Zákon o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov 384/2011 účinný od 01.01.2012 do 31.08.2012

Vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

2

B. Osobitná časť

K § 1

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje predmet návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, ktorým je stanovenie povinnosti platenia odvodu pre banku alebo pobočku zahraničnej banky, ako aj správa odvodov. Cieľom je prispieť k vytvoreniu mechanizmov podie ľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodá rstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz v bankovom sektore, k stimulovaniu vybraný ch finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

K § 2

Navrhovanou úpravou sa vymedzujú základné pojmy návrhu z ákona. Definuje sa základ pre výpočet odvodu, ktorý sa vypočíta tak, že sa suma pasív sa zníži o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi, o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu. Ak pôjde o banku pasíva by sa mali znížiť o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu podriaden ého dlhu a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa z ákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Ak pôjde o pobočku zahraničnej banky pasíva by sa mali znížiť o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodá rskeho priestoru v zmysle právnych predpisov tohto štátu.

Navrhuje sa, aby správcom odvodu bol Daňový úrad pre vybran é daňové subjekty (ďalej len 'Daňový úrad').

K § 3

V § 3 sa stanovuje výška a spôsob platenia odvodu, prič om sadzba ročného odvodu platiteľa za príslušný kalendárny rok sa navrhuje na úrovni 0,4 %. Ročn ý odvod sa uhrádza štvrťročne v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre v ýpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka Pre určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvr ťrok sa použijú údaje o hodnote chránených vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnote vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka a údaje vykázané v riadnej účtovnej závierke banky k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ak ide o základ pre výpočet odvodu za prvý kalendárny štvrťrok, priebežnej účtovnej závierke banky k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, ak ide o základ pre výpoč et odvodu za druhý až štvrtý kalendárny štvrťrok. Splátka ročného odvodu, ktorú už banka uhradila v roku, v ktorom jej zaniklo alebo bolo odobraté povolenie na vykonávanie činnosti sa nevracia.

Taktiež sa navrhuje mechanizmus platenia odvodu pre banku, ktorá nadobudla povolenie na vykonávanie činnosti počas kalendárneho roka, pričom tejto banke vzniká povinnosť uhrá dzať odvod od prvého dňa druhého kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom banka nadobudla povolenie na činnosť podľa osobitného predpisu alebo v ktorom banka začala vykonávať svoju č innosť na území SR. Táto banka uhradí v kalendárnom roku, v ktorom jej vznikla povinnosť uhrádzať odvod, pomernú časť odvodu, t. j. uhradí odvod za kalendárne štvrťroky v období od vzniku povinnosti uhrádzať odvod do konca kalendárneho roka.

K § 4

V§ 4 sa vymedzuje účel zavedenia odvodov, pričom odvody sú určen é na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných krí z v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky. Odvody sú príjmom štátnych finančných aktív a vý nos z týchto finančných prostriedkov sa stáva ich súčasťou. Príjemcom finančných prostriedkov z takto získaných odvodov budú banky a pobočky zahraničn ých bánk, ktoré sa podieľajú na tvorbe týchto zdrojov.

K § 5

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup banky pri hradení odvodu a Daňového úradu pri správe odvodu, prič om sa postupuje aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ak to je v tomto zákone ustanovené. Ak banka neuhradí odvod alebo ho uhradí v ni žšej sume ako mala, Daňový úrad vydá rozhodnutie o povinnosti uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jeho časť, ak banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, Daňový úrad je oprávnen ý nedoplatok vymáhať. Zároveň sa navrhujú aj pokuty za nedodržanie určitých povinností zo strany banky.

K článku II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 6 sa navrhuje doplniť nový odsek 6 vrátane novej poznámky pod čiarou k odkazu 20a, čím sa uzákoňuje, že do p ôsobnosti Daňového úradu patrí správa odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie je predmetom navrhovaného zákona.

K článku III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 1 sa navrhuje doplniť nový odsek 3 vrátane nových poznámok pod čiarou k odkazom 1a a 1b, čím sa uzákoňuje, že na osobitný odvod vybraných finančn ých inštitúcií sa primerane použijú len niektoré vymenované ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z.

K článku IV

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januá ra 2012.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 12. októbra 2011.

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kr íz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií. Reaguje na zá very prijaté Európskou radou dňa 17.6.2010 k novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v ktorých Európska rada súhlasila s tým, že „členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitú cie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík“ (www.consilium.europa.eu).

Je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií. Účelom je, aby schéma odvodov v Slovenskej republike nadväzovala na princípy pripravovaného európskeho rámca, ktorého cieľom má byť zabezpečenie silného a spoľahlivého mechanizmu financovania na zvládnutie finančných a bankových kríz a na prekonanie ich dôsledkov, pričom tento mechanizmus má byť v budúcnosti súčasťou širšieho rámca zameraného na zabránenie vzniku novej finančnej krízy. Pod ľa pripravovaného európskeho rámca majú byť odvody odvádzané do osobitných národných fondov. Týmto sa má zabezpečiť, aby finančný sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov. Za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrany stability finančného syst ému sa navrhuje zaviesť odvody od 1. januára 2012.

Predloženie návrhu zákona tak zohľadňuje i fakt, že značné množstvo členských štátov Európskej únie už z vlastnej iniciatívy zaviedlo resp. je v procese zavádzania odvodov finančných inštitúcií. Vzhľadom na absenciu harmonizovaného systému odvodov na európskej úrovni majú členské štáty právomoc určiť si vlastné národné režimy odvodov, výsledkom čoho môže byť dvojité zaťaženie viacerých bankových subjektov, ktoré v budúcnosti môže zasiahnuť aj Slovensko. Je teda pravdepodobné, že aj bankové subjekty na Slovensku budú nútené odvádzať odvody aj do zahraničia, teda do krajín sídiel ich matersk ých spoločností. Zavedenie odvodov v Slovenskej republike má zabezpečiť, aby principiálna časť odvodov platených slovenskými bankovými subjektmi zostala v rámci Slovenskej republiky a bola využívaná na ochranu stability slovenské ho finančného sektora, a nie na ochranu stability finančných systémov v zahraničí.

V neposlednom rade návrh zákona reaguje na nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestá losti. Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančný ch inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnej ších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.

Návrh zákona upravuje povinnosť platenia odvodu pre platiteľa odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu a kontrolu odvodov. V návrhu zákona sa ukladá povinnosť uhrádzať odvod bankám a pobočkám zahraničných bánk (ďalej len platite ľ odvodu) podľa § 2 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa nejaví ako vhodné rozšíriť odvody na zahraničné banky podnikajúce na území SR bez založenia pobočky (na základe tzv. jednotné ho pasu) z dôvodu exteritoriality, ani na iné finančn é inštitúcie, ako napr. investičné fondy alebo poisťovne.

Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastné ho imania, ak je jeho hodnota kladn á, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu a o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za zá klad odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľ om v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indikátor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situá cie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkové ho zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čí m eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a zni žuje riziko presunu aktív do krajín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatí vne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.

V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Navrhuje sa povinnosť uhrádzať odvod v štyroch rovnakých štvrťročných splátkach. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Podľa predbežných údajov z Národnej banky Slovenska k 31.12.2010 by výsledná čistá suma bankových pasív, ktorá by tvorila vymeriavací základ pre výpočet odvodov po odrátaní vyššie uvedených dvoch položiek predstavovala cca 25,52 mld. eur. Pri sadzbe 0,4 % z oprávnen ých pasív sa tak predpokladá vyzbieranie sumy ročne v hrubom cca 102 mil. eur. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že odvody budú posudzované ako daňovo uznateľné výdavky v sú lade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ich bankové subjekty budú povinné uhrádzať podľa osobitného predpisu (ako je tomu aj v prípade príspevkov bankových subjektov do Fondu ochrany vkladov v sú lade so zákonom č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú taktiež daňovo uznateľným výdavkom). Pri zohľadnení uznania odvodov za daňovo uznateľné výdavky a z toho vyplývajúcej úpravy čistého zisku bankové ho sektora pred zdanením bude celkový čistý prínos zavedenia odvodov predstavovať cca 82,71 mil. eur na základe predbežných údajov Národnej banky Slovenska k 31.12.2010.

Za správcu odvodov sa navrhuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, pričom pri správe odvodov sa postupuje podľ a ustanovení tohto zákona a podľa ustanovení zákona č.563/2009Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zá kona č..../2011Z.z., ak je to uvedené v tomto zákone. V prípade, ak platiteľ odvodu neuhradí ročný odvod alebo splátky ročného odvodu riadne a včas, alebo ak nepredloží údaje potrebné k výkonu správy odvodov, správca odvodov uloží platiteľovi odvodu povinnosť uhradiť neuhradený ročný odvod alebo neuhradené splátky ročného odvodu, resp. predložiť nepredložené údaje a podklady. Správca odvodov uloží platiteľovi odvodu tiež sankcie (vrátane úrokov z omeškania z neuhradenej sumy odvodu) v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako pri sprá vnych deliktoch podľa osobitného predpisu o správe daní (napr. podľa § 154 až 157 zákona č. 563/2009 Z.z.). Uhraden é odvody majú byť účelovo určené na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných in štitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných kríz v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.

Navrhovaná schéma odvodov tak priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.

Po schválení pripravovanej európskej legislatívy (smernice) týkajúcej sa európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií, v prípade že sa zavedie povinnosť pre členské štáty EÚ vytvoriť samostatný rezolúčny fond, budú vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby finančné prostriedky odvodu podľ a tohto zákona, ktoré sú štátnymi finančnými aktívami, boli súčasťou tohto vytvoreného fondu.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočn é zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zá konov

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie;

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 05.05.2011 – 11.05.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastný ch zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cenn ými papiermi, o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za základ odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľom v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indiká tor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situácie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľ kou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a znižuje riziko presunu aktív do kraj ín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatívne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.

V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Podľa predbežných údajov k 31.12.2010 potenciálny výnos z odvodov týchto vybraných finančných inštitúci í predstavuje cca 102 mil. eur, čo je cca 15,8 % z celkového zisku bankového sektora pred zdanením.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k dolož ke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Pokiaľ ide o vplyvy na rozpočet verejnej správy, v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 nie je potrebné uvádzať údaje v riadku „vplyv na ŠR “ vzhľadom na to, že štátne finančné aktíva nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov predloženého návrhu v časti sociálne vplyvy.

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom82,71 mil. eur*82,71 mil. eur *82,71 mil. eur *82,71 mil. eur *v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom000 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0000* Suma odvodu očistená o pokles dane z príjmov: 102,11 mil. eur - 19,40 mil. eur. = 82,71 mil. eur (pozn.: príjmy za uvedené roky sú určené v rovnakej výš ke za predpokladu, že vývoj základu pre výpočet odvodu zostane nemenný)

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)0000 z toho vplyv na ŠR0000 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

Predmetom navrhovaného zákona o osobitnom odvode vybraných finančných in štitúcií a o doplnení niektorých zákonov je stanovenie povinnosti platenia odvodu pre platiteľa odvodu, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, taktiež výška odvodu a spôsob jeho platenia, ako aj sprá va odvodov. Cieľom je prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťa že a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodárstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančný ch inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Údaje za banky a pobočky zahraničných bánk k 31.12 2010 (v tis. eur):

Pasíva54 738 827-Zložky zniž ujúce pasíva- 29 212 492Základ pre výpočet odvodu25 526 335 Odvod (0,4 % zo základu pre výpočet odvodu)102 105

Výpočet poklesu dane z príjmov:

Odvod ako daňový výdavok102 105 Pokles dane z príjmov (- 19 %) - 19 400 Odvod 102 105Pokles dane z príjmov (- 19 %)- 19 400Èistý príjem z odvodu82 705

Èistý príjem z odvodu:

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 82,71 mil. eur*82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * Daňový výdavokNedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 82,71 mil. eur*82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * * Suma odvodu očistená o pokles dane z príjmov: 102,11 mil. eur - 19,40 mil. eur. = 82,71 mil. eur (pozn.: príjmy za uvedené roky sú určené v rovnakej výške za predpokladu, že vývoj základu pre výpočet odvodu zostane nemenný)1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

Zamestnanosť Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendá rny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpoč tu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesioná lnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prí lohy „výdavky“ * počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

13

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahraničných bánk (počet: 29)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady: 82,71 mil. eur

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

N/A

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

N/A

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

N/A

zobraziť dôvodovú správu