Občiansky zákonník 40/1964 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti s zavedením meny euro v Slovenskej republike

-16-

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pô sobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len 'návrh zákona').

Cieľom predloženého ná vrhu noviel zákonov je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné zavedenie eura a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, organizovan é a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na menu euro.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zvolilo pri príprave a predložení návrhu zákona postoj, ktorý spočíval v snahe uviesť presné prepočty a zaokrú hlenia jednotlivých peňažných súm. Nevyhnutná bola preto vedomosť o určenom a zverejnenom oficiálnom konverznom kurze. Až následne po vykonaní premeny konkrétnych súm vyjadrených v slovenských koruná ch na menu euro v zmysle pravidiel generálneho zákona sa navrhuje preložiť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Vyššie uvedený postup bol zvolený najmä s cieľom umožniť pripomienkujú cim subjektom vyjadriť sa k správnosti samotnej premeny uvádzaných súm.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ' generálny zákon') zakotvuje vo svojich ustanoveniach univerzálny princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzť ahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu za podmienky, že sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodli inak alebo ak zákon alebo iný osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad ustanovenie § 2 ods. 1, § 9 ods. 2 druhá veta generálneho zákona. Realizácia uvedeného princípu sa v plnej miere prejaví najmä v konaniach (v civilných veciach - základné konanie, druhostupňové konanie, ako aj výkon rozhodnutia a prí padná exekúcia, ako aj v konkurzných a reštrukturalizačných konaniach, no v neposlednom rade aj v konaniach vo veciach zápisov do obchodného registra), kedy nemôže byť spochybnená samotná existencia daného pr ávneho vzťahu. Návrh zákona sa uvedeného princípu plne pridržiava.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je v situáciách, kedy generálny zákon neobsahuje bližšiu úpravu, osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu Slovenskej republiky na menu euro v právnych predpisoch z oblasti civilného práva, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a túto skutočnosť dostatočne vyjadriť spô sobom, ktorý zabezpečí nevyhnutne potrebnú mieru právnej istoty pre všetky dotknuté subjekty. Je možné konštatovať, že generálny zákon vo svojej komplexnosti postihuje všetky aspekty života jednotlivca – fyzickej aj právnickej osoby. Predkladaný návrh zákona nemá za úlohu suplovať ustanovenia generálneho zákona. Jeho cieľom je, tak ako je vyjadrené vyššie, v záujme lepšej prehľadnosti a ucelenosti osobitne upraviť niektoré aspekty prechodu na menu euro.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že predkladateľ postupoval pri premene, prepočte a zaokrúhľovaní peňažných súm zo slovenskej meny na eur á v súlade s ustanoveniami generálneho zákona o zachovaní cenovej neutrality, čo reprezentuje matematický prepočet súm zaokrúhlených na dve desatinné miesta. Výnimky spočívajúce v zaokrúhlení prepo čítaných súm odlišne od vyššie uvedeného modelu predstavujú na jednej strane situácie, kedy sa pri jednotlivých sumách jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu, prípadne iného druhu rozpo čtu verejnej správy. V týchto prípadoch však predkladateľ striktne dodržal literu generálneho zákona, z ktorého vyplýva, že konečne stanovené sumy v eurách budú v závislosti od toho či sa jedná o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy prepočítané a zaokrúhlené buď na prospech osôb povinných znášať úhradu platieb alebo na prospech oprávnen ých príjemcov platieb. Na druhej strane odchýlka od matematického zaokrúhlenia bola použitá pri sumách, ktoré nemajú vplyv na cenovú neutralitu, a to za účelom zachovania právnej istoty spočívajú cej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom. V daných situáciách ide o zákonnom stanovené hraničné sumy, ktorých výšku sa navrhuje určiť tak, aby bola zabezpečená jednoduchá apliká cia ustanovení zákona.

Návrh zá kona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie, ako aj s ustanoveniami generálneho zákona.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Materiál nemá finančný, ekonomický , environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa v súvislosti so zavedením meny euro menia a dopĺňajú zákony patriace do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civiln ého práva

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

v primárnom

- v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a č l. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

- v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

- v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

v sekundárnom

- v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01),

- v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3.mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv.01),

- v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú.v. ES L 189, 3.7.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006),

- v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o výmenných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov zavádzajúcich euro v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12 1998),

- v nariadení Rady (ES) č. 693/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa men í a dopĺňa nariadenie (ES) č. 974/98, pokiaľ ide o zavedenie eura na Slovensku (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008),

- v nariadení Rady (ES) č . 694/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2866/98, pokiaľ ide o prevodný kurz eura pre Slovensko (Ú. v. EÚ L 195, 24. 7. 2008).

b)je upravená v práve Európskej únie,

v primárnom

- v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. L 236, 23. 9.2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

- v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

– v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januá ra 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007, str. 8 ; Zb. roz. ESD 2007. str. I-00581),

- v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20.11. 2004, str. 3; Zb. roz. ESD 2004, str. I-08183).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o poruš ení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

5. Stupeň zlučiteľnosti

Úplný

6. Gestor

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dolo žka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Navrhovaná právna ú prava nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že predložený návrh zákona len čiastočne upravuje isté špecifiká, ktoré so sebou priniesol už samotný generálny zákon, je možné konštatova◊, že nemá negatívny dopad na obyvate◊ov. Realizáciou predloženého ná vrhu zákona sa rovnako nepredpokladá ani negatívny dopad na hospodárenie podnikate◊skej sféry ani na hospod árenie iných právnických osôb.

Pri vykonaných premenách, prepočtoch a zaokrúhleniach konečných súm vyjadrených v slovenských korunách na menu euro bol striktne dodržiavaný princí p cenovej neutrality, ako aj princíp prednostného zaokrúhlenia smerom nadol alebo nahor v závislosti od toho, či sa jednalo o príjem alebo výdavok štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy.

V rámci návrhu zákona sa ďalej navrhuje špecifický spôsob zaokrúhľovania výsledných súm sankcií, ktorých dolná a horná hranica je určen á priamo zákonom – v tomto prípade sa navrhuje ich zaokrúhľovanie, ako vo vzťahu k dolnej, tak aj vo vzťahu k hornej sadzbe sankcie tak, že výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky eur smerom nadol. Z h ľadiska prípadných rozdielov vo výške pokuty, resp. výnosu z nej (pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu) možno konštatovať, že pri aplikácii navrhovanej konštrukcie 'na desiatky eur smerom nadol' sa hranica dolnej alebo hornej sadzby pokuty môže zmeniť od 0,01 eura do 9,99 eur, čo v prepočte na slovenské koruny predstavuje rozdiel cca od 0,30 Sk do 301 Sk. Prípadný dopad na verejné financie z titulu zníženia sadzieb peňažných sankcií nemožno vopred vyčísli ť, keďže výška sankcie je v konečnom dôsledku na posúdení príslušného orgánu, ktorý pri jej ukladaní zohľadňuje viaceré okolnosti vzniku protiprávneho stavu, ktorý zakladá prá vnu zodpovednosť.

2.Odhad ekonomických dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nebude ma ť ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Uvedené sa uvádza vzhľadom na skutočnosť, že podnikatelia zapísaní v obchodnom registri majú v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 a 7 (§ 9 ods. 5) generá lneho zákona možnosť vykonať premenu, prepočet a zaokrúhlenie menovitých hodnôt vkladov do imania a menovitých hodnôt základných imaní v lehote jedného roka od zavedenia meny euro v Slo venskej republike prostredníctvom návrhu na zápis premeny menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základné ho imania obchodných spoločností a družstiev vrátane kmeňového imania štátnych podnikov podľa osobitného predpisu bezodplatne.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený návrh z ákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Realizácia predloženého návrhu zákona nebude mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Návrh zá kona nebude mať vplyv ani na podnikateľské prostredie.

B. Osobitná časť

K Èl. I (Občiansky zákonník)

K bodu 1

Uvedená zmena sa navrhuje vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike; bola predmetom konzultácií s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, ako orgánom, v ktorého vecnej pôsobnosti sa nachádza zákon č. 281/2001 Z. z. o zá jazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktoré vyjadrilo záujem na zachovaní uvedeného ustanovenia.

K bodu 2 a 3

Národná banka Slovenska vzniesla v rámci pripomienkového konania zásadnú pripomienku týkajúcu potreby zmeny ustanovenia § 779 Občianskeho zákonníka, a to z d ôvodu, že doterajšie znenie § 779 Občianskeho zákonníka by znamenalo, že by išlo o uplatňovanie administratívneho nástroja menovej regulácie, ktorý je principiálne nezlučiteľný so štandardný mi menovými nástrojmi v eurozóne.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripomienke Národnej banky Slovenska vyhovelo a dotknuté ustanovenie upravilo. Zmeny väčšieho rozsahu ustanovení 14. hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka (Vklady) posúdi rekodifikačná komisia.

K Èl. II (Obchodný zákonník)

K bodu 1 až 3

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike. Generálny zákon, ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Obchodný zákonní k opomenul vyriešiť tieto ustanovenia vo svojom novelizačnom článku IV.

K Èl. III (Občiansky súdny poriadok)

K bodom 1, 2, 6 až 8

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách.

Pokuty uložené v slovenských korunách podľa § 53 ods. 1 a 2, § 250b ods. 4, § 250u a § 273 ods. 1, ktoré sa stanú splatnými po 1. januári 2009, sa nahrádzajú v týchto ustanoveniach sumami v eurá ch po prepočte konverzným kurzom a po zaokrúhlení na celé eurá nadol. Dopad na štátny rozpočet bude minimálny (bagateľný). V súdnej praxi nemožno vysledovať prípady, kedy by boli uložené pokuty v maxim álnej zákonnej výške, avšak predpokladá sa ich nízky výskyt. Zámerom tejto úpravy je zabezpečiť jasnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu určením pevnej sumy uloženej pokuty v rámci jej prepo čtu na eurá a následného zaokrúhlenia na celé eurá smerom nadol. Ide o zavedenie spôsobu zaokrúhľovania v prospech účastníka (obdobne, ako sa navrhuje zaokrúhľovanie v prospech poplatníka v zá kone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

K bodu 3 a 4

Uvedené ustanovenia sa vkladá do Občianskeho súdneho poriadku za účelom zníženia administratívnej záťaže registrových súdov, ktorá je spô sobená vstupom Slovenska do menovej únie. Navrhované ustanovenie by malo významným spôsobom znížiť náklady, ktoré by boli s poštovým doručovaním uvedených uznesení a potvrdení spojené. Predpokladan á úspora iba na poštových službách sa predpokladá až na úrovni 4 miliónov Sk, pričom pre spoločnosti nebude znížená právna istota, nakoľko v zmysle § 10 generálneho zákona sa odo dň a zavedenia eura považujú menovité hodnoty znejúce na slovenské koruny za menovité hodnoty znejúce na eurá, a to v prepočte a po zaokrúhlení podľa stanovených pravidiel.

Uvedené oslobodenie od doručovania uznesenia sa bude týkať iba konaní o premene podľa osobitných predpisov, za ktoré sa považujú za konania podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, ktoré sa podávajú v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. na novom tlačive, alebo podľa § 3 uvedenej vyhlášky – na zmenovom formulári, avšak samostatne. Pôjde teda iba o zá pisy premeny, ktoré nebudú spojené s iným návrhom na zmeny a jediným predmetom konania bude vykonanie premeny menovitých hodnôt. Ak zapísaná osoba spojí premenu s akýmkoľvek iným návrhom na zmenu, nové ustanovenie § 200f sa naň nebude vzťahovať a použijú sa štandardné ustanovenia registračného konania.

Ustanovenie navrhovaného § 200f sa nebude vzťahovať na premenu súhlasom podľa navrhovaného ustanovenia § 12a ods. 3 z ákona č. 530/2003 Z. z., nakoľko v tomto osobitnom konaní sa uznesenie nebude vydávať.

Výpis sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, a to až nadobudnutím účinnosti premeny, po zápise do Obchodného registra, ktorý nemôže byť vykonaný skôr ako k 1. januáru 2009.

K bodu 5

Odvolanie voči uzneseniu, ktoré sa podľa § 200f nemusí doručovať nie je prípustné. Pôjde teda iba o uznesenia v konaniach o premene začatých na návrh podľa § 2 a § 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. a konania o premene iniciované súhlasom s navrhnutou metódou prepočtu podľa § 12a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z..

K bodu 9

V súvislosti so zavedením meny eura v Slovenskej republike je potrebné vykonať zmeny v ustanovení o určení najvyššieho prípustného rozsahu zráž ok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, tak aby z čistej mzdy ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, bolo možné zraziť na vymoženie pohľad ávky oprávneného len jednu tretinu.

K Èl. IV (Notársky poriadok)

Podľa § 91 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov mož no notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z Notárskeho poriadku, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažn ým spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa ods. 2 písm. b) uvedeného ustanovenia je disciplinárnym opatrením aj udelenie peňažnej pokuty až do výšky 100 000 Sk.

Vzhľadom na prijatie meny euro v Slovenskej republike od 1. januára 2009 a stanovený konverzný kurz by sa uvedená suma mala pri dodržaní princípu cenovej neutrality prepočítať a nahradiť čiastkou 3.319,39 €. Po vzájomnej dohode so zástupcami Notá rskej komory Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že uvedená čiastka bude zaokrúhlená na sumu 3.300 € vzhľadom na to, že zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky chcú zabrániť možnosti vzniku aplika čných problémov v prípade, ak by čiastka zostala nezaokrúhlená a vyjadrená striktne v záujme dodržania princípu cenovej neutrality. Výsledná suma je na prospech povinných osôb.

K Èl. V (Exekučný poriadok)

K bodu 1

V prípade skladania peňažnej zábezpeky sa prepočet na menu euro uskutoč nil podľa zásady cenovej neutrality a zaokrúhlenie bolo vykonané na eurocent. Jedná sa o zábezpeku, ktorú exekútor skladá v prospech účtu Slovenskej komory exekútorov.

K bodu 2

Zaokrúhľovanie na celé koruny nadol sa nahrádza zaokrúhľovaním na eurocent nadol. Ustanovenie plne rešpektuje § 24 ods. 5 generálneho zákona.

K bodu 3, 4 a 5

Zaokrúhľovanie súm, ktoré tvoria hraničnú hodnotu veci alebo sumy, ktoré nepodliehajú exekúcii sa zaokrúhľuje na eurocent a v súlade so zásadou cenovej neutrality.

K bodu 6

Odhad spísaných vecí, ktoré podliehajú exekúcii vykoná znalec, s výnimkou ak hodnoty týchto vecí neprevyšuje v súčasnosti sumu 20 000,- Sk. Pri zaokr úhlení na dve desatinné miesta, by sme dospeli k sume, ktorá by bola exekútorom ťažko posúditeľná. Rozdiel v jednom eurocente by nedokázal odhadnúť, a tým ani stanoviť hranicu, od ktorej sa musí vykonať znalecký posudok. Z tohto dôvodu sa navrhuje zaokrúhlenie nahor na sumu 665 eur. Nejedná sa o príjem a ani výdavok štá tneho rozpočtu. Navrhnutým prepočtom, ktorý prekračuje princípy cenovej neutrality, sa v tomto konkrétnom prípade nevytvára žiadny priestor na poš kodenie niektorého z účastníkov trhu. Suma 20 000,- Sk je len hraničnou, hodnotou, ktorú zákon definuje. Jej prepoč tom a následným zaokrúhlením o vyše jedno euro nahor nevznikne strata a ani prospech pre žiadny subjekt. Naopak sa docieli presnosť a zrozumiteľnosť právneho predpisu.

K bodom 7 až 9

Zaokrúhľovanie sa bude vykonávať na celé desiatky eur smerom nadol. Jedná sa o sankcie, resp. ich horné výšky, ktoré ukladá tak Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako i Slovenská komora exekútorov. Exekučný poriadok je právny predpis, ktorý vzhľadom na svoj charakter musí mať jasné a zrozumiteľné ustanovenia. Pre dodrž anie koncepčnosti sa navrhuje zaokrúhľovať na celé desiatky eur nadol pri sumách, ktoré tvoria hornú hranicu ukladaného disciplinárneho opatrenia a v tejto výške sú ukladané výnimočne. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a ich zaokrúhlenie na celé desiatky eur nadol neprinesie podstatný zásah do štátneho rozpočtu, keďže sa jedná o hornú hranicu pokuty a v takejto výške býva ukladaná zriedka. Nepríde ani k poškodeniu fyzických a ani právnick ých osôb, práve naopak. Zníži sa horná hranica trestného postihu pre ne (resp. pre špecifický subjekt, akým je exekútor).

K bodu 10

Uvedené prechodné ustanovenie sa zavádza na základe návrhu Národnej banky Slovenska.

K odseku 1

Doplnenie predmetného prechodného ustanovenia je dôležité v záujme vytvorenia predpokladov na plynulé a bezproblémové zabezpečenie prípravy na prechod a prechodu na euro v oblasti bankovníctva.

K odseku 2

Banky, ktoré pôsobia na slovenskom trhu, nie sú z technických príčin schopné akceptovať príkaz exekútora na zablokovanie účtu, zaslaný formou upovedomenia o začatí exekúcie. Preto bude takémuto príkazu vyhovené druhý pracovný deň pod dni zavedenia eura.

K Èl. VI (Zákon č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistický ch koncentračných táborov a zajateckých táborov v znení zákona č. 126/2002 Z. z.)

K bodom 1 až 7

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K čl. VII (Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z. a zákona č. 207/2008 Z. z.)

Predmetnou zmenou sa navrhuje premena výšky pokuty za spáchaný priestupok v zmysle ustanovenia § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu, preto bolo vykonané zaokrúhlenie konečnej sumy na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. VIII (Zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armá d, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení zákona č. 439/2002 Z. z., zákona č . 443/2002 Z. z., zákona č. 563/2003 Z. z. a zákona č. 129/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 5

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepo čítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. IX (Zákon č. 527/2002 Z. z o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej n árodnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení z ákona č. 568/2007 Z. z.)

K bodom 1, 2, 4, 6, 7, 8, 12 až 15

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzný m kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú uvedené (prepočítané a zaokrúhlené) na dve desatinné miesta (okrem zmien v § 13, 17 a 26) tak, aby v súlade s úpravou generálneho zákona bola zabezpečená čo najväčš ia miera cenovej neutrality.

K bodom 3, 5, 9 až 11

Dôvodom iného ako matematického zaokrúhlenia prepočítaných súm je skutočnosť, že ide o zákonom stanovené hraničné hodnoty, na ktoré nemá vplyv princíp cenovej neutrality v zmysle generálneho zákona, ako aj záujem na zachovaní právnej istoty spočívajúcej v zrozumiteľnosti právnej normy voči jej adresátom.

K Èl. X (Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v ýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z. z. a zákona č. .../2008 Z. z.)

K bodu 1

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zavedenie meny euro v Slovenskej republiky nie je relevantným titulom na akéko ľvek sprísňovanie zákonnej právnej úpravy vo význame zvyšovania dolnej alebo hornej sadzby sankcie peňažného charakteru. Z uvedeného dôvodu preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za jedin ý vhodný spôsob konverzie sankcií peňažného charakteru ich výsledné zaokrúhlenie smerom nadol. Pokuty v novelizovanom zákone sú vyjadrené minimálnou a maximálnou výškou, resp. dolnou a hornou sadzbou, pričom tento model zostáva zachovaný. Prepočet pokút vyjadrených v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať spôsobom, kedy sa výsledné sumy po prepočítaním konv erzným zaokrúhlia na celé desiatky eur smerom nadol. V rámci praktickej aplikácie zákona sú pokuty ukladané len výnimočne na hornej hranici sadzby – z uvedeného dôvodu sa teda javí zaokrúhlenie výsledn ých súm na celé desiatky eur smerom nahor ako optimálne riešenie, keďže výsledná suma pokuty, ktorá bude uložená je výsledkom posúdenia viacerých kritérií hmotnoprávnej povahy (závažnosť protizákonného konania, intenzita konania, osoba páchateľa a pod.), ktoré realizuje príslušný správny orgán v rámci rozhodovania o pokute. Súčasne platí, že takto vyjadrené sankcie budú vyjadrené v celých číslach.

Z hľadiska riešenia hraničnej situácie, kedy došlo k uloženiu pokuty pod ľa novelizovaného zákona, ktorá bola vyjadrená v slovenskej mene (slovenské koruny), pričom splatnou sa stáva po dni zavedenia eura, resp. má byť zaplatená v eurách, sa bude postupovať podľa príslušný ch ustanovení generálneho zákona. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, a preto ich zaokrúhľovanie po prepočte konverzným kurzom sa vykoná smerom nadol na celé centy na prospech osôb, ktoré sú povinné tieto sankcie znášať. Uvedený záver podporuje naviac aj fakt, že zavedenie meny euro nie je dôvodom na sprísnenie už raz právoplatne uložených sankcií.

K bodu 2

Z dôvodu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s realizáciou práva na náhradu škody podľa novelizovaného zá kona sa navrhuje priamo zákonom ustanoviť spôsob zaokrúhľovania náhrady škody priznanej v slovenskej mene, ktorá sa stane splatnou po dni zavedenia eura. Z hľadiska metodiky zaokrúhľovania sa uplatňuje princí p zaokrúhľovania na najbližší eurocent smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, rešpektujúc tak základné princípy prechodu na euro definované v generálnom zákone.

K Èl. XI (Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 562/2004 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 657/2007 Z. z. a zákona č. 659/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Sumy ustanovené v slovensk ých korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy sú premenené , prepočítané a zaokrúhlené na celé eurá smerom nadol v zmysle príslušných ustanovení gener álneho zákona (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K bodu 3

Cieľom predmetného ustanovenia je snaha odľahčiť registrové súdy ako aj podnikateľ ov od nadmernej administratívnej záťaže, ktorá by im s vysokou pravdepodobnosťou bola spôsobená prechodom na euro v Slovenskej republike vzhľadom na povinnosť zakotvenú tak v ustanovení § 10 ods. 1 ako aj v § 768e Obchodného zákonníka. Systém zavedený v § 10 a nasl. generálneho zákona síce zaviedol zjednodušený spô sob rozhodovania o premene menovitých hodnôt do imania, avšak napriek tomu ostal zachovaný relatívne komplikovaný postup premeny menovitých hodnôt zo slovenskej meny na menu euro. Nové ustanovenie zavádza novú alternatí vu, ktorá nenahrádza existujúce možnosti premeny, iba ich doplňuje o novú možnosť, ktorá bude z existujúcich možností administratívne najjednoduchšia tak pre podnikateľov ako aj pre registrové súdy.

K odseku 1:

Odo dňa účinnosti zákona budú registrové súdy uvádzať popri menovitých hodnotách v slovenských korunách aj menovité hodnoty v eurách. Uvá dzanie menovitých hodnôt v eurách bude mať iba informatívny charakter a bude sa týkať všetkých menovitých hodnôt uvádzaných na výpisoch z obchodného registra, pričom ale nepôjde o duá lne zobrazovanie v zmysle ustanovenia § 18 generálneho zákona. Aj po 1. januári 2009 budú mať totiž menovité hodnoty v eurách iba informatívny charakter, a to až do vykonania premeny.

K odseku 2:

Prepočet bude založený na najpresnejšej metóde, ktorú generálny zákon spolu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá (ďalej len ' vyhláška MS SR č. 246/2008 Z. z.') pripúšťajú. Menovitá hodnota v slovenských korunách bude vydelená konverzným kurzom a výsledok bude zaokrúhlen ý na 6 desatinných miest nahor.

Pri spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 200 tisíc Sk s dvoma spoločníkmi s rovnakým obchodn ým podielom sa teda menovité hodnoty v eurách získajú nasledovným prepočtom:

100 000 Sk / 30,126 = 3319,3918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení nahor na 6 desatinných miest rovná 3319,391888 € na jeden podiel.

Základné imanie sa následne získa súčtom menovitých hodnôt vkladov v eurách, čiže:

3319,391887 € + 3319,391887 € = 6638,783776 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

200 000 Sk / 30,126 = 6638,7837748124543583615481643763 € čo sa po zaokrúhlení rovná 6638,783775 €. Pri porovnaní so sumou získanou súčtom vkladov do imania zistíme, že spoločnosť by mala zvýšiť zá kladné imanie o 0.000001 €, čo však po zaokrúhlení na celé eurocenty (2 desatinné miesta) bude znamenať, že pomer vkladov aj imania ostane zachovaný bez potreby akýchkoľvek dodatočných krokov.

Pri akciovej spoločnosti so základným imaním 10 mil. Sk rozdeleným na 10 mil. akcií s menovitou hodnotou 1 Sk bude premena vyzerať nasledovne:

1 Sk / 30,126 = 0,033193918874062271791807740821881 € čo sa po zaokrúhlení bude rovnať 0,033194 €.

Základné imanie sa získa vynásobením menovitej hodnoty akcií v eurách ich počtom v emisii (10 mil.) čiže zá kladné imanie sa bude rovnať 0,033194 € * 10 mil. = 331.940 €.

Pri konverzii základného imania podľa pravidiel pre konverziu vkladov do imania by sme však získali nasledovný výsledok:

10 mil. / 30,126 = 331939,18874062271791807740821881 €, čo by po zaokrúhlení bolo 331939,188741 €. Pri takto extrémnom prí pade by teda vznikol rozdiel iba 0,811259 € čo je približne 80 eurocentov na celú 10 miliónovú emisiu. O túto sumu by spoločnosť musela upraviť svoje základn é imanie, pričom vzhľadom na primerané použitie ustanovení generálneho zákona sa v prípade dodržania podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom by na túto úpravu mala použiť prostriedky z nerozdeleného zisku predchádzajúcich období, iné vlastné zdroje financovania tvoriace jej vlastné imanie alebo prostriedky rezervného fondu. O úprave hodnoty zá kladného imania sa hovorí z dôvodu, že generálny zákon vo svojom ustanovení § 10 ods. 4 druhá veta ustanovuje, že premena menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro sa nepovažuje za zvýšenie ani za zníženie výšky menovitej hodnoty vkladov do imania alebo výšky základného imania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a ostatných osobitných zákonov, ani za právny úkon, na ktorý sa vyžaduje súhlas alebo predchádzajúci súhlas pod ľa osobitných predpisov, ak sa rozhodnutie o tejto premene neodchýli od podmienok a obmedzení ustanovených generálnym zákonom pre premenu menovitej hodnoty vkladov do imania a základného imania zo slovenskej meny na eurá.

K odseku 3

Ako už bolo uvedené, uvádzanie menovitých hodnôt v eurách na výpisoch z obchodného registra bude mať iba informatívny charakter, a teda nebude dotknutá povinnosť podnikateľov vykonať premenu podľa osobitného predpisu (podľa § 10 a nasl. generálneho zákona, s prihliadnutím § 768e Obchodného zákonníka a na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24 6/2008 Z. z.).

Odsek 3 však umožňuje zapísaným osobám vysloviť súhlas s informatívnym prepočtom súdu, resp. s metódou tohto prepočtu, pričom takýto súhlas sa bude považovať za vykonanie premeny podľa uvedené ho osobitného predpisu. Súhlas sa nemusí podávať na žiadnom osobitnom formulári a bude sa v zásade posudzovať podľa obsahu a nie podľa formy. Jedinými formálnymi požiadavkami sú, aby bol súhlas písomný a podpísaný členmi štatutárneho orgánu zapísanej osoby oprávnenými konať za tú to osobu, pričom ich podpisy musia byť úradne osvedčené. Po obsahovej stránke musí ísť o bezvýhradný súhlas s metódou prepočtu podľa odseku 2.

Samozrejme, cenou za súhlas s presným zaokrúhlením je relatívne veľký počet desatinných miest pri menovitých hodnotách zapísaných v registri. Toto však môže zapísaná osoba kedykoľvek dodatočne odstrániť a zaokrúhliť menovité hodnoty naprí klad aj na celé eurá. V takom prípade však už bude musieť postupovať pravdepodobne podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zvýšení alebo zní žení základného imania, nakoľko rozdiel ktorý vznikne už s vysokou pravdepodobnosťou nebude spĺňať kritériá generálneho zákona (najmä zachovanie pomeru menovitých hodnôt vkladov, cenová neutralita alebo lehota dokedy môže podľa týchto ustanovení postupovať). Takto môže samozrejme zapísaná osoba rozhodnúť aj bez udelenia súhlasu s informatívnym prepočtom, pričom v závislosti od zaokrú hlenia bude postupovať buď podľa § 10 a nasl. generálneho zákona (vyplní a podá formulár návrhu na premenu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 246/2008 Z. z.) alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka pre zvýšenie alebo zníženie základného imania (vyplní a podá formulár návrhu na zmenu zapísaných údajov v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.).

Na súhlas ktorý nebude spĺňať niektorú z požiadaviek odseku 3, resp. na späťvzatie súhlasu sú d nebude prihliadať.

K odseku 4

Po doručení súhlasu s premenou súd vykoná premenu bezodkladne. Premena sa vykoná jednoduchým vypustením menovitých hodnôt v slovenských korunách, prič om momentom premeny menovité hodnoty v eurách nebudú mať už iba informatívny charakter, ale pôjde o skutočné menovité hodnoty.

V prípade súhlasov zaslaných registrovým súdom v období medzi 1. decembrom 2008 (začiatkom uvádzania informatívnych menovitých hodnôt v eurách) a 1. januárom 2009 (vstupom Slovenska do Hospodárskej a menovej únie) vykoná súd tú to premenu najneskôr do 31. januára 2009. Táto lehota na vybavenie prvých súhlasov je odôvodnená očakávaným veľkým počtom súhlasov doručených registrovým súdom v uvedenom období.

K odseku 5

Odsek 5 odkazuje na primerané použitie ustanovení osobitného predpisu. Pôjde v zásade o ustanovenia generálneho zákona - § 10 ods. 3 ktorý napríklad stanovuje lehoty na vykonanie premeny. Podľa § 10 ods. 4 sa zasa pri premene menovitej hodnoty vkladov na výsledné hodnoty nevzťahujú obmedzenia osobitného zá kona (napr. aby išlo o celé kladné čísla), resp. že táto premena sa pri zachovaní pravidiel pre prepočet nebude považovať za zvýšenie alebo zníženie základného imania, a teda bude postačovať rozhodnutie štatutárneho orgánu zapísanej osoby.

Podľa primeraného použitia § 11 ods. 1 uvedeného zákona sa však nebude môcť ani udelením súhlasu podstatne zmeniť podiel spoločníkov na základnom imaní. Ak by teda v niektorých extrémnych prí padoch prepočet metódou podľa odseku 2 spôsobil podstatnú zmenu pomeru podielov spoločníkov na základnom imaní, a teda podstatnú zmenu pomeru hlasovacích práv, štatutárny orgán by s takýmto informatí vnym prepočtom nemal súhlasiť bez spolurozhodovania spoločníkov. Pri zaokrúhľovaní na 6 desatinných miest by však takáto situácia s vysokou pravdepodobnosťou nemala nastať.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 2 generálneho zákona zapísaná osoba na prípadnú úpravu základného imania použije prostriedky z nerozdelené ho zisku predchádzajúcich účtovných období alebo iné vlastné zdroje financovania tvoriace vlastné imanie. K úprave základného imania smerom nadol, i keď iba o pár centov v zásade nemôže prísť , nakoľko vklady do imania sa zaokrúhľujú vždy nahor, a teda základné imanie získané ako ich súčet bude vždy buď rovné alebo vyšš ie ako keby bolo prepočítané na základe rovnakých pravidiel ako vklady samotné.

Na základe primeraného použitia § 11 ods. 3 generálneho zákona musí štatutárny orgán, ktorý dáva súhlas podľa navrhovaného § 12a odsek 3 dbať na to, aby nebol premenou zmenený vzájomný pomer veľkostí podielov na základnom imaní. Zodpovednosť za nesprávne udelený súhlas nesie štatut árny orgán a súd, ktorý prepočet urobil, nakoľko premena nastáva až zaregistrovaním súhlasu s metódou prepočtu a nie prepočtom, ktorý má iba informatívny charakter. Ak by súhlas zmenil vzájomný pomer podielov, musí štatutárny orgán žiadať o rozhodnutie spoločníkov (valné zhromaždenie). V zásade by sa m uselo postupovať podľa ustanovení o zvýšení základného imania a zapísaná osoba by musela rozhodnúť postupom a väčšinou vyžadovanou pre zvýšenie základného imania. Ak sa dodržia ďalš ie ustanovenia generálneho zákona, štatutárny orgán môže sám rozhodnúť aj o príslušnej zmene stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch príslu šnej osoby.

Na základe primeraného použitia § 12 ods. 1 generálneho zákona nadobudne premena súhlasom účinnosť zápisom do obchodného registra (pri súhlasoch podan ých pred 1. januárom 2009 (účinnosť tohto ustanovenia sa navrhuje na 1. decembra 2008) najskôr až 1. januára 2009), pričom štatutárny orgán by mal bezodkladne vykonať príslušné zmeny aj v zozname spoločníkov, ak spoločnosť takýto zoznam vedie.

K bodu 4

Odsek 1 stanovuje, že po zaregistrovaní súhlasu udeleného v súlade s ustanovením § 12a, registrový súd odstráni z výpisu príslušnej zapísanej osoby, ktorá týmto spôsobom vykonala premenu, menovité hodnoty vyjadrené v slovenských korunách. Menovité hodnoty v eurách týmto momentom prestávajú mať iba informatívny charakter. Táto zmena, a teda účinnosť premeny prostredníctvom súhlasu môže samozrejme nastať až po vstupe Slovenska do menovej únie.

Odsek 2 sa vysporiadava so všeobecnou povinnosťou ukladať do registra pri každej zmene údajov úplné znenie stanov, spoločenskej zmluvy alebo iného právneho dokumentu o zriadení alebo vnútorných pomeroch so zapracovaný mi zmenami. V záujme maximalizácie zjednodušenia procesu premeny prostredníctvom súhlasu podľa § 12a ods. 3 pre zapísané osoby sa navrhuje odloženie tejto povinnosti až na zápis ďalšej zmeny, najneskôr však do dvoch rokov od zaregistrovania sú hlasu.

Samozrejme, navrhované ustanovenie nebráni zapísanej osobe priložiť k súhlasu nové znenie stanov aj pri udelení súhlasu. Ak zapísaná osoba podáva súhlas s premenou zároveň s návrhom na zá pis inej zmeny, musí samozrejme priložiť úplné znenie stanov zároveň s týmto návrhom.

K bodu 5

Cieľom predmetného prechodného ustanovenia je podrobne z procesného hľadiska upraviť situáciu, keď s údu bude po 1. januári 2009 doručený návrh na zápis, ktorý nebude súčasne spojený s návrhom na zápis premeny ako aj situáciu, ktorá nastane v dôsledku prerušenia konania podľa ustanovenia § 9 ods. 7 generálneho zákona, teda situáciu, keď sa konanie o návrhu na vykonanie zápisu údajov (vyjadrených v slovenskej mene) začalo, ale neskončilo predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Z procesného hľadiska rozdiel spočíva v následkoch odmietnutia vykonať zápis a v prerušení konania s následným zaslaním výzvy na zmenu alebo doplnenie návrhu.

Prerušenie konania ustanovuje samotný generálny zákon (§ 9 ods. 7), avšak tento bližšie neupravuje postup súdu, príslušné lehoty ani následky nedoplnenia návrhu alebo nevykonania jeho zmeny. Preto bolo nevyhnutn é všetky tieto procesné ustanovenia doformulovať.

Novonavrhované ustanovenie rieši aj kolíziu návrhu na zápis premeny s návrhom na zápis inej zmeny.

K Èl. XII (Zákon č. 7/2005 Z. z. konkurze a reš trukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z. a zákona č. 270/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 3 a 4

Prepočet hornej hranice pokuty vyjadrenej v platnom znení zákona v slovenskej mene na menu euro sa navrhuje vykonať neutrálne podľa generálneho zákona vzhľadom na to, že uložená pokuta môže byť aj príjmom všeobecnej podstaty.

K bodom 5 a 6

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K bodom 7 a 8

Pri prvej podmienke pre uznanie konkurzu za malý, ktorou je výška majetku, sa suma zaokrúhľuje na celé tisícky eur smerom nadol. Pri podmienke výšky obratu sa suma zaokrúhľ uje na celé tisícky eur smerom nahor a zvyšuje sa o tisíc euro. V záujme právnej istoty je vhodné, aby išlo o ľahko zapamätateľné sumy. Oproti doterajšej úprave sa týmto rozširuje okruh prí padov, kedy bude možné uznať konkurz za malý s účelom zjednodušenia a zrýchlenia konkurzného konania (praktické rozdiely, ktoré pri uvedených prepočtoch nastanú bude možné počítať v tisí coch slovenských korún, čo vzhľadom na hraničné sumy, o ktoré sa v danom prípade jedná (5 000 000 Sk a 10 000 000 Sk) je možné posúdiť ako akceptovateľnú odchýlku).

K bodom 9 až 11

Predmetné zmeny sa navrhujú vzhľadom na prechod na menu euro v Slovenskej republike.

K Èl. XIII (Zákona č. 8/2005 Z. z. o sprá vcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Horná hranica pokút, ktoré môže uložiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky spr ávcovi, sa zaokrúhľuje na celé desiatky eur smerom nadol (viď odôvodnenie k bodu 1 doložky finančných vplyvov).

K Èl. XIV (Zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č . 8/2005 Z. z.)

Ustanovenie § 9 zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje inštitút tzv. predbežnej konzultácie, ktorá má slúžiť na vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie prá vnej pomoci, oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady, prípadne na pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 9 ods. 4 je poplatok za poskytnutie predbežnej konzultácie 150 Sk, čo by po prepočte na menu euro bolo 4,97 €.

Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky chce byť prístupné sociálne slabším obč anom, ktorí sa na Centrum právnej pomoci obracajú, rozhodlo sa uvedený poplatok znížiť po zaokrúhlení na čiastku 4,5 €. Schodok v štátnom rozpočte, ktorý v hrubom odhade (v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo poskytnutých 1597 predbežných konzultácií v celkovom objeme 239.550,- Sk) je odhadovaný na cca 23.000,- Sk vykryje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z vlastných finančných zdrojov.

K Èl. XV (Zákon č. 547/2005 Z. z o odškodňovaní obetí okupácie Èeskoslovenska vojskami zväzu sovietskych socialistických republí k, Nemeckej demokratickej republiky, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky)

K bodom 1 až 3

Peňažné sumy vyjadrené v jednotných dotknutých ustanoveniach sa prepočítavajú podľa stanoveného konverzného kurzu v súlade s pravidlami uvedenými v generálnom zákone.

K Èl. XVI (Účinnosť)

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. decembra 2008 okrem ustanovení čl. I, čl. II, čl. III bodu 1. [§ 53 ods.1], bodu 2. [§ 53 ods. 2], bodu 6. [§ 250b ods. 4], bodu 7. [§ 250u], bodu 8. [§ 273 ods. 1] a bodu 9. [§ 279 ods. 1], čl. IV, čl. V bodu 1. [§ 12 ods. 1 písm. c)], bodu 2. [§ 71 ods. 1], bodu 3. [§ 104], bodu 4. [§ 115 ods. 2 písm. d)], bodu 5. [§ 115 ods. 2 písm. h)], bodu 6. [§ 122], bodu 7. [§ 192 ods. 1], bodu 8. [§ 221 ods. 1 písm. c)] a bodu 9. [§ 221 ods. 2 písm. b)], čl. VI, čl. VII, čl. VIII, čl. IX, čl. X, čl. XI bodu 1. [§ 11 ods. 1], bodu 2. [ § 11 ods. 2] a bodu 5. [§ 15c], čl. XII, čl. XIII, čl. XIV, čl. XV, ktoré nadobudnú účinnosť vzhľ adom na stanovený a schválený deň zavedenia eura v Slovenskej republike 1. januára 2009.

Bratislava, 20. august 2008

predseda vlády

Slovenskej republiky

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správaVšeobecná časť:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z., zákona č.25/2006 Z. z. a zákona č. 275/2006 Z. z a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela zákona o elektronickom podpise“) preberá právne akty Európskeho spoločenstva, predovšetkým transponuje do slovenského právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 č.1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy (ďalej len „smernica“) a reaguje na poznatky získané z jeho uplatňovania v praxi.Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky niektoré nové pojmy a inštitúty (elektronický podpis, zaručený elektronický podpis, certifikačná autorita, produkty pre elektronický podpis a pod.) a ustanovil, za akých podmienok má elektronický podpis právne účinky vlastnoručného podpisu a ustanovil tak zrovnoprávnenie dokumentov v elektronickej forme, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom s právnymi úkonmi, uskutočnenými v písomnej podobe. Zákon upravuje vzťahy, vznikajúce v súvislosti s vyhotovovaním a používaním elektronického podpisu, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri používaní elektronického podpisu a hodnovernosť a ochranu elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom. Elektronický podpis sa podľa súčasne platného zákona realizuje pomocou digitálneho podpisu. Dôvera voči elektronickému podpisu sa zakladá na spoľahlivosti zariadení a metód, ktoré boli pri jeho vytváraní použité. Zákon ustanovuje prevádzkové povinnosti, technické predpoklady a bezpečnostné požiadavky na zariadenia pre elektronický podpis, predovšetkým zo strany certifikačných autorít súvisiacich s elektronickým podpisom, ktoré sú konkretizované vo vykonávacích predpisoch vydaných Národným bezpečnostným úradom (ďalej len „úrad“).Po piatich rokoch praktickej aplikácie zákona je nutné reagovať na prudký rozvoj technológií v tejto oblasti a nevyhnutné je zohľadniť aj poznatky, získané z jeho uplatňovania v praxi. Novela zákona o elektronickom podpise reaguje na skutočnosti, ktoré spôsobovali aplikačné problémy a ktoré sú vzhľadom na rozšírenie používania elektronického podpisu a vzhľadom na plánované rozšírenie niektorých elektronických agend orgánov verejnej moci a ich uvedenie do ostrej prevádzky kľúčové a existenčné.Návrh novely zákona o elektronickom podpise harmonizuje zákon s právom Európskeho spoločenstva zavedením kompatibilných pojmov. Z vecného hľadiska sa však nemení koncepcia, filozofia ani členenie pôvodného zákona.Najpodstatnejšie zmeny, ktoré prináša predkladaná novela zákona o elektronickom podpise:◊plne reaguje na problémy, ktoré vyplynuli z praktickej aplikácie zákona,◊upravuje, spresňuje a dopĺňa terminológiu v oblasti elektronického podpisu,◊spresňuje a dopĺňa úlohy úradu (poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb vybraným orgánom štátnej správy, vedenie úplného zoznamu vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti, vydávanie certifikátu pre časovú pečiatku), ◊procesne upresňuje postup úradu pri posudzovaní zhody bezpečných zariadení na vyhotovenie a overenie zaručeného elektronického podpisu s bezpečnostnými požiadavkami, najmä stanovením lehoty na rozhodovanie.Novela zákona o elektronickom podpise naďalej upravuje iba problematiku elektronického podpisu, založeného na princípe asymetrického šifrovania (tzv. digitálny podpis), zachováva dve úrovne elektronického podpisu, líšiace sa spôsobom vytvárania a overovania, tzv. „obyčajný“ elektronický podpis a zaručený elektronický podpis. „Obyčajnému“ elektronickému podpisu nemožno podľa smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten kto by ho chcel použiť na právne úkony, musel by dokazovať, že sú splnené podmienky v zmysle § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Avšak pri zaručenom elektronickom podpise, vďaka prijatej „fikcii pravosti,“ ustanovenej v § 40 ods. 4 druhá veta Občianskeho zákonníka („písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom“) sa zrovnoprávňuje zaručený elektronický podpis s podpisom vlastnoručným a dokazovanie vyššie spomenutých zákonných podmienok nie je nutné.Ďalšou zmenou je ustanovenie povinnosti akreditovanej certifikačnej autority zasielať úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov a zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov a na druhej strane zavádza povinnosť úradu viesť zoznamy a poskytovať z nich informácie potrebné pre dlhodobé overovanie elektronického podpisu. Terminologicky presnejšie sa vymedzujú niektoré pojmy ako aj zavádzajú nové pojmy, ktorých prijatie a podrobnejšie vymedzenie vyplynulo z uplatňovania súčasne platného zákona v praxi. Väčšie rozšírenie zaručeného elektronického podpisu je závislé predovšetkým od pripravenosti štátnej správy a verejnej správy poskytovať elektronické služby občanom a podnikateľskej sfére. Prvou rozsiahlejšou aplikáciou, ktorá umožnila použitie zaručeného elektronického podpisu bolo podávanie daňových priznaní a colné vybavovanie. V súčasnosti sa pripravujú agendy orgánov štátnej správy, ktoré počítajú s využitím zaručeného elektronického podpisu. K nim patria okrem už uvedenej prevádzky daňovej agendy aj ďalšie, ako napr. obchodný register, plne elektronické agendy Ministerstva vnútra SR (register obyvateľstva a iné), kataster nehnuteľností, poisťovne, vydávanie cestovných dokladov, agenda priemyselného vlastníctva, a ďalšie. Vo veľkej miere je to dôsledkom vplyvu legislatívy Európskeho spoločenstva, ktoré vyžaduje umožniť používanie elektronickej komunikácie v nadväznosti na programy eEurope, Lisabonskú iniciatívu, IDA (Interchange of data between Administration) a pod., k plneniu ktorých sa prihlásila aj Slovenská republika.Predkladaná novela zákona e elektronickom podpise zachováva členenie súčasne platného zákona o elektronickom podpise, ktorý je dostatočne podrobný na vybudovanie potrebnej štruktúry, pričom pre technické postupy a usmernenia, ktoré si vyžadujú detailnejšiu úpravu alebo častejšie zmeny, splnomocňuje úrad na vydanie vykonávacích právnych predpisov.Návrh novely zákona o elektronickom podpise je štvrtou novelou zákona. K prvej priamej novele zákona o elektronickom podpise došlo prijatím zákona č. 679/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Touto novelou bol do zákona doplnený iba nový pojem „prenos pomocou elektronických prostriedkov“. Uvedený pojem však obsahovo ani vecne nesúvisel s problematikou a obsahom zákona, preto bol neskoršou novelou zákona vypustený. K druhej priamej novele zákona došlo prijatím zákona č. 25/2006 Z. z., ktorý nekoncepčne zaviedol do § 5 ods. 2 výnimku z § 5 ods. 1 z obligatórneho používania zaručeného elektronického podpisu pri styku s orgánmi verejnej moci. Tretia novela, uskutočnená prostredníctvom zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy, zaviedla možnosť použitia „obyčajného“ aj zaručeného elektronického podpisu v styku s orgánmi verejnej moci.Predkladaný návrh zákona obsahuje aj návrhy legislatívno-technického charakteru za účelom spresnenia textu s prihliadnutím na požiadavku presnosti a jednoznačnosti právneho predpisu a zosúladenia niektorých ustanovení s platnými všeobecno-záväznými právnymi predpismi.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Predkladateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu právneho predpisu : Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.3. Problematika návrhu právneho predpisu :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:◊primárnom:-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, články 47 ods. 2, 55 a 95◊sekundárnom:-Smernica 1999/93/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy,-Rozhodnutie Komisie č. 2000/709/ES zo 6.novembra 2000 o minimálnych kritériách, ktoré musia členské štáty zohľadniť pri menovaní subjektov podľa článku 3 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre elektronické podpisy,-Rozhodnutie Komisie č. 2003/511/ES zo 14.júla 2003 o zverejnení referenčných čísel pre všeobecne uznané normy na produkty pre elektronické podpisy podľa smernice 1999/93/ES Európskeho parlamentu a Rady.b) nie je upravená v práve Európskej únie;c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii : a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky, b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne prechodné opatrenia, c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia nebola určená, d) proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení, e) zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov; vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 538/2002 Z. z. o formáte a obsahu kvalifikovaného certifikátu, o správe kvalifikovanýchn certifikátov a o formáte, periodicite a spôsobe vydávania zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov (o kvalifikovaných certifikátoch); vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 539/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časovej pečiatky a požiadavky na produkty pre elektronický podpis (o produktoch elektronického podpisu); vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 540/2002 Z. z. o podmienkach na poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb a o požiadavkách na audit, rozsah auditu a kvalifikáciu audítorov a vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 541/2002 Z. z. o obsahu a rozsahu prevádzkovej dokumentácie vedenej certifikačnou autoritou a o bezpečnostných pravidlách a pravidlách na výkon certifikačných činností. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie : úplný6. Gestor a spolupracujúce rezorty: Národný bezpečnostný úradDoložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov nazamestnanosť a podnikateľské prostredie1. Odhad vplyvov na verejné financie Odhad finančných dôsledkov na štátny rozpočet: Príjmy štátneho rozpočtu Počas päťročnej praktickej aplikácie ustanovení zákona úrad v rámci kontrolnej činnosti nezistil zo strany kontrolovaných subjektov (akreditované certifikačné autority, certifikačné autority a registračné autority) závažnejšie porušovanie povinností na úseku elektronického podpisu a nebolo potrebné za ne uložiť zo strany úradu sankcie. Na základe uvedených skutočností a zohľadnenia súčasného legislatívneho stavu sa nepredpokladajú zvýšené príjmy z pokút do štátneho rozpočtu. Zavedením nového správneho poplatku za podanie žiadosti o predĺženie platnosti certifikátu produktu pre elektronický podpis vydaného na základe konania o uznanie zhody technických prostriedkov na vyhotovenie a overenie elektronického podpisu sa obdobne nepredpokladajú zvýšené príjmy do štátneho rozpočtu do roku 2010, a to z dôvodu, že akreditované certifikačné autority a certifikačné autority majú platné certifikáty produktov pre elektronický podpis do rokov 2009 a 2010. Výdavky zo štátneho rozpočtuBody 1. až 7. novely:Predpokladané finančné náklady: žiadne.Bod 8. novely:1. rozšírenie úloh úradu o poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb vybraným zložkám, teda vydávanie kvalifikovaných certifikátov pre uvedené rezorty, je technicky možné prostredníctvom akreditovanej certifikačnej autority - Slovenskej národnej certifikačnej autority (SNCA), ktorou je úrad.. Možno predpokladať, že každá zložka na vlastné náklady zriadi vlastnú registračnú autoritu, nie je to však bezpodmienečne nutné. Predpokladané finančné náklady: vybudovanie jednej registračnej autority si vyžiada približne 600.000,-Sk (šesťstotisíc slovenských korún). Objem nákladov úradu na poskytovanie certifikačných služieb závisí od objemu požiadaviek rezortov na vydanie certifikátov. Jediným nutným nákladom je obstaranie licencie na vydanie certifikátu. Úrad v súčasnosti disponuje cca. počtom 5000 licencií. Ak požiadavky rezortov prekročia uvedený objem licencií, bude potrebné zakúpiť ďalšie. Objem potrebných finančných prostriedkov pre jednorázovo zakúpenú licenciu je cca 1000.- Sk (jedentisíc slovenských korún). Rozloženie nákladov v rokoch je rovnako závislé od objemu požiadaviek rezortov v nasledujúcich obdobiach2. rozšírenie úloh úradu o uchovávanie zoznamov vydaných a zrušených kvalifikovaných certifikátov tak, aby sa umožnilo dlhodobé overovanie elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom si vyžiada náklady na obstaranie príslušnej technológie a programového vybavenia. Tieto náklady bude potrebné vynaložiť v období od schválenia novely zákona do nadobudnutia účinnosti uvedenej v čl. IV. novely zákona (t. j. 1. január 2009). Predpokladané finančné náklady: objem nákladov na poskytovanie služby dlhodobého uchovania zoznamu vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti, ktoré zašlú akreditované certifikačné autority úradu podľa § 14 ods. 3 písm. e) je 8 mil. Sk.3. vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.Navrhovaná novela nemá žiaden dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií.Navrhovaná novela bude mať predpokladaný dopad na štátny rozpočet na kapitálové výdavky vo výške 10 800 000,- Sk, z toho vo výške 600 000,- Sk v roku 2008, vo výške 9 100 000,- Sk v roku 2009 a vo výške 1 100 000,- Sk v roku 2010. Predpokladané finančné náklady:1. Vybudovanie jednej registračnej autority : 600.000,-Sk.2. Nákup licencií na vydanie kvalifikovaného certifikátu – 1 000 000,- Sk.3. Technológia pre dlhodobé overovanie e-dokumentov – 8 000 000,- Sk.PoložkaAktivita200820092010Vybudovanie registračných autorít713Nákup strojov, prístr., zar., techn. a náradia600 000,-600 000,-600 000,-Celkom600 000,-600 000,-600 000,-Predpokladané náklady rezortov na vybudovanie registračných autorít budú zabezpečené z vlastných zdrojov rezortov.PoložkaAktivita200820092010Nákup licencií pre vydanie kvalifikovaných certifikátov711Nákup pozemkov a nehmotných aktív0500 000,-500 000,-Technológia pre dlhodobé overovanie e-dokumentov713Nákup strojov, prístr., zar., techn. a náradia08 000 000,-0Celkom08 500 000,-500 000,-Pre nákup licencií a obstaranie výpočtovej techniky nemá úrad zabezpečené krytie rozpočtom.Predpokladané náklady na nákup licencií a obstaranie výpočtovej techniky bude úrad požadovať z prostriedkov štátneho rozpočtu.1.vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondovNavrhovaná novela zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočet štátnych fondov.2.vyčíslenie finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚCNavrhovaná novela zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočty obcí a VÚC3.vyčíslenie finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práceNavrhovaná novela zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce4.vyčíslenie finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fonduNavrhovaná novela zákona nepredpokladá žiadny dopad na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fonduBody 9. až 31. novely:Predpokladané finančné náklady: žiadne.2. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôbObsah navrhovanej novely zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Predpokladá sa priaznivý vplyv na vytváranie podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít v zhode s inými, už prijatými úpravami elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci a ďalšími subjektami.3. Odhad dopadov na životné prostredieObsah navrhovanej novely zákona nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.4. Odhad dopadov na zamestnanosť Obsah navrhovanej novely zákona nepredpokladá žiadny vplyv na zamestnanosť.5. Odhad dopadov na podnikateľské prostredie Obsah navrhovanej novely je v súlade s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie skvalitnením prostredia elektronickej komunikácie s orgánmi verejnej moci i ďalšími subjektami.Osobitná časťK čl. IK bodu 1Ide o bližšie vymedzenie pojmu akreditovaná certifikačná služba a odstránenie rozporu aplikačnej praxe. Podľa navrhovaného znenia pojmového vymedzenia bude akreditovaná certifikačná autorita oprávnená poskytovať jednotlivé služby aj samostatne. V žiadosti o akreditáciu bude potom povinná uviesť o akreditáciu ktorej zo služieb žiada (viď bod 18).Zároveň sa zavádza nový druh akreditovanej certifikačnej služby, ktorým bude dlhodobé uchovávanie dokumentov, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom. Túto službu budú poskytovať subjekty, ktoré splnia podmienky požadované legislatívou pre poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb. Akreditovaná certifikačná autorita poskytujúca službu dlhodobého uchovávania elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom musí zabezpečiť, aby bolo možné dokumenty po celú dobu poskytovania služby správne zobraziť a podpis overiť. Podrobnosti o tejto službe ustanoví všeobecne záväzný právny predpis v rámci splnomocňovacieho ustanovenia uvedeného v § 13 ods. 2 zákona. Na poskytovanie služieb dlhodobého uchovávania dokumentov podpísaných iným ako zaručeným elektronickým podpisom sa požiadavka akreditácie nevzťahuje.K bodu 2Ide o legislatívno-technické upresnenie pojmu poskytovateľ certifikačných služieb.K bodu 3Ide len o legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou, kde bol odkaz na už v súčasnosti neplatný právny predpis.K bodu 4Ide o legislatívno-technické upresnenie, ktorým sa v definícii elektronického podpisu určuje pozícia podpisovateľa.K bodu 5Už novela zákona uskutočnená zákonom č. 275/2006 Z. z. umožnila používať v styku s orgánmi verejnej moci „obyčajný“ elektronický podpis aj zaručený elektronický podpis. Pri použití zaručeného elektronického podpisu zároveň zaviedla obmedzenie používať iba kvalifikované certifikáty od certifikačných autorít akreditovaných podľa tohto zákona. Nové znenie § 5 ods. 1 je transpozíciou čl. 3 ods. 7 Smernice 1999/93/EC, ktorý umožňuje členským štátom, aby používanie elektronického podpisu vo verejnom sektore podmienili splnením ďalších možných požiadaviek. Znenie § 6 zákona v súlade s článkom 2 ods. 9 Smernice 1999/93/EC definuje certifikát ako elektronické osvedčenie, ktoré potvrdzuje totožnosť osoby podpisovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že kvalifikované certifikáty v súčasnosti neobsahujú žiaden identifikačný údaj držiteľa, ktorý by umožnil jednoznačne identifikovať a overiť totožnosť podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci, navrhuje sa tento údaj (rodné číslo) doplniť do zákona ako obligatórna obsahová náležitosť kvalifikovaného certifikátu. Bez možnosti jednoznačnej identifikácie podpisovateľa (teda uvedenia rodného čísla osoby - držiteľa v kvalifikovanom certifikáte) nie je možné v administratívnom styku certifikát akceptovať.K bodu 6Ide o legislatívno-technické upresnenie a uvedenie zákona do súladu so Smernicou 1999/93/EC a európskymi normami (najmä ETSI, CEN atď.). Doterajšie znenie zákona bolo v rozpore s ustanoveniami uvedených predpisov, nakoľko tieto povoľujú, aby držiteľom kvalifikovaného certifikátu bola iba fyzická osoba. Nie je preto prípustné, aby certifikát, ktorý vydáva úrad ním akreditovaným certifikačným autoritám sa nazýval kvalifikovaný.Zároveň sa v navrhovanom znení § 7 zákona zavádza možnosť vydania a používania tzv. „mandátových“ certifikátov. Ide o certifikáty, ktorých držiteľom je naďalej len fyzická osoba, ale konajúca v mene inej osoby alebo organizácie. Tento typ kvalifikovaného certifikátu umožňuje upresniť pozíciu podpisovateľa, ide najmä o pozície osôb oprávnených konať v zastúpení (napr. konateľ organizácie, štatutár alebo osoba konajúca na základe mandátnej zmluvy alebo plnomocenstva)), ale tiež notárov, sudcov, exekútorov, znalcov a tlmočníkov, teda o prípady, kedy je potrebné, aby tretia strana (prijímateľ – overovateľ podpísaného dokumentu) bola informovaná o právnom statuse, pracovnom alebo funkčnom zaradení držiteľa certifikátu - podpisovateľa. Zároveň sa tiež zavádzajú pravidlá na vydávanie a rušenie týchto certifikátov.K bodu 7Ide o legislatívno-technické upresnenie a uvedenie zákona do súladu so Smernicou 1999/93/EC a európskymi normami (najmä ETSI, CEN atď.), tak ako v bode 8. Držiteľom kvalifikovaného certifikátu môže byť iba fyzická osoba. Nie je preto prípustné, aby certifikát verejného kľúča pre časovú pečiatku sa nazýval kvalifikovaný.K bodu 8Navrhovaná zmena upresňuje a dopĺňa úlohy úradu ako to vyplynulo z praktického uplatňovania zákona a z požiadaviek aplikačnej praxe. Úradu sa ustanovuje možnosť poskytovať akreditované certifikačné služby Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, súdom a prokuratúre a Slovenskej informačnej službe vzhľadom na špecifický charakter niektorých činností, ktoré zabezpečujú. Poskytovanie akreditovaných certifikačných služieb bude viazané na požiadanie oprávneného rezortu z dôvodu hospodárneho využívania rozpočtových prostriedkov úradu a bude limitované množstvom zakúpených licencií od výrobcov softvéru.Zároveň sa zavádza nová úloha úradu, z informácií získaných od akreditovaných certifikačných autorít viesť úplný zoznam vydaných kvalifikovaných certifikátov spolu s informáciami o ich platnosti a pre účely dlhodobého overenia platnosti zaručeného elektronického podpisu tieto poskytovať. Nakoľko služba potvrdzovania existencie a predčasného ukončenia platnosti kvalifikovaného certifikátu si vyžiada dodatočné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, navrhuje sa účinnosť tohto ustanovenia až od 1. januára 2009. V súvislosti s bodom 1 novely zákona sa zavádza povinnosť úradu vydávať pre úradom akreditované certifikačné autority certifikáty pre službu časovej pečiatky.K bodu 9Ide o legislatívno-technické upresnenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek praxe a z nejasného znenia ustanovenia.K bodu 10Ide o upresnenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe. Súčasné znenie zákona spôsobovalo aplikačné problémy pri výkone kontroly, ak mala certifikačná autorita prevádzkové alebo obchodné priestory mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje nahradiť výkon kontroly predložením vykonaného bezpečnostného auditu podľa požiadaviek úradu, ktoré sú podrobnejšie ustanovené vyhláškou.K bodu 11Ide o legislatívno-technické upresnenie vzhľadom na doplnenie nového odseku 4 v § 11.K bodu 12Ide len o legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou, kde bol odkaz na už v súčasnosti neplatný právny predpis.K bodu 13Ide o legislatívno-technické upresnenie a doplnenie odkazu na zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, ktorý upravuje procesný postup výkonu kontroly, ktoré doposiaľ v zákone absentovalo.K bodu 14Ide o legislatívno-technické upresnenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek praxe a z nejasného znenia ustanovenia.K bodu 15Ide o legislatívno-technické upresnenie pojmu, kde poskytovateľom certifikačných služieb, môže byť aj fyzická osoba – podnikateľ.K bodu 16Ide o doplnenie, ktoré vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe a spresňuje prípady, kedy o akreditáciu môže požiadať certifikačná autorita, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky.K bodu 17Ide o legislatívno-technické upresnenie, ktoré dopĺňa rozčlenenie akreditovaných certifikačných služieb uvedených v bode 1.K bodu 18V § 14 ods. 3 sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré rozširuje povinnosti akreditovanej certifikačnej autority. Ustanovuje sa povinnosť akreditovanej certifikačnej autorite zasielať úradu zoznamy vydaných kvalifikovaných certifikátov, zoznamy zrušených kvalifikovaných certifikátov. Cieľom tohto ustanovenia je archivácia predmetných zoznamov úradom za účelom možného overenia platnosti kvalifikovaných certifikátov v danom čase v prípade, ak by zanikla alebo ukončila svoju činnosť akreditovaná certifikačná autorita.K bodu 19Ide len o legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou, kde bol odkaz na už v súčasnosti neplatný právny predpis.K bodu 20Doplnenie sa navrhuje z dôvodu, aby o zrušenie certifikátu mohli požiadať aj osoby uvedené v zmluve o vydaní certifikátu (ide najmä o prípady, keď o vydanie certifikátu pre zamestnanca bude žiadať jeho zamestnávateľ a ten bude mať následne aj právo požiadať o zrušenie tohto certifikátu).K bodu 21Ide o doplnenie súvisiace s bodom 8, so zavedením tzv. „mandátových“ certifikátov a možnosťou ich zrušenia.K bodu 22Ide o odstránenie vnútorného rozporu v rámci zákona medzi § 8 a § 15 a jednoznačné špecifikovanie času, kedy je certifikát považovaný za zrušený.K bodu 23Súčasne platné znenie zákona spôsobovalo aplikačné problémy, nakoľko služba potvrdenia existencie a platnosti kvalifikovaného certifikátu bola iba pojmovo vymedzená a následne v ustanoveniach zákona nijako bližšie nešpecifikovaná. Navrhuje sa zaviesť do zákona explicitné rozlíšenie služby vedenia zoznamu všetkých zrušených certifikátov a služby potvrdenia existencie a platnosti kvalifikovaného certifikátu (tzv. OCSP – Online Certificate Status Protocol).K bodu 24Ide o legislatívno-technické upresnenie a uvedenie zákona do súladu so Smernicou 1999/93/EC a európskymi normami (najmä ETSI, CEN atď.).K bodu 25Ide len o legislatívno-technickú úpravu v poznámke pod čiarou, kde bol odkaz na už v súčasnosti neplatný právny predpis.K bodom 26 a 27Presnejšie sa upravuje procesný postup úradu pri certifikácii bezpečných produktov pre zaručený elektronický podpis a pri posudzovaní zhody e-podateľne s požiadavkami, stanovenými právnymi predpismi.Zavádza sa lehota na rozhodnutie o žiadosti o certifikáciu bezpečných produktov pre elektronický podpis, ktorá v doterajšom zákone nebola ustanovená a ktorej absencia spôsobovala procesné problémy pri rozhodovaní úradu.Článkom VII zákona č. 215/2002 Z. z. sa menil zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý do Sadzobníka správnych poplatkov doplnil XX. časť týkajúcu sa elektronického podpisu. V položke 268 sa stanovil správny poplatok za podanie žiadosti o uznanie zhody technických prostriedkov na vyhotovenie a overenie elektronického podpisu. V texte zákona však chýbal odkaz na zákon o správnych poplatkoch, ktorý sa týmto návrhom dopĺňa.K bodom 28 a 29V súvislosti s bodom 8 sa zavádzajú sankcie (priestupky a správne delikty) za porušenie povinností súvisiacich s vydávaním a rušením týchto certifikátov tak pre fyzické osoby ako aj pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby.K bodu 30Prijatím zákona o elektronickom podpise a jeho prostredníctvom novelou Občianskeho zákonníka sa zrovnoprávnila elektronická forma dokumentu s písomnou formou, čím sa ustanovil právny status, že podania na štátne orgány môžu byť uskutočnené aj v elektronickej forme podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Toto ustanovenie ešte legislatívne podporili niektoré novely zákona, ako napr. novela Správneho poriadku, Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku atď., ktoré ustanovili „de facto“ povinnosť štátnym orgánom prijímať aj podania uskutočnené elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Na podporu týchto ustanovení a na sprehľadnenie procesu elektronického doručovania sa zavádza pre orgány verejnej moci povinnosť zverejňovať ich elektronické adresy, na ktorých prijímajú podania uskutočnené elektronicky podpísané elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom.Ďalšie prechodné ustanovenia sa viažu k zmenám v súvislosti s bodom 1. Certitikačné autority akreditované podľa súčasného znenia zákona poskytovali doteraz v rámci akreditovaných certifikačných služieb aj službu vydávania a overovania časových pečiatok. Tieto certifikačné autority sa považujú aj naďalej za akreditované pre poskytovanie tejto služby aj podľa nového znenia zákona (teda sú akreditované pre poskytovanie akreditovanej certifikačnej služby podľa § 2 písm. l) prvý bod a tretí bod novely zákona)). Odčlenením služby poskytovania časovej pečiatky z akreditovaných certifikačných služieb, poskytovaných podľa súčasného znenia zákona, na samostatnú službu poskytovanú podľa nového znenia, však musí akreditovaná certifikačná autorita požiadať úrad o vydanie certifikátu pre poskytovanie akreditovanej certifikačnej služby vydávania časových pečiatok do termínu stanoveného novelou zákona.K bodu 31V súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa k zákonu dopĺňa transpozičná príloha, v ktorom je úplný názov a číslo transponovaného právneho aktu Európskeho parlamentu a Rady.K čl. IINavrhuje sa novela Občianskeho zákonníka v časti Právne úkony, kde sa zavádza generálne ustanovenie, aby sa na právne úkony, uskutočnené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou nevyžadovalo osvedčenie pravosti podpisu. Absencia tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu v elektronickej forme.Nakoľko ustanovením § 40 ods.4 Občianskeho zákonníka sa preberajú ustanovenia článku 5 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES dopĺňa sa na ňu transpozičný odkaz.K čl. IIIVzhľadom na zavedenie zjednodušeného postupu certifikácie v prípade, ak sa počas doby platnosti certifikátu produktu pre elektronický podpis nezmenili bezpečnostné požiadavky zákona, sa zavádza pre takéto konanie aj nižšia výška správneho poplatku.K čl. IVDopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona.K čl. VNavrhuje sa dátum účinnosti novej právnej úpravy od 1. mája 2008, vzhľadom na naliehavú potrebu aplikácie zákona v praxi a predpokladanú dĺžku trvania legislatívneho procesu a z dôvodov uvedených v bode 8 sa pre ustanovenie čl. I ôsmy bod § 10 ods. 2 písm. m) novely zákona navrhuje dátum účinnosti až od 1. januára 2009.V Bratislave 9. januára 2008 Róbert F i c o, v. r. predseda vlády Slovenskej republiky František B l a n á r i k, v. r. riaditeľ Národného bezpečnostného úradu