Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 400/2009 účinný od 01.01.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná čas ť

Významným medzníkom v procese prechodu ozbrojených síl Slovenskej republiky od zmiešaného typu s povinnou základnou vojenskou službou k plne profesioná lnym ozbrojeným silám bolo prijatie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesioná lnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ď alej len 'zákon č. 346/2005 Z. z.') v roku 2005. Vytvorili sa právne predpoklady na budovanie moderných, relatívne malých, ale dobre vycvičených ozbrojených síl Slovenskej republiky. Európska únia, ktorej súčasť ou je aj Slovenská republika, je otvoreným priestorom, kde občania Slovenskej republiky s potrebnými jazykovými spôsobilosťami môžu nájsť a nachádzajú stále väčšie uplatnenie. Rezort ministerstva obrany pre elimináciu migrácie vekovo zaujímavej kategórie 19- až 35-ročných a pre naplnenie svojho poslania, úloh a cieľov musí reagovať a prisp ôsobiť legislatívne prostredie tak, aby vojenská profesia bola na trhu práce konkurencieschopným povolaním. ¼udské zdroje majú pre rezort ministerstva obrany v oblasti zdrojov obrany naďalej prioritné postavenie.

Návrh zákona o štátnej službe profesion álnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol spracovaný za účelom realizácie úlohy vytvoriť podmienky pre stabilizáciu najkvalitnejších profesionálnych vojakov, ktorá vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, z Rozpracovania Programového vyhlásenia vl ády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 na podmienky rezortu ministerstva obrany a z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona, rovnako ako platná právna úprava, vychádza z materiálu 'Systém manažmentu vojenského personálu ozbrojených síl Slovenskej republiky'. Návrh zákona má za cieľ stabilizovať kvalifikovaných a skúsených profesionálnych vojakov v služobnom pomere s dôrazom na veliteľský zbor. Týmto sa zabezpečí prepojenie systému štátnej služby s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia a vytvoria sa podmienky n a efektívnejšie využitie vojenského personálu a tým aj pozitívny vývoj vo financovaní tzv. osobitného účtu. V konečnom dôsledku dôjde k posilneniu dlhodobej udržateľnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia, č o je plne v súlade s úlohou z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

Účelom návrhu zákona je prispôsobiť štátnu službu profesionálnych vojakov novým podmienkam, zapracovať poznatky aplikačnej praxe a zabezpečiť vhodné právne prostredie pre manažment vojenského personálu vo vzťahu k novým zdrojovým možnostiam v perspektíve rozvojového plánu rezortu ministerstva obrany.

Návrh zákona obsahuje sedem článkov, prvý článok vymedzuje právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov, druhý m až šiestym článkom sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č . 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; siedmy článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Návrh zákona v prvej časti vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy napríklad štátna služba, minimálna doba služby, maximálna doba služby, veková hranica, doba povýšenia. S cieľom prechodu vojenského povolania na celoživotné povolanie sa navrhuje predĺžiť trvanie štátnej slu žby pre jednotlivé vojenské hodnosti, ruší sa doba výsluhy v hodnosti a ustanovuje sa veková hranica 55 rokov veku dokedy možno vykonávať štátnu službu pre všetky vojenské hodnosti, s výnimkou vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík u novo prijatých profesionálnych vojakov. Návrh zákona v upravenej podobe preberá ustanovenia z predchádzajúcej právnej úpravy, ktoré sa týkajú služobného úradu, ved úceho služobného úradu a veliteľa, bližšie sa upravujú ich povinnosti a postavenie. Návrh zákona vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných prá v profesionálnych vojakov, ktoré zodpovedajú špecifikám výkonu vojenskej služby, pričom rozsah týchto obmedzení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a korešponduje so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná . Ide najmä o niektoré obmedzenia politických práv a o obmedzenia vo vzťahu k výkonu inej zárobkovej činnosti profesionálnych vojakov. Navrhuje sa rozšírenie ustanovení o možnosti inej zárobkovej činnosti popri výkone štátnej služby analogicky ako v systéme štátnej služby policajtov, resp. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. pastoračná činnosť, č innosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež). Návrh zákona tiež ustanovuje možnosť obmedzenia osobnej slobody profesionálneho vojaka pri výcviku s cieľom dosiahnuť podmienky približujúce sa skutočnému nasadeniu už počas výcviku. Takéto obmedzenie bude podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom profesionálneho vojaka, ktorý môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku.

Návrh zákona definuje informačný systém používaný pri registrácii údajov súvisiacich so štátnou službou profesionálnych vojakov a jeho obsah.

V druhej časti návrh zákona ustanovuje druhy štátnej služby. Navrhujú sa štyri druhy štátnej služby, ktorými s ú:

- prípravná štátna služba, ktorá tak ako v súčasnosti bude prípravou na výkon dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Bude sa vykonávať vo výcvikovom zariadení alebo na vysokej škole. Oproti doterajšej právnej úprave bude prípravná štátna služba obsahovať komplexnú prípravu profesionálneho vojaka na výkon vojenského povolania. V prípravnej štátnej služ be absolvuje profesionálny vojak aj odborný výcvik jednotlivca alebo vstupný odborný dôstojnícky kurz;

- dočasná štátna služba, v ktorej môžu zotrvať profesionálni vojaci najdlhšie 17 rokov. Ide predovšetkým o profesionálnych vojakov, ktorí po skončení dočasnej štátnej služby budú vytvára ť zálohy ozbrojených síl;

- stála štátna služba, do ktorej budú profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej štátnej služby. Do stálej štátnej služby nebudú môcť by ť vymenovaní vojaci vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci, ktorým charakter ich funkcií bude umožňovať vykonávať štá tnu službu až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov fyzického veku. Do stálej štátnej služby sa dostane menšie množstvo personálu, ktorý bude motivovaný slúžiť čo najdlhšie obdobie. Úmerne s predĺžením priemernej dĺžky služobného pomeru profesionálnych vojakov sa predĺži aj doba ich prispievania do osobitného úč tu a na druhej strane sa úmerne zníži počet poberateľov výsluhového dôchodku a skráti sa doba poberania výsluhov ého dôchodku;

- krátkodobá štátna služba, ktorá ako novo koncipovaný a osobitný druh štátnej služby s dĺžkou trvania 1 až 3 roky plní zámer vykryť dočasnú potrebu personálu v nedostatkových odbornostiach.

V druhej časti návrhu zákona sa tiež upravujú podmienky prijatia do štátnej služby, podrobnosti o výberovom konaní, prijímacom konaní, problematika započítavania rokov predchádzajúcej služby. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby. Ustanovuje sa možnosť prípravy profesionálneho vojaka na vojenskej vysokej škole, ako aj možnosť vyslania profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na štúdium na inej ako vojenskej vysokej škole v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Pôjde o vyslanie v takom študijnom odbore, v ktorom nepripravuje absolventov vojenská vysoká škola. Týmto sa reaguje na potreby aplikačnej praxe, pretože nie pre všetky odbornosti možno získať absolventa verejnej vysokej školy a nie pre všetky odbornosti možno pripraviť odborníka na území Slovenskej republiky. Naď alej sa predpokladá, že okrem kvalifikačných predpokladov, ktorými je získanie požadovaného druhu vzdelania, bude potrebné v závislosti od vojenskej hodnosti a vykonávanej funkcie získať požiadavky na výkon štátnej služby. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje podmienky vzdelá vania profesionálnych vojakov.

Tretia časť návrhu zákona je rozdelená na štyri hlavy. Zaober á sa vznikom, zmenami a skonč ením služobného pomeru. V súlade s doterajšou právnou úpravou sa na konania vo veciach služobného pomeru bude s ur čitými odchýlkami vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. o sprá vnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Osobitne je upravený postup v prípade, ak profesionálny vojak podá písomné odvolanie proti služobnému hodnoteniu a takisto aj rozkazné konanie a disciplinárne konanie.

Do systému riadenia služobnej kariéry sa zavádza tzv. garant vojenskej odbornosti, ktorý má zabezpečiť dohľad nad vojenskými odbornosťami s cieľom účelnejš ie sledovať kariéru profesionálneho vojaka v rámci vojenskej odbornosti. V pôsobnosti garantov vojenských odborností bude tvorba služobných kariér profesionálnych vojakov v príslušnej vojenskej hodnosti a ich š pecializácii. Menia sa ustanovenia o vojenských hodnostiach a hodnostných zboroch. Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje hodnostný zbor mužstva, hodnostný zbor poddôstojníkov a hodnostný zbor dôstojníkov. Ruší sa hodnostný zbor práporčíkov, pričom vojenské hodnosti práporčíkov sa transformujú do hodnostného zboru poddôstojníkov.

Základnými problémami súčasnej aplikačnej praxe sú predovšetkým nastavené doby služby a kariérny systém profesionálnych vojakov. Úpravou maximálnej doby služby pre vojenské hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík sa deklaruje cieľ zabezpečiť pravidelnú obmenu personálu v najnižších vojenský ch hodnostiach v kratších časových intervaloch. Týmto opatrením sa zvýši percentuálny podiel populácie, ktorá bude pripravená pre krízové situácie. Dôkladnou selekciou už v najnižších vojensk ých hodnostiach sa spružní personálna práca a málo perspektívni vojaci budú prepúšťaní do zálohy v čase, keď pre vojenskú organizáciu, v rámci výkonu štátnej služby, nie sú prí nosom, ale ešte ich možno využiť v systéme záloh ozbrojených síl. Pre personál v ostatných vojenských hodnostiach sa vytvárajú podmienky na jeho zotrvanie v služobnom pomere čo najdlhšiu dobu. Konkurenčný výber v tej podobe, ako ho zaviedol zákon č. 346/2005 Z. z. sa ruší. Zavádzajú sa nové pravidlá vytvárania služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktorými sa sleduje posilnenie právomocí veliteľov pri povyšovaní a pri ustanovovan í profesionálnych vojakov do funkcií prostredníctvom tvorby personálnych zámerov podľa stupňa velenia a riadenia. Povýšenie profesionálneho vojaka sa bude realizovať po splnení zákonných podmienok, na ná vrh veliteľa a v súlade s personálnym zámerom. Pre profesionálnych vojakov, ktorí dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu vykonávajú v niektorej z vojensk ých hodností hodnostného zboru mužstva alebo poddôstojníkov, pričom získali vysokoškolské vzdelanie druhého stup ňa, sa za určitých podmienok umožňuje prechod do hodnostného zboru dôstojníkov. Novo sa ustanovuje možnosť pový šenia v kratšej dobe, než po dosiahnutí minimálnej doby služby (tzv. mimoriadne povýšenie). Osobitným spôsobom sa na účely návrhu zákona upravuje priznanie vojenskej hodnosti. Upravuje sa spôsob hodnotenia a služobného hodnotenia profesionálneho vojaka počas jeho služobnej kariéry. Pravidlo pravidelného služobného hodnotenia z predchádzajúcej právnej úpravy ostáva zachované aj v návrhu tohto zákona, mení sa však obsah služobného hodnotenia a dosiahnuté stupne služobného hodnotenia.

Upravuje sa spôsob ustanovenia do funkcie, pričom na ustanovenie do funkcie nebude potrebné profesionálneho vojaka z predchádzajúcej funkcie odvolať. Keďže pri ustanovení do funkcie sa uvádza aj miesto výkonu št átnej služby, ruší sa samostatný inštitút premiestnenia profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa možnosť vyhlásiť výber na ustanovenie do funkcie.

Podľa doterajšej právnej úpravy bolo možné iného profesionálneho vojaka iba zastupovať. V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút, a to poverenie výkonom voľnej veliteľ skej funkcie po dobu 6 mesiacov, resp. v odôvodnených prípadoch maximálne 12 mesiacov. Predpokladá sa, že tento inštitút sa bude využívať len v nevyhnutných prípadoch, ak do voľnej kľúčovej veliteľ skej funkcie nemožno okamžite ustanoviť iného profesionálneho vojaka, alebo ak je funkcia veliteľa blokovaná z dôvodu, že veliteľ je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesioná lneho vojaka. Navrhuje sa rozšírenie dôvodov na skončenie služobného pomeru. Novo sa zavádza inštitút obligatórneh o prepustenia na vlastnú žiadosť po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Aby mohol služobný úrad reagovať a pripraviť za prepúšťaného profesionálneho vojaka adekvátnu náhradu, ustanovujú sa lehoty na prepustenie podľa druhu štátnej služby v dĺžke 2 až 6 mesiacov, pričom možno dohodnúť aj kratšiu lehotu. Novým spôsobom sa pristupuje k príprave na civilný trh práce. Tzv. 'rekvalifikácia' sa bude poskytovať len na náklady profesionálneho vojaka v rámci lehoty na prepustenie.

Vo štvrtej časti návrhu zákona sa v prvej až siedmej hlave upravujú podmienky vykonávania štátnej služby profesionálnymi vojakmi. Vzhľadom na osobitosti štátnej služby profesionálneho vojaka sa služobný čas upravuje tak, aby sa minimalizoval vplyv Zákonníka práce, pri súčasnom dodržaní európskej legislatívy. Zavádzajú sa pojmy ako 'intenzívny vojenský výcvik' a 'nepretržitý vojenský výcvik'. Precizujú sa ustanovenia v prípadoch, keď sa úprava rozvrhnutia služobného času, štátnej služby nadčas a úprava služobnej pohotovosti na profesionálneho vojaka nevzťahujú.

Rozsah a spôsob udeľovania dovolenky sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Základná výmera dovolenky v rozsahu šiestich týždňov sa zvyšuje o jeden týždeň u profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, t. j. po 17 rokoch služby. Z doterajšej právnej úpravy sa preberaj ú aj ustanovenia týkajúce sa služobnej cesty, zahraničnej služobnej cesty, stáže, služobného voľna a študijného voľna.

Oblasť starostlivosti o profesionálneho vojaka sa rozširuje o ustanovenia týkajúce sa špecifickej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie. Okrem rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov a liečebného pobytu v trvaní troch týždňov sa navrhuje preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku v trvaní dvoch týždňov spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa navrhuje poskytovať obligatórne raz ročne každému profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe. Okrem profesionálnych vojakov v st álej štátnej službe sa preventívna rehabilitácia bude poskytovať aj profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu za podmienok ustanovených zákonom alebo v určených funkciách v dočasnej štátnej službe (napr. príslušníci Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície, výkonní letci, pyrotechnici alebo potápači).

V oblasti služobnej disciplíny sa vzhľadom na aplikačnú prax precizujú jednotlivé ustanovenia a zavádza sa nový spôsob ukladania disciplinárnych opatrení formou rozkazného konania. Zavedením tohto spô sobu sa sleduje zjednodušenie a zrýchlenie disciplinárneho konania. V rozkaznom konaní bude možné ukladať len disciplinárne opatrenie vo forme písomn ého pokarhania v prípade, ak je nepochybné, že sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie takéhoto disciplinárneho opatrenia. Ak profesionálny vojak vinu neuzná, resp. proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní podá včas odpor, bude sa pokračovať v disciplinárnom konaní. Mení sa tiež spôsob riešenia priestupkov spáchaných profesionálnym vojakom. Priestupky sa budú prejednávať podľa návrhu zákona, pričom sankcie a ochranné opatrenia môžu byť uložené iba v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

ôsma hlava upravuje odmeňovanie profesionálnych vojakov, ktoré nadväzuje na filozofiu doterajšieho systému odmeňovania. Zachováva sa odmeňovanie podľa vojenských hodností a poskytovanie príplatkov k hodnostnému platu. Z pohľadu zmien navrhovaných v kari érnom systéme a v prechode vojenského povolania na celoživotné povolanie je však potrebné pristúpiť k niektorým úpravám v systéme odmeňovania. Keďže sa predpokladá, že štátna služba č asti profesionálnych vojakov bude trvať do veku 55 rokov a viac, je potrebné zabezpečiť, aby hodnostné platy rástli po dlhšiu dobu štátnej služby a aby profesionálni vojaci boli motivovaní zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie. Cieľom opatrenia je eliminova ť súčasný trend, ktorý je príznačný pre uplynulé obdobie, keď profesionálni vojaci, ktorí sú pripravení, vycvičení a majú skúsenosti s prácou v medzinárodnom prostredí, odchádzajú do z álohy z dôvodu, že odmeňovanie prestáva byť motivačné. Na základe uvedeného návrh zákona predpokladá roz šírenie tabuľky hodnostných platov o dva platové stupne. Súčasne sa u všetkých vojenských hodností okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík zachováva rast platov vo všetký ch platových stupňoch. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa upúšťa od príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a vzhľadom na to, že rezort ministerstva obrany už neprideľuje žiadne služobné byty, aj od príspevku na úpravu bytu pri presťahovan í. Zavádza sa obmedzenie výšky príplatkov pri súbehu príplatkov, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka. Novým spôsobom sa ustanovuje stabilizačný príspevok, ktorý bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých stabilizačný príspevok patrí v polovičnej výške, za ktorých nepatrí, spôsob výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Zavedením stabilizačného príspevku nevznikajú nové nároky na štátny rozpočet. Výdavky na stabilizačný príspevok neprekročia výdavky, ktoré boli doteraz vynakladané na príspevok na bývanie, a ktorý sa nebude odo dňa účinnosti tohto zákona poskytovať. Stabilizačný príspevok z predchádzajúcej právnej úpravy sa transformuje do podoby osobitného stabilizačného pr íspevku pre profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti alebo špecializácii.

V modifikovanej podobe sa z doterajšej právnej úpravy preberajú ustanovenia o cestovných náhradách (deviata hlava). Prevzatý inštitút náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny sa spresňuje, sprísňujú sa podmienky jeho poskytovania a obmedzuje sa doba, počas ktorej bude profesionálnemu vojakovi táto náhrada patriť. Profesionálny vojak má čas vyriešiť si svoj kontakt s rodinou počas troch rokov odo dňa jeho ustanovenia do funkcie v inej obci ako je obec jeho predchádzajúceho miesta výkonu štátnej služby. V nadväznosti na umožnenie štú dia na inej než vojenskej vysokej škole sa zavádzajú náhrady výdavkov počas vysokoškolského štúdia.

Návrh zákona v desiatej hlave tiež ustanovuje naturálne náležitosti počas výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom tá to úprava je v modifikovanej podobe prevzatá z platnej právnej úpravy. Posledná jedenásta hlava štvrtej časti návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o náhrade škody, ktoré rozširujú a spresňujú ustanovenia preberané zo Zákonníka práce.

V piatej časti návrhu zákona sa upravujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré štandardným spô sobom vymedzujú transformáciu právnych vzťahov profesionálnych vojakov súvisiacich s vydaním tohto zákona.

V nadväznosti na novú právnu úpravu sa navrhujú aj zmeny v súvisiacich právnych predpisoch.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov tak, aby bolo možné realizovať u príslušníkov Vojenského spravodajstva psychologické vyšetrenie a psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Nesplnenie povinnosti je priamo naviazané na obligatórny dôvod na prepustenie zo štá tnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa umožniť profesionálnemu vojakovi realizovať výučbu a výcvik aj v iných priestoroch ako v priestoroch vojenskej vysokej školy.

V čl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upravujú sa ustanovenia zákona v súvislosti s novou právnou úpravou štátnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. V sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä v súvislosti so zrušení m hodnostného zboru práporčíkov.

V čl. VI sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby sa umožnilo profesionálnemu vojakovi zastupovať vo funkcii vedúceho zamestnanca.

V čl. VII sa navrhuje účinnosť z ákona.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatí vny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Celkový vplyv na výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy bude pozitívny.

Návrh zákona reaguje aj na právo európskej únie a úplne transponuje smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávate ľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah, smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovní čok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti prílež itostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s pr ávom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Celkový vplyv na výdavkovú časť rozpoč tu verejnej správy je pozitívny.

Zmenou filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov sa pre niektorých profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských hodnostiach môže služobný pomer stať takmer alebo úplne celoživotným povolaním. D ĺžka stálej štátnej služby je diferencovaná podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a je obmedzená dosiahnutím vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Z toho dôvodu dochádza k zmene stupnice hodnostných platov profesionálnych vojakov pridaním dvoch platových stupňov a zároveň dôjde k úprave hodnostných platov tak, aby rástli po celú dobu výkonu štátnej služby, okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poruč ík. Tento princíp je rovnaký, ako v prípade nárastu tarifného platu zamestnancov v štátnej službe (§ 84 zákona č. 400/2009 Z .z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov) a nárastu tarifného platu zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Uvedené bude mať dopad na rozpočet kapitoly MO SR v kategórii 610, ktoré však budú kompenzované úsporou pri priznávaní príplatkov, zrušením príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru bez ná hrady a výrazným obmedzením možnosti preplácať štátnu službu nadčas. Ïalej dôjde k zrušeniu poskytovania príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní bez náhrady a výraznou zmenou prejdú spô soby vykonávania vstupných, odborných a kariérnych kurzov.

Oproti súčasné mu stavu sa ustanovuje výška platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby priamo v návrhu zákona. Percentá platovej kompenzácie sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výš ky platovej kompenzácie, pričom pri vykonávaní činností zaradených do tretej kategórie je navrhovaná výška platovej kompenzácie 49 eur (doteraz 49,50 eura) a pri vykonávaní činností zaradených do š tvrtej kategórie 61 eur (doteraz 60 eur). Táto zmena nebude mať vplyv na výdavkovú časť rozpočtovej kapitoly MO SR.

Ïalšou zmenou oproti súčasnému stavu je, že sa navrhuje poskytovať profesionálnym vojakom náhradu na návštevu rodiny jedenkrát týždenne poč as troch rokov od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie. V súlade s prechodnými ustanoveniami sa doba poskytovania náhrady cestovných výdavkov alebo náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla podľ a predchádzajúcich právnych predpisov do týchto troch rokov nezapočíta. To znamená, že do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona bude mať táto zmena neutrálny dopad na rozpočet kapitoly MO SR. Keďž e podľa rezortných štatistických údajov dôjde v priebehu jedného roka k zmene miesta výkonu štátnej služby približne u 8 % profesionálnych vojakov, od roku 2018 a v nasledujúcich rokoch možno počítať s úsporou vo výške približne 2.090.000 € ročne.

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3. Sociálne vplyvy

Navrhuje sa rozšírenie tabuľky hodnostný ch platov o dva platové stupne. Súčasne sa u všetkých vojenských hodností okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík navrhuje rast platov vo všetkých platových stupňoch. Nový sp ôsobom sa ustanovuje poskytovanie stabilizačného príspevku a navrhuje sa rozšírenie okruhu profesionálnych vojakov, ktorým sa bude poskytovať osobitný stabilizačný príspevok. Preventívna rehabilitá cia sa navrhuje poskytovať obligatórne a navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie profesionálnych vojakov. Tieto opatrenia budú mať pozitívny sociálny vplyv na profesionálnych vojakov.

Návrhom zákona sa zrušuje poskytovanie príspevku na bývanie, prí platku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a zavádza sa obmedzenie výšky príplatkov pri ich súbehu, čo bude mať negatívny sociálny vplyv. Pri súbehu poskytovania výsluhového príspevku a invalidné ho výsluhového dôchodku sa navrhuje poskytovať len jedna dávka a to vyššia, z dôvodu, že cieľom pôvodného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nebolo súbežné poskytovanie tý chto dávok. Ïalej návrh zákona bude mať mierne negatívny sociálny vplyv od roku 2018. Dôvodom je obmedzenie doby poskytovania náhrady na návštevu rodiny na tri roky, v dô sledku ktorého dôjde k miernemu poklesu celkového príjmu profesionálnych vojakov.

4.Vplyvy na životné prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizá ciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiada

a) doložku vybraných vplyvov (ďalej len 'dolož ka vplyvov') vypracovať podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len 'jednotná metodika') tak, aby bola úplná, prehľadná a reálna a aby obsahovala prehľadnú analýzu všetký ch zmien uvedených v návrhu v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách a časť Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu dopracovať o tabuľky č. 3. a 6,

b) v časti Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu tabuľke č. 1 doplniť rozčlenenie podľ a programov, ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry, vyplnia sa tabuľky č. 4 a 5 za každý program podľa Jednotnej metodiky a zároveň v tejto tabuľke správne uviesť príjmy a výdavky, preto že sú nesprávne spočítané, v nadväznosti na to upraviť v tabuľke č. 2 všetky údaje vo všetkých rokoch; v tabuľke č. 4 a 5 príjmy a výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie podľa Jednotnej metodiky,

c) ku každej tabuľke doplniť textovú časť, ktorá by objasňovala metodiku výpočtu vplyvu návrhu,

d) v časti 2.3.1. Popis návrhu stručne doplniť všetky zmeny, ktoré návrh obsahuje v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách,

e) v časti Vplyvy na informatizáciu spoločnosti do analýzy vplyvov bodu 6.1. doplniť úroveň elektronickej služby a z bodu 6. 7. vypustiť, vo väzbe na zá sadnú pripomienku k čl. I § 14 ods. 1, slová 'register občanov,',

f) do doložky vplyvov prehľadne doplniť všetky zmeny uvedené v návrhu, v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách, ktoré predpokladaj ú negatívny vplyv alebo pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a uviesť, aké sú vplyvy pri konkrétnych zmenách, pretože z doložky vplyvov a z analýzy vplyvov nie je možné posúdiť správnosť vplyvov (či sú presné a reálne),

g) do doložky vplyvov doplniť informáciu, ako Ministerstvo obrany SR plánuje usporené prostriedky využiť, pretože celkový vplyv návrhu na štátny rozpo čet bude pozitívny.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odporúča prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, ktoré sú podľa nášho názoru pozitívne aj negatívne. Odporúča v analýze sociálnych vplyvov zhodnotiť pozitívne vplyvy návrhu, ktorým dochádza k zmene stupnice hodnostných platov profesionálnych vojakov; návrhu, ktorým sa novoustanovuje stabilizačný príspevok a zavedenie náhrad výdavkov počas vysokoškolské ho štúdia na inej vysokej škole ako vojenskej vysokej škole. Odporúča v časti 4.2. analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám) zhodnotiť pozitívny vplyv navrhovaného rozší renia starostlivosti o profesionálneho vojaka v oblasti špecifickej zdravotnej starostlivosti. Odporúča analýzu sociálnych vplyvov doplniť o zhodnotenie ďalších negatívnych sociálnych vplyvov návrhu zá kona. Ide najmä o návrhy týkajúce sa odmeňovania profesionálnych vojakov (napríklad upustenie od príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, zavedenie obmedzenia výšky príplatkov pri súbehu príplatko v, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka); upustenie od poskytovania príspevku na bývanie a návrhu, ktorým sa upravuje poskytovanie dávky sociálneho zabezpečenia pri súbehu výsluhov ého príspevku a invalidného výsluhového dôchodku. Odporúča v analýze sociálnych vplyvov opis hodnotených opatrení uviesť tak, aby bolo zrejmé, k akým zmenám predpokladajúcim sociálne vplyvy dochá dza v porovnaní so súčasným stavom. V časti analýzy sociálnych vplyvov týkajúcej sa kvantifikácie je potrebné doplniť kvantifikácie všetkých opatrení, ktoré sú v tejto analýze identifikované a kvalitatívne zhodnotené. Ak niektoré opatrenie nie je možné kvantifikovať, odporúčame uviesť z akého dôvodu.

Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplý va z Aktualizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Doložka vplyvov bola dopracovaná podľa stanoviska MF SR a MPSVR SR.

Vplyvy na rozpočet

verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Príjmy verejnej správy celkomv tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 1127 595,- 27 595,-27 595,-27 595,-z toho: - vplyv na ŠR27 595,- 27 595,-27 595,-27 595,-- vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-z toho: - vplyv na ŠR- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-- vplyv na územnú samosprávuCelková zamestnanosť - z toho vplyv na ŠR Financovanie zabezpečené v rozpočte- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-

2.2. Financovanie návrhu

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,- z toho vplyv na ŠR- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,-financovanie zabezpečené v rozpočte Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,- ostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora- 698 250,- - 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Celkový vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet bude pozitívny. Ušetrené prostriedky plánuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po odsúhlasení Ministerstvom financií Slovenskej republiky použiť v rámci modernizácie techniky.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhovaná právna úprava bola koncipovaná so zá merom nezvyšovať výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky a zásadne nezvyšovať celkový objem priznaných zložiek platu.

V dôsledku zmeny filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov (viď časť A.3. Doložky vybraných vplyvov) síce dôjde k zvýšeniu hodnostných platov, čo sa dotkne 2 951 profesioná lnych vojakov, ale dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplývajúci z tejto zmeny bude kompenzovaný opatreniami v poskytovaní príplatkov (viď poznámky k tabuľke č. 5).

Ïalšou zmenou je transformácia hodnostného zboru práporčíkov do hodnostného zboru poddôstojníkov (§ 231 návrhu zákona), čo sa dotkne 313 profesionálnych vojakov. Hodnostné platy tých profesioná lnych vojakov, ktorým v dôsledku uvedenej zmeny dôjde k zníženiu ich hodnostného platu (217 profesionálnych vojakov), budú zachované v zmysle § 232 návrhu zákona formou doplatku (mesačne vo výške 7.576,- €). Táto zmena nebude mať dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, nakoľko sa zachová súčasná úroveň priznaných hodnostných platov.

Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej zrušuje poskytovanie príspevku na bývanie a zavádza sa poskytovanie stabilizačného príspevku. Navrhovaný stabilizačný príspevok bude profesionálnym vojakom poskytovaný v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako tomu bolo pri poskytovaní príspevku na bývanie. Z tohto dôvodu predmetná zmena bude mať neutrálny dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

2.3.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpokladaný vývoj objemu aktivít

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (111001)127 595,- 27 595,-27 595,-27 595,- Nedaňové príjmy (200 – RP 222)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom27 595,- 27 595,- 27 595,-27 595,- 01 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Predloženým návrhom dôjde k celkovému zníženiu mzdových výdavkov na profesionálnych vojakov v objeme cca 70.000,- € ročne, v dôsledku čoho dôjde k poklesu daňových pr íjmov ŠR o cca 13.300,- € ročne. Zároveň však dôjde k zvýšeniu výdavkov v kategórii 640 zavedením osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo (§ 193 ods. 3 návrhu zákona) v objeme 215.232,- € ročne, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu daňových príjmov ŠR o 40.895,- € ročne. V celkovom súčte teda dôjde k zvýš eniu daňových príjmov o cca 27.595,- € ročne.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600)- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610 - RP 611)1 650 000,-1 650 000,-1 650 000,-1 650 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610 - RP 612)- 1 720 000,-- 1 720 000,-- 1 720 000,-- 1 720 000,- Poistné a príspevok do poisťovní (620 - RP 621 a 623)14 523,-14 523,-14 523,-14 523,- Poistné a príspevok do poisťovní (620 - RP 628)249 290,-249 290,-249 290,-249 290,- Tovary a služby (630 – RP 631)20,-0,-0,-- 2 090 000,- Tovary a služby (630 – RP 637)2- 1 009 700,-- 1 009 700,-- 1 009 700,-- 1 009 700,- Bežné transfery (640 – RP 642)2145 232,-145 232,-145 232,-145 232,- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- z toho výdavky na ŠR- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Bežné výdavky (600) - 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)- 70 000,-- 70 000,-- 70 000,-- 70 000,- Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a

finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Predloženým návrhom dôjde k :

-nárastu hodnostných platov z titulu zmeny stupnice hodnostný ch platov, čo bude mať za následok dopad na rozpočet vo výške cca 1.650.000,- € ročne. Tento dopad bude kompenzovaný úpravami v poskytovaní príplatkov v celkovej výške cca 1.720.000,- € ročne, kde

·bude výrazne obmedzená možnosť preplácania štá tnej služby nad určený služobný čas (súčasný § 90 zákona č. 346/2005 Z. z. - § 104 návrhu nového zákona) – predpokladaná úspora vo výške cca 300.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 142 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 159 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bola viac zohľadnená dosiahnutá úroveň vycvičenosti jednotlivých výkonných letcov – predpokladan á úspora vo výške cca 50.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 143 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 160 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bola viac zohľadnená dosiahnutá úroveň vycvičenosti jednotlivých výsadkárov, a tým pádom aj mož nosti ich okamžitého nasadenia do bojovej činnosti – predpokladaná úspora vo výške cca 290.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 145a zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 162 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bolo viac zohľadnené mimoriadne riziko ohrozenia života alebo zdravia pri plnení úloh u tých jednotlivý ch vojenských policajtov, ktorí takéto úlohy budú plniť – predpokladaná úspora vo výške cca 300.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 145 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 163 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bol viac zohľadnený stupeň zodpovednosti jednotlivých zdravotníckych pracovníkov za zdravotný stav profesion álnych vojakov alebo stupeň zodpovednosti za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach vojenského spravodajstva – predpokladaná ú spora vo výške cca 40.000,- € ročne,

·bude zrušené poskytovanie príplatku za vyvedenie vojska do výcvikového priestoru podľa súčasné ho § 145b zákona č. 346/2005 Z. z. – predpokladaná úspora vo výške cca 740.000,- € ročne,

-zavedeniu osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo s predpokladaným dopadom na rozpočet vo výške 215.232,- € ročne,

-zrušeniu poskytovania príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní podľa súčasného § 173 z ákona č. 346/2005 Z. z., čím dôjde k úspore vo výške cca 70.000,- € ročne,

-zmene systému vykonávania vstupných kurzov a systému vykonávania odborných a karié rnych kurzov (zmenšenie počtu a skrátenie trvania kurzov), čím dôjde k úspore vo výške cca 1 009 000,- € ročne.

Uvedené zmeny v odmeňovaní a poskytovaní osobitné ho stabilizačného príspevku budú mať automaticky dopad na poistné a príspevok do poisťovní s negatívnym dopadom na kategóriu 620 v celkovej výške cca 263.814,- € ročne a naopak, v prípade tvorby prí delu do sociálneho fondu s predpokladanou úsporou vo výške cca 700,- € ročne.

Predloženým návrhom nedôjde k zmene celkového objemu priznaných zložiek platu v prípadoch, kedy:

-pri poskytovaní platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby podľa súčasného § 141 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 158 návrhu nového zákona) nedôjde k zvýšeniu súčasne priznaného objemu platových prostriedkov určený ch na poskytovanie tejto kompenzácie (percentá sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výšky príplatku),

-zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľ a súčasného § 144 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 161 návrhu nového zákona) tak, aby nedošlo k zvýšeniu súčasne priznaného objemu príplatkov príslušníkom Vojenského spravodajstva,

-pri poskytovaní príplatkov vojenským vrcholovým športovcom podľa súčasného § 145c zá kona č. 346/2005 Z. z. (§ 164 návrhu nového zákona) nedôjde k žiadanej zmene oproti súčasnému stavu,

-príslušným služobným predpisom budú upravené podmienky poskytovania zahraničného prí spevku podľa súčasného § 147 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 167 návrhu nového zákona) tak, aby súčasne priznaná úroveň tohto príspevku zostala zachovaná.

4. Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Tabuľka č. 8

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. V súvislosti s úpravou tabuľky hodnostných platov, stabilizačného prí spevku a osobitného stabilizačného príspevku reálny príjem niektorých profesionálnych vojakov stúpne. V súvislosti so zrušením príspevku na bývanie, prí platku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a obmedzenie výšky príplatkov pri ich súbehu reálny príjem profesionálnych vojakov poklesne.

V súvislosti so zmenou poskytovania náhrady na návš tevu rodiny reálny príjem niektorých profesionálnych vojakov po uplynutí troch rokov odo dňa účinnosti navrhovaného zákona mierne poklesne. Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom Kvantifikácia dopadov na príjem domácností profesionálnych vojakov nie je možná z dôvodu, že navrhované opatrenia sa nedotknú všetkých profesionálnych vojakov rovnakým spôsobom.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Obligató rne poskytovanie preventívnej rehabilitácie a zavedenie špecifickej zdravotnej starostlivosti má kvalitatívny vplyv na prístup profesionálnych vojakov k týmto benefitom.4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Á no. Zavádza sa možnosť podať žiadosť o prijatie do štátnej služby (§ 16) a žiadosť o zaradenie do výberu (§ 64) elektronickými prostriedkami. Úroveň poskytovania elektronických služieb je úroveň II. (jednosmerná interakcia).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa v zdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpe čuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpe čuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa informačný systém, v ktorom sa bude viesť register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer a register identifikačnej databázy.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpe čuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Z tohto dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6), tabuľka vplyvov na podnikate ľské prostredie (tabuľka č. 7) a tabuľka vplyvov na životné prostredie (tabuľka č. 9) nepredkladá.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 3, 4 a 6 Zmluvy o Európskej únii

-čl. 4, čl. 8, čl. 153 ods. 1 písm. c) a i) a čl. 156, 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských št átov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie v práci.

-čl. 15, 21, 23, 27, 30, 31, 33 a 34 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dop ĺňa činnosti členských štátov v oblasti slobodnej voľby povolania, práva na prácu, nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi, ochrany v prí pade bezdôvodného prepustenia, spravodlivých a primeraných pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci a v súvislosti so zosúladením rodinného a pracovného života a s právom pracovn íkov na informácie a konzultácie v rámci podniku.

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010);

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októ bra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02).

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krá tko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecn ý rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. jú la 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

C-285/98 Tanja Kreil proti Bundesrepublik Deutschland

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implement áciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)inform ácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté ž iadne konanie o porušení zmluvy podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)inform ácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- zákon č . 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušní kov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znen í neskorších predpisov,

- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov,

- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je štátna služba profesioná lneho vojaka a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že na právne vzťahy profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike, sa pri výkone štátnej služby vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce, a to vtedy, ak tak ustanovuje tento n ávrh zákona. Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce vzťahujúce sa na štátnu službu profesionálneho vojaka sú uvedené v § 217 ods. 1 a 2.

K § 2 a 3

V § 2 sa definujú základné pojmy a v § 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre štátnu službu profesionálneho vojaka.

K § 4

V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/5 4/ES z 5. júla 2006 o vykonávan í zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa do návrhu zákona preberá v celom rozsahu zákon č. 365/2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrane pred diskriminá ciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 5 a 6

Na účely návrhu zákona sa v § 5 ustanovuje ministerstvo ako 'hlavný služobn ý úrad' a vymedzuje sa jeho pôsobnosť. Na jeho čele je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len 'minister'), ktorý je zároveň služobným úradom pre náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len 'náčelník generálneho štábu'), riaditeľa Vojenského spravodajstva, riadite ľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy.

V § 6 sa určujú organizačné zložky a subjekty, ktoré sú na účely návrhu zákona služobnými úradmi, a vymedzuje sa ich pôsobnosť. Osobitne sa ustanovuje, že služobné úrady v organizačnej zložke ozbrojených síl určí hlavný služobný úrad služobným predpisom.

K § 7

Ustanovuje sa, že v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu a z ároveň sa vymedzuje, kto sa považuje za vedúceho služobného úradu. Ustanovuje sa okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vedúceho služobného úradu v čase jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia vedúceho slu žobného úradu nie je obsadená. Rozsah pôsobnosti vedúcich služobných úradov v medziach návrhu zá kona ustanoví služobný predpis. Osobitne sa upravuje postavenie prezidenta Slovenskej republiky a riaditeľa Vojenské ho spravodajstva ako vedúceho služobného úradu vo vzťahu k vybranému okruhu funkcií alebo profesionálnych vojakov.

K § 8

Návrh zákona definuje veliteľa na účely tohto zá kona a vymedzuje postavenie veliteľa vo vzťahu k podriadeným profesionálnym vojakom (priamo podriadeným, bezprostredne podriadeným) z hľadiska funkcie. Tiež vymedzuje aj právne postavenie veliteľa vo vzťahu k iným profesionálnym vojakom, a to z hľadiska dosiahnutej vojenskej hodnosti. Voči priamo podriadeným profesioná lnym vojakom bude vykonávať pôsobnosť veliteľ, ktorému to vyplýva z funkcie a voči nepriamo podriadeným profesionálnym vojakom veliteľ, ktorému to vyplýva z vojenskej hodnosti.

Pretože štruktúra ozbrojených síl predpokladá, že funkcie veliteľov môžu byť obsadzované okrem profesionálnych vojakov aj civilnými zamestnancami, návrh zá kona rieši aj ich postavenie ako veliteľov.

K § 9

Vymedzujú sa základné povinnosti veliteľa.

K § 10

Ustanovuje sa, že služobné predpisy na zabezpečenie právnych vzťahov vyplývajúcich z návrhu zákona a v jeho medziach bude vydávať hlavný služobný úrad, ktorým je ministerstvo. V osobitne ustanovených prípadoch slu žobný predpis vydáva prezident. Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.

K § 11

Systemizáciu ako dôležitý prvok riadenia štátnej služby, na účely zaraďovania profesionálnych vojakov do funkcií a na účely ich odmeňovania, určuje ministerstvo v rámci celkových početných stavov ozbrojených síl, o ktorých rozhodla vláda Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Taxatívne sa vymedzuje, kto predkladá podklady na systemizáciu pre ministra a pre prezidenta Slovenskej republiky.

Deklaruje sa pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky na určenie systemizácie pre Vojenskú kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a v Èestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z § 2 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K § 12

Ustanovujú sa niektoré obmedzenia ústavných práv profesionálneho vojaka. Petičné právo vojaka sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 27 a čl. 54) obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností ministrovi, veliteľom, ako aj iným štátnym orgánom, vždy však za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom štátnej služby.

Èlenstvo profesionálneho vojaka v politickej strane alebo politickom hnutí je obmedzené v súlade s čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Apolitickosť ozbrojených síl, zabezpečená tým, že profesionálny vojak nesmie by ť členom politickej strany alebo politického hnutia, je nevyhnutná na zabezpečenie demokracie v štáte z dôvodu, aby ozbrojené sily nemohli byť zneužívané politickými silami. Ustanovuje sa možnosť obmedziť osobnú slobodu profesion álneho vojaka s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom v taxatívne vymedzených prípadoch.

K § 13

V odseku 1 návrh zákona ustanovuje, že profesionálny vojak nesmie podnikať, vykoná vať inú zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z pr íjmov v znení neskorších predpisov. Takisto profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

V odsekoch 2 až 4 návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa umožňuje profesionálnemu vojakovi vykonávať niektoré 'ziskové' činnosti bez toho, aby bol sankcionovaný (napr. vedecká, pedagogická, publicistická, literá rna, umelecká a športová činnosť alebo správa vlastného majetku, majetku manželky, resp. majetku maloletých a osôb, u ktorých bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo ktoré boli právnej spôsobilosti pozbavené).

Návrh zákona profesionálnemu vojakovi umožňuje vykonávať aj činnosti v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnickej osoby, do ktor ých bude vyslaný ministrom alebo vládou. Za túto činnosť nebude môcť poberať odmenu alebo iné výhody.

K § 14

Zriaďuje sa informačný systém o osobných údajoch fyzických osôb v sú vislosti so štátnou službou. Informačný systém obsahuje register občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do št átnej služby profesionálneho vojaka, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy.

Získané údaje sú nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu občana Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a profesionálneho vojaka pri výkone štátnej služby a po skončení služobného pomeru. V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, ktoré môže služobn ý úrad využívať počas výberového konania, a ďalšie osobné údaje, s ktorými môže pracovať počas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov v jednotlivý ch registroch.

Ustanovuje sa, že do týchto registrov bude mať prístup Vojenské spravodajstvo. Registre týkajúce sa príslušníkov Vojenského spravodajstva vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo. Ustanovuje sa, že informácie z registra občanov alebo profesionálnych vojakov služobný úrad môže poskytnúť len s ich písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný predpis.

K § 15

Ustanovujú sa jednotlivé druhy štátnej služby, ktorými sú prípravná štátna služba, dočasná štátna služba, stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Oproti pôvodnej právnej úprave sa zavádzajú nové druhy štátnej služby, ktorými sú stála štátna služba a krátkodobá štátna služba.

K § 16 a 17

Ustanovujú sa podmienky prijatia ob čana do štátnej služby, ktoré sú špecifické v porovnaní s podmienkami prijatia k iným zamestnávateľom a zodpovedajú náročnosti výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v ozbrojených silách.

Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.

Novým spôsobom sa vymedzuje bezúhonnosť uchádzača v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje prá voplatné odsúdenie za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené. Za spoľahlivého sa nebude považovať uchádzač, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným č inom, alebo za zločin a toto odsúdenie bolo zahladené, ak sa trestné stíhanie vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dň a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani uchádzač, proti ktorému vedené trestné stíhanie bolo právoplatne podmieneč ne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty.

Vymedzením spoľahlivosti občana sa sleduje aj jeho závislosť od alkoholických nápojov, iných omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva, vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu zá kladných práv a slobôd a takisto aj pracovné výsledky občana z jeho predchádzajúcich pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahov.

Vymedzujú sa okruhy osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať o občanovi a o jemu blízkych osobách pri prijatí a po celú dobu štátnej služby.

Pre komplexné posúdenie vhodnosti uchádzača sa kladie dôraz na zamedzenie vzniku priamej nadriadenosti alebo podriadenosti profesionálnych vojakov k blízkym osobá m. Predmetom záujmu je tiež predchádzanie vzťahom, ktoré nesmú nastať pri pokladničnej alebo účtovnej kontrole medzi profesionálnym vojakom a blízkou osobou.

K § 18 a 19

Ustanovuje sa, že každ á funkcia v štátnej službe bude pri prijatí občana do štátnej slu žby obsadzovaná na základe výberového konania, ktoré je verejné a uskuto čňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom. Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a fyzickej spôsobilosti na posúdenie prijatia obč ana do štátnej služby. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 20 a 21

Navrhuje sa zaviesť osobitný spôsob prijí mania občanov do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva formou prijímacieho konania, ktoré zohľadňuje špecifiká vyplý vajúce z výberu personálu. Prijímacie konanie je neverejné a uskutočňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom, ktorým je Vojenské spravodajstvo. Ïalšou osobitosťou prijímacieho konania do štátnej služ by vo Vojenskom spravodajstve je, že občan sa obligatórne podrobuje psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na zistenie spoľahlivosti.

K § 22

Prípravná štátna služba je určená občanom Slovenskej republiky, ktorí splnili podmienky pre prijatie a nemajú skúsenosti s vojenskou službou, štátnou služ bou profesionálneho vojaka alebo obdobnou štátnou službou a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi. Jej základným poslaním je príprava profesionálneho vojaka na výkon dočasnej štátnej služby alebo na výkon krátkodobej štátnej služby. Profesioná lny vojak počas služobného pomeru v prípravnej štátnej službe preukazuje svoju spôsobilosť byť po jej absolvovaní vymenovaný do dočasnej štá tnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Dĺžka trvania prípravnej štátnej služby je priamo závislá od formy a druhu prípravy.

Vo funkcii čakateľ sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor mužstva a vo funkcii kadet sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor dôstojníkov.

Na prijatie občana do prípravnej štátnej služby sa vymedzuje maximálny vek 25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské vzdelanie, prípadne 30 rokov pre ostatných občanov. Toto obmedzenie je vykonané v intenciách § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade so Smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04) nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku diskrimináciou, ak je objekt ívne odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a je nevyhnutné a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. Prijímanie občanov v určitom (obmedzenom) veku sa navrhuje najmä z dôvodu ich schopnosti plniť úlohy ozbrojených síl za každých okolností a aby ich služobná kariéra bola efektívna a obojstranne prospešná. Na posú denie splnenia maximálneho veku je dôležité, aby občan v roku prijatia nedosiahol 26 rokov, resp. 31 rokov (v roku prijatia mal 'iba' 25 rokov, resp. 30 rokov a najviac 364 dní). Obmedzenie maximálneho veku na prijatie do prípravnej štátnej služby sa nevzťahuje na občanov, ktorí majú byť následne ustanoven í do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba a na profesion álnych vojakov pripravujúcich sa na výkon krátkodobej štátnej služby. Umožňuje sa, aby v odôvodnených prípadoch mohol minister povoliť výnimku z ustanovenej vekovej hranice.

K § 23

Ustanovuje sa, že počas prípravnej štátnej služby profesionálny vojak absolvuje základný vojenský výcvik bez ohľadu na to, pre aký hodnostný zbor sa pripravuje. Výcvik profesionálneho vojaka v závislosti od hodnostného zboru, pre ktorý je pripravovaný, sa ďalej uskutočňuje diferencovane. Ak je profesioná lny vojak pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva, prípadne pre tzv. výnimkové odbornosti pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby odborný výcvik jednotlivca. Ak bude profesionálny vojak pripravovaný pre kariéru v hodnostnom zbore dôstojníkov, prípravná št átna služba bude v závislosti od dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania pokračovať absolvovaním prioritne vojenskej vysokej školy, v rámci ktorej súbežne absolvuje aj vojenský program. Absolvovaním vojenského programu profesionálny vojak získa konkrétnu vojenskú odbornos ť.

Ak pri prijatí do prípravnej štátnej služby profesionálny vojak nepreukázal dosiahnutie požadovaného druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, môže počas prípravnej štátnej služby byť vyslan ý na štúdium aj na inú než vojenskú vysokú školu (napríklad Technická univerzita v Košiciach, Fakulta vojenské ho zdravotníctva Univerzity obrany v Brne). Popri štúdiu na inej než vojenskej vysokej škole počas prípravnej štátnej služby absolvuje aj vojensk ý program. Ak pri prijatí preukázal dosiahnutie druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, absolvuje po základnom vojenskom výcviku počas prípravnej štátnej služby dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl. Profesionálny vojak, ktorý bude po prípravnej štátnej službe vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nebude vysielať na vysokoškolské štúdium.

Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých šk ôl ustanoví služobný predpis.

K § 24

Vzhľadom na to, že vojenské vysoké školstvo rozsahom študijných odborov nepokr ýva všetky potreby služobného úradu, vytvára sa možnosť získať vysokoškolské vzdelanie počas prípravnej štátnej služby aj na inej než vojenskej vysokej škole. Služobný úrad bude môcť vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na časť vysokoškolského štúdia aj na verejnú vysokú školu, inú štátnu vysokú školu, s úkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako sa umožňuje, ak je to v záujme služobného ú radu, vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý nie je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke alebo na časť vysokoškolského štúdia na verejn ú vysokú školu, štátnu vysokú školu (okrem vojenskej vysokej školy), súkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky.

K § 25

S cieľom zabezpečiť návratnosť vynaložených nákladov na naturálne a finančné zabezpečenie zá kladného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby služobný úrad pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby uzatvorí s ním písomnú dohodu o úhrade týchto nákladov. Takisto sa s profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, uzatvorí dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení, a to bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku.

Na profesionálneho vojaka, ktor ý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby po žiada o prepustenie, sa povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku nevzťahuje. Ak po uplynutí tejto lehoty, profesionálny vojak z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na zabezpečenie základného vojenského výcviku alebo odborného výcviku jednotlivca, resp. dô stojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, a to v celej alebo v pomernej výš ke. Pomerná výška náhrady nákladov závisí od dĺžky trvania prípravnej štátnej služby alebo od dĺž ky trvania dočasnej štátnej služby. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka.

Z dôvodu, že krátkodobá štátna služba sa uzatvára na obmedzenú dobu (jeden rok s možnosťou jej predĺženia až na tri roky) vylučuje sa uzatvorenie takejto dohody s občanom pripravovaným pre krátkodobú štátnu službu.

K § 26

Ustanovuje sa, že umožnenie získania vysokoškolského vzdelania počas prípravnej štátnej služby je podmienené uzatvorením písomnej dohody, ktor á obsahuje predpísané náležitosti. Cieľom uzatvorenia dohody je zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia. Ak profesionálny vojak zo subjektívnych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia v celej alebo v pomernej výške. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka. Určenie sumy úhrady nákladov podrobne ustanoví služobný predpis v závislosti od naturálneho a finančného zabezpečenia vysokoškolského štúdia profesionálneho vojaka.

K § 27

Dočasná štátna služba je druh štátnej služby, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Profesionálny vojak je do dočasnej štátnej služby vymenovaný po absolvovaní prípravnej štátnej služby. Do dočasnej štátnej služby môže byť prijatý aj občan bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich prá vnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch. V odseku 2 sa s použitím § 16 ods. 1 spresňujú podmienky na prijatie do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služ by.

Dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe je obmedzená maximálnou dobou štátnej služby pre vojenskú hodnosť alebo vekovou hranicou pre vojenskú hodnosť. Celková dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe, do ktorej sa počíta čas trvania štátnej služby podľa § 31, však nesmie presiahnuť sedemnásť rokov štátnej služby.

Vzhľadom na špecifický charakter výkonu štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve môže za zákonom ustanovených podmienok služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenovať profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby. Pre vybran é vojenské odbornosti (vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba) sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie občana do dočasnej štátnej služby a v odôvodnených prípadoch bude môcť minister povoliť výnimku zo splnenia podmienok na prijatie občana do dočasnej štátnej služby uvedených v odseku 2 písm. e) a f).

K § 28

V závislosti od hodnostného zboru sa vymedzuje doba, na ktorú môže byť profesion álny vojak vymenovaný alebo prijatý do dočasnej štátnej služby.

Doba trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa je tri roky a pre vojenskú hodnosť poručík deväť rokov. Pri prijatí občana do dočasnej štátnej služby bez vykonania prí pravnej štátnej služby sa doba trvania dočasnej štátnej služby určuje do uplynutia maximálnej doby služby pre priznanú vojenskú hodnosť. Dobu trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa možno opakovane predĺžiť, najdlhšie však na osem rokov, ak nebude profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa povýšený. V prípade vymenovania do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšenia do vojenskej hodnosti slobodník sa čas trvania dočasnej štátnej služby tohto profesionálneho vojaka zmení na čas do uplynutia maximálnej doby služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr.

K § 29

Návrh zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zavádza pre profesionálnych vojakov nový druh štátnej služby – stálu štátnu službu. Tento druh štátnej služby sa zavádza z dôvodu zmeny filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov a pre niektorých profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských hodnostiach sa môže služobný pomer stať takmer alebo úplne celoživotným povolaním. Dĺžka stálej štá tnej služby je diferencovaná podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a je obmedzená dosiahnutím vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Do stálej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po sedemnástich rokoch služobného pomeru z dočasnej štátnej služby na základe žiadosti, po dosiahnutí maximálnej doby služby, na základe zhodnotenia dočasnej štá tnej služby a podľa potrieb služobného úradu.

Ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti profesionálnym vojakom a na vydanie rozhodnutia služobným úradom.

Pre profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach a tým, ktorým bola povolená výnimka podľa § 27 ods. 5, sa umožňuje podať žiadosť aj v čase kratšom ako jeden rok pred uplynutím maximálnej doby služby, v tomto prípade služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne

Ustanovuje sa okruh funkcií, pre ktoré sa obligatórne ustanovuje vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálni vojaci vymenovaní do týchto funkcií budú vymenovaní do stálej štátnej služby bez pos údenia ich dočasnej štátnej služby a predloženia žiadosti.

Ustanovujú sa vojenské hodnosti, pre ktoré nie je možné uplatniť inštitút vymenovania do stálej štátnej služby. Tieto vojenské hodnosti sú vojenské hodnosti profesionálnych vojakov na začiatku ich služ obnej kariéry v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore dôstojníkov, okrem profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Profesionálni vojaci v týchto vojenský ch hodnostiach nedosiahnu potrebnú dobu štátnej služby na vymenovanie do stálej štátnej služby vzhľadom na maximá lne doby štátnej služby, ktoré sú pre tieto vojenské hodnosti ustanovené.

Do stálej štátnej služby môže byť prijatý aj občan, ak jeho predchádzajúca štátna služba vykonávaná v služobnom pomere trvala najmenej 17 rokov a spĺňa podmienky a po žiadavky podľa návrhu zákona. Pre vojenské odbornosti vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie do stálej štátnej služby. Pri prijatí občana do stálej štátnej služby môže v odôvodnených prípadoch minister povoli ť výnimku z ustanovenej podmienky, že do dovàšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky..

Profesionálny vojak bude vymenovaný do stálej štátnej služby na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby.

Kritériá na zhodnotenie a podrobnosti súvisiace s vymenovaním do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.

K § 30

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zavádza pre profesioná lnych vojakov osobitný druh štátnej služby – krátkodobá štátna služba.

Tento druh štátnej služby je určený najmä pre občanov, ktorí splnili zákonom určené podmienky pre prijatie do takejto štátnej služby a ktorí už majú skúsenosť s vojenskou službou formou výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka alebo obdobnej štátnej služby a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi v krátkodobej štátnej službe. Funkcie určené pre výkon krátkodobej štátnej služby budú obsadzované na základe aktuá lnych potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky s ohľadom na plnené úlohy a s ohľadom na možnosti doplňovania a personálnej kapacity v rámci kariérneho postupu profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dĺžka krátkodobej štátnej služby sa odvíja od konkrétnej plnenej úlohy, pre ktorú sa funkcie v krátkodobej štátnej službe vytvárajú, a v prvom kontrakte je najviac jeden rok. Túto dobu možno v závislosti od plnených úloh opätovne predlžovať, najdlhšie však na tri roky. Profesioná lni vojaci v služobnom pomere v krátkodobej štátnej službe sú v zmysle ustanovení návrhu zákona oproti ostatným profesionálnym vojakom v iných druhoch štátnej služby v priebehu štátnej služ by obmedzení (napríklad pri povyšovaní, pri ustanovovaní do iných funkcií).

Do krátkodobej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po skončení prípravnej štátnej služby, resp. občan môže byť do krátkodobej štátnej služby prijatý bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch a spĺ ňa zákonom ustanovené podmienky.

K § 31

V osobitných ustanoveniach o štátnej službe sa vymedzujú konkrétne doby na účely posudzovania č asu trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa návrhu zákona. Takisto sa určujú doby, ktoré sa na uvedené účely do doby štátnej služby podľa návrhu zákona nezapočí tavajú.

K § 32

Ustanovuje sa, že na profesionálneho vojaka vymenovaného do funkcie náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy sa nevzťahuje veková hranica z dôvodu, že do funkcie je vymenovaný na funkčné obdobie podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Stála štátna služba trvá do dosiahnutia vekovej hranice. Ak profesionálny vojak v štátnej službe dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť, návrh zákona umožňuje, povoliť mu na základe vlastnej žiadosti a ak je to v záujme služobného úradu a vyžaduje si to plnenie úloh spätých s funkciou, do ktorej bol profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, výnimku na zotrvanie v služobnom pomere aj po dosiahnutí vekovej hranice pre vojenskú hodnosť . Služobný úrad má právomoc povoliť výnimku najdlhšie do dovàšenia veku profesionálneho vojaka, potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok. Nad uvedenú vekovú hranicu u všetkých profesionálnych vojakov povoľuje vý nimku minister. Osobitne sa dáva možnosť rozhodnúť o povolení výnimky profesioná lnemu vojakovi Vojenského spravodajstva súčasne s prijatím do štátnej služby. Výnimku pre náčelní ka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky povoľuje prezident Slovenskej republiky.

Na povolenie výnimky týkajúcej sa vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas cirkevnej autority.

Podrobnosti súvisiace s povolením výnimky ustanoví služobný predpis.

K § 33

Pod pojmom kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služ by sa rozumie vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.

Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a stupeň znalosti cudzieho jazyka podľa štandardov ('NATO STANAG 6001'), ktoré sú uplat ňované v armádach členských štátov NATO, a to v závislosti od potreby tejto spôsobilosti na hodnosť, resp. na výkon funkcie.

K § 34

Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania bez ohľ adu na študijný odbor. Súčasne sa ustanovuje minimálne požadované vzdelanie pre jednotlivé hodnostné zbory.

K § 35

Na výkon niektorých funkcií sa vyžaduje okrem stupňa vzdelania aj absolvovanie konkrétneho druhu študijného odboru alebo učebného odboru stredoškolského vzdelania alebo študijného odboru vysokoškolského vzdelania alebo odborná spôsobilosť na výkon niektorých činností. Napr. pre vojenskú odbornosť právna služba sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, pre vojenskú odbornosť komunikačné a informačné systémy sa vyžaduje stredoš kolské vzdelanie v študijnom odbore elektrotechnika alebo doprava, pošty a telekomunikácie, na funkciu laborant sa požaduje odborná spôsobilosť v zdravotníckom povolaní zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant alebo laboratórny diagnostik.

Kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby súvisiace so vzdelaním na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 36

Profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov ustanovených vo vojenskom zdravotníctve bude možné vyslať na vysokoškolské štúdium v externej forme na náklady slu žobného úradu, ak to bude v záujme služobného úradu a ak na v ýkon danej funkcie sa vyž aduje vysokoškolské vzdelanie. Vyslanie profesionálneho vojaka je podmienené prijatím na vysokoškolské štúdium.

K § 37

Požiadavky na výkon štátnej služby profesionálny vojak získava v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej prí prave na výkon certifikovaných pracovných činností, kariérnych kurzoch na vojenskú hodnosť, v odborných kurzoch na výkon funkcie alebo v jazykových kurzoch. Profesioná lny vojak môže absolvovať aj ďalšie kurzy, ktoré priamo nesúvisia s výkonom funkcie, ak sú prínosom pre výkon štátnej služby.

Dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby (§ 22). Tento kurz absolvuje aj profesionálny vojak v doč asnej štátnej službe pred vymenovaním do vojenskej hodnosti poručík (§ 43 ods. 2, § 44 alebo § 45).

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do funkcie vo vojenskom zdravotníctve a ktorému bolo umožnené získať vysokoškolské vzdelanie, uhradiť ná klady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky štúdia. Takisto sa ustanovuje povinnosť aj pre profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prí pravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3, uhradiť náklady spojené s účasťou na štúdiu, príprave alebo v kurze, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím trojnásobku, resp. štvornásobku dĺžky štúdia, prípravy a lebo kurzu. Súčasne sa ustanovuje kedy profesionálny vojak nie je povinný tieto náklady uhradiť (skončenie služobného pomeru z organizačných dô vodov, zo zdravotných dôvodov a pod.).

K § 39

Vymedzuje sa deň vzniku služobného pomeru, ktorý je podmienený skutočným nástupom do štá tnej služby a zložením vojenskej prísahy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojen ých silách Slovenskej republiky. Ïalej sa určujú dokumenty a ich obsah, ktoré musí služobný úrad odovzdať profesioná lnemu vojakovi v deň vzniku služobného pomeru.

K § 40

Služobný pomer môže vzniknúť aj v iný deň ako je uvedený v personá lnom rozkaze a to v prípade, ak tento deň pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja). Ak občan odmietne zložiť vojenskú prí sahu alebo ju zloží s výhradou, alebo ak občan nenastúpi v určený deň, služobný pomer nevznikne.

Návrh zákona vymedzuje postup, ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky.

K § 41

Profesionálnemu vojakovi je počas služobného pomeru priznaná nielen vojenská hodnos ť, ale na základe dosiahnutých kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby aj vojenská odbornosť a jej špecializácia. Štruktúru služobnej kariéry určuje garant vojenskej odbornosti. Garantom vojenskej odbornosti bude profesioná lny vojak spravidla na najvyššom stupni velenia v najvyššej vojenskej hodnosti, ktorý je ustanovený do funkcie v príslušnej vojenskej odbornosti. Medzi kompetencie garanta vojenskej odbornosti bude patriť povoľ ovanie zmeny vojenskej odbornosti, jej špecializácie, navrhovanie a vyjadrovanie sa k personálnym opatreniam profesionálnych vojakov vo svojej odbornosti. Ustanovuje sa, aby veliteľ a garant vojenskej odbo rnosti vytvárali personálne zámery na zabezpečenie prehľadného systému budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka. Personálne zámery sa budú vytvárať podľa stupňa velenia a riadenia a spolu budú zladené tak, aby tvorili súčasť kariérneho systému a napĺň ali potreby služobného úradu. Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie garantov vojenský ch odborností ustanoví služobný predpis.

K § 42

Vojenské hodnosti sa rozčleňujú do troch hodnostných zborov. V porovnaní so sú časnou právnou úpravou sa navrhuje rozdelenie hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov na samostatné hodnostné zbory a navrhuje sa zrušenie hodnostného zboru práporčíkov. Popis základných charakterist ík vojenských hodností je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu.

K § 43

Profesionálneho vojaka pri prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa. Profesionálneho vojaka p o skončení prípravnej štátnej služby pri vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo poddôstojníkov alebo vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

K § 44

Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa v hodnostnom zbore mužstva a do vojenskej hodnosti poručík a brigádny generál v hodnostnom zbore dôstojníkov je profesionálny vojak vymenúvaný. Do ďalších vojenských hodností je povyšovaný. Ïalej sa ustanovuje, že profesioná lneho vojaka možno povýšiť len o jednu hodnosť. Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani pov ýšiť; štátnu službu vykonáva vo vojenskej hodnosti, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený pri vymenovaní do krátkodobej štátnej služby alebo ktorá mu bola priznaná pri prijatí do krátkodobej štátnej služby.

K § 45

Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok. Toto povýšenie sa vykonáva súčasne s ustanovením do funkcie s plánovanou vyššou vojenskou hodnosťou. Služobný úrad profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak úspešne absolvoval výber na dôstojnícku funkciu a sp ĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby podľa návrhu zákona. Podmienka vymenovania alebo povýšenia so súčasným ustanovením do funkcie sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosť ou brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál z dôvodu, že vymenovanie alebo povyšovanie do uvedených vojenských hodností je v zmysle Ú stavy Slovenskej republiky vo výhradnej kompetencii prezidenta.

K § 46 a 47

Navrhuje sa, aby služobný úrad vymenoval profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa ustanovené podmienky na povýšenie, do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšil do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej aj v prí pade, ak na funkcii vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách je plánovaná vyššia vojenská hodnosť ako tá, do ktorej má byť vymenovaný alebo pov ýšený. Takéto vymenovanie alebo povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti nie je podmienené súčasným ustanovením do funkcie, teda profesionálny vojak môže byť vymenovaný alebo povýšený do vyš šej vojenskej hodnosti aj vo funkcii, v ktorej už je ustanovený. Vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo sa vymedzuje osobitný spôsob vymenovania a povyšovania profesionálnych vojakov.

K § 48

S cieľom motivovať najlepších profesionálnych vojakov sa umožňuje povyšova ť aj formou mimoriadneho povyšovania, ak splnia polovicu minimálnej doby služby vo vojenskej hodnosti a dosahujú v služ obnom hodnotení počas tejto doby mimoriadne dobré výsledky a ak spĺňajú ostatné podmienky ustanovené na povýšenie profesionálnych vojakov. Tento spôsob povýšenia profesionálneho vojaka bude môcť vykonať výlučne minister, ktorému návrh bude predkladať náčelník generálneho štábu.

K § 49

Oprávnenie prezidenta vymenúvať a povyšovať generálov vyplýva z čl. 102 ods. 1 pí sm. h) Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s čl. 102 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa upravuje spôsob predkladania návrhov na vymenovanie a povýšenie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál, generálmajor, generálporu čík a generál.

K § 50

Občanovi, ktorý bude prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby priamo bez vykonania prí pravnej štátnej služby možno pri vzniku služobného pomeru priznať predtým dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo zodpovedajúcu vojenskú hodnosť podľa slu žobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 o priznávaní vojenských hodností občanom, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polícii, Ná rodnom bezpečnostnom úrade, Hasičskom a záchrannom zbore a služobný pomer colníka, pri zaradení do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, ak vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej bude ustanovený, je rovnaká alebo vyššia. Profesionálnemu vojakovi môže byť s jeho písomným súhlasom priznaná aj nižšia vojenská hodnosť než akú dosiahol, ak bude ustanovený do funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou. V takomto prípade skô r dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká. Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, možno priznať vojenskú hodnosť podľa služobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 alebo podľa návrhu zákona aj v prípade, ak bude ustanovený do funkcie s plánovanou vyššou alebo ni žšou vojenskou hodnosťou.

K § 51

Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť zapožičania vojenskej hodnosti profesionálnemu vojakovi na návrh veliteľa, a to aj odo dňa ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie. Zapožičanie vyššej vojenskej hodnosti je v kompetencii ministra obrany. Zapožičanie vojenskej hodnosti sa nevzťahuje na vojenské hodnosti brigádny generál generálmajor, generálporučík a generál.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý má zapožičanú vyššiu vojenskú hodnosť než akú dosiahol, plynie doba služby v skutočne dosiahnutej vojenskej hodnosti. Profesionálny vojak, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť, je do vyššej vojenskej hodnosti povýšený na základe splnenia podmienok pre povýšenie z tej vojenskej hodnosti, ktorú skutočne dosiahol. Ak bude napríklad profesioná lny vojak vo vojenskej hodnosti poručík, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť kapitán, povýšený po splnení podmienok na povýšenie do vojenskej hodnosti nadporučík, zapožič anie vojenskej hodnosti mu ostáva zachované. Povýšením profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako tá, ktorá mu bola zapožičaná, zapožičanie vojenskej hodnosti zaniká.

K § 52

Hodnotenie a služobné hodnotenie je najdôležitejší systematický spô sob posudzovania služobných schopností, zručností a vlastností v kariére profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť osobitne spôsob hodnotenia profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, v krátkodobej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a stálej št átnej službe. Hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ.

K § 53

Ustanovuje sa obsah hodnotenia a termíny na spracovanie hodnotenia profesioná lneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe.

K § 54

Ustanovuje sa obsah služobného hodnotenia a termíny na spracovanie služobné ho hodnotenia profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie, tak ako v súčasnej právnej úprave, slúži ako podklad pre rozhodovanie o postupe v služ obnej kariére, prípadne o zotrvaní profesionálneho vojaka v štátnej službe. Služobné hodnotenie je súbor bodovo hodnotených výsledkov a porovnávacích kritérií, ktoré môžu byť doplnené slovn ým zhodnotením. V závere služobného hodnotenia sa uvedú návrhy opatrení s profesionálnym vojakom, uvedie sa aj to, či profesionálny vojak v hodnotenom období dosiahol mimoriadne dobré, dobré, uspokojivé v ýsledky alebo nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

Služobné hodnotenie sa spracúva za predchádzajúci kalendárny rok len jedenkrát ročne, a to v termíne od 1. januára do 31. januára. Po spracovaní služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený veliteľ najneskôr do 15. februára preukázateľne oboznámi hodnoteného profesionálneho vojaka so spracovaným služobným hodnotením (naprí klad ak bezprostredne nadriadený veliteľ spracuje služobné hodnotenie 5. januára, môže s ním oboznámiť hodnoteného profesionálneho vojaka kedykoľvek odo dňa spracovania, najneskôr do 15. februára). Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom, bezprostredne nadriadený veliteľ vykoná záznam o tejto skutočnosti v služobnom hodnotení, s úč inkom oboznámenia hodnoteného profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť aj postup pri spracovaní služobného hodnotenia na vojenského duchovného. V prí pade vojenských duchovných bezprostredne nadriadený veliteľ pri spracúvaní ich služobného hodnotenia spolupracuje s príslušnou cirkevnou autoritou . Ustanovuje sa, za akých podmienok sa služobné hodnotenie nespracúva.

K § 55

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stá lej štátnej službe možno hodnotiť aj mimo určeného termínu na spracovanie služobného hodnotenia formou priebežného služobného hodnotenia, ktoré sa spracúva za taxatívne ustanovených podmienok a po uplynutí určenej lehoty. Priebežné služobné hodnotenie nenahrádza služobné hodnotenie podľa § 54, ale slúži ako podklad na spracovanie najbližšieho služobného hodnotenia, pričom spracovateľ najbližšieho služobného hodnotenia môže na toto priebežné služobné hodnotenie prihliadať. Priebežné služobné hodnotenie nebude podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru. S priebežným služobným hodnotením musí byť profesionálny vojak obozn ámený, ale nemôže sa voči nemu odvolať.

K § 56 a 57

Ustanovuje sa postup profesionálneho vojaka pri podaní odvolania voči spracovanému služobnému hodnoteniu a postup odvolacieho orgánu pri riešení tohto odvolania. Lehota na podanie odvolania začína plynúť nasledujúcim dňom po oboznámení sa profesionálneho vojaka so služobným hodnotením. V odvolaní musí profesionálny vojak konkrétne uviesť dôvody nesúhlasu s obsahom alebo v ýsledkami služobného hodnotenia. Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa nebude prihliadať a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti musí písomne upovedomiť profesionálneho vojaka. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, t. j. do nadobudnutia platnosti služobného hodnotenia ho nemožno uplatni ť ako podklad pre ďalšie konanie v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

Bezprostredne nadriadený veliteľ, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť; v takom prípade pôvodn é služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, je povinný služobné hodnotenie so svojím písomným stanoviskom postúpiť odvolaciemu orgánu.

Platné služobné hodnotenie je súčasťou osobného spisu profesionálneho vojaka.

K § 58

Návrh zákona splnomocňuje hlavný služobný úrad na vydanie služobné ho predpisu s cieľom určiť podrobnosti o služobnom hodnotení (napríklad rozsah bodového a slovného hodnotenia, spôsob určovania bodov v jednotlivých hodnotených ukazovateľoch), o komisii, o nálež itostiach rozhodnutia o odvolaní a odvolacie orgány.

K § 59

S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu štátnej služby a na zákon o ochrane osobných údajov je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu profesionálneho vojaka, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace s výkonom jeho štá tnej služby. Profesionálnemu vojakovi sa na jeho žiadosť umožňuje robiť si z osobného spisu kópie písomností, výpisy a poznámky. Ustanovuje sa, že informácie o profesionálnom vojakovi služobný úrad môže poskytnúť ďalším osobám len s písomným súhlasom profesionálneho vojaka alebo ak to osobitný zákon umožňuje.

Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

K § 60

Na účely identifiká cie profesionálneho vojaka sa zriaďuje register identifikačnej databázy, ktorý obsahuje odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny a panoramatické röntgenové sn ímky chrupu profesionálneho vojaka.

V nadväznosti na skutočnosť, že profesionálny vojak je vysielaný do misií, vojenských operácií a na riešenie krízových situ ácií aj mimo územia Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby bola vytvorená databáza biologických vzoriek, odtlačkov prstov a snímok chrupu, ktoré by sa v prípade potreby využili na jednoznačnú identifikáciu profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že údaje z identifikačnej databázy bude možné použiť v záujme ochrany osobn ých údajov na identifikáciu profesionálneho vojaka len na základe písomného súhlasu ministra. Záznamy z registra identifikačnej databázy sa budú archivovať 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka. Podrobnosti o spôsobe odberu odtlač kov a vzoriek, o vyhotovení snímok chrupu, o použití, uchovávaní a likvidácii databázy a biologickej vzorky profesion álneho vojaka ustanoví služobný predpis.

K § 61

Návrhom zákona sa na identifik áciu profesionálneho vojaka zriaďuje osobná identifikačná karta, ktorá obsahuje zákonom vymedzené identifikačné údaje o profesioná lnom vojakovi, evidenčné číslo karty a strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou profesionálneho vojaka. Slúži najmä na preukazovanie príslušnosti profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám a zrýchlený prístup k potrebným údajom týkajúcim sa držiteľa karty. Obmedzuje sa použitie osobnej identifikačnej karty ako prílohy k podaniu alebo jej odovzdanie nepovolanej osobe. Profesioná lnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlásiť služobnému úradu poškodenie, zničenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikač nej karty a odovzdať osobnú identifikačnú kartu služobnému úradu v prípade jej neplatnosti alebo poškodenia. Služobným predpisom sa ustanoví vzor osobnej identifikačnej karty, podrobnosti o účele jej použitia a postup pri neštandardnom zaobch ádzaní s osobnou identifikačnou kartou (napr. zničenie, odcudzenie, strata, zneužitie, likvidácia).

K § 62

Služobný úrad vydá profesionálnemu vojakovi kovové identifikačné štít ky s kovovou retiazkou po ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie kadeta, pri jeho prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo pri prijatí do stálej štá tnej služby. Tieto kovové identifikačné štítky sa opätovne nevydávajú, ak ich už profesionálny vojak dostal v predchádzajúcom služobnom pomere.

Z dôvodu využitia kovových identifikačných štítkov na rýchlu identifikáciu najmä počas výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky v extrémnych podmienkach, kovové identifikačné štítky obsahujú základné identifikačné údaje o profesionálnom vojakovi, ktorými sú meno a priezvisko, rodné číslo a krvná skupina. Tak ako pri osobnej identifikačnej karte sa obmedzuje použitie kovových identifikačných štítkov (nemožno ich odovzdať nepovolanej osobe). Profesionálnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlási ť služobnému úradu zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovových identifikačných štítkov. Služobný m predpisom sa ustanoví vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a postup pri neštandardnom zaobchádzaní s kovovým identifikačným štítkom (zničenie, odcudzenie, strata).

K § 63

Profesionálny vojak po prijatí do prípravnej štátnej služby sa ustanoví do funkcie čakateľ alebo kadet.

Ustanovenie alebo vymenovanie profesion álneho vojaka do funkcie má obligatórny charakter za predpokladu, že budú splnené zákonom ustanovené podmienky pri jeho vymenovaní alebo prijatí do dočasnej štátnej služby, pri prijatí do stálej štátnej služby alebo pri jeho vymenovaní alebo prijatí do krátkodobej štátnej služby.

K § 64

Zákon vymedzuje podmienky na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie poč as trvania jeho služobného pomeru. Ustanovenie do funkcie má fakultatívny charakter a vykonáva sa, ak profesionálny vojak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na vý kon štátnej služby, a to do funkcie s rovnakou plánovanou vojenskou hodnosťou akú dosiahol alebo do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou, než akú dosiahol.

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušných garantov vojenskej odbornosti.

K § 65

Navrhuje sa osobitný spôsob ustanovovania profesionálneho vojaka do taxatívne vymedzeného okruhu funkcií. Profesionálny vojak bude musieť splniť z ákonom určené podmienky v závislosti od funkcie, ktorú bude vykonávať.

Pri ustanovení do funkcie vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas príslušnej cirkevnej autority.

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušný ch garantov vojenskej odbornosti.

K § 66

Navrhuje sa, aby služobný úrad mohol ustanoviť profesionálneho vojaka do voľ nej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj výberom. Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vykonať výber na dôstojnícku funkciu z ostatných hodnostných zborov.

Výberom podľa odseku 1 alebo 2 možno obsadiť aj funkciu, ktorá sa stane voľnou do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu. Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom s ídle, kde zverejní potrebné údaje na vyhlásenie výberu.

Ustanovuje sa možnosť, aby profesionálny vojak po splnení zákonom ustanovených podmienok podal žiadosť o zaradenie do v ýberu na funkciu aj elektronicky. Žiadosť sa nevyžaduje, ak je profesionálny vojak do výberu na funkciu navrhnutý veliteľ om; v takomto prípade však profesionálny vojak musí s návrhom veliteľa súhlasiť.

Výber na funkciu, ako aj vý ber na dôstojnícku funkciu sa vykonáva komisionálne a poradie profesionálnych vojakov je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.

Do výberu na funkciu zaradí služobný úrad profesionálneho vojaka, ak spĺňa podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu a ak profesionálny vojak o to požiadal, alebo profesionálneho vojaka, ktorého navrhol veliteľ. Služobný úrad môže do výberu na funkciu zaradiť aj profesionálneho vojaka, ktorý už dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, ktor á sa obsadzuje prostredníctvom výberu na funkciu. Ustanovujú sa dôvody, kedy môže služobný úrad zrušiť už vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojn ícku funkciu. Podrobnosti o výbere na funkciu a o výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení vý berovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu ustanoví služobný predpis.

K § 67

Profesionálneho vojaka na základe jeho žiadosti možno ustanoviť do inej funkcie z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov, pričom profesionálny vojak musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

K § 68

Z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh na veliteľských funkciách, ktoré nemožno z objektívnych dôvodov obsadiť, sa umožňuje poveriť profesionálneho vojaka výkonom voľnej veliteľskej funkcie. Na poverenie výkonom voľnej veliteľ skej funkcie musí profesionálny vojak spĺňať podmienky vzdelania na vojenskú hodnosť podľa návrhu zákona, ktorá je na funkciu plánovaná. Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie môže trvať najviac šesť mesiacov, pričom poverenie nemôže byť uplatnené u toho profesioná lneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie a ktorý má vyššiu vojenskú hodnosť ako je vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, ktorou má byť poverený . Poverenie výkonom voľnej funkcie možno predĺžiť o ďalších šesť mesiacov a je podmienené písomným súhlasom profesionálneho vojaka.

K § 69

Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nebude môcť vykonávať túto funkciu, ustanovuje sa možnosť jeho zastupovania vo funkcii iným profesionálnym vojakom, a to v plnom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovanej funkcie alebo v ich určenom rozsahu. Zastupovanie môže trvať najviac šesť mesiacov v príslušnom kalendárom roku. Profesionálneho vojaka možno poveriť aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca. Zastupovaním nemožno poveriť toho profesionálneho vojaka, ktorý je zástupcom profesionálneho vojaka vo veliteľskej funkcii, zástupcom vedúceho štátneho zamestnanca alebo zástupcom vedúceho zamestnanca.

K § 70

Inštitút prerušenia vý konu funkcie sa uplatňuje v prípade tehotnej profesionálnej vojačky, ktorej je zakázaný výkon činností, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej stav a zdravie. Prerušenie výkonu funkcie sa vykonáva len vtedy, ak tehotnú profesionálnu vojačku nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky. Podmienky prerušenia výkonu funkcie sa vzťahujú rovnako aj na profesionálnu vojačku (matku) do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu profesionálnu vojačku, ak by mala vykonávať takúto funkciu.

K § 71

Návrhom zákona sa vymedzuje, že profesionálny vojak môže vykonávať štátnu službu aj v iných služobných úradoch ako v služ obnom úrade, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl, pričom do týchto služobných úradov bude vyčlenený na plnenie ich úloh. Určuje sa okruh subjektov, do ktorých môže byť profesionálny vojak vyčlenený. Služobn ý úrad alebo minister profesionálneho vojaka vyčlení alebo ukončí vyčlenenie k taxatívne vymenovaným organizačným zložkám služobného úradu, súčastiam v pôsobnosti ministerstva a k jednotke, ktorá plní úlohy vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky.

Za vyčleneného profesionálneho vojaka sa považuje aj občan prijatý na plnenie úloh Vojenského spravodajstva v rámci prijímacieho konania podľa § 20 a 21 alebo na plnenie úloh Vojenskej polície v rámci vý berového konania podľa § 18 a 19.

Zároveň sa ustanovujú dô vody skončenia vyčlenenia profesionálneho vojaka.

K § 72

Ustanovujú sa tri druhy personálnej zálohy, a to záloha pre prechodne nezaraden ých profesionálnych vojakov, neplatená záloha a záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stupňa znalosti cudzieho jazyka. Počas zaradenia do personálnej z álohy služobný úrad musí rozhodnúť o personálnom opatrení s profesionálnym vojakom (ustanovenie do funkcie alebo skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru).

K § 73

Ustanovujú sa dôvody na zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Vymedzuje sa okruh funkcií, po ktorých skončení môže služobn ý úrad zaradiť profesionálneho vojaka do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Doba zaradenia do tohto druhu personálnej zálohy sa určuje najviac na tri mesiace, ak profesionálny vojak bude následne ustanovený do funkcie alebo bude zaradený do iného druhu personálnej zálohy. Ak sa počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov rozhodlo o skončení štátnej služby prepustením zo služobné ho pomeru, zaradenie do tohto druhu personálnej zálohy trvá do dňa skončenia služobného pomeru. Skončenie alebo odpadnutie dôvodu, ktorý predchádzal zaradeniu profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, rovnako ako uplynutie doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, je predpokladom na jej skončenie a rozhodnutie o adekvátnom personálnom opatrení. Ustanovuje sa, v koho personálnej pôsobnosti a aké úlohy plní profesionálny vojak počas zaradenia do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

K § 74

Ustanovujú sa dôvody, na základe ktorých služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa dôvody na zaradenie do neplatenej zálohy rozširujú o zaradenie profesioná lneho vojaka vo funkcii kadet, ktorý preruší štúdium na vysokej škole.

K § 75

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, t. j. požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stup ňa znalosti cudzieho jazyka je zálohou pre profesioná lnych vojakov, ktorí sa budú pripravovať vo výcvikových a vzdelávacích zariadeniach nepretržite dlhšie ako šesť mesiacov.

K § 76

Služobný úrad profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak je voči profesionálnemu vojakovi vznesené obvinenie, na základe ktorého je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin vojenský, prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo zločin. Služobný úrad môže profesionálneho vojaka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je voči nemu vznesené obvinenie a nejde o uvedené trestné činy.

Profesionálny vojak bude dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace, ak sa stal dô vodne podozrivým z porušenia taxatívne ustanovených obmedzení. Takéto pozbavenie v ýkonu štátnej služby môže výnimočne trvať najviac šesť mesiacov.

Na profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby sa nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, nesmie nosiť vojenskú rovnošatu a súčasne sa mu odoberie osobná identifikačná karta a služobná zbraň. Profesionálny vojak je povinný počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby zdržiavať sa na vopred určenom mieste (miesto trvalého pobytu alebo miesto urč ené veliteľom) a na výzvu veliteľa sa dostaviť v určenom čase na určené miesto.

Taxatívne sa vymedzujú dôvody na zrušenie, skončenie, prerušenie alebo nezačatie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

K § 77

V súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa upravuje vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Vysielanie profesionálneho vojaka bude v kompetencii služobného úradu. Profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorí budú vysielaní mimo územia Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, bude vysielať minister.

K § 78

Profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizá cie, môže veliteľ vyslať písomným vojenským rozkazom aj do iného miesta výkonu štátnej služby, ako je miesto jeho pôvodného vyslania, v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie. Možnosť vyslania v zmysle predchádzajúcej vety sa vzťahuje aj na profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.

K § 79

Ustanovuje sa právo profesioná lneho vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľ skej misie, vojenskej operácie alebo z dôvodu plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, aby sa mohol na náklady služobného úradu telefonicky spojiť s blízkou osobou. Takéto právo má aj profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie v čase jeho vyslania do miesta, ktoré je ohrozen é alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom. Podmienky, za ktorých možno uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru, upraví služobný predpis.

K § 80

Ustanovujú sa dôvody skončenia vyslania profesionálneho vojaka plniaceho ú lohy mimo územia Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri skončení vyslania, o dôvodoch skončenia vyslania a o určení funkcie, do ktorej má byť profesionálny vojak ustanovený po skončení jeho vyslania, upraví služobný predpis.

K § 81

Ustanovuje sa možnosť vyslať profesioná lneho vojaka s jeho písomným súhlasom do medzinárodnej organizácie, na plnenie jej úloh, pričom profesionálny vojak je počas takéhoto vyslania zaradený do neplatenej zálohy.

K § 82

Ustanovuje sa povinnosť vydať profesionálnemu vojakovi pri niektorých zmenách v služobnom pomere písomné oznámenie o výške a zložení platu, týždennom služobnom č ase, dĺžke dovolenky, dni vý platy platu, lehotách na skončenie služobného pomeru v zákonnej lehote a opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, alebo ak je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie alebo ak je poverený zastupovaním, ktoré trvá viac ako 30 dní.

K § 83 až 85

Ustanovujú sa spôsoby skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka. V § 83 ods. 1, 2 a 4 a v § 84 sa ustanovujú obligatórne dôvody a v § 83 ods. 5 a 6 sa ustanovujú fakultatívne dôvody na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru. V § 83 ods. 3 sa vylučujú niektoré obligatórne dôvody na skončenie prípravnej štátnej služby profesionálneho vojaka v prípade jeho dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

V § 85 sa ustanovujú dôvody na skončenie štátnej služby zánikom služobného pomeru profesionálneho vojaka.

K § 86 a 87

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka nemožno prepustiť zo služobného pomeru v ochrannej dobe z dôvodu, že v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Toto sa nevzť ahuje na prípad, ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi doručený pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť počas tejto doby, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá. Inak sa služobný pomer skončí uplynutím posledného dň a ochrannej doby.

K § 88

Ustanovuje sa postup po zrušení personálneho rozkazu o prepustení profesioná lneho vojaka a upravujú sa nároky profesionálneho vojaka vyplývajúce z neplatného prepustenia.

K § 89

Pri skončení štátnej služby veliteľ vydá profesionálnemu vojakovi služobný posudok obsahujúci skutočnosti týkajúce sa výkonu štátnej služby, ak o to profesionálny vojak požiada. Pri prepustení profesion álnemu vojakovi veliteľ vydá aj potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje taxatívne údaje uvedené v návrhu z ákona.

K § 90

Súčasťou systému manažmentu vojenského personálu je aj program ukončenia aktívnej vojenskej služby. Tento program vychádza zo skutočnosti, že nie všetci profesionálni vojaci môž u vojenské povolanie vykonávať ako celoživotné. Èasť profesionálnych vojakov musí svoju vojenskú kariéru ukončiť ešte v produktívnom veku, pričom ich zamestnateľnosť na civilnom trhu práce klesá úmerne s počtom rokov strávených vo vojenskej službe. Z týchto dôvodov je súčasťou programu ukončenia aktívnej vojenskej služby aj umožnenie rekvalifikácie tým profesionálnym vojakom, ktorí majú o rekvalifikáciu záujem a ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Rekvalifikácia sa uskutočňuje ešte pred skončením štátnej služby a náklady na ňu si profesionálny vojak uhrádza sá m. Príprava na civilný trh práce sa umožní, ak profesionálny vojak bude prepustený z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 91

Ustanovujú sa prípady, v ktor ých sa vydáva personálny rozkaz a náležitosti personálneho rozkazu. Okrem taxatívne vymedzených náležitostí môže personálny rozkaz obsahovať aj iné ú daje súvisiace s výkonom štátnej služby (napr. priznanie aktivačného príspevku, povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom alebo s účasťou na kurzoch). Ustanovuje sa, že s dôvodmi, ktoré majú za následok zmeny v štátnej službe alebo skončenie štátnej služby prepustením, musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený. Každý personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený a pri vymedzených personálnych opatreniach sa ustanovuje termín ich doručenia profesionálnemu vojakovi. Proti personálnemu rozkazu sa nemožno odvolať , s výnimkou personálneho rozkazu o prepustení. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný. Ak pri zmene štátnej služ by nie je personálnym rozkazom určená doba trvania personálneho opatrenia, o skončení takého personálneho opatrenia sa rozhoduje ďalším personálnym rozkazom (napr. pri kurzoch, poverení výkonom voľnej velite ľskej funkcie). Ustanovuje sa, z akých dôvodov vedúci služobného úradu personálny rozkaz opraví a v akých prípadoch ho môže zmeniť alebo zrušiť.

K § 92 až 94

Ustanovuje sa, kedy sa začína konanie o prepustení, kto podáva žiados ť, podnet alebo návrh na začatie konania o prepustení. O začatí konania o prepustení musí byť oboznámený profesionálny vojak a veliteľ profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná . Ustanovuje sa možnosť začať nové konanie o prepustení z taxatívne uvedených dôvodov, aj po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení, ak neuplynula lehota na prepustenie.

Ustanovujú sa lehoty, v ktorých je veliteľ povinný spracovať návrh na prepustenie profesionálneho vojaka a zároveň oboznámiť profesionálneho vojaka s týmto návrhom. V týchto lehotách je veliteľ povinn ý návrh na prepustenie zaslať služobnému úradu. V prípade vojenského duchovného veliteľ spracúva návrh na prepustenie na základe súhlasu cirkevnej autority. Ustanovuje sa, že ak konanie o prepustení zač ne služobný úrad, návrh na prepustenie veliteľ nespracúva. Ustanovuje sa povinnosť veliteľovi a garantovi vojenskej odbornosti poskytnúť služobnému úradu relevantné informácie týkajúce sa konania o prepustení. Ïalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak podáva žiadosti týkajúce sa skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru priamo služobnému úradu. Takúto žiadosť bude mô cť profesionálny vojak vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu.

Ustanovujú sa lehoty, ktoré musí služobný úrad dodržať pri rozhodovaní o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením a lehoty na doručenie personá lneho rozkazu o prepustení profesionálnemu vojakovi. Lehoty sú určené podľa dôvodov, na základe ktorých je profesionálny vojak prepustený zo štátnej služby. Ïalej sa ustanovuje, z akých dôvodov sa skon čí služobný pomer dňom doručenia personálneho rozkazu o prepustení a z akých dôvodov sa skončí služobný pomer uplynutím lehoty na prepustenie. Osobitne sa ustanovuje skončenie služobné ho pomeru prepustením náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy pri odvolaní z funkcie. Ustanovuje sa možnosť zrušiť personálny rozkaz o prepustení z dôvodu organizačnej zmeny, ak do dňa prepustenia bude profesionálny vojak s jeho súhlasom ustanovený do inej funkcie. Lehoty na prepustenie nebudú plynúť v prípade, ak bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K § 95

Ustanovuje sa, že ak má byť profesionálny vojak prepustený zo služobn ého pomeru z taxatívne uvedených dôvodov, služobný úrad konanie o prepustení preruší v čase krízovej situácie, v prípade vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo na účely plnenia záväzku z medziná rodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktú rach medzinárodnej organizácie, na účely vojenského cvičenia. Konanie o prepustení preruší služobný úrad aj v prípade, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky ž iadosti o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení. Ïalej sa ustanovuje, kedy služobný úrad m ôže prerušiť konanie o prepustení.

Počas prerušenia konania o prepustení lehoty v konaní neplynú. Len č o prekážky pominú, v konaní o prepustení služobný úrad pokračuje z vlastného podnetu alebo z podnetu profesionálneho vojaka.

K § 96

Proti personálnemu rozkazu o prepustení môže profesionálny vojak podať odvolanie v určenej lehote. Ustanovujú sa odvolacie orgány.

K § 97

Ak bol profesionálny vojak nesprávne poučený alebo nebol poučený vôbec a z takéhoto dôvodu nepodal včas odvolanie, toto odvolanie, ak bolo podané do jedného mesiaca od doručenia personálneho rozkazu o prepustení, sa považuje za podané včas. Umožňuje sa vedúcemu služobného ú radu odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozkazu o prepustení. Ustanovuje sa, že ak je profesionálny vojak prepustený z vymedzených obligatórnych dôvodov, podanie odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení nemá odkladný účinok. Ustanovuje sa kedy možno vziať späť podané odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení.

K § 98

Ustanovujú sa dôvody ako aj sp ôsob zastavenia konania o prepustení.

K § 99

Navrhuje sa, aby po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka mohol služobný úrad konať len v tých veciach, ktoré súvisia so skončením štátnej služby tohto profesionálneho vojaka. Napríklad, ak súd zruší personálny rozkaz o ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie a profesionálny vojak bol už pred rozhodnutím súdu prepustený zo služobného pomeru, služobný ú rad vo veci ustanovenia do funkcie nebude ďalej konať.

K § 100 a 101

Precizuje sa platná právna úprava prieskumného konania o posudzovaní zdravotného stavu profesionálneho vojaka na účely zistenia jeho spôsobilosti ďalej vykonávať štátnu službu. Prieskumné konanie sa uskutoční na návrh veliteľa, ošetrujúceho leká ra profesionálneho vojaka alebo iného lekára určeného služobným úradom, čím sa rozširuje doterajší okruh subjektov oprávnených podať návrh na vykonanie prieskumného konania. Obligatórnymi dô vodmi na vykonanie prieskumného konania sú prípady, kedy dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov, alebo ak dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov. O prieskumné konanie v iných odôvodnených prípadoch bude môcť tak ako doteraz požiadať aj profesioná lny vojak, ale aj veliteľ, ošetrujúci lekár profesionálneho vojaka a iný lekár určený služobným úradom.

V rámci prieskumného konania na prvom stupni rozhoduje prieskumná komisia na základe výsledkov lekárskej prehliadky. O rozhodnutí prieskumnej komisie v druhom stupni v rámci odvolania rozhoduje ústredná vojenská lekárska komisia. Zloženie komisií, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok určí služobný predpis.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon št átnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 102 a 103

Ustanovuje sa služobný čas profesionálneho vojaka, ktorý je 40 hodín týždenne s výnimkou služobného času pri plnení taxatívne ustanovených činností uvedených v § 106. Služobný čas sa spravidla rozvrhuje na päť služobných dní, začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch urč uje veliteľ. Maximálna dĺžka služobného času v jednotlivých dňoch pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času môže byť najviac 13 hodín. O nerovnomernom rozvrhnutí služobného času musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr 3 dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca, vo výnimočných prípadoch (napr. zabezpečenie plnenia neplánovaných úloh) táto doba môže byť aj kratšia.

K § 104

Ustanovuje sa povinnosť profesionálneho vojaka na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas, ak tieto povinnosti nemožno vykonať v určenom služobnom čase. Za službu nadčas sa bude považovať aj čas služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty pripadajúci na prepravu do miesta plnenia služobných povinností a späť , ak sa preprava vykonáva v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok alebo počas dňa pracovného pokoja. Pri službe nadčas je možné nepretržitý odpočinok medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujú ceho služobného času skrátiť až na šesť hodín, pričom nepretržitý odpočinok v týždni musí byť najmenej 24 hodín. Za službu nadčas, ktorá v týždni presiahne päť hodín, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

K § 105

Ustanovuje sa možnosť nariadiť profesionálnemu vojakovi služobnú pohotovosť v ustanovenom rozsahu nad rámec rozvrhnutého služobného času, počas ktorej sa profesionálny vojak zdržiava v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom mieste. Služobná pohotovosť presahujúca ustanovený rozsah je prípustná len po písomnej dohode s profesionálnym vojakom.

K § 106

Ustanovujú sa prípady, kedy sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnut í služobného času, službe nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovuje sa, že počas takéhoto plnenia úloh m á profesionálny vojak nárok na odpočinok, a to minimálne na 6 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Ak si to charakter plnených úloh vyžaduje, možno odpočinok rozdeliť na dve časti. Ak charakter plnených úloh neumožňuje poskytnúť profesioná lnemu vojakovi odpočinok, poskytne sa mu za dobu plnenia úloh rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok v najbližšom možnom termíne.

K § 107

Ustanovuje sa základná výmera dovolenky, ktorá je šes ť týždňov v kalendárnom roku. Profesionálny vojak po vymenovaní alebo prijatí do stálej štátnej služby má nárok na sedem týždňov dovolenky v kalendárnom roku.

Profesionálny vojak s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom má nárok na toľko služobných dn í dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Profesionálnemu vojakovi s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďal ší deň pracovného pokoja započítava do času čerpanej dovolenky len v prípade, ak dovolenku čerpá mimo obvyklého dňa štátnej služby. Profesionálnemu vojakovi s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja vždy započítava do dní č erpanej dovolenky.

K § 108

Ustanovuje sa podmienka vzniku nároku profesionálneho v ojaka na dovolenku. Profesionálny vojak pre vznik nároku na základnú výmeru dovolenky musí vykonávať štátnu službu celý kalendárny rok. Ak profesionálny vojak vykonával štátnu službu len časť kalendárneho roka, vznikne mu nárok na pomernú časť dovolenky len za každý celý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v rozsahu jednej dvanástiny základnej výmery dovolenky. Zároveň sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi vyslanému mimo územia Slovenskej republiky patrí dovolenka len v rozsahu podľa návrhu zákona.

K § 109 až 111

Ustanovuje sa povinnosť pre veliteľa spracovávať plán čerpania dovolenky na kalendárny rok. Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ určuje čerpanie dovolenky po častiach, pričom jedna časť musí trvať najmenej dva týždne.

Umožňuje sa poskytnúť profesionálnemu vojakovi dovolenku aj pred splnením podmienky stanovenej dĺžky výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku. Zákon vymedzuje určenie termínu ná stupu na dovolenku, obdobie, počas ktorého má profesionálny vojak dovolenku vyčerpať, obdobie, počas ktorého nie je možné určiť čerpanie dovolenky, a dôvody prerušenia dovolenky. Zmenu pôvodne určeného nástupu profesionálneho vojaka na dovolenku alebo odvolanie profesionálneho vojaka z dovolenky môže vykona ť veliteľ len v prípade, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Profesionálny vojak má v týchto prípadoch nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených. Ustanovujú sa dôvody a spôsob krátenia dovolenky profesionálneho vojaka.

K § 112

Návrh zákona priznáva dodatkovú dovolenku profesionálnemu vojakovi, ktor ý vykonáva činnosti v sťažených alebo v zdraviu škodlivých podmienkach zaradených podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov do tretej alebo štvrtej kategórie. Dodatková dovolenka sa priznáva aj za výkon č inností v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo za mimoriadne náročnú činnosť, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia. Profesionálny vojak má nárok na dodatkov ú dovolenku v dĺžke šesť služobných dní, ak po celý kalendárny rok vykonával ustanovené činnosti. Ak tieto činnosti vykonával len časť kalendárneho roka, patrí mu za každý kalendárny mesiac jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa poskytuje vcelku za účelom zotavenia alebo zmiernenia zdraviu škodlivých následkov vykonávaných činností alebo činností vykonávaných v š kodlivom prostredí. Dodatková dovolenka sa čerpá vcelku až po splnení podmienok na jej vznik a má prednosť pred čerpaním dovolenky. Èinnosti, za ktorých výkon bude patriť profesionálnemu vojakovi dodatková dovolenka, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 113 až 115

Na účely návrhu zákona sa definuje služobná cesta, zahraničná slu žobná cesta a výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby. Na služobnú cestu bude profesionálneho vojaka vysielať veliteľ, ktorý určí aj miesto a čas nástupu a skončenia slu žobnej cesty. Taktiež sa upravujú podmienky vyslania profesionálneho vojaka na stáž.

K § 116 až 118

Ustanovujú sa obligatórne a fakultatívne dôvody poskytnutia služobné ho voľna profesionálnemu vojakovi. Keďže profesionálny vojak podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemá nárok na ošetrovné, ustanovuje sa nárok profesionálneho vojaka na poskytnutie služobného voľna z dôvodu o šetrovania člena rodiny. Toto služobné voľno sa poskytne profesionálnemu vojakovi v rozsahu najviac 15 služobných dní a osamelému profesionálnemu vojakovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieť a vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, v rozsahu najviac 21 služobných dní v kalendárnom roku.

Súčasne sa ustanovuje, že služobné voľno poskytnuté na prípravu na civilný trh práce sa musí skončiť najneskôr sedem dní pred skončením štátnej služby z dôvodu, aby profesion álny vojak mal čas na vybavenie formalít spojených s prepustením. Profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna na tento účel aj opakovane počas lehoty na prepustenie, najdlhšie v trvaní 30 dní.

K § 119

Ustanovuje sa rozsah a podmienky čerpania študijného voľna profesioná lneho vojaka, ktorý bol na vysokoškolské štúdium v externej forme vyslaný na náklady služobného úradu.

K § 120

Návrhom zákona sa ukladá povinnosť veliteľovi, aby vytváral profesionálnemu vojakovi podmienky na riadny a bezpečný výkon št átnej služby. Osobitne sa upravuje stravovanie profesionálnych vojakov a dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu s jednotlivými štatutárnymi orgánmi, ktorí zastupujú rôzne záujmové, kultúrne, spoločenské a iné občianske združenia, ktoré majú profesijný charakter a vzťah k ozbrojeným silám, uzatváral zmluvy na zabezpečenie zlepšenia podmienok výkonu štátnej služby, ako aj na možnosť mimo služobného uplatnenia profesionálnych vojakov.

K § 121

Ustanovuje sa povinnosť veliteľa zabezpečiť úschovu zvrškov a iný ch osobných predmetov profesionálneho vojaka, ktoré obvykle nosí pri výkone štátnej služby.

K § 122 a 123

Zdravotná starostlivosť sa profesionálnemu vojakovi poskytuje podľa osobitn ých predpisov (napr. zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáci ách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo formou špecifickej zdravotnej starostlivosti. Ustanovuje sa, čo sa rozumie špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely návrhu zákona a v ktorých prípadoch je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva, v určených zdravotní ckych zariadeniach alebo kedy ju poskytuje zdravotnícky pracovník ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo. Zdravotnícky pracovník poskytuje špecifickú starostlivosť napr. pri príprave, ná cviku a plnení úloh bojovej pohotovosti, vojenských cvičeniach, pri záchranných prácach alebo odstraňovaní následkov v rámci mimoriadnych udalostí.

K § 124

Ustanovuje sa možnosť liečenia profesionálneho vojaka v l ôžkovej časti obväziska vojenského útvaru na základe odporučenia ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na základe ž iadosti profesionálneho vojaka v prípade, ak mu nebola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť a miesto výkonu št átnej služby je iné ako miesto jeho pobytu, kde by sa inak liečil.

K § 125

Ustanovuje sa možnosť poskytnutia úľav v štátnej službe pre profesioná lneho vojaka po skončení jeho dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, alebo ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav. Podrobnosti o úľavách v štátnej službe ustanoví služobný predpis.

K § 126

Ustanovujú sa tri formy preventívnej rehabilitácie, ktorými sa zabezpečuje výkon opatrení slúžiacich na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesioná lneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou rekondičného pobytu s kúpeľným rež imom v trvaní troch týždňov alebo formou rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov v zariadeniach v p ôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Zavádza sa nová forma preventívnej rehabilitácie, a to aktívny odpočinok v trvaní dvoch týždňov, ktorý sa bude vykonávať na území Slovenskej republiky, spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Táto nová forma preventívnej rehabilitácie sa navrhuje z dôvodu uspokojiť oprávnené potreby profesionálnych vojakov na preventívne zdravotné opatrenia a nevyžaduje zvýšené náklady na poskytovanie preventívnej rehabilitácie. Preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku sa poskytne so súhlasom profesionálneho vojaka aj v prípade, ak profesion álnemu vojakovi nebola poskytnutá iná forma preventívnej rehabilitácie.

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje jedenkrát ročne, na základe žiadosti profesionálneho vojaka a v prípade preventívnej rehabilitácie vo forme rekondičného pobytu s kúpeľným režimom aj na návrh ošetrujúceho lekára.

Ustanovuje sa, ktorému profesionálnemu vojakovi a za akých podmienok sa preventívna rehabilitácia poskytne obligatórne alebo fakultatívne (profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie ú loh Vojenského spravodajstva) a kedy sa profesionálnemu vojakovi neposkytne preventívna rehabilitácia.

Preventívna rehabilitácia vykonávaná formou aktívneho odpočinku sa na účely náhrady škody nepovažuje za výkon štátnej služby alebo za priamu súvislosť s výkonom štátnej služby, čím sa zamedzuje profesionálnemu vojakovi uplatňovať si nároky na škody vzniknuté počas preventívnej rehabilitácie vykoná vanej formou aktívneho odpočinku.

K § 127

Nástup na preventívnu rehabilitáciu určuje veliteľ. Kontrolu nástupu a čerpania preventívnej rehabilitácie formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom a formou rekondičného pobytu vykonáva služobn ý úrad. Preventívnu rehabilitáciu možno prerušiť alebo predčasne ukončiť za podmienok ustanovených zákonom,

Podrobnosti o poskytovaní preventívnej rehabilitácie, o nástupe na preventívnu rehabilitáciu, o jej prerušení alebo predčasnom skončení a o kontrole vykonávania preventívnej rehabilitácie ustanoví služobný predpis.

K § 128 až 131

Precizujú sa ustanovenia platnej právnej úpravy týkajúce sa osobitných podmienok v ýkonu štátnej služby tehotnej profesionálnej vojačky, dojčiacej profesionálnej vojačky, profesionálnej vojačky staraj úcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov. Zároveň sa rozširuje okruh činností, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje písomný súhlas takýchto profesionálnych vojakov.

K § 132

Definuje sa pojem služobná disciplína. Vojenský rozkaz, nariadenie, prí kaz alebo pokyn nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenským predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi.

Profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, prí kaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesioná lneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak aj naďalej veliteľ trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

K § 133 a 134

Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností profesionálneho vojaka.

K § 135 a 136

Ustanovuje sa povinnosť profesionálnemu vojakovi podať v určenom termíne majetkov é priznanie. Upravuje sa tiež povinnosť, kedy je profesionálny vojak počas trvania služobného pomeru povinný podať majetkové priznanie v prípade vyslania alebo skončenia vyslania na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa ustanovuje hodnota pre hnuteľné veci a majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak je ich súhrnná hodnota vyšš ia ako 35 000 eur, tak ako je to uvedené v iných právnych predpisoch napr. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na výzvu veliteľa, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, profesionálny vojak je povinný predložiť v majetkovom priznaní údaje aj o majetku s nižšou hodnotou.

K § 137

Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v práve veliteľa disciplinárnym rozkazom uložiť disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie v disciplinárnom konaní alebo v rozkaznom konaní. Veliteľ môže udeliť disciplinárnym rozkazom aj disciplinárnu odmenu za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Rozsah disciplinárnej právomoci o ukladaní opatrení a udeľovaní odmien ustanoví prezident Slovenskej republiky ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.

K § 138

Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť profesionálneho vojaka za disciplinárne previnenie. S cieľom vylúčiť podozrenie zo spáchania trestného činu a z dôvodu zistenia podmienok na uloženie disciplinárneho opatrenia pre veliteľské orgány sa umožňuje, aby veliteľ, ak má pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, mohol požiadať o stanovisko v danej veci Vojenskú políciu.

K § 139

Ustanovujú sa druhy disciplinárnych opatrení a spôsob ich ukladania a vykonávania.

K § 140

Zavádza nový inštitút disciplinárneho konania, a to rozkazné konanie. Cieľo m úpravy je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia v prípade, ak je nepochybné, že profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia dopustil a na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie disciplinárneho opatrenia v podobe disciplinárneho pokarhania. Profesionálny vojak má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a nariadenie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.

K § 141 až 147

Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.

Základnými princípmi disciplinárneho konania je objektívne zistenie skutočného stavu, možnosť pre profesioná lneho vojaka vyjadriť sa k veci, právo na podanie opravného prostriedku. Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu a lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu.

V disciplinárnom konaní platí zásada 'ne bis in idem' s prednosťou sú dneho rozhodnutia. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, keď sa discipliná rne konanie nezačne, preruší, resp. zastaví.

K § 148

Vymedzujú sa jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť profesion álnemu vojakovi za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Disciplinárnou odmenou je odpustenie výkonu disciplinárneho opatrenia alebo jeho časti s účinkami zahladenia, zahladenie skôr uloženého disciplinárneho opatrenia pred uplynutím jedného roka od jeho ulož enia, písomná pochvala, zapísanie do vojenskej kroniky a vecný dar..

Ustanovuje sa, kto udeľuje disciplinárnu odmenu a prípady, kedy profesionálnemu vojakovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu.

K § 149

Upravuje sa zahladenie disciplinárneho opatrenia po uplynutí zákonom ustanovených leh ôt.

K § 150

Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu. Hlavn ý služobný úrad je splnomocnený na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach pri ukladaní disciplinárnych opatrení a udeľovaní disciplinárnych odmien.

K § 151 a 152

Konanie profesionálneho vojaka, ktor é má znaky priestupku, bude prejednávať veliteľ podľa návrhu zákona v rozsahu právomocí, ktoré budú ustanovené služobným predpisom. Veliteľ bude ukladať za priestupok sankcie a ochranné opatrenia podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o priestupkoch, colného zákona) s výnimkou uloženia sankčného opatrenia vo forme zákazu výkonu štátnej služ by profesionálneho vojaka.

K § 153

Ustanovuje sa, že nemožno vylúčiť, aby sa služobný pomer profesioná lneho vojaka skončil prepustením, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú skončenie služobného pomeru profesioná lneho vojaka prepustením.

K § 154 a 155

Ustanovuje sa možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi vojenské vyznamenania vo forme vojenskej medaily, vojenského kríža alebo vojenského odznaku na ocenenie výkonu štátnej služby, osobitných zásluh alebo mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl, plnenia ú loh podľa osobitných predpisov, záslužného činu alebo obetavosti pri plnení úloh počas krízovej situá cie alebo mimoriadnej udalosti. Predpokladá sa, že tieto ocenenia budú mô cť byť udeľované aj príslušníkovi ozbrojených síl cudzích štátov, kolektívu osôb, štátnemu obč anovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorí sa významným spôsobom podieľali na spolupráci s ozbrojenými silami. Vojenské vyznamenania môžu byť udeľované aj in memoriam. Stupne vojenských vyznamenaní , podmienky ich udeľovania a vyobrazenie ich záväznej výtvarnej podoby ustanoví služobný predpis. Profesioná lneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, možno in memoriam mimoriadne vymenovať do vyššej vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť, alebo profesionálnemu vojakovi možno priznať mimoriadne ocenenie.

K § 156

Definujú sa základné zložky mesačného platu profesionálneho vojaka. Určujúcim prvkom platu profesionálneho vojaka tak ako doteraz je hodnostný plat. K hodnostnému platu môžu byť priznané príplatky. Príplatky uvedené v návrhu zákona, pokiaľ ide o ich základnú charakteristiku, sa čiastočne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V tomto ustanovení je tiež vymedzený pojem služobný plat, ktorý sa v nasledujúcich ustanoveniach zákona používa pre výpočty napr. pomerných častí služ obného platu. Popri služobnom plate môže profesionálny vojak poberať aj zahraničný príspevok a odmeny, ktoré sú splatné spolu so služobným platom.

Služobný plat profesionálneho vojaka už zohľadňuje štátnu slu žbu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a štátnu službu vykonávanú nadčas, ktorá nepresahuje päť hodín v týždni. To isté platí aj o kompenzácii prípadnej služ obnej pohotovosti. Tento prístup potvrdzuje fakt, že štátna služba profesionálneho vojaka nemôže byť fixovaná len na určitý pravidelný služobný čas.

K § 157

Hodnostný plat je určujúcou základnou zložkou platu profesioná lneho vojaka a je navrhnutý pre jednotlivé vojenské hodnosti v závislosti od dĺžky štátnej služby vyjadrenej v platových stupň och. Stupnica hodnostných platov je uvedená v prílohe č. 3. Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva patrí hodnostný plat z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, odo dň a jeho vymenovania do funkcie alebo ustanovenia do funkcie vo Vojenskom spravodajstve.

Ustanovuje sa spôsob zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov.

K § 158

Navrhuje sa poskytovanie platovej kompenzácie za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Ide o formu peňažnej kompenzácie z dôvodu pôsobenia škodlivých vplyvov na zdravie a život profesionálneho vojaka, a to za podmienky, že činnosti, ktoré profesionálny vojak vykonáva, príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej rizikovej kategórie podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zákonov a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom profesionálny vojak plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitný ch predpisov vyžaduje, aby profesionálny vojak používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Platová kompenzácia sa poskytuje podľa druhu vykonávaných činností mesačnou sumou profesionálnym vojakom, ktorí spĺňajú podmienky zaradenia do príslušnej rizikovej kategórie podľa zákona č . 355/2007 Z. z.

Platová kompenzácia sa poskytuje v hodinovej sadzbe tým profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú zákonom vymedzené činnosti napr. vo výške 10 m a viac nad zemou na nebezpečných pracoviskách alebo s výbu šninami pod vodou.

V porovnaní so súčasným stavom nedochádza k zvýšeniu výda vkov. Percentá platovej kompenzácie sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výšky platovej kompenzácie, pričom pri vykonávaní činností zaradených do tretej kategórie je navrhovaná výš ka platovej kompenzácie 49 eur (doteraz 49,50 eura) a pri vykonávaní činností zaradených do štvrtej kategórie 61 eur (doteraz 60 eur).

K § 159

Navrhuje sa poskytovanie príplatku výkonným letcom s cieľom finančne motivovať tých výkonných letcov, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyšš iu úroveň, a teda možno ich využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Zákon ustanovuje okruh osôb, ktoré sa považujú za výkonného letca na účely poskytovania tohto príplatku. Výš ku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 160

Navrhuje sa poskytovanie príplatku tým výkonným v ýsadkárom a padákovým odborníkom letectva, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda ich možno využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Výcvikové skupiny výkonného výsadkára a výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 161

Účelom príplatku príslušní kom Vojenského spravodajstva je finančná kompenzácia mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia.

Doterajšia právna úprava zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje v dostatočnej miere všetky vzostupné riziká, ktoré výkon štátnej služ by vo Vojenskom spravodajstve prináša. Fakultatívna horná hranica rozpätia príplatkov určená v doterajšej právnej úprave neumožňuje v adekvátnej miere zohľadniť ich nepredvídateľnosť, premenlivos ť a rozsah intenzity ich pôsobenia, a to najmä pri pôsobení kombinácie rizikových faktorov.

Vyššou hornou hranicou príplatku sa rozširuje priestor na adekvátne ohodnotenie rastúcich rizikových vplyvov pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorš ích predpisov, ktoré vznikajú pri získavaní, sústreďovaní a následnom vyhodnocovaní informácií o regionálnych a globálnych rizikách, ktoré Vojenské spravodajstvo získava doma aj v zahraničí za účelom spravodajskej ochrany obrany Slovenskej republiky.

Zvýšenie rozpätia príplatku vytvorí predpoklad na zmenu štruktúry výšky priznaných príplatkov v závislosti od konkrétnych individuá lnych podmienok plnenia úloh Vojenského spravodajstva v prostredí s vplyvom rizikových faktorov a to bez navýšenia celkového objemu priznaných príplatkov, nakoľko zvýšenie rozpätia príplatku nezakladá prá vny nárok.

Fakultatívna konštrukcia právnej úpravy umožňuje diferencovať individuálne požiadavky na odmeňovanie a súčasne prispôsobiť celkový objem použitých rozpočtových prostriedkov disponibilným zdrojom štátneho rozpočtu. Predmetná úprava nebude mať dopad na rozpočet kapitoly MO SR. Celková výška návrhu bude realizovaná v rámci doteraz vyčleňovaných finančných prostriedkov na predmetný účel.

Okruh činností a výšku príplatku, vzhľadom na rôznorodosť charakteru činností vo Vojenskom spravodajstve v závislosti od možností rozpočtu, ustanov í služobný predpis.

K § 162

Z dôvodu finančnej kompenzácie mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia pri plnení úloh vo Vojenskej polícii sa navrhuje poskytovať za zákonom ustanovených podmienok príplatok príslušníkom Vojenskej polície. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 163

Navrhuje sa poskytovanie príplatku vymedzenému okruhu zdravotníckych pracovníkov. Zmyslom uvedeného príplatku je finančne motivovať tých profesionálnych vojakov, ktorí zodpovedajú za zdravotný stav profesionálnych vojakov alebo za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach Vojenského spravodajstva, alebo zodpovedajú za organizáciu, pripravenosť a výcvik personálu vojenské ho zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach príplatok. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 164

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie vrcholového športovca, sa navrhuje poskytovať príplatok v závislosti od dosiahnutých športových výsledkov a od charakteru súťaže, v ktorej pôsobí. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 165

Navrhuje sa poskytovať profesioná lnemu vojakovi príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie. Príplatok sa navrhuje vo výške 10 % z hodnostného platu v prvom platovom stupni vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii, ktorú zastupuje, alebo ktorej výkonom je poverený. Príplatok sa poskytuje od prvého dň a zastupovania, ak zastupovanie trvá nepretržite viac ako 30 dní alebo od prvého dňa výkonu voľnej veliteľskej funkcie.

K § 166

Navrhuje sa možnosť udeliť odmenu profesionál nemu vojakovi. Ide o odmenu priamo súvisiacu s plnením určených služobných úloh alebo o odmenu pri dosiahnutí 50 rokov veku, ktorú možno udeliť až do výšky hodnostného platu profesionálneho vojaka.

K § 167

Profesionálnym vojakom, ktorí sú vyslaní na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok. Ustanovuje sa maximálna výška zahraničného príspevku a podmienky jeho poskytovania. Výška zahraničného príspevku závisí od miesta vyslania a vojenskej hodnosti profesion álneho vojaka a bude ustanovená služobným predpisom. Zahraničný príspevok kompenzuje profesionálnemu vojakovi riziko vyplývajúce z plnenia úloh v mimoriadne náročných a život ohrozujúcich podmienkach. Z tohto dôvodu sa bude poskytovať zahraničný príspevok aj profesionálnemu vojakovi, ktorý v rámci vyslania na plnenie úloh do štruktúr Európskej únie a NATO je nasadený v súlade s rozhodnutiami vojenský ch orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, a profesionálnym vojakom vyslaným na zahraničnú služobnú cestu do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

K § 168 až 170

Profesionálni vojaci pôsobia vo funkciách aj v zahraničí, napríklad v rámci štruktúr NATO a Európskej únie. Poč as vyslania do zahraničia patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný plat, ktorý sa vypočíta ako súčin služobného platu a platového koeficientu určeného pre príslušnú krajinu vyslania. Urč uje sa mechanizmus poskytovania návratného preddavku na zahraničný plat a spôsob určenia zahraničného platu v inej mene, ak o to profesionálny vojak požiada. Definuje sa spôsob výpočtu platové ho koeficientu. Konkrétnu výšku platového koeficientu pre príslušnú krajinu ustanoví služobný predpis.

K § 171

Navrhuje sa osobitná úprava platových pomerov profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Poskytuje sa im plat vo výške 50 % platovej tarify vojaka 2. stupňa bez ďalších príplatkov po celý čas prípravnej štátnej služby. Ak plat profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe nedosahuje výšku minimálnej mzdy, v súlade so zákonom o minimálnej mzde sa mu dopláca rozdiel do výšky minimálnej mzdy.

K § 172

Počas prerušenia výkonu funkcie bude profesionálnej vojačke patriť služobný plat v takej výške, v akej jej bol naposledy priznaný.

K 173 a 174

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesion álnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť, patrí naposledy priznaný služobný plat. Počas preventívnej rehabilitácie patrí profesioná lnemu vojakovi služobný plat.

K § 175

Ustanovuje sa poskytovanie platu profesionálnemu vojakovi počas dovolenky a dodatkovej dovolenky. Ïalej sa ustanovuje postup výpočtu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v prípade skončenia služobného pomeru.

K § 176 a 177

Ustanovuje sa, kedy počas služobn ého voľna a študijného voľna patrí alebo nepatrí služobný plat a kedy sa poskytne plat za službu nadčas a jeho výška.

K § 178

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi nepatrí plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby. Neprítomnosť profesionálneho vojaka kratšia ako jeden služobný deň sa spočítava v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

K § 179

Upravuje sa postup krátenia služobného platu profesionálneho vojaka počas jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

K § 180

Ustanovuje sa, že profesioná lnemu vojakovi plat počas väzby nepatrí.

K § 181

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi patrí poč as lehoty na prepustenie naposledy priznaný služobný plat.

K § 182 až 187

Ustanovujú sa osobitné podmienky vyplácania platu, príplatku a ná hrady platu profesionálnemu vojakovi a podmienky a rozsah zrážok z platu profesionálneho vojaka v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon nad rámec právnej úpravy uvedenej v Zákonníku práce.

K § 188

Navrhuje sa možnosť priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci profesionálnemu vojakovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane do ťaživej sociálnej situácie. Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc sa môže poskytnúť na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ktorá musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti.

K § 189

Ustanovuje sa možnosť poskytovať aktivačný príspevok profesionálnemu vojakovi, ktorý získal kvalifikačný predpoklad vzdelania štúdiom na inej ako vojenskej alebo policajnej škole alebo štúdiom popri zamestnaní bez pracovných úľ av poskytovaných zamestnávateľom. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvý ch troch rokov trvania štátnej služby. Ustanovujú sa dôvody, pri ktorých je profesionálny vojak povinný vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť, a kedy mu nárok na poskytnutie aktivačného príspevku zaniká alebo sa aktivačný príspevok neposkytne. Okruh funkcií a výšku aktivačn ého príspevku ustanoví služobný predpis.

K § 190 až 192

Stabilizačný príspevok bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stá lej štátnej služby. Stabilizačný príspevok patrí mesačne vo výške 17 % rozdielu medzi hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti generá l a hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu. Ïalej sa ustanovujú podmienky, za ktorých patrí stabilizačný príspevok v polovičnej výške, podmienky za ktorý ch stabilizačný príspevok nepatrí, spôsob jeho výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Definuje sa pojem 'blízke okolie' na účely návrhu zákona.

K § 193

Ustanovuje sa, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť profesioná lnym vojakom, ktorí vykonávali štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu 15 rokov. Základná výmera tohto osobitného stabilizačného príspevku je 1660 eur a za každý ďalší rok vý konu tejto funkcie sa osobitný stabilizačný príspevok zvyšuje o 5 % zo sumy 1660 eur.

Ïalej sa ustanovuje, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť aj profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo v špecializácii všeobecný lekár, odborník na organizá ciu vojenského zdravotníctva, odborný lekár alebo zubný lekár, ak získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore a ak tieto špecializačné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore vykonávajú. Výška osobitného stabilizačného príspevku pre túto kategóriu profesionálnych vojakov je najviac šesťnásobok hodnostné ho platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe.

Osobitný stabilizačný príspevok sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušné ho roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu v prí slušnej funkcii.

Taktiež sa ustanovuje, kedy sa osobitný stabilizačný príspevok nebude poskytovať.

Funkcie, špecializačné odbory a výšku osobitného stabilizačného príspevku pre profesionálnych vojakov vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo ustanoví služobn ý predpis.

K 194

Osobitný stabilizačný príspevok možno poskytnúť aj profesioná lnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii, a to v maximálnej výške 396 eur a najviac počas piatich rokov. Táto forma osobitného stabilizačného príspevku sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii. Ustanovujú sa doby, ktoré sa do trvania štátnej služ by potrebnej na vyplatenie osobitného stabilizačného príspevku nezapočítavajú a prípady, kedy sa tento osobitný stabilizačný príspevok profesionálnemu vojakovi neposkytne. Služobným predpisom sa ustanovia vybrané vojenské odbornosti a ich špecializácie a výška tohto osobitného stabilizačného príspevku.

K § 195 až 197

Poskytovanie cestovných ná hrad sa bude vykonávať podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných n áhradách v znení neskorších predpisov s osobitosťami uvedenými v tomto zákone.

Počas zahraničnej služobnej cesty nepatrí profesionálnemu vojakovi n áhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny.

Ustanovuje sa poskytovanie náhrad profesionálnemu vojakovi pri ceste do miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s nariadenou služobnou pohotovosťou v prípade, ak sa profesionálny vojak nachádza mimo miesta vý konu štátnej služby.

K § 198

Ustanovuje sa, že náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí profesion álnemu vojakovi, ktorý vykonáva štátnu službu v inom mieste ako je miesto, v ktorom žije jeho rodina. Tento inštitút čiastočne kompenzuje náklady, ktoré profesionálnemu vojakovi vznikajú v súvislosti s povinnosťou vykonávať štátnu službu podľa potrieb služobného úradu. Náhrada sa bude poskytovať profesionálnym vojakom jedenkrát týždenne počas troch rokov odo dňa vymenovania alebo prijatia do doč asnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby. Podmienkou poskytovania tejto náhrady je, že osoby, ktoré sa považujú za rodinu, žijú s profesionálnym vojakom v domácnosti na území Slovenskej republiky. Vymedzuje sa, kedy náhrada na návštevu rodiny profesionálnemu vojakovi nepatrí.

K § 199

Ustanovuje sa rozsah poskytovania cestovných náhrad profesionálnemu vojakovi, ktorý bude počas prípravnej štátnej služby vyslaný na vysokoškolské štúdium na inú ako vojenskú vysokú školu.

K § 200 a 201

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž na území Slovenskej republiky, patria náhrady ako pri služ obnej ceste. V prípade, ak bol profesionálny vojak z uvedených dôvodov vyslaný mimo územia Slovenskej republiky, patria mu n áhrady výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

K § 202

Ustanovuje sa možnosť poskytnú ť profesionálnemu vojakovi náhradu cestovných výdavkov z dôvodu účasti profesionálneho vojaka na pohrebe člena rodiny na území Slovenskej republiky, ak takýto profesionálny vojak je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky alebo na plnenie úloh pri vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77.

K § 203 až 208

Ustanovujú sa naturálne nále žitosti profesionálneho vojaka, ktorými sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti a prepravné náležitosti.

Proviantnými náležitosťami sú naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie, ktoré sa poskytuje formou výdaja teplej alebo studenej stravy prostredníctvom stravných dávok a prí davkov potravín vo výške ich aktuálnej peňažnej hodnoty. Výška dennej sadzby stravného k jednotlivým stravným d ávkam a prídavkom potravín je pravidelne aktualizovaná na základe vývoja cien potravín a zverejňovaná v služobnom predpise.

Pri zabezpečovaní stravovania vznikajú prípady, kedy nie je možné vydávať proviantné náležitosti v naturálnej podobe. Na riešenie týchto problémov je vytvorená možnosť ich náhrady peňažným plnením. Peňažná náhrada bude poskytovaná výnimočne, iba v prípadoch, kedy nebude mo žné zabezpečiť naturálne plnenie, t. j. výdaj teplej alebo studenej stravy. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje ani vo forme peňažnej náhrady.

Výstrojové náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie výkonu štátnej služby (vojenská rovnošata, výstrojové súčiastky a služ by, ktorými sa zabezpečuje nosenie vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok a materiálu na osobné používanie) sa poskytujú profesionálnemu vojakovi bezplatne. V prípade, ak výstrojové nálež itosti nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, profesionálny vojak má nárok na peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí. Profesionálnemu vojakovi po uplynutí prvého roku slu žobného pomeru vzniká nárok na náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na výstrojové náležitosti, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, z dôvodu zabezpeč enia obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí.

Ustanovujú sa prípady, kedy sa výstrojové náležitosti profesionálnemu vojakovi neposkytnú bezplatne. V taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad tehotnej profesionálnej vojačke alebo pri povinnosti profesioná lnych vojakov nosiť pri výkone štátnej služby civilný odev, možno profesionálnemu vojakovi poskytnúť peňažnú náhradu výstrojových náležitostí.

Pri skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka sa v porovnaní s platnou právnou úpravou novým spôsobom upravuje vyplatenie peňažnej náhrady za neposkytnutú náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažného príspevku na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom. Peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi poskytne len vtedy, ak mu ná hrada formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, neboli poskytnuté najneskôr tri mesiace pred skončením služobného pomeru. Táto peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi vyplatí najviac za 18 mesiacov.

Ustanovuje sa, aké označenie nosí profesionálny vojak na vojenskej rovnošate a jej súčastiach, a ktoré vyznamenania môže profesionálny vojak nosiť na vojenskej rovnoš ate. Takisto sa umožňuje výnimka z nosenia hodnostného označenia a nosenia vojenskej rovnošaty. Umožňuje sa povoliť profesionálnemu vojakovi nosiť služobnú rovnošatu aj po skončení štátnej služ by profesionálneho vojaka, ak o to profesionálny vojak požiada.

Ustanovujú sa podmienky a formy bezplatného poskytovania prepravy profesionálnemu vojakovi. Ustanovenie § 208 obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a služobných predpisov v súvislosti s naturálnymi nálež itosťami.

K § 209

Ustanovuje sa možnosť vykonávať kontrolu vecí, ktoré profesionálni vojaci vná šajú a vynášajú z pracovísk, vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia. Podmienky, za ktorých sa táto kontrola vykonáva, ustanoví služobný predpis.

K § 210

Upravuje sa konanie o náhrade škody. Vo veciach náhrady škody bude konať a rozhodovať veliteľ. Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy podľa Zákonníka práce sa ustanovuje povinnosť veliteľa vymáhať od profesionálneho vojaka náhradu škody za podmienok ustanovených zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia profesionálneho vojaka.

K § 211

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje, aby profesionálny vojak, ktor ý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky, zodpovedal za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku služobného platu alebo zahraničné ho platu priznaného v čase vzniku škody.

K § 212

Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s profesionálnym vojakom dohodu o náhrade škody, ak profesionálny vojak písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, čo do výšky a dô vodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.

K § 213

Ustanovujú sa prípady, kedy veliteľ môže upustiť od vymáhania náhrady š kody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.

K § 214

Ustanovujú sa prípady, kedy nemožno použiť postup uvedený v § 211 ods. l a v § 213.

K § 215

Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.

K § 216

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach o náhrade škody spôsobenej profesionálnym vojakom.

K § 217

Vymedzujú sa konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby.

Návrh zákona osobitne upravuje zánik práva a uvádza konkrétne ustanovenia, kedy dochádza k zániku práva.

K § 218

Ustanovujú sa osobitné spôsoby doručovania rozhodnutí, personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov profesionálnemu vojakovi so subsidiárnym použitím doručovania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ako základný spô sob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk.

K § 219

Navrhuje sa, aby sa na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní. Ïalej sa navrhuje, aby sa všeobecný predpis o správnom konaní vo vymedzenom rozsahu vzťahoval iba na určené právne vzťahy profesionálnych vojakov.

K § 220

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa bude uplatňovať v prí pade, ak bude potrebné utajiť identitu profesionálneho vojaka ozbrojených síl všeobecne alebo utajiť úlohy, ktoré plní profesionálny vojak v rámci Vojenské ho spravodajstva. Tieto opatrenia sa uplatnia len vtedy, ak ide o činnosť, ktorá súvisí s osobnými údajmi profesionálneho vojaka (napr. pri vykazovaní odvodov do poisťovne, priznávaní a vykazovaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pod.).

K § 221

Vymedzujú sa oprávnenia profesionálnych vojakov v dozornej a strážnej službe na vykonávanie prehliadky osôb a motorových vozidiel vstupujúcich do chráneného objektu, ktorým je objekt ozbrojených síl, strážený priestor alebo uzavretý priestor a postup pri odoberaní zbrane alebo veci, ktorou by mohol byť ohrozený ž ivot, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok, a manipulácia s nimi.

K § 222

Upravuje sa zaradenie občana do príslušného druhu štátnej služby, ak sa o jeho prijatí rozhodlo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer vznikne po účinnosti návrhu zákona.

Upravuje sa zaradenie profesionálneho vojaka do zodpovedajúceho druhu štátnej služby, ak vykonával štátnu službu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer trvá aj ku dňu úč innosti návrhu zákona. Rozhodujúce pre určenie druhu štátnej služby je trvanie predchádzajúcej štátnej služby ku dňu prijatia do štátnej služby podľa návrhu zákona alebo ku dňu účinnosti n ávrhu zákona. Aj keď prechod do stálej štátnej služby je určený na 17 rokov služby, ustanovuje sa osobitne prechod do stálej štátnej služby pre tých profesionálnych vojakov, ktorí dosiahli hranicu 16 rokov služby z dôvodu, aby zákon nevylúčil možnosť prechodu do stálej štátnej služby tým profesionálnym vojakom, ktorí objektívne nemôžu dodržať lehoty ustanovené v § 31. Bez ohľadu na dĺžku trvania predchádzajúcej štátnej služby sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník neumožňuje prechod do stálej štátnej služby.

K § 223

V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje čas trvania štátnej služby profesioná lnych vojakov, ktorí vyjadria písomný nesúhlas s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona. Štátna služba týchto profesionálnych vojakov bude trvať do uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa z ákona č. 346/2005 Z. z. V odseku 5 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ktorého štátna služba trvala najmenej 7 rokov. V odseku 6 sa taxat ívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, ktorého štátna služba trvala najmenej 13 rokov. Týchto profesionálnych vojakov nemožno vymenovať alebo pový šiť do inej vojenskej hodnosti a pre trvanie ich štátnej služby je rozhodujúca tá skutočnosť, ktorá nastane skôr. V odsekoch 7 a 8 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesioná lneho vojaka, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona dosiahol vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť alebo ktorý v priebehu 12 mesiacov odo dňa účinnosti návrhu zákona dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť a nebude mu povolená výnimka z tejto hranice.

K § 224

Transformujú sa hodnosti profesionálnych vojakov, ktoré dosiahli pred účinnosťou návrhu zákona, vrátane zapožičania vojenskej hodnosti.

Ïalej sa vymedzuje, že do minimálnej doby služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti sa profesionálnemu vojakovi započítava aj doba, počas ktorej bol v poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

K § 225

Z dôvodu zmeny systému povyšovania profesionálneho vojaka, predchádzajúce urč enie profesionálneho vojaka na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie na základe výsledkov konkurenčného výberu zaniká, ak do dňa účinnosti návrhu zákona nebude vydané rozhodnutie o jeho vymenovan í do vojenskej hodnosti alebo povýšení. Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie takéhoto profesionálneho vojaka bude možné až po splnení podmienok ustanovených v návrhu zákona.

Ak bolo rozhodnuté o vymenovaní profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti alebo o povýšení ešte v čase účinnosti predchádzajúcej právnej ú pravy, ale samotný deň vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia pripadne na čas po účinnosti návrhu zákona, profesionálny vojak bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený tým dňom, ktor ý bude uvedený v personálnom rozkaze. Ak takýto profesionálny vojak nebude súhlasiť s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona napriek tomu, že bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšen ý, jeho služobný pomer sa skončí dňom 30. júna 2015.

K § 226

Z dôvodu, že je potrebné prihliadnuť na lehotu, ktorá slúži na vyjadrenie mo žného nesúhlasu profesionálneho vojaka s trvaním doby štátnej služby podľa návrhu zákona, profesioná lnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách, ktorí odo dňa účinnosti návrhu zákona do 31. januára 2015 splnia podmienky na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie, služobný ú rad vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši dňom 1. marca 2015.

K § 227

Umožňuje sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti poručík, nadporučí k alebo kapitán, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona získal len vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, opakovane ho ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík alebo kapitán. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa umožňuje doplniť si vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak bude prijatý na vysokoškolské štúdium v príslušnom š tudijnom odbore a o vyslanie požiada. Ak do určeného termínu nezíska vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, jeho služobný pomer sa skončí prepustením.

Ak profesionálny vojak, ktorý bude k 1. januá ru 2015 ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo a na výkon tejto funkcie do 31. decembra 2020 nesplní požadované kvalifikačné predpoklady, bude prepustený zo služobného pomeru, ak takéhoto profesionálneho vojaka nebude možné ustanoviť do inej funkcie.

K § 228

Vymedzuje sa základné pravidlo, podľa ktorého sa v konaní vo veciach služobného pomeru začatom pred účinnosťou návrhu zákona bude pokračovať podľa predpisov platných pred účinnosťou návrhu zákona, okrem konania vo veci prijatia občana do štátnej služby. Ustanovuje sa, že nároky, ktoré právoplatne vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou návrhu zákona, sa budú posudzovať podľa predchádzajúcich právnych predpisov, okrem nárokov, ktoré vzniknú za čas neplatného skončenia služobného pomeru.

K § 229

Navrhuje sa, aby personálne opatrenia podľa predchádzajúcej právnej ú pravy boli považované za personálne opatrenia podľa návrhu zákona (napr. ustanovenie do funkcie, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, poskytnutie služobného voľna). Ustanovuje sa povinnosť rozhodnú ť o prepustení profesionálneho vojaka, ktorý bol zaradený do zá lohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 346/2005 Z. z. Upravujú sa právne vzťahy súvisiace so št údiom profesionálneho vojaka, ktoré vznikli pred účinnosťou návrhu zákona. Ustanovuje sa spôsob čerpania náhradného voľna, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou návrhu zákona.

K § 230

Ustanovenie upravuje zánik poskytovania náhrad cestovných výdavkov alebo poskytovania n áhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa navrhuje odo dňa účinnosti návrhu zákona poskytovať náhradu na návštevu rodiny podľa § 198. Profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona zaniká nárok na poskytovanie príspevku na bývanie. Vzhľadom na zrušenie poskytovania príspevku na bývanie sa upravuje spôsob jeho vyrovnania, ak bol vyplácaný v nižšej sume, neoprávnene alebo vo vyš šej sume. Osobitný stabilizačný príspevok pre pilotov sa navrhuje poskytovať podľa podmienok ustanovených v tomto návrhu zákona. Ustanovuje sa zachovanie nároku na vý platu stabilizačného príspevku, ktorý bol priznaný profesionálnemu vojakovi pred účinnosťou návrhu zákona.

K § 231

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov sa ustanovuje, že profesion álnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík bude od účinnosti zákona patriť zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov, pričom taká to zmena sa nebude považovať za organizačnú zmenu. Do minimálnej doby služby sa vo vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore poddôstojníkov bude započítavať aj doba z poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore práporčíkov.

K § 232

Ustanovuje sa zachovanie hodnostného platu profesionálneho vojaka, ak by po účinnosti n ávrhu zákona jeho hodnostný plat bol nižší, ako hodnostný plat podľa doterajšej právnej úpravy. Zachovanie hodnostného platu bude zabezpečené doplatkom k hodnostnému platu. Osobitne sa rieši poskytovanie doplatku v prípade hodnostného platu zo zapožičanej hodnosti a poskytovanie doplatku profesionálnym vojakom vyčlenený m na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

K § 233

Ustanovuje sa, že povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru, ktoré bolo vydané podľa predchádzajúcich prá vnych predpisov, platí aj podľa návrhu zákona.

K § 234

Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľ a ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch príslušné pojmy menia na pojmy uplatňované v návrhu zákona.

K § 235

Na účely zachovania identifikačnej databázy profesionálneho vojaka, ktorá bola vytvorená podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa ustanovuje, že odtla čky prstov, biologická vzorka odobratá profesionálnemu vojakovi a panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí spracované do 31. decembra 2014, tvoria obsah registra identifikačnej datab ázy profesionálneho vojaka pod ľa návrhu zákona. Služobný úrad do 31. decembra 2020 má zabezpečiť odobratie odtlačkov prstov, biologickej vzorky a vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky chrupu oboch čeľustí profesionálnym vojakom, ktorým vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2015 a do 31. decembra 2014 im neboli odobraté odtlačky prstov, biologická vzorka alebo vyhotovená panoramatická röntgenová sní mka chrupu oboch čeľustí, pričom profesionálny vojak je povinný sa týmto úkonom podrobiť.

K § 236

Uvádza sa, že návrhom zá kona sa preberajú právne záv äzné akty Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

K § 237

Uvádza sa zoznam zrušovaných v šeobecne záväzných právnych predpisov.

K čl. II

K bodu 1 až 3

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 4

Navrhuje sa vložiť ustanovenie § 20a, v ktorom sa navrhuje povinnosť príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, a to v prípadoch určených riaditeľom Vojenského spravodajstva. Navrhovaným ustanovením sa rozširuje používanie tohto inštitútu aj na prí pady, ktoré neupravuje osobitný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

K bodu 2

V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa umožňuje vysielať profesionálnych vojakov – kadetov na vysokoškolské štú dium aj mimo územia Slovenskej republiky, sa v § 43 ods. 14 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov ustanovuje možnosť uskutočňovať praktickú výučbu v rámci študijných programov aj v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak táto možnosť vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

K čl. IV

K bodom 1 až 14, 17, 20 až 22, 24 až 29 a 31 až 33

Upravujú sa ustanovenia a poznámky pod čiarou v súvislosti s prepojením na novú právnu úpravu štátnej služby profesionálneho vojaka.

K bodu 15

Navrhuje sa nové znenie § 31 ods. 7 písm. a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 16

Spresňuje sa ustanovenie, pretože pod režim tohto ustanovenia spadajú aj iné osoby ako prevedení, preradení alebo na inú funkciu preložení policajti alebo profesionálni vojaci uvádzaní v § 21 ods. 5, na ktorý sa odkazuje.

K bodu 18

Navrhuje sa nové znenie § 35 ods. 2 písmeno a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 19

Navrhuje sa nové znenie § 38 ods. 4 písm. b) prvého bodu v sú vislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 23

Upravuje sa poskytovanie dávky sociálneho zabezpečenia pri súbehu v ýsluhového príspevku a invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 30

Navrhuje sa predĺžiť lehota na výplatu jednorazových dávok úrazového zabezpečenia z 30 dní na 60 dní. Navrhované predĺženie si vyžiadala aplikačná prax v súvislosti s administratívnou náročnosťou spracovania dotknutej agendy.

K bodu 34

V záujme vylúčenia nejednotnej aplikácie v praxi je potrebné precizovať spôsob zisťovania základu na výpočet odchodného, úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku u policajtov a vojakov, ktorým služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí sa po 31. decembri 2014, ak ich služobný pomer trval kratšie, ako je rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet týchto dávok. V takom prípade sa základ na výpočet týchto dávok zisťuje z celého obdobia pred dňom skon čenia služobného pomeru.

K čl. V

K bodom 1, 2, 4 až 6 a 11

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

K bodom 3, 7 až 10 a 14

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov bude profesioná lnym vojakom vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík patriť od účinnosti návrhu zákona zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať úpravy aj v § 14, 15a, 15b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné legislatívno-technické úpravy. Ide o zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, vymenovanie, mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie vojaka mimoriadnej služby do príslušnej vojenskej hodnosti. Takisto je potrebné vymedziť, aká hodnosť bude patriť vojakom v zálohe v doterajších práporčíckych hodnostiach od 1. januára 2015.

K bodu 12

Ustanovuje sa možnosť pre prezidenta Slovenskej republiky mimoriadne pový šiť do generálskych hodností a pre ministra obrany mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe.

K bodu 13

Ustanovuje sa, že ministerstvo obrany môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty bý valému profesionálnemu vojakovi, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, účastníkovi boja proti fašizmu a rehabilitovanému vojakovi. Takúto možnosť doteraz upravoval zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť, aby vedúceho š tátneho zamestnanca v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne mohol zastupovať podriadený profesionálny vojak. Na ministerstve obrany sú organizačné zložky, kde vedúci štátny zamestnanec má podriadených aj profesionálnych vojakov a v niektorých prípadoch sa nedá zabezpečiť jeho zastupovanie podriadeným štátnym zamestnancom.

K čl. VII

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2015.

K prílohe č. 1

V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 až 5 sa uvádza vojenská hodnosť a prísluš ná minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti, maximálna doba štátnej služby ustanovená na zotrvanie profesioná lneho vojaka v dočasnej štátnej službe a veková hranica.

K prílohe č. 2

Pre jednotlivé vojenské hodnosti sa v súlade s § 42 ods. 2 uvádzajú charakteristiky vojenských hodností, ktoré čo najvýstižnejšie popisujú činnosti, ktoré profesion álny vojak v príslušnej vojenskej hodnosti vykonáva. Charakteristika vojenských hodností nevylučuje plnenie iných úloh vyplývajúcich z ustanovení návrhu zákona alebo z ustanovení iných právnych predpisov (napr. z Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 321/2002 Z. z.)

K prílohe č. 3

V súlade s ustanovením § 157 ods. 1 je v tabuľke zobrazená stupnica hodnostných platov profesionálnych vojakov. Tabuľka je rozdelená podľa vojenských hodností v 19 platových stupňoch, pričom ku každému platovému stupňu je priradený príslušný počet rokov služby. Platový stupeň 1 až 9 rastie každoroč ne. Platový stupeň 10 až 12 rastie každé dva roky, platový stupeň 13 až 18 rastie každé tri roky a platový stupeň 19 (nad 33 rokov služby) je posledným platovým stupňom, v ktorom sa rast platu zastavuje. Pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa sa rast platu zastavuje dosiahnutím 8. platového stupňa, pre vojenskú hodnosť slobodník sa rast platu zastavuje dosiahnutím 12. platového stupňa a pre vojenskú hodnos ť poručík sa rast platu zastavuje dosiahnutím 9. platového stupňa. Zastavenie rastu platu súvisí s kariérnym rastom profesionálnych vojakov v týchto vojensk ých hodnostiach. Pomer medzi platom vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni a platom generála v 19. platovom stupni je len 1:5,35.

K prílohe č. 4

V prílohe sú vymenované právne akty Európskej únie, ktoré s ú preberané týmto návrhom zákona.

Bratislava 4. júna 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin Glváč, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

53

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) upravuje vzťahy štátnych zamestnancov k štátu pri vykonávaní štátnej služby v súlade s požiadavkami praxe i s ohľadom na trendy v krajinách Európskej únie. Bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády a v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008.

Úprava postavenia štátnych zamestnancov sa považuje za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Štátni zamestnanci sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii nielen výkonu štátnej správy, ale aj štátnej politiky ako takej. Je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém. V zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a vytvoriť priestor na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy a úloh štátnych orgánov vykonávajúcich štátne záležitosti.

Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z aplikačnej praxe uplatňovania doterajšieho zákona o štátnej službe a tiež z podaní samotných štátnych zamestnancov, ktorými žiadali o riešenie niektorých problémov týkajúcich sa nejasností v právnej úprave. Boli využité niektoré závery publikované v odbornej literatúre, právne predpisy Slovenskej republiky a vybraných krajín Európskeho spoločenstva (Česká republiky, Poľsko, Holandsko, Francúzsko) upravujúce problematiku verejnej, resp. štátnej služby. Zdrojom boli aj poznatky z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä pri porušení zásady rovnakého zaobchádzania a Súdneho dvoru Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona sa tak, ako aj v súčasnosti platný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bude vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo plnení štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Navrhovaný zákon sa nebude vzťahovať na právne vzťahy fyzických osôb vykonávajúcich štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Ide o štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov. Rovnako sú z jeho pôsobnosti vylúčené fyzické osoby, ktoré vykonávajú konkrétne funkcie (napr. poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky, sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcovia, prokurátori, verejný ochranca práv). Návrh zákona sa nebude nevzťahuje na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na riaditeľa tohto úradu sa však budú vzťahovať niektoré ustanovenia návrhu zákona, a to na základe delegovanej pôsobnosti osobitného predpisu, ktorého novelizáciu upravuje novelizačný článok predloženého návrhu zákona.

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa použije Zákonník práce delegovane. Ponechanie tejto pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy vychádza jednak zo skutočnosti, že takáto pôsobnosť sa osvedčila, a jednak zo skutočnosti, že na verejnoprávne prvky štátnozamestnaneckého pomeru nemožno použiť ustanovenia výlučne súkromnoprávnej povahy.

Spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov budú prejednávať a rozhodovať súdy.

Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy vykonávajú orgány inšpekcie práce podľa osobitného predpisu (zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Navrhovaná právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov vychádza z princípov profesionality (zabezpečenie vzdelávania), nestrannosti (objektivita v konaní, ako aj pri uplatňovaní zákona vo všeobecnosti), efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru (ochrana pred jednostranným skončením štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom), politickej neutrality (zákaz vyvíjať v služobnom úrade aktivity, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo hnutia) a etiky (dodržiavanie zákonom určených spôsoboch správania sa pri vykonávaní práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby).

Navrhovaná úprava rešpektuje záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z Dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, z práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Zoznam transponovaných smerníc je uvedený v doložke zlučiteľnosti.

Podľa v súčasnosti účinného zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer vznikal na základe rozhodnutia o vymenovaní vydaného v správnom konaní. V návrhu zákona o štátnej službe sa upravuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru na základe služobnej zmluvy uzatvorenej medzi štátnym zamestnancom a štátom reprezentovaným služobným úradom. Niektoré administratívne prvky, ako napríklad osobitné predpoklady vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, špecifické postavenie štátneho zamestnanca vo vzťahu k verejnosti, plat upravený zákonom, práva, povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, možnosť dočasnej zmeny služobných podmienok jednostranne služobným úradom, právo na osobitné plnenia, však zostávajú zachované. V osobitných prípadoch budú štátnozamestnanecké vzťahy budú naďalej vznikať na základe vymenovania alebo voľby.

Vzhľadom na novú koncepciu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá je budovaná na princípe zmluvnosti návrh už neupravuje prípravnú štátnu službu, ktorá predchádzala vymenovaniu do stálej štátnej služby. Nahrádza ju „adaptačné obdobie“, ako súčasť už existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého štátny zamestnanec absolvuje vstupné adaptačné vzdelávanie. Cieľom adaptačného obdobia je získať základné informácie, odborné a praktické vedomosti súvisiace s vykonávaním štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste a oboznámiť sa s pracovným prostredím v príslušnom služobnom úrade.

V návrhu zákona sa upravuje aj skúšobná doba v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá trvá tri mesiace.

Nominovanú štátnu službu, ktorá bola samostatným druhom štátnej služby podľa zákona o štátnej službe, predložený návrh zákona už neupravuje, nakoľko nemala vecné opodstatnenie. Nepriniesla efekt ani z hľadiska proklamovaného zatraktívnenia štátnej služby. V nominovanej štátnej službe v roku 2008 vykonávalo štátnu službu iba 5 štátnych zamestnancov.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na podporu profesionálneho rastu štátneho zamestnanca, najmä vo formách vzdelávania a prehlbovanie kvalifikácie, ktoré bude uhrádzať služobný úrad. Podmienky vzdelávania sú v zákone upravené novým spôsobom s možnosťou špecifikácie v služobných predpisoch jednotlivých služobných úradov.

V oblasti odmeňovania, vychádzajúc z poznatkov aplikačnej praxe, navrhuje sa opätovné zavedenie odbornej praxe ako podmienky na zvýšenie platovej tarify štátneho zamestnanca, a to za jeden rok praxe zvýšenie o 1 %; zvýšenie platovej tarify bude patriť najviac za 32 rokov odbornej praxe. Pre vybraný okruh štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické úlohy pre vládu Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Slovenskej republiky sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 20 %.

Nový inštitút „osobný plat“ dáva priestor služobnému úradu na ocenenie štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy, za splnenie ktorých je zodpovedný niektorý z uvedených služobných úradov. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný.

Navrhuje sa nový príplatok, ktorý bude patriť štátnym zamestnancom za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo v sume do 13 resp. 20 eur mesačne.

Návrh zákona garantuje štátnemu zamestnancovi zachovanie výšky funkčného platu, ktorý mal priznaný ku dňu jeho účinnosti. Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe bude zachovaná suma osobitného príplatku priznaného do 31. októbra 2009 s tým, že v ďalších obdobiach sa už táto suma nebude zvyšovať.

Vplyvy návrhu zákona na štátny rozpočet a ostatné verejné rozpočty, na zamestnancov a tvorbu pracovných miest a na hospodárenie podnikateľskej sféry sú vyjadrené v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s čl. 12, 13, 35, 36, 37, 38, 39, 41 ods. 2 a 54 Ústavy Slovenskej republiky a s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 1/1919 o pracovnom čase uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 80/1922 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej práci v znení Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 105/1957 uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 506/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 52/1936 o platenej dovolenke uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 442/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 87/1948 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 489/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 95/1949 o ochrane mzdy uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 411/1991 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 98/1949 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 470/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 100/1951 o rovnosti v odmeňovaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 450/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 111/1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 465/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č.140/1974 Zb. o platenom študijnom voľne uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 491/1990 Zb., Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 132/1970 o platenej dovolenke - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 151/1978 o pracovných vzťahoch vo verejnej službe - doposiaľ nebol ratifikovaný, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 154/1981 o kolektívnom vyjednávaní, Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 158/1982 o rozviazaní pracovného pomeru.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorá vo svojom stanovisku č. MF/9467/2009-411 zo dňa 30. januára 2009 konštatuje, že nemá k návrhu zákona pripomienky a berie na vedomie, že predložený návrh zákona bude zabezpečený v rámci disponibilných zdrojov jednotlivých kapitol, t.j. bez zvýšenia nárokov na rozpočet verejnej správy.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–primárnom:

◊čl. 39 ods. 4 a čl. 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, podľa ktorých ustanovenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci ES sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej správe a ustanovenia o práve podnikať v danom členskom štáte sa nevzťahujú na činnosti, ktoré v tomto štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci,

◊čl. 136 až 145 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení, ktoré ustanovujú, že ES podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov v oblastiach, ktoré sa týkajú zlepšenia najmä pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanosti pracovníkov a rovnosti medzi mužmi a ženami na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci;

–sekundárnom:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2),

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2),

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3),

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1),

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

–rozsudok Európskeho súdneho dvora C-149/79 zo 17. decembra 1980 Komisia ES proti Belgickému kráľovstvu, v ktorom je „verejná služba“ definovaná ako séria postov/miest, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na výkone právomocí udelených verejným právom a povinností určených na ochranu všeobecných záujmov štátu alebo iných štátnych orgánov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

Lehota na prebratie

◊smernice Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3) bol 1. máj 2004,

◊smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1) bol 19. júl 2003,

Smernica je zahrnutá do uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 115.

◊smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) bol 2. december 2003,

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 962 z 10. októbra 2001 k Návrhu na určenie gestorského ústredného orgánu štátnej správy zodpovedného za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 118.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4) nie je stanovená (resp. 2. august 2004),

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, bod č. 48.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006) je 15. augusta 2008.

Smernica je zahrnutá do Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 819 zo 4. októbra 2006 zo k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc, bod č. 51.

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2260) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/43/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie (porušenie zmluvy č. 2006/2447) vo veci nesplnenia povinnosti prebrať smernicu 2000/78/ES podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

◊smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancovo podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 2; Ú. v. ES L 145, 19.6.1996) v znení smernice Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 3)

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 301/2005 Z. z. o trestnom súdnom konaní (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003, o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 4)

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006)

–v Ústave Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov

–v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

–v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

–v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

Gestor a spolupracujúce rezorty: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

K čl. I – vládneho návrhu zákona o štátnej službe1. Odhad vplyvov na verejné financie

Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax

Navrhuje sa zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, ktorou bude vykonávanie štátnej služby podľa tohto zákona, podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo vykonávanie štátnej služby podľa osobitného predpisu . Zvýšenie platovej tarify za služobnú prax sa navrhuje vo výške 1 % z platovej tarify príslušnej platovej triedy a štátnemu zamestnancovi bude patriť najviac za 32 rokov. Odborná prax štátnych zamestnancov započítaná k 31. decembru 2003, ktorým štátnozamestnanecký pomer doposiaľ nepretržite trvá, sa zvýši o čas ku dňu účinnosti tohto zákona; u štátnych zamestnancov, ktorých takto priznaná odborná prax je viac ako 32 rokov bude patriť zvýšenie platovej tarify za 32 rokov a za zvyšné roky rozdielový príplatok. Priznaná odborná prax sa považuje za služobnú prax podľa tohto zákona.

Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax bude pokryté z prostriedkov na platy, v súčasnosti vynaložených na zvýšenie platovej tarify za výsledky služobného hodnotenia štátneho zamestnanca, vykonaného za roky 2004 až 2008. V predloženom vládnom návrhu zákona sa zvýšenie platovej tarify za služobné hodnotenie nenavrhuje. Zvýšená potreba finančných prostriedkov z titulu zvýšenia platových taríf za služobnú prax by sa mohla prejaviť u štátnych zamestnancov prijatých do štátnozamestnaneckého pomeru v priebehu roka 2008. Ide o tých štátnych zamestnancov, ktorí nespĺňali podmienku zvýšenia platovej tarify napriek uskutočnenému hodnoteniu, pretože ich štátna služba netrvala celý rok. Zvýšenie platovej tarify bude týmto štátnym zamestnancom patriť v mesiaci, v ktorom dosiahnu jeden rok služobnej praxe. S ohľadom na realizáciu vládou schváleného opatrenia o znížení počtu zamestnancov v orgánoch štátnej správy do konca roku 2007 možno predpokladať, že počet novoprijatých štátnych zamestnancov v roku 2008 bude minimálny a prípadnú zvýšenú potrebu finančných prostriedkov pokryje služobný úrad z disponibilných finančných prostriedkov.

Zvýšenie platovej tarify o 20 % pre niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky

Zvýšenie platových taríf o 20 % pre cca 124 štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky predstavuje zvýšenú potrebu mzdových prostriedkov o 17 508 eur (527 440 Sk) mesačne a odvody o 6 119 eur (184 340 Sk) mesačne, t.j. spolu o 23 627 eur (711 780 Sk) mesačne. Uvedenú zvýšenú potrebu pokryje Úrad vlády Slovenskej republiky z disponibilných finančných prostriedkov.

Príplatok za vedenie služobného motorové vozidlo a starostlivosť o služobné motorové vozidlo

Nový príplatok navrhovaný v sume do výšky 13 alebo 20 eur (cca 400 a 600 Sk) mesačne bude patriť zúženému okruhu štátnych zamestnancov. Údaje o počte služobnými úradmi pridelených „referentských“ služobných motorových vozidiel štátnym zamestnancom nie sú k dispozícii. Príslušný služobný úrad priznaný príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a starostlivosť o služobné motorové vozidlo bude realizovať z disponibilných finančných prostriedkov.

Rozdielový príplatok

Štátnemu zamestnancovi, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe sa bude poskytovať rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa takémuto štátnemu zamestnancovi pripočítavať už nebude. Suma rozdielového príplatku sa v ďalších rokoch nebude zvyšovať. Zvýšenie platovej tarify za odbornú prax je v súčasnosti premietnuté vo funkčnom plate štátneho zamestnanca.

Z tohto dôvodu uplatnenie rozdielového príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Osobitný príplatok

Štátnemu zamestnancovi vymenovanému do nominovanej štátnej služby sa zachováva osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku, premietnutá v súčasnosti vo funkčnom plate, sa v ďalších obdobiach nebude zvyšovať. Z toho dôvodu ponechanie osobitného príplatku nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Vládny návrh zákona sa na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov nevzťahuje a preto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo na rozpočty vyšších územných celkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. II – novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vypustenie ustanovenia, ktoré upravovalo podmienky vyjednávania v podnikových kolektívnych zmluvách v štátnej službe, nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. III – novela zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Návrh na úpravu postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. IV – novela zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel nie je možné vyčísliť dopad na štátny rozpočet z dôvodu poskytovania príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, ktorý zamestnávateľ zamestnancovi môže priznať až do výšky 20 eur mesačne. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. V – novela zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Úpravou platových pomerov a paušálnej náhrady pre riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sa zachovávajú finančné nároky v rovnakej výške ako mu doposiaľ patria podľa platného zákona o štátnej službe. Z toho dôvodu uplatnenie zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VI – novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Predpokladá sa, že uplatňovanie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

K čl. VII – novela zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1. Odhad vplyvov na verejné financie

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

2. Odhad vplyvov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Vládny návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3. Odhad vplyvov na životné prostredie

Realizácia vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvov na zamestnanosť

Realizáciou predloženého vládneho návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5. Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Vzhľadom na to, že predkladaný vládny návrh zákona sa vzťahuje na zamestnávateľov nepodnikateľskej sféry, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vládny návrh zákona v § 1 odseku 1 ustanovuje čo je predmetom právnej regulácie – sú to vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní štátnej služby štátnymi zamestnancami, označené ako štátnozamestnanecké vzťahy. Ich obsahom sú práva a povinnosti štátneho zamestnanca smerujúce k plneniu úloh štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo k plneniu úloh iného štátneho orgánu pri vykonávaní štátnych záležitostí. Zamestnávajúcim subjektom, v oboch prípadoch, je štát, reprezentovaný služobným úradom.

Predmetom právnej úpravy vládneho návrhu zákona sú nielen primárne štátnozamestnanecké vzťahy (štátnozamestnanecký pomer), ale aj tie, ktoré bez existencie primárnych nemôžu vzniknúť, t. j. sekundárne vzťahy, ktorými sú napr. vzťahy vznikajúce pri zodpovednosti za škodu štátneho zamestnanca alebo štátu, vzťahy upravujúce postavenie zástupcov zamestnancov v štátnozamestnaneckých vzťahoch i vzťahy kolektívneho vyjednávania v podmienkach štátnej služby.

V tomto ustanovení v odseku 2 sú upravené aj princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Tieto právne myšlienky (idey) sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Sú bázou nielen pre jeho výklad, umožňujú aj zdokonaľovanie právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov.

Princíp profesionality je premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Tento princíp je však zohľadnený aj v ustanoveniach o vzdelávaní štátnych zamestnancov zameraného na permanentný profesionálny rast štátneho zamestnanca.

Princíp politickej neutrality je vyjadrený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služobnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia.

Princíp nestrannosti zohľadňujú ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré ukladajú štátnemu zamestnancovi povinnosť dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby a tiež dodržiavať služobné predpisy a aplikovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia, a rešpektovať a chrániť pritom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Pri vykonávaní štátnej služby sa štátny zamestnanec musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.

Princíp efektivity spočíva v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Je obsiahnutý vo viacerých ustanoveniach upravujúcich povinnosti štátneho zamestnanca. Medzi ne patria aj tie, ktoré ukladajú povinnosť ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením, nakladať s ním účelne a využívať ho iba na oprávnené účely.

Princíp stability štátnozamestnaneckého pomeru spočíva v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobným úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Vládny návrh zákona upravuje aj ďalšiu stabilizujúcu skutočnosť, a to zastavenie (skončenie) plynutia výpovednej doby zo zákona vtedy, ak pred jej uplynutím dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca.

Princíp etiky obsahujú tie ustanovenia zákona o štátnej službe, ktoré upravujú spôsob ako sa má štátny zamestnanec správať pri vykonávaní štátnej služby. Tieto etické pravidlá sú povýšené na zákon a ich porušenie má za následok porušenie služobnej disciplíny. Podľa nich napríklad štátny zamestnanec nesmie vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby, nesmie prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby; výnimky ustanovuje zákon – ide napríklad o dary pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach. Rovnako nesmie sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný kontakt so subjektmi, ktoré zákon taxatívnym spôsobom ustanovuje napr. štátom, obcou, vyšším územným celkom, právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu alebo s majetkovou účasťou Fondu národného majetku a pod.

Navrhovaný zákon v dostatočnej miere upravuje konanie a správanie sa štátneho zamestnanca aj z jeho etickej stránky, a preto nie je potrebné upravovať ho osobitne v Etickom kódexe.

Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje skutočnosť, že štátnozamestnanecký pomer nemá súkromnoprávny charakter a viaceré veci nemôžu byť predmetom dohody účastníkov na rozdiel od pracovného pomeru. Verejnoprávne prvky tohto vzťahu, ktoré sú dané tým, že zamestnávateľom je štát a jeho potreby majú niekedy prednosť pred záujmami jednotlivca. Ide napríklad o jednostranné preloženie štátneho zamestnanca, či o sumu funkčného platu, ktorá je upravená zákonom, prípadne všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce vystihuje aj skutočnosť, že niektoré ustanovenia o postavení zástupcov zamestnancov najmä v ich nadnárodnej pozícii nie je aplikovateľné v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Tiež povinnosť štátneho zamestnanca nahradiť škodu spôsobenú štátu ako zamestnávateľovi, za ktorú zodpovedá, nie je možné dohodou účastníkov štátnozamestnaneckého pomeru, odpustiť, na rozdiel od pracovného pomeru; potreba upraviť spôsob náhrady škody.

K § 2

Ustanovenie obsahuje vymedzenie pôsobnosti zákona o štátnej službe na iné právne vzťahy. Na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov sa zákon o štátnej službe vzťahuje subsidiárne, teda len vtedy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na právnych čakateľov prokuratúry sa zákon o štátnej službe vzťahuje delegovane, teda vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Zákon o štátnej službe sa nebude vzťahovať na niektoré vzťahy majúce charakter štátnej služby. Ide o štátnu službu vykonávanú v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Tento sa tiež nebude vzťahovať na fyzické osoby počas vykonávania funkcie, do ktorej boli zvolení alebo vymenovaní. Ustanovenie do takejto funkcie, práva a povinnosti vyplývajúce z jej vykonávania upravuje osobitný predpis. Niektoré fyzické osoby spomedzi tých, ktoré sú v zákone uvedené sa práve ustanovením do tejto funkcie sa stávajú podľa nášho zákona vedúcimi služobného úradu (napr. predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predseda Najvyššieho kontrolného úradu) avšak nie sú štátnymi zamestnancami. Zákon o štátnej službe sa nevzťahuje ani na vykonávanie funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), pretože tento úrad nemá postavenie služobného úradu podľa zákona o štátnej službe; zamestnancami sú iba príslušníci v služobnom pomere, ktorým je riaditeľ NBÚ nadriadený. Na druhej strane sa na riaditeľa NBÚ vzťahujú niektoré ustanovenia zákona o štátnej službe, ak tak ustanovuje osobitný predpis (bližšie novelizačný článok V vládneho návrhu zákona k zákonu č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Z tohto zákona vyplýva, že sa na riaditeľa NBÚ primerane použijú napríklad ustanovenia zákona o štátnej službe upravujúce zahraničnú služobnú cestu, započítanie výkonu funkcie na potreby dovolenky, odchodné, náhradu škody a pod.

K § 3

Vládny návrh zákona o štátnej službe umožňuje, aby sa uchádzal o prijatie do štátnej služby občan iného členského štátu Európskej únie, tiež občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občan Švajčiarskej konfederácie. Rovnako ako občan Slovenskej republiky musí spĺňať predpoklady ustanovené týmto zákonom, a ak sa vyžadujú, aj osobitným predpisom. Musí sa podrobiť výberovému konaniu, prípadne výberu. Na druhej strane sa právo uchádzača, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, obmedzuje, pokiaľ ide o niektoré odbory štátnej služby (napr. obrana, polícia, justícia), niektoré služobné úrady, prípadne inak určené štátnozamestnanecké miesta. Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením.

K § 4

Vládny návrh zákona upravuje zákaz diskriminácie v štátnozamestnaneckých vzťahoch rozširujúc, ako špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecnému zákonu – antidiskriminačnému, dôvody zákazu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Pokiaľ ide o právnu ochranu pred diskrimináciou upravuje možnosť štátneho zamestnanca (aj uchádzača o štátnu službu) domáhať sa ochrany svojich práv aj v služobnom úrade. Ide o možnosť poskytnúť ochranu v tzv. predsporovom konaní.

K § 5

Na účely tohto zákona sa za štátnu službu považuje činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy, alebo úloh iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí.

Plnenie úloh spomínaných orgánov zabezpečujú služobné úrady; rozsah týchto úloh upravujú osobitné predpisy. Štátni zamestnanci ich vykonávajú v príslušnom odbore štátnej služby; môžu ich však vykonávať aj bez určenia odboru štátnej služby (štátni zamestnanci, ktorí sú odborníkmi ústavného činiteľa).

Činnosť zameraná na plnenie úloh orgánu štátnej správy alebo iného štátneho orgánu na plnenie štátnych záležitostí musí vždy obsahovať aspoň jednu z činností ustanovených v tomto zákone. Inými slovami podmienkou, aby mohli byť činnosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade považované za vykonávanie štátnej služby, je vykonávanie aspoň jednej z činností upravených v zákone o štátnej službe.

K § 6

Štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely vládneho návrhu zákona sa rozumie štátny zamestnanec v politickej funkcii podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Z dôvodu špecifického postavenia niektorých kategórií štátnych zamestnancov sa navrhuje upraviť pôsobnosť zákona na týchto štátnych zamestnancov v obmedzenom rozsahu. Osobitné postavenie medzi štátnymi zamestnancami vo verejnej funkcii má veľvyslanec, na ktorého sa navyše nevzťahujú ďalšie ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o § 53 ods. 4, teda po odvolaní funkcie veľvyslanca alebo po uplynutí času vyslania mu nepatrí odstupné, tiež mu nepatria paušálne náhrady spojené s výkonom tejto funkcie (§ 86 ods.4) a funkčný plat nemá vo výške platu poslanca Národnej rady SR podľa § 83 ods. 4. Funkčný plat veľvyslancovi neurčuje ten, kto ho poveril vykonávaním funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca [§ 108 ods.1 písm. a)], teda prezident Slovenskej republiky, ale mu ho určuje vedúci služobného úradu Ministerstva zahraničných vecí SR podľa platovej tarify.

K § 7

Toto ustanovenie vymedzuje odbor štátnej služby ako úsek štátnej správy, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Odbory štátnej služby ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Ustanovenie odborov štátnej služby nie je dôležité iba z hľadiska odbornej špecifikácie. Na odbory štátnej služby bezprostredne nadväzuje určenie tých oblastí štátnej správy, kde môže vykonávať štátnu službu len občan Slovenskej republiky.

K § 8

Podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti určuje vláda alebo vedúci služobného úradu. V novej právnej úprave sa navrhuje, aby určovanie štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti patrilo výlučne do kompetencie vlády. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti patrí mimoriadny plat podľa § 83 ods. 2.

K § 9

V odseku 1 sú taxatívnym spôsobom vymedzené orgány štátnej správy, ktoré sú na účely tohto zákona služobným úradom. Služobným úradom je aj orgán, v ktorom štátni zamestnanci plnia úlohy vykonávané v štátnom záujme v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom.

Orgány miestnej štátnej správy sú napríklad orgány štátnej správy podľa:

◊zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

◊zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z. z

Iným orgánom štátnej správy na účely tohto zákona sa rozumie orgán štátnej správy, ktorý bol zriadený podľa osobitného predpisu, a ktorý nemá podriadené orgány štátnej správy, napríklad: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Puncový úrad, Poštový regulačný úrad, Slovenská obchodná inšpekcia, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Služobným úradom je krajské riaditeľstvo Policajného zboru, čo vyplýva zo zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sú služobnými úradmi aj Slovenská informačná služba, organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (generálne riaditeľstvo, nápravnovýchovné zariadenie) a tiež útvar Železničnej polície.

Organizačná zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá je služobným úradom pre štátnych zamestnancov je územná vojenská správa čo vyplýva zo zákona č.139/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa vypustiť zo zákona organizačnú zložku Vojenského spravodajstva ako služobný úrad, pretože podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve je Vojenské spravodajstvo špeciálnou službou, ktorá plní úlohy spravodajského zabezpečenia obrany Slovenskej republiky v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; nie je právnickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že Vojenské spravodajstvo je súčasťou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré je v tomto smere ich služobným úradom.

Súčasne sa navrhuje, že služobným úradom na účely zákona o štátnej službe nebude ani Národný bezpečnostný úrad. Bez ohľadu na skutočnosť, že Národný bezpečnostný úrad patrí medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy, jediným štátnym zamestnancom podľa zákona č. 312/2001 Z. z. v tomto úrade je riaditeľ úradu, ostatní zamestnanci úradu sú v služobnom pomere podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) alebo v pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby Národný bezpečnostný úrad nebol služobným úradom podľa zákona o štátnej službe.

V súlade s úpravou podľa osobitných predpisov sa ustanovuje, že služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra a služobným úradom justičného čakateľa na okresnom súde je krajský súd.

Koordinačná činnosť služobného úradu upravená v odseku 6 spočíva v zabezpečovaní jednotného postupu pri uplatňovaní zákona o štátnej službe.

K § 10

Navrhuje sa, aby tzv. vnútornú kontrolu dodržiavania tohto zákona vykonávali samotné služobné úrady. Výnimkami v tomto smere budú:

◊Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je Špeciálny súd, krajský súd alebo okresný súd,◊Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra alebo vojenská obvodná prokuratúra.

K § 11

Pojem „predstavený“ sa navrhuje nahradiť pojmom „vedúci štátny zamestnanec“, resp. „vedúci zamestnanec“. Vedúci štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe. Postavenie vedúceho zamestnanca, podľa tohto, má aj fyzická osoba, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis, napríklad predseda súdu.

Navrhuje sa, aby funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii na ústrednom orgáne štátnej správy plnil štatutárny orgán podľa zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12 a 13

Vedúci služobného úradu je najvyšší štátny zamestnanec, ktorý plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov a koná tiež v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov a vo veciach služobných vzťahov podľa osobitného predpisu, pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis.

Z dôvodu špecifického postavenia štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, sa navrhuje, aby funkciu vedúceho štátneho zamestnanca vo vzťahu k tejto kategórii štátnych zamestnancov (napr. k vedúcemu služobného úradu, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, štátnemu tajomníkovi) plnil minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

V niektorých služobných úradoch je funkcia vedúceho služobného úradu osobitnou funkciou, v iných prípadoch je funkcia spojená s vykonávaním funkcie štatutárneho orgánu.

V služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh toho, kto je vo funkcii štatutárneho orgánu podľa § 575/2001 Z. z.

V prípade miestneho orgánu štátnej správy a iného štátneho orgánu patrí funkcia vedúceho služobného úradu zo zákona o štátnej službe tomu, kto vykonáva funkciu štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (tzv. personálna únia).

K § 14

Osobný úrad, aj keď súčasťou iného organizačného útvaru, najmä na služobných úradoch s menším počtom zamestnancov (napr. miestne orgány štátnej správy), musí byť organizačne zaradený v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu. Nie je teda možné, aby riaditeľ osobného úradu bol podriadený napr. riaditeľovi sekcie, ak je osobný úrad zaradený organizačne do sekcie

Osobným úradom štátneho zamestnanca, ktorý nie je uvedený v odseku 2 písm. a) až c) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

K § 15

Služobný predpis ako vnútorný normatívny akt služobného úradu nesmie byť v rozpore s týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonávanie. Služobný predpis upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby, prípadne upravuje podmienky poskytovania rôznych plnení vyplývajúcich z príslušných ustanovení tohto zákona. Služobný úrad, prípadne iný, osobitným predpisom ustanovený subjekt, môže vydať služobný predpis i bez výslovného splnomocnenia uvedeného v texte zákona. Služobný predpis služobného úradu nesmie byť v rozpore ani so služobným predpisom služobného úradu, ktorý k nemu vykonáva funkciu zriaďovateľa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

K § 16

Navrhuje sa upraviť dva druhy štátnej služby, a to stálu štátnu službu a dočasnú štátnu službu. V porovnaní s úpravou právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z., nová úprava neobsahuje nominovanú štátnu službu ani prípravnú štátnu službu. Nominovaná štátna služba sa ako samostatný druh štátnej služby v praxi neosvedčila. Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa uplatňuje od roku 2002, pričom v nominovanej štátnej službe bolo v roku 2008 päť štátnych zamestnancov.

Prijať štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby bude možné spravidla len na základe výberu alebo výberového konania.

Súčasťou stálej štátnej služby bude adaptačné obdobie, počas ktorého služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi adaptačné vzdelávanie.

Adaptačné obdobie sa nebude vzťahovať na vedúceho zamestnanca ani na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu, napríklad z miesta policajta alebo profesionálneho vojaka (tzv. scivilnené štátnozamestnanecké miesta).

Adaptačné obdobie bude možné za ustanovených podmienok odpustiť štátnemu zamestnancovi, ktorý bol opätovne vymenovaný do štátnej služby. Takýto postup bude možný i v prípade, ak bol štátny zamestnanec predtým „iba“ v dočasnej štátnej službe.

K § 17 a 18

Dočasná štátna služba je štátnou službou na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby nie je adaptačné obdobie.

V dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu aj štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napr. odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu, ...). V prípade, ak niektoré z uvedených štátnozamestnaneckých miest bude obsadené štátnym zamestnancom, ktorý v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe, dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru, nie k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. Skutočnosť, či sa takéto miesta majú obsadzovať na základe výberového konania alebo výberu, môže ustanoviť osobitný právny predpis, prípadne interný normatívny akt (ak ide o miesto odborníka ústavného činiteľa).

Dôvody a trvanie dočasnej štátnej služby v prípade zastupovania iného štátneho zamestnanca sa nemenia (napr. dočasná práceneschopnosť, materská dovolenka, služobné voľno, dočasné preloženie) s výnimkou dočasného obsadenia voľného štátnozamestnaneckého miesta do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu (v prípade dočasného obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta nejde totiž o zastupovanie). Navrhuje sa tiež špecifikovať zastupovanie štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke pre prípad, ak sa štátna zamestnankyňa rozhodne čerpať dovolenku v čase medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Prijať uchádzača do dočasnej štátnej služby na uvedené štátnozamestnanecké miesta bude možné bez výberového konania alebo bez výberu.

Rozlišovanie medzi výberovým konaním a výberom v § 17 ods. 3 je nevyhnutné s ohľadom na úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 až 23).

V dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

V prípade, ak vznikne v služobnom úrade potreba dlhodobo zastupovať vedúceho zamestnanca alebo ak sa vytvorí štátnozamestnanecké miesto odborníka – vedúceho zamestnanca, takéto miesta bude možné obsadiť aj na základe výberového konania.

Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V prípade štátneho zamestnanca, ktorý bol vymenovaný na voľné štátnozamestnanecké miesto do riadneho obsadenia takéhoto miesta na základe výberového konania alebo výberu, sa navrhuje obmedziť trvanie dočasnej štátnej služby najdlhšie na šesť mesiacov. Zámerom takejto úpravy je dosiahnuť, aby sa voľné štátnozamestnanecké miesta obsadzovali riadne, t. j. štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe.

K § 19

Všeobecnými predpokladmi na prijatie do štátnej služby sú: vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a úspešné absolvovanie výberového konania alebo výberu. Osobitným predpokladom na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môžu byť: zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta.

Oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami ako predpoklad prijatia do štátnej služby sa neupravuje, ustanovuje sa však (§ 22 ods. 2 vládneho návrhu zákona) povinnosť služobného úradu v oznámení o výberovom konaní uviesť, či takéto oprávnenie bude potrebné na vykonávanie štátnej služby na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste. Podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba nemôže žiadať o udelenie oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Služobný úrad vymenuje vybraného uchádzača do štátnej služby a následne požiada o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z.

Navrhuje sa nová úprava bezúhonnosti ako podmienky pre predpokladu pre prijatie do štátnej služby. V prevažnej väčšine prípadov sa bezúhonnosť bude naďalej preukazovať výpisom z registra trestov. V zákonom ustanovených prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. V prípade štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca, ktoré sa obsadzuje podľa osobitného predpisu, sa bude vyžadovať odpis z registra trestov, len ako to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade, ak podmienky bezúhonnosti upravuje osobitný predpis, aplikujú sa ustanovenia osobitného predpisu.

Sprísnenie predpokladu bezúhonnosti v prípade niektorých štátnozamestnaneckých miest sa považuje za protikorupčný nástroj. V prípade, ak služobný úrad obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, na ktoré sa vzťahuje povinnosť preukazovať bezúhonnosť odpisom z registra trestov, služobný úrad by mal v oznámení vo výberovom konaní uviesť aj túto skutočnosť. Podľa § 16 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov má právo nahliadnuť do odpisu a urobiť si z neho výpis. Uchádzač nemôže sám žiadať o odpis z registra trestov. Služobný úrad by mal preto v oznámení vo výberovom konaní uviesť, že uchádzač o prijatie na takéto štátnozamestnanecké miesto je povinný predložiť i čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa požiadavku bezúhonnosti. Na základe výsledkov výberového konania služobný úrad požiada o odpis z registra trestov len v prípade uchádzača, ktorý má byť na obsadzované štátnozamestnanecké miesto prijatý.

Odpis z registra trestov sa bude vyžadovať aj v prípade preloženia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom. Takýto postup sa nepoužije, ak pôjde o preloženie štátneho zamestnanca, ktorý už vykonáva štátnu službu a spĺňa požiadavku bezúhonnosti na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov.

Kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé platové triedy sú uvedené pri charakteristikách platových tried v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

K § 20 a 21

Ustanovenia obsahujú všeobecnú úpravu obsadzovania voľných a tzv. uvoľnených štátnozamestnaneckých miest. Za voľné štátnozamestnanecké miesto treba považovať miesto, na ktorom nik nevykonáva štátnu službu (napr. ak sa vytvorilo nové štátnozamestnanecké miesto alebo ak skončil štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca bez zrušenia konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta). Uvoľnené štátnozamestnanecké miesto je miesto, na ktorom štátny zamestnanec zo zákonom ospravedlniteľného dôvodu (napr. dočasná práceneschopnosť, rodičovská dovolenka, služobné voľno, ...) nemôže vykonávať štátnu službu.

Voľné štátnozamestnanecké miesto, ak nejde o miesto vedúceho zamestnanca, bude možné obsadiť na základe výberu alebo preložením (trvalým alebo dočasným) štátneho zamestnanca a v niektorých prípadoch aj na základe výberového konania; obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v niektorých služobných úradoch, a to na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, na súdoch, na prokuratúre a v služobnom úrade – Slovenskej informačnej službe. Špecifickým spôsobom obsadenia štátnozamestnaneckého miesta v tomto smere bude možnosť dočasne (najdlhšie na šesť mesiacov) obsadiť takéto miesto uchádzačom o štátnu službu.

Voľné alebo uvoľnené štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa bude obsadzovať na základe výberového konania alebo preložením iného vedúceho zamestnanca. Takouto úpravou nie sú dotknuté ustanovenia zákona o zastupovaní vedúceho zamestnanca.

K § 22

Štátnozamestnanecké miesta uvedené v § 20 ods. 2 písm. a) bude možné obsadiť preložením iného vedúceho zamestnanca alebo na základe výberového konania. Navrhujú sa dva základné spôsoby uskutočnenia výberového konania – vnútorné a vonkajšie. Voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu.

Vnútorné výberové konanie je prístupné všetkým štátnym zamestnancom príslušného služobného úradu.

Do vonkajšieho výberového konania sa bude môcť prihlásiť uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom, štátny zamestnanec iného služobného úradu i štátny zamestnanec služobného úradu, v ktorom sa miesto vedúceho zamestnanca obsadzuje.

Navrhuje sa, aby mal služobný úrad v niektorých prípadoch možnosť zrušiť vyhlásené výberové konanie. Dôvodom takejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu existujúceho štátnozamestnaneckého pomeru pred ochranou štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý ešte nevznikol.

Zákon upravuje výberové konanie všeobecne. Podrobnosti o výberovom konaní je služobný úrad povinný upraviť v služobnom predpise, na ktorý sa aplikujú tiež všeobecné ustanovenia o služobných predpisoch (§ 15).

Na služobný úrad, ktorým je súd, sa budú ustanovenia o výberovom konaní vzťahovať iba v obmedzenom rozsahu; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Služobný úrad, ktorým je Slovenská informačná služba alebo prokuratúra, upravia podrobnosti vo vlastných služobných predpisoch.

K § 23

Výberom možno obsadiť štátnozamestnanecké miesto, ktoré sa neobsadzuje výberovým konaním. Ide o menej formálny spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade. Podrobnosti o výbere ustanoví služobný úrad v služobnom predpise. V služobnom úrade, ktorým je súd [§ 9 ods. 2 písm. g) a h)], podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

K § 24

Navrhuje sa možnosť (nie povinnosť) služobného úradu v osobitných prípadoch prijať do stálej štátnej služby uchádzača, ktorého služobné miesto podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 73/1998 Z. z.) bolo „scivilnené“ na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade. Takúto fyzickú osobu, ak spĺňa ostatné požiadavky a predpoklady na prijatie do štátnej služby, bude možné prijať do stálej štátnej služby bez výberu prípadne bez výberového konania.

K § 25 a 26

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe dvojstranného právneho úkonu - služobnej zmluvy, s výnimkou prípadov, kedy k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť na základe vymenovania, voľby alebo poverenia podľa osobitného predpisu.

Funkcia štatutárneho orgánu obsadzovaná podľa osobitného predpisu [§ 25 ods. 1 písm. c)] nie je verejnou funkciou na účely zákona o štátnej službe. Môže to byť napríklad funkcia, do ktorej je štatutár vymenúvaný podľa osobitného predpisu ministrom.

Vymenovaním, voľbou alebo poverením nedochádza k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak je do takejto funkcie obsadená fyzická osoba, ktorá v čase vymenovania (voľby, poverenia) vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe. V takomto prípade dôjde k osobitnej zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá má prvky dočasného preloženia ale aj vymenovania za vedúceho zamestnanca.

Dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň dohodnutý v služobnej zmluve, prípadne deň uvedený v oznámení o vymenovaní, zvolení alebo poverení výkonom funkcie.

K § 27

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho odborník plní úlohy (napr. minister). V prípade odborníka, ktorý má plniť úlohy pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je príslušným na uzatvorenie zmluvy predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Na právne úkony vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Nedodržanie písomnej formy služobnej zmluvy bude mať preto za následok absolútnu neplatnosť služobnej zmluvy (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhuje sa, aby služobná zmluva obsahovala tieto podstatné náležitosti:

1.označenie služobného úradu

2.identifikácia štátneho zamestnanca

3.funkcia zodpovedajúca platovej triede

4.údaj o tom, že ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca – v prípade, ak pôjde o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, táto skutočnosť sa vyznačí v zmluve bez toho, aby bolo potrebné vykonať osobitný právny úkon vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca

5.dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru je deň, na ktorom sa služobný úrad a uchádzač o štátnu službu dohodnú

6.druh štátnej služby, teda údaj o tom, či ide o dočasnú alebo stálu štátnu službu

7.odbor štátnej služby, ak sa určuje (odbor sa neurčuje napríklad v prípade odborníka ústavného činiteľa)

8.stručná charakteristika najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať; charakteristika by mala nadväzovať tiež na charakteristiku platovej triedy štátneho zamestnanca

9.označenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby neznamená len formálne deklarovanie skutočnosti, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na konkrétnej adrese, na určenie pravidelného miesta vykonávania štátnej služby priamo nadväzuje úprava niektorých ďalších právnych vzťahov, napr. cestovné náhrady a služobná pohotovosť

10.trvanie dočasnej štátnej služby môže byť ohraničené konkrétnou dobou alebo môže závisieť od určitej podmienky (napr. návrat zastupovaného štátneho zamestnanca do služobného úradu, odvolanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii z tejto funkcie podľa osobitného predpisu)

11.kratší služobný čas v prípade, ak bol dohodnutý

Bližšie vymedzenie najnáročnejších činností, ktoré bude štátny zamestnanec v štátnej službe na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať sa uvedú v opise činností štátnozamestnaneckého miesta. V opise sa uvedú i ďalšie činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať. Opis je neoddeliteľnou súčasťou služobnej zmluvy.

K § 28

Trojmesačná skúšobná doba bude spravidla ex lege súčasťou štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou.

V niektorých prípadoch bude možné skúšobnú dobu vrátane dĺžky jej trvania dohodnúť.

Okrem predlžovania skúšobnej doby podľa Zákonníka práce (v tejto súvislosti sa navrhuje delegovaná pôsobnosť § 45 ods. 2) sa skúšobná doba predlžuje aj o niektoré prípady služobného voľna upravené zákonom o štátnej službe. Pokiaľ ide o prípady služobného voľna z dôvodu výkonu funkcie nezlučiteľnej z vykonávaním štátnej služby [§ 69 ods. 1 písm. a)] alebo z dôvodu výkonu funkcie v odborovom orgáne [§ 69 ods. 1 písm. b)], skúšobná doba sa predlžuje taktiež, pretože i tu platí delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce.

K § 29

Navrhuje sa ponechať rovnaký počet (11) platových tried a im zodpovedajúcich funkcií štátneho zamestnanca. Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Charakteristiky platových tried sú v prílohe č. 1 vládneho návrhu zákona.

V niektorých služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti sa navrhuje ponechať i dnes zaužívaný model 9 platových tried.

K § 30

Vylúčenie zaraďovania blízkych osôb do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti je jedným z protikorupčných nástrojov vládneho návrhu zákona. Blízkymi osobami podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú:

◊príbuzný v priamom rade

◊súrodenec

◊manžel

◊iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za podmienky, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

K § 31 a 32

V navrhovanom ustanovení § 31 ods. 1 sa upravuje, ktoré skutočnosti treba považovať za zmenu štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa povinnosť realizovať prípadné zmeny služobnej zmluvy v písomnej forme.

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru bude naďalej možné vykonať v zákonom ustanovených prípadoch jednostranne.

Dohoda medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene dĺžky týždenného služobného času podľa § 31 ods. 1 písm. g) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmena dĺžky týždenného služobného času ako výsledok kolektívneho vyjednávania nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

V § 32 sa navrhuje upraviť, na základe akých skutočností môže dôjsť k zmene štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru vedúceho zamestnanca na základe zákona je skončenie vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 38.

K § 33

Preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na iné štátnozamestnanecké miesto bude zrejme najčastejšie realizovaným spôsobom zmeny štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhuje sa upraviť nasledovné dôvody preloženia:

◊zmena odboru štátnej služby,

◊zmena najnáročnejších činností vykonávaných štátnym zamestnancom podľa služobnej zmluvy,

◊zmena pravidelného miesta vykonávania štátnej služby,

◊zmena služobného úradu a

◊prípadná kombinácia uvedených dôvodov.

Pri preložení do iného odboru štátnej služby sa navrhuje ustanoviť prísnejšie podmienky ako pri preložení v tom istom odbore štátnej služby.

Príslušným na uskutočnenie preloženia bude:

1.vedúci služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu alebo

2.príslušný ústavný činiteľ, ak ide o dočasné preloženie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na štátnozamestnanecké miesto odborníka ústavného činiteľa.

Pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu sa navrhuje povinnosť osobného úradu, odovzdať osobný spis preloženého štátneho zamestnanca služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu po preložení.

Preloženie štátneho zamestnanca je možné dohodnúť aj na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

K § 34

Dočasné preloženie bude možné realizovať so súhlasom alebo bez súhlasu štátneho zamestnanca.

Preloženie štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu bude možné len v prípadoch nevyhnutnej potreby na plnenie služobných úloh zo strany služobného úradu a v prípadoch ochrany záujmov štátneho zamestnanca. Jednostranné preloženie bude musieť služobný úrad riadne odôvodniť.

K preloženiu štátneho zamestnanca bez jeho súhlasu aj z dôvodu ochrany záujmov štátneho zamestnanca môže dôjsť napríklad vtedy, keď na miesto vykonávania štátnej služby nespĺňa požiadavky ustanovené predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vzhľadom na jeho prechodné zdravotné ťažkosti, prípadne sú predmetom lekárskeho vyšetrovania.

V prípade dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca je nevyhnutné ustanoviť podmienky pre realizáciu takejto zmeny štátnozamestnaneckého pomeru prísnejšie, a to najmä z dôvodu, že preložiť štátneho zamestnanca možno do hociktorého služobného úradu, prípadne na hociktoré miesto vykonávania štátnej služby v Slovenskej republike.

Z dôvodu osobitnej ochrany niektorých skupín štátnych zamestnancov (napr. štátnych zamestnancov so zdravotným postihnutím) sa navrhuje, aby ich preloženie bolo možné vždy len s ich súhlasom.

Funkčný plat štátneho zamestnanca počas dočasného preloženia bez jeho súhlasu nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by nebol dočasne preložený.

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného preloženia mimo obce pravidelného miesta vykonávania štátnej služby náhrady ako pri služobnej ceste. Tieto náhrady sa posudzujú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patria mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Zámerom takejto úpravy je vylúčiť tzv. zdvojený nárok na stravné (nárok vyplývajúci z dočasného preloženia a nárok vyplývajúci zo služobnej cesty).

K § 35

Trvalé preloženie štátneho zamestnanca je možné vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom štátneho zamestnanca, ktorý má byť preložený.

K § 36

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou, bude možné v zásade vykonať dvomi spôsobmi:

a)Ak bude prijatý na miesto vedúceho zamestnanca uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, táto skutočnosť sa uvedie v služobnej zmluve (§ 27) ako jedna z jej podstatných náležitostí.

b)Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca sa vykoná ako zmena štátnozamestnaneckého pomeru, teda vo forme písomného dodatku k už existujúcej služobnej zmluve.

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru v prípade vymenovania do funkcie vedúceho zamestnanca môže mať charakter dočasného alebo trvalého preloženia. Možnosť služobného úradu dočasne vymenovať štátneho zamestnanca do funkcie vedúceho zamestnanca by mala vyriešiť prípady, v ktorých je potrebné dlhodobé zastupovanie vedúceho zamestnanca (napr. z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

Štátneho zamestnanca možno vymenovať do funkcie vedúceho zamestnanca len na základe výberového konania. Štátneho zamestnanca – vedúceho zamestnanca možno vymenovať do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania. I v prípade takéhoto vymenovania – preloženia iného vedúceho zamestnanca je potrebný súhlas štátneho zamestnanca so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Osobitným spôsobom dočasného obsadenia voľného (nie dočasne uvoľneného) miesta vedúceho zamestnanca je možnosť dočasného preloženia štátneho zamestnanca na takéto miesto bez výberového konania. Toto preloženie nesmie byť dlhšie než šesť mesiacov.

Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca ako zmenu štátnozamestnaneckého pomeru treba odlišovať od vymenovania na zastupovanie vedúceho zamestnanca. Štátny zamestnanec vymenovaný na zastupovanie vedúceho zamestnanca naďalej plní povinnosti, ktoré sa viažu na jeho štátnozamestnanecké miesto a navyše plní aj povinnosti vedúceho zamestnanca, ktorého zastupuje. Navrhuje sa časovo obmedziť trvanie takéhoto zastupovania obdobím šiestich mesiacov.

K § 37

K zmene štátnozamestnaneckého pomeru dôjde aj jednostranným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 37.

Ak nastane niektorá zo skutočností, ktoré upravuje odsek 2, služobný úrad môže odvolať štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Odvolanie je vecou služobného úradu.

Samotným odvolaním štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca štátnozamestnanecký pomer nezaniká.

Navrhuje sa upraviť možnosť odvolať vedúceho zamestnanca aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci služobného úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať vedúceho zamestnanca vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti. Na návrh štatutárneho orgánu alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je vedúci služobného úradu povinný aj bez uvedenia dôvodu odvolať vedúceho zamestnanca, ktorého riadi ten, kto podal návrh na jeho odvolanie.

Odvolanie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu podľa tohto zákona nebude možné, pokiaľ by bolo v rozpore s osobitným predpisom. Takýmto osobitným predpisom je napríklad zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 525/2003 Z. z. krajský úrad životného prostredia je služobným úradom aj tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v obvodných úradoch životného prostredia v jeho pôsobnosti. Odvolať prednostu obvodného úradu životného prostredia môže prednosta krajského úradu životného prostredia – vedúci služobného úradu len so súhlasom ministra životného prostredia (§ 6 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z.).

K § 38

V niektorých prípadoch môže funkcia vedúceho zamestnanca zaniknúť na základe zákona, teda bez toho, aby došlo k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca.

V prípade, ak vedúci zamestnanec stratí predpoklad bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, môžu nastať dve situácie:

a) štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí na základe zákona alebo

b) dôjde k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca,

K § 39

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca zanikla na základe zákona, na ďalšie vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste, je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca.

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý bol vymenovaný, zvolený alebo poverený do funkcie vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, sa po odvolaní z tejto funkcie zaradí na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením. Ak štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mal byť štátny zamestnanec opätovne zaradený, bolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne inak so služobným úradom, v ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním, zvolením alebo poverením podľa osobitného predpisu, môže dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 40

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania trvá spravidla tri roky. Skrátenie alebo skončenie dočasného vyslanie môže vedúci služobného úradu vykonať aj jednostranným úkonom, predĺženie je možné len so súhlasom štátneho zamestnanca. Počas dočasného vyslania má patria štátnemu zamestnancovi náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 41

Z dôvodu ochrany tehotenstva a materstva štátna zamestnankyňa nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá by mohlo ohroziť jej tehotenstvo, zdravie krátko po pôrode alebo počas dojčenia dieťaťa. Služobný úrad je povinný v takýchto prípadoch vykonať vhodnú dočasnú úpravu podmienok vykonávania štátnej služby, prípadne dotknutú štátnu zamestnankyňu preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto. V súvislosti so subsidiárnou pôsobnosťou Zákonníka práce, treba podotknúť, že ako spôsob vhodnej úpravy služobných podmienok možno dohodnúť vykonávanie štátnej služby v súlade s § 52 Zákonníka práce, teda vo forme domáckej prace alebo telepráce.

V prípade, ak dočasná úprava služobných podmienok ani preloženie štátnej zamestnankyne nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Štátnej zamestnankyni patrí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat.

V súlade so smernicou Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných zamestnankýň, zamestnankýň krátko po pôrode a dojčiacich zamestnankýň sa na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy navrhuje rozšíriť ochranu aj na štátnu zamestnankyňu, ktorá dojčí.

K § 42

Zaradenie mimo činnej štátnej služby je jednostrannou zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby musia byť splnené dve podmienky:

◊obvinenie štátneho zamestnanca zo spáchania úmyselného trestného činu a

◊ďalšie vykonávanie štátnej služby štátnym zamestnancom by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

Navrhuje sa upraviť zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu v kontexte s právnou úpravou Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). V priebehu trestného konania môže dôjsť k preukázaniu spáchania trestného činu, no samotné trestné konanie nemusí skončiť vydaním odsudzujúceho rozsudku. Jednou z podmienok skončenia trestného konania právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo právoplatným rozhodnutím o schválení zmieru je totiž skutočnosť, že obvinený vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dva roky. V prípade, ak trestné konanie neskončí v uvedenej lehote, služobný úrad „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby bude mať štátny zamestnanec nárok na 40 až 60 percent sumy funkčného platu mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma poskytovaná služobným úradom štátnemu zamestnancovi v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu nesmie byť nižšia ako životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 43

Štátneho zamestnanca, ktorý je so súhlasom služobného úradu vysielaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, zaradí služobný úrad mimo činnej štátnej služby. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na vyslaných národných expertov, ktorí v čase zaradenia mimo činnej štátnej služby vykonávajú činnosť pre inštitúciu Európskej únie. Právne postavenie vyslaného národného experta bližšie špecifikuje legislatíva Európskej únie, konkrétne ide o rozhodnutie Európskej komisie upravujúce pravidlá vysielania národných expertov do Komisie [C (2006)2033]. Obdobné pravidlá vydal i Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [EDPS (2006)/DEC/03B]. Pravidlá vysielania národných expertov do Európskej komisie zo Slovenskej republiky sú bližšie upravujú Revidované pravidlá a postup vysielania slovenských národných expertov a stážistov do inštitúcií Európskej únie, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 10. januára 2007.

K § 44

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, prípadne ak uplynie doba podľa § 42 ods. 3 služobný úrad znovu zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby. V čase zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby môže dôjsť k organizačnej zmene v služobnom úrade. Ak služobný úrad nemôže štátneho zamestnanca zaradiť na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru a do tej istej funkcie, môže sa so štátnym zamestnancom dohodnúť inak.

Trvanie trestného konania podľa Trestného poriadku môže časovo presiahnuť trvanie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa zákona o štátnej službe. Služobný úrad v takom prípade „podmienečne“ zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, pokiaľ je to možné. Za vykonávanie štátnej služby v čase „podmienečného“ zaradenia patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Nárok na doplatok funkčného platu za čas zaradenia mimo činnej štátnej služby vznikne štátnemu zamestnancovi iba v prípade, ak sa v trestnom konaní preukáže, že dôvody pre jeho zaradenie mimo činnej štátnej služby neexistovali. Nárok na doplatok funkčného platu vznikne za rovnakých podmienok i bývalému štátnemu zamestnancovi, u ktorého nedošlo k opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

K § 45

Štátny zamestnanec bude povinný vykonávať štátnu službu v mieste sídla služobného úradu, prípadne v jeho organizačnej zložke. V prípade potreby bude mať služobný úrad právo vyslať štátneho zamestnanca na čas nevyhnutnej potreby na služobnú cestu.

Štátneho zamestnanca bude možné vyslať na služobnú cestu aj do zahraničia.

Ustanovujú sa základné náležitosti, ktoré je služobný úrad povinný určiť (prípadne dohodnúť so štátnym zamestnancom) v prípade vyslania štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

Pojem „pravidelné miesto vykonávania štátnej služby“ má dôležitý význam vo väzbe na poskytovanie náhrad súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou ako aj súvisiacich s preložením štátneho zamestnanca. Náhrady štátnych zamestnancov v súvislosti so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou upravuje zákon č. 283/2002 Z. z o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

K § 46

Štátnozamestnanecký pomer sa spravidla nebude zakladať administratívnym rozhodnutím ale služobnou zmluvou. Konkrétne spôsoby skončenia sa terminologicky zhodujú so spôsobmi skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. Na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa v značnej miere použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce o skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na špecifiká úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov je nevyhnutné upraviť niektoré právne vzťahy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru osobitne.

Okrem tzv. „klasických“ spôsobov (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe) sa štátnozamestnanecký pomer môže skončiť aj na základe zákona, smrťou štátneho zamestnanca alebo vyhlásením štátneho zamestnanca za mŕtveho (konanie o vyhlásenie za mŕtveho je osobitným občianskym súdnym konaním upraveným najmä v ustanoveniach § 195 až 200 Občianskeho súdneho poriadku).

K § 47

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov. V súlade s všeobecnou úpravou Zákonníka práce o výpovedi, ktorá sa primerane použije aj na štátnozamestnanecké vzťahy, musí výpoveď spĺňať tieto náležitosti:

a)výpoveď musí byť písomná

b)výpoveď musí byť riadne doručená

c)dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

V prípade, ak výpoveď nespĺňa niektorú z uvedených náležitostí, je neplatná.

Strata zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste môže byť dôvodom výpovede iba v prípade, ak nedôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca na iné vhodné štátnozamestnanecké miesto ani k inej dohode štátneho zamestnanca a služobného úradu.

Výpoveď z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta sa navrhuje upraviť dvomi spôsobmi:

a)ak sa zrušuje štátnozamestnanecké miesto – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec v čase zrušenia štátnozamestnaneckého miesta reálne vykonáva štátnu službu v služobnom úrade

b)ak sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto – ustanovenie sa vzťahuje na prípady, v ktorých štátny zamestnanec v čase zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta nevykonáva štátnu službu v služobnom úrade (napr. z dôvodu zaradenia mimo činnej štátnej služby, z dôvodu dlhodobého čerpania služobného voľna, ...) a do služobného úradu sa vráti v čase, keď jeho štátnozamestnanecké miesto už reálne neexistuje.

Podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky zákon zabezpečuje zamestnancom ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania. Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu neupravuje ani Zákonník práce. Z uvedených dôvodov sa navrhuje jednoznačne ustanoviť [§ 47 písm. d)] reálnosť tzv. ponukovej povinnosti služobného úradu v niektorých prípadoch odvolania štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca. Konkrétne pôjde o prípady odvolania:

◊bez uvedenia dôvodu,

◊zo zdravotných dôvodov,

◊v prípade dočasného vyslania na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Posúdiť spôsob, akým štátny zamestnanec plní služobné úlohy bude spravidla v kompetencii príslušného vedúceho zamestnanca.

Menej závažným porušením služobnej disciplíny (za podmienky, že neexistuje špecifická úprava v služobnom poriadku) je porušenie každej povinnosti, ktorá štátnemu zamestnancovi vyplýva zo štátnozamestnaneckého pomeru. Prípady závažného porušenia služobnej disciplíny je služobný úrad povinný špecifikovať v služobnom poriadku.

V prípade, ak existuje dôvod pre okamžité zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru (štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu závažným spôsobom), služobný úrad môže v konkrétnom prípade skončiť štátnozamestnanecký pomer okamžite alebo výpoveďou.

K § 48

Navrhuje sa ustanoviť dvojmesačnú výpovednú dobu, ktorej plynutie začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Aj počas plynutia výpovednej doby je možné vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca, a to vrátane trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade. V prípade, ak dôjde k takejto zmene štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveď sa stane bezpredmetnou a plynutie výpovednej doby sa zastaví.

K § 49

Úprava zákazu výpovede (tzv. ochrannej doby) je doplnením úpravy podľa Zákonníka práce. Navrhuje sa rozšíriť definícia ochrannej doby (§ 64 ods. 1 Zákonníka práce) o prípady zaradenia štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby podľa § 42 (teda z dôvodu tehotenstva a materstva) a o niektoré prípady služobného voľna podľa zákona o štátnej službe.

K § 50

Výpoveď (s výnimkou výpovede pre porušenie služobnej disciplíny) štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať služobný úrad len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnancom na účely tohto zákona je aj štátny zamestnanec. Pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o „udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ ustanovuje zákon č. 5/2004 Z. z. v § 13 ods. 1 písm. e) tretí bod. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. občanom so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poistenec (štátny zamestnanec) je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

K § 51

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca iba z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny je služobný úrad povinný ustanoviť v služobnom poriadku.

K § 52

Špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov.

Navrhuje sa ustanoviť tieto dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona:

a)potvrdenie podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu, pre ktorý bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby

b)odsúdenie štátneho zamestnanca za úmyselný trestný čin – pôjde o prípady, kedy štátny zamestnanec nebol zaradený mimo činnej štátnej služby

c)nepodmienečné odsúdenie štátneho zamestnanca za nedbanlivostný trestný čin na trest odňatia slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený

d)vyhostenie z územia Slovenskej republiky (ak štátny zamestnanec nie je občanom Slovenskej republiky) –bez ohľadu na skutočnosť, že pobyt (trvalý ani prechodný) na území Slovenskej republiky nie je predpokladom na vykonávanie štátnej služby, trest vyhostenia treba považovať za prekážku takej závažnej povahy, ktorá vylučuje, aby štátny zamestnanec naďalej vykonával štátnu službu

e)obmedzenie alebo strata spôsobilosti na právne úkony (konanie o spôsobilosti na právne úkony je podľa Občianskeho súdneho poriadku osobitným občianskym súdnym konaním)

f)štátny zamestnanec z vlastnej viny nezíska kvalifikačný predpoklad na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste

g)strata oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami

h)strata občianstva – strata občianstva Slovenskej republiky nemusí znamenať skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona za predpokladu, že štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste, na ktorom môže štátnu službu vykonávať i občan iného štátu

i)uplynutie dočasnej štátnej služby – k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii alebo štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu vymenovaného podľa osobitného predpisu, ktorý je v dočasnej štátnej službe, je špecifickým spôsobom uplynutia dočasnej štátnej služby.

V prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa navrhuje povinnosť vedúceho úradu vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie, v ktorom sa uvedie deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 53

Navrhuje sa, aby štátnemu zamestnancovi, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, patrilo odstupné vo výške dvojnásobku resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

Posledne priznaným funkčným platom sa rozumie funkčný plat, ktorý patril zamestnancovi pred výpoveďou, pred uzatvorením dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred zánikom tejto funkcie na základe zákona. Zámerom takejto úpravy je garantovať štátnemu zamestnancovi určenie výšky nároku na odstupné z funkčného platu, ktorý mu patril v čase, kedy štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby:

a)nebol ovplyvnený skutočnosťou, že dôjde k skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru a

b)prípadne bol vo funkcii vedúceho zamestnanca.

Navrhovaná úprava nevylučuje možnosť upraviť funkčný plat štátneho zamestnanca v priebehu plynutia výpovednej doby prípadne v čase od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do skutočného skončenia tohto vzťahu. Nie je napríklad dôvod, aby štátnemu zamestnancovi po odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca alebo v prípade zániku tejto funkcie na základe zákona, patril riadiaci príplatok. Obdobne, štátny zamestnanec za predpokladu, že je v priebehu výpovednej doby (resp. doby, ktorá uplynie od uzatvorenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru do samotného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) zaradený na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, musí dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prípadná povinnosť vrátiť odchodné môže vzniknúť štátnemu zamestnancovi na základe delegovanej pôsobnosti § 76 ods. 3 Zákonníka práce.

K § 54

Odchodné je nárokovým peňažným plnením štátnemu zamestnancovi, ktoré nie je funkčným platom.

V prípade, ak bolo štátnemu zamestnancovi v minulosti, v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo služobného pomeru poskytnuté odchodné, nárok na odchodné podľa tohto zákona sa znižuje o sumu poskytnutú podľa osobitného predpisu.

K § 55 a 56

Rozhodnúť o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, prípadne o tom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže súd.

V prípade nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa primerane použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce (§ 77 až 80).

Nárok na doplatenie funkčného platu v prípade neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a v prípade, ak k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, sa navrhuje za určitých podmienok znížiť alebo nepriznať. Konkrétne pôjde o situácie, kedy štátny zamestnanec v čase, za ktorý mu má byť doplatený funkčný plat, vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, prácu vo verejnom záujme pre služobný úrad alebo inú závislú prácu pre služobný úrad. Takáto úprava vychádza z myšlienky, že štátny zamestnanec síce na jednej strane prišiel o prácu, ktorú vykonával pre štát (služobný úrad), na druhej strane mu však štát (služobný úrad) opätovne poskytol inú prácu.

Lehota na podanie návrhu aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, má charakter prekluzívnej lehoty. To znamená, že jej zmeškaním právo na podanie návrhu zaniká; súd na túto skutočnosť prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Aj v prípade, ak súd právoplatne rozhodol, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, aplikujú sa ustanovenia, na základe ktorých sa znižuje nárok na doplatenie funkčného platu (§ 55).

K § 57

Písomný služobný posudok vydá služobný úrad štátnemu zamestnancovi na základe jeho žiadosti. Služobný úrad pri vydávaní služobného posudku vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

K § 58

Služobný úrad je povinný vydať štátnemu zamestnancovi potvrdenie o štátnej službe spravidla v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V praxi môžu nastať situácie (najmä v prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona), kedy splnenie uvedenej povinnosti v ustanovenom čase nebude možné. V takýchto prípadoch si služobný úrad splní povinnosť vydať potvrdenie o štátnej službe bez zbytočného odkladu.

K § 59

V tomto ustanovení sú taxatívne upravené základné práva štátnych zamestnancov. Práva štátnych zamestnancov vyplývajú nielen z ďalších ustanovení navrhovaného zákona ale aj z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

K § 60

V § 60 je upravený taxatívny výpočet základných povinností štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný najmä dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby. Je tiež povinný rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Bez ohľadu na to, s akým subjektom štátny zamestnanec komunikuje, musí byť vykonávanie štátnej služby nestranné. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu politicky neutrálne. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť štátneho zamestnanca voči služobnému úradu v prípadoch, ktoré majú podstatný vplyv napr. na trvanie štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 61

Navrhovaná úprava obsahuje aj niektoré povinnosti, ktoré majú etický charakter. Medzi ne patrí aj zákaz používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby (odsek 1 písm. f). Tento spočíva napr. v zákaze používať na iné ako služobné účely znak služobného úradu (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky), služobné vizitky obsahujúce údaje o príslušnom funkčnom postavení v príslušnom služobnom úrade, prípadne služobný preukaz štátneho zamestnanca.

Zákaz podnikania sa navrhuje upraviť na základe prísnejších kritérií než podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

Navrhovaná úprava je prísnejšia, nakoľko:

a)zákaz podnikania a obmedzenie inej zárobkovej činnosti sa jednoznačne vzťahuje na každého štátneho zamestnanca bez výnimky,

b)zákaz podnikania platí v absolútnom rozsahu,

c)štátny zamestnanec nemôže poberať odmenu ani iný príjem za výkon funkcie člena dozorného, riadiaceho alebo kontrolného orgánu právnickej osoby.

Štátny zamestnanec naďalej nebude môcť vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou, ktorú vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere. Navrhuje sa taxatívnym spôsobom ustanoviť výnimky z tohto obmedzenia.

K § 62

Vedúci štátny zamestnanec je štátnym zamestnancom, ktorý má práva, povinnosti a obmedzenia ako ostatní štátni zamestnanci. Ďalšie povinnosti mu vyplývajú z jeho vedúceho postavenia voči podriadeným štátnym zamestnancom.

K § 63 a 64

Štátni zamestnanci budú naďalej povinní deklarovať každoročne svoj majetok. Majetkové priznanie bude obsahovať údaje o nehnuteľnom majetku, hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách. Povinnosť štátneho zamestnanca deklarovať majetok je jedným z protikorupčných nástrojov premietnutých priamo do právneho poriadku.

K § 65

Jedným z dôležitých práv štátneho zamestnanca je právo podať sťažnosť v prípade, ak sa štátny zamestnanec domnieva, že jeho práva vo veciach vykonávania štátnej služby boli alebo sú porušené.

Na rozdiel od úpravy podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe sa navrhuje odlišným spôsobom upraviť príslušnosť na vybavenie sťažností v niektorých prípadoch. Navrhovaná úprava vychádza zo snahy rešpektovať existujúcu hierarchiu, do ktorej sú štátni zamestnanci v systéme štátnej správy (najmä štátni zamestnanci vo verejných funkciách) začlenení.

K § 66

Ustanovenie obsahuje všeobecnú definíciu pojmu služobný čas ako časového úseku, v ktorom štátny zamestnanec plní služobné úlohy.

K § 67

Navrhuje sa rozšíriť zachovanie nároku štátneho zamestnanca na dovolenku v celom rozsahu vzniknutého nároku v prípade, ak si štátny zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. V praxi by mohli vznikať prípady, kedy sa zamestnanec stane práceneschopným napríklad v posledných mesiacoch kalendárneho roka, pričom si pred vznikom práceneschopnosti nestihne vyčerpať dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. Následkom toho môže štátny zamestnanec (z dôvodu práceneschopnosti, ktorá nemusí trvať dlhšie než niekoľko týždňov) prísť o nárok na nevyčerpanú časť dovolenky. Pri delegovanej pôsobnosti ustanovení Zákonníka práce by mu vlastne prepadol nárok na dovolenku bez vzniku nároku na finančnú náhradu.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje aj pre prípady práceneschopnosti ustanoviť zachovanie nároku na nevyčerpanú časť dovolenky obdobne, ako je tomu v prípade nevyčerpania dovolenky z dôvodu materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce.

K § 68

Navrhuje sa vymedziť, ktorý čas sa bude na účely zákona posudzovať za vykonávanie štátnej služby, hoci k faktickému výkonu štátnej služby nedôjde.

K § 69

Navrhuje sa upraviť špecifické prípady neplateného služobného voľna z dôvodu:

a)výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; v tejto súvislosti sa výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva alebo poslanca vyššieho územného celku považuje za nezlučiteľný s výkonom štátnej služby iba v prípade, ak si výkon týchto funkcií vyžaduje dlhodobé uvoľnenie

b)výkonu funkcie v odborovom orgáne; platí podmienka, že úlohy vyplývajúce z funkcie v odborovom orgáne z časových dôvodov nemožno plniť popri vykonávaní štátnej služby

c)nasledovania manžela, ktorý má vykonávať štátnu službu alebo prácu vo verejnom záujme v cudzine

d)dlhodobej účasti na projekte rozvojovej pomoci v zahraničí; ide o projekty financované EÚ, účasť na ktorých nie je vykonávaním štátnej služby a preto sa navrhuje povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno pre potreby účasti na takomto projekte.

Štátny zamestnanec môže z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov požiadať o neplatené služobné voľno najviac v trvaní šiestich mesiacov.

K § 70

Navrhuje sa ponechať povinnosť služobného úradu prispievať na stravovanie štátnych zamestnancov najmenej v rozsahu ustanovenom dnešným zákonom o štátnej službe. Ďalšie podmienky stravovania bližšie upravujú ustanovenia § 152 Zákonníka práce, ktoré sa primerane aplikujú aj na utváranie podmienok stravovania štátnych zamestnancov.

K § 71

Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok bola prijatá za účelom vykonať opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci troch skupín osôb – tehotnej pracovníčky, pracovníčky krátko po pôrode a dojčiacej pracovníčky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ustanoviť niektoré osobitné podmienky vykonávania štátnej služby pre štátnu zamestnankyňu, ktorá je

a)tehotná,

b)matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo

c)dojčiaca štátna zamestnankyňa.

V prípade, ak osobitná úprava služobných podmienok nebude možná, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby. Za čas takéhoto zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat.

K § 72

Navrhuje sa povinnosť služobného úradu zaradiť štátnu zamestnankyňu po návrate z materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával/a štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. V prípade, ak zaradenie na to isté štátnozamestnanecké miesto nie je možné z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto neexistuje, a ak nedôjde k dohode o ďalšom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere, služobný úrad môže skočiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

K § 73

Pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru sa štátnemu zamestnancovi založí osobný spis, ktorý vedie osobný úrad. Do osobného spisu sa zakladajú výhradne písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca. Služobný úrad je povinný poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností založených v osobnom spise, prípadne mu umožniť robiť si z nich výpisy a fotokópie.

K § 74

S prihliadnutím na charakter štátnej služby je nutné, aby sa pri vykonávaní štátnej služby a ak si to vyžiada povaha veci, aj v iných prípadoch štátny zamestnanec preukazoval služobným preukazom, ktorý mu vystaví služobný úrad.

K § 75

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu vydať služobný poriadok. Na vydanie služobného poriadku je pod sankciou neplatnosti potrebný predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov. Závažné a menej závažné porušenie služobnej disciplíny nebolo možné všeobecne upraviť vo všeobecne záväznom právnom predpise, nakoľko tieto skutočnosti sa môžu odlišovať v každom služobnom úrade. Navrhuje sa preto, aby sa predovšetkým prípady závažného porušenia služobnej disciplíny upravovali v služobnom poriadku.

K § 76 až 80

Za dôležité podmienky vykonávania štátnej služby sa považuje kvalifikácia štátnych zamestnancov, ktorá má zodpovedať požiadavkám kladeným na riadne vykonávanie štátnej služby.

Vychádzajúc z princípu profesionality, ako jedného z princípov, na ktorých je budovaná štátna služba, služobný úrad organizuje a zabezpečuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, a to prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

Jedným zo základných práv štátneho zamestnanca je aj právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, a za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

V návrhu sa upravujú spôsoby prehlbovania kvalifikácie, a to adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe. Adaptačné vzdelávanie pozostáva z dvoch častí, ktorými sú všeobecná a špecifická časť. Všeobecná časť má prierezový charakter a je zameraná za získanie informácii a znalosti Ústave SR, všeobecne záväzných právnych predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy, o organizácii a činnosti štátnej správy, EÚ, komunikácii a etike štátneho zamestnanca. Špecifická časť bude zameraná na získanie informácií najmä o konkrétnom služobnom úrade a organizačnom útvare, v ktorom štátny zamestnanec bude vykonávať štátnu službu.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca. ktoré smeruje k vysokej profesionalizácii manažmentu. Obsahom manažérskeho vzdelávania je najmä osvojenie si základných zručností na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, analýza problémov a ich riešenie, pravidlá a nástroje riadenia a vedenia štátnych zamestnancov, pravidlá tímovej spolupráce, efektívna komunikácia, metódy motivácie, riešenie konfliktov a vyjednávanie, procesy manažérskeho riadenia a rozhodovania a kontrola.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa na potreby riadneho vykonávania štátnej služby navrhuje kvalitatívne zvyšovanie úrovne vzdelávania a zdokonaľovania sa nie len v cudzom jazyku, ale aj v štátnom jazyku. Jazykové vzdelávanie taktiež zahŕňa i štúdium ďalšieho cudzieho jazyka. Pokiaľ ide o jazykové vzdelávanie zvyšovaním úrovne vzdelávania v cudzom jazyku, je ním aj zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku. Pre vedúcich zamestnancov sa zavádza vzdelávanie,

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné. Napríklad na tento účel vydané uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 90/2008 zo 6. februára 2008 k návrhu analýzy použitia refundovaných mzdových prostriedkov z technickej pomoci v programovom období 2004 – 2006 a návrhu na využitie refundovaných mzdových prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 vláda Slovenskej republiky ukladá použiť finančné prostriedky získané refundáciou platov oprávnených zamestnancov v programovom období 2007 - 2013 na školenia a študijné pobyty pre zamestnancov pracujúcich v oblasti riadenia, kontroly, auditu a implementácie fondov EÚ.

Návrh uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie. Medzi ne patrí aj nový spôsob vzdelávania, a to prostriedkami elektronickej komunikácie, tzv. e-learning.

Súčasťou prehlbovania kvalifikácie je vzdelávanie v cudzine, napr. účasť na vzdelávacích aktivitách v cudzine. Náklady na vzdelávanie v cudzine bude hradiť služobný úrad najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Podľa § 79 je služobný úrad oprávnený udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie štátneho zamestnanca v súlade s potrebou služobného úradu Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca. Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania potrebného na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste. Upravujú sa náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie a čas služobného voľna, ktoré sa poskytne na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia. Služobné voľno sa poskytuje i na obhajobu záverečnej práce, ktorá sa podľa § 51 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisoch patrí medzi záverečné skúšky.

K § 81 až 85 a k prílohe č. 3

Štátny zamestnanec za vykonávanie štátnej služby bude mať právo na plat.

Ustanovenie § 81 vymedzuje možnú štruktúru platu štátneho zamestnanca. Hlavnú zložku platu štátneho zamestnanca bude tvoriť priznaný funkčný plat. Funkčným platom na účely tohto zákona bude

◊tarifný plat a peňažné náležitosti poskytované mesačnou sumou,

◊mimoriadny plat určený vládou štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

◊osobný plat priznaný štátnemu zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh,

◊plat vo výške platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý aj naďalej bude patriť štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Okrem platu bude štátnemu zamestnancovi patriť po splnení podmienok náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

Tarifný plat štátneho zamestnanca bude tvoriť súčet platovej tarify (zodpovedajúcej funkcii a tým aj platovej triede) a zvýšenia platovej tarify za služobnú prax.

V prílohe č. 3 sú uvedené platové tarify, ktoré sú zhodné s platovými tarifami platnými pre štátnych zamestnancov od 1. januára 2009. Služobné úrady, ktorými sú Kancelária národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky; vydajú pre štátnych zamestnancov platové tarify osobitným predpisom.

Platové tarify podľa prílohy č. 3 zvýšené o 20 % budú patriť štátnym zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorí plnia špecifické odborné činnosti pre vládu, predsedu vlády a podpredsedov vlády a tiež odborné činnosti na úseku legislatívy, vládnej agendy, protokolu a iné.

Zvýšenie platových taríf podľa platových tried v ďalších rokoch na základe splnomocnenia podľa § 113 vydá vláda nariadením.

Navrhuje sa zaviesť inštitút zvyšovania platovej tarify za služobnú prax. Za každý rok služobnej praxe, zistenej služobným úradom podľa § 92, sa platová tarifa štátneho zamestnanec zvýši o 1 %. Zvýšenie bude možné štátnemu zamestnancovi priznať maximálne za 32 rokov odbornej praxe. Zvýšenia platovej tarify sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

Služobná prax štátneho zamestnanca, zisťovaná na účely zvýšenia platovej tarify, bude zahŕňať čas štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona a tiež podľa doterajšieho zákona o štátnej službe s vylúčením taxatívne vymedzených dôb.

K § 86

Zavedením platového inštitútu „osobný plat“ sa umožní oceniť štátneho zamestnanca, ktorý plní osobitne významne úlohy alebo mimoriadne náročné úlohy; je porovnateľný s miestom mimoriadnej významnosti určovaným vedúcim služobného úradu. Určený osobný plat štátneho zamestnanca nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nevykonával takéto úlohy. Na účely tohto zákona bude plniť funkciu funkčného platu. Poskytovanie osobného platu bude podmienené trvaním dôvodov a podmienok, pre ktoré bol štátnemu zamestnancovi priznaný. Výška osobného platu bude závislá od rozsahu finančných prostriedkov príslušného služobného úradu.

K § 87 a k prílohe č. 4

Vedúcemu zamestnancovi na príslušnom stupni riadenia bude patriť príplatok za riadenie v rámci rozpätia ustanoveného percentuálneho podielu. Výpočet príplatku je viazaný na platovú tarifu, ktorá patrí vedúcemu zamestnancovi. Príplatok za riadenie tak, ako doposiaľ, sa bude poskytovať pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov.

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K § 88

Za zastupovanie vedúceho zamestnanca bude aj naďalej štátnemu zamestnancovi patriť príplatok, a to v sume príplatku za riadenie určeného vedúcemu zamestnancovi, ktorého zastupuje.

Poskytovanie príplatku za zastupovanie je viazané dobou zastupovania podľa § 36 ods. 3 a bude sa poskytovať už od prvého dňa zastupovania.

Návrh podľa odseku 2 umožňuje určiť na zastupovanie vedúceho zamestnanca aj viacerých štátnych zamestnancov súčasne. Suma príplatku za riadenie určená zastupovanému vedúcemu zamestnancovi sa rozdelí tak, aby súčet súm nepresiahol sumu príplatku za riadenie.

V odseku 3 sa upravuje spôsob určenia príplatku za zastupovanie štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti, ktorý má vládou určený mimoriadny plat alebo vedúceho zamestnanca, ktorý má určený osobný plat. Suma príplatku za zastupovanie sa bude odvíjať od percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v stupni riadenia, ktorý by patril zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, ak by nemal určený mimoriadny plat alebo osobný plat.

K § 89

Z doterajšej právnej úpravy odmeňovania štátnych zamestnancov sa navrhuje zachovať inštitút osobného príplatku. Osobný príplatok sa bude môcť štátnemu zamestnancovi poskytovať za kvalitné plnenie služobných úloh. Maximálna výška osobného príplatku, z dôvodu zmeny v systéme odmeňovania (zavedenie zvyšovania platovej tarify za roky služobnej praxe a zrušenia zvýšenia platovej tarify za služobné hodnotenie) sa navrhuje zvýšiť na 120 % platovej tarify príslušnej platovej triedy. Priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

K § 90 až 92

Z doterajšej právnej úpravy sa ponechávajú peňažné náležitosti určované mesačnou sumou, a to príplatok za zmennosť (§ 90), príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti (§ 91) a platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (§ 92). Tieto peňažné náležitosti, po splnení podmienok ich priznania, tvoria zložky funkčného platu štátneho zamestnanca.

Krízové oblasti na účely poskytovania príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti určí Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby je novým prvkom v štátnej službe zavedeným od 1. januára 2009 zákonom č. 460/2008 Z. z. Sumy platovej kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia a služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti jej poskytovania.

K § 93

Navrhuje sa nový príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo. Príplatok bude patriť štátnemu zamestnancovi, ktorý jazdí služobným motorovým vozidlom (tzv. referentské motorové vozidlo), prípadnú starostlivosť o takéto vozidlo má ako prácu naviac a z vlastných finančných prostriedkov si hradí poistné. Vedenie služobného motorového vozidla nie je plnením úloh štátnej služby alebo plnením úloh štátnych záležitostí podľa § 5 tohto zákona; túto činnosť možno považovať za činnosť súvisiacu s plnením úloh štátnych zamestnancov. Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje režim s osobitnými predpismi (napr. § 95 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície).

K § 94

Z dôvodu, že i štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu nadčas, oceňuje sa vykonávanie tejto služby tak, ako doposiaľ, sadzbou zvýšenou o 30 %, resp. o 60 % v závislosti od toho, či je štátna služba nadčas vykonávaná v rámci dní týždenného služobného času alebo v deň nepretržitého odpočinku v týždni.

Prednostným benefitom za vykonanú štátnu službu nadčas je čerpanie náhradného voľna. V prípade, ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno do dvoch mesiacov od jej vykonania, bude štátnemu zamestnancovi patriť za každú hodinu finančné zvýhodnenie. Okrem uvedeného zvýhodnenia po splnení ustanovených podmienok bude štátnemu zamestnancovi patriť aj príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok.

K § 95

Ustanovenie upravujúce plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.

K § 96 až 98

Poskytovanie príplatkov za štátnu službu v noci, v sobotu a v nedeľu a za štátnu službu vo sviatok je viazané na vykonávanie každej hodiny štátnej služby v určitom čase. Aj v prípade vykonávania štátnej služby vo sviatok, rovnako ako pri vykonávaní štátnej služby nadčas, sa podľa odseku 1 navrhuje uprednostnenie poskytnutia náhradného voľna.

K § 99

V záujme zachovania možnosti diferencovaného ohodnotenia činností vykonávaných štátnymi zamestnancami navrhuje sa zachovať poskytovanie nenárokovej odmeny. Rozširujú sa dôvody na uplatnenie tohto inštitútu o možnosť poskytnúť odmenu štátnemu zamestnancovi za

-plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nevznikol nárok na príplatok na zastupovanie,

-kvalitné plnenie služobných úloh pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 ods. 1 písm. a) až d).

Výška odmeny je limitovaná pri odmene, ktorú môže služobný úrad poskytnúť štátnemu zamestnancovi pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na starobný dôchodok, na predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, sumou, ktorou je najviac trojnásobok funkčného platu štátneho zamestnanca.

K § 100

Z doterajšej právne úpravy sa preberá poskytovanie náhrady za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby. Výška náhrady je rozlíšená podľa toho, či služobná pohotovosť sa vykonáva v mieste trvalého alebo prechodného pobytu, prípadne v inom dohodnutom mieste, či ide o služobnú pohotovosť s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia a tiež v závislosti od toho, či pohotovosť pripadá na deň vykonávania štátnej služby alebo na deň služobného pokoja.

K § 101

Zachováva sa tiež poskytovanie náhrady štátnemu zamestnancovi za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie, aj napriek tomu, že tieto činnosti nie sú štátnou službou alebo štátnymi záležitosťami podľa osobitných predpisov (§ 5 ods. 1). Suma náhrady sa určí pevnou sumou v rámci percentuálneho rozpätia z určenej základne.

Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie netvorí zložku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Služobný úrad bude povinný služobným predpisom určiť podrobnosti poskytovania tejto náhrady.

K § 102 a 103

Spôsob úpravy poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine je zhodný so spôsobom platným od 1. januára 2009, od kedy nadobudne účinnosť zákon, ktorým sa novelizujú tieto ustanovenia zákona o štátnej službe. Ide o zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

K § 104

V § 104 sa precizovaním niektorých ustanovení zachovávajú doterajšie hmotné výhody poskytované vedúcim služobných úradov a vedúcim zamestnancom vo verejnej funkcii. Hmotné výhody sa nepovažujú za plat.

K § 105

V súvislosti s vykonávaním štátnej služby v cudzine a s tým spojeným možným rizikom ohrozenia zdravia alebo života ponecháva sa možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca.

K § 106

Pre služobné úrady sa ponecháva možnosť oceniť peňažnou, vecnou alebo inou formou štátneho zamestnanca za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach.

K § 107

Ustanovuje sa zabezpečenie ochrany údajov o platových náležitostiach štátneho zamestnanca.

K § 108

Z dôvodu jednoznačnosti sa v § 108 ustanovuje postup určenia platových náležitostí vedúceho zamestnanca vo verejnej funkcii, vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii a odborníkovi ústavného činiteľa. V zásade sa zachováva doterajší mechanizmus – plat štátnemu zamestnancovi určí ten, kto ho do funkcie vymenuje.

K § 109

Pri nesplnení týždenného služobného času štátnym zamestnancom je potrebné krátiť jeho funkčný plat. Týždenný služobný čas je čas určený v služobnom úrade.

Za nesplnenie týždenného služobného času sa na tento účel nepovažuje neodpracovanie určeného pracovného dňa v mesiaci, na ktorý pripadol sviatok. Za takýto deň podľa § 98 štátnemu zamestnancovi patrí funkčný plat.

Krátenie funkčného platu sa vykoná aj pri dohodnutí kratšieho týždenného služobného času.

Alikvotné sumy zložiek funkčného platu sa budú zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

K § 110 a 111

V § 110 sú premietnuté pravidlá pre priznávanie peňažných nárokov štátneho zamestnanca v prípade zmeny náročnosti ním vykonávanej činnosti a s tým súvisiacim vymenovaním do inej funkcie.

Ustanovenie § 111 upravuje postup zvyšovania platovej tarify.

K § 112

V § 112 je na účely poskytovania niektorých príplatkov definovaná príslušná časť funkčného platu.

K § 113

Ustanovením § 113 sa splnomocňuje vláda Slovenskej republiky na vydávanie nariadenia, na základe ktorého sa ustanovia zvýšené platové tarify. Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti sa každoročne dohodne v rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 119. Výsledok dohody sa premietne tiež do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.

V prípade, ak sa kolektívna dohoda neuzavrie, zvýšenie platových taríf ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Zvýšené platové tarify sa budú zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K § 114

Navrhované znenie je analógiou ustanovenia § 151 zákon č. 312/2001 Z. z. upravené na podmienky tohto zákona.

K § 115 až 117

Pri zodpovednosti štátneho zamestnanca za škodu spôsobenú služobnému úradu sa aplikuje podstatná časť ôsmej časti Zákonníka práce. V podmienkach štátnej služby však bolo potrebné upraviť niektoré vzťahy týkajúce sa náhrady škody osobitným spôsobom. Zodpovednosť štátneho zamestnanca podľa navrhovaného zákona je budovaná na princípe zavinenia.

Podstatným rozdielom v porovnaní s úpravou v tzv. klasickom pracovnom práve je skutočnosť, že služobný úrad (zamestnávateľ) je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje odstránenie škody uvedením do predošlého stavu. V prípade, že uvedenie do predošlého stavu nie je možné, je štátny zamestnanec povinný škodu nahradiť.

K § 118

Navrhuje sa upraviť povinnosť služobného úradu prerokúvať s príslušným odborovým orgánom opatrenia, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov v služobnom úrade a umožniť účasť člena odborového orgánu ako prísediaceho poradných orgánoch, ktoré zriaďuje vedúci služobného úradu.

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenia odborových orgánov s cieľom zjednocovania právnej úpravy štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme.

K § 119

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno priaznivejšie dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa v porovnaní s úpravou podľa súčasne platného právneho stavu nemení. Naďalej bude možné v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej správe dohodnúť:

◊skrátenie služobného času; spravidla pôjde o skrátenie určeného týždenného služobného času, ktorý je podľa zákona najviac 40 hodín,

◊predĺženie základnej výmery dovolenky, ktorá podľa zákona trvá štyri resp. päť týždňov,

◊zvýšenie odstupného, ktoré zákon priznáva vo výške dvojnásobku, resp. trojnásobku posledne priznaného funkčného platu,

◊zvýšenie odchodného pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (podľa zákona vzniká nárok na odchodné v sume posledne priznaného funkčného platu),

◊zvýšenie platových taríf,

◊priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.

Rozsah podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré možno dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve je upravený demonštratívne. Pôjde napríklad o:

◊možnosť zvýšiť odstupné a odchodné sa za účelom zjednotenia právnej úpravy s podmienkami výkonu práce vo verejnom záujme navrhuje v rovnakom rozsahu ako v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme; zámerom takejto úpravy je postupne odstrániť existujúci stav, kedy podmienky dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre štátnych zamestnancov sú v nejednom prípade diametrálne odlišné od podmienok dohodnutých v kolektívnych zmluvách pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;

◊dohodnutie výšky odmeny poskytovanej podľa zákona fakultatívne pri dosiahnutí 50 rokov veku, v niektorých prípadoch skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok; v podnikovej kolektívnej zmluve bude možné dohodnúť jednak obligatórnosť poskytovania tejto odmeny a jednak jej výšku, ktorá však nesmie presiahnuť najvyššiu sumu ustanovenú zákonom.

K § 120

Pri príprave návrhu (z hľadiska rozsahu osobitnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov, ktorá by mala byť obsiahnutá v zákone o štátnej službe), sa zvažovali tri alternatívy: I. výlučná a komplexná úprava v osobitnom právnom predpise, II. čiastočná úprava v osobitnom predpise s delegovanou pôsobnosťou Zákonníka práce, III. rozsiahlejšia úprava v osobitnom predpise pri subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce. Materiál predložený do medzirezortného pripomienkového konania bol postavený na subsidiárnej pôsobnosti Zákonníka práce, no napokon sa pristúpilo k II. možnosti. Z dôvodu príbuznosti štátnozamestnaneckých vzťahov s pracovnoprávnymi vzťahmi sa teda navrhuje zachovať model s delegovanou pôsobnosťou vybraných ustanovení Zákonníka práce.

Konkrétne pôjde o tieto ustanovenia, resp. inštitúty pracovného práva, ktorých úprava podľa Zákonníka práce sa primerane použije na štátnozamestnanecké vzťahy:

◊§ 10 – úkony v mene zamestnávateľa a tzv. exces

◊§ 11a ods. 1 – zástupcovia zamestnancov

◊§ 15, 16 a 17 ods. 1 a 3 – právne úkony

◊§ 19 – omyl a odstúpenie od zmluvy

◊§ 20 – zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

◊§ 32 až 34 – dohoda o sporných nárokoch

◊§ 35 – smrť zamestnanca

פ 36 Рlehoty a doby

◊§ 37 – počítanie času

◊§ 38 – doručovanie

◊§ 39 a 40 – výklad niektorých pojmov

◊§ 41 – predzmluvné vzťahy

◊§ 45 ods. 2 – predlžovanie skúšobnej doby o prekážky v práci

◊§ 49 (ods. 1, 2, 3, 5 a 8) – pracovný pomer na kratší pracovný čas

◊§ 52 – domácka práca a telepráca

◊§ 55 ods. 2 písm. c) až f) – preradenie na inú prácu

◊§ 60 – dohoda o skončení pracovného pomeru

◊§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4 – skončenie pracovného pomeru

◊§ 76 ods. 3 a 5 – povinnosť vrátiť odstupné a splatnosť odstupného

◊§ 77 až 80 – nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

◊§ 84 ods. 3 a 4 – pracovný poriadok

◊§ 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 99 – pracovný čas

◊§ 100 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117 – dovolenka

◊§ 129 až 132 – splatnosť a výplata mzdy, zrážky zo mzdy

◊§ 136 až 139, § 141, § 142 až145 – prekážky v práci

◊§ 147, § 148, § 150 – ochrana práce

◊§ 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170 – podniková sociálna politika

◊§ 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222 – náhrada škody

◊§ 230, § 231 až 236, § 240 – kolektívne pracovnoprávne vzťahy

K § 121 až 123

Navrhuje sa ustanoviť pôsobnosť Občianskeho zákonníka na štátnozamestnanecké vzťahy, pokiaľ ide o úpravu:

a)právnych úkonov,

b)zastúpenia a

c)premlčania a počítania času.

Dôvody takejto úpravy sú nasledovné:

◊úprava týchto osobitných inštitútov v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súčasnosti chýba, často vznikajú aplikačné problémy, poukazuje sa na potrebu použiť analógiu práva či dokonca analógiu zákona

◊aplikovať pôsobnosť predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka delegáciou na § 1 ods. 4 Zákonníka práce nie je možné, pretože výklad tohto ustanovenia nie je jednoznačný a nie sú zriedkavé názory, podľa ktorých sa Občiansky zákonník subsidiárne vzťahuje len na prvú časť Zákonníka práce. Z uvedeného vyplýva, že odkaz na § 1 ods. 4 vzhľadom na rozsah delegovanej pôsobnosti Zákonníka práce na štátnozamestnanecké vzťahy ale i vzhľadom na rozsah úpravy navrhovaného zákona o štátnej službe nebol vhodným riešením.

◊aplikácia niektorých ustanovení (bez osobitnej úpravy priamo v zákone o štátnej službe) je nevyhnutná vzhľadom na opustenie modelu správneho konania a na prechod k zmluvnému princípu v štátnozamestnaneckých vzťahoch.

K § 124

K zániku (preklúzii) práva, na ktorú súd prihliada ex offo, dôjde v prípadoch podľa:

◊§ 51 ods. 2 – zmeškanie lehoty na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a

◊§ 56 – zmeškanie lehoty na podanie návrhu, aby súd určil, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo.

Okrem uvedeného sa preklúzia vzťahuje i na prípady upravené v ustanoveniach Zákonníka práce, ktoré sa použijú na štátnozamestnanecký pomer. Pôjde o zmeškanie lehoty na:

◊výpoveď pre porušenie služobnej disciplíny,

◊podanie návrhu, aby súd uložil služobnému úradu povinnosť upraviť služobný posudok alebo potvrdenie o štátnej službe,

◊podanie návrhu, aby súd vyslovil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou,

◊preukázanie nároku na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky,

◊upovedomenie služobného úradu o škode na odložených veciach,

◊vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru členovi odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi.

K § 125

Vzhľadom na opustenie systému osobitného správneho konania v štátnozamestnaneckých vzťahoch a prechod na zmluvný princíp sa navrhuje, aby spory zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávali a rozhodovali súdy v občianskom súdnom konaní.

K § 126 až 128

V ustanoveniach sa upravujú situácie, kedy dochádza k zániku, zrušeniu alebo k prevodu časti služobného úradu. Všeobecným pravidlom je, že v prípade uvedených zmien práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru zostávajú zachované. Výnimkou v tomto smere je napríklad zánik funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe zákona práve z dôvodu zániku služobného úradu.

K § 129

Ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní sa nebudú vzťahovať na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do štátnej služby do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to i v prípade, ak od jeho prijatia do štátnej služby uplynulo obdobie kratšie ako je navrhovaná dĺžka adaptačného obdobia.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. V prípade, ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti služobnej zmluvy, túto skutočnosť možno doplniť písomným dodatkom (či pôjde o jednostranný alebo zmluvný dodatok, závisí od konkrétnych okolností).

K § 130

Nakoľko prípravná štátna služba ako samostatný druh štátnej služby účinnosťou tohto zákona zaniká, navrhuje sa, aby sa štátny zamestnanec, ktorý je v prípravnej štátnej službe ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, stal ex lege štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe. Táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie skúšobnej doby.

K § 131

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, teda predovšetkým podľa:

◊zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

◊zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a

◊príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (najmä podľa piatej časti – správne súdnictvo)

K § 132

Podľa odseku 1 sa navrhuje, aby odborná prax započítaná štátnemu zamestnancovi do 31. decembra 2003 zostala zachovaná s tým, že štátna služba vykonávaná podľa doterajšieho predpisu sa k tejto praxi pripočíta. Ide o služobnú prax na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 84 ods. 2 tohto zákona.

Navrhovaným znením odseku 2 sa zachováva nárok štátneho zamestnanca, ktorý k 31. decembru 2003 mal priznaných viac ako 32 rokov odbornej praxe. Takémuto štátnemu zamestnancovi bude patriť rozdielový príplatok v sume, ktorú bude tvoriť 1 % jeho platovej tarify za každý ďalší rok nad 32 rokov odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 a jeho štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Čas vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004 sa týmto štátnym zamestnancom do služobnej praxe už nebude ďalej započítavať.

Napríklad štátny zamestnanec k 31. decembru 2003 mal započítaných 38 rokov odbornej praxe. Dňom účinnosti tohto zákona mu bude patriť

-zvýšenie platovej tarify za 32 rokov služobnej praxe podľa § 84 ods. 2 a

-rozdielový príplatok v sume, ktorú budú predstavovať 6 % z jeho platovej tarify priznanej od 1. januára 2009 (za 6 rokov odbornej praxe); takto vypočítaná suma rozdielového príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania, počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. To znamená, že sumu rozdielového príplatku neovplyvní zvýšenie platových taríf v nasledujúcich rokoch ani počet rokov vykonávania štátnej služby od 1. januára 2004.

Odsek 1 a 2 sa týka štátnych zamestnancov, ktorí sú v štátnozamestnaneckom pomere nepretržite po 31. decembri 2003. U štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol od 1. januára 2004 sa pri započítavaní služobnej praxe postupuje podľa § 85.

Navrhovaným znením odseku 3 sa štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona bol vymenovaný do nominovanej štátnej služby, bude naďalej patriť osobitný príplatok v sume priznanej ku dňu účinnosti tohto zákona. Suma osobitného príplatku sa bude štátnemu zamestnancovi poskytovať v rovnakej sume mesačne, bez jej zvyšovania.

K § 133

Navrhované znenie odseku 1 upravuje postup pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktorou bude preradenie na funkciu s vyššou alebo nižšou náročnosťou činnosti odo dňa účinnosti tohto zákona. Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná služobný úrad formou dodatku k služobnej zmluve. V prípade, ak k dohode o preradení na inú funkciu medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom nedôjde, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí posledným dňom mesiaca, v ktorom nadobudol účinnosť tento zákon. Štátnemu zamestnancovi bude v tomto prípade v závislosti od doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru patriť odstupné v sume dvojnásobku alebo trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

V odseku 2 sa navrhuje služobnému úradu povinnosť určiť štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona nový funkčný plat. Zároveň v záujme zabránenia prípadného zníženia funkčného platu štátneho zamestnanca v súvislosti s novou právnou úpravou, zabezpečuje sa výška jeho funkčného platu určeného ku dňu účinnosti tohto zákona. Ustanovenie tohto odseku sa neuplatní u štátneho zamestnanca, u ktorého sa bude postupovať podľa odseku 1 alebo dôjde k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta mimoriadnej významnosti určenom služobným úradom.

Podľa odseku 3 sa doterajší osobný plat určený vládou Slovenskej republiky pre štátnych zamestnancov na miestach mimoriadnej významnosti bude považovať za mimoriadny plat podľa tohto zákona.

K § 134

Ustanovenie sa týka štátneho zamestnanca, ktorý podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z (podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov), do 31. marca 2002, mal udelenú výnimku z plnenia ustanoveného kvalifikačného predpokladu vzdelania a mal viac ako 50 rokov veku zostala táto výnimka zachovaná aj podľa platného zákona o štátnej službe. Navrhuje sa udelenú výnimku zachovať aj na účely tohto zákona.

K § 135

Navrhované ustanovenia preberajú z doterajšieho zákona povinnosť ustanovenú štátnemu zamestnancovi doplniť si štúdiom požadovaný stupňa vzdelania určený pre funkciu, do ktorej bol výnimočne vymenovaný, a to najneskôr do 31. decembra 2010. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý si túto povinnosť nesplní a na ktorého sa vzťahovalo ustanovenie § 159 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. sa skončí najneskôr 31. decembra 2010

K § 136

Dohody o zvyšovaní kvalifikácie a dohody o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorené podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 sa považujú za dohody uzatvorené podľa tohto zákona.

K § 137

Navrhuje sa, aby sa podmienka bezúhonnosti, ktorá sa preukazuje odpisom z registra trestov, nevzťahovala na štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa podmienku bezúhonnosti podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 138

Ustanovuje sa lehota, v ktorej je štátny zamestnanec povinný skončiť činnosti (podnikanie, iná zárobková činnosť), ktoré nesmie vykonávať.

K čl. II

Podľa zrušovaného ustanovenia v podnikovej kolektívnej zmluve, ktorú uzatvára služobný úrad a príslušný odborový orgán, možno upraviť podmienky vykonávania štátnej služby len v rozsahu ustanovenom kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Vládny návrh zákona demonštratívnym spôsobom priamo upravuje, ktoré podmienky vykonávania štátnej služby možno výhodnejšie dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje citované ustanovenie zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vypustiť.

K čl. III

K bodu 1

Pojem „právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby“ bol uvedený do právneho poriadku zákonom č. 312/2001 Z. z. o štátnej V § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona sa upravované právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vykonávaním štátnej služby označujú pojmom „štátnozamestnanecké vzťahy“.

K bodu 2

Za účelom zosúladenia s vládnym návrhom zákona o štátnej služby sa navrhuje vypustiť ustanovenia, ktoré upravujú úlohy Úradu vlády SR pri vykonávaní nominačnej skúšky a pri jeho činnosti ako osobného úradu.

K čl. IV

K bodom 1, 2 a 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu zavedenia nového príplatku.

K bodu 3

Navrhovaným príplatkom sa má oceniť starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie v súvislosti s vykonávaním pracovných úloh, pričom výkon týchto prác je nad rámec pracovných povinností zamestnanca vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce. Príplatok pri splnení ustanovených podmienok bude môcť priznať každý zamestnávateľ. V súčasnosti nie je možné vyčísliť finančný dopad vzhľadom na chýbajúci údaj o počte tzv. „referentských“ služobných motorových vozidiel. Príslušný zamestnávateľ priznaný príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo a jeho vedenie pokryje z disponibilných finančných prostriedkov.

K čl. V

K bodu 1

Z dôvodu vyňatia Národného bezpečnostného úradu z rozsahu pôsobnosti zákona o štátnej služby, tým v podstate dochádza k vyňatiu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu ako jediného štátneho zamestnanca v tomto štátnom orgáne, z pôsobnosti zákona č. 312/2001 Z. z. Navrhuje sa preto upraviť jeho postavenie, resp. práva a povinnosti pri výkone funkcie priamo v zákone č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).

K bodu 2

V zákone č. 215/2004 Z. z. je v súčasnosti upravené vymenovanie riaditeľa úradu do funkcie a jeho odvolanie. Navrhuje sa preto tento zákon doplniť o nové ustanovenia:

1.V § 71 novými odsekmi 9 až 12, ktorými sa upravujú práva a povinností súvisiace s vykonávaním funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (napr. dovolenka, služobný preukaz, delegovanie niektorých ustanovení nového zákona o štátnej službe).

2.V novom § 71a sa navrhuje úprava jeho platových pomerov a nároku na hmotné výhody v rozsahu ako mu patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.

K čl. VI

K bodu 1

V nadväznosti na § 120 vládneho návrhu zákona sa dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich štátnozamestnanecké vzťahy zveruje orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Riešenie je v súlade s čl. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947. Orgány inšpekcie práce aj podľa doterajších predpisov (§ 2 ods. 2 tohto zákona) vykonávali dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u štátnych zamestnancov podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na navrhované doplnenie sa navrhuje zmeniť doterajšie body 2 až 5.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z doplnenia § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona novým druhým bodom (1. novelizačný bod), podľa ktorej sa navrhuje ako nadbytočný vypustiť doterajší odsek 2 a zmeniť označenie nasledujúcich odsekov.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa navrhuje využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Navrhovaná úprava umožní zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. budú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Navrhovaná zmena umožní odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s doterajšou právnou úpravou i praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

K bodu 6

V súlade s Trestným poriadkom navrhuje sa priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu môže poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa navrhuje uložiť len zamestnávateľovi, ktorý bude vykonávať činnosti, pri ktorých je podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Tieto činnosti sú podľa kódu štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aktuálne informácie o existencii a charaktere prevádzky umožnia efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom.

K bodu 10

Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona (3. novelizačný bod) sa navrhuje zosúladiť doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11

Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutoční na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 12

Navrhuje sa ustanoviť pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmenu podľa 1. novelizačného bodu.

K bodu 14

Navrhuje sa ustanoviť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce alebo fyzická osoba alebo právnická osoba podľa zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 15

Navrhuje sa ustanoviť poriadkovú pokutu ukladanú fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

K čl. VII

K bodu 1

V platnom znení § 12 ods. 1 zákona absentuje úprava pre prípady, keď k preukázaniu bezúhonnosti je potrebný výpis z registra trestov na základe právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Aj keď tieto právne záväzné akty majú podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je potreba túto skutočnosť vyjadriť vo vnútroštátnej úprave.

K bodu 2

V súvislosti s tým, že bezúhonnosť niektorých štátnych zamestnancov sa bude preukazovať odpisom registra trestov, sa navrhuje doplnenie ustanovenia § 14 ods. 3 písm. e) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VIII

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že zákon ako celok nadobudne účinnosť 1. novembra 2009. Ustanovenie čl. I § 84 ods.1 písm. a) druhého bodu nadobudne účinnosť 1.júla 2010 z dôvodu vytvorenia finančných prostriedkov na uskutočnenie úpravy platov niektorých štátnych zamestnancov Úradu vlády Slovenskej republiky.

K prílohe č. 1

Charakteristiky platových tried sú upravené tak, aby bola zabezpečená vyváženosť náročnosti činností medzi jednotlivými platovými triedami vo väzbe na definíciu štátnej služby a na ustanovené kvalifikačné predpoklady.

V súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov sa do 11. platovej triedy dopĺňa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

K prílohe č. 2

V nadväznosti na § 62 vládneho návrhu zákona sa v prílohe uvádza vzor majetkového priznania štátneho zamestnanca.

K prílohe č. 3

V prílohe č. 3 sú uvedené v súčasnosti platné platové tarify. Zdôvodnenie úpravy platových taríf sa uvádza v dôvodovej správe k článku I k bodom 81 až 85.

K prílohe č. 4

Rozpätie percentuálneho podielu pre určenie súm príplatkov za riadenie v jednotlivých stupňoch riadenia, uvedené v prílohe č. 4, z dôvodu nezvyšovania finančných nárokov na štátny rozpočet, zostáva na rovnakej úrovni ako v platnom zákone o štátnej službe. Spresnila sa definícia stupňov riadenia.

K prílohe č. 5

Príloha obsahuje zoznam právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vládnym návrhom zákona preberajú do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Bratislava 27. mája 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu