Zákon o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 373/2012 účinný od 01.08.2013

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

6

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) predovšetkým z dôvodu návrhu nového riešenia správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len „núdzové zásoby“).

V súčasnosti je problematika núdzových zá sob Slovenskej republiky upravená zákonom č. 373/2012 Z. z. o nú dzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedeným zákonom došlo k transpozícii Smernice Rady 2009/119/ES, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať nú dzové zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len „Smernica Rady 2009/119/ES“).

Zákon zmenil požiadavky na objem udržiavaných núdzových zásob (na 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby ropy a ropných výrobkov, podľa toho, ktorý objem je väčší). Zákon zároveň spresnil metodiku výpočtu objemu núdzových zásob. Zákon bol prijatý aj z dôvodu zosúladenia systému spr ávy núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetického programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medziná rodnej energetickej agentúry (IEA) a s cieľom zblíženia núdzových postupov a mechanizmov Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry v oblasti núdzových zásob.

Súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. Vynaložené náklady na zabezpečenie núdzových zásob je možné vnímať ako „zmrazené“, pretože tieto finančné prostriedky nie je možné použiť na realizáciu rozvojov ých zámerov vlády Slovenskej republiky. Keďže z dôvodu očakávaného rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dň om priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov v relevantnom roku, dosiahnutie tohto cieľa pri súčasnom modeli ich správy by malo zvýšené nároky na štátny rozpočet.

Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvy šujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu.

Za vyššie uvedeným účelom bolo potrebné navrhnúť taký model správy, ktorý zabezpečí požadovaný cieľ. Týmto požiadavkám vyhovuje model, podľa ktorého správu núdzových zá sob prevezme od Správy rezerv Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“). Agentúru založí ako jeden zo zakladateľov Správa rezerv, alebo právnická osoba, v ktorej má Sprá va rezerv majetkovú účasť a ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, vo forme záujmového združenia pr ávnických osôb. Predpokladá sa, že agentúru založí spoločný podnik Správy rezerv a spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktorý vznikne za účelom agregovania skladovacích kapacít.

V návrhu nového modelu správy núdzových zásob sa vychádza z toho, že podnikateľské subjekty, ktoré sú definované v zákone ako vybraní podnikatelia, budú mať povinnosť zabezpečiť udržiavanie núdzové zásoby. Ide o podnikateľov, ktorí v presne definovaných colných a daňových režimoch dovezú na územie Slovenskej republiky ropu a vybrané ropné výrobky vymedzené v prílohe č.1 návrhu zákona.

Povinnosť zabezpečiť a udržiavať núdzové zásoby ropy budú plniť prostredníctvom agentúry, a to na základe zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob, ktorú uzatvoria s agentúrou. Odplatu za poskytovanú službu bude stanovovať agentúra tak, aby pokryla náklady na obstaranie, udr žanie, poistenie núdzových zásob, vrátane nákladov na financovanie činnosti agentúry a administratívnych nákladov. Návrh modelu predpokladá, že o stanovení výšky odplaty a jej zmene budú spolurozhodovať vybraní podnikatelia.

Predpokladá sa, že členom agentúry sa podľa stanov agentúry môže stať podnikateľský subjekt, ktorý splní podmienky definované v z ákone pre vybraného podnikateľa a že všetci hlavní dovozcovia ropy a ropných výrobkov budú mať záujem byť aj členmi agentúry. Právna forma agentúry bola navrhnutá tak, aby umožnila jednoduchý vstup týchto vybraných podnikateľov do agentúry, ktorý by pre nich nepredstavoval ekonomické, daňové a účtovné ri ziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spôsobom. Predpokladá sa, že Spoločný podnik bude mať väčšinu hlasovacích práv na členskej schôdzi. Zakladateľská zmluva a stanovy Agentúry budú podliehať súhlasu vlády. Prostredníctvom zakladateľ skej zmluvy a stanov sa zabezpečí kontrola štátu potrebná z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľ stva a základných funkcií štátu. Zároveň sa prostredníctvom zakladateľskej zmluvy a stanov zabezpečí, aby n údzové zásoby neboli ovládané vybranými podnikateľmi resp. vybraným podnikateľom.

Agentúra odkúpi núdzové zásoby od štátu – konkrétne od Správy rezerv - čím sa uvoľní súčasná „umàtvenᓠlikvidita štátu v núdzových zásobách a zároveň sa zachov á aj kontrola štátu. Agentúra začne poskytovať vybraným podnikateľom službu zabezpeč enia udržiavania núdzových zásob odo dňa odkúpenia núdzových zásob od Správy rezerv. V rovnaký deň prestane Správa rezerv vykonávať svoju pôsobnosť v oblasti núdzových zásob podľa doteraj ších predpisov. Správa rezerv predá núdzové zásoby agentúre, keď jej agentúra preukáže svoju pripravenosť na prevzatie núdzových zásob; pripravenosť sa preukáže dôkazom o zabezpečení skladovania núdzových zásob a dôkazom o financovaní kúpy nú dzových zásob. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej ur čenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy určenej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Správa rezerv bude zastupovať Slovenskú republiku v oblasti núdzov ých zásob vo vzťahu k Európskej komisii a Medzinárodnej energetickej agentúre a bude vykonávať štátnu správu na úseku núdzových zásob v nevyhnutnom rozsahu.

Návrh zákona predpokladá, že agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v celom rozsahu požadovanom podľa Smernice Rady 2009/119/ES. Vo výnimočných prípadoch budú m ôcť byť núdzové zásoby vo vlastníctve podnikateľa, ktorý zároveň zabezpečí ich skladovanie a ochraňovanie. Podobnú úpravu obsahuje aj doterajšia právna úprava. Núdzové zásoby nebudú môcť byť použité na zabezpečenie záväzkov, byť predmetom exekúcie ani majetkom podliehajúcim konkurzu.

Navrhovaná právna úprava, ktorou sa zabezpečí agentúrny spôsob správy núdzových zásob prináša z pohľadu záujmov štátu, jeho obyvateľov, podnikateľov a spravodlivej hospodárskej súťaž e nasledovné hlavné prínosy: (i) nebude mať nároky na verejné finančné zdroje, (ii) je dlhodobo samofinancovateľná, (iii) je transparentná a trh nedeformujúca, lebo hospodárske subjekty a v konečnom dô sledku koneční spotrebitelia budú zaťažení rovnakou sumou za udržiavanie n údzových zásob, (iv) zachováva istotu pre krajinu, že vykazované núdzové zásoby sú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie, a (v) zachováva štátu rozhodovacie právomoci.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpoč et verejnej správy, nakoľko predajom núdzových zásob vznikne príjem pre štátny rozpočet, resp. sa operácia zaúčtuje na príjmovom účte príslušnej kapitoly. Vplyv na rozpočet verejnej správy je uvedený v doložke vplyvov. Návrh zákona bude mať zároveň vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je analyzovaný v doložke vplyvov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť , na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie, podrobné informácie sú uvedené v prilož enej doložke zlučiteľnosti a tabuľky zhody tohto návrhu s právom Európskej únie.

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v kaž dej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Ad vplyv na rozpočet verejnej správy.

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie (2013 až 2016) je pozitívna s predpokladaným dodatočným príjmom štátneho rozpočtu vo výške 480 mil. a z titulu úspory výdavkov na hospodá renie s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov 21,3 mil. eur ročne.

Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 už uvažuje z príjmom z predaja núdzových zásob ropy a ropných produktov v sume 320 mil. eur v roku 2014. Oproti Návrhu východísk rozpoč tu verejnej správy na roky 2014 až 2016 dochádza k úspore výdavkov štátneho rozpočtu v sume 21,3 mil. eur ročne. Kvantitatívne vyjadrenie dopadov a komentár sú uvedené v prílohe „Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu“.

Ad vplyvy na podnikateľské prostredie.

Nedochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia. Dochádza však k zvýšeniu administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systé me svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedného konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvy (predpokladá sa štandardná zmluva) s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administratívnej náročnosti nevýznamné, nakoľko zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v sú časnosti približne 20 subjektov) a samotná povaha zvýšenia administratívnej náročnosti je riešiteľná. Informácie k vplyvu na podnikateľské prostredie uvádzame aj v samostatnej prílohe „ Vplyvy na podnikateľské prostredie“.

A.4. Alternatívne riešenia

Ak zvažoval predkladateľ alternatívne riešenia, prosím uveďte bližšie aké, prečo a ktorý variant je v materiáli použitý?

A.5. Stanovisko gestorov

Príloha č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom160 000320 00000v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR – kapitola 42 Správa štá tnych hmotných rezerv SR160 000320 000 00- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0 -21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0-21 300-21 300-21 300- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0-21 300-21 300-21 300v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť0-21 300-21 300-21 300

Poznámka: Celkový vykázaný vplyv na rozpočet verejnej správy nezohľadňuje (i) úsporu kapitoly 42 (SŠHR) kód programu 0860102 z titulu prechodu správy núdzových zásob na agentúru, ani (ii) výpadok prí jmu SŠHR z poplatku, pretože s týmito položkami sa v rokoch 2014 - 2016 neuvažuje.

Kúpna cena za predaj núdzových zásob sa určí podľa znaleckého posudku, alebo ako priemerná cena ropy určená podľa údajov z colnej štatistiky za predchádzajúce tri kalendárne mesiace, podľa toho, ktor á hodnota bude vyššia.

Celkové zníženie nákladov Správy rezerv bude závisieť od toho, kedy Agentúra prevezme núdzové zásoby od Správy rezerv. Až do momentu prevzatia núdzových zásob bude mať Správa rezerv plánované v ýdavky spojené s ich správou.

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - prí jmy, + výdavky)-160 000-341 300-21 300 -21 300 z toho vplyv na ŠR-160 000-341 300-21 300-21 300 financovanie zabezpečené v rozpočte-160 000-320 00000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0-21 300 -21 300-21 300

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona mení koncepciu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Návrh počíta s tým, že vlastníctvo a udržiavanie nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov budú presunuté zo Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „SŠHR“) na novovytvorenú právnickú osobu, Agentúru pre núdzové zá soby ropy a ropných výrobkov (ďalej len „agentúra“).

Predpokladá sa, že jednorazový nákup núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v sume približne 480 000 tis. EUR agentúrou bude financovaný úverom bankami a agentúra nebude nijakým spôsobom naviazaná na štátny rozpočet. Model agentúry tiež predpokladá, že agentúra bude samofinancovateľná, pričom hlavným zdrojom jej príjmov bude odplata za udržiavanie núdzových zásob aspoň v minimálnom objeme pod ľa príslušnej legislatívy EÚ pre podnikateľov špecifikovaných v zákone.

Poplatok vyberaný podľa súčasného zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľn ých zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bude s účinnosťou navrhovaného zákona v priebehu roka 2013 zrušený a nahradený platbou vybraných podnikateľov za služby agentúre. Predpokladá sa preto, že rozpočtovaný príjem štátneho rozpočtu vo výške 60 000 tis. EUR ročne nebude štát od roku 2014 ďalej inkasovať . Výšku rozpočtovaných príjmov a výdavkov opierame o rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015, a návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.

Agentúra prevezme od roku 2014 náklady na skladovanie a obmenu v súčasnosti rozpočtované v kapitole SŠHR vo výške 21,3 mil. EUR.

Návrh nepredstavuje významný nárast aktivít a nahradzuje platbu poplatku inak definovaným a vypočítaným spôsobom v zásade rovnakom rozsahu transakcií.

2.3.2. Výpočty vplyvov na verejné financie

Celková výška finančného dopadu za vykazované obdobie 2013 až 2016 je pozitívna.

Ïalej poznamenávame, že SŠHR by vyžadovala kapitálové výdavky na dopĺňanie zásob v súlade so zvyšovaním čistých dovozov a tiež na odkúpenie zásob v súčasnosti zapožičaných spoloč nosťou TRANSPETROL a.s. na plnenie záväzkov agentúry. Navyše existuje riziko, že zásoby bude nutné v strednodobom horizonte navýšiť na 120 dní čistého dovozu. Navrhovaný model počíta s tým, ž e tieto kapitálové výdavky budú financované z dodatočných úverových zdrojov bez nárokov na štátny rozpočet. Agentúra bude musieť kryť okrem v súčasnosti existujúcich nákladov aj novo vzniknut é náklady na financovanie dlhu. Návrh predpokladá vyrovnané hospodárenie agentúry bez nárokov na štátny rozpočet, ale nepredpokladá sa ani nijaký príjem z agentúry.

Keďže kapitálové výdavky neboli rozpočtované v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015 nie sú vykázané v tabuľke vplyvov na rozpočet verejnej správy ako pozitívny vplyv. Uvádzame však pre inform áciu predpoklad potrieb SŠHR, ktoré by v prípade neprijatia zákona bolo potenciálne potrebné riešiť.

Navrhuje sa, že agentúra bude založená ako záujmové združenie právnických osôb v zmysle Občianskeho zákonníka, a jej členmi budú podnikatelia, ktorým vzniká povinnosť platiť odplatu agentú re za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, na základe zo zákona povinne uzatvorenej zmluvy s agentúrou. Nesplnenie si povinnosti uzatvorenia zmluvy bude sankcionované s cieľom zabezpečiť č o najlepšiu platobnú disciplínu príslušných podnikateľov a zaistiť dostatočný výber na splácanie bežných a kapitálových výdavkov agentúry.

Významnú úlohu podľa návrhu bude naďalej zohrávať štát, a to najmä prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv, Finančného riaditeľstva SR, prípadne podnikov s majetkovou účasťou štátu. Napriek tomu si však agentúra a jej činnosti zachováva znaky samostatného trhového subjektu a jej príjmy a výdavky nebudú súčasťou štátneho rozpočtu.

2.3.3. Charakteristika návrhu

zmena sadzby

zmena v nároku

◊ nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

14

11

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Daňové pr íjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)1160 000320 000 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na pr íjmy verejnej správy celkom160 000320 00000 Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v tis. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka201320142015 2016Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné pr íjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a prí spevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2-21 300-21 300-21 300 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatn é platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2Kapitálové vý davky (700) Obstarávanie kapitálový ch aktív (710)2 Kapitálové transfery (720) 2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na vý davky verejnej správy celkom0-21 300-21 300-21 300 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové vý davky (700) Výdavky z transakci í s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)2 – výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2013201420152016Počet zamestnancov celkom*---- z toho vplyv na ŠRPriemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdový ch výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií vý konu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej zá chrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“

* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísa ť podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

Príloha č. 3

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Producenti a obchodníci s vybranými ropnými vý robkami. Približne 20 aktívnych obchodníkov v súčasnosti.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Komunikácia s agentúrou bude v približ ne rovnakom rozsahu ako v súčasnosti s colným úradom, ale bude to komunikácia s ďalšou právnickou osobou.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynalo žia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Minimálna.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)Minimálne.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko–ekonomické dôsledky pripravovaný ch regulácií?Žiadne.

Poznámky:

Súčasný systém platenia a výberu poplatku podľa zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod ľa návrhu čiastočne mení, avšak návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie vo forme zvýšenia regulačného zaťaženia.

Predpokladá sa však zvýšenie administratívnej náročnosti nakoľko podnikatelia v odvetví, ktorí v súčasnom systéme svoje povinnosti vyriešili vo vzťahu s colnou správou v rámci jedné ho konania a dokumentu spolu so spotrebnou daňou, budú musieť uzatvárať zmluvu s agentúrou a platiť agentúrne odplatu za skladovanie a udržiavanie NZ. Jedná sa podľa nášho názoru o navýšenie administrat ívnej náročnosti jednorazové a nevýznamné, nakoľko (i) zasiahne obmedzenú skupinu podnikateľov v odvetví (v súčasnosti približne 20 subjektov), (ii) samotná povaha zvýšenia administratívnej nároč nosti je riešiteľná, a (iii) predpokladá sa štandardizovaná forma zmluvy.

Návrh nerozširuje okruh dotknutých podnikateľov v porovnaní so v súčasnosti platnou úpravou a vyššie uvedené vplyvy sa budú v zásade týkať iba podnikateľov podľa súčasného znenia § 9 ods. 2 zákona č. 373/2012 Z.z.

Podľa návrhu výška platby podnikateľov agentúre nebude pevne stanovená zákonom, ale môže sa meniť v závislosti od vývoja na trhu, tzn. môže sa v príslušnom období zvýšiť alebo zníži ť.

Príloha č. 4

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospod árenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Neočakáva sa markantná zmena príspevku oprosti súčasnej úrovni.Kvantifikujte: X- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvate ľstva.X

4.3. Zhodnoť te vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

X4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

X

Príloha č. 5

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozití vny alebo negatívny)?

Žiadne

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

29

Príloha č. 6

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejnením informácie o založení a vzniku agentú ry na webovom sídle správy rezerv a zverejňovaním obchodných podmienok udržiavania núdzových zásob a ceny za službu zabezpečenia udržiavania núdzových zásob agentúrou na svojom webovom sídle sa zavá dzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Vplyv zmeny je však nevýznamný.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

DOLOŽ KA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

Tretia časť, hlava VIII, kapitola 1 (Hospodá rska politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí p latnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1999/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (U. v EU L 304, 14.11.2008) v platnom znení

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia:

bezpredmetné

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov:

bezpredmetné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

nebolo začaté konanie

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z.z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko úč innej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplne zlučiteľný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Osobitná časť

K článku I

K § 1

V ustanovení sa vymedzuje predmet navrhovanej úpravy - teda oblasti, ktoré sa v predloženom návrhu zákona navrhujú upraviť. Ide o oblasť spôsobu obstarania a nakladania s núdzovými zásobami, konkrétne zásob ropy a ropných výrobkov, ktor é sa budú môcť použiť za určených podmienok v zákonom vymedzených prípadoch. Ustanovenie tiež upravuje povinnosti osôb, ktoré podnikajú v oblasti ťažby ropy, spracovania ropy a ropných výrobkov ako aj ich skladovania v prípade, ak nastane taká situácia, ktorá si vyžiada prijatie mimoriadnych opatrení. Osobitne právna úprava definuje povinnosti pre vybraných podnikateľov, ktorým zákon ukladá povinnosť zabezpečiť udrž iavanie núdzových zásob (bližšie v § 3 a 4). Cieľom návrhu zákona je tiež definovať postavenie a právomoci právnickej osoby, ktorá bude vykonávať správu nad zásobami a tiež opatrenia zamerané na riešenie stavu ropnej núdze. Návrh zákona definuje aj rozsah výkonu štátnej správy na úseku núdzových zásob, ako aj kontrolu dodržiavania povinností ukladaných zákonom a sankcie za nedodržanie povinností.

K§ 2

Ustanovenie definuje základné pojmy najčastejšie používané v návrhu zákona s cieľom zabezpečiť jednotnú aplikáciu právnej normy všetkými subjektmi.

K § 3

Z dôvodu, aby Slovenská republika zabezpečila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na oblasť nakladania s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov, je potrebné zákonom upraviť povinnosti vybraných podnikateľov pri zabezpečení tý chto povinností. Podnikatelia zabezpečujú udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných produktov prostredníctvom agentúry. Pri úprave povinností podnikateľov sa vychádzalo z toho, že množstvo zásob, ktor é má podnikateľ udržiavať určí agentúra na základe výpočtu presne definovaného v zákone. Množstvo zá sob je samozrejme odvodené od minimálneho limitu zásob pre Slovenskú republiku a konkrétneho množstva ropných výrobkov prislúchajúcich vybranému podnikateľovi za stanovené obdobie.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných podnikateľov vo vzťahu k Správe rezerv.

K § 4

Aby bol jasne formulovaný a zabezpečený právny záväzok medzi agentúrou a podnikateľom o tom, že podnikateľ bude udržiavať agentúrou určené množstvo ropy a ropných výrobkov, navrhuje sa uzatvorenie zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob. Pri koncipovaní tejto zmluvy sa navrhuje vychádzať z § 269 Obchodného zákonníka. Udržiavanie núdzových zásob ropy pre vybraného podnikateľa agentúrou je z pohľadu agentúry poskytovanie komerčnej služby za odplatu. Výška odplaty sa navrhuje na základe tzv. „cost-based“ formuly, t.j. tak, aby pokryla náklady na obstaranie núdzových zásob, udržiavanie núdzových zásob, ako aj ďalšie náklady špecifikované v návrhu zákona. Ak dôjde zo strany vybraných podnikateľov k porušeniu zmluvných povinností , navrhuje sa v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, aby agentúra uplatnila sankcie. Za nezaplatenie odplaty za agentúrou poskytnutú službu môže agentúra uzatvorenú zmluvu vypovedať. V ýpoveď zmluvy má za následok pre vybraného podnikateľa stratu schopnosti plniť zákonnú povinnosť udržiavať núdzové zásoby prostredníctvom agentúry. Uvedená strata schopnosti vybraného podnikateľ a plniť si svoje zákonné povinnosti môže byť následné sankcionovaná podľa § 23.

K § 5

Ustanovenie špecifikuje informačné povinnosti vybraného okruhu podnikateľov a štátnych orgánov voči Správe rezerv ako aj okruh informácií, ktoré sa týkajú núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Príslušnými orgánmi štá tnej správy, ktoré sú Správe rezerv povinné poskytovať potrebné údaje, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K § 6

Ustanovenie jednoznačne špecifikuje povinnosti agentúry pri obstarávaní a udržiavaní núdzových zásob ropy z dôvodu, že pri obstaraní a udržiavaní núdzových zásob ropy musia byť dodržané kvalitatívne parametre podľa technických noriem, postupy kontroly množstva núdzových zásob, ako aj dostupnosť núdzových zásob, ich poistenie a plán obmeny a zámeny núdzových zásob.

Z dôvodu, že núdzové zásoby musia byť udržiavané vo výške minimálneho limitu určeného Správou rezerv, agentúre je zákonom uložená táto povinnosť, vrátane povinnosti podrobne informovať Spr ávu rezerv o stave, kvalitatívnych parametroch, mieste uskladnenia, množstve a štruktúre núdzových zásob. Vecne príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Spr áva rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Ustanovenie upravuje ďalej spôsob refinancovania obstarania zásob a ich skladovania z vlastných prostriedkov agentúry. Za účelom zabezpečenia zásady hospodárnosti a účelnosti sa agentúre ukladá povinnosť použiť prostriedky z prípadného predaja núdzových zásob na obstaranie nových núdzových zásob alebo plnenie zá väzkov z externého dlhu agentúry.

K § 7

Toto ustanovenie definuje minimálny limit núdzových zásob ropy a ropných výrobkov a spôsob jeho výpočtu z dôvodu zabezpečenia súladu návrhu zá kona so Smernicou Rady 2009/119/ES. Podrobný popis výpočtu je uvedený v prílohe k zákonu.

Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa minimálny limit určuje na základe 90 dní priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov alebo 61 dní priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.

Rovnako sa tiež definuje, aké zásoby je možné považovať za núdzové zásoby a kritéria na ich určenie. Medzi tieto kritériá patrí druh skladov, miesta uloženia, colný a daňový režim núdzových zásob. V súlade s vyššie citovanou smernicou sa do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby po splnení zákonných podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva a vymedzujú sa zásoby, ktoré núdzovými zásobami nemôžu byť, resp. ktoré do núdzových zásob nemožno zahrnúť.

Z dôvodu, že biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových zásobách nižší ako ustanovuje platný zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. V tejto súvislosti bolo potrebné do návrhu zákona zakomponovať ustanovenie, ktoré rieši výnimku zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Pri absencii uvedenej výnimky by priame uvádzanie pohonný ch látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie bolo v rozpore s uvedeným zákonom.

Správe rezerv sa tiež ukladá povinnosť, aby v súlade s vyššie citovanou smernicou a pri rešpektovaní zákonných limitov (aspoň 50 % núdzových zásob) určila podiel ropy v núdzových zásobách.

K § 8

Z dôvodu založenia agentúry ako subjektu, ktorý zabezpečuje správu a údržbu n údzových zásob ropy a ropných výrobkov pre vybraných podnikateľov, je potrebné upraviť v návrhu zákona vlastnícke vzťahy k týmto zásobám. Návrh zákona ustanovuje, že vlastníkom núdzových zásob je v zásade agentúra. Vo výnimočných prípadoch môžu byť núdzové zásoby aj vo vlastníctve podnikateľa, ktorý poskytuje službu skladovania zá sob za predpokladu, že uzatvorí s agentúrou zmluvu, ktorá bude obsahovať záväzok takého podnikateľa použiť núdzové zásoby v sú lade s rozhodnutím vlády v prípade, ak bude vyhlásený stav núdze.

Okrem uvedeného, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zá sobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, že núdzové zásoby nepodliehajú exekú cii, konkurzu a taktiež nemôžu byť predmetom záložného práva.

K § 9

Z dôvodu, že ide o špecifické zásoby výrobkov určené na použitie v mimoriadnych situáciách, je potrebné definovať podrobné technické požiadavky, ktoré musia spĺňať zariadenia na ich skladovanie. Ïalej sa určujú podmienky ich skladovania tým, že sa dáva možnosť skladovať núdzové zásoby agentúrou vo vlastnom skladovacom zariadení alebo v skladovacích zariadeniach uznaného skladovateľa, ktorý je povinný ochraňovať uskladnené núdzové zásoby. Z dôvodu ochrany skladovaných zásob sa uskladnené núdzové zásoby nemôžu použiť na komer čné účely a musia byť dostupné.

Podobne ako sa uvádza v § 9, z dôvodu zabezpečenia fyzickej dispozície s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov v prípade vyhlásenia ropnej núdze sa v návrhu zákona jednoznačne ustanovuje, ž e skladovacie zariadenia, produktovody a ropovodu určené na skladovanie a prepravu núdzových zásob nepodliehajú exekúcii ani konkurzu.

K § 10

V ustanovení sa určuje spôsob a postupy uvoľňovania núdzový ch zásob. Uvoľnenie núdzových zásob je výsledkom núdzových postupov predpokladan ých v Smernici Rady 2009/119/ES. V súlade s touto smernicou v prípade uvoľnenia núdzových zásob sa predpokladá možnosť dočasného poklesu núdzových zásob pod minimálny limit. Pri určovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob sa prihliada na faktory objektívne zabezpečujúce efektívne riešenie vzniknutej situácie, a to konkrétne na situáciu na medzin árodných trhoch s ropou a na reálnu financovateľnosť agentúry v danom čase. Pri neprihliadnutí na uvedené kritéria pri stanovovaní lehoty na doplnenie núdzových zásob by hrozila nevykonateľnosť uvedené ho ustanovenia.

Z dôvodu, že ide o výnimočnú situáciu navrhuje sa, aby núdzové zásoby boli uvoľnené na základe rozhodnutia vlády vtedy, ak by bol vyhlásený stav núdze, alebo ak o uvoľnení zásob rozhodne Medzinárodná energetická agentúra alebo Európska komisia. Kompetentným orgánom, ktorý predkladá návrh na uvoľnenie núdzových zásob vláde je Správa rezerv, nakoľko disponuje rozsahom informácii potrebným na zdôvodnenie situácie. Rovnako sa navrhuje, aby Sprá va rezerv určila tiež lehotu na doplnenie núdzových zá sob po ich uvoľnení na minimálny limit a to na základe časového plánu doplnenia núdzových zásob. Návrh časov ého plánu doplnenia rezerv predkladá Správe rezerv agentúra.

K § 11

Ustanovenie rieši prípad, kedy a za akých podmienok je agentúra oprávnená voľne nakladať s núdzovými zásobami ropy a ropných výrobkov. Dô vodom na vymedzenie podmienky voľne nakladať s núdzovými zásobami je vytvorenie primeranej rezervy v minimálnych zásobách ako aj zabránenie prípadného predaja za cenu, ktorá by nepokryla náklady spojené s obstaraním zásob.

K § 12

Ustanovenie rieši možnosť, aby sa Správa rezerv mohla rozhodnúť, že agentúra bude udržiavať osobitné zásoby vo forme ropných výrobkov. Ide o vybrané výrobky, špecifikované v prílohe č. 2 zákona napr. etán, skvapalnený ropný plyn (LPG), automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), leteck ý petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry), lakový benzín, lubrikanty (mazivá), bitúmen, parafínové vosky, ropný koks. Takýto postup umožňuje Smernica Rady 2009/119/ES. Zároveň návrh zákona ustanovuje, že v prípade, ak sa Slovenská republika rozhodne udržiavať osobitné zásoby, tieto osobitné zásoby sú vo vlastníctve agentúry a môžu sa skladovať iba na území Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodnutím o udržiavaní osobitných zásob sa upravuje aj spôsob ich výpočtu a podmienky udržiavania. V súlade s požiadavkou vyššie citovanej smernice sa určuje aj povinnosť voč i Európskej komisii predkladať výročnú správu a obsah tejto výročnej správy.

K § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje situácie, kedy je možné vyhlásiť a odvolať stav ropnej núdze a kto je oprávnený vyhlá siť a odvolať stav ropnej núdze. Vzhľadom na to, ž e ide o mimoriadne opatrenie návrh presne definuje, akým právnym aktom sa realizuje vyhlásenie a odvolanie stavu ropnej núdze.

Navrhuje sa, aby stav ropnej núdze vyhlásila vláda všeobecne záväzným právnym predpisom - nariaden ím vtedy, ak priemerný mesačný čistý dovoz v danom roku sa natoľko zníži oproti priemernému mesačnému dovozu v predchádzajúcom kalendárnom roku, že možno očakávať ťažkosti pri zásobovaní ropou a ropnými výrobkami.

K § 14

Nadväzne na § 13 sa v tomto ustanovení špecifikujú opatrenia, ktoré sa môžu použiť pred samotným vyhlásením stavu núdze. Dôvodom na takéto riešenie je zmierniť situáciu - zn ížiť spotrebu ropy a ropných výrobkov a tým predísť vyhláseniu stavu núdze. V prípade, že vláda vyhlásila stav núdze, ustanovenie návrhu zákona taxatívne určuje opatrenia zamerané na obmedzenie spotreby ropy a ropný ch výrobkov. Aby sa tiež zabezpečila reálna vykonate ľnosť opatrení v čase ropnej núdze, zákon ukladá podnikateľom – spracovateľom ropy povinnosť prednostne spracovať ropu z núdzových zásob na ropné výrobky. Zároveň tiež určuje, že dočasné obmedzenie alebo zákaz vývozu ropy a ropných výrobkov ako jedno z opatrení nemôže byť prijaté v rozpore s medzinárodnými závä zkami Slovenskej republiky.

Návrh zákona tie ž vymedzuje rozsah právomocí Správy rezerv v prípade, ak iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky udržiavané svoje núdzové zásoby a Medzinárodná energetická agentúra rozhodne o uvoľnení takých zásob alebo ak Európska komisia rozhodne že ide o vážne narušenie dodávok do EÚ.

K § 15

Ustanovenie rieši zmenu súčasného modelu správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý je založený na tom, že správu vykonáva orgán štá tnej správy. Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým z dôvodu uvoľniť finančné prostriedky štátu viazané v núdzových zásobách ako aj z dôvodu, aby pri zabezpečení požiadavky na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu. Navrhuje sa, aby správu vykonávala právnická osoba založená v zá kone definovaným spôsobom a určenými kompetenciami.

Právnická osoba, ktorá vznikne spôsobom uvedeným v tomto ustanovení, teda založením Správou rezerv alebo osobou, ktorá je pod priamou alebo nepriamou kontrolou štátu, prevezme od Správy rezerv núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Ï alej sa navrhuje, aby táto právnická osoba – agentúra mála postavenie záujmového združenia právnických osôb a na právne pomery sa vzťahovali príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôvodom voľby takejto právnej formy agentúry je skutočnosť, aby sa umožnil jednoduchý vstup vybraných podnikateľov do agentúry, aby ich vstup nepredstavoval pre nich ekonomické , daňové a účtovné riziká. Táto forma právnickej osoby zároveň umožňuje, aby členstvo osôb, ktoré prestanú spĺňať definíciu vybraného podnikateľa mohlo zaniknúť jednoduchým spô sobom. Navrhuje sa, aby dôvodom zániku členstva v agentúre bola skutočnosť, že určitý člen počas doby definovanej v stanovách agentúry nespĺňa podmienky pre č lenstvo v agentúre. Keďže členstvo v agentúre nebude podmienené majetkovým vkladom, zánik členstva v agentúre nie je spojený so vznikom majetkových nárokov člena voči agentúre na podobne ani členovia agentúry nezodpovedajú za záväzky agentúry svojim majetkom.

S cieľom zabezpečenia transparentnosti, účelovosti a hospodárnosti nakladania s prostriedkami a majetkom agentúry sa stanovuje rovnaký režim osobnej zodpovednosti členov orgánov agentúry ako ustanovuje Obchodný z ákonník.

V záujme zabezpečenia základného právneho rámca fungovania agentúry z pohľadu bezpečnosti štátu sa navrhuje, aby zakladateľskú zmluvu a stanovy, ako aj ich zmeny, schvaľovala vláda.

K § 16

Ustanovenie rieši spôsob nakladania s dosiahnutým výsledkom hospodárenia agentúry prípade , ak agentúra vykáže kladný hospodársky výsledok. Rovnako určuje kompetencie a právomoci orgánov agentúry, ktoré zabezpečia obmedzenie použitia kladného hospodárskeho výsledku.

K § 17

Určuje podmienky prevodu členského podielu štátu. Takouto podmienkou je súhlas vlády. Navrhuje, aby výšku odplaty za prevod členského podielu určil znalecký posudok, čím sa zabezpečí transparentnosť pri rozhodovaní.

K § 18

Ustanovenie rieši situáciu, kedy je Správa rezerv oprávnená predať agentúre núdzové zásoby. N ávrh zákona nastavuje štandard pre realizáciu predaja núdzových zásob, kedy musia byť preukázateľne splnené podmienky pripravenosti agentú ry prevziať núdzové zásoby a financovanie kúpy núdzových zásob. Ïalej ustanovuje podmienky pre určenie kúpnej ceny. Úprava je potrebná z dôvodu zabezpečenia transparentnosti. Kúpna cena núdzových zásob musí byť kvalifikovane určená, pričom zákon predpokladá jej určenie znaleckým posudkom, alebo priemernou cenou ropy urč enej na základe colnej štatistiky, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Takýto postup zabezpečí aj generovanie primeraného výnosu pri predaji. Navrhuje sa, aby príjem z predaja núdzových zásob bol príjmom štátneho rozpočtu.

Z dôvodu, že agentúra preberá zásoby od Správy rezerv, ustanovenie upravuje preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob. Navrhuje sa, aby požiadavkou na preukázanie pripravenosti agentúry na prevzatie zásob boli dôkazy o zabezpečení skladovania núdzových zásob a o zabezpečení financovania kúpy núdzový ch zásob.

K § 19

Definuje spôsob a postupy pri zrušení agentúry, ako aj postup a povinnosti likvidátora pri likvidácii agentúry. Z dôvodu zabezpečenia jednoznačné ho postupu pri prevode núdzových zásob do vlastníctva štátu pokiaľ ide o určenie ceny núdzových zásob sa navrhuje, aby bola cena určená rovnako ako pri predaji núdzových zásob podľa § 18, s vý nimkou prípadu, ak by bola cena obstarania takýchto zásob vyššia. V ostatne menovanom prípade sa použije skutočná cena obstarania núdzových zásob. Prostriedky, ktoré získa agentúra pri likvidácii sa navrhuj ú použiť na úhradu záväzkov agentúry, t.j. najmä na úhradu záväzkov plynúcich z externého financovania.

Dôvodom takéhoto postupu je minimalizácia nákladov spojených s likvidáciou agentúry.

K § 20

Návrh ustanovenia rieši možnos ť založiť spoločný podnik Správou rezerv a spoločnosťou, ktorá je pod priamou kontrolou štátu (predpokladá sa spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania nakladanie s ropnými vý robkami), s cieľom agregovania skladovacích kapacít a ich využitia na skladovanie núdzových zásob ropy.

Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že podľa §13a ods. 5 zákona 278/1993 Z. z. môže ústredný orgán štátnej správy (Správa rezerv) založiť inú právnickú osobu iba ako jediný zakladateľ. V zmysle informácie schválenej Vládou SR dňa 07.03.2013 sa predpokladá založenie spoločného podniku medzi spoločnosť ou TRANSPETROL, a.s. a Správou rezerv. Uplatnenie navrhovaného postupu, t.j. založenie spoločného podniku Správou rezerv je podmienené súhlasom vlády po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií.

K § 21

Predmetným ustanovením sa upravuje výkon štátnej správy na úseku núdzových zásob. Výkon je zverený Správe rezerv ako ústrednému orgánu štátnej správy v zásade v rozsahu pož iadaviek Smernice Rady 2009/119/ES primárne na plnenie úloh členských štátov voči Európskej komisii.

Ustanovenie ďalej určuje rozsah informačných povinností, ktoré je povinná Správa rezerv plniť voči príslušným orgánom štátnej správy, ako aj voči Euró pskej únii a IEA. Príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým Správa rezerv poskytuje informácie o aktuálnom stave núdzových zásob, sú najmä Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Informačná povinnosť je koncipovaná v súlade so sekundárnym právom Európskej únie a zakotvuje pravidlá pre vyhotovovanie, poskytovanie pravidelných výkazov a ich predkladanie Správou rezerv Európskej komisii.

Zavádza sa tiež povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaný ch podnikateľskými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu št átnych štatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR. Z dôvodu zabezpečenia ochrany osobných údajov sa navrhuje, aby sa mená vlastníkov obchodných zásob v štatistickom výkaze predkladanom Euró pskej komisii neuvádzali.

Ustanovenie ďalej rieši povinnosti vybraných orgánov štátnej správy vo vzťahu k Správe rezerv a k agentúre.

K § 22

Týmto ustanovením sa stanovuje pôsobnosť Správy rezerv, útvarov Policajné ho zboru, Slovenskej obchodnej inšpekcie a colných úradov pri kontrole plnenia relevantných povinností vyplývajúcich z návrhu zákona, pričom kontrola plnenia povinnosti je rozdelená medzi jednotlivých účastníkov. Navrhuje sa, aby Sprá va rezerv kontrolovala iba kľúčové povinnosti vybraných podnikateľov na úseku zabezpečenia núdzových zásob a to konkrétne povinnosti uzatvoriť zmluvu o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s agentúrou. Táto základná kontrolná právomoc je ponechaná Správe rezerv z dôvodu zabezpečenia energetickej bezpečnosti štátu a v záujme ochrany hospodárstva, obyvateľstva a základných funkcií š tátu.

Z dôvodu, že overovanie dostupnosti a stavu núdzových zásob môžu vykonávať aj osoby poverené Európskou komisiou, ukladá sa Správe rezerv povinnosť súčinnosti.

Ustanovenie tiež upravuje v súvislosti s kontrolou zo strany Európskej komisie povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 23

Toto ustanovenie definuje okruh prípadov, v ktorých sa konkrétne správanie subjektov považuje za správny delikt. Zároveň sa správne delikty rozdeľujú do skupín podľa subjektov, u ktorý ch je predpoklad, že sa ich môžu dopustiť.

Ustanovenie tiež rieši, ktoré orgány štátnej správy v súlade s platnými zákonmi vykonávajú kontrolu dodržiavania povinností vyplývaj úcich z tohto návrhu zákona a ukladajú sankcie za ich porušenie.

Z dôvodu zníženia rizika korupcie pri rozhodovaní o uložení sankcie sa navrhuje, aby výška sankcií bola určená pevnou sumou. Ustanovenie súčasne stanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu na uloženie sankcií.

K § 24

Určuje vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K § 25

Týmto ustanovením sa stanovuje prechodné obdobie potrebné na zabezpečenie efektí vneho prechodu na navrhovaný model správy núdzových zásob, na prevzatie núdzových zásob agentúrou ako aj na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej ú pravy. Počas prechodného obdobia správu núdzových zásob ropy vykonáva Správa rezerv.

K § 26

Predmetné ustanovenie je transpozičný odkaz.

K § 27

Ustanovenie upravuje zrušenie doterajšej právnej úpravy núdzových zásob – čl. 1 zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K článku II

Predmetným ustanovením sa v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v zákone č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov zavádza nový dôvod pre odň atie odberného preukazu užívateľskému podniku, pre vyradenie výrobcu biogénnych látok z evidencie výrobcov biogénnych látok, odňatie povolenia prevádzkovateľovi daňového skladu na jeho prevá dzkovanie, ako aj odňatie povolenia oprávnenému príjemcovi prijímať minerálny olej z iného členského štátu v pozastavení dane colným úradom.

K článku III

Správa rezerv zabezpečuje predovšetkým tvorbu a hospodárenie štátnych hmotných rezerv v členení hmotné rezervy, mobilizačné rezervy, pohotovostné zásoby v zmysle zákona č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemný ch komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 373/2012 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnen í zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Minimálne limity týchto komodít sú pravidelne stanovované vládou Slovenskej republiky tak, aby tieto komodity zabezpečovali svoj účel vo vyššie uvedených zákonoch a to v každom okamihu ich potrieb. Jednotlivé komodity majú svoje technické parametre, v rámci ktorých je definovaná ich použiteľnosť a ž ivotnosť. A práve z hľadiska ich použiteľnosti je Správa rezerv povinná zabezpečovať ich obmenu prípadne zámenu v pravidelných termínoch a obdobiach.

Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v ustanovení § 26 ods.2 v cit.: “Obrannú infraštruktúru tvoria pozemky, stavby, budovy a zariadenia, telekomunikačné, energetické a dopravné systémy, informačn é siete (ďalej len "objekty obrannej infraštruktúry") a zásoby štátnych hmotných rezerv, ktoré slúžia v čase vojny alebo vojnového stavu7) na zabezpečenie obrany štátu.“ deklaruje štátne hmotné rezervy ako významný prvok obrannej infraštruktúry a teda ich zabezpečenie predstavuje základné záujmy Slovenskej republiky. Použitie takejto výnimky je z tohto dôvodu v súlade s článkom 14 Smernice 2004/18/ES.

Zo skúseností Správy rezerv vyplýva, že keď Správa rezerv obstaráva štátne hmotné rezervy v plánovanej lehote pre ich obmenu alebo zámenu, cena obstarávaného tovaru okamžite neúmerne stúpne z dô vodu zvýšenia dopytu. Z tohto dôvodu Správa rezerv nedokáže obstarávať efektívne. Za účelom zabezpečenia efektívneho obstarávania by Správa rezerv potrebovala väčšiu flexibilitu, ktorá by jej umo žnila realizovať obmeny alebo zámeny priebežne a bez formalizovan ého procesu verejného obstarávania, pokiaľ by vedela takýmto spôsobom zabezpečiť obmenu alebo zámenu štátnych hmotných rezerv za cenu nižšiu ako bola obstarávacia cena obmieňanej alebo zamieňanej polož ky štátnych hmotných rezerv. Pokiaľ by sa nedosiahla nižšia cena, Správa rezerv by obstarávala obmenu alebo zámenu v súlade s postupmi verejného obstarávania.

Výnimka z postupov verejného obstarávania v uvedenom rozsahu zabezpečí možnosť obstarávať štátne hmotné rezervy efektívne. Predpokladá sa, že sa ňou dosiahne významné zníženie vý davkov spojených s obstarávaním štátnych hmotných rezerv. Táto výnimka je z vyššie uvedeného dôvodu v súlade so záujmami Slovenskej republiky. Smernica 2004/18/ES v článku 14 umožňuje vylúčenie postupov verejného obstarávania okrem iného vtedy, ak si to vyž aduje ochrana základných záujmov členského štátu.

K článku IV

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa do zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej vý roby a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádzajú výnimky pre dodržiavanie referenčných hodnôt podielu konečnej energetickej spotreby biopalív v doprave.

K článku V

Navrhovaná právna úprava predpokladá zmenu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov, prostredníctvom ktorej sa stanovujú nové prí pady nepovažujúce sa za porušenie daňového tajomstva, ktoré umožnia agentúre a Správe rezerv prístup k informáciám potrebným na výkon jej činnosti.

K článku VI

Predkladaný model správy zásob vyžaduje zmenu zákona č. 372/2012 o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napr. vo forme výslovného umožnenia Sprá ve rezerv predať núdzové zásoby.

K článku VII

Navrhuje sa , aby právna úprava nadobudla účinnosť od 1. augusta 2013.

K prílohe č. 1

Navrhnutá právna úprava v zásade preberá všetky prílohy z predchádzajúcej právnej úpravy s výnimkou prílohy, ktorá obsahuje výpočet a ďalš ie podrobnosti poplatku, ktorý podľa doterajšej právnej úpravy boli povinní platiť vybraní podnikatelia. Podľa navrhovanej právnej úpravy tieto náležitosti určí v závislosti od vývoja trh agentúra a o tejto skutočnosti zverejní informáciu na svojom webovom sídle.

Príloha 1 vymedzuje produkty, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za ropu a vybrané ropné výrobky. V súlade so spoločným colný m sadzobníkom je každému z vymenovaných produktov pridelený aj kód kombinovanej nomenklatúry.

K prílohe č. 2

Taxatívnym výpočtom určuje, ktoré kategórie ropných výrobkov môžu tvoriť súčasť osobitných zásob.

K prílohe č. 3

V súlade so Smernicou Rady 2009/119/ES sa určuje metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, ďalej výpočet deväťdesiatdňov ého priemerného čistého dovozu ropy, ropných polotovarov a ropných výrobkov a výpočet ú rovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov.

K prílohe č. 4

Stanovuje sa metóda výpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, na ktoré odkazuje § 6 zákona.

K prílohe č. 5

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vl ády Slovenskej republiky dňa 24. apríla 2013.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v. r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko ú činnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá predovšetkým z dôvodu transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (ďalej len 'Smernica Rady 2009/119/ES') a z dôvodu ú pravy znenia niektorých ustanovení na preklenutie prechodného obdobia (rok 2013) do času definitívneho doriešenia modelu zabezpečenia nú dzových zásob ropy a ropných výrobkov (ďalej len 'núdzové zásoby').

Problematika núdzových zásob Slovenskej republiky je upravená zákonom č. 170/2001 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov v súlade s kodifikovanou Smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ktorou Európska únia zaviazala členské krajiny povinne udržiavať núdzové zásoby vo výške priemernej deväť desiatdňovej spotreby vybraných ropných výrobkov a uložila povinnosť vytvoriť v každej členskej krajine právne predpisy umožňujúce vládam počas ropnej núdze prijať opatrenia na jej riešenie. Núdzov é zásoby sú podľa platnej legislatívy rozdelené do troch produktových kategórií, pričom núdzové zásoby pre každú kategóriu musia dosahovať aspoň 90 dní priemernej dennej spotreby.

Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob na základe Medzinárodného energetické ho programu (IEP), ktorým sú zaviazané členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Väčšina členských štátov Európskej únie je zároveň aj členom IEA, čo znamená, ž e pri udržiavaní núdzových zásob musia tieto štáty plniť rozdielne požiadavky obidvoch organizácií. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa mnohé z týchto rozdielov odstránili a zjednotili sa postupy, čo členským štátom zjednoduší povinnosti vo vzťahu k týmto organizáciám, umožní transparentnejšie budovanie núdzových zásob a koordináciu v prípade kolektívnej medzinárodnej akcie pri riešen í krízových situácii. Prijatím Smernice Rady 2009/119/ES sa zbližujú aj núdzové postupy a mechanizmy Európskej únie a IEA v oblasti núdzových zásob, čo v prípade výpadkov dodávok ropy alebo ropn ých výrobkov umožní efektívnejšiu spoluprácu obidvoch organizácií a zvýši energetickú bezpečnosť všetkých členských štátov, ako aj celého regiónu. Èlenské štáty Európskej únie sú povinné implementovať predmetnú Smernicu do svojich národných legislatív najneskôr do konca roku 2012.

Núdzové zásoby Slovenskej republiky sú vo vlastníctve štátu, spravuje ich Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len 'Správa rezerv') ako ústredný orgán štátnej správy a sú priamo kontrolované vládou. To zabezpečuje, že systém núdzových zá sob v Slovenskej republike je v súčasnosti transparentný, operatívny, dobre kontrolovateľný, s priamym dosahom a systémom riadenia núdzových zásob zo strany štátu pre prípad stavu ropnej núdze. Tento systém bude ovplyvnený hlavne tými ustanoveniami Smernice Rady 2009/119/ES, ktoré zavádzajú novú metodiku výpočtu núdzových zásob, založenú na čistom dovoze ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní čistého dovozu alebo 61 dní čistej spotreby ropy a ropných výrobkov (podľa toho, ktoré číslo je vy ššie), ako aj povinnosť odpočtu 10% núdzových zásob ako nevyťažiteľných zásob. Implementácia týchto ustanovení bude mať za následok potrebu navýšenia fyzického stavu núdzových zás ob Slovenskej republiky, aby bola splnená požiadavka minimálneho stavu núdzových zásob na úrovni 90 dní čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Podľa predpokladu Správy rezerv bude na minimá lne splnenie tejto požiadavky potrebné do konca roka 2012 doplniť núdzové zásoby o vyše 36 000 ton ropy a v roku 2013 o ďalší ch asi 32 000 ton. V nasledujúcich rokoch bude ďalej potrebné stav núdzových zásob dopĺňať v závislosti od vývoja nárastu spotreby ropných výrobkov a čistých dovozov ropy a ropných výrobkov do Slov enskej republiky. Smernica Rady 2009/119/ES ruší rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, čo umožní väčšiu voľnosť pri určovaní štruktúry núdzových zásob.

Doplnenie núdzových zásob v dôsledku týchto zmien si však vyžaduje veľké finančné prostriedky. Èiastková zmena financovania nastala už v decembri 2010, kedy bol schválený návrh zákona č . 493/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Cieľom uvedeného zákona bolo najmä od 1. januára 2011 zabezpečiť financovanie núdzových zá sob formou výberu poplatku od podnikateľských subjektov na základe dovozu, respektíve prepravy ropy a vybraných ropných výrobkov na územie Slovenskej republiky. Poplatok je určený na tvorbu, obmenu, zámenu, pôži čku, skladovanie, ochraňovanie, udržiavanie a financovanie núdzových zásob. Príjmy z výberu poplatku sú príjmom štátneho rozpočtu, z ktorého sú financované núdzové zásoby, avšak finančné prostriedky z vybraných poplatkov nie sú v plnej výške odvádzané Správe rezerv na pokrytie potrieb vyplývajúcich z implementácie Smernice Rady 2009/119/ES, čo je v rozpore so zákonom a samotnou podstatou vyberania tohto poplatku.

Správa rezerv nemá dostatočné finančné prostriedky na pokrytie zvýšenej potreby doplnenia núdzových zásob i napriek skutočnosti, že výška poplatku na nakladanie s núdzovými zá sobami, ktorý je od 1. januára 2011 vyberaný za týmto účelom, by úplne postačovala na pokrytie potreby doplnenia nárastu. Vzhľ adom na náročné diskusie ohľadom formy zabezpečenia núdzových zásob (štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom, agentúrny model), Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na úč ely núdzových zásob použiť na prechodné obdobie do času definitívneho a bezpečného vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Správa rezerv konkrétne na tento účel plánuje využiť na základe dohody so spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. zásoby v jej vlastníctve, ktorými v rokoch 2012 a 2013 naplní zvýšenú povinnosť doplnenia núdzových zásob vo výške 68 tis. ton ropy vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES. Je to však iba dočasné riešenie a do konca roka 2013 bude potrebné definitívne vyriešiť otázku financovania núdzových zásob. Pripravovaný model zabezpečenia n údzových zásob tak, ako je to i teraz, by nemal vyvolať žiadne n ároky na zdroje štátneho rozpočtu, žiadne alebo len minimálne dodatočné finančné zaťaženie podnikateľskej sféry, a tým aj konečného spotrebiteľa. Predovšetkým by mal zabezpečiť maximálnu kontrolu št átu nad núdzovými zásobami a pohotovú použiteľnosť týchto zásob s cieľom eliminovať hospodárske škody pri výskyte ropnej krízy. Predkladaný návrh riešenia vyplýva z potreby splnenia medzinárodného záväzku Slovenskej republiky zabezpečiť núdzové zásoby na požadovanej úrovni a transponovať Smernicu Rady 2009/119/ES do 31. decembra 2012 i z potreby väčšieho časového priestoru pre precízne zadefinovanie modelu zabezpečenia núdzových zásob.

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej n údze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol schválený vládou dňa 17. októbra 2012 uznesením vlády č. 567/2012. Dňa 24. októbra 2012 bolo vládou schválené uznesenie vlády č. 586/2012 k návrhu na zmenu vládneho n ávrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej v ýroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR zo 17. októbra 2012 č. 567. Týmto uznesení m boli do vládneho návrhu zákona v porovnaní s pôvodným návrhom zákona predloženým do vlády doplnené body 1 a 3 v Èlánku II a bol pozmenený Èlánok III.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, na podnikateľské prostredie, na sociálnu oblasť, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, in ými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Samotná problematika zákona je upravená v legislatíve Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešen í stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- v primárnom práve:

bezpredmetné

- v sekundárnom práve (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

nie je

- v sekundárnom práve (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo žení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

1.Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štá tom ukladá povinnosť držiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú.v. EÚ L 265, 9.10.2009),

2.Smernica Rady (ES) 2006/67/ES zo dňa 24. júla 2006, ktorou sa členským št átom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 217, 8.8.2006),

3.Smernica Rady (EHS) 73/238/EHS zo dňa 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 1)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) 31. december 2012

b) október 2012

c) nebolo začaté konanie

d) bezpredmetné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s prá vom Európskej únie:

a) úplný

6. Gestor:

Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne ŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy X 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? X

3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

Osobitná časť

K článku I

K § 1

Ustanovuje sa pôsobnosť zákona.

K § 2

Definujú sa základné pojmy pre účely tohto zákona. V porovnaní so staršou právnou úpravou sa zavádzajú nové pojmy, napr. aditíva, dovoz, vývoz, fyzická prístupnosť, mimoriadna obmena a pod.

K § 3

Núdzové zásoby sú súčasťou š tátnych hmotných rezerv, ktoré sú upravené zákonom o štátnych hmotných rezervách. Platí pritom vzťah subsidiarity, teda ak niektoré vzťahy nie sú upravené z ákonom o núdzových zásobách, primerane sa použijú príslušné ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách.

Príslušnosť pre správu núdzových zásob je zverená Správe rezerv. Cieľom núdzových zásob je verejný záujem v oblasti energetickej bezpečnosti a nie vytváranie zisku.

Zmeny v dôsledku implementácie Smernice Rady 2009/119/ES spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je Správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Finančné prostriedky pridelené Správe rezerv zo št átneho rozpočtu však na tento nárast nepostačujú. Preto v tomto ustanovení Správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na účely núdzových zásob použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Konkr étne Správa rezerv na tento účel plánuje využiť zásoby spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré pomôžu v roku 2013 splniť zv ýšenú povinnosť vyplývajúcu zo Smernice Rady 2009/119/ES.

Ustanovuje sa, aké zásoby sa môžu považovať za núdzové zásoby podľa toho, v akom druhu skladov, mieste uloženia a colnom režime sa nachádzajú. Taktiež sa vymedzujú druhy zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré núdzovými zásobami nemôž u byť.

Upravuje sa spôsob určovania minimálneho stavu núdzových zásob, ktorý je štát povinný udržiavať. Podľa metodiky Smernice Rady 2009/119/ES sa táto povinnosť určuje na základe čistý ch dovozov ropy a ropných výrobkov, pričom doterajšia úprava bola založená podľa metodiky výpočtu Európskej únie na domácej spotrebe ropy a ropných výrobkov. Do výpočtu povinnosti udržiavať núdzové zásoby sa po splnení podmienok zahàňajú aj biopalivá a aditíva. Ak ale nastane situácia, že 61 dní priemernej dennej spotreby bude predstavovať vyššiu hodnotu, ako je 90 dní priemerných denných čistých dovozov, je potrebné ako minimálny limit stanovi ť túto vyššiu hodnotu.

Minimálny limit na určitý rok sa určuje na základe štatistických údajov za predchádzajúci rok. Kompletné údaje za všetky mesiace určitého roka však Spr áva rezerv má k dispozícii najskôr na konci januára nasledujúceho roka. Teda až po skončení januára Správa rezerv zistí, ak ú minimálnu výšku núdzových zásob musí udržiavať. V prípade potreby tak má čas núdzové zásoby doplniť v období do 31. marca, odkedy musí byť tento limit naplnený pre obdobie nasledujú cich 12 mesiacov, až do stanovenia a naplnenia nového limitu pre ďalší rok.

Smernica Rady 2009/119/ES nepredpisuje členským štátom štruktúru núdzových zásob. Podiel ropy a ropných výrobkov v núdzových zásobách preto určuje Správa rezerv na základe štatistických údajov o spotrebe a dovozoch ropy a ropných výrobkov.

Ustanovuje sa imunita núdzových zásob pred exekúciou v súvislosti s novelizá ciou exekučného poriadku. Donedávna bol majetok štátu chránený pred exekúciou vo všeobecnosti, ale podľa nálezu Ústavného s údu Slovenskej republiky PL. ÚS 111/2011-61 zo 4. júla 2012 bol takýto stav v rozpore s ústavou a niektorými medzinárodnými dohovormi. Ako reakcia na tento nález bol urýchlene prijatý vládny návrh zá kona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy nie je ochrana majetku štá tu už koncipovaná ako absolútne právo, ktoré nepripúšťa žiadne výnimky. Podľa tejto novej úpravy zákon taxatívne vymedzuje majetok štátu, ktorý nemožno bez výnimky postihnúť výkonom exek úcie, ako aj majetok štátu, ktorý môže byť predmetom exekúcie, ak o tom rozhodne súd. Medzi výnimky patrí aj 'iný majetok štá tu, o ktorom tak ustanoví zákon'. Preto do tohto návrhu zákona môžeme doplniť výnimku vzťahujúcu sa na núdzové zá soby. O imunite pred exekúciou hovorí aj Smernica Rady 2009/119/ES, ale vyžaduje ju iba pri osobitných zásobách. Vzhľadom na podstatu a účel núdzových zásob je však vhodné ochranu pred exekúciou aplikovať na všetky núdzové zásoby a nie iba na osobitné.

K § 4

V prípade vzniku krízovej situácie v dodávkach ropy je v záujme zabránenia ekonomickým škodám alebo plnenia záväzkov, ktorými je Slovenská republika viazaná, potrebné okamžite a bez prieťahov reagovať. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby núdzové zásoby boli neustále a kedykoľvek pripravené k ich pohotovej použiteľnosti a vyskladneniu. Z toho dôvodu musí byť pravidelne kontrolované množstvo a kvalita núdzových zásob.

Ustanovujú sa tiež technické podmienky na skladovaciu infraštruktúru pre núdzové zásoby, ako aj podmienky na subjekty vykonávajúce skladovanie núdzových z ásob a ich povinnosti voči Správe rezerv.

V prípade existencie medzivládnej dohody možno núdzové zásoby skladovať aj v členských štátoch EÚ alebo IEA.

K § 5

Ustanovuje sa možnosť vyčleniť časť núdzových zásob ako osobitné zásoby, ktoré môžu byť iba vo forme ropných výrobkov a ich úroveň sa bude počítať na základe priemernej dennej spotreby ropných výrobkov. Osobitné zásoby sú tvorené na bá ze dobrovoľnosti, stále sú súčasťou núdzových zásob a započítavajú sa do vykazovania celkovej úrovne núdzových zásob, ale Smernica Rady 2009/119/ES sa ich zavedením snažila motivovať č lenské štáty k udržiavaniu časti núdzových zásob aj vo forme ropných výrobkov, keďže rozdelenie núdzových zásob na tri kategórie ropných vý robkov podľa staršej Smernice Rady 2006/67/ES sa už v novšej smernici nenachádza.

Upravujú sa mož nosti skladovania osobitných zásob a druhy ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

Zloženie osobitných zásob musí byť navrhnuté tak, aby sa druhy ropný ch výrobkov v nich obsiahnuté podieľali na celkovej štruktúre spotreby Slovenskej republiky aspoň tromi štvrtinami (75 %).

Ustanovujú sa povinnosti Správy rezerv týkajúce sa vykazovanie osobitných zásob Európskej komisii v prípade ich zriadenia a záväzok udržiavať ich na nahlásenej minimálnej úrovni po čas stanoveného obdobia.

V prípade nezriadenia osobitn ých zásob musí byť aspoň jedna tretina núdzových zásob udržiavaná vo forme ropných výrobkov. Zásoby ropných výrobkov sú síce nákladnejšie na obstaranie a skladovanie, ale v prípade potreby sú okamžite pripravené na použitie v krízovej situácii a reagovanie je pohotovejšie bez potreby ich predchádzajúceho spracovania v rafiné rii, ako je tomu v prípade núdzových zásob udržiavaných vo forme ropy.

V prípade nezriadenia osobitných zásob v požadovanej výške musí Správa rezerv preukázať, že núdzové zásoby Slovenskej republiky sú pripravené pohotovo reagovať na krízovú situáciu.

K § 6

Ustanovuje sa spôsob a postup vyhlásenia a odvolania stavu ropnej núdze.

K § 7

Ešte pred vyhlásení m stavu ropnej núdze môže vláda verejnou kampaňou vyzvať na dobrovoľné obmedzenie spotreby ropy a ropných výrobkov. Po vyhlásení stavu ropnej núdze alebo za účelom plnenia medzinárodných záväzkov u ž môže Správa rezerv prijať niektoré z uvedených opatrení na zníženie spotreby. Implement ácia opatrenia o zákaze vývozu ropy a ropných výrobkov však nemôže byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Okrem týchto opatrení môžu byť v prípade stavu ropnej núdze alebo plnenia medzinárodných záväzkov uvoľnené núdzové zásoby, čo sa uskutoč ňuje na základe núdzového plánu spracovania, prepravy a predaja núdzových zásob. Pritom môž u byť jednotlivým podnikateľom s uvedenými predmetmi činnosti uložené povinnosti potrebné na splnenie tohto plánu.

Zavádza sa výnimka zo zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľný ch zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje povinný minimá lny objem biopaliva v pohonných látkach pri ich uvádzaní na trh. Biozložka v pohonných látkach nie je vhodná na dlhodobé skladovanie, preto je podiel biozložky v pohonných látkach obsiahnutých v núdzových z ásobách nižší ako ustanovuje uvedený zákon pre uvádzanie pohonných látok na trh. Priame uvádzanie pohonných látok z núdzových zásob na trh v prípade krízovej situácie by tak bolo v rozpore s uvedeným zákonom, preto treba do návrhu zákona zaviesť túto výnimku.

V prípade, že iné členské štáty Európskej únie budú mať na území Slovenskej republiky uskladnené svoje núdzové zásoby, nemožno im nijakým spôsobom brániť v ich použití na riešenie krízových situácií.

K § 8

Rozširuje sa okruh oblastí, za ktoré sú podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy povinné poskytovať údaje Správe rezerv, ktoré sú potrebné na špecifikované účely vo vzťahu k núdzovým zásobám.

Sprá va rezerv si plní informačnú povinnosť voči vnútroštátnym orgánom, ako aj voči EÚ a IEA.

Ustanovujú sa povinnosti Spr ávy rezerv týkajúce sa evidencie núdzových zásob a jej predkladania Európskej komisii, ako aj pravidlá pre poskytovanie pravidelných štatistických výkazov.

Zavádza sa povinnosť pre Správu rezerv vykazovať Európskej komisii údaje o obchodných zásobách skladovaných podnikateľsk ými subjektmi v Slovenskej republike. Údaje o týchto zásobách získava Správa rezerv v rámci štátneho štatistického zisťovania, ktoré Správa rezerv vykonáva na základe Programu štátnych š tatistických zisťovaní schválených Štatistickým úradom SR.

K § 9

Ustanovuje sa výber poplatku od podnikateľov na účel tvorby, obmeny, zámeny, pôžičky, skladovania, ochraňovania, udržiavania a financovania núdzových zásob. Finančné prostriedky z výberu poplatku môžu byť použité výlučne na tento účel.

Ustanovenia o spôsobe a postupe výberu poplatku a súvisiacich činností boli do návrhu zákona kompletne prebraté zo staršej právnej úpravy (zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov).

K § 10

Ustanovuje sa p ôsobnosť Správy rezerv a niektorých orgánov štátnej správy pri kontrole núdzových zásob a opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.

Núdzové zásoby a nú dzovú pripravenosť Slovenskej republiky môže kontrolovať aj Európska komisia. Správa rezerv je pritom povinná poskytnúť všetku súčinnosť osobám povereným Európskou komisiou. V súvislosti s kontrolou z Euró pskej komisie sa zavádza povinnosť archivovať všetky potrebné údaje a dokumenty o núdzových zásobách najmenej po dobu 5 rokov.

K § 11

Ustanovujú sa pokuty v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Výška pokuty je ustanoven á pevne bez možnosti Správy rezerv určovať jej výšku, čo je zamerané na minimalizovanie rizika korupčného správania.

Orgány štátnej správy, ktoré majú oprávnenie na kontrolu dodržiavania niektorých opatrení na rieš enie stavu ropnej núdze, zároveň ukladajú pokuty pri porušení povinností vyplývajúcich z týchto opatrení.

Pri porušení povinností v súvislosti s výberom poplatku na núdzové zásoby ukladá pokuty colný úrad.

K § 12

Povinnosti podľa Smernice Rady 2009/119/ES sú č lenské štáty povinné plniť najneskôr od 31.12.2012.

K § 13

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie na doriešenie právnych vzťahov vzniknutých podľa doterajšej právnej úpravy.

K § 14

Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa zrušuje staršia právna úprava núdzových zásob - zákon č . 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov.

K § 15

Transpozičný odkaz.

K článku II

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie podpory poskytovanej podľa § 3 ods. 3 z ákona č. 309/2009 Z. z. aj pre ďalšie zdroje bez obmedzenia celkového inštalovaného výkonu. Návrhom sa zabezpečuje v porovnaní s doterajšou úpravou efektívnejšia podpora pre zariadenia vý robcov elektriny v závislosti od použitej technológie výroby elektriny. Týmto sa zároveň optimalizujú aj náklady na podporu výroby elektriny poskytovanú prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Prerozd elením výrobných zdrojov vznikne priestor aj pre zníženie cien elektriny pre niektoré technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou výrobou.

Návrh bol vypracovaný za účelom splnenia požiadaviek podpory výroby elektriny vyplývajúce pre Slovenskú republiku z legislatívy Európskej ú nie, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES zo dňa 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnú tornom trhu s energiou a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 92/42/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a n áslednom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES.

K bodu 2

Z dôvodov uvedených k § 7 Èlánku I. sa aj do zákona č. 309/2009 Z. z. zavádza výnimka z povinnosti minimá lneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby.

K bodu 3

Celkový inštalovaný výkon zariadenia výrobcu elektriny a ďalšie podmienky, ktoré bude musieť splniť zariadenie výrobcu elektriny na účely podpory podľa § 3 ods. 3 písm. c) ustanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví všeobecne záväzným právnym predpisom.

K článku III

Navrhuje účinnosť zá kona od 1. januára 2012 a zároveň sa navrhuje odklad účinnosti ustanovení týkajúcich sa podpory pre ďalšie zariadenia výrobcov elektriny, a to k 1. júlu 2013.

K prílohe č. 1

Príloha č. 1 obsahuje vymedzenie pojmu ropa ropné polotovary, ako aj vymenovanie ropných výrobkov pre účely tohto zákona označené ako vybrané ropné vý robky. Pre jednoznačnosť ich identifikácie je k rope, ropným polotovarom a ropným výrobkom pridelený kód kombinovanej nomenklatúry v súlade so spoločným colným sadzobníkom.

K prílohe č. 2

V prílohe č. 2 sa vymedzujú kategórie ropných výrobkov, ktoré môžu byť súčasťou osobitných zásob.

K prílohe č. 3

Príloha č. 3 upravuje metodiku výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov, výpočtu deväťdesiatdňového priemerného čistého dovozu a v ýpočtu úrovne núdzových zásob v dňoch priemerných čistých dovozov. Tieto výpočty sú potrebné pre plnenie požiadaviek na základe Smernice Rady 2009/119/ES.

K prílohe č. 4

Príloha č. 4 upravuje metodiku výpočtu ú rovne núdzových zásob v dňoch spotreby a ropného ekvivalentu domácej spotreby, ktoré sú potrebné pre výpočet úrovne osobitných zásob podľa § 5.

K prílohe č. 5

Príloha č. 5 ustanovuje spôsob výpočtu poplatku na núdzové zásoby, jeho základ a sadzbu.

K prílohe č. 6

Transpozičná príloha.

Schválené uznesením vlá dy Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2012.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Kajetán Kičura, v.r.

predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu