Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov 38/1993 účinný od 01.08.2000 do 19.03.2002

§ 6

Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru iného senátu Ústavného súdu vyjadreného v jeho rozhodnutí, predloží pred vyhlásením svojho rozhodnutia túto otázku na zaujatie stanoviska plénu Ústavného súdu. Senát je v ďalšom konaní viazaný stanoviskom pléna Ústavného súdu.

§ 10
Súdni poradcovia

(1)
Na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu (ďalej len „poradcovia“). Musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie a 5-ročnú prax v právnickom povolaní.
(2)
Predseda Ústavného súdu, predseda senátu a sudca môžu poradcu poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré inak patria sudcovi, najmä výsluchom svedkov, znalcov a obstaraním listín potrebných na rozhodnutie. Poradca nemôže vypočúvať účastníkov konania ani ich zástupcov.

§ 17

(1)
Mesačný plat, funkčné príplatky a ostatné požitky sudcov ustanoví Národná rada Slovenskej republiky osobitným zákonom.
(2)
V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa osobitného predpisu,1ga) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku; v tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia.

§ 20

(1)
Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
(2)
K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. To neplatí, ak ide o účastníkov uvedených v § 21 ods. 2.
(3)
Ustanovenie odsekov 1 a 2 platí aj pre podanie podnetu.

§ 28

(1)
Účastník konania môže najneskôr na začiatku ústneho pojednávania vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho zaujatosť. Odmietnutie sa musí odôvodniť. Odmietnutý sudca je povinný vyjadriť sa k odmietnutiu.
(2)
Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho zaujatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre zaujatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
(3)
Ak sudca sám vyhlási svoju zaujatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

§ 32

(1)
Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.
(2)
Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ.
(3)
O veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 Ústavy sa hlasuje tajne.

§ 51

(1)
Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje, a vo vzťahu ku konaniu podľa § 75 ods. 1 a 2 aj dotknutý orgán verejnej moci.
(2)
Ústavný súd môže priznať postavenie vedľajšieho účastníka konania osobám, ktoré preukážu právny záujem o výsledok konania.

§ 75

(1)
Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu Slovenskej republiky, že prijal na ďalšie konanie oznámenie, v ktorom sa tvrdí, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci Slovenskej republiky bolo porušené právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach,2) vláda toto oznámenie bez meškania predloží Ústavnému súdu, ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.
(2)
Ak Európsky súd pre ľudské práva prijme na ďalšie konanie sťažnosť od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo jeho protokolmi, opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky,2a) a vláda Slovenskej republiky bude o tom upovedomená, oznámi to bez meškania Ústavnému súdu, ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.
(3)
Na účely konania pred Ústavným súdom sa oznámenie podľa odsekov 1 a 2 považuje za ústavnú sťažnosť, ktorá sa prijala na ďalšie konanie.
(4)
Ak Ústavný súd začne konanie podľa odseku 1 alebo 2, upovedomí sťažovateľa a ďalších účastníkov konania o začatí konania.

2)  Článok 4 Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach (oznámenie č. 169/1991 Zb.).