Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov 385/2000 účinný od 17.07.2009 do 31.12.2010

§ 12
Dočasné pridelenie sudcu

(1)
Na zabezpečenie riadneho chodu súdnictva možno sudcu s jeho súhlasom dočasne prideliť na výkon funkcie na iný súd. Vykonávanie funkcie na dvoch súdoch je vylúčené okrem výkonu funkcie sudcu disciplinárneho súdu.
(2)
O dočasnom pridelení sudcu rozhoduje súdna rada na návrh predsedu súdu, na ktorý má byť sudca dočasne pridelený, a po predchádzajúcom vyjadrení predsedu súdu, na ktorom sudca pôsobí.
(3)
Dočasné pridelenie sudcu nesmie presahovať dva roky v období troch rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. To neplatí, ak ide o sudcu, ktorý je dočasne pridelený na Špecializovaný trestný súd; v takom prípade nesmie dočasné pridelenie presahovať obdobie piatich rokov.

§ 12a
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu

(1)
Na výkon funkcie predsedu súdu na súde nižšieho stupňa alebo súde toho istého stupňa súdna rada dočasne pridelí sudcu, ktorý bol do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného zákona.5b) Počas dočasného pridelenia na výkon funkcie predsedu súdu sudca vykonáva funkciu sudcu na súde, na ktorý bol dočasne pridelený. Na takéto dočasné pridelenie sa nevzťahuje § 12 ods. 3.
(2)
Dočasné pridelenie sudcu na výkon funkcie predsedu súdu sa skončí zánikom funkcie predsedu súdu.

§ 14
Preloženie sudcu na iný súd

(1)
Súdna rada môže preložiť sudcu na iný súd len s jeho súhlasom, na jeho žiadosť alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. Preložiť sudcu možno iba na voľné miesto sudcu určené ministrom podľa osobitného zákona.7)
(2)
Na krajský súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Na Špeciálny súd možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 35 rokov. Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) možno preložiť len sudcu, ktorý dovŕšil vek aspoň 40 rokov.
(3)
Na súd vyššieho stupňa sa sudca preloží na základe výsledkov výberového konania a v súlade so zásadami funkčného postupu sudcov.
(4)
Na súd nižšieho stupňa súdna rada sudcu preloží na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.

§ 24
Prerušenie výkonu funkcie sudcu

(1)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje dňom, keď sa sudca stal prezidentom, členom vlády, poslancom národnej rady alebo štátnym tajomníkom, vedúcim úradu ústredného orgánu pre oblasť štátnej správy súdov, alebo sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(2)
Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.
(3)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodných súdnych orgánoch zriadených na vykonanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak mu táto činnosť bráni riadne vykonávať funkciu sudcu.
(4)
Minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca.
(5)
Minister po vyjadrení sudcovskej rady môže vyhovieť žiadosti sudcu o prerušenie výkonu funkcie sudcu z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie nemôže trvať viac ako päť rokov.
(6)
Miesto sudcu, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 4, sa môže po určení ministra podľa osobitného zákona7) stať voľným miestom sudcu.
(7)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odsekov 1 až 3 alebo odseku 5, sa môže znovu ujať funkcie na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou; uvedenú skutočnosť oznámi sudca Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") spravidla 60 dní pred začatím výkonu funkcie.
(8)
Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu podľa odseku 4, sa so súhlasom predsedu súdu a sudcovskej rady môže na určitý čas znovu ujať funkcie sudcu na súde, na ktorom vykonával funkciu sudcu pred prerušením, ak je na tomto súde voľné miesto sudcu, alebo na inom súde, na ktorý bol preložený súdnou radou. Termín nástupu a čas trvania výkonu funkcie v tomto prípade určí predseda súdu po dohode so sudcom.

§ 34
Základné práva sudcu

(1)
Každý sudca má za rovnakých podmienok rovnaké práva a povinnosti. Sudca nemôže byť zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný pre jeho právne názory vyjadrené v rozhodovaní alebo pre jeho názory a postoje sudcu, člena sudcovskej rady alebo člena súdnej rady.
(2)
Každý sudca má právo voliť a byť volený za člena sudcovskej rady príslušnej pre obvod súdu, do ktorého je pridelený na výkon svojej funkcie, a prostredníctvom nej sa podieľať na správe súdnictva.
(3)
Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce14b) tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Ak sudca namieta, že nie sú mu veci prideľované takým spôsobom a ak predseda súdu jeho námietkam nevyhovie, rozhodne o nich príslušná sudcovská rada.
(4)
Sudca, ktorý vedie súdne pojednávanie, rozhoduje o tom, či je možné v priebehu pojednávania uskutočňovať obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy. Pri zachovaní povinnosti mlčanlivosti má sudca právo publikovať odborné právne problémy vzťahujúce sa na právoplatne rozhodnutú vec.
(5)
Sudca má právo zakladať záujmové stavovské organizácie sudcov a združovať sa v nich; ich cieľom je presadzovať a ochraňovať práva a záujmy sudcov, ich nezávislosť a podporovať profesijné vzdelávanie. Činnosť v takejto organizácii nemôže byť na ujmu sudcu. Združovanie sudcov podľa osobitného predpisu15) nie je tým dotknuté.
(6)
Sudca má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany.
(7)
Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine.
(8)
Práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú sudcovi Špecializovaného trestného súdu obligatórne. Sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu, práva uvedené v odsekoch 6 a 7 prislúchajú v prípade, ak o to sudca najvyššieho súdu požiada. V takýchto prípadoch bezpečnosť osôb a obydlia zaisťuje bezplatne Policajný zbor, ak o to požiada ministra vnútra Slovenskej republiky predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda najvyššieho súdu.

§ 66

(1)
Základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu Špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1,3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.
(2)
Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov.
(3)
Sudcovia okresných súdov sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II.
(4)
Do platových stupňov sa sudcovia uvedení v odseku 2 zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa.

§ 68
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť

(1)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť patrí
a)
predsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov v sume 116,18 eura mesačne, s počtom nad desať sudcov v sume 132,78 eura mesačne,
b)
podpredsedovi okresného súdu s počtom do desať sudcov v sume 66,39 eura mesačne, s počtom nad desať sudcov v sume 99,59 eura mesačne,
c)
predsedovi krajského súdu a predsedovi Špecializovaného trestného súdu v sume 205,81 eura mesačne,
d)
podpredsedovi krajského súdu a podpredsedovi Špecializovaného trestného súdu v sume 119,50 eura mesačne.
(2)
Počas zastupovania predsedu súdu patrí podpredsedovi príslušného súdu funkčný príplatok za riadiacu činnosť vo výške prislúchajúcej predsedovi súdu alebo jeho pomerná časť; to platí aj pre sudcu príslušného súdu povereného zastupovaním predsedu tohto súdu, ak podpredseda súdu nie je ustanovený, je dočasne pridelený na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(3)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu a podpredsedovi súdu, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu.
(4)
Funkčný príplatok podľa odseku 2 patrí podpredsedovi zastupujúcemu predsedu súdu alebo sudcovi poverenému zastupovaním predsedu súdu len v prípade, ak predseda súdu nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov zastupovania.
(5)
Funkčný príplatok za riadiacu činnosť nepatrí predsedovi súdu, ak nevykonáva svoju funkciu po dlhší čas presahujúci šesť týždňov, a to od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí šiestich týždňov.
(6)
Funkčné príplatky predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu ustanovuje osobitný predpis.19)

§ 69
Funkčný príplatok za funkciu

(1)
Funkčný príplatok za vyššiu sudcovskú funkciu patrí
a)
predsedovi senátu krajského súdu a predsedovi senátu Špecializovaného trestného súdu v sume 66,39 eura mesačne,
b)
sudcovi krajského súdu a sudcovi Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhoduje ako samosudca, v sume 33,20 eura mesačne,
c)
predsedovi kolégia najvyššieho súdu v sume 165,97 eura mesačne,
d)
predsedovi senátu najvyššieho súdu v sume 132,78 eura mesačne,
e)
predsedovi kolégia krajského súdu v sume 99,59 eura mesačne a predsedovi grémia vo výške 66,39 eura mesačne.
(2)
Funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Funkčný príplatok za funkciu nepatrí predsedovi grémia a predsedovi kolégia, ak je dočasne pridelený na výkon funkcie na iný súd alebo vykonáva stáž sudcu; počas jeho neprítomnosti patrí tento príplatok sudcovi, ktorý ho zastupuje.

§ 72
Plat a príplatok počas dočasného pridelenia

(1)
Sudcovi počas dočasného pridelenia patrí funkčný plat podľa pôvodného zaradenia. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd, ktorému patrí funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2.
(2)
Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyššieho stupňa, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 5 % zo základného platu mesačne. Ak je sudca dočasne pridelený na súd vyšší o dva stupne, patrí mu príplatok počas dočasného pridelenia vo výške 10 % zo základného platu mesačne; súčet príplatku za výkon funkcie na určitom stupni súdu spolu s príplatkom počas dočasného pridelenia a základným platom sudcu nesmie prevýšiť 130 % základného platu sudcu. To neplatí pri dočasnom pridelení sudcu na Špecializovaný trestný súd.

§ 114
Konanie vo veciach náhrady škody

(1)
O náhrade škody podľa tohto zákona rozhoduje v prvom stupni predseda súdu, na ktorom sudca vykonáva funkciu alebo na ktorom pred svojou smrťou svoju funkciu vykonával, ak nie je ustanovené inak. K spôsobu a rozsahu náhrady škody sa vyjadrí sudcovská rada.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu predsedu okresného súdu rozhoduje predseda príslušného krajského súdu, o odvolaní proti rozhodnutiu predsedu krajského súdu a predsedu Špecializovaného trestného súdu rozhoduje ministerstvo. Proti rozhodnutiu predsedu najvyššieho súdu je možný rozklad.
(3)
Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní (rozklade) má právo podať sudca žalobu o preskúmanie rozhodnutia do 30 dní odo dňa jeho doručenia.
(5)
Ak ide o náhradu škody spôsobenej úrazom alebo chorobou z povolania, rozhoduje v prvom stupni vždy predseda krajského súdu, predseda Špecializovaného trestného súdu alebo predseda najvyššieho súdu.

§ 120
Začatie disciplinárneho konania

(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
minister,
b)
verejný ochranca práv,
c)
súdna rada,
d)
predseda krajského súdu aj proti sudcovi okresného súdu v jeho obvode,
e)
predseda súdu proti sudcovi príslušného súdu,
f)
sudcovská rada proti sudcovi príslušného súdu s výnimkou predsedu tohto súdu.
(3)
Orgán činný v trestnom konaní, súd alebo orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov alebo iného konania, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov,28) ktorý zistí takéto konanie sudcu, odovzdá alebo postúpi vec
a)
predsedovi krajského súdu, v ktorého obvode sudca vykonáva svoju funkciu,
b)
predsedovi Špecializovaného trestného súdu, ak ide o sudcu Špecializovaného trestného súdu,
c)
predsedovi najvyššieho súdu, ak ide o sudcu najvyššieho súdu,
d)
súdnej rade, ak ide predsedov súdov podľa písmen a) a b).
(4)
Predsedovia súdov alebo súdna rada, ktorým bola odovzdaná alebo postúpená vec podľa odseku 3, môžu sami prejednať vec najneskôr do 60 dní od jej odovzdania alebo postúpenia, ak ide o konanie sudcu, ktoré nevykazuje znaky disciplinárneho previnenia podľa § 116, pritom môžu uložiť sudcovi sankciu podľa § 117 ods. 3 písm. a) alebo b); inak v rovnakej lehote podajú návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrh na začatie disciplinárneho konania podajú aj vtedy, ak sudca nesúhlasí s uloženou sankciou.
(5)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podáva oprávnený orgán podľa odseku 2 písm. b) až e), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrovi.
(6)
Za priestupky ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolužitia hrubým konaním a proti majetku spáchané medzi blízkymi osobami orgán uvedený v odseku 2 podá návrh na začatie disciplinárneho konania len z podnetu poškodeného, jeho zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Podnet možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, a ak sa podalo odvolanie, odvolací senát odoberie na poradu.
(7)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať na disciplinárnom súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení, najviac však do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa sudca dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní [§ 116 ods. 2 písm. e)], najneskôr do štyroch rokov od ukončenia tohto konania. Ak ide o priestupok alebo konanie, ktoré môže byť postihnuté sankciami podľa osobitných predpisov, môže inak oprávnený orgán odovzdať alebo postúpiť vec orgánu uvedenému v odseku 3 do jedného roka odo dňa jeho spáchania, inak návrh na disciplinárne konanie nemožno podať; lehoty na podanie tohto návrhu uvedené v predchádzajúcej vete musia byť aj v tomto prípade zachované.
(8)
Návrh musí obsahovať meno a priezvisko sudcu, proti ktorému návrh smeruje, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, a označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera; ak ide o priestupok, návrh musí ďalej obsahovať označenie príslušného ustanovenia zákona, ktorého znaky skutok napĺňa, a dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní priestupku.
(9)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno vziať späť až dovtedy, kým sa disciplinárny senát, prípadne odvolací disciplinárny senát odoberie na záverečnú poradu. Nový návrh v takomto prípade už nemožno podať.

§ 150
Spoločné ustanovenia

(1)
Na osobitný vzťah sudcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na disciplinárne konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,34) ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.