Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony 428/2004 účinný od 01.01.2005 do 31.03.2005
Platnosť od: | 28.07.2004 |
Účinnosť od: | 01.01.2005 |
Účinnosť do: | 31.03.2005 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo |
Originál dokumentu: |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z. a zákona č. 382/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
„§ 15
Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
§ 15a
(1)
Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. O tomto práve prvostupňový súd účastníkov poučí.
(2)
Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr podanú námietku zaujatosti súd prihliadne len vtedy, ak účastník nebol poučený podľa odseku 1.
(3)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(4)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(5)
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada.“.
„(2)
Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu zabezpečí, aby vec bola pridelená inému sudcovi alebo inému senátu náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu.“.
„(3)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, alebo ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.“.
„(2)
Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov.
(3)
Ak prevezme Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia zastupovanie, poverí niektorého zo svojich zamestnancov, aby za zastúpeného v jeho mene konal.“.
„(1)
Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.“.
„(3)
Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia prítomní, uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí dodatočne súd príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. c).“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
„c)
rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.33abc)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33abc znie:
„33abc)
Článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (úplné znenie Úradný vestník Európskeho spoločenstva C 325, 24/12/2002).“.
„Príprava pojednávania
§ 114
(1)
Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,33abcd) pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2)
V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona.
(3)
Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia uznesenia.
(4)
Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk; náhradné doručenie je vylúčené.
(5)
Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
(6)
Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33abcd znie:
„33abcd)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.“.
„(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie tak, aby sa konalo najneskôr v lehote do deviatich mesiacov od podania návrhu na začatie konania. Na pojednávanie predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.“.
„(1)
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.“.
„§ 148a
(1)
Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
(2)
Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania.“.
„(1)
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1 a 3, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Predseda senátu alebo samosudca môže v odôvodnených prípadoch umožniť vyčíslenie trov po vyhlásení rozsudku. O právach podľa § 139 rozhoduje súd.“.
„(3)
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
„§ 189a
V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.“.
„(3)
Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Registrový súd rozhoduje uznesením.“.
„h)
rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“.
„§ 209
(1)
Súd prvého stupňa uznesením odmietne odvolanie, ktoré
a)
bolo podané oneskorene alebo
b)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
(2)
V ostatných prípadoch súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné odvolanie v lehote desiatich dní doplnil alebo opravil.“.
„§ 210
(1)
Ak nie sú splnené podmienky na rozhodnutie podľa § 209 ods. 1 a § 210a, súd doručí odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom a vyzve ich, aby sa v lehote do desiatich dní od doručenia výzvy k odvolaniu vyjadrili, ak to považujú za potrebné.
(2)
Ak sa napriek výzve podľa odseku 1 účastníci k odvolaniu nevyjadria alebo ten, kto podal odvolanie, napriek výzve podľa § 209 ods. 2 neodstráni jeho vady, predloží súd prvého stupňa vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní do desiatich dní od uplynutia lehoty na podanie vyjadrenia alebo od uplynutia lehoty na odstránenie vád odvolania.“.
„(5)
Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach združovania v politických stranách a v politických hnutiach konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.“.
„(6)
Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.“.
„(2)
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a)
na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,
b)
na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.“.
„(2)
Samosudca koná a rozhoduje
a)
na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti,
b)
vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,
c)
vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.“.
„§ 246d
Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.“.
„(2)
Ak bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c), súd vykonateľnosť rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.“.
„§ 250ia
Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu alebo samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania. Neprítomným účastníkom oznámi termín vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3.“.
„§ 250j
(1)
Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
(2)
Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že
a)
rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b)
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,
c)
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d)
rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené,
e)
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
(3)
Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
(4)
Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci výrok rozsudku.
(5)
Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
(6)
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.“.
„§ 250ja
(1)
Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 je prípustné odvolanie.
(2)
Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 2 je odvolanie prípustné, len ak bolo rozhodnutie zrušené z dôvodov podľa písmen a) a b).
(3)
Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
(4)
Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
(5)
Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
(6)
Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušného podľa § 246 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34ia znie:
„34ia)
§ 20 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
§ 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu.“.
„§ 275a
Vykonateľnosť rozhodnutí orgánov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
(1)
Ustanovenia § 251 až 271 sa primerane použijú aj na výkon rozhodnutí Rady Európskej únie a Komisie podľa medzinárodnej zmluvy.35)
(2)
Súd opatrí rozhodnutie podľa odseku 1 potvrdením o vykonateľnosti. Pri potvrdení o vykonateľnosti súd preskúmava len pravosť rozhodnutia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
„35)
Článok 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (úplné znenie Úradný vestník Európskeho spoločenstva C 325, 24/12/2002).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 36a znie:
„36a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.“.
„§ 372k
Prechodné ustanovenia účinné od 1. októbra 2004
(1)
Vo veciach, v ktorých nebol doteraz určený termín pojednávania alebo pojednávanie sa napriek určeniu termínu neuskutočnilo, je súd povinný oznámiť účastníkom predpokladaný termín pojednávania do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2)
Ak sa pred 1. októbrom 2004 začalo konanie na súde vecne príslušnom podľa doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v týchto veciach je prípustné odvolanie.
(3)
Obchodné veci, ktoré napadli na súd prvého stupňa príslušný podľa § 89a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončí tento súd. Miestna príslušnosť súdu písomne dohodnutá medzi účastníkmi konania v obchodnej veci sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona neuplatňuje.“.
„§ 374
(1)
Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva vrátane postupu notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy.
(2)
Sudca, ktorému je vec pridelená náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu, si môže vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo súdnym úradníkom.
(3)
Proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže úplne vyhovieť sudca. Ak sudca odvolaniu podanému proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa nemieni úplne vyhovieť, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.“.
Čl. II
Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 12/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 307/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 185/2002 Z. z., zákona č. 425/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z. a zákona č. 403/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
„f)
spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,“.
Doterajšie písmená f) až h) sa označujú ako písmená g) až i).
Čl. III
Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa mení takto:
„§ 11
Súdy s agendou priemyselnoprávnej ochrany a ich obvody
(1)
Na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný
a)
Okresný súd Bratislava I pre obvody
1.
Krajského súdu v Bratislave,
2.
Krajského súdu v Trnave,
3.
Krajského súdu v Nitre,
b)
Okresný súd Banská Bystrica pre obvody
1.
Krajského súdu v Banskej Bystrici,
2.
Krajského súdu v Žiline,
3.
Krajského súdu v Trenčíne,
c)
Okresný súd Košice I pre obvody
1.
Krajského súdu v Košiciach,
2.
Krajského súdu v Prešove.
(2)
Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov, o ochrane práv z nekalej súťaže je príslušný Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský súd v Košiciach.“.
„§ 14
Súdy s azylovou agendou a ich obvody
Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle podľa osobitného predpisu sú príslušné tieto súdy:
a)
Krajský súd v Bratislave pre územné obvody
1.
Krajský súd v Bratislave,
2.
Krajský súd v Trnave,
3.
Krajský súd v Trenčíne,
4.
Krajský súd v Nitre,
b)
Krajský súd v Košiciach pre územné obvody
1.
Krajský súd v Košiciach,
2.
Krajský súd v Prešove,
3.
Krajský súd v Banskej Bystrici,
4.
Krajský súd v Žiline.“.
Čl. IV
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 36/1967 Zb., zákonom č. 158/1969 Zb., zákonom č. 49/1973 Zb., zákonom č. 20/1975 Zb., zákonom č. 133/1982 Zb., zákonom č. 180/1990 Zb., zákonom č. 328/1991 Zb., zákonom č. 519/1991 Zb., zákonom č. 263/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákonom č. 211/1997 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákonom č. 124/1998 Z. z., zákonom č. 144/1998 Z. z., zákonom č. 169/1998 Z. z., zákonom č. 187/1998 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., zákonom č. 235/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákonom č. 331/1998 Z. z., zákonom č. 46/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 223/1999 Z. z., zákonom č. 303/2001 Z. z., zákonom č. 501/2001 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 232/2002 Z. z., zákonom č. 424/2002 Z. z., zákonom č. 451/2002 Z. z., zákonom č. 480/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákonom č. 353/2003 Z. z., zákonom č. 530/2003 Z. z., zákonom č. 589/2003 Z. z., zákonom č. 204/2004 Z. z., zákonom č. 371/2004 Z. z., zákonom č. 382/2004 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2004 okrem čl. III, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005.
Ivan Gašparovič v. r.Pavol Hrušovský v. r.Mikuláš Dzurinda v. r.