Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 15.07.2025

Platnosť od: 22.11.2011
Účinnosť od: 15.07.2025
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cudzinecký režim, Správne poplatky
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST24JUD107112DS22EUPP16ČL7

Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 15.07.2025
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 404/2011 s účinnosťou od 15.07.2025 na základe 160/2024

Legislatívny proces k zákonu 160/2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 160/2024, dátum vydania: 04.07.2024

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo vnútra SR na základe úlohy B.5. vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 252 zo 6. apríla 2022 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a na základe úlohy C. 26 uznesenia vlády č. 122/2024 zo dňa 29. februára 2024 k udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility.

Cieľom návrhu zákona je primárne transpozícia novej Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. L 382, 28.10.2021) (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883) do národnej legislatívy.

V čl. I predkladaného návrhu zákona sa v dôsledku prijatia smernica (EÚ) 2021/1883 zavádza niekoľko zmien v rámci pobytovej agendy, ktorých cieľom je zatraktívnenie modrých kariet (vysokokvalifikovaného zamestnania) pre potreby jej využívania na našom trhu práce. Návrh zákona rozširuje rozsah pôsobnosti o niektoré nové kategórie osôb, ako napr. osoby s udeleným azylom alebo s doplnkovou ochranou, o sezónnych pracovníkov alebo pracovníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Návrh zákona zjednodušuje niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na územie Slovenskej republiky, zavádza uznanie odbornej kvalifikácie (okrem vysokoškolského vzdelania) ako kritéria na vydanie modrej karty, čím rozširuje možnosti získania modrej karty aj u zručných pracovníkov na základe ich vysokej kvalifikácie, resp. odbornej praxe. Návrh zákona ďalej upravuje výšku platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca (znižuje ju), ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie. Návrh zákona tiež uľahčuje podmienky mobility vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov a tiež upravuje podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty.

V návrhu zákona zohľadnené aj požiadavky z rokovaní Medzirezortnej pracovnej skupiny pre koordináciu zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.

Súčasťou návrhu zákona aj ustanovenia zohľadňujúce odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia boli v roku 2022 súčasťou návrhu zákona, ktorý dňa 08.11.2022 nebol schválený plénom Národnej rady Slovenskej republiky (číslo tlače 1100). V rámci schengenského hodnotenia boli Slovenskej republike vytýkané postupy aplikované v súčasnej praxi, ktorých zmenu považuje schengenská hodnotiaca komisia za nevyhnutnú, pričom povinne zaviazala Slovenskú republiku odstrániť vytýkané nedostatky. Na základe uvedeného sa rozširuje definícia nežiaducej osoby, nanovo sa upravuje začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu, a to aj pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, dopĺňa sa možnosť vyhotoviť záznam v

2

Schengenskom informačnom systéme aj o rodinnom príslušníkovi občana Únie a upravujú sa ustanovenia o administratívnom vyhostení a zaistení.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. L 236, 19.9.2018) v platnom znení, sa ustanovuje kompetencia Ministerstva vnútra SR na rozhodovanie o cestovných povoleniach a v tejto súvislosti sa rozširujú údaje v informačných systémoch Policajného zboru.

Návrh zákona rieši aj požiadavky aplikačnej praxe, kde okrem iného ustanovuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR na uznávanie cestovných dokladov iných štátov sveta, ukladá povinnosť štátnym príslušníkom tretích krajín preukázať sa pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky platným cestovným dokladom rovnako ako pri vstupe na naše územie, navrhujú sa nové dôvody na neudelenie národného víza a zavádza sa možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Ďalšími navrhovanými zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“. Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom.

Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo

3

obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.

V čl. II. návrhu novely zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 zvyšuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 eurá) zo 6 na 10 € (podľa zákona č. 530/2023 Z. z.). Táto zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom, zatiaľ čo v súčasnosti sa doklady o pobyte vydávajú aj osobne na oddeleniach cudzineckej polície PZ. Uvedenou zmenou sa zníži administratívna záťaž policajných útvarov ako aj žiadateľov o vydanie dokladu. Taktiež sa zjednocuje forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky tak, aby mohli zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty. Taktiež sa dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V čl. III návrhu novely zákona sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Dopĺňa sa položková skladba registra obyvateľov a registra fyzických osôb. V súvislosti so zabezpečením plnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. L 295, 21.11.2018) sa do uvedených registrov zavádza nový typ osoby cezhraničný používateľ elektronických služieb. Súčasne sa z dôvodu možnosti stotožnenia existujúcich typov osôb s novo zavádzaným cezhraničným používateľom elektronických služieb zavádza nový identifikátor. Tento identifikátor bude súčasne identifikátorom, ktorý bude uvádzaný na autentifikačných prostriedkoch, ktoré bude vydávať Slovenská republika. Z dôvodu, že informačné systémy, ktorých správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nezapisujú údaje do registra fyzických osôb priamo, ale prostredníctvom registra obyvateľov, dopĺňa so do registra obyvateľov aj typ osoby cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky.

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 sa v čl. IV návrhu zákona novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v

4

inom členskom štáte a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883.

Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, žiadny vplyv na životné prostredie, pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti, pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny a zároveň negatívny dopad na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že ustanovenia týkajúce sa Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia nadobudnú účinnosť po jeho spustení a účinnosť ustanovení o vykonaní jazykovej skúšky pri udeľovaní dlhodobého pobytu sa posunie o jeden rok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021), ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883"

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. L 236, 19.9.2018) v platnom znení, ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1240 v platnom znení"

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. L 295, 21.11.2018) v platnom znení, ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1724 v platnom znení"

Termín začiatku a ukončenia PPK

január 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

január 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

marec

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

V rámci hodnotenia Slovenskej republiky Schengenskou hodnotiacou komisiou v roku 2019 boli identifikované nedostatky v legislatíve Slovenskej republiky ako aj v aplikačnej praxi, na základe čoho hodnotiaca komisia vypracovala konkrétne odporúčania na zmenu príslušnej legislatívy, ako aj niektorých postupov v oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedené odporúčania zaväzujú Slovenskú republiku k náprave doterajšieho stavu, čo bolo splnené vypracovaním predloženého návrhu novely zákona.

Návrh novely zákona bolo potrebné vypracovať tiež z dôvodu transpozície smernice (EÚ) 2021/1883do národnej legislatívy.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona je povinnosť implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení. Napriek skutočnosti, že nariadenie (EÚ) 2018/1240 v platnom znení je priamo uplatniteľné v praxi, vznikla potreba zapracovať niektoré ustanovenia predmetného nariadenia priamo do zákona o pobyte cudzincov.

Dôvodom na novelizáciu zákona o pobyte cudzincov bola tiež potreba zjednodušenia a zefektívnenia postupov a odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súvislosti s problematikou pobytov a návratov cudzincov zdržiavajúcich sa na území Slovenskej republiky.

Novelou zákona sa tiež zabezpečí plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/1724 v platnom znení. Do registra fyzických osôb a do registra obyvateľov sa zavádza nový typ osoby cezhraničný používateľ elektronických služieb.

3.Ciele a výsledný stav

6

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu novely zákona v čl. I je zosúladiť zákon o pobyte cudzincov s odporúčaniami Schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. V rámci hodnotenia boli Slovenskej republike vytýkané niektoré legislatívne úpravy, ako aj konkrétne postupy aplikované v súčasnej praxi, ktorých zmenu považuje Schengenská hodnotiaca komisia za nevyhnutnú, pričom Slovenskú republiku povinne zaviazala odstrániť vytýkané nedostatky. Slovenská republika na základe uvedených odporúčaní v návrhu novely zákona odstraňuje vytýkané nedostatky a zavádza tomu zodpovedajúce legislatívne úpravy a postupy v aplikačnej praxi.

Čo sa týka transpozície novej smernice (EÚ) 2021/1883, táto bola vypracovaná z dôvodu potreby zatraktívnenia modrej karty pre cieľovú skupinu vysokokvalifikovaných zamestnancov, prilákanie talentov na trh práce a zjednodušenia podmienok pobytu na území členských štátov, ako aj z dôvodu preukázania nefunkčnosti, resp. nevyužívania modrej karty vydávanej podľa predchádzajúcej smernice o modrých kartách. Uvedená smernica zavádza niekoľko zmien, ktoré boli zapracované do predkladaného návrhu zákona. Návrh zákona rozširuje rozsah pôsobnosti o niektoré nové kategórie osôb, ako napr. osoby s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou. Návrh zákona ďalej zjednodušuje niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na naše územie, v prípade vybraných zamestnaní z oblasti informačných a komunikačných technológii zavádza akceptáciu vyšších odborných zručností (nielen vysokoškolské vzdelanie) ako kritéria na vydanie modrej karty, čím rozširuje možnosti získania modrej karty u týchto IT pracovníkov. Ďalej upravuje výšku platového prahu (znižuje ju) v rámci mesačnej mzdy vysokokvalifikovaných zamestnancov potrebnej na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie. Návrh zákona tiež uľahčuje podmienky zlučovania rodín, podmienky mobility v niektorých prípadoch vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov a tiež upravuje podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty.

Návrh zákona reflektuje tiež povinnosť implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení, v súvislosti s ktorou sa zavádza nový systém poskytovania cestovného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ako aj ďalšie vymedzené kategórie cudzincov. Ide o elektronický systém, v rámci ktorého sa umožní posúdiť, či prítomnosť konkrétnych osôb na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálnej migrácie alebo vysoké epidemiologické riziko. Toto riziko sa eliminuje tým spôsobom, že štátni príslušníci tretích krajín povinne vyplnia pred svojím vycestovaním na územie členských štátov elektronický formulár žiadosti, v ktorom uvedú základné údaje týkajúce sa ich totožnosti, cestovného dokladu, informácií o mieste pobytu, kontaktných údajov, stupňa vzdelania a typu povolania a podobne. Následne sa tieto osoby preveria formou lustrácií ešte pred ich príchodom na hraničné priechody na vonkajšej hranici. Systém ETIAS tak prispeje aj k zjednodušeniu hraničných kontrol vykonávaných na hraničných priechodoch na vonkajšej hranici. Systém ETIAS bude prepojený so všetkými členskými štátmi a bude tiež slúžiť ako platforma na výmenu informácií.

V rámci znižovania administratívnej záťaže pre žiadateľov o udelenie pobytu návrh zákona upravuje podmienky a náležitosti potrebné k podaniu žiadosti o udelenie pobytu. S cieľom zefektívniť konanie sa jednoznačnejšie definujú a menia niektoré procedurálne postupy policajného útvaru. Zároveň návrh zákona prináša ďalšie úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

V čl. II. návrhu novely zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 týkajúcej sa vydávania dokladov o pobyte upravuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 €). Návrhom uvedeného postupu sa zníži administratívna záťaž a prispeje sa k odbúraniu byrokracie, pretože žiadatelia nebudú nútení opakovane navštevovať policajné útvary z dôvodu prevzatia si nového dokladu o pobyte.

V čl. III. návrhu novely zákona sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorou sa vytvárajú podmienky pre úpravu uvedených registrov v pôsobnosti MV SR, ako aj nasadenie nových služieb pre správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu, prostredníctvom ktorých bude realizovaný zápis údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do uvedených registrov a prostredníctvom ktorých bude možné vyhľadávať a v prípade pozitívnej identifikácie záznamu pre iný typ osoby aj zápis osobitného druhu väzby, ktorým sa zabezpečí „previazanie“ údajov medzi rozdielnymi typmi osôb. Uvedené riešenie zabezpečuje nevyhnutné technické predpoklady pre ostatné orgány verejnej moci na sprístupnenie ich elektronických služieb aj pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Súčasne umožňuje naďalej poskytovať údaje z registra fyzických osôb odberateľom, ktorí neposkytujú elektronické služby pre cezhraničných používateľov, prípadne nepotrebujú odoberať novo zavádzané typy údajov bez potreby akýchkoľvek nákladov na úpravu integračného rozhrania, čím sa minimalizujú vplyvy na rozpočet verejnej správy.

7

V čl. IV. návrhu novely zákona sa v súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 navrhuje taktiež novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. Navrhujú sa zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR.

V súlade s úpravou v smernici, v zmysle ktorej majú držitelia modrej karty nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu ako štátni príslušníci členského štátu, sa navrhuje upraviť rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny a rozširuje sa pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.

Zároveň sa zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami, policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

1.Priamo dotknutým subjektom fyzické osoby cudzinci, právnické osoby napr. podnikateľské subjekty, zamestnávajúce vysokokvalifikovaných pracovníkov, podnikateľské subjekty, ktorých konateľom je cudzinec, subjekty štátnej a verejnej správy zamestnávajúce vysokokvalifikovaných pracovníkov;

2.Priamo dotknutým subjektom je verejná správa – Ministerstvo vnútra SR (príslušné policajné útvary); Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny); Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

3.Priamo dotknutými subjektmi „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí súčasne budú poskytovateľmi elektronických služieb pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Nepriamo dotknutými subjektmi budú všetci „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí budú chcieť získavať a používať aj novo zavádzané položky.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

V rámci čl. I, II a IV návrhu novely zákona neboli alternatívne riešenia identifikované ani posudzované.

Dôvodom je skutočnosť, že závery hodnotenia Schengenskej hodnotiacej komisie nie je možné reflektovať iným spôsobom ako vypracovaním návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorým sa odstránia vytýkané nedostatky v rámci legislatívy ako aj postupov policajných útvarov v praxi.

Ďalším dôvodom je skutočnosť, že transpozícia smernice (EÚ) 2021/1883 je povinná a neexistuje iný spôsob jej zavedenia do národnej legislatívy, resp. jej uplatnenia v praxi.

8

Rovnako implementácia nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení a nariadenia (EÚ) 2018/1724 v platnom znení je povinná a zavedenie ich častí do národnej legislatívy je nevyhnutné, pričom neexistuje iný spôsob ich uplatnenia v praxi.

V rámci čl. III návrhu novely zákona boli alternatívne riešenia posudzované.

Alternatívnym riešením by bolo nezapisovanie údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do registra fyzických osôb. V takomto prípade by spracovanie a uchovávanie uvedených údajov musel zabezpečiť Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu. Takéto riešenie by bolo nesystémové a dlhodobo neudržateľné.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

K čl. I, II a IV návrhu novely zákona:

V prípade neprijatia záverov Schengenskej hodnotiacej komisie a nevykonania požadovaných legislatívnych zmien by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže závery Schengenskej hodnotiacej komisie a navrhované opatrenia sú pre Slovenskú republiku záväzné.

V prípade nevykonania transpozície smernice (EÚ) 2021/1883 do národnej legislatívy by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže transpozícia smerníc je pre Slovenskú republiku záväzná.

V prípade nevykonania implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže nariadenie je pre Slovenskú republiku záväzné v celom rozsahu.

V prípade neprijatia legislatívnych zmien v oblasti aplikačnej praxe nebude možné prispieť k zlepšeniu doterajších postupov, k odstráneniu nedostatkov, k zníženiu administratívnej záťaže a k odbúraniu byrokracie.

Čo sa týka čl. III návrhu novely zákona, nulový variant bude znamenať nesplnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z nariadenie (EÚ) 2018/1724 v platnom znení.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

Áno Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

1. smernica (EÚ) 2021/1883: vplyv na podnikateľské prostredie; vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

2. smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny: vplyv na služby verejnej správy pre občana

3. smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré osobami s dlhodobým pobytom v platnom znení: vplyv na služby verejnej správy pre občana,

4. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS v platnom znení: bez vplyvu

5. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území: bez vplyvu

6. smernica Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o

9

spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte: vplyv na rozpočet verejnej správy,

7. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci: vplyv na podnikateľské prostredie

8. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu: vplyv na podnikateľské prostredie; vplyv na služby verejnej správy pre občana

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti navrhovaného zákona bude vykonané po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona a na základe kritérií stanovených pri tvorbe návrhu právneho predpisu.

Ide o kritéria ako napr. počet zamietnutých žiadostí o udelenie pobytu na účel podnikania, počet administratívnych vyhostení, počet vydaných dokladov o pobyte, počet nežiaducich osôb a pod. V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 bude zohľadňované kritérium počtu vydaných modrých kariet vysokokvalifikovaným pracovníkom. V rámci implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení bude ukazovateľom počet vybavených žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o cestovné povolenie v rámci ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

Áno

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Áno

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet v súvislosti so zavedením povinného doručenia dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade. Znížením mzdového prahu z 1,5 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR na 1,2 násobok sa predpokladá zvýšený záujem o modrú kartu zo strany štátnych príslušníkov tretej krajiny, čím možno očakávať zvýšený objem zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že znížený mzdový prah bude mať neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh novely zákona zároveň predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet v súvislosti s návrhom na zmenu zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny sociálny vplyv.

V rámci verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre cudzinca vo viacerých smeroch. Zároveň sa predpokladá aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na životné prostredie.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na manželstvo a rodinu.

Ak predkladaný materiál marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Nie.

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo vnútra SR

Prezídium Policajného zboru

Úrad hraničnej a cudzineckej polície

JUDr. Dominik Oslanec

dominik.oslanec@minv.sk

 

tel. 09610 50718

Sekcia verejnej správy:

11

Mgr. Dušan Harmat

tel.: 02/4859 2763

dusan.harmat@minv.sk

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Mgr. Katarína Lanáková

tel.: 02 2046 1235

katarina.lanakova@employment.gov.sk

 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Mgr. Viktor Valla

tel.: 02/5978 3327

viktor.valla@mzv.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Informačné systémy Ministerstva vnútra SR.

Štatistické údaje získané z informačných systémov Ministerstva vnútra SR.

Štatistické údaje ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

MIRRI a NASES.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Ku goldplatingu

1. K tabuľke zhody TZ_2014_66: Pri transponovaní článku 5 ods. 1, písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady EU 2014/66/EU z 15. mája 2014 sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu typu c) tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť, ktorý by udržala požiadavky smernice v minimálnej miere. Slovenská republika stanovenú povinnosť priložiť k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta doklad preukazujúci, že štátny príslušník tretej krajiny bol pred začiatkom vnútropodnikového presunu zamestnaný u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov aspoň šesť mesiacov, pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a odborníkov. Smernica 2014/66 stanovuje spomínanú lehotu nepretržite na aspoň tri 12 mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy.

Pripomienka neakceptovaná.

Ku goldplatingu nedochádza. Návrhom sa nenavrhuje prísnejšia právna úprava ako je úprava v legislatíve Európskej únie. Obdobie, za ktoré štátny príslušník tretej krajiny poskytne dôkaz o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov zamestnaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov je v súlade s minimálnym obdobím upraveným v smernici (aspoň tri dvanásť mesiacov). Ku goldplatingu by došlo, ak by obdobie na poskytnutie dôkazu bolo dlhšie ako dvanásť mesiacov.

2. K tabuľke zhody TZ_2014_36: Komisia sa domnieva, že v prípade §23 ods. 4 zákona 401/2011 Z.z. ide o transpozíciu čl. 14 ods. 1 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci a ide o goldplating typu f), ktorý Komisia žiada doplniť a vyznačiť do tabuľky zhody TZ_2014_36. Komisia odporúča predkladateľovi v bode 7. Transpozícia práva v doložke vybraných vplyvov vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu.

12

Pripomienka neakceptovaná.

Zmena alebo doplnenie ustanovenia § 23 ods. 4 zákona 404/2011 Z. z. nie je súčasťou predkladaného materiálu. V tejto súvislosti nebolo toto ustanovenie v spojitosti s čl. 14 ods. 1 smernice 36/2014 súčasťou transpozičnej tabuľky a vyhodnotenia goldplatingu. Predmetný článok smernice bol vyhodnocovaný v predchádzajúcom období (v roku 2019) v rámci auditu legislatívy s pohľadu goldplatingu vychádzajúceho z uznesenia vlády SR č. 50/2019.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

1. V tabuľke č. 1/B je v riadku vplyv na limit verejných výdavkov ŠR uvedená v sume 200 000 eur v roku 2024. Komisia predpokladá, že ide o výdavky kvantifikované pre kapitolu MPSVR SR v sume 200 000 eur a tieto výdavky nie rozpočtovo zabezpečené, pričom kvantifikované v tabuľke č. 1/A najprv v roku 2025 aj v roku 2024 (v časti 2.2.1. predkladateľ uvádza, že výdavky na úpravu IS majú negatívny vplyv v roku 2024). Uvedené Komisia žiada zosúladiť (aj v tabuľke č. 4/B).

Pripomienka akceptovaná.

2. Z technického hľadiska Komisia upozorňuje, že vzhľadom na vyššie uvedené, je nesprávne vyplnená doložka vybraných vplyvov (ide o čiastočne zabezpečený vplyv a negatívny vplyv na LVV). V analýze vplyvov nie je vyplnený prvý riadok v tabuľke č. 1/B a tabuľka č. 4/A pre MPSVR SR je nesprávne vyplnená.

Pripomienka akceptovaná.

3. Taktiež je v analýze vplyvov v tabuľke č. 3 za riadkom „nedaňové príjmy (200)“ nový riadok, ktorý znie: „z toho správne poplatky (221 004)“ s príslušnou hodnotou v jednotlivých rokoch. Návrh zvyšuje príjmy ŠR z dôvodu vyšších správnych poplatkov o sumu 3 eurá za doručovanie dokladu o pobyte cudzinca, ale na strane výdavkov absentuje vyčíslenie výdavkov MV SR na samotné doručovanie týchto dokladov (poštové služby). Komisia preto žiada dopracovať vplyv aj na výdavkovej strane v súvislosti s doručovaním dokladov vo všetkých príslušných tabuľkách.

Pripomienka akceptovaná.

4. Komisia žiada všetky negatívne vplyvy zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutého subjektu, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevypracoval analýzu vplyvov správne v bode 6.2., keďže v časti Názov systému" sa uvádza názov, pod ktorým je systém registrovaný v MetaIS a teda v tomto prípade "Register fyzických osôb" a "Register obyvateľov". Taktiež je bod 6.2. neúplný a v nesúlade s analýzou na rozpočet, keďže v tej predkladateľ okrem iného uvádza nasledovné "Ďalšie výdavky, kde je odhad vo výške 200 000 na rok 2024, potrebné na zabezpečenie úpravy Informačného systému služieb zamestnanosti (ďalej len „ISSZ“) a jeho integráciu s ďalšími informačnými systémami.". Z uvedeného vyplýva, že k úpravám príde aj v iných IS a teda aj tie musia byť uvedené v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Pripomienka akceptovaná.

K sociálnym vplyvom

1. V časti 9. doložky (Vybrané vplyvy materiálu) je potrebné označiť pozitívne sociálne vplyvy.

Pripomienka akceptovaná.

2. V sekcii 4.1.1 analýzy sociálnych vplyvov je potrebné doplniť kvantifikáciu vplyvov hodnotených návrhov opatrení na hospodárenie dotknutých domácností aspoň vo forme vhodne zvolených modelových príkladov.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

13

Komisia oceňuje predkladateľa materiálu, že identifikoval pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a označil tieto vplyvy aj v predkladacej správe ako aj v doložke vybraných vplyvov.

V kontexte vypracovania Analýzy vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu má Komisia niekoľko vecných pripomienok. Komisia predpokladá, že súčasná novela zákona obsahuje viacero zmien a doplnení týkajúcich sa držiteľov modrých kariet oproti novele zákona ktorá bola predmetom PPK v mesiaci 02/2023. Napriek tomu sú všetky texty v analýze vplyvov (ako odpovede na otázky) identické s predošlou analýzou. Komisia odporúča aktualizovať a doplniť v súlade s pravidlami Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

Predkladateľ správne opísal pozitívne a negatívne dopady príslušného návrhu zákona na služby verejnej správy pre občana v časti Dôvodová správa - všeobecná časť.

V predloženom návrhu zákona však absentuje Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana, ktorú predkladateľ vypracuje v prípade, ak identifikoval a vyznačil aspoň jeden vplyv na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov.

Pripomienka bola akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zníženie výdavkov na podávanie žiadosti obnovu prechodného pobytu na účel zamestnania. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, zo štyroch na päť rokov a teda aj modrá karta EÚ sa bude vydávať na obdobie 5 rokov.

Zníženie výdavkov na podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Navrhuje sa voľný vstup na slovenský trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je najmenej 12 mesiacov držiteľom modrej karty vydanej v inom členskom štáte Európskej únie, odo dňa podania úplnej žiadosti o vydanie modrej karty v Slovenskej republike do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty v Slovenskej republike a pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty na základe ktorej vykonával vykvalifikované zamestnanie najviac 12 mesiacov.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Štátni príslušníci tretích krajín.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

14

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Štátni príslušníci tretích krajín s VŠ vzdelaním min. 1. stupňa, ktorí vykonávajú vykvalifikované zamestnanie a majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, po uplynutí platnosti nebudú žiadať o jeho obnovu ale požiadajú o modrú kartu. Počet vydaných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre štátnych príslušníkov tretích krajín s VŠ vzdelaniam 1. – 3. stupňa v roku 2021 bol 3 247, v roku 2022 – 4 879 v roku 2023 január až november 4 494.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

15

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

16

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona uľahčuje prístup k zamestnaniu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, nakoľko na výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, štátny príslušník tretej krajiny ich môže preukázať aj dokladmi preukazujúcimi získanie vyšších odborných zručností, pričom vyššími odbornými zručnosťami na tento účel sú vedomosti, zručnosti a kompetencie získané odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktoré rozhodujúce pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedené v pracovnej zmluve alebo písomnom prísľube zamestnávateľa, a ktoré boli získané počas najmenej troch rokov v období siedmich rokov pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na päť rokov.

Navrhuje sa voľný vstup na slovenský trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je najmenej 12 mesiacov držiteľom modrej karty vydanej v inom členskom štáte Európskej únie, odo dňa podania úplnej žiadosti o vydanie modrej karty v Slovenskej republike do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty v Slovenskej republike a pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty na základe ktorej vykonával vykvalifikované zamestnanie najviac 12 mesiacov.

Návrh zákona zlepšuje prístup k službám zamestnanosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí budú mať udelený prechodný pobyt Modrá karta EÚ. Navrhuje sa upraviť rovnaké právne postavenie držiteľa Modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občan Slovenskej republiky a tým aj priznanie nároku na poskytovanie služieb zamestnanosti.

b)

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

17

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

1

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh zákona zlepšuje participáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce , nakoľko na výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, štátny príslušník tretej krajiny ich môže preukázať aj dokladmi preukazujúcimi získanie vyšších odborných zručností, pričom vyššími odbornými zručnosťami na tento účel vedomosti, zručnosti a kompetencie získané odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktoré sú rozhodujúce pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedené v pracovnej zmluve alebo písomnom prísľube zamestnávateľa, a ktoré boli získané počas najmenej troch rokov v období siedmich rokov pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na päť rokov.

Zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami, policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

2

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

Isvs_191

register fyzických osôb

Nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

Isvs_190

register obyvateľov

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

3

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

Register bude rozšírený o novú evidenciu - držiteľov autentifikačných prostriedkov vydávaných mimo SR a notifikovaných podľa naradenia eIDAS

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

Poskytovanie nebude realizované pre OVM, ktoré nepreukážu právny nárok na konzumovanie údajov z novej evidencie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom na základe preukázaného právneho nároku na konzumovanie údajov z novej evidencie. Poskytovanie údajov bude realizované priamou integráciou alebo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

Ak sa bude jednať o typ osoby cudzinec s pobytom v SR a cudzinec s azylom, niektoré údaje budú referenčné

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Predpokladáme, že najskôr v roku 2024.

4

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Návrh novely zákona o pobyte cudzincov predpokladá pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

V rámci navrhovanej právnej úpravy sa v niektorých prípadoch zjednodušujú podmienky vstupu a pobytu rodinných príslušníkov držiteľa modrej karty (vysokokvalifikovaného pracovníka), ktorí ho chcú sprevádzať alebo sa k nemu pripojiť, a to aj počas vykonávania mobility na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predpokladáme, že zjednodušenie týchto podmienok by mohlo mať za následok nárast počtu rodinných príslušníkov sprevádzajúcich vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná mobilita rodinných príslušníkov vysokokvalifikovaných pracovníkov. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta (vysokokvalifikovaného pracovníka) sprevádzať alebo sa k nemu pripájať. V súčasnosti vieme kvantifikovať len počet osôb vykonávajúcich vysokokvalifikované zamestnanie k 30. novembru 2023 je platných 51 modrých kariet, t. z. 51 štátnych príslušníkov tretích krajín platný prechodný pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Počet rodinných príslušníkov, ktorí sa v roku 2023 pripojili k držiteľom modrej karty však nie je možné kvantifikovať, nakoľko takéto štatistiky nemáme k dispozícii (prípadná kvantifikácia by si vyžadovala manuálne prepočítavanie údajov).

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Nie.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Nie

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Áno. Možnosť uľahčenia podmienok na zlučovanie rodiny, t. j. možnosť sprevádzať, resp. pripojiť sa ku garantovi pobytu (vysokokvalifikovanému pracovníkovi) na území Slovenskej republiky, môže mať pozitívny vplyv na dosiahnutie želaného počtu detí.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu, môžu rodinní príslušníci spolu s garantom viesť a realizovať svoj rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Nie.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má predložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

5

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu môže mať toto pozitívny vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom (vysokokvalifikovaným pracovníkom) viesť a realizovať rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky. Vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná možnosť zlúčenia rodinných príslušníkov s vysokokvalifikovaným pracovníkom. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta sprevádzať alebo sa k nemu pripájať.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu môže mať toto vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom (vysokokvalifikovaným pracovníkom) viesť a realizovať rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky. Vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná možnosť zlúčenia rodiny vysokokvalifikovaných pracovníkov. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta sprevádzať alebo sa k nemu pripájať.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Nie.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Nie.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Nie.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlúčenia rodín vysokokvalifikovaných pracovníkov.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty.

Dôvod: Garant/ držiteľ modrej karty bude mať možnosť priamo riešiť situáciu svojich školopovinných detí a zasahovať do výchovného procesu v školskom prostredí v SR.

To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky. Spoločná osobná výchova detí v rodine obidvomi rodičmi je efektívnejšia a želateľná pre zdravý vývoj detí do budúcnosti. Uľahčenie podmienok pre spoločný rodinný život rodičov s deťmi pozitívne vplýva na túto oblasť.

6

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Nie, nemá.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Nie.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Nie.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Nie.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Áno, má pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty.

Dôvod: Uľahčenie možností a podmienok vstupu a pobytu na území SR pre rodinných príslušníkov držiteľov modrej karty.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Nie.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

20 864

0

C. Sankcie a pokuty

0

0

D. Nepriame finančné náklady

0

0

E. Administratívne náklady

20 539

22 367

Spolu = A+B+C+D+E

41 403

22 367

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

G. Goldplating

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

41 403

22 367

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

8

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

1

Zvýšenie správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte

Zákon č. 145/1995 Z. z.

Položka 24 sadzobníka

1.SK

01.07.24

Všetky kategórie podnikov

5 216

4

20 864

In (zvyšuje náklady)

20 864

0

2

Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca

Zákon č. 145/1995 Z. z.

Položka 24 sadzobníka

1.SK

01.07.24

Všetky kategórie podnikov

5 216

4

19 158

Out (znižuje náklady)

19 158

0

3

Zníženie potreby nahlasovať voľné pracovné miesto v prípade využitia modrej karty

Zákon č. 5/2004 Z. z.

§ 21a v spojení s § 62 ods. 6

1.SK

01.03.24

Všetky kategórie podnikov

699

5

3 209

Out (znižuje náklady)

3 209

0

4

Žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

Zákon č. 5/2004 Z. z.

§ 21a a § 21b

1.SK

01.03.24

Všetky kategórie podnikov

2 796

7

20 539

In (zvyšuje náklady)

20 539

0

1

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Zvýšenie správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte

Zvýšenie poplatkov za vydanie dokladu o pobyte je o 4 za úkon zaslania dokladu na adresu cudzincov vo všetkých prípadoch. Počet dotknutých subjektov je 5216 (zdroj: NPC – Národné personalizačné centrum). Pri výpočte navýšenia príjmov do štátneho rozpočtu v súvislosti s navrhovanou úpravou sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca, bol ako základ použitý počet dokladov o pobyte vydaných (objednaných do výroby) pre cudzincov v roku 2023, čo bolo spolu 84 335 ks. Z uvedeného počtu bolo 79 119 ks dokladov o pobyte zaslaných na adresu cudzincom, čo bolo spojené so zaplatením správneho poplatku v hodnote 3 eurá / doklad (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok). Zvyšné doklady o pobyte z celkového počtu v roku 2023 v množstve 5216 ks si cudzinci prevzali priamo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru bez zaplatenia správneho poplatku za doručenie na adresu (3 eurá / doklad).

Keďže návrh novely zákona o pobyte cudzincov zavádza „automatické“ doručovanie každého vydaného dokladu o pobyte na adresu cudzinca, počíta sa so spoplatnením každého vydaného dokladu o pobyte v hodnote 4 €/doklad (podľa navrhovanej novely zákona o správnych poplatkoch). Pri približne rovnakých počtoch vydaných dokladov o pobyte z roku 2023 bude príjem do rozpočtu predstavovať sumu cca 20 864 za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 za 6 mesiacov roka 2024. Táto suma bola vyrátaná vynásobením počtu 5216 ks dokladov (ktoré v roku 2023 neboli doručené na adresu) x 4 eurá (spoplatnenie služby doručenia na adresu).

Celkové zvýšenie záťaže na podnikateľské prostredie bude vo výške 20 864,00 za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 € za 6 mesiacov roka 2024. Ide o priame finančné náklady – poplatky.

Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca:

Expertný odhad trvania povinností (20 minút) ide o časový rozdiel vypočítaný z kalkulačky nákladov. V rámci štandardizovaných časových náročností bol tento údaj vypočítaný ako časový rozdiel medzi položkou „Predloženie dokladu/dokumentu papierovo“ (50 minút) a „Predloženie dokladu/dokumentu elektronicky“ (30 minút)

50 minút – 30 minút = 20 minút

V tabuľke „Kalkulačka nákladov podnikateľského prostredia“ je v súvislosti s reguláciou „Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca“ uvedené číslo normy a lokalizácia: Zákon č. 145/1995 Z. z. a Položka 24 sadzobníka. Zo sadzobníka poplatkov bola úplne vypustená možnosť vydania dokladu o pobyte a jeho prevzatie na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ, z čoho vyplýva, že doklad o pobyte bude cudzincom zasielaný len poštou. Táto zmena však dopad na zníženie administratívnej záťaže, a to na strane cudzinca, ako aj na strane pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ.

2

Zasielaním dokladu o pobyte na adresu sa odbúrava fyzická návšteva cudzinca na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ za účelom vyzdvihnutia si dokladu o pobyte.

Frekvencia plnenia povinnosti nepravidelne/jednorázovo v príslušnej tabuľke „Kalkulačka nákladov podnikateľského prostredia“ bola v súvislosti s reguláciou „Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca“ vybraná položka frekvencie plnenia povinnosti: „nepravidelne/jednorázovo“ z dôvodu, že cudzinec žiadajúci o doklad o pobyte nebude túto službu využívať v pravidelných intervaloch, ale v podstate jednorázovo (vydanie dokladu o pobyte), prípadne v nepravidelných frekvenciách ak pôjde o obnovenie pobytu a s tým spojené vydanie nového dokladu o pobyte, alebo v prípade straty dokladu o pobyte a podobne.

Zníženie nákladov v súvislosti s vypustením podmienky nahlásiť voľné pracovné miesto vo niektorých prípadoch na účel udelenia modrej karty

Návrhom zákona sa znižuje administratívna záťaž pre zamestnávateľov návrhom na vypustenie podmienky pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vykvalifikovanému zamestnaniu, a to splnenie si povinnosti nahlásiť voľné pracovné miesto v prípadoch, ak ide o

1.konanie o obnovenie modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste,

2.konanie o vydanie modrej karty štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste,

V porovnaní s aktuálnymi podmienkami na vydanie modrej karty a udelenie jednotného povolenia v rámci aplikačnej praxe vnímame, že na základe jednotného povolenia sú obsadzované aj vysokokvalifikované pozície, a to také, ktoré by spĺňali podmienky na vydanie modrej karty. Podľa štatistických údajov UPSVR bolo v roku 2021 vydaných 17 a v roku 2022 18 potvrdení podľa § 21a zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania modrej karty). V roku 2021 bolo vydaných 3 247 a v roku 2022 3 385 potvrdení pre ŠPTK s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania jednotného povolenia). Predpokladáme, že návrhom na úpravu podmienok, ako napr. predĺženie obdobia platnosti zo 4 na 5 rokov a zníženie mzdového prahu, bude motivovať ŠPTK na uprednostnenie modrej karty pred jednotným povolením. Zároveň možno očakávať, že u niektorých ŠPTK, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, môže dôjsť po skončení platnosti tohto prechodného pobytu k prechodu na modrú kartu (ak napríklad zostávajúce obdobie do udelenia dlhodobého pobytu sú 4 roky).

3.konanie o vydanie modrej karty štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý udelené národné vízum a ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste.

Dňa 1.4.2022 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 521/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín. V súlade s podmienkami v zmysle tohto nariadenia je možné udeliť národné vízum ŠPTK na účel zamestnania alebo na účel hľadania si zamestnania na území SR, ak ide o ŠPTK, ktorý je absolventom slovenskej alebo českej vysokej školy alebo absolventom jednej z top 500 vysokých škôl a univerzít podľa prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu, alebo dosiahol vysokoškolské vzdelanie a bude zamestnaný v zamestnaní podľa prílohy č. 2 k tomuto nariadeniu. Národné vízum sa udeľuje na obdobie jedného roka, počas ktorého môže ŠPTK požiadať o udelenie modrej karty alebo prechodného pobytu na účel zamestnania. K 31.10.2023 bolo udelených 195 národných víz podľa podmienok tohto nariadenia.

Dňa 23.7.2022 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2022 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum relokovaným štátnym

3

príslušníkom tretej krajiny a ich rodinným príslušníkom. V súlade s podmienkami v zmysle tohto nariadenia je možné udeliť národné vízum ŠPTK, ktorý na základe presunu z podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby zriadenej mimo územia Slovenskej republiky bude zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý je podnikom rovnakej zahraničnej osoby alebo organizačnou zložkou podniku rovnakej zahraničnej osoby zriadenou na území Slovenskej republiky a ktorý bude vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca alebo odborníka vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment, a zároveň jeho dohodnutá mzda dosiahne najmenej dvojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Národné vízum sa udeľuje na obdobie jedného roka, ale možno ho udeliť aj opakovane. Počas tohto obdobia môže ŠPTK požiadať o udelenie modrej karty alebo prechodného pobytu na účel zamestnania. K 31.10.2023 bolo udelených 170 národných víz relokovaným zamestnancom podľa podmienok tohto nariadenia.

V rámci výpočtu sa vychádza z počtu vydaných potvrdení v rokoch 2021 a 2022 t. j. 6 632, ročne priemerne 3 300 potvrdení s tomu predchádzajúcou povinnosťou nahlásiť voľné pracovné miesto (podľa druhého bodu vyššie) a z počtu udelených národných víz (podľa tretieho bodu vyššie, spolu 365). V priemere ide zároveň o cca 699 subjektov ročne. Výsledná ročná frekvencia predstavuje v priemere 5 nahlásení voľného pracovného miesta. Čas potrebný na vyplnenie jednej nahlášky voľného pracovného miesta je cca 5 minút.

Zvýšenie administratívnej záťaže zamestnávateľov v súvislosti so zasielaním žiadostí o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty), a potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania) úradu PSVR

Navrhuje sa nasledovná zmena procesu pri udeľovaní modrých kariet 37 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. v prepojení na § 21a zákona č. 5/2004 Z. z.) a prechodného pobytu na účel zamestnania 23 a 31 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. v prepojení na § 21b zákona č. 5/2004 Z. z.): zamestnávateľ si najskôr na úrade PSVR vopred overí možnosť obsadenia pracovného miesta ŠPTK a požiada výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) úrad PSVR o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (spolu ďalej len „potvrdenie“). Úrad PSVR následne vydá potvrdenie obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s obsadením, a zašle ho výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) zamestnávateľovi a zároveň útvaru Policajného zboru (cudzineckej polícii) a Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závislosti od toho, ktorý z príslušných orgánov zamestnávateľ označí v žiadosti o vydanie potvrdenia. V prípade vyjadreného súhlasu môže zamestnávateľ kontaktovať ŠPTK, ktorý si môže podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo modrej karty na príslušný útvar Policajného zboru alebo na príslušný zastupiteľský úrad.

V rámci výpočtu sa vychádza z prítoku vydaných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21a a § 21b zákona o službách zamestnanosti za rok 2022, čo predstavuje 22 196 vydaných potvrdení. V priemere sa to týka cca 2 796 subjektov ročne, to znamená cca 8 žiadostí o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ročne na jeden subjekt. Čas potrebný na vyplnenie jednej žiadosti o vydanie potvrdenia je cca 5 minút.

4

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

Transpozícia čl. 5 ods. 4 smernice (EÚ) 2021/1883 - nevyužitie výnimky.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie

Goldplating bude mať pozitívny sociálny vplyv. Nevyužitie výnimky je z dôvodu zamedzenia dumpingu v odmeňovaní držiteľov modrej karty. Goldplating bude mať pozitívny vplyv na výšku miezd občanov SR.

Transpozícia čl. 7 ods. 2 písm. b), c), d) smernice (EÚ) 2021/1883 - nevyužitie výnimky.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie

Goldplating bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Plnenie povinností zamestnávateľov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv, pracovných podmienok vyplýva z príslušných právnych predpisov SR. Štátni príslušníci tretej krajiny nemajú voľný vstup na slovenský trh práce a štát tento vstup reguluje tak, že prioritou je obsadzovať voľné pracovné miesta občanmi SR najmä vedenými v evidencii uchádzačov o zamestnanie a občanmi EÚ.

Podmienka mať splnené vyššie uvedené zákonom stanovené povinnosti u zamestnávateľov ktorí majú záujem zamestnávať pracovnú silu z tretej krajiny je z dôvodu:

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

5

-zachovania čistoty podnikateľského prostredia a preventívnym spôsobom predchádzať záťaži správnych orgánov, ktoré následne konajú pri neplnení si povinností právnických osôb voči státu, čo predstavuje prínos pre štát,

-podnikateľské subjekty, ktoré si neplnia zákonom stanovené povinnosti by mali získať konkurenčnú výhodu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny po splnení si zákonom stanovených povinností.

-podľa príslušných právnych predpisov právnická osoba je v úpadku, ak je platobne neschopná alebo predlžená. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Na základe uvedeného právnická osoba, ktorá je v konkurze alebo likvidácii nie je schopná splácať svoje záväzky aj voči zamestnancom a preto je logické a nevyhnutné, aby títo zamestnávatelia boli vylúčení z možnosti zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predkladaný návrh zákona bol konzultovaný so zástupcami

sekcie konkurencieschopnosti

odborom zlepšovania podnikateľského prostredia Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky a Asociácie priemyselných zväzov a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej

Republiky.

Konzultácie sa na základe podnetov zástupcov uvedených subjektov sústredili na podrobné vysvetlenie a odôvodnenie navrhovaných zmien, najmä k:

-zavedeniu elektronickej forme komunikácie medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (policajnými útvarmi) v súvislosti s posudzovaním podnikateľských zámerov, ktoré predkladajú žiadatelia o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania,

-zmene systému udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania.

Konzultácie prebiehali písomnou komunikáciou v trvaní 2 dní.

Výsledkom konzultácií bolo:

- zavedenie elektronickej formy komunikácie medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (policajnými útvarmi),

- návrh riešenia k zmene systému zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä vo vzťahu k nedostatkovým profesiám.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nie.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

6

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Nie.

Akým spôsobom? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Nie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje X nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje X nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie:

1.Navrhovaná právna úprava upravuje súčasný právny stav pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bude mať evidované nedoplatky a pohľadávky v intenciách § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovaná právna úprava poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny 10 dní na úhradu nedoplatkov od momentu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí z určitých dôvodov nemali vedomosť o nedoplatkoch a pohľadávkach voči ich osobe, alebo tým, ktorí z objektívnych dôvodov ku dňu podania žiadosti nevedeli tieto nedoplatky a pohľadávky uhradiť. V prípade, ak štátni príslušníci tretích krajín tieto nedoplatky a pohľadávky uhradia do 10 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nebude táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

7

2.Navrhovaná právna úprava nadväzuje na odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie, aby zákazy vstupu systematicky sprevádzali rozhodnutia o návrate, ktoré neposkytujú lehotu na dobrovoľný odchod, v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ruší povinnosť policajného útvaru určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny a súčasne sa ruší povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty.

3.Navrhovaná právna úprava ruší povinnosť predloženia dvoch fotografií k žiadosti o pobyt a elektronizácii administratívnych procesov, vďaka ktorým žiadatelia o pobyt nebudú nútení opakovane navštevovať policajné útvary z dôvodu prevzatia nového dokladu o pobyte.

4.Navrhovaná právna úprava predpokladá navýšenie štátneho rozpočtu. V rámci navrhovanej právnej úpravy sa zavádza doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade, pričom v doterajšej praxi išlo o doručenie dokladu o pobyte na adresu výlučne len na žiadosť cudzinca. Z uvedeného dôvodu sa hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte navyšuje o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa.

5.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv pre zamestnávateľov z hľadiska zastabilizovania ŠPTK na danom pracovnom mieste a zníženia administratívnej záťaže v súvislosti s nahlasovaním voľného pracovného miesta. Pokiaľ ŠPTK udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na 2 roky, pri obnove pechotného pobytu zamestnávateľ povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto, ktoré chce obsadiť ŠPTK, úrad PSVR pri vydávaní potvrdenia podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti skúma situáciu na trhu práce. V súvislosti s transpozíciu smernice sa predlžuje obdobie platnosti modrej karty najviac na 5 rokov tak, aby umožňovala plynulé splnenie podmienky najmenej 5 ročného pobytu potrebnej na udelenie trvalého pobytu pre ŠPTK. V porovnaní so súčasným nastavením podmienok na vydanie modrej karty a udelenie jednotného povolenia v rámci aplikačnej praxe vnímame, že na základe jednotného povolenia obsadzované aj vysokokvalifikované pozície, a to také, ktoré by spĺňali podmienky na vydanie modrej karty. Podľa štatistických údajov UPSVR bolo v roku 2021 vydaných 17 a v roku 2022 18 potvrdení podľa § 21a zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania modrej karty). V roku 2021 bolo vydaných 3 247 a v roku 2022 3 385 potvrdení pre ŠPTK s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania jednotného povolenia). Predpokladáme, že uvedené predĺženie lehoty na 5 rokov a zníženie mzdového prahu bude motivovať ŠPTK na uprednostnenie modrej karty pred jednotným povolením. V takom prípade v rámci 5 ročného obdobia nebude potrebné dvakrát požiadať o obnovu predchodeného pobytu na účel zamestnania, dvakrát nahlásiť voľné pracovné miesto, čím sa zníži administratívna záťaž pre zamestnávateľa vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému miestu obsadenému ŠPTK s vydanou modrou kartou na 5 rokov. Zároveň možno očakávať, že u niektorých ŠPTK, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, môže dôjsť k prechodu po skončení tohto prechodného pobytu na modrú kartu (ak napríklad zostávajúce obdobie do udelenia trvalého pobytu sú 4 roky).

6.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočívajúci v uvoľnení podmienok prístupu vysokokvalifikovaných ŠPTK k tzv. modrej karte v spojení predĺžením obdobia, na ktoré sa modrá karta vydáva (zo 4 rokov na 5 rokov). Uvedená úprava je spojená s pozitívnym goldplatingom, nakoľko týmto spôsobom sa jednak zatraktívňuje modrá karta a zároveň sa tým znižuje počet návštev na policajnom

8

útvare za účelom jej obnovenia, čo za následok zníženie administratívnej záťaže. V rámci transpozície smernice dochádza k uvoľneniu podmienok spočívajúcich v znížení mzdového prahu (z 1,5 násobku priemernej mzdy na 1,2 násobok priemernej mzdy a výšku priemernej mzdy, ak ide o absolventa školy), v prípade vybraných IT zamestnaní sa za vzdelanie bude považovať aj prax získaná v uvedenom zamestnaní. Uvedené úpravy predstavujú uľahčenie prístupu k modrej karte, ktorá v spojení s predlžením obdobia, na ktoré sa vydáva, za cieľ zabezpečiť udržateľnosť vysokokvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Samotné úpravy neboli vyhodnotené ako regulácie znižujúce náklady (out regulácie), nakoľko sa nepredpokladá faktické zníženie miezd zamestnancov pracujúcich na vysokokvalifikovaných pozíciách. Aktuálne títo zamestnanci (z dôvodu vyššej prístupnosti) pracujú na základe tzv. jednotného povolenia alebo na základe udelených národných víz. Mzdy týchto vysokokvalifikovaných zamestnancov prevyšujú novo navrhovaný mzdový prah, pričom pri potenciálnom prechode na modrú kartu sa neočakáva zníženie miezd zamestnancov (dôvodom zníženia mzdy nemôže byť výlučne prechod na modrú kartu). Rovnako sa nepredpokladá nižšie nastavenie miezd pri nových zamestnancov, nakoľko sa mzdy na pracovnom trhu vo vysokokvalifikovaných pozíciách pohybujú nad novo navrhovanými mzdovými prahmi. Z faktického hľadiska tak nedôjde úpravou mzdového prahu k zníženiu mzdových nákladov u zamestnávateľa, preto regulácia nebola napriek jej pozitívnemu vplyvu vyhodnotená ako tzv. out regulácia.

7.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie pri zamestnávaní ŠPTK. V súčasnosti je proces nastavený tak, že pred podaním žiadosti ŠPTK o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo modrej karty, je zamestnávateľ povinný v stanovenej lehote nahlásiť úradu PSVR voľné pracovné miesto. Následne, po podaní žiadosti ŠPTK cudzinecká polícia zašle úradu PSVR žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V prípade, ak sa ŠPTK v čase podania žiadosti nachádza na Slovensku a úrad vydá nesúhlasené potvrdenie, musí sa vrátiť späť do svojej krajiny. Návrh na „otočenie“ procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania a modrej karty za cieľ zníženie administratívnej a časovej záťaže tak na strane žiadateľov, ako aj na strane štátu. Zamestnávateľ si vopred na úrade PSVR overí možnosť obsadenia pracovného miesta ŠPTK (bez potreby vycestovania ŠPTK). Žiadosť zašle na úrad PSVR (výlučne elektronicky cez ÚPVS), ktorý následne overí splnenie zákonných podmienok a vydá potvrdenie obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s obsadením VPM. Potvrdenie úrad zasiela (výlučne elektronicky cez ÚPVS) cudzineckej polícii a MZVaEZ SR, ako aj zamestnávateľovi. ŠPTK si žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosť o udelenie modrej karty môže požiadať len vtedy, ak úrad vydal súhlasné potvrdenie. Keďže cudzinecká polícia, ako aj MZVaEZ SR budú mať aktuálne informácie o vydanom súhlasnom potvrdení, môžu rýchlejšie konať v samotnom rozhodovaní o udelené prechodného pobytu alebo modrej karty. Zároveň sa eliminujú konania v prípadoch, ak bolo vydané nesúhlasné stanovisko, pretože v tomto prípade konanie ani nezačne.

8.Navrhovaná úprava zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať až po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami,

9

policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

9.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv v súvislosti so zavedením možnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany v súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

10 432

20 864

20 864

20 864

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

10 432

20 864

20 864

20 864

Rozpočtové prostriedky

10 432

20 864

20 864

20 864

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

932 615

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

58 435

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

200 000

0

0

0

Štatistický úrad Slovenskej republiky

100 000

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

47 520

0

0

0

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

320 000

0

0

0

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

6 660

0

0

0

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

200 000

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

932 615

66 259

66 259

66 259

Rozpočtové prostriedky

932 615

66 259

66 259

66 259

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

10

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR (MV SR)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

932 615

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

58 435

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

200 000

0

0

0

Štatistický úrad Slovenskej republiky

100 000

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

47 520

0

0

0

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

320 000

0

0

0

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

6 660

0

0

0

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

200 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

Tabuľka č. 1/B

r

r+1

r+2

r+2

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie úprav dotknutých informačných systémov na strane Ministerstva vnútra SR a NASES je zabezpečené v rámci výzvy č. OPII-2021/7/12-DOP na implementáciu

11

cezhraničných služieb Jednotná digitálna brána Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 2020 pre rok 2024 v celkovej výške 50 611 €. Navrhované úpravy na strane registra fyzických osôb (RFO) nebudú mať dopad na tie integrované informačné systémy, ktoré nebudú poskytovať služby podľa nariadenia o Jednotnej digitálnej bráne, a teda nebudú využívať novo zavádzaný typ osoby. V rámci uvedenej výzvy boli identifikované aj ďalšie subjekty ako oprávnení žiadatelia o poskytnutie NFP a to tie, ktoré boli určené ako gestorské orgány implementácie postupov podľa nariadenia o Jednotnej digitálnej bráne. Napriek tomu v rámci prípravy materiálu identifikovali a kvantifikovali dopady na rozpočet aj ďalšie subjekty tak ako sú uvedené v tabuľke č. 1.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Súčasťou návrhu novely zákona o pobyte cudzincov je aj úprava sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca.

V čl. II. sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 v časti týkajúcej sa vydávania dokladov o pobyte zvyšuje hodnota správneho poplatku

za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na štátny rozpočet. V rámci navrhovanej právnej úpravy sa zavádza doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade, pričom v doterajšej praxi išlo o doručenie dokladu na adresu výlučne len na žiadosť cudzinca.

Návrh novely zákona budú implementovať policajné útvary príslušné konať vo veci udelenia pobytu cudzincov – oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru.

V súvislosti so zabezpečením plnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa do registra fyzických osôb a do registra obyvateľov zavádza nový typ osoby – cezhraničný používateľ elektronických služieb.

Navrhovanou zmenou zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky sa vytvárajú podmienky pre úpravu uvedených registrov v pôsobnosti MV SR, ako aj nasadenie nových služieb pre správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu, prostredníctvom ktorých bude realizovaný zápis údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do uvedených registrov a prostredníctvom ktorých bude možné vyhľadávať a v prípade pozitívnej identifikácie záznamu pre iný typ osoby aj zápis osobitného druhu väzby, ktorým sa zabezpečí „previazanie“ údajov medzi rozdielnymi typmi osôb. Uvedené riešenie zabezpečuje nevyhnutné technické predpoklady pre ostatné orgány verejnej moci na sprístupnenie ich elektronických služieb aj pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Súčasne umožňuje naďalej poskytovať údaje z registra fyzických osôb odberateľom, ktorí neposkytujú elektronické služby pre cezhraničných používateľov, prípadne nepotrebujú odoberať novo zavádzané typy údajov bez potreby akýchkoľvek nákladov na úpravu integračného rozhrania, čím sa minimalizujú vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Priamo dotknutými subjektmi „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí súčasne budú poskytovateľmi elektronických služieb pre cezhraničných používateľov elektronických služieb.

12

Nepriamo dotknutými subjektmi budú všetci „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí budú chcieť získavať a používať aj novo zavádzané položky.

Zároveň, v dôsledku navrhovaných zmien v čl. IV, bude potrebná úprava Informačného systému služieb zamestnanosti.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri výpočte navýšenia príjmov do štátneho rozpočtu v súvislosti s navrhovanou úpravou sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca, bol ako základ použitý počet dokladov o pobyte vydaných (resp. objednaných do výroby) cudzincom v roku 2023, čo bolo spolu 84 335 ks.

Z uvedeného počtu bolo 79 119 ks dokladov o pobyte zaslaných na adresu cudzincom, čo bolo spojené so zaplatením správneho poplatku v hodnote 3 eurá / doklad (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok). Zvyšné doklady o pobyte z celkového počtu v roku 2023 v množstve 5 216 ks si cudzinci prevzali priamo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru bez zaplatenia správneho poplatku za doručenie na adresu (3 eurá/doklad).

Keďže návrh novely zákona o pobyte cudzincov zavádza „automatické“ doručovanie každého vydaného dokladu o pobyte na adresu cudzinca, počíta sa so spoplatnením každého vydaného

13

dokladu o pobyte v hodnote 4 €/doklad (podľa navrhovanej novely zákona o správnych poplatkoch). Pri približne rovnakých počtoch vydaných dokladov o pobyte z roku 2023 bude príjem do rozpočtu predstavovať sumu cca 20 864 za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 za 6 mesiacov roka 2024. Táto suma bola vyrátaná vynásobením počtu 5216 ks dokladov (ktoré v roku 2023 neboli doručené na adresu) x 4 eurá (spoplatnenie služby doručenia na adresu).

5216 ks x 4,00 eurá = 20 864,00 eur.

2608 ks x 4,00 eurá = 10 432,00 eur (prerátaná alikvótna čiastka na 6 mesiacov roka 2024).

Výdavky na poštové služby pri doručovaní dokladov predstavujú cca 3,00 na 1 doklad. Pri počte 5216 dokladoch vydaných na pracoviskách OCP PZ za rok bude suma poštovného predstavovať výdavok v sume 15 648 za kalendárny rok (2025, 2026, 2027). V roku 2024 pôjde o alikvótnu čiastku za 6 mesiacov, čo predstavuje sumu 7824 € na poštové služby.

5216 ks x 3,00 eur = 15648,00 eur.

2608 ks (6 mesiacov) x 3,00 eur = 7824,00 eur (prerátaná alikvótna čiastka na 6 mesiacov roka 2024).

Výdavky vo výške 202 444 na roky 2024 2027 potrebné na zabezpečenie prostriedkov na udržanie výsledkov projektu v súlade s podmienkami v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku financovaného zo štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Udržateľnosť prevádzky si vyžaduje zabezpečiť dodávateľsky servis a zároveň je potrebné zabezpečiť podporu systémového softvéru a využívanej komunikačnej infraštruktúry.

Výdavky uvedené za ďalšie orgány verejnej moci vyplývajú z potreby zmien v informačných systémoch spôsobených evidenciou nového typu osoby cezhraničného používateľa elektronických služieb. Detailné výpočty požadovaných výdavkov za uvedené orgány verejnej moci nie sú dostupné.

Ďalšie výdavky, kde je odhad vo výške 200 000 na rok 2024, potrebné na zabezpečenie úpravy Informačného systému služieb zamestnanosti (ďalej len „ISSZ“) a jeho integráciu s ďalšími informačnými systémami. Navrhovaná zmena umožní zamestnávateľom elektronické podávanie žiadostí o vydávanie Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré je potrebné k vydaniu modrej karty pre ŠPTK a Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré je potrebné k udeleniu prechodného pobytu na účel zamestnania ŠPTK. Súčasne sa zabezpečí elektronická komunikácia medzi žiadateľom o vydanie potvrdenia, bez písomnej formy komunikácie, ako aj integrácia na ďalšie informačné systémy verejnej správy (napr. IS ÚHCP). Navrhovaná úprava umožni doplnenie nových dôvodov, pre ktoré sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ani povolenie na zamestnanie podľa § 23a ods. 1 do existujúcich elektronických formulárov informačných kariet a ich automatizované spracovanie v ISSZ. Súčasťou úpravy je zapracovanie zmien, ktoré súvisia so zmenou posudzovania ŠPTK, ktorí držiteľmi modrej karty na účely zákona o službách zamestnanosti.

14

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

10 432

20 864

20 864

20 864

z toho správne poplatky (221 004)

10 432

20 864

20 864

20 864

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

10 432

20 864

20 864

20 864

15

Tabuľka č. 4/A

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

58 435

66 259

66 259

66 259

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

50 611

50 611

50 611

50 611

Z toho Rutinná a štandardná údržba (635)

50 611

50 611

50 611

50 611

Bežné transfery (640)2

7 824

15 648

15 648

15 648

Náklady na poštovné (doklady)

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

58 435

66 259

66 259

66 259

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

16

Štatistický úrad SR - Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

100 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

100 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

17

Ministerstvo spravodlivosti SR

Generálna prokuratúra SR

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

47 520

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

47 520

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

47 520

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

18

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

320 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

320 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

320 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

6 660

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

6 660

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

6 660

0

0

0

19

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Z toho Rutinná a štandardná údržba (635)

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

20

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

21

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

23

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Navrhovaná právna úprava týkajúca sa úkonov v rámci pobytovej agendy:

1.Zavádza sa možnosť zasielania písomného oznámenia o udelení pobytu aj elektronickou formou, čo predstavuje zmenu doterajšej existujúcej služby, kedy sa takéto oznámenie zasielalo cudzincom výlučne len prostredníctvom poštového doručovateľa.

2.V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa zavádza možnosť pre policajné útvary v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia akceptovať doklad potvrdzujúci účel pobytu starší ako 90 dní. Uvedenou zmenou dochádza aj k zmene existujúcej služby verejnej správy, zároveň sa znižuje administratívna záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia.

3.Zavádza sa automatické zasielanie dokladov o pobyte všetkým cudzincom na zadanú adresu, nielen na vyžiadanie cudzincom. Ide o zmenu existujúcej služby verejnej správy, kedy nebude možné vydávať doklad o pobyte cudzincom priamo na oddelení cudzineckej polície PZ. Zavedenie tejto služby je spojené s navýšením správneho poplatku za vydanie dokladu zo 6,00 eur na 10,00 eur, v čom je zahrnutá služba povinného zasielania dokladu na adresu v hodnote 4,00 eur (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok).

4.Zavedením možnosti udelenia modrej karty na 5 rokov (oproti predchádzajúcim max. 4 rokom) dochádza k zmene dĺžky pobytu, čím sa znižuje administratívna záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín s vydanou modrou kartou, ktorí v prípade potreby jej obnovenia nebudú musieť už po 4 rokoch navštíviť policajný útvar (zníženie frekvencie návštev). Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž aj pre pracovníkov správneho orgánu.

5.V súvislosti s digitalizáciou úkonov sa mení povinnosť žiadateľa predložiť k žiadosti o udelenie pobytu jednu fotografiu namiesto doterajších dvoch fotografií.

6.Zavádza sa zmena postupov týkajúcich sa podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť cudzinec podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Touto úpravou sa zníži administratívna činnosť pracovníkov oddelenia cudzineckej polície PZ, nakoľko cudzinci budú môcť podávať žiadosti o udelenie tohto druhu pobytu až v prípade, keď už im bude vydané potvrdenie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

7.Zavádza sa zmena týkajúca sa lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov. Doterajšia horná hranica lehoty 90 dní sa skracuje na 60 dní.

8.Zrušuje sa doterajšia povinnosť správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, čo v praxi znamená, že cudzinec nebude musieť opätovne navštíviť príslušné oddelenie cudzineckej polície PZ a zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pre pracovníkov týchto oddelení.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

1. Zavedenie povinnosti príslušných orgánov štátnej správy preverovať splnenie tzv. integračných podmienok u cudzincov žiadajúcich o udelenie dlhodobého pobytu. V praxi pôjde napr. o zloženie skúšky zo slovenského jazyka.

2. Zavedenie nového elektronického systému ETIAS.

24

Ide o systém poskytovania cestovného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ako aj ďalšie vymedzené kategórie cudzincov. V rámci systému ETIAS sa umožní štátnym orgánom posúdiť, či prítomnosť konkrétnych osôb na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálnej migrácie alebo vysoké epidemiologické riziko. Toto riziko sa eliminuje tým spôsobom, že štátni príslušníci tretích krajín povinne vyplnia pred svojím vycestovaním na územie členských štátov elektronický formulár žiadosti, v ktorom uvedú základné údaje týkajúce sa totožnosti, cestovného dokladu, informácií o mieste pobytu, kontaktných údajov, stupňa vzdelania a typu povolania a podobne. Následne sa tieto osoby preveria formou lustrácií ešte pred ich príchodom na hraničné priechody na vonkajšej hranici. Systém ETIAS tak prispeje aj k zjednodušeniu hraničných kontrol vykonávaných na hraničných priechodoch na vonkajšej hranici. Systém ETIAS bude prepojený so všetkými členskými štátmi a bude tiež slúžiť ako platforma na výmenu informácií.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.Zasielanie oznámenia o udelení pobytu aj elektronickou formou.

2.Automatické zasielanie všetkých dokladov o pobyte cudzincom na adresu.

3.Zavedenie možnosti udelenia modrej karty na 5 rokov.

4.Zavedenie možnosti podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

5.Skrátenie lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov.

6.Zrušenie vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“.

7.Zavedenie preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu.

8.Sprevádzkovanie nového elektronického systému ETIAS.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

V súvislosti so zmenami v rámci pobytovej agendy ide najmä o § 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. b) a e), § 33 ods. 8 písm. b), § 33 ods. 9, § 34 ods. 17, § 37 ods. 2, § 48 ods. 3, § 73 ods. 18 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Policajný útvar príslušný konať vo veci pobytu cudzincov – oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru

Ministerstvo vnútra SR v prípade preverovania a posudzovania splnenia integračných podmienok pri udeľovaní dlhodobého pobytu

V prípade systému ETIAS ide o Centrálny prístupový bod Slovenskej republiky, ktorým je oddelenie centrálneho vízového orgánu odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

- urýchlenie komunikácie medzi policajným útvarom a cudzincom, ktorému bol udelený pobyt na území SR,

- zníženie administratívnej záťaže policajných útvarov konajúcich vo veci udelenia pobytu a vydávania dokladov cudzincom,

- zvýšenie administratívnej záťaže v prípade preverovania splnenia integračných podmienok pri udeľovaní dlhodobého pobytu

Zavedenie systému ETIAS:

- umožnenie elektronickej komunikácie medzi žiadateľom o cestovné povolenie a príslušným orgánom schvaľujúcim túto žiadosť,

25

- urýchlenie a zjednodušenie výmeny informácií, zníženie administratívnej záťaže a zároveň šetrenie finančných prostriedkov ako na strane žiadateľa (štátneho príslušníka tretej krajiny), tak aj na strane štátnych orgánov.

- umožnenie a urýchlenie komunikácie medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti výmeny informácií o žiadateľoch o cestovné povolenie a o bezpečnostných rizikách týkajúcich sa konkrétnych osôb, čím sa tiež znižuje administratívna záťaž.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

- Zavedenie služby automatického zasielania dokladu o pobyte na adresu zadanú cudzincom bude spojené s vyberaním správneho poplatku, čo bude mať priamy dopad na finančné náklady cudzinca. Tento poplatok bude 10 eur / doklad v rámci štandardnej 30-dňovej lehoty.

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

- zavedením preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu sa zároveň predĺži čas vybavenia požiadavky

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

- Elektronické zasielanie písomného oznámenia o udelení pobytu prispieva k urýchleniu komunikácie medzi policajným útvarom a cudzincom, ktorému bol udelený pobyt na území SR, čím sa znižuje čas vybavenia tejto požiadavky.

- Zavedenie možnosti udelenia modrej karty na 5 rokov (z pôvodných 4 rokov) znamená zároveň zníženie času vybavenia požiadavky, nakoľko v prípade obnovenia modrej karty sa bude vyžadovať návšteva štátneho príslušníka tretej krajiny na oddelení cudzineckej polície PZ každých 5 rokov (namiesto každých 4 rokov), čím sa znižuje frekvencia týchto návštev.

- Výmena informácií prostredníctvom elektronického systému urýchľuje a zjednodušuje proces vybavenia žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o cestovné povolenie, čím sa znižuje čas vybavenia požiadavky

- Zavedením možnosti podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa zníži počet žiadostí cudzincov

26

o udelenie pobytu, ktoré by v prípade nedoloženia takéhoto potvrdenia boli automaticky zamietnuté. Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ

- Skrátením hornej hranice lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov z doterajších 90 dní na 60 dní sa urýchľuje čas vybavenia požiadavky

- Zrušením vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“ sa znižuje počet návštev na oddelení cudzineckej polície PZ na účel vyzdvihnutia si tohto dokladu

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

- cudzinci, ktorým príslušný policajný útvar udelí pobyt (vrátane obnovenia) na území SR

V roku 2023 (k 30.11.2023 t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených spolu 28 825 prechodných a trvalých pobytov štátnym príslušníkom tretích krajín ako aj občanom EU. Tento počet neobsahuje počty osôb s dočasným útočiskom a tolerovaným pobytom.

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bola vydaná modrá karta. V roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 13 modrých kariet, pričom celkový počet platných pobytov vysokokvalifikovaných zamestnancov modrých kariet je v súčasnosti 51 na celom území Slovenskej republiky

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú prvýkrát o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov v roku 2023 (k 30.11.2023 t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 8 589 takýchto pobytov

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie dlhodobého pobytu v roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 3018 dlhodobých pobytov

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorým nebude potrebné vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“ – 8 589 osôb

V prípade systému ETIAS:

- štátni príslušníci tretích krajín oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí požiadajú o cestovné povolenie

Počet žiadateľov vybavovaných národnou jednotkou ETIAS sa v súčasnosti nedá odhadnúť z dôvodu, že ide o novo zavedenú službu a počet žiadateľov bude závisieť od vývoja celkovej situácie v oblasti umožnenia cestovania, napr. z dôvodu nárastu pandemických opatrení.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

- v súvislosti s preukazovaním účelu pobytu pri žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov povinnosť štátnych príslušníkov tretích krajín prikladať k žiadostiam o pobyt potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

- povinnosť podstúpiť preverovanie splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu (absolvovanie jazykových skúšok)

- v súvislosti so zavedením nového elektronického systému ETIAS vzniká nová povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín, žiadajúcich o cestovné povolenie. Tieto osoby sa budú musieť prihlásiť do elektronického systému, prostredníctvom ktorého budú žiadať o cestovné povolenie. Ide o novú službu, ktorá v predchádzajúcom období nebola zavedená.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

- zaniká povinnosť štátnych príslušníkov tretích krajín opätovne navštíviť príslušné oddelenie cudzineckej polície PZ za účelom prevzatia vydaného dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

27

Ministerstvo vnútra SR – príslušné policajné útvary (oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru)

Oddelenie centrálneho vízového orgánu odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

- zavedenie preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

- čo sa týka zavedenia automatického zasielania dokladov o pobyte na adresu uvedenú cudzincom, toto bude spojené so zánikom povinnosti pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ vydávať doklady o pobyte cudzincom priamo na stránkovom pracovisku (v dôsledku zavedenia automatického zasielania týchto dokladov na adresu uvedenú cudzincom).

- povinnosť pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve – Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 67, čl. 77, čl. 79;

b) v sekundárnom práve

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) (Ú. v. L 77, 23.3.2016) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. L 236, 19.9.2018) v platnom znení gestor: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich

28

štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. L 312, 7.12.2018) v platnom znení gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. L 312, 7.12.2018) v platnom znení gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. L 251, 3.10.2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6) – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. L 16, 23.1.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. L 158, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. L 348, 24.12.2008) gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. L 343, 23.12.2011) gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR;

- smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. L 94, 28.3.2014) gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo financií SR, Štatistický úrad SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) (Ú. v. L 132, 21.5.2016) gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR;

- smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. L 382, 28.10.2021) v platnom znení gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR;

- rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých

29

možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. L 287, 4.11.2011) gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-806/18 (ECLI:EU:C:2020:724)

Výrok rozsudku:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, a najmä jej článok 11, sa vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že trest odňatia slobody možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nelegálny pobyt a voči ktorému bolo konanie o návrate podľa tejto smernice ukončené, uložiť bez toho, aby dotknutá osoba skutočne opustila územie členských štátov, ak je trestne stíhané konanie definované ako nelegálny pobyt s vedomím o zákaze vstupu, ktorý bol uložený najmä z dôvodu, že dotknutá osoba záznam v registri trestov alebo z dôvodu hrozby, ktorú predstavuje pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť, pod podmienkou, že trestne stíhané konanie nie je definované vzhľadom na porušenie tohto zákazu vstupu a že táto právna úprava je dostatočne dostupná, presná a predvídateľná, aby sa zabránilo akémukoľvek nebezpečenstvu svojvôle, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. a pod.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/1883 je do 18. novembra 2023, lehota na prebratie smernice 2003/86/ES bola do 3. októbra 2005, smernice 2003/109/ES do 23. januára 2006, smernice 2004/38/ES do 30. apríla 2006, smernice 2008/115/ES do 24. decembra 2010 s výnimkou čl. 13 ods. 4, pri ktorom bola do 24. decembra 2011, lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ bola do 25. decembra 2013, lehota na prebratie smernice 2014/36/EÚ bola do 30. septembra 2016, lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/801 bola do 23. mája 2018;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – dňa 24. januára 2024 bolo začaté konanie o porušení povinnosti vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2024)0136 pre neoznámenie transpozičných opatrení k smernici Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES,

– dňa 13. marca 2024 bolo začaté konanie o porušení povinnosti vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2024)2010 z dôvodu nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebraté, spolu s uvedením rozsahu ich prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

30

- smernica 2003/86/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2003/109/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2004/38/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákona č. 321/2018

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných

úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

, ústavného zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov;

- smernica 2011/98/EÚ bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z

ákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov

, z

ákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov, z

ákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch,

zákone č.

73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

,

zákone

č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

,

zákone č. 495/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

;

- smernica 2014/36/EÚ bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

31

predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; zákona č. 580/2004 Z. z. zákone o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok; zákone č. 145/1995 Z. z. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch; zákone č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu; ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb; zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov; zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;

- smernica (EÚ) 2016/801 bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z

ákone

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov

, z

ákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákone č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 172/2005 Z.

z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o

organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov

,

zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

, z

ákone č.

311/2001 Z. z. Zákonník práce

, z

ákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a

organizácii ústrednej štátnej správy

, z

ákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a

školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 580/2004 Z. z. o

zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

,

zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov

,

zákone č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene

a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov

,

zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

,

zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

,

zákone

č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

32

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 82, 85 87, 92 a 93 2 ods. 8, § 82 ods. 9, § 83 ods. 3 písm. g) i), § 87 ods. 3 prvá a druhá veta, § 87 ods. 12 a 13)

Navrhovaná úprava nadväzuje na článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení“) Nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení a zavádza povinnosť pre členské štáty zasielať do Schengenského informačného systému (SIS) údaje o zrealizovaných návratoch. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť takúto evidenciu na národnej úrovni a rozšíriť rozsah definície nežiaducej osoby o ďalšiu kategóriu osôb vyplývajúcu z tohto nariadenia.

Zároveň je potrebné v súvislosti s predmetným nariadením (EÚ) 2018/1860 v platnom znení upraviť začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu. Dopĺňa sa možnosť plynutia začiatku lehoty zákazu vstupu momentom vykonania rozhodnutia o zákaze vstupu na vonkajšej hranici, a v prípade vycestovania cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru bude začiatok lehoty zákazu vstupu spojený s vycestovaním cez vonkajšiu hranicu ktoréhokoľvek členského štátu smerom do tretej krajiny.

Navrhovanou zmenou § 83 ods. 3 sa rozširuje okruh dôvodov na vyradenie štátneho príslušníka tretej krajiny z evidencie nežiaducich osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že záznam v schengenskom informačnom systéme zostáva v platnosti dovtedy, kým štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený, neopustí územie členských štátov, bolo potrebné zadefinovať nový dôvod na vyradenie štátneho príslušníka tretej krajiny aj z národnej evidencie nežiaducich osôb.

Zároveň sa do § 87 navrhuje doplniť obdobné ustanovenie v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty zákazu vstupu pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.

Navrhovaná úprava § 87 ods. 3 nadväzuje na článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1861 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006. V súlade s predmetným nariadením môžu členské štáty vyhotoviť o rodinnom príslušníkovi občana Únie záznam aj v schengenskom informačnom systéme. Z tohto dôvodu sa rozširuje rozsah vkladania zápisov do Schengenského informačného systému (SIS).

V zmysle čl. 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1861, v prípade pozitívnej lustrácie na odopretie vstupu a pobytu rodinného príslušníka občana Únie, vykonávajúci členský štát okamžite uskutoční konzultáciu s členským štátom, ktorý vydal zápis, s cieľom bezodkladne určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať. Vykonávajúci členský štát posúdi dôvody rozhodnutia členského štátu, ktorý vydal zápis, a to, či prítomnosť osoby na území členského štátu predstavuje alebo nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti. Na základe uvedeného vykonávajúci členský štát rozhodne, či ponechá právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie na svojom území alebo mu toto právo odoprie.

33

K bodu 2 (§ 5 ods. 3)

Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu.

Hlavným cieľom takéhoto zoznamu je zabezpečiť, aby orgány členských štátov zaoberajúce sa vybavovaním žiadostí o udelenie víza a kontrolou hraníc mali k dispozícii presné informácie o cestovných dokladoch predkladaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Takéto informácie na jednej strane umožňujú orgánom hraničnej kontroly overiť, či bol určitý cestovný doklad uznaný na prekračovanie vonkajších hraníc podľa Kódexu schengenských hraníc a na strane druhej umožňujú konzulárnym pracovníkom overiť, či členské štáty uznávajú určitý cestovný doklad na účely vlepenia vízovej nálepky. Členské štáty majú oznámiť svoje stanovisko v súvislosti so všetkými cestovnými dokladmi a majú sa usilovať harmonizovať svoje stanoviská v súvislosti s rôznymi druhmi cestovných dokladov.

V Slovenskej republike nie je do súčasnosti v právnych predpisoch jednoznačne ustanovené, ktorý ústredný orgán štátnej správy je príslušný na uznanie cestovných dokladov iných štátov sveta, preto sa jednoznačne ustanovuje, že takýmto orgánom je v Slovenskej republike Ministerstvo vnútra SR.

K bodu 3 (§ 6 ods. 5 a 6)

Pravidlá, ktorými sa upravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Únie, upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) v platnom znení.

Kódex schengenských hraníc v § 6 ods. 1 upravuje podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny na územie členských štátov, pričom jednou z týchto podmienok je, aby štátni príslušníci tretej krajiny mali platný cestovný doklad, ktorý jeho držiteľa oprávňuje prekročiť vonkajšiu hranicu.

Pokiaľ však ide o výstup štátnych príslušníkov tretej krajiny z územia členských štátov, Kódex schengenských hraníc neustanovuje žiadne podmienky, no na druhej strane v čl. 8 ods. 3 upravuje spôsob dôkladnej kontroly, ktorej povinní podrobiť sa štátni príslušníci tretej krajiny na vstupe aj výstupe. Obligatórnym prvkom dôkladnej kontroly na výstupe je aj overenie pravosti a platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice, a to aj nahliadnutím do príslušných databáz.

Cieľom návrhu je uložiť štátnym príslušníkom tretej krajiny povinnosť mať aj pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu platný cestovný doklad a oprávniť policajný útvar zamietnuť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vycestovať, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom.

Táto povinnosť však nebude platiť v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny je administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Nebude sa tiež uplatňovať v prípade trvalého návratu štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny jeho pôvodu, to znamená do krajiny, ktorej je občanom, alebo v ktorej pobyt, alebo do krajiny, cez ktorú tranzitoval. Rovnako sa toto ustanovenie neuplatní v prípade, že sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne dobrovoľne natrvalo vrátiť do ktorejkoľvek inej krajiny, ktorá ho prijme.

K bodu 4 (§ 10 ods. 6)

Odkaz na osobitný predpis sa stal neaktuálnym.

K bodom 5 a 6 (§ 12 ods. 2 písm. g), h))

34

Navrhovaná úprava vychádza z článku 23 bodu 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883“). Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť policajnému útvaru umožniť vstup na naše územie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý mal na území Slovenskej republiky vydanú modrú kartu, a to v prípade, ak mu členský štát zamietne žiadosť o vydanie modrej karty v súvislosti s dlhodobou mobilitou držiteľa modrej karty.

Pôjde o prípady, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny skončí platnosť vydanej modrej karty na území Slovenskej republiky, alebo mu policajný útvar odníme vydanú modrú kartu v čase, kedy prebieha konanie o vydanie modrej karty (v rámci dlhodobej mobility) v členskom štáte a tento členský štát zamietne vydanie modrej karty. V uvedenom prípade je Slovenská republika povinná umožniť vstup takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na svoje územie.

K bodom 7 a 8 (§ 15 ods. 1, ods. 3 písm. a))

Rozširujú sa dôvody na udelenie národného víza. O národné vízum bude možné požiadať aj na účel podania žiadosti o udelenie pobytu na policajnom útvare na území Slovenskej republiky. Výnimkou budú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí na vstup na územie Slovenskej republiky potrebujú víza, a ktorí majú v úmysle podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania 22). Cieľom takejto právnej úpravy je záujem Slovenskej republiky preferovať a podporovať najmä prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na pracovný trh a uspokojiť dopyt zamestnávateľov po zamestnancoch v súvislosti s neobsadenými pracovnými miestami.

V bode 8 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vloženie nového písmena b).

K bodu 9 (§ 17 ods. 1 prvá veta)

Ide o presnejšiu špecifikáciu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky, na ktorom si môže štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť o udelenie národného víza. Touto zmenou sa odstráni právna neistota štátnych príslušníkov tretích krajín spočívajúca vo všeobecnom označení subjektu, ktorý je oprávnený prijať žiadosť o udelenie národného víza. Bydliskom na účely tohto ustanovenia je akákoľvek forma pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny mimo územia Slovenskej republiky, ktorú akceptuje štát, kde sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza. V tomto prípade nepôjde o krátkodobý pobyt na základe schengenského víza alebo bezvízového styku.

Ďalej sa zavádza možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, čím sa zefektívni a zjednoduší podávanie týchto žiadostí predovšetkým pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí často žijú v značnej vzdialenosti od zastupiteľských úradov. Navrhovaná právna úprava zároveň zlepšiť absorpčnú schopnosť zastupiteľských úradov, t. j. stanovenie počtu žiadostí, ktoré je zastupiteľský úrad schopný spracovať, a to nielen v rozsahu vízovej činnosti.

V prípadoch, kedy zastupiteľský úrad alebo externý poskytovateľ služieb nie je, alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa bude naďalej možné po dohode medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR udeľovať aj hromadné výnimky na podávanie žiadostí o národné víza.

K bodu 10 (§ 17 ods. 2 posledná veta)

Navrhovaná zmena upravuje podmienky podania žiadosti o udelenie národného víza. V tomto prípade sa jedná o neprijatie žiadosti, ktorá neobsahuje všetky potrebné náležitosti (neúplná žiadosť). Zároveň sa zavádza povinnosť zastupiteľského úradu Slovenskej republiky a

35

ministerstva vnútra poskytnúť žiadateľovi informáciu o tom, ktoré doklady musí k ešte žiadosti priložiť, aby bola prijatá.

K bodu 11 (§ 17 ods. 5 písm. b) a c))

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

V písmene b) sa navrhuje nový dôvod na neudelenie národného víza v prípade, ak účel pobytu deklarovaný štátnym príslušníkom tretej krajiny nebude zodpovedať skutočnému účelu jeho cesty na územie Slovenskej republiky. Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie národného víza deklarujú štúdium na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie národného víza sa preukáže, že toto štúdium nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry.

V písmene c) sa navrhuje, aby dôvodom na neudelenie národného víza bol zahraničnopolitický záujem Slovenskej republiky. Toto ustanovenie sa bude uplatňovať v prípadoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí predstavujú riziko pre Slovenskú republiku z pohľadu hrozby pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok a medzinárodné vzťahy.

K bodu 12 (§ 17 ods. 11)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje povinnosť zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky zapísať do udeleného národného víza účel prechodného pobytu, o ktorý bude štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky žiadať, ako aj názov a identifikačné číslo zamestnávateľa v prípade, ak bude štátny príslušník tretej krajiny žiadať o prechodný pobyt na účel zamestnania. Cieľom navrhovanej úpravy je znemožniť žiadateľom o národné vízum špekulatívne žiadať o udelenie prechodného pobytu na iný účel ako ten, ktorý deklarovali v žiadosti o udelenie národného víza, vzhľadom na skutočnosť, že policajný útvar nemá informáciu, aký účel bol žiadateľom deklarovaný pri podaní žiadosti o národné vízum. Národné víza bývajú v praxi často zneužívané, čo v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy Slovenska v oblasti zamestnávania či štúdia.

K bodom 13, 32 a 50 (§ 19 ods. 7, § 32 ods. 6 písm. a), b), d) a g), § 32 ods. 7 úvodnej vete, § 45 ods. 6 písm. a) a c), § 53 ods. 4, § 32 ods. 6 písm. c) a § 34 ods. 6 poslednej vete a ods. 7 poslednej vete)

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

Preukazovanie finančného zabezpečenia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny potvrdením o zostatku na účte považujeme za málo účinné a neefektívne. Výpovedná hodnota takéhoto potvrdenia je časovo veľmi ohraničená, môže zodpovedať len okamihu jeho vystavenia. Na základe uvedeného sa upravila povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov predkladať ako finančné zabezpečenie výpis z účtu za posledné tri mesiace.

K bodu 14 (§ 19a)

Ide o novú právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov. Jej cieľom je úprava procesu spojeného s vydávaním cestovných povolení v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 v platnom znení.

Odsek 2 ustanovuje kompetenciu pre Ministerstvo vnútra SR, ktoré bude príslušné rozhodovať o udelení, zrušení alebo odvolaní cestovného povolenia.

V odsekoch 3 5 sa upravuje proces súvisiaci s odvolaním sa štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodinného príslušníka občana Únie proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR

36

o zamietnutí cestovného povolenia, o zrušení cestovného povolenia alebo odvolaní cestovného povolenia. Odvolanie bude možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak orgán, ktorý rozhodnutie vydal, nerozhodne autoremedúrou, bude povinný odvolanie zaslať odvolacej komisii Ministerstva vnútra SR do 5 dní od jeho doručenia. Odvolacia komisia o odvolaní rozhodne do 50 dní od jeho doručenia. Členov odvolacej komisie bude vymenúvať a odvolávať minister vnútra.

V odseku 6 sa vylučuje odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bolo cestovné povolenie zamietnuté, zrušené alebo odvolané.

V odseku 7 sa upravuje vzťah procesu vydávania cestovného povolenia k všeobecnému predpisu o správnom konaní.

K bodu 15 (§ 21 ods. 3 posledná veta)

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aplikačnej praxe, kedy v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa rozširuje podmienka vykonávania účelu pobytu na území Slovenskej republiky. Za vykonávanie účelu pobytu na území Slovenskej republiky v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa bude považovať vykonávanie zamestnania v inom členskom štáte vozidlom, ktorým disponuje jeho zamestnávateľ, ktorý sídlo na území Slovenskej republiky. V prípade, ak takýto štátny príslušník tretej krajiny vykonáva zamestnanie vozidlom, ktorým nedisponuje zamestnávateľ, ktorý sídlo na území Slovenskej republiky, nebude sa takáto činnosť považovať za vykonávanie účelu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodom 16, 18, 41, 66 23 ods. 4, § 23 ods. 6 vypustené písmeno d), § 34 ods. 1 písm. a) a § 52 ods. 2 písm. h))

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

V súvislosti so zmenou zákona č. 5/2004 Z. z. vo vzťahu k skutočnosti, že štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať vykonávať pracovnú činnosť odo dňa podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, je písmeno d) v § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov neaktuálne. Vykonávanie zamestnania na určené obdobie na účel zaškolenia môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať momentom podania žiadosti o udelenie pobytu.

V bodoch 17, 42 a 67 ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 17 (§ 23 ods. 6 písm. c) a § 32 ods. 2 písm. e) druhý bod)

V súvislosti s používaným pojmom medzinárodná hromadná doprava sa vypúšťa z tohto pojmu slovo „hromadná“, aby nevznikali pochybnosti, že tento pojem zahŕňa tak medzinárodnú osobnú dopravu ako aj medzinárodnú nákladnú dopravu pri jednotlivých druhoch dopravy.

K bodu 19 (§ 27 ods. 7)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 17 bodu 9 a článku 22 bodu 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie obmedzuje uplatňovanie zlúčenia rodiny k držiteľovi modrej karty, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Štátny príslušník tretej krajiny sa v tomto prípade nemôže zlúčiť na pobyt na území Slovenskej republiky ako rodinný príslušník držiteľa modrej karty. Vo všetkých ostatných prípadoch uvedené ustanovenie zlúčenie rodiny neobmedzuje.

K bodom 20 a 60 až 63 (§ 31 ods. 3, § 44 ods. 1 písm. e) až g), a ods. 3)

Navrhovaná zmena rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnených podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na policajnom útvare o štátnych

37

príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko. Zároveň sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude môcť zotrvať každý štátny príslušník tretej krajiny do rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na päť rokov za podmienky, že žiadosť podá úplnú, teda takáto úprava sa nebude vzťahovať iba na vybrané prechodné pobyty. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepodá úplnú žiadosť, policajný útvar bude postupovať podľa zákona o správnom konaní, to znamená, že štátneho príslušníka vyzve na doplnenie chýbajúcich dokladov; štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas oprávneného pobytu neskompletizuje svoju žiadosť, bude povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky.

V § 31 ods. 3 sa ďalej rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie oprávnení podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Jedná sa o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny žiada o udelenie prechodného pobytu na iný účel ako ten, ktorý deklaroval pri podaní žiadosti o národné vízum.

K bodu 21 (§ 31 ods. 6)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie o zmene účelu pobytu, pretože v praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín úmyselne menia účel prechodného pobytu zo zamestnania na prechodný pobyt na účel podnikania, fakticky však naďalej vykonávajú závislú prácu. Z tohto dôvodu štátny príslušník tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, bude môcť požiadať o zmenu účelu pobytu na účel podnikania po uplynutí 12 mesiacov odo dňa udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania. Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia na strednej alebo vysokej škole mohol zmeniť účel udeleného prechodného pobytu po úspešnom ukončení predchádzajúceho alebo súčasného štúdia na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín v úmysle jednoduchšieho získania pobytového statusu na území Slovenskej republiky žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia a následne po jeho udelení zmenia účel pobytu na podnikanie alebo zamestnanie.

K bodom 22 a 43 (§ 32 ods. 1 štvrtá veta a § 34 ods. 2 piata veta))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa rozširuje povinnosť policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu SR neprijať žiadosť o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 aj v prípade, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedoručí zastupiteľskému úradu SR alebo policajnému útvaru potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením. Aplikácia bude prebiehať tak, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny hneď po vydaní potvrdenia obsahujúcim súhlas s obsadením voľného pracovného miesta toto potvrdenie elektronicky zašle zamestnávateľovi, zastupiteľskému úradu a policajnému útvaru, podľa toto kde bude žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podávaná. V prípade, ak takéto potvrdenie nebude doručené, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť neprijme.

K bodu 23 (§ 32 ods. 2 písm. a))

Do ustanovenia upravujúceho účel prechodného pobytu sa dopĺňa register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z dôvodu, že podľa § 2 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 272/2015 Z. z. sa do registra právnických osôb (RPO) zapisujú údaje o právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, podniku zahraničnej osoby a o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, orgáne verejnej moci, odštepnom závode atď.

38

K bodom 24, 30 a 44 (§ 32 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 6 písm. b) a § 34 ods. 3 písm. b))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa ustanovuje výnimka pre štátneho príslušníka tretej krajiny z povinnosti predložiť k žiadosti o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta (napríklad predložením pracovnej zmluvy) na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodom 25 a 26 (§ 32 ods. 2 písm. g) a § 32 ods. 4 prvá veta)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 22 bod 4 písm. a) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v rámci dlhodobej mobility žiada o zlúčenie rodiny k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, držiteľovi modrej karty vydanej v inom členskom štáte, predložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny doklad o pobyte vydaný týmto členským štátom. Uvedeným dokladom sa preukazuje platnosť pobytu rodinného príslušníka v členskom štáte, ktorý udelil modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, s ktorým tento rodinný príslušník žiada o zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky; tento doklad môže byť starší ako 90 dní. Zároveň bol z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 32 ods. 2 písm. g) nahradený novou právnou úpravou.

Ďalej navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu. V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje výpočet dokladov starších ako 90 dní, ktoré budú môcť policajné útvary v konaní o udelenie prechodného pobytu akceptovať.

K bodu 27 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s pojmom podnikateľský zámer.

K bodom 28, 32 (§ 32 ods. 5 písm. b) a e) a § 32 ods. 6 písm. e))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 a 5 preukázať účel pobytu predložením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Predmetné potvrdenie bude mať v čase podania žiadosti policajný útvar k dispozícii priamo od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 29 (§ 32 ods. 5 písm. r))

Rozširuje sa výpočet dokladov na preukázanie účelu prechodného pobytu osobám s priznaným postavením dlhodobého pobytu v inom členskom štáte, a to o matričný doklad v prípadoch, ak o tento účel pobytu žiada štátny príslušník tretej krajiny, ktorý v inom členskom štátne priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom ako rodinný príslušník.

K bodu 33 (§ 32 ods. 15)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa podmienka predkladať k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 5 (vnútropodnikový presun) doklady preukazujúce skutočnosti, že ide o vnútropodnikový presun. Uvedené skutočnosti bude preukazovať hostiteľský

39

zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 34 (§ 33 ods. 3)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zasielať policajnému útvaru automaticky.

Na základe uvedeného bol pôvodný text § 33 ods. 3 nahradený, a to právnou úpravou, ktorá ustanovila Ministerstvu hospodárstva SR povinnosť vydať stanovisko k posudzovaniu podnikateľského zámeru predloženého k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania do 60 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.

K bodu 35 (§ 33 ods. 6 písm. i))

Z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 33 ods. 6 písm. i) nahradený novou právnou úpravou.

Na základe potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých subjektov na území Slovenskej republiky, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o udelenie prechodného pobytu, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie prechodného pobytu napríklad deklarujú štúdium alebo osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie pobytu sa preukáže, že tento účel pobytu nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry (štátny príslušník tretej krajiny neovláda jazyk, v ktorom štúdium prebieha).

K bodu 36 (§ 33 ods. 6 písm. j))

Z dôvodu potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.

Podmienkou na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je aj podmienka dosiahnutia zisku po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Niektorí štátni príslušníci tretích krajín, ktorí túto zákonnú podmienku zo subjektívnych dôvodov nedokážu splniť, túto požiadavku vedome obchádzajú tak, že namiesto žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadajú o udelenie nového prechodného pobytu na účel podnikania. Konajú tak z dôvodu, že pri podaní novej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania podmienka dosiahnutia zisku po zdanení neexistuje. Týmto spôsobom sa tak vyhnú nutnosti posudzovania zisku obchodnej spoločnosti a platenia daní.

Navrhovaná úprava umožní policajnému útvaru takúto účelovú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietnuť. Urobí tak v prípade, keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania, požiada o udelenie nového prechodného pobytu na účel podnikania po tom, ako jeho predchádzajúci pobyt zanikol z dôvodu podľa § 35 písm. b) alebo c) zákona o pobyte cudzincov a obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorého koná alebo konal, nedosiahla zisk po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 37 (§ 33 ods. 8)

40

Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe, kedy sa zmenou systému udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania zjednodušili aplikačné procesy, čo umožnilo skrátiť lehotu na rozhodovanie o žiadosti do 60 dní.

V písmene c) bod 9 navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883, ktorá stanovuje povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s držiteľom modrej karty v súvislosti s mobilitou rodinného príslušníka držiteľa modrej karty do 30 dní.

Navrhovaná úprava v písmene d) vychádza z článku 22 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny súčasne so žiadosťou o vydanie modrej karty držiteľovi modrej karty vydanej členským štátom (dlhodobá mobilita), s ktorým žiada o zlúčenie rodiny, a to v prípade, ak tieto žiadosti boli podané súčasne. V tomto prípade je lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny skrátená do 30 dní za podmienky, že rodinný príslušník platný pobyt v členskom štáte, ktorý udelil modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ku ktorému žiada o zlúčenie rodiny.

K bodu 38 (§ 33 ods. 9 prvá veta, § 34. ods. 17 a § 62 ods. 5)

Rozširuje sa možnosť oznámiť udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny aj o elektronickú formu. Zároveň sa upravuje písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

K bodom 39 a 107 (§ 33 ods. 9 druhá veta, § 115 ods. 10,)

Upravuje sa písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

K bodom 40, 55 a 110 33 ods. 9 posledná veta, § 34 ods. 17 druhá a posledná veta a § 120 ods. 3 posledná veta)

Predmetná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa všetky rozhodnutia vo veci, ako aj procesné rozhodnutia policajného útvaru v súvislosti s konaním o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia, budú oznamovať aj škole, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny. Zároveň sa v § 34 ods. 17 vypúšťa povinnosť policajného útvaru zasielať oznámenie o obnovení prechodného pobytu zastupiteľskému úradu, keďže žiadosť o obnovenie prechodného pobytu sa podáva výlučne na policajnom útvare.

K bodom 43 a 73 (§ 34 ods. 3 úvodná veta, § 62 ods. 2 písm. c))

V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o udelenie pobytu.

K bodom 45 až 47 (§ 34 ods. 3 písm. d) štvrtý až šiesty bod)

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú výnimky z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny preukazovať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. Rovnako ako v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, sa pre vodičov medzinárodnej dopravy zavádza oslobodenie od povinnosti mať zabezpečené ubytovanie aj v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. V štvrtom a piatom bode ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 48 (§ 34 ods. 4)

41

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude policajnému útvaru zaslané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny automaticky.

Na základe uvedeného bol pôvodný text § 34 ods. 4 nahradený právnou úpravou, ktorá vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa v prípade podania neúplnej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadateľovi stanovuje lehota 30 dní na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Navrhovaná úprava umožňuje túto lehotu na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 15 dní. V prípade, ak túto lehotu žiadateľ nestihne, policajný útvar konanie o obnovenie prechodného pobytu zastaví. Zároveň sa odbúra administratívna záťaž policajného útvaru, ktorý nebude musieť písomne vyzývať žiadateľa na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru v písomnom poučení uviesť zoznam dokladov, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti doložiť.

K bodu 49 (§ 34 ods. 5 prvá veta)

Navrhovaná právna úprava pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania evidované nedoplatky a pohľadávky v intenciách § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovaná právna úprava poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny 20 dní od podania žiadosti na to, aby tieto nedoplatky a pohľadávky uhradil. Zároveň sa ukladá policajnému útvaru povinnosť písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti uhradenia pohľadávok do 20 dní.

Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí z rôznych dôvodov nemali vedomosť o nedoplatkoch a pohľadávkach voči svojej osobe, alebo tým, ktorí z objektívnych dôvodov ku dňu podania žiadosti nevedeli tieto nedoplatky a pohľadávky uhradiť. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny tieto nedoplatky a pohľadávky uhradí do 20 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nebude táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodom 51 a 114 až 116 (§ 34 ods. 9 a § 122 ods. 1 písm. c) až e))

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje výpočet dokladov preukazujúcich ubytovanie na území Slovenskej republiky. Ubytovanie bude môcť byť preukázané čestným vyhlásením prenajímateľa nehnuteľnosti, že nájomné zmluva predložená v predchádzajúcom konaní podľa zákona o pobyte cudzincov je platná. Zároveň platí podmienka, že táto nájomná zmluva musí byť platná ešte najmenej šesť mesiacov.

Navrhovanou úpravou sa pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav, kedy v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov sa nebude vyžadovať predloženie novej nájomnej zmluvy v prípadoch, kedy bola nájomná zmluva predložená v predchádzajúcich konania a naďalej je platná.

V prípade § 34 ods. 9 sa vypúšťa možnosť predkladania čestného vyhlásenia prenajímateľa v prípade obnovenia prechodného pobytu, nakoľko v § 122 ods. 1 písm. e) sa táto možnosť ustanovuje pre všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov.

V bodoch 114 a 116 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvisiacu s vložením nového písmena e).

K bodu 52 (§ 34 ods. 10 posledná veta)

42

Do predmetného ustanovenia sa doplnila povinnosť Ministerstva hospodárstva SR do 60 dní od doručenia žiadosti policajného útvaru vydať stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

K bodom 53, 105 a 106 (§ 34 ods. 11, § 115 ods. 8 a 9)

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zmena terminológie z „Finančný úrad“ na „Daňový úrad“ vyplýva z charakteru subjektu správcu dane.

K bodu 54 (§ 34 ods. 12)

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v prípade, ak policajný útvar v priebehu konania o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník tretej krajiny sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

K bodom 56 a 98 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 vypustené písmeno t))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru zmenu údajov v doklade dodatočné údaje o zamestnaní. Predmetný doklad sa v rámci navrhovanej právnej úpravy nebude štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydávať.

V bode 56 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu k vypustenému písmenu t) v § 111 ods. 1.

K bodom 57 a 58 (§ 36 ods. 1 písm. g), i) až k))

V § 36 ods. 1 písm. i) zmena reaguje na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v súvislosti so zabezpečením ubytovania počas platného pobytu alebo finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady. V tejto súvislosti sa bude jednať najmä o údaje a doklady predložené v predchádzajúcich konaniach o udelenie/obnovenie prechodného pobytu.

V bode § 36 ods. 1 písm. j) zmena reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých vzdelávacích inštitúcií na území Slovenskej republiky, ktoré obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti s plnením účelu prechodného pobytu, preto sa navrhuje nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu. Ide napr. o prípady, kde vzdelávacia inštitúcia na území Slovenskej republiky deklarujú účelu prechodného pobytu - štúdium, ale v priebehu udeleného pobytu sa preukáže, že toto štúdium štátny príslušník tretej krajiny nemôže vykonávať napríklad z dôvodu jazykovej bariéry (štátny príslušník tretej krajiny neovláda jazyk, v ktorom štúdium prebieha).

V písmene k) ide o reakciu na doplnenie § 21 ods. 3, ktoré vychádza z aplikačnej praxe a spresňuje podmienky, kedy štátny príslušník tretej krajiny vykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného sa navrhuje nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu a to v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny nevykonáva účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

V bode 57 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu k doplneniu písmen i) až k) v § 36 ods. 1.

K bodom 59, 122 a 123 (§ 37 až 41, § 125 ods. 13 a 14 a § 131k ods. 4)

Vzhľadom na veľký rozsah zmien a doplnení ako aj lepšiu prehľadnosť predmetných ustanovení sa navrhuje nové znenie osobitných ustanovení o prechodnom pobyte modrá karta.

43

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883 a aktualizuje súčasné znenie nasledovne:

§ 37 ods. 3 vychádza z článku 2 bod 7 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zaviedla sa povinná transpozícia súvisiaca s preukazovaním vyššej odbornej kvalifikácie aj prostredníctvom vyšších odborných zručností. Ide o povinné rozšírenie pojmu vyššia odborná kvalifikácia oproti predchádzajúcemu zneniu.

§ 37 ods. 4 a 5 vychádza z článku 2 bod 8 a 9 Smernice (EÚ) 2021/1883, kde sa ustanovuje forma preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie.

§ 37 ods. 7) vychádza z článku 3 bod 2 Smernice (EÚ) 2021/1883; zužuje sa zoznam štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte modrá karta neuplatňujú. Uvedené osobitné ustanovenia sa oproti predchádzajúcemu zneniu vzťahujú napríklad aj na osoby s udeleným azylom, poskytnutou doplnkovou ochranou alebo na osoby, ktoré majú udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania.

§ 38 ods. 5 a § 40 ods. 5 vychádzajú z článku 5 bod 1 písm. a) d), bod 3 a 7 a článku 21 bod 4 písm. a) Smernice (EÚ) 2021/1883. Ustanovuje sa zoznam dokladov, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny predložiť k žiadosti o vydanie modrej karty, k žiadosti o obnovenie modrej karty alebo k žiadosti o vydanie modrej karty v súvislosti s dlhodobou mobilitou.

§ 39 ods. 1 písm. d) vychádza z článku 21 bod 1 Smernice (EÚ) 2021/1883. Ide o prípad zamietnutia žiadosti o vydanie modrej karty v rámci dlhodobej mobility, a to v prípade, ak má štátny príslušník tretej krajiny vydanú modrú kartu v inom členskom štáte kratšie ako 12 mesiacov.

§ 39 ods. 1 písm. e) a f) vychádza z článku 7 bod 1 písm. d) a článku 21 bod 11 Smernice (EÚ) 2021/1883. V písmene e) sa zavádza nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty v prípade, ak zamestnávateľ, u ktorého byť štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, bol založený alebo vykonáva činnosť s hlavným cieľom uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín. V písmene f) sa zavádza nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty v prípade, ak pôjde o opakovanú alebo viacnásobnú mobilitu. Pôde o prípad, kedy štátny príslušník tretej krajiny žiada o modrú kartu na území Slovenskej republiky po tom, ako mal vydanú modrú kartu v súvislosti s mobilitou v členskom štáte, z ktorého prichádza. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny vydanú modrú kartu v tomto členskom štáte menej ako 6 mesiacov, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty na území Slovenskej republiky.

§ 39 ods. 2 vychádza z článku 21 bod 9 štvrtý pododsek Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť pre policajný útvar oznámiť príslušnému členskému štátu konkrétne dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie modrej karty (dlhodobá mobilita), a to v prípadoch, kedy je žiadosť zamietnutá z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny predloží doklady získané podvodným spôsobom, falošné alebo pozmenené doklady alebo je hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

§ 40 ods. 6 a § 41 ods. 6 vychádzajú z článku 8 bod 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenia upravujú postup policajného útvaru v prípade, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na odňatie modrej karty alebo na zamietnutie žiadosti o jej obnovenie. Takýmito dôvodmi prípady, kedy si zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok, alebo ak nie sú splnené podmienky pre vysokokvalifikované zamestnanie podľa platných právnych predpisov stanovených v kolektívnych zmluvách alebo zavedené postupmi v príslušných profesijných odboroch. Nakoľko sa jedná o dôvody spôsobené zamestnávateľom, policajný útvar je tieto skutočnosti povinný oznámiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň má takýto štátny príslušník tretej krajiny ochrannú lehotu tri mesiace (ak vydanú modrú kartu menej ako dva roky) alebo šesť mesiacov (ak vydanú modrú kartu viac ako dva roky) na nájdenie si nového pracovného miesta zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému

44

zamestnaniu. Jedná sa o prípady, kedy ide o odňatie modrej karty alebo počas konania o obnovení modrej karty a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámi policajnému útvaru uvedené dôvody v čase vydanej modrej karty alebo vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta z uvedených dôvodov. Policajný útvar začína konať márnym uplynutím stanovenej lehoty tri alebo šesť mesiacov. V tomto prípade lehota na rozhodnutie podľa § 40 ods. 6 neplynie po dobu, kedy si štátny príslušník tretej krajiny nájde nové pracovné miesto zodpovedajúce vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ale maximálne po dobu troch alebo šiestich mesiacov. V prípade márneho uplynutia maximálnej stanovenej doby policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty.

§ 41 ods. 1 písm. e) a f) vychádza z článku 8 bod 2 písm. f) Smernice (EÚ) 2021/1883. Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty alebo odníme modrú kartu z dôvodov podľa § 41 ods. 1 písm. e) alebo f) len počas prvých dvanástich mesiacov od vydania modrej karty.

§ 41 ods. 3 vychádza z článku 8 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie špecifikuje, kedy policajný útvar žiadosť o obnovenie modrej karty nezamietne alebo modrú kartu neodníme – nezačne konanie o odňatí modrej karty.

V bodoch 122 a 123 ide o súvisiacu legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 64 (§ 48 ods. 3 druhá veta)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 65 a 67 (§ 52 ods. 1 písm. c) a ods. 5)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 2 a 3 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie umožňuje držiteľovi modrej karty kumuláciu období pobytu na území členských štátov a na území Slovenskej republiky, ktorých celková dĺžka presahujúca päť rokov (minimálne dva roky na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty) je podmienkou na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

Zároveň sa do odseku 5 doplnila podmienka započítavania dĺžky nepretržitého pobytu na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.

K bodom 68 a 69 (§ 52 ods. 6, § 54 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 5 bodu 2 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré osobami s dlhodobým pobytom v platnom znení, ktorý umožňuje členskému štátu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín na udelenie dlhodobého pobytu, aby vyhoveli integračným podmienkam stanoveným v národnom práve. Z dôvodu, že postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny s dlhodobým pobytom a práva a povinnosti z neho vyplývajúce sa približujú k právam a povinnostiam občana Slovenskej republiky (občana Únie), bude sa preverovať hĺbka integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, a to preukazovaním ovládania slovenského jazyka. Znalosť jazyka hostiteľského členského štátu výrazne uľahčuje komunikáciu medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu a navyše podporuje interakciu a rozvoj sociálnych vzťahov medzi nimi. Ide o základnú integračnú podmienku pre začlenenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, ktorá preukáže schopnosť jedinca prispievať a podporovať jej hospodársky, sociálny a kultúrny rast. Jedná sa o najjednoduchšiu a najrýchlejšiu formu overenia integrácie. V navrhovanej úprave sa zároveň stanovuje výnimka z preukazovania ovládania slovenského jazyka. Ovládanie slovenského jazyka sa bude preukazovať úspešným vykonaním jazykovej skúšky vykonanej na príslušnej štátnej jazykovej škole za účasti zástupcu ministerstva vnútra.

45

Jazyková náročnosť skúšky bude zodpovedať stupňu A2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

K bodu 70 (§ 56 písm. d))

Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedeným ustanovením sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s postavením osoby s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky ako držiteľovi modrej karty alebo ako rodinnému príslušníkovi držiteľa modrej karty umožňuje zdržiavať sa mimo územia členských štátov 24 po sebe nasledujúcich mesiacov bez toho, aby to zakladalo dôvod na zrušenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 71 (§ 59 ods. 5)

Navrhovaná zmena vychádza z článku 12 Smernice Rady (ES) 2001/55 z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov, ktorá umožňuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť osobám s udelenou dočasnou ochranou počas doby trvania dočasnej ochrany.

K bodu 72 (§ 61a ods. 6)

Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto opatrením sa Slovenská republika z hľadiska nelegálnej migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov.

K bodu 74 (§ 73 ods. 6)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 9 bod 4 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie rozširuje povinnosť policajného útvaru uvádzať vo vydanom doklade držiteľa modrej karty v kolónke „Poznámka“ aj ďalšie nové záznamy.

K bodu 75 (§ 73 vypustený odsek 18)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania doklad – dodatočné údaje o zamestnaní. Za doklad preukazujúci údaje o zamestnaní bude považované potvrdenie o obsadení voľného pracovného miesta obsahujúce súhlas s jeho obsadením, ktorý zamestnávateľovi vydá príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 76 (§ 76 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná úprava vyplýva z potreby členských štátov vymieňať si informácie o žiadateľoch o cestovné povolenie, o udelených alebo zamietnutých cestovných povoleniach.

K bodom 77, 78, 83, 84, 88 91, 94 a 100 77 ods. 1 prvá veta a štvrtá veta, § 83 ods. 1 druhá veta, § 83 ods. 2 úvodná veta, § 83 ods. 10 a 11, § 86 ods. 1 písm. a) c), § 88 ods. 2, § 111 ods. 8)

Navrhovaná úprava nadväzuje na schengenské hodnotenie návratov z roku 2019 a odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v hodnotení Slovenska za rok 2019 o uplatňovaní schengenského acquis v oblasti návratu. Podľa doterajšieho znenia policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení obligatórne uložil zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená

46

lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Na základe odporúčania schengenskej komisie, aby zákaz vstupu systematicky sprevádzal rozhodnutie o návrate, ktoré neposkytuje lehotu na dobrovoľný odchod, v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa navrhuje v § 77 ods. 1 vypustenie odkazu na ustanovenie § 83 ods. 2. Súčasne sa navrhuje zrušenie povinnosti policajného útvaru určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny a zrušenie povinnosti policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty.

Navrhovanou úpravou sa § 83 ods. 2 zosúlaďuje s čl. 7 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES. V súlade s predmetným ustanovením môžu členské štáty pri osobitných dôvodoch týkajúcich sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť, poskytnúť osobe lehotu na vycestovanie kratšiu ako sedem dní.

Navrhovaná zmena, keď policajný útvar bude môcť určiť lehotu kratšiu ako 7 dní sa týka prípadov, kedy z dôvodov uvedených v odseku 2 nie je potrebné určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie viac ako 7 dní. Pôjde predovšetkým o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu a pri hraničnej kontrole sa zistí, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene z dôvodu, že vyčerpal 90 dní v schengenskom priestore.

V prípade, ak ide o prekročenie 90 dňového obdobia len o niekoľko dní, nie je na mieste určenie zákazu vstupu, preto je potrebné určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie. A zároveň nie je potrebné, aby táto lehota bola 7 dní a viac.

Navrhovanou úpravou § 83 ods. 10 a § 111 ods. 8 je potrebné zabezpečiť, aby postupy uplatňované na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky a držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného iným členským štátom, spĺňali ustanovenia čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, najmä pokiaľ ide o požiadavku okamžitého návratu do tohto členského štátu pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Z tohto dôvodu sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý na území iného členského štátu udelený pobyt a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene o tom, že je povinný bezodkladne, najneskôr do 24 hodín opustiť územie Slovenskej republiky. Administratívne vyhostenie takejto osoby bude možné len v prípade nesplnenia tejto povinnosti.

Navrhovaná úprava § 88 ods. 2 v súlade s čl. 3 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zavádza ďalšie situácie, ktoré je nutné vyhodnotiť ako riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny. Týmto sa reflektuje na požiadavku Európskej únie o výraznejšiu konkretizáciu situácií, kedy je možné hovoriť o riziku úteku u štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s jeho zaistením podľa zákona o pobyte cudzincov.

V § 83 ods. 11 navrhovaná úprava vychádza z článku 23 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v prípade, ak sa rozhodne administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny po tom, čo mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie modrej karty alebo mu bola modrá karta odňatá, a ktorý v členskom štáte udelenú medzinárodnú ochranu. V tomto prípade je policajný útvar povinný vyžiadať si informáciu od orgánu členského štátu, ktorý štátnemu príslušníkovi udelil medzinárodnú ochranu, o tom, či medzinárodná ochrana stále trvá. V prípade, ak medzinárodná ochrana v členskom štáte naďalej trvá, policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí tento členský štát ako krajinu, do ktorej byť táto osoba vyhostená. Zároveň ale policajný útvar tento postup

47

neuplatní v prípade, ak osoba predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, alebo ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

K bodu 79 (§ 77 ods. 3)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia o dôvod, kedy policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, a to, ak pred začatím konania zistí prekážky administratívneho vyhostenia. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa touto zmenou zníži počet správnych konaní vo veci administratívneho vyhostenia v prípadoch, keď boli zistené prekážky administratívneho vyhostenia už pred začatím konania.

K bodu 80 (§ 78 ods. 6)

Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. Zavádza sa nové oprávnenie policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79 v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca, a to oprávnenie vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného zariadenia, audiovizuálneho zariadenia alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Toto oprávnenie bude mať pozitívny vplyv na urýchlenie preukazovania existencie prekážok administratívneho vyhostenia, čím sa odstráni právna neistota týchto osôb súvisiaca s ich možnosťou zotrvať na území Slovenskej republiky. Policajt bude môcť vykonať takúto prehliadku len v prítomnosti cudzinca a len v prípade, ak k takejto prehliadke cudzinec dal písomný súhlas. Zároveň, policajt povinnosť pred vykonaním prehliadky poučiť cudzinca v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Policajt o vykonaní prehliadky spíše úradný záznam. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny odoprie dať takýto súhlas, nevystavuje sa žiadnemu postihu; policajt musí zvoliť iný postup na to, aby zistil potrebné skutočnosti.

K bodu 81 (§ 82 ods. 6)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia, nakoľko sa vyskytujú prípady, kedy sa osoba preukáže pravým dokladom, no je preukázateľné, alebo je vopred známa informácia, že tento doklad bol osobe vydaný neoprávnene (napr. zaplatila za vystavenie dokladu, na ktorý nemala právny nárok osobe, ktorá jeho vystavením prekročila svoje právomoci).

K bodu 95 (§ 93 ods. 5)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe a na základe podnetu verejného ochrancu práv, v prípadoch, kedy izolácia osoby obmedzenej na osobnej slobode od ostatných umiestnených osôb môže byť invazívnym zásahom do základných ľudských práv, pričom môže byť v niektorých prípadoch spôsobilá ohroziť fyzické a duševné zdravie izolovanej osoby, sa stanovuje maximálna dĺžka umiestnenia zaisteného cudzinca v oddelenom režime zaistenia na dobu 14 dní. V prípadoch, kedy aj naďalej pretrvávajú dôvody umiestnenia cudzinca v oddelenom režime zaistenia, zariadenie je povinné najneskôr 1 deň pred uplynutím lehoty oznámiť prokurátorovi predĺženie umiestnenia zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore s oddeleným režimom zaistenia s uvedením konkrétnych dôvodov.

K bodu 96 (§ 111 ods. 1 písm. a))

Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa preverovania dĺžky oprávneného a nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je jednou z podmienok udelenia dlhodobého pobytu. V tejto súvislosti sa povinnosť štátneho príslušníka

48

tretej krajiny oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, nebude vzťahovať len na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom, ale na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky všeobecne.

K bodu 97 (§ 111 ods. 1 písm. p) a r))

Navrhovaná zmena v písmene p) vychádza zo zmeny § 31 ods. 3 a § 44 ods. 3, ktorá umožňuje štátnym príslušníkovi tretej krajiny zotrvať na území SR do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. V súvislosti s uvedeným sa v § 111 ods. 1 písm. p) takýmto štátnym príslušníkom tretej krajiny v prípade zamietnutia ich žiadosti (vrátane zmeny druhu alebo účelu pobytu) posunie povinnosť vycestovať z územia SR do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.

Navrhovaná úprava v písmene r) vyplýva z aplikačnej praxe, kedy cudzinci neodovzdajú na policajný útvar neplatné doklady, ktorých držiteľmi, po skončení ich platnosti. Aby nedochádzalo k situáciám, že cudzinec neodovzdá neplatný doklad alebo ho odovzdá oneskorene, navrhuje sa splnenie tejto povinnosti limitovať slovnou lehotou „bezodkladne“. Súčasne sa dopĺňa možnosť odovzdať neplatný doklad aj na zastupiteľskom úrade.

K bodu 99 (§ 111 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 2 písm. a), čl. 15 ods. 3 a 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Upravuje povinnosť držiteľa modrej karty vo vzťahu k obdobiu nezamestnanosti a nájdeniu si nového zamestnávateľa.

K bodu 101 (§ 115 ods. 1)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch týkajúcich sa vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 102 (§ 115 ods. 2)

Ide o zosúladenie pojmológie s príslušným právnym predpsiom.

K bodu 103 (§ 115 ods. 4)

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa v súvislosti s povinnosťou školy oznamovať policajnému útvaru začatie štúdia, prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, vylúčenie zo štúdia alebo skončenie štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny predlžuje lehota na splnenie tejto povinnosti z 3 pracovných dní na desať pracovných dní. Zmena lehoty sa týka len prechodného pobytu na účel štúdia. Pri štúdiu na základe udeleného národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. c) lehota na splnenie oznamovacej povinnosti ostáva bez zmeny.

K bodu 104 (§ 115 ods. 5)

V súvislosti s nariadením vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín, kde patria aj vysokokvalifikovaní štátni príslušníci tretích krajín, sa navrhuje rozšíriť povinnosť zamestnávateľa oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru skončenie pracovného pomeru alebo nenastúpenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania podľa § 23 aj

49

o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené národné vízum podľa § 15 ods. 1 písm. d) v súvislosti so zamestnaním na území SR.

K bodom 108 a 117 (§ 119 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2)

Navrhovaná úprava v bode 107 reaguje na konanie ubytovateľov, ktorí pre potreby preukázania zabezpečenia ubytovania cudzinca na území Slovenskej republiky vystavujú potvrdenie aj v prípadoch, kedy je kapacita ubytovacieho zariadenia prekročená. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa nová skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa ubytovateľ môže dopustiť.

V bode 116 ide o zmenu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kedy sa v § 122 ods. 2 konkrétnejšie špecifikuje dôvod, kedy policajný útvar neakceptuje doklad o zabezpečení ubytovania.

K bodu 109 (§ 120 ods. 1)

Rozširuje sa výpočet právnych úkonov, ktoré nie je potrebné vykonať výlučne v listinnej podobe. V prípade prečíslovania odsekov v § 125 z ods. 10 na 12 ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov v novelizačnom bode 120.

K bodom 111 a 112 (§ 121 ods. 1 prvá veta a § 121 ods. 3)

Ruší sa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať bezúhonnosť predložením výpisu z registra trestov členského štátu, ktorý umožňuje poskytnutie registra trestov prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru v takomto prípade vyžiadať register trestov členského štátu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 113 (§ 121 ods. 5)

V súlade s potrebami aplikačnej praxe bude môcť Ministerstvo vnútra SR v odôvodnených prípadoch v rámci konania o pobyte cudzincov akceptovať doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je starší ako 90 dní. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bude môcť Ministerstvo vnútra SR akceptovať doklad o bezúhonnosti starší ako 90 dní aj v prípade, ak je obdobie medzi vydaním takéhoto dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho príchodom na územie Slovenskej republiky dlhšie ako 90 dní.

K bodu 118 (§125 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa rozširuje výpočet dokladov, ktoré sa na účely konania podľa zákona o pobyte cudzincov považujú za platný cestovný doklad. Za takýto doklad sa bude považovať aj cudzinecký pas vydaný štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udelenou doplnkovou ochranou, ktorý žiada o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v prípade, ak hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť inými dokladmi.

K bodu 119 (§ 125 ods. 7 a 8)

Dopĺňajú sa dôvody neudelenia súhlasného stanoviska spravodajských služieb s udelením prechodného pobytu alebo trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov v konaní o udelenie prechodného alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Uvedeným doplnením zároveň dôjde k zosúladeniu právnej úpravy s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 a číslo PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15. marca 2023.

K bodu 120 (§ 125 ods. 11)

50

Navrhovaná úprava vychádza z článku 8 bod 2 písm. f) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru odpovedať na žiadosť členského štátu, či držiteľ modrej karty EÚ je aj naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany.

K bodu 121 (§ 125 ods. 12)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa dopĺňa ďalšia povinnosť policajného útvaru informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zániku poskytovania dočasného útočiska z dôvodu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 124 (§ 126 ods. 2)

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. V súvislosti s uvedeným sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s vydanou modrou kartou popri vykonávaní vysokokvalifikovaného zamestnania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v zmysle národného práva.

K bodu 125 (§ 126 ods. 5)

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ustanovuje, že čestné vyhlásenie nemusí byť osvedčené, ak ho cudzinec podpíše na policajnom útvare.

K bodu 126 (§ 129 ods. 2 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú kontaktné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu možnosti zasielania informačných správ týkajúcich sa oznámenia o udelení pobytu a zároveň pre zasielanie informácií týkajúcich sa výroby dokladu o pobyte a jeho doručenia na adresu.

K bodu 127 (§ 129 ods. 5)

Navrhovaná úprava dopĺňa oprávnenie Ministerstva vnútra SR spracovávať v rámci konania o vydanie cestovného povolenia osobné údaje.

K bodu 128 (§ 131k ods. 1 prvá veta)

Zužuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom zotrvať na území Slovenskej republiky po skončení platnosti povolenia na pobyt. Táto možnosť sa nebude vzťahovať na štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade, ak požiada o obnovenie prechodného pobytu, a táto žiadosť mu bude zamietnutá. To znamená, že prechodný pobyt takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny zanikne právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 129 (§ 131l)

Navrhuje sa nové prechodné ustanovenie v súvislosti s konaniami, ktoré boli začaté do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy. Tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy s výnimkou tých konaní, v ktorých je nová právna úprava pre osobu priaznivejšia.

K bodu 130 (v celom texte)

V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z

51

tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o pobyt.

K bodom 131 a 132 (príloha č. 2 vypustený desiaty bod a nový bod devätnásť)

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej Únie.

K článku II (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 7 ods. 7 prvá veta)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je, na základe poznatkov aplikačnej praxe, umožniť zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj platobnou kartou. Podľa § 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberajú poplatky v hotovosti, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo poštovým poukazom, čo však nezohľadňuje vývoj a trendy v platobnom styku bežné v cudzích štátoch. Navrhuje sa teda zjednotiť forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z.

K bodu 2 (časť II položka 24 písm. f) a g))

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje správny poplatok za vydanie dokladu o pobyte z dôvodu, že tento bude po jeho vyhotovení zasielaný na adresu žiadateľa. V návrhu zákona zohľadnené správne poplatky podľa zákona č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktoré budú účinné od 1. apríla 2024, teda skôr ako je predpokladaná účinnosť predloženého návrhu zákona.

K bodom 3 až 7 (časť II položka 24 písmeno h), položka 24 Oslobodenie bod 3, 7, 8 a 9)

V súvislosti s bodom 2 sa vypúšťa doterajšia právna úprava zasielania dokladu o pobyte na adresu v Slovenskej republike a zároveň sa aktualizuje oslobodenie k položke 24.

K bodu 8 (časť XVIII Splnomocnenie bod 6)

Navrhovanou úpravou sa z dôvodu návrhu úpravy § 17 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

K článku III (zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov

Slovenskej republiky)

K bodom 1, 2 a 12 (§ 12 ods. 1 a 2, § 13 a § 23a ods. 1)

V súvislosti s potrebou zaviesť do registra obyvateľov Slovenskej republiky aj ďalšie typy osôb, ktoré v ňom v súčasnosti vedené neboli, sa dopĺňa znenie § 12 a § 13. Súčasne sa v súlade s požiadavkami zákona o ochrane osobných údajoch určuje, že doba uchovávania údajov v registri obyvateľov Slovenskej republiky a registri fyzických osôb je trvalá, čo vychádza aj zo samotnej definície registra, keďže je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Trvalo obsahuje súbor údajov o obyvateľoch

52

Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám ako aj ďalšie administratívne údaje. Trvalá evidencia údajov je rovnako potrebná z dôvodu, že register obyvateľov je zdrojovou agendou registra fyzických osôb, ktorý predstavuje referenčný register verejnej správy.

K bodu 3 (§ 14 písm. e) a f))

Z aplikačnej praxe vyplynuli požiadavky na doplnenie typu osoby - cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky evidovaný v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu aj do registra obyvateľov Slovenskej republiky. Taktiež sa do tohto registra zavádza aj nový typ osoby - cezhraničný používateľ elektronických služieb.

K bodom 4, 6 a 13 (§ 15 písm. a), § 16 písm. a) a § 23a ods. 2)

Do položkovej skladby osobných údajov typu osoby občan Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky sa dopĺňajú nové položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor. Jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade ak by použila autentifikačné prostriedky vydané rôznymi štátmi. Súčasne bude každej osobe vedenej v registri do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou. A taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory.

Zaradenie ďalších položiek: štátna príslušnosť, okres úmrtia a štát úmrtia vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe, kde štátna príslušnosť k Slovenskej republike sa doteraz rozlišovala len podľa typu osoby, čo niektorým odberateľom údajov spôsobovalo problémy. Súčasne sa do budúcna zabezpečí aj možnosť poskytovať údaj o štátnej príslušnosti k ďalším štátom, ak to bude pre odberateľov údajov potrebné. Okres a štát úmrtia číselníkové položky, ktoré spresňujú v súčasnosti uvádzané miesto úmrtia. Cieľom je zvýšenie kvality spracúvaných údajov.

K bodu 5 (§ 15 písm. c) body 1e a 1f a § 16 písm. c) body 1e a 1f)

Do položkovej skladby údajov o vzťahoch k iným osobám typu osoby občan Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky sa dopĺňajú nové položky - dátum sobáša a miesto uzavretia sobáša. Zavedenie uvedených údajov je nutné pre zabezpečenie možnosti poskytovať údaje v rozsahu údajov uvedených na sobášnom liste z referenčného registra.

K bodu 7 (§ 16 písm. d) bod 1)

V nadväznosti na schválenie zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zaviedla možnosť vydania občianskeho preukazu s miestom pobytu v zahraničí, sa dopĺňa položková skladba typu osoby - občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 8 (§ 17)

Mení sa určenie položkovej skladby údajov pre typ osoby - cudzinec prihlásený na pobyt na území Slovenskej republiky a cudzinec, ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej republiky tak, aby boli jednoznačne vymedzené jednotlivé položky rovnako ako je to pri ostatných typoch osôb. Súčasné znenie § 17 zákona spôsobuje v aplikačnej praxi problémy pri jednoznačnom určení osobných údajov, ktoré evidované na doklade o pobyte vydanom podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Z uvedeného dôvodu sa pristúpilo k taxatívnemu vymenovaniu údajov, ktoré evidované v registri obyvateľov. Štátna

53

príslušnosť je v súčasnosti evidovaná na doklade, preto je potrebné ju uvádzať aj pri taxatívne vymedzenom rozsahu osobných údajov. Taktiež pre tento typ osoby sa zavádzajú nové položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor. Evidencia nového typu identifikátora vytvoreného odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typu jedinečného identifikátora a kódu krajiny vydávajúcej identifikátor vyplýva z Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a je nevyhnutná z dôvodu ľahšej identifikácie osoby a jednoznačného stotožnenia osôb. Pri využívaní elektronických služieb prostredníctvom Jednotnej digitálnej brány je možné, že predmetné služby bude chcieť využiť aj osoba občan Slovenskej republiky alebo cudzinec s pobytom na území Slovenskej republiky. Evidovanie a uchovávanie predmetného identifikátora bude zabezpečovať ľahšie stotožnenie konzumenta elektronických služieb. Aj v prípade tohto typu osoby platí, že jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade, ak by použila autentifikačné prostriedky vydané rôznymi štátmi. Súčasne bude každej osobe do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou a taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory.

K bodu 9 (§ 17a a § 17b)

Určuje sa položková skladba údajov pre novozavedené typy osôb do registra obyvateľov, t. j. pre cudzinca bez pobytu na území Slovenskej republiky evidovaného v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu a pre cezhraničného používateľa elektronických služieb. Taktiež sa pre tieto typy osôb zavádzajú aj položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor, pričom aj pri týchto typoch osôb platí, že jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade, ak by použila rôzne autentifikačné prostriedky. Súčasne bude každej osobe do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou a taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory. Súčasne platí, že pre tých odberateľov a poskytovateľov údajov, ktorí nebudú využívať údaje o cezhraničných používateľoch elektronických služieb, bude poskytovanie údajov naďalej zabezpečené súčasným spôsobom bez potreby akýchkoľvek dodatočných nákladov.

K bodu 10 (§ 18 ods. 3)

Obec poverená viesť matriku zaznamenáva údaje do registra obyvateľov, ak sú predmetom evidencie v registri obyvateľov. Zdrojovou agendou registra fyzických osôb je register obyvateľov. Keďže informačné systémy v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapisujú údaje do registra fyzických osôb prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky, dopĺňa sa povinnosť zapisovať údaje, ktoré majú byť predmetom evidencie v registroch, priamo do zákona.

K bodu 11 (§ 23 ods. 1)

Rozsah poskytovaných údajov sa dopĺňa o poskytnutie údajov o mieste a dátume úmrtia osoby, o ktorej sa poskytuje oznámenie o mieste pobytu obyvateľa, ak táto osoba nežije a údaje o úmrtí sú evidované v registri obyvateľov.

54

Požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe, ako aj z dôvodu, že smrť predstavuje právnu skutočnosť, ktorá právne následky. Pri poskytnutí oznámenia o mieste pobytu obyvateľa, ktorý zomrel a v registri obyvateľov zapísané úmrtie, sa v oznámení uvádza dátum ukončenia pobytu. Žiadateľovi nie je zrejmé, že ukončenie pobytu požadovanej osoby nastalo z dôvodu úmrtia, pretože sa údaje o úmrtí v oznámení neposkytujú. Ďalej žiadateľ nemá vedomosť, že sa jedná o posledný pobyt osoby a v budúcnosti iný pobyt osoby poskytnutý nebude. Tieto skutočnosti sa považujú za nesúlad v poskytovaní údajov pre žiadateľov o oznámenie miesta pobytu obyvateľa, čo zároveň vedie k mylnej predstave, že osoba je stále živá.

K bodom 14 a 15 (§ 23b ods. 1 písm. d) a § 23b ods. 1 písm. e))

Určenie položkovej skladby údajov registra fyzických osôb pre typ osoby - cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky evidovaný v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu a cezhraničný používateľ elektronických služieb sa určuje rovnako ako pre ostatné typy osôb.

K bodu 16 (§ 23b ods. 2)

Na správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu pri cezhraničných používateľoch elektronických služieb sa nebude vzťahovať povinnosť zapisovať do registra údaje o cudzincoch bez pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 17 (§ 23b ods. 4)

Zdrojovým informačným systémom pre údaje o cezhraničných používateľoch elektronických služieb bude komunikačná časť autentifikačného modulu. Správcovi tohto modulu sa určuje povinnosť zapisovať všetky údaje o tomto type osoby do registra fyzických osôb, v rozsahu podľa § 23b ods. 1 písm. e) v prípade, ak takéto údaje vo svojom informačnom systéme vedie. Súčasne sa stanovuje aj minimálna množina údajov, ktorá musí byť pre zápis takéhoto typu osoby naplnená a ktorá zodpovedá povinným položkám podľa Vykonávacieho nariadenia Komisie 2015/1501. Dôvodom stanovenia minimálnej množiny údajov je predchádzanie zapisovaniu údajov do registra fyzických osôb v prípadoch, ak by autentifikačný prostriedok týchto osôb bol vydaný v rozpore s uvedeným vykonávacím nariadením, to znamená v prípadoch, ak by neobsahoval všetky povinné položky.

K bodom 18 a 19 (§ 23b ods. 5 a § 26 ods. 4)

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zavedením nového typu technického identifikátora.

K čl. IV (zákon o službách zamestnanosti)

K bodu 1 (§ 2 ods. 3)

V súlade s čl. 16 ods. 1 písm. e) smernice 2021/1883 EÚ, v zmysle ktorej majú držitelia modrej karty Európskej únie vydanej v Slovenskej republike (ďalej len „modrá karta“) nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, ako štátni príslušníci členského štátu, sa navrhuje upraviť rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občan Slovenskej republiky.

K bodu 2 (§ 6 ods. 1)

55

V nadväznosti na pôsobnosť úradu upravenej v § 13 ods. písm. f) zaraďovať občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa návrhom precizuje znenie § 6 ods. 1 vypustením nadbytočného textu.

K bodom 3, 7 9, 15, 31, 33, 34 [(§ 12 písm. o), § 13 ods. 3 písm. c), d), e), § 21 ods. 3, § 23b ods. 2 až 4)]

V súvislosti s návrhom na zmenu podmienok pre udelenie modrej karty, ako aj s návrhom na zmenu procesu jej udeľovania a vydávaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (viď novelizačný bod 19, § 21a), sa navrhuje zmena kompetentného orgánu pre vydávanie tohto potvrdenia, a to z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“). Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že navrhovaná úprava podmienok a procesu za cieľ najmä zatraktívniť a zefektívniť inštitút modrej karty, a teda možno očakávať aj zvýšený počet žiadostí, ktoré by ústredie z kapacitných dôvodov nebolo schopné vybavovať v stanovených lehotách. Z tohto dôvodu sa v príslušných ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti navrhuje:

-vypustiť z pôsobnosti ústredia kompetenciu vydávať a rušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 12 písm. o),

-vypustiť z pôsobnosti úradu kompetenciu poskytovať ústrediu informácie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 13 ods. 3 písm. c),

-doplniť do pôsobnosti úradu kompetenciu vydávať a rušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu 13 ods. 3 písm. c) a § 21 ods. 3,

-doplniť do pôsobnosti úradu kompetenciu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 13 ods. 3 písm. d) tretí bod),

-zmena orgánu na plnenie informačnej povinnosti zamestnávateľa o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania držiteľa modrej karty z ústredia na úrad (§ 23b ods. 2 prvá veta),

-zmena orgánu na plnenie informačnej povinnosti zamestnávateľa o nenastúpení do zamestnania držiteľa modrej karty z ústredia na úrad (§ 23b ods. 3 a § 23b ods. 4).

K bodom 4 6, 10, 14, 20, 22, 24, 29, 32, 36, 38 41, 44, 45, 47 49 [(§ 12 písm. y) štvrtý bod, § 12 písm. y) piaty bod, § 13 ods. 1 písm. g), § 13 ods. 3 písm. e), § 21 ods. 2, § 22 ods. 3 písm. b), § 23a ods. 1 písm. c) a k), odkaz 28j, § 23b ods. 2 tretia veta, § 23b ods. 8, ods. 10 písm. b), ods. 11, ods. 13, § 32 ods. 8, § 67 ods. 15, ods. 16, § 68 ods. 4 písm. a), § 70 ods. 1 a ods. 8)]

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 11 [(§ 21 ods. 1 písm. a)]

Navrhovaná úprava reaguje na povinnú transpozíciu smernice (EÚ) 2021/1833 , ktorá upravuje viaceré režimy zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je jej držiteľom. Ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a)má vydanú modrú kartu na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu ide o štandardný postup, kedy na udelenie prechodného pobytu modrá karta sa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného úradu s obsadením voľného pracovného miesta,

56

b)má vydanú modrú kartu a úrad vydal potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, podľa § 21a ods. 1 písm. b), ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením ide o situáciu kedy štátny príslušník vydanú modrú kartu kratšie ako 12 mesiacov a žiada o jej obnovu, mení zamestnávateľa alebo chce na jej základe vykonávať aj ďalšie vysokokvalifikované zamestnanie,

c)má vydanú modrú kartu a štátny príslušník tretej krajiny ohlásil tohto zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, po uplynutí 12 mesiacov výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty ide o situáciu kedy sa u štátneho príslušníka tretej krajiny nevyžaduje na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a postačuje len ohlásenie nového alebo ďalšieho zamestnávateľa útvaru Policajného zboru (článok 15 ods. 3 smernice (EÚ) 2021/1833 ),

d)má vydanú modrú kartu na základe žiadosti o obnovenie modrej karty podanú po 12 mesiacoch výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty a štátny príslušník tretej krajiny uviedol tohto zamestnávateľa v žiadosti o obnovenie modrej karty – ide o situáciu kedy sa u štátneho príslušníka tretej krajiny na obnovenie modrej karty nevyžaduje vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ale postačuje uvedenie tohto zamestnávateľa v žiadosti o obnovenie modrej karty (článok 15 ods. 3 smernice (EÚ) 2021/1833),

e)má vydanú modrú kartu a úrad vydal potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 1 písm. c), ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením ide o situáciu, kedy držiteľ modrej karty vykonáva popri výkone vysokokvalifikovaného zamestnania aj zamestnanie, v prípade ktorého sa vyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b.

K bodu 12 [(§ 21 ods. 1 písm. c)]

Navrhovanou úpravou sa upravuje situácia, kedy štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a vykonáva viac ako len jedno zamestnanie, vykonáva zamestnanie u ďalšieho zamestnávateľa, alebo zmenil zamestnávateľa. V uvedených prípadoch sa na výkon týchto zamestnaní vyžaduje vydanie osobitného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 1 písm. b), ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením.

K bodu 13 [(§ 21 ods. 1 písm. g) a h)]

S cieľom urýchlenia prístupu štátnych príslušníkov tretej krajiny na slovenský trh práce sa navrhuje úprava, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má vydané:

-potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie modrej karty spolu so všetkými náležitosťami, môže pracovať od dňa prijatia žiadosti do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty,

-potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a potvrdenie o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami, môže pracovať od dňa prijatia žiadosti do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 16 (§ 21 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava zavedením vnútorného odkazu nadväzne na návrh na úpravu znenia odseku 1 v § 21b. v nadväznosti na úpravu vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a na návrh na vypustenie písmena o) v § 12.

57

K bodu 17 (§ 21 ods. 6)

Návrhom sa zvyšuje percentuálny podiel štátnych príslušníkove tretej krajiny z 30 % na 45 %, ktorý môže zamestnávateľ zamestnávať z celkového počtu zamestnancov v prípade ak žiada o vydanie potvrdenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon zamestnania zo zoznamu zamestnaní s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily.

K bodu 18 (§ 21 ods. 7)

Navrhovaná úprava precizuje ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý určuje, že fyzické osoby a právnické osoby používajú v úradnom styku štátny jazyk slovenský jazyk. Navrhované ustanovenie špecifikuje v akej forme úrad akceptuje doklady prislúchajúce k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu alebo k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

K bodu 19 (§ 21a a 21b)

Všeobecne k § 21a a § 21b

V prípade oboch ustanovení sa v spojení s úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. navrhuje úprava procesu vydávania modrých kariet a udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania. Navrhuje sa nasledovné nastavenie: zamestnávateľ si najskôr na úrade vopred overí možnosť obsadenia pracovného miesta štátnym príslušníkom tretej krajiny a požiada výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) úrad o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (spolu ďalej len „potvrdenie“). Úrad následne vydá potvrdenie obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s obsadením, a zašle ho bezodkladne, výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) zamestnávateľovi a zároveň Ministerstvu vnútra SR a Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závislosti od toho, ktorý z príslušných orgánov zamestnávateľ označí v žiadosti o vydanie potvrdenia. V prípade vyjadreného súhlasu môže zamestnávateľ kontaktovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý si môže podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo modrej karty na príslušný útvar Policajného zboru alebo na príslušný zastupiteľský úrad.

K § 21a

V súlade s novou úpravou kritérií a požiadaviek prijímania štátnych príslušníkov tretej krajiny na účely vysokokvalifikovaného zamestnania v smernici (EÚ) 2021/1833, sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K ods. 1: Navrhuje sa, že potvrdenie vydáva úrad do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa, ktorý záujem prijať štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania. Úrad toto potvrdenie vydáva na účel vydania modrej karty, obnovenie modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je jej držiteľom kratšie ako 12 mesiacov a na účely zmeny zamestnania alebo nástupu do ďalšieho zamestnania v prípade, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty kratšie ako 12 mesiacov. Nakoľko pri vydávaní potvrdenia na účel modrej karty sa navrhuje aj zrušenie testu trhu práce a zároveň aj zrušenie povinnosti zamestnávateľa nahlásiť voľné pracovné miesto 15 dní pred podaním žiadosti o modrú kartu štátnym príslušníkom tretej krajiny, navrhuje sa predĺženie lehoty pre vydanie potvrdenia (z 5 na 15 pracovných dní) z dôvodu zabezpečenia dostatočného času priestoru úradu na preverenie splnenia zákonných podmienok pre vydanie potvrdenia. Ide o maximálnu lehotu pre vydanie potvrdenia, úrady budú interne

58

usmernené vybavovať žiadosti čo najskôr po preverení splnenia podmienok pre vydanie potvrdenia.

K ods. 2: Ustanovuje sa, že zamestnávateľ podáva žiadosť o vydanie potvrdenia výlučne elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom (cez ústredný portál verejnej správy) na formulári, ktorého vzor určí Ústredie. Prílohou k žiadosti o vydanie potvrdenia je:

-elektronická kópia pracovnej zmluvy na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania alebo písomný prísľub zamestnávateľa, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania (čl. 5 ods. 1 písm. a smernice (EÚ) 2021/1833),

-elektronická kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny o dosiahnutí vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa, kópia rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie alebo rozhodnutia o uznaní stupňa vzdelania, pričom kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny o dosiahnutí vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa a kópia rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie sa nevyžaduje u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorý kópiu týchto rozhodnutí predložil v rámci konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, alebo ktorý je držiteľom modrej karty a ktorý kópiu týchto rozhodnutí predložil v rámci konania o udelenie modrej karty (čl. 5 ods.1 písm. b), c) a ods. 6 písm. a) smernice (EÚ) 2021/1833),

-ak ide o výkon zamestnania skupiny 133 Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti informačných a komunikačných technológii a triedy 25 Špecialisti v oblasti informačných a komunikačných technológií podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní (SK ISCO-08_2020), vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania štátny príslušník tretej krajiny môže preukázať aj dokladmi preukazujúcimi získanie vyšších odborných zručností, pričom vyššími odbornými zručnosťami na tento účel vedomosti, zručnosti a kompetencie získané odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktoré rozhodujúce pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedené v pracovnej zmluve alebo písomnom prísľube zamestnávateľa, a ktoré boli získané počas najmenej troch rokov v období siedmich rokov pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty. Doklady, ktorými sa vedomosti, zručnosti a kompetencie preukazujú sú napr.:

-pracovná zmluva, na základe ktorej štátny príslušník tretej krajiny vykonával vysokokvalifikované zamestnanie,

-výpis z príslušných registrov, ktoré potvrdzujú vykonávanie vysokokvalifikovanej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny (napr. SZČO, freelancer),

-inominátna zmluva (napr. mandátna, príkazná, zmluva o dielo, zmluva o spolupráci),

-potvrdenie o registrácii v príslušnom systéme sociálneho zabezpečenia v krajine, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny platil povinné odvody do poistných fondov,

-potvrdenie o daňovej registrácii, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny dosiahol zdaniteľné príjmy alebo v krajine domicilu,

-certifikáty a písomné osvedčenia potrebné na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania v súlade s požiadavkami uvedenými v Registri zamestnaní Národnej sústavy povolaní;

-elektronická kópia rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie preukazujúcej požadovanú odbornú spôsobilosť na výkon požadovaného zamestnania, ak ide o regulované povolanie (čl. 5 ods.1, písm. b), c), čl. 2 ods. 9 smernice (EÚ) 2021/1833),

-vyhlásenie zamestnávateľa o spôsobe preverenia vyšších odborných zručností štátneho príslušníka tretej krajiny, podávané na formulári, ktorého vzor určí ústredie.

59

K ods. 3 Navrhuje sa ustanoviť, že v prípade, ak zamestnávateľ podal neúplnú žiadosť o vydanie potvrdenia, alebo prílohy nie postačujúce pre overenie splnenia podmienok na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas, úrad vyzve zamestnávateľa na doplnenie. V takom prípade lehota na vydanie potvrdenia začína plynúť po dourčení úplnej žiadosti.

K ods. 4 Navrhujú sa ustanoviť podmienky na vydanie potvrdenia, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením:

-podmienka, že zamestnávateľovi, ktorý záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o vydanie alebo obnovenie modrej karty, alebo pred oznámením zmeny údajov o zamestnávateľovi a zamestnaní

-zamestnávateľovi, ktorý záujem prijať do vysokokvalifikovaného zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti (čl. 7 ods.2, písm. d) smernice (EÚ) 2021/1833),

-zamestnávateľ, ktorý záujem prijať do vysokokvalifikovaného zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nahlásil voľné pracovné miesto najneskôr v deň podania žiadosti o vydanie potvrdenia; táto podmienka a neuplatní v prípade, že ide o obnovenie modrej karty na to isté pracovné miesto, pri prechode štátneho príslušníka tretej krajiny z prechodného pobytu na účel zamestnania na modrú kartu, pričom ostáva zamestnaný na tom istom pracovnom mieste a v prípade prechodu štátneho príslušníka tretej krajiny z národných víz na modrú kartu, pričom ostáva zamestnaný na tom istom pracovnom mieste,

-zamestnávateľ musí mať splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe a nemá určený splátkový kalendár podľa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov; splnenie týchto povinností zisťuje úrad (čl. 7 ods.2, písm. b), c) smernice (EÚ) 2021/1833),

-zamestnávateľ nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru; splnenie týchto podmienok na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ (čl. 7 ods.2, písm. b) smernice (EÚ) 2021/1833),

-trvanie pracovného pomeru je dohodnuté najmenej na šesť mesiacov a pracovná zmluva alebo prísľub je v súlade so zákonom (čl. 5 ods.1, písm. a) smernice (EÚ) 2021/1833),

-doklady o vzdelaní, doklady preukazujúce získanie vyšších odborných zručností a vyhlásenie zamestnávateľa o spôsobe preverenia vyšších odborných zručností štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedajú požiadavkám na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve alebo v prísľube zamestnávateľa (čl. 5 ods.1 písm. b), c smernice (EÚ) 2021/1833),

-mesačná mzda je dohodnutá najmenej vo výške 1,2-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty. U štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty sa znižuje dohodnutá mesačná mzda na úroveň priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty, to neplatí pri obnove modrej karty po uplynutí troch rokov od získania vysokoškolského vzdelania alebo po uplynutí 24 mesiacov od vydania prvej modrej karty. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, výška dohodnutej mesačnej mzdy sa prepočíta na výšku

60

zodpovedajúcu pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas. (čl. 5 ods.3, 5 smernice (EÚ) 2021/1833).

Navrhuje sa vypustiť test trhu práce pri vydávaní potvrdenia, úrad nebude prihliadať na situáciu na trhu práce. Uvedené sa navrhuje aj z dôvodu lákania talentov a vysokokvalifikovaných zamestnancov zo zahraničia v súlade s Plánom obnovy a odolnosti SR, Komponent 10.

K ods. 5 Navrhuje sa predĺženie obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie, zo štyroch na päť rokov. Podľa smernice (EÚ) 2021/1833, obdobie, na ktorú môže byť modrá karta vydaná, je najmenej 24 mesiacov (čl. 9 ods. 2). Sleduje sa tým, okrem priaznivejších podmienok pre prístup vysokokvalifikovanej pracovnej sily na slovenský trh práce, aj plynulý prechod po 5 rokoch na dlhodobý pobyt bez potreby obnovy modrej karty a zníženie aj administratívnej záťaže (inak by po štyroch rokoch musel štátny príslušník tretej krajiny žiadať o obnovu modrej karty, t.j. išlo by o ďalšie konanie).

K ods. 6 a 7 Navrhuje sa ustanoviť, s cieľom zabezpečenia jednotného postupu, že potvrdenie sa vydáva na formulári, ktorého vzor určí Ústredie. Zároveň sa navrhuje, že na súhlasné vyjadrenie potvrdenia nie je právny nárok.

K ods. 8 S cieľom zefektívnenia a zrýchlenia procesu sa navrhuje ustanoviť, že úrad po vydaní potvrdenia toto bezodkladne zasiela zamestnávateľovi elektronicky. Zároveň ho elektronicky zasiela aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závislosti od toho, ktorý z príslušných orgánov zamestnávateľ označí v žiadosti o vydanie potvrdenia. Ide o zabezpečenie distribúcie potvrdenia na príslušný útvar hraničnej a cudzineckej polície alebo zastupiteľský úrad, kde bude štátny príslušník tretej krajiny podávať žiadosť o vydanie modrej karty.

K ods. 9 Navrhuje sa doplniť nový dôvod, kedy úrad môže potvrdenie zrušiť, a to ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpi do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce, nakoľko tento dôvod znamená zánik účelu, na ktoré bolo potvrdenie vydané. Zároveň, zrušenie potvrdenia je dôvodom pre zrušenie modrej karty.

K ods. 10 V súlade so smernicou sa navrhujú doplniť ďalšie dôvody, kedy úrad zruší potvrdenie, a to ak:

-zamestnávateľovi bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

-zamestnávateľ nemá splnené daňové povinnosti je v konkurze, likvidácii, nútenej správe a má určený splátkový kalendár a evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru (čl. 8 ods. 2 písm. b) smernice (EÚ) 2021/1833),

-štátny príslušník tretej krajiny je nezamestnaný viac ako tri mesiace, ak je držiteľom modrej karty menej ako dva roky, alebo je nezamestnaný viac ako šesť mesiacov, ak je držiteľom modrej karty najmenej dva roky (čl. 8 ods. 5 smernice (EÚ) 2021/1833),

-štátny príslušník tretej krajiny stratil vyššiu odbornú kvalifikáciu na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania (čl. 8 ods. 1 písm. c) smernice (EÚ) 2021/1833),

-výška mzdy štátneho príslušníka tretej krajiny prestala spĺňať stanovenú požiadavku na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania (čl. 8 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2021/1833).

V súvislosti so zmenou procesu vydávania potvrdenia sa navrhujú nové dôvody na zrušenie potvrdenia:

61

-ak úrad dodatočne zistí, že v žiadosti a jej prílohách zamestnávateľ uviedol nepravdivé

údaje, alebo doklady boli vydané neoprávnene, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené,

-žiadosť o vydanie alebo obnovenie modrej karty bola zamietnutá,

-modrá karta bola štátnemu príslušníkovi tretej krajiny odňatá, alebo zanikla.

K ods. 11 - Návrhom sa dopĺňa povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preveriť splnenie podmienok na vydanie potvrdenia, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením aj u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vydanú modrú kartu a ohlásil nového alebo ďalšieho zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, po uplynutí 12 mesiacov výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty.

K § 21b

Úpravy v § 21b smerujú k úprave celkového procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (bližšie popísané v časti všeobecne k § 21a a § 21b). V súvislosti s uvedeným sa navrhuje ustanoviť, že

-zamestnávateľ podáva žiadosť o vydanie potvrdenia výlučne elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom (cez ústredný postál verejnej správy) na formulári, ktorého vzor určí ústredie,

-v prípade, že zamestnávateľ podal neúplnú žiadosť o vydanie potvrdenia úrad vyzve zamestnávateľa na jeho doplnenie. V takom prípade lehota na vydanie potvrdenia začína plynúť po dourčení úplnej žiadosti.

-na vydanie potvrdenia, ktoré obsahuje súhlas, nie je právny nárok,

-úrad po vydaní potvrdenia toto bezodkladne zasiela elektronicky zamestnávateľovi a zároveň Ministerstvu vnútra SR a Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závislosti od toho, ktorý z príslušných orgánov zamestnávateľ označí v žiadosti o vydanie potvrdenia. Ide o zabezpečenie distribúcie potvrdenia na príslušný útvar hraničnej a cudzineckej polície alebo zastupiteľský úrad, kde bude štátny príslušník tretej krajiny podávať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa upravujú náležitosti žiadosti o vydanie potvrdenia:

-precizuje sa obsah písomného prísľubu zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania,

-v prípade, ak ide pridelenie štátneho príslušníka tretej krajiny užívateľskému zamestnávateľovi agentúrou dočasného zamestnávania, prísľub obsahuje aj súhlas užívateľského zamestnávateľa s dočasným pridelením,

-precizujú sa doklady preukazujúce odbornú kvalifikáciu pre výkon požadovaného zamestnania, ak ide o regulované povolanie,

-vyhlásenie o splnení podmienky najviac 45 % podielu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny k ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily.

Okrem uvedeného sa návrhom v odseku 1 upravuje, že úrad vydá potvrdenie, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas, do 15 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľa. Vzhľadom na navrhované otočenie procesu, ako aj na to, že v niektorých prípadoch sa voľné pracovné miesto nahlasuje v deň podania žiadosti (napr. pri nedostatkových profesiách), navrhuje sa predĺženie lehoty pre vydanie potvrdenia (z 5 na 15 pracovných dní) z dôvodu zabezpečenia dostatočného času priestoru úradu na preverenie splnenia zákonných podmienok pre vydanie potvrdenia. Ide o maximálnu lehotu pre vydanie potvrdenia, úrady budú interne usmernené vybavovať žiadosti čo najskôr po preverení splnenia podmienok pre vydanie potvrdenia.

Zároveň sa precizuje, v ktorých situáciách úrad vydáva potvrdenie, a to

-na účel konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania,

62

-na účel vykonávania ďalšieho zamestnania v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený prechodný pobyt na účel zamestnania (zmena zamestnávateľa, ďalší zamestnávateľ)

-na účel vykonávania ďalšieho zamestnania na ktoré sa nevyžaduje vyššie odborná kvalifikácia, v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

Zároveň sa navrhujú doplniť situácie, v ktorých pri vydávaní potvrdenia úrad nebude prihliadať na situáciu na trhu práce (nebude vykonávať test trhu práce). Ide o situácie keď štátny príslušník tretej krajiny udelené národné vízum a má záujem o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na tom istom pracovnom mieste, alebo štátny príslušník tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, ktorý je zamestnaný v pracovnom pomere na území Slovenskej republiky najmenej šesť mesiacov a bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste a žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. V súvislosti so zmenou procesu vydávania potvrdenia sa navrhuje doplniť:

-k žiadosti o vydanie potvrdenia predkladanie dokladov preukazujúcich skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun,

-nové dôvody na zrušenie potvrdenia, a to v prípade ak úrad dodatočne zistí, že v žiadosti a jej prílohách zamestnávateľ uviedol nepravdivé údaje, alebo doklady boli vydané neoprávnene, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené.

V súvislosti s návrhom, že štátny príslušník tretej krajiny môže vykonávať zamestnanie na základe súhlasného potvrdenia po podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, dopĺňajú sa dôvody na zrušenie potvrdenia to v prípade, ak žiadosť o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania bola zamietnutá. Zároveň sa dopĺňa dôvod na zrušenie potvrdenia v prípadoch, ak prechodný pobyt na účel zamestnania bol zrušený, alebo zanikol.

K bodu 21 [(§ 22 ods.12 písm. b)]

Návrhom sa precizuje text z dôvodu, že je veľmi problematické, kedy možno vyhodnotiť, že doklad bol získaný „podvodným spôsobom“.

K bodom 23, 27, 28 [(§ 23a ods. 1 písm. e), § 23a ods. 1 písm. af) tretí bod, § 23a ods. 1 písm. ah)]

Vzhľadom na existenciu uplatňovania režimu národných víz aj na účel štúdia (národné vízum v záujme Slovenskej republiky, je študentom vysokej školy a prichádza na územie Slovenskej republiky s podporou štipendia financovaného v rámci programov, ktorých vytvorenie schválila priamo vláda Slovenskej republiky, boli schválené vládou prijatím strategických dokumentov, alebo ktoré sa realizujú na základe medzinárodných zmlúv alebo v rámci programu Európskej únie pre vzdelávanie a odbornú prípravu) sa navrhuje ich zrovnoprávnenie s držiteľmi prechodného pobytu na účel štúdia v otázke prístupu na trh práce.

Zároveň, na základe poznatkov aplikačnej praxe, sa navrhuje upraviť rozsah hodín pre výkon práce u študentov a VŠ s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia z 10 hodín (resp. 20 hodín u VŠ) týždenne na 40 hodín (resp. 80 hodín u VŠ) v mesiaci s vypustením možnosti prepočtu na zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov v roku, nakoľko tento v praxi robí problém pri kontrole dodržiavania rozsahu hodín na výkon práce.

K bodu 25 [(§ 23a ods. 1 písm. u)]

V súvislosti s návrhom, že štátny príslušník tretej krajiny môže vykonávať zamestnanie na základe súhlasného potvrdenia podľa § 21a a § 21b po podaní žiadosti o vydanie modrej karty/o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa navrhuje vypustiť možnosť

63

zamestnania na účel zaškolenia pri výkone zamestnania s nedostatkom pracovnej sily po podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 26 [(§ 23a ods. 1 písm. y)]

Navrhovaná úprava predstavuje precizáciu znenia ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že z uvedeného ustanovenia nie je vylúčená medzinárodná nákladná doprava.

K bodu 29 [(§ 23a ods. 1 písm. ak)]

Návrhom na doplnenie § 23a ods. 1 o nové písmeno ak) sa rozširuje kategória štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je najmenej 12 mesiacov držiteľom modrej karty vydanej v inom členskom štáte Európskej únie, odo dňa prijatia úplnej žiadosti o vydanie modrej karty v Slovenskej republike do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty v Slovenskej republike (čl. 21 ods. 3 smernice (EÚ) 2021/1833).

K bodu 30 (§ 23b ods. 1)

V súvislosti s úpravou procesu vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu sa ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uchovávať toto potvrdenie počas trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny a zároveň odovzdať kópiu potvrdenia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny najneskôr pri jeho nástupe do zamestnania. Uvedené potvrdenie bude nahrádzať doposiaľ vydávané tzv. dodatočné údaje o zamestnaní, a to tak pre zamestnávateľa ako aj pre zamestnanca štátneho príslušníka tretej krajiny.

V súvislosti s návrhom, že štátny príslušník tretej krajiny môže vykonávať zamestnanie na základe súhlasného potvrdenia podľa § 21a a § 21b po podaní žiadosti o vydanie modrej karty/o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa navrhuje povinnosť pre zamestnávateľa vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania a uchovávať potvrdenie o prijatí žiadosti o vydanie modrej karty/o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami.

K bodu 35 (§ 23b ods. 5)

Navrhovaným ustanovením sa dopĺňa informačná povinnosť pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty viac ako 12 mesiacov a ktorý zmenil zamestnanie alebo predĺžil svoje pôvodné zamestnanie a tieto zmeny ohlásil príslušnému policajnému útvaru. Ide o štátneho príslušníka tretej, ktorý vydanú modrú kartu a štátny príslušník tretej krajiny ohlásil tohto po uplynutí 12 mesiacov výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty, alebo o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vydanú modrú kartu na základe žiadosti o obnovenie modrej karty podanú po 12 mesiacoch výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania na základe modrej karty a štátny príslušník tretej krajiny uviedol tohto zamestnávateľa v žiadosti o obnovenie modrej karty (článok 15 ods. 3 smernice (EÚ) 2021/1833). Uvedené sa navrhuje na účely preverenia plnenia podmienok, či štátny príslušník tretej krajiny naďalej spĺňa podmienky výkonu vysokokvalifikovaného zamestnania s požadovaným mzdovým prahom.

K bodu 37 (§ 23b ods. 9)

Precizuje sa povinnosť hostiteľského subjektu pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny uchovávať potvrdenie o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel

64

zamestnania spolu so všetkými náležitosťami a odovzdať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny najneskôr pri jeho nástupe do zamestnania potvrdenie podľa §21b.

K bodu 42 [(§ 34 ods. 14 písm. k)]

Návrhom na vypustenie písmena k) sa umožňuje zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý udelený dlhodobý pobyt a štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, a to bez splnenia podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti (čl.16 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2021/1833).

K bodu 43 [(§ 36 ods. 1 písm. x)]

Návrhom sa dopĺňa dôvod vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým je zánik modrej karty. Súčasne sa navrhuje zánik modrej karty ako dôvod na vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie neuplatňovať na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (napríklad má udelený dlhodobý pobyt, ktorý ho oprávňuje na evidenciu v evidencii uchádzačov o zamestnanie).

K bodu 46 (§ 67 ods. 19)

V súlade s Nariadením európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 pre účely služieb zamestnanosti sa návrhom stanovuje maximálna doba uchovávania osobných údajov na 10 rokov.

K bodu 50 (§ 72ay)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k zavádzaným úpravám. Na základe prechodného ustanovenia sa stabilizujú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydané podľa doterajšej právnej úpravy a zároveň sa ustanovujú pravidlá pre neskončené procesy udelenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

S účinnosťou od 15. júla 2024 sa navrhuje neuplatňovať § 72au ods. 2 v súvislosti s úpravou procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania. V zákone o pobyte cudzincov sa navrhuje vypustiť vydávanie dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“. Zároveň v súvislosti s vypustením možnosti zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zaškolenia pri výkone zamestnania s nedostatkom pracovnej sily po podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sa navrhuje neuplatňovať odsek 3.

K bodom 51 až 59 (Príloha č. 1)

Navrhuje sa doplnenie typu údajov, ktoré bude poskytovať Sociálna poisťovňa do Informačného systému služieb zamestnanosti. Prepojením a rozšírením údajov bude možné zjednodušiť formulár žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko tieto údaje budú poskytovať informácie o predchádzajúcej pracovnej pozícii uchádzača o zamestnanie, a údaje, na základe ktorých bude úrad vedieť posúdiť zaradenie vo vzťahu k ukončeniu zamestnania a vyradenie vo vzťahu k nástupu do zamestnania. Zároveň sa rozsah údajov poskytovaných zo Sociálnej poisťovne navrhuje rozšíriť aj o údaje o občanoch Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a o štátnych príslušníkoch tretích krajín a ich rodinných príslušníkoch, na účel zistenia plnenia podmienok podľa tohto zákona.

K bodom 60 a 61 (Príloha č. 4)

Navrhuje sa úprava zoznamu prebraných právne záväzných právnych aktov Európskej únie.

65

K čl. V

Vzhľadom na potrebnú legisvakanciu sa účinnosť zákona navrhuje od 15. júla 2024 okrem čl. I bodov 14, 76 a 127, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom uvedenia európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia ETIAS do prevádzky, a okrem čl. I bodov 68 a 69, ktoré sa týkajú splnenia integračnej podmienky pri žiadostiach o udelenie dlhodobého pobytu (preukazovanie ovládania Slovenského jazyka), ktoré nadobúdajú účinnosť 15. júla 2025, aby mali jazykové školy dostatočný časový priestor na prípravu. Informáciu o uvedení systému ETIAS do prevádzky zverejní ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle.

V Galante 27. marca 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Šutaj Eštok v. r.

minister vnútra Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 404/2011, dátum vydania: 22.11.2011

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore