Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 26.06.2021 do 09.12.2021

Platnosť od: 20.12.2014
Účinnosť od: 26.06.2021
Účinnosť do: 09.12.2021
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo, Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST18JUDDS19EUPPČL1

Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 26.06.2021 do 09.12.2021
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 371/2014 s účinnosťou od 26.06.2021 na základe 209/2021

Legislatívny proces k zákonu 209/2021
Legislatívny proces k zákonu 371/2014

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 209/2021, dátum vydania: 01.06.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Na investičné spoločnosti (obchodníci s cennými papiermi) sa spolu s úverovými inštitúciami (banky) vzťahujú prudenciálne pravidlá od roku 1993, čo je rok, v ktorom nadobudol účinnosť prvý rámec EÚ upravujúci činnosti investičných spoločností.

Týmto rámcom, ktorý bol nahradený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (MiFID) a od januára 2018 smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (MiFIR), sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení a organizačné požiadavky a požiadavky na vykonávanie obchodnej činnosti, na základe ktorých sa môžu poskytovať investičné služby investorom, ako aj iné požiadavky, ktorými sa upravuje riadne fungovanie finančných trhov.

Základnými právnymi aktmi Európskej únie, ktoré upravujú rámec prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami boli doteraz smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (CRD) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (CRR).

Investičné spoločnosti na rozdiel od úverových inštitúcií neprijímajú vklady ani neposkytujú úvery. To znamená, že omnoho menej vystavené úverovému riziku a riziku, že vkladatelia si vyberú svoje peniaze v krátkej lehote. Ich služby sa sústreďujú na finančné nástroje tie na rozdiel od vkladov nie splatné v menovitej hodnote, ale kolíšu podľa pohybov na trhu. S úverovými inštitúciami však súťažia v poskytovaní investičných služieb, ktoré môžu úverové inštitúcie ponúkať svojim zákazníkom na základe ich bankového povolenia. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti preto dva kvalitatívne odlišné druhy inštitúcií s odlišnými hlavnými obchodnými modelmi, ale s prekrývaním sa určitých služieb, ktoré môžu poskytovať.

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“) je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu, ktoré prispôsobené ich obchodnej činnosti, pritom však dostatočne spoľahlivé na zachytenie rizík investičných spoločností prudenciálne spoľahlivým spôsobom s cieľom chrániť stabilitu finančných trhov EÚ.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh

2

zákona“) sa teda predkladá z dôvodu povinnosti transponovať smernicu 2019/2034 do slovenského právneho poriadku s cieľom zjednodušiť fungovanie menších investičných spoločností a zároveň dosiahnuť, aby najväčšie, systémové spoločnosti začali podliehať rovnakému režimu ako európske banky.

Ďalej sa návrhom zákona preberá aj smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorej cieľom je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa. Zmeny sa týkajú aj regulačného rámca pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov a to tak, že udeľovanie povolení a výkon dohľadu nad poskytovateľmi služieb vykazovania údajov sa presunie z národného orgánu dohľadu (Národná banka Slovenska) pod Európsky orgán dohľadu (ESMA).

Návrhom zákona sa tiež preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorej cieľom je vyňatie z rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ poskytovateľov služieb hromadného financovania.

Súčasťou návrhu zákona aj ďalšie legislatívne úpravy vyplývajúce z aplikačnej praxe, ako napríklad poznatky týkajúce sa aplikačnej praxe súvisiace s transpozíciou smernice MiFID II.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom bude mať možné negatívne a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana, na informatizáciu a nemá vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“),

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu,

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi

Termín začiatku a ukončenia PPK

začiatok PPK: 13. 10. 2020ukončenie PPK: 26. 10. 2020

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

november 2020

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

január 2021

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica 2019/2034“), ktorá upravuje prudenciálne požiadavky na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí doteraz spadali pod prudenciálne požiadavky totožné ako na banky. Ďalej sa návrhom zákona transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného

4

systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica Solventnosť II“), ktorá primárne posilňuje výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Návrhom zákona sa taktiež transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorej cieľom je vyňať poskytovateľov služieb hromadného financovania z rozsahu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (ďalej len „smernica MiFID II“).

Súčasťou návrhu aj legislatívne úpravy spočívajúce v spresnení niektorých platných ustanovení s cieľom reagovať na poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe, ako aj spresnenie transpozície smernice MiFID II, pokiaľ ide o úpravy technického charakteru, ktoré neprinášajú do praktického fungovania zásadné zmeny.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom smernice 2019/2034 je zabezpečiť, aby sa na investičné spoločnosti vzťahovali požiadavky týkajúce sa kapitálu, likvidity a ďalšie kľúčové prudenciálne požiadavky a zodpovedajúce opatrenia dohľadu, ktoré prispôsobené ich obchodnej činnosti, pritom však dostatočne spoľahlivé na zachytenie rizík investičných spoločností prudenciálne spoľahlivým spôsobom s cieľom chrániť stabilitu finančných trhov EÚ. Smernicou 2019/2034 dochádza k vyňatiu obchodníkov s cennými papiermi z prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk. Novo nastavené prudenciálne požiadavky reflektujú model podnikania obchodníkov s cennými papiermi.

Cieľom smernice Solventnosť II je posilnenie výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu a európskymi orgánmi dohľadu. Zmeny sa týkajú aj vytvárania platforiem spolupráce, ktoré účinným nástrojom na dosiahnutie intenzívnejšej a včasnej spolupráce medzi orgánmi dohľadu, a teda na zlepšenie ochrany spotrebiteľa.

Cieľom smernice 2020/1504 je vyňatie poskytovateľov služieb hromadného financovania z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24)

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli zvažované. Nulový variant nie je možné realizovať, nakoľko ide o transpozíciu smernice a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície, Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

5

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Národná úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Z hľadiska negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k navýšeniu počiatočného kapitálu (výpočet uvedený v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie), ktorému sa musia podriadiť obchodníci s cennými papiermi.

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje a ruší sa požiadavka na udržiavanie tlmiacej rezervy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zavádza kategorizácia obchodníkov s cennými papiermi, nie je možné určiť, do ktorej kategórie budú jednotlivé subjekty spadať, nakoľko ide aj o rozhodnutie samotného subjektu v závislosti od charakteru a rozsahu svojich činností.

Čo sa týka navrhovaných zmien v oblasti odmeňovania, ich podstatou je len presnejšie vymedzenie podmienok jeho uplatňovania bez akéhokoľvek vplyvu na stanovovanie a prideľovanie odmien jednotlivým osobám. Z tohto dôvodu nepredpokladáme žiadne sociálne vplyvy, a to ani na hospodárenie dotknutých domácností, ani na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

Na základe vyššie uvedených dôvodov nie je možné jednoznačne určiť a kvantifikovať, ktoré vplyvy (pozitívne alebo negatívne) na podnikateľské prostredie prevládajú.

6

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

Ing. Ján Kaššovič, PhD.

02/5958 2529,

jan.kassovic@mfsr.sk

 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky a odporúčania.

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

banky (8),

obchodníci s cennými papiermi (24).

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Predkladateľ zverejnil predbežnú informáciu v súlade s bodmi 5.7. a 5.8. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov o začatí konzultácie k legislatívnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku ktorému bola zverejnená predbežná informácia pod č. PI/2020/175, v rámci doby trvania konzultácie, ktorú sme navrhli od 17. augusta 2020 do 28. augusta 2020.

K predbežnej informácii sa nevyjadril žiadny subjekt, ani nikto nenamietal navrhovanú lehotu, ani neprejavil záujem o konzultáciu.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Z hľadiska negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie predpokladáme, že zavedenie nových pravidiel vyplývajúcich z návrhu zákona si vyžiada zvýšenie nákladov na počiatočný kapitál podľa príslušnej kategorizácie jednotlivých obchodníkov s cennými papiermi a to nasledovne:

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 730 000 eur sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 750 000 eur – zvýšenie nákladov o 20 000 eur

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 50 000 eur sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 75 000 eur – zvýšenie nákladov o 25 000 eur

-obchodník s cennými papiermi s výškou počiatočného kapitálu 125 000 sa navrhuje výška počiatočného kapitálu 150 000 eur – zvýšenie nákladov o 25 000 eur.

8

Z uvedeného počtu obchodníkov s cennými papiermi sa na všetkých vzťahuje zvýšenie o 25 000 eur.

V tejto súvislosti uvádzame, že výška počiatočného kapitálu sa dlhodobo nemenila a iba reflektuje súčasnú situáciu na trhu.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Z hľadiska pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie dochádza k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje a ruší sa požiadavka na udržiavanie tlmiacej rezervy. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zavádza kategorizácia obchodníkov s cennými papiermi, nie je možné určiť, do ktorej kategórie budú jednotlivé subjekty spadať, nakoľko ide aj o rozhodnutie samotného subjektu v závislosti od charakteru a rozsahu svojich činností, a z uvedeného dôvodu nie je možné kvantifikovať tieto pozitívne vplyvy.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Bez vplyvu, nakoľko smernicou 2019/2034 dochádza k vyňatiu obchodníkov s cennými papiermi z prudenciálnych požiadaviek týkajúcich sa bánk. Oproti doterajšej právnej úprave nedochádza k zmenám v oblasti informačných povinností, tieto len nanovo zadefinované. Informačná povinnosť zostáva nezmenená.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

25 000 eur

600 000 eur

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

25 000 eur

600 000 eur

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

9

Nedochádza k vplyvu na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Nedochádza k vplyvu na inovácie.

10

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 54 až 66 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6. 2016) v platnom znení,

-Protokol č. 4 o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7.6. 2016).

b)v sekundárnom práve

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020,

ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. L 347, 20.10.2020), gestor: MF SR, ÚV SR

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019,

ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. L 334, 27.12.2019), gestor MF SR, spolugestor MV SR, NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o

prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/ES, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (Ú. v. EÚ L 314, 5. 12. 2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch

s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa

stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, (Ú. v. L 173, 12.6.2014), v platnom znení, gestor MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe

k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES

11

a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa

mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. L 150, 7.6.2019), gestor: MF SR, spolugestor: NBS

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o

začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, spolugestor: NBS,

-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (Ú. v. EÚ L 334, 27.12.2019), gestor: MF SR, NBS, MV SR,

-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o

prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (Ú. v. L 314, 5.12.2019), gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013

o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. L 176, 27.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010

o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. L 331, 15.12.2010), v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra

2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor: MF SR, NBS, MPSVR SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010,

ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie

12

Komisie 2009/77/ES (Ú. v. L 331, 15.12.2010) v platnom znení, gestor MF SR, NBS.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 384/93 Alpine Investments v. Minister van Financiën, [1995].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 59 Zmluvy EHS treba vykladať v tom zmysle, že sa týka služieb, ktoré poskytovateľ ponúka telefonicky potenciálnym príjemcom usadeným v iných členských štátoch a poskytuje ich bez opustenia členského štátu, v ktorom je usadený.

2. Predpisy niektorého členského štátu zakazujúce poskytovateľom služieb usadeným na jeho území obracať sa s nevyžiadanými telefonátmi na potenciálnych zákazníkov v iných členských štátoch s cieľom ponúknuť im svoje služby sú obmedzením slobodného poskytovania služieb v zmysle článku 59 Zmluvy.

3. Článok 59 Zmluvy nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá v záujme ochrany dôvery investorov vo vnútroštátne finančné trhy zakazuje prax spočívajúcu v nevyžiadaných telefonátoch potencionálnym zákazníkom s bydliskom v iných členských štátoch s cieľom ponúknuť im služby spojené s investovaním do termínovaných obchodov s tovarom.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C 15/16 Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht proti Ewaldovi Baumeisterovi, [2018].

Výrok rozhodnutia:

1. Článok 54 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, sa vykladať v tom zmysle, že všetky informácie týkajúce sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré tento podnik poskytne príslušnému orgánu, ako aj všetky vyhlásenia toho orgánu uvedené v jeho dokumentácii o dohľade, vrátane jeho korešpondencie s inými orgánmi, nie bezpodmienečne dôvernými informáciami, na ktoré sa teda vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ktorá je stanovená v tomto ustanovení. Táto kvalifikácia sa vzťahuje na informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré jednak nemajú verejnú povahu a jednak ich sprístupnenie by mohlo poškodiť záujmy fyzickej či právnickej osoby, ktorá ich poskytla, alebo tretej osoby, alebo aj riadne fungovanie systému monitorovania činností investičných podnikov, ktorý normotvorca Únie zaviedol prijatím smernice 2004/39.

2. Preto treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa má vykladať v tom zmysle, že dôverná povaha informácií týkajúcich sa podniku, nad ktorým sa vykonáva dohľad, ktoré boli poskytnuté orgánom určeným

13

členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, sa musí posúdiť ku dňu preskúmania, ktoré majú tieto orgány vykonať pri rozhodovaní o žiadosti o sprístupnenie uvedených informácií, bez ohľadu na to, ako boli kvalifikované v okamihu, keď boli uvedeným orgánom poskytnuté.

3. V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 54 ods. 1 smernice 2004/39 sa vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré majú k dispozícii orgány určené členskými štátmi na to, aby plnili úlohy stanovené touto smernicou, a ktoré môžu predstavovať obchodné tajomstvo, no staré päť a viac rokov, sa v dôsledku uplynutia času v zásade považujú za zastarané, a z tohto dôvodu stratili svoj tajný charakter, ibaže by účastník konania, ktorý sa odvoláva na tento charakter, výnimočne preukázal, že tieto informácie napriek ich veku stále predstavujú podstatné prvky jeho obchodného postavenia alebo postavenia tretej osoby. Takéto úvahy neplatia v prípade informácií, ktoré majú k dispozícií tieto orgány a ktorých dôvernosť možno odôvodniť inými dôvodmi, než je ich význam pre obchodné postavenie dotknutých podnikov.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ)2019/2034 je stanovená do 26. júna 2021 s výnimkou niektorých článkov.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/2177 je stanovená do 30. júna 2021s výnimkou článku 2 bodu 1, pri ktorom je stanovená lehota do 30. júna 2020.

Lehota na prebratie smernice 2014/65/EÚ v platnom znení bola stanovená do 3.7.2017.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/1504 je stanovená do 10. mája 2021.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/878 bola stanovená do 28. decembra 2020.

b)V súvislosti s článkom 2 bod 1 smernice (EÚ) 2019/2177 adresovala Európska komisia Slovenskej republike formálne oznámenie C (2020) 4600/26 final zo dňa 17. júla 2020, ktorým iniciuje proti Slovenskej republike konanie o porušení vedené podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení registrované pod č. 2020/0362.

c)Smernica (EÚ) 2019/2034 a smernica (EÚ) 2019/2177 boli transponované do zákona č. 340/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Smernica (EÚ) 2019/878 bola transponovaná do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Smernica 2014/65/EÚ bola prebratá do zákona č. 237/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, do zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, do zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene niektorých zákonov

14

v znení neskorších predpisov, do zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 373/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.

15

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K Čl. I – zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách

K bodu 1 [§1]

Ide o transpozíciu článku 1 bod 1 písm. a) a b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177 z 18. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „smernica 2019/2177“), ktorým sa z rozsahu pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (ďalej len „MiFID II“) vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti. Udeľovanie povolenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2175 z 18. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov a nariadenie (EÚ) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie o ESA´s“) prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení.

K bodu 2 [§ 4a ods. 2]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 16 54). V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 z 27. novembra 2019 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami a o zmene smerníc 2002/87/ES, 2009/65/ES, 2011/61/EÚ, 2013/36/EÚ, 2014/59/EÚ a 2014/65/EÚ (ďalej len „smernica IFD“) sa na udelenie povolenia pre výkon činnosti u obchodníka s cennými papiermi vyžaduje minimálna výška počiatočného kapitálu, ktorý nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie.

K bodu 3 [§ 7 ods. 11]

Spresňuje sa, že dlhodobé investičné sporenie je možné uskutočniť aj prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi.

K bodu 4 [§ 7 ods. 17 až 19 a 23]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa z vymedzenia základných pojmov vypustiť dotknuté pojmy.

K bodu 5

16

Definícia poľnohospodárskych komoditných derivátov sa rozširuje o produkty rybolovu a akvakultúry uvedené v Prílohe 1 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013.

K bodu 6 [§ 7 ods. 27 až 30]

Zavádzajú sa definície pojmov, ktoré potrebné pre jednoznačnejšiu aplikáciu usmernení smernice MiFID II. Výmena finančného nástroja v portfóliu je spojená s nákladmi na túto výmenu, a viažu sa k nej povinnosti vyhodnotenia prínosu nového finančného nástroja pre klienta. Doložka o úplnom splatení pri dlhopisoch doteraz v právnej úprave Slovenskej republiky absentovala, naďalej však zostávajú v platnosti emisné podmienky ako primárny nástroj pre akékoľvek dohody pre emitentom a investormi. Dopĺňa sa definícia elektronického formátu, keďže doteraz sa pod trvalým médiom vnímali len listinné dokumenty, v praxi sa však používajú aj elektronické médiá vo forme CD, DVD nosičov a USB kľúčov, ktoré spĺňajú podmienky na trvalé médium. Definíciou prevažne obchodnej skupiny sa dosiahnuť jasnejšie vymedzenie takejto skupiny s ohľadom na poskytovanie investičných služieb a vykonávanie tvorcu trhu.

K bodu 7 [§ 8 písm. b)]

Navrhuje sa zosúladenie so zákonom č. 330/2007 Z. z. o registri trestov, Národná banka Slovenska je na účely preukázania dôveryhodnosti oprávnená získavať len výpis z registra trestov.

K bodu 8 [§ 8 písm. c)]

Ide o transpozíciu článku 3 bod 11 smernice IFD, spresňuje sa definícia finančnej inštitúcie.

K bodu 9 [§ 8 písm. u)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 8 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie kapitálovým testom skupiny.

K bodu 10 [§ 8 písm. v) a w)]

Ide o vyprecizovanie textu v nadväznosti na zmeny uvedené v bode 1(§1).

K bodu 11 [§ 8 písm. z)]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 bod 1 smernice IFD, ktorý definuje čo sa rozumie podnikom vedľajších služieb.

K bodu 12

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na aktuálne znenie zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“).

K bodu 13 [§ 54 ods. 3 písm. g)]

Upravuje sa, že príslušné osoby nemusia každoročne oznamovať Národnej banke Slovenska, že nepotrebujú k danej činnosti povolenie, avšak zostáva povinnosť oznámiť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť dôvod, na základe ktorého využívajú výnimku z § 54 zákona, teda v situácii, kedy považujú svoju činnosť za vedľajšiu činnosť k ich hlavnej činnosti.

K bodu 14 [§ 54 ods. 3 písm. l]

17

Ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1504 zo 7. októbra 2020, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi (ďalej len „smernica 2020/1504“), ktorá vyníma z rozsahu pôsobnosti smernice MiFID II poskytovateľov služieb hromadného financovania, čo znamená, že poskytovatelia služieb hromadného financovania na svoju účinnosť nemusia žiadať o povolenie na výkon svojej činnosti podľa zákona o cenných papierov. Na udelenie povolenia poskytovateľov služieb hromadného financovania sa vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937.

K bodu 15 [§ 54 ods. 7]

Predmetným ustanovením sa umožňuje, aby obchodníci s cennými papiermi mohli nad rámec poskytovania investičných služieb a výkonu investičných činnosti, v prípade, ak im to umožňuje osobitný predpis, po splnení určených požiadaviek poskytovať služby a vykonávať aj iné činnosti, ktoré je možné poskytovať na základe osobitných predpisov, napríklad na základe čl. 31 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012. Ide napríklad o službu kompresie portfólia, ako aj ďalšie služby súvisiace s transakciami s finančnými nástrojmi a riadením portfólií.

K bodom 16 a 17 [§ 54 ods. 11 až 15, § 54 ods. 16]

Ide o transpozíciu článku 3 odsek 1 body 6 a 18, článku 9 odseky 1 4 a článku 11 smernice IFD. Základným cieľom smernice IFD je vyňať investičné spoločnosti (v podmienkach SR ide o obchodníkov s cennými papiermi) z rozsahu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (ďalej len „smernica CRD“) a klásť na obchodníkov s cennými papiermi prudenciálne požiadavky, ktoré sa zavádzajú smernicou IFD a Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 575/2013, (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 806/2014 (ďalej len „nariadenie IFR“) a sú prispôsobené činnostiam obchodníkov s cennými papiermi. V tejto súvislosti sa stanovuje požiadavka na počiatočný kapitál obchodníkov s cennými papiermi. Na uvedenú požiadavku na počiatočný kapitál je naviazané aj udelenie povolenia na činnosť obchodníka s cennými papiermi, ktorá nahrádza súčasnú požiadavku na základné imanie. Nariadenie IFR ustanovuje v článku 9 zloženie počiatočného kapitálu. Novou právnou úpravou investičných spoločností dochádza k tzv. kategorizácii obchodníkov s cennými papiermi. Obchodník s cennými papiermi prvej kategórie je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) a f) zákona o cenných papieroch), ak spĺňa podmienky podľa §7b zákona o bankách a požiada o udelenie bankového povolenie. Takýto obchodník sa po novom bude považovať za úverovú inštitúciu (v podmienkach SR ide o banku) a budú sa na neho vzťahovať požiadavky podľa zákona o bankách a nebudú sa na neho vzťahovať požiadavky zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o cenných papieroch“). Obchodník s cennými papiermi mínus prvej kategórie (osobitný

18

obchodník) je spoločnosť, ktorej činnosť spočíva vo výkone obchodovania na vlastný účet alebo upisovania a umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku (v podmienkach SR ide o investičné služby a činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) zákona o cenných papieroch), v prípade ak takýto obchodník nie je obchodníkom s komoditami a emisnými kvótami, podnikom kolektívneho investovania alebo poisťovňou a spĺňa ktorúkoľvek podmienku podľa článku 1 odsek 2 nariadenia IFR alebo ak spĺňa všetky podmienky podľa článku 1 odsek 5 nariadenia IFR alebo ide o obchodníka s cennými papiermi podľa § 54d odsek 1. Na takéhoto obchodníka budú naďalej vzťahovať prudenciálne požiadavky a požiadavky na zverejnenie podľa zákona o bankách.

Obchodník druhej kategórie je obchodník s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona o cenných papieroch, ktoré nanovo definujú požiadavky na tohto obchodníka a sú lepšie prispôsobené jeho činnostiam, predovšetkým ide o „miernejšie“ prudenciálne požiadavky oproti doterajšej právnej úprave.

Obchodník tretej kategórie tzv malý a neprepojený obchodník, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia nariadenia IFR. Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu však právomoc v určitých situáciách vyžadovať od takéhoto obchodníka, aby splnil požiadavky podobne ako obchodník druhej kategórie.

V § 54 sa vypúšťa odsek 16, ktorý sa v nadväznosti na nové definovanie požiadaviek na počiatočný kapitál stáva obsolentným.

K bodu 18 [§ 54b až 54e]

K § 54b

Vymedzuje sa, kto sa rozumie malým a neprepojeným obchodníkom s cennými papiermi a ktoré ustanovenia zákona sa na neho nevzťahujú a tiež sa ustanovuje lehota, do ktorej musí obchodník s cennými papiermi, ktorý prestane spĺňať podmienky, aby sa mohol považovať za malého a neprepojeného obchodníka, zosúladiť svoju činnosť s požiadavkami zákona o cenných papieroch.

K § 54c

Na osobitného obchodníka s cennými papiermi resp. obchodníka s cennými papiermi mínus prvej kategórie sa v oblastiach ako napr. zásady odmeňovania, výkon dohľadu na konsolidovanom základe, požiadavky na tlmiace rezervy, riadenie rizika, zverejňovanie správ vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o bankách. Prísnejšie prudenciálne požiadavky a zverejňovanie správ podľa zákona o bankách sa na osobitného obchodníka s cennými papiermi zavádzajú z dôvodu, že ich obchodné modely a rizikové profily podobné obchodným modelom a rizikovým profilom bánk, preto je odôvodnené klásť na nich rovnaké prudenciálne požiadavky.

K § 54d

Ide o transpozíciu článku 5 odsekov 1 5 smernice IFD, podľa ktorých sa stanovuje právomoc Národnej banke Slovenska rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonáva investičné služby a investičné činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo f) a celková hodnota jeho konsolidovaných aktív vypočítaná ako priemer za predchádzajúcich 12 mesiacov sa rovná alebo je vyššia ako 5 000 000 000 a ktorý spĺňa jednu alebo viac zákonných kritérií, sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách a teda prísnejšie prudenciálne požiadavky. Národná banka Slovenska môže taktiež rozhodnúť, že na obchodníka s cennými papiermi sa už nebudú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o bankách. Rovnako, ak obchodník s cennými papiermi prestane spĺňať kritéria na „prísnejší“ prudenciálny dohľad, bude sa na neho vzťahovať dohľad podľa zákona o cenných papieroch.

19

K § 54e

Spresňuje sa, že povolenie, ktoré bolo udelené obchodníkovi s cennými papiermi a tento obchodník s cennými papiermi spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu a teda ide o tzv obchodníka s cennými papiermi prvej kategórie, ktorému je udelené bankové povolenie, jeho povolenie obchodníka s cennými papiermi nezaniká, ale sa jeho platnosť pozastavuje.

K bodom 19 a 20 [§ 55 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 16 54). Na udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb Národnou bankou Slovenska musí byť splnená podmienka výšky počiatočného kapitálu. Počiatočný kapitál je teda výlučne kategóriou v zmysle zákona o cenných papieroch a predstavuje podmienkou pre získanie príslušného povolenia. Inštitút základného imania sa neruší a zostáva naďalej v platnosti. Do obchodného registra sa bude naďalej zapisovať základného imanie, ktoré je podmienkou v rámci registrácie pred obchodným registrom pre posúdenie či došlo k splneniu zákonných podmienok pre založenie spoločnosti.

K bodu 21 [§ 55 ods. 2 písm. i)]

Ide o transpozíciu článku 52 smernice IFD, ktorá kladie kvalifikačné požiadavky na členov riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Rozširuje sa súčasný rozsah aj na investičnú holdingovú spoločnosť, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ holdingovej spoločnosti.

K bodu 22 [§ 55 ods. 10]

V nadväznosti na bod 21 55 ods. 2 písm. i) sa rozširuje súčasný rozsah zákona v oblasti kvalifikačných požiadaviek aj na členov štatutárneho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko smernica IFD zavádza tento nový typ spoločnosti.

K bodu 23 [§ 56 ods. 2 písm. m)]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

K bodu 24 [§ 56 ods. 13]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa ustanovenie týkajúce možnosti zahraničného obchodníka s cennými papiermi požiadať o povolenie na poskytovanie služieb vykazovania údajov alebo o jeho zmenu vypustiť.

K bodu 25 [§ 56 ods. 14]

Spresňuje sa, v akých prípadoch sa poskytnutie investičnej služby zahraničným obchodníkom s cennými papiermi nepovažuje za výlučnú iniciatívu klienta.

K bodu 26 [§ 56 ods. 15]

Určuje sa rozsah predkladaných informácií pobočkou obchodníka s cennými papiermi Národnej banke Slovenska.

K bodu 27 [§ 57 ods. 4]

Ide o transpozíciu článku 64 odsek 3 smernice IFD, ktorý určuje informácie, ktoré Národná banka Slovenska na požiadanie oznámi Európskemu orgánu dohľadu.

20

K bodu 28 [§ 67 ods. 3]

Legislatívno-technická zmena. Vyprecizovanie vnútorných odkazov.

K bodu 29 [§ 69 ods. 5 a 6]

Stanovuje sa rozsah informácií, ktoré Národná banka Slovenska oznamuje uvedeným subjektom.

K bodu 30

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 31 [§ 70 ods. 8]

Spresnenie vnútorného odkazu.

K bodu 32 [§ 71 ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 28 odsekov 3 a 4 smernice IFD, spresňuje sa rozsah zodpovednosti členov predstavenstva aj za stratégie a politiky v oblasti riadenia rizík a všetkých ich zmien.

K bodu 33 [§ 71 ods. 3]

Spresňuje sa rozsah informácií, ktoré dostupné pre členov predstavenstva na riadny výkon svojej funkcie.

K bodu 34

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

K bodu 35 [§ 71 ods. 15]

Ide o vyprecizovanie ustanovenie zákona, na základe ktorého je Národná banka Slovenska oprávnená konať v prípade nesplnenia podmienok na vykonávanie činnosti člena riadiaceho orgánu.

K bodu 36 [§ 71b]

Ide o transpozíciu článku 25 odsek 4 smernice IFD. Spresňujú sa ustanovenia, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na individuálnom alebo konsolidovanom základe.

K bodu 37 [§ 71c]

Obchodník s cennými papiermi je povinný mať spoľahlivé stratégie, politiky, postupy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizík, ktoré musia byť prispôsobené jeho činnosti. Ustanovuje sa tiež podmienka, kedy je obchodník s cennými papiermi povinný zriadiť výbor pre riadenie rizík a tiež funkcia tohto výboru ako aj požiadavka, že výbor pre riadenie rizík a dozorná rada musia mať prístup k dostupným informáciám o rizikách. Členom výboru pre riadenie rizík sa rozumie napr. aj odborník z príslušnej oblasti.

K bodu 38 [§ 71d ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 26 odsek 1 smernice IFD, ktorý zavádza povinnosť obchodníkovi s cennými papiermi v stanovách upraviť organizačnú štruktúru s presne vymedzenou a transparentnou pôsobnosťou a zodpovednosťou jednotlivých orgánov.

21

K bodu 39 [§ 71d ods. 4]

Spresňuje sa požiadavka na vnútorné riadenie, ktoré musí byť vhodné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 40 [§ 71da a § 71db]

Ide o transpozíciu článkov 30 32 smernice IFD, ktoré nanovo upravujú politiku odmeňovania a pohyblivú zložku odmeňovania, ktoré oproti doterajšej právnej úprave lepšie prispôsobené činnosti obchodníka s cennými papiermi.

Stanovujú sa zásady odmeňovania, ktoré je obchodník s cennými papiermi povinný uplatňovať na uvedené skupiny osôb a ktoré primerané jeho veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jeho činnosti. Upravujú sa pravidlá priznávania a vyplácania pohyblivej zložky celkovej odmeny.

K bodu 41 [§ 71dc]

Zmenami v ustanoví § 71db ods. 13 sa § 71dc vypúšťa.

K bodu 42 [§ 71dd]

Ide o transpozíciu článku 33 smernice IFD, ktorá nanovo upravuje pravidlá pre zriadenie výboru pre odmeňovanie.

K bodu 43 [§ 71de ods. 1]

Spresňuje sa, že obchodník s cennými papiermi informuje Národnú banku Slovenska o osobách a počte osôb, ktorých celková odmena u obchodníka s cennými papiermi je najmenej 1 000 000 eur v príjmovej skupine 1 milión eur, vrátane informácií o ich pracovných povinnostiach, dotknutej obchodnej oblasti a hlavných zložkách mzdy, prémiách, dlhodobých odmenách a príspevkoch na dôchodkové zabezpečenie.

K bodu 44 [§ 71de ods. 2]

Ide o transpozíciu článku 34 odsek 4. Na požiadanie Národnej banky Slovenska je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť informácie o celkovej výške odmien každého člena predstavenstva alebo vrcholového manažmentu.

K bodu 45

Legislatívno-technická zmena, spresnenie odkazu.

K bodu 46 [§ 71de ods. 3]

Ide o transpozíciu čl. 34 odsek 1 smernice IFD. Spresňuje sa, že Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zhromažďuje aj informácie poskytované obchodníkom s cennými papiermi o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien. Doterajšia úprava „zamestnancov a zamestnankýň“ nezahŕňa všetky kategórie, na ktoré sa zásady odmeňovania vzťahujú.

K bodu 47 [§ 71de ods. 4]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorného odkazu.

K bodu 48 [§ 71dl ods. 1 až 3]

22

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmenu základného imania na počiatočný kapitál.

K bodu 49 [§ 71n ods. 10]

Ide o spresnenie transpozície čl. 10 ods. 6 delegovanej smernice (EÚ) 2017/593, keďže dané ustanovenie sa má vzťahovať tak na vytváranie finančných nástrojov, ako aj ich distribúciu.

K bodu 50 [§ 71n ods. 11]

Spresňuje sa, aká správa o dodržiavaní sa predkladá riadiacemu orgánu.

K bodu 51 [§ 71o]

Nakoľko sa v oblasti riadenia produktov ukázalo, že komplexný prístup k finančným nástrojom a cieľovej skupine investorov a potenciálnych investorov je na úkor poskytovania samotných investičných služieb, riadenie produktov sa nebude vzťahovať na najmenej rizikové finančné nástroje, a to dlhopisy, ktoré neobsahujú vnorený derivát alebo dlhopisy s doložkou o úplnom splatení, a tiež sa nebudú pravidlá riadenia produktov aplikovať v prípadoch, kedy sa finančné nástroje distribuujú výlučne oprávneným protistranám. Pokiaľ je nejaký finančný nástroj ponúkaný alebo distribuovaný klientovi, ktorý nie je oprávnenou protistranou, pravidlá riadenia produktov zostávajú v takomto prípade zachované v plnom rozsahu.

K bodu 52

Aktualizuje sa poznámka pod čiarou.

K bodu 53 [§ 73b ods. 18 až 20]

Upresňujú sa doterajšie ustanovenia o poskytovaní investičných prieskumov. Umožňuje sa spoločná úhrada za investičný prieskum v prípade, ak sa investičný prieskum vzťahuje na emitentov, ktorých trhová kapitalizácia nepresiahla 1 miliardu Eur počas 36 mesiacov pred uskutočnením investičného prieskumu. Týmto krokom sa predpokladá zvýšenie záujmu poskytovateľov investičných prieskumov o malé a stredné spoločnosti a tým väčšia dostupnosť informácií o takýchto spoločnostiach.

K bodu 54 [§ 73d ods. 11 až 15]

Upravuje sa postup pri poskytovaní investičných služieb na diaľku (cez webové rozhrania) a telefonicky. Obchodník s cennými papiermi je povinný poskytovať všetky informácie klientom v elektronickej podobe, naďalej však neprofesionálni klienti majú právo požiadať o poskytovanie všetkých informácií v listinnej podobe.

K bodu 55 [§ 73f ods. 1]

Ide o spresnenie transpozície čl. 25 ods. 2 smernice MiFID II, týkajúci sa posúdenia schopnosti klienta znášať straty a jeho odolnosť pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadenia portfólia.

K bodu 56 [§ 73f ods. 7]

Ustanovuje sa povinnosť analyzovať náklady a prínosy výmeny finančných nástrojov pri poskytovaní investičného poradenstva a investičnej služby riadenie portfólia. Výsledkom má byť posúdenie, či prínosy výmeny finančných nástrojov prevyšujú náklady na takúto výmenu, a teda či z hľadiska klienta má takáto výmena opodstatnenie.

23

K bodom 57 a 58 [§ 73h ods. 1 písm. a)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

K bodu 59 [§ 73h ods. 1 písm. c)]

Ide o zosúladenie s článkom 25 bod 4 smernice MiFID II.

K bodu 60 [§ 73u ods. 1]

Upresňuje sa poskytovanie investičných služieb oprávneným protistranám.

K bodu 61 [§ 73v]

Vzhľadom na potrebnú podporu pre poskytovanie investičných služieb je potrebné znížiť administratívnu náročnosť spojenú s ich poskytovaním, preto sa upúšťa od niektorých povinností voči klientom v prípade, že investičné služby poskytované profesionálnym klientom, ktorí znalí problematiky, vedia posúdiť dané okolnosti, a plne rozumejú charakteristikám konkrétnych finančných nástrojov. Zostáva však povinnosť viesť záznamy o písomných žiadostiach o poskytnutie investičných služieb.

K bodu 62 [§ 74]

Obchodník s cennými papiermi je povinný spĺňať požiadavku na vlastné zdroje podľa nariadenia IFR.

K bodu 63 [§ 74b a 74c]

Ustanovuje sa rozsah a spôsob zverejňovania informácií pre niektoré kategórie obchodníkov s cennými papiermi.

Ustanovuje sa povinnosť pre obchodníkov s cennými papiermi hodnotiť primeranosť vnútorného kapitálu a likvidných aktív, okrem obchodníkov, ktorí sa považujú za malých a neprepojených.

K bodu 64 [§ 74d]

Ruší sa požiadavka na vytváranie tlmiacej rezervy vzhľadom na charakter činnosti obchodníkov s cennými papiermi.

K bodu 65 [§ 74e]

Ide o transpozíciu článku 40 smernice IFD, ktorá stanovuje, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje.

K bodu 66 [§ 74f a § 74g]

Na základe rozhodnutia môže Národná banka Slovenska vyžadovať, aby výška vlastných zdrojov presahovala hodnotu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby hospodárske cykly neviedli k porušeniu týchto požiadaviek alebo neohrozovali schopnosť tohto obchodníka postupne ukončiť alebo zastaviť výkon povolených činností riadnym spôsobom. Stanovuje sa tiež, kedy Národná banka Slovenska uloží na základe preskúmania a hodnotenia obchodníkovi s cennými papiermi osobitnú požiadavku na likviditu. Ide o transpozíciu článkov 41 a 42 smernice IFD.

24

K bodu 67 [§ 75 ods. 1]

Na účely výkonu dohľadu je obchodník s cennými papiermi povinný zdokumentovať aj systémy a postupy podľa tohto zákona a nariadenia IFR.

K bodu 68 [§ 76 ods. 8]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 69 (§ 77 ods. 2)

K bodu 69 [§ 77 ods. 2 písm. e)]

Požiadavka, aby návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy ako súčasť výročnej správy vyplývala pre obchodníkov s cennými papiermi zo smernice CRD. Smernicou IFD boli pre obchodníkov s cennými papiermi stanovené nové požiadavky na zverejnenie, pričom požiadavka návratnosť aktív, určená ako pomer čistého zisku a bilančnej sumy nie je súčasťou požiadaviek podľa smernice IFD.

K bodu 70 [§ 77 ods. 3]

Ide o transpozíciu článku 27 odsek 1 smernice IFD, ktorý ustanovuje spôsob členenia informácií uvádzaných vo výročnej správe.

K bodu 71 [§ 79b]

V súlade s nariadením o ESA´s činnosť a udelenie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ prechádza do pôsobnosti Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) s výnimkou podľa čl. 2 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v platnom znení, kedy udeľovanie povolenia poskytovateľa schváleného mechanizmu zverejňovania a poskytovateľa schváleného mechanizmu podávania správ zabezpečí príslušný orgán dohľadu (v podmienkach SR Národná banka Slovenska).

K bodu 72 [79c až 79k]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenia zákona.

K bodu 73 [§ 84 ods. 5 a 6]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na body 16 a 18 54 ods. 11 15, § 54d ods. 1 až 5)

K bodu 74 [§ 85 ods. 7]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 98

(§ 156 ods. 1).

K bodu 75

Upravuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 94 z dôvodu, že doteraz uvedený odkaz na § 2 ods. 1 písm. d) a § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nesúvisí s činnosťou kriminálnej polície a finančnej polície (operatívnych častí). V tomto prípade ide o odkaz na trestné konanie, čo je však obsiahnuté v § 110 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. k orgánom činným v trestnom konaní vykonávajúcich vyšetrovanie podľa Trestného poriadku (poznámka pod čiarou k odkazu 92).

25

K bodu 76 [§ 135 ods. 1]

Subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad Národná banka Slovenska sa rozširuje aj o investičnú holdingovú spoločnosť.

K bodom 77 a 78 [§ 135 ods. 7 až 16, § 135 ods. 17 a 18]

Nanovo sa upravuje preskúmavanie, ktoré vykonáva Národná banka Slovenska v rámci dohľadu. Preskúmavanie podľa smernice IFD je lepšie prispôsobené činnostiam a veľkosti obchodníkov s cennými papiermi než doterajšia právna úprava. Pri vykonávaní preskúmania Národná banka Slovenska zohľadňuje okrem iného aj riziká, obchodný model obchodníka s cennými papiermi alebo aj geografické umiestnenie expozícií obchodníka s cennými papiermi. Frekvenciu a rozsah preskúmavania určí Národná banka Slovenska primerane k veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti vykonávaných činností obchodníka s cennými papiermi, doterajšia právna úprava ustanovovala preskúmanie aspoň raz do roka. V rámci výkonu dohľadu Národná banka Slovenska prístup aj programom a zápisniciam zo zasadnutí predstavenstva. V rámci preskúmavania Národná banka Slovenska aspoň každé tri roky preskúma, či obchodník s cennými papiermi dodržiava požiadavky týkajúce sa povolenia používať interné modely.

K bodu 79 [§ 135a ods. 19]

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska informovať Európsky orgán dohľadu.

K bodu 80 [§ 135d]

Na účely dohľadu týkajúceho sa prudenciálnych požiadaviek na obchodníka s cennými papiermi sa definuje spolupráca medzi Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi rôznych členských štátov. Vymedzujú sa informácie, ktoré si orgány dohľadu navzájom poskytujú. Dôverné informácie možno použiť len pri výkone dohľadu a len na presne stanovené účely.

K bodu 81 [§ 138 až 142]

Nanovo sa definuje dohľad na konsolidovanom základe.

K § 138

Národná banka Slovenska je orgánom dohľadu na konsolidovanom základe alebo nad dodržiavaním súladu s kapitálovým testom skupiny, ak skupinu obchodníkov s cennými papiermi1 riadi materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike alebo ak materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi je materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, je rovnaká materská investičná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo rovnaká materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, ak je investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť založená v Slovenskej republike. Dohľad na konsolidovanom základe sa vykonáva podľa čl. 7 nariadenia IFR alebo formou súladu s kapitálovým testom skupiny podľa čl. 8 nariadenia IFR. Kapitálový test skupiny možno použiť v prípade skupinových štruktúr, ktoré sa považujú za dostatočne jednoduché. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe aj v prípade, ak materskou spoločnosťou dvoch alebo viacerých obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi je rovnaká investičná holdingová

26

spoločnosť v Európskej únii alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, a žiadnemu obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi nebolo vydané povolenie v členskom štáte, v ktorom bola zriadená investičná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak najvyššiu celkovú hodnotu aktív má obchodník s cennými papiermi.

K § 139

Ak dvaja alebo viacerí obchodníci s cennými papiermi alebo zahraniční obchodníci s cennými papiermi, ktorí sú dcérskymi spoločnosťami rovnakej materskej spoločnosti, ktorá má ústredie v štáte, ktorý nie je členským štátom a nepodliehajú účinnému dohľadu na úrovni skupiny, Národná banka Slovenska preverí, či obchodník s cennými papiermi podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný dohľadu na konsolidovanom základe. Pokiaľ uvedený dohľad nie je rovnako účinný, Národná banka Slovenska zahrnie takéhoto obchodníka do výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.

K § 140

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe v prípade vzniku kritickej situácie informovať Európsky orgán dohľadu, Európsky výbor pre systémové riziká a príslušné orgány o vzniknutej situácii.

K § 141

Stanovuje sa povinnosť Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe zriadiť kolégium orgánov dohľadu na účely zákonom stanovených úloh.

K § 142

Definuje sa spolupráca Národnej banky Slovenska v rámci výkonu dohľadu na konsolidovanom základe s príslušnými orgánmi dohľadu, ktoré zapojené do kolégia a výmena informácií medzi nimi. Ustanovuje sa, v ktorých prípadoch je Národná banka Slovenska povinná rokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, napr. v prípadoch udeľovania závažnej sankcie, ide o sankcie, ktoré nemajú charakter formálnych porušení.

K bodu 82 [§ 143b písm. b)]

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 83 [§ 143e ods. 13]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na zmeny v požiadavke na vlastné zdroje (bod 62 - § 74)

K bodu 84 [§ 143i ods. 5]

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 85 [§ 144 ods. 1]

Ide o transpozíciu článku 38 smernice IFD. Národnej banke Slovenska sa ukladá právomoc v rámci výkonu dohľadu uložiť obchodníkovi opatrenia na nápravu alebo sankcie aj v prípade, ak je preukázané, že obchodník s cennými papiermi počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pravdepodobne nedodrží ustanovenia zákona o cenných papieroch alebo nariadenia IFR.

K bodu 86 [§ 144 ods. 1 písm. b)]

27

Spresňuje sa, že v rámci opatrení, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pri porušení tohto zákona, môže od obchodníka žiadať predloženie plánu na jeho ozdravenie do jedného roka a stanoviť lehotu na jeho realizáciu.

K bodu 87 [§ 144 ods. 1 písm. m)]

Ide o transpozíciu čl. 39 ods. 2 písm. a) smernice IFD, v zmysle ktorej môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, aby upravil výšku vlastných zdrojov a likvidné aktíva v prípade významných zmien v jeho obchodnej činnosti.

K bodom 88 a 90 [§ 144 ods. 1 písm. o) a § 144 ods. 1 písm. ac)]

Ide o transpozíciu článku 39 odsek 2 písmená f) a d) smernice IFD, ide o rozšírenie sankčných ustanovení.

K bodu 89 [§ 144 ods. 1 písm. p) a q)]

Legislatívno-technická zmena v nadväznosti na bod 62 (§ 74).

K bodu 91 [§ 144 ods. 1 písm. ae) až ag)]

Sankčné ustanovenia sa rozširujú o ďalšie opatrenia v rámci dohľadu, a to obmedziť alebo zakázať rozdeľovanie výnosov alebo vyplácanie úrokov akcionárom obchodníka s cennými papiermi alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak sa na toto obmedzenie alebo zákaz nevzťahuje zákon č. 371/2014 Z. z., uložiť obchodníkovi s cennými papiermi osobitné požiadavky na likviditu alebo uložiť obchodníkovi s cennými papiermi zníženie rizík bezpečnosti sietí a informačných systémov s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť, integritu a dostupnosť ich procesov, údajov a aktív.

K bodu 92 [§ 144 ods. 3]

Spresňuje sa právomoc Národnej banky Slovenska ukladať opatrenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov len v tých prípadoch, pokiaľ je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad poskytovateľom služieb vykazovania údajov. Pozri tiež bod 71 (§ 79b).

K bodu 93 [§ 144 ods. 7]

Ustanovuje sa Národnej banke Slovenska ukladať sankcie za porušenie zákona členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi investičnej holdingovej spoločnosti alebo odvolať z funkcie člena riadiaceho orgánu investičnej holdingovej spoločnosti, nakoľko prestala byť dôveryhodnou.

K bodu 94 [§ 144 ods. 14]

Legislatívno-technická zmena, spresnenie vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 95 144 ods. 29)

K bodu 95 [§ 144 ods. 29]

Ide o transpozíciu článku 20 odsek 3 smernice IFD, ktorý ustanovuje, v ktorých prípadoch sa zverejňujú informácie o uložených opatreniach na nápravu a pokutách anonymne.

K bodu 96 [§ 144 ods. 37 a 38]

Ukladá sa povinnosť Národnej banke Slovenska oznámiť Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) informáciu o uložení každej sankcie, o každom opravnom

28

prostriedku uplatnenom proti rozhodnutiu o uložení týchto sankcií a o rozhodnutí o opravnom prostriedku za porušenie požiadaviek v oblasti prudenciálneho dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

K bodu 97 [§ 146a ods. 2]

Legislatívno-technická zmena, zosúladenie s nariadením ESA´s v nadväznosti na bod 71 (§ 79b).

K bodu 98 [§ 147 ods. 3]

V súlade s novými prudenciálnymi požiadavkami kladenými na obchodníka s cennými papiermi sa vypúšťajú obsolentné ustanovenia týkajúce sa dôvodov na zavedenie nútenej správy.

K bodu 99 [§ 156 ods. 1 písm. a) a b)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvody ako pokles vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi pod úroveň základného imania ako aj dôvod, keď vlastné zdroje obchodníka s cennými papiermi klesnú pod úroveň 25% jeho vlastných zdrojov a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka.

K bodu 100 [§ 156 ods. 2 písm. e)]

Navrhuje sa vypustiť z dôvodov na odobratie povolenia na poskytovanie investičných služieb dôvod dosiahnutia straty vo výške presahujúcej 50% základného imania v jednom roku alebo 10% v troch po sebe nasledujúcich rokoch, a to z dôvodu prudenciálnych a dohľadových požiadaviek zadefinovaných smernicou IFD, ktoré majú preventívny charakter. V rámci dohľadu Národná banka Slovenska prijíma včasné opatrenia na riešenie nedostatkov v činnosti obchodníka. Naviac tento dôvod limituje obchodníkov s cennými papiermi napr. pri možnej expanzii a rozvoji podnikania.

K bodu 101 [§ 156 ods. 2 písm. f)]

Spresňuje sa poznámka pod čiarou k odkazu.

K bodu 102 [§ 156 ods. 2 písm. h)]

Ide o spresnenie transpozície článku 8 písm. d) smernice MiFID II, podľa ktorého príslušný orgán môže odňať povolenie vydané investičnej spoločnosti (v podmienkach SR obchodník s cennými papiermi), ak takáto investičná spoločnosť závažne a systematicky porušovala ustanovenia prijaté podľa tejto smernice alebo nariadenia MiFIR upravujúce podmienky činnosti investičných spoločností.

K bodu 103 [§ 156 ods. 3]

Nakoľko sa z rozsahu smernice MiFID II vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti, ako aj ustanovenia týkajúce sa odobratia povolenia na poskytovanie služieb vykazovania údajov navrhuje sa vypustiť príslušné ustanovenie zákona.

K bodu 104 [§ 157 ods. 1]

29

Ide o transpozíciu článku 29 odsek 2 smernice IFD. Obchodník s cennými papiermi v prípade ukončenia alebo zastavenia svojej činnosti venovali pozornosť požiadavkám a potrebným zdrojom, ktoré sú realistické.

K bodu 105 [§ 158 ods. 7]

V nadväznosti na zmenu definície „úverovej inštitúcie“ (v podmienkach SR ide o banku) je uvedené ustanovenie obsoletné.

K bodu 106 [§ 173 zf]

Spresňuje sa, že výnimka udelená obchodníkovi s cennými papiermi Národnou bankou Slovenska podľa doterajšieho § 54 ods. 12 druhej vety zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona. Obchodníkovi s cennými papiermi so základným imaním 125 000 eur, ktorý mal povolenie na poskytovanie investičných služieb podľa doterajšieho znenia § 54 ods. 12 zostane povolenie na poskytovanie investičných služieb a bude mať voľbu buď navýšiť počiatočný kapitál na 730 000 eur (ak bude chcieť vykonávať aj pôvodné činnosti podľa § 54 ods. 12 druhá veta) alebo navýšiť počiatočný kapitál na 150 000 eur a vykonávať investičné služby v pôvodnom rozsahu (ale bez oprávnení podľa pôvodného § 54 ods. 12 druhá veta) alebo nenavýšiť počiatočný kapitál a poskytovať investičné služby podľa § 54 ods. 13 (obchodník s cennými papiermi s počiatočným kapitálom 75 000 eur). Ustanovenie sa netýka povolenia na poskytovanie investičných služieb, ktoré ostáva obchodníkovi s cennými papiermi zachované.

K bodom 107 a 108 [Príloha]

Legislatívno-technická úprava názvu smernice v nadväznosti na zmeny článku 62 smernice IFD a dopĺňa sa transpozičná príloha o smernice, ktoré sa týmto návrhom zákona transponujú do slovenského právneho poriadku.

30

K Čl. II – zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách

K bodom 1, 14 a 15 [poznámka pod čiarou k odkazu 1ab, § 114b ods. 3 a siedmy bod prílohy]

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 o prudenciálnom dohľade nad investičnými spoločnosťami (IFD) okrem ďalších zmien zužuje pôsobnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami a o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES. Z názvu tejto smernice sa tak po novom vypúšťa charakteristický rys, že sa vzťahuje na investičné spoločnosti. Po novom tak ide len o smernicu o prístupe k činnostiam úverových inštitúcií a o prudenicálnom dohľade nad úverovými inštitúciami. Súvisiace nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 o prudenciálnych požiadavkách na investičné spoločnosti (IFR) v rovnakom duchu mení rozsah pôsobnosti a názov pôvodného nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, v ktorom sa opäť zužuje pôsobnosť nariadenia (EÚ) č. 575/2013 len na úverové inštitúcie. Tieto zmeny pôsobnosti a názvu smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zapracované do príslušných ustanovení zákona o bankách úprava poznámky pod čiarou, § 114b ods. 3 a do transpozičnej prílohy k zákonu o bankách.

K bodu 2, 3, 4 a 9 [§ 2 ods. 2, 16 a 17, § 3 ods. 4 a § 50 ods. 7]

Na základe zmeny definície úverovej inštitúcie v nariadení (EÚ) č. 575/2013 je nutné upraviť aj definíciu banky v zákone o bankách. Najväčšie investičné spoločnosti, ktoré poskytujú kľúčové služby pre veľkých klientov a služby investičného bankovníctva (obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi alebo upisovanie finančných nástrojov alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku), majú obchodné modely a rizikové profily, ktoré podobné významným úverovým inštitúciám. Ich činnosti ich vystavujú kreditnému riziku, najmä vo forme kreditného rizika protistrany, ako aj trhovému riziku pre pozície, do ktorých vstupujú na vlastný účet, a to bez ohľadu na to, či súvisia s klientom, alebo nie. Ako také predstavujú vzhľadom na svoju veľkosť a systémový význam riziko pre finančnú stabilitu. Na tieto investičné spoločnosti by sa preto malo vzhľadom na skutočnosť, že sa stanú úverovými inštitúciami, naďalej vzťahovať nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a smernica 2013/36/EÚ a dohľad zo strany príslušných orgánov vrátane dohľadu Európskej centrálnej banky, ktorá je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zodpovedná za úverové inštitúcie. Tým sa zabezpečí, že prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami sa vykonáva jednotným a účinným spôsobom a že jednotný súbor pravidiel pre finančné služby sa uplatňuje rovnakým spôsobom pre všetky úverové inštitúcie vzhľadom na ich systémový význam. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži a znížiť riziká obchádzania by sa príslušné orgány mali usilovať zabrániť situáciám, v ktorých by potenciálne systémové skupiny štruktúrovali svoje činnosti tak, aby neprekročili prahové hodnoty stanovené v článku 4 ods. 1 bode 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a obišli tak povinnosť žiadať o povolenie ako úverová inštitúcia podľa článku 8a smernice 2013/36/EÚ.

Na základe vyššie uvedených dôvodov o bankové povolenie bude musieť požiadať aj obchodník s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktorý sa tak po udelení bankového povolenia Národnou bankou Slovenska stane bankou, na ktorú sa bude vzťahovať celá smernica 2013/36/EÚ (tzn. podľa § 2 ods. 17 tie ustanovenia zákona o bankách, ktoré transponujú smernicu 2013/36/EÚ), ako aj nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Budú tak existovať dva typy bánk. Prvým typom bude banka, ktorá bude mať v bankovej licencii povolenie na prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov z týchto návratných zdrojov. Druhým novým typom banky bude banka, ktorá bude spĺňať

31

požiadavky, ktoré uvedené v čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom táto banka môže, ale nemusí mať v bankovom povolení prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov. V súlade so zámerom nariadenia (EÚ) č. 575/2013 tak prijímanie vkladov od verejnosti a poskytovanie úverov nebude nevyhnutnou požiadavkou, aby sa spoločnosť považovala za banku. Naďalej zostáva definičným znakom banky držba bankovej licencie, právna forma akciovej spoločnosti a sídlo v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti sa dopĺňa nový odsek 16, ktorým sa upravuje nové označenie „investičná banka“ pre banku, ktorá spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a má bankové povolenie len na poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch. Zároveň sa upravuje ochrana názvu „investičná banka“. Čo sa týka zapisovania označenia „investičná banka“ alebo jeho prekladu ako súčasti obchodného mena do obchodného registra, príslušný registrový súd pri vybavovaní takéhoto návrhu na zápis v rozsahu údajov o obchodnom mene nevykonáva preventívnu materiálnu kontrolu. V prípade, ak dôjde k neoprávnenému používaniu označenia „investičná banka“ v obchodnom mene, Národná banka Slovenska môže takejto osobe uložiť opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu a pokutu podľa novelizovaného ustanovenia § 50 ods. 7.

Doplnením nového odseku do § 3 sa ustanovuje, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať investičné služby, investičné činnosti a vedľajšie služby podľa § 6 zákona o cenných papieroch, ak zároveň spĺňa podmienky podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia 2013/575/EÚ.

K bodu 5 [§ 7b]

Ide o transpozíciu čl. 8a smernice 2013/36/EÚ. Upravuje sa situácia, ak obchodník s cennými papiermi prekročí hranicu 30 mld. eur a musí požiadať o udelenie bankového povolenia podľa § 7. Počas doby rozhodovania o žiadosti o bankové povolenie podľa § 7 môže tento obchodník s cennými papiermi oprávnene podnikať podľa svojej platnej licencie na vykonávanie investičných činností. Odsek 3 upravuje situáciu, kedy obchodníkovi s cennými papiermi z dôvodu dlhodobého zníženia jeho celkových aktív pod 30 mld. eur bolo Národnou bankou Slovenska odobraté bankové povolenie podľa § 63 ods. 1 písm. h), avšak tento obchodník s cennými papiermi opätovne prekročil svojimi celkovými aktívami hranicu 30 mld. eur a je povinný opätovne žiadať o bankovú licenciu. V takomto prípade Národná banka Slovenska zabezpečí, aby konanie o udelení takéhoto opätovného bankového povolenia bolo čo najjednoduchšie a aby sa zohľadnili všetky informácie a doklady prikladané k žiadosti o udelenie predchádzajúceho bankového povolenia, ak použiteľné na udelenie takéhoto povolenia.

K bodu 6 [§ 20c ods. 8]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 9 IFD (novelizovaný čl. 21a ods. 5 písm. b) smernice 2013/36/EÚ) v súčinnosti so zmenami v čl. 4 ods. 1 bod 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

K bodu 7 [§ 33e ods. 3]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 133 ods. 7 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa určovania vankúša na krytie systémového rizika.

K bodu 8 [§ 33g ods. 1]

Z dôvodu predchádzania aplikačných problémov sa v súlade s čl. 136 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ precizuje ustanovenie týkajúce sa štvrťročného posudzovania miery cyklického systémového rizika a primeranosti miery proticyklického kapitálového vankúša. Na základe

32

tohto posúdenia a podľa potreby Národná banka Slovenska stanoví mieru proticyklického kapitálového vankúša.

K bodom 10 a 11 [§ 50 ods. 8 a 23)]

Legislatívno-technické zmeny v odseku 8 súvisia s doplnením odseku 23, ktorý je transpozíciou čl. 62 bod 13 IFD (nový čl. 66 ods. 1 písm. aa) smernice 2013/26/EÚ) a umožňuje sa ním Národnej banke Slovenska uložiť nápravné opatrenia a sankcie pre obchodníka s cennými papiermi, ktorý spĺňa kritériá podľa čl. 4 ods. 1 bod 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, dosiahol prahovú hodnotu 30 mld. eur a nepodal žiadosť o bankové povolenie.

K bodu 12 [§ 63 ods. 1 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenami úvodnej vety v § 2 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 13 [§ 63 ods. 1 písm. h)]

Ide o transpozíciu čl. 62 bod 7 IFD (čl. 18 nové písmeno aa) smernice 2013/36/EÚ). Dopĺňa sa nový dôvod na odobratie bankového povolenia, ktorým je neplnenie definičného znaku, t. j. pokles výšky aktív pod prahovú hodnotu uvedenú v nariadení (EÚ) č. 575/2013 za obdobie piatich po sebe nasledujúcich rokov.

K bodu 16 [deviaty bod prílohy]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu, ktorá bola transponovaná do zákona o bankách.

33

K Čl. III – zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov

K bodom 1 a 8 [§ 4 ods. 15, § 58 ods. 1]

V nadväznosti na zmeny smernice 2019/2177, z ktorej rozsahu sa vypúšťa udeľovanie povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti a táto právomoc prechádza na Európsky orgán dohľadu, je potrebné vykonať primerané úpravy v zákone o burze cenných papierov.

K bodu 2 [§ 57a ods. 1]

Obmedzenia na veľkosť čistej pozície sa vzťahujú na poľnohospodárske komoditné deriváty a kritické a významné komoditné deriváty. Za kritické alebo významné komoditné deriváty sa považujú tieto deriváty v prípade prekročenia otvoreného záujmu 300 000 lotov v priemere za rok.

K bodu 3 [§ 57a ods. 2]

Ustanovujú sa výnimky z obmedzenia pozícií.

K bodu 4 [§ 57a ods. 4 a 5]

Obmedzenia pozícií sa určia pre kritické alebo významné komoditné deriváty, a to vždy, keď dôjde k významnej zmene na trhu vrátane významnej zmeny doručiteľnej ponuky alebo čistých otvorených pozícií.

K bodu 5 [§ 57a ods. 8 až 10]

Obmedzenia pozícií bude určovať ten orgán dohľadu, ktorý dohliada na obchodné miesto s najväčším objemom obchodov s daným derivátovým nástrojom. Takýto orgán dohľadu je centrálnym orgánom dohľadu, obmedzenie pozícií ktorým sa bude aplikovať na všetky ostatné obchodné miesta s daným derivátovým nástrojom. Organizátori obchodného miesta majú získavať informácie o pozíciách držaných v komoditných derivátoch.

K bodu 6 [§ 57b ods. 1 písm. b)]

Spresňujú sa výnimky z hlásenia pozícií, ktoré sa nevzťahuje na vybrané cenné papiere, ktoré sa týkajú komodít alebo podkladovým aktívom sú vybrané komodity.

K bodu 7 [§ 57b ods. 3]

Ustanovuje sa, že úplný zoznam pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo v emisných kvótach alebo v ich derivátoch je obchodník s cennými papiermi povinný poskytnúť centrálnemu orgánu dohľadu, t. j. tomu orgánu, ktorý dohliada nad obchodným miestom s najväčším objemom obchodov v danom deriváte.

34

K Čl. IV – zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena, doplnenie nariadenia IFR do poznámky pod čiarou.

K bodu 2 [§ 1 ods. 3 písm. h)]

Navrhuje sa subjekty, s ktorými Národná banka Slovenska spolupracuje, rozšíriť aj o Európsku komisiu. Uvedená spolupráca je taktiež zakotvená v práve EÚ.

K bodom 3 a 4 [§ 1 ods. 3 písm. i) a § 37 ods. 1 písm. a)]

Nahradenie predkladania Správy o stave a vývoji finančného trhu predkladaním Správou o finančnej stabilite v rovnakej frekvencii vychádza z aplikačnej praxe. Správa o finančnej stabilite predstavuje hlavnú publikáciu Národnej banky Slovenska v oblasti vyhodnocovania aktuálnych trendov a rizík na slovenskom finančnom trhu. Jej vydávanie je v súlade s medzinárodnou praxou v krajinách EÚ. Naopak, Správa o stave a vývoji finančného trhu má všeobecný štatistický charakter a informácie v nej obsiahnuté sa do veľkej miery prekrývajú s informáciami zverejnenými vo verejne dostupných databázach. Vydávania štatistických správ centrálnymi bankami v EÚ je ojedinelé.

Dôležitosť Správy o finančnej stabilite potvrdzuje aj aktívny záujem poslancov NR SR o analýzy, ktoré v nej publikované a to napriek tomu, že nie je oficiálne predkladaná na rokovania. Tak na rokovaniach Výboru pre financie a rozpočet, ako aj na rokovaniach pléna NR SR, sa diskusie výrazne viac sústredili na aktuálne riziká analyzované v Správe o finančnej stabilite, než na štatistické prehľady publikované v Správe o stave a vývoji finančného trhu.

K bodom 5 a 6 [Príloha]

Z Prílohy sa vypúšťajú smernice, ktoré nie účinné a Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa smernicou IFD.

35

K Čl. V – zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu

K bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)]

Ide o transpozíciu článku 63 smernice IFD, ktorá mení Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, ktorá je transponovaná do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o riešení krízových situácií“). V nadväznosti na zmeny vyvolané smernicou IFD, hlavne požiadavky zmeny základného imania na počiatočný kapitál je potrebné reflektovať na uvedenú zmenu aj zmenou ustanovenia zákona o riešení krízových situácií a tiež je potrebná v tejto nadväznosti aj úprava poznámky pod čiarou k odkazu 5.

K bodu 2 [Príloha]

Dopĺňa sa transpozičná príloha o smernicu IFD.

36

K Čl. VI – zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve

K bodom 1, 3 a 26 [§ 7 ods. 3, § 9 ods. 3 a § 168 ods. 4]

Dňom 1. 11. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zmenil postup prideľovania a oznamovania identifikačného čísla pre právnické osoby a podnikateľov. Vzhľadom na to, že aktuálne sa IČO prideľuje pri zápise spoločnosti do OR SR, návrh za cieľ zosúladenie textu zákona v súvislosti so zmenou úpravy prideľovania IČO. Ako vyplýva z už uvedeného, návrh na zápis spoločnosti (poisťovne) do OR SR sa podáva až po udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, teda IČO budúcej poisťovne nebude môcť byť náležitosťou žiadosti o udelenie poisťovacej licencie. To isté platí aj pri zápise zaisťovne.

K bodom 2 a 4 [§ 7 ods. 9 a § 9 ods. 9]

V reakcii na nárast cezhraničného vykonávania poisťovacej a zaisťovacej činnosti sa v súlade s článkom 2 bod 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2177, ktorý novelizuje smernicu Solventnosť II zavádza oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska (NBS). Ak v procese udeľovania povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti NBS zistí, že časť činnosti bude vykonávaná v inom členskom štáte a tieto činnosti budú pravdepodobne relevantné pre trh tohto hostiteľského členského štátu, oznámi túto skutočnosť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského štátu.

K bodu 5 [§ 16 ods. 6]

Ide o legislatívno-technickú úpravu, nakoľko sa skratka pre Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov zavádza už v § 7, vypúšťa sa v § 16 ods. 6.

K bodom 6 a 7 [§ 16 ods. 9 až 11 a § 17 ods. 11]

V súlade s článkom 2 bod 3 smernice 2019/2177 sa stanovuje povinnosť NBS oznámiť Európskemu orgánu dohľadu a príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského zhoršenie finančného stavu alebo vznik iných rizík, ktoré predstavuje poisťovňa alebo zaisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území hostiteľského členského štátu. V prípade absencie dohody s príslušným orgánom dohľadu členského štátu sa stanovuje možnosť požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu a ak nedôjde k náprave zistených nedostatkov predložiť žiadosť o vytvorenie platformy spolupráce.

K bodu 8 [§ 21 ods. 8 a 9]

S cieľom zlepšenia výmeny informácii pri cezhraničnom vykonávaní poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti sa stanovuje možnosť informovať orgán dohľadu domovského členského štátu o skutočnosti, že poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu porušuje práva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

K bodu 9 [§ 70 ods. 1]

Týmto ustanovením sa upresňuje, že vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou je okrem poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne povinná aj poisťovňa z iného členského štátu, ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva poisťovaciu činnosť na základe tzv. jednotného európskeho pasu.

37

K bodu 10 [§ 72 ods. 3 písm. d)]

V zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. V rámci výkonu správy daní však nie každé konanie správcu dane musí skončiť vydaním rozhodnutia. V takomto prípade by poisťovne mohli, podľa súčasného znenia ustanovenia § 72 ods. 3 písm. d), odmietnuť poskytnúť akékoľvek informácie a správca dane by musel začať daňové konanie, aby získal požadované informácie, čo by zbytočne zaťažovalo daňové subjekty a aj správcu dane.

K bodu 11 [§ 73 ods. 1]

V súlade s článkom 74 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Smernica Solventnosť II) sa vyžaduje, aby poisťovne, ktoré vykonávajú činnosti životného aj neživotného poistenia, tieto činnosti organizovali takým spôsobom, aby činnosť životného poistenia bola oddelená od činnosti neživotného poistenia. Ochrana poistníkov sa teda zabezpečiť napr. oddelenými kapitálovými požiadavkami, vedením oddelenej správy a oddelenej analytickej evidencie a oddelením údajov účtovnej závierke. Uvedená smernica však nepožaduje aj personálne oddelenia zamestnancov vykonávajúcich činnosti v oblasti životného a neživotného poistenia.

K bodu 12 [poznámka pod čiarou k odkazu 45]

Upresňuje sa znenie poznámky pod čiarou k odkazu 45.

K bodu 13 [§ 77 ods. 1 písm. e)]

Konkretizuje sa osobitný predpis, na ktorý sa ustanovenie odvoláva t. j. zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 14 [§ 77 ods. 1 písm. v)]

Rozširuje sa požiadavka na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, pretože podľa platného znenia zákona o poisťovníctve nie je možné previesť poistný kmeň samostatne na základe predchádzajúceho súhlasu NBS, a to bez prevodu podniku alebo časti podniku, v zmysle § 156 zákona o poisťovníctve.

K bodu 15 [§ 77 ods. 2 písm. p)]

V nadväznosti na bod 14 sa ustanovujú podmienky, ktoré musia byť splnené na vydanie predchádzajúceho súhlasu NBS na prevod poistného kmeňa, jeho časti, zaistného kmeňa alebo jeho časti.

K bodu 16 [§ 77 ods. 3]

V prípade predaja podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia vždy dochádza k prevodu buď celého poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti, a preto je potrebné posúdiť aj informácie a doklady súvisiace s týmto prevodom. Ak by nedochádzalo k prevodu kmeňa predchádzajúci súhlas NBS by bol zbytočný.

K bodu 17 [§ 77 ods. 7]

38

Z dôvodu právnej jednoznačnosti sa upravuje znenie § 77 ods. 7, že právomoc Národnej banky Slovenska neudeliť predchádzajúci súhlas sa okrem podmienok uvedených v odseku 2 vzťahuje aj na nesplnenie podmienok uvedených v odsekoch 3 až 5.

K bodu 18 [§ 77 ods. 9 písm. e)]

Ustanovuje sa osoba, ktorá je povinná podať žiadosť na predchádzajúci súhlas NBS v prípade prevodu poistného, resp. zaistného kmeňa alebo jeho časti v súvislosti s rozšírením ustanovenia o predchádzajúcom súhlase NBS v bode 14.

K bodu 19 [§ 77 ods. 20]

Vzhľadom na to, že na nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, doplnením tohto ustanovenia sa obmedzuje výkon hlasovacieho práva do doby, kým Národná banka Slovenska tento súhlas neudelí.

K bodu 20 [§ 79 ods. 26 písm. b)]

Z aplikačnej praxe NBS vyplýva, že za účelom efektívnej výmeny informácií získaných NBS v rámci výkonu dohľadu je potrebné rozšíriť výmenu informácií nielen s orgánmi dohľadu členských štátov, ale aj ostatných štátov.

K bodu 21 [§ 79 ods. 26 písm. i)]

V rámci svojej činnosti vykonáva NBS dohľad nad poisťovňami, pričom získava informácie, ktoré môžu mať vplyv aj na kontrolu plnenia povinností daňovými subjektmi napríklad v oblasti tvorby technických rezerv. Je preto nevyhnutné, aby takéto informácie mohla poskytovať správcovi dane, ktorý ich môže využiť pri svojej činnosti.

K bodu 22 [§ 97 ods. 1]

V zmysle článku 2 bod 4 smernice 2019/2177 sa stanovuje, že orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu informuje o žiadosti o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu aj Európsky orgán dohľadu.

K bodu 23 [§ 143 ods. 5]

Stanovuje sa povinnosť, aby NBS informovala Európsky orgán dohľadu o všetkých žiadostiach týkajúcich sa využívania alebo zmeny vnútorného modelu. Národná banka Slovenska môže zároveň požiadať Európsky orgán dohľadu o technickú pomoc.

K bodom 24 a 25 [§ 156 ods. 1 a § 157 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu v bode 14, ktorou sa rozširuje potreba predchádzajúceho súhlasu NBS, prepojením nového ustanovenia § 77 ods. 1 písm. v) na § 156 a 157.

39

Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť v súlade so smernicou IFD, smernicou 2019/2177 a smernicou 2020/1504 a to od 26. júna 2021, okrem čl. VI, ktorý nadobúda účinnosť 30. júna 2021, čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 10. novembra 2021, čl. I bodov 1, 4, 10, 24, 71, 72 a 103 a čl. III bodov 1 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022, čl. I bodov 5, 6, 13, 51, 53, 54, 60, 61 a 97 a čl. III bodov 2 až 7, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2022.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. februára 2021.

Igor M a t o v i č v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Eduard H e g e r v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 371/2014, dátum vydania: 20.12.2014

44

 

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa do slovenského prá vneho poriadku zavádza nový zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako iniciatívny materiál.

 

Cieľom návrhu nového zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 ktorou sa stanovuje rá mec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len 'smernica BRRD ') a niektoré ustanovenia Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len 'dohoda'). Smernica BRRD sa spolu s dohodou implementuje novým zákonom o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica BRRD sa implementuje ďalej novelou ustanovení zá kona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investič ných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

 

Cieľom implementácie smernice BRRD je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančn ú krízu. Finančná kríza preukázala značný rozsah a rôznu podobu rizík na finančnom trhu, kde komplexnosť vzájomných prepojení vytvára pri zlyhaní jednej finančnej inštitúcie možnosť vzniku systémovej krízy, ktorá sa môže preniesť na celý finančný systém.

 

Prioritou navrhovaného zákona je zaviesť do praxe efektívny systém krízového manažmentu vytvorený smernicou BRRD pre zapracovanie vo všetkých členských štá toch EÚ. Tento systém umožní riešenie krízových situácií finančných inštitúcií bez ohrozenia stability finančných trhov a zaistí kontinuitu základný ch finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Systém krízového manažmentu pozostáva z troch fáz, pričom v prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon zavádza povinnosti finančn ých inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. V druhej fáze nový zá kon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov. Tretia fáza stanovuje spoločné parametre na spustenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v prípade, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitú cie v primeranom časovom rámci. Nový zákon určuje novú inštitúciu, radu pre riešenie krízových situácií, ktorá bude vykonávať právomoci pri riešení krízových situácií finančný ch inštitúcií. Zavedením uvedeného systému sa zníži riziko zlyhania finančných inštitúcií a zlepší sa schopnosť včas identifikovať a predchádzať možným krízovým situáciám.

 

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraný ch vplyvov.

 

Tretia fáza mechanizmu riešenie krízových situácií (rezolučné konanie upravené v § 32 až 71 a s ním spojené kompetencie Rady pre riešenie krízových situácií upravené v § 9 až 13) predstavujú zásah do vlastníckych práv, ktorý pod ľa návrhu zákona možné vykonať len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (§ 32). Konanie sa začne len ak neexistujú iné opatrenia, ktoré by v primeranom čase umožnili predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Cieľom rezolučného konania je zachovať kritické funkcie banky a predísť negatívnym následkom zlyhania banky na finančnú stabilitu Slovenskej republiky (§1 ods. 2). Primeranú náhradu pre vlastníkov zaručuje princíp, podľa ktorého sa môže rezolučné konanie začať len pokiaľ jeho v ýsledok bude pre dotknutých vlastníkov lepší, ako by sa dosiahol v bežnom konkurznom konaní. Za týmto účelom Rada zaistí vykonanie ocenenia majetku banky pred začatím rezolučného konania a po jeho skončen í a porovnanie s výsledkom konkurzu (§55 a 77). Ak by na základe porovnania ocenení bolo zrejmé, že v konkurznom konaní by dotknutí vlastníci získali viac, rozdiel sa doplatí z národného rezolučného fondu (§78).

 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

 

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, z ....2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Termín začatia a ukončenia PPK: -

 

A.2. Vplyvy:

 

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v ka ždej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

 

A.3. Poznámky

 

Návrh zákona predpokladá v prípade systémovej krízy ako hraničnú alternatívu možnosť využitia doplnkových zdrojov financovania v podobe vládnych stabilizačných opatrení, resp. využitia finančný ch prostriedkov štátneho rozpočtu na záchranu upadajúcich finančných inštitúcií. Odhad potenciálnych dopadov však v súčasnosti nie je možné vykonať z dôvodu veľkého množstva faktorov, ktor é môžu reálne ovplyvniť výšku potenciálne poskytnutej pomoci štátu – ide napríklad o veľkosť vybranej inštitúcie, príslušnosť vybranej inštitúcie k bankovej skupine, výška strá t vybranej inštitúcie, výška strát bankovej skupiny, podiel odvedených príspevkov vybranej inštitúcie ...

 

A.4. Alternatívne riešenia

 

A.5. Stanovisko gestorov

-

 

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

 

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahrani čných bánk (spolu 27) a obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (spolu 14)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavádza sa rámec na postup pre riešenie krízových situácií pre banky a obchodníkov s cennými papiermi ktorý upravuje podmienky vypracovania plánov pre riešenie krízových situácií, zriadenie a pô sobnosť rady pre riešenie krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať. 3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Účelom je zabezpečiť výkon primárnych funkcií vybranej inštitú cie, ktorej krízová situácia sa rieši a predchádzať tak vzniku nepriaznivých vplyv, ktoré by mohli narúšať finančnú stabilitu Slovenskej republiky, ochraňuje verejné financie stanovení m hierarchie, kde akcionári a veritelia znášajú straty ako prví a v neposlednom rade zabezpečuje ochranu vkladateľov a ochranu finančných prostriedkov.

 

 

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

 

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

 

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatí vne akty:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (E Ú) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgá n dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺň a rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktor ým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. jú la 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. jú na 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,

 

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Euró pska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),

 

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup rieš enia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízov ých situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.07.2014),

 

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zruš ení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014).

 

2.nelegislatí vne akty:

 

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Euró pskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

 

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ je stanovená do 31.12. 2014.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená bezodkladne.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o banká ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenný ch papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

 

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

Osobitná čas ť

 

K Èl. I

 

Prvá časť

 

K § 1

Predmetom n ávrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinné riešenie situácií zlyhávajúcich alebo potenciálne zlyhávajúcich finančn ých inštitúcií. V ustanovení § 1 sa upravujú všeobecné pravidlá postupu pri riešení krízových situácií inštitúcií na finančnom trhu v Slovenskej republike. Ïalšou oblasťou, ktorú n ávrh zákona upravuje je vypracúvanie a schvaľovanie plánov pre riešenie krízových situácií radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'rada”), zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatren í rady pri riešení krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'národný fond”). Ustanovenie určuje ciele zákona a stanovuje vybrané inštitúcie alebo osoby, ktorých práva a povinnosti sa zákonom upravujú

 

K § 2

V ustanoven í sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich apliká cií. V tomto ustanovení sú okrem iného definované vybran é inštitúcie a osoby finančného trhu, definuje sa samotný pojem 'krízová situácia', ďalej opatrenia finančného trhu, orgány dohľadu a rezolučné orgány a mechanizmy financovania systémov. Platí, že rozsah činností vykonávanými osobitnými organizačnými útvarmi Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií upravuje vnútorný predpis dotknutý ch inštitúcií a nie je legislatívne upravený v predmetnom návrhu zákona.

 

Druhá časť

 

K § 3 až 5

V predmetný ch ustanoveniach sa vymedzuje zriadenie, zloženie a pôsobnosť rady. Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ïalší š tyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky a deviatym členom je riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Predsedom rady je štátny tajomník. Rada na svoje fungovanie nemá plánované žiadne príjmy ani výdavky. Všetky náklady sú visiace s činnosťou rady budú preplatené Národnou bankou Slovenska. Toto sa však nevzťahuje na samotné rezolučné konanie (oceňovanie, zriadenie preklenovacej inštitúcie, činnosť správcov), kde všetky s úvisiace náklady hradí dotknutá vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15.mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, rada vypracováva a schvaľ uje plány pre riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a vedie rezolučné konanie. V zmysle tohto návrhu sa určuje hospodárenie rady s finančnými prostriedkami. V tomto ustanovení sú ďalej definované činnosti rady, a to najmä vydávanie metodologických usmernení a odporúčaní , schvaľovanie štatútu rady, spolupráca s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí , spolupráca s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu a zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti riešenia krízových situácií. Rada musí vykonávať činnosť nestranne a nezávisle. Èlenovia rady musia vykonávať rozhodnutia na vysokej odbornej úrovni. Nakoľko nominovanými členmi rady budú len vysokopostavení zamestnanci Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska, podmienka odbornej spôsobilosti bude splnená automaticky, a to aj bez spresnenia v zákon e. Zároveň predmetné paragrafy definujú spôsob zániku funkcie člena rady.

 

K § 6

Predmetný paragraf upravuje rokovanie a rozhodovanie rady. Èinnosť rady je detailne upravená v jej štatúte a riadi ju predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Za radu navonok koná predseda rady, alebo člen rady poverený predsedom rady. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a e šte nie je vymenovaný nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, ak nie je vymenovaný ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou. Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná , ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Èlen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Rada tiež v zmysle predmetného paragrafu upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania. Štatút rady môže všeobecným spô sobom ustanoviť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, alebo iný počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia. Proti rozhodnutiu rady je možné podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schvá leniu rady, môže rozhodnúť predseda spolu s podpredsedom. Rozhodnutie je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Takéto rozhodnutie potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí plénum. Rokovanie rady je neverejné a na jej rokovaní sa okrem členov môžu zúčastniť osoby uvedené v štatúte rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie prizve rada. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania. Inak sa však z rokovania rady zverejňujú len také informácie o schválených materiáloch, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

 

K § 7

Uprav uje sa povinnosť orgánov a osôb, ktorých činnosť súvisí s osobami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, poskytovať radou požadovanú súčinnosť na účely výkonu pôsobnosti rady podľ a tohto zákona a osobitných zákonov. Súčasne sa upravuje právo nesprístupnenia a neposkytnutia požadovaných informácií v prípade, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v prípade rozporu so z ákonom alebo medzinárodne záväznými zmluvami. Rada je taktiež oprávnená vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných členských štá toch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami. Táto úprava ďalej stanovuje podmienky, za akých môže byť príslušný orgán zbavený mlčanlivosti, av šak sprístupnené informácie možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií danej inštitúcie.

 

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť osobám a vybraným inštitúciám o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť riadny a efektívny výkon činnosti rady, zá ujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky, ďalej obchodné alebo bankové tajomstvo, dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a konanie pred Národnou bankou Slovenska a konanie vedené radou. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Ná rodnou bankou Slovenska za podmienok definovaných v tomto paragrafe. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ak rada a osoby spomenuté v tomto paragrafe poskytnú informácie v súhrnnej podobe, spô sobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu osobu alebo inštitúciu sa jedná, ako aj so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Zároveň platí, že právomoc zbaviť mlčanlivosti pri občianskych súdnych konaniach má zo zá kona iba rada, menovite iba jej predseda, a nie sudca, aby sa predišlo zneužitiu. Toto ustanovenie neplatí pri trestných konaniach. Pre zbavenie mlčanlivosti sa použijú ustanovenia z §41 zákona o NBS, pričom platí, ž e rada nemôže zbaviť mlčanlivosti automaticky, ale iba po naplnení dôvodov pre takéto konanie. Povinnosť mlčanlivosti sa rovnako vzťahuje aj na osobitného správcu podľ a §12, rezolučného správcu podľa §42 a núteného správcu a jeho zástupcu.

 

K § 9

V predmetnom ustanovení sa vymedzujú právomoci rady v rezolučnom konaní, a to najmä právomoc vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo štatutárnych org ánov spoločnosti. Rada má tiež právomoc prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znížiť, prípadne odpustiť závä zok vybranej inštitúcie voči tretím osobám, vykonať výmenu pohľadávok za kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva, zrušiť dlhový nástroj vydaný dotknutou vybranou inštitúciou s vý nimkou zabezpečených záväzkov, znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených závä zkov, ako aj vymenovať a odvolať riadiaci alebo štatutárny orgán rady a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V zmysle tohto ustanovenia sa vymedzuje právomoc rady v rezoluč nom konaní s výnimkou podľa III. časti a IV. časti tohto zákona tak, aby sa na radu nevzťahovala požiadavka získavať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej alebo sú kromnej osoby, vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záv äzkov a nepotrebuje súhlas s takýmto prevodom. Vzťah uplatňovania právomocí medzi radou a štatutármi vybranej inštitúcie, ako aj vý kon inštitútu správcov je podrobne upravený ďalej v §11 a §12, kde sa tiež určuje, ktoré činnosti vykonáva rada, osobitný správca a ktoré činnosti vykonávajú pôvodní štatutári.

 

K § 10

Opatrenia na predchádzanie krízy alebo opatrenia krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, za začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknut é plnenie základných zmluvných záväzkov, vrátane úhrad platieb a dodávok plnení, alebo poskytnutého zabezpečenia. Zároveň však nevzniká osobitné právo druhej zmluvnej strany ukončiť, pozastavi ť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani pokiaľ ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny.

 

K § 11

Rada by v s úvislosti s plánmi riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a opatrení, ktoré má k dispozícii, mala zohľadniť povahu obchodnej činnosti vybranej inštitúcie, akcioná rsku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie vybranej inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo vš eobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzné ho konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečí, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraný m spôsobom. Predmetné ustanovenie vyčleňuje právomoc rady vykonávať práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada má z ároveň právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Ïalším ustanovením, v zmysle predmetného paragrafu, sa počas rezolučného konania rušia hlasovacie práva akcionárov spojené s akciami alebo vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva. Rada je však viazaná povinnosťou posudzovať pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele a všeobecné princí py rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní. Právomoci v zmysle tohto paragrafu môže vykon ávať rada priamo, alebo prostredníctvom inej určenej osoby, ktorú na tento účel vymenuje v súlade s §12 a §42. Osoby tvoriace radu budú odborníkmi s právomocami a zodpovednosťou za svoje úkony, a preto právomoci, s výnimkou predmetných paragrafov, nie je možné ďalej delegovať.

 

K § 12

V nadvä znosti na §11 predmetného návrhu zákona rada je zodpovedná za vymenovanie a zverejnenie osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán vybranej inštitúcie, ktorá je v kríze. Osobitný správca, ak ním je fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý spôsobom upraveným v predmetnom paragrafe, je vymenovaný na obdobie nie dlhšie ako jeden rok, má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu vybranej inštitúcie, avšak iba pod dohľadom rady. Zároveň sa presne zadávajú náležitosti, ktoré sa musia v sú vislosti s osobitným správcom zapísať do obchodného registra. Predmetné ustanovenie určuje správcovi zákonnú povinnosť vykonávať všetky opatrenia potrebné na riešenie krízovej situácie, pričom táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov vybranej inštitú cie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Predmetné ustanovenie zároveň v súlade s opatreniami na riešenie krízových situácií môže zahàňať zvýšenie kapitálu, reorganiz áciu vlastníckej štruktúry vybranej inštitúcie alebo prevzatia vybranými inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne stabilné.

 

K § 13 až § 18

Rada má na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom Národnej banky Slovenska zmeny štruktúry a organizácie vybraných inštitúcií, prijíma ť nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraný ch inštitúcií. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých vybraných inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby rada mala možnosť riešiť krízovú situá ciu akejkoľvek vybranej inštitúcie. V zmysle tohto ustanovenia má preto rada široké právomoci, ktoré však môže vykonávať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov rezolučného konania. Predmetné paragrafy detailne stanovujú právomoci rady, pričom rada pri ich výkone zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu. Rada je tiež oprávnená obmedziť veriteľov vo výkone práv zabezpečujúcich plnenie z áväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje, je právomoc rady v prípade nakladania s aktívami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, právami alebo záväzkami, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štá tu, uložiť správcovi vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, povinnosť vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezoluč ného konania, vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu. Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, súčinnosť v podobe poskytnutia slu žieb a materiálneho vybavenia za účelom efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitú cie do rezolučného konania, inak za obvyklých podmienok.

 

K § 19

V zmysle n ávrhu zákona upravuje predmetný paragraf povinnosť rady poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu všetku potrebnú súčinnosť pre zníženie/odpísanie sumy istiny záväzkov alebo ná strojov, alebo pre konverziu záväzkov alebo nástrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, so sídlom v Slovenskej republike. Zároveň však predmetným ustanovením nie je dotknuté prá vo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov umiestnených v inom členskom štá te alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu. Zároveň nie je dotknuté právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku zníženie sumy istiny alebo konverziu ná stroja alebo záväzkov voči veriteľom z iného členského štátu.

 

K § 20

Rada ako ú stredný rezolučný orgán je viazaná právnymi aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a je preto povinná plniť úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách. Rezolučný orgán z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže preto na území Slovenskej republiky vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízových situ ácií vo vzťahu k pobočke alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej inštitúcie, pričom táto zahraničná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Tento však m ôže vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízovej situácie na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným zahraničným orgánom riešenia krízových situ ácií, a to len na základe vzájomnosti. Predmetné ustanovenie definuje a určuje spôsob a podmienky, za akých môže zahraničný orgán vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky.

 

Tretia časť

 

K § 21

Plá novanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu vybranej inštitúcie alebo skupiny. Vzhľadom k tomu, že vybraná inš titúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, rada vypracúva plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutý ch dotknutými vybranými inštitúciami. V zmysle ustanovení upravených v predmetnom paragrafe má rada povinnosť vypracovať plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčas ťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny na individuálnom základe. Ïalšou upravovanou oblasťou v zmysle predmetné ho paragrafu sú náležitosti plánu riešenia krízových situácií. Upravuje sa tiež postup rady vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií a návrh opatrení a použ itia opatrení na riešenie krízových situácií. Rada má za úlohu identifikovať prekážky riešenia krízovej situácie a navrhnúť spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom. Rada má pr ávomoc uložiť povinnosť viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách vybraným inštitúciám a osobám. Predmetné ustanovenie definuje, čo sa rozumie finančnou zmluvou.

 

K § 22

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť vybranej inštitúcie a Národnej banky Slovenska poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie potrebné na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu na riešenie krízový ch situácií. Národná banka Slovenka spolupracuje s radou s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď sú takéto informácie dostupné, Národná banka Slovenska poskytne tieto informácie rade pre potreby vypracovania, aktualizácie alebo vykonania plánov pre riešenie krízových situácií.

 

K § 23

Rade sa uklad á povinnosť predkladať plán riešenia krízových situácií a jeho zmeny Národnej banke Slovenska. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží predmetný plán príslušným orgá nom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

 

K § 24

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom posudzuje riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny. Predmetné ustanovenie definuje, za akých okolností sa krízová situácia považuje za riešiteľnú. Posúdenie sa uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií a pri jeho aktualizá cii. Predmetný paragraf definuje radou skúmané a zohľadňované náležitosti v záujme náležitého posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

 

K § 25

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie by nemali brániť vybraným inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Predmetné ustanovenie udeľuje rade povinnosť, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, doručiť rozhodnutie o tom, že existujú podstatné prekáž ky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a rezolučným orgánom v členských štátoch, v ktorých sídlia významné pobočky vybranej inštitú cie. V zmysle predmetného paragrafu sa ukladá vybranej inštitúcii povinnosť predložiť rade opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení do štyroch mesiacov od doručenia. Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi opatrenia ako nedostatočné, uloží vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia, ktoré uvedie v rozhodnutí a rozhodnutie doručí vybranej inštitúcii. Vybraná inštitúcia v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o náhradných opatreniach navrhne rade plán na ich splnenie. Ï alšou upravovanou oblasťou je zoznam náhradných opatrení, ktoré je rada oprávnená vybranej inštitúcii uložiť. Rada pred rozhodnutím o použití náhradných opatrení posúdi, po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska, možný vplyv týchto opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej ú nii ako celku.

 

K § 26

Predmetný paragraf ukladá povinnosť rade zabezpečiť spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po konzultácií s rezolučnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to pre dan ú významnú pobočku relevantné, vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahàňajú plán riešenia krízov ých situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Európskej únii ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Európskej ú nii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií vybraných dcérskych inštitúcií. Predmetné ustanovenie sa týka materských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, dcé rskych spoločností v Európskej únii a iných osôb v súlade s §1 ods. 3 písm. b) až d). tohto zákona. Paragraf tiež upravuje náležitosti, ktoré z vecného hľadiska musia byť súčasťou plánu pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny ako aj súhrn opatrení, ktoré skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie obsahovať. Zároveň platí, že skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie mať neprimeran é dôsledky pre žiaden členský štát.

 

K § 27

Rada zabezpe čí, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej č innosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek člena skupiny, ktorý by mohol mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu. Prijatie plánu riešenia krízovej situá cie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia rezolučného orgánu na úrovni skupiny a rezolučných orgánov dcérskych spoločností. Tieto príjmu spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dá tumu, kedy rezolučný orgán odoslal informácie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na ú rovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii rezolučný orgán na úrovni skupiny. Ak sa spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastn é rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre vybrané inštitúcie a osoby v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní a uvedú sa v ňom dôvody nesú hlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady príslušných rezolučných orgánov a orgánov dohľadu. Každý rezolučný org án oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Rezolučné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle predchádzajúcej vety, môžu dospieť k spoločné mu rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii. Ak otázka týkajúca sa skupinového plánu riešenia krízových situácií zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie skupinového plánu riešenia krízových situácií materskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii, ktorej dcérska spoločnosť patrí do pôsobnosti rady.

 

K § 28

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny spolu s rezolučnými orgánmi a s rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantn é, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín. Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre rezolučné orgány realizovateľné buď zlikvidovať členov skupiny v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením opatrení a právomocí riešenia krízových situácií na osoby skupiny a zároveň sa v najväč šej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských št átov, v ktorých sú osoby skupiny usadení, alebo iných členských štátov alebo Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré osoby skupiny vykonávajú, ak ich mo žno ľahko a včas oddeliť. Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie je súčasťou prípravy skupinového plánu riešenia krízových situácií a jeho aktualizácie. Ïalšou upravovanou oblasť ou v predmetnom paragrafe sú náležitosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie.

 

K § 29

Predmetný paragraf upravuje právomoci Rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny. Rada spolu s rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultá cii s kolégiom dohľadu a rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií prijmú náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatnení opatrení vo vzťahu ku všetkým vybraným inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny. Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do š tyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Európskej únii a v takom prípade sa považuje toto rozhodnutie za konečné. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý rada poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v uvedenej lehote, rada prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na ú rovni skupiny.

 

K § 30

Rada, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie na finančný systém prihliada pri posudzovaní plánu riešenia krízových situácií na individuá lnom základe, ako aj na úrovni skupiny, okrem iného na povahu podnikania vybranej inštitúcie, zložitosť jej činnosti, jej akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, prá vne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme.

 

K § 31

Predmetný paragraf upravuje povinnosť vybraných inštitúcií, aby splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá je stanovená ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív, do ktorých sú zahrnuté derivátové záväzky a vlastné zdroje s výnimkou pasív vyplývaj úcich z derivátov inštitúcie. Oprávnené záväzky musia spĺňať podmienky stanovené v tomto paragrafe a zároveň výšku minimálnej požiadavky stanovuje rada po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska za účelom uplatnenia rezolučných opatrení vrátane kapitalizácie a za účelom zaistenia dostatku oprávnených záväzkov vybraných inštitúcií, aby v akomkoľvek prí pade kapitalizácie bolo možné absorbovať straty a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 na požadovanú úroveň. Minimálna požiadavka je určená radou aj na základe charakteristiky vybranej inštitú cie a na základe rozsahu, v akom systém ochrany vkladov prispieva k financovaniu rezolúcie. Na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti určí minimálnu požiadavku orgán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, zohľadňujúc vyššie spomenuté podmienky, konkrétny prípad a potrebu riešiť rezolúciu dcérskych spoloč ností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny. Uvedené orgány pracujú súčinne a mali by dosiahnuť spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách uplatňovaných na konsolidovanej ú rovni. Spoločné rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a materskej spoločnosti ho poskytne rezolučný orgán na úrovni skupiny. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučn ý orgán na úrovni skupiny prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Také rozhodnutie, ako aj spoločné rozhodnutie, je záväzné. Rada stanovuje minimálne požiadavky, ktoré sa majú uplatniť na dcérske spoločnosti na individuálnom základe. Rovnako by rada a rezolučný orgán na úrovni skupiny mali dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek pre príslušnú dc érsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a v prípade, že do štyroch mesiacov sa neprijme, rozhodnutie o ich úrovni prijme rada, pričom zohľadní názory rezolučného orgánu na úrovni skupiny. Ïalej sa v predmetnom paragrafe vymedzujú prípady, kedy rada môže rozhodnúť o neuplatňovaní minimálnej požiadavky pre materskú a dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, ako aj pr ípady kedy rada rozhoduje o čiastočnom alebo úplnom plnení minimálnej požiadavky na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni prostredníctvom zmluvnej kapitalizácie.

 

Štvrtá časť

 

K § 32 a § 33

Predmetný paragraf stanovuje všeobecné zásady pri riešení krízových situácií, kedy rada prijíma opatrenia na riešenie krízových situácií, pri ktorých akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situ ácia sa rieši, znášajú straty ako prví, následne znášajú straty po akcionároch veritelia vybranej inštitúcie v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. V rá mci opatrení na riešenie krízových situácií v niektorých prípadoch môže byť riadiaci orgán a vrcholový manažment danej inštitúcie vymenený, zároveň žiaden veriteľ neutrpí vyšš ie straty, než by utrpel, ak by daná vybraná inštitúcia bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania. Kryté vklady sú chránené v plnej miere. V prípade, že vybraná inštitúcia je č lenom skupiny, používajú sa také nástroje pre riešenie krízových situácií, ktorými sa minimalizuje vplyv na ostatných členov, celú skupinu, na finančnú stabilitu v členských štátoch Európskej únie, a najmä v krajine, v ktorej skupina pôsobí.

 

K § 34

Rezolučn é konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme. Predmetný paragraf definuje verejný záujem, ako aj pomenúva konkrétne ciele rezolučného konania. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu o skutočnosti, že vybraná inštitúcia zlyháva, alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá. Rada pritom posudzuje, či sú splnené podmienky pre začatie rezolučné ho konania a vyhodnocuje najmä, či vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá, či pretrváva verejný záujem alebo iný obdobne závažný dôvod a či môžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Rada počas celého konania skúma, či trvajú podmienky podľa predošlej vety. Ak zistí, ž e podmienky netrvajú, tak svojim rozhodnutím konanie zastaví a rozhodne aj o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

 

K § 35 a § 36

Predmetné ustanovenia určujú, že účastníkom rezolučného konania je osoba, ktorej sa rozhodnutie o začatí konania týka. Na návrh rady sa môže účastníkom konania stať tiež iná osoba ('navrhovateľ” ), ktorá preukáže, že jej práva alebo povinnosti môžu byť v konaní dotknuté. V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností účastníka v konaní sa tento môže domáhať určenia práv účastníka žalobou na súde. Platí, že účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom a tiež platí, že viacerí účastníci, ak môž u byť v konaní dotknuté práva a povinnosti rovnakého druhu, si môžu zvoliť spoločného zástupcu.

 

K § 37 až § 39

Predmetné paragrafy špecifikujú náležitosti postupov pred začatím rezolučného konania, rozhodnutiach o začatí rezolučn ého konania a samotnom začatí rezolučného konania. Pritom platí, že ak sa rezolučné konanie začína bez návrhu, rada pred vydaním rozhodnutia požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska. Konanie ako také možno začať bez návrhu, alebo na návrh Národnej banky Slovenska alebo vybranej inštitúcie, o ktorej právach sa má rozhodovať v rezolučnom konaní a to prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Návrh sa pod áva výlučne písomne. Predmetný paragraf tiež definuje všeobecné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Konanie bez návrhu sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania. Predmetný paragraf upresňuje v odsekoch 2 a 3 náležitosti takéhoto rozhodnutia. Zároveň platí, že doručením je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodnutie o začatí konania môže účastník, ktorého sa rozhodnutie t ýka, napadnúť žalobou sa súde. Takéto podanie žaloby však nemá odkladný účinok, pokiaľ súd nerozhodne inak.

 

K § 40

V zmysle predmetného paragrafu účinky začatia rezolučného konania potvrdzuje rada po vydaní rozhodnutia o začatí konania. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov úkonov alebo rozhodnúť, ž e sa ich účinok odkladá. Začatím konania sa prerušujú iné konania a súčasne začatie konania bráni začatiu konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo zavedeniu nútenej správy. Oprá vnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať prechádza na radu. Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a ich rozsahu.

 

K § 41

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje právomoc rady rozhodnúť o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštit úcie. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup rady a náležitosti, ktoré musí takéto rozhodnutie obsahovať. Rada pritom postupuje samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iný ch osôb. Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej sú vislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

 

K § 42

Predmetný paragraf zadáva možnosť rady zveriť výkon činností vyplývajúcich z rozhodnutia odborne spôsobilej osobe (ďalej len 'správca”). Pre výkon činností správcu sa použijú primerané ustanovenia o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka. Správca koná a rozhoduje s ohľadom na vec samotnú, v rozsahu udeleného poverenia. V zmysle upravovaného ustanovenia sa stanovujú podmienky vymenovania sprá vcu, jeho zástupcov ako aj povinnosti a kompetencie správcu, pričom vymenovaním rezolučného správcu sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov vybranej inštitúcie a vedúcich zamestnancov a pôsobnosť š tatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, súčasne sa pozastavujú práva akcionárov.

 

K § 43

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za akých postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká. Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom, môže žalobou podľa osobitné ho predpisu napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh. Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

 

K § 44

Tento zá kon umožňuje rade prerušiť konanie. Predmetný paragraf zadáva povinnosť prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v konaní pokračuje. Počas prerušenia rezolučného konania sa však môž e pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené začatím rezolučného konania.

 

K § 45

Rade v zmysle tohto paragrafu nadobúda právomoc zastaviť konanie bez návrhu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie začalo. Návrh na zastavenie konania je oprávnená podať jedine Národná banka Slovenska. Rozhodnutím rady o zastavení konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím konania, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Usmernenie zadáva právo účastní kov podať proti rozhodnutiu o zastavení konania alebo niektorému výroku opravný prostriedok, avšak bez odkladného účinku. Konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady o začat í konania.

 

K § 46

Rada rozhodne o skončení konania po splnení účelu rezolučného konania. Predmetný paragraf identifikuje práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie konania.

 

K § 47

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rady oznámiť vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní orgánom a inštitúciám, vymenovaným v upravovanom paragrafe.

 

Piata časť

 

K § 48

Rada má pr ávomoc prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej finančnej inštitúcii uvedenej v §1 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľ adu na konsolidovanom základe, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií. Rada môže prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k osobe uvedenej v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ak sú vzhľadom na osobu uvedenú v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zá kona, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, alebo ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Európskej únii, rezolučný orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny. Predmetný paragraf zadáva podmienky pre riešenie krí zových situácií aj pre prípady, ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti.

 

K § 49

V zmysle predmetného paragrafu rada bezodkladne oznámi príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia rezolučných orgánov, ž e vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania. Súčasne rada oznámi opatrenia pre riešenie krízových situácií, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcii. Rada v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučného orgánu na úrovni skupiny udeľuje súhlas na začatie konania v prípade, ak lehota uplynie a podmienky na začatie rezolučné ho konania budú splnené. Program skupinového riešenia krízových situácií sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a uvedených orgánov. Ak rada nesúhlasí s návrhom programu z dôvodu zachovania finanč nej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť a odôvodniť túto skutočnosť dotknutým orgánom. Rovnako je rada oprávnená odchýliť sa od programu a prijať samostatné opatrenie na riešenie krízov ých situácií.

 

K § 50

Predmetné ustanovenie tohto zákona zadáva povinnosť rezolučnému orgánu na úrovni skupiny bezodkladne oznámiť rozhodnutie a navrhované opatrenia na riešenie krízových situácií o materskej spoločnosti v Európskej únii, za ktorú je zodpovedný, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny. Ak opatrenia, ktoré navrhol rezolučný orgán podľa predchádzajúcej vety nezahàňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny

 

Šiesta časť

 

K § 51

Predmetné ustanovenie identifikuje spôsoby oceňovania na účely riešenia krízových situácií. Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje rada zabezpečí, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrá tane rady, ako aj od vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre rie šenie krízovej situácie. Predmetný paragraf zadáva vybranej inštitúcii v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) doplniť ocenenie definovanými informáciami z účtovných kníh a záznamov v zmysle tohto paragrafu. V ocenení sa uvedie ďalš ie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. V súlade s predošlými vetami, ak nezávislé ocenenie nie je možné, rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ïalšou upravovanou oblasťou, ktorou sa predmetný paragraf zaoberá, je zadefinovanie účelov oceňovania. Bez toho, aby bol dotknutý rá mec Európskej únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, najmä pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa vybranej in štitúcii alebo osobe v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnú ť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zá rukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené predmetným paragrafom, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktor é je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto paragrafe. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktí v vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, stanovuje predmetný paragraf právomoci orgánu pre riešenie krízovej situácie pri ďalšom postupe. Predbežné ocenenie predstavuje pre radu platný zá klad pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou v zmysle § 1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení opatrenia riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

 

Siedma časť

 

K § 52

Predmetné ustanovenie definuje všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia riešenia krízových situácií. Ak rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) opatrenie na riešenie krízových situ ácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf definuje, sú samotné opatrenia riešenia krízový ch situácií. Rada môže uplatňovať opatrenia ne riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii. Pritom platí výnimka, že rada môže použiť opatrenie oddelenia aktí v len spolu s iným opatrením riešenia krízových situácií. Paragraf tiež upravuje konanie voči zvyškovej inštitúcii. Rada môže vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v s úvislosti s použitím opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými opatreniami. Vo veľmi výnimoč nej situácii systémovej krízy môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení.

 

K § 53 a § 54

Rada má pr ávomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situá cia sa rieši. Prevod sa vykoná za komerčných podmienok a zohľadnia sa okolnosti daného prípadu. Rada má právomoc v prípade doplnkového prevodu vykonať takýto prevod viac ako raz. Zároveň rada môže so s úhlasom kupujúceho vykonať prevod späť na pôvodných vlastníkov. Ïalej sa stanovuje postup v prípade, ak sa neukončilo posúdenie od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Zabezpečí sa, aby kupujúci mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, vyrovnávacích a zúčtovacích systémoch, na burzá ch cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Rada pri uplatňovaní opatrenia predaja majetku na vybranú inštitúciu ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej vybranej inštitúcie, ktoré má v úmysle previesť na finanč nom trhu, alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na finančný trh. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na finančnom trhu ponúkať oddelene.

 

K § 55

Predmetný paragraf udeľuje právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií, ktor ých krízová situácia sa rieši. S výhradou práva podať opravný prostriedok sa prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je pr íslušnou preklenovacou inštitúciou bez splnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa tohto zákona. Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorú úplne alebo čiastočne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť rada. Zároveň je preklenovacia inštitúcia právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom prijatia a držby niektorých alebo všetký ch akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií. Rada zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitú ciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

 

K § 56

Predmetný paragraf upravuje prevádzku preklenovacej inštitúcie. Pri prevádzke preklenovacej inštitúcie sa zabezpečuje, aby obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schválila rada. V závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie rada vymenuje alebo schváli jej riadiaci orgán, odmeny jej členov, jej stratégiu, rizikový profil a iné náležitosti. Rada prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v prípadoch v zmysle predmetného paragrafu. Odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov rade sa uskutoční za podmienok, ktoré nebudú znevýhodňova ť alebo diskriminovať potenciálnych kupujúcich. Daný predaj sa vykoná za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.

 

K § 57

V zmysle tohto ustanovenia má rada právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív. Prevod môže uskutočni ť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou. Na účely opatrenia oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu akt ív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto paragrafe. Subjekt pre správu aktív spravuje tieto aktíva tak, aby bola ich hodnota maximalizovaná. Každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív za nadobudnuté aktíva, práva alebo záväzky získaných od vybranej inštitúcie, ide v prospech vybranej inštit úcie.

 

K § 58

Rada uplatň uje opatrenie kapitalizácie za účelom rekapitalizácie vybranej inštitúcie a/alebo vykonania konverzie na vlastné imanie alebo zníženia výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov, prevedený ch na preklenovaciu inštitúciu alebo v rámci opatrenia predaja majetku alebo opatrenia oddelenia aktív. Kapitalizácia sa uplatňuje za účelom obnovenia finančného zdravia danej vybranej inštitúcie, pričom v kaž dom prípade si daná vybraná inštitúcia zachováva právnu formu alebo si môže právnu formu zmeniť.

 

K § 59

V zmysle predmetného paragrafu sa vylučujú z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie kryté vklady, zabezpečené pasíva vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu a akékoľvek iné záväzky stanoven é v tomto paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie. Jednotlivé náležitosti poskytovaných príspevkov sú ď alej upravené v §88, §89 a §90 tohto zákona.

 

K § 60

Rada v sú lade s ocenením pri kapitalizácii určí sumu odpisovaných prípustných pasív tak, aby čistá súčasná hodnota aktív bola rovná nule a sumu konvertovaných prípustných pasív na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie. Stanovuje sa pritom suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z Národného fondu na riešenie krízových situácií. V zmysle predošlej vety je cieľom udržanie dostatočnej dô very trhu vo vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa vybranej inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naď alej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie. Ak rezolučné orgány plánujú použiť opatrenie oddelenia aktív, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prí pade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív. Rada zriadi a dodržiava mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasí vach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

 

K § 61

Predmetný paragraf určuje právomoc rady pri uplatňovaní opatrenia kapitalizácie alebo pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. Rada príjme jedno alebo obidve opatrenia, definované v tomto paragrafe. Postup podľ a predošlej vety platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov na základe zmluvy, pred vstupom vybranej inštitúcie podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) do rezolučné ho konania, alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom a za podmienok zadefinovanými v §70 a §71.

 

K § 62

V sú lade s upravovaným paragrafom sa upresňuje postup pri odpisovaní dlhu a vykonávaní jeho konverzie. Rada pri použití opatrenia kapitalizácie môže rozhodnúť odpísať a právomoc vykonať konverziu v sú lade s požiadavkami zadefinovanými v upravovanom paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup a spôsob, akým rada pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu rozdelí straty rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky.

 

K § 63

Rada vykoná va právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátov až pri zavretí pozícií týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situ ácie má rada oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o derivátovom obchode. V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania opatrenia kapitalizá cie rada nemá povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte. Ïalšou upravovanou oblasťou je poskytnutý rámec, ktorým rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivá tov. Ak je transakcia s derivátmi súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislý odhadca určia výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

 

K § 64

Rada môž e uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov, pričom platí, že konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpí sania dlhu alebo konverzie. V prípade použitia rôznych konverzných pomerov, konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyš ší než konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.

 

K § 65

Predmetné ustanovenie definuje postup a opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle predmetných paragrafov podľa tohto zákona.

 

 

K § 66

Do jedné ho mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie na vybranú inštitúciu alebo osobu podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované v zmysle §12 a § 42 vypracujú a predložia rade plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak sa opatrenie kapitalizácie uplatní na dve a viaceré osoby skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v sú lade s postupom v zmysle upravovaného paragrafu a predloží sa rezolučnému orgánu na úrovni skupiny. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej ž ivotaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadn í aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zranite ľné miesta vybraných inštitúcií. Predmetný paragraf ďalej upravuje náležitosti a prvky, ktoré by mali opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) zahàňať. Platí, ž e do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný rezolučný orgán posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Ak rada nie je presvedčená o tom, že cieľ podľa predošlej vety by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným rezolučný orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám vymenovaným podľa §12 a §42, a požiada ho o zmenu plánu. Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované podľa §12 a §42, vykonávajú plá n reorganizácie schválený radou a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podávajú rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

 

K § 67

V zmysle predmetného paragrafu rada zabezpečí, aby sa v prípadoch zadefinovaných v tomto paragrafe vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre vybranú inštit úciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné. Ïalej platí, že rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony, upravené predmetný m paragrafom. Ak rada na základe svojich právomocí zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo ná roky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzť ahu k vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii, nie sú prípustné.

 

K § 68

Upravovaný paragraf upresňuje právomoc rady uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitá lu Tier 1, aby bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva. V prípade konverzie pohľad ávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch, nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spolo čnosti.

 

K § 69

Predmetný paragraf upravuje zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rada uloží vybraným inštitúciám a osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci závä zok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dl žnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí radou, za predpokladov definovaných v predmetnom paragrafe. Skutočnosť, že vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení , ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade s predošlou vetou, toto nebráni rade vo výkone právomocí odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

 

Ôsma časť

 

K § 70 a § 71

Predmetné ustanovenia tohto zákona upravujú podmienky a postup pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. V zmysle tohto paragrafu právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa m ôže vykonávať buď nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľ a tohto zákona. Rada zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácii mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybran ých inštitúcii alebo osôb v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu. Predmetný paragraf tiež definuje okolnosti, pri akých rada môže odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu vo vzťahu k relevantným kapitá lovým nástrojom, ktoré vydala vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Tiež sa upravujú podmienky, pri akých sa vybraná inštitú cia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nepovažuje viac za životaschopnú. Platí, že skupina zlyhá va alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrá tane, a nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší. Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčš om rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, je právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania. Definujú sa požadované výsledky, ktoré sa očakávajú od rady pri plnení požiadavky odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Odpísaním sa suma istiny kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú a záväzky voči majiteľovi kapitálového ná stroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania, s výnimkou záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapit álových nástrojov, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, sa zadáva povinnosť vybraným inštitúciám alebo osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vydať nástroje vlastné ho kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Poslednou upravovanou oblasťou sú podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné konvertovať relevantné kapitálové nástroje pod ľa predošlej vety.

 

Deviata časť

 

K § 72 a § 73

Predmetné paragrafy zadávajú možnosť rade v prípade výrazného zhoršenia situácie na finančnom trhu požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačný ch opatrení, upravených v §74 a §75 tohto zákona. Èlenské štáty poskytnú mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie so zá merom riešiť krízovú situáciu vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácii, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií. S cieľom pou žiť opatrení na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie. Vládne ná stroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné opatrenia riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, prič om sa zachová finančná stabilita. V zmysle tohto paragrafu tiež platí, že keď sa uplatňujú vládne opatrenia na finančnú stabilizáciu zabezpečí sa, aby ministerstvo alebo vláda alebo rada uplatň ovali tieto vládne opatrenia iba za podmienok stanovených v predmetnom paragrafe.

 

K § 74 a § 75

V zmysle predo šlého paragrafu, opatrenia na finančnú stabilizáciu tvoria opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasné opatrenie verejného vlastníctva. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) môže byť prevzatá do do časného verejného vlastníctva, pričom platí, že na tento účel sa môže vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, ktorých nadobúdateľom je buď nominant alebo spoločnosť v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasné opatrenie verejného vlastníctva, majú byť riadené na komerčnom a profesionálnom zá klade a prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia. Ïalšou upravovanou oblasťou je právomoc podieľať sa na rekapitalizácii vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) tým, ž e jej/mu poskytnú kapitál výmenou za opatrenia v zmysle predmetného paragrafu, pri dodržiavaní ustanovení práv obchodných spoločností podľa osobitého predpisu a plnení požiadaviek podľ a tohto paragrafu. Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu kapitálovej podpory.

 

Desiata časť

 

K § 76

V zmysle predmetného paragrafu v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, zabezpečia, aby v prípade ak rada prevedie len časti práv, aktív a závä zkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľ ko by sa im vyplatilo, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania. V prípadoch, v ktorých rada uplatňuje opatrenie odpísania dlhu, akcion árom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania bezprostredne v č ase, keď sa prijalo rozhodnutie.

 

K § 77

Na úč ely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, člensk é štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf tiež určuje ciele takéhoto oceň ovania ako aj predpoklady, z ktorých sa vychádza pri oceňovaní.

 

K § 78

V zmysle pr edmetného paragrafu sa zaistí, že ak sa v oceňovaní podľa predošlého paragrafu skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov, veriteľov alebo systému na ochranu vkladov vznikli väčš ie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z Národného fondu riešenia krízových situácií.

 

K § 79

Predmetné ustanovenie upravuje ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch. V zmysle tohto paragrafu sa ukladá povinnosť pri uplatňovaní ochranných opatrení dodržiavať podmienky definované v tomto paragrafe. V zmysle predošlej vety sa upravujú aj dohody a zmluvné strany týchto dohôd a povinnosť členských štátov zaistiť ich primeranú ochranu. Ustanovenia v zmysle tohto paragrafu platia bez ohľadu na pr ávny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán, alebo právny poriadok podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

 

K § 80

Predmetný paragraf usmerňuje povinnosť rady zaistiť primeranú ochranu dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrá niť prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohô d o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 81

Predmetný paragraf definuje udalosti, ktorým je potrebné zabrániť pri plnení povinností rady zaisťovať primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 82

Zaisť uje sa primeraná ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť udalostiam, spresneným v predmetnom paragrafe. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné , s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

 

K § 83

V zmysle predmetného paragrafu rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov, alebo sa vykonávajú právomoci, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybran á inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v rámci ktorý ch dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

 

Jedenásta časť

 

K § 84

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie zadefinovaných špecifických úloh v zmysle tohto zákona, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s rezolučnými z tretích krajín. Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre rezolučný orgán na úrovni skupiny, ostatné rezolučné orgány a prípadné dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali úlohy zadefinované v predmetnom paragrafe, ktorý zároveň zadáva, kto sa stáva členom takéhoto kolégia na riešenie krízových situácií. Rezolučný orgány z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo vybraná inštitúcia usadená v Únii má dcérsku vybran ú inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti.

 

K § 85

Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, rezolučne orgány členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia euró pske kolégium pre riešenie krízových situácií. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vo vzťahu k dcérskym vybraným inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám. Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na vybran ú inštitúciu alebo materskú spoločnosť tretej krajiny. Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie. Európskemu kol égiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak sú domáce dcérske spoločnosti v držbe finanč nej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii alebo ak k nej patria významné pobočky. Na základe vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán sa Európske kolégium nemusí zriadiť.

 

K § 86

Rada, prí slušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a zahraničné príslušné orgány si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon stanovených úloh. Rezolučný orgán na úro vni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi rezolučnými orgánmi. Platí najmä, že rezolučný orgán na úrovni skupiny poskytne rezolučným orgánom v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh v zmysle tohto zákona. Rezolučné orgány nie sú povinné postúpi ť informácie poskytnuté rezolučným orgánom z tretej krajiny ak rezolučný orgán z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie. Pr íslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo sú hlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie. Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a príslušné ministerstvá, nesmú poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín. V prípa de, ak relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, nesúhlasí s ich zverejnením, tak informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

 

Dvanásta časť

 

K § 87

Predmetný paragraf upresňuje náležitosti zriadenia národného fondu, ako osobitného účelového fondu, s ktorým hospodári a nakladá rada a v ktorom sa sústreďujú peňažné príspevky (ďalej len 'príspevky ”) vybraných inštitúcií na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomoci rady podľa tohto zákona. Národný fond nie je prá vnickou osobou, jeho prostriedky netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho správu zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení kr ízových situácií platením príspevkov na tento účel do národného fondu. Tento zákon zo svojej podstaty vylučuje štátnu pomoc, a preto platí, že v súvislosti predmetným návrhom zákona sa neplá nuje zásah do platného rámca bankového odvodu. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom úč te v Národnej banke Slovenska.

 

K § 88

V zmysle predmetného ustanovenia sa zadáva povinnosť vybraných inštitúcií uhrádzať do národného fondu pravidelné ročné príspevky, ako aj mimoriadne príspevky. Za mimoriadny príspevok, podľ a tohto paragrafu, sa považuje príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím n árodného fondu pri riešení krízových situácií.

 

K § 89

Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s Ministerstvom financií a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inš titúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie. Predmetné ustanovenie definuje, kedy je rada povinná určiť výšku príspevku na príslušný rok, metodiku výpočtu ročného príspevku, ako aj možnosť využívať neodvolate ľné platobné záväzky ako časť ročného príspevku. Výšku ročného príspevku určuje rada tak, aby do 31. decembra 2024 (ďalej len 'prechodné obdobie”) kumulované prostriedky národné ho fondu dosiahli výšku 1% krytých vkladov (ďalej len 'cieľová úroveň”) vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zn ížia prostriedky národného fondu pod cieľovú úroveň podľa predošlej vety, rada obnoví pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu. Ïalš ou upravovanou oblasťou je konanie rady v súvislosti s výškou príspevkov vo výnimočných situáciách a metodiku stanovenia a výberu mimoriadnych príspevkov. Výber a spravovanie príspevkov vybraných inštitú cií vyberaných na základe tohto zákona má na starosti rada.

 

K § 90

Predmetné ustanovenie zadáva lehoty splatnosti príspevkov. V zmysle tohto paragrafu platí, že pravidelný ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do 15. júna príslušného kalendá rneho roka, ak rada neurčí inak. Mimoriadny príspevok je splatný v lehote určenej rozhodnutím rady. Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí riadne a včas príspevok do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky, ktoré sú príjmom národné ho fondu.

 

K § 91

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rade použiť mechanizmy financovania z národného fondu len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení riešenia krízových situácií a to na úč ely vymedzené predmetným paragrafom. Právo rozhodovať o použití národného fondu má jedine rada. Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ak ju o to požiada národný fond iné ho členského štátu. Prostriedky národného fondu riešenia krízových situácií sa nepoužívajú priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto vybranej in štitúcie alebo osoby. Predmetný paragraf usmerňuje postup rady v prípade, ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu riešenia krízových situácií mohlo byť čiastočné prenesenie strá t vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na Národný fond riešenia krízových situácií.

 

K § 92

Predmetný paragraf upravuje lehoty a termíny, dokedy je rada povinná previesť prostriedky z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií. Prevedené prostriedky národného fondu do jednotné ho fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

 

K § 93

Upravovanou oblasťou v zmysle v predmetného paragrafu sú zdroje národného fondu. Rada môže národný fond naplniť príspevkami podľa § 88, ďalej úvermi definovanými v predmetnom paragrafe §88, výnosmi z dobrovoľného požičania finančných prostriedkov národným fondom iných členských štátov podľa §91. Platí, že úroková sadzba, doba splatnosti a ostatn é podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov národným fondom iných členských štátov sa dohodnú medzi radou a ostatnými národnými fondmi Únie. Nesplatený úver poskytnutý národné mu fondu iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu. Zároveň predmetný paragraf určuje ď alšie možnosti rady v súvislosti so zdrojmi národného fondu.

 

K § 94

Kompetentný orgán zodpovedný za stanovenie, výber a spravovanie príspevkov vyberaných v zmysle tohto zákona je rada. §94 tohto zákona usmerňuje práva a povinnosti rady v súvislosti s existenciou fondu. Rada v rá mci svojich kompetencií overuje pravidelne jedenkrát ročne funkčnosť systému vyplácania náhrad za straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií. Rada vypracú va správu o výsledku overenia funkčnosti systému vyplácania náhrad za straty, náklady a iné výdavky spojené s riešením krízových situácií za príslušný kalendárny rok a predkladá ju na schvá lenie všetkým jej členom bezodkladne po jej vypracovaní. Predmetný paragraf tiež určuje a dopĺňa ďalšie práva a povinnosti rady v s úvislosti s národným fondom.

 

K § 95

V prí pade, ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití finančných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zá konom.

 

K § 96

V zmysle predmetného paragrafu sa plánom financovania rozumie plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa tohto zákona. Ïalšou upravovanou oblasťou sú náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutnou súčasťou plánu financovania. Zároveň predmetný paragraf stanovuje pravidlá, ktoré budú základom pre rozdelenie celkov ého príspevku spoločného fondu medzi jednotlivé vnútroštátne národné fondy na úrovni skupiny, ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

 

K § 97

Predmetný paragraf usmerňuje princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. Platí, že rada môže použiť peňažné prostriedky podľa §96 ods.2 písm. d) v prípade, ak chránené vklady bud ú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrenia kapitalizácie a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou, okrem prípadov spresnených v predmetnom paragrafe.

 

Trinásta časť

 

K § 98

Predmetný paragraf usmerňuje udeľovanie sankcií a iných administratívnych opatrení. Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií sa prideľuje rade, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu poruš enia. Rada a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Rada a príslušné orgány pri výkone svojich pr ávomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhrani čných prípadov. Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii alebo osobami podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), v nedodržiavaní alebo v obchá dzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, n ásledkov a povahy zistených nedostatkov uvaliť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) sankcie, usmernené predmetným paragrafom tohto zákona. Rada a príslušné orgány zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Také to zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totož nosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

 

K § 99

V príl ohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločnost í a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Èl. II

 

K § 33o

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že banka, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky alebo banka, ktorá má v ýznamný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať vybraná inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozí ciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàň ať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scená rov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémov ých stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb. Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po kaž dej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

 

K § 33p

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a banku požiada, aby do dvoch mesiacov odstránila nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekáž ky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

 

K § 33q

V zmysle upravovaného paragrafu ak je banka dcérskou spoločnosťou banky so sídlom v členskom štáte, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plá nu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situá cie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány bánk na individuá lnej úrovni.

 

K § 33r

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťamisnaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plá nu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plá nu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upres ňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcé rskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

 

K § 33s

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

 

K § 33t

V zmysle upravovaného paragrafu môže materská banka, materská banka v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančn ými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, sú podmienky, ktoré musia byť splnené pred uzatvorením zmluvy o skupinovej podpore. Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.

 

K § 33u

V zmysle predmetného paragrafu materská inštitúcia predloží Národnej banke Slovenska žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, upravenej v predošlom paragrafe. Žiados ť musí obsahovať znenie navrhovanej dohody s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy. Národná banka Slovenska rozhodne o takejto žiadosti v lehote štyroch mesiacov odo dňa doruč enia žiadosti. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, Národná banka Slovenska prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdô vodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov. Èlenovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

 

K § 33v

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že každá navrhovaná zmluva sa predloží akcionárom a podlieha jej schváleniu na valnom zhromaždení. Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny je platná len ak akcioná ri dotknutej vybranej inštitúcie splnomocnili štatutárny orgán danej vybranej inštitúcie na prijatie príslušných rozhodnutí. Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, podáva každý rok akcionárom správu o plnení zmluvy a o vykonaní každého rozhodnutia prijatého na základe zmluvy.

 

K § 33w

V nadvä znosti na predošlé upravované paragrafy môže vybraná inštitúcia poskytnúť takúto finančnú podporu len ak sú splnené podmienky zadefinované v predmetnom paragrafe.

 

K § 33x

V zmysle predmetného paragrafu platí, že rozhodnutie o poskytnutí skupinovej finančnej podpory v súlade so zmluvou prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Také to rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí byť uvedený cieľ navrhovanej finančnej podpory. Zároveň platí, že rozhodnutie o prijatí skupinovej finančnej podpory prijme štatutárny orgán č lena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať. Ïalšou upravovanou oblasťou je povinnosť člena podskupiny doručiť rozhodnutie podľa predošlej vety orgánom podľa tohto paragrafu. Ak dohľ ad na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, o rozhodnutí v zmysle tohto paragrafu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia a radu.

 

K § 33y

Predmetný paragraf zadáva povinnosť štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú finančnú podporu, oznámiť takýto zámer orgánom v zmysle tohto paragrafu. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala, alebo ktoré jej ozn ámil iný orgán dohľadu, bez zbytočného odkladu informuje ostatných členov kolégia, radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľ adu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím rezolučného orgánu dohľadu iného štátu, ktorým bolo obmedzené, alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní odkedy sa dozvie o vydaní takéhoto rozhodnutia môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

 

K § 33z

Ustanovenie zavádza povinnosť člena skupiny zverejňovať všetky zmluvy o skupinovej podpore s uvedením všeobecných podmienok a zmluvných strán. Zároveň je povinný aktualizovať túto informá ciu najmenej raz ročne. Forma zverejňovania je elektronická a to prostredníctvom webového sídla subjektu.

 

K bodu 5

Ustanovenie paragrafu 50 odseku 1 dopĺňa právomoci Národnej banky Slovenska uložiť banke povinnosti v prípade, ak banka nespĺňa podmienky pre výkon jej činností. Uvedený rozsah povinností je transpozí ciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti banky v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré by v prípade nekonania mohli viesť k aktivácií mechanizmov rie šenia krízových situácií.

 

K bodu 6

Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu podľa odseku 1 § 50, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť banke, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti banky a pobočky zahraničnej banky s povinnosťami ustanovenými zákonom o bankách ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúci í. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

 

K bodu 7

Ustanovenie stanovuje možnosť využitia opatrení podľa písm. s) až z) odseku 1 § 50 aj v prípadoch, kedy je zlyhanie alebo neplnenie podmienok činnosti banky len pravdepodobné z vývoja jej činnosti a finančný ch ukazovateľov a zlyhanie alebo neplnenie je možné predpokladať z informácií dostupných Národnej banke Slovenska.

 

K bodu 8

Doplnené znenie § 50 v odsekoch 18 a 19 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť pokutu banke za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov banky zo strany dotknutej osoby banky a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 50. Rada m ôže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť banke povinnosť, aby začala s prípadnými záujemcami rokovať o predaji banky alebo jej časti ako opatrení na riešenie jej krízovej situácie.

 

K bodu 9

V novom § 50b je ustanovený proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgá nom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy je potrebné uplatniť niektoré z ustanovení § 50 t) až za) alebo opatrení podľa § 53 ods. 1. Orgány dohľ adu by mali spolupracovať v záujme vhodnosti uplatnenia jednotlivých opatrení na členov skupiny.

 

K bodom 10 až 12

Zmeny v ustanoveniach o nútenej správe sú premietnutím ustanovení smernice o dočasnom správcovi na zabezpečenie výkonu činností banky v rámci opatrení včasnej intervencie. Nútená správa je novo definovaná ako reorganizačné opatrenie, ktoré nemá priamy vplyv na výplatu vkladov vkladateľov a pozastavenie ich vyplácania, ale slúži na zmenu činnosti banky a zabezpečenie obnovy jej riadneho fungovania.

 

K bodu 13

Ustanovenie vypúšťa možnosť Národnej banky menovať správcu a jeho zástupcov.

 

K bodu 14

Ustanovenie rozširuje okruh osôb vylúčených z možnosti byť správcom alebo zástupcom správcu aj na členov rady a to súčasných ako aj bývalých členov rady, ktorí členstvo ukončili v období dvoch rokov pred zavedením nútenej správy.

 

 

K bodu 15

Ustanovenie rozširuje možnosti výkonu nútenej správy, kedy správca môže okrem priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracovať so štatutárnym orgánom a ten je povinný poskytovať sprá vcovi všetku potrebnú súčinnosť na výkon jeho kompetencií.

 

K bodom 16 až 18

Navrhované znenie § 55 odseku 1 prvej vety mení rozsah pozastavenia výkonu funkcií, ktoré mala doterajšia nútená správa a určuje, že výkon funkcií valného zhromaždenia nie je zavedením nútenej správy dotknut ý. Zároveň sa zrušuje pozastavenie práv akcionárov zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom a obmedzenia výkonu funkcie valného zhromaždenia uvedené v iných častiach § 55.

 

K bodu 19

Ustanovenie navrhuje zrušenie oprávnenia čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s vkladmi v banke zo strany správcu.

 

K bodu 20

Ustanovenie určuje potrebu súhlasu rady na vyhlásenie konkurzného konania na banku.

 

K bodu 21

Kompetencie správcu spolu s následkami zavedenia nútenej správy na výkon funkcií a práv v banke sa neuplatňujú v prípade, ak správca namiesto priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracuje so štatutárnym orgánom banky.

 

K bodu 22

Ustanovenie upravuje možnosť Národnej banky Slovenska okrem informácií o úkonoch vykonaných správcom a zástupcom správcu počas nútenej správy požadovať pravidelné písomné správy o finanč nej pozícií banky. Správu o finančnej pozícií je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy a to aj bez toho, aby o jej predloženie Národná banka Slovenska požiadala.

 

K bodu 23

Ustanovenie rovnako ako v predchádzajúcich bodoch upravuje výkon kompetencií správcu v prípade, ak tento uskutočňuje ich výkon v spolupráci so štatutárnym orgánom. Správcovi v takom prípade nepatrí pr ávo zrušiť pracovný pomer, dať výpoveď alebo previesť na inú prácu určených vedúcich zamestnancov banky.

 

K bodu 24

Stanovuje sa možnosť pre Národnú banku Slovenska predĺžiť nútenú správu nad bankou, ak počas obdobia dvanástich mesiacov od jej zavedenia neboli odstránené dôvody, pre ktoré bola nútená sprá va nad bankou zavedená.

 

K bodu 25

Ustanovenie navrhovaného § 62a určuje proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Eur ópskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy Národná banka Slovenska zvažuje zavedenie nútenej správy ako reorganizačného opatrenia alebo o zavedení reorganiza čného opatrenia uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní reorganizačných opatrení pri riešení potenciálnych alebo existujúcich krízový ch situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

 

K bodu 26

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Èl. III

 

K § 53f

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje udeľovanie výnimiek pri vymáhaní dohôd o finančnej zábezpeke, obmedzeniach účinkov záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vz ájomného započítania a zadáva rámec pri ich zahàňaní do ozdravných plánov pre obchodníkov s cennými papiermi.

 

K § 71df

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plá nu. Obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý má významný podiel na finančnom systé me vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasné ho vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresový ch situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií a stresových situácií týkajú cich sa konkrétnej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb. Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktú ry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

 

K § 71dg

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a obchodníka s cennými papiermi požiada, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uveden é nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

 

K § 71dh

V zmysle upravovaného paragrafu ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte, je povinný vypracovať a predložiť Ná rodnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu, schválený štatutárnym orgánom obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dc érskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finanč nej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány obchodníkov s cennými papiermi na individuálnej úrovni.

 

K § 71di

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušným kolégiom snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote š tyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným roz hodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedné ho mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

 

K § 71dj

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

 

K § 71dk

V zmysle upravovaného paragrafu môže materský obchodník s cennými papiermi , materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretí ch krajín, podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia podľ a tohto paragrafu.

 

K § 71dl

Predmetný paragraf vymedzuje obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých sa v závislosti od výšky základného imania vzťahujú povinnosti podľa určených ustanovení. Ustanovenie harmonizuje znenie návrhu novely zá kona o cenných papieroch s novým zákonom o riešení krízových situácií. Zavádza odkaz na zákon o cenných papieroch a príslušné ustanovenia o nútenej správe a skupinovej nútenej správe.

K bodu 3

Predmetné ustanovenie vymedzuje výnimku uplatnení upravujúcich ponuky na prevzatie a to v prípade uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií podľa zákona o cenných papieroch a zákona o riešení krízový ch situácií.

K bodu 4

Ustanovenie právomoci N árodnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosti v prípade, ak nespĺňa podmienky pre výkon svojej činnosti. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti obchodníka v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré v prípade nekonania by mohli viesť k aktivácií mechanizmov rieš enia krízových situácií.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie roz širuje a sprísňuje opatrenie na obnovu, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti obchodníka s povinnosťami ustanovenými zákonom o cenných papieroch ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 6

Doplnené znenie § 144 v odsekoch 29 a 31 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pokutu za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov obchodníka zo strany dotknutej osoby a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 144. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť obchodníkovi povinnosť, aby začal s prípadnými záujemcami rokovať o predaji podniku alebo jeho časti ako opatrení na riešenie vzniknutej kr ízovej situácie.

K bodu 7

Ustanovenia navrhované ho § 144a a 144b určujú proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad obchodníkom, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku s Euró pskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu, kedy Národná banka Slovenska zvažuje uplatnenie opatrení alebo o uplatnení opatrení uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spoluprá ca orgánov dohľadu pri uplatňovaní opatrení pri predchádzaní a riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančn ého trhu.

K bodu 8

V prílohe sa uvá dza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktor ou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 25

V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. má ja 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Èl. IV

 

K bodom 1 až 4

Navrhované ustanovenia určujú vzťah nového zákona a rezolučného konania s konkurzným konaním, pričom určujú začiatok alebo priebeh rezolučného konania ako prekážku začatia alebo pokračovania konkurzné ho konania. Ustanovenia rovnako stanovujú výnimku pre rezolučné konanie z pravidla prerušenia súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu pri vyhlásení konkurzu. Prebiehajúce rezolučn é konanie, predmetom ktorého je majetok úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa neprerušuje.

 

K Èl. V

 

Doplnení m ustanovenia § 1 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre zákazky súvisiace s činnosťou rady a to z dôvodu potreby rýchleho a flexibilného reagovania rady a Národnej banky Slovenska v procese riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

 

 

K Èl. VI

 

K bodu 1

Stanovuje sa zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

 

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť použitia prostriedkov Fondu na ochranu vkladov na financovanie riešenia krízových situácií. Jedná sa o transpozíciu ustanovení smernice, ktoré stanovujú zaradenie národných syst émov na ochranu vkladov v obmedzenej miere a za splnenia podmienok ako zdrojov pre financovanie riešenia krízových situácií.

 

K bodu 3

Z dô vodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií navrhované ustanovenie vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení prí spevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

K bodu 4

Ustanovenie u pravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľ om pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

 

K bodu 5

Ustanovenie stanovuje právomoci Fondu na ochrany vkladov vo vzťahu

 

K bodom 6, 8 a 10

Ustanovenia bodov 6, 8 a 9 stanovujú bariéry vyžadované smernicou na predchádzanie konfliktu záujmov pri riešení krízových situácií, ktorý by mohol vzniknúť zapojením zástupcov komerčných bá nk do procesu riešenia krízových situácií pri výkone ich funkcií v orgánoch Fondu ochrany vkladov.

 

K bodu 7

Ustanovenie určuje pôsobnosť Prezídia Fondu ochrany vkladov a Prezidenta Fondu ochrany vkladov pri riešení krízových situácií podľa zákona o riešení krízových situácií finančných inštitú cií a to najmä ako členov kolégií pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

 

K bodu 9

Ustanovenie upravuje zabezpečenie výkonu činností Fondu ochrany vkladov spojených s riešením krízových situácií zo strany úradu fondu.

 

K bodu 11

 

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

 

K Èl. VII

 

K bodu 1 - § 13 ods. 1 písm. f)

 

Navrhuje sa, aby u vybranej inštitúcie bol odpis závä zkov vykonaný v rámci rezolučného konania podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oslobodený od dane.

 

K bodu 2 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 6

 

Za daňový výdavok bude možné považovať u veriteľ a aj odpis pohľadávok voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní, ak o odpise záväzku rozhodla Rada pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o riešení kr ízových situácií na finančnom trhu a o z mene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodom 3 a 4 - § 20 ods. 2 písm. g) a § 20 ods. 21

 

U daňovníka, ktorý je veriteľom vybranej inš titúcie v rezolučnom konaní, sa umožňuje, aby za daňový výdavok bola považovaná aj tvorba opravných polož iek k pohľadávkam voči tomuto dlžníkovi. Tvorba opravných položiek sa zahrnie do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane.

 

 

K Èl. VIII

Tento zá kon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

 

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

 

 

 

 

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

Jozef M a k ú c h

guvernér

Národnej banky Slovenska

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore