Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 43/2007 účinný od 01.03.2012

Platnosť od: 20.01.2007
Účinnosť od: 01.03.2012
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cestná doprava, Správne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST3JUD45DS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov 43/2007 účinný od 01.03.2012
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 43/2007 s účinnosťou od 01.03.2012 na základe 56/2012

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 43/2007, dátum vydania: 20.01.2007

17

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I

Navrhovaný zákon má zmeniť a doplniť zákon Národnej rady SR číslo 168 zo 17.má ja 1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že treba naďalej pokrač ovať' v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisy s právom EÚ v tejto oblasti a v záujme fungovania vnútorného trhu a zapojenia slovenských dopravcov do medzinárodnej deľby prepravnej práce ukonč iť zavedenie pravidiel EÚ v oblasti podnikania v cestnej doprave do praxe tak, aby boli kompatibilné. Okrem toho treba upresniť ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú pravidelnej autobusovej dopravy najmä v oblasti vý konov vo verejnom záujme a ich financovanie po fiškálnej decentralizácii, ako aj zohľadniť požiadavky, ktoré vyplynuli z novelizovanej Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (dohoda ADR – platnosť od 01.07.2005), zo smernice Komisie 2004/111/ES z 9. decembra 2004, ktorou sa po piaty krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 94/55/ES o aproximácií právnych predpisov členských štátov vzh ľadom na prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a smernice Komisie 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečn ých vecí.

Zámer spracovať a predložiť návrh zákona vychádzal z úloh schválených a vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 377/2005 z 10. mája 2005 k návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy, s d ôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich a z uznesenia vlády SR č. 445/2005 z 8. júna 2005 k Dopravnej politike Slovenskej republiky do roku 2015.

Návrh zákona prihliada na viaceré dokumenty Európskej únie s cieľom zosúladiť vykoná vanie cestnej dopravy v Slovenskej republike a v jej členských štátoch. Predmetom reglemetácie v Európskej únii sú najmä podmienky vstupu na trh v cestnej doprave a osobitne podmienky, ktoré musia spĺňať dopravcovia pri preprave osôb a tovaru. Rozsah práv a povinnosti dopravcov a orgánov štátnej správy a samosprávy v navrhovanom zákone vychádza najmä z týchto nariadení a smerníc:

a) nariadenia

-nariadenie Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení,

-nariadenie Komisie (ES) č. 2121/98 z 2. októbra 1998, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá aplikácie nariadení Rady (EHS) č. 684/92 a (ES) č. 12/98 vzhľ adom na dokumenty pre prepravu cestujúcich autokarmi a autobusmi,

-nariadenie Rady (EHS) č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štá tu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2004,

-nariadenie Rady (EHS) č.3916/90 z 21. decembra 1990 o opatreniach v prípade krízy na trhu nákladnej cestnej dopravy,

-nariadenie Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v určitom členskom štá te vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte,

b) smernice

-smernica Komisie č. 2004/111/ES z 9. decembra 2004, ktorou sa po piaty krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 94/55/ES o aproxim ácií právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou,

-smernica Komisie č. 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru.

Návrh zákona v súlade s týmito nariadeniami a smernicami v porovnaní s doterajšou právnou úpravou najm ä :

-upravuje procesné postupy, kompetencie a prípadné postihy, ktoré z nariadení vyplývajú a sú nevyhnutné pre ich aplikáciu v praxi,

-upresňuje financovanie výkonov vo verejnom záujme po fiškálnej decentralizácii,

-novo upravuje vykonávanie kontrol a štátneho odborného dozoru na pozemných komunikáciách v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí,

-obsahuje viaceré technicko – legislatívne a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

Rozsah pôsobnosti správnych orgánov a samosprávy sa v porovnaní s doterajšou právnou ú pravou mení len nepatrne.

Návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Návrh zá kona prerokovala Legislatívna rada vlády a vláda SR návrh prerokovala a schválila dňa 22. februára 2006 uznesením č. 139/2006 s pripomienkami, ktoré boli následne do návrhu zapracované. Následne bol vládny n ávrh doručený do Národnej rady Slovenskej republiky a zaevidovaný ako parlamentná tlač číslo 1498. Uznesením Národnej rady č. 2128 z 15. marca 2006 bol však návrh zákona vypustený z rokovania 60. schô dze Národnej rady SR. Návrh zákona sa preto opätovne predkladá na rokovanie a to aj z toho dôvodu, že Slovenská republika dostala o Európskej komisie výstrahu k porušeniu č. 2006/0176 – neoznámenie opatren í určených na transpozíciu smernice Komisie 2004/112/ES, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/Es o jednotných postupoch kontroly prepravy nebezpečného tovaru.

Návrh zákona bol dňa 20. septembra 2006 prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky, ktorá h o schválila svojim uznesením č. 762.

II

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov

na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaný zákon sa dotýka rozpočtov samosprávnych krajov a v mestskej autobusovej doprave rozpoč tov obcí. Vychádzajúc zo zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a zákona č .583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a s prihliadnutím na skutočnosť, že ceny vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave reguluje samosprávny kraj a v mestskej autobusovej doprave obec sa navrhuje, aby preukázanú stratu, ktorá vzniká dopravcom v súvislosti s realizáciou výkonov vo verejnom záujme, naďalej hradil samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zo svojho rozpočtu. V roku 2006 samosprávne kraje predpokladajú uhradiť dopravcom stratu vo výške 1 506 tis. Sk, v roku 2007 1 682 tis. Sk. Vzhľadom na to, že výška tejto straty závisí od objemu prepravných výkonov, od úrovne cestovného ako aj od optimalizácie prepravných výkonov vo vzťahu k železničnej doprave, nemožno odhadnúť predpokladaný dopad, ktorý je v jednotlivých samosprá vnych krajoch a v mestskej autobusovej doprave v jednotlivých mestách rozdielny. Vo všeobecnosti možno povedať, že samosprávne kraje a obce považujú finančné prostriedky, ktoré môžu vynaložiť po fišk álnej decentralizácii zo svojho rozpočtu na financovanie výkonov vo verejnom záujme, za nepostačujúce a dožadujú sa dotácií zo strany štátnych orgánov.

Návrh zákona predpokladá aj zmenu sadzobníka 79 k zákonu č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Niektoré položky sa stali po vstupe Slovenskej republiky do EÚ nadbytočnými a niektoré polož ky bolo treba novo zaviesť. V konečnom dôsledku však príjmy štátneho rozpočtu nebudú nižšie.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Zákon nebude mať priame dopady na obyvateľstvo. Zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju alebo obci v mestskej autobusovej doprave požadované prepravné výkony a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje uhradiť mu preukázanú stratu. Na rozdiel od minulosti bude mať tento zákon pozitívny dopad na hospodárenie podnikov vykonávajúcich pravidelnú autobusovú dopravu, pretož e sa stabilizujú vzťahy medzi samosprávnym krajom a dopravcov tým, že sa zmluva o výkonoch vo verejnom záujme bude môcť uzavrieť až na obdobie 10 rokov.

3. Odhad dopadov na životné prostredie

V záujme skvalitnenia služieb verejnej osobnej dopravy a tým aj jej preferencie je daná možnosť samosprávnemu kraju podporiť vznik integrovaného dopravného systému. Stanovujú sa tiež kritéria, ktoré treba pr i tom dodržať. Pri zvýšení podielu verejnej osobnej dopravy na prepravných výkonoch sa obmedzí individuálny motorizmus, čo môže mať pozitívny dopad na životné prostredie.

Zákon sprísňuje podmienky prepravy nebezpečných vecí po pozemných komunikáciách a tým sa znižuje riziko prípadných havárií a poškodenia životného prostredia.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť

Na základe požiadaviek samosprávnych krajov a obcí sa navrhuje nová definícia výkonov vo verejnom záujme. Ide najmä o dopravnú obslužnosť ú zemia teda o dopravu do škôl, do úradov, na súdy, do zdravotníckych zariadení poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť a do zamestnania, vrátane dopravy späť. Zabezpečenie obslužnosti ú zemia pravidelnou autobusovou dopravou bude mať pozitívny dopad na zlepšenie dochádzky do zamestnania. Zvýšenie mobility pracovných síl sa tiež môže pozitívne prejaviť na znížení nezamestnanosti.

Realizácia osobitných predpisov EÚ a zákona v praxi sa dotkla a bude týkať asi tak 8 tis. podnikateľov v cestnej osobnej a nákladnej doprave, pre ktorý ch sa vytvorili, resp. vytvoria rovnaké podmienky na udelenie oprávnenia podnikať ako v ostatných krajinách EÚ, čo uľahčí ich zapojenie do medzinárodnej deľby práce. Len po vstupe Slovenskej republiky do EÚ vzniklo cca 2 400 nových dopravných firiem, ktoré podnikajú prevažne v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave.

III

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

IV

Doložka zlučiteľnosti

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

V práve Európskych spoločenstiev je problematika zákona upravená:

a)v primárnom práve - Èl. 75 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení a v článku 20 Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho prí lohe II, kapitole 8 Dopravná politika, bode C Cestná doprava,

b)v sekundárnom práve,

- smernicou Rady č. 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľ a cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľ om uplatňovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy v znení smernice Rady č. 98/76/ES,

- smernicou Rady č. 94/55/ES z 21. novembra 1994 o zblížení zákonov členských štátov vzhľ adom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou v platnom znení,

- smernicou Rady č. 96/35/ES z 3.júna 1996 o menovaní a odbornej kvalifikácii bezpečnostný ch poradcov pre preprave nebezpečného tovaru cestnou, železničnou a vodnou dopravou,

-smernicou Rady č. 95/50/ES z 6.októbra 1995 o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru,

-smernicou Komisie č. 2004/111/ES z 9. decembra 2004, ktorou sa po piaty krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 94/55/ES o aproxim ácií právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru cestnou dopravou,

-smernicou Komisie č. 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru,

-nariadením Rady (EHS) č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na ú zemie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2004,

- nariadením Rady (EHS) č.3916/90 z 21. decembra 1990 o opatreniach v prípade krízy na trhu cestnej ná kladnej dopravy,

-nariadením (EHS) č.684/92 Rady z 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi,

-nariadením Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v určitom členskom štá te vykonávať vnútroštátnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte,

-nariadením Komisie (ES) č. 2121/98 z 2. októbra 1998, ktoré stanovuje podrobné pravidlá aplikácie Nariadení rady (EHS) č. 684/92 a (ES) č. 12/98 vzhľ adom na dokumenty pre prepravu cestujúcich autokarmi a autobusmi,

c)sčasti v rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 24. júla 2003 v právnej veci C-280/00 : Vláda Magdeburg proti dopravnej spoločnosti Altmark GmbH (vykoná vanie pravidelnej autobusovej dopravy v mestskej a prímestskej doprave — pojem štátnej pomoci — financovanie výkonov vo verejnom záujme (2003/C 226/01)

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie pr áva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a sceeningu.

Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii.

Smernica Komisie č. 2004/1 11/ES z 9. decembra 2004, ktorou sa po piaty krát prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 94/55/ES o aproximácií právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečné ho tovaru cestnou dopravou mala byť prevzatá do 01.júla 2005.

Smernica Komisie č. 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technické mu pokroku smernica Rady 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru mala byť prevzatá do 13. decembra 2005.

Slovenská republika dostala o Európskej komisie výstrahu k poru šeniu č. 2006/0176 – neoznámenie opatrení určených na transpozíciu smernice Komisie 2004/112/ES, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 95/50/Es o jednotných postupoch kontroly prepravy nebezpečn ého tovaru.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Èiastočná zlučiteľnosť. Príloha I ('Kontrolný zá znam”) a príloha III ('Vzor normalizovaného formulára správy o porušeniach a pokutách, určenej komisii”) smernice Komisie 2004/112/ES budú prebraté do vnútroštátneho právneho poriadku uskutočnení m novely vyhlášky MDPT SR č. 311/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 168/1996 z. z. o cestnej doprave v znení vyhlášky MDPT SR č. 109/2003 Z. z.

6.Gestor :

Bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Euró pskych spoločenstiev a právom únie

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 a 2

Vzhľadom na aplikáciu nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidl ách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení a nariadenia Rady (EHS) č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na ú zemie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v platnom znení treba zmeniť aj ustanovenia § 1 ods.2 a § 2 ods.1 zákona NR SR č.168/1996 Z. z. o cestnej dopravy v znení neskorších predpisov, pretože uvedené nariadenia sa vzťahujú aj na cestnú dopravu, ktorá sa vykonáva pre vlastnú potrebu alebo na nekomerčné účely.

K bodu 3

Mení sa ustanovenie § 3 ods. 4 zákona NR SR č.168/1996 Z. z. o cestnej dopravy v znení neskorších predpisov. Zmena predpokladá, že skúšobné komisie na overovanie odbornej spôsobilosti bude namiesto Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zriaďovať a ich členov vymenúvať a odvolávať krajský úrad dopravy, ktorý vydáva osvedč enia o odbornej spôsobilosti.

K bodu 4

Smernica Rady č. 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej ná kladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľom uplatň ovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy v znení smernice Rady č. 98/76/ES vo svojom článku 3 ustanovuje, že ten, kto má záujem o profesiu dopravcu ce stnej dopravy t.j. ten, kto chce podnikať musí:

(a)mat' dobrú povesť (byť bezúhonný),

(b)byť finančne spoľahlivý a

(c)spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti.

Tieto podmienky boli už do zákona o cestnej doprave premietnuté. V zmysle č l. 10b tejto smernice členské štáty si majú vzájomne uznávať ako dostatočný dôkaz odbornej spôsobilosti osvedčenie, zhodujúce sa so vzorom osvedčenia uvedeným v prílohe Ia vydaným po 1. októ bri 1999 úradom alebo orgánom, ktorý na tento účel určí iný členský štát. Výnimkou sú len osvedčenia vydané v nových členských štátoch . Podľa Zmluvy o pristúpení k Európskej únii sa uznávajú napr. osvedčenia vydané v Èeskej republike, ak boli vydané po 1.7.2000, osvedčenia vydané v Estónsku po 1.10.2000, v Lotyšsku po 1.4.2001, v Litve po 17.1.2003, v Maďarsku po 01.2.1991 pre medzin árodnú nákladnú cestnú dopravu a po 31.12.2001 pre osobnú cestnú dopravu, v Poľsku po 1.1.2002 a v Slovenskej republike po 1.9.2002.

Preto je potrebné aj vo väzbe na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ustanovenie §3 zákona o cestnej doprave upresni ť.

Nórsko, Lichtenštajnsko a Island podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarsko podľa Dohody medzi Švajčiarskou konfeder áciou a Európskym spoločenstvom o železničnej a cestnej osobnej a nákladnej doprave prevzali všetky nariadenia a smernice týkajúce sa cestnej dopravy, preto bola zavedená legislatívna skratka 'členský št át”.

K bodu 5 a 6

Vychádzajúc z praktických poznatkov uplatňovania doterajšej právnej úpravy v praxi a zo zmien v legislatíve sa navrhuje, aby bolo možné preuk ázať finančnú spoľahlivosť aj otváracou súvahou v súlade so zákonom o účtovníctve alebo spoločenskou zmluvou podľa Obchodného zákonníka.

K bodu 7

Vychádzajúc z nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení a nariadenia Rady (EHS) č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štá tu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v platnom znení treba upresniť aj pojem 'dopravca”.

K bodu 8

Z technicko – legislatívnych dôvodov sa upresňuje § 5 ods. 1 zákona NR SR č.168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

K bodom 9 až 11

V nadväznosti na terminológiu používanú v práve Európskej únie sa upresňujú definí cie jednotlivých druhov pravidelnej autobusovej dopravy. Definícia diaľkovej autobusovej linky vychádza z jestvujúcej štruktúry autobusových liniek. Ustanovenie § 6 odsek 6 je potrebné vypustiť, lebo je v rozpore s nariadením Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa stanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú bydlisko alebo sídlo v určitom členskom štáte vykonávať vnútrošt átnu cestnú osobnú dopravu v členskom štáte. Toto nariadenie umožňuje dopravcovi členského štátu, ktorý je držiteľom licencie spoločenstva za podmienok ustanovených týmto nariadením vykonávať prepravy osôb vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na území druhého členského štátu.

K bodu 12

Zabezpečenie prepravných potrieb obyvateľstva verejnou osobnou dopravou je jedným z predpokladov pre uspokojovanie základných životných potrieb č loveka. Okrem toho by verejná doprava mala byť v záujme ochrany životného prostredia, bezpečnosti dopravy, zlepšenia dopravnej infraštruktúry ako aj v záujme vytvorenia rovnocenných životných podmienok pre obyvate ľov na celom území Slovenskej republiky plnohodnotnou alternatívou k individuálnemu motorizmu Verejná osobná doprava musí byť organizovaná na linkách a trasách orientovaných na prepravné potreby cestujú cich pri plnom využití výhod integrovanej dopravy. Musí sa zabezpečovať vozidlami, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnosť a spoľahlivosť, na ochranu životného prostredia a zaručujú určitú pohodlnosť cestovania. Musia byť zohľadňované aj požiadavky zdravotne postihnutých osôb, starších ľudí, ako aj matiek s deťmi.

V záujme zabezpečenia bezpečnosti cestujúcich pravidelnú autobusovú dopravu možno vykonávať len na trase jej dopravnej cesty, ak to umož ňuje stav a priepustnosť ciest, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

Oproti súčasnej právnej úprave sa v záujme lepšej koordinácie vykonávania pravidelnej autobusovej dopravy preto navrhuje, aby dopravná licencia mohla by ť udelená aj na skupinu autobusových liniek vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej liniek na území samosprávneho kraja.

Udeľovanie dopravných licencií na medzinárodnú autobusová dopravu medzi členskými štátmi je upravené nariadením Rady (EHS) č . 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení a nariadením Komisie (ES) č. 2121/98 z 2. októbra 1998, ktoré ustanovuje podrobn é pravidlá aplikácie Nariadení rady (EHS) č. 684/92 a (ES) č. 12/98 vzhľadom na dokumenty pre prepravu cestujúcich autokarmi a autobusmi. Na to udeľovanie sa naďalej vzťahuje správny poriadok.

K bodom 13 a 14

Zohľadňuje sa technický pokrok, ktorý umožnil používanie elektronických médií (predplatných čipových kariet) v praxi.

K bodom 15 a 16

Vo väzbe k novo navrhovanej právnej úprave podľa bodu 7 a bodu 12 sa v § 13 upresňuje pôvodné ustanovenie odseku 5 a odseku 7.

K bodu 17

V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 302/2001 Z .z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. V rámci toho samosprávny kraj okrem in ého zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja, vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja, obstaráva, prerokú va a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov, podieľa sa na tvorbe a ochrane životného prostredia, utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzť ahov sídelných útvarov a ostatných prvkov svojho územia, utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na rozvoj ďalšieho vzdelávania, koordinuje rozvoj cestovné ho ruchu, ako aj sa podieľa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho kraja.

Súčasťou všestranného rozvoja územia samosprávneho kraja alebo obce a potrieb obyvateľov žijúcich na tomto území je aj primerané uspokojovanie ich prepravných potrieb (dopravná obslužnosť). Dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľ adom na frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov , možnosť prestupu , vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť, výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj na prístup k informáci ám dôležitým pre cestovanie.

Verejným záujmom preto musí byť záujem samosprávneho kraja alebo obce v mestskej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti by preto mal samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavovať plán dopravnej obsluž nosti, ktorý by verejný záujem konkretizoval. Pri jeho zostavovaní by sa mala brať do úvahy aj existujúca dopravná infraštruktúra, zámery v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby ž ivotného prostredia, požiadavky na bezbariérový prístup telesne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave by mali z plánu vychádzať pri udeľovaní dopravných licencií podľa § 7 ods.1 novely zákona a pri schvaľovaní cestovného poriadku podľa § 13 ods. 3 zákona, pričom by mal dbať, aby dopravná obslužnosť bola zabezpečená vzájomným prepojení m verejnej pravidelnej autobusovej dopravy s verejnou osobnou dopravu na železničnej dráhe a dbať, aby sa zamedzilo vykonávaniu súbežnej verejnej osobnej dopravy. Návrh zákona definuje súbežnú verejnú osobnú dopravu.

Význam pravidelnej autobusovej dopravy pre rozvoj samosprávneho kraja je nesporný. Na sieť pravidelnej autobusovej dopravy je napojená každá z viac ako 2880 obcí na Slovensku. Jednotlivé obce a samosprávne kraje sa od seba však odlišujú najmä z pohľadu počtu obyvateľov, ich sociá lneho postavenia (príjmov), demografického zloženia obyvateľov (vekového zloženia, muži , ženy, zamestnaní resp. nezamestnaní, žiaci, študenti , s počtami v jednotlivých kategóriách a pod.), možnost í zamestnania v obciach, vybaveností obcí zdravotnými, školskými a nákupnými zariadeniami, počtu osobných automobilov na obyvateľa, geografickej polohy k najbližšiemu významnému priemyselnému, kultú rnemu a územno-politickému centru, samotné členenie obce na menšie časti a pod.

Z týchto rozdielov vyplývajú tiež rozdielne prepravné potreby t.j. požiadavky na počet a časovú polohu autobusových spojov, resp. dopravn ú kapacitu, ktorú musí dať dopravca k dispozícii na zabezpečenie prevádzky na autobusovej linke. Jednotlivé autobusové linky sa preto vzájomne od seba odlišujú štruktúrou prepravených osôb, z ná rodohospodárskeho a podnikového pohľadu teda tiež výškou tržieb, rozdielnou rentabilitou a rozdielnou výškou finančných prostriedkov potrebných na pokrytie strát, ktoré vznikajú dopravcovi či už zo soci álnych dôvodov (tarifný záväzok - poskytovanie zliav cestovného) alebo z prevádzkových dôvodov (prepravná povinnosť- obsluha územia s nízkou frekvenciou cestujúcich). Samosprávny kraj má preto už za s účasnej právnej úpravy možnosť určovať aj úroveň tarify v pravidelnej autobusovej doprave a výšku zliav, ktorá je s tým spojená.

Prepravné výkony vo verejnom záujme samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zadáva dopravcom. Samosprávny kraj alebo obec pri výbere dopravcu dbá na účelné a z celospoločenského hľadiska hospodárne zabezpečenie dopravnej obslužnosti t.j. musí zohľadňovať aj výšku úhrady za v ýkony vo verejnom záujme. Ak je predmetom požiadavky samosprávneho kraja alebo obce výkon, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomick ú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov, samospr ávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave by mal s dopravcom uzatvoriť zmluvu podľa § 15 zákona o cestnej doprave.

Zavedenie povinnosti vypracovať plán dopravnej obslužnosti vychádza zo zámerov a úloh schválených a vyplývajúcich z uznesenia vlády SR č. 377/2005 z 10. mája 2005 k návrhu koncepcie osobnej autobusovej a železničnej dopravy, s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich a z uznesenia vl ády SR č. 445/2005 z 8. júna 2005 k Dopravnej politike Slovenskej republiky do roku 2015 a úlohy, ktoré z toho vyplývajú.

K bodu 18

V nadväznosti na novo navrhované ustanovenie § 14a (bod 17) sa upresňuje a mení doterajšie ustanovenia § 15 zákona o cestnej doprave.

Z celkového počtu vnútroštátnych pravidelných autobusových liniek 7% sú diaľkové linky, 81 % liniek je vedených vo vnútri územia samosprávneho kraja alebo na území mesta a 12 % liniek presahuje ú zemie samosprávneho kraja, nejde však o linky diaľkové.

Vychádzajúc zo zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení v ýnosu dane z príjmov územnej samospráve a zákona č.583/2004 Z. .z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a s prihliadnutím na skutočnosť, že ceny vo vnútroštá tnej pravidelnej autobusovej doprave reguluje samosprávny kraj a v mestskej autobusovej doprave obec sa navrhuje, aby preukázanú stratu naďalej hradil samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zo svojho rozpoč tu. Ak je predmetom verejného záujmu vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce, zmluvu o výkone vo verejnom záujme by mal uzatvárať ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorých sa nachádza východisková zastávka. V tomto prípade by sa na úhrade preukázanej straty podieľal primerane každý samosprávny kraj, na území ktoré ho sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka.

V záujme stability zabezpečovania výkonov vo verejnom záujme sa navrhuje , aby sa zmluva o vý kone vo verejnom záujme uzatvárala najviac na desať rokov. Ak sa zmluva bude uzatvárať na obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, zmluva sa bude každoročne upravovať dodatkami. Èasové obdobie 10 rokov vychádza z ekonomickej a fyzickej životnosti autobusov. Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uhradí dopravcovi preukázanú stratu, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojím konaním nezavinil.

V záujme skvalitnenia služieb verejnej osobnej dopravy je daná naďalej možnosť samospr ávnemu kraju a v mestskej autobusovej obci podporovať vznik integrovaného dopravného systému.

K bodu 19

V nadväznosti na terminológiu používanú v práve Európskej únie sa upresňujú definícia nepravidelnej autobusovej dopravy.

K bodom 20 až 22

Vychádzajúc z požiadaviek praxe a v záujme skvalitnenia poskytovania služieb taxislužby ná vrh upresňuje a dopĺňa súčasnú právnu úpravu.

Obec by mala mať možnosť ustanoviť všeobecne záväzným nariadením ako podmienku na vý kon práce vodiča taxislužby na území obce. Súčasne by obec mala mať možnosť ustanoviť všeobecne záväzným nariadením pre tieto stanovištia prevádzkový poriadok, ktorý upravuje v súlade s miestnymi podmienkami prevádzku na stanovišti taxislužby.

K bodu 23

V záujme skvalitnenia prepravy sa navrhuje, aby sa rýchlo sa kaziace potraviny prepravovali aj vo vn útroštátnej preprave dopravnými a prepravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú osobitným technickým podmienkam uvedeným v Dohode o medzinárodných prepravách skaziteľných potravín a o špecializovaný ch prostriedkoch určených na tieto prepravy (ATP).

K bodom 24 až 29

Preprave nebezpečných vecí sa v Európe v záujme bezpečnosti cestnej premá vky, ochrany zdravia a životného prostredia venuje zvýšená pozornosť. Každé dva roky sa novelizuje Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (dohoda ADR). Novela dohody ADR začala plati ť od 01.07.2005. Komisia prijala preto smernicu č.2004/111/ES z 09. decembra 2004 na piate prispôsobenie smernice 94/55/ES právnych predpisov členských štátov pre prepravu nebezpečných vecí po ceste technickému po kroku. Smernicou sa menia prílohy A a B smernice č. 94/55/ES, ktoré sú totožné s prílohami A a B dohody ADR.

Navrhovaná právna úprava upresňuje doterajšie ustanovenia zákona o cestnej doprave najmä povinnosti odosielateľa ,dopravcu a príjemcu. Prílohy A a B sú zverejnené v osobitnej čiastke Zbierky zákonov č. 181 z 05.10.2005.

Každá fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca činnosť, ktorá zahàňa prepravu nebezpečných vecí alebo súvisí s ich balením, nakládkou alebo plnením, písomne musí vymenovať bezpečnostného poradcov a uložiť mu úlohy, ktoré má zabezpečovať. V rámci týchto úloh by mal byť poradca najmä povinný:

a)kontrolovať dodržiavanie predpisov, ktoré sa vzťahujú na prepravu nebezpečných vecí,

b)vykonávať poradenstvo pri preprave nebezpečných vecí,

c)vypracovávať pre vedenie podniku alebo prípadne pre orgán štátnej správy alebo samosprávy výročnú správu o činnostiach podniku súvisiacich s prepravou nebezpečný ch vecí. Výročná správa sa uschováva po dobu piatich rokov a musí byť predložená na požiadanie orgánu štátnej správy, samosprávy alebo orgánu štátneho odborného dozoru.

Oproti súčasnej právnej úprave sa upresňujú povinnosti a úlohy bezpečnostného poradcu.

K bodu 30

Vychádzajúc z požiadaviek praxe a v záujme jednotného uplatňovania právnej ú pravy sa navrhuje, aby aj povolenie na podnikanie v medzinárodnej nepravidelnej autobusovej doprave a v medzinárodnej taxislužbe sa vydávalo na určitý počet vozidiel.

K bodu 31

Podnikanie v cestnej doprave na území členských štátov je upravené

-nariadením Rady č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štá tu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v znení nariadenia Rady Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2004 a

-nariadením Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení.

V zmysle týchto nariadení každý dopravca, ktorý vykonáva na území členského štátu, z územia členského štátu do nečlenského štátu, alebo naopak medzinárodnú cestnú dopravu, potrebu v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave povolenie spoločenstva a v pravidelnej autobusovú doprave alebo medzinárodnej nepravidelnej autobusovej doprave na časť cesty na území členského štátu licenciu spoločenstva. Tieto doklady nahrádzajú doklady (oprávnenia) členského štátu, ktoré boli vydané podľa vnútroštátnych právnych predpisov na podnikanie v medzinárodnej cestnej doprave. Vzory týchto dokladov sú v záujme uľahčenia kontroly na pozemných komunikáciách jednotné. originál povolenia alebo licencie sa uschováva v podniku a vo vozidle sa musí nachádza ť vo vozidle. Nariadenia sa vzťahujú aj na dopravu, ktorá nie je podnikaním alebo na medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami, ktorých celková hmotnosť vrátane hmotnosti prípojné ho vozidla nepresahuje 6 ton alebo jeho užitočná hmotnosť vrátane užitočnej hmotnosti prípojného vozidla nepresahuje 3,5 tony. V medzinárodnej osobnej doprave sa licencia spoločenstva nevyžaduje pri prepravách os ôb vozidlami, ktoré nemajú viac miest na sedenie ako deväť vrátanie miesta vodiča. Výnimky vyplývajú priamo z uvedených nariadení.

Navrhované ustanovenia upravujú procesný postup, kompetencie a prípadné postihy, ktoré z nariadení vyplývajú a sú nevyhnutné pre ich aplikáciu v praxi.

Vychádzajúc z citovaných nariadení musí mať žiadateľ právo brániť sa, ak by mu správny orgán povolenie spoločenstva alebo licenciu spoločenstva nevydal, alebo brániť sa v prípadoch, ž e sa mu tieto oprávnenia odnímajú, preto sa na tieto prípady vzťahuje správny poriadok.

Aby sa zamedzilo nelegálne zamestnávanie vodičov z nečlenských štátov s cieľom dosiahnuť tým určité výhody v hospodárskej súťaž i na dopravnom trhu, podľa nariadenia Rady č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štá tu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v znení nariadenia Rady Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2004 ak dopravca pri vykonávaní medzinárodnej ná kladnej cestnej doprave zamestnáva občana nečlenského štátu, musí mať tento vodič osvedčenie.

Ustanovuje sa postup na získanie tohto osvedčenia. Vychádzajúc z praxe ostatných členských štátov musí žiadateľ priložiť k žiadosti o vydanie osvedčenia dopravca aj povolenie na zamestnanie (pracovné povolenie) príslušného úradu podľa §21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 32

Vo väzbe na nariadenie Rady (EHS) č.3916/90 z 21. decembra 1990 o opatreniach v prípade krízy na trhu nákladnej cestnej dopravy sa upresňuje doterajš ie ustanovenie § 22a zákona o cestnej doprave.

K bodu 33

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ zahraničné prepravné povolenia prestali byť najdôležitejším regulátorom prístupu slovenských dopravcov k trhu medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, preto sa vypúšťa povinnosť dopravcu, ktorý žiada o zahraničné prepravné povolenia do nečlenských štátov, dokazovať, ž e vykazuje nedoplatky na daniach, odvodoch poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na poistení zodpovednosti za škody. Plnenie týchto povinností vyplývajú z iných právnych predpisov.

K bodom 34 až 36

V súlade s nariadením Rady (EHS) č.3820/85 o harmonizácií určitej sociálnej legislatívy týkajúcej sa cestnej dopravy sa vypúšťa povinnosť dopravcu zabezpečiť, aby prepravu vykonával iba vodič, ktorý dovàšil vek 21 rokov, je bezúhonný a má najmenej dvojročnú prax ako vodič autobusu alebo nákladného auta s celkovou hmotnosťou vyšš ou ako 7,5 t. Táto povinnosť vyplýva priamo z citovaného nariadenia.

Oproti doterajšej právnej úprave sa dopĺňa povinnosť dopravcu, aby vo vozidle boli aj doklady podľa osobitných predpisov Európskej únie. Povinnosť používať prenajaté motorové nákladné vozidlo iba ak bolo evidované v Slovenskej republike vyplýva z rozsudku Európskeho súdneho dvora č.C-228/01 (prípad Bourrasse). V zmysle tohto rozsudku vozidlo prenajaté bez vodiča musí byť evidované v štá te, kde má sídlo alebo bydlisko podnik, ktorý si toto vozidlo prenajal.

K bodom 37 až 39

Upresňuje sa doterajšia právna úprava § 25 zákona o cestnej doprave vo väzbe na nariadenie Rady č.881/92 z 26. marca 1992 o prístupe na trh v preprave tovaru cestnou dopravou v rámci spoločenstva na územie alebo z územia jedného členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov v znení nariadenia Rady Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 484/2004 a na nariadenie Rady (ES) č. 12/98 z 11. decembra 1997, ktorým sa ustanovujú podmienky, za ktorých môžu dopravcovia, ktor í nemajú bydlisko alebo sídlo v určitom členskom štáte vykonávať vnútroštátnu osobnú cestnú dopravu v členskom štáte, ako aj na smernicu Rady č.92/106/EHS zo 7. decembra 1992, ktorou sa ustanovujú spoločné pravidlá pre určité prepravy v kombinovanej nákladnej doprave medzi členskými štátmi.

K bod 40

Upresňuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy.

K bod 41 až 47

Vychádzajúc z návrhu novely zákona o cestnej doprave sa upresňuje pôsobnosť ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.

K bodu 48

Rozširuje sa pôsobnosť krajského úradu dopravy o vydávanie potvrdenia o vykonávaní medzinárodnej autobusovej dopravy pre vlastnú potrebu. Potvrdenia sa musí vydávať podľa nariadenia Rady (EHS) č. 684/92 zo 16. marca 1992 o spoločných pravidlách pre medzinárodnú prepravu osôb autokarmi a autobusmi v platnom znení . Jeho vzor je upravený jednotne. Okrem toho krajský úrad dopravy bude namiesto MDPT SR zriaďovať skúšobné komisie na preukázanie odbornej spôsobilosti a vymenúvať a odvolávať ich členov. Krajský úrad dopravy už podľa doterajšej právnej úpravy vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti.

K bodom 49 až 52

Upresňuje sa pôsobnosť samosprávneho kraja a obcí.

K bodu 53

Vstup Slovenskej republiky do EÚ si vyžaduje aj administratívne, personálne a technické dobudovanie systému kontrol najmä na pozemných komunikáciách v záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky a dodržiavania jednotných pravidiel fungovania dopravného trhu v rámci EÚ. Podľa posledné ho pred vstupového hodnotenia Slovenskej republiky má Slovensko v tejto oblasti značné rezervy. Vykonávanie štátneho odborného dozoru nemožno považovať iba za úlohy orgánov špecializovanej štátnej sprá vy v cestnej doprave, pretože tieto orgány nie sú oprávnené zastavovať vozidlá v premávke na pozemných komunikáciách.

Podľa zákona č.171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov Policajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a plní úlohy štátnej správy a iné ú lohy, ak tak ustanovujú osobitné zákony.

Preto sa upresňuje doterajšia právna úprava, Policajný zbor by mal mať oprávnenia kontrolovať aj doklady, ktoré vyžadujú príslušné nariadenia ES . Oprávnenie colných orgá nov sa pritom zameriava iba na kontrolu dokladov, ktoré súvisia s podnikaním a to len v colnom priestore.

K bodu 54 a 55

V záujme zefektívnenia vykonávania štátneho odborného dozoru sa novo formulujú úlohy št átneho odborného dozoru s osobitným zreteľom na prepravu nebezpečných vecí.

K bodom 56

Smernicou Komisie 2004/112/ES z 13. decembra 2004, ktorou sa prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady č. 95/50/ES o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru boli bližšie špecifikované priestupky a opatrenia, ktoré musia vykonať kontrolné orgány po zistení nedostatkov pri kontrolá ch na pozemných komunikáciách. V prípade závažných nedostatkov sa musí odstaviť vozidlo na vhodnom mieste, pri menej závažných nedostatkoch možno povoliť ukončenie prepravy a nedostatky odstrániť po jej ukončení. V ojedinelých presne vymedzených prípadoch možno ukončiť prepravu a nedostatky odstrániť až po návrate do sídla podniku. Za všetky nedostatky treba udeliť sankcie.

Navrhované ustanovuje bližšie určuje opatrenia, vychádzajúc z citovanej smernice, ktoré treba vykonať.

K bodom 57 a 58

Oproti súčasnej právnej úprave sa rozširuje oprávnenie orgánu štátneho odborné ho dozoru v súvislosti s kontrolou prepravy nebezpečných vecí. Dáva sa právo vstupovať aj do priestorov odosielateľa a príjemcu. Vypúšťa sa ustanovenie o oprávnení preverovať, či osádky vozidiel dodr žiavajú povinné bezpečnostné prestávky a čas odpočinku a či si zdokonaľujú odbornú spôsobilosť, pretože táto problematika je upravená v § 9 zákona č.121/2004 Z. z. o pracovnom č ase a dobe odpočinku v doprave. Toto oprávnenie majú inšpektoráty práce.

K bodom 59 a 60

Nadväzne na navrhovanú právnu úpravu je potrebné upresniť aj ustanovenia, ktoré sa týkajú udeľovania pokút.

K bodu 61

Hlavne v súvislosti s nedostatkami pri preprave nebezpečných vecí sa navrhuje nová právna úprava priestupkov a spôsob ich sankcionovania.

K bodu 62

Rozširujú sa prípady, na ktoré sa nevzťahuje správne konanie.

K bodu 63

Pri výkone štátneho odborného dozoru bolo zistené, že niektorí dopravcovia vykonávajú pravidelnú autobusovú dopravu na základe dopravných licencií udelených na neurčitý čas podľa právnych predpisov platných pred 01.09.2002. V záujme dosiahnutia súladu s navrhovanou právnou úpravou sa po žaduje, aby títo dopravcovia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona požiadali o udelenie novej dopravnej licencie, inak ich oprávnenie stráca platnosť. V konaní o ud elenie dopravnej licencie tomuto dopravcovi by sa nedokazovali údaje, ktoré sú správnemu orgánu známe alebo už boli preukázané v konaní o povolenie podľa doterajších predpisov.

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prí lohe č. 2.

K čl. II

Novo navrhovaná právna úprava a zmeny, ktoré nastali v systéme vydávania zahraničných prepravn ých povolení slovenským dopravcom a úkony vyplávajúce aplikácie osobitných predpisov si vyžadujú aj úpravu sadzobníka k zákonu o správnych poplatkoch.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januárom 2007.

K prílohe 1

Nadväzne na ustanovenie § 14a ods.3 sa ustanovujú požiadavky na posúdenie kvality verejnej osobnej dopravy.

K prílohe 2

Obsahuje označenie preberaného právneho aktu Európskych spoločenstiev.

Bratislava, 20. septembra 2006

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

¼ubomír Vážny v.r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore