Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 400/2009 účinný od 10.04.2010 do 30.06.2010

§ 6
Štátny zamestnanec

(1)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
(2)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(3)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe
a)
zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,13)
b)
vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu14)
1.
prezidentom,
2.
vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
3.
predsedom Národnej rady Slovenskej republiky,
4.
predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(4)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“).
(5)
Štátny zamestnanec podľa odsekov 3 a 4 okrem inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(6)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu,15) ak nejde o štátneho zamestnanca podľa odseku 3.
(7)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe vyslania podľa osobitného predpisu;16) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 16, § 19 až 23 a § 28.
(8)
Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f), § 22, § 23 a § 80.
(9)
Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80. Na veľvyslanca sa nevzťahujú aj ustanovenia § 53 ods. 4, § 83 ods. 4 a § 104 ods. 5.
(10)
Na štátneho zamestnanca podľa odseku 6 sa nevzťahujú ustanovenia § 19 až 23, § 27, § 28, § 46 ods. 1, § 47 až 51, § 52 ods. 1, § 55 až 57 a § 80, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 11
Vedúci štátny zamestnanec

(1)
Vedúci štátny zamestnanec (ďalej len „vedúci zamestnanec“) na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený
a)
určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,
b)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.
(2)
Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.
(3)
Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis20) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1.
(4)
Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
(5)
Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní vedúci služobného úradu v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).
(6)
Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

§ 12

(1)
Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.
(2)
Vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.21)
(3)
Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem veľvyslanca plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
(4)
Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k veľvyslancovi plní vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(5)
Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu vedúceho úradu predseda najvyššieho súdu.

§ 31

(1)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou je
a)
zmena funkcie,
b)
zmena odboru štátnej služby,
c)
zmena opisu činností štátnozamestnaneckého miesta,
d)
zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve,
e)
zmena služobného úradu,
f)
zmena sídla služobného úradu,
g)
zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,
h)
zmena dĺžky týždenného služobného času dohodou,
i)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
(2)
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a) až h) môže dôjsť dohodou medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom vo forme písomného dodatku k služobnej zmluve.
(3)
K zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 môže dôjsť jednostranne služobným úradom, len ak to ustanovuje tento zákon. Služobný úrad je povinný zmenu štátnozamestnaneckého pomeru oznámiť štátnemu zamestnancovi písomne. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

§ 49
Zákaz výpovede

(1)
Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je na účely tohto zákona aj
a)
doba, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí v prípade zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 42,
b)
doba čerpania služobného voľna podľa § 69 ods. 1 písm. a), b) a d).
(2)
Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu
a)
pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce); ak je daná štátnej zamestnankyni alebo štátnemu zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou,
b)
uvedeného v § 47 písm. h), ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu alebo ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo štátnu zamestnankyňu a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

§ 51
Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

(1)
Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ak štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.
(2)
Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po návrate štátneho zamestnanca z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(3)
Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnou zamestnankyňou a štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 64
Vyhodnotenie majetkového priznania

(1)
Vedúci úradu preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní spresnil alebo doplnil. Vedúci úradu na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.
(2)
Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.
(3)
Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.
(4)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti mu vedúci úradu určí primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§ 108

(1)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Veľvyslancovi určí plat a náhradu podľa § 82 písm. c) vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(3)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat predseda najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.