Zákon o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 374/2014 účinný od 01.06.2017 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

1. A. Všeobecná časť 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiace jún až december 2016.

Zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenia existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe, a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov, v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. 

Rovnako potreba vykonania zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na vzťahy vyplývajúce z oboch právnych predpisov, a to vo vzťahu k programovému obdobiu 2007 – 2013, ako aj programovému obdobiu 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov), resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov (zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 

Zmeny zároveň vyplývajú aj z vyvíjajúcej sa metodiky finančných tokov, ktorú postupne vydáva Európska komisia pre programové obdobie 2014 – 2020. 

Návrh zákona bol vypracovaný aj v nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z dôvodu jasnej a určitej úpravy ďalšieho postupu riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania financovaného čo aj z časti z finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. 

V prípade oboch menených právnych predpisov sa v príslušných ustanoveniach zavádzajú pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania mechanizmy, v dôsledku ktorých dochádza k zvýšeniu právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a jednotného výkladu zákonných ustanovení a z nich vyplývajúcich práv a povinností. Doterajšie znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva určuje, že ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. V záujme právnej istoty a zabezpečenia jednotného výkladu práv a povinností riadiacich orgánov je predmetom návrhu zákona stanovenie postupu, ktorý určuje pre riadiace orgány povinnosť vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti v prípade zistení s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Cieľom návrhu je tak väčšia jednoznačnosť ustanovení s cieľom ich správnej aplikácie v praxi.

V neposlednom rade zmeny vyplývajú z potreby reagovať na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 1. júla 2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čo môže mať podstatný vplyv na konanie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu konajúceho ako zástupca riadiaceho orgánu v týchto konaniach. 

Zmenami v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa precizuje okruh pohľadávok štátu v rámci realizácie spoločných programov SR a EÚ, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu nevzťahuje, resp. sa vzťahuje len čiastočne, a to z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie a z toho vyplývajúcich špecifických postupov pri niektorých typoch pohľadávok štátu. 

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana ani žiadne sociálne vplyvy. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

dolOŽKA  ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.  

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty 

• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.05.2014).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013).
• - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012).

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

1. 1. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005] 

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005] 

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená 

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená 

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté 

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice 

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný 

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

(zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych                               a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v celom texte zákona mení názov správ finančnej kontroly na Úrad vládneho auditu.  

K bodu 2

Doplnenie vnútorných odkazov vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona. 

K bodu 3

Legislatívna úprava v nadväznosti na nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 4

Upresňuje sa definícia prijímateľa s cieľom jednoznačného výkladu. Pod prijímateľom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj hlavný prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. 

K bodu 5

Upresňuje sa definícia partnera s cieľom jednoznačného výkladu. Pod partnerom pre účely zákona o príspevku z EŠIF sa rozumie aj prijímateľ v rámci programov cezhraničnej spolupráce (SK – AT  a SK – CZ) v zmysle nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/2013. Zároveň sa z textu vypúšťa program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko, pre ktorý Slovenská republika už naďalej neplní úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 6

Upresňuje sa označenie prostriedkov, ktoré sú poskytované užívateľovi. Užívateľovi neposkytuje nenávratný finančný príspevok poskytovateľ na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ale sú mu poskytnuté až následne zo strany prijímateľa, resp. partnera na základe osobitnej písomnej zmluvy. V rámci vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom nejde o poskytovanie príspevku (ten je tvorený prostriedkami EÚ a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu), ale o poskytnutie prostriedkov, ktoré majú „pôvod“ v príspevku. Toto rozdelenie je potrebné vzhľadom k odlišnej úprave aj správy prípadných pohľadávok štátu z takto poskytovaných prostriedkov. Správa pohľadávok štátu zo strany prijímateľa (ktorý je správcom pohľadávky štátu, tzn. spravidla štátnym orgánom) voči užívateľovi sa spravuje zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nie zákonom o príspevku z EŠIF. Z dôvodu zjednodušenia procesov sa zároveň vypúšťa nevyhnutnosť písomného súhlasu poskytovateľa s poskytovaním prostriedkov z príspevku užívateľovi. 

K bodu 7

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu po účinnosti zákona č. 171/2016 Z. z. plní v zmysle uznesenia vlády SR č. 519 z 15. októbra 2014 k Štruktúre subjektov implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014-2020 a zabezpečenie administratívnych kapacít do roku 2016, bodu A.3. úlohu nezávislého monitorovacieho subjektu pre monitorovanie splnenia kritérií určenia podľa Prílohy XIII a podľa čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej „nariadenie č. 1303/2013“) a podľa čl. 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca  z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej „nariadenie č. 1299/2013).

Nezávislý monitorovací subjekt (ďalej len „NMS“) je povinný v zmysle čl. 124 ods. 5 nariadenia č. 1303/2013 a čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 monitorovať počas celého programového obdobia plnenie kritérií určenia, a v prípade, že určený orgán nespĺňa tieto kritériá, stanoviť na primeranej úrovni a podľa závažnosti problému skúšobnú dobu, v ktorej sa prijmú potrebné nápravné opatrenia. NMS je povinný oznámiť Európskej komisii dátum, od ktorého začína pre určený orgán plynúť skúšobná doba, pričom poskytne informácie                 o danej skúšobnej dobe, dátum, ku ktorému sa po vykonaní nápravných opatrení skúšobná doba skončí, ako aj dátum ukončenia určenia orgánu. 

Základným podkladom pre riadne plnenie monitorovacej funkcie nezávislého monitorovacieho subjektu je pravidelné vyhodnotenie vykonaných auditov a kontrol vykonaných na riadiacich orgánoch/certifikačnom orgáne počas programového obdobia           2014 – 2020. Na základe zistení z vykonaných auditov/kontrol sú určené orgány povinné prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených auditom/kontrolou a predložiť ich na posúdenie auditnému, resp. kontrolnému orgánu. NMS bude na základe podkladov získaných od riadiacich orgánov/certifikačného orgánu a na základe stanoviska audítorov/kontrolórov monitorovať ich plnenie počas celého programového obdobia. 

Cieľom navrhovanej úpravy je presnejšie vymedzenie povinnosti centrálneho koordinačného orgánu ako nezávislého monitorovacieho subjektu v zmysle čl. 124 ods. 5 a 6 nariadenia                  č. 1303/2013, čl. 21 nariadenia č. 1299/2013 a usmernenia EK k postupom určenia a ich správna aplikácia v praxi.

K bodu 8

Ak má byť princíp partnerstva pri formovaní monitorovacích výborov naplnený, je potrebné zabezpečiť, že väčšinu členov monitorovacích výborov nebudú tvoriť zástupcovia štátnej správy - ministerstiev, ktorí sú súčasne riadiacimi orgánmi, resp. zástupcovia organizácií v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. 

K bodu 9

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V programovom období 2014-20 potreba takéhoto nastavenia vyplynula aj s ohľadom na to, že mnohé sprostredkovateľské orgány nie sú podriadenými organizáciami riadiacich orgánov a súčasne sa očakáva nárast tejto agendy, ktorá by neprimerane zaťažovala riadiaci orgán, ak by ju musel riešiť sám. 

Úprava v novom odseku 6 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 5. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 123 odsek 6, resp. odsek 7 nariadenia č. 1303/2013, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 41 a § 41a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava s cieľom jednoznačnejšieho výkladu ustanovenia. Odkaz na poznámku pod čiarou 50 bol vo vzťahu k certifikačnému orgánu nadbytočný.

K bodu 11 

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 12

Legislatíva Európskej únie umožňuje poskytovanie príspevku aj formou tzv. osobitných typov výdavkov, medzi ktoré patria štandardné stupnice jednotkových nákladov, paušálne sumy a paušálne financovanie, pričom legislatíva Európskej únie môže zároveň upravovať aj podmienky a náležitosti takýchto výdavkov. V prípade, ak riadiaci orgán umožní ich využívanie, spôsob ich výpočtu, výšku, podmienky oprávnenosti a ich kontrolu riadiaci orgán určí vo výzve, resp. vo vyzvaní, ak ide o projekty, ktoré nie sú vyberané na základe výzvy. Zároveň ide o zabezpečenie súladu s čl. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, keďže absentovala zákonná úprava na národnej úrovni v otázke vzťahu k zjednodušenému spôsobu vykazovania (navrhovaná úprava predstavuje „lex specialis“ voči osobitným zákonom a z nich vyplývajúcim povinnostiam). Odsek 4 upresňuje, že kontrola podľa odsekov 1 až 3 sa vykonáva ako základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste, pričom vecná stránka spôsobu výkonu kontroly je špecifikovaná v odsekoch 1 až 3. Odôvodnenými prípadmi uvedenými v odseku 3 sa rozumejú najmä podnety kontrolných resp. auditných orgánov EÚ alebo na základe rozhodnutia riadiaceho orgánu.

K bodu 13

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 63.

K bodu 14

Zmena reaguje na potreby implementačnej praxe. Je potrebné doriešiť úpravu týkajúcu sa situácie, kedy sa žiadateľ napriek výzve poskytovateľa nevyjadrí k pochybnostiam oznámeným poskytovateľom a zostane nečinný, alebo nastane iná situácia vyplývajúca z jednotlivých dôvodov pre zastavenie konania, ktoré z procesných dôvodov bránia poskytovateľovi ďalej posudzovať predložený projektový zámer. Ustanovenie § 18 ods. 5 túto situáciu dosiaľ neriešilo. Obdobná situácia sa v rámci konania o žiadosti rieši postupom podľa § 20, kedy sa predpokladá vydanie rozhodnutia o zastavení konania ako typického nemeritórneho rozhodnutia z procesných dôvodov uvedených v § 20. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o zastavení konania nie je meritórnym rozhodnutím a zákon priznáva žiadateľovi voči takémuto rozhodnutiu možnosť uplatniť opravné prostriedky, doplnenie novej druhej vety v odseku 5 nenarúša základný predpoklad platný pre posudzovanie projektových zámerov, že nejde o konania, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím.  

K bodu 15

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 16

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 17

Ustanovuje sa vnútorný odkaz na § 31 ods. 7, ktorý upravuje špecifický spôsob poskytovania príspevku pre prijímateľov so sídlom na území SR.

K bodu 18

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona.

K bodu 19

Z celého § 32, vrátane nadpisu sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 20

Keďže štatutárny orgán poskytovateľa rozhoduje na základe posúdenia spoločným monitorovacím výborom, nie je správne zapájať do tohto procesu ďalší subjekt akým je osobitná komisia. Posúdenie spoločného monitorovacieho výboru sa môže líšiť od stanoviska osobitnej komisie čo by v praxi znamenalo značné problémy a pravdepodobne zdĺhavý proces rozhodovania o odvolaní, ktorý by v extrémnom prípade mohol zapríčiniť „patovú“ situáciu a v konečnom dôsledku nerozhodnutie o odvolaní.

K bodu 21

Keďže v zmysle článku 12 ods. 4 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1299/1303 vyberá všetky operácie programu spoločný monitorovací výbor, nie je dôvod na vylúčenie projektov technickej pomoci z tohto postupu.

K bodom 22 a 23

Z celého § 32 sa vypúšťa relevantnosť ustanovení vo vzťahu k programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarsko z dôvodu, že Slovenská republika už naďalej neplní vo vzťahu k tomuto programu cezhraničnej spolupráce úlohu riadiaceho orgánu.

K bodu 24

Spresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  Zároveň sa ustanovuje osobitná suma, ktorú riadiaci orgán neuplatňuje a nevymáha pre programy cezhraničnej spolupráce, a to sumu 250 eur. Možnosť určenia tejto sumy vyplýva z čl. 122 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013.  

K bodu 25

Legislatívna úprava s cieľom jednoznačnejšieho určenia začiatku plynutia lehoty. 

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava, ktorá reflektuje na skutočnosť, že v samotnom súdnom rozhodnutí nemusí byť uložená sankcia, ale len povinnosť subjektu zaplatiť / vrátiť určitú sumu. Za účelom precizovania legislatívneho textu sa navrhuje úprava, ktorá odstráni možný nesúlad v legislatívnom texte (vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 3).

K bodu 27

Spresnenie ustanovenia vzhľadom k definícii „poskytovateľa“ podľa § 3 ods. 2 f). Celý predpis v jednotlivých ustanoveniach používa pojmy „poskytovateľ“ ak sa dané ustanovenie vzťahuje aj pre rozvoj vidieka, resp. pojem „riadiaci orgán“ ak sa ustanovenie, prípadne kompetencia na rozvoj vidieka nevzťahuje. Ustanovenie § 35 sa na rozvoj vidieka nevzťahuje, je v ňom preto potrebné používať pojem „riadiaci orgán“ namiesto pojmu „poskytovateľ“. 

K bodu 28

V súvislosti s novým zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušuje zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 82. V súvislosti s novým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v texte zákona upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 83.  

K bodom 29 a 30

Ustanovenie upresňuje povinnosti subjektov pri vypracovávaní a predkladaní správ o zistenej nezrovnalosti. V súlade s praxou je za vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti primárne zodpovedný riadiaci orgán operačného programu, podporne môžu správu vypracovávať aj certifikačný orgán, platobná jednotka, resp. orgán auditu. 

K bodu 31

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 32

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Konkrétne sumy podľa rozdelenia zdrojov bude automaticky generovať systém ITMS2014+. 

K bodu 33

V súlade s potrebami praxe sa upravujú obsahové náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. V štruktúre správy o zistenej nezrovnalosti sa dopĺňa nový údaj „označenie dlžníka“, ktorý spresňuje zodpovednú osobu, na ťarchu ktorej sa finančne vysporiada dlh zo záväzku za vzniknutú nezrovnalosť na národnej úrovni (napr. prijímateľ, partner, riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán).  Doplnenie teda len reflektuje na realitu, pretože toto pole správa o zistenej nezrovnalosti obsahuje. Z ustanovenia sa navyše vypúšťa (opäť v nadväznosti na prax a „realitu“) popis stavu riešenia.

K bodu 34

Doplnenie vnútorného odkazu vzhľadom k doplneniu nového § 41a do zákona ako aj doplnenie vnútorného odkazu na ods. 4 § 41 vzhľadom k tomu, že ide o rovnakú situáciu vo vzťahu k možnosti sprístupnenia správy o zistenej nezrovnalosti ako v prípade § 41 ods. 1.

K bodu 35

Upresnenie odkazu v poznámke pod čiarou na nové delegované, resp. vykonávacie nariadenie Európskej komisie, ktoré špecifikuje štruktúru, frekvenciu atď. predkladaných informácii k nezrovnalostiam.

K bodu 36

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Ustanovuje sa možnosť vykonať vysporiadanie finančnej opravy voči poskytovateľovi, certifikačnému orgánu, resp. orgánu auditu okrem viazania prostriedkov v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aj vrátením prostriedkov bezhotovostným prevodom.  

K bodu 37

V nadväznosti na prijatie zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) sa upravuje postup poskytovateľa v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania pri nadlimitých a podlimitných zákazkách. Zákon č. 343/2015 Z. z., ktorý ruší zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vypustil inštitút protokolu o porušení zákona o verejnom obstarávaní, ktorý Úrad pre verejné obstarávanie vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. Právna úprava v aktuálnom zákone č. 292/2014 Z. z. však pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, preto sa v záujme bezproblémovej aplikácie inštitútu aplikovaného poskytovateľom za účelom vrátenia príspevku z EŠIF navrhuje v zákone pojem „protokol“ nahradiť „rozhodnutím“, ako výsledkom konania Úradu pre verejné obstarávanie. 

V § 41 ods. 1 sa zároveň dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže poskytovateľ podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď. V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 41 ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ môže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátanie v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie vydal rozhodnutie, v ktorom identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval poskytovateľ prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti o vrátenie, postupuje poskytovateľ podľa odseku 4. 

Podľa § 41 ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ale poskytovateľ za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda poskytovateľ vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie poskytovateľ bezodkladne vykoná finančnú kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 41 ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého poskytovateľ nemôže rozhodnúť o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa v tomto rozhodnutí nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie o zastavení konania, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup poskytovateľa v konaní podľa § 41 ods. 5 podľa správneho poriadku sa zároveň navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností poskytovateľa podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 6 alebo agentúra. Takéto oddelenie poskytovateľa, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a sprostredkovateľského orgánu podľa nariadenia č. 1303/2013, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 41, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán alebo agentúra nebudú konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 125 ods. 1 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti. Vzhľadom k novému zákonu o verejnom obstarávaní sa menia aj znenia poznámok pod čiarou.

K bodu 38

Upravuje sa osobitne postup poskytovateľa pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávanie, ak sa jedná o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona č. 343/2015 Z. z. V prípade, že prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, nepodáva sa podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ale poskytovateľ rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie. Dôvodom vypustenia kontroly Úradu pre verejné obstarávanie v prípade zákaziek s nízkou hodnotou je skutočnosť, že Systém riadenia EŠIF na programové obdobie 2014-2020 určuje pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou pravidlá nad rámec zákona č. 343/2015 Z. z. (napr. povinnosť osloviť určitý počet záujemcov v rámci prieskumu trhu, povinnosť zverejňovania v prípade zákaziek nad 5 000 eur a pod.), ktoré poskytovateľ musí výkonom finančnej kontroly overiť, ale nie sú predmetom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie.

Princípy týkajúce sa konania správneho orgánu a oddelenia poskytovateľa od správneho orgánu sú totožné ako pri konaní správneho orgánu podľa § 41.  

K bodu 39

S cieľom jednoznačného výkladu a aplikácie ustanovenia sa dopĺňa, že je možné započítať aj len časť pohľadávky poskytovateľa. 

K bodu 40

S cieľom zjednoznačnenia úpravy a postupu poskytovateľa sa dopĺňa vnútorný odkaz na § 42 ods. 4. 

K bodu 41

Vypúšťa sa možnosť vykonania vzájomného započítania v prípade, ak má prijímateľ vysporiadať zmluvnú  pokutu, a to z dôvodu, že zmluvná pokuta sa následne nevysporiadava voči všeobecnému rozpočtu Európskej únie, ale je príjmom štátneho rozpočtu SR. V prípade zaplatenia zmluvnej pokuty zároveň nejde o vrátenie príspevku alebo jeho časti. 

K bodu 42

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 42). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 42). 

K bodu 43

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 41 a doplnenie § 41a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 44

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 43). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 43). 

K bodu 45

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 41 a 41a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 41 alebo 41a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku v zmysle jej definície podľa § 3 ods. 1 písm. j) ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu), resp. Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade pohľadávok týkajúcich sa rozvoja vidieka. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). V prípade správy pohľadávok štátu pri rozvoji vidieka je vždy správcom pohľadávky Pôdohospodárska platobná agentúra.   

K bodu 46

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 41, resp. doplnenie nového § 41a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 47

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 45 ods. 4.

K bodu 48

Dopĺňa sa možnosť, aby poskytovateľ uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 49

Formálna úprava textu v nadväznosti na upresnenie znenia § 42 ods. 7 a § 43 ods. 10 a zavedenie pojmu žiadosť o vrátenie do zákona. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 50

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 51

Legislatívna úprava, odkaz 113 sa z dôvodu rovnakého znenia nahrádza odkazom 106.

K bodu 52

Doplnenie ďalších osobných údajov spracúvaných orgánmi podľa tohto zákona, a to za účelom zabezpečenia údajov potrebných pre plnenie úloh podľa tohto zákona. Doplnené osobné údaje sú potrebné najmä pre podanie žiadosti o výpis z registra trestov v zmysle zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 53

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže pre žiadateľa/prijímateľa nenávratného finančného príspevku sa ustanovuje pre konkrétne orgány podľa tohto zákona oprávnenie so súhlasom dotknutej osoby žiadať o jej výpis z registra trestov. Orgány sú oprávnené žiadať o výpis z registra trestov len pri vykonávaní činností podľa tohto alebo osobitného zákona, najmä overenie plnenia podmienok oprávnenosti žiadateľa o nenávratný finančný príspevok. Odsek 2 bol do predmetnej právnej úpravy vložený v súvislosti so vznikom trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom poriadku v Slovenskej republiky.

K bodu 54

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania nenávratných finančných príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zväčšenia priestoru pre verejnú kontrolu tohto procesu sa rozširuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Predmetné ustanovenie definuje osobu zodpovednú za zverejnenie údajov, ako aj spôsob a rozsah ich zverejnenia. Informácie budú automaticky zverejňované prostredníctvom informačného monitorovacieho systému podľa § 49 ods. 1 v rozsahu dostupnej funkcionality, ktorá bude postupne rozširovaná v nadväznosti na kontinuálny vývoj uvedeného informačného  monitorovacieho systému.

K bodu 55

V ustanovení § 52 ods. 1 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie do 17. apríla 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré sa v zmysle prechodného ustanovenia § 187 ods. 1 až 4 zákona č. 343/2015 Z. z. dokončí podľa predpisov účinných do 17. apríla, t. j. podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon             č. 25/2006 Z. z.). V prípade verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona                   č. 25/2006 Z. z. postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017.

V ustanovení § 52 ods. 2 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní                 a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. z.“), avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu po 17. apríli 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. mája 2017. Predmetné ustanovenie bolo doplnené z dôvodu zachovania právnej istoty a určenia rozhodnej právnej úpravy vo vzťahu       k verejným obstarávaniam, ktoré boli preukázateľne začaté po 17. apríli 2016, ale poskytovateľ zistil porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania po 30. apríli 2017.

V ustanovení § 52 ods. 3 sa určuje rozhodná právna úprava pre účely určenia postupu poskytovateľa, ktorý zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania do 30. apríla 2017, pri ktorom  bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslaná na uverejnenie                                 po 17. apríli 2016. Jedná sa o verejné obstarávanie, resp. konanie týkajúce sa takého verejného obstarávania, ktoré bolo vyhlásené podľa zákona č. 343/2015 Z. z., avšak poskytovateľ zistil porušenie pravidiel a postupov vo vzťahu k tomuto verejnému obstarávaniu do 30. apríla 2017. V prípade tohto verejného obstarávania tak postupuje poskytovateľ pri zistení  porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, podľa zákona č. 292/2014 Z. z.                o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene                 a doplnení niektorých zákonov účinného do 30. apríla 2017, pričom bolo doplnené pravidlo, že pod pojmom protokol uvedenom v § 41 ods. 3 predpisov účinných do 30. apríla 2017 sa rozumie rozhodnutie, ktoré vydá Úrad pre verejné obstarávanie pri výkone kontroly.  

K čl. II

(zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva)

K bodu 1

Za účelom jednoznačnejšieho výkladu pohľadávok štátu v rámci implementácie fondov EÚ a zjednotenia terminológie aj so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa dopĺňa definícia pohľadávky z príspevku. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu a vzniká na základe porušenia zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo porušení všeobecne záväzných právnych predpisov s finančným dopadom. Poskytovateľ si takúto pohľadávku uplatňuje formou žiadosti o vrátenie. 

K bodu 2

V nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 2 sa reaguje na možnosť voľby zástupcu v civilnom sporovom konaní, ktorým môže byť aj právnická osoba podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Ustanovenie reaguje na implementačnú prax, kedy sprostredkovateľský orgán rieši aj vysporiadanie finančných vzťahov a v rámci neho uplatňuje pohľadávku z príspevku v civilnom sporovom konaní. Úpravou sa vytvára zákonný rámec pre aktívnu legitimáciu sprostredkovateľského orgánu v takomto konaní, vrátane možnosti stanoviť si vlastného zástupcu, najmä advokáta, a to splnením podmienok podľa § 89 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 

Úprava v novom odseku 5 nadväzuje na postavenie sprostredkovateľského orgánu ako poskytovateľa podľa odsekov 1 až 4. Súčasne sa touto úpravou dôsledne oddeľuje postavenie sprostredkovateľského orgánu vyplývajúce z článku 59 odsek 2 nariadenia č. 1083/2006, kedy sprostredkovateľský orgán koná v mene a na účet riadiaceho orgánu, od situácie, kedy koná ako správny orgán podľa § 27a, pretože mu zákon zveruje rozhodovanie správneho orgánu. 

K bodu 3

Vypustenie ustanovenia vzhľadom na potrebu podrobnejšej úpravy a postupov vysporiadania finančných vzťahov v národných metodických postupoch operačného programu Interact s cieľom jednoznačnej aplikácie v praxi.

K bodu 4

Upresnenie ustanovenia a jeho vnútorné prepojenie s ustanoveniami týkajúcimi sa vysporiadania finančných vzťahov s cieľom jeho jednoznačnejšieho výkladu a aplikácie v praxi.  

K bodu 5

Vzhľadom k prijatiu zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovenie dopĺňa v tom zmysle, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá prijímateľovi v prípade, ak samotný prijímateľ (právnická osoba) je podozrivý zo spáchania trestného činu. 

K bodu 6

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a ods. 1 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade zistení, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zároveň sa dopĺňa pravidlo, podľa ktorého môže riadiaci orgán podať podnet Úradu pre verejné obstarávanie v prípade, že porušenie pravidiel verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, identifikoval iný kontrolný orgán, napr. orgán auditu, Európska komisia, Európsky dvor audítorov atď.                       V takom prípade poskytovateľ nevyzýva prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti, ale podá podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a po vydaní rozhodnutia/protokolu sa postupuje podľa odseku 4. 

V § 27a ods. 3 bolo precizované pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na rozhodnutie  podľa odseku 5 v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie identifikoval tie zistenia, na základe ktorých vyzval riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť. V prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie identifikuje zistenia, ktoré neboli predmetom žiadosti                    o vrátenie, postupuje riadiaci orgán podľa odseku 4. 

Navrhuje sa v záujme právnej istoty a jednoznačného výkladu ustanovenia § 27a  ods. 4 určiť ako povinnosť pre riadiace orgány vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti v prípade, že Úrad pre verejné obstarávanie rozhodne o uložení pokuty za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta.  Zároveň bolo jednoznačne uvedené, že podľa § 27a ods. 4 sa postupuje v prípade, ak Úrad pre verejné obstarávanie na základe podnetu zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ale riadiaci orgán za tieto porušenia uvedené v rozhodnutí/protokole nevyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak teda riadiaci orgán vyzval prijímateľa na vrátenie príspevku alebo je časti vo väzbe na iné porušenia verejného obstarávania, postupuje sa podľa odseku 4. Zároveň bolo doplnené pravidlo, že po vydaní rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie riadiaci orgán bezodkladne vykoná kontrolu a následne žiada o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. 

V § 27a ods. 6 bolo doplnené pravidlo, podľa ktorého riadiaci orgán nemôže rozhodnúť                         o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti, ak zákazka už bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a zároveň sa nezistilo porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedené pravidlo bolo doplnené z dôvodu ochrany a právnej istoty prijímateľa, ktorý by nemal znášať bremeno vyššej finančnej opravy, ak disponoval vo vzťahu k zákazke protokolom/záznamom Úradu pre verejné obstarávanie, na základe ktorého nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

Z dôvodu odvolávky na postup riadiaceho orgánu v konaní podľa § 27a ods. 5 podľa správneho poriadku sa navrhuje jednoznačné určenie správneho orgánu tak, aby bolo nepochybné konanie správneho orgánu, ktorému zákon zveril rozhodovanie správneho orgánu. Aj terminologicky sa vyjadruje vecné oddelenie činností riadiaceho orgánu, resp. v jeho mene konajúceho sprostredkovateľského orgánu, podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od výkonu pôsobnosti správneho orgánu, ktorým môže byť riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán podľa §8 ods. 5. Takéto oddelenie riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu, ktorého postavenie je založené na vymedzení riadiaceho orgánu a od neho odvodeného sprostredkovateľského orgánu podľa článku 59 nariadenia č. 1083/2006, od správneho orgánu, ktorému zákon zveril konanie podľa § 27a, je potrebné s ohľadom na implementačnú prax. Pokiaľ ide o vymedzenie toho, ktorý zo správnych orgánov začne konanie, riadiaci orgán má zachovaný právny nástroj na to, aby začal konanie, ak sprostredkovateľský orgán nebude konať. Dôvodom je nutnosť rešpektovať celkovú zodpovednosť riadiaceho orgánu za operačný program podľa článku 60 nariadenia č. 1303/2013. 

Okrem uvedených zmien sa v ustanovení navrhujú viaceré legislatívno-technické úpravy textu s cieľom väčšej jednoznačnosti.

K bodu 7 

Upresnenie možnosti vzájomného započítania aj v prípadoch rovnakých súm, ktoré má prijímateľ vrátiť a riadiaci orgán poskytnúť. 

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava, resp. vypustenie textu z dôvodu zrušenia správ finančnej kontroly. 

K bodu 9

Legislatívno-technické upresnenie ustanovenia. Z doterajšieho znenia nebolo jednoznačné, že primárna povinnosť vrátiť príspevok alebo jeho časť je na prijímateľovi, ktorý keď sa dozvie o skutočnosti, že má príspevok alebo jeho časť vrátiť, má tak urobiť z vlastnej iniciatívy a to buď vrátením (bezhotovostným prevodom) alebo má navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (ak sú na to splnené podmienky § 28). Až následne nastupuje kompetencia riadiaceho orgánu vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti, a to formou žiadosti o vrátenie, resp. kompetencia riadiaceho orgánu navrhnúť vykonanie vzájomného započítania (opäť za splnenia podmienok § 28). 

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov vzhľadom na zmeny v § 27a. Zmena zároveň reaguje na prijatie nových kódexov nahrádzajúcich zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, kedy s účinnosťou od 01.07.2016 sa všetky konania vedené v civilných sporoch, vrátane tých konaní, ktorých predmetom je pohľadávka z príspevku, riadia novým zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, bez stanovenia prechodných ustanovení. 

K bodu 11

Formálna úprava textu v nadväznosti na zavedenie pojmu „žiadosť o vrátenie“ do zákona a zároveň v nadväznosti na predĺženie lehoty podľa § 28a ods. 4.

K bodu 12

Dopĺňa sa možnosť, aby riadiaci orgán uplatnil, resp. žiadal o zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu nesplatenia niektorej splátok zo strany prijímateľa aj po uplynutí splatnosti nasledujúcich splátok. 

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou pojmu „výzva na vrátenie“ na pojem „žiadosť o vrátenie“. Zároveň sa predlžuje lehota na uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia v prípadoch vydaného rozhodnutia riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (rozhodnutie podľa § 41) z 30 na 60 dní, a to                 s cieľom zjednotenia lehôt – lehota 60 dní sa uplatňuje aj v prípadoch uzatvárania dohôd pri zaslaných žiadostiach o vrátenie.   

K bodu 14

Po vzore úpravy zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za účelom jednoznačnosti ustanovuje, že úroky z omeškania sa v prípade uzatvorenia dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia účtujú prijímateľovi len v prípade, ak porušil ustanovenia týchto dohôd. To neplatí, ak sa na prijímateľa vzťahujú pravidlá štátnej pomoc. V takom prípade účtuje poskytovateľ úroky vždy – toto ustanovenie je aj v doterajšom znení zákona. 

K bodu 15

Vzhľadom k úpravám konania a vydávania rozhodnutí podľa § 27a sa upresňuje prípadný prechod správy pohľadávky nie len pri rozhodnutí Úradu vládneho auditu v prípade porušenia finančnej disciplíny (ako tomu bolo doteraz), ale aj v prípade rozhodnutí vydaných riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom podľa § 27a. Do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ide vždy o pohľadávku z príspevku, ktorej správcom je riadiaci orgán (keďže sprostredkovateľský orgán koná v mene riadiaceho orgánu). Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sa táto pohľadávka stáva pohľadávkou z rozhodnutia, pričom jej správcom je subjekt, ktorý dané rozhodnutie vydal (riadiaci orgán, sprostredkovateľský orgán alebo Úrad vládneho auditu). 

K bodu 16

V nadväznosti na úpravu konania podľa § 27a sa upresňuje subjekt, ktorý o týchto pohľadávkach účtuje. O pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov EÚ, ktoré ešte neboli schválené certifikačným orgánom ako aj o pohľadávkach týkajúcich sa prostriedkov štátneho rozpočtu vždy účtuje platobná jednotka daného operačného programu. O pohľadávkach, ktoré sa týkajú prostriedkov EÚ a ktoré už boli schválené certifikačným orgánom účtuje vždy certifikačný orgán a to bez ohľadu na to, kto je správcom danej pohľadávky.  

K bodu 17

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k vysporiadaniu finančných vzťahov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania k úprave účinnej od 1. mája 2017.

K čl. III

(zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

K bodu 1

Precizuje sa okruh pohľadávok štátu, na ktoré sa zákon o pohľadávkach štátu vôbec nevzťahuje. Z dôvodov špecifických podmienok vyplývajúcich z legislatívy Európskej únie sa tento zákon nebude aplikovať na správu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie činnosťou certifikačného orgánu, ktorým je všeobecne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v prípade Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Takisto sa tento zákon nebude vzťahovať na pohľadávky štátu v správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ak ide o pohľadávky štátu, ktoré orgán finančného riadenia eviduje voči Európskej komisii.

Postavenie certifikačného orgánu alebo orgánu finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka ako správcu pohľadávky štátu vyplýva z § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátna rozpočtová organizácia je len správcom majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky.   

K bodu 2

Niektoré pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, majú z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej únie odlišný spôsob ich správy upravený zákonom č. 528/208 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide predovšetkým o pohľadávky štátu v správe riadiaceho orgánu v pozícií poskytovateľa voči prijímateľovi, prípadne voči partnerovi, ak je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spoločne s prijímateľom, resp. pohľadávky štátu vzniknuté pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry voči týmto subjektom.

Na správu týchto pohľadávok štátu sa vzťahujú len niektoré ustanovenia zákona o pohľadávkach štátu, ktorých rozsah definuje navrhnutý § 3 ods. 4.

Na ďalšie pohľadávky štátu, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektov, ale nie sú uvedené v odsekoch 3 alebo 4, sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok. Týka sa to aj pohľadávok štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa (tzn. napr. voči užívateľovi v zmysle § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 292/2014 Z. z.), alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

Pôsobnosť zákona o pohľadávkach štátu pri správe týchto pohľadávok štátu môže byť vylúčená len vtedy, ak sú v súlade s odsekom 5 predmetom úpravy osobitných predpisov.  

K bodom 3 a 4 

V súvislosti s prijatím zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné aktualizovať kompetentný orgán vládneho auditu. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na starú právnu úpravu. 

K bodu 5

Nadväzne na precizovanie okruhu pohľadávok štátu, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu, sa vypúšťa ustanovenie, ktoré upravovalo výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami v bodoch 1 a 2 vznikne niektorým správcom pohľadávok štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie povinnosť zverejňovať údaje o dlžníkoch v centrálnom registri splatných pohľadávok štátu. Preto sa navrhuje upraviť pre týchto správcov lehotu vzniku povinnosti zverejniť zákonom ustanovené údaje v tomto registri. Navrhuje sa, (rovnako ako v prípade iných pohľadávok štátu) sa táto povinnosť týka len tých pohľadávok, ktoré vznikli najskôr 1. januára 2014 a súčasne nie sú predmetom dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia podľa § 28a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a § 45 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

Pohľadávkami štátu, ktoré podliehajú evidencii v registri podľa tohto bodu, sú pohľadávky štátu z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje zákon o pohľadávkach štátu ako celok, t. j. aj § 5 zákona o pohľadávkach štátu. Takýmito pohľadávkami štátu sú napríklad pohľadávky štátu, ktoré vznikajú pri rozhodovacej činnosti Úradu vládneho auditu voči osobe, ktorá porušila finančnú disciplínu v rámci národného projektu realizovaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v pozícii prijímateľa, alebo voči partnerovi, ktorý nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku atď.

K čl. IV

(účinnosť)

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2017 okrem čl. I bodov 8 a 54, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018.

Bratislava 14. decembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Pellegrini, v. r.

podpredseda vlády 

Slovenskej republiky 

pre investície a informatizáciu

Vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlá dy SR na roky 2012 – 2016, podľa ktorého sa vláda SR zaviazala 'vytvoriť podmienky na zefektívnenie vymáhania pohľadávok štátu s cieľom ich jednotné ho a centrálneho vymáhania'.

Všeobecné pravidlá správy a nakladania s pohľadávkami štátu upravuje zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ide o také pohľadávky štátu, ktoré spravujú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkov é organizácie, štátne fondy, verejnoprávne inštitúcie alebo iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu. Tieto pohľadávky štá tu vznikajú najmä zo zmluvných vzťahov, zo správneho konania, zo služobného, pracovného alebo obdobného pomeru, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a pod.

Podľa platnej právnej úpravy každý správca uplatň uje a vymáha pohľadávky štátu samostatne, t.j. každý správca majetku štátu pri vymáhaní pohľadávok štátu uplatňuje vlastné postupy a zároveň vystupuje v jednotlivých konaniach samostatne. Tento systém vymáhania pohľadávok štátu spôsobuje nejednotnosť ich uplatňovania a zároveň má za následok roztrieš tenosť veriteľského postavenia štátu v konaniach, ako je napr. konkurzné konanie, reštrukturalizá cia, likvidácia.

Prax preukázala nevyhnutnosť efektívnejšieho vymáhania pohľadávok štátu jednotným a koordinovaným postupom. Návrh zákona preto upravuje nakladanie s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej republiky vykonávané správcami majetku štátu a konsolidáciu pohľadávok štátu právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu.

Predpokladá sa, že účinnosťou predloženého návrhu zákona sa zvýši miera úspešnosti uplatňovania a vymáhania pohľadávok vo vlastníctve Slovenskej republiky aktívnou činnosťou správcov, a tiež zjednotením postupov pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok štátu prostredníctvom prevodu práva ich uplatnenia a vymáhania právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu. Jednotným postupom uplatňovania pohľadávok štátu sa zvýši efektívnosť vymáhania pohľadávok štátu a posilní postavenie štátu ako veriteľa v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie pohľadávky štátu.

Návrh zákona rozlišuje dva základné druhy pohľadávok štátu:

1.Verejné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli z rozhodnutí štátnych orgá nov v správnom, resp. obdobnom konaní. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky s exekučným titulom.

2.Súkromné pohľadávky štátu, teda tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu, služobného alebo pracovného pomeru, náhrady škody a pod. Ich spoločným znakom je, že ide o pohľadávky bez exekučného titulu.

Správca pohľadávky štátu je povinný vykonať všetky úkony na jej úspešné vymož enie. Ak napriek všetkému úsiliu nebude verejná pohľadávka štátu do jedného roka od jej splatnosti vymožená alebo nebude dohodnutý splátkový kalendár, ktorý dlžník aj plní, správca tejto pohľadávky štátu bude povinný dohodnú ť sa s právnickou osobou so 100% majetkovou účasťou štátu na vymožení tejto pohľadávky.

Navrhuje sa tiež, aby správca súkromnej pohľadávky štátu, po vykonaní všetkých úkonov na vymoženie pohľadávky vrátane získania exekučného titulu, mal možnosť po dvoch rokoch od splatnosti pohľadávky a jej neúspešnom vymáhaní uzavrieť zmluvu na vymoženie tejto pohľadávky.

Právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávky štátu na základe osobitnej zmluvy, ktorou sa zaviaže, že za odplatu vymôže pohľadávku štátu uskutočnením právnych úkonov v mene správcu. Výš ka odplaty sa bude odvíjať od dosiahnutého výsledku, t.j. percentom z vymoženej sumy.

Ak dlžník pohľadávku štátu dobrovoľne nezaplatí, právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať pohľadávku štátu v exekučnom konaní. Ak nebude existovať exekučný titul, tento subjekt bude oprávnený uplatňovať poh ľadávky pred súdmi a inými orgánmi (na zabezpečenie exekučného titulu).

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatiz áciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavo u Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej sprá vy

X X2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

– dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť

- vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X5. Vplyvy na informatizáciu spoloč nostiX

A.3. Poznámky

1. Predpokladá sa, že návrh zákona o pohľadávkach štátu bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu z titulu vyššej efektí vnosti vymáhania pohľadávok štátu. Špecializovaný subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu bude vymáhať všetky postúpené pohľadávky štátu, ako aj konsolidovať pohľadávky štá tu pre správcov. Špecializovaný subjekt je už existujúcou právnickou osobou, t.j. jeho vznik nezakladá žiadne finančné nároky na štátny rozpočet.

Vplyv na štátny rozpočet nie je možné exaktne kvantifikovať. Zavádza sa nový model vymáhania a konsolidácie pohľadávok štátu, ktorý by mal zabezpečiť ich efektívnejšie vymáhanie, a teda aj vy ššie príjmy do štátneho rozpočtu, a to najmä z predpokladaného zvýšenia príjmov správcov v ďalších rozpočtových rokoch z pohľadávok štátu vymožených špecializovaný m subjektom, ako aj z titulu dividend od tohto subjektu.

Pohľadávky štátu postupované podľa § 22 navrhovaného zákona vznikli pred 31. decembrom 2013. Očakáva sa, že bonita a výťažnosť týchto pohľadávok štátu, vzhľadom na ich vek a stav, nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty.

Konsolidácia pohľadávok štátu je postupný proces, ktorý má za cieľ zaviesť poriadok a prehľadnosť do systému správy a vymáhania pohľadávok štátu, pričom prvotným cieľom je zvýšenie pr íjmov štátneho rozpočtu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidovať sa majú až pohľadávky štátu staršie ako jeden rok, ktoré neboli schopní správcovia vymôcť, vymáhanie týchto pohľadá vok štátu aj za cenu ich nižšej výťažnosti nebude mať negatívny vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Pozitívny vplyv budú mať jednak nepredpokladané príjmy jednotlivých správcov v ďalších rozpočtových rokoch z vymoženia pohľadávok štátu subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu, jednak prípadné dividendy z výsledkov hospodárenia subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu.

Výťažnosť pohľadávok štátu postupovaných vybranými subjektmi verejnej správy na subjekt so 100% majetkovou účasťou štátu v roku 2005 bola pri celkovej nominálnej hodnote pohľadávok štá tu po lehote splatnosti vo výške 1210,3 mil. eur bol výnos 4,19 mil. eur, čo znamená úspešnosť vo výške 0,347% z nominálnej hodnoty pohľadávok štátu. Suma výnosov z vymoženia týchto pohľadá vok bola v rokoch 2008-2011 nasledovná:

V roku 2008 22 143 000 eur.

V roku 2009 19 461 000 eur.

V roku 2010 11 604 000 eur.

V roku 2011 20 253 000 eur.

V roku 2012 16 128 000 eur.

V roku 2013 16 103 000 eur.

Dividendy za roky 2008 - 2013 dosiahli výšku 43 989 000 eur.

2. Odmena subjektu so 100% majetkovou účasťou štátu za konsolidáciu pohľadávok štátu pre správcov bude vo výške 20% zo skutočne vymožených prostriedkov. Pri určení výšky odmeny boli brané do úvahy najmä tieto skutočnosti:

a) špecializovaný subjekt nebude vykonávať žiadnu inú činnosť, takže odmena bude slúžiť len na financovanie potrieb subjektu na jeho činnosť priamo súvisiacu s plnením úloh, uložených zákonom,

b) bonita a výťažnosť pohľadávok štátu vzhľadom na ich doterajšiu nevymoženosť pravdepodobne nepresiahne 1% z ich nominálnej hodnoty. Výnos z týchto pohľadávok štátu častokrát nepokryje ani n áklady na ich vymáhanie, pričom vymáhanie každej pohľadávky štátu je nutné uzavrieť,

c) náklady na vymáhanie pohľadávok a ich konsolidáciu nebudú osobitne účtované, budú súčasťou odmeny za správu a konsolidáciu pohľadávok štátu,

d) za vymáhanie pohľadávok sa na trhu bežne účtujú odmeny vo výške 15-20%, pričom náklady na vymoženie nie sú započítané v odmene,

e) v prípade kladného hospodárskeho výsledku štát dostane celý zisk po zdanení vo forme dividend, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

3. Návrh zákona má zefektívniť uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok štátu, a to aj prostredníctvom zverejňovania dlžníkov v centrálnom registri pohľadávok štátu po lehote splatnosti. Navrhovaná úprava predpokladá vytvorenie nového registra pohľadávok štátu po lehote splatnosti, v ktorom sa budú zverejňovať zákonom určené údaje. Náklady na vytvorenie registra pohľadávok štátu spolu s hardv érovým vybavením, operačnými a databázovými systémami sa predpokladajú na úrovni 100 000,00 EUR bez DPH a náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú cca 10% z obstará vacej ceny, teda 10 000,00 EUR bez DPH. Z dlhodobého hľadiska by existencia registra mala zabezpečiť zvýšenie príjmov z vymoženia pohľadávok štátu, t.j. z dlhodobého hľadiska sa očakáva pozití vny dopad na štátny rozpočet.

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti SR nebolo začaté konanie o porušení zmluvy podľa člá nku 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

bezpredmetné.

Dôvodová správa

Osobitná časť

Èl. I:

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Predmetom zákona sú prá va a povinnosti správcov pohľadávok štátu, spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu, vrátane ich uplatňovania a vymáhania, ako aj ich konsolidácia centralizáciou ich uplatňovania a vymáhania prostrední ctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Navrhovaný zákon bude mať charakter všeobecného právneho predpisu o pohľadávkach štátu. Preto sa zákon nebude vzťahovať na správu š pecifických pohľadávok štátu, ktoré vznikli na základe alebo z medzinárodných zmlúv, stabilizačných mechanizmov a čiastočne aj pohľadávok štátu z programov financovaných z fondov Európskej ú nie. Tento zákon sa taktiež nebude používať na nakladanie a vymáhanie pohľadávok štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy. Keďže pohľadávky štátu sú súčasťou majetku štá tu, ide o lex specialis k všeobecnej úprave správy majetku štátu.

K § 2

Definujú sa základné pojmy na účely tohto zákona, ako napríklad pohľadávka štátu, splatná pohľadávka štátu alebo dá tum splatnosti. Za pohľadávku štátu sa považuje peňažné plnenie, ktorého dlžník je známy, resp. je možné určiť, kto je dlžníkom, pričom hodnotu tohto plnenia je možné určiť. Naprí klad škoda spôsobená správcovi bude pohľadávkou štátu len v prípade, ak bude známy subjekt, ktorý škodu spôsobil, t.j. subjekt, voči ktorému je možné pohľadávku uplatniť. Zároveň musí byť známa výška škody, napr. bude určená dohodou, uznaná dlžníkom, vyčíslená v rámci opravy, prípadne znaleckým posudkom, alebo určená rozhodnutím súdu.

Na účely tohto zákona sa pohľadávky štátu rozdeľujú na súkromné a verejné pohľadávky štátu. Cieľom zákona nie je snaha o všeobecnú definíciu pohľadávky štátu, splatnosti a iný ch pojmov používaných v našom právnom poriadku. Ide len o vymedzenie pojmov na účely tohto zákona, ktorými sa označujú niektoré inštitúty používané v texte návrhu zákona v rámci procesu naklad ania s pohľadávkami štátu. Navrhovaný zákon má byť lex specialis voči Občianskemu zákonníku, t.j. na pojmy neupravené v návrhu zákona (napr. dlžník) sa bude vzťahovať Občiansky zákonní k. Na strane druhej je návrh zákona všeobecný právny predpis na úseku správy pohľadávok vo vlastníctve štátu. Osobitné právne predpisy môžu upravovať správu pohľadávok štátu odlišný m spôsobom.

K § 3

Definuje sa správca pohľadávky štátu, ktorým je správca majetku štátu podľa všeobecných predpisov na úseku správy majetku štátu. Postavenie správcu pohľadávky štátu priznáva zákon aj právnickým osobám zriadeným zákonom, z ktorých činnosti vznikajú pohľadávky štátu, napr. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu, ako aj štátnym orgánom bez právnej subjektivity, o ktorých tak ustanoví osobitný predpis. Typickým príkladom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý spravuje pohľadá vky štátu v rámci dočasnej správy.

Upravuje sa príslušnosť na správu pohľadávok štátu. Ak správcu nie je možné určiť na základe zákonom ustanovených skutočností, je na spr ávu pohľadávky štátu príslušný ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí táto pohľadávka, prípadne správca, ktorého určí tento orgán. Ak nie je možné ur čiť správcu ani týmto spôsobom, určí ho Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 4

Definujú sa povinnosti správcu pri nakladaní s pohľadávkami štátu. Správca je povinný uplatniť pohľadávku štátu voči dlžníkovi riadne a v čas, teda vyčísliť sumu pohľadávky štátu a oznámiť dlžníkovi, že takúto pohľadávku štátu voči nemu eviduje. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti však nemá vplyv na jej ďalšie vym áhanie napríklad súdnou cestou. Dlžník nemôže namietať, že správca neuplatnil pohľadávku štátu riadne a včas, a preto nie je povinný zaplatiť. Ak dlžník pohľadávku štátu do dň a splatnosti neuhradí, je správca povinný vykonať ďalšie opatrenia na vymoženie pohľadávky štátu, napr. evidovať splatnú a nezaplatenú pohľadávku štátu vo svojej evidencii splatných pohľadá vok štátu, písomne dlžníka vyzvať na úhradu splatnej pohľadávky štátu, v ktorej dlžníka upozorní na ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky (vyúčtovanie úrokov alebo poplatkov z ome škania, uplatnenie na súde, podanie návrhu na nútený výkon rozhodnutia, konsolidácia pohľadávky štátu), a tiež zverejniť dlžníka na centrálnom registri pohľadávok štátu.

Zákon ustanovuje obsah evidencie pohľadávok štátu, ktoré je správca povinný viesť, a to evidovať minimálne meno a priezvisko dlžníka, ak je ním fyzická osoba, názov dlžníka, ak je ním právnick á osoba, dlžnú sumu a dátum splatnosti pohľadávky štátu. Je na zvážení konkrétneho správcu, o aké údaje predmetnú evidenciu rozšíri. Je možné rozšíriť evidenciu aj o podrobnú systematizáciu podľa rôznych kritérií, napríklad triedenie pohľadávok štátu do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti, podľa spôsobu ich zabezpečenia, delenie pohľadávok štátu na tuzemské a zahrani čné, na úročené a neúročené pohľadávky štátu a podobne.

Správcovia sú oprávnení a zároveň povinní uplatňovať pohľadávky štátu v rámci súdnych konaní, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa sprá vneho poriadku, prípadne zabezpečiť ich vymáhanie prostredníctvom dražieb podľa osobitného predpisu, a to až do momentu postúpenia pohľadávky štátu na jej konsolidáciu. Zároveň je správca povinný prihlasovať pohľadávku štátu do konkurzného konania, reštrukturalizácie, likvidácie a dedičského konania, ak ešte nepostúpil pohľadávku štátu na konsolidáciu.

K § 5

Z dôvodu komplexného prehľadu o nezaplatených pohľadávkach štátu sa zriaďuje centrálny register splatných pohľadávok štátu. Obsahom registra s ú údaje dlžníkov, teda fyzických a právnických osôb, voči ktorým správca eviduje pohľadávku štátu. V centrálnom registri pohľadávok štátu sa zverejňuje meno a priezvisko fy zickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, názov a sídlo právnickej osoby, sumu istiny, dátum splatnosti a právny titul vzniku pohľadávky štátu (napr. zmluva, spôsobená škoda, bezdôvodné obohatenie, rozhodnutie súdu, rozhodnutie v správnom konaní, atď.). Údaje v registri sa aktualizujú do 30 dní odo dňa, keď sa správca o zmene niektorej skutočnosti dozvedel (napr. zánik pohľadávky štá tu jej zaplatením, zmena obchodného mena dlžníka). Predmetom aktualizácie nie je nárast príslušenstva pohľadávky štátu (napr. úroky z omeškania, penále).

Vznikom registra sa informácie o neuhradených splatných pohľadávkach štátu sústredia na jednom mieste. Dlžník bude mať možnosť zistiť, že správca voči nemu eviduje pohľadávku štátu, ktorá sa jej nezaplatením zväčšuje. Zavedením monitorovania pohľadávok štátu bude existovať verejná informácia o tom, ako vznikla pohľadávka štátu a ako dlho je už neuhradená. Zverejnením dlžní kov sa tiež vytvorí tlak na dobrovoľné uhradenie pohľadávky štátu zo strany dlžníka.

Obsah registra je informatívny, preto by so zverejnením údajov nemali byť spojované právne následky.

Centrálny register bude viesť ministerstvo financií. Prihlásenie správcov do registra bude zabezpečené prostredníctvom prístupových práv, ktoré správca dostane pred prvým prihlásením sa do registra na zá klade jeho žiadosti. Údaje do registra zverejňuje a zároveň aktualizuje každý správca samostatne.

K § 6

Definuje sa inštitút prevodu správy pohľadávky štátu, ktorý sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Správu pohľadávky štátu je možné previesť len z dôvodu účelnosti prevodu správy pohľadávky štátu. Určujú sa obligatórne náležitosti zmluvy o prevode správy pohľadávky štátu. Ak sa prevedie správa pohľadávky štá tu, nadobúdateľ správy bude povinný o tejto skutočnosti informovať dlžníka a zároveň mu oznámiť aj nové údaje potrebné na zaplatenie pohľadávky štátu.

K § 7 až 12

Upravujú sa jednotlivé spôsoby nakladania s pohľadávkami štátu. Využitie jednotlivých spôsobov je upravené iba ako možnosť správcu majetku štá tu, nie jeho povinnosť. Správca nie je povinný tieto postupy vo vzťahu k dlžníkovi využiť. Je vo výlučnej právomoci správcu rozhodnúť sa, či tieto spôsoby nakladania s pohľadávkou štátu uplatn í.

Dohodu o splátkach a dohodu o odklade platenia je správca oprávnený uzavrieť len na písomnú žiadosť dlžníka. Zároveň musia byť splnené podmienky na takýto úkon podľa predpisov v oblasti štátnej pomoci. Predpokladom uzatvorenia predmetných dohôd je uznanie dlhu alebo existencia exekučného titulu. Zároveň musí ísť o dlžníka v takej nepriaznivej ekonomickej alebo sociálnej situácii, že nemôže zaplatiť celý dlh naraz. Zhoršenie ekonomických alebo sociálnych pomerov je potrebné chápať ako prechodný stav dlžníka, ktorý v č ase posúdenia splnenia podmienok na uzavretie dohody existuje a trvá minimálne po dobu trvania dohody. Pojem zhoršené nepriaznivé ekonomické pomery sa spája s dlžníkom, ktorý má postavenie prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa (napr. živnostník), zhoršené nepriaznivé sociálne pomery sa vzťahujú na dlžníka, ktorým je fyzická osoba (nepodnikateľ).

Dohoda o odklade platenia sa uzatvára najviac na jeden rok odo dňa splatnosti pohľadávky štátu. Dohodu o splátkach pri verejných pohľadávkach štátu je správca oprávnený uzatvoriť maximálne na tri roky odo dňa splatnosti, ak osobitný predpis neustanovuje dlhšiu lehotu vykonateľnosti rozhodnutia. Aj pri ostatných pohľadávkach štátu by nemala byť dohoda uzatvorená na taký čas, ktorý by spôsobil nemožnosť uplatnenia alebo vymoženia pohľadávky štátu v dôsledku premlčania alebo preklúzie práva na jej uplatnenie, resp. vymáhanie.

Dohodu o započítaní bude môcť správca uzatvoriť s dlžníkom, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené zákonom. S pohľadávkou dlžníka voči správcovi bude možné započí tať len súkromnú pohľadávku štátu voči tomuto dlžníkovi, pričom pohľadávka dlžníka nesmie byť premlčaná. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom podľa § 580 a 581 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že projekty verejno - súkromného partnerstva sú realizované na zá klade synalagmatických zmlúv (zmlúv s obojstranným plnením) uzavretých na mimoriadne dlhé obdobie, počas ktorých dochádza k pomerne komplikovaným a rôznorodým finančným tokom, je potrebné umožniť zmluvným stranám flexibilne nakladať so svojimi pohľadávkami a záväzkami. Nutnosť dosiahnuť vzájomnú dohodu nie je v takom prípade vždy vhodná, naopak môže brániť efektívnej realizácii zmluvn ých oprávnení verejného subjektu.

Rozhodnutie o odpustení dlhu je správca oprávnený vydať len na písomnú žiadosť dlžníka, a to len fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom. Správca nie je oprávnený odpustiť dlh, ktorý vznikol fyzickej osobe pri výkone podnikateľskej činnosti (napr. výkon živnosti). Predpokladom vydania rozhodnutia o odpustení dlhu je preukázanie nepriaznivej sociálnej situácie dlžníka.

Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie na požiadanie dlžníka), ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady pri rešpektovaní predpisov v oblasti štátnej pomoci. Správca môže trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak sa pohľadávka premlčala. Správca môže trvalo upustiť od vymáha nia pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo

a) neúspešné, pretože napríklad

·konkurz na majetok dlžníka bol zastavený pre nedostatok majetku,

·exekúcia bola zastavená, pretože neexistuje majetok, ktorý sa ňou dá postihnúť,

·dlžník zanikol bez právneho nástupcu,

·vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymá hanie nebude viesť k uspokojeniu pohľadávky štátu,

b) nehospodárne, pretože napríklad

·náklady na vymoženie pohľadávky štátu sú neprimerane vysoké v porovnaní so samotnou sumou pohľadávky štátu,

·je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie n ákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu,

· zrejmé, že majetok dlžníka nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky štátu.

Zákon upravuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, napr. označenie dlžníka, dôvod vzniku pohľadávky štátu, suma pohľadávky štátu a dô vody upustenia od vymáhania tejto pohľadávky štátu. Tie isté náležitosti musí mať aj rozhodnutie o odpustení dlhu.

K § 13

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku pohľadávky štátu. V danom prípade nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec predpisov občianskeho prá va, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prí padne z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záv äzku dlžníka sa riadi všeobecnými predpismi občianskeho alebo obchodného práva, preto nie je predmetom tohto návrhu zákona.

K § 14

Upravuje sa konsolidácia pohľadávok štátu prostredníctvom právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Konsolidáciou, teda centralizáciou uplatňovania a vymáhania splatných pohľadávok štátu sa vytvorí priestor na zefektívnenie vymož iteľnosti pohľadávok štátu v rámci jednotlivých krokov spojených s ich uplatňovaním, vymáhaním a platením. Vymáhanie pohľadávok štátu jedným špecializovaným subjektom bude n a jednej strane viesť k zníženiu nákladov na ich vymoženie a na strane druhej k zvýšeniu príjmov z ich vymoženia. Subjektom, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu bude právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Takýmto subjektom môže byť napr. Slovenská konsolidačná, a.s., na ktorú sa podľa platného právneho stavu už dnes postupujú vybrané pohľadávky štátu alebo pohľadávky vo vlastníctve iných subjektov verejného sektora za účelom ich vymá hania.

Hlavnou úlohou tejto právnickej osoby bude konsolidácia pohľadávky štátu na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe tejto zmluvy bude právnická osoba uplat ňovať pohľadávku štátu voči dlžníkom, pred súdmi a inými orgánmi, vymáhať ich v exekučnom konaní, v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, v dedičskom konaní, prípadne v rá mci likvidácie dlžníka. Právnická osoba bude pohľadávky štátu uplatňovať a vymáhať vo vlastnom mene a na svoj účet, t.j. bude znášať náklady za uplatňovanie a vymáhanie pohľadávok š tátu a zároveň bude oprávnená prijať na svoj účet plnenie, ktorým sa plní dlh voči správcovi.

Osobitne sa vymedzujú pohľadávky štátu, ktorých uplatňovaním a vymáhaním nemusí správca poveriť špecializovaný subjekt. Ide o pohľadávky štátu, ktorý ch charakter nevyhnutne nevyžaduje postúpenie práva ich uplatňovania a vymáhania. Na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa napríklad nemusí postupovať právo uplatnenia a vymáhania pohľ adávok štátu, kde už prebieha exekučné konanie, výkon rozhodnutia podľa správneho poriadku, výkon rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne dobrovoľná dražba podľa osobitné ho predpisu. Predmetom konsolidácie nemusia byť ani pohľadávky štátu, ktorých splatnosť je odložená dohodou o splátkach alebo dohodou o odklade platenia.

Zároveň sa upravujú povinnosti právnickej osoby pri konsolidácii pohľadávky štátu.

K § 15

Definuje sa obsah zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Na základe zmluvy bude poverená osoba vymáhať pohľadávku štátu podľa pokynov sprá vcu a v súlade s jeho záujmami.

Zmluvou o vymáhaní pohľadávky štátu postupuje správca právo na uplatňovanie pohľadávky štátu, právo na zabezpečenie jej exekučného titulu a právo na jej vymáhanie na právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu. Správca nepostupuje na právnickú osobu pohľadávku štátu ako majetkové právo, ale len právo na jej uplatňovanie, zabezpečenie exekučného titulu a právo jej vymáhania. Poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu tieto práva vo svojom mene a na vlastný účet uplatňovať a zároveň je oprávnená prijať plnenie v mene správcu a následne mu predmetné plnenie odovzdať, znížené o zákonom ustanovenú odmenu.

Dlžník sa zbaví dlhu, ak ho uhradí správcovi alebo právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu. Prípadné spory medzi správcom a právnickou osobou o vyplatení odmeny pre právnickú osobu alebo z postúpenia samotného plnenia na správcu nemajú vplyv na osobu dlžníka. Jeho dlh zaniká vyplatením dlžnej sumy hociktorému z kompetentných subjektov.

K § 16

Upravuje sa postup pri uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu. Návrh zákona rozlišuje medzi verejnými pohľadávkami štátu a súkromným i pohľadávkami štátu z hľadiska spôsobu postúpenia práva ich uplatňovania a vymáhania.

Pri verejnej pohľadávke štátu ide o obligatórne postúpenie práva jej uplatňovania a vymáhania, pri súkromnej pohľadávke štátu ide o fakultatívne právo. Zmluvu o vymáhaní verejnej pohľadávky štátu je správca povinný uzatvoriť do troch mesiacov po uplynutí jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu, ak správca pohľadávku štátu do jedného roka nevymôže. Právo uplatnenia a vymá hania súkromnej pohľadávky štátu môže správca previesť po dvoch rokoch neúspešného vymáhania splatnej pohľadávky štátu. Správca sa však svojich zákonných povinností nemôže vzdať sk ôr, než uplynie lehota ustanovená zákonom, t.j. pri verejných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí jednoročnej lehoty a pri súkromných pohľadávkach štátu najskôr po uplynutí dvojroč nej lehoty. Dovtedy je správca povinný riadne pohľadávku štátu uplatňovať a vymáhať.

O uzatvorenie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu je správca povinný požiadať do troch mesiacov od márneho uplynutia lehôt, napriek všetkým krokom na vymoženie pohľadávky štátu. Trojmesačná lehota má správcovi umožniť previesť právo uplatňovania a vymáhania naraz k viacerým pohľadávkam štátu, ktoré spĺňajú zákonné kritériá.

Právo uplatnenia a vymáhania pohľadávky štátu, ktorá je právom na opakujúce sa plnenie, je správca oprávnený previesť, ak prvýkrát nárok správcu na plnenie spĺňa zákonom ustanovené kritéri á (verejná pohľadávka štátu - jeden rok po splatnosti, súkromná pohľadávka štátu - dva roky po lehote splatnosti). Spoločne s týmto právom je správca oprávnený previesť aj právo uplatň ovania a vymáhania ďalších opakujúcich sa plnení, ktoré vznikli z toho istého titulu, a to aj v prípade, že ešte nespĺňajú zákonom ustanovené kritériá.

Povinnosť správcu uplatňovať pohľadávky štátu v súdnych konaniach, vymáhať ich v exekučnom konaní alebo v rámci výkonu rozhodnutia podľa správneho poriadku ostáva zachovaná až do momentu uzatvorenia zmluvy.

Pri pohľadávkach štátu, ktorých dlžníkmi sú subjekty, voči ktorým bolo začaté konkurzné, reštrukturalizačné konanie alebo likvidácia, je správca povinný previesť právo ich uplatnenia a vym áhania čo najskôr. Preto sa navrhuje najviac 15 dňová lehota od začatia príslušného konania. Účelom tohto ustanovenia je previesť právo uplatnenia a vymáhania tak, aby špecializovaná právnická osoba sama prihlásila pohľadávku štátu v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní. Ak správca zo všetkých okolností vie, resp. sa oprávnene m ôže domnievať, že v lehote ustanovenej osobitným zákonom na prihlásenie pohľadávky štátu v príslušnom konaní nestihne uzatvoriť zmluvu o vymáhaní pohľadávky štátu, je pohľadávku št átu povinný do príslušného konania prihlásiť sám. Po uzatvorení zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu do príslušného konania vstupuje špecializovaný subjekt.

Ak dlžník zomrel, správca požiada o uzavretie zmluvy o vymáhaní bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa túto skutočnosť dozvedel.

K § 17

Upravuje sa postúpenie práva uplatňovania a vymáhania pohľadávok štátu, ktoré sa stali splatné z dôvodu nesplnenia podmienok dohodnutých v dohode o spl átkach alebo nezaplatenia dlhu po uplynutí dohody o odklade platenia. Ak sa takéto pohľadávky štátu stanú splatné, správca nie je povinný vyzývať dlžníka na úhradu, pretože dlžník má vedomos ť o tom, že jeho pohľadávka sa stala splatná tým, že nesplnil podmienky dohodnuté v dohode o splátkach alebo nezaplatil dlh po uplynutí dohody o odklade platenia.

K § 18

Zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu zaniká pripísaním vymoženej pohľadávky štátu na účet správcu, splnením dlhu správcovi, výpove ďou zo strany správcu alebo doručením záverečnej správy od právnickej osoby so 100% majetkovou účasťou štátu. Ak sa podarí vymôcť pohľadávku štátu v plnej sume, pripísaním tejto sumy zanik á aj právo na vymáhanie a uplatňovanie pohľadávky štátu. V ostatných prípadoch (ak sa vymôže len časť pohľadávky, resp. sa pohľadávka nevymôže) poverená právnická osoba zašle sprá vcovi záverečnú správu, v ktorej uvedie, akým spôsobom vymáhala pohľadávku štátu, aké úkony pri vymáhaní pohľadávky štátu vykonala, z akého dôvodu sa pohľadávku štá tu nepodarilo vymôcť, a tiež sumu nevymoženej pohľadávky štátu.

Účelom záverečnej správy je informovanie správcu o dôvodoch nevymoženia pohľadávky štátu, resp. jej časti. Správcovi po doručení záverečnej správy vzniká povinnosť trvale upustiť od vym áhania pohľadávky štátu, pretože pohľadávku štátu sa nepodarilo vymôcť, a tak na jej ďalšie vymáhanie nie je dôvod.

Zákon ustanovuje odmenu pre špecializovaný subjekt, ktorý bude vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu. Odmena bude tvoriť 20% z vymoženej sumy. Špecializovaný subjekt bude poskytovať svoje služ by komplexne, preto sú v odmene zahrnuté nielen náklady na chod subjektu, ale aj krytie nevyhnutných nákladov na vymáhanie všetkých, aj nebonitných pohľadávok štátu. Výhodnosť financovania špecializované ho subjektu cez odmenu podielom z vymoženej sumy je daná tým, že zabezpečuje zainteresovanosť tohto subjektu na výsledkoch konsolidácie, a zároveň, že v prípade kladného hospodárskeho vý sledku sa tento stane príjmom štátneho rozpočtu vo forme dividend.

Odmena pre špecializovaný subjekt sa započítava do plnenia pohľadávky štátu, t.j. správca nebude povinný napr. trvale upustiť od vymáhania tej časti vymoženej pohľadávky štátu, ktorá pripadla poverenej osobe ako odmena.

K § 19

Zákon upravuje riešenie prípadných sporov v rámci konsolidácie. Účelom predmetného ustanovenia je riešenie sporov mimosúdnou cestou. Spory bude riešiť minister financií na návrh ním ustanovenej komisie. Nie je žiaduce, aby spor rozhodoval súd, a to najmä vzhľadom na charakter účastníkov sporu (štát a štátom založená právnická osoba), ako aj nutnos ť rýchleho rozhodnutia sporu, aby sa zabránilo premlčaniu, resp. preklúzii práva na vymoženie pohľadávok štátu.

Obsahom sporu nie sú práva a povinnosti zúčastnených strán pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky štátu upravených týmto zákonom, pretože tie budú predmetom vládneho auditu plnenia tý chto povinností.

K § 20

Upravuje sa výkon vládneho auditu nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, ktorý bude vykonávať Ministerstvo financií Slovenskej republiky a jednotlivé spr ávy finančnej kontroly. Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za porušenie ktorých bola pokuta uložená.

K § 21

Na účely nakladania s pohľadávkami štátu sa navrhuje oprávnenie pre správcov, právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štá tu a ministerstvo financií spracovávať a zverejňovať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu ustanovenom zákonom.

Zároveň sa ustanovujú výnimky zo zverejňovania, konsolidácie a postúpenia pohľadávok štátu podľa tohto zákona, pretože majú špecifický charakter, ako sú napr. pohľadávky štátu, ktoré s úvisia s utajovanými skutočnosťami, pohľadávky štátu zo zdravotného a sociálneho poistenia, ktoré majú osobitný režim správy, alebo pohľadávky štátu voči odsúdeným.

Ustanovujú sa výnimky z negatívneho vymedzenia predmetu zákona pre špecifické druhy pohľadávok štátu, ktoré vznikli z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaný ch z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu, z dôvodu zabezpečenia osobitného prístupu k správe pohľadávok štátu na základe požiadaviek právne záväzných aktov Európskej ú nie v správe poskytovateľa, z právoplatného rozhodnutia v správe príslušnej správy finančnej kontroly a z právoplatného rozhodnutia v správe Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

K § 22

Upravuje sa povinnosť správcov postúpiť na špecializovanú prá vnickú osobu splatné pohľadávky štátu, ktoré vznikli do 31.12.2013. Pohľadávky, ktoré vznikli pred 31.12.2013, budú k navrhovanému dátumu účinnosti zákona minimálne skoro rok nevymožené . Nie je opodstatnené, aby správca naďalej vymáhal pohľadávky, ktoré sa mu rok a viac nepodarilo vymôcť. Na postúpenie týchto pohľadávok štátu sa použije režim postúpenia pohľadávok podľa Ob čianskeho zákonníka.

Správca je povinný postúpiť na špecializovanú právnickú osobu splatnú pohľadávku štátu, ktorá vznikla do 31.12.2013, ak zanikli dôvody na nevykonanie konsolidácie napr. zastavením exekúcie, vý konu rozhodnutia alebo ukončením dlhodobého zmluvného vzťahu, z ktorého pohľadávka štátu vznikla. Správca je povinný postúpiť takúto pohľadávku štátu aj z dôvodu porušenia dohody o splá tkach alebo márnym uplynutím dohody o odklade platenia.

Taxatívne sa definujú pohľadávky štátu, ktoré sa nemusia postú piť, ale správca je ich oprávnený uplatňovať a vymáhať sám. Ide o pohľadávky štátu, ktorých charakter umožňuje takýto postup.

K § 23

Vzhľadom na nevyhnutný čas na zriadenie a plnú funkcionalitu registra sa upravujú lehoty vzniku povinnosti ministerstva financií zriadiť centrálny register splatný ch pohľadávok štátu a povinnosti správcov zverejniť v ňom zákonom ustanovené údaje.

K § 24

Upravujú sa prechodné ustanovenia k pohľadávkam štátu vzniknutým do účinnosti zákona.

K Èl. II:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, ktorý ustanovuje za vymáhajúci subjekt pohľadávok štátu aj právnickú osobu so 100% majetkovou účasťou štátu sa slovo 'vymáhať' nahrádza slovami 'vyúčtovať a uplatňovať'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pohľadávky štátu v správe Obvodných banských úradov aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

K Èl. III:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami št átu v osobitnom zákone, osobitná úprava nakladania s pohľadávkami štátu podľa § 88b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je neopodstatnená.

K Èl. IV:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone sa zo zákona o správe majetku štátu vypúšťajú ustanovenia vzťahujúce sa na pohľadávky štátu a nakladanie s nimi. Predchádza sa tak duplicitnej právnej úprave.

K Èl. V až XII:

Z dôvodu komplexnej právnej úpravy nakladania s pohľadávkami štátu v osobitnom zákone, ktorý umožní vymáhať pohľadávky štátu aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štá tu sa slovo 'vymáha' nahrádza slovom 'spravuje'. Touto zmenou sa umožňuje vymáhať pokuty aj právnickej osobe so 100% majetkovou účasťou štátu.

Èl. XIII:

Účinnosť právneho predpisu sa navrhuje 1. januára 2015.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu