Zákon o Fonde na podporu vzdelávania 396/2012 účinný od 01.01.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene                            a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení FNM efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko-právnych a obchodných rizík.
 
Fond národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM“) bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky. Vznikol dňa 28. júna 1991 zápisom do podnikového registra, pričom v súčasnosti vykonáva FNM svoju činnosť na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prevode majetku“), ktorý FNM definuje ako „právnickú osobou zriadenú osobitným zákonom, zapísanú do obchodného registra, ktorá vykonáva činnosť podľa tohto zákona vo verejnom záujme“ (§ 27 ods. 1). Hlavným poslaním FNM je zabezpečovať realizáciu procesu privatizácie a vykonávať s tým spojené majetkové a finančné operácie. Táto základná úloha FNM v čase jeho vzniku vyplývala z realizácie reformy ekonomiky spočívajúcej v zmene plánovaného hospodárstva založeného na princípe jednotného socialistického vlastníctva na trhovú ekonomiku založenú na pluralite vlastníctva a voľnej hospodárskej súťaže. Medzi hlavné činnosti FNM popri realizácii procesu privatizácie patrí najmä činnosť v oblasti uspokojovania reštitučných nárokov a v oblasti bezodplatného prevodu cenných papierov na FNM.
 
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 15. mája 2012 schválila Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Na základe schváleného programového vyhlásenia rozhodla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 275 z 20. júna 2012 o ukončení prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností a zároveň rozhodla nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí FNM na podnikaní vybraných spoločností.
 
FNM prestal plniť svoju základnú úlohu v procese privatizácie a podstatnú časť predmetu činnosti FNM tvorí v súčasnosti správa majetkových účastí na podnikaní obchodných spoločností. Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie FNM. Úlohy a kompetencie FNM vo vzťahu k prípadnému budúcemu prevodu majetku štátu sa navrhuje presunúť na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“).
 
Zároveň sa navrhuje, aby všetky práva a povinnosti, vrátane pasív a aktív FNM vyplývajúce z právnych vzťahov, ktorých účastníkom bude FNM do 31.12.2015 sa presunuli na štát v zastúpení MH SR. Obdobný model zrušenia FNM s právnym nástupníctvom štátu bol zvolený aj v Českej republike, kde došlo k zrušeniu Fondu národného majetku Českej republiky a k prechodu všetkých práv a povinností ako aj aktív a pasív na Ministerstvo financií Českej republiky. Z dôvodu zákonného prechodu všetkých práv a povinností na štát bude MH SR ďalej pokračovať v postupnom vysporiadaní záväzkov a ostatných činností FNM, ktoré nebude možné počas doterajšieho postupného utlmovania činnosti  FNM do 31.12.2015 ukončiť. Pôjde predovšetkým o činnosti súvisiace s výkonom práv akcionára v spoločnostiach s majetkovou účasťou FNM, činnosti spojené so splácaním dlhopisov FNM, sledovanie, spravovanie                              a vymáhanie pohľadávok FNM, vysporiadavanie záväzkov zo súdnych sporov.
 
Návrh zákona predpokladá nevyhnutnú úpravu zákona o prevode majetku, ktorá bude reagovať na zrušenie FNM a na prechod kompetencií a úloh FNM v oblasti privatizácie na MH SR.
 
V potrebnom rozsahu sa navrhuje vykonať novelizácia nasledovných súvisiacich právnych predpisov, v ktorých je nevyhnutné z dôvodu zrušenia FNM vykonať potrebné úpravy:
- zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov;
- zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
- zákon č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 564/2003 Z. z.;
- zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
- zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov.
 
Potreba zmeny ďalších zákonov, ktorá by sa týkala len vypustenia označenia FNM, je eliminovaná prechodnými ustanoveniami v čl. I návrhu zákona.
 
Návrh zákona sa predkladá v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého                    o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi                           a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
 
 
 

Vládny návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Čl. I  
 
K § 1
 
Návrh zákona explicitne zrušuje FNM zriadený podľa doterajších predpisov. Tento postup je                    v súlade s § 40a zákona o prevode majetku, podľa ktorého o ukončení činnosti fondu, likvidácii fondu a o spôsobe použitia zostatku na účte fondu rozhodne Národná rada Slovenskej republiky zákonom.
 
K § 2
 
Právnym nástupcom sa stáva štát v zastúpení MH SR k 1. januáru 2016. Štát v zastúpení MH SR, ako generálny právny nástupca fondu, vstupuje dňom 1. januára 2016 v zásade do všetkých práv a povinností FNM, vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktorých bol FNM účastníkom. Majetok, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzky FNM prechádzajú k tomuto istému dátumu na štát v zastúpení MH SR

K § 3

Ustanovenie upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov FNM na MH SR, vrátane povinnosti MH SR uspokojiť nároky zamestnancov vyplývajúce z tohto prechodu.

K § 4

Ustanovenie upravuje:
- zákonný prechod záväzkov FNM vyplývajúcich z ručenia FNM za splnenie záväzkov nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa doterajších predpisov v rozsahu a za podmienok, podľa ktorých ručil za tieto záväzky FNM;
- z dôvodu právnej istoty sa nad rámec všeobecného ustanovenia § 2 návrhu zákona o generálnej sukcesii MH SR navrhuje explicitné zákonné ustanovenie, podľa ktorého záväzky FNM vyplývajúce z rozhodnutí o privatizácii a privatizačných projektov schválených do zániku FNM podľa doterajších predpisov, ktoré neboli vysporiadané do 31. decembra 2015, prechádzajú na  MH SR;
- povinnosť MH SR predložiť na rokovanie vlády a po prerokovaní vo vláde na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky výročnú správu FNM a účtovnú závierku FNM za rok 2015;
- zákonný prechod práv a povinností FNM pri správe registratúry pochádzajúcej z činnosti FNM, ktorej neuplynuli lehoty uloženia do 1. januára 2016;
- povinnosť MH SR do 31. januára 2016 podať návrh na výmaz FNM z obchodného registra;
- povinnosť MH SR podať do 31. januára 2016 žiadosť o zápis zmeny majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov, ktoré nadobudlo prechodom z fondu, do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 18 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon                  o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti sa navrhuje osobitná výnimka na možnosť centrálneho depozitára a MH SR si dohodnúť individuálnu výšku poplatkov resp. odplaty za úkony vykonávané centrálnym depozitárom v súvislosti so zrušením FNM, t.j. úkony spojené s prepisom a zmenou majiteľa cenných papierov, vrátane družstevných podielnických listov do zoznamu akcionárov alebo do zoznamu majiteľov družstevných podielnických listov v listinnej podobe a evidencie zaknihovaných cenných papierov;
- povinnosť MH SR podať na príslušnom okresnom úrade žiadosť o zápis zmeny údajov v katastri nehnuteľností do 31. marca 2016 k právam nehnuteľnostiam, ktoré prešli na MH SR z FNM podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;
- z dôvodu právnej istoty sa formuluje pravidlo, že MH SR bude plniť úlohu zriaďovateľa alebo zakladateľa právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom bol do 31. decembra 2015 fond.


K § 5

Z dôvodu vyhnutia sa potrebe priamych noviel vo viacerých právnych predpisoch len z dôvodu vypustenia označenia subjektu – FNM – navrhuje sa upraviť rad prechodných ustanovení, v zmysle ktorých sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení pod slovami "Fond národného majetku Slovenskej republiky" vo všetkých tvaroch rozumie „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky" v príslušnom tvare.
 
Čl. II
 
K bodom 1 až 3

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy v čl. IV návrhu zákona sa navrhuje, aby sa po zrušení FNM finančná náhrada už neposkytovala v cenných papieroch, ktoré nemajú povahu štátneho dlhopisu, ale v celom rozsahu sa bude poskytovať už len v hotovosti.
Pretože celá finančná náhrada sa bude poskytovať v hotovosti, stratí opodstatnenie aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1991 Zb. o výške finančnej náhrady vyplatenej v hotovosti pri mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré ustanovuje maximálnu výšku finančnej náhrady vyplácanej v hotovosti, a preto sa navrhuje ho zrušiť. Výška finančnej náhrady bude aj naďalej stanovená podľa cenových predpisov pre oceňovanie nehnuteľností platných ku dňu účinnosti zákona                        o mimosúdnych rehabilitáciách.
 
Čl. III
 
K bodu 1
 
FNM alebo Slovenský pozemkový fond poskytujú náhradu povinným osobám, ktoré vydali majetok podľa osobitných reštitučných predpisov oprávneným osobám. Táto náhrada nie je samotnou reštitučnou náhradou ale ide o náhrady osobám, ktoré vydali majetok na účely reštitúcie. Navrhuje sa, aby táto úloha FNM prešla v plnom rozsahu na MH SR, ktoré tak bude spolu so Slovenským pozemkovým fondom, subjektom poskytujúcim náhradu.  
 
K bodu 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti.  

K bodu 3
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky pre MH SR v bode 1.

K bodu 4
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením eura.
 
K bodu 5
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „projekt o prevode majetku“.
 
K bodom 6 a 7
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením nového § 10b.
 
K bodu 8
 
Vzhľadom na vypustenie ustanovení § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku, navrhuje sa doplnenie nového § 10b, ktorý upravuje primárne podmienky zmeny a zrušenia rozhodnutí o prevode majetku a projektov o prevode majetku. Zaradenie § 10b do druhej časti (Rozhodnutia o prevode majetku a projekty o prevode majetku) je vhodné aj z hľadiska systematiky zákona o prevode majetku, nakoľko úprava navrhovaného § 10b sa z vecného hľadiska priamo týka druhej časti zákona.
 
K bodu 9
 
Podľa doterajšej úpravy prechádzal privatizovaný majetok do vlastníctva fondu uplynutím dňa, ku ktorému bol podnik zrušený alebo ku ktorému bola vyňatá časť majetku podniku v súlade s privatizačným rozhodnutím. Nakoľko úlohy a činnosť FNM prechádza na MH SR, ktorý je správcom majetku štátu, nemôže dochádzať k zmene vlastníctva prevádzaného majetku alebo majetkových účastí ale len k zmene správy tohto prevádzaného majetku alebo majetkových účastí. Navyše sa dopĺňa  nový odsek pre prípad, ak je súčasťou prevádzaného majetku podľa rozhodnutia o prevode majetku aj majetok, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu.
 
K bodu 10
Navrhuje sa úprava vo vzťahu k § 8 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií SR, a preto aj výnosy z predaja majetku by mali byť príjmom štátnych finančných aktív.

K bodu 11
 
Vzhľadom na vypustenie § 28 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť účelové určenie použitia prevádzaného majetku v správe MH SR v § 12. Vzhľadom na to, že prevádzaný majetok zostáva vo vlastníctve štátu, je vhodné formulovať ustanovenie, v zmysle ktorého sa na správu a nakladanie s týmto majetkom nepoužije zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ale výlučne ustanovenia zákona o prevode majetku.
 
Taxatívnym výpočtom sa určujú spôsoby použitia prevádzaného majetku. Tento môže byť v súlade s rozhodnutím o prevode majetku použitý na určité spôsoby prevodu majetku - písm. a) až h). Navrhovaná úprava vychádza z doterajších spôsobov použitia prevádzaného majetku FNM upravených doposiaľ zákonom o prevode majetku a ďalej formuluje spôsoby použitia majetku na základe osobitného rozhodnutia vlády. Ide o predpokladané spôsoby alebo účely použitia prevádzaného majetku v súlade s verejným záujmom, resp. finančnými záujmami štátu.
 
Vzhľadom na vypustenie § 29 z piatej časti (Fond národného majetku Slovenskej republiky) zákona o prevode majetku sa navrhuje upraviť ustanovenia o právnych úkonoch MH SR pri správe prevádzaného majetku v § 13, ktorý bude systematicky zaradený v tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku. Rovnako ako doposiaľ vo vzťahu k FNM aj vo vzťahu k MH SR sa navrhuje upraviť exemplifikatívny výpočet zmlúv a iných právnych úkonov, ktoré môže uskutočniť MH SR podľa príslušného rozhodnutia o prevode majetku.
 
V prípadoch trvalej majetkovej účasti štátu v obchodnej spoločnosti vykonáva MH SR práva akcionára v akciových spoločnostiach, prípadne práva spoločníka v iných než akciových spoločnostiach, ak ide o zvýšenie alebo zníženie základného imania, zmenu stanov spoločnosti po dohode so zakladateľom prevádzaného podniku.
 
V prípadoch, kedy bude prevádzaný majetok majetkom, ktorého vlastnícke právo pôvodného vlastníka bolo odňaté spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, MH SR uspokojí nároky týchto oprávnených osôb. Tieto nároky vysporiada podľa časového plánu uvedeného v projekte o prevode majetku vybranom rozhodnutím                       o prevode majetku, najneskôr však do jedného roka od vydania rozhodnutia o prevode majetku. MH SR vysporiada tieto nároky len vtedy, ak ich oprávnené osoby uplatnia včas a ak uvedú názov a sídlo podniku, ktorý vec drží.
 
MH SR môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom prevádzaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby.
 


K bodom 12 a 13
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením pojmu „prevod majetku“.
 
K bodom 14 až 17
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR a so zavedením eura.
 
K bodu 18
 
Navrhuje sa, aby sa na ukladanie pokút podľa § 19a ods. 9 zo strany MH SR vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní.
 
K bodom 19 až 21
 
Navrhuje sa vypustiť názov štvrtej časti (Prevod majetku s použitím investičných kupónov) zákona o prevode majetku a zároveň § 22 až 24 a § 25 až 26a z dôvodu ich nadbytočnosti a obsolentnosti. Nakoľko sa už neplánuje žiadna privatizácia v rozsahu ako tomu bolo v súvislosti s celospoločenskými zmenami v deväťdesiatych rokoch, a nakoľko už dnešné možnosti predaja akcií (cenných papierov) prostredníctvom kapitálových trhov robia prevod majetku formou tzv. kupónovej privatizácie značne neefektívnym a neúčelným, navrhuje sa vypustenie predmetných ustanovení bez náhrady.  
 
Zákon o prevode majetku umožňuje realizovať predaj akcií novým postupom prevodu majetku  formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu, tzv. Initial Public Offering (IPO). Proces IPO je špecifickým druhom predaja akcií; ide o prísne regulovaný proces, ktorý má svoje pravidlá stanovené jednak osobitnou právnou úpravou zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ako aj ďalšími právnymi predpismi a pravidlami kapitálového trhu (vrátane legislatívy EU), predovšetkým burzovými podmienkami a pravidlami jednotlivých búrz cenných papierov. Z tohto pohľadu ustanovenia zákona o prevode majetku týkajúce sa tzv. kupónovej privatizácie, ktorá mala význam v čase neexistujúceho kapitálového trhu, nie sú účelné a možno ich považovať za obsolentné.
 
Vysporiadanie záväzkov FNM vyplývajúcich z dlhopisov vydaných FNM a kupónových knižiek, resp. investičných kupónov, upravuje prechodné ustanovenie § 47k.
 
V bode 20 súvisí zmena so zavedením eura.

V bode 21 sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie, v zmysle ktorého vláda ustanoví nariadením podrobnosti o kupónovej knižke ako aj podrobnosti pri nákladní s dlhopisom FNM.
 
Nakoľko sa na základe čl. I, § 2 návrhu zákona zrušuje FNM, vypúšťajú sa bez náhrady ustanovenia zákona o prevode majetku upravujúce postavenie a činnosť FNM, jeho orgány, ich zloženie a pôsobnosť spôsob nakladania s majetkom FNM, právne úkony vykonávané FNM. 
 
K bodu 22
 
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prechodom úloh a činnosti FNM v oblasti prevodu majetku na MH SR.
 
K bodu 23  
 
Z dôvodu zániku FNM je potrebné upraviť lehotu povinnosti určenej FNM do dátumu jeho existencie uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.  Po 1. januári 2016 nebude už možné uskutočňovať bezodplatný prevod cenných papierov.
 
K bodu 24
 
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia k dlhopisom fondu a zároveň k reštitučným nárokom.
 
Z dôvodu zrušenia ustanovení štvrtej časti Zákona o prevode majetku upravujúcich proces tzv. kupónovej privatizácie je nevyhnutné vysporiadať sa s dlhopismi vydaných FNM podľa doterajších predpisov.

Dlhopis fondu je podľa doterajších predpisov zaknihovaný cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu bol určený vo výške diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje zákon o dlhopisoch. Menovitá hodnota, výnos dlhopisu a splatnosť týchto dlhopisov zostáva zachovaná. MH SR bude zo zákona ručiť za splatenie týchto dlhopisov.
 
Menovitú hodnotu a výnos dlhopisu fondu je MH SR povinné splatiť jeho majiteľovi najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti majiteľa dlhopisu o splatenie dlhopisu a jeho výnosu. Na rozdiel od doterajšej úpravy sa však navrhuje obmedziť možnosť úhrady menovitej hodnoty a výnosy dlhopisov na obdobie jedného roka od 1. januára 2016. Po uplynutí tejto lehoty dôjde zo zákona k zániku nevyplatených dlhopisov. Uplynutie lehoty tak bude inou právnou skutočnosťou, s ktorou je možné aj v zmysle § 14 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov spájať zánik cenného papiera podľa osobitného predpisu.
 
Z dôvodu nastavenia určitých ústavno-právnych garancií nie je vhodné formulovať jednoročné obdobie ako lehotu bez možnosti jej prerušenia z určitých objektívnych dôvodov. Plynutie lehoty bude preto zo zákona prerušené, ak nastane skutočnosť podľa § 47k ods. 6 Zákona o prevode majetku a v príslušnom konaní sa riadne pokračuje. Od ukončenia prerušenia plynutia lehoty začína plynúť nová lehota jedného roku. Zmena v osobe majiteľa dlhopisu fondu nemá vplyv na plynutie lehoty. Prerušenie plynutia lehoty spôsobuje:
a) začatie konania o dedičstve podľa osobitného predpisu, alebo pokračovanie v konaní o dedičstve začatom pred 1. januárom 2016, v ktorom bol do súpisu aktív a pasív zaradený aj dlhopis fondu,
b) uplatnenie práva z dlhopisu fondu na súde alebo u iného príslušného orgánu alebo pokračovanie v konaní začatom pred 1. januárom 2016.
 
Prechodné ustanovenia čl. III, § 47l návrhu zákona sa týkajú reštitučných nárokov, ktorých samotných nárok a výška už boli potvrdené príslušným ústredným orgánom a ktoré majú byť podľa § 8 zákona č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov uhradené nie v hotovosti ale formou zmenky FNM. Za splatenie zmenky vystavenej FNM do 31. decembra 2015 na uspokojenie finančných nárokov oprávnených osôb podľa citovaného zákona ručí MH SR.
 
Zároveň sa navrhuje prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojovaniu tých reštitučných nárokov, ktoré oprávnená osoba uplatnila podľa § 47 zákona o prevode majetku na MH SR a FNM tento nárok nevysporiadal do 31. decembra 2015. V takom prípade o týchto nárokoch rozhodne MH SR. Ide o nároky v prípadoch, ak k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku alebo jeho časti došlo spôsobom uvedeným v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.                        o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. V takýchto prípadoch vzniká oprávneným osobám nárok, ktorého spôsob vysporiadania určilo rozhodnutie o privatizácii podľa doterajších predpisov.
 
K bodu 25
 
Navrhuje sa zrušiť (vypustiť) medzičasom už zastarané a obsolentné (neaktuálne) osobitné články novelizačných zákonov (č. 544/1992 Zb., č. 60/1994 Z. z., č. 190/1995 Z. z.), ktoré                      v predmetných (zrušovaných) osobitných článkoch obsahujú už obsolentné ustanovenia k zákonu č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Pritom navrhnutá úprava o zrušení (vypustení) zastaraných a obsolentných ustanovení                             z legislatívno-technického hľadiska rešpektuje aktuálne legislatívne pravidlá, ktoré boli nedávno uplatnené napríklad v ustanovení čl. III bodu 3 zákona č. 361/2014 Z. z., ktorým bola vypustená (zrušená) jedenásta časť (časť o dani z motorových vozidiel) zo zákona č. 582/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na vypustenie splnomocňovacieho ustanovenia § 46 zákona o prevode majetku je nevyhnutné formulovať aj zrušovacie ustanovenie, ktorým bude zrušené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 134/1994 Z. z. zo 14. mája 1994 o vydávaní a použití investičných kupónov v znení neskorších predpisov.

K bodom 26 až 30

Legislatívno-technická úprava označenia procesu prevodu majetku štátu, v zmysle ktorej sa v celom texte zákona o prevode majetku nahradí slovo „privatizácia“ a ďalšie s tým súvisiace označenia, slovami „prevod majetku“ v príslušnom tvare.

K bodu 31

V celej tretej časti (Prechod prevádzaného majetku na ministerstvo a jeho použitie) zákona o prevode majetku sa nahrádza slovo „fond“ vo všetkých tvaroch slovom „ministerstvo“ v príslušnom tvare vzhľadom na prechod úloh a činnosti FNM v oblasti privatizácie na MH SR.

 
Čl. IV
 
K bodu 1
 
V zákone č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov sa navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu zo zrušenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Kompetenciu rozhodovať o nárokoch oprávnených osôb, ktorým vznikol nárok na vysporiadanie z dôvodu, že k odňatiu vlastníckeho práva k privatizovanému majetku došlo spôsobom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov                     (t.j. postupom porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva) vykonáva MH SR alebo vláda a to v súlade s § 47 zákona o prevode majetku v rámci schvaľovania projektu o prevode majetku alebo projektu o prevode majetkovej účasti štátu na podnikaní právnických osôb.
 
K bodu 2
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom FNM a prechodom kompetencie rozhodovať o nárokoch podľa zákona č. 319/1991 Zb. z FNM na MH SR.
 
K bodom 3 a 4

Súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 5

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.januára 2016 určuje, že ak príslušný ústredný orgán potvrdil nárok na vydanie cenných papierov a postúpil vec na ďalšie opatrenie FNM do 31. decembra 2015 a FNM neposkytol náhradu oprávnenej osobe do 31. decembra 2015. MH SR je povinné postúpiť všetku dokumentáciu súvisiacu s takýmito konaniami na MF SR do 31. januára 2016, s výnimkou prípadu, ak je príslušným ústredným orgánom na poskytnutie finančnej náhrady MH SR.
Odsek 1 súvisí s úpravou v čl. III návrhu zákona. Vzhľadom na zánik FNM sa navrhuje sa vypustiť možnosť uhrádzať potvrdené finančné náhrady formou vydania cenných papierov, ktoré doposiaľ vydával FNM.

K bodu 6

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca zo zánikom obvodných úradov.
 


Čl. V

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. VI
 
K bodom 1 a 2
 
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 173/1993 Z. z. o niektorých náhradách v súvislosti s prevodom majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov upravuje výšku náhrady poskytovanej FNM povinnej osobe, ktorá uspokojila reštitučný nárok oprávnenej osoby vydaním majetku podľa § 3 ods. 3 zákona o prevode majetku štátu. Kompetencia uspokojovať tento osobitný druh reštitučných nárokov prechádza na MH SR. Z toho dôvodu sa navrhuje vykonať legislatívno-technická úprava, ktorou bude odkaz na FNM nahradený odkazom na MH SR v celom texte zákona.
 
K bodu 3
 
Navrhuje sa upraviť prechodné ustanovenie vo vzťahu k uspokojeniu náhrad uplatnených povinnou osobou na FNM do 31. decembra 2015, o ktorých FNM do daného dátumu nerozhodol, resp. ktoré neboli uspokojené finančnou náhradou zo strany FNM. O týchto nárokoch bude po zániku FNM rozhodovať MH SR. Nakoľko sa priamou úpravou čl. V návrhu zákona žiadnym spôsobom nemení procesný postup uplatnenia a rozhodovania o náhradách, nenavrhuje sa úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k uplatneniu pravidiel podľa doterajších procesných úprav.


Čl. VII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

 
Čl. VIII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. IX

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. X

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XI
 
K bodom 1 až 4
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 

Čl. XII

K bodom 1 až 15

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.

Čl. XIII

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
Čl. XIV

K bodom 1 až 4

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XV
 
K bodom 1 až 3
 
Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.
 
K bodu 4
 
Nakoľko kompetencie FNM vo vzťahu k prevodu majetku, prechádzajú na MH SR, navrhuje sa legislatívno-technická úprava ustanovenia § 19 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je MH SR, ak koná podľa zákona o prevode majetku.
 



K bodu 5

Navrhuje sa doplniť výnimku pre MH SR, že môže pri vysporiadaní záväzkov z činnosti FNM, môže ručiť za zaplatenie zmenky.


 Čl. XVI
 
V § 3 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov Environmentálneho fondu vypustiť príspevky poskytované doposiaľ z FNM na podmienok § 32 ods. 3 zákona o prevode majetku.
 

Čl. XVII

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XVIII

K bodom 1 a 2

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XIX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.


Čl. XX

K bodom 1 až 3

Nevyhnutná legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením FNM.



Čl. XXI
 
V§ 8 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov sa navrhuje ako jeden zo zdrojov tohto fondu vypustiť prostriedky poskytované doposiaľ z FNM.
 
Čl. XXII
 
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
 
V Bratislave 26. augusta 2015
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Vazil Hudák v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V roku 1997 bol zriadený Študentský pôžičkov ý fond a následne v roku 2002 Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Oba fondy boli zriadené ako neštátne účelové fondy a postupne im bol poskytnutý transfer z prostriedkov Fondu národn ého majetku, ktorým zabezpečujú poskytovanie zvýhodnene úročených pôžičiek pre vybrané cieľové skupiny – študentov vysokých škôl prvých dvoch stupňov a začínajúcich pedagó gov v rezorte školstva.

Do roku 2011 (vrátane) boli oba fondy personálne prepojené, čím know-how a prostriedky (nie finančné) jedného fondu boli operatívne využívané aj v oboch právnických osobách. Tento synergický efekt už v súčasnosti zmenou orgánov v oboch inštitúciách nepokračuje. Súčasne sa otvorila otázka, či nebude efektívnejšie zlúčiť obe pr ávnické osoby do jednej a zefektívniť tak náklady napr. na personálne výdavky minimálne na štatutárov fondov.

Rovnako doterajšie právne úpravy obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré sú už z dnešného pohľadu prekonané. Kým pri vzniku ŠPF pôsobili v SR štátne vysoké školy a bolo prirodzené, aby sprostredkúvali komunikáciu medzi ŠPF a študentmi – žiadateľmi o pôžičku, pri súčasných možnostiach elektronizácie agendy a zmeny postavenia štátnych vysokých škôl na verejné, ako aj rozmachu súkromných vysokých škôl, sa už tento mechanizmus, ktorý nie je zmluvne zabezpečený a je ťažko vymožiteľný, nejaví ako efektívny, aj s ohľadom na existenciu centrálnych registrov.

V prípade pôžičiek pre začínajúcich pedagógov bol proces vybavovania pôžičiek nastavený neefektívne, keď od podania do vybavenia ž iadosti fondom cez určené procedúry bol potrebný najmenej rok. Rovnako v kontexte uvažovanej optimalizácie špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa nejaví ako potrebné naďalej zapájať do procesu prijímania žiadostí o pôžičku a ich vybavovania krajské školské úrady tak, ako je tomu v súčasnosti.

Navrhnutá právna úprava posilňuje charakter fondu v tom zmysle, že i keď ide o právnickú osobu zriadenú zákonom, posilňuje sa jej neštá tny charakter, čo sa prejavuje napr. už v kreovaní orgánov fondu, kde sa obmedzuje v riadiacich orgánoch vplyv štátneho sektora.

Rozširuje sa možnosť získať pôžičku pre ďalšie cieľové skupiny, a to najmä pre doktorandov, odborných zamestnancov a ostatný ch pedagogických zamestnancov. Súčasne sa uvoľňujú pravidlá pre fond, keď sa pri dostatočných zdrojoch umožňuje napr. zvýšiť v porovnaní so súčasnosťou výšku pôžičky, čím mô žu byť zabezpečené napr. náklady na štúdium v zahraničí vrátane školného a súčasne sa umožňuje fondu optimalizovať požiadavky na zabezpečenie pôžičky (poistením dlžníka, ručen ím a pod.) v závislosti od výšky pôžičky. V prípade malých pôžičiek sa tak môže zjednodušiť ich dostupnosť pre klientov fondu zjednodušením administratívnej náročnosti ich vybavenia. Ïalšie podrobnosti sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh materiálu predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie, predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociá lne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu, a nepredpokladá vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou SR, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodný mi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zá kona o Fonde na podporu vzdelávania

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociá lnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V súčasnosti nie sú ŠPF a PFZP súčasťou rozpočtu verejnej spr ávy a nepredpokladá sa, že by sa nimi stal zriaďovaný fond. Z tohto titulu predkladateľ nepredpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Aj keď návrh zákona pripúšťa možnosť poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu alebo poskytnutie finančných prostriedkov z FNM, predkladateľ nezvažuje v najbližších rozpočtových rokoch poskytnutie takejto dotácie. Ide o fakultatívnu možnosť spojenú s prípadný mi zásadnými zmenami najmä v systéme sociálnej podpory študentov v budúcnosti (dominancia pôžičkovej schémy).

Pozitívny vplyv na verejné financie tak vzniká len z titulu ú spor na strane verejných vysokých škôl a úrovni špecializovanej štátnej správy. Ide o úspory za poštovné spojené so zberom žiadostí a ich zasielanie fondu, náklady spojené na oznamovanie skončenia š túdia a pod. Keďže na tieto činnosti nie sú vyhradení osobitní zamestnanci predkladateľ nepredpokladá úspory mzdových prostriedkov, či počtu zamestnancov, a úsporu nákladov za poštovné považ uje za zanedbateľné, preto ich nekvantifikuje.

A.4. Alternatívne riešenia

Predkladateľ zvažoval zmenu fondu na štá tny fond. Nakoniec sa rozhodol ponechať súčasné postavenie neštátneho účelového fondu, a to najmä z dôvodov relatívne vysokých nákladov spojených s transformáciou na štátny fond. Tieto nákl ady by sa prejavili najmä v potrebe uzatvárania dodatkov k existujúcim zmluvám v súvislosti s presunom vedenia účtov výhradne do Štátnej pokladnice, potrebou meniť informačné systémy a prispôsobovať ich podmienkam Štátnej pokladnici, keď v súčasnosti existujúce fondy v rámci zvyšovania efektívnosti svojich činností investujú do rozvoja informačných systémov a ich prepojenia s elektronickým bankovní ctvom s bankami, v ktorých majú vedené účty. Náklady len na potrebnú administráciu spojenú s prevedením účtov do Štátnej pokladnici boli štatutármi fondov odhadnuté na cca. 50 tis. eur.

Keďže minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky akceptoval požiadavku ministra financií Slovenskej republiky, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne na účtoch v Štátnej pokladnici, v prípade, že sa fond nedohodne so Štátnou pokladnicou na porovnateľných podmienkach úročenia ako má v súčasnosti v komerčných subjektoch, môže dôjs ť v strednodobom horizonte k zníženiu refinancovania pôžičiek fondom, a v prípade záujmu zachovania rozsahu poskytovania pôžičiek fondom, k potrebe dofinancovania fondu externými zdrojmi.

Transformácia na štátny fondy by súčasne znamenala ďalšie nároky na strane ministerstva, keď by na jeho rozpočtovú kapitolu bol naviazaný ďalší subjekt.

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona ovplyvňuje pôsobenie neštátnych účelový ch fondov. Poskytovanie pôžičiek v tejto oblasti bolo v pôsobnosti len Študentského pôžičkového fondu a Fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Ich činnosť v podstate preberá nová právnická osoba. Rozšírením osôb, ktoré sa môžu uchádzať o pôžičku z nového fondu o doktorandov, odborných zamestnancov môže čiastočne ovplyvniť banky, či nebankové subjekty poskytujúce pôž ičky, ale tým, že nedochádza k navýšeniu imania, resp. doplneniu finančných zdrojov, z ktorých môže fond poskytovať pôžičky, nepredpokladá sa navrhovanou zmenou vplyv na tieto subjekty, keďže nová právnická osoba bude poskytovať pôžičky len do objemu pôžičiek jej právnych predchodcov.

Okrem toho sa ovplyvňuje činnosť cca 30 vysokých škôl, ktoré doteraz zbierali žiadosti pre fond a poskytovali mu zo zákona informácie, pričom táto ich povinnosť sa ruší.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zákon upúšťa od niektorých povinností a zjednodu šuje schému poskytovania pôžičiek vybraným skuponám obyvateľstva. Z tohto pohľadu umožňuje manažmentu fondu ušetriť náklady na správu. Náklady navrhnutej zmeny sú spojené so zmenou ná zvu, potrebou budovanie novej značky a pod. Podľa odhadov súčasných štatutárov ide o výdavky maximálne niekoľko tisíc eur.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Keďže navrhnutá schéma umožňuje využívanie doterajších informačných systémov, know how a pod., nepredpokladá sa z titulu zmeny potreba vynakl adania dodatočných administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operá cie na trhu?)

Tým, že fond musí viesť finančné prostriedky v Štátnej pokladnici, znížia sa úložky v komerčných bankách, kde doteraz fondy ukladali a zhodnocovali finančn é prostriedky. Súčasne existuje riziko, že fond nebude v dostatočnej miere schopný zhodnocovať voľné prostriedky na svoj riadny chod.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Návrh zákona môže podporiť stabilizáciu zamestnancov v regionálnom š kolstve.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklú ziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Zákon sa týka občanov, ktorí študuj ú na vysokej škole alebo pracujú v školstve ako pedagogickí zamestnanci alebo odborní zamestnanci. Pri súčasných zdrojoch môže fond poskytnúť niekoľko tisíc pôžičiek študentom ročne a niekoľ ko desiatok pôžičiek pedagógom. Konkrétny počet bude závisieť od rozhodnutia rady fondu, ako nastaví maximálnu výšku pre pôžičku v konkrétnom roku podľa možností fondu a pod.Kvantifikujte:

V prípade študentov vysokých škôl, okrem doktorandov: predpokladajme, že si študent vezme pôžičku v celkovej sume počas štúdia 6000 eur. Táto sa začne úročiť po skončení štúdia aktuá lnou úrokovou sadzbou, ktorá je aktuálne významne nižšia ako úroková sadzba na spotrebných úveroch.

V prípade zvýšenia maximálnej výšky pôžičky pre študentov tak, aby z nej bolo možné uhrádzať aj školné na zahraničných vysokých školách, sa sprístupní aj štúdium občanov z ekonomicky menej zabezpečeného prostredia na vysokých školách v zahraničí. Tým sa zvyšuje dostupnosť štúdia týmto sociálnym skupinám.- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva. Návrh zákona rozširuje mož nosť čerpania úrokovo zvýhodnenej pôžičky zo skupiny začínajúcich učiteľov aj na ostatných pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve. Otvára tak možnosť ďalším skupinám obyvate ľov čerpať zvýhodnenú pôžičku. Súčasne sa upravujú podmienky v prípade 'pedagógov', ktorí nezostanú pôsobiť v tejto pozícií tak, aby sa nevyžadovalo de facto okamžité splatenie p ôžičky, ale v tomto prípade sa navrhuje zvýšenie úrokovej sadzby. To vytvára možnosť pre dlžníka riešiť svoje záväzky voči fondu v prijateľnejších podmienkach, ako tomu bolo doteraz a existen čne neohrozuje dlžníka hrozbou exekúcie, či potrebou rýchleho naakumulovania dlžnej sumy.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bezpredmetné. 4.4. Zhodno ťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bezpredmetné.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, úrovne 1. Ustanovuje sa povinnosť fondu sprístupňovať viaceré dokumenty a informácie na jeho webovom sídle.6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, vytvára sa možnosť na využívanie IS ministerstva – centrá lnych registrov fondom –overovanie štúdia v centrálnom registri študentov.¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie.6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie.6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie.6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Nie.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie.6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie. 6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie.6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)Nie.Riadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)Nie.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Nie, používané systémy verejnej správy štandardne poskytujú XML výstupy. Úprava systémov na strane fondu bude riešená nákladmi fondu.Legislatí vne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K § 1

Zákonom sa zriaďuje neštátny účelový Fond na podporu vzdelávania. Tento fond sa zriaďuje za účelom poskytovania pôžičiek študentom vysok ých škôl a pedagogickým a odborným zamestnancom v regionálnom školstve. Fond svojou činnosťou nadviaže na doterajšiu činnosť Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkové ho fondu na podporu začínajúcich pedagógov. Tieto fondy mali postavenie neštátneho účelové fondu, a tento charakter sa navrhuje ponechať. Vymedzuje sa hlavná činnosť fondu z dôvodu vymedzenia jeho daňový ch povinností.

K § 2

V návrhu ustanovenia sa vymedzujú orgány fondu a upravuje sa, že funkcia člena rady fondu a člena dozornej rady fondu sú nezlučiteľné a zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a členmi dozornej rady, pretože rada fondu je najvyšším orgánom fondu, riadi jeho činnosť, a dozorná rada je kontrolným orgánom fondu.

Okrem toho sa upravujú obmedzenia pre členov kolektívnych orgánov fondu tak, aby sa znížil konflikt záujmov v ich činnosti pri riadení/kontrole fondu. Reflektujúc odporúčania a závery orgánov súčasný ch fondov, aby bolo riešené odmeňovanie členov orgánov fondov, navrhuje sa možnosť, aby členovia kolektívnych orgánov fondov boli odmeňovaní, súčasne sa zohľadňuje obmedzenie pre štá tnych zamestnancov v tejto oblasti. Zákon vymedzuje len rámec pre odmeňovanie členov, konkrétny spôsob určenia odmeny ako aj jej vyplatenie ponecháva na fond. To znamená, že členovia môžu vykonávať funkciu na ďalej aj čestne. Pri určení maximálnej výšky odmeny sa predpokladá, že činnosť a nároky na členov kolektívnych orgánov sa obmedzia obvykle na niekoľko rokovaní orgánov fondu v priebehu roka, a t ým sa navrhnutá výška odmeny javí ako primeraná. Návrh na úpravu odmien pre členov kolektívnych orgánov reflektuje opakovane vyjadrený postoj viacerých súčasných členov orgánov fondov, že síce s ú ochotní vykonávať činnosť naďalej čestne a bezplatne, ale tento stav nie je možné považovať za udržateľný.

Obmedzenie odmeny je ustanovené na mesačnej báze, čím sa chce vyjadriť pomernosť nároku ak člen orgánu vykonáva funkciu len v časti roka. Nevyžaduje sa, aby o výške odmeny bolo rozhodované na mesačnej b áze.

K § 3

Kreovanie rady fondu sa navrhuje tak, aby jednotlivé skupiny, ktorým fond poskytuje podporu, boli porovnateľne zastúpené. Študentov vysokých škôl zastupuje Študentská rada vysokých škôl, s ohľadom na to, ž e pôžičky pre študentov zostanú nosné v činnosti fondu, navrhuje sa v ich prípade menovanie dvoch členov. Keďže pracovníci školstva sú zastupovaní aj odborovými organizáciami, a to obvykle naprieč regionálnym a vysokým školstvom, a rovnako považujeme za dôležitých aj zriaďovateľov škôl, prípadne právnické osoby, ktoré ich združujú (napr. ZMOS), dvoch členov vymenuje minister na návrh tý chto organizácií. Možnosť sa dáva aj komorám a združeniam učiteľov. Keďže v tomto prípade na rozdiel od vysokého školstva nie je možné jednoznačne identifikovať relevantnú organizáciu, zá kon len špecifikuje typ organizácie, ktorá môže podávať návrh na člena fondu a samotný výber ponecháva na ministra. Aby bola zachovaná možnosť štátu na presadzovanie štátnej politiky v č innosti fondu, navrhuje sa, aby jedným z členov bol štátny zamestnanec ministerstva. V tomto prípade je jeho členstvo naviazané na jeho štátnozamestnanecký pomer.

Pre zjednotenie začiatkov a koncov funkčného obdobia sa navrhuje, aby v prípade predčasného skončenia členstva, nový člen pôsobil len do skončenia funkčného obdobia pôvodného člena.

Súčasne sa vymedzujú prípady, v ktorých je potrebná zhoda štyroch členov rady fondu na prijatie rozhodnutia. I keď toto obmedzenie môže ohroziť flexibilitu rozhodovania, v iných otázkach môže prispieť k stabilite činností fondu.

V záujme sprehľadnenia informácií o fonde sa ustanovuje zápis členov rady fondu do obchodného registra. Okrem toho sa podľa osobitného predpisu budú zapisovať napr. členovia dozornej rady, či štatutár fondu – riaditeľ.

K § 4

Kogentne sa upravuje pôsobnosť rady fondu. Navrhovaná pôsobnosť vystihuje postavenie rady vo fonde. K ďalším otázkam ku ktorým sa rada fondu vyjadruje, a ktoré patria do jej pôsobnosti na základe zákona alebo vnútorného predpisu fondu, patrí napr. rozhodovanie o predĺžení splatnosti konkrétnej pôžičky alebo o odpustení splátky pôžičky či dlhu.

Keďže rada fondu má primárne hľadieť na záujmy fondu, obmedzuje sa jej možnosť odpustenia dlhu len na prípady, keď rada fondu dospeje k záveru, že vymáhanie pohľadávky by bolo nehospodárne.

K § 5

Riaditeľ fondu je jeho štatutárnym zástupcom. Vymedzuje sa jeho pôsobnosť podľa tohto zákona.

K § 6

Upravuje sa spôsob menovania riaditeľa fondu. V záujme výberu najlepšieho kandidáta sa ustanovuje spôsob výberového konania. Keďže by bolo nelogické, aby riaditeľ fondu pripravoval pravidlá výberu riaditeľ a fondu, zodpovednosť sa ukladá predsedovi rady fondu. S ohľadom na majetok a činnosť fondu sa vymedzujú minimálne požiadavky na riaditeľa fondu.

Systém výberu je založený na dvoch krokoch. V prvom kroku rada fondu na základe doručených písomností identifikuje kandidátov s najlepšími predpokladmi na výkon funkcie riaditeľa, ktorých pozve na osobný pohovor. S kandidátom, ktorý preukáže najvyššie predpoklady na výkon funkcie riaditeľa, bude rokovať rada fondu o pracovných podmienkach. V prípade, že nedôjde k dohode, rada fondu začne rokovať s ďal ším uchádzačom v poradí.

K § 7

Upravuje kreovanie dozornej rady fondu, navrhuje sa aby jej funkčné obdobie bolo trojročné, teda presahovalo pôsobenie rady fondu. Navrhuje sa, aby členov vymenovával a odvolával minister školstva, vedy, výskumu a š portu, keďže fond pôsobí v rezorte školstva. Keďže úlohou dozornej rady je vykonávať kontrolu nad činnosťou rady fondu, neupravuje sa spôsob nominácie členov dozornej rady na reprezentantov jednotlivý ch skupín v sektore vzdelávania a výber sa ponecháva na ministrovi.

V prípade, že dozorná rada zistí pochybenia v činnosti fondu, upravuje sa mechanizmus ďalších krokov tak, aby o tom boli čo najskôr informovaní tí, ktorí môžu zasiahnuť napr. do zloženia rady fondu.

K § 8

Taxatívne sa vymedzujú zdroje fondu.

K § 9

Upravujú sa základné požiadavky na podmienky hospodárenia fondu. V záujme zabezpečenia bezpečnosti zdrojov fondu sa ustanovuje, aby finančné prostriedky fondu boli vedené výhradne v Štá tnej pokladnici. Pre zjednodušenie sledovania nákladov fondu sa vyžaduje, aby finančné prostriedky na správu fondu a pôžičky boli vedené oddelene. Osobitne sa navyše vyžaduje, aby prostriedky, ktoré boli a budú vygenerované poskytovaním pôžičiek pre študentov, nebolo možné použiť na poskytovanie pôžičiek pre pedagógov a naopak. To v prechodnom období zabezpečuje, že pôžičky jednej skupiny žiadate ľov sa nebudú poskytovať na úkor druhej skupiny žiadateľov. V strednodobom horizonte je takéto obmedzenie na zváženie, pretože pri nedostatku zdrojov v jednej schéme a pri prebytku v druhej, fond nebude vedieť uspokojiť dopyt a súčasne bude disponovať voľnými zdrojmi. V čase transformácie inštitúcie sa takéto obmedzenia javí ako potrebné z vyššie uvedeného dôvodu.

Aby neboli pochybnosti o inej činnosti fondu, explicitne sa uvádza, že fond môže vykonávať činnosti, ktoré mu prinášajú dodatočný príjem. Môže ísť napr. o administráciu pôžičkových/ štipendijných schém štátu alebo vysokých škôl, či prenájom nevyužitých priestorov.

S ohľadom na problém s nastavením limitov na správu fondu, sa upravuje základ na určenie limitu na správu fondu na novo, v závislosti od nesplatených pôžičiek. Výška podielu bola nastavená v zá vislosti od súčasných nákladov fondu. Takéto obmedzenie nie je vhodné z hľadiska prípadných vyšších jednorazových investícií a pod., ale s ohľadom na charakter fondu – neštá tny fond, sa obmedzenie výdavkov na správu javí ako účelné, keďže z tohto pohľadu by bolo nelogické, aby rozpočet schvaľoval externý subjekt. Z pohľadu predkladateľa nie je potrebné obmedzovať vnú tornú štruktúru nákladov na správu fondu (napr. limitom na mzdy).

Podľa údajov vo výročnej správe Študentského pôžičkového fondu za rok 2011 – celkové pohľadávky voči klientom predstavovali 16 112 703 €, čím v roku 2012 by bol limit na správu fondu v sume do 564 000 eur. V roku 2011 mal fond celkové náklady po odpočte dane z príjmu 732 361 eur.

V prípade Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov predstavovali pohľadávky 11 309 209 eur, čím by limit na správu bol 395 822 eur. Náklady fondu boli približne 383 tis. eur, z nich 267 tis. eur predstavovali odpisy istiny, ktoré sa do limitu nepočítajú.

Po zlúčení fondu je predpoklad, že nastavený limit zohľadňuje náklady fondu na správu, keďže limit na rok 2012 by bol v sume takmer 960 tis. eur, a náklady na správu po odpočítaní nákladov na odpoč et pôžičiek by v roku 2011 boli okolo 850 tis. eur. Keďže ide o horný limit, vytvára sa aj z časti rezerva na prípadné investície.

V záujem posilňovania systému kontroly sa ponecháva požiadavka na audit účtovnej závierky a súčasne sa ustanovuje možnosť NKÚ vykonávať kontrolu hospodárenia fondu.

K § 10 až 13

V ustanovení sa upravuje okruh žiadateľov, ktorí môžu požiadať o pôžičku pre študentov. Ponecháva sa súčasný okruh žiadateľov – študentov, ktorí sa môžu uchádzať o pôž ičku, pričom môže ísť o pôžičku na vysokoškolské štúdium v SR alebo v zahraničí. Ponecháva sa podpora krajanov, ktorí sú v postavení Slovákov žijúcich v zahraničí. Možnosť z ískania pôžičky sa otvára aj študentom doktorandského štúdia. V ich prípade však prichádza do úvahy len ak ju nepoberali na nižšom stupni vysokoškolského vzdelávania, keďže títo študent i poberajú štipendium (ak sú denní) alebo sa predpokladá, že pracujú (ak sú externí), lehota splatnosti im začína plynúť hneď. V ich prípade má pôžička význam z pohľadu úhrady ná kladov spojených so štúdiom (nákup literatúry, IT a pod., nepredpokladá sa využívanie pôžičky na úhradu životných nákladov). V prípade externých študentov môže pôžička slúžiť aj na úhradu školného.

I keď v súčasnosti Študentský pôžičkový fond vie vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o pôžičku, v prípade, že by sa to v budúcnosti zmenilo, zavádzajú sa pravidlá uprednost ňovania žiadateľov. Preto je potrebné, aby sa žiadosti vyhodnocovali k fixnému dátumu. Kritériá sú zostavené tak, aby sa preferovali žiadatelia zo sociálne ťažších pomerov, až následne š tudenti dosahujúci lepšie výsledky. Keďže externá forma štúdia je určená primárne pre pracujúcich, preferujú sa pri poskytovaní pôžičky denní študenti.

V prípade, že fond nevyčerpá všetky prostriedky v prvom kole, umožňuje sa mu poskytnúť pôžičky v ďalších kolách. Je na rozhodnutí fondu, čo je ekonomicky efektívnejšie, a či vie finančn é prostriedky lepšie zhodnotiť v Štátnej pokladnici.

Ponecháva sa odklad úročenia až po skončení štúdia, okrem doktorandov. Podpora sa obmedzuje v zásade na jedno vysokoškolské štúdium v oboch stupňoch, dnes najdlhšie štúdium je šesť rokov. V pr ípade predĺženia externej formy štúdia by jeden rok štúdia nemusel byť nárok na podporu. V prípade opakovaného poskytnutia pôžičky pre jednotlivé roky štúdia sa ustanovuje nahradenie predchádzajú cej zmluvy o pôžičky novou zmluvou. Ide o zjednodušenie administratívy, inak by bolo potrebné sledovať a vyhodnocovať päť až šesť zmlúv o pôžičke, čo sa pri dnešnej právnej úprave z č asti riešilo uzatváraním dohôd o splátkach. Týmto opatrením sa takáto dohoda v štandardných prípadoch stáva nadbytočnou.

Štandardná splatnosť pôžičky sa navrhuje na desať rokov, pri ktorej vychádzajú splátky do 100 € pri maximálnom využití pôžičky podľa súčasných limitov istiny. Zákon umožňuje urči ť maximálnu výšku pôžičky fondu osobitne, napr. na zabezpečenie školného v zahraničí. Keďže v týchto prípadoch môže ísť o rádovo vyššiu istinu, umožňuje sa, aby v týchto pr ípadoch fond mohol predĺžiť lehotu na splácania na dvojnásobok. Keďže fond je neštátny a zo zákona poskytuje aj prvky sociálnej podpory, ktoré nemá kompenzované z verejných zdrojov, zavá dza sa na rozdiel od súčasnosti možnosť dlžníka na rodičovskej dovolenke, aby uhrádzal úroky z pôžičky a nie celú splátku (v doterajšom systéme bol v niektorých prípadoch odklad splátky, č o nie je pre ekonomiku fondu žiaduce). Súčasne v prípade klientov, ktorí čerpali pôžičku počas bakalárskeho štúdia, sa ustanovuje lehota, počas ktorej sa pôžička neúročí, čo súvisí s ukončením bakalárskeho štúdia a neskorším zápisom na vysokoškolské štúdium druhého stupňa. Ak však materská/rodičovská dovolenka nastanú počas štúdia, dlžník môže mať odklad splácania, a teda aj úročenia pôžičky.

K § 14 až 16

Vymedzuje sa okruh žiadateľov oprávnených požiadať o pôžičku pre pedagógov. Zároveň sa určujú podmienky, za ktorých môže fond pôžičku poskytnúť aj opakovanie až do maximálnej vý šky a určuje sa tiež lehota na podanie žiadosti o pôžičku a zásady splácania pôžičky. Zákon obmedzuje len istinu všetkých pôžičiek spolu. Konkrétnu výšku pôžičky, ktorú bude maximálne fond v danom roku poskytovať, upraví vnútorný predpis fondu.

I keď doktorandi patria medzi študentov, umožňuje sa im požiadať aj o pôžičku pre pedagógov. Keďže doktorand má pravidelný príjem zo štipendia, nie je potrebný odklad splatnosti. Predpokladá sa najmä zachovanie vyššej výšky pri týchto pôžičkách ako v prípade pôžičiek pre študentov, čo môže byť pre doktorandov zaujímavejšie ako pôžička pre študentov. Doktorand si v šak musí vybrať o ktorý typ pôžičky bude žiadať, keďže v jednom roku môže získať len jednu.

Opäť v prípade najmä vyšších pôžičiek sa umožňuje predĺženie lehoty splatnosti. Tým sa vytvára priestor pre klientov, ktorých príjem vyžaduje nižšie splátky pôžičky.

Termín na podávanie žiadostí v septembri sa určuje s ohľadom na doterajšie skúsenosti, že najmä začínajúci učitelia mávajú pracovné zmluvy časovo obmedzené, a preto bolo potrebné na zač iatku školského roka opätovne overovať ich pracovný pomer. Týmto sa potreba opakovaného zisťovania pracovného pomeru medzi podaním žiadosti a jej vybavovaní odstraňuje.

Zachováva sa pôžička ako čiastočný nástroj stabilizácie tým, že ak dlžník nebude pokračovať ako pedagóg, zvyšuje sa mu úroková sadzba, resp. pri odpracovaní určitého poč tu rokov sa mu odpustí časť istiny. Keďže fond nemá zabezpečenú kompenzáciu nákladov za odpúšťanie istiny, tieto náklady sa znižujú. V doterajšom systéme vznikla za istých podmienok povinnosť klienta splatiť pôžičku v priebehu niekoľkých mesiacov, čo spôsobovalo neschopnosť jej splatenia. Z tohto pohľadu sa zvýšenie úrokovej sadzby javí ako efektívnejší nástroj, aj keď predlžuje n ávratnosť finančných prostriedkov fondu. Na rozdiel od súčasného stavu dochádza k plynulejšiemu odpisu istiny pôžičiek za dodržania zákonných podmienok, pre nových klientov. Vyžaduje sa však prá ca na ustanovený týždenný pracovný čas ako pedagogický zamestnanec. Odpisy sa týkajú len pedagogických zamestnancov.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa nevymedzuje účel použitia finančných prostriedkov, fond však môže v rámci pravidiel na poskytnutie pôžičky tento účel vymedziť najmä pri vyšší ch sumách v súvislosti so zabezpečením návratnosti pôžičky.

V prípade pôžičiek pre pedagógov sa zavádza možnosť ich predčasného splatenia bez sankcie, čím fond získava zdroje na pôžičky pre nových žiadateľov.

K § 17

V spoločných ustanoveniach pre pôžičky poskytované na základe tohto zákona sa upravujú základné pravidlá, ktoré fond premietne do vnútorných predpisov a zmlúv s klientmi fondu a zverejní ich na svojom webovom sídle.

Navrhnuté znenie vytvára priestor pre fond operatívne prispôsobovať činnosť fondu situácií na trhu. Teda v prípade menšieho záujmu o pôžičky a dostatočných zdrojov zvýšením maximá lnej sumy, a naopak. Rovnako je na fonde nastaviť pravidlá zábezpeky, kde najmä pri nižších sumách pôžičky môžu byť jemnejšie pravidlá ako pri vyššej istine a pod. Zákon však požaduje, aby v prípade požiadavky na ručiteľa, išlo o ručiteľa s väzbou na Slovenskú republiku.

Nakoľko fond nie je bankou a nevyužíva bankové nástroje na posudzovanie bonity klientov, zavádza sa obmedzenie, ktoré zamedzuje opakovanému poskytnutiu pôžičky klientom so zlou platobnou disciplínou. To má zmysel najmä pri pôžičkách pre pedagógov, ak daná osoba už pred tým čerpala pôžičku pre študentov a túto riadne nesplácala, alebo pre dlžníkov študentov, ktorí neštudovali súvislo.

Nakoľko fixná úroková sadzba nezohľadňuje pohyb na trhu bankových produktov, nahrádza sa pohyblivou, s tým, že úroková sadzba sa aktualizuje raz ročne, podľa údajov za predchádzajúci rok. V roku 2012 by tak základná úroková sadzba bola približne 4 % ročne, čím dochádza k zvýšeniu úrokovej sadzby pôžičiek pre študentov. Tým, že sa zachováva odklad úročenia a splácania, tá to zmena nemá vplyv počas štúdia a pri nižších sumách pôžičky sa prejavuje na zvýšení splátky minimálne. V ďalších rokoch môže táto úroková sadzba klesnúť alebo rásť, v závislosti od dopytu po štátnych dlhopisoch.

K § 18

Vymedzujú sa základné údaje, ktoré môže fond spracúvať bez súhlasu dotknutej osoby zo zákona.

K § 19

Upravujú sa základné náležitosti zmluvy s dlžníkmi fondu.

K § 20

Za účelom postupného odbúravania administratívy sa umožňuje fondu využívať centrálne informačné zdroje, ktoré obsahujú informácie o štúdiu študentov v SR, či začatí/skončení pracovn ého pomeru v prípade zamestnancov v oblasti školstva. Údaje sa budú poskytovať dopytovým spôsobom tak, že fond zašle identifikačné údaje osoby, o ktorej sa má informácia potvrdiť, a ministerstvo poskytne relevantné informácie, ktorými disponuje.

K § 21

Vymedzujú sa základné požiadavky na výročnú správu fondu a termín, do kedy má byť predložená.

K § 22

Nakoľko ide o neštátny fond a na pôžičku nie je zákonný nárok, predkladateľ nepovažuje za relevantné aplikovať správny poriadok v činnosti fondu. Rámec činnosti fondu je vymedzený zákonom a vn útornými predpismi.

K § 23

Týmto návrhom zákona sa zrušujú dva fondy, ktorými sú Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, pričom vzniká nová právnická osoba a zároveň ich spoločný právny nástupca, Fond na podporu vzdelávania. Zároveň sa upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a na základe zmlúv, nevybavené žiadosti o pôžičku, finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve zrušovaných fondov, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iné základné veci, ktoré je potrebné riešiť v súvislosti so zrušení m dvoch fondov a vzniku jedného spoločného fondu, ktorý upravuje poskytovanie pôžičiek jednak pre študentov ako aj pre pedagógov.

Na zabezpečenie transformácie fondu sa ako štatutár určuje štatutár/riaditeľ ŠPF. Riaditeľ PFZP prestáva byť riaditeľom, keďže táto pozícia zaniká, ale zostáva v pracovnom pomere s fondom. Predpokladá sa, že v rámci novej organizačnej štruktúry mu bude ponúknuté pracovné miesto vedúceho pre úsek pôžičiek pre pedagógov alebo podobne.

K § 24 a 25

Rušia sa právne predpisy, ktorými sa zriadili doterajšie fondy. Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2013, čo je relevantné z hľadiska účtovnej závierky a pod.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky 28. septembra 2012.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Èaplovič, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky