Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 383/2008 účinný od 01.01.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

V predloženej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa navrhuje vecne riešiť 3 základné okruhy problémov, a to:

1.zmenu v časovom ohraničení používania kapitálových výdavkov v nasledujúcich rozpočtových rokoch

2.zjednotenie a sprísnenie právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu

3.precizovanie sankčného mechanizmu pri porušení finančnej disciplíny a porušení povinností vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy

Predložený návrh reaguje na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe subjektov pri uplatňovaní zákona, sú v ňom premietnuté zmeny vecného charakteru s cieľom spresnenia a precizovania právnej úpravy zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo vzťahu k zjednoteniu a sprísneniu právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vychádza zo zámerov vlády SR deklarovaných v Programovom vyhlásení vlády SR, podľa ktorého má vláda SR za cieľ sústrediť sa v oblasti verejných financií na prísne dodržiavanie pravidiel pri nakladaní s verejnými zdrojmi a ich dôslednú kontrolu a vyhodnocovanie efektívnosti nakladania s nimi. Uvedený cieľ nie je možné naplniť bez zakotvenia jasných a prísnejších pravidiel a podmienok pri nakladaní s verejnými prostriedkami, a to najmä v oblasti, kde sa prostriedky poskytujú selektívnym spôsobom veľkému množstvu subjektov na plnenie rôznorodých účelov formou dotácií zo štátneho rozpočtu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovaná úprava v bode 1 nadväzuje na doplnenie nového § 8a, ktorý podrobne upravuje poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Podľa platnej legislatívy možno kapitálové výdavky používať časovo neobmedzene až do ich vyčerpania na určený účel. K návrhu na úpravu dotknutého ustanovenia Ministerstvo financií SR pristúpilo na základe finančnej analýzy objemu nepoužitých finančných prostriedkov jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu a objemu prostriedkov používaných v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Návrhom na časové ohraničenie možnosti používať kapitálové výdavky sa zároveň reaguje na pripomienky Najvyššieho kontrolného úradu vznesené v rámci pripomienkového konania k poslednej novele zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Investičné tituly, ktoré sa z kapitálových výdavkov financujú, sú po troch rokoch ich realizácie väčšinou neaktuálne a ak sú ešte aktuálne, ide, vzhľadom na konkrétny prípad, o dlhodobý problém nemožnosti realizovať investičný zámer a vtedy je vhodnejšie rozpočtovať príslušný objem kapitálových výdavkov opätovne s prihliadnutím na aktuálnu potrebu. Z týchto dôvodov sa navrhuje regulovať používanie kapitálových výdavkov a časovo obmedziť možnosť ich čerpania na tri rozpočtové roky, t.j. ak sa kapitálové výdavky nepoužijú v roku, na ktorý boli rozpočtované, bude možné ich použiť ešte v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch, pri súčasnom dodržaní účelu, na ktorý boli pôvodne určené.

K bodu 3

Znenie odseku 11, ktorý sa tu navrhuje vypustiť, sa z dôvodu komplexnej úpravy dotácií v novom § 8a presúva ako odsek 10 do § 8a.

K bodu 4

V novom § 8a sa komplexne upravuje problematika poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu. Z výdavkov štátneho rozpočtu možno poskytovať v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Ak tak ustanoví osobitný zákon, zo štátneho rozpočtu sa poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom. Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej poskytujú dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC a dotácie z kapitoly štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa.

Z najširšieho výkladu dotácie ako transferovej platby je na účely vymedzenia „klasických dotácií zo štátneho rozpočtu“, na ktoré sa bude vzťahovať špeciálna úprava v odsekoch 1, 3 až 6 potrebné odlíšiť tie transferové platby, ktoré majú síce charakter „dotačný“, ale ich úhradu možno považovať za obligatórny výdavok. Ide o dotácie, ktoré sa poskytujú podľa osobitného zákona právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, a to napríklad dotácie Slovenskej televízii a dotácie Slovenskému rozhlasu a dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a VÚC – výdavky podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona.

Poskytovanie dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy má osobitný režim a výdavky na jednotlivé dotačné tituly sú rozpočtované v príslušných rezortoch na základe vopred určených normatívov. Taktiež poskytovanie dotácií právnickým osobám zriadeným zákonom na plnenie ich úloh podľa tohto osobitného zákona je predmetom úpravy osobitného zákona, kde je priamo upravené, že dotácia sa takejto právnickej osobe poskytuje, pričom finančné prostriedky na poskytovanie predmetných dotácií sú každoročne v zákone o štátnom rozpočte rozpočtované.

Predmetom úpravy § 8a nie sú výdavky na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, ktoré boli podľa doterajších predpisov „vtiahnuté“ pod pojem dotácia. Týmto sa mení pohľad na finančné vzťahy pri úhrade výdavkov na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme a tieto vzťahy už nebudú považované za dotačné. Výdavky na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme sú obligatórnym výdavkom štátneho rozpočtu, čo vyplýva priamo zo znenia ustanovenia § 8 ods. 1 písm. f) zákona, ktoré v poznámke pod čiarou uvádza príkladmo aj zákon o dráhach.

Ďalším špecifickým dotačným „balíkom“ sú dotácie poskytované z kapitoly štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa. Kapitolu štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol. Vzhľadom na zmiešaný charakter príjmov a výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa nemožno na dotácie poskytované z výdavkov štátneho rozpočtu z tejto kapitoly vzťahovať všeobecnú úpravu poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu ako u ostatných klasických dotácií, ktorých poskytovanie vyplýva z vecnej pôsobnosti jednotlivých poskytovateľov.

Dotačné vzťahy podľa § 8a ods. 1 majú teda charakter podporný a nenárokovateľný (na ich poskytnutie nie je právny nárok). Poskytujú sa v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a o príjemcoch a výške poskytnutej dotácie rozhoduje spravidla rezortná komisia na základe prijatých žiadostí o poskytnutie dotácie. V zmysle vyššie uvedeného možno dotáciou podľa nového § 8a ods. 1 zákona rozumieť poskytovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na základe žiadosti, na podporu určitej vymedzenej oblasti, ktorá vyplýva z vecnej pôsobnosti poskytovateľa dotácie, pričom ide o jednostranný vzťah, keďže poskytovateľ nemá nárok na akékoľvek protiplnenie.

V odseku 1 sa ustanovuje subjekt poskytovateľa dotácie, t.j. upravuje sa, kto môže tieto dotácie zo štátneho rozpočtu poskytovať. Navrhovaná úprava oproti platnej úprave zákona zavádza vecnú zmenu – nižšie právne normy, ktoré vydáva správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy, môžu ustanoviť podrobnejší rozsah a podmienky poskytovania dotácií, pričom základná úprava musí byť obsiahnutá v osobitnom zákone. Ak nebude potrebný rozsah a podmienky poskytovania dotácií predmetom úpravy osobitného zákona, správca kapitoly môže upraviť podrobnosti všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto osobitného zákona, ktorý však musí obsahovať splnomocňovacie ustanovenie. Z uvedeného vyplýva, že nižšie právne normy o poskytovaní dotácií sa už nebudú môcť vydávať bez opory v osobitnom zákone. Prijatím navrhovanej úpravy nebude tento zákon obsahovať splnomocňovacie ustanovenie pre správcov kapitoly na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, s výnimkou splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu na poskytovanie dotácií z kapitoly štátneho rozpočtu Všeobecná pokladničná správa podľa odseku 2.

Vo vzťahu k naplneniu litery zákona musia poskytovatelia dotácií podľa § 8a ods. 1 v spojitosti s navrhovaným prechodným ustanovením § 37d ods. 3 zákona upraviť poskytovanie dotácií v osobitnom zákone, pričom spôsob, akým tak urobia, závisí od vecnej pôsobnosti a rozhodnutia konkrétneho poskytovateľa. Pokiaľ je vecná pôsobnosť poskytovateľa dotácie, z ktorej sa de facto odvíja oprávnenie poskytovať dotácie, už v súčasnosti upravená zákonom, pričom príslušný zákon neobsahuje priamo úpravu poskytovania dotácií, poskytovateľ by mal úpravu tohto vecného zákona doplniť tak, aby s účinnosťou najneskôr od 1.1.2011 obsahovala explicitnú úpravu poskytovania dotácií v jeho pôsobnosti. V tejto súvislosti je však nevyhnutné zdôrazniť, že nie všetky rezorty majú vo vzťahu k účelom, na ktoré sa dotácie z ich rozpočtu poskytujú, možnosť upraviť vecnosť poskytovania dotácií v už existujúcom zákone. Vzhľadom na jestvujúce špecifiká, osobitosti jednotlivých dotačných titulov a širokú škálu a rozsah účelov podpory, napr. rezort vnútra poskytuje už v súčasnosti dotácie na viacero veľmi rozmanitých účelov, ktoré nie je možné premietnuť do príslušných osobitných zákonov – napr. financovanie výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinov komunizmu, v takýchto prípadoch je prípustné vydať osobitný zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti konkrétneho rezortu, ktorý bude vo všeobecnosti upravovať jednotlivé dotačné tituly, rozsah, spôsob a podmienky poskytovania dotácií.

V odseku 1 sa ďalej upravuje možnosť pre poskytovateľov dotácie podrobnejšie určiť podmienky použitia dotácie ustanovené osobitným zákonom respektíve nižším právnym predpisom, prípadne určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť použitia dotácie. Súčasne sa ustanovuje povinnosť jednoznačne a jasne určiť účel použitia dotácie, na ktorý sa prostriedky poskytujú a oznámiť ho príjemcovi. Návrh vyplýva jednak z aplikačnej praxe a kontrolných zistení ohľadom nedodržania účelu použitia dotácií a jednak z úpravy povinnosti príjemcu preukázať účel použitia dotácií (s účinnosťou od 1.septembra 2007). V praxi dochádza k situáciám, že poskytovateľ pri poskytnutí dotácie neurčí jasne účel, na ktorý dotáciu poskytuje, čo následne spôsobuje pochybnosť príjemcu, na aké účely môže dotáciu použiť a v konečnom dôsledku častokrát aj reálne použitie finančných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Navrhovaným ustanovením sa v tejto súvislosti zabezpečí, aby bol účel použitia prostriedkov vždy jasne vymedzený a písomne oznámený prijímateľovi (v zmluve, v rozpisovom liste), čím sa zabráni mnohokrát neúmyselným pochybeniam prijímateľov a následnému sankcionovaniu zo strany príslušných orgánov. Porušenie tejto povinnosti zo strany poskytovateľa môže mať za následok uloženie sankcie podľa § 32 zákona.

V odseku 2 je obsiahnutá úprava obligatórnych dotácií poskytovaných z výdavkov štátneho rozpočtu a úprava dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Navrhované odseky 3 až 6 sa budú vzťahovať len na poskytovanie „klasických“ dotácií zo štátneho rozpočtu podľa odseku 1.

Odsekom 3 sa stransparentňuje poskytovanie dotácií tak, že každý subjekt, ktorý chce byť príjemcom dotácie, musí predložiť žiadosť, ktorá bude vrátane príloh slúžiť na rozhodovanie o poskytnutí alebo neposkytnutí dotácie. V prílohe k žiadosti je potrebné preukázať splnenie ustanovených podmienok predložením dokladov – t.j. predložením potvrdení alebo predložením čestného vyhlásenia podľa odseku 5.

V odseku 4 sa ustanovujú podmienky, ktoré musí žiadateľ o dotáciu splniť, aby mohol byť príjemcom dotácie. Ide o základné a zásadné podmienky, ktoré by mali spĺňať všetci žiadatelia o poskytnutie dotácie, u ktorých to možno vyžadovať, a to bez ohľadu na účel poskytnutia dotácie a jej výšku, pričom ďalšie podmienky môžu vyplývať z osobitného zákona alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa dotácie poskytujú. Ak ide o špecifické prípady, napr. určenie podmienky viesť finančné prostriedky na osobitnom účte v banke, môžu byť podmienky určené aj poskytovateľom, napr. v zmluve.

V odseku 5 sa nadväznosti na odsek 4 ustanovuje, čím žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4.

Odsekom 6 sa v súvislosti s úpravou v odseku 4 a 5 upravuje povinnosť príslušných subjektov, vydávajúcich potvrdenia podľa odseku 5, na požiadanie vydať potvrdenia žiadateľom o dotáciu, a to bezplatne. Úprava zároveň zakotvuje výnimky, a to:

1.na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa nevzťahujú ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odsek 5 písm. b) a c),

2.na žiadateľa – fyzickú osobu, sa nevzťahujú podmienky podľa odseku 4 písm. b) až e) a odsek 5.

Výnimkovanie subjektov verejnej správy vychádza z aplikačnej praxe pri poskytovaní dotácií a zároveň vyplýva z toho, že na niektoré subjekty verejnej správy, napr. obce, nie je možné vyhlásiť konkurz, a teda splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b) je u týchto žiadateľov bezpredmetné. Výnimkovanie fyzických osôb ako žiadateľov o dotácie pri zákonom určenej sume žiadosti o dotáciu vyplýva taktiež z aplikačnej praxe poskytovania dotácií v malom objeme fyzickým osobám (napr. dotácie včelárom). Za rozhodujúcu podmienku sa v tomto prípade navrhuje ustanoviť len splnenie povinností voči štátnemu rozpočtu, pričom na preukázanie splnenia tejto podmienky postačuje čestné vyhlásenie žiadateľa.

Ustanoveniami odsekov 7 a 8 sa do zákona implementujú základné zásady poskytovania dotácií, ktoré sú spoločné pre všetky dotačné tituly, t.j. tieto ustanovenia sa vzťahujú plošne na poskytovanie fakultatívnych dotácií aj obligatórnych dotácií z výdavkov štátneho rozpočtu.

Odsekom 7 sa preberá v súčasnosti platná úprava § 8 ods. 2 vo vzťahu k povinnosti zúčtovania použitia dotácií so štátnym rozpočtom. Finančný limit nevyčerpaných prostriedkov, ktoré sa pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom nebudú musieť vracať, bude ustanovený zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti ministerstva financií v súvislosti s prijatím eura v SR, a to z dôvodu jednoduchšej legislatívnej techniky pri predpokladanom rovnakom dátume účinnosti oboch navrhovaných zákonov. Ďalej sa zavádza povinnosť pre poskytovateľov dotácií určiť pri poskytnutí dotácie termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, napr. štvrťročne do 15 dní po skončení štvrťroka, ale najneskôr k termínu, ktorý je ustanovený pre zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje aplikačná prax pri uplatňovaní zákona a v tejto súvislosti problémy vyplývajúce z činnosti kontrolných orgánov. Výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sú v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 písm. m) zákona príjmom štátneho rozpočtu a neodvedenie výnosu z prostriedkov štátneho rozpočtu je spojené so závažným následkom – ide o porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. d) zákona. Platná právna úprava zákona neobsahuje „natvrdo“ povinnosť príjemcov dotácií odvádzať výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu ani povinnosť poskytovateľov výslovne určiť takúto povinnosť pre príjemcu. Takto vzniká stav právnej neistoty na strane príjemcov, ktorí niekedy nedisponujú vedomosťou o povinnosti odvodu výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu (aj keď „vigilantibus iura scripta sunt“), pričom ak sú aj o povinnosti odvodu výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu uzrozumení, termín na odvod výnosov nie je často poskytovateľom určený. Z uvedeného následne vyplýva zbytočné dopytovanie sa ohľadne lehoty na odvedenie výnosov, ktoré často smeruje na Ministerstvo financií SR, nie na poskytovateľov, ktorí mnohokrát na Ministerstvo financií SR kvôli usmerneniu v tejto súvislosti nesprávne odkazujú. Keďže odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu je v súčasnosti podrobnejšie upravený len metodickým usmernením Ministerstva financií SR, ktoré tiež vychádza z predpokladu, že povinnosť odvodu výnosov a lehota na ich odvod je určená priamo poskytovateľom, navrhuje sa aj v zákone priamo ustanoviť takúto povinnosť pre poskytovateľov dotácií s tým, že nesplnenie povinnosti zo strany poskytovateľa môže mať za následok uloženie sankcie podľa § 32 zákona.

Odsekom 7 sa ďalej do právnych vzťahov pri poskytovaní dotácií zavádza zásada, že ak je dotácia poskytnutá subjektu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, tento je povinný pri zúčtovaní dotácie vrátiť finančné prostriedky, ktoré použil na zaplatenie dane z pridanej hodnoty, t.j. daň z pridanej hodnoty nebude u platiteľov dane z pridanej hodnoty oprávneným výdavkom a prostriedky dotácie použité na úhradu dane z pridanej hodnoty sa budú považovať de facto za „nevyčerpané“.

Navrhovaným ustanovením odseku 8 sa zabezpečuje, aby sa prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté ako dotácia nemohli použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek a súčasne aj nemohli byť poskytnuté na takéto účely - splátky istiny a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek. Takouto úpravou sa zároveň zjednotí prístup k používaniu prostriedkov štátneho rozpočtu u právnických a fyzických osôb, ktoré môžu prijímať úvery a pôžičky vo vzťahu k ostatným subjektom verejnej správy (okrem obcí, VÚC, verejných vysokých škôl a Ministerstva financií SR pri správe štátneho dlhu), ktoré majú všeobecný zákaz prijímať úvery a pôžičky.

Úpravou odseku 9 sa z pôsobnosti právnej úpravy odsekov 1 až 6 výnimkuje poskytovanie dotácií na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi (napr. spolufinancovanie k Nórskemu finančnému mechanizmu, spolufinancovanie k Švajčiarskemu finančnému mechanizmu) – ide o výdavky podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona a poskytovanie dotácie z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR podľa § 10.

Poskytovanie dotácií ako príslušná časť spolufinancovania k prostriedkom EÚ v rámci realizácie spoločných programov SR a EÚ a poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi má osobitný charakter, poskytovanie prostriedkov ako aj spôsob uvoľňovania finančných prostriedkov a jednotlivé finančné toky (refundácia, predfinancovanie, zálohové platby) sú špecifické a vyplývajú z postupov finančného riadenia EÚ fondov, z nariadení EÚ a z medzinárodných zmlúv uzatvorených medzi SR a inými štátmi.

Dotácie poskytované z rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR sú tiež špecifické, pretože v súlade s § 10 sa prostriedky rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR rozpočtujú v kapitole Úradu vlády SR a o ich použití rozhoduje priamo predseda vlády SR.

Odsek 10 je znenie presunuté z doterajšieho § 8 ods. 11 a to z dôvodu komplexnej úpravy dotácií v novom § 8a.

K bodu 5

Pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov alebo pôžičiek a peňažné prostriedky štátu zo splácania istín návratných finančných výpomoci, úverov alebo pôžičiek sú v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. b) a e) zákona súčasťou štátnych finančných aktív. Podľa platného právneho stavu, všetky sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu, t.j. ak ide o porušenie finančnej disciplíny napr. pri nakladaní s prostriedkami poskytnutými ako návratná finančná výpomoc a subjekt ešte nevrátil plnú sumu istiny, pomerne vyčíslený odvod za porušenie finančnej disciplíny je príjmom štátneho rozpočtu. Uvedený stav je komplikovaný a znetransparentňuje finančné toky, keďže pohľadávky z nesplatenej istiny návratnej finančnej výpomoci uložením odvodu za porušenie finančnej disciplíny de facto prestanú existovať a ich „odpísanie“ zo štátnych finančných aktív, t.j. zníženie štátnych finančných aktív, je podmienené rozhodnutím vlády SR v súlade s ustanovením § 13 ods. 6 zákona.

Navrhovaným ustanovením sa mení rozpočtové určenie odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní z finančnými prostriedkami poskytnutými ako návratná finančná výpomoc, úver alebo pôžička zo štátnych finančných aktív, ktorý sa stáva súčasťou štátnych finančných aktív.

K bodu 6

Navrhovaným ustanovením sa vytvára priestor na poskytovanie prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov SR a EÚ aj prostredníctvom inej právnickej osoby, ak tak ustanoví osobitný zákon. Tým sa reaguje na nové pravidlá financovania spoločných programov SR a EÚ v programovom období 2007 – 2013, podľa ktorých môže byť sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom aj vyšší územný celok alebo iná právnická osoba na základe splnomocnenia riadiaceho orgánu.

K bodu 7

Doplnením odkazu 24aa sa precizuje právna úprava ustanovenia § 20 ods. 4 zákona. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako vnútroštátny právny predpis nie je vecným zákonom, ktorý by mal upravovať nakladanie s výnosmi z prostriedkov EÚ. Výnosy z prostriedkov EÚ sú vždy majetkom EÚ, pričom je len v pôsobnosti EÚ rozhodnúť o tom, akým spôsobom sa s nimi bude nakladať (napr. či sa majú vracať EÚ, či sa pripíšu naspäť danému programu a akým spôsobom). Právnu úpravu nakladania s výnosmi z prostriedkov EÚ upravuje vo všeobecnosti Čl. 5 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, podľa ktorého s výhradou článkov 18 a 74 sa úrok, ktorý vynášajú finančné prostriedky, ktoré sú majetkom Európskych spoločenstiev, zahrnie do rozpočtu ako príjem pod kategóriu rôzne.

K bodom 8 a 11

Navrhovanými zmenami v § 22 ods. 2 a § 23 ods. 4 vo vzťahu k preddavkovým organizáciám v zahraničí sa rozširuje doterajšia úprava špecifík financovania zahraničných pracovísk, ktoré sú preddavkovými organizáciami, o zahraničné pracoviská a misie Ministerstva obrany SR, ktorých počet sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO výrazne zvýšil. Doterajšie znenie sa zároveň aj zjednodušuje.

K bodu 9

V poznámke pod čiarou k odkazu 32 sa dopĺňa odkaz na zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, čím sa vytvára priestor, aby školy mohli použiť prostriedky, ktoré citovaný zákon definuje ako zdroje financovania škôl, prostredníctvom svojho rozpočtu cez osobitosti rozpočtového hospodárenia.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu citácie zákona, ktorého úplná citácia je v poznámke pod čiarou k odkazu 32 upravenej v bode 9.

K bodu 12

Navrhovanou úpravou sa precizuje doterajšie znenie § 31 ods. 1 písm. d) zákona. Neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu ako skutková podstata porušenia finančnej disciplíny koncipovaná v platnom znení spôsobuje aplikačné problémy vo vzťahu k odvodu výnosov z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu sa znenie ustanovenia precizuje tak, že porušením finančnej disciplíny je neodvedenie výnosov z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona. Neodvedenie výnosu z iných verejných prostriedkov ako prostriedkov štátneho rozpočtu bude porušením finančnej disciplíny len vtedy, ak osobitný predpis, ktorý upravuje hospodárenie a nakladanie s týmito prostriedkami, priamo upravuje povinnosť odvodu výnosov z týchto prostriedkov, alebo je odvod výnosov určený poskytovateľom.

K bodu 13

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 5. Zavádza sa osobitný sankčný mechanizmus za porušenie finančnej disciplíny – použitie štátnych finančných aktív poskytnutých ako úver, pôžička a návratná finančná výpomoc v rozpore s ustanoveným alebo určeným účelom, a to odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny v prípade, že istina poskytnutých návratných zdrojov financovania nebola do dňa vydania rozhodnutia splatená (odvod sa ukladá maximálne do výšky nesplatenej istiny) a pokuta vo výške 10 % z celkovej sumy poskytnutej zo štátnych finančných aktív. Vymedzenie výšky pokuty pritom vychádza z priemernej hodnoty dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

K bodu 14

Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy, ak subjekt poruší finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) až d) zákona a protiprávny stav je vysporiadaný do dňa skončenia kontroly, správne konanie sa nezačne. Avšak vo vzťahu k nedodržaniu lehoty na odvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy a na odvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy nie je „odstránenie protiprávneho stavu“ uskutočniteľné – nedodržanie lehoty je konanie, ktoré sa nedá konvalidovať a taktiež sankčný mechanizmus podľa § 31 ods. 4 zákona je na takéto konanie subjektu neaplikovateľný– ak subjekt zmešká lehotu na odvedenie finančných prostriedkov a nedodrží rozsah odvodu, uloží sa mu len sankcia vo forme odvodu finančných prostriedkov a penále len v prípade omeškania s úhradou uloženého odvodu, pričom nedodržanie lehoty na odvod prostriedkov nie je osobitne sankcionované.

Navrhovaným ustanovením sa mení sankčný mechanizmus pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zákona a konanie subjektu – nedodržanie rozsahu odvodu finančných prostriedkov, ktoré je vždy spojené aj s prekročením lehoty na odvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy a na odvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy bude sankcionované odlišne od porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona. Za porušenie finančnej disciplíny podľa písm. c) a d) sa budú ukladať sankcie podľa § 31 ods. 4 zákona, a to odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1% zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Sankčný mechanizmus pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona ostáva nezmenený rovnako ako legislatívne upravená možnosť odstrániť protiprávny stav do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu bez začatia správneho konania, pričom novou úpravou sa vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) a d) zákona taktiež zachováva možnosť „vyviniť“ sa z porušenia finančnej disciplíny bez začatia správneho konania, a to odvedením finančných prostriedkov v zodpovedajúcom rozsahu do rozpočtu príslušného subjektu verejnej správy do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu.

K bodu 15

Precizuje sa doterajšie znenie § 31 ods. 8 zákona vo vzťahu k všeobecnej úprave rozpočtového určenia sankcií za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami v nadväznosti na úpravu navrhovanú v bodoch 5 a 13. Ak bude odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami súčasťou štátnych finančných aktív, formulácia prvej vety § 31 ods. 8 zákona nie je vyhovujúca –odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu (t.j. aj štátnymi finančnými aktívami) nebude príjmom štátneho rozpočtu. Spojenie „odvádzať sankcie do rozpočtu“ má širší význam ako spojenie „sankcie sú príjmom rozpočtu“ a z tohto dôvodu sa navrhuje zmeniť doterajšie znenie § 31 ods. 8 prvej vety zákona tak, že sankcie za porušenie finančnej disciplíny sa vždy odvádzajú buď do príslušného druhu rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté, alebo v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu sa sankcie odvádzajú do štátneho rozpočtu.

K bodu 16

Navrhovaným ustanovením sa vytvára legislatívny priestor na zakotvenie osobitnej právnej úpravy vo vzťahu k vysporiadaniu protiprávneho stavu mimo správneho konania v osobitnom zákone.

K bodu 17

Navrhuje sa prechodným ustanovením v odsekoch 1 a 2 upraviť časovú pôsobnosť platnej právnej úpravy a novej právnej úpravy v nadväznosti na časové obmedzenie možnosti používania kapitálových výdavkov navrhované v bode 2. Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1.1.2009 sa prvý krát uplatní na čerpanie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rok 2009, t.j. kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtový rok 2009 bude možné použiť na určený účel do konca rozpočtového roka 2011.

S cieľom plynulého a transparentného prechodu na nový systém používania kapitálových výdavkov sa v odseku 2 upravuje, že kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005 až 2008 možno čerpať do konca roka 2011 – t.j. 4 najmenej rozpočtové roky. Takouto úpravou sa zabezpečí hladký nábeh na novú právnu úpravu, keďže sa umožňuje, aby boli prostriedky rozpočtované za účinnosti starého systému používané z časového aspektu rovnako ako kapitálové výdavky, ktoré budú už rámci nového systému rozpočtované na rok 2009. Systematika viazania a následného uvoľňovania finančných prostriedkov sa na kapitálové výdavky rozpočtované na roky 2005 až 2008 posledný krát uplatní v roku 2010. Vo vzťahu ku kapitálovým výdavkom poskytnutým a nepoužitým pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona je ustanovený termín na vrátenie nevyčerpaných prostriedkov do príjmov štátneho rozpočtu – a to do 31. januára 2012.

Prechodným ustanovením v odseku 3 sa navrhuje upraviť prechodné obdobie, počas ktorého budú musieť byť právne vzťahy pri poskytovaní dotácií zosúladené s ustanovením § 8a ods. 1 a 3 až 6. Pri poskytovaní a používaní dotácií do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety navrhovaného prechodného ustanovenia § 37d ods. 4 zákona sa bude postupovať podľa úpravy ustanovenia § 8 ods. 2 zákona v znení účinnom do 31.12.2008 a podľa nižších právnych noriem – výnosov o poskytovaní dotácií, vydaných na jeho vykonanie. Do času legislatívneho zosúladenia právnych vzťahov sa na poskytovanie dotácií zároveň nebude vzťahovať právna úprava § 8a ods. 1 a 3 až 6. S účinnosťou od 1.1.2009 sa na poskytovanie dotácií z novokoncipovaného ustanovenia § 8a bude plošne vzťahovať len úprava § 8a odseku 2 a 7 až 10. Pod zosúladením právnych vzťahov sa v tomto kontexte rozumie zosúladenie existujúcej právnej úpravy v oblasti poskytovania dotácií tak, aby v nej bola premietnutá nová právna úprava § 8a ods. 1 a 3 až 6, t.j. poskytovanie dotácií musí mať oporu v osobitnom zákone a v právnej úprave poskytovania dotácií musia byť implementované základné podmienky poskytovania dotácií upravené v § 8a ods. 3 až 6 zákona. Vo vzťahu k podmienkam vymedzeným v § 8a ods. 3 až 6 zákona nie je nevyhnutné, aby bola právna úprava poskytovania dotácií po zosúladení duplicitná, je však potrebné, aby sa odstránila rozdielnosť a diferencovanosť existujúcej právnej úpravy v tejto oblasti (napr. ak osobitný zákon, ktorý už v súčasnosti upravuje poskytovanie dotácií vymedzuje, že žiadateľ musí spĺňať podmienku – nesmie mať nedoplatky poistného na zdravotné poistenie a splnenie tejto podmienky preukazuje čestným vyhlásením, je potrebné vstúpiť do tohto osobitného predpisu tak, že splnenie tejto podmienky sa bude po novom preukazovať potvrdením všetkých zdravotných poisťovní - § 8a ods. 5 zákona).

Najneskôr s účinnosťou od 1. januára 2011 (t.j. vytvára sa dostatočný časový priestor 2 roky) musí byť legislatívne upravené poskytovanie dotácií osobitným zákonom v súlade s § 8a ods. 1 a všetky dotačné predpisy (zákonné aj podzákonné normy) budú musieť reflektovať úpravu nového § 8a, inak nebude možné dotáciu po 1. januári 2011 poskytnúť.

V tejto súvislosti je zároveň nevyhnutné brať na zreteľ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 18/02 z 13. mája 2004, podľa ktorého ak zákonodarca abroguje zákon alebo ak pri derogácii zruší aj splnomocňovaciu blanketu zákona a ak prostredníctvom derogačnej klauzuly výslovne nezruší vykonávacie právne predpisy, dochádza k zániku ich platnosti a účinnosti v dôsledku zániku platnosti a účinnosti zákona, na vykonanie ktorého boli vydané. Ak zanikne účinnosť zákona, zaniká aj vykonávacia funkcia podzákonného právneho predpisu, ktorý už sám osebe nemôže vykonávať zákon, ktorý bol zrušený a neplatí. Derogácia mlčky je derogáciou implicitnou spočívajúcou v tom, že zrušenie jedného právneho predpisu vyplýva z iného právneho predpisu (derogujúceho) aj napriek tomu, že v tomto derogujúcom predpise to nie je výslovne uvedené.

V danom prípade sa návrhom novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy s účinnosťou od 1.1.2009 ruší splnomocňovacie ustanovenie § 8 ods. 2 zákona na vydanie nižšej právnej normy o poskytovaní dotácií. Navrhovaným ustanovením § 37d ods. 3 zákona sa však zároveň upravuje prechodná – intertemporálna pôsobnosť tohto ustanovenia a teda aj nižších právnych noriem vydaných na jeho vykonanie, a to až do času zosúladenia právnych vzťahov s § 8a ods. 1 a 3 až 6. Prechodná pôsobnosť ustanovenia § 8 ods. 2 sa vzťahuje nielen na poskytovanie a používanie dotácií, ale aj na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov o poskytovaní dotácií.

V odseku 4 sa prechodným ustanovením upravuje pôsobnosť doterajších predpisov na konania o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pre 1. januárom 2009.

K Čl. II

Navrhuje sa dvojitá účinnosť zákona, a to od 1. januára 2009 a zároveň dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike vo vzťahu k ustanoveniu § 8a ods. 6 poslednej vety.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. mája 2008.

Robert F i c o

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k

minister financií Slovenskej republiky

nielen na poskytovanie a používanie dotácií, ale aj na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov o poskytovaní dotácií.

V odseku 4 sa prechodným ustanovením upravuje pôsobnosť doterajších predpisov na konania o uložení sankcií za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pre 1. januárom 2009.

K Čl. II

Navrhuje sa dvojitá účinnosť zákona, a to od 1. januára 2009 a zároveň dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike vo vzťahu k ustanoveniu § 8a ods. 6 poslednej vety.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 28. mája 2008.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu