Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 01.04.2015 do 14.10.2015

Platnosť od: 20.12.2014
Účinnosť od: 01.04.2015
Účinnosť do: 14.10.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Bankovníctvo a peňažníctvo, Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST18JUDDS19EUPPČL1

Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 01.04.2015 do 14.10.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 371/2014 s účinnosťou od 01.04.2015 na základe 39/2015

Legislatívny proces k zákonu 371/2014



§ 2
Vymedzenie základných pojmov


Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
krízovou situáciou situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1,
b)
riešením krízovej situácie (rezolúcia) uloženie opatrenia alebo uloženie dodatočného opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov konania na riešenie krízovej situácie (ďalej len "rezolučné konanie") podľa tohto zákona,
c)
riešením krízovej situácie na úrovni skupiny uloženie niektorého z týchto opatrení:
1.
koordinácia uplatňovania opatrenia na riešenie krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie rezolučnými orgánmi na úrovni skupiny,
2.
opatrenia na riešenie krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti alebo vybranej inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe,
d)
cezhraničnou skupinou skupina, ktorej členovia sú usadení vo viac ako jednom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"),
e)
materskou spoločnosťou spoločnosť podľa osobitného predpisu,15)
f)
materskou spoločnosťou v Európskej únii materská vybraná inštitúcia v Európskej únii,15a) materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii,
g)
materskou spoločnosťou tretej krajiny materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v štáte, ktorý nie je členským štátom (ďalej len "tretia krajina"),
h)
dcérskou spoločnosťou spoločnosť podľa osobitného predpisu,16)
i)
dcérskou spoločnosťou v Európskej únii dcérska spoločnosť, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou vybranej inštitúcie alebo materskej spoločnosti tretej krajiny,
j)
rezolučným orgánom iného členského štátu orgán iného členského štátu, ktorý uplatňuje postupy, opatrenia a vykonáva právomoci pri riešení krízových situácií podľa právnych predpisov príslušného členského štátu,
k)
rezolučným orgánom na úrovni skupiny rezolučný orgán v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán dohľadu vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe,
l)
rezolučným orgánom tretej krajiny orgán tretej krajiny, ktorý uplatňuje postupy, opatrenia a vykonáva právomoci pri riešení krízových situácií porovnateľných s právomocami rady,
m)
orgánom dohľadu na úrovni skupiny orgán dohľadu v členskom štáte vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou v Európskej únii,
n)
nástrojmi vlastníctva
1.
akcie a iné obdobné cenné papiere a majetkové práva,
2.
finančné nástroje17) vymeniteľné za cenné papiere alebo práva podľa prvého bodu,
3.
finančné nástroje, s ktorými je spojené právo na nadobudnutie cenných papierov alebo práv podľa prvého bodu,
o)
mechanizmom financovania systém, ktorý sa skladá z národného fondu, mechanizmov financovania iných členských štátov, možnosti požičiavania finančných prostriedkov medzi mechanizmami financovania členských štátov a mutualizácie mechanizmov financovania členských štátov,
p)
mutualizáciou využívanie mechanizmov financovania členských štátov pri riešení krízovej situácie na úrovni skupiny,
q)
rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc rámec ustanovený medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,18) nariadeniami a inými aktmi Európskej únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení uskutočnenými alebo prijatými na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,18)
r)
miestom usadenia štát, v ktorom bolo vybranej inštitúcii udelené príslušné povolenie, alebo štát, v ktorom má sídlo, ak jej nebolo udelené príslušné povolenie,
s)
kapitálovým nástrojom kapitálový nástroj Tier 1 a kapitálový nástroj Tier 2 podľa osobitného predpisu,19)
t)
prevodom majetku prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nadobúdateľa, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou podľa § 55,
u)
využitím preklenovacej inštitúcie prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši prostredníctvom preklenovacej inštitúcie podľa § 55,
v)
oddelením aktív prevod aktív vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na správcu aktív podľa § 57,
w)
kapitalizáciou odpísanie dlhu a konverzia dlhu vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši,
x)
kritickou funkciou vybranej inštitúcie činnosť, služba alebo operácia, ktorej prerušenie by mohlo spôsobiť narušenie základných funkcií reálneho hospodárstva alebo narušenie finančnej stability v dôsledku veľkosti vybranej inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií,
y)
oprávneným záväzkom záväzok alebo kapitálový nástroj, ktorý nie je kvalifikovaný ako nástroj vlastného kapitálu Tier 119a) alebo nástroj dodatočného kapitálu Tier 119b) alebo nástroj kapitálu Tier 219c) vybranej inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie,
z)
skupinou materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti,
aa)
príjemcom osoba, na ktorú sa prevádzajú akcie alebo iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo záväzky alebo akékoľvek ich kombinácie vybranej inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d),
ab)
pobočkou vybranej inštitúcie tretej krajiny pobočka zahraničnej banky3) alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi4) so základným imaním podľa osobitného predpisu5) usadená v tretej krajine, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky.
zobraziť paragraf
§ 26
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

(1)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny upravuje riešenie krízových situácií skupiny ako celku prostredníctvom riešenia krízových situácií materskej spoločnosti v Európskej únii alebo riešenia krízových situácií dcérskych spoločností.67)
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, vypracuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad vybranou inštitúciou a osobami podľa odseku 3, ktoré sú súčasťou skupiny, a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad významnou pobočkou vybranej inštitúcie, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny má vzťahovať na túto významnú pobočku. Rada môže pri vypracovaní plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny spolupracovať s rezolučným orgánom tretej krajiny alebo rezolučným orgánom iného členského štátu, do ktorého pôsobnosti patrí dcérska spoločnosť, finančná holdingová spoločnosť alebo významná pobočka, ak sú splnené obdobné požiadavky mlčanlivosti podľa § 8.
(3)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahuje postup na riešenie krízových situácií
a)
materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike,
b)
dcérskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii,
(4)
V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa
a)
uvedú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa prijmú vo vzťahu k osobám v skupine pre všetky možnosti vývoja krízovej situácie, a to
1.
opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k osobám podľa odseku 3,
2.
koordinované opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam so sídlom v Európskej únii,
b)
uvedie rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť opatrenia riešenia krízových situácií a uplatniť právomoci rezolučných orgánov vo vzťahu k osobám v skupine so sídlom v členskom štáte vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia treťou osobou skupiny ako celku, samostatných oblastí obchodnej činnosti, prípadne ich častí, ktoré vykonávajú viaceré osoby v skupine alebo niektoré osoby v skupine a akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií,
c)
identifikujú mechanizmy spolupráce a koordinácie s príslušnými rezolučnými orgánmi tretích krajín a dôsledky na riešenie krízových situácií v rámci Európskej únie, ak skupina zahŕňa osoby založené v tretích krajinách,
d)
identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií,
e)
určia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tomto zákone, ktoré rada ako rezolučný orgán na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať v súvislosti s riešením krízových situácií skupiny,
f)
identifikujú možnosti financovania riešenia krízových situácií skupiny, a v prípade, ak je potrebné, použitie národného fondu alebo mechanizmov financovania v iných členských štátoch, určia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi mechanizmy financovania v rôznych členských štátoch; zásady sa určia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a s ohľadom na vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.
(5)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie obsahovať opatrenia spočívajúce v poskytnutí
a)
mimoriadnej verejnej finančnej podpory s výnimkou použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,
b)
krátkodobého úveru Národnou bankou Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)
c)
inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.
(6)
Súčasne s vypracovaním a aktualizáciou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny rada posúdi riešiteľnosť krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s § 28. Súčasťou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny je aj podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.
(7)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.
zobraziť paragraf
§ 27
Požiadavky a postupy vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

(1)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike je povinná predložiť rade všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonanie plánu na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vrátane informácií o všetkých osobách v skupine.
(2)
Informácie podľa odseku 1 rada postúpi
a)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v rozsahu potrebnom na vykonávanie jeho právomocí v súvislosti s plánmi na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny,
b)
príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla dcérskej spoločnosti v rozsahu dôležitom pre túto dcérsku spoločnosť,
c)
príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu relevantnom pre túto významnú pobočku,
d)
členom príslušného kolégia orgánov dohľadu v rozsahu dôležitom pre dcérske spoločnosti a významné pobočky,
e)
príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla osoby podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).
(3)
Ak sa informácie podľa odseku 1 týkajú dcérskych spoločností so sídlom v tretích krajinách, rada môže postúpiť tieto informácie orgánom podľa odseku 2 len so súhlasom príslušného rezolučného orgánu tretej krajiny alebo orgánu dohľadu tretej krajiny.
(4)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou skupiny. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, raz ročne preskúma aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje plány vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre, obchodnej alebo finančnej situácii skupiny alebo ktorejkoľvek osoby v skupine, a ak by taká zmena mohla mať na plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.
(5)
Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny do štyroch mesiacov odo dňa, keď rada postúpila informácie podľa odseku 1 orgánom podľa odseku 2.
(6)
Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 5 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 5 a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 5, rada schváli plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny samostatne. Rada oznámi schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom podľa odseku 5 a materskej spoločnosti.
(7)
Ak sa v lehote podľa odseku 5 nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 5, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(8)
Ak rada vykonáva právomoc nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 5 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada nesúhlasí s návrhom dohody, vypracuje a schváli plán riešenia krízovej situácie pre dcérsku spoločnosť. Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). To neplatí, ak rada oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), že s návrhom dohody nesúhlasí z dôvodu, že zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada schváli plán riešenia krízových situácií dcérskej spoločnosti.
(9)
Ak rade pri dosahovaní alebo po dosiahnutí spoločnej dohody podľa odseku 5 alebo odseku 7 oznámi príslušný rezolučný orgán, že otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na ktorej nebola dosiahnutá dohoda, zasahuje do fiškálnej zodpovednosti štátu sídla príslušného rezolučného orgánu, rada prehodnotí návrh dohody o schválení plánu riešenia krízových situácii na úrovni skupiny alebo spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na prehodnotenie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
(10)
Ak otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi príslušnému rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
zobraziť paragraf
§ 29
Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny

(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada po prerokovaní v príslušnom kolégiu pre riešenie krízových situácií a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií posúdenie podľa § 28 ods. 5 a spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o uložení povinnosti osobe v skupine prijať náhradné opatrenia podľa § 25 ods. 4.
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom68) pripraví a po prerokovaní s príslušnými zahraničnými orgánmi dohľadu predloží materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike, príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky správu, ktorá obsahuje analýzu podstatných prekážok účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. Rada v správe zváži vplyv na obchodný model osôb v skupine a odporučí primerané opatrenia, ktoré sú potrebné na odstránenie týchto prekážok.
(3)
Ak rade doručí príslušný rezolučný orgán správu podľa odseku 2, rada ju bezodkladne doručí príslušnej osobe v skupine.
(4)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike môže do štyroch mesiacov od doručenia správy podľa odseku 2 predložiť k správe pripomienky a navrhnúť rade náhradné opatrenia na odstránenie prekážok uvedených v správe.
(5)
Rada oznámi náhradné opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou podľa odseku 4 Národnej banke Slovenska, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku.
(6)
Rada po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, a zahraničným orgánom dohľadu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o tom, či existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie na úrovni skupiny, o opatreniach na ich odstránenie, o náhradných opatreniach navrhnutých materskou spoločnosťou v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike a o opatreniach, ktoré navrhli rada a príslušný rezolučný orgán dcérskej spoločnosti, pričom zohľadnia možný vplyv opatrení na finančnú stabilitu v Slovenskej republike a v iných členských štátoch, v ktorých sídlia osoby v skupine.
(7)
Dohodu podľa odseku 6 sa rada snaží dosiahnuť do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť osoby v skupine so sídlom v Slovenskej republike doručila rade pripomienky podľa odseku 4, alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty uvedenej v odseku 4 podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Rada rozhodnutie doručí materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike.
(8)
Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu rezolučných orgánov podľa odseku 6, rada vydá rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa prijmú na úrovni skupiny. Rada doručí svoje rozhodnutie rezolučným orgánom podľa odseku 6 a materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike.
(9)
Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 7 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou a nesúhlasí s návrhom spoločnej dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k), môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody s príslušným rezolučným orgánom alebo prijať rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov podľa odseku 7, ktorý vykonáva pôsobnosť nad osobou v skupine, požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 vo veci opatrenia podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada vydá rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Rozhodnutie doručí aj príslušnému rezolučnému orgánu materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.
(10)
Na rozhodovanie rady podľa § 25 až 29 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
zobraziť paragraf
§ 31
Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

(1)
Vybraná inštitúcia je povinná sústavne vypočítavať a dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len "minimálna požiadavka"). Minimálna požiadavka sa vypočíta ako podiel súčtu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov na súčte celkových záväzkov a vlastných zdrojov vybranej inštitúcie. Záväzky z derivátov sa zahŕňajú do celkových záväzkov. Na účely výpočtu záväzkov z derivátov môže vybraná inštitúcia vzájomne započítať plne uznané záväzky z derivátov s protistranou, s ktorou má uzavretú právne účinnú a vymáhateľnú dohodu o vzájomnom započítavaní záväzkov. Minimálna požiadavka sa vyjadruje v percentách.
(2)
Oprávnené záväzky na účely podľa odseku 1 musia spĺňať tieto podmienky:
a)
nástroj je vydaný a v plnej miere splatený,
b)
nejde o záväzok voči vybranej inštitúcii samotnej ani o záväzok, ktorého splnenie zabezpečuje vybraná inštitúcia formou záložného práva, ručiteľského záväzku, bankovej záruky alebo iného obdobného zabezpečovacieho prostriedku,
c)
kúpa nástroja nebola priamo alebo nepriamo financovaná vybranou inštitúciou,
d)
záväzok má zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok, ak oprávnený zo záväzku má právo na predčasné splnenie záväzku, záväzok sa považuje za splatný prvým dňom, v ktorom je vybraná inštitúcia povinná predčasne plniť,
e)
záväzok nevyplýva z derivátu,
f)
záväzok nevyplýva z vkladu, ktorý má prednostné poradie v rámci konkurzného konania podľa osobitného predpisu.62)
(3)
Ak sa záväzok spravuje právnym poriadkom tretej krajiny, vybraná inštitúcia je na požiadanie rady povinná preukázať, že rozhodnutie rady odpísať alebo konvertovať záväzok nadobudne účinky aj podľa právneho poriadku tretej krajiny, inak sa záväzok nezapočíta do minimálnej požiadavky.
(4)
Výšku minimálnej požiadavky podľa odseku 1 určí rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, pričom zohľadní
a)
potrebu zaistiť, aby sa situácia vybranej inštitúcie mohla vyriešiť použitím opatrení riešenia krízových situácií vrátane kapitalizácie spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií,
b)
potrebu zaistiť, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitného predpisu71) a udržala si dostatočnú dôveru ostatných inštitúcií finančného trhu,
c)
potrebu zaistiť, ak plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť vylúčené z kapitalizácie podľa § 59 ods. 2 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť prevedené na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu aktív, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitných predpisov,71)
d)
veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie,
e)
rozsah, v ktorom by Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií podľa § 96 ods. 2 písm. d),
f)
rozsah, v ktorom by zlyhanie vybranej inštitúcie malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu vrátane dôsledkov prepojenia vybranej inštitúcie s inými vybranými inštitúciami alebo so zvyškom finančného systému prostredníctvom rozšírenia krízy na iné vybrané inštitúcie.
(5)
Vybraná inštitúcia je povinná plniť minimálne požiadavky na individuálnej úrovni. Rada môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť, že povinnosť vypočítavať a sústavne dodržiavať minimálnu požiadavku má aj osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).
(6)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike má povinnosť plniť aj minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni určí materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska v súlade s odsekom 7, pričom zohľadní kritériá ustanovené v odseku 4 a skutočnosť, či sa krízová situácia dcérskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike so sídlom v tretej krajine má podľa plánu riešenia krízových situácií riešiť oddelene.
(7)
Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada oznámi návrh výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni rezolučným orgánom iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami.
(8)
Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 7 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 7 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc a rade sa nepodarilo dosiahnuť spoločnú dohodu, rada určí výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni orgánom podľa odseku 7 a materskej spoločnosti.
(9)
Rada pri určovaní výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti zohľadní skutočnosti podľa odseku 4, predovšetkým prihliadne na veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane jej vlastných zdrojov. Rada zároveň zohľadní aj výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni určenej pre skupinu podľa odseku 7. Návrh výšky minimálnej požiadavky oznámi rada rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a spolu s týmto orgánom a príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada doručí oznámenie rezolučnému orgánu na úrovni skupiny.
(10)
Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť minimálnu požiadavku v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak rezolučný orgán na úrovni skupiny nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody, rada určí výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a dcérskej spoločnosti.
(11)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, oznámi rade návrh výšky minimálnej požiadavky.
(12)
Rada môže v lehote podľa odseku 11 požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.66) To neplatí, ak príslušný rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, navrhol takú výšku minimálnej požiadavky, ktorá sa od minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni odchyľuje o menej ako jeden percentuálny bod.
(13)
Rada môže rozhodnúť, že dcérska spoločnosť nemusí dodržiavať minimálnu požiadavku na individuálnej úrovni podľa odseku 5, ak
a)
dcérska spoločnosť aj jej materská spoločnosť podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska,
b)
dcérska spoločnosť je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vybranej inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou,
c)
vybraná inštitúcia skupiny na najvyššej úrovni v členskom štáte dcérskej spoločnosti, ak nejde o materskú vybranú inštitúciu v Európskej únii na subkonsolidovanom základe, spĺňa minimálnu požiadavku ustanovenú podľa odseku 4,
d)
neexistuje podstatná praktická alebo právna prekážka na vykonanie urýchleného prevodu vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov v prospech dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou alebo nie je možné očakávať, že by takáto prekážka vznikla,
e)
doterajšie konanie materskej spoločnosti vo vzťahu k dcérskej spoločnosti poskytuje podľa stanoviska Národnej banky Slovenska dostatočnú záruku, že dcérska spoločnosť bude dodržiavať pravidlá obozretného podnikania a materská spoločnosť prevzala záruku za splnenie záväzkov dcérskej spoločnosti alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné,
f)
postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť,
g)
materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov predstavenstva dcérskej spoločnosti a
h)
Národná banka Slovenska rozhodla, že dcérska spoločnosť nemusí plniť kapitálovú požiadavku na individuálnej úrovni v plnom rozsahu v súlade s osobitným predpisom.
(14)
Rada môže určiť, že vybraná inštitúcia môže čiastočne alebo úplne splniť minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni alebo individuálnej úrovni prostredníctvom opatrení zmluvnej kapitalizácie.
(15)
Vybraná inštitúcia je povinná preukázať rade, že opatrenie zmluvnej kapitalizácie spĺňa tieto podmienky:
a)
obsahuje dojednanie, podľa ktorého, ak rada rozhodne o kapitalizácii, toto opatrenie sa v požadovanom rozsahu odpíše alebo konvertuje pred tým, ako sa odpíšu alebo konvertujú iné oprávnené záväzky, a
b)
obsahuje dojednanie o podriadenosti, na základe ktorého má v prípade konkurzného konania postavenie podriadeného záväzku oproti iným oprávneným záväzkom a nie je možné ho splatiť, kým nie sú vyrovnané ostatné oprávnené záväzky splatné v tom čase.
(16)
Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska overuje, či vybraná inštitúcia dodržiava minimálnu požiadavku. Na tento účel je vybraná inštitúcia povinná vypracúvať a predkladať rade výkaz, ktorého štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(17)
Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) výšku minimálnej požiadavky a rozhodnutie podľa odseku 14.
(18)
Na rozhodovanie rady podľa odsekov 1 až 17 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
zobraziť paragraf
§ 49
Riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny

(1)
Skutočnosť, že vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, rada bezodkladne oznámi rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcií alebo osobe podľa predchádzajúcej vety, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V oznámení alebo kedykoľvek v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučnému orgánu na úrovni skupiny môže rada udeliť súhlas s tým, aby rezolučný orgán na úrovni skupiny posúdil možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote dlhšej ako 24 hodín. Ak rade do uplynutia 24 hodín od doručenia oznámenia alebo v lehote podľa predchádzajúcej vety rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámi, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, alebo ak lehota márne uplynie, rada vydá rozhodnutie o začatí rezolučného konania.
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, po prerokovaní oznámenia príslušného rezolučného orgánu o tom, že dcérska spoločnosť spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, v lehote 24 hodín od doručenia oznámenia posúdi možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu dcérskej spoločnosti na skupinu a na osoby v skupine so sídlom v iných členských štátoch. V rámci posúdenia najmä vyhodnotí, či v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte.
(3)
Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.
(4)
Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu a v lehote podľa odseku 2 navrhne plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.
(5)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4 musí
a)
vychádzať z plánov riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak príslušné rezolučné orgány usúdia, že ciele riešenia krízových situácií možno účinnejšie dosiahnuť prijatím opatrení, ktoré nie sú upravené v plánoch riešenia krízových situácií,
b)
určiť opatrenia na riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike alebo viacerých dcérskych spoločností tak, aby boli naplnené ciele riešenia krízových situácií,
c)
určiť spôsob koordinácie opatrení podľa písmena b),
d)
obsahovať plán financovania v súlade s plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý určí zásady rozdelenia zodpovednosti v súlade s § 26 ods. 4 písm. f) a všeobecné zásady spoločného využívania prostriedkov podľa § 96.
(6)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a príslušného rezolučného orgánu, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom má dcérska spoločnosť sídlo, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v oznámení uviesť aj opatrenia, ktoré zamýšľa prijať voči dcérskej spoločnosti. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu iných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.
(7)
Z dôvodu podľa odseku 6 je rada oprávnená odchýliť sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijať samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Na postup vo vzťahu k príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností sa rovnako vzťahuje odsek 6.
(8)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a v lehote podľa odseku 2 sa nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 2, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(9)
Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.
(10)
Rada je povinná informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.
zobraziť paragraf
§ 50
Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a zistí, že materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, bezodkladne túto skutočnosť oznámi Národnej banke Slovenska a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. Rada môže oznámiť, že bude postupovať podľa vypracovaného plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak
a)
možno predpokladať, že prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti spôsobí, že budú splnené podmienky na začatie rezolučného konania voči osobe v skupine so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
b)
prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti nebude dostatočné na obnovenie stability vybranej inštitúcie,
c)
jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky na začatie rezolučného konania podľa oznámenia príslušných rezolučných orgánov zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti,
d)
opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia na úrovni skupiny budú v prospech dcérskych spoločností a plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny je primeraný.
(2)
Skutočnosť, že rada nezamýšľa postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada prerokuje s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní
a)
plány riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak rezolučné orgány usúdia podľa okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú určené v plánoch riešenia krízových situácií,
b)
zachovanie finančnej stability v dotknutých členských štátoch.
(3)
Ak rada oznámi, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijme spoločným rozhodnutím rady a príslušných rezolučných orgánov, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
(4)
Ak je rada rezolučným orgánom dcérskej spoločnosti, rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámil, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. To platí, aj keď sa rada odchýli od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu ostatných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.
(5)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a nepodarí sa jej dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 4, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(6)
Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.
(7)
Rada je povinná informovať príslušné kolégium na riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.
zobraziť paragraf
§ 59
Rozsah kapitalizácie

(1)
Kapitalizácia sa vzťahuje na všetky druhy aktív a záväzkov okrem záväzkov podľa tohto odseku a odseku 2. Bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa riadia, nie sú predmetom odpísania alebo konverzie tieto aktíva alebo záväzky:
a)
chránené vklady do výšky poskytovanej ochrany podľa osobitných predpisov,1)
b)
zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov95) a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú zabezpečené spôsobom ako kryté dlhopisy,
c)
záväzky z držby peňažných prostriedkov klientov alebo iných aktív vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe subjektov kolektívneho investovania za predpokladu, že podľa osobitného predpisu1) je klient osobitne chránený,
d)
záväzky z fiduciárneho vzťahu, kde vybraná inštitúcia je fiduciárom a klient príjemcom, za predpokladu, že taký príjemca je chránený podľa konkurzného práva alebo občianskeho práva,
e)
záväzky voči vybraným inštitúciám okrem vybraných inštitúcií, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti menej než sedem dní,
f)
záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči platobným systémom alebo prevádzkovateľom platobných systémov alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takom systéme,
g)
záväzky voči ktorejkoľvek z týchto osôb:
1.
zamestnancovi vo vzťahu k splatnej mzde alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorá sa neupravuje zákonom ani v rámci kolektívneho vyjednávania,
2.
komerčnému veriteľovi i obchodnému veriteľovi z dôvodu poskytovania tovaru alebo služieb kritických pre každodenné fungovanie vybranej inštitúcie vrátane služieb informačných technológií, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov,
3.
daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam,
4.
Fondu ochrany vkladov a Garančnému fondu investícií.
(2)
Rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie, ak
a)
opatrenie nie je možné vykonať v primeranom čase,
b)
je to nevyhnutné a primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania kritických funkcií a hlavných obchodných činností tak, aby sa zachovala schopnosť pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a obchodov,
c)
je to nevyhnutné a primerané na zabránenie vzniku rozsiahlejšej finančnej krízy, najmä ak ide o vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by závažne narušili fungovanie hospodárstva a finančných trhov členského štátu alebo tretích krajín,
d)
uplatnenie opatrení by viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, ako keby tieto záväzky boli vylúčené.
(3)
Pri vylúčení niektorých záväzkov podľa odseku 2 môže rada zvýšiť rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné záväzky v súlade s pravidlom podľa § 33 ods. 1 písm. f).
(4)
Pri vylúčení niektorých záväzkov podľa odseku 2 môže rada rozhodnúť o poskytnutí príspevku vybranej inštitúcii z národného fondu, ak straty, ktoré by vznikli z týchto záväzkov, by neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov. Príspevok sa môže poskytnúť na účely
a)
pokrytia všetkých strát, ktoré neboli absorbované oprávnenými záväzkami, a obnovu čistej hodnoty aktív na nulu podľa § 60 ods. 1 písm. a),
b)
kúpy akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo kapitálových nástrojov s cieľom doplniť kapitál podľa § 60 ods. 1 písm. b).
(5)
Príspevok z národného fondu sa môže poskytnúť vybranej inštitúcii, ak
a)
sa akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia dôležitých kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov podieľali na znášaní strát a doplnení vlastného imania v miere najmenej 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov ocenené v čase prijatia opatrenia v súlade s oceňovaním podľa § 51, a to prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom a
b)
príspevok nepresahuje 5 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov, ocenených v čase prijatia opatrenia v súlade s oceňovaním podľa § 51.
(6)
Príspevok podľa odseku 4 sa môže financovať
a)
sumou, ktorá je k dispozícii prostredníctvom ročných príspevkov vybraných inštitúcií podľa § 88 ods. 1 písm. a),
b)
sumou, ktorú možno získať prostredníctvom mimoriadnych príspevkov podľa § 88 ods. 1 písm. b) najviac do výšky trojnásobku ročného príspevku uhradeného vybranou inštitúciou v lehote troch rokov, a
c)
sumami získanými zo zdrojov podľa § 93 ods. 3, ak sumy uvedené v písmenách a) a b) nie sú dostatočné.
(7)
Rada môže v čase ohrozenia finančnej stability získať finančné prostriedky zo zdrojov financovania podľa § 93 ods. 1,
a)
ak bol dosiahnutý 5 % limit uvedený v odseku 4 písm. b),
b)
po úplnom odpísaní alebo úplnej konverzii všetkých nezabezpečených záväzkov bez prioritného postavenia okrem oprávnených vkladov.
(8)
Ak sú splnené podmienky odseku 6 písm. a) a b), môže sa poskytnúť príspevok zo zdrojov, ktoré boli získané z ročných príspevkov podľa § 88 ods. 1 písm. a).
(9)
Inak, ako je uvedené v odseku 4 písm. a), sa môže príspevok poskytnúť aj za podmienky, že
a)
príspevok na absorpciu straty a doplnenie vlastného imania uvedený v odseku 5 písm. a) sa rovná sume najmenej 20 % rizikovo vážených aktív,
b)
je k dispozícii suma získaná z ročných príspevkov, bez príspevkov do systému ochrany vkladov podľa § 88 ods. 1 písm. a), ktorá sa rovná minimálne 3 % chránených vkladov, a
c)
aktíva vybranej inštitúcie na konsolidovanom základe nepresahujú 900 miliárd eur.
(10)
Rada pri postupe podľa odseku 2 zváži
a)
zásadu, podľa ktorej by straty mali znášať najprv akcionári a po nich veritelia podľa poradia prednosti,
b)
úroveň kapacity na absorpciu strát, ktorá ostane, ak by sa vylúčil záväzok alebo trieda záväzkov,
c)
potrebu udržiavať primerané zdroje v národnom fonde.
(11)
Pri postupe podľa odseku 2 sa môže záväzok úplne vylúčiť z odpísania alebo sa môže vylúčiť z odpísania v obmedzenom rozsahu. Rada pred vylúčením záväzkov podľa odseku 3 oznámi túto skutočnosť Európskej komisii.
zobraziť paragraf
§ 69
Zmluvné uznanie kapitalizácie

(1)
Vybraná inštitúcia je povinná vo svojich záväzkových vzťahoch dohodnúť súhlas veriteľa s tým, že záväzok podlieha právomoci rady podľa § 79 a s akýmkoľvek znížením istiny záväzku alebo nesplatenej dlžnej sumy záväzku, konverziou záväzku alebo zrušením záväzku na základe rozhodnutia rady, ak
a)
sa na záväzok nevzťahujú ustanovenia § 59 ods. 1,
b)
záväzok nie je vkladom podľa osobitného predpisu a
c)
záväzok sa spravuje právnym poriadkom tretej krajiny.
(2)
Rada môže rozhodnúť, že sa nepoužije postup podľa odseku 1, ak je zrejmé, že záväzok môže podliehať právomoci rady odpísať dlh a právomoci rady vykonať jeho konverziu podľa právneho poriadku tretej krajiny alebo medzinárodnej zmluvy uzavretej s treťou krajinou. Rada je oprávnená od vybranej inštitúcie požadovať právne stanovisko týkajúce sa vymožiteľnosti a účinnosti pri postupe podľa prvej vety.
(3)
Nesplnenie povinnosti podľa odseku 1 vybranou inštitúciou nie je prekážkou pre výkon právomocí rady odpísať dlh alebo konvertovať dlh vo vzťahu k záväzkom, ktorých sa porušenie týka.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore