Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 401/2015 účinný od 01.01.2016

Platnosť od: 19.12.2015
Účinnosť od: 01.01.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štát, Pomocné vedy, Trestné právo hmotné, Trestné právo procesné, Advokácia, Notárstvo, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Prokuratúra, Verejný ochranca práv, Všeobecné súdnictvo, Znalci, tlmočníci, prekladatelia, Exekútori, rozhodcovia, mediátori, Štátne orgány, Trestné činy, Trestné konanie
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST1JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 401/2015 účinný od 01.01.2016
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 401/2015 s účinnosťou od 01.01.2016

Legislatívny proces k zákonu 401/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 401/2015, dátum vydania: 19.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
 
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál.
Potreba komplexnej novely zákona č. 153/2001 Z. z. nastala predovšetkým v dôsledku poznatkov prokuratúry z aplikačnej praxe. Od vypracovania a prijatia zákona č. 153/2001 Z. z. uplynulo takmer 15 rokov a za celý čas jeho platnosti zákon nebol zásadnejším spôsobom, ktorý by reagoval na poznatky z praxe pri výkone pôsobnosti prokuratúry, novelizovaný. Novela zákona z roku 2011 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa oslabenia právomocí generálneho prokurátora vyhlásená za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky.
Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012-2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje potrebu prehodnotiť legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožnili priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v uvedenej časti vo vzťahu k pôsobnosti prokuratúry Slovenskej republiky a postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravuje:
Vláda prehodnotí legislatívne zásahy do postavenia a pôsobnosti prokuratúry uskutočnené v roku 2011, ktoré umožňujú priame i nepriame zásahy výkonnej moci do činnosti generálneho prokurátora a ostatných prokurátorov. Prijaté legislatívne opatrenia budú garantovať nezávislosť prokuratúry Slovenskej republiky. V zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva, Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému posilní funkčnú autonómiu generálneho prokurátora.
Vláda bude podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá:
ustanoví a bude garantovať nezávislé postavenie prokuratúry v systéme štátnych orgánov,
bude garantovať funkčnú autonómiu generálneho prokurátora pri výkone prokurátorských oprávnení,
modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie postupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry,
bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora,
bude garantovať právo prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry vykonávať svoje právomoci nezávisle od iných štátnych orgánov.
Vláda vytvorí právne, organizačné, personálne a materiálno-technické predpoklady na:
obnovenie dôvery v prokuratúru a zabezpečenie informovania verejnosti o celkovej činnosti prokuratúry,

zvýšenie efektívnosti činnosti prokuratúry a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,
zabezpečenie plynulosti a dôstojnosti trestného konania a eliminovanie prieťahov v trestnom konaní,
zvýšenie vymožiteľnosti práva,
rozšírenie oprávnení prokuratúry zameraných na ochranu majetkových a iných práv štátu.
Na zabezpečenie uvedených priorít vláda vytvorí podmienky pre kvalitný výkon prokurátorských činností, a to predovšetkým:
prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti prokuratúry,
prijme protikorupčné opatrenia, najmä zriadi trvalú telefónnu linku, na ktorú bude možné oznámiť korupčné správanie prokurátorov a zamestnancov prokuratúry a prijme legislatívne opatrenia na vyhodnocovanie oznámení o korupčnom správaní, na podávanie trestných oznámení, podnetov na začatie disciplinárneho konania a navrhovanie ďalších potrebných opatrení,
ponechá inštitút právnych čakateľov prokuratúry, sprísni pravidlá ich prípravnej praxe a prijme účinné opatrenia na riadnu odbornú prípravu na výkon funkcie prokurátora,
Cieľom predloženého návrhu zákona je teda predovšetkým zefektívnenie činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a zabezpečenie účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu prostredníctvom precíznej úpravy pôsobnosti prokuratúry a právomocí prokurátorov v jednotlivých oblastiach pôsobnosti prokuratúry, ako aj postavenia prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
Na tento účel sa predloženým návrhom zákona detailne prepracúvajú niektoré oblasti pôsobnosti prokuratúry. Ide predovšetkým o precizovanie pôsobnosti prokuratúry v trestnom konaní a pôsobnosti pri dozore prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.
Dôsledným spôsobom, najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami relevantných právnych predpisov sa upravuje pôsobnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k ústavným orgánom k Národnej rade Slovenskej republiky a jej orgánom, vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, k Ústavnému súdu Slovenskej republiky a k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Komplexným spôsobom sa nanovo upravuje vybavovanie podnetov na prokuratúre. Nová právna úprava jednoznačne prispeje k zefektívneniu činnosti prokuratúry, nakoľko sa vytvorí priestor pre prokurátorov na dôsledné zaoberanie sa tými podaniami, ktoré skutočne podnetmi na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí, resp. iných aktov orgánov verejnej moci, a ktorých obsah smeruje k uplatneniu oprávnení prokuratúry. Nová úprava zároveň znamená sprehľadnenie a zjednodušenie činnosti na úseku vybavovania podnetov aj vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám ako podávateľom podnetu, nakoľko zákon zrozumiteľne a zreteľne ustanovuje, aké náležitosti musí podnet obsahovať, aby sa tak odbúrala zbytočná niekoľkonásobná písomná komunikácia s podávateľom a okamžite po doručení podnetu sa mohlo pristúpiť k samotnému vybavovaniu podnetu Aj naďalej je potrebné, aby sa prokurátor zaoberal podaním podľa jeho obsahu bez ohľadu na to, ako je označené. Súčasne sa definuje, ktoré podanie sa nepovažuje za podnet, akým spôsobom možno podať podnet a preskúmania akých vecí je možné podnetom sa domáhať. V prípade,

že bude podnet postúpený z dôvodu príslušnosti inej prokuratúre, o tomto bude vždy podávateľ upovedomený, a teda v každom štádiu vybavovania podnetu bude mať vedomosť o tom, ktorá prokuratúra ho vybavuje. Ďalej sa upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podnetu a možnosť podania opakovaného podnetu nadriadeným prokurátorom alebo ním určeným prokurátorom.
V dôsledku opätovného zavedenia inštitútu právnych čakateľov prokuratúry je nevyhnutné upraviť ich právomoci (ale aj právomoci asistentov prokurátorov) pri výkone pôsobnosti prokuratúry tak, aby išlo o právomoci zákonné. Doterajšia úprava právomocí právnych čakateľov prokuratúry obsiahnutá v smernici generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 200/2001 Z. z. o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry, sa javí ako nedostatočná.
Článkom II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Zhodne ako v prípade nižšie podrobne popísanej zmeny zákona č. 154/2001 Z. z. sa upravujú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia - odmeny sudcov, úprava funkčných príplatkov a ich výšky a úprava preventívnej rehabilitácie.
Vo vzťahu k postaveniu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry upravenom zákonom č. 154/2001 Z. z. (čl. III) novým komplexným spôsobom sa upravuje výberové konanie na funkciu prokurátora, výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora a výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Navrhovaná právna úprava vychádza z praktických skúseností prokuratúry a má za cieľ garantovať transparentnosť a objektivitu jednotlivých druhov výberových konaní.
 
Osobitne v dôsledku praktických skúseností a v súlade s požiadavkami predstaviteľmi samosprávy sa upravuje problematika samosprávy prokurátorov. Rozširujú sa oprávnenia prokurátorskej samosprávy, ktoré súvisia tiež s verejnou kontrolou prokuratúry.
 
Sprísňuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátorov. Rozširuje sa zákonné rozpätie sadzieb pre ukladanie jednotlivých druhov sankcií. Zavádza sa bipartícia disciplinárnych previnení, ktorá lepšie diferencovať ich povahu a závažnosť v jednotlivých prípadoch. Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť prokurátora za priestupky a iné správne delikty. Precizuje sa právna úprava disciplinárneho konania na základe poznatkov získaných z rozhodovacej činnosti súdov. Súčasne sa sprísňujú aj disciplinárne opatrenia, a to v nadväznosti na vyššie uvedenú bipatríciu disciplinárnych previnení.
 
V súvislosti s prijatými odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) na ďalšie skvalitnenie právnej úpravy v oblasti predchádzania korupcie vo vzťahu k prokurátorom v podmienkach prokuratúry Slovenskej republiky sa rozširuje okruh skutočností deklarovaných prokurátorom v majetkovom priznaní. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zavádza povinnosť pre prokurátorov priznávať záväzky (napr. dlhy a pôžičky) presahujúce ustanovenú hodnotu 6600 eur.
Súčasné znenie zákona sa rozširuje o rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky. Upravuje sa postup pri schvaľovaní etického kódexu prokurátora. Zavádza sa právna úprava Etickej komisie.
 

Za účelom efektívneho využitia budovaných informačných systémov prokuratúry sa medzi základné povinnosti prokurátora navrhuje zaviesť aj skupina povinností súvisiacich s používaním informačných systémov prokuratúry.
 
Stabilizuje sa sociálny status prokurátora tým, že sa zavádzajú viaceré motivačné a zásluhové opatrenia, napr. odmeny prokurátorov a valorizácia funkčných príplatkov. Zlepšuje sa sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku.
 
Návrh zákona vo viacerých ustanoveniach precizuje práva a povinnosti prokurátorov tak, aby právna úprava korešpondovala s právnou úpravou vzťahujúcou sa na sudcov. Vychádza sa pritom z rovnakého spoločenského postavenia sudcov a prokurátorov. Rovnako ako u sudcov sa v návrhu zákona rozširuje okruh právnych dôvodov, pri ktorých prokurátor nárok na vyplatenie odchodného aj o zánik služobného pomeru pri vzdaní sa funkcie z dôvodu nadobudnutia nároku na predčasný starobný dôchodok.
 
Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa ďalej súčasná právna úprava mení tak, aby analogicky korešpondovala s úpravou obsiahnutou v Zákonníku práce. Napríklad sa novým spôsobom navrhuje upraviť podmienky čerpania rodičovskej dovolenky prokurátorom mužom tak, ako je to upravené Zákonníkom práce. Analogicky sa tiež precizujú dôvody pre čerpanie dovolenky a služobného voľna.
 
Súčasne sa dopĺňa zákon o podrobnú právnu úpravu regresnej náhrady, ktorá sa uplatní voči prokurátorom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takáto osobitná právna úprava doposiaľ absentovala.
Zároveň sa predloženým návrhom zákona reaguje aj na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, predovšetkým vo vzťahu k Európskej únii. Prokuratúra Slovenskej republiky vykonáva svoju pôsobnosť prostredníctvom prokurátorov aj vykonávaním úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie.
Obsahom predkladaného návrhu zákona v čl. IV je zmena a doplnenie Trestného poriadku, ktorej potreba vyplýva z poznatkov z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tento návrh je súčasne realizáciou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2012 - 2016. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora upravuje, že vláda Slovenskej republiky navrhne, aby generálny prokurátor bol oprávnený podať na súd sťažnosť pre porušenie zákona proti právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v trestnom konaní, ktorým bol porušený zákon alebo ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania. Sťažnosť pre porušenie zákona ako mimoriadny opravný prostriedok by mala byť účinným prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ku ktorej došlo z dôvodu právnych vád rozhodnutia a postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal. Nie každú zistenú nezákonnosť bolo možné napadnúť doterajším mimoriadnym opravným prostriedkom dovolaním vzhľadom na podmienky a dôvody, ktoré platné znenie Trestného poriadku pre jeho podanie a prípustnosť ustanovuje. Podľa predkladaného návrhu budú oprávnení podať sťažnosť pre porušenie zákona generálny prokurátor a minister spravodlivosti, pričom minister spravodlivosti ju bude môcť podať iba v prospech obvineného. Z dôvodu rešpektovania princípu právnej istoty a nemeniteľnosti súdnych rozhodnutí sa zavádza lehota

na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v neprospech obvineného, a to 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia prokurátorovi. Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v prospech obvineného ustanovená nie je.
Návrhom zákona v čl. IV sa tiež reaguje na ďalšie poznatky z aplikačnej praxe vo vzťahu k inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov v trestnom konaní, zrušenia právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní generálnym prokurátorom a v súvislosti s rozhodovaním súdov o väzbe odsúdeného, ktorý vykonáva právoplatne uložený trest odňatia slobody v prípade povolenia obnovy konania.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
 
Navrhuje sa doplnenie predmetu úpravy zákona č. 153/2001 Z. z. aj o právomoci právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora pri výkone pôsobnosti prokuratúry.
Zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa zakotvilo nahradenie inštitútu právnych čakateľov prokuratúry asistentmi prokurátora. Účinnosť ustanovenia, ktorým k tejto zmene došlo, bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 105/2011 pozastavená, a to do vydania nálezu v tejto veci. V období od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014 boli ustanovenia o právnych čakateľoch prokuratúry zrušené a znovu zavedené boli od 1. decembra 2014, a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pričom boli súčasne ponechané aj ustanovenia o asistentoch prokurátorov).
Nakoľko asistenti prokurátora a právni čakatelia prokuratúry vykonávajú pri výkone pôsobnosti prokuratúry viaceré právomoci, na túto skutočnosť je potrebné reflektovať aj v predmete zákona.
K bodu 2
 
Z dôvodu precizovania textu sa navrhuje upraviť znenie druhej vety § 3 ods. 2 tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností jasné, že prokuratúra môže pri výkone svojej pôsobnosti pri zabezpečení ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu využívať iba zákonom zverené prostriedky, a nie akékoľvek zákonné prostriedky, ktoré prináležia iným subjektom. V praxi sa často stáva, že osoby žiadajú využitie takých prostriedkov ochrany práv, ktoré nie zákonom zverené prokuratúre, ale zákon ich zveril iným subjektom (súdom, verejnému ochrancovi práv či ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, napr. v rámci konania o sťažnostiach).

K bodom 3 a 4
 
Ustanovenie § 4 upravujúce pôsobnosť prokuratúry sa dopĺňa o výkon právomocí prokurátorov pri vykonávaní úkonov a rozhodovaní v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ktoré doposiaľ v zákone zakotvené neboli. Rovnako sa dopĺňa potreba plnenia aj ďalších úloh, ktoré môže pre prokuratúru a prokurátorov ustanoviť aj právne záväzný akt Európskej únie.
K bodu 5
 
Obdobne ako v bode 1 sa vzhľadom na opätovné zakotvenie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry a súčasné ponechanie inštitútu asistenta prokurátora navrhuje upraviť zákonný rozsah vykonávania pôsobnosti prokuratúry aj právnymi čakateľmi prokuratúry a asistentmi prokurátorov.
K bodu 6
 
Navrhuje sa novým spôsobom upraviť formu pokynu nadriadeného prokurátora vydaného podriadenému prokurátorovi. Možnosť vydávať pokyny podriadenému prokurátorovi, ako postupovať v konaní a pri plnení úloh, vyplýva z hierarchického spôsobu riadenia prokuratúry. V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o zákonnosti zásahu nadriadeného prokurátora do konania, ktoré vedie jemu podriadený prokurátor, je nevyhnutné, aby pokyny mali písomnú formu. V praxi však môže nastať situácia, kedy je potrebné uložiť pokyn na postup v konkrétnej veci, ale nie je možné ho uložiť písomne. Preto sa navrhuje, aby pokyn podriadenému prokurátorovi mohol byť vydaný aj ústne, telefonicky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami; takýto pokyn však musí byť do 48 hodín potvrdený písomne, inak je neplatný a zodpovednosť za konanie na základe takto neplatného pokynu nesie nadriadený prokurátor, ktorý ho vydal.
K bodu 7
 
Zaradenie obsahu § 6a a 6b zákonom č. 220/2011 Z. z. z hľadiska systematiky zákona č. 153/2001 Z. z. nebolo zvolené vhodne, nakoľko problematika vydávania záväzných stanovísk generálnym prokurátorom spadá do pôsobnosti generálneho prokurátora, ktorá je upravená od § 10. Preto sa právna úprava § 6a a 6b navrhuje vypustiť, avšak obsahovo sa presunie do navrhovaného § 11, pričom je ponechaná aj Komisia pre vydávanie záväzných stanovísk.
K bodu 8
 
Navrhuje sa právna úprava predĺženia funkčného obdobia generálneho prokurátora do doby, kým nový generálny prokurátor nezloží sľub. Doposiaľ platná právna úprava upravuje, že v takomto prípade funkciu generálneho prokurátora vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Navrhovanou právnou úpravou sa odstránia pochybnosti o legitimite úkonov osoby, ktorá vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností, ktoré právny poriadok spája s funkciou generálneho prokurátora. Obdobná právna úprava platí aj v prípade predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky 8 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky), ktorý je, rovnako ako generálny

prokurátor, ústavným činiteľom.
Súčasne sa v odseku 3 navrhuje zosúladiť dĺžku praxe s praxou potrebnou na preloženie prokurátora na generálnu prokuratúru. Funkcia generálneho prokurátora je ústavnou funkciou, generálny prokurátor stojí na čele prokuratúry, riadi a zodpovedá za činnosť prokuratúry a prokurátorov. postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Podľa platného znenia zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry 10 ods. 6) je na generálnu prokuratúru možné preložiť prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe. Je preto nezmyselné, aby sa generálnym prokurátorom, teda osobou, ktorá riadi všetkých prokurátorov, mohol stať prokurátor, ktorému ako podmienka na vymenovanie postačuje justičná prax päť rokov.
V odseku 6 sa navrhuje úprava, aby prokurátor, ktorý sa stane generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, sa stal súčasne aj prokurátorom generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to bez toho, aby bol v tejto otázke (preloženie) odkázaný na odchádzajúceho generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa stane aj jeho služobným úradom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky môže byť vymenovaná iba osoba, ktorá je prokurátorom a spĺňa ostatné podmienky ustanovené zákonom. Za generálneho prokurátora Slovenskej republiky teda môže byť vymenovaný aj prokurátor okresnej prokuratúry alebo prokurátor krajskej prokuratúry. V takomto prípade mu síce nezaniká funkcia prokurátora, jeho miesto na okresnej, resp. krajskej prokuratúre však musí byť následne obsadené iným prokurátorom.
K bodu 9
 
Národná rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie, ak (okrem iných dôvodov) nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok. Navrhuje sa vypustiť, aby boli potrebné na preukázanie tejto skutočnosti lekársky posudok, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy alebo rozhodnutie orgánu sociálneho zabezpečenia. Takéto posudky či rozhodnutia o posúdení zdravotného stavu vo vzťahu k zdravotným predpokladom na výkon funkcie generálneho prokurátora podľa platného právneho poriadku ani nie je možné vydať.
K bodu 10
 
V súvislosti so zmenami v disciplinárnom konaní proti generálnemu prokurátorovi, voči ktorému disciplinárnu právomoc Ústavný súd Slovenskej republiky, je nevyhnutné upraviť aj dôvod, pre ktorý môže Národná rada Slovenskej republiky navrhnúť prezidentovi Slovenskej republiky, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie. Čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Generálny prokurátor teda nemôže byť odvolaný z funkcie výrokom disciplinárnej komisie (tá voči nemu disciplinárne konanie ani nemôže viesť). Jediný postup súladný s Ústavou Slovenskej republiky v prípade, ak v disciplinárnom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne, že generálny prokurátor spáchal čin nezlučiteľný s výkonom tejto funkcie, je, že ústavný súd toto svoje rozhodnutie oznámi Národnej rade Slovenskej republiky a tá následne navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora z funkcie odvolal.

K bodu 11
 
Nanovo sa upravuje zastupovanie generálneho prokurátora prvým námestníkom generálneho prokurátora. V spojitosti s navrhovanou úpravou v novelizačnom bode 8 prvý námestník generálneho prokurátora nebude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností v čase, keď ešte nie je vymenovaný nový generálny prokurátor. Prvý námestník bude zastupovať generálneho prokurátora a vykonávať funkciu generálneho prokurátora iba v prípade, ak generálny prokurátor zomrie alebo bude vyhlásený za mŕtveho, alebo ak doterajšiemu generálnemu prokurátorovi v dôsledku vzdania sa funkcie generálneho prokurátora alebo odvolania z funkcie generálneho prokurátora zaniklo oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora. Takáto situácia môže nastať aj v prípade, ak generálny prokurátor dočasne stratí oprávnenie vykonávať funkciu generálneho prokurátora z dôvodu pozastavenia výkonu funkcie prokurátora alebo v prípade, ak generálny prokurátor svoju funkciu po čas dlhší ako 30 kalendárnych dní nevykonáva. V prípade vyššie opísaných oboch situácií bude mať prvý námestník generálneho prokurátora rovnaké práva a povinnosti ako generálny prokurátor. V ostatných prípadoch môže generálneho prokurátora zastupovať prvý námestník generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Generálneho prokurátora môže zastupovať aj iný prokurátor v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor. Výnimky určené v § 16b, kde uvedené situácie, kedy je nevyhnutný osobný výkon pôsobnosti generálnym prokurátorom.
K bodom 12 a 13
 
Komplexným spôsobom sa upravuje riadiaca a kontrolná právomoc generálneho prokurátora a pôsobnosť generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavným orgánom Národnej rade Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Generálny prokurátor je podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky na čele prokuratúry. Z takto vymedzeného ústavného postavenia vyplýva jeho oprávnenie riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a jeho oprávnenie vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. V tomto bode sa do § 11 prevzala úprava zo zrušovaných ustanovení § 6a a 6b, pokiaľ ide o Komisiu pre vydávanie záväzných stanovísk. Novým spôsobom sa upravuje kreovanie tejto komisie. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej