spolupráci.1)
(3)
Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, je povinný predložiť túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti, zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 9) a predložiť jej preklad do štátneho jazyka.
(4)
Ak prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o udelenie patentu v Slovenskej republike, nepredloží túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote podľa odseku 3, úrad prizná tejto medzinárodnej prihláške právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).
(5)
Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 3 môže úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3.

§ 59

(1)
Ak tuzemský prihlasovateľ vie alebo podľa okolností má vedieť, že prihláška obsahuje skutočnosť utajovanú podľa osobitného predpisu,20) je povinný v prihláške požiadať o utajenie prihlášky.
(2)
Prihlášku podľa odseku 1, ktorou je medzinárodná prihláška alebo európska patentová prihláška, je prihlasovateľ povinný podať na úrade.
(3)
Úrad po priznaní dňa podania (§ 35) doručí jedno vyhotovenie prihlášky Národnému bezpečnostnému úradu20) (ďalej len „bezpečnostný úrad“) so žiadosťou o rozhodnutie o utajení prihlášky podľa osobitného predpisu,20) prípadne so žiadosťou o povolenie podania prihlášky do zahraničia.
(4)
Podľa odseku 3 môže úrad postupovať aj v prípade, že prihlasovateľ nepožiadal o utajenie prihlášky podľa odseku 1.
(5)
Bezpečnostný úrad rozhodne o žiadosti podľa odseku 3 a rozhodnutie doručí úradu. V prípade, ak to umožňuje medzinárodný dohovor, zmluva alebo dohoda, ktorou je Slovenská republika viazaná, bezpečnostný úrad pripojí k rozhodnutiu i žiadosť o utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, v ktorej má byť prihláška podaná. Rozhodnutie bezpečnostného úradu úrad oznámi prihlasovateľovi.
(6)
Prihlášku podľa odseku 1, ktorá nie je európska patentová prihláška ani medzinárodná prihláška, môže prihlasovateľ podať priamo v zahraničí len na základe povolenia bezpečnostného úradu podľa odseku 3, vydaného na základe žiadosti prihlasovateľa.
(7)
Ak v dôsledku utajenia prihlášky alebo v dôsledku zamietnutia žiadosti o povolenie podať prihlášku v zahraničí vznikne majiteľovi patentu majetková ujma, spočívajúca v zamedzení alebo obmedzení obchodného využitia patentu [§ 3 písm. h)], majiteľovi vznikne nárok na úhradu majetkovej ujmy voči Slovenskej republike zastúpenej ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti predmet utajenej prihlášky patrí.
(8)
Na určenie výšky majetkovej ujmy podľa odseku 7 sa primerane použije § 11 ods. 5.
(9)
Prihlášky, európske patentové prihlášky alebo medzinárodné prihlášky, o ktorých utajenie požiadala zmluvná strana alebo zahraničný prihlasovateľ podľa medzinárodného dohovoru, zmluvy alebo dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, budú považované za utajené podľa osobitného predpisu.20) Zahraničný prihlasovateľ, ktorý nevystupuje v mene zmluvnej strany, je povinný preukázať utajenie predmetu prihlášky zmluvnou stranou, doložiť povolenie zmluvnej strany na podanie prihlášky v Slovenskej republike a pripojiť vyhlásenie o vzdaní sa akýchkoľvek nárokov na náhradu škody alebo inej majetkovej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku utajenia prihlášky na území Slovenskej republiky.
(10)
Na konanie o prihláškach a patentoch, ktoré sú utajované, alebo sú považované za utajované podľa osobitného predpisu,20) platia ustanovenia tohto zákona s výnimkou zverejnenia (§ 41) a sprístupnenia údajov (§ 56) týkajúcich sa utajenej prihlášky alebo patentu.
(11)
Ak bezpečnostný úrad nepovažuje skutočnosti obsiahnuté v prihláške za utajované podľa osobitného predpisu,20) úrad oznámi túto skutočnosť prihlasovateľovi a o prihláške ďalej koná bez uplatnenia režimu utajenia.

§ 60
Účinky európskej patentovej prihlášky

(1)
Európska patentová prihláška s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“) má od priznaného dňa podania alebo odo dňa vzniku práva prednosti uplatneného prihlasovateľom európskej patentovej prihlášky rovnaké účinky ako prihláška, ktorá je podaná podľa § 35 toho istého dňa, alebo prihláška s rovnakým dňom vzniku práva prednosti podľa § 36.
(2)
Po zverejnení európskej patentovej prihlášky Európskym patentovým úradom a následnom predložení prekladu patentových nárokov do slovenského jazyka a zaplatení poplatku za zverejnenie (§ 79 ods. 9) zo strany prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky, úrad sprístupní preklad patentových nárokov verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.
(3)
Dňom sprístupnenia prekladu patentových nárokov verejnosti podľa odseku 2 má prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky rovnaké práva ako prihlasovateľ podľa tohto zákona za predpokladu udelenia európskeho patentu s účinkami v Slovenskej republike.
(4)
Ak bola európska patentová prihláška alebo určenie pre Slovenskú republiku v konaní pred Európskym patentovým úradom vzaté späť, alebo sa považuje za späťvzaté, platí, že došlo k zastaveniu konania o prihláške podľa § 40 ods. 3. Zamietnutie európskej patentovej prihlášky má rovnaké účinky ako zamietnutie prihlášky podľa § 40 ods. 4.
(5)
Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o pokračovaní v konaní alebo o uvedení do predošlého stavu (restitutio in integrum) má rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 51 ods. 6 alebo podľa § 52 ods. 7 a 8.

§ 61
Zmena európskej patentovej prihlášky

(1)
Na základe žiadosti prihlasovateľa európskej patentovej prihlášky o zmenu európskej patentovej prihlášky na prihlášku (ďalej len „zmena“) podanej podľa čl. 135 Európskeho patentového dohovoru, úrad začne konanie o prihláške podľa tretej časti tohto zákona, prípadne postupuje podľa čl. 135 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru.
(2)
Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad európskej patentovej prihlášky do slovenského jazyka a zaplatiť správny poplatok za podanie prihlášky (§ 79 ods. 9).
(3)
V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.
(4)
Ak bola žiadosť o zmenu podaná v rozpore s čl. 135 a 137 Európskeho patentového dohovoru, úrad žiadosť zamietne.

§ 62
Záväzné znenie európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu

(1)
Pri stanovení rozsahu ochrany vyplývajúcej z európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu je rozhodujúci obsah európskej patentovej prihlášky upravený znením európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie o európskej patentovej prihláške pred Európskym patentovým úradom.
(2)
Ak z prekladu patentového spisu do slovenského jazyka predloženého úradu podľa § 63 ods. 2, ako aj z prekladu patentových nárokov predloženého úradu podľa § 60 ods. 2 vyplýva ochrana užšia než zo znenia európskej patentovej prihlášky a európskeho patentu v jazyku, v ktorom prebiehalo konanie pred Európskym patentovým úradom, preklad do slovenského jazyka sa považuje za záväzné znenie s výnimkou konania o zrušenie európskeho patentu.
(3)
Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky alebo majiteľ európskeho patentu môže podať opravený preklad patentových nárokov podľa § 60 ods. 2 alebo opravený preklad európskeho patentového spisu podľa § 63 ods. 2 do slovenského jazyka kedykoľvek. Po doručení opraveného prekladu a zaplatení správneho poplatku (§ 79 ods. 9) úrad sprístupní opravený preklad verejnosti a túto skutočnosť oznámi vo vestníku.
(4)
Opravený preklad bude platiť namiesto pôvodného prekladu odo dňa oznámenia sprístupnenia opraveného prekladu vo vestníku.
(5)
Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu, ktorý podľa prekladu do slovenského jazyka platného v rozhodujúcom období nepatril do rozsahu európskeho patentu, nie je účinkami opraveného prekladu dotknuté za predpokladu, ak predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na využívanie predmetu vynálezu.

§ 63
Účinky európskeho patentu

(1)
Európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením pre Slovenskú republiku má rovnaké účinky ako patent udelený podľa § 44 ods. 4 odo dňa oznámenia udelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.
(2)
Majiteľ európskeho patentu je povinný predložiť úradu do troch mesiacov od oznámenia udelenia európskeho patentu preklad patentového spisu do slovenského jazyka, zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 9) a oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky.
(3)
Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad európskeho patentového spisu v lehote podľa odseku 2, tento preklad môže predložiť v dodatočnej lehote troch mesiacov za predpokladu, že zároveň s predložením prekladu zaplatí zvýšený poplatok podľa odseku 2.
(4)
Ak nebude preklad európskeho patentového spisu do slovenského jazyka predložený úradu ani v dodatočnej lehote za podmienok podľa odseku 3, bude sa európsky patent pokladať na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku.
(5)
Ak majiteľ európskeho patentu neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, úradné správy týkajúce sa jeho patentu budú sa ukladať na úrade, pričom budú považované za doručené v lehote 30 dní odo dňa uloženia. Tento následok musí úrad majiteľovi európskeho patentu oznámiť.
(6)
Na základe splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad preklad európskeho patentového spisu sprístupní a toto sprístupnenie, ako aj udelenie európskeho patentu oznámi vo vestníku (§ 57).
(7)
Po oznámení o udelení európskeho patentu v európskom patentovom vestníku a za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 2 alebo 3 úrad zapíše európsky patent do registra európskych patentov s údajmi zapísanými do európskeho patentového registra.

§ 64
Neprípustnosť dvojitej ochrany


Ak je patent udelený na vynález, na ktorý bol tomu istému majiteľovi alebo jeho právnemu nástupcovi udelený európsky patent s rovnakým právom prednosti, stáva sa patent neúčinným v rozsahu, v akom sa zhoduje s európskym patentom, odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok proti európskemu patentu, ak neboli námietky podané, alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, ktorým bol v konaní o námietkach európsky patent zachovaný.

§ 65
Zrušenie alebo zachovanie európskeho patentu v zmenenom znení

(1)
Rozhodnutie Európskeho patentového úradu o čiastočnom či úplnom zrušení európskeho patentu alebo o zachovaní európskeho patentu v zmenenom znení má v Slovenskej republike rovnaké účinky ako rozhodnutie úradu podľa § 46.
(2)
Zrušenie európskeho patentu alebo jeho zachovanie v zmenenom znení oznámi úrad vo vestníku.
(3)
Ak je európsky patent v konaní o námietkach podľa čl. 101 Európskeho patentového dohovoru rozhodnutím Európskeho patentového úradu zachovaný v zmenenom znení alebo obmedzený v konaní podľa čl. 105b Európskeho patentového dohovoru, majiteľ európskeho patentu je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia zmeny v európskom patentovom vestníku predložiť úradu preklad zmeneného znenia patentového spisu do slovenského jazyka a zaplatiť poplatok za zverejnenie (§ 79 ods. 9).
(4)
Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží preklad zmeneného znenia európskeho patentového spisu do slovenského jazyka alebo nezaplatí poplatok za zverejnenie v lehote podľa odseku 3, platí, že európsky patent je v Slovenskej republike neúčinný od začiatku.
(5)
Úrad zruší európsky patent s určením pre Slovenskú republiku za podmienok ustanovených v § 46 ods. 2 až 7 a § 47, ak sa v konaní začatom na návrh alebo z úradnej moci preukáže dôvod zrušenia patentu podľa čl. 138 v spojení s čl. 139 Európskeho patentového dohovoru za predpokladu, ak
a)
márne uplynula lehota na podanie námietok podľa Európskeho patentového dohovoru, alebo
b)
v konaní o námietkach pred Európskym patentovým úradom nebol európsky patent zrušený.
(6)
Ak v čase konania o zrušenie európskeho patentu pred úradom začne alebo prebieha konanie o námietkach proti tomu istému európskemu patentu pred Európskym patentovým úradom, úrad konanie o zrušenie preruší. Po ukončení konania pred Európskym patentovým úradom, v ktorom sa nezrušil európsky patent, úrad na základe žiadosti niektorého z účastníkov pokračuje v konaní o zrušenie európskeho patentu. Ak žiadosť o pokračovanie v konaní o zrušenie európskeho patentu nie je podaná v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Európskeho patentového úradu, úrad konanie o zrušenie európskeho patentu zastaví.

§ 67
Poplatky

(1)
Za udržiavanie platnosti európskeho patentu v Slovenskej republike je jeho majiteľ povinný platiť každoročne udržiavací poplatok (§ 79 ods. 9).
(2)
Právo tretích osôb využívať predmet vynálezu nie je dodatočným zaplatením udržiavacieho poplatku dotknuté za predpokladu, ak po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie udržiavacieho poplatku predmet vynálezu na území Slovenskej republiky v dobrej viere využívali alebo vykonali preukázateľné prípravy na jeho využívanie.

§ 79
Spoločné ustanovenie

(1)
Účastníci majú v konaní pred úradom rovnaké postavenie, ale účastníci, ktorí nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo, musia byť v konaní vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpení oprávneným zástupcom26) s výnimkou úkonov
a)
predchádzajúcich a spojených s určením dňa podania podľa § 35,
b)
spojených s platením poplatkov,
c)
spojených s preukázaním práva prednosti podľa § 36.
(2)
Pri uplatnení výnimky z povinného zastúpenia podľa odseku 1 je účastník konania povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu na doručovanie, budú úradné správy týkajúce sa konania ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa uloženia. S týmto dôsledkom musí byť účastník oboznámený.
(3)
Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní21) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
(4)
Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, predmetom ktorých je osvedčenie podľa osobitných predpisov,22a) ako aj na konanie o osvedčeniach podľa osobitných predpisov22a) sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis22a) neustanovuje inak.
(5)
Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Na tento následok musí byť účastník vo výzve upozornený.
(6)
Ak ďalej nie je uvedené inak, úrad môže konanie zastaviť aj na návrh účastníka, ktorého prihláška, návrh alebo žiadosť je predmetom konania. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť.
(7)
V prípade návrhu na zastavenie konania o prihláške alebo žiadosti o udelenie osvedčenia, ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra.
(8)
Ak tento zákon alebo všeobecne záväzný predpis (§ 80) neustanovuje inak, podanie na úrad sa robí písomne, v štátnom jazyku.27)
(9)
Za úkony podľa tohto zákona, za udržiavanie platnosti patentu, európskeho patentu a za podanie žiadosti o udelenie osvedčenia, návrhu na zrušenie alebo zmenu osvedčenia a za udržiavanie platnosti osvedčenia podľa osobitného predpisu22a) sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.28)
(10)
Podanie na úrad sa môže vykonať prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ak takéto podanie nie je podpísané elektronickým podpisom, treba ho doplniť v písomnej forme v lehote jedného mesiaca, inak sa takéto podanie považuje za právne neúčinné.

§ 82

(1)
Autorské osvedčenie na vynález udelené podľa zákona č. 84/1972 Zb. platí 15 rokov od podania prihlášky. Za udržiavanie platnosti autorského osvedčenia sa platí udržiavací poplatok (§ 79 ods. 9).
(2)
Organizácii, ktorá podľa doterajších predpisov má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, patria rovnaké práva, aké má majiteľ patentu.
(3)
Pri vynáleze vytvorenom inak, než za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., chránenom autorským osvedčením udeleným podľa doterajších predpisov, ktorý organizácia, ktorá má k vynálezu právo hospodárenia alebo bola týmto právom poverená, nevyužívala, pôvodca má právo kedykoľvek v čase trvania platnosti autorského osvedčenia požiadať úrad o jeho prevedenie na patent (ďalej len „žiadosť o prevedenie“). Za žiadosť o prevedenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 9).
(4)
Úrad žiadosť o prevedenie, ako aj rozhodnutie o prevedení zverejní vo vestníku. K žiadosti o prevedenie môže ktokoľvek podať námietky v lehote troch mesiacov od zverejnenia žiadosti.
(5)
Patent udelený na základe žiadosti o prevedenie platí 15 rokov od dátumu podania prihlášky vynálezu; práva z patentu udeleného na základe žiadosti o prevedenie vzniknú odo dňa zverejnenia žiadosti o prevedenie vo vestníku.
(6)
Ak vynález chránený autorským osvedčením nebol vytvorený za podmienok podľa § 28 písm. a) zákona č. 84/1972 Zb., pôvodca vynálezu má právo vynález využívať pri svojej podnikateľskej činnosti.

Príloha k zákonu č. 435/2001 Z. z. v znení zákona č. 84/2007 Z. z.


ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE


1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20, Ú. v. ES L 213, 30. 7. 1998).

2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov na humánne použitie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34; Ú. v. ES L 136, 30. 4. 2004.).