Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov 381/2001 účinný od 01.11.2003 do 31.12.2003

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Nová právna úprava zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva z nutnosti urýchlene reagovať v oblasti práva na neustále sa meniace podmienky praxe, ako aj prispôsobovania sa práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ.

V rámci procesu aproximácie poistného práva Slovenskej republiky s právom krajín EÚ bolo potrebné, aby Slovenská republika zaviedla do svojho právneho systému nové inštitúty v súlade s príslušnými ustanoveniami smerníc EÚ, nakoľko v súčasnosti v členských štátoch existujú rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, nariadeniami a administratívnymi opatreniami, ktoré sa vzťahujú na poistenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu pri prevádzkovaní motorových vozidiel a tieto rozdiely sú prekážkou pri voľnom pohybe osôb a poisťovacích služieb.

Pri príprave právnej úpravy sa vychádzalo s platnej smernice Európskej únie upravujúcej poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to smernice č. 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii zákonov členských štátov vzťahujúcich sa na poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzkovaní motorových vozidiel, a ktorou sa menia dopĺňajú smernice rady č. 73/239/EEC a 88/557/EHS.

Systém zelenej karty nerieši všetky problémy poškodeného, ktorý si uplatňuje v inom štáte nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá má v tomto štáte trvalý pobyt alebo voči poisťovni, ktorá sa nachádza v tomto štáte. Jedná sa o problémy, ktoré súvisia napr. s iným právnym systémom, jazykom, inými postupmi pri likvidácii škôd a niekedy aj bezdôvodným odďaľovaním poistného plnenia. Na rozdiel od doterajšej úpravy povinného poistenia zodpovednosti za škodu sa zavádza povinnosť poisťovateľa určiť v každom členskom štáte, okrem toho v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poistenia zodpovednosti, likvidačného zástupcu s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte, v ktorom vykonáva svoju činnosť. Vymenovanie zástupcov zodpovedných za likvidáciu škôd by malo byť jednou z podmienok začatia a vykonávania tohto druhu poistenia.

Ďalej bolo potrebné prijať v zákone opatrenia týkajúce sa orgánu pre náhradu škody, na ktorý sa môže poškodený obrátiť v prípade, že poisťovňa neurčí svojho likvidačného zástupcu, bezdôvodne odkladá výplatu poistného plnenia alebo sa nedá zistiť totožnosť poisťovne. Úlohou orgánu pre náhradu škody, ktorým v podmienkach Slovenskej republiky bude poverená Slovenská kancelária poisťovateľov, je zabezpečiť poskytnutie poistného plnenia pri škode, ktorú utrpel poškodený len prípadoch, ktoré sa dajú objektívne určiť.

Poškodené osoby, ktoré utrpeli škodu následkom dopravnej nehody majú niekedy ťažkosti pri zisťovaní poisťovne, ktorá vykonáva poistenie zodpovednosti ako aj ďalších potrebných údajov, a preto je potrebné zabezpečiť dostupnosť takýchto informácií týkajúcich sa nielen poisťovateľa, ale aj držiteľa, vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla, ako aj údajov o likvidačnom zástupcovi. Túto problematiku rieši register poistenia zodpovednosti, prostredníctvom ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov bude plniť funkciu informačného strediska v zmysle smernice EÚ.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie a na zamestnanosť.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a dohovormi Rady Európy. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je členom Rady Európy, boli do návrhu premietnuté odporúčania Rady Európy obsiahnuté v Dohovore o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel z 20. apríla 1959.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1:

V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2:

Uvedená úprava súvisí s prijatím zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá odlišným spôsobom definuje inštitút dlhodobého a prechodného pobytu, pričom na účely zákona o poistení zodpovednosti je postačujúca úprava pri ktorej tuzemským motorovým vozidlom je len vozidlo vo vlastníctve osoby s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky.

K bodu 3:

Novým spôsobom sa definuje pojem poisťovateľ, pre účely tohto zákona, v súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve, ktorý po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie umožní pôsobiť zahraničným poisťovniam z členských štátov EÚ na území Slovenskej republiky aj na základe slobodného poskytovania služieb, a preto sa tento pojem definuje v širšom rozsahu ako v pôvodnom znení zákona o poistení zodpovednosti.

K bodu 4:

Zavádzajú sa do zákona nové pojmy „členský štát“ a „územie, na ktorom sa motorové vozidlo obvykle nachádza“ v súlade so smernicou č. 72/166/EEC, ktoré sú nevyhnutné v prípadoch motorových vozidiel prevádzkovaných v rámci území členských štátov EÚ.

K bodu 5:

Upresňuje sa osoba, ktorá je povinná uzavrieť poistnú zmluvu v prípade prevodu motorového vozidla z jedného držiteľa na druhého, aby sa v praxi odstránil problém pri ktorom sa za osobu povinnú uzavrieť poistnú zmluvu považoval pôvodný držiteľ motorového vozidla až do doby pokiaľ nový držiteľ nebol zapísaný v dokladoch vozidla v zmysle zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

K bodu 6:

Poisťovne na základe zmluvných ustanovení poistných zmlúv uhrádzajú poškodenému za svojich poistených aj náklady zdravotnej starostlivosti, dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového poistenia, čo je obvyklé aj vo väčšine európskych krajín a z tohto dôvodu je vhodné rozšíriť rozsah poistenia zodpovednosti o tieto inštitúty.

K bodu 7:

Rozširuje sa rozsah poistného plnenia aj o účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov na náhradu ušlého zisku, ktoré hradí poisťovňa poškodenému za poisteného.

K bodu 8 a 9:

Po vstupe Slovenskej republiky do EÚ sa rieši otázka škody spôsobená na území niektorého členského štátu, ktorá vznikla prevádzkou tuzemského motorového vozidla a to tak, že poskytovanie náhrady za túto škodu sa vykonáva v zmysle právnych predpisov toho členského štátu na území ktorého bola škoda spôsobená. V prípade, ak je pre poškodeného výhodnejší rozsah poistenia zodpovednosti určený v jeho poistnej zmluve, postupuje sa podľa tejto zmluvy. V odseku 6 sa zároveň rieši aj otázka príslušnosti kancelárie poisťovateľov zodpovednej za náhradu škody v prípadoch, keď bola škoda spôsobená na území štátu, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť žiadnej kancelárie poisťovateľov.

K bodu 10:

Vstupom SR do EÚ v súlade so smernicami upravujúcimi túto oblasť poistenia musí byť uzavretá poistná zmluva, tak aby sa poistenie zodpovednosti vzťahovalo na územie celej Európskej únie.

K bodu 11:

V súvislosti s prijatím nového zákona o dohľade nad finančným trhom sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 11.

K bodu 12:

V nadväznosti na úpravu v bode 5 sa upresňuje moment zániku poistenia zodpovednosti v prípade prevodu motorového vozidla z jedného držiteľa na druhého.

K bodu 13:

Doplnením písmena g) do § 9 ods. 1 sa predíde problémom spôsobených leasingovým spoločnostiam, nájomcom motorových vozidiel, ako aj poisťovateľom pri zmene osoby nájomcu, pretože ak zákon v § 3 ods. 1 ustanovuje povinnosť uzavrieť poistenie zodpovednosti nájomcovi, potom je nevyhnutné, aby v prípade zmeny osoby nájomcu toto poistenie aj zaniklo.

K bodu 14:

V zákone nebola upravená povinnosť poistníka po zániku poistenia zodpovednosti vrátiť poisťovni ňou vydané doklady, ktoré potvrdzovali existenciu poistnej zmluvy, pričom v praxi dochádzalo k prípadom, že poistník sa pri kontrole príslušníkom Policajného zboru preukazoval týmito dokladmi, napriek skutočnosti, že mu poistenie zodpovednosti už zaniklo.

K bodu 15:

V § 11 ods. 1 sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude poisťovateľ povinný vydať poistníkovi aj zelenú kartu, ktorá je významným medzinárodným dokladom o uzavretí poistenia zodpovednosti na motorové vozidlo. Zelená karta je v zahraničí často vyžadovaná pri cestných a hraničných kontrolách a má dôležitú informačnú funkciu pri uplatnení si nárokov poškodených osôb pri dopravných nehodách.

K bodu 16:

Na základe ustanovení zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je možné získavať, spracovávať a poskytovať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby. Tento súhlas sa však nevyžaduje, ak sa osobné údaje získavajú, spracovávajú a poskytujú na základe osobitného zákona, ak tento osobitný zákon ustanoví rozsah osobných údajov, účel ich spracovávania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dopĺňa rozsah osobných údajov, ktoré je poistník povinný poskytnúť poisťovateľovi pre potreby vedenia registra poistenia zodpovednosti Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.

K bodu 17:

Podľa pôvodného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona bol poisťovateľ povinný vydať na základe písomnej žiadosti iného poisťovateľa doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti poistníka a to aj bez toho, aby o tom poistník vedel. Preto sa navrhuje, aby poisťovateľ automaticky vydával doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti priamo poistníkovi, nakoľko tento doklad slúži pre poistníka na to, aby si mohol u iného poisťovateľa uplatňovať nárok na zľavu na poistnom (bonus) za bezškodový priebeh poistenia, resp. aby poisťovateľ mohol posúdiť zvýšenú mieru rizika prirážkou na poistnom (malus) v prípadoch škodového priebehu poistenia.

K bodu 18:

Pôvodná úprava § 11 ods. 6 bola obdobou úpravy § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorej zmyslom bolo ustanoviť pre poisťovateľov povinnosť začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie škodovej udalosti a povinnosť poskytnúť poškodenému úhradu preukázaných nárokov alebo primeraný preddavok, ak o to písomne požiada, a ak nebolo možné toto prešetrovanie ukončiť do jedného mesiaca po tom, ako sa poisťovateľ dozvedel o vzniku poistnej udalosti.

Nové navrhované znenie tohto ustanovenia vychádza z čl. 4 odsek 6 smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica), ktorá jednoznačne stanovuje povinnosť poisťovateľovi do troch mesiacov poskytnúť poškodenému poistné plnenie, ak boli rozsah povinnosti poisťovateľa plniť a nároky na náhradu škody preukázané alebo poškodeného písomne informovať o dôvodoch pre ktoré odmietol alebo znížil poistné plnenie, alebo dôvodov pre ktoré v ustanovenej lehote nebolo možné preukázať rozsah povinnosti poisťovateľa plniť.

K bodu 19:

Nesplnenie si povinnosti poisťovateľa uvedenej v bode 17 bude mať za následok sankciu vo forme úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poškodenému.

K bodu 20:

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o nároku poisťovateľa na náhradu toho, čo vyplatil poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému o prípad, ak poistený bez vážnych dôvodov porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Nesplnenie si týchto povinností zo strany poisteného môže viesť k spomaleniu alebo k znemožneniu vysporiadavania nárokov poškodených, k sťaženiu likvidácie poistnej udalosti a následne aj k zvýšeniu nákladov na škodovú udalosť z titulu úrokov z omeškania, právneho poradenstva alebo súdnych a správnych poplatkov.

K bodu 21:

V súvislosti so vstupom SR do EÚ bude potrebné zaviesť do praxe v súlade so smernicou č. 2000/26/ES inštitút tzv. „likvidačného zástupcu“, ktorého bude musieť mať menovaného každá poisťovňa, ktorá u nás dostala povolenie vykonávať tento druh poistenia, na území každého iného členského štátu EÚ. Zavedením likvidačného zástupcu by sa mal vyriešiť problém v systéme zelených kariet, ktorý nerieši všetky problémy poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody v inom členskom štáte voči osobe, ktorá má v tomto členskom štáte trvalý pobyt alebo jej poisťovni. Jedná sa najmä o problémy, ktoré súvisia napr. s iným právnym systémom, jazykom, inými postupmi pri likvidácii a niekedy aj bezdôvodným odďaľovaním vyplácania náhrady škody. V praxi to bude znamenať, že ak sa stane slovenskej osobe škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré pochádza z iného členského štátu EÚ, môže sa táto osoba obrátiť na likvidačného zástupcu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a zastupuje toho kto škodu spôsobil, aby mu tento likvidačný zástupca vyplatil náhradu škody.

K bodu 22:

V súlade s čl. 6 smernice 72/166/EEC (prvá smernica) sa musia poistné zmluvy pre motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území iného ako členského štátu a vstupujú na územie členského štátu uzatvárať tak, aby kryli škody pri prevádzke týchto vozidiel na celom území európskych spoločenstiev.

K bodu 23:

V nadväznosti na vymedzenie pojmu „zelená karta“ v § 2 sa upravuje aj znenie § 16 ods. 3 písm. a).

K bodu 24:

Motorové vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú na území iného členského štátu, ako aj motorové vozidlá uvedené v zozname, ktorý členský štát odovzdáva Komisii Európskych spoločenstiev sa v rámci územia štátov EÚ považujú za poistené, pričom samotná skutočnosť, že pochádzajú z členského štátu sa považuje za splnenie povinnosti mať uzavreté poistenie zodpovednosti. Pri týchto motorových vozidlách sa nevyžaduje kontrola poistenia zodpovednosti príslušníkmi Policajného zboru pri ich vstupe na územie Slovenskej republiky, čo však neznamená, že nemôžu podliehať námatkovej kontrole dokladov o poistení zodpovednosti príslušníkmi Policajného zboru v rámci bežného dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ktorý sa vykonáva pri cestných kontrolách na území Slovenskej republiky.

K bodu 25:

Povinnosť vodičov mať pri sebe doklady potrebné na vedenie motorového vozidla predpísané osobitnými predpismi je upravená v § 4 ods. 2 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o poistení zodpovednosti, preto ak vodič pri sebe nemá potvrdenie o poistení zodpovednosti, dopustí sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý je riešený blokovou pokutou, a preto ustanovenie § 18 ods. 4 zákona sa javí ako nadbytočné a navrhuje sa vypustiť ho.

K bodu 26 a 27:

Navrhované úpravy súvisia s úpravou v bode 24.

K bodu 28 a 29:

Z dôvodu v praxi sa vyskytujúcich nejasností, ktorý okresný úrad je miestne príslušný danú pokutu prejednávať, upravuje sa miestna príslušnosť, ktorá sa bude viazať na trvalý pobyt alebo sídlo pokutovanej osoby.

K bodu 30 a 31:

Rozširuje sa okruh činností Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktoré bude kancelária vykonávať po vstupe SR do EÚ v zmysle smernice č. 2000/26/ES (štvrtá smernica).

K bodu 32 a 33:

Upresňuje sa vznik členstva poisťovateľov v kancelárii, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie poistenia zodpovednosti za území Slovenskej republiky, ako aj vznik a zánik členstva v kancelárii poisťovateľov z iných členských štátov, ktorí na území Slovenskej republiky budú vykonávať poistenie zodpovednosti po vstupe Slovenskej republiky do EÚ na základe slobodného poskytovania služieb v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.

K bodu 34:

Platná právna úprava ustanovuje použitie príspevkov na zabezpečenie činnosti kancelárie vo výške najviac 4 % z príspevkov za rok. Výška ročných príspevkov sa však v praxi odvíja od objektívnej potreby poistného garančného fondu z hľadiska plnenia hlavných úloh kancelárie, pričom v prípade ak je potrebné upraviť výšku finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie činnosti kancelárie je nutné upraviť aj výšku príspevku a tvorbu poistného garančného fondu, čo môže viesť k tomu, že poistný garančný fond bude zbytočne predimenzovávaný. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie uvedené bode 35.

K bodu 35:

V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 25.

K bodu 36 a 39:

Navrhuje sa, aby inštitút výkonného riaditeľa bol zaradený medzi orgány kancelárie vzhľadom na to, že v čase medzi zasadnutiami správnej rady prijíma rozhodnutia a opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie činnosti kancelárie, pričom v zákone nebolo dostatočne upravené jeho oprávnenie zastupovať kanceláriu a konať v jej mene, nakoľko tieto činnosti boli len v kompetencii predsedu správnej rady, čo sa javilo ako nedostatočné vzhľadom na to, že správna rada zasadá iba raz za mesiac.

K bodu 37:

Uvedenou úpravou sa zabezpečí plnenie si záväzkov poisťovateľov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov z titulu úhrad príspevkov kancelárii tým, že v prípade neuhradenia stanoveného príspevku v určenej lehote môže byť poisťovateľovi odňaté povolenie na vykonávanie poistenia zodpovednosti.

K bodu 38:

Navrhovaná zmena reaguje na pripravovaný vstup Slovenskej republiky do EÚ a naň nadväzujúce zavedenie tzv. jednotného pasu pre poisťovne so sídlom na území EÚ. Pri uznášaniaschopnosti zhromaždenia členov kancelárie by bolo takmer nemožné dosiahnuť prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov kancelárie potrebnej na hlasovanie, v prípade poisťovní z iných členských štátov, ktoré vykonávajú toto poistenie na základe slobodného poskytovania služieb. Z tohto dôvodu sa vylučuje povinnosť ich prítomnosti pri dosahovaní nadpolovičnej väčšiny hlasov.

K bodu 40:

Ide o gramatickú úpravu.

K bodu 41:

Podľa navrhovaného znenia bodu 44 sa poskytuje kanceláriou náhradné poistné plnenie poškodenému za poisťovateľa, ktorý si nesplnil povinnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 5, a z tohto dôvodu má kancelária nárok na náhradu toho, čo za neho plnila poškodenému.

K bodu 42:

V zmysle smernice č. 2000/26/ES, v prípade sporu medzi kanceláriou a poisťovateľom o tom, kto má poskytnúť poistné plnenie, poskytne poškodenému poistné plnenie kancelária s tým, že ak sa ďalším prešetrovaním zistí, že mal plniť poisťovateľ, je povinný nahradiť toto poistné plnenie kancelárii. Cieľom je urýchlenie procesu odškodňovania poškodeného.

K bodu 43:

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na úpravu v bode 43.

K bodu 44:

V súlade s čl. 6 smernice č. 2000/26/ES sa zavádza inštitút náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu, na ktoré má nárok poškodený, ak si poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa § 11 alebo ak poisťovateľ so sídlom v inom členskom štáte neurčil svojho likvidačného zástupcu. Náhradné plnenie poskytuje kancelária do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku poškodeného na náhradné poistné plnenie. Týmto jej však vzniká právo na náhradu vyplatenej časti náhradného poistného plnenia od poisťovateľa alebo od subjektu zodpovedného za náhradu škody v členskom štáte, v ktorom má poisťovateľ sídlo.

Obdobne sa poskytuje náhradné poistné plnenie poškodenému s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky, ktorému bola spôsobená škoda nezisteným motorovým vozidlom na území iného členského štátu alebo ak do dvoch mesiacov nebolo možné zistiť poisťovateľa zodpovedného za náhradu škody.

K bodu 45 až 47:

V zmysle čl. 5 smernice č. 2000/26/ES sa podrobnejšie upravuje rozsah údajov, ktoré je kancelária povinná evidovať, uchovávať a poskytovať z registra poistenia, ktorý vedie kancelária za účelom plnenia funkcie informačného strediska. Kancelária týmto registrom uľahčuje prístup poškodeného k údajom potrebným na uplatnenie jeho nároku na náhradu škodya to v rozsahu uvedenom v tomto návrhu.

K bodu 48:

V súvislosti s prijatím nového zákona o ochrane osobných údajov sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 27.

K bodu 49 a 50:

Ide o legislatívno-technickú úpravu pojmov súvisiacu so zákonom č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom.

K bodu 51:

Ide o zosúladenie pojmov vzhľadom na zákon č. 321/2001 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

K bodu 52 a 53

Uvedenou úpravou sa zovšeobecňujú subjekty v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, pričom v prípade organizačných zmien v rezorte ministerstva vnútra nebude potrebné vykonať ďalšiu zmenu v citácii subjektov napr. v prípade ich začlenenia do iných štruktúr v rámci ministerstva vnútra.

K bodu 54:

Z praktických dôvodov sa upresňuje z akých zdrojov sa majú uhrádzať záväzky Slovenskej kancelárie poisťovateľov spojené so zákonným poistením zodpovednosti.

K bodu 55:

V súvislosti s prijatím nového zákona o poisťovníctve a zákona o dohľade nad finančným trhom sa upravuje znenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 28.

K bodu 56:

Prechodné ustanovenia upravujú zrušenie cenovej regulácie pri stanovovaní sadzieb poistného a ustanovujú povinnosť poisťovateľa určiť likvidačného zástupcu podľa § 15a a postup pri riešení práv a povinností vzniknutých pred účinnosťou tohto zákona.

K Čl. II

K bodu 1, 4 a 5:

Uvedenými ustanoveniami sa upravuje spôsob stanovovania technickej úrokovej miery, ktorá sa má v zmysle smerníc EÚ určovať obozretne v súlade s pravidlami uvedenými v direktíve. Potreba tejto úpravy vyplynula vzhľadom na ťažko predvídateľný vývoj na slovenskom kapitálovom trhu, keďže výškou technickej úrokovej miery sa určuje výška výnosov poistených v životnom poistení, ktorú sa poisťovateľ pri uzavieraní poistenia zaväzuje v budúcnosti vyplatiť poistenému. V prípade, že poisťovateľ sa zaviaže vyplatiť neprimerane vysokú úrokovú mieru, môže sa pri negatívnom vývoji výnosov z cenných papierov, do ktorých umiestnil svoje technické rezervy dostať do vážnych problémov, a preto sa navrhuje, aby maximálna výška technickej úrokovej miery bola ustanovená všeobecne záväznými právnymi predpismi.

K bodu 2 a 3:

Povinnosť určiť likvidačného zástupcu vzniká poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovni podľa smernice č. 2000/26/ES pri podaní žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tento druh poistenia.

K bodu 6 a 7:

Vypúšťa sa ustanovenie § 30 podľa ktorého sa osem percent z prijatého poistného z poistenia zodpovednosti odvádza hasičským jednotkách a zložkám záchrannej služby, vzhľadom na to, že ide o diskrimináciu poisťovní vykonávajúcich poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzhľadom na to, že ide o zásah do ich súkromného vlastníctva.

K Čl. III

K bodu 1:

Ide o upresnenie znenia citácie poznámky pod čiarou k odkazu 4 na v súčasnosti platný zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 2 a 3:

V súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je možno získavať, spracovávať a poskytovať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby, pričom tento súhlas sa nevyžaduje, ak osobitný zákon ustanoví zoznam osobných údajov, účel ich spracovávania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje doplniť zákon č. 315/1996 Z. z. o zoznam osobných údajov, ktoré sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov pri vedení registra poistenia zodpovednosti.

K bodu 4:

V súvislosti so zánikom poistenia zodpovednosti v prípade vyradenia motorového vozidla z cestnej premávky sa navrhuje upraviť znenie ustanovenia § 103 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. tak, aby držiteľ motorového vozidla vyradeného z cestnej premávky bol povinný bez ohľadu na dĺžku doby vyradenia zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z cesty alebo z iného verejného priestranstva a tým sa odstránilo riziko spôsobenia škody prevádzkou takéhoto vozidla, napr. jeho samovoľným uvedením do pohybu pri nesprávnom zabezpečení motorového vozidla.

K bodu 5:

Uvedenou úpravou sa zovšeobecňujú subjekty v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, pričom v prípade organizačných zmien v rezorte ministerstva vnútra nebude potrebné vykonať ďalšiu zmenu v citácii subjektov napr. v prípade ich začlenenia do iných štruktúr v rámci ministerstva vnútra.

K Čl. IV

K bodu 1:

Nakoľko sa v praxi vyskytujú prípady, keď držitelia motorových vozidiel, resp. ich vlastníci používajú motorové vozidlá v cestnej premávke, ktoré boli vyradené z cestnej premávky alebo z evidencie vozidiel, rozširujú sa priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky o používanie takýchto vozidiel.

K bodu 2 a 3:

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na úpravu v bode 1.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona 1. júla 2003 s výnimkou tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2004 a tých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

V Bratislave 5. mája 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu