Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 39/2015 účinný od 28.11.2020 do 29.06.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú podnikanie, resp. rámec prudenciálneho dohľadu nad bankami a obchodníkmi s cennými papiermi boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len „CRD“, v prvotnom znení „CRD IV“) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „CRR“, v prvotnom znení „CRR I“). Cieľom CRD IV a CRR I bolo zavedenie nových medzinárodných štandardov Basel III do bankovej regulácie, a to v súvislosti s finančnou krízou v rokoch 2007 – 2008, ktorá odhalila nedostatky vo fungovaní bánk a procyklické mechanizmy, ktoré prispeli k jej vzniku. CRD IV a CRR I sa zameriavajú na zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností (t.j. obchodníkov s cennými papiermi), na pravidlá pre ich správu a riadenie, vrátane efektívnych a primeraných sankčných režimov, ktoré majú odrádzať tieto subjekty od porušovania všeobecných zásad a predpisov. Dôraz sa kládol na zmenšenie procyklických mechanizmov vo finančnom systéme, t. j. zaviedli sa kapitálové vankúše ako nástroj politiky obozretnosti na makroúrovni. Zavedením týchto prísnejších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa znížilo riziko ich zlyhania, čo prispelo k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie.

Smernica CRD IV a nariadenie CRR I boli implementované do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na vyhodnotenie jednotlivých súčastí regulácie zo strany Bazilejského výboru pre bankový dohľad, ako aj zo strany európskych orgánov sa pristúpilo k ďalšej revízii regulatórneho rámca. Európska komisia predložila v roku 2016 rozsiahly balík legislatívnych návrhov usilujúcich sa o znižovanie rizík v bankovom sektore (tzv. Risk Reduction Package), ktorý do značnej miery vychádza z pravidiel v revidovanom štandarde Basel III.

Revízia CRD IV a CRR I sa uskutočnila prijatím

•smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „smernica CRD V“), a

•nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „nariadenie CRR II“).

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) vypracovalo Ministerstvo financií

2

Slovenskej republiky. Spolugestorom transpozície bola určená Národná banka Slovenska, ktorá je zároveň aj spolupredkladateľom.

Návrh zákona sa teda predkladá z dôvodu povinnosti transponovať smernicu CRD V do slovenského právneho poriadku s cieľom znižovania rizík v bankovom sektore, posilňovania odolnosti regulovaných subjektov voči prípadným ekonomickým otrasom a tým prispievať k upevneniu finančného systému.

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:

1.Kapitálové požiadavky

Novým inštitútom je odporúčanie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov (odporúčania druhého piliera – Pillar 2 guidance – P2G) upravené v § 29a návrhu zákona. Jedná sa o odporúčanie Národnej banky Slovenska, ktorá môže oznámiť bankám svoje očakávania (expectations) na kapitálové požiadavky. Jedná sa o „mäkkú“ požiadavku Národnej banky Slovenska, ktorá predstavuje nový, menej prísny, menej formálny nástroj v porovnaní s osobitnou požiadavkou na vlastné zdroje podľa § 29b návrhu zákona. Nesplnenie týchto „mäkkých“ požiadaviek podľa § 29a ods. 6 návrhu zákona nemusí byť dôvodom pre reštrikcie uplatňované voči banke z titulu neplnenia kombinovaného vankúša (t. j. obmedzenia týkajúce sa výplat dividend, vyplácania bonusov a platieb z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak by tým došlo k zníženiu kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej by už neboli splnené požiadavky na kombinovaný vankúš podľa § 33k alebo vankúš pre ukazovateľ finančnej páky podľa § 33ka návrhu zákona). Avšak opakované neplnenie tejto mäkkej požiadavky môže mať za následok uloženie „tvrdej“ požiadavky na vlastné zdroje podľa § 29b návrhu zákona.

V § 29b sa upravujú podmienky, za ktorých môže Národná banka Slovenska uložiť banke osobitnú požiadavku na vlastné zdroje na základe preskúmania a hodnotenia. Táto požiadavka musí byť zo strany Národnej banky Slovenska riadne zdôvodnená a môže byť cielená len na riziká alebo prvky rizík, ktoré nie sú pokryté minimálnymi kapitálovými požiadavkami stanovenými v CRR (teda v prvom pilieri), a to len v rozsahu, v akom sa to považuje za potrebné vzhľadom na osobitnú situáciu banky. Po novom nesmie byť táto požiadavka používaná na krytie makroprudenciálnych alebo systémových rizík.

Ďalšími významnými zmenami sú zmeny v úprave tlmiacich rezerv – kapitálových vankúšov. Zavádza sa možnosť ukladať vankúš pre krytie systémového rizika voči typom expozícií, ktoré sú vrátane podsúborov vymedzené v § 33e ods. 2 návrhu zákona. Pre jednotlivé skupiny bánk a typy expozícií tak môžu byť zavedené rôzne požiadavky. Sadzba proticyklického kapitálového vankúša už nie je stanovovaná štvrťročne, ale len v prípadoch, kedy na základe hodnotenia Národnej banky Slovenska dôjde k zmene miery cyklického systémového rizika (§ 33g ods. 1 návrhu zákona). Takisto dochádza k úprave limitov možných sadzieb vankúšov pre lokálne systémovo významnú banku (O-SII) – posun hornej hranice sadzby z 2 % na 3 % (§ 33d ods. 6 návrhu zákona), resp. na základe súhlasu Európskej komisie môže Národná banka Slovenska stanoviť vyššiu sadzbu (§ 33d ods. 7 návrhu zákona). V § 33ka návrhu zákona sa zavádza novú povinnosť pre globálne systémovo významné banky (G-SII), ktorá sa týka rozdeľovania výnosov, a to v nadväznosti na ich povinnosť plniť kapitálové požiadavky na vankúš pre ukazovať finančnej páky ustanovený v čl. 92 ods. 1a CRR II.

2.Výkon dohľadu na konsolidovanom základe a schvaľovanie niektorých finančných

holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností

CRD IV ukladala prudenciálne požiadavky primárne inštitúciám, ktorými v slovenskom právnom poriadku sú banky a obchodníci s cennými papiermi. Za plnenie prudenciálnych povinností finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností na konsolidovanom základe tak boli zodpovedné práve ovládané inštitúcie. CRD V tento koncept zásadne reviduje, keďže prax ukázala, že ovládané inštitúcie neboli vždy schopné

3

zaistiť plnenie požiadaviek na konsolidovanom základe. Z toho dôvodu CRD V včleňuje takéto finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré ovládajú inštitúcie, do priamej pôsobnosti orgánov dohľadu s cieľom zaistiť plnenie povinností na konsolidovanom základe. Jedná sa o tie finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré podľa CRD V podliehajú schváleniu podľa nového čl. 21a, ktorý je transponovaný do § 20a zákona č. 483/2001 Z. z.

3.Sprostredkujúca materská spoločnosť v Európskej únii (§ 20c návrhu zákona)

Pre veľké skupiny, ktorých materská spoločnosť má sídlo mimo Európskej únie a ktorej súčasťou sú aspoň dve dcérske inštitúcie so sídlom v Európskej únii, sa zavádza povinnosť zriadiť tzv. sprostredkujúcu materskú spoločnosť v Európskej únii. Snahou je uľahčiť dohľad nad týmito inštitúciami a zvýšiť spôsobilosť dotknutých subjektov pri riešení kríz. Účinnosť tejto povinnosti je pre skupiny z tretích krajín, ktoré pôsobia v Európskej únii prostredníctvom viac ako jednej inštitúcie a ich celková hodnota aktív k 27. júnu 2019 je viac ako 40 miliárd eur, odložená na koniec roka 2023 s tým, že do tejto doby sa predpokladá uskutočňovanie monitoringu dotknutých inštitúcií pôsobiacich na území Slovenskej republiky zo strany Národnej banky Slovenska a odpovedajúcemu informovaniu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA).

4.Oprávnenie Národnej banky Slovenska požadovať výmenu audítora (§ 40 ods. 8 návrhu

zákona)

V súlade s čl. 1 bod 15 CRD V, ktorý novelizuje čl. 63 CRD, sa zavádza nové oprávnenie Národnej banky Slovenska požadovať, aby banka nahradila audítora, ak tento svojím konaním poruší určité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

5.Evidencia úverov poskytnutých vybraným osobám (§ 23 ods. 10 návrhu zákona)

Ustanovuje sa, aby banka, resp. finančná holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinne evidovala údaje o úveroch poskytnutých členom štatutárneho orgánu, dozornej rady banky a ich spriazneným osobám.

6.Oprávnenie Národnej banky Slovenska vyžadovať pri riadení úrokového rizika

vyplývajúceho z činností zaznamenaných v bankovej knihe používanie štandardizovanej

metodiky (§ 27 ods. 7 a 20 návrhu zákona)

Národná banka Slovenska je oprávnená požadovať, aby banka v prípade riadenia úrokového rizika vyplývajúceho z činností zaznamenaných v bankovej knihe namiesto interných modelov použila štandardizovanú metodiku, ak Národná banka Slovenska vyhodnotí, že implementovaný interný systém nie je pre hodnotenie rizika uspokojivý. Štandardizovanú metodiku stanoví priamo uplatniteľný predpis Komisie v prenesenej právomoci.

7.Zmeny v úprave odmeňovania (§ 23a a 23b návrhu zákona)

Cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade vymedzených malých inštitúcií a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania.

Súčasťou návrhu sú aj ďalšie úpravy technického charakteru vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako aj legislatívne úpravy, ktorých cieľom je dosiahnutie úplnej transpozície týchto smerníc:

•CRD IV,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013 , ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo

4

ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES,

•čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES.

•čl. 62 bod 6, čl. 64 bod 5 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ a

•čl. 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Spolupredkladateľ: Národná banka Slovenska

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „smernica CRD V“),

•článok 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES,

•článok 62 bod 6 a článok 64 ods. 5 smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ,

•článok 2 bod 1smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 v platnom znení,

•transpozičný deficit pri niektorých ustanoveniach smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa

6

menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES.

Termín začiatku a ukončenia PPK

začiatok PPK: 4. 5. 2020ukončenie PPK: 19. 5. 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2020

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878/EU z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EU, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (ďalej len „CRD V“), ktorej hlavným cieľom je najmä znižovanie rizík v bankovom sektore.

V súlade so zmenami v CRD V sa návrhom zákona novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Súčasťou návrhu sú aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe, ako aj dôsledná transpozícia smerníc uvedených v bode 1. Jedná sa o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom návrhu zákona je v súlade s cieľmi CDR V snaha o zvyšovanie stability finančného systému a s tým súvisiacu zvyšujúcu sa dôveru klientov vo finančný sektor a služby ním poskytované.

Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré zavádza návrh zákona, patria:

•Zmeny v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera (pillar 2) – upravujú sa podmienky na osobitnú požiadavku na vlastné zdroje (požiadavky druhého piliera – Pillar 2 requirement – P2R), ako aj odporúčania týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov (odporúčania druhého piliera – Pillar 2 guidance – P2G), kedy Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu oznámi banke svoje očakávania týkajúce sa výšky kapitálu držaného nad rámec kapitálových požiadaviek a rezerv. Ide o „mäkkú“ požiadavku orgánu dohľadu, ktorá predstavuje nový, menej prísny a menej formálny nástroj v porovnaní s osobitnou požiadavkou na vlastné zdroje. V prípade opakovaného neplnenia tejto mäkkej požiadavky, Národná banka Slovenska má právomoc udeliť „tvrdú“ požiadavku na navýšenie kapitálu v rámci druhého piliera.

•Zmeny v úprave kapitálových vankúšov – zavádza sa možnosť pre Národnú banku Slovenska ako orgán dohľadu ukladať vankúš na krytie systémového rizika v závislosti od vymedzených typov expozícií a taktiež sa upravuje výška možných sadzieb vankúšov pre systémovo významné banky.

•Zmeny v oblasti regulácie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností – zavádzajú sa prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe. Dôvodom týchto zmien sú situácie, kedy banka ovládaná holdingovými spoločnosťami nie je

7

schopná zaistiť splnenie požiadaviek na konsolidovanom základe v rámci celej skupiny. Preto sa navrhuje, aby finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti boli začlenené do priamej pôsobnosti orgánov dohľadu, čím sa zaistí riadne plnenie prudenciálnych požiadaviek na konsolidovanom základe.

•Zavedenie povinnosti ustanoviť tzv. sprostredkujúcu materskú spoločnosť pre veľké skupiny pochádzajúce mimo územia Európskej únie, ktorých súčasťou sú aspoň dve dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami usadenými v Európskej únii – cieľom tejto povinnosti je uľahčiť dohľad nad takýmito skupinami a zvýšiť spôsobilosť dotknutých subjektov pri riešení kríz.

•Zmeny v úprave odmeňovania – ich cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade presne vymedzených menších bánk a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

banky a pobočky zahraničných bánk (27),

obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28),

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

V súvislosti s povinnosťou niektorých spoločností požiadať do 28. júna 2021 Národnú banku Slovenska o súhlas na vykonávanie činnosti finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti bude potrebné pripraviť a prijať opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa ustanovia náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu a dokladov prikladaných k žiadosti, ako aj ďalšie informácie potrebné na posúdenie splnenia podmienok podľa § 20a ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

8

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera, ani v úprave kapitálových vankúšov. Predpokladáme, že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať náklady na dodatočný kapitál zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, vyčísliť.

Čo sa týka navrhovaných zmien v oblasti odmeňovania, ich podstatou je len presnejšie vymedzenie podmienok jeho uplatňovania bez akéhokoľvek vplyvu na stanovovanie a prideľovanie odmien jednotlivým osobám. Z tohto dôvodu nepredpokladáme žiadne sociálne vplyvy, a to ani na hospodárenie dotknutých domácností, ani na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Anna Bartíková

02/5958 2528,

anna.bartikova@mfsr.sk

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

9

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu obyčajné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Podľa predkladateľa navrhované zmeny v úprave odmeňovania nezakladajú žiadne sociálne vplyvy, a to nielen na hospodárenie dotknutých domácností, ale ani v súvislosti s bodom 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám). Považujeme za potrebné, aby predkladateľ skutočnosť, že navrhované zmeny v odmeňovaní nezakladajú uvedené sociálne vplyvy, explicitne uviedol v bode 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov.

Odporúčame predkladateľovi prehodnotiť, či navrhovaná právna úprava týkajúca sa zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s odmeňovaním nezakladá sociálne vplyvy v bode 4.3 analýzy sociálnych vplyvov (vplyvy na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť). V prípade identifikácie sociálnych vplyvov sa povinnou súčasťou predkladaného materiálu stáva analýza sociálnych vplyvov.

Vyššie uvedené pripomienky a odporúčania Komisie boli vhodne zapracované.

10

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☒

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☐

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

banky a pobočky zahraničných bánk (27),

obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (28),

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladateľ požiadal v súlade s bodom 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o konzultáciu legislatívneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2020/5, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 22. januára 2020 do 3. februára 2020.

Išlo o 44 subjektov (združenia zástupcov podnikateľského prostredia vrátane bánk a pobočiek zahraničných bánk). K predbežnej informácii sa nevyjadril žiadny subjekt, ani nikto nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vzhľadom na relatívne dobrý stav slovenského bankového sektora neočakávame výrazné dopady na banky vyplývajúce zo zmien v pravidlách na výpočet kapitálových požiadaviek na úrovni druhého piliera, ani v úprave kapitálových vankúšov. Predpokladáme, že zavedenie týchto nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si môže vyžiadať náklady na dodatočný kapitál zo strany niektorých regulovaných subjektov, ktoré však nie je možné, aj vzhľadom na súčasnú situáciu, kvantifikovať.

3.3.3 Administratívne náklady

11

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nedochádza k vplyvu na inovácie.

12

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 49 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe

k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013 , ktorou

sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernica Komisie 2007/14/ES, ktorou sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice 2004/109/ES (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013), gestor: MF SR,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015

o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia

13

a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/879 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a smernica 98/26/ES, gestor MF SR, spolugestor: NBS

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019

o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019), gestor: MF SR, spolugestori: MV SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra

2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým

sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017,

ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017), gestor: MF SR, NBS

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým

sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie

14

informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 150, 7. 6. 2019), gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565 z 25. apríla 2016, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2017) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2018/389 z 27. novembra 2017, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy pre silnú autentifikáciu zákazníka a spoločné a bezpečné otvorené komunikačné normy (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2018), gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa

dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1108 zo 7. mája 2018, ktorým sa dopĺňa

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 o regulačné technické predpisy týkajúce sa kritérií na určenie centrálnych kontaktných miest vydavateľov elektronických peňazí a poskytovateľov platobných služieb a o pravidlá pre ich funkcie (Ú. v. EÚ L 203, 10. 8. 2018), gestor: MV SR, MF SR, NBS,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/980 zo 14. marca 2019, ktorým sa dopĺňa

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129, pokiaľ ide o formát, obsah, preskúmanie a schvaľovanie prospektu, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 (Ú. v. EÚ L 166, 21.6.2019), gestor: MF SR, NBS

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-452/04, Fidium Finanz AG proti Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht, [2006],

Výrok rozhodnutia:

Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej členský štát na výkon činnosti poskytovania úverov v rámci podnikateľskej činnosti na jeho území spoločnosťou usadenou v treťom štáte vyžaduje predchádzajúce povolenie a podľa ktorej sa takéto povolenie musí zamietnuť najmä vtedy, ak uvedená spoločnosť nemá svoje ústredie alebo pobočku na tomto území, zasahuje prevažne do výkonu slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 49 a nasl. ES. Spoločnosť usadená v treťom štáte sa nemôže odvolávať na tieto ustanovenia.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-52/17, VTB Bank (Austria) AG proti Finanzmarktaufsichtsbehörde, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 64 a článok 65 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, ako aj článok 395 ods. 1 a 5 nariadenia Európskeho parlamentu

15

a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa v prípade prekročenia limitov expozície stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013 úverovej inštitúcii automaticky ukladajú zrážkové úroky, hoci táto inštitúcia spĺňa podmienky stanovené v článku 395 ods. 5 tohto nariadenia, ktoré jej umožňujú prekročiť uvedené limity.

2. Článok 48 ods. 3 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle tohto ustanovenia nemožno postup vo veci dohľadu považovať za formálne začatý, ani keď úverová inštitúcia oznámi vnútroštátnemu orgánu dohľadu prekročenie limitov stanovených v článku 395 ods. 1 nariadenia č. 575/2013, ani keď tento orgán už prijal rozhodnutie v paralelnom konaní týkajúcom sa podobných porušení.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-594/16, Enzo Buccioni proti Banca d’Italia za účasti Banca Network Investimenti SpA, [2018].

Výrok rozhodnutia:

Článok 53 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby príslušné orgány členských štátov sprístupnili dôverné informácie osobe, ktorá o ne požiada, na účely začatia občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania zameraného na ochranu majetkových záujmov, ktoré mali byť poškodené v dôsledku začatia nútenej likvidácie úverovej inštitúcie. Žiadosť o sprístupnenie informácií sa však musí vzťahovať na informácie, v súvislosti s ktorými žiadateľ predložil presné a súhlasné indície nasvedčujúce tomu, že uvedené informácie sa ukazujú ako relevantné na účely občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktorého predmet musí byť žiadateľom presne identifikovaný, pričom predmetné informácie sa nesmú použiť mimo takého konania. Príslušným orgánom a súdom prináleží, aby pred sprístupnením každej z požadovaných dôverných informácií zaručili rovnováhu medzi záujmom žiadateľa na disponovanie dotknutými informáciami a záujmami súvisiacimi so zachovaním dôvernosti informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2019/878 je stanovená do 28. decembra 2020 s výnimkou niektorých bodov v článku 1.

Lehota na prebratie článku 2 smernice 2019/879 je stanovená do 28. decembra 2020.

Lehota na prebratie smernice 2019/2034 je stanovená do 26. júna 2021 s výnimkou článku 64 bod 5, pri ktorom bola stanovená lehota do 26. marca 2020.

Lehota na prebratie smernice 2019/2177 je stanovená do 30. júna 2021 s výnimkou článku 2 bodu 1, pri ktorom je stanovená lehota do 30. júna 2020.

Lehota na prebratie smernice 2013/50/EÚ bola stanovená do 26. novembra 2015.

16

Lehota na prebratie smernice 2013/36/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2013.

Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená do 31. decembra 2014.

Lehota na prebratie smernice 2015/2366 bola stanovená do 13. januára 2018.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie, alebo konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

c)Smernica 2013/36/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Smernica 2013/50/EÚ bola prebratá do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2015/2366 bola prebratá do zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, do zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení

17

spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, do zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

novela zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K bodu 1 [§ 5 písm. af)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zjednotením definície skupiny na účely riešenia ozdravných plánov a vnútroskupinovej finančnej podpory pri krízových situáciách na finančnom trhu s definíciou v smernici 2014/59/ES.

K bodu 2 [§ 5 písm. ai) až ak)]

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s nutnosťou skoršieho zavedenia legislatívnej skratky pre tlmiacu rezervu. Zároveň sa dopĺňajú nové definície skupiny a skupiny mimo územia členského štátu potrebné na účely konsolidovaného dohľadu, schvaľovania finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ako aj zriadenia sprostredkujúcej materskej spoločnosti v Európskej únii pri skupinách z tretích krajín, ktoré pôsobia v Európskej únii.

K bodu 3, 5, 9 a 11 [§ 6 ods. 2 a 13 tretej vety, § 6 ods. 23 písm. c), § 6 ods. 30 písm. i)]

Jedným z cieľov CRD V je vyjasniť, že kapitál, ktorého držanie je banke uložené na základe procesu preskúmavania a hodnotenia Národnou bankou Slovenska (tzv. Pilar 2), má pokrývať mikroprudenciálne riziká a nie systémové riziká, ktorých krytie má byť ponechané na iných makroprudenciálnych nástrojoch obsiahnutých v CRD a CRR. Z tohto dôvodu sa v § 6 v príslušných odsekoch vypúšťa povinnosť skúmať v rámci procesu preskúmavania a hodnotenia aj systémové riziká.

Zároveň sa do prvej vety § 6 ods. 13 transponuje čl. 1 bod 12 CRD V (novelizovaný čl. 56 písm. g) a h) CRD). Doplnením tohto ustanovenia sa umožňuje, aby informácie získané pri výkone dohľadu mohli byť zdieľané aj s pracovníkmi finančnej spravodajskej jednotky, ktorí sú zodpovední za výkon dohľadu podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o legalizácii príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z. z.“). V prípade takejto výmeny informácií nedochádza k porušeniu mlčanlivosti. Vzhľadom na doplnenie nového písmena h) do čl. 56 CRD sa do zákona dopĺňa, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie získanej v súvislosti s výkonom dohľadu príslušným orgánom dohľadu alebo subjektom zodpovedným za uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa štrukturálneho oddelenia v rámci bankovej skupiny.

K bodu 4 [§ 6 ods. 11]

Jedná sa o transpozíciu čl. 1 ods. 36 písm. a) CRD V, ktorým sa mení čl. 109 ods. 3 CRD, kde sa spresňuje, že materská banka má zaistiť, aby jej dcérska spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje CRD, zaviedla zásady a postupy riadenia, organizačné usporiadanie a ďalšie postupy a iné mechanizmy na individuálnom základe.

K bodu 6 [§ 6 ods. 20 písm. c)]

Ustanovenie transponuje čl. 1 bod 54 CRD V (doplnený čl. 143 ods. 1 písm. c) CRD). Doplnením ustanovenia sa tak výslovne stanovuje, že hodnotiace kritériá a metodika Národnej banky Slovenska, ktoré sú používané pri výkone dohľadu musí obsahovať aj kritériá pre uplatňovanie zásady proporcionality.

19

K bodu 7 a 8 [§ 6 ods. 21 až 23]

Zmenou ustanovenia § 6 ods. 21 sa odstraňuje transpozičný deficit a úplne sa preberá čl. 99 ods. 3 písm. b) CRD IV, čím sa umožňuje Národnej banke Slovenska na základe zistení vyplývajúcich z preskúmania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 prijať opatrenie, ktorým sa zabezpečí stála prítomnosť jej zamestnancov v príslušnej banke, ak to považuje za primerané. Zároveň sa v odsekoch 21 až 23 zosúlaďuje terminológia. Cieľom je zjednotiť terminológiu použitú v § 6 ods. 21, 22 a 23 so znením novšieho § 47 ods. 9 a § 48 ods. 9 zákona o bankách, kde sa už pojem ,,dohliadka“ nepoužíva, ale používa sa pojem „dohľad“, ako aj s pojmami používaných v praxi pri výkone dohľadu nad bankami.

K bodu 10 [Poznámka pod čiarou k odkazu 20a]

Úpravou poznámky pod čiarou sa transponujú zmeny súvisiace s novelizáciou CRR – doplnenie nových čl. 92a a 92b, ktoré je potrebné z poznámky pod čiarou k odkazu 20a vypustiť.

K bodu 12 [§ 6 ods. 31 písm. e)]

Odstránenie transpozičného deficitu. Spresnením ustanovenia sa transponuje čl. 87 ods. 1 CRD IV.

K bodu 13 [§ 6 ods. 32 až 37]

Vzhľadom na stále častejšie pôsobenie úverových inštitúcií na území Európskej únie, ktoré sú súčasťou skupiny mimo územia členského štátu (ďalej aj „z tretej krajiny“), CRD V sa zameriava na potrebu užšej spolupráce príslušných orgánov vykonávajúcich dohľad nad takýmito pobočkami. Doplnením nového odseku 32 sa ustanovuje pre Národnú banku Slovenska povinnosť úzkej spolupráce s dotknutými orgánmi dohľadu za účelom zaistenia komplexného dohľadu nad všetkými činnosťami skupiny z tretej krajiny v Európskej únii a tiež za účelom snahy o zabránenie obchádzania požiadaviek vzťahujúcich sa na skupiny z tretích krajín, ktoré na ne kladie právo Európskej únie a rovnako aj snahy o predchádzanie akémukoľvek nepriaznivému dopadu na finančnú stabilitu Európskej únie.

Doplnenie nového odseku 33 vychádza z transpozície čl. 1 bod 28 písm. c) CRD V (novelizovaný čl. 97 ods. 4a CRD). Umožňuje sa ním Národnej banke Slovenska pri bankách a pobočkách zahraničných bánk s podobným rizikovým profilom (napr. s podobnými modelmi podnikania alebo zemepisnou polohou expozícií) prispôsobiť metodiku pre proces preskúmavania a hodnotenia podľa § 6 ods. 2 s cieľom podchytiť spoločné charakteristiky a riziká takýchto bánk a pobočiek zahraničných bánk. Súčasne nie je po novom možné určovať takéto banky a pobočky zahraničných bánk na základe zhodnotenia systémového rizika, lebo proces preskúmavania a hodnotenia sa zaoberá len mikroprudenciálnymi rizikami. Vyššie uvedená úprava metodiky prieskumu a hodnotenia pri bankách a pobočkách zahraničných bánk s podobným rizikovým profilom nesmie nijako brániť Národnej banke Slovenska v riadnom zohľadnení všetkých rizík, ktoré ovplyvňujú jednotlivú banku a pobočku zahraničnej banky, ani by sa nimi nemala meniť povaha uložených opatrení, ktorá je pre ne špecifická.

V súvislosti s cieľom obmedziť pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v súlade s CRD V sa novým odsekom 34 vyžaduje, aby Národná banka Slovenska informovala Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) a orgány zodpovedné za dohľad nad bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa smernice (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „AML smernica“) (v SR to môže byť

20

finančná spravodajská jednotka) v prípade, ak na základe dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky má dôvodné podozrenie, že v súvislosti s danou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne, alebo hrozí vyššie riziko takéhoto konania. Ak hrozí potenciálne zvýšené riziko vyššie uvedeného konania musí Národná banka Slovenska spolu s finančnou spravodajskou jednotkou danú hrozbu vyhodnotiť a informovať EBA o spoločnom názore na túto situáciu.

V čl. 1 bod 14 CRD V (novelizovaný čl. 58a) pokračuje v prehlbovaní medzinárodnej spolupráce v rámci dohľadu nad finančnými trhmi a sledovaní dopadov zmien v bankovom sektore na európsku, ale aj svetovú ekonomiku. Preto sa vyžaduje, aby členské štáty umožnili zdieľanie niektorých informácií ich príslušných orgánov aj voči niektorým medzinárodným organizáciám, konkrétne Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke na účely hodnotenia v rámci programu hodnotenia finančného sektora, Banke pre medzinárodné platby pre účely kvantitatívnych štúdií dopadu a Rade pre finančnú stabilitu, na účely jej funkcie dohľadu. V tejto súvislosti sa dopĺňajú do § 6 nové odseky 35 až 37, ktoré Národnej banke Slovenska umožňujú poskytovanie vyššie uvedených informácií presne vymedzeným medzinárodným inštitúciám pri splnení určitých podmienok a v súhrnnej podobe alebo ako anonymizované informácie; iné informácie sa môžu zdieľať len v priestoroch Národnej banky Slovenska.

K bodu 14 [§ 7 ods. 23 a 24]

V čl. 1 bod 6 CRD V (čl. 10 ods. 1) po novom vyžaduje, aby k žiadosti o udelenie bankového povolenia boli pripojené aj informácie o materskej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny. Z tohto dôvodu sa dopĺňa nový odsek 23, ktorý vyžaduje, aby žiadateľ, ktorý je súčasťou skupiny, predkladal aj informácie o materskej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny. Novým ustanovením v odseku 24 sa v súlade s čl. 1 bod 25 písm. a) CRD V (novelizovaný čl. 91 ods. 1 CRD) upravuje, aby nielen banky a pobočky zahraničných bánk, ale aj finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti mali zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia štatutárneho orgánu a dozornej rady mali vždy dostatočne dobrú povesť, dostatočné vedomosti a zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností.

K bodu 15 [§ 20a až 20c]

Čl. 1 ods. 1 CRR II rozširuje oblasť pôsobnosti nielen na inštitúcie (v podmienkach SR banky a obchodníci s cennými papiermi), ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti podliehajúce dohľadu podľa CRD. Zahrnutie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností do oblasti pôsobenia CRR sa premietlo aj do zmien CRD. Požiadavky a právomoci v oblasti dohľadu stanovené v CRD na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe sa po novom vzťahujú aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré musia žiadať o súhlas (tzv. schválenie) podľa nového čl. 21a CRD (čl. 1 bod 9 CRD V). Za plnenie prudenciálnych požiadaviek na konsolidovanom základe sú tak priamo zodpovedné finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti podliehajúce schváleniu. Na základe týchto zmien v CRD sa do zákona o bankách dopĺňajú nové § 20a až 20c.

K § 20a

§ 20a upravuje proces udelenia súhlasu Národnej banky Slovenska na vykonávanie činnosti pre finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Povinnosť získať súhlas Národnej banky Slovenka majú dve skupiny finančných holdingových spoločností

21

a zmiešaných finančných holdingových spoločností, prvá skupina je uvedená v odseku 2 písmenách a) až c) a druhá skupina v písmene d). Podľa odseku 2 musia byť splnené dve podmienky, aby osobe vznikla povinnosť získať súhlas. Najprv musí osoba splniť objektívne kritériá podľa CRR a stať sa buď materskou finančnou holdingovou spoločnosťou (čl. 4 ods. 1 bod 30 CRR) alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou (čl. 4 ods. 1 bod 32 CRR) alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii (čl. 4 ods. 1 bod 31 CRR) alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii (čl. 4 ods. 1 bod 33 CRR) a zároveň musí byť Národná banka Slovenska orgánom určeným k výkonu dohľadu na konsolidovanom základe (novelizovaný čl. 111 CRD).

Spoločnosť môže naplniť definíciu v čl. 4 ods. 1 body 30 a 33 CRR dvoma spôsobmi:

1)spolu so schválením kvalifikovanej účasti (§ 28; čl. 22 CRD) alebo

2)prekročením 50 % hranice vlastného kapitálu, konsolidovaných aktív, výnosov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa spoločnosti, ktorý je spojený s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami (čl. 4 ods. 1 bod 20 CRR) – predovšetkým zmenami pomeru dcérskych spoločností pôsobiacich vo finančnom sektore a nepôsobiacich vo finančnom sektore, vrátane situácie, kedy materská spoločnosť prestane ovládať osoby nepôsobiace vo finančnom sektore v rozsahu ap.

Ak zároveň je Národná banka Slovenska určeným orgánom k výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, tak týmto vyššie uvedeným spoločnostiam vzniká povinnosť získať súhlas.

V odseku 2 písm. d) sa upravuje druhá skupina osôb podliehajúcich povinnosti získať súhlas Národnej banky Slovenska. V tomto prípade nejde o spoločnosti podľa čl. 4 ods. 1 bod 30 až 33 CRR a v ich prípade Národná banka Slovenska nie je orgánom určeným na výkon dohľadu na konsolidovanom základe. Aby takáto spoločnosť mala povinnosť získať súhlas od Národnej banky Slovenska podľa § 20a musí byť splnené, že takáto spoločnosť by mala povinnosti na subkonsolidovanom základe, t.j. takáto povinnosť by jej vznikla v prípade, kedy spoločnosť ovláda ďalšiu spoločnosť (banku, inštitúciu, finančnú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť), ktorá má sídlo v tretej krajine. Odsek 3 stanovuje, aké informácie sú finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska na účely podania žiadosti o súhlas podľa odseku 1.

V odseku 4 sú uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Národná banka Slovenska mohla udeliť súhlas. Odsek 5 definuje, že ak žiadateľ splní podmienky v odseku 4, Národná banka Slovenska mu udelí súhlas, pričom odsek 6 ustanovuje, že podmienky súhlasu je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinná dodržiavať počas celej doby platnosti súhlasu podľa odseku 1. Podľa odseku 7, ak sa konanie o udelení súhlasu uskutoční súčasne s konaním o predchádzajúcom súhlase na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na banke alebo na také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na banke podľa § 28 a ods. 1 písm. a), Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánom dohľadu v inom členskom štáte, kde má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sídlo. Zároveň sa upravuje plynutie lehôt v takomto prípade. Odsek 8 upravuje výnimky, za ktorých sa nevyžaduje, aby finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť mala udelený súhlas. V odseku 9 sa v súlade s čl. 1 bod 9 CRD V (novo doplnený čl. 21a ods. 4 CRD) ustanovuje, že výnimka podľa odseku 8 nemá vplyv na zahrnutie do konsolidácie podľa zákona o bankách a CRR.

Odsekom 10 sa transponuje čl. 1 bod 2 písm. b) CRD V (doplnený nový čl. 3 ods. 3 CRD), ktorý definuje, ktoré spoločnosti sa zahŕňajú do dohľadu na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe. Odsek 11 je transpozíciou čl. 1 bod 9 CRD V (doplnený nový čl. 21a ods. 5 CRD) a zaisťuje monitorovanie dodržiavania podmienok, za ktorých bol udelený

22

súhlas. Taktiež je doplnené oprávnenie Národnej banky Slovenska žiadať od finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti informácie potrebné na zisťovanie dodržiavania podmienok udelenia súhlasu podľa odseku 1 alebo výnimky podľa odseku 8. Zároveň je upravené aj vymieňanie týchto informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu v inom členskom štáte.