Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.01.2014 do 19.07.2015

Platnosť od: 22.11.2011
Účinnosť od: 01.01.2014
Účinnosť do: 19.07.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Cudzinecký režim

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST22JUD107109DS21EUPP1ČL7

Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 404/2011 účinný od 01.01.2014 do 19.07.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 404/2011 s účinnosťou od 01.01.2014 na základe 495/2013

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 495/2013, dátum vydania: 31.12.2013

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zá kony bol pripravený na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013.

Cieľom tejto novely je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho obč ianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (ďalej len 'smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ'). Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013.

Návrh zákona v súvislosti s transpoz íciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 480/2002 Z. z.') a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, najmä

-rozširuje okruh miest, kde m ôže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky,

-spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana,

-nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternat íva vnútroštátneho presídlenia),

-dopĺň a prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania,

-dopĺňa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,

-rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana,

-stanovuje správoplatnenie výroku o poskytnutí doplnkovej ochrany,

-dopĺňa vymedzenie sociálnej skupiny,

-určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jednéh o roka,

-stanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie)], ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V zákone č. 480/2002 Z. z. sa tiež navrhuje stanoviť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prí stupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike, ktorá bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.

K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už 1. mája 2013, kedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyž aduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.

V oblasti integračných opatrení uhr ádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.

Transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa začína v Slovenskej republike druhá etapa budovania spoločného európskeho azylového systému. Za začatie druhej etapy budovania spoločného európskeho azylov ého systému je možné považovať aj transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pô sobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, ktorá je do právneho poriadku Slovenskej republiky prebratá zákonom č. 75/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. mája 2013.

V roku 2015 bude Slovenská republika povinná prebrať do právneho poriadku, spolu s ostatnými členskými štátmi Európskej únie, ďalšie dve smernice v oblasti azylu, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločný ch konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie). To bude znamenať potrebu ďalšej novelizácie zákona č. 480/2002 Z. z., prípadne aj novelizáciu iných právnych predpisov, avš ak predovšetkým navýšenie finančných prostriedkov určených na realizáciu migračnej politiky v oblasti azylu.

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ si vyžaduje aj novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. (ďalej len 'zákon č. 404/2011 Z. z.') a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon č. 5/2004 Z. z.').

V súvislosti s konaním o odovzdaní do iného štátu cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 sa vyžaduje taktiež novelizácia zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. a zá kona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Cieľom tejto novely zákona je tiež transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore pr áv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ') do právneho poriadku Slovenskej republiky. Transpozičná lehota smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013 a bude prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z.

Podmienky udeľovania prechodného pobytu na úč el zamestnania na území Slovenskej republiky stanovuje zákon č. 404/2011 Z. z. Ná vrh novely zákona č. 404/2011 Z. z. preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá stanovuje jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k jednotnému povoleniu zahàňajú cemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a jednotný postup vybavovania žiadostí vedúci k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu a má prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch Európskej únie. Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krají n o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu. Štátny príslušník tretej krajiny, ktor ý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu 'oprávnenie pracovať '.

Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na úč el zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta. Na úseku povinností stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľné ho pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom 'Dodatočné údaje o zamestnaní', ktorý policajný ú tvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa stanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.

V zákone č. 404/2011 Z. z. sa ďalej zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.

Podmienky udeľovania povolenia na zamestnanie pre štátnych pr íslušníkov tretích krajín v Slovenskej republike upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Povolenia na zamestnanie udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') podľa tohto zákona, ktor é taktiež vydávajú potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu vydáva Ú stredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie').

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. je najmä

-rozšíriť pôsobnosť ústredia zrušiť potvrdenie o možnosti ob sadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odň atých povolení na zamestnanie,

-stanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ môže zamestnať len štátneho prí slušníka tretej krajiny,

oktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovn ého miesta a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,

oktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

oktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

o ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

o u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-stanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovn é miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych prísluš níkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny alebo

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-stanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušní kov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegá lne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegá lne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti sa novelizuje aj zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorš ích predpisov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a vplyvy na životné prostredie; bude mať negatí vne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Doložka zlu čiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov ná vrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisť ahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatí vne akty

- nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej št átnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013);

- smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušn íkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011)

2.nelegislatí vne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského št átu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.07);

- smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.19/zv.06);

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008);

- smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štá tnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009).b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- napr. v rozhodnutiach Sú dneho dvora Európskej únie vo veciach C/07, C/08, v spojených veciach C-175/08, C-176/08, C-178/08 a C-179/08, vo veci C-31/09, v spojených veciach C-71/11 a C-99/11, vo veciach C- 179/11, C-364/11, C-277/11 atď.

4.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- lehota na prebratie smernice 2003/9/ES bola do 6. februára 2005, smernice 2004/83/ES do 10. októbra 2006, smernice 2003/109/ES do 23. januá ra 2006 a smernice 2005/85/ES do 1. decembra 2007;

- lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem článku 13 ods. 4, ktorý bolo potrebné prebrať do 24. decembra 2011;

- lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. júna 2011;- lehota na prebratie smernice 2011/95/EÚ je do 21. decembra 2013;

- lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ je do 25. decembra 2013.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

-uznesením vlády č . 148 z 27. apríla 2012 ministrovi vnútra do 21. decembra 2013 zabezpečiť v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotní ctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medziná rodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) a vykonať notifikáciu a do 25. decembra 2013 zabezpečiť v spoluprá ci s podpredsedom vlády a ministrom financií, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom školstva, vedy, výskumu a športu a ministerkou zdravotníctva prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom sú bore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte a vykonať notifikáciu.

c)informácia o konan í začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- nebolo začaté;

d)informácia o prá vnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice Rady 2003/9/ES, 2004/83/ES a 2005/85/ES sú úplne prebraté v zákone 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, smernica Rady 2003/109/ES, smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, smernica Rady 2009/50/ES sú prebraté v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

5.Stupeň zlučite ľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnú tra SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo financií SR

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňaj ú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negat ívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Návrh zákona v časti týkajúcej sa novely zá kona o službách zamestnanosti (Èl. II návrhu zákona) bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy a pozití vne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Navrhované zmeny

Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore prá v pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte do právneho poriadku Slovenskej republiky. Účelom tejto smernice je

-ustanoviť jednotný postup vybavovania ž iadosti vedúci k jednotnému povoleniu, zahàňajúcemu povolenie na prechodný pobyt aj povolenie na zamestnanie a k vydaniu modrej karty Európskej únie v rámci jedného správneho aktu,

-prispieť k zjednodušeniu a harmonizácii pravidiel platných v súčasnosti v členských štátoch EÚ,

-zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín s oprávneným pobytom na území členských štátov.

Cieľom návrhu novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je najmä

-rozšíriť pôsobnosť Ústredia prá ce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľ ného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie,

-ustanoviť na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestn ávateľ môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ktorý je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

-ktorý má vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelený prechodný pobyt na úč el zamestnania,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

-ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo

-u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikované mu zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie,

-zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušní ka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt – prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľn ého pracovného miesta,

-ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podan ím žiadosti o

ovydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štá tnych príslušníkov tretích krajín,

oudelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a

ovydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny,

-ustanoviť povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej d ôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania,

-spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho pr íslušníka tretej krajiny.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona nebol zaslaný na predbežné pripomienkové konanie.

Vplyvy na podnikateľ ské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľsk é subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Zamestnávatelia, ktorí plánujú zamestnávať občanov členského štátu Európskej únie, štátnych príslušníkov tretích krajín a právnické osoby a fyzické osoby, ku ktorým budú štátni príslušníci tret ích krajín vysielaní vykonávať prácu.

Počet podnikateľských subjektov a ich odvetvové zameranie nemožno vopred odhadnúť.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Určuje sa lehota povinnosti zamestnávateľa voči úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním:

-ž iadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,

-žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štá tneho príslušníka tretej krajiny,

-žiadosti o vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny.

Oznamovacia povinnosť pre zamestnávateľa pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie bola zamestnávateľmi v doterajšej praxi vykonávaná na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov, ktoré vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie. Určuje sa povinnosť tuzemskej prá vnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiťs úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania.

Vzhľadom na to, že väčšina administratívnych úkonov, ktoré prinášajú navrhované zmeny, sa v súčasnej praxi už vykoná va, nedochádza k výraznejšiemu zvýšeniu administratívnych nákladov súvisiacich s plnením regulácie.

3.3. Aká je predpokladan á výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?V súvislosti s implementáciou návrhu sa predpokladajú administratívne náklady u 700 podnikateľsk ých subjektov.

3.4. Aké sú dô sledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Návrh nemá vplyvy na fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladan é spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Určením termínu oznamovacej povinnosti pre zamestnávateľa návrh vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie voľných pracovných miest úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, čí m sa rozšíri možnosť ich obsadenia evidovanými uchádzačmi o zamestnanie.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Bez vplyvu.Kvantifikujte:

-Rast alebo pokles príjmov / výdavkov na priemerného obyvateľa

-Rast alebo pokles príjmov/ výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

-Celkový počet obyvateľstva / domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službá m u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Návrh bude mať pozitívny vplyv pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajúna územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania na zá klade udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a modrej karty vydanej na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (zjednodušením podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny) a pre vybranú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorej sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie.

Predpokladá sa, že 80 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí doteraz vstupovali na trh práce na základe povolenia na zamestnanie, bude vstupovať na trh práce na základe udelené ho povolenia na pobyt na účel zamestnania a vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V roku 2012 bolo vydaných 1 517 povolení na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretí ch krajín.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Zavedenie novej e- služby s úrovňou II. ktorá vyplýva z možnosti elektronického oznamovania informácií ohľadne zamestnávania občanov členských štátov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín zo strany relevantn ých subjektov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Bez vplyvu.6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Bez vplyvu.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Bez vplyvu.6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Bez vplyvu.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)V súvislosti s novou právnou úpravou sa navrhuje viesť evidencia vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysoko-kvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidencia odňatých povolení na zamestnanie, čím sa rozširuje elektronický obsah existujúceho informačného systému, ktorý využíva rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pre svoje potreby.6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Bez vplyvu.6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Bez vplyvu.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Bez vplyvu.6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Bez vplyvu.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Bez vplyvu.Financovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Bez vplyvu.Legislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon o azyle)

K bodu 1 (§ 3 ods. 2 písm. b)

Rozširuje sa okruh policajných útvarov pr íslušných na prijatie vyhlásenia cudzinca o tom, že žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany (podanie žiadosti o udelenie azylu). Pôjde o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajš ej hranici Slovenskej republiky. Súčasne sa vzhľadom na aplikačnú prax ustanovuje, že príslušným na prijatie vyhlásenia bude policajný útvar zriadený pri záchytnom tábore (Oddelenie azylu Policajné ho zboru Humenné).

K bodu 2 (§ 4 ods. 2,§ 6 ods. 2, § 27 ods. 2, § 27c ods. 1, § 36 ods. 3)

V súvislosti s transpozíciou č l. 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana s ich právami a povinnosťami. Zároveň sa rovnako navrhujú doplniť ustanovenia týkajúce sa oboznamovania žiadateľa o udelenia azylu a odídenca s ich právami a povinnosťami, ako aj ustanovenie týkajúce sa predvolávania žiadateľa o udelenie azylu na pohovor.

K bodu 3 (§ 4 ods. 4)

Z dôvodu jednoznačnosti sa určuje, že v prípade, ak dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, nadobudne narodením štátne obč ianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o udelenie azylu. Súčasne sa z dôvodu spresnenia ustanovuje, že konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.

K bodu 4 (§ 4 ods. 6)

Úprava predmetného ustanovenia sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že na uplatňovaní tzv. dublinského nariadenia sa zúčastňujú aj štáty, ktoré nie s ú členskými štátmi Európskej únie, a to na základe dohody s Európskou úniou.

K bodu 5 (§ 10 ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny s maloletým azylantom bez sprievodu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloletého azylanta.

K bodu 6 (§ 11 ods. 3)

Ide o zosúladenie textu s ďalšími ustanoveniami zákona č. 480/2002 Z. z. (§ 4 ods. 6, § 11 ods. 1 písm. c) ako aj § 11 ods. 3 druhá veta).

K bodu 7 (§ 12 ods. 3)

Ustanovuje sa, kedy zamietnutie ž iadosti ako zjavne neopodstatnenej nebude limitované 60 dňovou lehotou na vydanie rozhodnutia. Ide o rozhodnutie, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo vnútra') zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom vnútra podľa zákona č. 480/2002 Z. z., najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostav í na pohovor, čím znemožní posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu.

K bodu 8 (§ 13 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajú ce sa neudelenia azylu, ktoré vychádza z vylučovacej klauzuly uvedenej v čl. 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženeva, 1951) a čl. 12 ods.1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ . Pri aplikácii predmetného ustanovenia zákona č. 480/2002 Z. z. bude ministerstvo vnútra dôsledne uplatňovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-364/11.

K bodu 9 (§ 13 ods. 4 písm. d)

V súvislosti s transpozíciou čl. 8 smernice Eur ópskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dôvodu na neudelenie azylu.

K bodom 10 a 32 (§ 13a, § 20 ods. 4)

Predmetné ustanovenia je potrebné upraviť v súvislosti s návrhom uvedeným v bode 33 (§ 21 ods. 1). O doplnkovej ochrane sa v rámci konania o udelenie azylu nebude rozhodovať iba vtedy, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia alebo ak už má udelený azyl.

K bodu 11 (§ 13b ods. 1 písm. c)

Z dôvodu zabezpečenia transpozície čl. 2 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa rozširuje okruh osô b, ktorým sa poskytne doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny s maloletým bez sprievodu, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu. V praxi by malo ísť najmä o rodinných príslušníkov maloleté ho cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Zároveň sa rovnako, ako v prípade udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny, dopĺňa podmienka písomného súhlasu maloletého cudzinca so zlúčením rodiny.

K bodu 12 (§ 13c ods. 4 písm. b))

V súvislosti s transpozíciou č l. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorý sa týka inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia), sa navrhuje nové znenie príslušného dô vodu na neposkytnutie doplnkovej ochrany.

K bodu 13 (§ 13c ods. 4 písm. c))

Navrhuje sa predmetné ustanovenie uviesť do súladu s čl. 17 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ.

K bodu 14 (§ 14 ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa § 9 (humanitné dôvody) alebo § 10 (zlú čenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má udelený azyl napr. na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania (§ 8).

K bodom 15 a 16 (§ 15 ods. 2 písm. d), § 15 ods. 2 písm. e))

Vzhľadom na transpozíciu čl. 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa aktualizujú podmienky, ktoré ministerstvo vnútra skúma pri odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodu 17 (§ 15 ods. 2 písm. g))

V súlade s čl. 14 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že dôvody uvedené v § 13 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 480/2002 Z. z. budú tiež dôvodmi na odňatie azylu podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 18 a 29 (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 2)

Azyl podľa § 10 sa udeľuje prvýkr át na tri roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. azyl zaniká uplynutím času, na ktorý bol udelený len v prípade, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že azyl trvá aj v prípade, ak sa o odňatí azylu alebo o žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú nerozhodne v lehote, na ktorú bol azyl udelený prvýkrát.

K bodu 19 (§ 15a ods. 4)

Navrhuje sa zaviesť nový dôvod, na základe ktorého zaniká doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b (zlúčenie rodiny). V praxi môže ojedinele nastať skutočnosť, že situácia v krajine pôvodu sa zmení natoľko, že cudzinec, ktorý má poskytnutú doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny, splní podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia (§ 13a).

K bodu 20 (§ 15b ods. 1 písm. a))

Ide o transpozíciu č l. 16 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Dopĺňa sa nová podmienka, ktorú je ministerstvo vnútra povinné skúmať pri zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. a) zákona č . 480/2002 Z. z.

K bodu 21 (§ 15b ods. 1 písm. b))

V súlade s čl. 19 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že aj dôvody uvedené v § 13c ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. budú dôvodom na zrušenie doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.

K bodom 22 a 31 (§ 15b ods. 3, § 20 ods. 3)

Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok a predlžuje sa vždy o dva roky. Podľa zákona č. 480/2002 Z. z. doplnková ochrana zaniká uplynutím času, na ktorý bola poskytnutá len v prípade, ak cudzinec, ktoré mu sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany. Predmetnými návrhmi sa z dôvodu jednoznačnosti ustanovuje, že doplnková ochrana trvá aj v prí pade, ak sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá.

K bodu 23 (§ 17a ods. 1)

Z dôvodu, aby sa predišlo možným rozdielnym výkladom predmetného ustanovenia sa určuje, že na advokáta sa nevzť ahuje podmienka, že zvoleným zástupcom účastníka konania, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka, môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.

K bodom 24 a 25 (§ 19a ods. 2, § 19a ods. 3 písm. d))

V súlade s čl. 4 ods. 4 a ods. 5 pí sm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa spresňujú predmetné ustanovenia.

K bodu 26 (§ 19a ods. 5)

Doplnenie nového odseku sa navrhuje v sú vislosti s transpozíciou čl. 10 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ. Ministerstvo vnútra už v súčasnosti pri praktickej aplikácii zákona č. 480/2002 Z. z. venuje týmto aspektom n áležitú pozornosť.

K bodu 27 (§ 19a ods. 7)

V súlade s čl. 7 ods. 2 smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa predmetné ustanovenie zákona č. 480/2002 Z. z., týkajúce sa ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, dopĺňa o ďalšie podmienky, ktoré majú byť pri poskytovaní takejto ochrany splnené, a to, že ochrana je účinná a nie je iba dočasná.

Ïalej sa z dôvodu transpozície č l. 9 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ v § 19a ods. 7 v zákone č. 480/2002 Z. z. ustanovuje, že existencia spojenia medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania je splnená aj vtedy, keď existuje spojenie medzi činmi prenasledovania a chýbajúcou ochranou proti takýmto činom. To znamená, že v prípade, ak subjekty uvedené v § 19a ods. 7 (štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organiz ácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia), nebudú z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. (rasa, náboženstvo, národnosť, atď.), schopné alebo ochotné poskytnúť žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude sa to považovať za prenasledovanie z tohto dôvodu.

K bodu 28 (§ 20)

Navrhuje sa vypustiť predmetný nadpis, vzhľadom na jeho neaktuálnosť.

K bodu 30 (§ 20 ods. 3)

V súlade s čl. 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky.

K bodu 33 (§ 21 ods. 1)

Navrhuje sa vylúčiť možnosť podať opravný prostriedok proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle (v konaní o udelenie azylu alebo konaní o predĺženie doplnkovej ochrany). Pôjde o rozhodnutia o udelení azylu, rozhodnutia o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutia o predĺžení doplnkov ej ochrany. V týchto prípadoch nadobudnú uvedené rozhodnutia právoplatnosť ich doručením.

Predmetné ustanovenie v spojitosti s bodom 10 (§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.) a bodom 32 (§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.) ustanovuje, že rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochrany už nebude závislé od rozhodnutia o neudelení azylu. To znamená, že v prípade, ak sa v konaní o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a súčasne sa rozhodne o poskytnutí doplnkovej ochrany, rozhodnutie o poskytnutí doplnkovej ochra ny nadobudne právoplatnosť doručením takéhoto rozhodnutia. Podľa súčasnej právnej úpravy takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť až rozhodnutím o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

Uvedené ustanovenie je zároveň v sú lade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ, ktorej zámerom je čo najväčšie zbližovanie azylantov a cudzincov, ktor ým sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinec, ktorému sa poskytne doplnková ochrana, bude môcť využívať práva vzťahujúce sa na túto medzinárodnú ochranu v rovnakom čase ako cudzinec, ktoré mu sa udelil azyl, teda od poskytnutia doplnkovej ochrany, a to aj v prípade, ak bude chcieť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.

K bodu 34 (§ 22 ods. 1)

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikač nej praxe ako aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2011-116 zo dňa 13. januára 2012, ktorý sa o. i. týkal aplikácie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. v spojitosti s § 19 ods. 1 pí sm. i) a ods. 3 citovaného zákona. Navrhuje sa oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viazať na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Ak bude rozhodnutie vydané v konan í o udelenie azylu vykonateľné, žiadateľ už nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na základe zákona č. 480/2002 Z. z., a pokiaľ nemá udelený pobyt podľa zákona č . 404/2011 Z. z., získava status osoby s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky, a je voči nemu možné použiť príslušné ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodom 35 (§ 22 ods. 9)

Ustanovuje sa, že na povolenie pobytu mimo pobytového tábora sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 36 (§ 23 ods. 2)

Nanovo sa upravuje povinnosť, ktorej je žiadateľ o udelenie azylu povinný podrobiť sa po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora. Žiadateľ bude povinný, ak ministerstvo vnútra nerozhodne inak, podrobiť sa len fotografovaniu.

K bodu 37 (§ 23 ods. 4 písm. i))

Aktualizuje sa povinnosť žiadateľa o udelenie azylu podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov. Tú to povinnosť budú mať aj žiadatelia, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora.

K bodu 38 a 39 (§ 23c, § 23c ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa na žiadateľov o udelenie azylu, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodn ý pobyt, nevzťahovala povinnosť dostaviť sa do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Súčasne sa navrhuje, že sa na takýchto žiadateľov nebude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., ale sa na nich bude vzťahovať zastavenie konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.

Zavádza sa nová povinnosť pre žiadateľov o udelenie azylu, ktorým zanikol udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. Vážnymi dôvodmi, ktoré môžu brániť takémuto žiadateľovi dostaviť sa do pobytového tábora, bude napr. jeho hospitalizácia v zdravotníckom zariadení alebo jeho zaistenie.

K bodu 40 (§ 27a ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť ubytovať cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore. Pôjde napríklad o prípady, ak je potrebné zachovať celistvosť rodiny, nakoľko rodinný príslušník takéhoto cudzinca je žiadateľom o udelenie azylu a je umiestnený v pobytovom tábore. Rovnakú možnosť zákon č. 480/2002 Z. z. už v súčasnosti ustanovuje v prípade azylantov.

Zároveň sa navrhuje zrušiť ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, vzhľadom na skutočnosť, že dočasné ubytovanie pre tú to skupinu cudzincov sa poskytuje už v súčasnosti prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov.

K bodu 41 (§ 27a ods. 4)

V súvislosti s integráciou cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa navrhuje zaviesť nová povinnosť pre ministerstvo vn útra.

K bodu 42 (27b písm. e))

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu nového znenia § 27a ods. 3.

K bodu 43 (§ 27b písm. e))

V nadväznosti na ustanovenie mož nosti ubytovať cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, v pobytovom tábore, sa navrhuje pre túto skupinu cudzincov zaviesť ďalšiu povinnosť.

K bodu 44 (§ 46a až 46c)

Predmetné ustanovenia sa navrhujú v nadvä znosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (ďalej len 'prepracované znenie tzv. dublinské ho nariadenia). Uvedené nariadenie nahradilo v súčasnosti platné nariadenie Rady (ES) 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ž iadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny.

Navrhuje sa v zákone 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenia o konaní o odovzdaní do iného štátu príslušného na konanie o udelení azylu v prípade, ak ide o cudzinca, ktorý má neoprávnený pobyt na územ í Slovenskej republiky a v inom členskom štáte je žiadateľom o udelenie azylu alebo v tomto štáte už bola jeho žiadosť o udelenie azylu právoplatne zamietnutá alebo vzal svoju žiadosť o udelenie azylu sp äť.

Vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe, týkajúcej sa uplatňovania tzv. dublinského nariadenia v ostatných dvoch rokoch sa predpokladá, že by sa konanie odovzdaní do iného štátu mohlo ročne vzťahovať pribli žne na 20 osôb.

Ustanovujú sa osobitné dôvody, v prí pade ktorých sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví. Navrhuje sa, aby sa písomné rozhodnutie o zastavení konania nevydávalo a vyznačovalo sa len v spise, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu alebo zomrel. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o odovzdaní do iného štátu nebude možné podať rozklad.

Lehota na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu a otázka odkladného účinku takéhoto podania, sa ustanovuje rovnako ako v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej.

Vzhľadom na skutočnosť, že nie je účelné, aby súdy preskúmavali rozhodnutie o odovzdaní do iného štátu v prípade, ak cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu, navrhuje sa priamo v zákone č . 480/2002 Z. z. zaviesť ustanovenie o zastavení preskúmavania takéhoto rozhodnutia.

K bodom 45 až 47 (§ 48 ods. 1 písm. f), g) a h))

V nadväznosti na bod 44 sa navrhuje rozšíriť okruh osobných údajov, ktoré ministerstvo vnútra vedie vo svojom informačnom syst éme.

K bodu 48 (§ 50)

Predmetný nadpis sa vypúšťa v s úvislosti s bodom 49.

K bodu 49 (§ 50 písm. c)

Na trovy konania v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. sa bude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.

K bodu 50 (§ 53a)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 51 a 52 (§ 53b ods. 1, odkaz 22b)

Predmetné ustanovenie a aktualizácia poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu prijatia prepracovaného znenia tzv. dublinské ho nariadenia, ktoré je právne záväzným aktom Európskej únie.

K bodu 53 (§ 54c)

Navrhuje sa doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 54 (príloha č. 2 bod 42)

Ide o zosúladenie s terminológiou používanou v tomto zákone.

K bodu 55 (príloha č. 2)

Doplnenie poznámky v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu sa navrhuje z dôvodu, že predmetné údaje nie sú potrebné na konanie podľa tzv. dublinského nariadenia ani jeho prepracovaného znenia.

K bodu 56 (príloha č. 5)

Ide o zosúladenie s legislatívnymi pravidlami.

K bodu 57 (príloha č. 5)

Navrhuje sa vypustiť z transpozičnej prílohy k zákonu č. 480/2002 Z. z. smernicu Rady 2004/83/ES.

K bodu 58

Predmetné ustanovenie informuje o zabezpečen í implementácie ďalšieho právneho aktu Európskej únie, a to prepracovanej kvalifikačnej smernice.

K čl. II (zákon o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 3)

Úprava v § 2 ods. 1 písm. n) sa navrhuje nadväzne na spresnen ú definíciu pojmu 'členský štát Európskej únie' v § 2 ods. 3.

Účelom návrhu nového znenia odseku 3 v § 2 je spresnenie definície pojmu členský štát Európske únie na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o službách zamestnanosti').

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. d))

Novým písm. d) v § 3 ods. 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje rozšírenie definície zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru št átneho príslušníka tretej krajiny.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

V § 6 ods. 3 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým odsekom 9 v § 23b.

K bodu 5 (poznámka 18)

Ide o legislatívno-technické úpravy v poznámke pod č iarou k odkazu 18 z dôvodu zosúladenia s navrhovanými úpravami v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov').

K bodom 6 až 9 (§ 12 písm. o), x), z))

Návrhom sa v § 12 písm. o) rozširuje pôsobnosť Ú stredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'ústredie') zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa v predmetnom ustanovení v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b navrhuje legislatívno-technická úprava (zrušenie legislatívnej skratky).

V § 12 písm. w) ide o technickú úpravu kompetencie ústredia v súvislosti so zverejňovaním štatistických informácií, nakoľko ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Účelom nového znenia 3. bodu v § 12 písm. z) je rozš íriť pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 12 písm. z) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

K bodom 10 až 15 (§ 13 ods. 3)

Navrhovaná úprava v § 13 ods. 3 písm. b) súvisí s n ávrhom na doplnenie nového písmena d) v § 13 ods. 3. V § 13 ods. 3 písm. c) ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novelizačným bodom 6.

Návrhom nového znenia písmena d) v § 13 ods. 3 sa v súvislosti s návrhom nového ustanovenia § 21b rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len 'úrad') vydať a zruši ť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň sa ustanovuje kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23.

Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) tre ťom bode rozširuje pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie.

V § 13 ods. 3 písm. e) 4. bod ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 23b.

Účelom nového znenia písmena f) v § 13 ods. 3 je upraviť pôsobnosť úradu oznamovať ústrediu údaje podľa § 13 ods. 3 písm. e) na účely vedenia centrálnej evidencie podľa § 12 písm. z).

K bodu 16 (§ 21 a 21a))

K § 21

V súvislosti s navrhovanými úpravami v oblasti zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len ' smernica'), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa návrhom nového znenia odseku 1 v § 21 ustanovuje na účely zákona o službách zamestnanosti, ž e zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a)je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta),

b)má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta,,

c)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

d)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

e)má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak

f)má splnené podmienky podľa § 23a, t.j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

Návrhom na úpravu § 21 ods. 2 sa normatívnym spô sobom ustanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere, a to nadväzne na definíciu zamestnania na účely zákona o služ bách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Táto úprava sa navrhuje na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárali so štátnymi príslušn íkmi tretej krajiny dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú pracovným pomerom; ten vzniká len na základe pracovnej zmluvy.

Účelom navrhovaného doplnenia v § 21 ods. 3 je určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči úradu pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce úradom a možnosti ich obsadenia z radov evidovaných uchá dzačov o zamestnanie.

Účelom nových odsekov 4 a 5 v § 21 je obdobne ako v odseku 3 určenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa o voľných pracovných miestach voči ústrediu, resp. úradu pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, resp. o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, v lehote, ktorá vytvára dostatočný časový priestor na preskúmanie situácie na trhu práce ústredím a úradom a mož nosti ich obsadenia z radov evidovaných uchádzačov o zamestnanie.

Návrhom v § 21 ods. 6 sa dopĺňa regionálna príslušnos ť úradu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na vydanie povolenia na zamestnanie.

Účelom navrhovaného nového znenia odseku 7 v § 21 je vylúčiť možnosť dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (užívateľský zamestnávateľ), a to z dôvodu, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie sa vydáva na konkrétne pracovné miesto u konkrétneho zamestnávateľa.

Vypustenie odseku 8 z § 21 sa navrhuje z dôvodu zadefinovania súčastí žiadosti o povolenie na zamestnanie v § 22 ods. 2.

K § 21a

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21a je zosúladi ť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nes úhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikované ho zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa.

V navrhovanom odseku 4 sa v zmysle smernice určuje maximálna dĺžka obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na najviac 3 roky.

Navrhovaný odsek 5 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 6 je určiť podmienku, na základe ktorej môže ústredie zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22a až 22c, 22ca, 22d, 22da, 22e až 22h.

K bodu 17 (§ 21b)

Cieľom navrhovaného nového ustanovenia § 21b je zosúladi ť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou.

Účelom navrhovaného odseku 1 je ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť ú tvaru Policajného zboru.

Ná vrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o mož nosti obsadenia voľného pracovného miesta.

V navrhovanom odseku 3 sa ustanovuje povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávan í tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2.

V navrhovanom odseku 4 sa upravuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovné ho miesta. Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa podľa platného právneho stavu vyžaduje povolenie na zamestnanie, pri vydávaní ktorého sa taktiež neprihliada na situá ciu na trhu práce, nakoľko ide o vysokokvalifikované profesie.

Navrhovaný odsek 5 určuje maximálnu dĺžku obdobia, na ktor é sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, a to dva roky.

Navrhovaný odsek 6 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o mo žnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie.

Účelom odseku 7 je určiť dôvody, na zá klade ktorých môže úrad zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Zároveň sa určujú poznámky pod čiarou k odkazom 22i až 22k.

K bodu 18 (§ 22)

Navrhované nové znenie § 22 upravuje, v súvislosti s novým ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie a u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

V navrhovanom odseku 1 sa ustanovuje možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určuje, kto túto žiadosť podáva. Ustanovuje sa povinnosť úradu skú mať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t.j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej ú nie.

Návrh v odseku 2 ustanovuje, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

Návrh odseku 3 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny pr íslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, a nie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

V navrhovanom odseku 4 sa ustanovuje, že vzor tlačiva povolenia na zamestnanie určí ústredie.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, s výnimkou, ktorú ustanovuje tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

V navrhovanom odseku 6 sa vymedzujú skupiny štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorým úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie s prihliadnutím na situáciu na trhu práce. Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na účel sezónneho zamestnania najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ako námorníci na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, majú udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny v období do uplynutia 12 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zl účenia rodiny, alebo majú udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európske únie, ak zákon o pobyte cudzincov neustanovuje inak, v období od uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území SR.

V navrhovanom odseku 7 sa vymedzuje skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia situácie na trhu práce, nakoľko na túto sa nevzť ahuje smernica.

V zmysle navrhovaného odseku 8 povolenie na zamestnanie úrad udelí aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je v pracovnom pomere so zamestnávateľ om, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vysiela na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonáva ť prácu na území Slovenskej republiky, na základe odsúhlasenia počtov a profesií vyslaných zamestnancov a obdobia ich vyslania s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušní k tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu Lehota na odsúhlasenie počtu, obdobia a profesie vyslaných pracovníkov bude upravená metodickým usmernením ústredia.

Účelom navrhovaného odseku 9 je vymedziť prípady, pri ktorých úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 22l a 23 a vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa, 27a až 27c v súvislosti s navrhovanými úpravami v § 22.

K bodom 19 až 24 (§ 23)

Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) spresňuje dôvody zá niku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) dopĺňa dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ.

Novým znením odseku 2 v § 23 sa určujú dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie.

Ide o legislatívno-technickú úpravu v § 23 ods. 3 nadväzne na navrhované úpravy. Zároveň sa spresňuje dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Cieľom návrhu v § 23 ods. 4 je spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia.

Návrhom v § 23 ods. 5 sa spresňuje podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň sa spresňuje podmienka písomného podania žiadosti o predĺž enie povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Ide o legislatívno-technickú úpravu vypustenia odseku 6 z § 23 nadväznena navrhované úpravy.

K bodu 25 (§ 23a)

V navrhovanom novom § 23a sa vymedzujú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevy žaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín navrhuje, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana a ktorému bol:

-predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeť ou trestného činu súvisiacehos obchodovaním s ľuďmi (písm. aa),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života (písm. ab),

-udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho pr ítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (písm. ac).

Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, č asti 2.2., podkapitoly 2.2.4. Akčného plánu migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2020 navrhuje túto kategóriu rozšíriť aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí úspeš ne absolvovali štúdium na strednej alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky (písm. p), nakoľko sa oboznámili a osvojili si kultúrne aj jazykové znalosti a sú ľahšie integrovateľní do spoločnosti. V súlade s Opatrením č. 2.2.4.1. tohto akčného plánu sa navrhuje zvýšenie počtu hodín, ktoré môže študent vysokej školy s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia odpracovať bez povolenia na zamestnanie, a to z 10 na 20 hodín týždenne (písm. d).

V súčasnosti stanovené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situácie na trhu práce, a to štátny príslušní k tretej krajiny,

-ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel zvý šenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž), najviac na jeden rok (písm. t),

-ktorý nedovàšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rá mci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktor ých sa Slovenská republika zúčastňuje (písm. u),

-ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (písm. ad),

sa navrhuje, vzhľadom na charakter týchto činností, zaradiť medzi skupiny, ktoré nebudú mať obmedzovaný vstup na trh práce.

Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje predĺžiť lehotu trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce z 30 na 90 dní v kalendárnom roku u štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý v Slovenskej republike zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodá va alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia (písm. l).

Za účelom zosúladenia s § 23 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje ustanoviť nová skupina štátnych príslušníkov tretích krají n, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, a to v prípade, ak ide o vykonávanie činnosti pre právnickú osobu, ktorej Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií, manažérmi alebo špecialistami.

V súvislosti s možnosťou realizácie programu tzv. pracovn ých dovoleniek (dovolenkový pobyt spojený s možnosťou zamestnania, kde zamestnanie je len vedľajším, nie hlavným dôvodom pobytu občana druhého zmluvného štátu na území SR a rozsah zamestnania je limitov aný) sa v písm. ae) navrhuje upraviť novú skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, ak im bolo udelené národné ví zum a na ktorých sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládou SR.

Návrh obsahuje úpravy poznámok pod čiarou k odkazom 23a, 24, 24a, 24b, 25 až 27, 28a až 28g.

K bodu 26 (§ 23b)

Návrhom nového znenia § 23b (pôvodne § 23a) sa upravujú a spresňujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sleduje zosú ladenie so smernicou.

V odseku 1 sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušní ka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákonao pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej poč as trvania zamestnania.

V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa pí somne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľ ovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

V odseku 3 je upravená povinnosť zamestnávateľa v určenej lehote písomne informovať úrad o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účely zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Obdobne ako v odseku 3, odsek 4 ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi v určenej lehote písomne oznámiť ústrediu skutočnosť, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, n enastúpil do zamestnania.

Účelom navrhovaného odseku 5 je ustanoviť zodpovednosť pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky pri dodržiavaní pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 6 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepotrebuje povolenie na zamestnanie, písomne poskytovať úradu údaje v rozsahu a formou predpísaného tlačiva. Súčasne sa rovnaká povinnosť ustanovuje pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

Ustanovené povinnosti sa v doterajšej praxi vykonávajú na základe Postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a Doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľ ovania povolenia na zamestnanie cudzincov vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V porovnaní so súčasným právnym stavom sa v odseku 7 a 8 ustanovuje povinnosť a určuje lehota pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničné ho zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, písomne informovať úrad o začiatku a skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a o skutočnosti v prípade, že k vyslaniu nedošlo.

Vzhľadom na to, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom (t.j. pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah), v odseku 9 sa navrhuje ustanoviť, že na účely poskytovania informácií podľa ods. 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

K bodu 27 (§ 24)

V § 24 ide o aktualizáciu vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

K bodom 28, 31 až 34 a 37 (§ 29 ods. 1, § 35, § 44, § 50, § 50j, § 50k, §53d, § 70 - odkazy)

Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s preč íslovaním poznámok pod čiarou.

K bodu 29 (§ 32 ods. 8)

Nadväzne na spresnenie definície pojmu 'členský štát Európskej únie' (novelizačný bod 2) sa navrhuje úprava v § 32 ods. 8.

K bodu 30 (§ 32 ods. 9)

V § 32 ods. 9 sa navrhuje miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

K bodu 35 (poznámka 59aba)

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie poznámky pod čiarou k odkazu 59aba v § 53d za účelom zosúladenia so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investi čnej pomoci v znení neskorších predpisov.

K bodu 36 (67 ods. 4)

Návrhom sa zabezpečuje, že ústredie a úrad môžu spracúvať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3. zákona.

K bodu 38 (§ 72u)

V novom § 72u sa upravujú prechodné ustanovenia k navrhovan ým úpravám v tomto zákone ku dňu nadobudnutia účinnosti.

K bodom 39 a 40 (príloha č. 1 písm. D)

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisov sa vzhľadom na navrhované úpravy navrhuje zoznam osobných údajov a iných údajov spracúvaných na účely tohto zákona doplniť o:

-stupeň dosiahnutého vzdelania a výšku mesačnej mzdy v Prílohe č. 1 Písm. D, písm. a),

-kontaktné údaje zamestnávateľa v Prí lohe č. 1 Písm. D, písm. b).

K bodu 41

Navrhovanou úpravou sa v prílohe č. 4 dopĺňa zoznam preberaných právne záväzných právnych aktov Európskej únie o predmetnú smernicu.

K čl. III (zákon o sí dlach a obvodoch súdov SR)

K bodom 1 a 2 (§ 14)

Navrhovaná zmena zákona o sídlach a obvodoch s údov má za cieľ zovšeobecniť znenie § 14 tak, aby nebolo nutné s každou zmenou zákona o azyle a zákona o pobyte cudzincov zavádzajúcou nové typy konaní v týchto zákonoch meniť aj zákon o sí dlach a obvodoch súdov. Na tento účel sa vymedzí pôsobnosť súdov v § 14 vo všeobecnej rovine. Pôsobnosť súdov na konania je primárne daná zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá dikcia 'v konaní o azyle podľa osobitného predpisu' a zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čomu bude zodpovedať dikcia 'v konaní podľa predpisov o pobyte cudzincov'. Navrhovaná zmena nezasahuje do pôsobnosti súdov, ani do ich územných obvodov.

K čl. IV (zákon o nelegá lnej práci)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1, 2)

V nadväznosti na úpravu podmienok zamestná vania štátnych príslušníkov tretích krajín obsiahnutú v čl. II sa navrhuje novým spôsobom definovať nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krají n sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti.

K čl. V (zákon o bezplatnej právnej pomoci)

K bodom 1, 9 a 10 (§ 4 ods. 1 písm. c), § 24a písm. c) a § 24b)

V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinské ho nariadenia sa navrhuje doplniť, že na účely prá vnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu a taktiež sa navrhuje doplniť, kedy a kde sa žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podáva.

K bodom 2 a 3 (§ 5a ods. 2)

Bez zasahovania do vecnej stránky a zloženia Rady Centra právnej pomoci sa precizuje režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci, s cieľom zvýšiť mieru transparentnosti a výberu zástupcov v Rade Centra právnej pomoci ministrom spravodlivosti.

K bodom 4 až 6 (§ 5b ods. 2, § 5b ods. 4, § 5d ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa výslovne zav ádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta. Nemožnosť odvolania má značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o určení advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania konkrétnej prá vnej pomoci, osobitne pokiaľ ide o režim predbežnej právnej pomoci. Pokiaľ ide o určenie mediátora alebo advokáta, z pohľadu aplikačnej praxe sú mediátor alebo advokát pred ich určením kontaktovaní centrom a ich ustanovenie je realizované s predchádzajúcim súhlasom. V prípade advokáta, má tento pri určení, prirodzene zachovaný režim zákona č. 586/2003 Z. z., a teda môže zo zákonných dô vodov odmietnuť poskytovanie právnych služieb, a rovnako je zo zákonných dôvodov oprávnený ukončiť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Z týchto dôvodov dôjde prirodzene aj k zániku zastupovania ur čeným advokátom a centrum bude povinné určiť nového advokáta. Rozhodnutie o zmene v osobe mediátora alebo advokáta je výsledkom návrhového konania vyvolaného žiadateľom; o zmene rozhoduje centrum, pri čom zákon ustanovuje, kedy je centrum povinné žiadosti vyhovieť. Pri žiadosti o zmenu advoká ta alebo mediátora pôjde o prípady, keď je podstatne narušená dôvera klienta v osobu mediátora alebo advokáta, a teda dôvodnosť výmeny je daná aj osobitnými predpismi. V kontexte s uvedeným v princí pe platí, že ak oprávnená osoba požiada o zmenu advokáta alebo mediátora, pôjde v praxi iba o minimum prípadov, v ktorých nebude zmena dôvodná. Nemožnosť odvolania má aj v prípade zmeny v osobe medi átora alebo advokáta značný procesný význam z dôvodu potreby čo najskoršieho správoplatnenia rozhodnutia o zmene advokáta alebo mediátora, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou ďalš ieho poskytovania konkrétnej právnej pomoci. Nároky mediátora alebo advokáta na odmenu nebudú pritom nijako dotknuté, keďže v tejto časti je právo podať odvolanie zachované.

K bodom 7 a 8 (§ 10 ods. 5, § 14 ods. 2, § 18 ods. 4, § 20 ods. 2)

Z dôvodu procesnej ekonómie sa zavádza nov ý režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci. Uvedená zmena má za cieľ čo najskoršie správoplatnenie rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci. Zároveň sa precizuje režim podania opravného prostriedku, ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva. Tento možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum žiadateľa nálež ite poučí v odôvodnení rozhodnutia. Na rozdiel od predchádzajúceho stravu sa z dôvodu procesnej ekonómie ustanovuje, aby sa odvolanie vždy podávalo na centrum, ktoré odvolanie spolu so spisovým materiálom a prí padným vyjadrením predloží príslušnému krajskému súdu. Uvedenou zmenou sa odbremení jednak osoba podávajúca odvolanie, keďže nebude musieť zisťovať príslušný krajský súd a jednak dô jde k procesnej úspore aj na strane súdu, ktorý nebude musieť osobitne centrum vyzývať na predloženie spisového materiálu a stanoviska k prejednávanej veci. Uvedená zmena sa v novelizač nom bode 6 primerane premieta aj do súvisiacich ustanovení § 14 ods. 2, 18 ods. 4 a 20 ods. 2.

K bodu 11 (§ 24b)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko ustanovenie § 24a nemá odseky.

K bodu 12 (§ 25c)

Zavádza sa štandardné prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa právoplatne neskončené konania dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. VI (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 2, 12, 22 a 66 (§ 23 ods. 1 a 2, § 33 ods. 3, § 34 ods. 4, § 111 ods. 1 písm. t))

Úč elom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ do návrhu zákona je stanovenie podmienok vydávania jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie štátnych príslušníkov tretích kraj ín na území Slovenskej republiky. Ide o nový postup pri udeľovaní pobytov, kedy jeden štátny orgán kompletne rozhoduje o žiadosti na jednom mieste. To znamená, že ak štátny príslušní k tretej krajiny chce prísť na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, celý proces povolenia bude prebiehať na jednom mieste a nebude potrebné, aby si dopredu vybavoval iné doklady na iných štátnych orgá noch Slovenskej republiky. Podmienkou na získanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie je vydanie potvrdenia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného m iesta, ktoré sa vydá na základe žiadosti príslušného policajného útvaru, ktorý koná vo veci udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodu 3 (§ 23 ods. 5, písm. e) a f))

Navrhuje sa rozšíriť okruh činností, pri vykonávaní ktorých štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje prechodn ý pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR.

K bodu 4 (odkaz 50)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmien v zákone č. 5/2004 Z. z.

K bodom 5, 14, 18, 24 až 26, 79 a 80 (§ 29 ods. 1, § 33 ods. 4 a 7, § 34 ods. 12 a 14, § 36 ods. 1 p ísm. b), § 120 ods. 2 písm. a), § 125 ods. 4, 11 a 12)

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nových odsekov 3, 5 a 10 v § 33.

K bodom 6, 11, 32, 40 (§ 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. c), § 37 ods. 4 písm. f) a k), § 52 ods. 2 písm. h))

Ide o legislatí vno-technickú úpravu z dôvodu vloženia nového odseku 2 v § 23.

K bodu 7 (§ 32 ods. 1)

Uvedená zmena je výsledkom transpozície príslušného článku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, ktorá vyžaduje, aby policajný ú tvar prijal aj neúplnú žiadosť. Podmienka predloženia platného cestovného dokladu k žiadosti je potrebná z dôvodu preukázania totožnosti žiadateľa.

K bodu 8 (§ 32 ods. 4)

Rozširuje sa okruh dokladov preukazujúcich účel pobytu, ktoré môžu byť starš ie ako 90 dní.

K bodu 9 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu zjednodušenia postupu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je živnostníkom, pri preukazovaní účelu prechodného pobytu na účel podnikania.

K bodu 10 (§ 32 ods. 5 písm. b))

Uvedené ustanovenie je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ. Upravuje, akými dokladmi preukáže štá tny príslušník tretej krajiny účel pobytu v prípade, ak žiada o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania ako jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.

K bodu 13 (§ 33 ods. 5)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia osobitného dôvodu prerušenia konania v prípadoch, kedy si štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 27 skôr, ako sa rozhodne o udelení trvalého pobytu alebo prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej kraj iny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.

K bodom 15 až 17 (§ 33 ods. 6 písm. g), h) a i))

Zavádza sa nov ý dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Zavedenie tohto dôvodu je podmienené transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ a slúž i na ochranu pracovného trhu na území Slovenskej republiky.

K bodu 19 (§ 33 ods. 10)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zavádza sa z dôvodu potreby zavedenia možnosti rozhodnúť o udelení prechodného pobytu s neskor ším dátumom začiatku udeleného pobytu ako je dátum rozhodnutia o žiadosti. Ide o prí pady, kedy je policajný útvar povinný rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu skôr ako začne štátny príslušník tretej krajiny vykonávať účel pobytu na základe dokladu, ktorý m preukazuje účel pobytu.

K bodu 20 (§ 34 ods. 2 druhá veta)

Navrhuje sa rovnaká právna úprava pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu vo vzťahu k bezvládnemu rodinnému príslušníkovi ako pri ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, teda že žiadosť môže podať štátny príslušník tretej krajiny, s ktorým bezvládny cudzinec žiada zlúčenie rodiny.

K bodu 21 (§ 34 ods. 3 písm. d))

Keďže cudzinci s postavením Slováka žijúceho v zahraničí nepreukazujú zabezpečenie ubytovania pri žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 29, navrhuje sa, aby tento doklad neprikladali ani k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 23 (§ 34 ods. 9)

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu potrieb aplikačnej praxe a zjednodušuje preukazovanie zabezpečeného ubytovania pre toho štátneho príslušn íka tretej krajiny, ktorý žiada o obnovenie prechodného pobytu a k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil nájomnú zmluvu, ktorá je naďalej v platnosti aspoň šesť mesiacov od obnovenia prechodné ho pobytu.

K bodom 27 až 29 (§ 36 ods. 1 a § 39 ods. 1)

Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu.

K bodu 30 (§ 36 ods. 3 písm. c))

Navrhuje sa rozšíriť ochrannú 30-dňová dobu pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

K bodu 31 (§ 37 ods. 3)

Navrhuje sa nanovo upraviť, akým dokladom je možné preukázať vyššiu odbornú kvalifikáciu. Podľa súčasnej prá vnej úpravy je jedným z dokladov na preukázanie vyššej odbornej kvalifikácie doklad o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v prísluš nej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný podľa osobitného predpisu. Táto problematika spadá do gescie Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR a v súčasnosti je porovnanie dokladu o vykonaní praxe s vysokoškolským štúdiom nevykonateľné, nakoľko v tejto oblasti neexistuje príslušná legislatí va. Ministerstvo školstva pripravuje zákon o uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a po jeho schválení bude možnosť preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie dokladom o vykonaní viac ako päťro čnej odbornej praxe opätovne zapracovaná do zákona č. 404/2011 Z. z.

K bodu 33, 34, 36 až 38 (§ 38 ods. 5, § 38 ods. 10, § 40 ods. 5, § 40 ods. 6, § 41 ods. 3)

Zmeny sa zavádzajú v sú vislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, nakoľko jej ustanovenia sa vzťahujú aj na modrú kartu Európskej únie.

K bodu 35 (§ 39 ods. 1 písm. f))

Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty z dôvodu, ak ú stredie práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 39 (§ 47 ods. 6)

Zmena sa zavádza z dôvodu jednotného posudzovania žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt manžela štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.

K bodu 41 (§ 61 ods. 1 písm. b)

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodom 42 a 43 (§ 73 ods. 3, § 73 ods. 10)

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ, podľa ktorej sa v povolení na pobyt uvádzajú informá cie súvisiace s oprávnením pracovať bez ohľadu na typ povolenia.

K bodu 44 (§ 73 ods. 11)

Zmena sa zavádza v súvislosti so zmenou zá kona č. 480/2002 Z. z. (transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ), podľa ktorej sa doplnková ochrana predlžuje o dva roky. Z toho dôvodu sa doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, vydáva s platnosťou na dva roky.

K bodu 45 (§ 73 ods. 17)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa navrhuje, aby policajný útvar vydával štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, na ktorého sa vzťahuje jednotné povolenie, aj doklad, v ktorom budú uvedené dodatočné ú daje o zamestnaní.

K bodom 46 až 57 (§ 77 ods. 1, § 82 a 83)

Zmena sa zavádza v súvislosti so správou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslu šníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len 'smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES') a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá nevychádza z predpokladu možnosti, ale nutnosti administratívneho vyhostenia v stanovených prípadoch. V ostatných prípadoch, ktoré nevychádzajú zo smernice sa ponech áva možnosť administratívneho vyhostenia.

K bodu 58 (§ 84 ods. 9)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dôvodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, nakoľko doterajšia právna úprava kontroly výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa javila ako nedostačujúca.

K bodu 59 (§ 87 ods. 3)

Navrhuje sa doplnenie § 87 o povinnosť zaznamenania uloženého zákazu vstupu alebo trestu vyhostenia občanovi Únie alebo jeho rodinnému príslušníkovi do evidencie nežiaducich osô b, ako aj dôvody ich vyradenia z tejto evidencie.

K bodom 60 a 61 (§ 88 ods. 1 písm. c) a d))

Ide o zosúladenie s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia.

K bodu 62 (§ 88 ods. 4)

Zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe pri zaisťovaní štátnych príslušníkov tretej krajiny. Celková doba zaistenia štátneho pr íslušníka tretej krajiny sa nemení, ale na základe navrhovanej právnej úpravy bude mať policajný útvar možnosť počas tejto doby zaistenie opakovane predlžovať do maximálnej dĺžky 6 mesiacov alebo pri ďalšom zaistení do maximálnej dĺžky 12 mesiacov. To znamená, že policajný útvar bude môcť rozhodnúť o zaistení napríklad na 2 mesiace, následne, ak budú naďalej trvať dôvody zaistenia, znovu na 3 mesiace a následne ešte na 1 mesiac do celkovej dĺžky zaistenia 6 mesiacov. Následne, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dô vodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote 6 mesiacov, môže policajný útvar rozhodnú ť o predĺžení lehoty zaistenia o ďalších najviac 12 mesiacov. Týchto 12 mesiacov zaistenia bude môcť policajný útvar tiež rozdeliť na niekoľko častí, podľa trvania dôvodov zaistenia. Navrhovaná právna úprava je v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú rozhodnutím policajného útvaru zaistení, nakoľko budú vždy vedieť na akú konkrétnu dobu budú zaistení.

K bodom 63 a 64 (§ 88, § 88a)

Zavádza sa nová právna úprava zaistenia žiadateľov o udelenie azylu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Z toho d ôvodu sa navrhuje vypustenie odseku 12 z § 88, kvôli jasnejšej interpretácii oprávnenia na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu. Dôvodom je navrhované doplnenie nového ustanovenia § 88a, ktoré upravuje dôvody zaistenia žiadateľov o udelenie azylu, pričom celková prípustná dĺžka ich zaistenia je šesť mesiacov. V ýnimkou je zaistenie z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, kedy je možné zaistenie predĺžiť o 12 mesiacov.

K bodu 65 (§ 96 ods. 2)

Zmena sa zavádza v súvislosti so sprá vou Komisie Európskej únie o stave implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES a z dô vodu uvedenia príslušného ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. do súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ktorá explicitne zakotvuje právo štátneho príslušní ka tretej krajiny mladšieho ako 15 rokov, ktorý je umiestnený v zariadení, na prístup k vzdelávaniu a záujmovým aktivitám, vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané jeho veku.

K bodu 67 (§ 111 ods. 2 písm. a))

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá sa zavádza z dôvodu nesprávnej gramatickej konštrukcie zákonného ustanovenia.

K bodu 68 (§ 111 ods. 4 písm. b))

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu zmeny v § 38 ods. 5.

K bodu 69 (§ 115 ods. 1)

Navrhuje sa stanoviť ústrediu práce novú ohlasovaciu povinnosť voči policajnému útvaru.

K bodu 70 a 75 až 77 (§ 115, § 125)

Ide o legislatívno-technickú zmenu z dôvodu vloženia nov ého odseku v § 34.

K bodu 71 (§ 118 ods. 5)

Navrhuje sa, aby sa neoprávnený pobyt cudzinca, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, nepovažoval za priestupok.

K bodom 72 a 73 (§ 122 písm. b) a d))

Úprava sa navrhuje z dôvodu, že povinnosť osvedčiť podpis na nájomnej zmluve, č estnom vyhlásení a inom doklade predkladanom v konaní podľa zákona o pobyte cudzincov rieši § 126 ods. 5 zákona.

K bodu 74 (§ 122 písm. e))

Navrhuje sa vypustiť doklad, ktorým štátny príslušní k tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel výskumu a vývoja, preukazuje ubytovanie, keďže takúto povinnosť nemá.

K bodu 78 (§ 125 ods. 10)

Navrhuje sa spresniť oznamovaciu povinnosť policajného útvaru vo vzťahu k úradom práce a ústrediu práce.

K bodu 81 (§ 126 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu; podmienky na vstup do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.

K bodu 82 (§ 131b)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014.

K bodu 83 (príloha č. 2)

Do zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa nová smernica.

K čl. VII (účinnosť )

S prihliadnutí m na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti predmetného návrhu zákona 1. januára 2014.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 18. septembra 2013.

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 404/2011, dátum vydania: 22.11.2011

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore