Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 392/2015 účinný od 01.01.2016 do 30.09.2019
Platnosť od: | 18.12.2015 |
Účinnosť od: | 01.01.2016 |
Účinnosť do: | 30.09.2019 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Obchodné právo, Národné hospodárstvo, Správa a privatizácia národného majetku |
Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 392/2015 účinný od 01.01.2016 do 30.09.2019
- Čl. I
- § 1 - Predmet úpravy
- § 2 - Vymedzenie základných pojmov
- § 3 - Princípy a východiská rozvojovej spolupráce
- § 4 - Subjekty pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce
- § 5 - Agentúra
- § 6 - Nástroje rozvojovej spolupráce
- § 7 - Poskytnutie dotácie
- § 8 - Poskytnutie finančného príspevku
- § 9 - Zadanie zákazky
- § 10 - Vládne štipendium
- § 11 - Odpustenie dlhu
- § 12 - Poskytnutie zvýhodneného vývozného úveru
- § 13 - Spoločné ustanovenia
- § 14 - Prechodné ustanovenia
- § 15 - Zrušovacie ustanovenie
- Čl. II
- Čl. III
- Čl. IV
- Čl. V
- Čl. VI
- Čl. VII
- Čl. VIII
- Poznámky
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 392/2015 s účinnosťou od 01.01.2016
-
Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 392/2015, dátum vydania: 18.12.2015DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časťNávrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016. V časti Svetová politika a multilaterálne vzťahy sa radí rozvojová a humanitárna pomoc medzi dôležité priority vlády Slovenskej republiky. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva úloha vytvoriť priestor pre novelizáciu zákona o rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšenie efektívnosti, pružnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci a súčinnosť pri podpore ekonomických aktivít Slovenskej republiky.Slovenská republika ako člen Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a člen Európskej únie (EÚ) sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti znižovania miery chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. Slovenská republika sa v roku 2000 prihlásila k plneniu Miléniových rozvojových cieľov, čo opätovne potvrdila na samite OSN v septembri 2005.V členských krajinách OECD neexistuje jednotný organizačný rámec pre riadenie rozvojovej spolupráce. Každý štát si vytvára svoj vlastný mechanizmus na základe vnútorných politických, ekonomických, historických a ďalších podmienok. Z hľadiska koordinácie celého systému je možné nájsť jeden spoločný prvok, a tým je rezort zahraničných vecí alebo rezort pre rozvojovú spoluprácu, ktorý vo väčšine krajín OECD nesie primárnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu.Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Od tohto momentu začalo postupne formovať strategický, inštitucionálny a právny rámec rozvojovej spolupráce. Od roku 2003 ministerstvo predkladá do vlády Slovenskej republiky Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky spravidla na päťročné obdobie (aktuálne je v platnosti 3. strednodobá stratégia na roky 2014 - 2018). Stratégie sú každoročne rozpracované do Zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktoré rovnako schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky a stratégie vonkajších ekonomických vzťahov. Zapojila sa do nej postupne väčšina rezortov a štátnych inštitúcií, vznikla stabilná báza mimovládnych organizácií združená v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií a do rozvojových aktivít vstúpili aj viaceré podnikateľské subjekty. Za 11 rokov bolo v takmer 20-tich krajinách implementovaných viac ako 500 projektov v celkovej hodnote cca 50 mil. eur.V roku 2003 vznikol na základe metodického pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky o programovom rozpočtovaní program 05T – oficiálna rozvojová pomoc. Tento program, ktorého gestorom je ministerstvo, tvorí základ pre financovanie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtu verejnej správy. V roku 2015 sú do neho zapojené Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Tieto ústredné orgány štátnej správy zabezpečujú plnenie stanovených
cieľov prostredníctvom podprogramov v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok.V septembri 2013 bola Slovenská republika prijatá za plnoprávneho člena Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Development Assistance Committee - OECD/DAC). Tento krok možno považovať aj za symbolické zavŕšenie integrácie Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity. Členstvo v OECD/DAC je zároveň výzvou na budovanie moderného, transparentného a efektívneho systému SlovakAid v čase, keď medzinárodné spoločenstvo definuje nové rozvojové ciele po roku 2015.Strategickými dokumentmi Slovenskej republiky pre oblasť rozvojovej spolupráce sú Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2014 z 15. januára 2014), zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na príslušný rok, Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2012 z 18. januára 2012), Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Kenskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Afganskou islamskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia monitorovania a evaluácie dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.Komplexný mechanizmus realizácie rozvojovej spolupráce dotvárajú smernice, programové dokumenty, návody, manuály, ktoré obsahujú pravidlá, podmienky a kritériá pre využívanie jednotlivých programov a implementáciu fáz projektového cyklu pri dvojstrannej rozvojovej spolupráci.Od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 (č. 617/2007 Z. z.) prešla agenda rozvojovej spolupráce v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. Centrá svetového hospodárskeho rastu sa postupne presúvajú nielen zo západu na východ, ale aj zo severu na juh. Rastie medzinárodný obchod, narastá spotreba potravín a energie, vyčerpávajú sa nerastné zdroje, životné prostredie sa stáva zraniteľnejším. Okrem toho v dôsledku ekonomickej a finančnej krízy rastú v mnohých krajinách sociálne nerovnosti a nezamestnanosť, čo zvyšuje riziko vzniku nových ohnísk napätia a konfliktov. Pre rozvojovú spoluprácu znamenajú vyššie uvedené výzvy potrebu hľadania efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Aktuálne medzinárodné spoločenstvo hodnotí plnenie Miléniových rozvojových cieľov a formuluje nový rozvojový trvalo udržateľný rámec po roku 2015 vrátane jeho implementácie a financovania. Tento si vyžiada potrebu prehodnotenia politík rozvojovej spolupráce a adaptácie systémov ich realizácie u všetkých svetových donorov. Nové výzvy sa pretavujú do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni EÚ, OSN i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.Je žiaduce, aby systém rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky primerane reflektoval na vyššie uvedené zmeny. V ostatných rokoch sa do rozvojových aktivít Slovenskej republiky zapájajú nové subjekty, vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv. Vzniká potreba nových, flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.Členstvo Slovenskej republiky v OECD/DAC so sebou prinieslo aj potrebu aplikácie štandardov a pravidiel, ktorými sa riadia donorské krajiny pri realizácii rozvojovej spolupráce. Z hodnotení systému rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky zo strany OECD/DAC (Prístupová správa Slovenskej republiky z roku 2013) vyplynuli pre Slovenskú republiku
odporúčania pre zvýšenie kvality a efektívnosti systému. Pokrok v ich plnení je hodnotený výborom OECD/DAC v pravidelných intervaloch.Doterajšia aplikačná prax zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD/DAC, preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré nástroje rozvojovej spolupráce a v prípade iných (dotácie) je neflexibilná a limitujúca. Terminológia aktuálneho zákona nezodpovedá požiadavkám a potrebám medzinárodného spoločenstva a trendom v rozvojovej spolupráci.Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie zákona č. 617/2007 Z. z. predkladá nový zákon o rozvojovej spolupráci.Týmto návrhom zákona sa zároveň navrhuje novelizovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novelizácia vyššie uvedených zákonov (s výnimkou novely zákona č. 553/2003 Z. z. a novely zákona č. 474/2005 Z. z.) bezprostredne súvisí s novo zavádzaným mechanizmom pri realizácii rozvojovej spolupráce.Zákon č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodu úpravy platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a objektivizovaného platového koeficientu. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z .z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Do zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie, podľa ktorého sa na účely výpočtu objektivizovaného platového koeficientu, ako aj platových náležitostí pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí použije platová tarifa zamestnanca pred valorizáciou platnou pre rok 2014. Zákon č. 474/2005 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodov potrieb aplikačnej praxe.Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, právnymi aktmi Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKAvybraných vplyvovA.1. Názov materiálu: Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonovTermín začatia a ukončenia PPK: -A.2. Vplyvy:PozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostixA.3. PoznámkyA.4. Alternatívne riešeniaA.5. Stanovisko gestorovMinisterstvo životného prostredia SR nemá pripomienky k predloženej doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na životné prostredie.Ministerstvo hospodárstva SR neuplatňuje pripomienky a súhlasí s doložkou vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie.Predkladaný materiál vykazuje vplyv na informatizáciu spoločnosti a preto je potrebné vyznačiť vplyv v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov. Zverejňovaním informácií o rozvojovej spolupráci na webovom sídle Agentúry a zverejňovaním oznámení ministerstva prostredníctvom webového sídla zastupiteľského úradu sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Predkladaním žiadostí o poskytnutie vládneho štipendia prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvom sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou III (obojsmerná interakcia).
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhuTabuľka č. 1Vplyv na rozpočet verejnej správy(v eurách)Vplyvy na rozpočet verejnej správyr(2015)r+1(2016)r+2(2017)r+3(2018)Príjmy verejnej správy celkom0000v tom: MZVaEZ SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MŠVVaŠ SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚPV SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚJD SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚNMS SR0000z toho:-vplyv na ŠR0000-vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MV SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MF SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MH SR0000z toho:
- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MZ SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MPSVaR SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MDVaRR SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MPRV SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MŽP SR0000z toho:- vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MO SR0000z toho:-vplyv na ŠR0000-- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0695802906649863973618734v tom: MZVaEZ SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomocProgram 097 Príspevky SR do MO00598486418756545984864187565459848641875654z toho:- vplyv na ŠR0786051878605187860518- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MŠVVaŠ SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomoc0188316718831671883167z toho:- vplyv na ŠR0188316718831671883167- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚPV SRProgram 097 Príspevky SR do MO0394539453945z toho:- vplyv na ŠR0394539453945
- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚJD SRProgram 097 Príspevky SR do MO0291328305894321189z toho:- vplyv na ŠR0291328305894321189- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: ÚNMS SRProgram 082 Štátna správa v oblasti technickej normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody0400040004000z toho:-vplyv na ŠR0400040004000-vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MV SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomocProgram 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa00763501990000763501990000763501990000z toho:- vplyv na ŠR0206635020663502066350- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MF SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomoc (Uvedená suma reprezentuje 40 %-ný podiel celkovej sumy rozpočtovanej v rámci 05T09, ktorý je oprávnený na vykázanie ako ODA. Zvyšná časť sa ako ODA nevykazuje).Program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií a v rámci neho programová časť 0740602Rozpočtový informačný systém – odhadované výdavky na DEV komponentŠtátne finančné aktívaVšeobecná pokladničná správa – EDF + medzinárodné organizácieVšeobecná pokladničná správa – odhad podielu SR na financovaní rozvojovej spolupráce cez rozpočet EÚ (ako 5 % odhadovaného príspevku SR do rozpočtu EÚ)*0000040000250000800001496000037664450440002500008000014449000375652004800025000030800001658600039529000z toho:- vplyv na ŠR0554874505238820059493000- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MH SR0165490165490165490
Program 097 Príspevky SR do MOz toho:- vplyv na ŠR0165490165490165490- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MZ SRProgram 097 Príspevky SR do MO0470889470889470889z toho:- vplyv na ŠR0470889470889470889- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MPSVaR SRProgram 097 Príspevky SR do MO0440367440367440367z toho:- vplyv na ŠR0440367440367440367- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MDVaRR SRProgram 097 Príspevky SR do MO0401944019440194z toho:- vplyv na ŠR0401944019440194- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MPRV SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomocProgram 090 Tvorba, regulácia a implementácia politíkPríspevky SR do MOv tom: Program 097Program 09000000272903032339066324648814417530323303233906632464881441753032330323390663246488144175z toho:- vplyv na ŠR0448276451309451309- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MŽP SRProgram 076 Tvorba a implementácia politík0258316258316258316z toho:- vplyv na ŠR0258316258316258316- vplyv na územnú samosprávu0000v tom: MO SRProgram 05T Oficiálna rozvojová pomocProgram 0AU Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR00100001500001000015000010000150000z toho:-vplyv na ŠR0160000160000160000-vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť0000- z toho vplyv na ŠR0000
Financovanie zabezpečené v rozpočte0695802906649863973618734v tom: MZVaEZ SR0786051878605187860518v tom: MŠVVaŠ SR0188316718831671883167v tom: ÚPV SR0394539453945v tom: ÚJD SR0291328305894321189v tom: ÚNMS SR0400040004000v tom: MV SR0206635020663502066350v tom: MF SR0554874505238820059493000v tom: MH SR0165490165490165490v tom: MZ SR0470889470889470889v tom: MPSVaR SR0440367440367440367v tom: MDVaRR SR0401944019440194v tom: MPRV SR0448276451309451309v tom: MŽP SR0258316258316258316v tom: MO SR0160000160000160000* Okrem toho sa SR podieľa na financovaní rozvojovej spolupráce aj prostredníctvom tzv. tradičných vlastných zdrojov (ide o mimorozpočtové zdroje), ktoré odvádza do rozpočtu EÚ (odhad 5 %). Odhadovaná výška týchto zdrojov na rok 2016 je 5 342 100 eur, na rok 2017 5 448 950 eur a na rok 2018 5 557 950 eur.2.2 Financovanie návrhuTabuľka č. 2Vplyv na rozpočet verejnej správy(v eurách)Financovanier(2015)r+1(2016)r+2(2017)r+3(2018)Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)069 580 29066 498 63973 618 734z toho vplyv na ŠR069 580 29066 498 63973 618 734financovanie zabezpečené v rozpočte069 580 29066 498 63973 618 734ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:Materiál nezakladá nárok na štátny rozpočet, ani na zvýšenie limitu počtu zamestnancov a bude realizovaný v rámci záväzných ukazovateľov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na jednotlivé roky.
2.3. Popis a charakteristika návrhu2.3.1. Popis návrhu:Návrhom zákona o rozvojovej spolupráci sa nanovo ustanovujú finančné nástroje rozvojovej spolupráce, ktorá zahŕňa aj oficiálnu rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc.2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :zmena sadzbyzmena v nárokunová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)kombinovaný návrhx iné2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.Tabuľka č. 3Odhadované objemyObjem aktivítrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABCIndikátor KLMIndikátor XYZ2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Tabuľka č. 41 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácieTabuľka č. 5Vplyv na rozpočet verejnej správyVýdavky (v eurách)r(2015)r+1(2016)r+2(2017)r+3(2018)Bežné výdavky (600)069 250 29066 168 63970 288 734Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0904 774904 774904 774Poistné a príspevok do poisťovní (620)0196 956196 956196 956Tovary a služby (630)20181 964181 964181 964Bežné transfery (640)2067 966 59664 884 94569 005 040Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000Obstarávanie kapitálových aktív (710)20250 000250 000250 000Kapitálové transfery (720)20000Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)080 00080 0003 080 000Dopad na výdavky verejnej správy celkom069 580 29066 498 63973 618 734z toho výdavky na ŠRBežné výdavky (600)069 250 29066 168 63970 288 734Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0904 774904 774904 774Vplyv na rozpočet verejnej správyPríjmy (v eurách)rr + 1r + 2r + 3poznámkaDaňové príjmy (100)10000Nedaňové príjmy (200)10000Granty a transfery (300)10000Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000Dopad na príjmy verejnej správy celkom0000
Kapitálové výdavky (700)0250 000250 000250 000Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)080 00080 0003 080 000Tabuľka č. 6* v členení: MZVaEZ SR – osobné výdavky 226 700 eur, z toho mzdy 169 744 eurMV SR – osobné výdavky 875 000 eur, z toho mzdy 735 000 eurVplyv na rozpočet verejnej správyZamestnanosťr(2015)r + 1(2016)r + 2(2017)r + 3(2018)poznámkaPočet zamestnancov celkom*0000z toho vplyv na ŠR0000Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*0000z toho vplyv na ŠR0000Osobné výdavky celkom (v eurách)Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*0904 774904 774904 774z toho vplyv na ŠR0904 774904 774904 774Poistné a príspevok do poisťovní (620)*0196 956196 956196 956z toho vplyv na ŠR0196 956196 956196 956Poznámky:
Vplyvy na informatizáciu spoločnostiBudovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby? (Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania).Áno, zverejňovaním informácií o rozvojovej spolupráci na webovom sídle Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zverejňovaním oznámení ministerstva prostredníctvom webového sídla zastupiteľského úraduÚroveň poskytovania elektronických služieb: I.Áno, predkladaním žiadostí o poskytnutie vládneho štipendia prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvomÚroveň poskytovania elektronických služieb: III.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)NieĽudia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Problematika návrhu právneho predpisu:a)je upravená v práve Európskej únie-primárnomHlava V, Kapitola I a II, čl. 21, 43 Zmluvy o Európskej únii Tretia čast, Hlava X, čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; Piata časť, Hlava III, Kapitola 1 – 3, čl. 208 – 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)1.legislatívne aktyNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES v platnom znení (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011).Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014).Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014 , ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014).2.nelegislatívne aktyNariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015).-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 zo dňa 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L
378, 27. 12. 2006).Smernica Rady 2000/78/ES zo dňa 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05, zv. 004).Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES zo dňa 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.spojené veci C-181/91 a C-248/1991 (EP v. Rada a Komisia) a C-316/91 (EP v. Rada), C-268/94 (Portugalsko v. Rada), 43/75 (Gabrielle Defrenne v. Société anonyme belge de navigation aérienne Sabena („Defrenne II“)), C-50/96 (Deutsche Telekom AG v. Lilli Schröder).4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutianariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 sa uplatňovalo od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2013,pri nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 nie je určená lehota na implementáciu, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 sa uplatňuje od 1.1.2014 do 31.12.2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 sa uplatňuje od 1.1.2014 do 31.12.2020, lehota na prebranie smernice Rady 2000/78/ES bola 1. 5. 2004,lehota na prebranie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bola 15. 8. 2008.b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisovsmernica Rady 2000/78/ES – priebežne – uznesenie vlády SR č. 983 zo 14. októbra 2003, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES – 15. 5. 2008 – uznesenie vlády SR č. 819 z 4. októbra 2006c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únieaktuálne nie je v danej oblasti vedené voči Slovenskej republike žiadne spomínané konanie
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratiasmernica Rady 2000/78/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES sú úplne prebraté v nasledovných právnych predpisoch:• Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov,• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,• zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,• zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva,• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,• zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy vznení neskorších predpisov,• zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnomzáujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,• zákon č.365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,• zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:Stupeň zlučiteľnosti - úplný6.Gestor a spolupracujúce rezorty:Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
B. Osobitná časťK čl. IK § 1Zákon upravuje rozvojovú spoluprácu s partnerskými krajinami a vytvára potrebné legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie pre jej realizáciu. Upravuje pôsobnosť a postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí) v oblasti rozvojovej spolupráce. Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola zriadená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „agentúra“), ktorej postavenie a pôsobnosť sa preberá do navrhovaného zákona.K § 2Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovanej právnej úpravy, ktoré vychádzajú zo zaužívaných definícií v medzinárodných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch OECD a EÚ. Zákon sa vzťahuje iba na tú časť rozvojovej spolupráce, ktorá spĺňa definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance - ODA) podľa výboru OECD/DAC, podľa ktorého „Oficiálna rozvojová pomoc sú toky, ktoré prúdia do krajín a území, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov ODA a príspevky do multilaterálnych rozvojových inštitúcií, ktoré sú uvedené na ďalšom zozname DAC. Toky sú poskytované oficiálnymi agentúrami vrátane orgánov verejnej správy. Hlavným cieľom každej transakcie je podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja partnerských krajín a svojím charakterom je zvýhodnená a obsahuje grantový prvok vo výške najmenej 25 % (vypočítaný s použitím diskontnej sadzby rovnej 10 %).“.K písmenu a): Doposiaľ používaný pojem „oficiálna rozvojová pomoc“ sa nahrádza pojmom „rozvojová spolupráca“, a to s ohľadom na postupne viac používaný všeobecnejší pojem spolupráce namiesto pomoci. Na účely tohto zákona sa rozvojovou spoluprácou preto rozumejú všetky činnosti realizované orgánmi verejnej správy financované z verejných prostriedkov a zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách. Súčasťou tvorby globálneho rámca rozvojovej spolupráce po roku 2015 je aj definovanie nových cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs), ktoré nahradia Miléniové rozvojové ciele. Pod pojmom trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín sa rozumie taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Agenda SDGs teda v sebe integruje hospodársku, sociálnu a environmentálnu dimenziu rozvoja krajín, s dôrazom na úplné odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách, odstránenie hladu, zabezpečenie zdravého života, kvalitného vzdelávania, zamestnanosti, podporu rozvoja mierových a inkluzívnych spoločností vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti pre všetkých a tvorby efektívnych a zodpovedných inštitúcií. Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky môže nadobúdať rôzne podoby, napríklad ako forma pomoci (napríklad humanitárnej), ale aj ako forma spolupráce pri finančnom podporovaní vzdelávania študentov z partnerských krajín prostredníctvom vládnych štipendií alebo vysielania dobrovoľníkov do partnerských krajín.K písmenu b): Definuje sa pojem humanitárna pomoc ako tá časť rozvojovej spolupráce, ktorá je reakciou na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, kým nepominie priame ohrozenie.
K písmenu c): Pod partnerskou krajinou sa rozumie štát, s ktorým Slovenská republika realizuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú spoluprácu a nachádza sa na zozname krajín výboru OECD/DAC oprávnených prijímať ODA.K písmenu d): Rozvojová spolupráca môže byť dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Dvojstranná spolupráca smeruje najčastejšie priamo od donorskej krajiny (Slovenská republika) do partnerskej krajiny a je jasne identifikovateľná.K písmenu e): Pri trojstrannej spolupráci realizuje Slovenská republika rozvojové činnosti v partnerskej krajine v spolupráci s ďalšími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.K písmenu f): Mnohostranná spolupráca je realizovaná cez medzinárodné organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou.K písmenu g): Vymedzuje sa pojem verejná informovanosť, ktorá prostredníctvom dotácií ako nástroja rozvojovej spolupráce má financovať projekty na zvyšovanie povedomia a zainteresovanosti slovenskej laickej i odbornej verejnosti, médií a iných relevantných aktérov, o dôležitosti a zmysluplnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Cieľom aktivít bude aj oslovovanie vybraných cieľových skupín, formovanie ich názorov a poskytovanie informácií o slovenskej ODA v súvislosti s efektívnym vynakladaním prostriedkov štátneho rozpočtu.K písmenu h): Rozvojové vzdelávanie vychádza z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 a tvorí dôležitú súčasť globálneho vzdelávania, pričom sa postupne dostáva do učebných plánov a osnov na jednotlivých stupňoch slovenských škôl.K písmenu i): Budovanie kapacít na všetkých úrovniach riadenia a implementácie rozvojovej spolupráce je tiež oblasťou, na ktorú sa chce Slovenská republika zamerať, a to vzhľadom na aktuálny stav ľudských zdrojov v tejto oblasti, ktorý je označený v hodnotiacej správe OECD za jeden z kritických bodov systému slovenskej ODA. Ide o činnosti realizované v prospech partnerskej krajiny prevažne na území Slovenskej republiky.K § 3K odseku 1: V rozvojovej politike Slovenskej republiky sa kladie dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho rozvoja partnerských krajín, dosiahnutiu ich trvalo udržateľného rastu, vytváraniu demokratických a funkčných inštitúcií. Navrhuje sa zákonom zakotviť tieto princípy ako nosné východiská, na ktorých sa realizuje rozvojová spolupráca Slovenskej republiky. Prvým princípom sú princípy efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie, potvrdené Akčnou agendou z Akkry, záverečným dokumentom z Busanu a komuniké z Mexika. Spočívajú v rešpektovaní vlastníctva rozvojových procesov samotnými partnerskými krajinami, zameraní na výsledky, podpore inkluzívneho partnerstva a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti. Druhým princípom, o ktorý sa opiera slovenská rozvojová spolupráca, je zosúlaďovanie rôznych politík Slovenskej republiky (napr. obchodnej, environmentálnej, bezpečnostnej, migračnej a i.) s cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide o tzv. koherenciu politík pre rozvoj (Policy Coherence for Development).K odseku 2: Kľúčovým dokumentom v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý definuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority spravidla na päťročné obdobie a nastavuje programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce, je stratégia rozvojovej spolupráce, ktorú schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Teritoriálne priority (výber partnerských krajín) a sektorové priority (tematické oblasti, napr. vzdelávanie, zdravotníctvo, atď.) vychádzajú primárne z potrieb partnerských krajín, globálnych výziev medzinárodného spoločenstva, zahraničnopolitických a ekonomických priorít Slovenskej republiky, komparatívnych výhod Slovenskej republiky, ako aj z doterajších skúseností z rozvojovej spolupráce Slovenskej
republiky. Slovenská republika ako členská krajina najväčšieho donora na svete – Európskej únie – aktívne participuje na formovaní európskej rozvojovej politiky, a preto je potrebné aj v koncepčnom strednodobom dokumente nastavovať ciele slovenskej rozvojovej spolupráce s ohľadom na tieto záväzky, ako aj ďalšie záväzky, ktorými je viazaná (OECD, OSN).K odseku 3: Na každý kalendárny rok je potrebné stanoviť priority rozvojovej spolupráce, s cieľom zosúladiť aktivity ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a samosprávy a napĺňať stratégiu rozvojovej spolupráce. Na tento účel Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vypracúva zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci kalendárny rok.K odseku 4: Aktivity realizované v predchádzajúcom kalendárnom roku sumarizuje a vyhodnocuje správa o rozvojovej spolupráci. Správu i zameranie schvaľuje vláda Slovenskej republiky.K § 4Ustanovujú sa orgány verejnej správy pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce.K odseku 1: Vymedzuje sa postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Na plnenie tejto úlohy sa ustanovuje zodpovednosť za vypracúvanie koncepčných dokumentov a vymedzuje sa pôsobnosť pri zabezpečovaní a realizácii rozvojovej spolupráce, ako aj riadiaca a kontrolná právomoc vo vzťahu k agentúre. V oblasti humanitárnej pomoci partnerským štátom sa zvýrazňuje osobitné postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako národného koordinátora humanitárnej pomoci.K odseku 2: Všeobecne sa ustanovuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe koncepčných dokumentov, ako aj na realizácii rozvojovej spolupráce v rámci svojej pôsobnosti.K odseku 3: Ustanovuje sa miera participácie ústredných orgánov a orgánov územnej samosprávy na rozvojovej spolupráci s cieľom komplexného prístupu a medziinštitucionálnej spolupráce pri realizovaní strednodobej stratégie a každoročného zamerania rozvojovej spolupráce.K odseku 4: Vymedzujú sa iné subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy podieľajú na realizácii rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.K odseku 5: Pre efektívne plnenie úloh národného koordinátora rozvojovej spolupráce je potrebný medzirezortný orgán slúžiaci na zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu koncepčných dokumentov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zriaďuje Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky, ktorý tieto úlohy plní a zabezpečuje realizáciu rozvojovej spolupráce jednotlivými subjektmi na základe jednotného prístupu.K § 5Agentúra bola zriadená zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska jej právneho postavenia nedochádza k zmene a agentúra zostáva rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister a ktorý je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Ustanovuje sa právomoc riaditeľa agentúry a
jeho povinnosti vo vzťahu k ministerstvu. Vymedzuje sa súčasne aj pôsobnosť agentúry na úseku rozvojovej spolupráce a miera jeho účasti na nej v prípadoch, kedy ju realizuje v súčinnosti s ministerstvom.K § 6Vymedzujú sa nástroje, ktorými sa rozvojová spolupráca realizuje. Ide o nové komplexné vymedzenie nástrojov rozvojovej spolupráce. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky. Okrem darovania majetku štátu sú všetky nástroje predmetom právnej úpravy tohto zákona, na darovanie majetku štátu sa bude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Jednotlivé ustanovenia o navrhovaných nástrojoch vymedzujú aj pôsobnosť subjektov, ktoré nástroje rozvojovej spolupráce budú realizovať.K § 7Poskytovanie dotácií vychádza z ustanovenia § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dotáciu bude možné poskytnúť subjektu, ktorý bol založený podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku cudzieho štátu, a bez ohľadu na to, či je podnikateľským subjektom, subjektom neziskového sektora, prípadne orgánom verejnej správy. Zákon vymedzuje účely, na ktoré môže byť dotácia poskytnutá.Ustanovuje sa rámcový postup pre proces poskytnutia dotácie s vymedzením úloh agentúry a ministerstva. Podrobnosti k postupu ustanoví na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis.K § 8Finančný príspevok sa navrhuje ako nástroj rozvojovej spolupráce poskytovať iba zahraničným subjektom. Medzinárodnej organizácii alebo finančnej inštitúcii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu a partnerskej krajine bude možné poskytnúť finančný príspevok len na základe rozhodnutia ministra a v prípade ústredného orgánu na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, a to aj bez žiadosti. O poskytnutie finančného príspevku právnickej osobe nepodnikateľovi a mimovládnej organizácii, obidve založené podľa právneho poriadku cudzieho, resp. partnerského štátu a jednotke územnej samosprávy iného štátu, je možné požiadať na základe žiadosti, ktorá sa predkladá príslušnému zastupiteľskému úradu, avšak ustanovuje sa možnosť, aby o poskytnutí finančného príspevku mohol rozhodnúť aj bez predloženia žiadosti minister. Zmluvný záväzok pri poskytnutí finančného príspevku na základe žiadosti vzniká na základe zmluvy medzi agentúrou a žiadateľom po schválení žiadosti. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.K § 9Ako nový nástroj rozvojovej spolupráce sa navrhuje zadávanie zákazky. Zadávanie zákazky bude možné realizovať len vo finančnom limite, ktorý stanovuje na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis k zákonu č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.K § 10Poskytovanie štipendií vlády Slovenskej republiky je dlhodobou súčasťou rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, ktorú na tomto úseku zastrešuje Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky. V jeho rozpočtovej kapitole sú alokované finančné prostriedky na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ktorá je poskytovaná formou udeľovania štipendií vlády Slovenskej republiky v súlade s teritoriálnym a sektorovým zameraním a v zmysle podmienok OECD. Súčasťou poskytovania štipendií vlády Slovenskej republiky v rámci podmienok stanovených OECD sú aj štipendiá vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Udeľovanie týchto štipendií sa stalo súčasťou štátnej politiky podpory Slovákov žijúcich v zahraničí.Ustanovenie upravuje subjekty, ktorým možno poskytnúť vládne štipendium, podmienky jeho poskytovania, ako aj dôvody, kedy sa štipendium neposkytuje, pozastavenie a obnovenie poskytovania vládneho štipendia. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom vzor žiadosti, jej prílohy a ďalšie podrobnosti týkajúce sa poskytovania vládneho štipendia.K § 11Ustanovuje sa možnosť odpustiť dlh partnerskej krajine, pričom o plnom, alebo čiastočnom odpustení dlhu rozhoduje vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri určení rozsahu odpustenia dlhu sa posudzuje vplyv odpustenia dlhu na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky. O odpustení dlhu sa uzatvára s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.K § 12Ustanovuje sa možnosť využiť ako nástroj rozvojovej spolupráce zvýhodnený vývozný úver. Definuje sa zvýhodnený vývozný úver, poskytovateľ tohto úveru, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, oprávnený prijímateľ úveru, ktorým je verejný odberateľ v partnerskej krajine alebo zahraničná banka tohto odberateľa, ako aj príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov banke, ktorá poskytuje zvýhodnený vývozný úver a príspevok na odpustenie časti úveru.V odseku 13 sa ustanovuje, že ak výška príspevku na vyrovnanie úrokových rozdielov za celé obdobie splatnosti zvýhodneného vývozného úveru dosiahne minimálnu úroveň zvýhodnenia, príspevok na odpustenie časti úveru sa nemusí poskytnúť. Z toho vyplýva, že príspevok na odpustenie časti úveru sa nad minimálnu úroveň zvýhodnenia už neposkytuje a poskytuje sa iba príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov.Poistenie zvýhodneného vývozného úveru so splatnosťou nad 2 roky proti komerčným a politickým rizikám zabezpečí Exportno–importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“) v súlade s pravidlami obsiahnutými v nariadení EÚ č. 1233/2011.V prípade zlyhania obchodného prípadu poisteného zvýhodneného vývozného úveru bude Eximbanka odškodňovať poisteného klienta, ktorým je banka poskytujúca úver, podľa splátkového kalendára špecifikovaného v poistnej zmluve. Krytie rizika bude zabezpečené prostredníctvom technických rezerv a fondu na krytie neobchodovateľného rizika.Príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov poskytuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostredníctvom Eximbanky. Bude realizovaný Eximbankou priebežne podľa platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru, pričom raz ročne bude refundovaný Eximbanke zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Príspevok na odpustenie časti úveru bude poskytovať priamo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.K § 13V nadväznosti na predkladanie identifikačných údajov žiadateľov o poskytnutie jednotlivých foriem rozvojovej spolupráce sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných
údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Zákonom nie sú zároveň dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.K § 14Zrušovacie ustanovenia.K čl. IINovela zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa o možnosť darovania majetku štátu nielen na humanitárnu pomoc ako jednu z účelov rozvojovej spolupráce, ale na všetky ďalšie účely rozvojovej spolupráce, a to na základe darovacej zmluvy.K čl. IIINavrhuje sa doplniť do zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako ďalšiu formu finančnej služby poskytovanie viazanej obchodnej pomoci, ktorá bude poskytovaná výlučne na rozvojovú spoluprácu.K čl. IVV navrhovanom § 12 ods. 1 zákona o rozvojovej spolupráci sa ukladajú povinnosti bankám a pobočkám zahraničných bánk, čo je nepriama neprípustná novelizácia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený problém je potrebné vyriešiť aj priamou novelizáciou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.K čl. VNovelizuje sa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.K čl. VIK bodom 1, 4, 5 a 7V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo spôsobilo problém pri výpočte zahraničného funkčného platu. Prvýkrát boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjedávania zvýšené o pevnú sumu, a nie percentom. V dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu stali nevykonateľné. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky realizovať legislatívnu zmenu zákona o štátnej službe a zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorej sa na účely výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v roku 2014 použije platové tarifa pred valorizáciou, a to aj z dôvodu, že slovenská valorizácia nikdy nesmela mať a ani nemala vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom znení bola z hľadiska výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v budúcnosti nepoužiteľná. Preto bolo potrebné pre rok 2015 prijať ďalšiu legislatívnu úpravu, čím sa do budúcnosti ustanovilo pre výpočet platového koeficientu, objektivizovaného platového
koeficientu a zahraničného funkčného platu použitie platovej tarify platnej pred valorizáciou, teda tak, ako sa používali v roku 2014 podľa prechodného ustanovenia § 140c zákona o štátnej službe a § 32e zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.Zákonom o zahraničnej službe č. 151/2010 v znení zákona č. 325/2014 Z. z. boli natrvalo upravené len platové náležitostí pre štátnych zamestnancov, pričom platové náležitosti pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v tom čase bolo možné riešiť len prechodným ustanovením pre rok 2015 v § 32e. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z. z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie aj pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zároveň rovnaké zaobchádzanie so štátnymi zamestnancami.Zvýšenie platových taríf o pevnú sumu, a nie percentom v roku 2014 spôsobilo, že podiel zvýšení platových taríf od roku 2014 nie je možné vyčísliť a objektivizovaný platový koeficient je podľa účinného znenia § 23 nevypočítateľný. Z uvedeného dôvodu sa pri výpočte objektivizovaného platového koeficientu navrhuje používať podiely zvýšení platových taríf v štátnej službe k zvýšeniam stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie ku dňu zvýšenia týchto platových taríf do 31. decembra 2013 vyjadrené konkrétnym číslom pre príslušnú stupnicu platových taríf platných k 31.12.2013, ktoré sa navrhujú samostatne uviesť v prílohách č. 8 až 11 k zákonu.Navrhuje sa povinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydávať objektivizované platové koeficienty opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia postupu s postupom vydávania platových koeficientov podľa zákona o štátnej službe.K bodom 2 a 3Navrhovaná zmena súvisí so zmenou názvu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a súvisiacim zavedením legislatívnej skratky, týkajúcej sa názvu ministerstva.K bodu 6Navrhuje sa, aby sa ustanovenie § 28 ods. 1 nevzťahovalo na stupnice platových taríf uvedené v prílohách 8 až 11 k zákonu, čím sa zabezpečí účel predkladanej novely.K čl. VIIK bodu 1V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre potreby aplikačnej praxe je potrebné jednoznačne ustanoviť, že začiatok 60 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti v konaní o vydanie osvedčenia začína plynúť až od doručenia žiadosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože v zmysle zákona žiadateľ môže podať žiadosť aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.K bodu 2Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne
ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Z uvedeného dôvodu je potrebné do zákona č. 474/2005 Z. z. explicitne uviesť, že právne úkony sa vykonajú výlučne v listinnej podobe, nakoľko konanie v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí v elektronickej podobe nie je možné, pretože je potrebné u žiadateľov zisťovať skutočnosti vyplývajúce zo zákona z originálnych dokladov, vrátane skúmania pravosti týchto dokladov, čo v prípade ich elektronickej podoby nie je možné. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť § 7 tak, že právne úkony vo veci vydania osvedčenia sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.K čl. VIIINovela zákona č. 25/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.K čl. IXUstanovenie o účinnosti zákona.Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 8. júla 2015.Robert Fico, v. r.predseda vládySlovenskej republikyMiroslav Lajčák, v. r.podpredseda vládya minister zahraničných vecí a európskych záležitostíSlovenskej republiky
Načítavam znenie...